Metafyzika a epistemológia

Transkrypt

1 Štátne záverečné skúšky bakalárskeho štúdia odboru filozofia. Garant odboru: prof. PhDr.Emil Višňovský, PhD. Ústna časť štátnej záverečnej skúšky bakalárskeho štúdia Metafyzika a epistemológia I. TEORETICKÁ FILOZOFIA 1. Vzťah epistemológie a metafyziky ako základných filozofických disciplín (na priereze dejín filozofie). Teória bytia, teória poznania. 2. Základné pojmy a problémy metafyziky a epistemológie. Bytie, súcno, substancia, čas, priestor, kauzalita, poznanie, rozum, zmyslová skúsenosť, pravda. Popkin, R. H., Stroll, A.: Filozofie pro každého. Praha 2000, str Dualizmus mysle a tela - metafyzické a epistemologické aspekty. Dualizmus, monizmus, karteziánstvo, filozofia mysle. Rorty, R.: Súčasná filozofia mysle. In: Myseľ, telo, stroj. Bratislava 1992, str Spory o vedeckosť metafyziky a epistemológie, rôzne prístupy pri budovaní metafyziky a epistemológie. Kľúčové slová: špekulatívnosť, exaktnosť, novopozitivizmus. Bodnár, J.: Filozofický scientizmus. In: Antológia z diel filozofov. Logický pozitivizmus a filozofia prírodných vied. Bratislava 1968, str Rybár, J.: Epistemológia ako exaktná disciplína? In: Kapitoly z epistemológie I. Univerzita Komenského Bratislava 1993, str Otázka poznateľnosti sveta, skepticizmus a kriticizmus v epistemológii. Skepsa, agnosticizmus, Kant. Kenny, A.: Stručné dějiny západní filosofie. Praha 2000, str Lehrer, K.: Teória poznania. Bratislava 1999, str Postavenie metafyziky v rámci filozofie, súčasné spory o metafyziku. Metafyzika, ontológia, koniec alebo návrat metafyziky? 7. Zmyslová skúsenosť ako zdroj a východisko poznania, empirizmus a senzualizmus v epistemológii. Zmyslové poznanie, tabula rasa. Münz, T.: Novoveká empirická a osvietenská filozofia. In: Antológia z diel filozofov. Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Bratislava 1967, str Locke, J.:Rozprava o ľudskom rozume. In: Antológia Novoveká empir. a osvietenská filozofia. Bratislava 1967, s Berkeley, G.: O základoch ľudského poznania. In:Antológia Novoveká empirická a osvietenská filozofia, s Problém vedeckého poznania, spory o charakter a status vedy vo filozofii 20. storočia. Novopozitivizmus, Kuhnova koncepcia, kritický racionalizmus, postmoderná kritika vedy. Viceník, J.: Spory o charakter metodológie vied. Bratislava 1988, str Demjančuk, N.: Filosofie a vědecké myšlení. Dobrá Voda 2002 str Kuhn, Th.: Štruktúra vedeckých revolúcií. Pravda, Bratislava 1981, s

2 9. Paradigmy európskeho filozofického myslenia, základná charakteristika ontologickej, mentalistickej a lingvistickej paradigmy. Bytie, myseľ, jazyk. Liesmann, K. - Zenaty, G.: O myšlení. Olomouc 1994, str Pamäť ako epistemologická kategória. Problém osobnej identity. Pamäť a jej typy, identita. Russell, B.: Ľudské poznanie, jeho rozsah a hranice. In: Antológia: Logický empirizmus a filozofia prírody. Pravda, Bratislava 1968, s Logika 1. Výroková logika. Výroková logika ako deduktívny formalizovaný systém. Charakteristika jednotlivých deduktívnych systémov výrokovej logiky: axiomatický systém, prirodzená dedukcia, analytické tably. Sémantika pre výrokovú logiku. Korektnosť, úplnosť a neprotirečivosť logických kalkulov. František Gahér: Logika pre každého. IRIS Bratislava, 2003, ss Ján Szomolányi: Základné logické kalkuly. UK Bratislava 1975, ss Predikátová logika. Deduktívne systémy predikátovej logiky: axiomatický systém, prirodzená dedukcia, analytické tably. Teória modelov pre predikátovú logiku. František Gahér: Logika pre každého. IRIS Bratislava, 2003, Ján Szomolányi: Základné logické kalkuly. UK Bratislava 1975, Logika vzťahov. Množinová reprezentácia relácií a funkcií. Základné vlastnosti binárnych relácií. Relácie usporiadania a relácia identity. Relačné štruktúry. František Gahér: Logika pre každého. IRIS Bratislava, 2003, Logická sémantika. Formálna reprezentácia logickej štruktúry prirodzeného jazyka: mená, predikáty, funktory, výroky a úsudky. Deskripcie - Frege, Russell, Strawson. Testovanie správnosti úsudkov. Definície. Pavel Cmorej: Úvod do logickej syntaxe a sémantiky. IRIS Bratislava, 13-49, František Gahér: Logika pre každého. IRIS Bratislava, 2003, Intenzionálne logiky. Aletické modality, epistemická logika. Formálna reprezentácia rôznych predstáv o modalitách. Ján Szomolányi: Úvod do neklasických logík. UK Bratislava 1979, 15-37, Sémantika možných svetov. Teória modelov pre intenzionálne logiky postavená na sémantike možných svetov. Predikátová modálna logika a jej teória modelov. Ján Szomolányi: Úvod do neklasických logík. UK Bratislava 1979, Ján Szomolányi: Filozofické otázky logiky V. Organon F 10, roč. 2003, no 3., Časové logiky. Časové štruktúry a filozofické koncepcie času. Deduktívna reprezentácia časových logík a časové operátory. Ján Szomolányi: Úvod do neklasických logík. UK Bratislava 1979, ss Vedecké postupy. Pozorovanie, meranie a experiment. Induktívne a deduktívne vedecké postupy. Princíp verifikácie a falzifikácie. Modelovanie a analógia. František Čížek a kol.: Filosofie, metodologie, věda. Svoboda, Praha 1969,

3 9. Výstavba vedeckých teórií. Vedecký jazyk. Vedecké zákony a hypotézy. Vzťah vedeckej teórie a skúsenosti. František Čížek a kol.: Filosofie, metodologie, věda.svoboda, Praha 1969, Explanácia a predikcia. Funkcie vedeckých teórií - vedecké vysvetlenie a vedecké predvídanie. Štruktúra vedeckého vysvetlenia. Typy explanácie. Pravdepodobnostné vysvetlenie. František Čížek a kol.: Filosofie, metodologie, věda.svoboda, Praha 1969,

4 II. PRAKTICKÁ FILOZOFIA Etika 1. Základné rozdelenie etických teórií: empiristické a transcendentálne podoby, možnosti systematizácie etických koncepcií. Typológia morálky. Wilson E.O.: Konsilience. Praha 1999 (kap.11). Rich, A.: Etika hospodářství. Svazek I, Praha 1994 (s ). Anzenbacher A.: Úvod do etiky, Praha Chápanie pojmu éthos a morálka. Základné vymedzenia etiky a morálnej filozofie Anzenbacher A.: Úvod do etiky, Praha Kohák, E. Človek, dobro a zlo. O smyslu života v zrcadle dějin (Kapitoly z dějin morální filozofie). Praha (První přednáška: Morální filozofie v údobí spochybnených samozřejmostí, s ). 3. Morálka ako sociálny regulátor, morálne normy, princípy a hodnoty. Zdôvodňovanie noriem. Hartmann, N.: Struktura etického fenoménu. Praha 2002 (kap. I, s , 54-55). Vodáková, A.: Viníci a soudci. Praha 1997 (kap. 3, 4). Anzenbacher, A.: Úvod do etiky, Praha Problematika cnosti v antickej a stredovekej etike Anzenbacher, A.: Úvod do etiky. Praha 1994 (s ). Aristoteles: Etika Nikomachova. Bratislava 1979 (Tretia kniha: 8-15, Štvrtá kniha). 5. Podoby eudaimonizmu. Antický hedonizmus. Základné princípy utilitaristickej etiky. Podoba klasického utilitarizmu J. S. Milla. Aristoteles: Etika Nikomachova. Bratislava 1979 (Prvá kniha). Epikuros: List Menoikeovi. In: Epikuros: O šťastnom živote. Bratislava 1989 (52-57). Mill, J. S.: Utilitarizmus. In: Logika liberalizmu. Bratislava 2005 (s ). Anzenbacher, A.: Úvod do etiky. Praha 1994 (s , 31-34). 6. Základné problémy existencialistickej a personalistickej etiky (sloboda, zodpovednosť, vina, svedomie). Jaspers, K.: Otázka viny. Praha 1991 (Schematika rozlíšení (A), s. 7-20). Sartre, J. P.: Existencializmus je humanizmus. Bratislava Lacroix, J.: Smysl člověka. Praha 1969 (kap. Lítost, výčitky svědomí, pokání). Spaeman, R.: Hovoríme o etike. Bratislava 1994 alebo Spaeman R.: Základní mravní pojmy a postoje. Praha 1995 (kap. 5, 6). 7. Kant a jeho etická teória. Učenie o mravnom zákone. Kategorický a hypotetický imperatív a autonómnosť slobodnej vôle. Kant. I.: Základy metafyziky mravov. Bratislava 2004 alebo Základy metafyziky mravů. Svoboda, Praha Etika súcitu a dve normy konania v koncepcii A. Schopenhauera a etika resentimentu F. Nietzscheho. Úvahy o otrockej a panskej morálke. Schopenhauer, A.: Životní moudrost. (výber: I. Všeobecné, II. O chování k sobě samým, III. Naše chování k jiným). Svoboda, Praha Nietzsche, F.: Antikrist. Pokus o kritiku křesťanství. Bratislava Nietzsche, F.: Genealogie morálky. Praha 2002 (První pojednání: Dobré a zlé, dobré a špatné. s ). Nietzsche, F.:Mimo dobro a zlo. Praha 1996 (Hlava pátá. K přírodopisu morálky. s ).

5 9. Základné koncepcie evolučnej etiky. E. Wilson a problematika altruizmu a egoizmu. K. Lorenz a jeho chápanie morálky. Wilson, E. O.: O lidské přirozenosti. Máme svobodnou vůli, nebo je naše chování řízeno genetickým kódem? Praha 1993 (kap.5. Agresivita, kap. 7. Altruizmus). Lorenz, K.: Takzvané zlo. Praha 1992 (kap.12, 13, 14). Anzenbacher A.: Úvod do etiky. Praha 1994 (s.31-34, ). 10. Humanistická etika E. Fromma ako praktická veda o umení života. Biofilná a nekrofilná orientácia človeka Fromm, E.: Človek a psychoanalýza. Praha 1967 (kap. II. Humanistická etika: užitá věda o umění, s , kap. III. 1, 2. Přirozenost člověka a jeho charakter, s ). Fromm, E.: Lidské srdce. Praha 2000 (kap.3. Láska ke smrti a láska k životu). Sociálna a politická filozofia 1. Problém ľudskej prirodzenosti. Prirodzený zákon. Zdôvodnenie nescuditeľných ľudských práv. Prirodzenosť /podstata/, prirodzený stav, zmluvný stav. Hobbes,T. : O Občanu, In: Výbor z díla, Praha 1988, s Hobbes,T: Leviathan. In: Antológia... zv.6, s Locke,J: Druhé pojednání o vládě, Praha 1992,s Rosseau,J,J.: O společenské smlouvě. In: Rozpravy, Praha 1989,s Miesto otázky slobody v sociálnej filozofii. Problém vzťahu slobody jednotlivca a moci štátu. Negatívne a pozitívne vymedzenie slobody. Liberalizmus, pojem politickej slobody, benevolentný despota, harmonická spoločnosť, anarchia. Mill, J.S: O politickej slobode, Bratislava Berlin,I.: Dva pojmy slobody. In: O slobode a spravodlivosti, Bratislava 1993; Taylor, Ch.: Omyl negativní svobody. Filosofický časopis 1995, č Porovnanie teórií odcudzenia a základných východísk filozofie dejín u Hegela a Marxa. Ľudská práca, odcudzená práca, idea slobody, politické zriadenie. Hegel, G.W.F: Filozofia dejín. In: Antológia... zv.6, s Marx,K.: Ekonomicko-filozofické rukopisy, časť Odcudzená práca. 4. Moc násilie autorita. Problém legitimity moci. Možné hranice moci (Locke, Rousseau, Montesquieu, Weber a iní). Definícia moci, moc a ľudská prirodzenosť, deľba moci. Locke,J.: Druhé pojednání...s / Rosseau,J.J.: O společenské smlouvě. In. Rozpravy...s / / Montesquieau, Ch.: Duch zákonov, Bratislava 1989, s Weber,M. : Politika ako povolanie, Bratislava Spoločnosť a jednotlivec. Spory o povahe spoločnosti (spoločnosť prirodzený alebo umelý útvar). Kritika modernej spoločnosti (Tocqueville, Mill). Vojnový a konsezuálny model spoločnosti,demokracia, druhy slobody. Aristoteles: Politika, Bratislava 1988, s Hobbes,T.: O občanu. In: Výbor...s Locke, J.: Druhé pojednání...s Mill,J.S.: O slobode, Bratislava 1995,s /53-69 Tocqueville, A.: Demokracia v Amerike, Bratislava l995, 1.zv. časť druhá, kap.vii/ 2.zv časť štvrtá, kap. I.-VI.. 6. Teórie revolúcie: znaky a priebeh. Úloha ideológie v revolúcii. Príčiny revolúcií, typológia, morfológia, reforma, program. Krejčí,J: Dějiny a revoluce, Praha 1992, kap. 1,4 Marx,K.: Predslov Ku kritike politickej ekonómie.

6 7. Podstata teórie verejnej voľby: model "dilemy väzňa". Ekonomika a politika: podmienky kooperácie. Metodologický holizmus a individualizmus, negatívne a pozitívne extermality, kolektívna voľba..johnson,d.b.: Teória verejnej voľby, Bratislava 1997, kap. 4,5,6,9,10,13, Spravodlivosť ako fairness. Princípy dobre usporiadanej spoločnosti. Rovnosť a nerovnosť, závoj neznalosti, pôvodné postavenie, demokratická rovnosť. Rawls,J.: Teorie spravedlnosti, Praha 1995,kap. I, II, III, VII, VIII. 9. Ako dosiahnuť verejnú koncepciu spravodlivosti: prekrývajúci konsenzus. Komprehenzívne doktríny, rozumný pluralizmus, modus vivendi, ústavný konsenzus. Rawls,J.: Politický liberalizmus, Prešov 1997, časť I, II. 10. Komunitarizmus a možnosť morálnej voľby, význam spoločenstva (kritika individualizmu a liberalizmu). Pojem komunity, druhy komunít, morálka neutrálneho sudcu, silné hodnotenie. Taylor, Ch.: Nedorozumění v diskusi mezi liberály a komunitaristy. In: J.Kiss: Současná politická filosofie, Praha 1997,s Taylor, Ch.: Omyl negativní svobody. Filosofický časopis 1995, č.5.

7 III. VÝVINOVÉ ETAPY FILOZOFIE Antika 1. Vznik filozofie v antickom Grécku. Vznik polis, hláskové písmo, kodifikácia práva, povaha náboženstva, civilizačné výpožíčky z Orientu. Hussey, E.: Predsokratici. Prel. M. Pokorný. Praha, Rezek 1997, ss Vysvetlite ontologické implikácie Parmenidovej cesty pravdy a ich význam pre nasledujúcu grécku filozofiu. Motív zjavenia, tri cesty, racionalistická metóda skúmania bytia počiatky ontológie, dôsledky pre svet javov a reakcia postparmenidovskej filozofie. Hussey, E.: Presokratici. Prel. M. Pokorný. Praha, Rezek 1997, ss Na základe podobenstva o čiare vysvetlite základné princípy Platónovej ontológie a teórie poznania. Genos noéton, genos horaton, doxa, epistéme, dialektika ako výstup k arché anhypothetos, porovnanie dialektiky s vedami. Platón: Ústava VI a VII, najmä 509c 511e. Hare, R. M., Barnes, J., Chadwick, H.: Zakladatelé myšlení. Prel. K Berka. Praha, Slovoda 1994, ss Na základe výkladu pohybovej príčiny vysvetlite Aristotelovu fyziku, pojem FYSIS a chápanie pohybu. Štyri druhy Aristotelových príčin (vysvetlení), odlíšenie prírodného bytia od ľudských výtvorov, pohyb ako zmena a ako uskutočňovanie možného. Hare, R. M., Barnes, J., Chadwick, H.: Zakladatelé myšlení. Prel. K Berka. Praha, Slovoda 1994, ss Podajte všeobecnú charakteristiku helenistickej filozofie a vysvetlite, v čom sa helenizmus odlišuje od klasického obdobia. Pojem helenizmus, historicko-kultúrny kontext, odklon od polis, vzťah fyziky a etiky, šírenie filozofie, charakter škôl. Kalaš, A.: Helenizmus nové výzvy gréckej filozofie. Studia philosophica. Sborník prací filozofické fakulty Brněnskej Univerzity. B 52, Masarykova Univerzita v Brně 2005, ss (prístupné aj na www stránke katedry). 6. Vysvetlite pojmy pneuma, boh, Logos, osud a ekpyróza vo filozofii starých stoikov. Stoické aktívne a pasívne živly, tenzia pneumy, miera integrácie a dynamizmu, duša, participácia človeka na Logu a jeho sloboda, kozmický cyklus. Obraz globalizovaného stoického univerza a sloboda stoického mudrca v ňom. In: Wartości i ich Funkcje w Ksztaltowaniu Cywilizacji Globalnej. Medzinárodná konferencia Ustroń, mája Katowice, Wydawnictwo Universytetu Ślaskiego 2004, s (prístupné aj na www stránke katedry).

8 Stredovek 1. Aký je rozdiel medzi antickým a kresťanským (patristickým) chápaním miesta človeka vo svete. Charakterizujte zdroje a obsah filozofického myslenia Augustina: nevyhnutné pravdy, náuka o iluminácii, problematika času, zla, Božej a pozemskej obce. Patristika, platonizmus, filozofia helenistická, patristika, človek, viera, nekonečnosť svet Heinzmann, R.: Středověká filosofie. Olomouc : Nakladatelství Olomouc, 2000, s Floss, P.: Architekti křesťanského středověkého vědění. Praha 2004, s konečnosť, 2. V čom spočíval stredoveký spor o univerzálie a aké stanoviská sa v priebehu jeho riešenia vykryštalizovali. Spor o univerzálie, univerzálie, realizmus, nominalizmus, konceptualizmus. Floss, P.: Architekti křesťanského středověkého vědění. Praha 2004, s , , , , , , Aké sú zdroje a hlavný obsah filozofie Tomáša Akvinského. Vyložte jeho riešenie vzťahu rozumu a viery. Vysvetlite základné pojmy metafyziky Tomáša Akvinského ako akt bytia, esencia, možnosť, uskutočnenie, forma, látka. Rozum, viera, akt bytia, esencia, možnosť, uskutočnenie, forma, látka. Floss, P.: Architekti křesťanského středověkého vědění. Praha 2004, s Vysvetlite základné črty myslenia Jána Dunsa Scota a W. Occama. Individuácia, rozum, vôľa, umiernený realizmus, nominalizmus, konceptualizmus. Floss, P.: Architekti křesťanského středověkého vědění. Praha 2004, s Novoveká klasická filozofia 1. Vplyv platonizmu na renesančnú filozofiu a vedu (Kuzánsky, Florentská Academia, Kopernik, Bruno). Antológia z diel filozofov, zv. 4.: Humanizmus a renesancia. Bratislava 1966 (úvodná štúdia J. Kocku, s. 9 17, 19 25, 32 39). Zigo, M.: Pohľady do novovekej filozofie. Bratislava 1987 (Učenou nevedomosťou k začiatkom novovekého myslenia, s.11 36; Kopernik a kopernikovská revolúcia vo vede a filozofii, s ). 2. Baconovo chápanie novej vedy a jej metódy. Antológia z diel filozofov, zv. 4.: Humanizmus a renesancia. Bratislava 1966 (úvodná štúdia J. Kocku, s a Francis Bacon: Nové organon.aforizmy o výklade prírody a o vláde človeka, 1 68, s ). Sobotka, M. Znoj, M. Moural, J.: Dějiny novověké filosofie: Od Descarta po Hegela. FÚ AV ČR, Praha 1994 (Francis Bacon jako filosof, s ).

9 3. Porovnajte Descartovo a Spinozovo učenie o substancii. Antológia z diel filozofov, zv. 6.: Novoveká racionalistická filozofia. Bratislava 1970 (úvodná štúdia E. Várossovej, s , 22 27; René Descartes: Meditácie o prvej filozofii. Druhá, tretia, piata a šiesta meditácia, s , ; Baruch Spinoza: Etika. O Bohu, s a Prirodzenosť a pôvod duše, s ). Zigo, M.: Pohľady do novovekej filozofie. Bratislava 1987 (Spinozova ontológia a úsilie o vedecké zmocnenie sa skutočnosti, s ). 4. Základné charakteristiky monády u Leibniza a jeho hierarchia monád. Antológia z diel filozofov, zv. 6.: Novoveká racionalistická filozofia. Bratislava 1970 (úvodná štúdia E. Várossovej, s ; Gottfried Wilhelm Leibniz: Monadológia, s ). Zigo, M.: Pohľady do novovekej filozofie. Bratislava 1987 (Fyzika a metafyzika u Leibniza, s ). 5. Lockovo učenie o primárnych a sekundárnych kvalitách a dôsledky Berkelyovej kritiky tohto učenia. Antológia z diel filozofov, zv. 5.: Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Bratislava 1967 (úvodná štúdia T. Münza, s. 7 18; John Locke: Rozprava o ľudskom rozume.kniha druhá kap. VIII., s ; George Berkeley: O základoch ľudského poznania. Prvá časť, s ). 6. Humova kritika pojmu príčinnosti. Antológia z diel filozofov, zv. 5.: Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Bratislava 1967 (úvodná štúdia T. Münza, s. 8 21; David Hume: Úvahy o ľudskom rozume. IV Skeptické pochybnosti o úkonoch rozumu, s ). 7. Základné spoločné črty a hlavné smery vnútornej diferenciácie predstaviteľov francúzskej osvietenskej filozofie (Montesquieu, Voltaire; Diderot, d`alembert Condillac, Helvétius, La Mettrie, Holbach; Rousseau). Antológia z diel filozofov, zv. 5.: Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Bratislava 1967 (úvodná štúdia T. Münza, s ). Zigo, M.: Pohľady do novovekej filozofie. Bratislava 1987 (s ). Nemecká klasická filozofia 1. Vysvetlite, akú úlohu hrá v Kantovej teórii poznania skúsenosť. Kant, I.: Prolegomena. In: Antológia z diel filozofov, Novoveká racionalistická filozofia, Bratislava, 1970; 6-22(s ). Sobotka, Milan: Německá klasická filozofie. Praha, Univerzita Karlova, 1992, s

10 2. Charakterizujte Kantovu koncepciu umu (Verstand) a rozumu (Vernunft). Kant, I.: Prolegomena. In: Antológia z diel filozofov, Novoveká racionalistická filozofia, Bratislava, 1970; 14-60(s ). Sobotka, Milan: Německá klasická filozofie. Praha, Univerzita Karlova, 1992, s Vysvetlite východiská Kantovej kritiky metafyziky. Kant, I.: Prolegomena. In: Antológia z diel filozofov, Novoveká racionalistická filozofia, Bratislava, 1970; (s ). Sobotka, Milan: Německá klasická filozofie. Praha, Univerzita Karlova, 1992, s Vysvetlite Kantovo chápanie morálneho zákona, povinnosti a dobrej vôle. Kant, I.: Kritika praktického rozumu. Bratislava, Spektrum, 1990, s Kant, I.: Základy metafyziky mravov. Bratislava, Kalligram, 2004,druhá kapitola, s Sobotka, Milan: Německá klasická filozofie. Univerzita Karlova,Praha, 1992, s Popíšte Hegelov systém absolútneho idealizmu. Hegel, G. W. F.: Encyklopédia filozofických vied. In: Antológia z diel filozofov, Novoveká racionalistická filozofia, Bratislava, 1970, 1-18 s Sobotka, Milan: Německá klasická filozofie. Praha, Univerzita Karlova,1992, s Vysvetlite základné črty Hegelovej filozofie dejín. Vysvetlite myšlienku konca dejín, uveďte jej ďalšie osudy v dejinách filozofie (Feuerbach, mladý Marx). Hegel, G. W. F.: Filozofia dejín. In: Antológia z diel filozofov, Novoveká racionalistická filozofia, Bratislava, Úvod, s Sobotka, Milan: Německá klasická filozofie. Praha, Univerzita Karlova,1992, s , Filozofia storočia 1. V čom sa zhodujú a v čom sa líšia predstavitelia prvého (klasického) obdobia pozitivizmu (Comte, Mill, Spencer)? Antológia z diel filozofov, zv. 7.: Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Bratislava 1967 (úvodná štúdia I. Hrušovského a M. Zigu, s Auguste Comte: Kurz pozitívnej filozofie. Prvá prednáška, s a Herbert Spencer: Systém syntetickej filozofie. Základné princípy. I. časť: Nepoznateľné, s a II. časť: Poznateľné, s ). Mihina, F. Leško, V.: Metamorfózy poklasickej filozofie. Prešov 1994 (1. vyd.). Kapitola VI. John Stuart Mill tvorca anglickej verzie pozitívnej filozofie (s ). 2. Charakterizujte rozdiel v chápaní vôle u Schopenhauera a Nietzscheho a jeho dôsledky. Antológia z diel filozofov, zv. 7.: Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Bratislava 1967 (úvodná štúdia I. Hrušovského a M. Zigu, s.18 22; Arthur Schopenhauer: Svet ako vôľa a predstava. II. Prvé nazeranie sveta ako vôle, s a IV. Druhé nazeranie sveta ako vôle, s ). Nietzsche, F.: Mimo dobro a zlo. Praha 1996 (aj iné vydania) Hlava první: O předsudcích filosofů. 13 (s.19-20); 19 (s ), 21 (s ), 23 (s ) a Hlava druhá: Svobodný duch. 36 (s ).

11 3. Ako vymedzujú špecifickosť humanitných vied predstavitelia novokantovskej bádenskej školy (Windelband, Rickert) a ako Dilthey? Čím sa líšia ich východiská a argumenty? Antológia z diel filozofov, zv. 7.: Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Bratislava 1967 (úvodná štúdia I. Hrušovského a M. Zigu, s ; Wilhelm Windelband: Dejiny a prírodné vedy (Štrasburský rektorský prejav, 1894), s ; Heinrich Rickert: Kultúrna veda a prírodná veda. Kap. IV. a X., s ; Wilhelm Dilthey: Úvod do duchovných vied, s ). 4. Čo rozumie Nietzsche pod prehodnotením všetkých hodnôt, s akými morálnymi fenoménmi ho spája a ako ho historicky situuje? Antológia z diel filozofov, zv. 7.: Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Bratislava 1967 (úvodná štúdia I. Hrušovského a M. Zigu, s ; Friedrich Nietzsche: Genealógia morálky. Prvá kapitola, s a Mimo dobra a zla. Piata kapitola: 202 a 203, s ). 5. V čom sa Marxovo chápanie dejín a človeka líši od Hegelovej a mladohegelovskej filozofie dejín a človeka? Antológia z diel filozofov, zv. 10.: Marxisticko-leninská filozofia. Bratislava 1977 (Karol Marx Fridrich Engels: Nemecká ideológia. I, s a Tézy o Feuerbachovi, s ). Mihina, F. Leško, V.: Metamorfózy poklasickej filozofie. Prešov 1994 (1. vyd.). Kapitola IV. Marxova filozofia praxe a dejín (s ). 6. Charakterizujte základné princípy Diltheyovej a Bergsonovej filozofie života. Antológia z diel filozofov, zv. 7.: Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Bratislava 1967 (úvodná štúdia I. Hrušovského a M. Zigu, s. 26) a zv. 8.: Pragmatizmus, realizmus, fenomenológia a existencializmus. Bratislava 1969 (úvodná štúdia Jána Bodnára, 2. Filozofia života, s ; Henri Bergson: Tvorivý vývoj, s ). Dilthey, W.: Život a dejinné vedomie. Pravda, Bratislava 1980 (predslov J. Suchého, s a III. časť, s a IV. časť, s ). 20. storočie súčasná filozofia 1. Charakteristika novopozitivizmu a jej konkretizácia na prínose Viedenského krúžku. Princíp verifikácie, jazyk vedy, kritérium zmysluplnosti, kritika metafyziky, problém základov poznania. Antológia z diel filozofov: Logický empirizmus a filozofia prírodných vied. Bratislava 1968, s. 7 34, , Peregrin, J.: Úvod do analytické filosofie, Praha V čom spočíva prínos fenomenológie k obohateniu filozofických metód. Intencionalita, fenomenologická metóda, fenomenologická redukcia, životný svet, prúd vedomia. Patočka, J.: Úvod do fenomenologické filosofie. Praha 1993, s Petříček, M.: Úvod do (současné) filosofie. Praha 1990, s Charakteristika existencializmu a špecifikum jeho prístupu k človeku. Existencia, autenticita, neautenticita, ontologická diferencia, hraničná situácia, sloboda. Janke, W.: Filosofie existence. Praha 1994, s , Petříček, M.: Úvod do (současné) filosofie. Praha 1997, s

12 4. Charakteristika filozofickej hermeneutiky a špecifikum jej prístupu k tradícii. Hermeneutický kruh, predporozumenie, tradícia, chápanie, interpretácia. Grondin, J.: Úvod do hermeneutiky. Praha 1997, s , Hroch, J.: Filosofická hermeneutika v dějinách a současnosti. Brno 1997, s Charakteristika filozofickej antropológie a jej konkretizácia na príklade učenia Maxa Schelera. Podstata človeka, duch a pudy, vzťahy človeka k svetu. Landgrebe, L.: Filosofie přítomnosti. Praha 1968, s Scheler, M.: Místo člověka v kosmu. Praha 1968, s Charakteristika pragmatizmu a jej konkretizácia na učení Ch.S.Peircea. Teória pravdy, prax, význam Antológia z diel filozofov: Pragmatizmus, realizmus, fenomenológia, existencializmus. Bratislava 1969, s , Višňovský, E. Mihina, F.: Pragmatizmus, Bratislava Riška, A.: Americká filozofia. Bratislava 1996, s V čom spočíva prínos štrukturalizmu k rozvoju metód filozofického myslenia. Štruktúra, epistéma, diachrónia a synchrónia. Descombes, V.: Stejné a jiné. Čtyřicetpět let francouzské filosofie ( ). Praha 1995, s Frank, M.: Co je neostrukturalismus? Praha 2000, s Špecifikum náboženského filozofického myslenia v 20. str. a jeho ilustrácia na príklade novotomizmu. Analógia bytia, Boh a človek, solidarita, rozum a viera. Landgrebe, L.: Filosofie přítomnosti. Praha 1968, s Raeper, W. Smithová, L.: Úvod do světa ideí. Praha 1994, s , Brugger, W (ed.): Filosofický slovník. Praha 1994, s (heslo novoscholastika ), (heslo tomizmus ). Lobkowicz, M.: Křesťanství a filosofie ve XX. století. In: Křesťanství a filosofie (velké epochy). Praha 1991, s Dejiny slovenskej filozofie 1. Reflexia ontologickej a gnozeologickej problematiky v tvorbe prešovských filozofov Jána Bayera a Izáka Cabana. Dupkala, Rudolf a kol.: Antológia z diel Prešovského evanjelického kolégia I. Prešov 1999, str Dupkala, Rudolf: Prešovská škola. Prešov Vplyv nemeckej filozofie na tvorbu štúrovcov. Dupkala, Rudolf: Reflexie európskej filozofie na Slovensku. In: Metamorfózy poklasickej filozofie. Príspevok k dejinám západoeurópskej filozofie 19. storočia. Prešov 1994, str Dupkala, Rudolf: Štúrovci a Hegel. K problematike slovenského hegelianizmu a antihegelianizmu. Prešov 1996.

13 3. Svätopluk Štúr a Igor Hrušovský východiská ich tvorby, myšlienkové zdroje, reflexie európskeho filozofického myslenia v ich tvorbe. Bakoš, Vladimír: Filozofický scienticizmus Igora Hrušovského. In: Dejiny filozofie na Slovensku v 20. storočí. Bratislava 1998, str Hrušovský, Igor: Zákonitosti vývinu. In: Filozofia 48, 1993, č. 6., ss Pichler, Tibor: Kritický realizmus Svätopluka Štúra. Štúr, Svätopluk: Zápasy a scestia moderného človeka. Bratislava 1998, ss