Internetový časopis doktorandov Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove

Transkrypt

1 Internetový časopis doktorandov Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove

2 Acta theologica et religionistica 1/2015 internetový časopis doktorandov GTF PU v Prešove Ročník IV 2015 číslo 1 REDAKČNÁ RADA Predseda: Mons. prof. ThDr. Peter Šturák, PhD. (Prešovská univerzita v Prešove, Prešov) Podpredsedovia: Dr.h.c. prof. PhDr. Pavol Dancák, PhD. (Prešovská univerzita v Prešove, Prešov) doc. ThDr. PaedDr. Ing. Gabriel Paľa, PhD. (Prešovská univerzita v Prešove, Prešov) Mgr. Barbara Baloghová (Prešovská univerzita v Prešove, Prešov) Členovia: doc. ThDr. Marek Petro, PhD. (Prešovská univerzita v Prešove, Prešov) PhDr. Jaroslav Coranič, PhD. (Prešovská univerzita v Prešove, Prešov) mgr lic. kan. Monika Gwóźdż (Uniwersytet Śląski w Katowicach, Katowice) ThLic. Peter Nákačka (Katolícka univerzita v Ružomberku) mgr Maria Misik (Uniwersytet Śląski w Katowicach, Katowice) ThLic. PaedDr. Silvia Nováková (Prešovská univerzita v Prešove, Prešov) ThLic. Martin Tkáč (Prešovská univerzita v Prešove, Prešov) Mgr. Jana Štefančíková (Prešovská univerzita v Prešove, Prešov) Mgr. Katarína Kurilcová (Prešovská univerzita v Prešove, Prešov) REDAKCIA Šéfredaktor: Mgr. Barbara Baloghová Výkonný redaktor: ThLic. Martin Tkáč Vedeckí redaktori: Mons. prof. ThDr. Peter Šturák, PhD. Dr.h.c. prof. PhDr. Pavol Dancák, PhD., doc. ThDr. PaedDr. Ing. Gabriel Paľa, PhD. Internetový časopis Acta theologica et religionistica vydáva Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta Prešov 2015 ISSN

3 Acta theologica et religionistica 1/2015 e-journal graduand of Greek-Catholic Theological Faculty, University of Prešov in Prešov Volume IV 2015 issue 1 EDITORIAL BOARD Chairman: Mons. prof. ThDr. Peter Šturák, PhD. (University of Prešov in Prešov, Prešov) Vice-chairmans: Dr.h.c. prof. PhDr. Pavol Dancák, PhD. (University of Prešov in Prešov, Prešov) doc. ThDr. PaedDr. Ing. Gabriel Paľa, PhD. (University of Prešov in Prešov, Prešov) Mgr. Barbara Baloghová (University of Prešov in Prešov, Prešov) Members: doc. ThDr. Marek Petro, PhD. (University of Prešov in Prešov, Prešov) PhDr. Jaroslav Coranič, PhD. (University of Prešov in Prešov, Prešov) mgr lic. kan. Monika Gwóźdż (University of Silesia in Katowice, Katowice) ThLic. Peter Nákačka (The Catholic University in Ružomberok, Ružomberok) mgr Maria Misik (University of Silesia in Katowice, Katowice) ThLic. PaedDr. Silvia Nováková (Prešovská univerzita v Prešove, Prešov) ThLic. Martin Tkáč (University of Prešov in Prešov, Prešov) Mgr. Jana Štefančíková (University of Prešov in Prešov, Prešov) Mgr. Katarína Kurilcová (Prešovská univerzita v Prešove, Prešov) EDITORS Editor in chief: Mgr. Barbara Baloghová Executive editor: ThLic. Martin Tkáč Science editors: Mons. prof. ThDr. Peter Šturák, PhD. Dr.h.c. prof. PhDr. Pavol Dancák, PhD., doc. ThDr. PaedDr. Ing. Gabriel Paľa, PhD. E-Journal Acta theologica et religionistica issued by University of Prešov in Prešov, Greek-Catholic Theological Faculty Prešov 2015 ISSN

4 OBSAH BENCÚROVÁ, Zdenka Funkcia kňaza v období jozefinizmu pohľadom slovenských dobových autorov (8) FERČÍK, Richard Specifická postoje Církve československé (husitské) k pohřbívání (23) KAŇÁK, Ján STRETTI, Sylvie Nástroje posouzení spirituální dimenze klientů v pomáhajících profesích (42) MOUČKOVÁ, Pavlína Učitelské aktivity kanoníků kapituly u sv. Mikuláše v Českých Budějovicích v kněžském semináři tamtéž. S přihlédnutím na první polovinu 20. století. (57) ŠUĽOVÁ, Michaela Komunity v službe vnútorného uzdravovania (63) BALOGHOVÁ, Barbara Ekleziológia Reformovanej kresťanskej cirkvi (74) GÓRA, Tomasz Socjologiczne i duchowe podstawy trzeźwości (81) KRÓL, Paweł Zagadnienie Wiary i Rozumu u George a Berkeley a (90) LIPTÁK, Marián Úloha vody v predstavách a kulte pravekého človeka (98) MALCOVSKÁ, Jana New Age hnutie Nového veku ako alternatívny prejav religiozity v neskoromodernej spoločnosti (109) NOVÁKOVÁ, Silvia Mediálna výchova predškolákov a žiakov základných a stredných škôl (117) SCHLOSSEROVÁ, Veronika Fenomén okultizmu Psychosociálne aspekty vplyvu na postmodernú spoločnosť (122) ADRESÁR AUTOROV (131) ADRESÁR RECENZENTOV (132)

5 INFORMÁCIE PRE AUTOROV (133)

6 CONTENT STUDIES BENCÚROVÁ, Zdenka Function of priest during the Enlightenment era in the works of Slovak Enlightenment authors (8) FERČÍK, Richard Specifics of the position of Czechoslovak (hussite) church to burials (23) KAŇÁK, Ján STRETTI, Sylvie Spiritual assessment tools in helping professions (42) MOUČKOVÁ, Pavlína The teaching activities of canons of st. Nicholas cathedral chapter in Ceske Budejovice in church seinary in the same place. Taking into account first half of the twenthieth century. (57) ŠUĽOVÁ, Michaela Communities in the service of inner healing (63) BALOGHOVÁ, Barbara Ecclesiology of the Reformed christian church (74) GÓRA, Tomasz Sociological and spiritual basis for sobriety (81) KRÓL, Paweł The question of faith and wisdom at George Berkeley (90) LIPTÁK, Marián Function of the water in thought and cultus of the prehistoric man (98) MALCOVSKÁ, Jana New Age - the New Age movement as an alternative manifestation of religioussnes in society of late modernity (109) NOVÁKOVÁ, Silvia neviem (117) SCHLOSSEROVÁ, Veronika "The phenomenon of occultism" Psychosocial aspects of the impact of the postmodern society (122) ADRESSES OF AUTHORS (131) ADRESSES OF REVIEWERS (132)

7 INFORMATION FOR CONTRIBUTORS (133)

8

9 FUNKCIA KŇAZA V OBDOBÍ JOZEFINIZMU POHĽADOM SLOVENSKÝCH DOBOVÝCH AUTOROV Zdenka BENCÚROVÁ Abstract: The topic of this article is a description of religiosity during the Enlightenment era in the works of Slovak Enlightenment authors J. Fándly, J. I. Bajza, and P. Michalko. Furthermore, it depicts the status of the Roman Catholic Church and other church denominations since the re-catholization period until the end of 18 th century. The purpose of analyzing the chosen works is to characterize religiosity of the common people and intelligence of the period, state of social and religious affairs. The article includes the transformation of the understanding of the function of a priest with a new ideological focus. Folk (demotic, popular) religiosity is identified by the characterization of superstitions and the fight against it. Various religious reforms are presented by depiction of the cancellation of monastic orders. Keywords: Enlightenment religiosity. Preist in enlightenment. Slovak national religiosity. 18th century in slovak literature. Úvodom Predmetom predkladanej štúdie je pokus o definovanie zmeny týkajúcej sa výkonu funkcie kňaza v období osvietenstva, na území dnešného Slovenska, ktorý okrem svojho duchovného poslania mal byť aj tzv. prvým úradníkom štátu. Jeho úlohou bolo pomáhať so zavedením reformných patentov do praxe, mal byť aj otcom dediny, jej učiteľom a vychovávateľom, bylinkárom aj lekárom. Mal pomáhať edukovať ľud a pomôcť mu zlepšiť životné podmienky. V tomto období došlo k prechodu medzi barokom a klasicizmom, ktorého diferentnosť v rámci umeleckého prevedenia najlepšie vidieť vo vizuálnom umení a architektúre (barokovú prezdobenosť a pompéznosť vystriedali jednoduchšie formy a línie). Tieto zmeny sa premietli aj v literatúre v zjednodušujúcej tendencii štýlov tvorby autorov. Na území dnešného Slovenka bol koniec 18. storočia obdobím snáh o uznanie slovenčiny ako literárneho jazyka a predloženie potreby písania v tomto jazyku. Jedná sa o prvú vlnu národného obrodenia. A práve vďaka týmto spoločenským procesom sa nám zachovali literárne diela písané ako prvé v národnom jazyku, diela tzv. ľudovo-výchovných, osvietenských autorov, ktoré obsahujú ich pohľad na prebiehajúce spoločenské zmeny. Pre religionistiku sú zaujímavé najmä opisy náboženských reforiem a ich zavedenie do praxe, ako aj kritiku zastaralých spoločenských, kultúrnych a náboženských štruktúr. Krátky historický prehľad Osvietenstvo býva vnímané cez svoje protináboženské a proticirkevné postoje, ktoré sa prejavili najviac vo Francúzsku. V krajinách Habsburskej monarchie a na území súčasného Slovenska sa však stretávame skôr so snahou o reštrukturalizáciu zastaralých barokových cirkevných štruktúr. Dôvodom pre obhajobu náboženstva, kňazov a šľachty, bolo ich napádanie zo strany materialistov a deistov a zároveň jednoduchý fakt, že väčšina slovenských osvietencov patrila do kňazského stavu. 1 Na Slovensku bol vo filozofii a aj náboženstve ešte prítomný idealizmus, ktorý príchod nového myšlienkového prúdu oddialil. 2 Súčasné územie Slovenska patrilo v tom čase do Habsburskej monarchie, v ktorej počas nami sledovaného obdobia vládla Mária Terézia (roky vlády ) so svojim synom 1 MÜNZ, T Slovenské osvietenstvo o prirodzených právach človeka. In.: Historická revue, s MÜNZ, T Filozofia slovenského osvietenstva, Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied

10 Jozefom II. (sám vládol v rokoch ) a neskôr jeho brat Leopold Il. (v rokoch ). Počas obdobia vlády týchto panovníkov bolo uskutočnených množstvo reforiem, s ktorými začala už Mária Terézia, ale najviac ich zaviedol jej syn Jozef II. 3 S absolutistickou formou vlády týchto panovníkov sa sretávame pod označením jozefinizmus, prípadne osvietenský absolutizmus. Pri riadení štátu sa uplatňovali fyziokratické, populacionistické a etatistické postoje, do filozofie prenikli myšlienky jansenizmu a pietizmu. 4 Charakteristickým znakom absolutizmu je koncentrovanie výkonnej a zákonodárnej moci v rukách panovníka, vládnuceho nad parlamentom, stavmi a ostatnými inštitúciami, ktoré by mohli kontrolou obmedziť jeho moc a autoritu. 5 Pre osvietenský absolutizmus bol typický zásah štátu aj do riadenia cirkví s cieľom dosiahnuť štátom kontrolovanú religiozitu. Dôvod vychádzal z osvietenských myšlienok, podľa ktorých všeobecné štátne právo vychádzalo priamo z prirodzeného práva oslobodeného racionálnym výkladom od božieho zásahu do formovania občianskej spoločnosti. Účel a poslanie štátu sa sekularizovali až do takej miery, že bola naznačená odluka štátu od cirkvi. Štát bol prezentovaný ako inštitúcia blahobytu, ktorej mali slúžiť všetky ostatné, vrátane cirkvi. Jozef II., ktorý si reformu náboženstva stanovil ako hlavné ťažisko svojich reformných úsilí, zasahoval do všetkých cirkevných otázok, vrátane citlivých tém, akými boli aj úpravy liturgie. 6 Dôležitým medzníkom pri transformácii náboženskej sféry bolo obdobie reformácie, v druhej polovici 16. storočia a na začiatku 17. storočia V tomto období bola väčšina obyvateľstva Uhorska evanjelického vyznania, až do doby jeho násilného potlačenia v období rekatolizácie, počas panovania Márie Terézie, uskutočnenej protireformačnými opatreniami. Po roku 1620 už bola väčšina obyvateľstva katolíckeho vyznania. 7 Utváranie ľudovej religiozity sa uskutočňovalo vzostupnou formou tak, že boli napodobňované zvyky, rituály a prejavy viery smerujúce od panovníckeho dvora k poddaným, a to tak, že najprv panovnícky dvor napodobňovala vyššia šľachta, po nej nižšia šľachta a meštianstvo a nakoniec aj zvyšok obyvateľstva v mestách a na dedinách. Zbožnosť mala prejavy mecenášstva a skupovania relikvií, ako aj podporovania cirkvi, kostolov a dobročinných ústavov a financovania oltárov a obrazov. Svoje špecifické prejavy získala až v časoch nábožensko-politických rozporov v období konfesionalizácie. Konkrétne sa jedná o tzv. pietas Austriaca 8, ku ktorej patrila dôvera v svätý kríž (fiducia in crucem Christi, alebo aj pietas crucis), kult eucharistie (pietas eucharistica), kult Panny Márie (pietas Mariana). 9 Cirkevný barok, počas štyridsaťročného panovania Márie Terézie, bol vo svojich vonkajších prejavoch plný kontrastov, efektov a prepiatosti. V tomto období boli habsburské monarchie 3 Jozef II. Zaviedol do praxe vyše 6000 patentov a zákonov, pričom okrem dvoch ich všetky na smrtelnej posteli odvolal. Medzi neodvolané patril Tolerančný patent (r. 1781) a Zrušenie nevoľníctva (r. 1781). 4 Etatizmus je politický postoj, ktorý sa snaží riešiť spoločenské problémy zásahom štátu. Fyziokratizmus a populacionizmus formy politickej ekonómie. Fyziokratizmus považuje pôdu a poľnohospodárstvo za jediný zdroj bohatstva. A populacionizmus je teória o zvýšení počtu obyvateľstva. Jansenizmus je náboženský smer, nadväzujúci na učenie sv. Augustína. Hovoril o predestinácii a reprobácii, ktorá je daná každému človeku už pri narodení od Boha. Bol odsúdený ako heréza pápežom Inocentom X. Rozšírený bol najmä v Holandsku a Francúzsku v 17. a 18. storočí. FRANZEN, A Malé dějiny církve. s Pietizmus zdôrazňoval hlbokú zbožnosť a individuálnu vieru. HOLBORN, H A History of Modern Germany. s KAŠŠOVIC, S Vplyv absolutizmu a osvietenstva na cirkev ( ). In Akta, s KOWALSKÁ, E Osvietenstvo a slovenská inteligencia. Pri prameňoch národnej vzdelanosti. In Historická revue. s VOCELKA, K., HELLER, L Život Habsburků: Kultura a mentalita jedného rodu. s Termín pietas Austriaca zaviedli a definovali v 17. storočí autori Didaco da Lequile, Johanna Ludwiga Schönleben a Adalberta Czerwenka a v tomto význame sa používa do súčasnosti. CORETH, A Pietas Austriaca: österreichische Frömmigkeit im Barock. s CORETH, A Pietas Austriaca: österreichische Frömmigkeit im Barock. s

11 najkatolíckejšími krajinami v Európe. 10 Prepojenie štátnej moci a cirkvi malo negatívne dôsledky pre obyvateľov iného náboženského vyznania. V 18. storočí mali členovia ostatných kresťanských spoločností sťažený prístup k oficiálnym štátnym funkciám. 11 Počas panovania Márie Terézie doznievala rekatolizácia, 12 ktorá bola charakteristická vplyvom jezuitského hnutia 13 v habsburskej monarchii a cenzúrou tlače. 14 Jezuiti zasahovali do všetkých oblastí kultúrneho a politického života. Katolícka cirkev mala rozhodujúci vplyv na náboženský život v krajine aj v oblasti školstva. Mnoho osvietenských vzdelancov patrilo medzi kňazov a učiteľov a bola viazaná k cirkvi a jej inštitúciam. 15 V období panovania Jozefa II. už doznievalo obdobie baroka, pre ktoré je typická katolícka zbožnosť a jej prejavy v náboženskej praxi. V tomto období začalo dochádzať k premene náboženského a morálneho cítenia, doprevádzaného odklonom od tradičných princípov a cirkevných inštitúcii a k sekularizácii. 16 Jozef II. svojimi reformami v duchu osvietenského racionalizmu stál v protiklade k barokovým formám zbožnosti a zničil to, čo charakterizuje typickú barokovú formu zbožnosti - pietas austriaca. Podľa Anny Coreth, ktorá tieto procesy pomenovala, došlo najmä k zrušeniu nákladných vonkajších prejavov. 17 Náboženské reformy V období vlády Márie Terézie duchovná a farská štruktúra, ktorá pochádzala zo stredoveku, nevyhovovala potrebám veriacich, a preto sa pokúsila o upevnenie autority katolíckej cirkvi. 18 Cirkev svoje postavenie posilnila aj vďaka Tridentskému koncilu ( ) a tridentskému vyznaniu viery, ktoré ju označilo za jedinú inštitúciu, cez ktorú je možné dosiahnuť spásu. Počas obdobia vlády panovníčky a pretrvávajúcej rekatolizácie sa znížil počet veriacich ostatných denominácií. 19 Došlo aj k zlepšeniu postavenia Gréckokatolíckej cirkvi, vďaka migrácii rusínskeho obyvateľstva a spomínanému rekatolizačnému hnutiu. 20 Počas panovania Jozefa II. došlo k najvýznamnejším spoločenským reformám s veľkým dôrazom na oblasť náboženstva. Panovník zasahoval do vnútorných otázok cirkví reformamy a patentami. Jednou z týchto oblastí bola liturgia. V prípade rímskokatolíckeho vyznania tak aplikovala predstavy panovníka ako rozhodujúcej autority v rámci jeho teritoriálne vymedzenej cirkvi. Jozef II. sa definoval ako patrón a ochranca svojich biskupov a ako zákonodarná autorita 10 TAPIÉ V. L Marie Terezie a Evropa Členovia mestských magistrátov s výnimkou Bratislavy, Šoprone a Modry mohli byť výlučne katolíci alebo takí, ktorí zložili tzv. dekretálnu prísahu so zmienkou o nepoškvrnenom počatí Panny Márie a všetkých svätých. Túto prísahu nemohli zložiť evanjelici, preto bola v Resolutio Carolina udelená výnimka, ktorá umožnila výkon funkcie aj takýmto ľuďom. Časom sa však stávalo čoraz častejšie, že evanjelici, ktorí prísahu nezložili, neboli prijatí na výkon funkcie. KOWALSKÁ, E Interkonfesionálne vzťahy v 18. storočí vo svetle korešpondencie evanjelických duchovných. s Obdobie rekatolizácie trvajúce stošesťdesiat rokov sa začalo v roku 1620 a skončilo v roku HREJSA F Toleranční patent z 13. října In Toleranční patent, jeho vznik a vývoj Dostupné online: 13 Jezuiti pôsobili v habsburgskej monarii do r. 1773, kedy boli zrušení pápežskou bulou Dominus ac redemptor noster Jesus Christus. Klemens (Papst, XIV.) Dominus ac Redemptor noster Jesus Christus...: Clemens PP. IV. ad perpetuam sei memoriam. s K cenzúre tlačí pozri aj: 15 ČIČAJ, V Konfesie v politickom vývoji 17. storočia. In Kresťanstvo v dejinách Slovenska s MALÝ, T Smrt a spása mezi Tridentem a sekularizací. (Brněnští mešťané a proměny laické zbožnosti v 17. a 18. století, s CORETH, A Pietas Austriaca: österreichische Frömmigkeit im Barock. s TAPIÉ V. L Marie Terezie a Evropa. s KOWALSKÁ, E Funkcia farára v jozefínskej cirkevnej politike In Historický časopis. s Ku gréckokatolíckej viere konvertovali na naše územie migrujúci pravoslávni veriaci. Pozri: DVOŘÁK, P Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. Nový pohľad na svet. s

12 vo sfére ich právomocí. Reformný katolicizmus sa pričinil aj o zmenu v liturgii, akou bolo slúženie v domácich jazykoch. Rovnaké postavenie si panovník vyžadoval aj u evanjelických cirkví. Jozef II. ako rímsky cisár disponoval episkopálnymi právami, preto bol presvedčený o vlastnej oprávnenosti analogicky postupovať v prípade nekatolíckych vierovyznaní. Pokúsil sa upraviť vnútorný život cirkevných obcí a okrem zásahu do organizačnej štruktúry novoustanovených cirkevných štruktúr, taktiež aj o úpravu liturgického života. Evanjelici a. v. ale nemali pevnú organizáciu v liturgickej oblasti a používali rôzne rukopisné agendy s odlišnými obradovými formulami. 21 O nevyhovujúcom stave v spoločnosti písali aj doboví slovenskí autori, ktorí pokladali stav duchovenstva a oblasť náboženstva za nevyhovujúci, preto sa často stáva hlavným motívom literárnych diel. So satyrickými opismi zastaralých cirkevných štruktúr sa stretávame u Jozefa Ignáca Bajzu (René mláďenca príhodi a skusenosťi), Juraja Fándlyho (Dúwerná zmlúwa medzi mňíchom a diáblom o prvnich počátkoch, o starodáwních, aj o wčulajších premenách reholňíckích, ktoré príjal we štyrech stránkách pre mladích prešporskích kňazov Juro Fándly), Pavla Michalku (Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom) a ďalších autorov. V ich opisoch dominuje motív plytvania finančných zdrojov, neprimerané a nezákonné vyberanie odpustkov, zlá duchovná spôsobilosť farníkov, veľké množstvo neprospešných mníšskych rádov, kriminalita na duchovných pútiach a šírenie povier, ktoré škodia zdravému rozumu synonymu osvietenstva. Úprava práv nekatolíkov a vzťahy po Tolerančnom patente K prvej úprave práv evanjelikov a reformovaných v rámci štátu došlo už v r listinou Carolina Resolutio 22, ktorú vydal otec Márie Terézie Karol III. Protestanti neboli spokojní so svojim postavením v spoločnosti a často sa dostávali do konfliktu s katolíkmi. U príslušníkov formálne akceptovaných nekatolíckych konfesií sa vyvinul pocit exkluzivity, ktorá si je vedomá svojej výlučnosti a poslania zachovania viery (v potomkoch). 23 Rekatolizácia za panovania Márie Terézie ešte zhoršila postavenie protestantských veriacich zavedením množstva reštrikčných opatrení. 24 Zlepšenie a reguláciu vzťahov medzi katolíkmi a protestantmi mal zabezpečiť Tolerančný patent (1781) vydaný Jozefom II. Evanjelici boli odporcami všetkých prejavov katolicizmu, hoci nemali poznatky o rozdieloch medzi vierami. Luteránska liturgická tradícia v Uhorsku 21 KOWALSKÁ, E Evanjelické a. v. spoločenstvo v 18. storočí. s Platili pre nich nasledujúce ustanovenia: Protestantom bolo udelené právo viesť súkromnú prax augsburského a helvétskeho vyznania a verejne ju vykonávať na povolených miestach. Protestantskí duchovní mali byť len v potrebnom počte. Protestantskí veriaci mohli slobodne čítať náboženské knihy vzťahujúce sa na ich vieru vo vlastnom dome, pre seba a svoju rodinu. Nebolo dovolené rozširovať ich miestnym obyvateľom. Práva zemepánov ostali ponechané v platnosti.veriaci oboch náboženstiev mali právo voľby superintendentov, ktorých právomoci sa týkajú dozoru nad mravmi kňazov. V ostatných občianskych záležitostiach boli podriadení svetskej vrchnosti. Manželské spory patrili pred diecéznych biskupov, ktorí sú povinní rozsúdiť ich v zmysle augsburského a helvétskeho vyznania. Odpadlíci, hlavne tí, ktorí sa z protestantov stali katolíkmi, a potom sa tam opäť vrátili, mali byť potrestaní svetským súdom. Zmiešané manželstvá boli povolené a uzatvárali ich len katolícki duchovní. Protestanti boli povinní vykonávať navonok a verejne rímskokatolícke sviatky. Funkcionári boli povinní vykonať prísahu podľa nariadenej formy. In CAROLINA RESOLUTIO In Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. Nový pohľad na svet. s KOWALSKÁ, E Interkonfesionálne vzťahy v 18. storočí vo svetle korešpondencie evanjelických duchovných. In Slovenský národopis. s s Protestantské školy boli degradované na nižšiu úroveň a študenti mali zákaz zahraničného štúdia pod zámienkou vývozu kapitálu a pod. KOWALSKÁ, E Interkonfesionálne vzťahy v 18. storočí vo svetle korešpondencie evanjelických duchovných. s

13 vykazovala viaceré prvky spoločné s katolicizmom, napr. nosenie a znamenia kríža, bozkávanie rúk farárovi, používanie alby a pod. 25 Jozef Ignác Bajza vysvetľuje rozdiely medzi dvoma konfesiami takto: Mezi jinším bilo hádano o spúsobu, ktorím bi sa móhli najskoršéj a najlechčejšéj vše náboženstvá z náboženstvím naším zmeriťi a spojiťi. Nad tímto aj sin zďílu jakž kacír dúvodil, zďílu pak predkladal jsíce prostredek cirkvi našéj ňeškodlivý, pre který ništmeňéj samí, jestli bi sa odtrženci k téjž našéj církvi navráťili, hodňe bi bláznoma slúli, natolko vec tá v sebe malá jest, pre kterú zustávajícú, oni v bludéch svích zustávajú a pre kterú odpravenú, bi sa chceli s nami zrovnati. Spúsob pak a prostrédek ten v tem záleží, abi jsme mnohé caeremonie, od cirkvi ustanovené, ňé vírčlánkové mravi a običaje opusťili a zaňechali, nadevšecko pak cealibát anebožto čistotu kňezuv, to jest, abi bilo žeňiti kňezum dovoleno. 26 Ďalej tvrdí, že treba mať vždy pred očami jestli kacíri a bárskterí od vereňá našeho odlúčení do počtu blížních a príteluv ňeprislúcajú, prislúchaťi zajisťe musejú do nepríteluv a proťivníkuv či pak nepríteluv a proťivníkuv miluvaťi ňemusíme?. 27 Napriek netolerantným myšlienkam voči evanjelikom, nazývajúc ich aj nepriateľmi, sa odvoláva na kresťanskú lásku, na základe ktorej podporuje toleranciu medzi oboma konfesiami. Absolutistická forma vlády zasahovala aj do vnútorných otázok cirkví. Jednou z týchto oblastí bola liturgia. V prípade rímskokatolíckeho vyznania tak aplikovala predstavy panovníka ako rozhodujúcej autority v rámci jeho teritoriálne vymedzenej cirkvi. Jozef II. sa definoval ako patrón a ochranca svojich biskupov a ako zákonodarná autorita vo sfére ich právomocí. Reformný katolicizmus sa pričinil aj o zmenu v liturgii, akou bolo slúženie v domácich jazykoch. Rovnaké postavenie si panovník vyžadoval aj u evanjelických cirkví. Jozef II. ako rímsky cisár disponoval episkopálnymi právami a preto bol presvedčený o vlastnej oprávnenosti analogicky postupovať v prípade nekatolíckych vierovyznaní. Pokúsil sa upraviť vnútorný život cirkevných obcí a okrem zásahu do organizačnej štruktúry novoustanovených cirkevných štruktúr, pokúsil sa aj o úpravu liturgického života. Evanjelici a. v. ale nemali pevnú organizáciu v liturgickej oblasti a používali rôzne rukopisné agendy s odlišnými obradovými formulami. 28 Tolerančný patent síce neovplyvnil kvalitu interkonfesionálnych vzťahoch ihneď, ale z dlhodobého hľadiska sa začali prejavovať zmeny aj v bežných oblastiach života. Keď sa protestantom podarilo ustanoviť vlastnú cirkevnú obec, otvoriť školu a zriadiť kostol alebo modlitebňu, stúpla ich váženosť v okolí. 29 Vzťahy medzi katolíckou cirkvou a protestantmi sa upravovali ešte dlho po vydaní Tolerančného patentu. Funkcia kňaza a jej nový význam Zásah štátu do cirkevnej štruktúry sa prejavoval na viacerých úrovniach. Okrem vyššie spomínaných oblastí to bola aj oblasť škostva a výchovy budúcich kňazov, ktorá už nemala spadať pod právomoci ostrihomského arcibiskupa, ale mala byť kontrolovaná priamo panovníkom. Jozef II. zrušil kňazské semináre a nahradil ich tromi generálnymi seminármi v Bratislave (r. 1784), Jágri (Eger) a Záhrebe. Zo spomínaných sa len tomu bratislavskému 25 KOWALSKÁ, E Interkonfesionálne vzťahy v 18. storočí vo svetle korešpondencie evanjelických duchovných. In Slovenský národopis. s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s KOWALSKÁ, E Evanjelické a. v. spoločenstvo v 18. storočí. s KOWALSKÁ, E Interkonfesionálne vzťahy v 18. storočí vo svetle korešpondencie evanjelických duchovných. In Slovenský národopis. s

14 podarilo splniť predsavzatia panovníka. 30 Financovanie nových seminárov bolo zabezpečené z náboženského fondu, ktorý sa skladal z majetku zrušených reholí. 31 V novozriadených generálnych seminároch sa malo vyučovať pod štátnym dozorom podľa moderných výukových metód. Študentom bola k dispozícii knižnica zásobená dielami z oblastí filozofie (aj filozofie francúzskych, anglických, nemeckých a i. osvietencov), náboženstva, prírodných a technických vied. Jozef II. nariadil pestovanie materinských jazykov 32, aby mohli budúci kňazi prinášať osvetu ľudu v jeho národnej reči. Obhajobu jozefínskych reforiem nájdeme aj v práci J. I. Bajzu, ktorí obhajuje zavedenie materinského jazyka do bohoslužieb. Okrem toho sa vyjadruje aj k odstráneniu svetskej hudby z kostolov, namiesto ktorých navrhuje spoločne spievanú modlitbu. Odporúča, aby ženy nesedeli spoločne s mužmi, čo vedie často k nečistým známostiam. Negatívne sa vyjadruje k prehnanej výzdobe kostolov. Obrazy podľa neho hrajú v kostoloch svoju úlohu, veriaci by mali byť informovaní o ich obsahu, ale nemali by byť vo veľkom množstve. 33 Pre ilustráciu týchto reforiem si stačí predstaviť všeobecne známy typ barokovej výzdoby a porovnať ho s klasicistickou, ktorá po ňom nastúpila. O úlohe farárov a ich poslaní uvažovalo nielen v rámci cirkevno-politických reformných koncepcií, ale aj v zmysle osvietenskej filozofie. Pred reformačným úsilím mal typický barokový kňaz charakterové črty bojovníka za pravú vieru naplneného mystickým zápalom na jednej strane a deštruktívnym postojom voči myšlienkovým protivníkom na strane druhej. Tento prototyp sa v očiach osvietencov mení a rozširuje. Viedenský jozefinista Joseph Valentin Eybel vo svojom spise Was ist ein Pfarrer? (Čo je farár?) z r píše, že farár sa nemá starať len o bohoslužby, kázanie, vyučovanie náboženstva, siroty a chorých, ale má byť aj otcom celej dediny a prvým úradníkom štátu. Kňaz, ktorý bol na najnižšom cirkevnom rebríčku, sa dostal do centra pozornosti štátu. Jeho novým poslaním, vykonávaným popri bežných duchovných povinnostiach, bolo uvádzanie panovníkových nariadení do života. 34 O význame Bratislavského generálneho seminára svedčia diela ľudovo- výchovných autorov. Juraj Fándly adresoval svoju Dúvernú zmlúvu medzi mníchom a diáblom priamo študentom tejto inštitúcie a svojho Zelinkára napísal za pomoci kňazov, ktorí v nej pôsobili. Rovnako ju spomína v diele René mládenca príhody a skúsenosti aj Jozef Ignác Bajza. Pri reformách cirkevných štruktúr sa diskutovalo aj na tému moci, ktorá bola udelená biskupom a kňazom pre výkon ich povolania. Valentín Eybel tvrdí, že kňazskú aj biskupskú moc zveril jej nositeľom priamo Boh. Biskupi ale nemôžu vyžadovať od farárov prísahu poslušnosti, ani zasahovať do chodu farností. Juraj Fándly sa s odvolaním na jednorazový stvoriteľský akt vyjadruje k moci ktoréhokoľvek farára premieňať obetu na samého Krista. Farár si je vedomý svojho poslania a zodpovednosti za osudy ľudí, ktorí sú mu zverení, preto ich má ochraňovať a bojovať za ich práva. Podľa Jozefa Ignáca Bajzu, kňaz má duchovne riadiť a spravovať územia veriacich, ktorí sa takto stávajú farníkmi daného územia. 35 Kňazi nie sú podriadení biskupom, lebo ich moc pochádza priamo od Krista. 36 Pre osvietenstvo je charakteristické, že viera nemá byť len slepou útechou ľudí pred utrpením, ktoré so sebou prináša život. Viera má vychádzať aj 30 MAŤOVČÍK, A Slovenské národné obrodenie v kultúre a literatúre (Postavy, problémy, súvislosti. s Jozef II. nariadil zrušenie všetkých žobravých rádov a tých, ktoré nevykonávali pastorálnu alebo zdravotnú starostlivosť. Rušenie kláštorov sa konalo v rokoch 17á TIBENSKÝ, J Juraj Fándly a slovenské národné obrodenie In: Historický časopis, s Tým prispel aj k vzniku bernolákovského hnutia. Anton Bernolák spolu s Jurajom Palkovičom boli študentmi generálneho seminára v Bratislave, kde navštevovali krúžok vlasteneckých filológov. Jozef II. podporoval štúdium materinských jazykov v generálnych seminároch. VYVÍJALOVÁ, M. Bernolákovci v kontexte európskeho osvietenstva. In CHOVAN, J Pamätnica Antona Bernoláka. s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi KOWALSKÁ, E Funkcia farára v jozefínskej cirkevnej politike In Historický časopis. s BAJZA, J., I Kresťanského Katolíckeho Náboženstwá, Zväzok V BAJZA, J., I Kresťanského Katolíckeho Náboženstwá, Zväzok V

15 z porozumenia tomu, čomu človek verí. Preto bol Bajza znepokojený žalostným stavom vedomostí ľudu z oblasti náboženstva. Sám svoje kázne koncipuje podľa akéhosi vzdelávacieho systému, ktorý označuje skôr za školský ako kazateľský. Kňaz by mal podľa neho hlavne vyučovať ľud vo viere. 37 V osvietenstve malo vzdelávanie sprístupniť elementárny stupeň poznania všetkým, čím by bol každý schopný rozhodovať o svojom osude na základe vlastného uváženia. 38 Na praktický charakter vzdelávania upozornil J. Fándly keď tvrdí, že ak by vedeli všetci ľudia písať a čítať, ušetrilo by sa tým mnoho financií, ktoré sú vydávané napr. cirkevným pomocníkom na farách. 39 Jozef II. vo svojej reformačnej činnosti zaviedol povinné vyučovanie katechizmu na školách. Na dedinách, kde bola úroveň vzdelania obyvateľstva veľmi nízka, nariadil aj vyučovanie dospelých. 40 Úlohou kňaza nie je len vyučovať ľud v kresťanskom učení, ale aj v iných oblastiach života. Obraz ideálneho osvietenského kňaza zastupuje Juraj Fándly. Bol presvedčený, že medzi povinnosti jeho povolania nepatrí len starať sa o dušu človeka, ale podať mu pomocnú ruku a dať úprimnú radu a povzbudiť ho v jeho životných útrapách. Podľa jeho slov je možné dobrým a láskavým slovom zmierniť utrpenie človeka. Medzi jeho bohaté aktivity patrilo vedenie šaštínskej manufaktúry s bavlnou. Zbieral a sušil liečivé rastliny a učil ľud ako ich používať. 41 Vo svojom diele Piľní domajší a poľný hospodár sa snaží vzbudiť záujem ľudu o hospodárenie a zvýšenie výnosov z gazdovstva. 42 Pomohol aj pri vydaní knihy Zelinkár, ktorej autorom bol kňaz z Nitrianskeho kraja. Fándly knihu zredigoval a napísal predhovor v osvietenskom duchu 43 v spolupráci klerikov z bratislavského generálneho seminára. 44 Zelinkára odporúča nielen lekárom, ale aj farárom a iným hospodárom. S rozhľadom sa odvoláva na Hippokrata, Aristotela a ostatných filozofov, ktorí tiež písali knihy zamerané na predĺženie ľudského života. Liečenie je prístupné pre každého, kto sa vzdeláva. Preto karhá ľud zanedbávajúci poznanie a vedomosti, ktoré by im napomohli. 45 Podobné myšlienky nachádzame aj v diele ďalšieho osvietenca. Ništ jinšé, jak aby sa farári lekárstvú podučili a abi tak, kďiž k uzdraveňí duše volaní bívajú, aj ťelu nezdravému vedle možnosťi a bez krivdi stavu svého pomáhali. Či bi toto urízeňí ňebilo obecnéj chváli hodné? 46 Bajza navrhuje, aby mali kňazi základné vedomosti z medicíny, ktoré by mohli využiť pri menších chorobách svojich farníkov. Viera má vychádzať z porozumenia tomu, čomu človek verí. Kňazi pôsobiaci na našom území v tomto období ako napríklad Jozef Ignác Bajza a Juraj Fándly alebo Pavel Michalko, boli znepokojení chabými vedomosťami, ktoré mali ľudia o náboženstve. Svoje kázne preto koncipujú ako vzdelávací systém, ktorý Bajza označuje viac za školský (výchovný) ako náboženský. Jednou z hlavných funkcií kňaza malo byť podľa neho vyučovanie ľudí k viere a prostredníctvom viery. 47 V osvietenstve malo vzdelávanie sprístupniť elementárny stupeň poznania všetkým, potom by bol každý schopný rozhodovať o svojom osude na základe vlastného uváženia. 48 Jozef II. vo 37 BAJZA, J., I Kresťanského Katolíckeho Náboženstwá, Zväzok V. Predmlúwa. 38 KOWALSKÁ, E Osvietenstvo a slovenská inteligencia. Pri prameňoch národnej vzdelanosti. In Historická revue. s TIBENSKÝ, J Juraj Fándly Výber z diela. s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s POVAŽAN, J Bernolák a bernolákovci. s POVAŽAN, J Bernolák a bernolákovci. s POVAŽAN, J Bernolák a bernolákovci. s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s FÁNDLY, J Zelinkár BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s KOWALSKÁ, E Funkcia farára v jozefínskej cirkevnej politike In Historický časopis. s

16 svojej reformačnej činnosti zaviedol povinné vyučovanie katechizmu na školách. Na dedinách, kde bola úroveň vzdelania obyvateľstva veľmi nízka, nariadil aj vyučovanie dospelých. Túto reformu podporoval aj J. Fándly tvrdením, že ak by vedeli všetci ľudia písať a čítať, ušetrilo by sa tým mnoho financií, ktoré sú vydávané napr. cirkevným pomocníkom na farách. 49 Zmena oproti baroku nastala aj v tom, že okrem funkcie vyplývajúcej z kňazského povolania, osvietenskí kňazi mali okrem vyučovania ľudí v kresťanskom učení, pomáhať im aj v iných oblastiach života. Napríklad naháčsky farár J. Fándly bol presvedčený, že medzi povinnosti jeho povolania nepatrí len starať sa o dušu človeka, ale podať mu pomocnú ruku a dať úprimnú radu a povzbudiť ho v jeho životných útrapách. Podľa jeho slov je možné dobrým a láskavým slovom zmierniť utrpenie človeka. Medzi jeho aktivity patrilo vedenie šaštínskej manufaktúry s bavlnou. Zbieral a sušil liečivé rastliny a učil ľud ako ich používať. Vo svojom diele Piľní domajší a poľný hospodár sa snaží vzbudiť záujem ľudu o hospodárenie a zvýšenie výnosov z gazdovstva. Pomohol aj pri vydaní knihy Zelinkár, ktorej autorom bol kňaz z Nitrianskeho kraja. Fándly knihu zredigoval a napísal predhovor v osvietenskom duchu v spolupráci klerikov z bratislavského generálneho seminára. 50 Rovnako aj J. I. Bajza navrhuje, mali kňazi základné vedomosti z medicíny 51, ktoré by mohli využiť pri menších chorobách svojich farníkov. 52 Často diskutovanou otázkou tohto storočia bol celibát kňazov, pretože sa čakalo, že ho Jozef II. zruší. Nakoniec jeho záväznosť potvrdil obežníkom z 11. júna Za veľkého kritika celibátu je považovaný J. I. Bajza. Vo svojej svetskej tvorbe vystupuje proti nemu, no v kázňach ho zvykne obhajovať. 54 Na neprirodzenosť tohto stavu naráža slovami Ženiťi sa ňeňi žádnímu od Boha zakázano a ňeženiťi sa jest jármo mnohím, ano, temer všeckím lidum ňeznesitedlné, čo ňeščislné príkladi z velkím dobrích pozoršením jasne ukazujú. 55 Príčiny nezrušenia celibátu vidí Bajza v skutočnosti, že biskupi a pápež sú starí muži, ktorí by sa už aj tak nemohli sami ženiť. Takáto zmena by pre nich nepriniesla žiaden úžitok. Nemohúc techdi, aneb ňesmejíc sebe stav manželský príťi, aňi druhím ho ňeprajú a to vždicki pítajícím ho opakujú: Móhli jsme mi, múžeťe aj vi v samotném živoťe strvaťi a usilujícimu sa Búh milosťi svéj daťi neodepírá. 56 Ale upozorňuje, že jen bi toto u mnohích ňeznamenalo Boha pokúšaťi. 57 Pri obhajobe panictva kladie dôraz na podstatu jeho vzniku. Pôvod tohto stavu vidí u mníchov a rehoľníkov, ale aj u apoštolov, ktorí ostali slobodní. Ženatí apoštoli sa od manželstva zdržiavali. Túto cnosť pokladá za tým viac milšiu Bohu, čím sú väčšie prekážky. Cirkev zaviedla celibát kňazov s dobrým úmyslom a zatiaľ nenašla príčinu na jeho zrušenie. Zdôrazňuje, že príkaz celibátu je príkazom cirkvi, a tým pádom môže nastať zmena. 58 Úloha kňaza v boji proti poverám Kňaz svoju osvetovú činnosť zameral aj na boj proti poverám, čo podporuje tézu osvietenského vplyvu a racionalizmu. Svojim veriacim sa má snažiť pomôcť vysvetliť vlastným sedliackym rozumom fenomény, z ktorých majú ľudia strach. V ľudovej kultúre Slovenska často 49 TIBENSKÝ, J Juraj Fándly Výber z diela. s POVAŽAN, J Bernolák a bernolákovci. s Ništ jinšé, jak aby sa farári lekárstvú podučili a abi tak, kďiž k uzdraveňí duše volaní bívajú, aj ťelu nezdravému vedle možnosťi a bez krivdi stavu svého pomáhali. Či bi toto urízeňí ňebilo obecnéj chváli hodné? BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s FLORIŠ, E Sviatostné kazateľstvo kňaza Jozefa Ignáca Bajzu, s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi.s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s BAJZA, J., I Kresťanského Katolíckeho Náboženstwá, Zväzok V. s

17 vznikali rôzne strašidelné príhody o o nočných obludách, strašidlách a mŕtvych ľuďoch, ktorí blúdia po svete, strigách, čarodejniciach a černokňažníkoch, veštcoch, zvodcoch a klamároch a poverách týkajúcich sa poľnohospodárstva. Tieto povery zhrnul vo svojej knihe Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom 59 evanjelický kňaz Pavel Michalko. V prvom rade identifikuje pojem povera ako rozličné pletky, ktoré hlúpi ľudia pokladajú za pravdu a ich aj vykonávajú. 60 Toto slovo je zložené z predpony po-, čo znamená viac, navyše a slova veriť, s významom uznávať za pravdu, pokladať za dobré. A tak povera či poverčivosť je vlastne uznávať za pravdu viacej než treba, alebo pokladať niečo za dobré a pravdivé, čo také nie je. 61 Povera je preňho to, keď veríme viac, než sa žiada. Opakom je nevera, keď veríme zase málo. Viera je niečo uprostred, verí sa len toľko, koľko je treba. V širšom zmysle prehnaná poverčivosť odporuje Bohu a prirodzeným zákonom sveta. Autor rozoznáva dva druhy povery. Súvisiacu s náboženstvom na jednej strane a s ostatnými záležitosťami, činmi a skutkami na druhej strane. 62 Poverčivosť sa zväčša prejavuje v ľudských činoch a skutkoch, ktorých pôvod treba hľadať v mnohých predsudkoch a v neosvietenom rozume. Múdry človek verí len tomu, čo si môže empiricky overiť. Pôvod povier datuje do obdobia pred príchodom kresťanstva. 63 Prostredníctvom dedinského učiteľa sa snaží ľudí naučiť, že povery vychádzajú z nevedomosti a iracionálnych predstáv, vytvorených z nedostatku vedomostí, ktorými by si mohli takéto javy rozumne vysvetliť. Napríklad, ľudia verili, že za sucho alebo dlhotrvajúce dažde môžu bezbožné strigy a čarodejnice. 64 Úlohou učiteľa je pomôcť ľuďom pochopiť prirodzené zákony v prírode, ktoré vysvetľujú meteorologické javy. 65 Poverčiví ľudia pohŕdajú prirodzeným poriadkom sveta a pripisujú božie dielo bezbožníkom a diablom. Michalko označuje všetko vyplývajúce z poverčivosti za ohavné, pretože to škodí ľudskému zdraviu, životu a poškodzuje to aj majetok. V prvom prípade tak, že sa ľudia ľahko naľakajú a takto ustráchaní si môžu privodiť chorobu. Chorí si potom nedajú rady od lekárov z presvedčenia, že Boh ich vylieči. V druhom rade si ohrozujú majetok sami, pretože ak sa ľudia boja mátoh, zlodeji si môžu pokojne chodiť po ich pozemkoch. O majetok prichádzajú aj ľudia obracajúci sa na veštcov, aby im poradili alebo sa obracajú na klamárov, ktorí za poplatok odháňajú čary. Strácajú aj poverčiví ľudia cez zvláštne dni, napr. pri zlom postavení planét alebo v určitý dátum. 66 Takisto Bajza sa snažil poučiť svojich farníkov vo svojej pastoračnej činnosti o neúčinnosti povier. Vďaka tomu sa zachovalo niekoľko príkladov povery z 18. storočia. Ľudia v jeho dobe verili napríklad tomu, že bylinky zbierané večer pred dňom sv. Jána Krstiteľa majú moc priniesť 59 MICHALKO, P Rozmlouvání učitele s několik sedláky o škodlivosti pověry při obecném lidu velmi panujúci, Bratislava. 60 MICHALKO, P Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom. s MICHALKO, P Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom. s MICHALKO, P Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom. s MICHALKO, P Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom. s MICHALKO, P Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom. s MICHALKO, P Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom. s MICHALKO, P Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom. s

18 zdravie. Podobné je aj nosenie rozličných uzlov proti zraneniu, náhlej smrti a proti vykrvácaniu v prípade porezania, alebo sa niekto mohol stať neviditeľným, či získať niekoho lásku. 67 V tejto dobe bola rozšírená aj trinástková povera, ktorá hovorila, že pokiaľ sedí na pravé poludnie trinásť osôb, musia sa rozísť, lebo jeden z nich do roka zomrie, alebo sa stane zradcom na Judášov príklad. 68 Michalko prostredníctvom svojho dedinského učiteľa upozorňuje, že treba pred poverami uchrániť najmä malé deti, aby neboli zbytočne ustráchané. O poverách a pletkách často počujú od svojich rodičov a starších ľudí. Svoj strach si potom prenášajú do ďalšieho života. Potom už je ustráchanosť ťažké odnaučiť. 69 Ďalším druhom povier bolo podľa Michalku veštenie. Ľudia zvykli veriť tomu, že dátum narodenia predurčuje ich osud. 70 Ak sa človek narodil pod šťastnou hviezdou a jeho život sa nevyznačoval veľkým šťastím, viedlo to k sklamaniu. 71 Aj preto by sa ľudia mali poverčivosti vystríhať. Michalko tvrdí, že poverčivosť je najväčší nepriateľ ľudského pokolenia, lebo máločo zapríčinilo ľuďom toľko škody ako poverčivé názory a činy. 72 Povery škodia najmä kresťanskému náboženstvu a mnohým pekným cnostiam. 73 Keď takýto človek pokladá javy prírody za znamenie božích trestov, alebo ak je presvedčený, že jeho dieťa bolo vymenené diablom, škodí tým len sám sebe. Poverčivý človek nemôže cítiť kresťanskú lásku ku všetkým ľuďom, lebo mnohých nenávidí a prenasleduje ako čarodejníkov alebo strigy, najmä keď sa v jeho dome či dvore stáva dačo také, čo nevedomý ľud zvyčajne pripisuje strigám. Vtedy hneď upodozrieva daktorú ženu, začína ľudí nenávidieť ako nepriateľov, preklína ich, zlorečí, vadí sa s nimi a usiluje sa im všelijako pomstiť. 74 Preto považuje poverčivosť za najväčšie zlo. Spolu s kresťanskou láskou takýto človek zanedbáva aj dobročinnosť a milosrdenstvo, lebo jeho bludné názory mu nedovoľujú, aby hladných kŕmil, smädných napájal, nahých zaodieval a pocestných prichýlil. 75 Ľudia sa boja, že by si na seba uvalili nejaké zlo a nešťastie na svoj majetok. 76 Fándly, Bajza a Michalko preto zdôrazňujú, že treba ľudí vzdelávať, lebo s poznaním prirodzených fyzikálnych zákonov a so zdravým rozumom je možné im predísť. Kňaz má byť teda učiteľom dediny v duchu racionalizmu a pomôcť ľudu zbaviť sa problému poverčivosti, ktorý bol pre 18. storočie typickým. Tento príklad nám demonštruje aj vplyv osvietenstva na myslenie slovenských autorov, ktoré je založené na racionalizme a empirizme. Spoločenské postrehy a návrhy na zmeny v slovenskej literatúre Kňaz sa má okrem iného angažovať na presadzovaní jozefínskych reforiem a napomáhať 67 BAJZA, J., I Kresťanského Katolíckeho Náboženstwá. Zväzok V. s Ibid. s MICHALKO, P Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom. s MICHALKO, P Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom. s MICHALKO, P Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom. s MICHALKO, P Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom. s MICHALKO, P Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom. s MICHALKO, P Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom. s MICHALKO, P Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom. s MICHALKO, P Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom. s

19 v ich zavádzaní do spoločenského života. Kňazi si majú všímať aj nedostatky a navrhovať ich nápravu a reagovať aj na reformy, ktoré sa týkajú snahy Jozefa II. o zjednotenie cirkevných ceremónií. 77 Napríklad Bajza vo svojej literárnej tvorbe navrhol zavedenie materinského jazyka do bohoslužieb. 78 Možno polemizovať aký mal tento návrh vplyv na panovníka, pravdepodobne žiaden, pretože o zavedenie materinského jazyka do bohoslužieb sa v spoločnosti už diskutovalo. Tento fakt sa netýka len Bajzu, ale aj ostatných slovenských osvietenských autorov, ktorí svoju tvorbu vytvárali pre čitateľskú základňu bežných ľudí a jej cieľom bolo jednotlivé náboženské reformy ľudu vysvetliť a nie ich navrhovať panovníkov. Ďalšie Bajzove návrhy súvisia s odstránením svetskej hudby z kostolov, namiesto ktorých navrhuje spoločnú spievajú modlitbu. Odporúča, aby ženy nesedeli spoločne s mužmi, čo vedie často k nečistým známostiam. Negatívne sa vyjadruje k prehnanej výzdobe kostolov. 79 Nariadenie Jozefa II. z 9. februára 1784 zakazuje prepiate ozdoby sôch, obrazov a nevkusnú dekoráciu kostolov. Zo dňa 4. mája 1782 pochádza jeho zákaz prehnaného osvetlenia a výzdoby oltárov kostola, vzhľadom na časté požiare a ohrozenie bezpečnosti prítomných. 80 Obrazy podľa Bajzu majú svoje miesto v kostole, ale len v malom množstve a veriaci majú byť informovaní o ich obsahu. 81 Baroková výzdoba kostolov a kláštorov bola v tejto dobe príliš pompézna. Kláštory sa zmenili z jednoduchých miest na luxusné prepychové sídla. 82 Ale mníšsky život mal byť založený na chudobe a odriekaní. Miesto toho vyzerali kláštory ako pôžitkárske miesta plné nerestí a pôst a sebatrýzeň vymenili za smiselní žádosti, líbezní pokoj, maznavé lahódki a nadovšecko zahalčivé obžerství 83 Bajza žartovne opisuje rehoľnícku chudobu, ktorá spočíva len v tom, že rehoľník nevlastní žiaden majetok. Je to však len zdanie chudoby, pretože mnísi sú obklopení bohatstvom, ktoré užívajú do konca života. Na slib takéj chudobi, kďiž máš jesťi, píťi, Kďiž zámek máš, v ňemž smele bíváš, Rúcho, ktorím sa stále odíváš, K temu, čokoliv ťi jest potrebné, Ano, ačkoliv ťi jest jen aj pohodlné, Na slib takéj chudobi múžeš prisahaťi, Múžeš rád na peníz nikdi ňesahaťi. 84 Často boli v kláštoroch zhromaždené obrazy s výjavmi posledného súdu v takom znázornení, ktoré malo všetkých zastrašiť a prinútiť žiť čestne. 85 Fándly sa vyjadruje proti podobným darebným obrazom. 86 Dôvodom bolo šírenie strachu medzi obyvateľmi. Bajza aj Fándly hovoria o takých prípadoch, kedy sa citlivejší ľudia pri pohľade na príliš strašidelný obraz tak zľakli, že si mohli poškodiť aj svoje zdravie. Pri kláštorných pobožnostiach sa konali procesie a pokory. Boli to divadlá a strašenia ľudí, počas ktorých boli muži oblečení do plátených košieľ s plátenou kapucňou na hlave, na ktorej mali vystrihnutý otvor pre nos a oči. Fándly to odsudzuje a považuje za škodlivé Ne predarmo naša starostlivá matka cirkev katolická ešče pred snemom tridentínskim takéto pri pútoch 77 BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi.. s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s TIBENSKÝ, J Juraj Fándly Výber z diela. s Z františkánskeho kláštora v Malackách museli vyhodiť obrazy, na ktorých boli namaľované posledné štyri veci človeka tak hrôzostrašne, že jedna dáma z kráľovského domu bola skoro šľakom porazená keď ich zbadala. TIBENSKÝ, J Anti-Fándly-Zahanbení posmivač In Juraj Fándly Výber z diela. s

20 v običaji zlé običaje, vístupki a mnohé roztopašnosti pomerkujíce takto zakazuje 87 Bajza navrhoval aj zrušenie pobočných oltárov. 88 Jozef II. ich nariadením zo dňa 17. augusta 1786 zrušil, a rovnako aj obrazy a sochy v kostoloch, podobne nariadením zo dňa 7. januára 1785 zakázal výstavbu bočných oltárov v nových kostoloch. 89 Snaha o definovanie funkcie kňaza O celkovej nálade doby, ktorej vládli osvietenské ideály svedčí aj potreba definovania a obhájenia kňazskej funkcie. Na území dnešného Slovenska vyšla knižka Práwo o živení faráruw, v ktorej autor J. I. Bajza obhajuje dôležitosť kňazského povolania, ktorého pôvod spadá do obdobia Starého a Nového zákona. Autor v publikácii uvažuje aj o mzde, ktorú by mal kňaz dostávať, pričom sa pokúša o argumentáciu zo Starého Zákona, pričom dochádza k záveru, že kňazi by mali mať taký príjem, ktorý im umožňuje splnenie základných potrieb. 90 Medzi tieto potreby patrí aj personál na výkon ťažších prác, potreba stravovania, odievania aj základné hospodárske výdavky, napr. drevo na kúrenie. Uvádza aj výdavky, ktoré pokladá za relevantné na bežný chod fary. Po sčítaní svojich nevyhnutných nákladov dochádza k čiastke 445 zlatých a 52 grošov, ktoré by mal kňaz získať z desiatkov od svojich veriacich v mene svojho kraja. Bajza však vo svojom zozname nezapočítal všetky výdavky spojené s funkciou farára a vedením fary, medzi ktoré patria napr. aj knihy, papier alebo úspory na starobu 91 V prípade chudobnej fary často dochádzalo k prípadu, že táto taxa kňazom nepostačovala, ako to je v prípade Juraja Fándlyho, ktorý bol známy svojim veľmi biednym životom. J. I. Bajza zdôrazňuje oprávnenosť farárov na finančné dávky aj svojho učiteľa z Bratislavského generálneho seminára prof. Jozefa Jána Nepomuka Pehema: znám zajiste, žáadnímu jinímu nini wíc podlužné slušné wižiwenj, ano wetše, nežli slušné, jak pastírum duší, farárum. 92 K výkonu funkcie kňaza patrilo aj dodržiavanie nariadení, ktoré sa dodávali na fary prostredníctvom obežníkov. Odosielali ich biskupi a tlmočili nimi cisárske nariadenia, ktoré sa touto formou dostávali na všetky farské jednotky v krajine. Príkladom takýchto nariadení je napr. obežník biskupa Karola Eszterházyho zo , kde sa tlmočí cisárske nariadenie o zbierkach v kostoloch, ktoré boli určené pre samotný kostol a chudobných.vyberanie peňazí sa nikdy nesmelo uskutočňovať do zvončeka počas kázne, spevu a slávenia hoci aj tzv. tichej omše, ale výlučne pred kázňou. Vyberač nesmel ľud vyrušovať v nábožnosti, obchôdzku mohol robiť vždy len pred posvätným spevom, a od obetujúcich nesmel prijímať sviečky alebo iné naturálie, ktoré mali byť potom zanesené do domu farára, ale tieto dary mohol prijímať jedine v peniazoch. V žiadnom kostole nesmela byť za účelom zbierky umiestnená pokladnička (napr. pre chudobných) a tzv. vyberanie na oferu, teda pri príležitosti sobáša, krstu a pohrebu bolo zrušené. (AACaas. Košice, Circulares z ). Vyberanie desiatkov sa stalo po reformácii a katolíckej reforme komplikovanejšie a častým dôvodom konfliktov. Rovnako povinní boli odovzdávať rentu aj evanjelickí obyvatelia katolíckemu kňazovi, čo sa často stretlo s nevôľou. Záver Obdobie jozefinizmu bolo charakteristické snahou panovníka Jozefa II. o reštrukturalizáciu inštitucionalizovaného náboženstva. Dôvodom pre tieto zmeny bol najmä zlý stav krajiny, ale aj osvietenská filozofia a koncepty fungovania verejnej správy v ostatných krajinách. Jozef II. sa vo svojich reformách a nariadeniach priamo dotýkal aj citlivých vnútorných cirkevných otázok, cez ktoré dodnes cirkev vníma jeho osobnosť negatívne, a to aj napriek tomu, že mnoho jeho 87 FÁNDLY, J Dúwerná zmlúwa medzi mňíchom a diáblom. Bratislava. s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosťi. s BAJZA, J., I René mláďenca príhodi a skusenosť.. s BAJZA, J., I Práwo o Žiwenj Farárůw s BAJZA, J., I Práwo o Žiwenj Farárůw s BAJZA, J., I Práwo o Žiwenj Farárůw. s