ilegalit elektronický literárny časopis

Transkrypt

1 ilegalit elektronický literárny časopis ilegalit Elektronický literárny časopis Lucia Bizarretová Tereza Sopko Katarína Kováčová Peter Prokopec Info stoka Sydney Veronika Srnková Martin Chudík Sygon Zofia Bałdyga 1 Číslo 01 Ročník II. Január 2012

2 ilegalit elektronický literárny časopis Obsah Namiesto editoriálu: Lucia Bizarretová Básne: Tereza Sopko /8/ Stĺpček: Katarína Kováčová Básne: Peter Prokopec Info stoka /3/ / 14 / / 17 / / 23 / Básne: Sydney / 26 / Básne: Veronika Srnková / 34 / Básne & Aforizmy: Martin Chudík Tanec krehkých motýľov: Sygon Rozhovor: Zofia Bałdyga / 38 / / 41 / / 72 / 2

3 ilegalit elektronický literárny časopis Namiesto editoriálu: Lucia Bizarretová Všetci vieme, že si šéfredaktorkou ilegalit-u a tento elektronický literárny časopis si aj sama založila. Prečo si sa tak rozhodla a ako vidíš jeho budúcnosť? Podľa môjho názoru je na Slovensku málo médií, ktoré by dávali priestor mladým a menej známym autorom. Samozrejme je veľa literárnych portálov, kde môžu prezentovať svoju tvorbu, ale je tam záplava autorov, ktorých tvorba za veľa nestojí, a tak sa občas medzi nimi tí lepší môžu stratiť. Tiež si myslím, že je pohodlnejšie čítať v pdf-ku, respektíve v nejakom ucelenejšom formáte, kde sa človek nemusí preklikávať horedole, tam a späť. Časopis je takisto oživený fotografiami, prináša rozhovory a informácie o aktuálnych literárnych podujatiach, súťažiach, autorských čítaniach V časopise však občas publikujeme aj tvorbu, ktorá sa nám príliš nepáči, pretože čo sa nepáči nám ešte neznamená, že sa nebude páčiť niekomu z našich čitateľov. Chceme dať priestor takmer každému, kto o to prejaví záujem, to však neznamená, že berieme úplne všetko, zopár autorov sme už museli odmietnuť, pretože ich tvorba bola až výrazne podpriemerná, ba priam sa plazila po úplnom dne. 3

4 ilegalit elektronický literárny časopis Čo sa týka budúcnosti, naďalej by sme chceli zachovať pôvodnú ideu a štruktúru časopisu, to znamená, najväčší priestor venovať tvorbe, ale s tým, že by sme radi rozšírili redakciu a našim čitateľom prinášali aj zaujímavé články, napríklad recenzie na aktuálne knihy, reportáže z autorských čítaní alebo iné, týkajúce sa literatúry či vo všeobecnosti kultúry. Píšeš poéziu aj prózu. K čomu máš bližšie a prečo? Bližšie mám jednoznačne k poézii, čo aj vidieť na mojej tvorbe. Počet básní výrazne prevažuje nad počtom poviedok. Na napísanie prozaického textu mám chuť iba párkrát do roka, väčšinou počas leta, keď mám voľno a tým pádom i viac času. Básne sú mi bližšie, pretože na malom priestore môžem vystihnúť pointu a vyjadriť to, čo chcem Kedy ťa prvýkrát kopla múza? Bolelo to alebo si písala od šťastia? Múza ma kopla niekedy, keď som mala 16. Vtedy som začala písať texty pesničiek, ktoré sa mi z odstupom času javia ako úplne strašné a v súčasnosti sa za ne veľmi hanbím. Všetko to boli také klišéovité piesne o šťastnej aj nešťastnej láske. Neskôr, asi v 19-tich som prešla na básne, ktoré na tom neboli o nič lepšie, bolo to vlastne také isté ako pri pesničkách, akurát odtiaľ zmizol refrén. Takže som začínala klasicky s lacnými a často gramatickými rýmami. Postupne sa to nejako vyvíjalo a zlepšovalo, od rýmov som upustila úplne a začala som písať voľným veršom. 4

5 ilegalit elektronický literárny časopis Čo ťa najviac inšpiruje pri písaní? Máš nejaké obľúbené miesto, kde najradšej píšeš? Dokáže ma inšpirovať čokoľvek, najčastejšie celkom obyčajné veci a v podstate všetko, čo sa okolo mňa deje. Obľúbené miesto na písanie nemám. Píšem kdekoľvek v škole, v krčme, v autobuse, v lese, ale najviac básní vzniklo asi v pohodlí domova. Akí sú tvoji obľúbení básnici? Ovplyvnili nejakým spôsobom tvoju tvorbu? Medzi mojich obľúbených autorov patrí Anna Snegina. Možno preto, že jej debutová kniha Pas de deux bola vôbec prvá básnická zbierka, ktorú som prečítala a hneď sa mi zapáčila. Nasledovala od nej aj druhá v poradí Básne z pozostalosti a potom niekoľko kníh od Michala Habaja, pretože (pre tých čo nevedia) Snegina je vlastne gynonym Habaja, čo ma v konečnom dôsledku zaujalo ešte viac, že muž dokázal dosť hodnoverne opísať pocity ženy K ďalším mojim obľúbeným autorom patria napríklad Billy Childish, Václav Hrabě, Jan Těsnohlídek ml., Dominik Želinský a mnoho iných. Taktiež mám v obľube viacero internetových autorov, ktorí zatiaľ nemajú vydanú knihu, ale svoju tvorbu uverejňujú na literárnych portáloch. Nemyslím si však, že by niektorí z autorov, ktorých som čítala, nejako výrazne ovplyvnili moju tvorbu. Keby si sa mala charakterizovať niekoľkými vetami, čo by si nám o sebe prezradila? Skôr by som sa charakterizovala iba jediným slovom bizarná A čo by som o sebe prezradila? Ľudia, ktorí čítajú moju tvorbu a dokážu aspoň trochu čítať aj medzi riadkami nájdu tam o mne viac než dosť. 5

6 ilegalit elektronický literárny časopis Čo všetko by si chcela dosiahnuť v literatúre? Aké máš plány do budúcnosti? Hm, to je ťažká otázka, čo by som chcela dosiahnuť, neviem Možno niekedy v budúcnosti vydať zbierku poézie. A plány? Nič dopredu neplánujem, to znamená písať vtedy, keď ma kopne múza, respektíve, keď ma niečo zaujme alebo naštve natoľko, že budem chcieť o tom napísať. Takisto by som chcela pravidelnejšie organizovať autorské čítania v Nitre, či sa to naplní, uvidí sa až časom. Zhováral sa Martin Chudík Lucia Bizarretová (*1989) študuje žurnalistiku na FF Lucia Bizarretová študuje žurnalistiku na FF UKF v Nitre, kde aj(*1989) momentálne žije. Svoju tvorbu UKF v Nitre, kde aj momentálne žije. Svoju tvorbu publikovala v českých literárnych časopisoch Psí víno, publikovala v českých literárnych časopisoch Psí víno, Divoké víno, v internetových periodikách Britské listy, Divoké víno, v internetových periodikách Britské listy, Pozitivní noviny a niekoľko jej básní vyšlo v poľskom Pozitivní noviny a niekoľko jej básní vyšlo v poľskom mesačníku Odra (preklad Zofia Bałdyga). Má webovú mesačníku Odra (preklad), na Zofia Bałdyga). Máprečítať webovú stránku ( ktorej si môžete stránku ( ), na ktorej si môžete prečítať jej tvorbu. jej tvorbu. 6

7 ilegalit elektronický literárny časopis 7

8 ilegalit elektronický literárny časopis Básne: Tereza Sopko sladučká. aj tak budete moja čerešnička na torte a na uchu v stratených kvetoch cítiť vôňu zmien ešte vám nepoviem čo ma tak láka za (ž)alúziou vašich rias žiadna z nich neprekročí svoj tieň rada si počkám na zrelé. axióma. nemenné sa nezmení to len tá premenná mi preskakuje z chromozómu x na y 8

9 ilegalit elektronický literárny časopis objemka. nepozerajte mi do duše kričím do nej svoj hnev číri koncentrát nepočuť praskať viečka od zaváracích fliaš pandorine skrinky s mojím hnevom s nápisom DO NOT BREATHE detským slzám kreslím modrú tvár. mapadrť. sklené črepy neprinášajú šťastie iba chvíľkový pocit úľavy slabosť v rukách v koryte miechy zostala špliechať výmena tekutín dve zdravé nohy poznajú len cestu za tebou a späť do mapy mi niekto vkreslil kruhový objazd miesto križovatky. 9

10 ilegalit elektronický literárny časopis summ(á)r čakám na zvratky v hlbokom výdychu tečie čas nejde to von po ďalšom lete ostali iba skysnuté slivky chodníky plné čudných pachov pečiatky na zápästiach sýte farby ešte stále naháňajú strach Dž. ticho je biele ako tanier pod prichystaným chlebom kvety vo vajci čakajú svoje slnko a tieň sa v nich farbí dozlata ticho má všetky hrany nekonečne oblé a ty si guľatá 10

11 ilegalit elektronický literárny časopis zdrap. namiesto slov trhavé zvuky suchého zipsu sabotáž vlastnej osoby naučila som sa nevnímať signály panvového dna tri rozpárané roky spočítať do chrást človek by sa mal vedieť objať sám. ŠIKMOOKATÁ pocit ryžového sucha v mojich ústach keď si ťa tam nastriekam a ty sa mi nalepíš ako nedozreté hurmikaki ktoré už nezoškriabem ani cudzím jazykom pocit pichľavého sucha v mojich gaťkách keď sa mi tam nalepíš a ustrnieš ako! v tvojich dnešných očiach NECHCEM ŤA! 11

12 ilegalit elektronický literárny časopis X jebať na všetky slová ktoré odzneli ostalo len ticho sen čo sa mi rozlial medzi rozbitými prstami a tvoje vypĺznuté vlasy ktoré už nik nepozbiera si namotám ako slučku a povesím na kríž desiateho mesiaca v ktorom si ma dva dni milovala Tereza Sopko rodáčka z Prešova, vyskytujúca sa Tereza Bystrici. Sopko Definujú rodáčka Prešova,kroky vyskytujúca v Banskej ju jejz vlastné a otvorenésa v Banskej Bystrici. Definujú ju jej vlastné kroky a otvorené profily na facebooku. Uznáva relativitu a minimalizmus. profily na facebooku. Uznáva relativitu a minimalizmus. Stála pri zrode literárneho projektu Postoj. Momentálne je Stála pri zrode literárneho projektu Postoj. Momentálne je šťastná. šťastná. 12

14 ilegalit elektronický literárny časopis Stĺpček: Katarína Kováčová Naozaj vpredu? Mailujem, chatujem, esemeskujem, fotky z dovolenky rozposielam najlepšie ešte počas nej elektronickou poštou celej rodine, svoje pocity, nálady a názory zdieľam so stovkami priateľov na facebooku. A nikdy som sa nad tým technológiách nejako a vo zvlášť vzťahoch nezamýšľala. nezastavím. zastihnuteľná, všetko mám pod kontrolou, Pokrok Načo aj. v komunikácií, Som ľahko nič mi nemôže prekĺznuť pomedzi prsty Zrniečko pochybnosti do mňa vnieslo až nedávne stretnutie. S kamarátkou sedíme, stranu po strane prechádzame nápojový lístok v jednej z kaviarní nákupného centra, keď sa zrazu pred nami objavil spolužiak z gympla. Nevideli sme sa už celú večnosť. Rozprávali sme sa, ale iba pár minút. Namiesto toho, aby sme sa jeden druhého vypytovali a zvedavo hltali nové informácie, za každou novinkou nasledovala rovnaká odpoveď. Viem, čítala som tvoj status. Viem, videl som fotky na facebooku. A nakoniec sme mu ani nestihli poďakovať za kávu a povedať ako rady sme ho videli. Vyriešili sme to originálne. Napísali sme mu to na facebookovú nástenku. Komunikácia dvadsiateho prvého storočia. Pokrok. Ale skutočný? 14

15 ilegalit elektronický literárny časopis A za akú cenu? Komunikujeme rýchlo, efektívne a moderne. Šetríme čas a v rámci šetrenia sa všetky časovo náročné aktivity ako rozhovory, diskusie a klebetenie škrtajú. Technické vymoženosti nám ponúkajú možnosť vynechať zdĺhavejšie formy a nahradiť ich širokou paletou oveľa rýchlejších a pohodlnejších. A to je chyba. Človek je od prírody tvor pohodlný, a tak je logické, že oveľa častejšie dáva prednosť tomu, čo ho stojí menej námahy. V prípade komunikácie sa ešte navyše môžeme tváriť, že je to moderné a nevyhnutné. Kto už by dnes chodil na návštevy a rozprával sa, keď s dotyčným môže chatovať alebo telefonovať. A čo vy? Tiež sa bez mobilu alebo notebooku nepohnete ani na krok a nad tým, s kým a ako komunikujete sa príliš alebo vôbec nezamýšľate. Mali by ste. Veď aj ten môj spolužiak by namiesto smajlíka za poďakovaním radšej videl úsmev naživo. Redakcia časopisu ilegalit s uvedeným stĺpčekom plne súhlasí. Svojich čitateľov si vážime, ale nakoľko nie je možné so všetkými sa stretávať osobne, vytvorili sme na vyššie spomínanom Facebook-u fanúšikovskú stránku. Pokiaľ teda máte záujem s nami komunikovať ešte interaktívnejšie než doteraz, pripojte sa k nám a my vám budeme vďační aj za virtuálny úsmev. :-) ilegalit ilegalit Official fan page on Facebook Official fan page on Facebook Click here and like it Click here and like it 15

17 ilegalit elektronický literárny časopis Básne: Peter Prokopec Obrátiť sa je kam 1 Pľúca ti rozfúkne, ale dýchať sa dá popamäti, ako keď neisto kráčaš v tme po známej miestnosti. Pletený náramok, vtáčí pazúrik, dym, ktorý si v ohni zabudol a teraz našiel. Cez všetko môžeš vidieť. Pevnosť je len predsudok očí a rúk. Chytáš sa miest a hoci sa ti zdajú vzdialené, si tam. 17

18 ilegalit elektronický literárny časopis 2 Ryžový papier je ako more píšeš, ale iba zľahka, akoby si plával a neveril vlnám. Písmo sa usadzuje na samom dne, neodparí sa, také je každé slovo pevné. Vo vode zanechávaš stopu, 3 ktorá je ako reč, nedá sa šliapnuť vedľa, iba prerieknuť. Si na mieste, no spomienka to nečakala. Prekvapená ti zo seba dáva. Tu si bol, toto si hovoril, robil, opakuješ, pretože sa inak nedá. Obrátiť sa je kam, ale niekedy akoby za trest. 18

19 ilegalit elektronický literárny časopis 4 Mŕtvym pod jazyk treba dať púšť, nie mincu. Smäd ich naspäť doženie, keď budú chýbať. 5 Kto však dovtedy bude za nich spomínať, Dym, ktorý si v ohni zabudol plakať svojimi očami a teraz našiel, namiesto tých, už nenesie prísľub tepla. ktoré sú vysušené na prach? Pod snehom Ponúkneš slzu a spomienka sa ťažko dýcha, ešte ťažšie hneď chce celý plač. sa však dýcha sneh. Z pľúc ako z kabáta striasaš, ale nezahrejú. Vo vode zanechávajú stopu, ktorá je dychom, nedá sa šliapnuť vedľa, do iného vzduchu. 19

20 ilegalit elektronický literárny časopis Prašné oči 1 Reč, ktorá s tebou zostarne, rovnako sa zmení na prach, ktosi ti ju sfúkne z prachu úst. Ale za tvárou sa nedá rozsvietiť, 2 zísť po schodoch a objaviť tajnú hrobku. Teraz ešte nezbedne kopeš do kameňa sliny. Preto ten, kto bude fúkať, nech si je istý smrťou v sebe, Slová držia za ruky to, nech ti uľaví, čo v sebe nesú, úhľadné dvojice ale sám nech to potrebuje. ako v zástupe škôlkarov. Už od začiatku sa však opierajú o pery dve barly a chorí sa nemajú vydávať na cestu, kde bez prestávky budú kráčať a pritom nevedno kam. 20

21 ilegalit elektronický literárny časopis 3 Vdychujeme prach rečí a prach úst. V pľúcach máš usadených mnoho mnoho viet a vzduch znie, len sa ho doteraz nepodarilo rozlúštiť. Si tvárou v tvár slovu a jeho prenikavé prašné oči neuhýbajú, nebudú sa uhýbať. Peter Prokopec (*1988) narodený v Poprade, žijúci vo Peter narodený v Poprade, žijúci vo Svite a vprokopec Bratislave.(*1988) Publikoval v časopisoch Romboid, Svite a v Bratislave. Publikoval v časopisoch Romboid, Vlna, Dotyky, Almanach Wagon. Od roku 2011 je členom Vlna, Dotyky, Almanach Wagon. Od roku 2011 je členom Spišského literárneho klubu. Spišského literárneho klubu. 21

23 ilegalit elektronický literárny časopis Info stoka Literárny draft 2012 Rok 2012 sa blíži a OZ Literis by rado v tomto roku pripravilo sériu autorských čítaní, ktoré sme nazvali Literárny draft. Kto? Literárny draft je projekt, ktorý sa obracia predovšetkým na autorov publikujúcich na internete. Autorov, ktorí sú známi takmer výhradne prostredníctvom svojich nickov, či blogových stránok. Autorov, ktorí nemajú žiadnu alebo majú minimálnu publikačnú činnosť v tlačených periodikách teda autorov, ktorí sú zatiaľ neobjavení, ale radi by objavenými boli. (Autorov nepíšucích na internet, samozrejme, nevylučujeme.) Prečo? Vzhľadom na to, že internet je najprirodzenejšia forma mladých ľudí ako publikovať svoje literárne diela, a že aj v tomto prostredí môžeme naraziť na veľmi zaujímavých autorov s dostatočne veľkým talentom a potenciálom na to, aby si zaslúžili byť prezentovaní na verejnosti a Literis by týmto autorom rád pomohol vyniknúť, ukázať ich potenciál, posunúť ich k pravidelnému vystupovaniu na literárnych akciách či publikovniu v tlačených periodikách. 23

24 ilegalit elektronický literárny časopis Ako to bude prebiehať? Prezentácia autorov bude prebiehať formou autorského čítania. Akcie budú prebiehať v týždni, obvykle v stredu od 17,00. Prvé čítanie je naplánované na február 2012, ďalšie info budú upresnené. Počas čítania vystúpia 4 autori + 1 špeciálny hosť (z radov, nazvime to, známejších autorov). Kontakt Neváhajte nás osloviť na mailovej adrese draft.literis@gmail.com, pripojte ukážku Vašej tvorby, a ak sa nám bude zdať zaujímavá, radi Vás oslovíme. OZ Literis Aktuálne literárne súťaže Poetická Ľubovňa 2011 uzávierka Dráma 2011 uzávierka Odkaz Karolíny Brüstleovej uzávierka Príbehy z Arboréta Mlyňany uzávierka Literárna Ilava 2012 uzávierka Dumky Podvečerné 2012 uzávierka Záchvevy uzávierka Zdroj: 24

26 ilegalit elektronický literárny časopis Básne: Sydney Dnes aj dážď padá v duchu anarchie Nočný vzduch oťažieva ako viečka pouličných lámp Hovorím s tebou no v duchu som s ním Pokožka slzí strmý dážď za rozchodu nepríčetných ég naživo aké jednoduché stratiť lásku aké ťažké stratiť seba. Nechcem sa rozhodnúť tak ľahko ako oni Pozri 26

27 ilegalit elektronický literárny časopis už sa nepoznajú zabudli na všetky povrchné dotyky lacné milovania aj stupídne večere pri vyhoretej lune Príde ti hlúpe riešiť slová čo začínajú predponou pseudo Tak mi radšej vynadaj zhasni v duši pokojne odíď do zajtrajška a masturbačné myšlienky na neho sa premenia v prach Kurevsky neznášam manifest anarchie a schizofrenický záchvat v podpalubí srdca Nie, neznášam a občas sa za to nenávidím. 27

28 ilegalit elektronický literárny časopis Zdanlivé molekuly fyzikálnych zlúčenín Občas neviem rozlíšiť molekuly kyseliny deoxyribonukleovej na moje a tvoje tvoje a moje Občas v zrkadle vidím len jeden tieň najmä keď sme spolu V hlave mi hučí ticho a nerada sa rozprávam s kaktusmi Roztok chloridu sodného sa plazí pomedzi póry lebo nikdy neplačem do vankúšov Zháňam ťa v ubytovniach pre mole Dokonca aj pod posteľ som sa pozrela Mal si tu byť a zapaľovať sviečky v dúhovkách s nie príliš gotickou náladou Mal si ma hrýzť svedomím prečo som nekúpila fruktózu a hlúpe čerešne ktoré ti obliekam na sluchy a ty sa smeješ. 28

29 ilegalit elektronický literárny časopis Mal si ma prikrývať rukami lebo svet je naruby a teba neprekvapuje že zima ma chladí tak ako ten skurvený dôvod ktorý chýbal na chémii no z fyziky mával jednotku. Kilometre, roky, predsudky. vzdialenosť, čas a optiku vždy ovládal a dodnes nimi meria lásku. Iba totálna láska sa rodí v špine sveta Ležali sme na smetisku sveta padali do nás ohnivé gule Ukazoval si mi márnotratnosť doby neurotické výplody odhodené deti pulzujúce zvratky bomby z x-tej svetovej chemické koktaily prišlo mi nevoľno 29

30 ilegalit elektronický literárny časopis Zbalil si šedú oblohu na pár skrivení kútikov rozprestrel mi ju pod ruky a miloval ma tak nevšedne Bolo jedno kde som Kradol si mi úsmev a to mi stačilo Zaspali sme na tichý škrekot smetiarskych áut v zelenom svitaní Prišli vydáviť ďalšie pozostatky ľudskej chamtivosti Tvárili sme sa ako najväčší slepci sveta Totalita občas vypichuje oči a nalieva falošnú nádej možno sa to zmení 30

31 ilegalit elektronický literárny časopis Kuracie porno Aké je to Vyvracať sa zo spoločnosti v podobe pár veršov Načni ten pocit autentickosti Obnaž ho až tam, kde sa šnúrka červených tang zarýva do kosti A konečne ju dáš. Keď sa svet vykláňa z okna a život sa z chutí pustí do valčíka na parapete A kuracie porno sa škerí z plagátov Dobrú chuť, druhovia! Uvidíš svoju hlavu napichnutú na vidlách dogmy Proste na predaj Budeš si želať Otvoriť oči a zomrieť 31

32 ilegalit elektronický literárny časopis Do samého seba Rozochveješ struny Možno sa vrátiš S vymazanou pamäťou A novým pohľadom čo odhalí všetky krivky Našich zrkadiel Vtedy si spomeň Na obyčajné ranné honenie A prsia s ryžou Precitneš v sebe a predsa kdesi vedľa. Sydney adolescentná študentka, ktorá miluje literatúru, Sydney adolescentná študentka, ktorá miluje hudbu, výtvarníctvo, nekráča s davom, číta literatúru, Hiraxa, hudbu, výtvarníctvo, nekráča s davom, číta Hiraxa, Bukowského, Coelha, Osha a alternatívnu poéziu. Bukowského, Coelha, Osha a alternatívnu poéziu. 32

34 ilegalit elektronický literárny časopis Básne: Veronika Srnková Do bezpečia: vraciam sa späť k symbolom veľký návrat stratenej krajiny celá: krikľavo-modrá znovuobjavená na viacerých miestach dokonalý výhľad na slová najmä z kúta oka tam kde vo mne rastú nové stromy ruka,... čo siahne až za hranicu kopca kam do- udržiavam v rukách vlečie pohľad zdanie telesnosti a nekonečne chladnou krajinou ťažké kopy vzduchu plné dýchania :oľutujem svoje stromy rytmické nárazy do pier tesne pred zamrznutím smerujú beznávratne v nich kvitne leto: preč uchovať v duši kvety... ukradnúť teplo... 34

35 ilegalit elektronický literárny časopis Srna A čarovný plášť okolo tvojho tela chladivá a lesklá koža vyšívaná konskou ihlou ktorou sa dotýka svojimi viacerými rukami vyšíva všade po tele znaky svojej rasy a tichý rev sa ozýva do horúceho vnútra lesa... rozptýlená v priestore mení sa na vôňu prichádza hľadať slová ako na kŕmenie po ležiačky prichádza obrátená k stene zeme napnutá tak, že ju každú chvíľu môže pokojne celú zhltnúť... 35

36 ilegalit elektronický literárny časopis rozvírený prach z cesty: vdychujem plnými hltmi vôňu kože s perím a zrniečka prachu preosejem cez prsty- ľahko špičkou jazyka ti naznačím svoju silu a vietor ktorým privolám zimu a sneh do tvojej duše vnoriť sa a vynoriť... z hmly prehĺtať pohyby prstami spálim olovo vzápätí spájať panicky sa vzdialim moje tvoje myšlienky utečiem vymeniť v spánku do krajiny dýchať stratím sa ti nepokojne v ďalšom sne lietať v prázdnej izbe stále z jedného konca na druhý Veronika Srnková študuje na FSVaZ UKF v Nitre. Veronika študuje na FSVaZsúťaži, UKF vktorú Nitre. Básne píše Srnková od roku 2008 a v literárnej Básne rok píševyhlásilo od roku 2008 a združenie v literárnejzelená súťaži, ktorú uplynulý neformálne zebra, uplynulý rok vyhlásilo neformálne získala 3. miesto v kategórií poézia.združenie Zelená zebra, získala 3. miesto v kategórií poézia. 36

38 ilegalit elektronický literárny časopis Básne & Aforizmy: Martin Chudík Večerné blues spadlo slnko do hučiacej rieky utopilo svoje tajomstvá a vietor rozfúkal jeho krvavé slzy po oblohe mlčím do ebenovej samoty až kým si v jej prúde nevyčistím hlavu Brieždenie od formality akou je občas život chvíle sa lámu ako vlny o skaly v mrazivom prieniku odkrytých starostí brieždenie otáľa chráni ho však prezumpcia neviny 38

39 ilegalit elektronický literárny časopis Každá duša časom sfučí. Ešteže tá ľudská prežije aj smrť. Som len schránka, do ktorej Múza posiela svoje odkazy. Zvyk je železná košeľa. Musíme si ju občas vyzliecť, aby nás nestiahla na dno. Váhu človeka určuje aj to, koľko toho nosí na pleciach. Ľahšie sa padá z nôh, keď chýba vôľa vstať. narodiť sa umrieť úsečka, po ktorej sa snažíme kráčať čo najdlhšie... Martin Chudík (*1988) študuje na Prírodovedeckej MartinUK Chudík (*1988)Fotografuje študujea na fakulkte v Bratislave. píšeprírodovedeckej poéziu. Rád fakulkte UK v Bratislave. Fotografuje a píšena poéziu. Rád premieňa jedinečné okamihy a myšlienky obrazy. premieňa jedinečné okamihy a myšlienky na obrazy. Svoje básne publikoval v literárnych časopisoch Dotyky, Svoje básne v literárnych časopisoch Dotyky, Divoké víno apublikoval bol ocenený v literárnych súťažiach Divoké víno a bol ocenený v literárnych súťažiach Wolkrova Polianka, Literárny salón Trnava, Inšpirácie Wolkrova Polianka, salón viac Trnava, spod Sitna. Ak si chceteliterárny prečítať niečo z jehoinšpirácie tvorby, spod Sitna. Ak si chcete prečítať niečo viac nájdete ju na: z jeho tvorby, nájdete ju na: 39

41 ilegalit elektronický literárny časopis Tanec krehkých motýľov: Sygon Zoznámenie Stála v kuchyni. Práve prudko rozrazila vajce o panvicu, keď zaštrngali kľúče v zámku a dnu vošla akási blondínka. Otočila sa, spopod ofiny na ňu krátko pozrela a nevýrazne povedala Ahoj a venovala sa ďalej praženici. Blondínka nesmelo vošla do kuchyne, vyplašene sa pozdravila a rovnako vyplašene stála za jej chrbtom. Po chvíľke nakoniec prešla okolo, váhavo položila kufor a tašku, od ktorej ju boleli ruky. Pristúpila odzadu a pomaly vyslovovala. Som tvoja nová spolubývajúca.. volám sa Nina, Žena sa otočila, podala jej ruku bez záujmu, oznámila sucho svoje meno a ukázala zdvihnutým nožom bez slov, kde má bývať. Boli na bunke dve. Nina v jednej s tapetami s pôvodne červenou vzorkou, škaredými prepálenými záclonami a posteľou ojazdenou nespočetnými príbehmi a divná zabývaná spolubývajúca v izbe s modrou príšernou tapetou. Ale aspoň to bola samostatná bunka. Snažila sa byť suverénna už toľkokrát v živote a vždy sa cítila tak neisto, keď musela do nového prostredia. Zvykala si ťažko. Nie preto, že nebola prispôsobivá, ale preto, že lipla na všetkom, čo si obľúbila. Na ľuďoch, obchode, kde vedela, kedy dostane najčerstvejšie kúsky odložené pre ňu, 41

42 ilegalit elektronický literárny časopis kamarátov, priestor, výhľady, autobusy, zastávky, chodníky. Bála sa vždy nového miesta ako ju príjme. Bolo jedno, že mnohokrát uspela, kvôli rodičom, stelesneným nekľudným tulákom. Teraz už to bolo na nej, Praha si ju privlastnila štúdiom a čiastočne vykopla nedostala internát, na ktorý si už tak veľmi zvykla. Budovať všetko odznova ten pocit domova. Mala niekde vôbec pocit domova? Rado vytočil číslo. Ninin hlas na druhom konci mu zdvihol náladu, kdekoľvek na svete bol. Pred tým necestoval, ale teraz sa to stalo výchovnou rutinou. Hotely ho najprv napĺňali pocitom noblesy, ale napokon cítil len vypulírovanú novosť maskujúcu dennodennú použitosť. Boli to prostitútky. Prichýlili nakrátko, draho, falošne a neúplne. Díval sa na Nininu fotku v peňaženke. Díval sa na ňu rád a často. Bol medzi nimi 8-ročný vekový rozdiel. Ak mu vraveli pred troma rokmi, že sa zaoberá žabkou, ktorá je ešte celkom niekde inde, tak teraz mu vravievali, že ho tak šťastného ešte nevideli. Nesnažila sa ho vlastniť, len ho životom sprevádzala a doplnila mu tak jeho malý svet. Bola nesmierne ženská, jemná, občas naivná, ale on nachádzal určitý pôžitok v tej jej nevedomosti, naivnosti? prostosti. Nič nekomplikovala, na nič sa nehrala, vedela počúvať, pohladiť, bola rovnako príjemným spoločníkom na jeho firemných akciách ako na kolotočoch. Chcela toho veľmi málo a vedela dávať veľmi veľa, paradoxne k tomu, že o ňom vravievali kedysi, že dáva veľmi málo a chce veľa. Možno sa nezmenil, ale oni dvaja sa stretli na pomedzí, ktoré 42

43 ilegalit elektronický literárny časopis trvalo tri roky. Malá, krásna Ninka. Zatelefonoval jej a počúval o novom bývaní. Nebol nadšený, že má divný pocit zo spolubývajúcej. Ale Nina bola taká, jej divné pocity sa ľahko zmenili na prudkú náklonnosť. Mávala tak prudko, intuitívne, nebezpečne dôverčivo rada. Aj ju mali. Dúfal, že to preklenie ako mnohokrát pred tým. Vedel, že Nina je vo fáze, keď sa snaží zútulniť si miestečko. Správala sa ako krehký vtáčik, ktorý si potrebuje vytvoriť veľmi pevné hniezdočko. Zakaždým sa jej to ale podarilo a bez ohľadu na vek, aj na to, že mohli tráviť čas u neho, rád k nej chodieval na miesta už trochu zabudnutej mladosti. Spolubývajúca nenarobila veľa hluku ani pohybu ani bordelu. Všetko si tak pekne poupratovala. Na rozdiel od Natálie. Tá poriadok/bordel riešila/neriešila, keď sa jej za/nechcelo. Mala už preto konflikty s predošlými spolubývajúcimi, ale bolo jej to jedno. Raz jej Nina zaklopala na dvere. Práve ležala na kopci nohavíc s knihou v ruke, hneď vedľa sekvenčne rozostavaných kávových hrnčekov od pondelka do štvrtka. Čo čítaš? spýtala sa Nina a hanblivo stála opretá o dvere. Tak teda zložila knihu a dlho sa na ňu dívala, až sa Nina skoro pýrila od rozpakov. Čo potrebuješ, Nina? vrátila otázku miesto odpovede nakoniec. Ja sklopila oči by som ťa rada trochu spoznala budeme tu 43

44 ilegalit elektronický literárny časopis takto ticho ako tento týždeň do konca roka? už sa na ňu dívala Ja. sa potrebujem rozprávať aspoň nejak so spolubývajúcimi, aby som sa cítila lepšie, vieš, nie tak cudzo v tejto... králikárni. To slovo používala ona rada, veľmi rada ho cmúľala na jazyku, keď degradovala nadšenie všetkých, ktorí ospevovali internátne bytie. Len preto spozornela. Králikáreň. Pre to ftáča pred ňou sa jej však viac hodilo slovo klietka. Zamyslela sa, či má aspoň štipku potreby rozprávať sa s ňou. Čas to rozhodol. Nina totiž zrazu uchopila kľučku, a pri zatváraní dverí, ticho smutne povedala niečo o tom, že až bude mať chuť, bude sa tomu tešiť. Natália si sadla za počítač, zvalila tričká zo stoličky na zem. Prihlásila sa na skype. Šla si spraviť kávu, kým sa vrátila, blikali jej tri správy. Oslovila ju iba jedna. Večer bol teplý, posledné záchvevy babieho leta. September. Sep.. tem.. ber. Slabikovala. Postavila sa k oknu a zapálila si, od Niny šla nejaká romantická hudba. Znudene sa dívala ako sa pohupuje záves. Prederavený na niekoľkých miestach. Od tých istých, ktorí tu nechali nálepky na stene po strhnutých plagátoch. Bývala tu piaty rok. Spolubývajúce sa menili. Podrobila si to miesto. Rozmýšľala, čo zostane po človeku ako je Nina nezanechávajú po sebe ani smietko, akoby ani neboli. O štvrtej nad ránom sa Nina strašne zľakla, počula dáky dunivý buchot či čo na dvere, prudko sa prebrala a snažila sa ticho dýchať v posteli. Dvere sa doslova rozrazili. Počula Natáliin hlas, musela byť opitá. Smiala sa a komusi opito šepkala Pššššt, aby sme nezobudili vtáčatko. Odpoveďou bol ženský hlas, ktorý sa rozosmial. Pšššt. 44

45 ilegalit elektronický literárny časopis Keď sa plniace pero na druhý deň pohybovalo po 74-tej strane denníku, pravidelné písmo so sklonom doprava prerušované zastaveniami predsa len vylákalo von jednu myšlienku. Milovali sa. Nemohla som spať Strašne sa pred sebou hanbím, ale asi ma to vzrušovalo... V sms-ke, ktorú poslala priateľovi, posledná veta nebola. Hranaté poznávanie Izba je konečne vymaľovaná. Radko mi pomohol, bez neho by mi to trvalo hrozne dlho. Aj keď som už maľovala aj sama, je to ťažké všetko presúvať. Natália sa vôbec nespýtala, či nepotrebujem pomôcť. Nespýta sa vlastne na nič nikdy. Mám pocit, akoby som bola pre ňu vzduch. Spýtala som sa jej, či si nechce dokúpiť farbu k tomu, čo mi zvýšilo, aby si tiež vymaľovala. Jej izba vyzerá, akoby tam bývali pred tým divosi. Odmietla. Odmietne čokoľvek. Iba minule, v noci, zjedla, čo som jej odložila. Nerada varím sama pre seba, dopísala plniacim perom vetu, odložila denník. Otvorila dvere, prešla do kuchyne a odkrojila si chlieb. Čakala, kým Natália vyjde z kúpeľky. Tá vyšla v gaťkách s ručníkom na hlave, za ňou sa vyvalila z kúpeľky para a suverénne si prešla do izby. Ninu to zaskočilo, aj keď nemalo prečo. Cestou len dodala: Mala si zakričať, že čakáš na kúpeľňu, a dvere tresli. Vždy tresli. Nina mávala dvere otvorené stále a netrieskala nimi, nikdy. Kedysi bývala v izbe s dverami do domu aj do záhrady, obe 45

46 ilegalit elektronický literárny časopis mala vždy otvorené, kým ju počasie neprinútilo ich zatvárať. Bolo to pre ňu divné, žiť v bunke ako v jednobunke. Vošla do pary, rýchlo sa osprchovala, šetrila vodou. Radko po ňu prišiel. Milovala, keď prišiel skôr, sadol si do kuchyne a sledoval, ako dolaďuje posledné veci na sebe. Mal sestru, preto tá trpezlivosť. Bolo to nezvyčajné pre ňu stále, sadnúť si pred neho so šminkami a pretvoriť sa pred jeho očami. Díval sa, ako si nanáša linku, maľovala sa jemne, tu a tam niečo zvýraznila. Vzrušoval ju jeho pohľad. V ten večer jej kúpil krásne jednoduché strieborné náušnice. Dívala sa, ako sa trblietajú. Trblietavé veci, brúsené skla, sklíčka, jej robili radosť. Aj sneh. Očisťovali. Nadšene ho objala. Zovrel ju na chvíľu v tom veľkom bezpečnom objatí a chcela sa tak v ňom stratiť. Vzal náušnice a dal jej ich. Bol to zvláštny pocit, tak odovzdane stáť a čakať, kým ňou prenikli náušnice na dvoch miestach. Stáť a uvedomovať si, že tie precízne ruky, ktoré šijú iných, sa dotýkajú jej... celkom inak. Jemne. Dýchala zrýchlene. V divadle sedela vedľa neho, dlaň mala v jeho dlani a podvedome sa spokojne usmievala. Poznal ten jej úsmev, mal ho rád. Ju mal rád. Keď sa vrátila na internát, z ich izby vychádzala nejaká od Natálie o dosť staršia žena, alebo aspoň tak pôsobila. Nina sa pozrela na hodinky. Bolo po druhej. Rozpačito si s ňou vymenila pozdrav. Natália sedela za stolom a fajčila rovno v kuchyni. Nezavrela Nine dvere do jej izby. Nina nefajčila. Zavrela okamžite dvere a rozmýšľala, čo vlastne má povedať. Ahoj, krásko, kdes byla? usmiala sa na ňu Natália. Pila. Nina to už na nej poznala. Nina nepila. 46

47 ilegalit elektronický literárny časopis V divadle. Na internáte sa nemá fajčiť, povedala Nina. Natália sa drsne rozosmiala. Nemá. Čo s tým spravíš? spýtala sa drzo a stále sa usmievala. Potiahla si z dopolky zapálenej cigarety. Nina neznášala konflikty, ťažko si v nich vedela presadiť svoje, aj keď bola v práve. Ale smrad ju mierne rozčúlil. Predstava napáchnutej izby ešte viac. Prešla k Natálii a skôr ako tá stihla vytušiť, čo zamýšľa, nedofajčená cigareta dodýchala v záchode. Nina spláchla. Natália sa skutočne pobavene oprela o stoličku. Nina vzala tesco tašku, vysypala do nej popolník, zauzlíkovala ju a hodila do koša. Tak ako bola oblečená v jemných bielych šatách a ako sa jej leskli náušnice, tak mala Natália pocit, že sa všetko okolo nej čistí pred jej očami. Zmizli poháre od vína. Fľaša. Nina vošla do izby, zhodila šaty a v spodnom prádle tak ako bola, mihala sa jej pred očami. Okamžite sa rozrazili dvere do Natáliinej izby a spravila prievan. Nastriekala do kuchyne svoju jemnú citrónovú voňavku. Zotrela stôl. Natália sa pobavene usmievala. Len tú pobavenosť striedal pocit, na ktorý už dávno zabudla. Pocit takej tej vnútornej čistoty. Zmyješ zo mňa vôňu aj tej ženy, čo odišla? spýtala sa cynicky. Nie. Tá sa ma netýka. V svojom súkromí si rob, čo chceš, v našom spoločnom priestore sa budeme musieť dohodnúť, povedala odvážne. Natálii ale bolo všetko smiešne. Nemohla to zastaviť. Stále sa jej prehrávalo, ako Nina poletovala ako vysokokvalifikovaná čistička s náznakom matky. Rozrehotala sa. O koľko rokov mohla mať viac ako ona? O 4, 5, 6? O aký život bola inde? Koľko máš vlastne rokov? spýtala sa idúc k chladničke, vyberajúc víno a dva poháre na stopke. 47

48 ilegalit elektronický literárny časopis Dvadsať tri. Čo robíš? prekvapene cukala Nina. Takže o päť mladšia, doplnila si Natália. Preťahovala štúdium, žila pár rokov preč. Končila doktorát. Hm. Aká bola ešte iná v Nininom veku. Nie, ukončila v sebe patetickú komparáciu, bola v každom veku iná ako ona. No si sa chcela rozprávať, síce dávnejšie, hehe, zasmiala sa Natália ale bolo to tak, nie? Je pozde, zajtra skoro vstávam, oponovala Nina, viac kvôli sebe. Ale chcela to veľmi. Natália ju zase chcela opiť. Aspoň trochu. Z tej čistoty a tej čistej mysle sa jej totiž blýskalo pred očami. Hlavne sa jej nechcelo spať. Nina sa uvoľnila, niežeby nebola pri ľuďoch uvoľnená, ale pri Natálii neustále pociťovala úzkosť. Nemohla sa toho pocitu nijak zbaviť. Teraz visel na klinci a hompáľal sa ako spomienka. Malo to jediný zádrheľ, kým ona Natálii odpovedala skoro na všetko a tá z nej skoro všetko vytiahla, jej odpovede boli vágne, alebo neboli žiadne alebo jej otázky označila za smiešne, zbytočné. Nina vedela, že smiešne nie sú, iba nerozumela... Nie, nerozumela tej žene oproti s uhrančivými čiernymi očami jak sa zdalo trochu promiskuitnej. A nerozumela ešte niečomu, sebe. Sebe pri nej. Nič si mi o sebe nepovedala dokopy, zhrnula Nina nahlas a oprela si bezradne ruky do dlaní. Za to ty si mi toho povedala dosť. To tak pri mne býva, odpovedala Natália s dosť neurčitou tvárou. Ale ja by som ťa chcela poznať, vravela Nina opatrne. Možno niekedy, dievča. Je pozde. Poďme spať zahlásila zrazu 48

49 ilegalit elektronický literárny časopis prudko. Nechala všetko tak ako bolo a spadla na posteľ, asi toho mala dosť. Nina vzala plniace pero a škrabala nie celkom čitateľne... Natália sa rozhodla rozprávať. Vytiahla zo mňa spomienky, na ktoré som dávno zabudla. Nič sexuálne ju nezaujímalo, to akoby bolo tabu. Ale nepovedala mi skoro nič o sebe. Nestretla som nikoho tak divného. Bol to hrozne zvláštny večer. Polospoznávanie Po tom večeri bolo samozrejme všetko po starom. Natália za svojimi zatvorenými dverami, bez záujmu. Nina si prezerala zasnene denník, ležala na posteli a nebyť viet v denníku, asi by sa presvedčila podľa Natáliinho správania, že sa nikdy nerozprávali. Zmizol október a mizol aj november. Iba jedna vec sa zmenila, jedna žena sa u nich zjavovala častejšie. Vlastne sa menil len život jej spolubývajúcej. Chodila ešte pozdejšie na intrák, rozbitá alebo nešla spať vôbec. Kým Nina kvitla pri Radkovi, teda kvitla čoraz menej, nespávala až tak dobre. Ale Natália teda nekvitla už ani chvíľami, aj keď vyzerala spokojne v spoločnosti tej ženy. Ale ako náhle jej nebolo... Nech robila čokoľvek, kdekoľvek, nerobila sebe dobre. Veľa fajčila, pila hrozné množstvo kávy, nespala, schudla. Vídavali sa už v podstate len ráno. Nata si robila kávu na dobrú noc a Nina si robila čaj na dobrý deň. Niekedy sedeli za tým stolom proti sebe bez jediného slova. 49

50 ilegalit elektronický literárny časopis Zízaš na mňa v poslednom čase jak na otvorené vráta, začala raz Natália rozhovor. Zízam. Ničíš sa programovo? spýtala sa bez akejkoľvek slovnej predohry Nina. Správne. Vadí mi v tom len tvoj každý deň skúmavejší pohľad, ironicky ofrkla a vstala od stola znechutene. Vzala si do ruky kávu, prešla do izby a tresla za sebou dvere. Včera došla Natáliina priateľka písala Nina Milá žena, až nato, že mala zreničky čierne a veľké ako dúhovka. A bola veľmi chudá. Pozvala som ju ďalej. Dala si čaj. Poprosila ma, či sa nemôžeme porozprávať, kým dôjde Natálka. Sadla som si k nej. Rozprávala, že sa s Natáliou zoznámili ešte na strednej. Chodili vraj spolu do jazykovej triedy. Že mnoho rokov sa nevideli a teraz sa stretli po dlhom čase. Mala nesmierne chudé kľúčne kosti, všetko mala chudé, to ma stále napadalo. Chorobne chudá bola. Rozprávala ale neuveriteľne pútavo o čomkoľvek. Uchvacovala napriek vzhľadu. Nakoniec povedala, že vlastne umiera pomaly. I tak som to tak nejak pochopila z nej celej. Bolo mi jej ľúto, nikdy som sa nerozprávala s niekým, kto umiera. Nepochopila som, v akom sú vzťahu, ani v akom vzťahu boli, ani prečo prišla do Prahy. Keď došla Natália, vyzerala nahnevane, že sa rozprávame. Potom odišli. Ďalší deň ráno sa zase stretli. Nina krásne vyspatá, Natália s kruhmi s cigou v ruke zase v kuchyni. Kriste, nemôžeš s tým prestať? spýtala sa zlostne Nina, vytrhla jej cigu a zasa ju šmarila do záchoda. Spravíš mi kávu? bez záujmu hlesla Natália. To Ninu zarazilo. 50

51 ilegalit elektronický literárny časopis Spravím, odvetila, bleskovo ju zaliala, postavila pred ňu a sadla si oproti. Ušiel jej autobus. Čakáš na niečo? vrčala Natália, ale bolo to len také prázdne štekanie. Hej, chceš mi niečo povedať, sedela kľudne. Tak to cítila zrazu. Vieš, kto to bol? Povedala ti niečo o nás Kaťa? chladne sa spýtala Natália. Nie, len... začala Nina. Tak potom ti k tomu nemám čo povedať. Vlastne k ničomu ti nemám, čo povedať, vstala od stola, vzala kávu do ruky. Keď šla k izbe v Nine sa čosi zlomilo a vypadla z nej otázka, ktorú si nedokázala v žiadnej predstave takto povedať a práve tej čiernookej žene. Prečo umiera? Natália sa zastavila na prahu a prudko sa otočila. Oči sa jej nebezpečne zúžili. Ty proste neprestaneš? vrátila sa k stolu a položila kávu. Ty si proste budeš neustále skúmavo pchať ten svoj malý rovný nos do môjho života. Nina sa v prvom okamihu zľakla. Keby bola kamzík, odskočila by, hoc aj nohy by si polámala. Nebolo kam utiecť. Ľudia nie sú kamzíky. Nedokázala ani manipulovať čas, previnula by ho naspäť a miesto tej otázky by len povedala, Tak nech máš pekný deň. Lenže ona sa spýtala na smrť, lebo bola zvedavá!!! Nemala právo sa takto pýtať. 51

52 ilegalit elektronický literárny časopis Prepáč, vyslovila potichu, vzala si kabelku a cúvla k dverám. Natália sa tiež zľakla, mala pocit, že stiahli tónovanie farieb na Nininej tvári do zelena. To zas až nechcela. Neodchádzaj... povedala nakoniec. Nina držala ruku na kľučke, nebola si celkom istá, čo má spraviť. Nakoniec pustila kľučku. Ďalší autobus jej ušiel. Prednášku už by nestihla a zo zásady aj tak nikdy nemeškala. Vzdala to. Sadla si za ten ich stôl stretov. Zasraná anorektička je to, začala. Krom toho za roky nabalila aj fet, preto umiera, umiera roky, akurát, že ne pred mojimi očami... Ničí každého, s kým sa zblíži. Nedá sa jej pomôcť... Roky. Odišla som od nej asi v tvojich rokoch. Nie, mladšia. Žili sme spolu v Bratislave, dala si hlavu do rúk, až mala ruky pod ofinou. A teraz, teraz! zlostne zdvihla hlas sa tu zjaví a ja sa mám zase pozerať na ten vychrtlý krk, ktorému nemôžem povedať zmizni ani ho zaškrtiť a ani nijak mu pomôcť. Nina si podvedome zaryla nechty do rúk. Bolesť a zmes divných emócii ňou prenikli naraz. Neocitávala sa v podobných situáciách. Jej trblietavý svet neobsahoval také prvky. Nevedela, čo má robiť s tou bolesťou skrytou za zlosť, ktorá sálala z Natálie. Na ako dlho prišla? spýtala sa nakoniec. Aby uchránila... Kým ma nevycicia, potom zase bude mať výčitky a odíde s tým, že mi nechce ublížiť. Robila to s rodičmi, so mnou a neviem koľkých stihla obdarovať ešte po mne, nikdy nenapadlo Ninu dívať sa na Natáliu ako na obeť. A už vôbec nie 40 kilovej ženy. Nechápala to. 52

53 ilegalit elektronický literárny časopis Ty ju miluješ, preto to takto dovolíš? spýtala sa, nič iné ju nenapadlo. Nie, ona ma vraj miluje. Ja ju ľutujem. Ale vzhľadom k jej úžasným schopnostiam je to vlastne jedno. Zmizne zanedlho, poznám ju. Dovtedy budem neúspešne skúšať to, čo mnohokrát pred tým. Sú momenty, keď sa môže človek rozhodnúť, či chce toho druhého skutočne poznať. Asi sú tajomstvá, osudy a životy, ktorých ťarchu nemusíme vedieť uniesť. Keď som počúvala Natáliu, cítila som, že prichádza ten moment. Dívala som sa na ňu, je tak komplikovaná. Neviem, čo to všetko pozažívala. Neviem, ako sa to môže stať.. taký vzťah, aký má s Kaťou. Taká láska. Láska? Viem len, že je príliš sama kdesi vnútri. Chcela som ju objať, keď tam sedela. Nešlo to. Poker Bože, ja nie som predsa na ženy... Mám pocit, že snáď vie vojsť do človeka. A potom tak brutálne vyjde, a tým odchodom akoby vzala vždy so sebou kus duše. Zdá sa, že chvíľky zblíženia sa Natálii nepočítajú. Párkrát som sa tešila, že sa možno spriatelíme, ale vylezie zo svojej ulity len na chvíľu vždy. Potom 53

54 ilegalit elektronický literárny časopis cúva. Necúva. Potom sa správa, ako keby z nej nikdy nevyliezla. Niekedy rozmýšľam, či je to len voči ľuďom, ktorí ju nezaujímajú, alebo je taká úplne ku každému. Možno okrem Kati... Hrali karty s Kaťou v kuchyni. Smiali sa od srdca. Kaťa vyhrávala. Natália zdute típla cigu. Hulila v kuchyni, len zavrela dvere. Nina prešla okolo, pozdravila sa im. Šla si spraviť párky. Čo hráte? spýtala sa a oprela sa o pult. Poker, dievča odvetila Natália vcelku normálne, ale ani sa na ňu nepozrela. Nina rezignovala na konverzáciu, otočila sa a keď vyberala párky z chladničky, počula Katine: Zahráš si s nami? Vieš to hrať? Nina sa pozrela na Kaťu, nevrlý Natáliin pohľad odignorovala, teda skoro. Vlastne vôbec. Trochu, zahrám si a rada, len sa najem, odvetila Kati, tá sa usmiala, Natália nepohla ani len chlpom na tvári. Vzala si párky, spýtala sa zbytočne, či si nedajú. Sadla si za stôl, jedla a sledovala hru. Musela sa kontrolovať, aby na nich nezízala príliš. Poker je o tvárach, preto ju bavil, pretože sa mohla ako dieťa príliš dlho pozerať do tváre. A pozvoľna rozmýšľať. Natália prehrávala často, len sem tam vyhrala. Len s určitou pravidelnosťou vyhrala dvakrát po sebe tretiu hru. Náhoda? Štatistka náhodou vyhraje tretiu hru a potom opäť tretiu hru? Ideme na vec? spýtala sa Kaťa, keď dojedla. Ideme, odvetila opatrne Nina. Natália sa pre istotu nedívala jej smerom. Nina sa nakoniec odvážila: Rada prehrávaš, Natálko? opýtala sa a vyznelo to tak trochu nemiestne. 54

55 ilegalit elektronický literárny časopis A ty, Katko? usmiala sa na obe. Obe dievčatá sa na ňu dosť prekvapene pozreli. Zbystreli. Potom povedala Nina trochu hlúpo Len žartujem... Dáme jej na prdel, vzala karty do rúk Natália, žmurkla na Kaťu a zapálila si. Rozdali nanovo žetóny, rozhodili sa karty a šesť ženských rúk uchopilo svoje karty a spod šiestich namaľovaných mihalníc sa nad stolom bili skúmavé pohľady. Natália skladala žetóny do rôznych útvarov ľavou rukou. Hrala ako žula, ovládaná žula. Kaťa vyzerala hravá, jej tvár však krásne zavádzala, Nina bola jednoducho kľudná. Natálii nebol poker ani náhodou cudzí. A nehrávala ho o malé peniaze. Vyhrala niečo... aj prehrala. Ale to bolo dávno. Potom už kúpila žetóny a o reálne peniaze nikdy viac nehrala. Ostala z toho len hra, zábava. Pri Kati hrávala len o jej úskoky, tie ju bavili. Nina ale bola divný súper, taký kľudný, čistička mozgov. Usmiala sa v sebe Natália a skúšala na ňu rôzne variácie od zastrašovania, hraný smútok, cez podozrivú milosť až celkom reálne sa usmievanie nič. Dokonca jej akože náhodou prešla po nohe nohou. Nič. Nina čistička. Ja ťa ale sčítam Ninočka, prebehlo Nate hlavou. A stalo sa tak. Nie na mimike, ale pohyboch prstov, prsteňoch, prekladaní nôh, na spôsobe stávkovania, bojazlivého striedaného odvážnymi pokusmi, kde pritlačená často zložila. Nevedela riskovať, aj keď možno mohla mať skutočne dobré karty. Postupne ich Natália trpezlivo oberala, jednu po druhej, žmýkala ich ako hrozno. Vedela počkať, tlačiť, zložiť karty a provokovať. Kaťu odrovnala ľahko, tak ako kedysi dávno vždy. Tá si len vzdychla, že nemôže mať každý deň šťastie a šla vyloviť rádio a dovliekla ho do izby. Sledovala ticho hru. 55

56 ilegalit elektronický literárny časopis Keď ostala Nine tretina pôvodného zisku, Natália prešla do brutálneho tlaku, srandovala, smiala sa ako Nina kalkuluje, provokovala ju do risku, mala nanič karty a bolo jej to jedno. Vyhecovala ju tým pošťuchovaním do osudovej stávky. Žetóny stiahla k sebe červenými nechtami a so zadosťučinením vyfukovala dym smerom k Nine. Hrali potom ešte jednu veľkú rundu odznova, ktorú Kaťa postupne vyhrala. Natália z času na čas vyhrala a dívala sa zvedavo na nich a poloznudene krútila žetóny pomedzi prsty. Nakoniec ktosi zavolal Kati a tak odišla. Kostrička sa vzdialila aj so svojím ťažkým parfémom. Zostal len cigaretový smrad. Nina upratala a zotrela stôl, s otočením každého žetónu sa jej vtláčala intenzívnejšia pachuť nástojčivej otázky. Nakoniec vyhŕkla: Prečo ju nechávaš vyhrávať? Aj teba som nechala, odvetila, vzala kufrík a pred tým ako klasicky tresla dverami na prahu prehodila Obrala by som Vás o všetko rýchlo, tak sa aspoň bavím na vašej radosti a následnej neopatrnosti a tých veľkých taktikách hrdelne sa zasmiala a už-už sa otočila k izbe, keď jej došiel obsah. Zúžila divo oči a so záujmom sa otočila a spýtala sa. Kedy si zbadala, že ju nechám vyhrávať? Nina stála a mlčala. Natália odniesla veci do izby, hodila ich na posteľ, ale vrátila sa k nej. Pristúpila k nej dosť blízko. Nina mala pocit, že sa jej podlomia nohy. Ty si ma vyhecovala, povedala pomaly, Nina cúvla k pootvoreným dverám. Natália sa o nich prudko oprela, stlačila Ninu k nim, dvere hlučne zaklapli. Nedotkla sa jej ani len vlasom. 56

57 ilegalit elektronický literárny časopis Ty si ma vyhecovala... cielene povedala jej do ucha a posledné slovo hláskovala. To si ale musela zbadať ešte, keď si si robila páročky, dievča. Stále šepkala a keď dohovorila, skenovala jej pery a oči natesno a sala z nej odpovede bez slov. Nina sa snažila dýchať normálne, ale prerývane len zo seba vysúkala: Počas varenie a... keď som jedla, ale nebola som si istá... Podľa čoho si to zistila? skočila jej do reči netrpezlivo Natália. Stála tak, že Nina jej dýchala pomaly rovno do ucha. Či chcela alebo nechcela. Vyhrávala si v tretej hre, párkrát... a predsa si štatistka... a nechala si sa vyhecovať, pretože si potom vyhrala šepkala Nina. Na jej malú dávno a jasne pozorovateľnú stratégiu Katka nikdy neprišla a toto malé čisté trblietavé žieňa medzi páročkami. Sranda. Skúmavo na ňu ďalej hľadela, usmiala sa a otočila hlavu k druhému plecu. Nevedela rozhodnúť, či dievča pod jej rukami dýcha vzrušením alebo určitým strachom alebo žeby určitým strachom koreneným práve tým vzrušením z jej blízkosti. Strachom samotným nie, na to mala patent. Dívala sa znovu a znovu a rozbíjala svoju dominantnú osobnosť v Ninom nezmyselnom ovládaní dychu. Bola pri nej tak tesne, že kedykoľvek ju mohla začať bozkávať. Bola ňou viac menej zošachovaná, zľava stena, sprava Natáliina ruka, zozadu dvere, spredu Natália, všade Natália. Prešla jej len tak z rozmaru pomedzi stehná rukou k rozkroku po vnútornom šve, len náznak. Pocítila uvoľnenie stehna. Nina prižmúrila oči nechtiac a vydýchla krátkou úľavou. 57

58 ilegalit elektronický literárny časopis Heterosexuálky s lesbickými chúťkami... takých ja som už poznala celú kopu, povedala ironicky Natália, znechutene od nej odstúpila, a ešte raz sa zadívala na Nininu prekvapenú tvár. Vykradla ju... a nechala ju tam stáť samú. Bože, ja nie som predsa na ženy... Mám pocit, že snáď vie vojsť do človeka. A potom tak brutálne vyjde, akoby tým odchodom vzala vždy so sebou kus duše. Na duše padla kvapka a rozpila to. Hranica intimity Natália mala po izbe rozťahané skriptá. Dokončovala prácu, teda jej časť. Vytlačila desiatky grafov, váľali sa hore dole hlavou medzi výtiskami zaujímavých mailov. Sedela uprostred izby v čiernych silonkách a rozťahanej mikine veľkosti XXXL do polky stehien, do ktorej by sa zmestila ešte s dvoma, troma ženami. Klepala do popolníka a zdvíhala papier po papieri skúmajúc graf po grafe. Občas vstala, sadla na stoličku, spravila v Exceli iný typ grafu, iný pohľad na rovnakú vec, tlačiareň zahučala a ďalší papier spadol na zem. Mala ju otočenú tak, aby pľula papiere rovno na zem. Aj nebo pľulo sneh rovno na zem. A stromčeky mali pľuť darčeky čoskoro. Týždeň pred tým aktom rodinnej súdržnosti, ktorý jej nič nehovoril, našla niť, dlhú čiernu kapitálovú niť, začínajúcu v bankách... koľkí našli. Dorobila korektúru textu, odoslala ho, zhodila silonky a mikinu do rohu a s dávkou 58

59 ilegalit elektronický literárny časopis poctivej radosti šľapala na boso po všetkých papieroch. Pošliapala aj iných ich... v texte, vedela, že to nikdy neprejde, ale stihla to pred Vianocami. Grafy sa rozmazávali pod kvapkami stekajúcimi po holých lýtkach, keď nahá sadla za počítač a odpisovala bleskovo na skype. Nebavilo ju to však. Zbavila sa všetkých a vypla sa. Zrazu jej rozmarne došla na chuť plachá Nina. Obliekla sa a bez zaklopania jej vošla do izby. Nina sedela za stolom a učila sa na skúšku. Natália si ľahla na jej posteľ a sledovala ju, až kým sa Nina neotočila na stoličke k nej. Čo by si rada? spýtala sa a pri tom srdce sa jej úzkostlivo zovrelo. Ísť si niekde zatancovať večer, odvetila Natália. Nina bleskovo vyradila možnosť, že ju tým niekam volá, napadlo ju, že možno niečo chce požičať, aj keď aj to bolo nepravdepodobné, tak mlčala chvíľu. Ale pri Natálii by mlčala asi večne, pretože tá nič ďalšie ako sa zdalo nemienila povedať, len kukala. Nakoniec Nina nevydržala a sformulovala aspoň niečo. Veď choď, povedala tak akože ležérne. Natália sa musela v duchu usmiať, čítala v jej správaní ako očakáva to pozvanie. Aj ako ho maskuje odvrátením tváre. Pôjdem, pomaly vyslovila Natália. Pôjdeš aj ty? Chvíľku fiktívneho napätia preťalo dávno očakávané: Hej, pôjdem, bez otočenia hlavy. Tieto hry, hrali... všetky, možno okrem Kati, Kaťa by jej v takej konštelácii ukázala chudého fuckera s očarujúcim, nežným úsmevom a kým by sa nezmocnila jej úst, skutočne dôveryhodne by ho držala smerom k nebu. Natália sa maľovala a nasávala becherovku s tonicom pozvoľna. Mala 59

60 ilegalit elektronický literárny časopis báječnú náladu, ako vždy keď sa jej podarilo niečo dorobiť. O desiatej zapla hudbu hlasno, drzo otvorila dvere, postavila Nine pohár s Betónom pred ňu a zavrela jej skriptá, zošit a vzala jej plniace pero z ruky. Pi, nebudeme za to platiť 15 násobok predsa pragmaticky vyhlásila, ťukla si sama s jej pohárom a podala jej ho do rúk. Čo si taká naradostená? spýtala sa Nina sŕkajúc zo slamky. Našla som krásne závislosti, odkrývajúce ako sa vyplatí ničiť rozvojové zeme, takže mám temer celú moju doktorandskú prácu hotovú ¾ roka pred odovzdaním, to je na oslavu, na rozdiel od toho, čo som našla čo vydalo iba ak na kar. Občas človek tak pekne zakopne o zlatú žilu západného sveta zastavila sa, znechutená viacslovnosťou... Počúvaj, ale keby som mala chuť na štatistické kecy, buď si istá, že by som neoslovila teba, aby si šla von, zakončila voľný prúd návratom k starej osobnosti. Len sa pýtam... povedala jemne Nina. S čím si sa ty dnes trápila? vrátila podobnú otázku a nahla sa jej k výstrihu, pretože pri dokončovaní vety vzala do rúk Ninin prívesok a skúmala ho z blízka. Počítala som príklady, ale veľmi im nerozumiem a nevychádzajú mi... vravela Nina s rozbúchaným srdcom. Natália pustila prívesok a otvorila Ninin zošit na stole. Prešla pohľadom posledné príklady písané plniacim perom a snáď mazané ešte mizíkom. Vybavili sa jej písanky z prvého ročníka, čo ju pobavilo. Posmešne vyfúkla nosom a pozrela na Ninu. Až budeš niekedy myslieť efektívnejšie, dôjdi za mnou s takými 60

61 ilegalit elektronický literárny časopis hlúposťami. Máš tam elementárne chyby. O tomto čase si mohla už byť 50 krát hotová, zablúdila pohľadom k hodinkám a mimochodom už by si mohla byť hotová, usmiala sa a zmizla. Nina vošla do sprchy a rozorvaná stála pod horúcou vodou. Nevedela, čo ma očakávať ani prečo práve teraz, práve ona. Natália zatiaľ prešla späť do jej izby, sadla si za stôl, vzala červené plniace pero z ježka pier, sŕkala drink, vyložila nohy na Ninin stôl, zakývala sa na stoličke, vzala zošit a odzadu pozerala na príklad za príkladom a opravovala ich. Boli to skutočne numerické chyby, logika vyzerala OK. Cítila sa na chvíľu ako mama a tak sa furt blahosklonne usmievala. Skôr ako Nina vyliezla, už tam nebola a všetko bolo ako pred tým. Tancovalo sa im príjemne. Rozprávali sa len cestou tam, tam už bol taký hluk, že boli rady, že si vedeli objednať. A tak tancovali. Sem tam sa k nej Natália priblížila, ale zväčša tancovali len proti sebe a robili si srandu z hudby nasadzujúc rôzne smiešne pohyby proti sebe. Natália vypila pomerne viac, ale keďže sa nasala už na intráku, veľa toho už nepila. Asi dvakrát odišla Natália z parketu, len tak. Nina zakaždým zostala sama a odmietala nápadníkov, ktorí sa okolo nej žhavili hneď, ako jej protivníčka s uhrančivým pohľadom zmizla. Poslednýkrát, keď jej nebolo, nastúpil u Niny fakt divný pocit. Pozerala na hodinky a rozhliadala sa okolo seba, ale nikde ju nevidela. Rozmýšľala, či ju tam nenechala, rozpačito sa zastavila a prezerala dôsledne tvár za tvárou celkom pomaly. Nevedela, čo má robiť, či má odísť, keď intuitívne vzhliadla na druhé poschodie a rozpoznala známe tvrdé do čierna zmaľované oči vedľa stĺpu, rozostrované vyfúkavaním dymu. Sledovali ju uprene, šialene uprene. Nina skamenela 61

62 ilegalit elektronický literárny časopis uprostred parketu a smiešne si zložila ruky dole ako pri modlitbe alebo prednese na základnej škole. Mala pocit, že hudba jej udiera stokrát hlasnejšie do uší. Nakoniec nevydržala, zavrela oči, pomaly sa otočila chrbtom a roztancovala sa sama, vedomá si toho, že ju sleduje, sliedivo, ako to len ona vedela. Po nejakej chvíli sa uvoľnila, nervozita ustúpila. Splývala pozvoľna s hudbou, zdvíhajúc ruky a pohupujúc sa v bokoch. Natália dravo zahasila cigaretu. Keď po chvíli otvorila oči, okamžite hľadala záchytný bod hore, ale nenašla ho. Avšak v tom istom okamihu ucítila horúce dlane na svojich bokoch a za chvíľu celé jej telo pritisnuté k Nininmu chrbátu. Celé telo jej zmeravelo, ale Natália ju pozvoľna viedla, prehla si ju a skĺzla jej po chrbte a otočila si ju tvárou k sebe. Pohyby mali veľmi rýchlo synchrónne, nenútené, nedbalo dôverné. Len výborný pozorovateľ z diaľky by mohol poznamenať, že sú si bližšie, ako ktorékoľvek iné ženy tancujúce v dvojici len tak z kamarátstva. Lenže hranice intimity si každý vysvetľuje inak. Inak jej prekročenie vníma, iné očakáva. A napriek všetkému, čo Nina cítila pri tanci, čo cítila v Natáliinom pohľade, jej vnímanie muselo tvrdo prijať rezolútne jasné správanie cestou domov, cestou do svojej postele, do iného dňa. Do unaveného dňa cez prebdetú noc, ktorú si myslela, že prebdela jediná. 62

63 ilegalit elektronický literárny časopis Útočiská Kráčal bez náhlenia vŕzgajúcim snehom, tichou vyprázdnenou Prahou po polnoci, po dokonanej operácii. Väčšina ľudí sladko vyfukovala sny. Kráčal k Nininmu internátu, vrátnička ho vrelo pozdravila, párkrát s ňou účelovo pokecal. Pokecal s viacerými, predbiehal rutinne budúce potreby. Vrátnice občas mohli byť úhlavným nepriateľom. Nevzal si výťah, potreboval ešte chvíľu kráčať, stúpať, čokoľvek. Neprezvonil Nine, nechcel ju budiť. Ak by zdivená Natália bola čo i len trochu hore, hodlal zobudiť ju, nie Ninu, vlastne vôbec nepočítal s tým, že by ju mohol budiť. Zdvihol telefón, číslo si vzal už dávno pre istotu. Natália to zdvihla rýchlo a s neštandardne teplým hlasom povedala: Trafil si zlé číslo, doktúrku, miesto pozdravu. Trafil som dobre, pustíš ma dnu? vravel priateľsky. Porozmýšľam, oznámila pred tým, ako mu zložila. Usmial sa a oprel o dvere. Tá žena, nech bola akákoľvek, mala v sebe určitú dávku skrytého humoru v chovaní. Ako predpokladal, nenamáhala sa ani cez seba si niečo prehodiť, otvorila mu dvere v polozapnutom župane a nepovedala ani slovo, kým sa jej zdravil. Ako sa máš Natália? spýtal sa ešte pri vyzúvaní. Dobre, až na to, že si ma vyrušil pred vrcholom. Čo už s tebou, snáď to napravíš vedľa, povedala typicky sucho ako ju poznal, bez možnosti poznať, či to myslí vážne alebo nie. Radkovi sa chtiac-nechtiac roztiahli kútiky od ucha k uchu a chvíľku sa na ňu díval. Rýchlo ho preskenovala 63

64 ilegalit elektronický literárny časopis a zahlásila vecne bez servítky: Skapal ti niekto na stole, že vyzeráš tak dojebane? Hej, umrel nám na stole, ja som asistoval, ale i tak... ticho povedal. Potľapkala ho svojsky po pleci a s upretým pohľadom staticky sucho pokračovala: Stáva sa. Ale štatisticky ťa zase čaká za život skôr sada úspechov, máš pokiaľ viem šikovné ruky pozdvihla pobavene kútik aspoň teda, čo viem od vašich šťavnatých sestier, že na sále ich také máš. Podrobnosti mimo ma nezaujímali. A dúfam, že ma zvukovo minú aj tentokrát, keď jej dopraješ, čo si mne svinsky vzal usmievala sa od ucha k uchu a dívala sa, ako bude reagovať. Zdvihla mu náladu. Skoro sa pobavene zasmial. Ako vtedy, keď ju stretol na parkovisku a cynicky konštatovala s tvrdým čiernym humorom niektoré výsledky jej štatistík. Vtedy vlastne s ňou prvýkrát rozprával a zistil, že v rebríku nekonvenčných žien, ktoré poznal, sa vyštverala bleskurýchlo na prvé priečky. Nedalo sa povedať, že kladnej, ale rozhodne extravagantnej. Našiel v jej správaní určité prvky, ktoré ho privádzali k pocitom náklonnosti a sympatie, utužované prostým faktom, že jej sedel. Jeho kolega konštatoval to isté, po prvopočiatočnom zaskočení jej príležitostnou vulgárnosťou. Len Nina na ňu reagovala zvláštne. Nevedel pomenovať ten pocit, ktorý nadobúdal, keď o nej rozprávala. Podobalo sa to žutiu betónu. Nerozumel, ako je možné, že tak ťažkopádne spolu komunikovali, keď on sám s ňou mal bezbariérový komunikačný kanál, i keď pochopil veľmi rýchlo, že udržať ju v dlhom rozhovore je výdajom energie, ktorú by on sám nebol ochotný investovať. 64

65 ilegalit elektronický literárny časopis Vošiel potichu do Nininej izby. Ešte jej trochu svietili hviezdičky na plafóne. Každý rok, čo boli spolu, ich bolo o jednu viac. Poodtiahol si stoličku a sadol si na ňu. Padal sneh. Díval sa z okna a vracal sa pohľadom na veľmi sporo osvetlenú Ninu. Dýchal vôňu jej izby, tú sviežu, tú, ktorá ho liečila, keď sa k nej priblížil, keď si ju pritúlil. Čupol si vedľa postele a díval sa na ňu zblízka a prechádzal jej jemne po vlasoch. Bola o toľko mladšia a tak neuveriteľne rýchlo sa to stalo nepodstatné. Dýchal jej jemne na krk, kým nezacítil známu odozvu. Zašuchotala perina a dve teplé ruky sa mu ovinuli okolo krku. Za chvíľu ucítil hľadajúce pery a začul rozospatý šepot Zblúdilý miláčik, šepkala a vťahovala ho do postele ako do snehového kráľovstva nehy. Ešte studený za uškami, pokračovala a kĺzala mu po ušiach horúcimi rukami, Môj vychladený... miláčik, brr pošúchala ho dlaňami po rifliach na stehnách. Vravel jej ahoj, každým dotykom, nenáhlivo, pomaly, bolo to veľké nikde nezačínajúce a nikdy nekončiace ahoj. Natália nešla spať. Blúdila jej myseľ. Kaťa odišla ako predpokladala po pár týždňoch. Opäť ňou presiakla na kosť, avšak s o poznanie kratším liečením. Zakaždým, keď ju stretla za tie roky, pociťovala rovnaké pocity. Potrebu pomôcť jej, okúzlenie, obavu a úzkosť z pohľadu na miznúcu kostričku, nechuť z niektorých jej čoraz skreslenejších názorov, opäť okúzlenie, potom únavu, väčšiu únavu a nakoniec úľavu. Úľavu z jej odchodu a duševnú vyprahlosť. Vedľa boli ticho. Aj by si ich, len tak pre zábavu, na chvíľu vypočula. Len aby sa naladila tým pekným voňavým telom. Vypreparovala zo scény Radka a svojvoľne stiekla rukami cez ústa po krku Nine k pupku. 65

66 ilegalit elektronický literárny časopis Predstavila si, aká asi by bola Nina pod jej rukami, aká by bola nahá, AKO by bola nahá. Rozcirkulovalo to v nej známy oheň, ktorý ovládala veľmi presne lovecký magmatický apetít, ktorý lákal zviesť a použiť vedome len telo bez citov. Ovládla poučenie a za citovú náklonnosť počas styku viac neplatila ona. Stačilo, čo zaplatila za Kaťu. Vzala zrkadlo a skúmavo sa pozrela na svoju tvár. Vzala čiernu linku a obtiahla oči, vytieňovala ich do mačacieho tvaru. Špirála dotvorila šelmovité oči. Natiahla na seba úzke čierne šaty, silonky, vysoké čižmy. Ruky zmizli v kabáte, ústa za vysokým čiernym šálom, a jej postava za prvým, potom druhým kríkom a nakoniec sa stratila v útočisku dňa dlhej noci. Rozmysli si, či to skutočne chceš, lebo sa ti to môže do bodky splniť, zašepkala červenovláske s dlhými náušnicami. Pravda nechodí načas Na plese mala biele jednoduché šaty po kolená s perličkami v dekolte a na čelenke. A na kabelke. A na prsteni. Bola ako biely trblietavý motýľ. Ako tie tri, ktoré dostala od Natálie na šnúrke na Vianoce. Hojdali sa trblietavo s každým vánkom a vrhali čisté odlesky do dlhých nocí. Radko ju jemne a trpezlivo viedol tancom. Priestorová orientácia a párové tancovanie pravidiel jej nešli. Ale snažila sa. Bola príjemná noc aj hudba. Svet patril akoby im. Kým... kým 66 náhoda nenamiešala nehodu

67 ilegalit elektronický literárny časopis a miestnosťou sa mihol tieň Natálie zdobený zakvačeným tieňom jej neznámej známej. Nepodobal sa žiadnemu inému a rozhodne žiadnemu motýľovi. Prišla v ženskom prevedení pánskeho obleku na vysokých lodičkách s cigaretou zapichnutou v dlhej násadke zo starých filmov. Krátke vlasy na páža jej hádzali tiene na výrazne lícne kosti zakončené extravagantným sýtym červeným rúžom. Jej partnerku Nina nepoznala, zriedka sa opakovali. Príjemný pocit sa vzďaľoval svetelnou rýchlosťou preč od Niny, bezmocne mu mávala. Za chvíľu ich podvedome vyhľadávala. A cítila sa neodvratne nešťastne zrazu. Ešte nešťastnejšie si sadli s Radkom tak, že zhora ich mohla pozorovať. Červené víno v pohári sa míňalo. Krútila nervózne prsteň. Radkovi trvalo možno hodinu, kým s istotou určil predmet straty jej záujmu, jasu a náhlej roztržitosti. Keď si uvedomil s trvalou platnosťou, že je to Natáliou, ostal zaskočený. Potreboval uvažovať. Ale ako to býva rovnako akútne potreboval roztrhnúť divný pocit. Pohádali ste sa s Natáliou? opýtal sa opatrne. Nie. Prečo, zlatko? odvrátila neopatrne zasnene Nina tvár z príťažlivého smeru. No pretože pôsobíš nervózne, od kedy prišla, ukázal smerom na parket. Nina spozornela. Skúmavo sa na neho pozrela. Srdce sa jej rozbúchalo. Vidí to? Bože. Nie, nemôže. Či môže? prevaľovali sa jej myšlienky rýchlo. Skutočne? Ani neregistrujem ju veľmi... klamala a to bola škoda, pretože klamať nevedela a Rado vedel, že nevie. 67

68 ilegalit elektronický literárny časopis Veď stále pozeráš jej smerom Nina, opravil ju. Ja? prešla si prstami po krku Nie, len tak do blba. Idem na záchod, hrane nedbalo povedala. Dobre urobila, že odišla. Ak mal Rado predtým zlý pocit, teraz ho mal veľmi zlý. Otočil sa za Natáliou. Tancovala výborne a drtila neľútostne svoju partnerku, ktorá z nej nestrhávala oči a využila každý moment na intímne priblíženie, šuškanie. Režisér nahlas počítal tri, dva, jeden, štart. Díval sa na nich a zrazu mu to došlo. Ten Ninin intenzívny záujem, tá potreba kamarátenia, to nespanie, jej vzdialené pohľady, smútok občasný. Bola to klapka. Režisér nahlas počítal tri, dva, jeden, štart a odčítaval september, október, november, december, tento ples. Milovala ju... celý ten čas jemu pred očami. Nina sa oprela o umývadlo a nebolo jej dobre. Jednak toho dosť vypila na svoje pomery a jednak na ňu prišla hrozná slabosť. Taká hlúposť. Taká hlúposť. Ako mohla byť tak hlúpa a myslieť si, že to na nej nie je vidieť. Prvé, čo ju prepadlo, bol pocit, že Natália to vie. Až v druhom si silene uvedomovala, že teraz nie je dôležitá. Zatackala sa trochu na lodičkách. Zadívala sa na svoju tvár. Zamilovala som sa do ženy, povedala sama sebe nahlas. Na záchode tresli dvere a jedna žena na ňu zmätene pozrela. Zachytila jej vetu. Zamilovala. Zopakovala jej to Nina. Bola to trápna situácia, trápne zvečnená pri záchodovom zrkadle. Cestou sa zdržala pri bare a buchla do seba dva panáky, postála. Keď sa vrátila, zastavila sa zahanbene pri stole. 68

69 ilegalit elektronický literárny časopis Sadni si, vravel Radko. Nestihol si poskladať myšlienky, len vedel, že to chce počuť. Nech to bolo čokoľvek. Čo tie dve spolu mali. Mali... No zjavne jedna z nich nič s tou druhou momentálne nemala. Zamilovala som sa do ženy, povedala Nina tretíkrát. Do tamtej, alkohol jej pomohol a ukázala prstom na dolný parket. Odpila si z vína na posilnenie. Veselá hudba akosi zosmiešňovala scénu. Možno len Nine bolo smiešno, ako sa to mohlo všetko udiať len tak. Pred Silvestrom. Pred Radkom... jej milovaným partnerom. A pritom si len neustriehla, čo to vlastne neustriehla? Kedy si mi to chcela povedať? spýtal sa potichu. Ja? Nechcela. Ja nie som na ženy. Je to nedorozumenie, vravela Nina a snažila sa nájsť útechu v pohári. Je nedorozumenie, že si sa zamilovala počas chodenia s mužom do ženy? spýtal sa Rado, nevediac, či sa má začať baviť nad tou formuláciou. Áno, je to tak, povedala Nina a skláňala hlavu a vôbec sa mu nechcela dívať do tváre. Nina, mali ste spolu niečo? pokračoval vo výsluchu muž jej nocí, jej vzdychov. Jej muž snov. Niee, nič, zavrtela hlavou. Natália... ťa miluje? opýtal sa nevediac, ako to vyskladať, odpoveď tušil, len netušil, či ju tuší ona sama. Niee, zavrtela znova hlavou. 69

70 ilegalit elektronický literárny časopis Pozrela sa dole na parket a tak jej prišlo čudne. Vrátila sa pohľadom k Radkovi, vzala jeho ruky do svojich, priložila si ich k perám a svojím spôsobom mu vravela prepáč. Nebolo to zmätené. A nevyzeralo, že sa ospravedlňuje za to, čo cíti. Ale zato, čo bude nasledovať. Ale okrem fantázie nenasledovalo nič. Ak sa dá za nič považovať nenaplnená túžba ženy po žene pred zrakom milujúceho muža. Sygon Nesporne sporná, ale ťažko dokázateľná, kým Sygon písať. Nesporne sporná, ale ťažko dokázateľná, kým nezačnem nezačnem písať. Greenie knižnica Drak sa vracia Voľne šíriteľné knihy, ktoré je možné Písanie, čítanie, poviedky, poézia, bezplatne si stiahnuť v niekoľkých žurnalistika, marketing, literárna formátoch a iné veda, kníhkupectvá a iné 70

72 ilegalit elektronický literárny časopis Rozhovor: Zofia Bałdyga Si autorkou dvoch kníh Passe-partout (Warszawa 2006) a Współgłoski (Nowa Ruda 2010). Ako by si charakterizovala svoju tvorbu? Čo je pre ňu typické, respektíve, aké témy najčastejšie vo svojich básniach rozoberáš? Každá báseň je hlavně o jazyce. První sbírka je cyklus slovesných zobrazení světoznámých obrazů, hlavně z XIX. a XX. století. Snažila jsem se je tvořivě redefinovat a ukázat hranici popisných jazyků. Krásně by bylo ji dokonce překročit, ale neumím posoudit, jestli se mi to podařilo. Druhá jsou współgłoski, což je slovo existující jen v mém idiolektu a do češtiny by se přeložilo asi jako společné hlásky. Hlavními hrdiny těchto hláskových příběhů jsou ženy, muži a jejich společné jazyky, které si, chtěje nechtěje, protiřečí. V šuplíku mám i třetí knížku kamienie graniczne, kterou jsem napsala v době, kdy jsem se ve spolupráci s jednou varšavskou neziskovkou, starala o čečenské děti. Navštěvovala jsem dvakrát týdně středisko pro žadatele o azyl. Jezdila jsem tam pravidelně šest měsíců, přes celou Varšavu, i když jsem měla spoustu jiné práci. Dostala jsem se k tomu úplně náhodou a zatím to vypadá, že to bude asi dlouhodobá spolupráce. Uprchlická zařízení a jejich obyvatelé na mne působí zvláštním dojmem. Jsou to miniaturní města potenciálních vypravěčů. Jenže někteří z nich neumí dokonce ani psát. Básně, které by měly napsat čečenské 72

73 ilegalit elektronický literárny časopis uprchlice, jsem nakonec napsala já. A polsky. A antipateticky. Jsou to texty plné uzavřených hranic, dokladů totožnosti, razítek a povolení, pocitu vykořeněnosti, příručních zavazadel. Je to pokus o takovou trošku jinou, trošku intimnější angažovanou poezii. Medzi jednotlivými knihami uplynuli štyri roky. Ako sa za ten čas posunula tvoja tvorba? Vidíš medzi prvou a druhou knihou nejaké podstatnejšie rozdiely? Myslím, že v tvorbě neexistuje pokrok, spíše změna. Rozdíly samozřejmě jsou, musí být. Sbírka není jen několik stránek, na které se natiskne několik básní vzniklých v době po vydání předchozí sbírky. Sbírka je projekt. Musí za ní stát nějaká idea. Musí mít svůj začátek a svůj konec. Všechno v ní musí sedět, nic nemůže být navíc. Každá sbírka je hotová věc, objekt. Je samostatná, i když se může k ostatním sbírkám autora či autorky nějak vztahovat. Já jsem spíše pro to, aby byla každá jiná, aby si autor v každém projektu zkoušel jiné tvůrčí postupy, jiná témata, jiné jazyky. Pamätáš si ešte svoje začiatky? Kedy si začala tvoriť? Naučila jsem se psát, když mi bylo asi pět let. První písmenka jsem psala prstem na mokrém písku. S maminkou. O prázdninách. U Baltského moře. První báseň jsem napsala koncem základní školy. Mám ji dobře ukrytou doma a doufám, že ji nikdo nikdy nenajde. Máš obľúbených spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom ovplyvnili tvoju tvorbu? Aleksander Wat, Miodrag Bulatović, Ivan Blatný, Thomas Bernhard. To jsou asi ti, kterým bych měla poděkovat nejvíce, protože jejich tvorba pro mě byla tím nejkrásnějším darem. Zda se dá v mých básních vystopovat 73

74 ilegalit elektronický literárny časopis jejich vliv, to neumím posoudit. Vyhýbám se a budu se vyhýbat roli literárního kritika. Okrem toho, že píšeš, aj prekladáš. Na základe akých kritérií si vyberáš preklady? Je to tak, že si vyberáš ty, čo chceš preložiť, alebo ťa niekto osloví s konkrétnou ponukou? To je pokaždé jiné. Občas mě někdo osloví, občas si něco vyberu sama a potom se snažím to nějak dostat do polských literárních časopisů. V případě, že si něco vybírám sama, rozhoduje samozřejmě můj vkus, což je velmi neobjektivní kritérium. Snažím se ale myslet taky na to, který český či slovenský autor může být pro polského čtenáře zajímavý. Překládala jsem hlavně básníky narozené v osmdesátých letech, a to proto, že považuji za důležité, aby se v Polsku prezentovaly literární scény sousedních zemí. Všichni, jak autoři, tak čtenáři, se u nás nadšeně dívají na západ a mají přehled například o americké či irské literatuře. O slovanských kulturách toho většinou víme mnohem méně. Existují ale pozoruhodné výjimky. V posledních letech je u nás poměrně populární ukrajinská literatura, která má své výborné překladatele. Třeba díky neuvěřitelné překladatelské práci Anety Kamińské je všímavý čtenář literárních časopisu schopen vyjmenovat asi deset mladých a talentovaných ukrajinských básníků. Vážím si toho, obdivuji to a budu se snažit, aby i česká a slovenská nejmladší básnická generace nějak fungovala v polském povědomí. 74

75 ilegalit elektronický literárny časopis Si bohemistkou, prečo si sa rozhodla práve pre češtinu? Čím ťa tento jazyk oslovil? Tím, že v něm psali Bohumil Hrabal a Ivan Blatný. Oni můžou za to, že jsem se rozhodla strávit pět let v Ústavu jižní a západní slavistiky Varšavské univerzity. Vždycky se mi líbily slovanské jazyky. Mám ráda napůl zapomenuté historky o vzdálené rodině. Musela jsem se tedy jen rozhodnout pro jednoho takového příbuzného. Jednoduché to nebylo, uvažovala jsem i o srbštině. Nakonec rozhodla literatura. A i to blízké sousedství. Prekladáš české, ale rovnako i slovenské texty. Hoci sú tieto dva jazyky podobné, isté rozdiely sa medzi nimi nachádzajú. Vnímaš túto hranicu odlišnosti? Jasně. Slovenština je polštině bližší než čeština, takže polský bohemista by měl mít i pasivní znalost slovenského jazyka, a to tak trochu zdarma. Otázka je, jestli je to dost na to, aby překládal krásnou literaturu. Během studií jsem hodně četla i slovensky, ale bála jsem se překládat. Od listopadu 2009 do ledna 2010 jsem byla stážistkou Slovenského Institutu ve Varšavě. Poslouchala jsem mluvenou slovenštinu asi tak čtyři hodiny denně a cítila jsem, že ve chvíli, kdy objevím text, který se mě nějak dotkne, zkusím ho přeložit. V říjnu 2010 jsem přijela s Elektrolirykou na Siete do Bratislavy a začalo to. To texty si našly mě. A na začátku jsem z toho měla trochu strach. Dnes si myslím, že polský bohemista je schopný překládat slovenské texty, ale nesmí si o sobě příliš myslet a musí mít velmi dobrý slovník. 75

76 ilegalit elektronický literárny časopis Čo ťa viac napĺňa, písanie vlastnej tvorby alebo prekladanie cudzích textov? Na to Ti neumím odpovědět. Jsou to pro mě rozdílné, ale svým způsobem komplementární činnosti a žadní není více nebo méně důležitá, více nebo méně tvořivá či více nebo méně uspokojující. Neplánuješ preložiť niektorú zo svojich kníh a vydať ju v Čechách alebo na Slovensku? Vždycky jsem velmi potěšená, když se dozvím, že se někdo hodlá moje texty překládat. Je to podle mě to nejkrásnější, co může autora potkat. A fascinuje mě, jak ty básně v cizích řečech fungují. Měla jsem příležitost číst se v angličtině, češtině, ukrajinštině i švédštině a pokaždé to pro mě byl velký zážitek. Ale nikdy se nebudu pokoušet o překládání vlastních textů ani o překládání krásné literatury do češtiny nebo jiného cizího jazyka. Na to by měl existovat nějaký zákaz. Pokud překládat, tak do mateřštiny. A překládání si svou vlastní tvorbu mi přijde dost úchylné, ale možná je to jenom můj názor. Moja posledná otázka sa bude týkať hudobno-poetického projektu Elektroliryka, na ktorom spolupracuješ. Mohla by si našim čitateľom priblížiť o čo vlastne ide a ako prišlo k spolupráci? Elektroliryka je hudebně-literární projekt, který vymyslel a založil hudebník Paweł Uszyński asi v roce 2008 a už tehdy mě přizval ke spolupráci. Projektu se zúčastnili různí autoři, avšak naše spolupráce je asi nejdelší. Nejsem ale jediný hlas Elektroliryky. Projekt byl prezentován v Polsku, v Berlíně, v Bratislavě a ve Lvově. Své básně s hudebním doprovodem četli také Aneta Kamińska či Marcin Orliński. Elektroliryka 76

77 ilegalit elektronický literárny časopis spočívá v spojování elektronické hudby s lyrikou. Je to pokus o bourání konzervativních předsudků. Přáli bychom si, aby čtenáři a milovníci krásné literatury během našich koncertu tancovali. Sníme o plných tanečních plochách. A občas se to i stává, z čeho máme obrovskou radost. Hudba se asi nedá vyprávět, takže všem doporučuji odkaz na naši poslední nahrávku: Za rozhovor ďakuje a do budúcna praje veľa úspechov v osobnom aj pracovnom živote Lucia Bizarretová Zofia Bałdyga (*1987, Varšava) je autorkou dvoch Zofia Passe-partout Bałdyga (*1987, Varšava)2006) je aautorkou dvoch zbierok (Warszawa Współgłoski zbierok Passe-partout (Warszawa 2006) a Współgłoski (Nowa Ruda 2010). Jej texty boli tiež publikované v (Nowa Ruda 2010).Antologia Jej texty poezji boli tiež publikované antológii Solistki. kobiet (SDK, v antológii Solistki. Antologia poezji kobiet Warszawa 2009) a v Anthologia#2 (London 2010) a (SDK, boli Warszawa a vukrajinčiny, Anthologia#2 (Londona 2010) a boli preložené do 2009) češtiny, švédčiny angličtiny. preložené do češtiny, ukrajinčiny, švédčiny a angličtiny. Spolupracuje na hudobno-poetickom projekte Spolupracuje na hudobno-poetickom projekte Elektroliryka. Prekladá poéziu z češtiny a slovenčiny. Jej Elektroliryka. Prekladá poéziu z češtiny a slovenčiny. tvorbu môžete nájsť aj na literárnom portáli literackie.pl. Jej tvorbu môžete nájsť aj na literárnom portáli literackie.pl. 77

Pokazać jeszcze