Elektronická verzia tlačenej publikácie

Transkrypt

1 Elektronická verzia tlačenej publikácie

2 ACTA FACULTATIS PHILOSOPHICAE UNIVERSITATIS PREŠOVIENSIS Humanistický zborník AFPh UP 15/97 Prešov 1999 SOCIÁLNA PRÁCA ĽUDSKÉ PRÁVA VZDELÁVANIE DOSPELÝCH II. diel Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou Prešov 24. a Pod záštitou ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Filozofická fakulta Prešovskej univerzity Prešov 1999

3 Katedra vzdelávania dospelých a sociálnej práce FF PU v Prešove Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR Slovenské národné stredisko pre ľudské práva Bratislava Nadácia S.P.A.C.E. Bratislava Asociácia vzdelávateľov v sociálnej práci v SR Asociácia inštitúcií vzdelávania dospelých v SR Akadémia vzdelávania Bratislava Krajský úrad Prešov ODBORNÁ GARANTKA KONFERENCIE: Doc. PhDr. Anna Tokárová, CSc. ČESTNÉ PREDSEDNÍCTVO KONFERENCIE: Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Bratislava PhDr. Ondrej Srebala, CSc., riaditeľ SNSPĽP Bratislava Mgr. Zdenka Vasilová, vedúca, Odbor vzdelávania MPSVaR Bratislava Prof. PhDr. František Mihina, CSc., dekan FF PU Prešov Doc. PhDr. Viera Prusáková, CSc., prezidentka AIVD SR Bratislava Doc. Dr. Václav Dostál, CSc., člen Ústrednej rady AV Bratislava Doc. PhDr. Iveta Radičová, CSc., riaditeľka, Nadácia S.P.A.C.E. Bratislava Prof. dr. hab. Ewa Marynowicz Hetka, Lodžská univerzita Lodž PhDr. Júlia Čechová, predsedníčka AVvSP SR Prešov Doc. PhDr. Ján Gallo, CSc., FF PU Prešov Doc. PhDr. Kamil Škoda,CSc., FF UK Praha Doc. PhDr. Vladimír Jochman, PU Olomouc

4

5 Sociálna práca ľudské práva vzdelávanie dospelých Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou Členovia a členky organizačného výboru: doc. PhDr. Anna Tokárová, CSc., predsedníčka doc. PhDr. Oľga Balegová, CSc. doc. PhDr. Jozef Kredátus, PhD. PhDr. Vladimír Frk, CSc. PhDr. Mária Bayerová PhDr. Vladimír Paukovič, CSc. PhDr. Júlia Čechová PhDr. Ivana Pirohová Ing. Emília Martinková Alena Cibáková Zdenka Medoňová Vedecká redaktorka: doc. PhDr. Anna Tokárová, CSc. Výkonná redaktorka: Zdenka Medoňová Recenzenti: prof. PhDr. Ing. Miroslav Tuma, DrSc. doc. PhDr. Marta Bačová, CSc. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove Zborník vyšiel vďaka finančným príspevkom týchto inštitúcií: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog v SR Slovenské národné stredisko pre ľudské práva Bratislava Nadácia S.P.A.C.E. Bratislava, program PHARE Akadémia vzdelávania Bratislava ISBN

6

7 Sociálna práca ľudské práva vzdelávanie dospelých Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou OTVÁRACIE PREJAVY HOSTÍ

8 Sociálna práca ľudské práva vzdelávanie dospelých Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou Vladimír DOSTÁL PROBLÉMY SOCIÁLNEJ PRÁCE V ČINNOSTI AKADÉMIE VZDELÁVANIA Vážené dámy, vážení páni, vážení organizátori konferencie, dovoľte mi, aby sme pozdravili rokovanie konferencie v mene Akadémie vzdelávania na Slovensku, v mene organizácie, ktorá má dlhoročné tradície v oblasti vzdelávania dospelých a v súčasnosti predstavuje najväčšiu celoslovenskú organizáciu, ktorá svoju pôsobnosť orientuje na celoživotné vzdelávanie občanov. V súčasnosti sa uskutočňujú závažné globálne i lokálne zmeny. Prejavujú sa v globalizácii hospodárskych systémov, v dynamickom rozvoji vedy a techniky, vo vekovej štruktúre a mobilite obyvateľstva a najmä v trende smerujúcom k vytvoreniu informačnej spoločnosti, spoločnosti založenej na informáciách a poznatkoch. Ani našu spoločnosť neobchádzajú významné zmeny týkajúce sa reštrukturalizácie pracovného procesu a nezamestnanosti, nezriedka dochádza k nárastu napätia medzi sociálnymi skupinami, čo je spôsobené viacerými, ale v podstatnej miere tiež vzdelanostnými faktormi. Tieto trendy sa logicky odrážajú vo vzdelávaní, keď tí ktorým patrí zodpovednosť za komplexné systémy vzdelávania sa snažia vyrovnať sa s novými možnosťami a požiadavkami, čo však v mnohých prípadoch naráža na bariéru nedostatku zdrojov, ktoré majú k dispozícii. V blížiacom sa horizonte problémov, ktorým budeme čeliť na prahu 21. tisícročia ako osobitne aktuálne zaznieva vyhlásenie Medzinárodnej komisie pre vzdelávanie pre 21. storočie, podľa ktorého koncepcia učenia sa počas celého života je kľúčom, ktorý otvára dvere do 21. storočia. Presahuje tradičné rozlišovanie medzi úvodným a pokračujúcim vzdelávaním. Spája sa s koncepciou učiacej sa spoločnosti, ktorá poskytuje príležitosť učiť sa a realizovať svoj potenciál. Správa tejto komisie zdôrazňuje význam 4 pilierov vzdelávania: učiť sa s cieľom vedieť, učiť sa s cieľom robiť, učiť sa spolu s cieľom spolu žiť a učiť sa s cieľom byť. 4

9 Dôležitým výsledkom spoločenských zmien, ktorým Slovensko už takmer desaťročie prechádza je skutočnosť, že vzdelávanie dospelých sa postupne prehlbuje a rozširuje svoje zázemie. Čoraz viac sa stáva naliehavou požiadavkou na pracovisku, v obci, i v rodine, zohráva nevyhnutnú a významnú úlohu pri poskytovaní vedomostí a zručností potrebných pre efektívne reagovanie na neustále sa meniace životné podmienky, šíri vzdelávanie, ktoré uznáva práva a povinnosti dospelých i spoločenstiev. Rozvoj vzdelávania dospelých si tiež na Slovensku vyžaduje nielen vytýčenie programových priorít, ale tiež spoluprácu medzi vládnymi organizáciami, medzinárodnými a nevládnymi inštitúciami, zamestnávateľmi, vysokými školami, médiami, občianskymi združeniami. Základným poslaním Akadémie vzdelávania je vzhľadom k doteraz uvedenému vytvárať pre čo najširšie vrstvy občanov možnosť zvyšovať, rozširovať, doplňovať, resp. meniť vzdelanie ako i rozvíjať osobnosť na základe jej individuálnych záujmov. Z tohto pohľadu aktuálnou úlohou Akadémie vzdelávania je: realizovať vzdelávanie, ktorého cieľom je zvýšenie kvalifikácie účastníkov alebo ich rekvalifikácia poskytovať odbornú spôsobilosť nevyhnutnú pre kvalifikovaný výkon povolania rozvíjať jazykové vzdelávanie s cieľom zvyšovania jazykovej kompetencie občanov ako dôležitého predpokladu ich pracovno-spoločenského uplatnenia realizovať odborné semináre a doškoľovacie kurzy prehlbujúce aktuálnu odborno-profesionálnu pripravenosť uskutočňovať tréningovo-výcvikové programy rozvoja osobnosti rozvíjať vzdelávanie v oblasti individuálnych záujmov občanov organizovať rôzne formy občianskeho vzdelávania Vzdelávanie zvyšujúc odborno-profesionálnu úroveň a jazykovú pripravenosť účastníkov predstavuje v doterajšej pôsobnosti Akadémie vzdelávania rozhodujúce priority jej činnosti. O tom, že oslovujeme vzdelávacími formami pomerne veľkú skupinu občanov, svedčia nasledovné údaje: v roku 1997 Akadémia vzdelávania prostredníctvom svojich pobočiek realizovala takmer 2,5 tisíc podujatí za účasti takmer 57 tisíc účastníkov. V prvom polroku 1998 viac ako vzdelávacích foriem absolvovalo takmer tisíc účastníkov. 5

10 Sociálna problematika v pomerne široko koncipovanej činnosti Akadémie vzdelávania má podľa nášho názoru dve podstatné dimenzie: tou prvou je príspevok k sociálnemu, kultúrnemu a v konečnom dôsledku tiež ekonomickému rozvoju spoločnosti a učiacich sa druhou sú dlhodobé vzdelávacie formy, poskytujúce kvalifikáciu pre konkrétnu oblasť činnosti v oblasti sociálnej práce. V prvom prípade máme na mysli funkciu, ktorú plní nami realizované vzdelávanie a jeho podiel na: konsolidácii demokratických pomerov, podporovaní myšlienky aktív-neho občianstva zvyšovaní informovanosti o predsudkoch a prejavoch diskriminácie podpore sociálneho a medzikultúrneho dialógu podpore podmienok pre vyjadrenie požiadaviek ľudí na vzdelávanie zdôrazňovaní významnej úlohy, ktorú zohráva vzdelanosť pri pod-pore výchovy k participačnému občianstvu, sociálnej, politickej a hospodárskej rovnosti a kultúrnej identity príprave ľudí na meniaci sa svet práce a požiadavky trhu práce podpore práva na vzdelávanie súvisiace s pracovno-profesionálnym vykonávaním povolania podpore snáh zameraných na ochranu a zlepšovanie zdravia spoločnosti i jednotlivca, na boj proti negatívnym javom /prevencia kriminality, drogovej závislosti.../ podpore utvárania možností pre postihnutých občanov a ich integráciu do spoločnosti. Uvedené aspekty majú v činnosti Akadémie vzdelávania svoje premietnutie v celom komplexe vzdelávacích podujatí prednášok, besied, seminárov, sociálno-psychologických výcvikov a pod. V roku 1997 lektori AV uskutočnili na Slovensku 135 takýchto foriem za účasti viac ako 9000 účastníkov. Druhou dimenziou zastúpenia problematiky sociálnej práce v činnosti AV sú akreditované rekvalifikačné kurzy. Uvedomujeme si, že nie je prvoradou úlohou našej organizácie vzdelávanie sociálnych pracovníkov tu plní svoju funkciu príslušný článok štátneho školského systému. Vychádzajúc z požiadaviek trhu práce, špecifických spoločenských potrieb v jednotlivých regiónoch realizujeme najmä rekvalifikačné kurzy 6

11 pripravujúce záujemcov k vykonávaniu opatrovateľskej činnosti. Programová ponuka AV v súčasnosti obsahuje kurzy: Opatrovateľstvo, Opatrovateľská starostlivosť o deti od veku 2 do 5 rokov v domácnosti, Dobrovoľný aktivista pre prácu so zdravotne postihnutými občanmi, Sociálno-právna agenda a opatrovateľstvo. V roku 1997 bolo uskutočnených AV 41 takýchto kurzov, ktoré absolvovalo účastníkov. Za významný príspevok v tejto oblasti považujeme celoplošne realizovaný výcvikový program k problematike drogových závislostí v činnosti sociálnych pracovníkov, ktorý krajské pobočky AV pripravili pre zamestnancov sociálnych odborov krajských a okresných úradov. Pre pedagógov špeciálnych škôl a zainteresovaných pracovníkov štátnej správy sme zorganizovali odborný seminár k veľmi aktuálnej problematike integrácie postihnutých do prirodzeného sociálneho a spoločenského prostredia. V ďalšom období chce AV využiť svoje doterajšie skúsenosti a vybudované lektorské zázemie k tomu, aby sa mohla uchádzať o participáciu na pripravovanom systéme ďalšieho dlhodobého vzdelávania pracovníkov pôsobiacich v sociálnej sfére. Vážené dámy, vážení páni, účastníci konferencie. Akadémia vzdelávania chce urobiť všetko pre to, aby vzdelávanie dospelých pevne zakotvilo ako neoddeliteľná súčasť systému učenia sa v priebehu celého života. V tom vidíme tiež jej významnú sociálno-politickú funkciu. 7

12 Sociálna práca ľudské práva vzdelávanie dospelých Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou Zuzana PANISOVÁ 8 GENERÁLNY SEKRETARIÁT VÝBORU MINISTROV PRE DROGOVÉ ZÁVISLOSTI A KONTROLU DROG. Vážené kolegyne, kolegovia, úvodom mi dovoľte, aby som Vás srdečne pozdravila. S potešením som prijala pozvanie na Vašu konferenciu, ktorá podľa programu u mňa vzbudila veľký záujem. Priam symbolicky je organizovaná v období, keď sa celá Európa zameriava na jeden z najnebezpečnejších negatívnych javov spoločnosti, akým drogy a drogové závislosti a s nimi spojené ďalšie negatíva nesporne sú. Každoročne Európska komisia vyhlasuje pre všetky európske krajiny týždeň zvýšených protidrogových aktivít Európsky týždeň boja proti drogám. Zameranie našej pracovnej konferencie k problematike sociálnej práce ľudským právam vzdelávaniu dospelých a práci štvrtej sekcie k prevencii kriminality, socioterapie a resocializácie je v tejto súvislosti nanajvýš aktuálne. Milí prítomní, drogy a drogová závislosť sú staré ako ľudstvo samo. Primitívne kmene uctievali šamanov, ktorí pomocou odvarov z bylín liečili ľudí či komunikovali s božstvom. Antické veštice vyjavovali svojim vladárom budúcnosť pod vplyvom halucinogénnych výparov. Indiáni žuvali listy tabaku či koky. Hoci bola táto forma drogy určená len pre vyvolených, podľa starého pavidla o zakázanom ovocí sa odvary a lektvary dostali aj medzi obyčajných smrteľníkov. A tu niekde sa možno zrodili korene závislosti od omamných látok. Prenesúc sa do nedávnej histórie našej krajiny si musíme uvedomiť, že drogy nikdy neobchádzali ani Slovensko. Hoci sme verejne nesmeli hovoriť o tom, že máme narkomanov, český pervitín, slangovo prezývaný perník, sa čoskoro stal známym aj za hranicami vtedajšieho Československa. Po novembri 1989 a prechodom na trhový mechanizmus hospodárstva sa u nás rozvinul turistický ruch. A s ním začali na naše územie prúdiť aj malé balíčky hnedastého prášku. Spoločnosť nasiakla okrem legálne dostupných drog aj drogami ilegálnymi. Drogový problém sa stal skôr

13 problémom dospelých ako problémom mladých ľudí. Sú to totiž dospelí, ktorí drogy produkujú a podporujú ich konzumáciu otvorenou alebo skrytou reklamou. Mládež je tou skupinou populácie, ktorá najľahšie podlieha negatívam spoločenského života. Nie malou mierou k tomu prispieva tolerancia našej verejnosti k alkoholizmu a nikotínovej závislosti, z ktorých býva len krok k závislosti od drog. Tvrdilo sa, že Slovensko je len tranzitnou krajinou. Dnes vieme, že sme krajinou konzumentskou. Heroín, prevažne tureckého pôvodu, sa udomácnil na našich diskotékach, domácich oslavách a aj na školách. Stredné školy sú zahrnuté heroínom, vysokoškolské internáty cigaretami marihuany. Najsmutnejším konštatovaním je, že primárna, teda prvá dávka drogy u mladého človeka je v 90 percentách aplikovaná priamo intravenózne. Z epidemiologických správ jasne vyplýva, že heroín je u nás drogou číslo jeden. Položme si teda otázku, ako mladých ľudí, náš genetický potenciál, ochrániť pred experimentovaním so svojím životom? Kto alebo čo ovplyvní názor mladého človeka na drogu? Jedným z možných riešení je prevencia a rovesnícke programy. Ich účinnosť však môžeme hodnotiť až po dlhšom časovom odstupe, avšak sú pravdepodobne jedinou možnou cestou ak nie k eliminácii, tak aspoň k stabilizácii narastajúceho počtu závislých od drog. Jedno si však musíme uvedomiť, proti drogám neexistuje očkovacia látka. Primárna prevencia, ktorá znamená predchádzanie začiatku užívania drog, by mala nastať prv ako sa tlak na užívanie drogy stane rutinnou záležitosťou. Opatrenia sa musia zameriavať na človeka ako na celok. Na jeho telo, dušu i interpersonálne vzťahy, aby sa vytvorilo a podporilo fyzické, psychické i sociálne zdravie. Motivácia k zdravému životnému štýlu ako aj utvrdzovanie správnych návykov sú dominantou primárnej prevencie. Ukázalo sa, že pozornosť venovaná rizikovým faktorom ako sú nadmerné riskovanie, impulzívne konanie, či sociálne faktory ako užívanie drog u kamarátov, nezáujem o školu, môže byť v tomto čase ešte účinná. Ochranné faktory sa sústredia nielen na elimináciu negatívnych javov u mladého jedinca, ale aj zdokonalenie zručností potrebných pre život, akými sú dobré komunikačné schopnosti a schopnosť rozhodovať sa. Kladie sa dôraz na to, aby si mladý človek vedel lepšie stanoviť ciele a aj ich dosiahnuť. Mali by sme sa pokúsiť poopraviť ich hodnotové o- rientácie a sústrediť ich myslenie na docenenie ľudského života v čase, 9

14 keď sa televízne stanice predbiehajú v tom, kto prinesie krvavejší film či detailnejší záber zraneného človeka po automobilovej nehode. V čase, keď sa ozbrojené vojnové konflikty vysielajú v priamom prenose. Našou úlohou by malo byť vštepiť týmto adolescentom ideu, že správny život je život bez tabaku, alkoholu a drog. Vskutku syzifovská práca. Voľnočasové aktivity detí a mladých ľudí patria k nezanedbateľným prvkom primárnej prevencie, ak nie k najdôležitejším. Podporovanie záujmov a prirodzených danností vytvára pozitívnu orientáciu k správnym hodnotám a nabáda k vytváraniu pocitu súdržnosti, priateľstva a dôvery. Pre uvedené potreby sa konštituovali centrá voľného času, ktorých sa v tomto okamihu nachádza na Slovensku 123 a navštevuje ich viac ako 60 tisíc detí a mladých ľudí. Významnými aktivistami pri preventívnych aktivitách zaoberajúcich sa potláčaním drogového fenoménu sú mimovládne organizácie. Vytvárajú podmienky pre zmysluplné využívanie časového priestoru mládeže po skončení vyučovacieho procesu, pričom voľný čas ako taký zostáva cielene vyšpecifikovaný. Pri organizovaných podujatiach sa upriamuje pozornosť na komplementaritu pedagogických aspektov spolu so samotnou podstatou voľného času. Ide o zlúčenie cieľavedomosti a výchovnej zameranosti a voľnosti slobodného výberu a voľby jeho využívania. Najmä organizáciám tretieho sektoru sa podarilo naviazať priamy kontakt s mladými ľuďmi na základe princípu rovnocennej komunikácie v demokratickom a partnerskom dialógu. Smerujú k novým trendom v prístupe k primárnej prevencii v oblasti drogových závislostí akými sú nesporne diferenciácia a individualizácia v alternatívnych formách. Forma hromadného pôsobenia na veľké skupiny sa v prípade prevencie závislosti neosvedčila. Väčšia individualizácia v rámci menších skupín umožňuje uplatňovať zásady vzájomného rešpektovania a úcty, zohľad-ňovania vekových hraníc, akceptovanie predpokladov, potrieb a záujmov mladého jedinca. Každý, kto sa zaoberá prácou s mládežou mi dá za pravdu, že musí byť predovšetkým spoločníkom, organizátorom a partne-rom pre mladého človeka, aby jeho psychický a sociálny vývoj smeroval k utváraniu optimálnych hodnôt rozvoja jeho osobnosti. Pred troma rokmi bol prijatý Národný program boja proti drogám ako celospoločenský Dokument protidrogovej politiky. Riešenie problému drogových závislostí prešlo od čisto medicínskeho modelu k modelu potlačovania drogového fenoménu v celej jeho šírke prevenciou počnúc, 10

15 cez liečbu, resocializáciu až po razantné represívne opatrenia. V rámci prevencie implementoval tematiku zneužívania drog, jej negatíva v ekonomickej, sociálnej kvalite života, do hodín etickej výchovy, občianskej náuky a náuky o spoločnosti pre základné a stredné školy. Protidrogová prevencia sa stala súčasťou povinne voliteľných predmetov na vybraných katedrách vysokých škôl a univerzít. Vážené kolegyne, kolegovia, záverom by som chcela poďakovať organizátorom dnešnej konferencie za ich skvelú myšlienku pripraviť tak vysoko odborné a kvalitné stretnutie expertov na sociálnu problematiku. Výmena názorov a skúseností ako aj vzájomná konzultácia existujúcich problémov určite napomôže kvalitnému smerovaniu našej spoločnej práce do budúcnosti. Ďakujem za pozornosť. 11

16 Sociálna práca ľudské práva vzdelávanie dospelých Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou Vladimír JOCHMANN Dámy a pánové, kolegyně a kolegové, drazí přátelé! oto poslední oslovení nejlépe vyjadřuje to, co cítím. Dovolte, abych vás pozdravil jménem českých kolegů a českých přátel. Okruh lidí, mezi nimiž se pohybuji u nás v Česku i u vás na Slovensku se nikdy nesmířil s tím, že naplnění přirozených tužeb Slováků po vlastním státě nutně znamená naše oddělení. I jako dva samostatné národy patříme k sobě. To, že jsme byli, já a doc. Škoda, pozváni jako čestní hosté na tuto vaši konferenci, je toho nejlepším důkazem. Věřím, že poslední změny u vás i u nás tomuto spojení a této spolupráci napomohou. Ale přejděme k tématu, o němž mám mluvit. Své myšlenky, týkající se toho, co bych zde chtěl říci, jsem dal na papír a jsou vytištěny ve sborníku. Nemíním opakovat to, co tam je napsáno. Proto moje vystoupení bude, také vzhledem k času, který je mi vymezen, spíše útržkovité, zčásti improvizované a připomene jen některé z momentů, které bych chtěl zvlášť podtrhnout, popř. je stručně doplní. Začnu Janem Amosem Komenským. Zhruba před 6 lety, na podobné konferenci u nás v Olomouci, postavil jsem do čela svého výkladu slova, která si dovolím zopakovat, snad mi to prominete. Ve svém největším díle, Obecné nápravě věcí lidských, napsal Komenský tato slova: Celý život je škola, škola mužného věku, obsahující umění, jak dobře žít a všechno své zdárně konat, čili životní praxe...život jako povolání...život jako práce...život jako cesta. Cílem bude moudrá správa života a všeho, co činíme a snášíme...vždyť celý užitek moudrosti záleží v moudrém užívání života. Proto musejí být lidé učení, jak mají nashromážděného světla moudrosti používat ke všem úkonům životním, aby nebylo možno jinak, než že kráčejíce bez zakopnutí vším dobrým i zlým, najdeme na konci konečně nejlepší zakončení. Těžko bych dovedl zformulovat své myšlenky lépe, než jak to dokázal největší génius mého národa (a jsem přesvědčen i národa vašeho) Jan Amos Komenský. Co Komenský rozumí věcmi lidskými? Znovu cituji: Je to především styk s věcmi a způsob, jak je nejlépe ovládat, dále styk 12 T

17 s lidmi a způsob, jak navzájem spolu obcovat, a posléze styk lidí s Bohem. Zkrátka je to vzdělání, politika a náboženství. V těchto slovech je obsaženo Komenského pojetí celoživotní výchovy, ne pouze vzdělávání, celoživotní výchovy jako antropoformního momentu, jako lidského aspektu života na této zemi. Komenský žil před čtyřmi sty lety, v době nesmírně obtížné, kdy třicetiletá válka vrhla evropskou civilizaci do obrovských problémů, jimž člověk jeho doby dokázal jen nesnadno čelit. Jsem přesvědčen, že člověk konce druhého tisíciletí to nemá o nic snadnější přes všechen ekonomický, vědecký, technický, sociální pokrok. V textu obsaženém ve sborníku, jsem se pokusil na tyto problémy ukázat. Nyní jen několik poznámek k tomu. Před týdnem se mi dostal do ruky velmi zajímavý text. Naše Lidové noviny přetiskly z polské Gazety wyborcze rozsáhlý rozhovor s jedním z nejvýznamnějších amerických ekonomů, Lesterm C. Thurowem, autorem knihy Budoucnost kapitalismu. Thurow je profesorem ekonomie na massachusettském technologickém institutu, jedné z nejprestižnějších světových vědeckých institucí, renomovaný publicista a kromě jiného jeden z poradců prezidenta Clintona. Tedy osoba nanejvýš povolaná. V rozhovoru říká: Přijde nová revoluce a po ní nový středověk. Hrozí podle něho postupný rozpad západní, tedy euroamerické civilizace. To vyvozuje paradoxně z jevů obrovského rozkvětu této civilizace. Ukazuje však na nebezpečí, která se v ní skrývají, především na stálý a neodvratný růst nezaměstnanosti a neustálé rozevírání nůžek ve světovém měřítku i v rámci naší civilizace mezi bohatými a chudými (nebo snad přesněji nebohatými). Thurow tu vidí paralelu s osudem starověkého Říma, jeho zánikem a tím, co následovalo, hlubokým úpadkem ranného středověku. Příčinu tohoto úpadku vidí v tom, co zničilo starověký Řím: ve ztrátě ducha, který jej vybudoval. A tvrdí, že stejně jako ve starověkém Římě i v naší dnešní civilizaci zvítězil egoistický pragmatismus: většina lidí myslí jen na sebe, vědomí společného zájmu vytlačuje individualismus. Pro jednotlivého člověka pak z toho přes růst celkového blahobytu vyplývá stále větší zátěž, stále větší nápor na psychiku. Upozorňuje pak na řadu dalších důsledků této situace. Uveďme jen toto: dělení světa na chudé a bohaté je již dnes přežitek. Lidé se stále více začínají dělit na vzdělané a nevzdělané. Rozdíl mezi nimi se promítá do celého života společnosti i člověka. Jedinou možnost nápravy pak vidí 13

18 v masovém růstu vzdělanosti. Problémy lidstvo nevyřeší, nepodaří-li se udělat vzdělanostní skok. Ekonom tu říká totéž, k čemu ze stejných nebo i jiných pozic dospěli lidé, kteří se zabývají výchovou a vzděláním. K úvahám, které ústí do termínů společnost vzdělání, učicí se společnost, celoživotní učení. Ale přestaňme s citáty a zkusme se na věc podívat vlastníma očima. Ve svých rozborech kategorie výchovy (jako nejvyšší kategorie naší oblasti) jsem dospěl k názoru, že výchova je jednou z hlavních sociálních funkcí, k tezi o antropoformní roli výchovy. Člověk se stává člověkem teprve výchovou. Při bližším rozboru můžeme říci, že z individuálního hlediska (výchova má i svou sociální funkci, je nejen antropoformní, nýbrž i socioformní), můžeme mluvit o personalizaci (utváření osobnosti), socializaci (utváření člověka jako společenské bytosti) a enkulturaci (vpravení člověka do kultury a kultury do člověka. V konkretnějším vyjádření je pak možno dělit výchovu na formování osobnosti člověka (výchova v užším slova smyslu, edukace), vzdělání (přenos a osvojování znalostí, dovedností a návyků) a péči, jíž zjednodušeně řečeno rozumím zjednávání podmínek (především sociálních a psychických) pro výchovu jako celek. Dospěl jsem při tom k názoru, že základní z těchto funkcí je péče: aby se člověk stal člověkem a aby jako člověk existoval, potřebuje na rozdíl od převážné části živé přírody péči. Vzdělání je pak specificky lidská forma péče o člověka, péče v tomto smyslu je pak předpokladem vzdělání a nástrojem formování jeho osobnosti a jeho fungování jako člověka. Nejsou to myšlenky nijak nové: začal jsem citátem z Komenského, který říká po mém soudu totéž. Řada směr v nedávné i současné, antropologické i příbuzné pedagogice, mluví podobně. Připomenu jen Brezinkův termín Lebenshilfe, vzdělání jako pomoc člověku. Toto povědomí se šíří stále více: vzdělávání dávno není jen pouhý přenos informací, znalostí, dovedností. Můžeme se o tom názorně přesvědčit, vezmeme-li do ruky materiály z loňského světového kongresu o vzdělávání dospělých Confintea V. v Hamburku: deklaraci i program, označovaný jako Agenda pro budoucnost. Její části se týkají nesmírně široké škály problémů, které všechny řeší nejen vzdělávání v úzkém slova smyslu, nýbrž základní otázky naší civilizace a postavení člověka v ní. Uveďme si jen heslovitě některé z nich: sociální gramotnost, právo na 14

19 vzdělání, emancipace žen, vzdělání pro občanství a demokracii a pro mír, multikulturalita, rovnoprávnost všech sociálních skupin, zdraví, životní prostředí, transformace ekonomiky a měnící se svět práce, přístup k informacím a jejich působení, stárnutí populace, kultura, hromadné sdělovací prostředky, nové informační technologie, migrace, invalidní a jejich integrace, starší osobyy, mezinárodní spolupráace a solidarita vůbec aj. Jednoduše vzdělání a učení jako nástroj k řešení nejzávažnějších společenských a lidských problémů. A tím se dostáváme jistým okruhem znovu k tomu, o čem už byla řeč. Shrneme-li tyto problémy, nenajdeme výstižnější označení než péče. Člověk k tomu, aby se stal člověkem a aby jako člověk žil, naléhavě potřebuje pomoc, péči, Řekové říkali agogé paidagogé, andragogé, nebo Nakonečného termínem psychagogé. Tato potřeba platí obecně, akutnější a citelnější se stává ve složitých etapách, jimiž civilizace prochází. A současná doba, přelom tisíciletí, zdá se k těmto nesnadným obdobím patří. V tomto úsilí o pomoc člověku, o vedení člověka se stýkají různé společenské aktivity a z nich vycházející vědní discipliny. Zde mi na závěr dovolte, abych trochu inzeroval svou základní konceci integrální a antropologické andragogiky: integrální andragogika - andr-agogé, péče o lidi a vedení lidí ve všech hlavních oblastech jejich života a činnosti: vzdělávací andragogika, profesní andragogika, (nebo jinou terminologií persnální management, péče o lidské zdroje), sociální andragogika (sociální práce a sociální pedagogika), kulturní andragogika (kulturní práce) a řada dalších, např. ekologická andragogika. antropologická andragogika nevycházíme tu od technologie, metod realizace, nýbrž od člověka, jeho personalizace, socializae, enkulturace. po obsahové stránce pak tato střešní disciplina vychází z rozboru stavu společnosti a postavení člověka v ní, civilizačních trendů. Odsud čerpá základní východiska, impulzy, principy: napomáhat rozvoji a životu společnosti i člověka a pokud možno brzdit nežádoucí důsledky těchto civilizačních trendů na člověka i společnost. Nezáleží však na tom, zda budeme tyto oblasti chápat odděleně nebo integrovaně: všechny mají jeden společný cíl pomáhat člověku. A o tom má být po mém soudu tato konference. Přeji vám lépe řečeno nám v hledání cest k tomu vedoucích hodně úspěchů. 15

20 Sociálna práca ľudské práva vzdelávanie dospelých Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou MIESTO SOCIÁLNEJ PRÁCE V SÚČASNEJ SPOLOČNOSTI 16

21 Sociálna práca ľudské práva vzdelávanie dospelých Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou Peter ONDREJKOVIČ ŠOK Z GLOBALIZÁCIE. NOVÉ POHĽADY NA SPOLOČNOSŤ? Kľúčové slová: globalizácia, štátna spoločnosť, denacionalizácia, regionalizácia, glokalizácia, multicentrický svet O d roku 1992, kedy vyšla známa publikácia Rolanda Robertsona o globalizácii 1 / vo svete neutíchajú diskusie o novom charaktere spoločnosti, ktorá už nie je redukovateľná na určité teritórium, národ, kultúru príp. lokálnu formu moci (štát), ale týka sa celého sveta, celého ľudstva. Filozofické pozadie globalizácie naznačuje celý okruh otázok a prvkov, pre ktoré je charakteristické, že patria k sebe. V tejto súvislosti je vhodné upozorniť na Karla Jaspersa, ktorý krátko po druhej svetovej vojne napísal: Naša technická doba nie je iba technicky relatívne univerzálna..., ale absolutne univerzálna (podčiarkol autor), lebo je celoplanetárna. Nie je to iba zmysel k sebe navzájom patriaceho, ale fakticky oddeleného diania, ale je to celok diania, v neustálom vzájomnom styku. Dnes sa uskutočňuje s vedomím univerzality...už nejestvuje viac mimo. 2 / Často sa stretávame s pojmami ako bezhraničná spoločnosť, globálna spoločnosť, svetová spoločnosť, globalizácia ľudského správania na sklonku tisícročia a pod. Francúzsky termín mondialisation, nemecký globalisation, dokonca aj čínsky: Quan Qui Hua dokumentujú univerzálnosť a svetovosť problému. V pedagogike je známy smer, nazývaný globalizáciou, ktorý pri vyučovaní vychádza od celku a prirodzených situácií a usiluje sa o zachovanie životnej celistvosti, kým jedinec sám nepristúpi k rozboru tejto celistvosti prirodzeným vývojom. Naša sociológia však reaguje neadekvátne a akoby s fázovým posunom. Tak napr. u nás pre študentov predpisovaný povinný autor ešte i vo svojom najnovšom prepracovanom Úvode do sociológie 3 / píše...hovoří-li sociolog o vazbách udržujících vnitřní integritu společnosti 1 / Robertson, R.: Globalization. London Pozri aj Featherstone, M., Lash, S., Robertson, R. (ed..): Global Modernities. London / Jaspers, K.: Vom Ursprung und Ziel der Geschichte. München, 1949, str / Keller, J.: Úvod do sociologie, Praha 1997, 4. vydanie, str. 10 a nasl. 17

22 (podčiarkol P. O.), popisuje pouze v abstraktní rovině funkci mocenských prostředků národního státu: a ďalej...pokud tedy hovoříme...o společnosti, máme vždy na mysli souhrn individuí jednajících s ohledem na jednání druhých a to... v historickém, prostorovém, kultúrním a sociálním kontextu... Podobne v najrozšírenejšej učebnici základov sociológie na Slovensku sa uvádza...spoločnosť, ktorú sociológovia skúmajú, zväčša ohraničujú územím svojho štátu. Ak teda hovoria o spoločnosti, (podčiarkol P. O.) majú na mysli konkrétnu spoločnosť konkrétneho štátu, fungujúcu ako relatívne samostatný celok. 4 / Nik neupiera právo na odlišný názor, problém globalizácie môže byť v sociológii spochybňovaný, čo je častým javom, najmä v nemeckej sociológii, ako si neskôr ukážeme, ale nie zatajovaný. Zdá sa však, že v našej sociológii nejde ani tak o zatajovanie, ale jednoducho o deficit v informáciách o ostatnom vývine v sociologickom poznaní. Pritom proces globalizácie, pre ktorú je charakteristická práve nadnárodnosť a nadštátnosť sa dnes už bežne stal dokonca i kritériom politiky vyspelých štátov sveta vo všetkých oblastiach (napr. hodpodárskej, právnej, vojenskej a pod.). Uvedené teórie, vychádzajúce z definície spoločnosti v súvislosti so štátom, jeho autoritou a mocou, príp. národom, vlastne podriaďujú spoločnosť štátu. Spoločnosť je potom štátna spoločnosť, spoločenský poriadok je vlastne štátnym poriadkom. A skutočne, často potom hovoríme i v sociológii o spoločnosti napr. slovenskej, francúzskej, americkej a pod. Rovnako tak i v prípade politiky málokedy spájame v sociológii tento pojem so spoločnosťou, väčšinou iba so štátom. Tomu tak ale v minulosti nebolo, stačí si pripomenúť antické Grécko (polis), alebo obdobie renesancie, kde sa politika nespájala s existenciou štátu ale spoločnosti. Predstava spoločnosti, podmienená existenciou štátu príp. národa nevdojak predpokladá kolektívnu identitu (triedy, stavov, etnických a náboženských skupín a pod.), ktorá je členená a súčasne i zaraďovaná do osobitného sveta ekonomiky, politiky, vedy, rodiny, a to v zmysle sociálneho systému. Podľa Ulricha Becka v takomto ponímaní sú všetky sociálne činnosti nacionálne normované, rozširované, ohraničované, ale i racionalizované. Predovšetkým ide o tzv. národnú ekonomiku, národný jazyk, národnú literatúru, národné dejiny a pod. Často tomu v skutočnosti dnes už tak ani nie je, ale uvedené produkty ľudskej činnosti získavajú prinajmenšom takúto 4 / Sopóci, J., Búzik, B.: Základy sociológie, Bratislava, SPN 1995, str

23 nálepku. Štát tu vystupuje ako kontainer 5 / teritoriálnej jednoty, v ktorej sa uskutočňujú pravidelné štatistické zisťovania najmä o hospodárskych a sociálnych procesoch, hoci také iste procesy prebiehajú aj na iných teritóriách. Takýmto spôsobom sa stávajú kategórie štátneho sebapozorovania kategóriami empirických sociálnych vied, takže niekde dokonca vzniká príbuznosť medzi spoločenskovednými a úradníckymi definíciami skutočnosti. 6 / Globalizácia teda spochybňuje modernu, osobitne metodologický nacionalizmus, ktorý v sociológii znamená podľa A. D. Smitha, 7 / že kontúry spoločnosti sa prekrývajú s kontúrami národného štátu. Globalizácia vo svojich mnohých dimenziách znamená novú pluralitu väzieb a vzájomných spojení medzi štátom a spoločnosťou, nie viac teritoriálnu vzájomnú jednotu. Globalizácia v tomto zmysle znamená rozbitie jednoty národného štátu a národnej spoločnosti. Vznikajú mocenské vzťahy nového typu, nové konkurenčné vzťahy, nové konflikty a nové spôsoby ich prekonávania. Dochádza i k novému prelínaniu národnoštátnej jednoty a jej aktérov, aktérov nadnárodných a transnárodných vzťahov, nových identít, sociálnych priestorov, sociálnych stavov a sociálnych procesov. Príčiny, ktoré viedli k prevratným zmenám v názoroch na spoločnosť znamenali v sociológii šok. Predovšetkým to bol šok z oneskorenia. Kým v USA a v Anglicku zaznamenávame teórie o globalizácii spoločnosti už dávnejšie, v strednej Európe, teda aj u nás, objavujeme tento problém iba postupne. Odkedy môžme vlastne hovoriť o globalizácii? Tak napríklad Pieterse 8 / uvádza hneď niekoľko názorov na to, kedy globalizácia vlastne začala. Pre názornosť uvedieme Pietersovu tabuľku: 5 / Tento termín (štát ako kontajner) použil ako prvý Ulrich Beck: Was ist Globalisierung? Frankfurt am Main / Beck, U.: Perspektiven der Weltgesellschaft. Frankfurt am Main /Smith, A. D.: Nationalism in the Twentieth Century. Oxford, / Pieterse, J. N.: Die Melange-Effekt. In: Beck, U. (Hrsg.): Perspektiven der Weltgesellschaft. Frankfurt am Main,

24 Autor Začiatok globalizácie Téma Marx 15. storočie moderný kapitalizmus Wallerstein 15. storočie svetový kapitalistický systém Robertson multidimensionalita Giddens 18. storočie modernizácia Perlmutter Koniec konfliktu Západ Východ globálna civilná (občianska) spoločnosť O globálnej spoločnosti, alebo svetovej spoločnosti, prípadne spoločnosti sveta hovoríme z niekoľkých dôvodov. Všeobecne sa konštatuje imperializmus všetkého, čo je ekonomické. Tomuto imperializmu ekonomiky podlieha štát, spoločnosť, kultúra, výchovno-vzdelávacie inštitúcie, dokonca i vysoké školy, veda a výskum. Je nesporné, že i pri ekonomickom pozadí možno rozoznať viacero dimenzií globalizácie: komunikatívno technické dimenzie ekologické dimenzie dimenzie svetovej organizácie práce kultúrne dimenzie občianske, civilné dimenzie Podľa Ulricha Becka môžme hovoriť minimálne o desiatich príčinách globalizácie spoločnosti, presahujúcej pôvodné teritoriálne a štátne charakteristiky. 1. Medzinárodný obchod, jeho geografické rozšírenie a jeho interakcia, ako i vznik svetovej siete finančného trhu spôsobili, že žiaden štát na svete nedokáže byť na nich nezávislý a od nich izolovaný. 2. Pokroky v informačnej a komunikačnej technike a technológii spôsobili, že je dnes prakticky nemožné zredukovať, príp. zmonopolizovať informácie na úrovni štátu. Nadštátny a nadnárodný dosah informačných technológií je evidentný. Podobne možno hovoriť o svetovej vede, o svetovej vedeckej komunite, o vedeckých objavoch, ktoré sa stávajú niekedy pomalšie, niekedy rýchlo majetkom celého ľudstva (napr. v medicíne, farmácii, jadrový výskum a i.). 3. Rastúca moc medzinárodných koncernov preniká do čoraz väčšieho počtu teritórií, prakticky nezávisle od vôle toho ktorého štátu. 4. Univerzálne princípy demokracie a nároky na ľudské práva, ktoré sa presadili viac či menej prakticky na celom svete spôsobili, že globalizácia sa stala nezvratnou. 20

25 5. Vzory masovej kultúry a priemyslu kultúry sa stali príťažlivými prakticky na celom svete, pre naprostú väčšinu národných spoločností. Ale ani kultúra v užšom slova zmysle nezostáva bez vzájomných interakčných vplyvov. Do európskej kultúry preniká čoraz viac kultúry východu, európska kultúra významne ovplyvňuje americkú, najmä juhoamerickú kultúru a pod. 6. Popri politike štátov vzniká a rozvíja sa čoraz viac i medzinárodná politika neštátnych organizácií, koncernov, ale i organizácií ako OSN, OECD, Greenpace a pod. 7. V novej bezhraničnosti sa stáva práca stále lacnejšou a kapitál čoraz drahším a úzkoprofilovejším, čo vytvára osobitný tlak na nadnárodné a nadštátne riešenia. 8. Podobne i otázky globálnej chudoby a boja proti nej nemôžu byť otázkou národných, izolovaných spoločností. Jednak žiaden štát nedokáže otázky chudoby riešiť samostatne, jednak by takéto zdanlivo samostatné riešenie okamžite vyvolalo celý rad adekvátnych reakcií (napr. ekonomické prisťahovalectvo a všetky sociálne problémy s nim súvisiace). 9. Otázky globálneho ekologického ohrozenia majú jednoznačne nadštátny a celosvetový charakter. Napr. znečistenie životného prostredia ovzdušia alebo vôd na teritóriu jedného štátu sa okamžite prejaví prinajmenšom v susedných štátoch. (Príklad Černobyl). 10. Transkulturálne a transnáboženské javy nikdy neboli a dnes nie sú už vôbez ohraničené územím štátu. Stačí spomenúť svetové náboženstvá ako katolické náboženstvo, Islam, Budhizmus, Hinduizmus a i. Pokladáme za nevyhnutné doplniť Beckové príčiny globalizácie minimálne o tri spievodné znaky, akými sú predovšetkým nadnárodná a medzinárodná kriminalita, medzinárodná turistika a vojenský svetový poriadok. Predovšetkým medzinárodná kriminalita, organizovaný zločin, sa stáva čoraz častejšie javom, sprevádzajúcim náš každodenný život. Tak napríklad Michael Zürn tvrdí, že v oblasti násilia možno jednoznačne identifikovať signifikantné denacionalizačné procesy už od začiatku 50-tych a osobitne od 60-tych rokov. 9 / Okrem kriminality sa stáva podľa nášho názoru neodmysliteľným znakom globalizácie medzinárodná turistika. Milióny ľudí na svete pravidelne alebo sezónne (napr. cez 9 / Zürn, M., Take, I.: Weltrisikogesellschaft und öffentliche Wahrnehmung globaler Gefährdungen. In: Aus Politik und Zeitgeschichte, č , 1996, str

26 dovolenkové obdobie) prekračujú hranice svojho štátu ba i hranice viacerých štátov. Nadväzujú kontakty, formálne i neformálne, dočasné, ale i trvalého charakteru. Desaťtisíce študujú príp. pracujú za hranicami svojho štátu, osvojujú si, alebo sa aspoň oboznamujú s kultúrou, sociálnymi vzťahmi a zvykmi odlišných spoločností. Tento jav nemôže zostať bez spätného vplyvu na spoločnosť. Tretím sprievodným znakom je vojenský svetový poriadok, spočívajúci na medzinárodných konvenciách (napr. vojenské pakty), usilujúcich sa o rovnováhu síl. Ale sem možno zaradiť i výrobu a svetový obchod zo zbraňami (legálny i ilegálny) a vojenskou technikou, ktorý je intenzívnejší než drogová kriminalita a vývoz kapitálu, vojenský výskum a pod. Napokon za zmienku stojí i toľko spochybňovaný pojem v postmoderných sociálnych vedách, akým je mládež. Nemáme na mysli len jej väčšiu internalizáciu (v porovnaní s ostatnými vekovými skupinami obyvateľstva), existenciu čoraz väčšieho počtu organizácií a programov, zabezpečujúcich medzinárodnú výmenu, zahraničné štúdium a vzájomné medzinárodné poznávanie mládeže, ako najlepší prostriedok v boji proti xenofóbii a rasovej neznášanlivosti. Máme na mysli predovšetkým názorovú blízkosť a všestrannú spontánnu podporu myšlienkam globalizácie (so všetkými pozitívnymi i negatívnymi 10 / sprievodnými znakmi), ktoré sú akoby bytostne späté s nastupujúcou generáciou. Obrazne by sme mohli povedať, že mládež je nielen hviezdoslavovskou nositeľkou rána, ale i nositeľkou myšlienok globalizácie. Pozrime sa podrobnejšie na samotný pojem globalizácie. Najčastejšie sme svedkami poplatnosti sociologického chápania pojmu ekonomizmu a to najmä známemu wallersteinizmu, vychádzajúcemu jednoznačne z ekonomiky. Aj v prípade kultúrnych a politických faktorov ide podľa tejto predstavy iba o závislé premenné kapitalistického svetového systému, ktorý má globálny charakter 11 /. Najznámejšie sú však myšlienky Anthony Giddensa, 12 / ktorý pravdepodobne najviac prispel ku konso-lidácii pojmu globalizácia. Giddens nechápe globalizáciu iba v zúženom ekonomistickom zmysle, ani ako proces expanzie národného štátu. Giddens 10 / Svedčí o tom napr. globálny rast kriminality mládeže, drogových závislostí mládeže na celom svete a pod. 11 / Wallenstein, I.: World-System Analysis, In: Giddens, A., Turner, H. J. (ed.): Social Theory Today, Cambridge, 1987, str / Giddens, A.: Konsequenzen der Moderne. Frankfurt am Main

27 poníma globalizáciu ako zmenu priestoru a času. Globalizáciu definuje v zmysle...intenzifikácie celosvetových sociálnych (podčiar-kol P. O) vzťahov,... prostredníctvom ktorých...sa navzájom spájajú vzdialené miesta, takže udalosti na jednom mieste sa stávajú poznačné charakterom udalostí, ktoré sa odohrali na mieste vzdialenom mnoho kilometrov a naopak. 13 / Globalizácia teda znamená, že ustavične rastie interdependencia. Mohli by sme povedať, že v globalizovanej moderne všetko nejako súvisí so všetkým, píše ďalej Giddens. Čo ako zreteľná a zrozumiteľná je táto definícia, predsa sú jej kontúry neostré. Možno sa oprávnene pýtať, či sme súvislosť všetkého so všetkým už dávno prinajmenej netušili? A nie je expanzia ekonomických a mocenských ale i kultúrnych a politických systémov dobre známa osobitne v sociológii? Čo je teda na globalizácii vlastne nové? Nie je globalizácia iba posunom v našom sociologickom vedomí? Dôležité je spomenúť, že globalizácia spoločnosti znamená svetovú spoločnosť ale nie svetový štát a už vôbec nie svetovládu. Zdá sa, že v tomto smere máme do činenia s globálne dezorganizovaným kapitalizmom, ktorého vedľajším a pravdepodobne aj nechceným produktom je prekonávanie národných spoločností a ich globalizácia. James Rosenau rieši polemiku o globalizácii spoločnosti v protirečení k existencii spoločnosti na báze národného štátu osobitným spôsobom. Hovorí o dvoch svetoch svetovej politiky 14 / Podľa neho popri transnacionálnej svetovej spoločnosti jestvuje súčasne druhá spoločnosť na báze národných štátov. Tieto dve spoločnosti si navzájom konkurujú a v interakcii vlastne tvoria to, čo možno nazvať globálnou spoločnosťou. V tejto súvislosti stojí za zmienku ešte i osobitná teória, ktorej autorom je dvojica Lash, S a Urry, J.. 15 / Podstata tejto teórie spočíva v odmietaní zásady buď alebo. Podľa tejto teórie nemožno stavať otázku tak, že existuje buď globálna spoločnosť, alebo spoločnosti na báze národných štátov, teda dve navzájom sa vylučujúce existencie. Proces globalizácie spoločnosti prebieha súčasne s procesom jej regio-nalizácie, proces svetovej integrácie súčasne s procesmi fragmentácie a centralizácie súčasne s procesmi decentralizácie. Máme do činenia s dynamikou, ktorá predstavuje dve stránky tej istej mince a už vôbec nie navzájom sa 13 / Giddens, cit. vyd. str / Rosenau, J.: Turbulence in World Politics. New York / Lash, S., Urry, J.: Globale Kulturindustrien. Frankfurt am Main

28 vylučujúce sociálne procesy. Stretávame sa i s novým pojmom glokalizácia, ktorá znamená vzájomný vzťah globalizácie a lokalizácie. Uvedené teórie možno považovať za zaujímavé, avšak z hľadiska sociológie ako teoreticko-empirickej vedy je nevyhnutné ich naplniť konkrétnymi emprickými dátami. V tejto súvislosti je pozoruhodný prístup už spomínaného Michaela Zürna, ktorý podrobuje skúmaniu hypotézu o denacionalizácie spoločnosti. Rozšírenú hypotézu o prudkom raste spoločenskej denacionalizácii počínajúc od polovice 70-tych rokov významove modifikuje. Podľa Zürna 16 / pri spoločenskej denacionalizácii máme do činenia s niekoľkonásobne prerušovaným ba až zlomovým procesom, ktorý je naviac diferencovaný podľa jednotlivých problémových polí a podľa jednotlivých krajín. Osobitne v oblasti násilia však možno pozorovať signifikantné denacionalizačné procesy už od 50-tych a zvlášť 60-tych rokov. V 70-tych rokoch dochádza k urýchleniu denacionalizácie najmä kriminality a násilia v celom rozsahu. Kým v oblasti cezhraničnej výmeny dochádza oproti pôvodnému očakávaniu v poslednej dekáde k menšiemu rastu, denacionalizácia sa výrazne presadila v cezhraničnej produkcii tovarov, ktorá v druhej polovici 80-tych rokov nadobudla doposiaľ nikdy v histórii nevídaných rozmerov. Rozdiely sú podľa Zürna i v regiónoch. Kým Veľká Británia vykazuje silné známky spoločenskej denacionalizácie v hospodárskej oblasti, Spolková republika Nemecko vykazuje takéto známky denacioanlizácie skôr v oblasti kultúrnej. Vo Francúzsku možno pozorovať analogické známky denacionalizácie, s výnimkou oblasti komunikácie. V Kanade a USA prebiehajú uvedené procesy priemerne, kým v Taliansku a Japonsku vo viacerých oblastiach oveľa pomalšie a menej intenzívne. Spoločenská denacionalizácia je dnes v celej šírke a v celom rozsahu pozorovateľná v najrozvinutejších krajinách sveta, osobitne v štátoch G-7. To sú rozdiely medzi denacionalizáciou 80-tych a 90-tych rokov. Ani internet, ani atómová bomba neboli začiatkom 80-tych rokov ani len predstaviteľné v myslení súčasníkov. Podľa dostupných dát, uvádza Zürn, cezhraničná výmena dosiahla v období pred rokom 1970 úroveň spred prvej svetovej vojny a v 80-tych rokoch bola už i táto úroveň prekročená. V dôsledku internetu, medzinárodnej kriminality, globál-nych ekologických zmien a svetového globál- 16 / Zürn, M.: Regieren jenseits des Nationalstaates. Globalisierung als Chance. Edition Zweite Moderne, Frankfurt am Main

29 neho finančného trhu získava denacionalizácia nové kvality a nadobúda i doposiaľ nevídanú kvantitu. Vzhľadom na skutočnosť, že u nás sme zatiaľ nezaznamenali sociologické komparácie podobného druhu a rozsahu, naše tvrdenia budú veľmi opatrné a otvorené. Majú predovšetkým charakter výzvy k reflektovaniu problematiky globalizácie toho, čo sme doposiaľ nazývali slovenskou spoločnosťou vo svetle svetového a interdisciplinárneho poznania. 1. Prikláňame sa k názoru o procese globalizácie spoločnosti, ktorá prebieha súčasne s procesom jej regionalizácie, rovnako tak sko proces svetovej integrácie prebieha súčasne na jednej strane s procesmi fragmentácie a decentralizácie a na druhej strane s procesmi decentralizácie. Možno sa oprávnene nazdávať, že uvedená dynamika prebiehajúcich procesov na celom svete predstavuje dve stránky tej istej mince a už vôbec nie navzájom sa vylučujúce sociálne procesy. 2. Spoločnosť žijúca v súčasnom svete je pravdepodobne funkčne diferencovaná spoločnosť, nachádzajúca sa v multicentrickom svete. To znamená, že ide o viacero svetov vo vzájomných vzťahoch, vzájomne sa podporujúcich ale aj obmedzujúcich, resp. limitujúcich, ale predsa len vylučujúcich ich vzájomné normatívne vyrovnanie v jednom svete. Svet funkcionálne diferencovanej spoločnosti je per se multicentrický svet. 3. Multicentrický svet je z hľadiska globalizácie sekundárny fenomén. Dekompozícia spoločnosti na svety sa uskutočňuje v rámci diferenciačných procesov, ktoré sú pandantom centralizácie a ich vytváranie ( svetov ) súvisí s nemožnosťou hospodárskej, politickej i kultúrnej sebestačnosti a nezávislosti národných štátov v súčasnom svete. Multicentrický svet pravdepodobne jestvuje paralelne s prebiehajúcimi globalizačnými procesmi, ktoré v konečnom dôsledku smerujú k svetovej globálnej spoločnosti. 4. Napokon globálna spoločnosť sa pravdepodobne odlišuje od iných typov spoločností nie prostredníctvom ontologických faktov. Zdá sa, že nebude rozhodujúce, či svetová spoločnosť jestvuje. O svetovej, globálnej spoločnosti budeme pravdepodobne hovoriť vtedy, ak ľudia ako jednotky spoločnosti vezmú na vedomie odlišnosť vo vzťahu na ten istý svet a tento vzťah sa stane reflexívnym. Nazdávame sa, že globálna spoločnosť bude teda svetový horizont, ktorý sa otvorí vtedy, ak sa osvedčí ako reálny v komunikácii. 25

30 5. Pre úplnosť treba ešte pripomenúť, že v prípade problémov v sociológii, ktoré súvisia s globalizáciou, nemáme do činenia iba s javom postmodernej obľúbenosti, s ktorou sa stretávame napr. u jednostrannej preferencie kvalitatívnych metód. Nazdávame sa, že osobitne v slovenskej sociológii pôjde o problém, ako akceptovať nespornosť a neoddiskutovateľnosť globalizácie spoločnosti a súčasne sa nezriecť niektorých vlastných bazálnych štandardov v názoroch na spoločnosť, napr. v prípade legitimity moci, národnej spoločnosti a pod. LITERATÚRA 1. ALLBROW, M.: The Global Age. State and Society Beyond Modernity. Cambridge, BECK, U.: Was ist Globalisierung? Frankfurt am Main BECK, U.: Weltrisikogesellschaft, Weltöffentlichkeit und globale Subpolitik. In: Kölner Zeitschrift f. Soziologie und Sozialpsychologie, Sonderband 36, 1996, str BURTON, J. W.: World Society. Cambridge EADE, J. (ed.): Living the Global City. London GIDDENS, A.: Jenseits von Links und Rechts. Frankfurt am Main GIDDENS, A.: Konsequenzen der Moderne. Frankfurt am Main JASPERS, K.: Vom Ursprung und Ziel der Geschichte. München, LASH, S., URRY, J.: Globale Kulturindustrien. Frankfurt am Main MENZEL, U.: Globalisierung versus Fragmentierung. Frankfurt am Main MÜNCH, R.: Globale Dynamik, lokale Lebenswelten. Der schwierige Weg in die Weltgesellschaft. Frankfurt am Main ROBERTSON, R.: Globalization. Social Theory and Global Culture. London ROSENAU, J.: Turbulence in World Politics. New York

31 14. WALLERSTEIN, I.: Klassenanalyse und Weltsystemanaqlyse. In: Kreckel, R. (Hrsg.): Soziale Ungleichheiten, Soziale Welt 1983, Sonderband 2, str WALLERSTEIN, I.: World-System Analysis. In: Giddens, A., Turner, J. H. (ed.): Social Theory Today. Cambridge 1987, str ZÜRN, M.: Regieren jenseits des Nationalstaates. Globalisierung als Chance. Edition Zweite Moderne, Frankfurt am Main