Štátne záverečné skúšky bakalárskeho štúdia odboru filozofia UAP.

Transkrypt

1 Štátne záverečné skúšky bakalárskeho štúdia odboru filozofia UAP. Garantka odboru: Doc. Mgr. Erika Lalíková, PhD. Študijný poradca: PhDr. Ladislav Sabela, PhD. Ústna časť štátnej záverečnej skúšky bakalárskeho štúdia II. Špecializácia: Predmet FILOZOFIA 1. Dejiny filozofie 2. Systematická filozofia (Sociálna a politická filozofia, Etika, Epistemológia, Metafyzika, Logika a filozofia vedy) Antika 1. Dejiny filozofie 1. Vznik filozofie v antickom Grécku. Vznik polis, hláskové písmo, kodifikácia práva, povaha náboženstva, civilizačné výpožičky z Orientu. Hussey, E.: Predsokratici. Prel. M. Pokorný. Praha: Rezek 1997, s Vysvetlite ontologické implikácie Parmenidovej cesty pravdy a ich význam pre nasledujúcu grécku filozofiu. Motív zjavenia, tri cesty, racionalistická metóda skúmania bytia počiatky ontológie, dôsledky pre svet javov a reakcia postparmenidovskej filozofie. Hussey, E.: Predsokratici. Prel. M. Pokorný. Praha: Rezek 1997, s Na základe podobenstva o čiare vysvetlite základné princípy Platónovej ontológie a teórie poznania. Genos noéton, genos horaton, doxa, epistéme, dialektika ako výstup k arché, anhypothetos, porovnanie dialektiky s vedami. Platón: Ústava VI a VII, najmä 509c 511e. Hare, R. M., Barnes, J., Chadwick, H.: Zakladatelé myšlení. Prel. K Berka. Praha: Svoboda 1994, s Na základe výkladu pohybovej príčiny vysvetlite Aristotelovu fyziku, pojem FYSIS a chápanie pohybu. Štyri druhy Aristotelových príčin (vysvetlení), odlíšenie prírodného bytia od ľudských výtvorov, pohyb ako zmena a ako uskutočňovanie možného. Hare, R. M., Barnes, J., Chadwick, H.: Zakladatelé myšlení. Prel. K. Berka. Praha: Svoboda 1994, s Podajte všeobecnú charakteristiku helenistickej filozofie a vysvetlite, v čom sa helenizmus odlišuje od klasického obdobia. Pojem helenizmus, historicko-kultúrny kontext, odklon od polis, vzťah fyziky a etiky, šírenie filozofie, charakter škôl. Kalaš, A.: Helenizmus nové výzvy gréckej filozofie. In: Studia philosophica. Sborník prací filozofické fakulty Brněnské Univerzity. B 52, Masarykova Univerzita v Brně 2005, s

2 (prístupné aj na www stránke katedry). 6. Vysvetlite pojmy pneuma, boh, Logos, osud a ekpyróza vo filozofii starých stoikov. Stoické aktívne a pasívne živly, tenzia pneumy, miera integrácie a dynamizmu, duša, participácia človeka na Logu a jeho sloboda, kozmický cyklus. Obraz globalizovaného stoického univerza a sloboda stoického mudrca v ňom. In: Wartości i ich Funkcje w Ksztaltowaniu Cywilizacji Globalnej. Medzinárodná konferencia Ustroń, mája Katowice, Wydawnictwo Universytetu Ślaskiego 2004, s (prístupné aj na www stránke katedry). Stredovek 1. Aký je rozdiel medzi antickým a kresťanským (patristickým) chápaním miesta človeka vo svete. Charakterizujte zdroje a obsah filozofického myslenia Augustina: nevyhnutné pravdy, náuka o iluminácii, problematika času, zla, Božej a pozemskej obce. Patristika, platonizmus, filozofia helenistická, patristika, človek, viera, konečnosť, nekonečnosť svet Heinzmann, R.: Středověká filosofie. Olomouc : Nakladatelství Olomouc, 2000, s Floss, P.: Architekti křesťanského středověkého vědění. Praha 2004, s V čom spočíval stredoveký spor o univerzálie a aké stanoviská sa v priebehu jeho riešenia vykryštalizovali. Spor o univerzálie, univerzálie, realizmus, nominalizmus, konceptualizmus. Floss, P.: Architekti křesťanského středověkého vědění. Praha 2004, s , , , , , , Aké sú zdroje a hlavný obsah filozofie Tomáša Akvinského. Vyložte jeho riešenie vzťahu rozumu a viery. Vysvetlite základné pojmy metafyziky Tomáša Akvinského ako akt bytia, esencia, možnosť, uskutočnenie, forma, látka. Rozum, viera, akt bytia, esencia, možnosť, uskutočnenie, forma, látka. Floss, P.: Architekti křesťanského středověkého vědění. Praha 2004, s Vysvetlite základné črty myslenia Jána Dunsa Scota a W. Occama. Individuácia, rozum, vôľa, umiernený realizmus, nominalizmus, konceptualizmus. Floss, P.: Architekti křesťanského středověkého vědění. Praha 2004, s Novoveká klasická filozofia 1. Vplyv platonizmu na renesančnú filozofiu a vedu (Kuzánsky, Florentská Academia, Kopernik, Bruno). Antológia z diel filozofov, zv. 4.: Humanizmus a renesancia. Bratislava 1966; úvodná štúdia J. Kocku, s. 9 17, 19 25, Zigo, M.: Pohľady do novovekej filozofie. Bratislava 1987; Učenou nevedomosťou k začiatkom novovekého myslenia, s.11 36; Kopernik a kopernikovská revolúcia vo vede a filozofii, s

3 2. Baconovo chápanie novej vedy a jej metódy. Antológia z diel filozofov, zv. 4.: Humanizmus a renesancia. Bratislava 1966: úvodná štúdia J. Kocku, s ; Francis Bacon: Nové organon. Aforizmy o výklade prírody a o vláde človeka, 1 68, s Sobotka, M., Znoj, M., Moural, J.: Dějiny novověké filosofie: Od Descarta po Hegela. FÚ AV ČR, Praha 1994; Francis Bacon jako filosof, s Porovnajte Descartovo a Spinozovo učenie o substancii. Antológia z diel filozofov, zv. 6.: Novoveká racionalistická filozofia. Bratislava 1970: úvodná štúdia E. Várossovej, s , 22 27; René Descartes: Meditácie o prvej filozofii. Druhá, tretia, piata a šiesta meditácia, s , ; Baruch Spinoza: Etika. O Bohu, s a Prirodzenosť a pôvod duše, s ). Zigo, M.: Pohľady do novovekej filozofie. Bratislava 1987; Spinozova ontológia a úsilie o vedecké zmocnenie sa skutočnosti, s Základné charakteristiky monády u Leibniza a jeho hierarchia monád. Antológia z diel filozofov, zv. 6.: Novoveká racionalistická filozofia. Bratislava 1970: úvodná štúdia E. Várossovej, s ; Gottfried Wilhelm Leibniz: Monadológia, s Zigo, M.: Pohľady do novovekej filozofie. Bratislava 1987; Fyzika a metafyzika u Leibniza, s Lockovo učenie o primárnych a sekundárnych kvalitách a dôsledky Berkelyovej kritiky tohto učenia. Antológia z diel filozofov, zv. 5.: Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Bratislava 1967: úvodná štúdia T. Münza, s. 7 18; John Locke: Rozprava o ľudskom rozume. Kniha druhá kap. VIII., s ; George Berkeley: O základoch ľudského poznania. Prvá časť, s Humova kritika pojmu príčinnosti. Antológia z diel filozofov, zv. 5.: Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Bratislava 1967: úvodná štúdia T. Münza, s. 8 21; David Hume: Úvahy o ľudskom rozume. IV Skeptické pochybnosti o úkonoch rozumu, s Základné spoločné črty a hlavné smery vnútornej diferenciácie predstaviteľov francúzskej osvietenskej filozofie (Montesquieu, Voltaire; Diderot, d`alembert Condillac, Helvétius, La Mettrie, Holbach; Rousseau). Antológia z diel filozofov, zv. 5.: Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Bratislava 1967: úvodná štúdia T. Münza, s Zigo, M.: Pohľady do novovekej filozofie. Bratislava 1987, s Nemecká klasická filozofia

4 1. Vysvetlite, akú úlohu hrá v Kantovej teórii poznania skúsenosť. Kant, I.: Prolegomena. In: Antológia z diel filozofov, Novoveká racionalistická filozofia, Bratislava, 1970; 6-22, s Sobotka, M.: Německá klasická filozofie. Praha, Univerzita Karlova, 1992, s Charakterizujte Kantovu koncepciu umu (Verstand) a rozumu (Vernunft). Kant, I.: Prolegomena. In: Antológia z diel filozofov, Novoveká racionalistická filozofia, Bratislava, 1970; 14 60, s Sobotka, M.: Německá klasická filozofie. Praha, Univerzita Karlova, 1992, s Vysvetlite východiská Kantovej kritiky metafyziky. Kant, I.: Prolegomena. In: Antológia z diel filozofov, Novoveká racionalistická filozofia, Bratislava, 1970; 40 60, s Sobotka, M.: Německá klasická filozofie. Praha, Univerzita Karlova, 1992, s Vysvetlite Kantovo chápanie morálneho zákona, povinnosti a dobrej vôle. Kant, I.: Kritika praktického rozumu. Bratislava, Spektrum, 1990, s Kant, I.: Základy metafyziky mravov. Bratislava, Kalligram, 2004, druhá kapitola, s Sobotka, M.: Německá klasická filozofie. Univerzita Karlova, Praha, 1992, s Opíšte Hegelov systém absolútneho idealizmu. Hegel, G. W. F.: Encyklopédia filozofických vied. In: Antológia z diel filozofov. Novoveká racionalistická filozofia, Bratislava, 1970, 1 18 s Sobotka, M.: Německá klasická filozofie. Praha, Univerzita Karlova,1992, s Vysvetlite základné črty Hegelovej filozofie dejín. Vysvetlite myšlienku konca dejín, uveďte jej ďalšie osudy v dejinách filozofie (Feuerbach, mladý Marx). Hegel, G. W. F.: Filozofia dejín. In: Antológia z diel filozofov, Novoveká racionalistická filozofia, Bratislava, Úvod, s Sobotka, M.: Německá klasická filozofie. Praha, Univerzita Karlova,1992, s , Filozofia storočia 1. V čom sa zhodujú a v čom sa líšia predstavitelia prvého (klasického) obdobia pozitivizmu (Comte, Mill, Spencer)? Antológia z diel filozofov, zv. 7.: Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Bratislava 1967: úvodná štúdia I. Hrušovského a M. Zigu, s ; Auguste Comte: Kurz pozitívnej filozofie. Prvá prednáška, s ; Herbert Spencer: Systém syntetickej filozofie. Základné princípy. I. časť: Nepoznateľné, s a II. časť: Poznateľné, s Mihina, F., Leško, V.: Metamorfózy poklasickej filozofie. Prešov 1994 (1. vyd.). Kapitola VI. John Stuart Mill tvorca anglickej verzie pozitívnej filozofie, s

5 2. Charakterizujte rozdiel v chápaní vôle u Schopenhauera a Nietzscheho a jeho dôsledky. Antológia z diel filozofov, zv. 7.: Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Bratislava 1967: úvodná štúdia I. Hrušovského a M. Zigu, s.18 22; Arthur Schopenhauer: Svet ako vôľa a predstava. II. Prvé nazeranie sveta ako vôle, s a IV. Druhé nazeranie sveta ako vôle, s Nietzsche, F.: Mimo dobro a zlo. Praha 1996 (aj iné vydania). Hlava první: O předsudcích filosofů. 13 (s.19 20); 19 (s ), 21 (s ), 23 (s ) a Hlava druhá: Svobodný duch. 36 (s ). 3. Ako vymedzujú špecifickosť humanitných vied predstavitelia novokantovskej bádenskej školy (Windelband, Rickert) a ako Dilthey? Čím sa líšia ich východiská a argumenty? Antológia z diel filozofov, zv. 7.: Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Bratislava 1967: úvodná štúdia I. Hrušovského a M. Zigu, s ; Wilhelm Windelband: Dejiny a prírodné vedy (Štrasburský rektorský prejav, 1894), s ; Heinrich Rickert: Kultúrna veda a prírodná veda. Kap. IV. a X., s ; Wilhelm Dilthey: Úvod do duchovných vied, s Čo rozumie Nietzsche pod prehodnotením všetkých hodnôt, s akými morálnymi fenoménmi ho spája a ako ho historicky situuje? Antológia z diel filozofov, zv. 7.: Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Bratislava 1967: úvodná štúdia I. Hrušovského a M. Zigu, s ; Friedrich Nietzsche: Genealógia morálky. Prvá kapitola, s a Mimo dobra a zla. Piata kapitola: 202 a 203, s V čom sa Marxovo chápanie dejín a človeka líši od Hegelovej a mladohegelovskej filozofie dejín a človeka? Antológia z diel filozofov, zv. 10.: Marxisticko-leninská filozofia. Bratislava 1977 (Karol Marx, Fridrich Engels: Nemecká ideológia. I, s a Tézy o Feuerbachovi, s Mihina, F., Leško, V.: Metamorfózy poklasickej filozofie. Prešov 1994 (1. vyd.). Kapitola IV. Marxova filozofia praxe a dejín, s Charakterizujte základné princípy Diltheyovej a Bergsonovej filozofie života. Antológia z diel filozofov, zv. 7.: Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Bratislava 1967: úvodná štúdia I. Hrušovského a M. Zigu, s. 26 a zv. 8.: Pragmatizmus, realizmus, fenomenológia a existencializmus. Bratislava 1969: úvodná štúdia Jána Bodnára, 2. Filozofia života, s ; Henri Bergson: Tvorivý vývoj, s Dilthey, W.: Život a dejinné vedomie. Pravda, Bratislava 1980; predslov J. Suchého, s a III. časť, s a IV. časť, s

6 20. storočie súčasná filozofia 1. Charakteristika novopozitivizmu a jej konkretizácia na prínose Viedenského krúžku. Princíp verifikácie, jazyk vedy, kritérium zmysluplnosti, kritika metafyziky, problém základov poznania. Antológia z diel filozofov: Logický empirizmus a filozofia prírodných vied. Bratislava 1968, s. 7 34, , Peregrin, J.: Úvod do analytické filosofie, Praha V čom spočíva prínos fenomenológie k obohateniu filozofických metód? Intencionalita, fenomenologická metóda, fenomenologická redukcia, životný svet, prúd vedomia. Patočka, J.: Úvod do fenomenologické filosofie. Praha 1993, s Petříček, M.: Úvod do (současné) filosofie. Praha 1990, s Charakteristika existencializmu a špecifikum jeho prístupu k človeku. Existencia, autenticita, neautenticita, ontologická diferencia, hraničná situácia, sloboda. Janke, W.: Filosofie existence. Praha 1994, s , Petříček, M.: Úvod do (současné) filosofie. Praha 1997, s Charakteristika filozofickej hermeneutiky a špecifikum jej prístupu k tradícii. Hermeneutický kruh, predporozumenie, tradícia, chápanie, interpretácia. Grondin, J.: Úvod do hermeneutiky. Praha 1997, s , Hroch, J.: Filosofická hermeneutika v dějinách a současnosti. Brno 1997, s Charakteristika filozofickej antropológie a jej konkretizácia na príklade učenia Maxa Schelera. Podstata človeka, duch a pudy, vzťahy človeka k svetu. Landgrebe, L.: Filosofie přítomnosti. Praha 1968, s Scheler, M.: Místo člověka v kosmu. Praha 1968, s Charakteristika pragmatizmu a jej konkretizácia na učení Ch. S. Peircea Teória pravdy, prax, význam Antológia z diel filozofov: Pragmatizmus, realizmus, fenomenológia, existencializmus. Bratislava 1969, s , Višňovský, E., Mihina, F.: Pragmatizmus, Bratislava Riška, A.: Americká filozofia. Bratislava 1996, s V čom spočíva prínos štrukturalizmu k rozvoju metód filozofického myslenia? Štruktúra, epistéma, diachrónia a synchrónia. Descombes, V.: Stejné a jiné. Čtyřicetpět let francouzské filosofie ( ). Praha 1995, s Frank, M.: Co je neostrukturalismus? Praha 2000, s Špecifikum náboženského filozofického myslenia v 20. storočí a jeho ilustrácia na príklade novotomizmu. Analógia bytia, Boh a človek, solidarita, rozum a viera. Landgrebe, L.: Filosofie přítomnosti. Praha 1968, s Raeper, W., Smithová, L.: Úvod do světa ideí. Praha 1994, s ,

7 Brugger, W (ed.): Filosofický slovník. Praha 1994, s (heslo novoscholastika ), (heslo tomizmus ). Lobkowicz, M.: Křesťanství a filosofie ve XX. století. In: Křesťanství a filosofie (velké epochy). Praha 1991, s Dejiny slovenskej filozofie 1. Reflexia ontologickej a gnozeologickej problematiky v tvorbe prešovských filozofov Jána Bayera a Izáka Cabana. Dupkala, R. a kol.: Antológia z diel Prešovského evanjelického kolégia I. Prešov 1999, s Dupkala, R.: Prešovská škola. Prešov Vplyv nemeckej filozofie na tvorbu štúrovcov. Dupkala, R.: Reflexie európskej filozofie na Slovensku. In: Metamorfózy poklasickej filozofie. Príspevok k dejinám západoeurópskej filozofie 19. storočia. Prešov 1994, s Dupkala, R.: Štúrovci a Hegel. K problematike slovenského hegelianizmu a antihegelianizmu. Prešov Svätopluk Štúr a Igor Hrušovský východiská ich tvorby, myšlienkové zdroje, reflexie európskeho filozofického myslenia v ich tvorbe. Bakoš, V.: Filozofický scienticizmus Igora Hrušovského. In: Kollár, K., Kopčok, A., Pichler, T. (eds.): Dejiny filozofie na Slovensku v 20. storočí. Bratislava 1998, s Pichler, Tibor: Kritický realizmus Svätopluka Štúra. In: Kollár, K., Kopčok, A., Pichler, T. (eds.):dejiny filozofie na Slovensku v 20. storočí. Bratislava 1998, s Hrušovský, Igor: Zákonitosti vývinu. In: Filozofia 48, 1993, č. 6, s Štúr, Svätopluk: Zápasy a scestia moderného človeka. Bratislava 1998, s Systematická filozofia (Sociálna a politická filozofia, Etika, Epistemológia, Metafyzika, Logika a Filozofia vedy) Sociálna a politická filozofia 1. Problém ľudskej prirodzenosti. Prirodzený zákon. Zdôvodnenie nescuditeľných ľudských práv. 2. Miesto otázky slobody v sociálnej filozofii. Problém vzťahu slobody jednotlivca a moci štátu. Negatívne a pozitívne vymedzenie slobody. 3. Filozofia dejín a teória odcudzenia (porovnanie základných východísk Hegla a Marxa). 4. Problém zvrchovanej moci a deľby moci. Legitimita moci a možné hranice moci (Hobbes, Locke, Rousseau, Montesquieu). 5. Vzťah spoločnosti a jednotlivca (niektoré základné východiská: individualizmus vs. holizmus). Spory o povahe spoločnosti (spoločnosť prirodzený alebo umelý útvar, vojnový a konsezuálny model spoločnosti). Kritika modernej spoločnosti (Tocqueville, Mill).

8 Etika 1. Základné vymedzenia a podoby etiky. Kritéria členenia. Typológia morálky. 2. Problematika cnosti v európskej etickej tradícii a v súčasnosti. 3. Tematizácia slobody, slobodnej voľby a zodpovednosti vo filozofickej etike. 4. Interpretácia svedomia a viny v etike. 5. Etika (morálka) z hľadiska etológie a sociobiológie. Epistemológia 1. Predmet epistemológie ako filozofickej disciplíny a jej vzťah k iným filozofickým disciplínam. Základné typy epistemológie v dejinách filozofie. 2. Zdroje poznania. Skúsenosť a rozum ako dva hlavné zdroje poznania. Spor empirizmu a racionalizmu. 3. Zmyslové poznanie. Koncepcie zmyslovej percepcie. Empirizmus, senzualizmus, solipsizmus. 4. Rozumové poznanie. Racionalizmus v epistemológii. Problém apriórneho poznania: učenie o vrodených ideách a jeho kritika. 5. Možnosť a hranice poznania. Problém skepticizmu. Metafyzika 1. Postavenie metafyziky v rámci filozofie, súčasné spory o metafyziku. Rôzne metafyzické otázky. Metafyzika ako veda. Metafyzika klasifikácia z hľadiska jej predmetu, začiatočnej otázky, funkcie a cieľa. 2. Klasická metafyzika (ontologická paradigma); platónsky a aristotelovský model: zhody a rozdiely - platónsky a aristotelovský model: zhody a rozdiely 3. Novoveká metafyzika (mentalistická paradigma) - nové zdôvodnenie metafyziky R. Descartes - Kantova kritika tradičnej metafyziky. Ako je možná metafyzika ako veda 4. Metafyzické otázky v lingvistickej paradigme. Bytie - poznanie - jazyk. Ich povaha a vzájomné vzťahy. Kritika jazyka v L. Wittgensteinovom Tractatus. Jazykové hry vo Filozofických skúmaniach 5. Rozvinutie metafyzického pýtania sa u M. Heideggera. Bytie, súcno, pobyt. Vypracovanie otázky o nič a jej zodpovedanie. Heideggerova argumentácia o konci klasickej metafyziky. Logika a Filozofia vedy 1. Výroková logika. Syntax a sémantika jazyka výrokovej logiky. Výroková logika ako deduktívny formalizovaný systém. Výrokovologické vyplývanie. Prirodzená dedukcia pre výrokovú logiku. Korektnosť, úplnosť a neprotirečivosť logických kalkulov. Gahér, F. : Logika pre každého. Bratislava: IRIS 2003, s Szomolányi, J. : Základné logické kalkuly. Bratislava: UK 1975, s Zouhar, M. : Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory. Bratislava: VEDA 2008, s , Predikátová logika. Syntax a sémantika jazyka predikátovej logiky.

9 Predikátovologické vyplývanie. Prirodzená dedukcia pre predikátovú logiku. Gahér F.: Logika pre každého. Bratislava: IRIS 2003, Szomolányi, J.: Základné logické kalkuly. Bratislava: UK 1975, Zouhar, M. : Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory. Bratislava: VEDA 2008, s , Prirodzený jazyk a jazyk logiky. Reprezentácia výrokov z prirodzeného jazyka pomocou formúl jazyka výrokovej, resp. predikátovej logiky. Sémantika prirodzeného jazyka. Pojmy. Fregeho sémantická teória. Gahér, F.: Logika pre každého. Bratislava: IRIS 2003, s Zouhar, M.: Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory. Bratislava: VEDA 2008, s , Výstavba vedeckých teórií. Vedecký jazyk. Vedecké zákony a hypotézy. Pozorovanie, meranie a experiment. Induktívne a deduktívne vedecké postupy. Princíp verifikácie a falzifikácie. Modelovanie a analógia. Čížek, F. a kol.: Filosofie, metodologie, věda. Praha: Svoboda 1969, s Explanácia a predikcia. Funkcie vedeckých teórií - vedecké vysvetlenie a vedecké predvídanie. Štruktúra vedeckého vysvetlenia. Typy explanácie. Pravdepodobnostné vysvetlenie. Čížek, F. a kol.: Filosofie, metodologie, věda. Praha: Svoboda 1969, s