Aktuálne problémy v ochrane lesa 2010

Transkrypt

1 Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen Stredisko lesníckej ochranárskej služby Banská Štiavnica pod záštitou Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva SR Technickej univerzity vo Zvolene, Katedry ochrany lesa a poľovníctva Sekcie integrovanej ochrany lesa Odboru lesníctva SAPV Slovenskej lesníckej spoločnosti ZSVTS Lesníckych dní Aktuálne problémy v ochrane lesa

2 Zostavovateľ: Lektori: Ing. Andrej Kunca, PhD. Ing. Pavol Hlaváč, PhD. Ing. Pavel Toma Tento zborník vznikol vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt Centrum excelentnosti biologických metód ochrany lesa (ITMS: ) spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Rukopis neprešiel jazykovou úpravou. Za obsahovú a jazykovú stránku zodpovedajú autori textu. Vydalo Národné lesnícke centrum vo Zvolene v roku 2010 Prvé vydanie Tlač: Národné lesnícke centrum, oddelenie reprografie Rozsah: 152 strán Náklad: 350 výtlačkov Copyright Národné lesnícke centrum Zvolen, 2010 ISBN

3 OBSAH Andrej Kunca, Dušan Brutovský, Slavomír Finďo, Juraj Galko, Andrej Gubka, Peter Kaštier, Bohdan Konôpka, Roman Leontovyč, Valéria Longauerová, Christo Nikolov, Jozef Vakula, Juraj Varínsky, Milan Zúbrik Problémy ochrany lesa v roku 2009 a prognóza na rok Miloš Knížek, Jan Liška, Roman Modlinger, Vitězslava Pešková, František Soukup Výskyt lesních škodlivých činitelů v Česku v roce Wojciech Grodzki, Marcin Jachym Zagrożenie lasów górskich w Polsce w roku 2009 i prognoza na rok Milan Zúbrik, Andrej Kunca, Tomáš Bucha, Ladislav Kulla, Tomáš Hlásny, Jozef Vakula, Andrej Gubka, Juraj Galko, Roman Leontovyč Budovanie infraštruktúry výskumu na NLC - LVÚ Zvolen so zameraním na oblasť populačnej dynamiky hmyzích škodcov lesných drevín Peter Morong, Ján Švančara, Ivan Špilda, Alena Ábelová Problematika spracovávania kalamity v Štátnom podniku LESY SR Peter Bunčák, Augustín Chovaňák, Marian Futák Poznatky štátneho dozoru v lesoch k problematike ochrany smrečín Jozef Vakula, Andrej Gubka, Dušan Brutovský, Juraj Galko, Andrej Kunca Monitoring lykožrúta severského a lykožrúta smrekového v roku Andrej Gubka, Juraj Galko, Jozef Vakula, Andrej Kunca, Milan Zúbrik Vyhľadávanie aktívnych chrobačiarov v smrekových porastoch napadnutých podkôrnym hmyzom Juraj Galko, Jozef Vakula, Andrej Gubka Účinnosť kanadských feromónových odparníkov a lapačov v podmienkach Slovenska Jozef Vakula, Štefan Varkonda, Juraj Galko, Andrej Gubka, Andrej Kunca, Milan Zúbrik Rozvoj súčasných technických možností pri štúdiu niektorých spôsobov aplikácie entomopatogénnej huby Beauveria bassiana v rámci biologických metód ochrany lesa Bohdan Konôpka, Jozef Konôpka Abiotické škodlivé činitele v kontexte klimatickej zmeny Marek Garčár, Zuzana Feiková, Michal Vyšinský, Tomáš Bucha Hodnotenie stavu a rozpadu smrekových porastov v roku 2009 zo satelitných snímok Ján Ferenčík Šírenie kalamity podkôrneho hmyzu vo vzťahu k pôvodnosti porastov v Tichej a Kôprovej doline

4 Štefan Pavlík Vplyv tvrdoňa smrekového (Hylobius abietis) na prežívanie ihličnatých sadeníc na podtatranských veľkoplošných kalamitných plochách Roman Leontovyč, Andrej Kunca Technické možnosti laboratórneho vybavenia na testovanie účinnosti obranných opatrení proti dotichíze topoľovej Valéria Longauerová, Roman Leontovyč, Diana Krajmerová Druhy rodu Armillaria podieľajúce sa na žltnutí smreka v oblasti Spiša Andrej Kunca, Roman Leontovyč, Jozef Vakula, Andrej Gubka, Juraj Galko, Juraj Varínsky, Valéria Longauerová, Milan Zúbrik Projektová ochrana lesov okolo 5. stupňa územnej ochrany v roku Miriam Maľová, Peter Kaštier Zhodnotenie poškodzovania kôry lesných drevín prežúvavou raticovou zverou a metódy ochrany v rokoch Ľudovít Vaško, Slavomír Finďo, Martin Pirchala Poškodzovanie tisa obyčajného (Taxus baccata) jeleňou zverou Peter Štofko Koreňový systém a odolnosť smreka voči vyvráteniu vetrom Milan Zúbrik, Andrej Kunca Mikrosporídie a ich miesto v biologickom boji s mníškou veľkohlavou Slavomír Finďo K vývoju repelentov na ochranu kmeňov lesných drevín proti poškodzovaniu zverou Vladimír Šebeň Zhodnotenie efektu revitalizačných opatrení leteckým prihnojovaním na stav porastov po 5 rokoch

5 PROBLÉMY OCHRANY LESA V ROKU 2009 A PROGNÓZA NA ROK 2010 Andrej Kunca Dušan Brutovský Slavomír Finďo Juraj Galko Andrej Gubka Peter Kaštier Bohdan Konôpka Roman Leontovyč Valéria Longauerová Christo Nikolov Jozef Vakula Juraj Varínsky Milan Zúbrik Personálne zabezpečenie činnosti LOS Plnenie úloh LOS zabezpečovala skupina 16 inžinierskych a 6 technických pracovníkov NLC- LVÚ Zvolen, odboru ochrany lesa a manažmentu zveri a Strediska LOS Banská Štiavnica: Ing. Andrej Kunca, PhD. zodpovedný riešiteľ úlohy Spoluriešitelia Ing. Dušan Brutovský, CSc., Ing. Slavomír Finďo, CSc., Ing. Juraj Galko, PhD., Ing. Andrej Gubka, PhD., Ing. Peter Kaštier, Dr. Ing. Bohdan Konôpka, doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc., Ing. Roman Leontovyč, PhD., Ing. Valéria Longauerová, Ing. Miriam Maľová, Ing. Christo Nikolov, prof. Ing. Július Novotný, CSc., Ing. Jozef Vakula, Ing. Juraj Varínsky, CSc., Ing. Milan Zúbrik, PhD. Inšpektori riešili základné problémy ochrany lesa vo vymedzených regiónoch. Každý podľa svojej odbornej špecializácie a odborného zamerania sa zapájal do riešenia rozsiahlejších, komplikovaných, či špeciálnych ochranárskych problémov:» abiotické činitele doc. Ing. J. Konôpka, CSc., Dr. Ing. B. Konôpka;» podkôrny hmyz Ing. J. Vakula, Ing. A. Gubka, PhD., Ing. J. Galko, PhD., Ing. D. Brutovský, CSc.;» listožravý a cicavý hmyz Ing. M. Zúbrik, PhD.;» fytopatologické problémy Ing. R. Leontovyč, PhD., Ing. A. Kunca, PhD., Ing. V. Longauerová;» škody zverou Ing. S. Finďo, CSc., Ing. P. Kaštier;» burina, prípravky na ochranu lesa Ing. J. Varínsky, CSc., Ing. M. Maľová;» antropogénne činitele Ing. V. Longauerová;» lesné škôlky Ing. V. Longauerová, Ing. R. Leontovyč, PhD., Ing. A. Kunca, PhD.;» integrovaná ochrana lesa (IOL) prof. Ing. J. Novotný, CSc.;» GIS v ochrane lesa Ing. Ch. Nikolov;» pri technických, terénnych, laboratórnych a výpočtových prácach spolupracovali technickí pracovníci Ľ. Ivanič, L. Kostrecová, M. Lipnický, M. Maľová, R. Nigríni a A. Pôbišová. Plnenie úloh LOS pokrývalo pracovníkom necelú 1/3 pracovných kapacít. Ostávajúce viac ako 2/3 pracovných kapacít boli pokryté zapojením do riešenia zahraničných a domácich vedeckovýskumných projektov a uzatváraním krátkodobých zmlúv o dielo. Prezentované výsledky sú spracované z terénnych poznatkov inšpektorov a špecialistov a z hlásení L 116 od subjektov, ktoré reprezentujú plochu 1,589 mil. ha lesnej pôdy (obr. 1). Budú podkladom pre vyhotovenie ročného elaborátu o výskyte škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska. 5

6 [ks] [tis. ha] Výmera Počet hlásení Obrázok 1. Vývoj predkladania hlásení L 116 Vývoj náhodných ťažieb Vysoká miera náhodných ťažieb bola zaznamenaná v rokoch 1993 až Nasledujúce obdobie až do roku 2004 bola situácia viac-menej stabilizovaná na úrovni okolo 40 %. Koncom roka 2004 sa vyskytla r ozsiahla vetrová kalamita Alžbeta s rozsiahlymi dôsledkami. Spracovaný objem tejto kalamitnej hmoty podstatne ovplyvnil objem vyťaženej hmoty v roku 2005 a čiastočne aj v roku Z mnohých dôvodov ponechávaná atraktívna a kalamitná hmota mala zásadný význam pre vývoj sekundárnych škodlivých činiteľov, predovšetkým podkôrnych druhov hmyzích škodcov v rokoch 2005 až Podiel náhodnej ťažby na celkovej ťažbe v roku 2009 bol 58,2 %, čo v absolútnej hodnote predstavuje 4,5 mil. m 3 (tab. 1). Spracoval sa až takmer 2 väčší celkový objem ihličnatej hmoty ako listnatej. V náhodnej ťažbe sa spracovalo až viac ako 10 viacej ihličnatej hmoty ako listnatej. Pokračuje trend veľmi zlého vývoja zdravotného stavu lesov na Slovensku (obr. 2) [m 3 ] ,6 % 31,9 % 35,9 % 41,5 % 49,2 % 42,8 % 43,2 % 51,7 % 59,6 % 60,0 % 59,7 % 58,8 % 41,8 % 46,2 % 49,2 % 39,5 % 35,1 % 41,4 % 40,4 % 65,9 % 50,7 % 56,4 % 64,2 % 58,2 % 62,3 % Ob rázok 2. Podiel náhodných ťažieb (zelená) na celkovom objeme ročných ťažieb s prognózou pre rok

7 Tabuľka 1. Štruktúra ťažby v roku 2009 podľa Hlásení L 116 Druh ťažby Ihličnaté dreviny Listnaté dreviny predrubná rubná spolu predrubná rubná spolu Spolu Náhodná Úmyselná + mimoriadna Spolu Tabuľka 2. Štruktúra poškodenia lesných porastov hlavnými skupinami škodlivých činiteľov v roku 2009 podľa hlásení L 116 Činiteľ Napadnuté Spracované Ostáva spracovať [m 3 ] Abiotické škodlivé činitele Podkôrny a drevokazný hmyz Hubové patogény Antropogénne škodlivé činitele Spolu [m ] Hlavné skupiny škodlivých činiteľov spracované [m ] Hlavné skupiny škodlivých činiteľov ostáva spracované Abiotické šk. č. Podkôrny a drev. hmyz Fytopatogénne org. Antropogénne č. 0 Abiotické šk. č. Podkôrny a drev. hmyz Fytopatogénne org. Antropogénne č. Obrázok 3. Objem spracovanej a nespracovanej drevnej hmoty napadnutej škodlivými činiteľmi Abiotické škodlivé činitele V porovnaní so situáciou počas ostatného decénia bol rok 2009 vzhľadom na poškodenie lesných porastov mechanicky pôsobiacimi abiotickými činiteľmi (vietor, sneh a námraza) relatívne priaznivý. V podstate sa vyskytli len lokálne vetrové kalamity, vo výnimočných prípadoch snehové polomy. Silný vietor (miestami nárazy presahovali rýchlosť 30 m.s -1 ) sa prehnal západnou časťou Slovenska koncom júla. Spôsobil škody prevažne v borových porastoch na Záhorí. Okrem toho, pomiestne vetrové kalamity vznikli napríklad v oblasti Vysokých Tatier počas jarného a letného obdobia. Pomerne silná lokálna búrka s vypadávaním ľadových krúpov (kamenec) veľkosti ping-pongových loptičiek sa vyskytla v oblasti severne od Prešova. Poškodenie lesných porastov snehom sa v obmedzenej miere vyskytlo na Kysuciach a Orave, keď už v polovici októbra nečakane napadol ťažký sneh. Snehové polomy v tejto oblasti sa zaznamenali aj začiatkom roka 2009, konkrétne v mesiacoch február a marec. Aj napriek pomerne nízkemu objemu vetrových a snehových škôd počas roka 2009 v lesoch Slovenska treba pripomenúť, že tu existuje veľké množstvo rozdrobených, resp. preriedených starších smrečín (hlavne Kysuce, Orava, Vysoké a Nízke Tatry, Spiš), ktoré majú zhoršenú statickú stabilitu. Preto možno očakávať v krátkom období ďalšie rozsiahle vetrové kalamity. Podobne, nízku stabilitu majú výchovne zanedbané mladiny, najmä smrečiny a bučiny. Tu sa predpokladá ich rozvrátenie snehom, v prípade padania jeho ťažkej (mokrej) formy. 7

8 Tabuľka 3. Štruktúra poškodenia lesných porastov abiotickými činiteľmi v roku 2009 Činiteľ Napadnuté Spracované Ostáva spracovať [m 3 ] Vietor Sneh Sucho Námraza Zosuv pôdy Komplexné hynutie smreka Iné Spolu Abiotika ostáva spracovať [m ] [m ] Abiotika spracované Obrázok 4. Vývoj objemu spracovanej a nespracovanej hmoty poškodenej abiotickými škodlivými činiteľmi Podkôrny a drevokazný hmyz Zo skupiny podkôrneho a drevokazného hmyzu si najvyššiu pozornosť stále udržiavajú druhy škodiace na smreku a z nich práve lykožrút smrekový. Ani v roku 2009 sa situácia v smrečinách radikálne nezlepšila z dôvodu vysokého objemu ponechaného (nespracovaného) dreva z roku Zima v roku 2008/2009 bola teplotne normálna až nadnormálna, apríl 2009 teplotne silne nadnormálny až mimoriadne silne nadnormálny. Takto vysoké teploty zapríčinili v nižších a stredných polohách veľmi skoré masové jarné rojenie už v polovici apríla. Vrchol jarného rojenia bol na prelome apríla a mája, vo vyšších polohách v máji. Letné rojenie vrcholilo v nižších a stredných polohách na prelome júna a júla. V nižších polohách (do 500 m n. m.) sa vyskytlo i tretie rojenie koncom augusta a začiatkom septembra. Objem nespracovanej kalamity naletenej podkôrnym hmyzom (najmä lykožrútom smrekovým) na celom Slovensku v roku 2008 predstavoval viac ako 0,8 mil. m 3, čo bolo opäť nové historické maximum (rok ,5 mil. m 3 ). Práve táto skutočnosť mala podstatný vplyv na ďalšom zvyšovaní početnosti podkôrneho hmyzu v roku 2009, aj keď sa ešte veľká časť hmoty spracovala do jarného rojenia. Množstvo ponechanej kalamity naletenej najmä lykožrútom smrekovým a lykožrútom lesklým v bezzásahových územiach, no v posledných rokoch i v hospodárskych lesoch, bola zdrojom podkôrneho hmyzu v roku

9 V bezzásahových územiach Tichej a Kôprovej doliny, ale aj v ostatnej časti TANAP-u, zatiaľ nedochádza k výraznému poklesu kalamity spôsobenej podkôrnym hmyzom. Opäť došlo k nárastu odchytov lykožrúta lesklého (obr. 5). V roku 2009 boli odchyty do lapačov v Tichej a Kôprovej doline (OO Podbanské) nižšie, ale výrazné zníženie nebolo zaznamenané. Treba upozorniť, že tu neboli zahrnuté lapače umiestnené v 5. stupni, ktoré chytali výrazne viac lykožrútov ako lapače umiestnené v nižších stupňoch, kde sa opatrenia vykonávali. Prekvapivo najvyššie priemerné odchyty boli zaznamenané v ochrannom obvode Podspády, kde sa kalamita v roku 2004 nevyskytla (lykožrút smrekový 62 tis. imág/lapač). Centrum premnoženia má teda tendenciu sa presúvať do ochranných obvodov východnej časti TANAP-u. V Tichej a Kôprovej doline bolo zaznamenané pokračujúce hynutie chránenej borovice limby (glaciálny relikt). Veľké problémy sú aj v neštátnych subjektoch TANAP-u, kde dochádza k plošnému odumieraniu smrečín (okolie Štrbského plesa). Premnoženie lykožrúta smrekovcového (Ips cembrae) má klesajúci charakter, škody v roku 2009 boli na nižšej úrovni, zdá sa že tento druh pomaly ustupuje Odchyt [ks/lapač] Nízke Tatry Vysoké Tatry Kremnické vrchy Odberový interval Obrázok 5. Priebeh rojenia lykožrúta smrekového v Nízkych Tatrách, Vysokých Tatrách a v Kremnických vrchoch v roku 2009 V Nízkych Tatrách sú podkôrnym hmyzom stále najviac postihnuté územia obhospodarované Lesmi SR, š. p. Banská Bystrica (OZ Liptovský Hrádok, OZ Beňuš a OZ Čierny Balog). Z neštátnych sú to subjekty hospodáriace na severnej strane Nízkych Tatier od Partizánskej Ľupče až po Liptovskú Tepličku a Lesy mesta Brezno, s. r. o., na južnej strane. Vo všetkých menovaných subjektoch je zdravotný stav smrečín veľmi zlý, dochádza tam k odumieraniu celých častí, kde nebola spracovaná vetrová a lykožrútová kalamita. Nespracovanie kalamity pod hornou hranicou lesa bude mať do budúcnosti vážny dopad na znížení hornej hranice lesa a následne negatívny vplyv na mimoprodukčné funkcie lesa. Vážna situácia najmä na Kysuciach, ale aj na Orave, sa v roku 2009 nezlepšila a očakávame vzhľadom na objem ponechanej hmoty opätovný nárast lykožrútovej kalamity. Tu je priebeh odumierania smrečín odlišný ako vo Vysokých a Nízkych Tatrách, podkôrny hmyz sa tu premnožuje na fyziologicky oslabených stromoch, ktoré sú atakované aj podpňovkou. Obrovské problémy sú tu s neštátnymi neodovzdanými lesmi, kde sa kalamita nespracováva z dôvodu nevysporiadaných vlastníckych vzťahov. Potvrdili to aj previerky na LHP Čadca, ktorých výsledok bol neuspokojivý. V poslednej dobe sa rozsiahle ohniská objavili nielen v severných, centrálnych a východných Kysuciach, ale už aj v severozápadných častiach Kysúc (okolie Turzovky a Makova), kde došlo k diaľkovému presunu podkôrneho hmyzu z oblastí s nespracovanou hmotou. Hynutie smrečín sa rozširuje na juh, do okresov Kysucké Nové Mesto, Žilina, Bytča a Považská Bystrica. 9

10 Na Orave sú najväčšie problémy v okolí bez zásahových území (Babia hora, Pilsko, Choč), kde dochádza k migrácii lykožrútov do hospodárskych lesov z chránených území. Najväčšia plocha týchto území je v pôsobnosti OZ Námestovo. Opatrenia hradené z projektov sa vykonávajú len v ochrannom pásme A zóny (100 metrov), čo je z pohľadu ochrany okolitých lesov nepostačujúce. V ochrannom pásme A-zóny Babej hory a Pilska sa vykonávalo odkôrňovanie (adaptérmi na motorové píly), ktoré bolo realizované na základe vypracovaných projektov OLH a ŠOP Odchyt (ks/lapač) Ips typographus ŠL TANAP spolu Pityogenes chalcographus Ips typographus Pityogenes chalcographus OO PODBANSKÉ Obrázok 6. Priemerné odchyty lykožrúta smrekového a lesklého po vetrovej kalamite v ŠL TANAP-u (len ochranné obvody postihnuté vetrovou kalamitou v roku 2004) V roku 2009 pokračovalo sekundárne premnoženie lykokaza jaseňového (Leperisinus fraxini), na plochách poškodených hubou Chalara fraxinea. Poškodenie najväčšieho rozsahu sa vyskytuje stále na OZ Prešov, LS Kokošovce. Na Kysuciach v obci Nesluša bolo zaznamenané odumieranie smrekovcov, na ktorom sa podieľal fúzač smrekovcový (Tetropium gabrieli). Tento druhy atakuje predovšetkým oslabené stromy, teda je sekundárnym škodcom. Napáda aj stromy oslabené koreňovými hubami, napr. podpňovkou, ktorá sa tu hojne vyskytuje. Podkôrnik dubový (Scolytus intricatus) v súčasnosti nespôsobuje väčšie kalamity, avšak treba neustále pripomínať jeho význam ako najvýznamnejšieho podkôrneho škodcu v dubových porastoch a ako významného vektora ophiostomatálnych húb spôsobujúcich tracheomykózu. Príznaky tracheomykózy boli hlásené z niektorých častí Gemera a najmä západného Slovenska (Bojnice, Duchonka). Najvýraznejšie ochranné opatrenia proti tomuto škodcovi sa vykonali na LS Duchonka, kde v roku 2009 pripravili viac ako stojacich lapákov. Zdôrazňujeme, že prevažná väčšina týchto lapákov bola napadnutá silno. Z tohto vyplýva význam zakladania stojacich lapákov ako účinnej metódy ochrany lesa pred podkôrnymi škodcami v dubinách. Aj tu platí zásada, že na zabránenie premnoženia týchto škodcov musíme prísne dodržiavať porastovú hygienu. Do celoslovenského monitoringu lykožrúta severského (Ips duplicatus) (ID) v rámci š. p. Lesy SR, sa spolu zapojilo 31 lesných správ z 15 odštepných závodov, na ktorých sa inštalovalo spolu 64 feromónových lapačov (FL), navnadených odparníkom ID Ecolure. Podľa dodaných vzoriek odchytov sa spolu zachytilo takmer 26,5 tis. ks ID, čo v priemere na 1 inštalovaný lapač predstavuje 456,5 ks ID. Skutočné odchyty sa pohybovali od nuly do ks ID (LS Čadca). Z aspektu správnych územných jednotiek sa viac ako polovica z celkového odchytu ID realizovala v okrese Čadca ( ks 55,2 %). Žiadne imágo ID sa nezistilo v odchytoch z okresov Rožňava, Gelnica a Poprad. Z ostatných okresov treba spomenúť najmä Banskú Bystricu, kde sa na LS Staré Hory v 3 FL 10

11 zachytilo 160 ks ID a okres Žiar nad Hronom, kde na LS Ihráč v 1 FL 40 ks ID. V ďalších 8 okresoch sa odchyt ID pohyboval od 1 do 28 ks. Výsledky celoslovenského monitoringu ID v š. p. Lesy SR potvrdili dominanciu tohto nepôvodného druhu našich smrekových lesov v severozápadnej časti územia SR. Zároveň však odhalil aj ohniská jeho možného výskytu v ďalších dvoch okresoch (Banská Bystrica a Žiar nad Hronom). V niektorých subjektoch neštátneho sektoru na severozápade SR sa pokračovalo aj v roku 2009 v monitoringu ID. Spolu sa doň zapojilo 19 subjektov a tie založili 37 FL na tento účel. Z uvedeného počtu FL bolo aktívnych (zachytili aspoň 1 imágo ID) 29 FL, t. j. takmer 70 %. Tie spolu zachytili ks ID, t. j. priemerne 503 ks ID/1 FL (394 ks ID na 1 inštalovaný FL). Najvyšší odchyt ID sa zaevidoval v UPS Kysucký Lieskovec, kde jediný FL zachytil takmer ks ID a v UO PS Lysá pod Makytou, kde sa v jednom zo 4 FL zachytilo ks ID. Vysoký bol aj celosezónny odchyt ID v 2 porastoch ZVSLLP Čierne (zhodne po ks). Na druhej strane, veľmi nízky odchyt ID sa zaevidoval v PS Brezany, kde v dlhodobo sledovanom poraste sa zachytilo len 48 imág ID (v roku 2008 to bolo takmer 6 tis. ks!). V roku 2010 očakávame podobný, veľmi zlý zdravotný stav smrekových porastov ako tomu bolo v minulom roku. Aj keď väčšie vetrové kalamity neboli zaznamenané, stále budeme znášať pokračujúce následky nespracovaných kalamít. Situácii môže napomôcť zvýšený dopyt po smrekovom dreve, ktorý bol avizovaný koncom roka Na miestach, kde bolo ponechané väčšie množstvo nespracovaného dreva hrozí premnoženie technických druhov škodcov, ktoré v konečnom dôsledku významne znižujú kvalitu a cenu dreva. Tabuľka 4. Výskyt podkôrneho a drevokazného hmyzu v roku 2009 Druh škodlivého činiteľa Objem kalamitnej hmoty Napadnuté Spracované Ostáva Lykožrút smrekový Lykožrút lesklý Drevokaz čiarkovaný Podkôrniky na borovici Podkôrnik dubový Lykožrúty na jedli Lykožrút smrekovcový Iné Spolu [m 3 ] [m 3 ] Podkôrny hmyz spracované Podkôrny hmyz ostáva spracovať Obrázok 7. Vývoj objemu spracovanej a nespracovanej hmoty poškodenej podkôrnym a drevokazným hmyzom s trendom do roku

12 Hubové patogény a ochorenia drevín V smrečinách v roku 2009 pretrvávali problémy s nárastom patogenity húb rodu Armillaria. Napriek tomu, že v predchádzajúcom roku sme zaznamenali podľa hlásení L 116 mierny pokles objemu napadnutej hmoty touto skupinou patogénov, v lesoch zaznamenávame nárast poškodzovanie nových výsadieb a mladých lesných porastov zo zastúpením smreka, jedle a borovice. Taktiež fruktifikácia podpňoviek nebola v minulom roku taká výrazná ako v predchádzajúcom roku. Príznaky napadnutia porastov podpňovkami zaznamenávame takmer na celom území Slovenska, najmä však v oblasti Kysúc, Oravy, Tatier, Spiša, Slovenského rudohoria a Zamaguria. V niektorých oblastiach Slovenska sa v roku 2009 zaznamenalo odumieranie v dôsledku spolupôsobenia podpňoviek v jedľových porastoch a dubinách. Rozšírenie hynutia jaseňov štíhlych ( Chalara fraxinea) CA NO MA BA SI MY NM SE PN TT HC PK SC GA SA DS PU IL TN BN TO PE ZM NR NZ BY PB PD ZC LV KM DK ZA MT RK TR BB ZH ZV DT BS KA VK TS LM BR PT LC RS RA PP RV KK SN SL LE GL SB KS BJ PO KI SK SP VT TV ML HE MI SO SV KN LS Malá Lodina ŠS Čermošná (RV), OZ Žilina, LŠ Bujanov, ŠL TANAPu, LS Svinica, ML Košice, Relov (Jezersko) ŠS Oravská Priehrada (NO), LS Rajecké Teplice, LS Povina (KM) LS Ihráč (ZH), Dubnica nad Váhom, Botany (TV), LS Kokošovce (PO), LS Hrinová (DT), Súlov ML Banská Bystrica (BB), Palárikovo Obrázok 8. Vývoj hynutia jaseňov napadnutých hubou Chalara fraxinea V porastoch so zastúpením jaseňa došlo v minulom roku k opätovnému nárastu chradnutia a odumierania jaseňa. Odumieranie sa prejavovalo tak v mladinách, ako aj v strednovekých a rubných porastoch. Najintenzívnejšie príznaky sa zaznamenali najmä v prvej polovici vegetačného obdobia. Tento stav bol podmienený extrémne suchým a teplým priebehom počasia začiatkom vegetačného obdobia, najmä v mesiacoch apríl a máj. Na napadnutých stromoch sa zaznamenala prítomnosť hubových patogénov (Chalara fraxinea, Cytospora sp.). Často vyskytujúcim sa sprievodným príznakom poškodenia sú závrtové a výletové otvory v kôre, v dôsledku napadnutia lykokazom jaseňovým (Leperisinus fraxini). Jedná sa o podkôrny druh hmyzu, ktorý napáda stredne staré a mladšie jasene, ako aj vetvy starších stromov. Možno predpokladať, že tento druh nalietava sekundárne až na stromy oslabené tracheomykóznou hubou Chalara fraxinea. Novým rozsiahlym ohniskom výskytu hynutia jaseňa je oblasť Harmanca (ML Banská Bystrica). Pri kontrole bola odporúčaná asanácia napadnutých stromov. V priebehu posledných 2 3 rokov zaznamenávame v lesných porastoch so zastúpením gaštana jedlého výrazné prejavy odumierania tejto dreviny. Poškodzované sú najmä porasty v oblasti OZ Palárikovo (LS Bátorove Kosihy, LS Podhájska, LS Nitra a pod.), vo veku 30 až 50 rokov, v dôsled- 12

13 ku výskytu mimoriadne agresívnej huby Cryphonectria parasitica (Murr.) Barr. Taktiež v minulom roku došlo k nárastu odumierania aj starých gaštanov, najmä v oblasti Malých Karpát, Jelenca a Modrého Kameňa. V rámci EPPO (medzinárodná organizácia pre ochranu rastlín) je táto huba evidovaná ako medzinárodne karanténny parazit. Po dohode s OZ Topoľčianky, ŠOP Správou CKO Ponitrie a KÚ ŽP v Nitre sa uskutočnilo komisionálne rokovanie pre zhodnotenie zdravotného stavu a stanovenia kritérií pre výrub napadnutých stromov a spôsob ich asanácie v CHA Jelenecká gaštanica. V topolinách došlo k poklesu výskytu dotichízy topoľovej Cryptodiaporthe populea. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa príznaky napadnutia objavili len sporadicky a to len začiatkom vegetačného obdobia v 2- až 3-ročných kultúrach. V priebehu vegetačného obdobia neboli zaznamenané nové lokality jej výskytu. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi v roku 2009 nedochádzalo v porastoch so zastúpením borovice čiernej k nárastu príznakov chradnutia v dôsledku napadnutia hubou Sphaeropsis sapinea. Taktiež výskyt sypavky Dothistroma septosporum na borovici čiernej sa pohyboval na úrovni predchádzajúcich rokov. Medzi chronicky chradnutím postihnuté oblasti možno zaradiť okresy Trenčín, Nitra, Partizánske, Prievidza, Zvolen, Detva, Krupina, Rimavská Sobota, Košice vidiek a pod. Zaznamenáva sa zvýšený výskyt tracheomykóznych príznakov na duboch, napr. v oblasti Rimavskej Soboty. Výskyt Phytophthora sp. bol zistený na bukových sadeniciach v oblasti Podpoľania (Kalinka). Tabuľka 5. Štruktúra výskytu hubových patogénov a ochorení v roku 2009 Činiteľ Napadnuté Spracované Ostáva spracovať [m 3 ] Koreňovka vrstevnatá, drevokazné huby a hniloby Tracheomykózy Sypavky a iné ochorenia asimilačných orgánov Rakovina a nekróza Podpňovka Iné huby Spolu [m 3 ] [m 3 ] Fytopatogénne organizmy spracované Fytopatogénne organizmy ostáva spracovať Obrázok 9. Vývoj objemu spracovanej a nespracovanej hmoty poškodenej hubovými patogénmi s trendom do roku

14 Zver V roku 2009 sa škody spôsobené zverou hodnotili po prvý raz aktualizovanou metodikou, o ktorej v predstihu NLC - LVÚ Zvolen informovalo lesnícku verejnosť v rámci vzdelávacieho kurzu podporeného PPA v rokoch Nový metodický postup a tlačivo L 115 boli tiež zverejnené na webovej stránke Lesníckej ochranárske služby, ako aj publikované v plnom znení v publikácii autorov FINĎO S., PETRÁŠ R., 2007: Ekologické základy ochrany lesa proti poškodzovaniu zverou. Okrem toho sme štátne aj neštátne lesnícke organizácie na jar 2009 upovedomili listom o potrebe hodnotenia škôd spôsobených zverou podľa nového metodického postupu. Pre výpočet škôd zverou boli tiež v roku 2008 vyhotovené počítačové programy v dvoch verziách, čo nepokladáme za vhodné riešenie z hľadiska ďalšieho spracovania dátových súborov na NLC - LVÚ Zvolen. Možno konštatovať, že všetky doručené hlásenia L 115 v roku 2009 z asi 75 % výmery lesnej porastovej pôdy boli vyhotovené v zmysle uvedených nových pokynov. Škody spôsobené prežúvavou raticovou zverou za obdobie od do vo finančnom vyjadrení výrazne presiahli sumu 757 tis. (22,8 mil. SK), čím sa priblížili k najvyšším hodnotám za ostatných 20 rokov. Potvrdil sa stále rastúci trend vývoja škôd, ktorý začal v roku 1999 a od roku 2006 sa podstatne zrýchlil. Zásadným rozdielom v poškodzovaní lesa zverou pred a po roku 2005 bola skutočnosť, že v ostatných 4 rokoch vzrástla výmera lesných porastov poškodených obhryzom a lúpaním kôry, čo mohlo súvisieť so zmenami v obhospodarovaní lesov v prospech podrastného hospodárskeho spôsobu. Obhryzom sú najviac poškodzované smrečiny a bučiny, ale aj ostatné menej zastúpené dreviny, najmä, borovica, jedľa, smrekovec, jaseň, javory a lipy. Napriek rozsiahlym plochám iniciálnych štádií lesa po vetrových kalamitách z ostatných rokov, nie je zjavný trend nárastu poškodzovania mladých lesných porastov. Súvisí to s vysokou úživnosťou počiatočných štádií lesa do ich zapojenia, čo znižuje riziko poškodenia cieľových drevín. Škody zverou sú v rámci štátu veľmi nerovnomerne rozmiestnené. Na jednej strane sú oblasti resp. pohoria, kde zver nepriaznivo pôsobí na lesy celé desaťročia (napr. Horná Nitra, Levočské vrchy), na strane druhej vznikli nové lokality, najmä na východnom Slovensku, kde v minulosti bolo poškodenie lesa nevýznamné (napr. Slanske vrchy). Najvýznamnejším problémom bolo poškodenie lesných porastov obhryzom a lúpaním kôry. Tento typ poškodenia spôsobuje predovšetkým jelenia, lokálne aj muflónia zver. Poškodenie kôry v bučinách bolo významné v oblasti Bielych a Malých Karpát, Strážovských vrchov, Považského Inovca, pohoria Žiar a v Slanskych vrchoch. Najväčšie škody obhryzom v bučinách boli v týchto lesníckych organizáciách: Lesotur Stará Turá, s. r. o. ( ), OZ Sobrance, LS Slanec ( ), OZ Prievidza ( ). V súvislosti s poškodzovaním bučín obhryzom je potrebné uviesť nárast škôd vo zverniciach s chovom prežúvavej zveri, ktoré sa často zakladajú v bučinách (Fagetum pauper) s malou úživnosťou a neodbornou starostlivosťou o zver a lesné porasty. V roku 2009 sme hodnotili stav poškodenia lesa v jednej z takýchto zverníc v Pohronskom Inovci, kde škoda dosiahla výšku (novým užívateľom lesa od roku 2009 v tejto zvernici je IMA Invest Zlaté Moravce). Obhryz v smrečinách a na ostatných drevinách nadobudol väčší rozsah v OZ Kriváň, LS Vígľaš ( ), ŠL Tanap, OO Podspády ( ), VLM Kamenica na Cirochou, LS Kamienka ( ), OZ Revúca, LS Veľká lúka (8 200 ). Škody odhryzom sa vo väčšej miere vyskytli v Levočských vrchoch (Obec Ľubica , VLM Kežmarok ), Spolok bývalých urbarialistov Bobrov (Oravská Magura, ), ML Košice ( ) a lámanie topoľových kultúr v OZ Palárikovo, LS Bajč. 14

15 Antropogénne škodlivé činitele Imisie Zaťaženie lesných porastov imisiami je dlhodobým problémom hlavne v oblasti Kysúc a Oravy, nepriaznivý stav pretrváva aj v okresoch Spišská Nová Ves, Kežmarok a Gelnica. Okrem domácich zdrojov z priemyselných oblastí na spracovanie rudy, magnezitu alebo chemických a energetických závodov sa na znečistení vysokou mierou podieľajú aj cez hraničné zdroje imisií. V súlade s európskym trendom aj u nás vývoj emisií základných znečisťujúcich látok (tuhé látky, SO 2, NO X, CO) klesá, čo sa odráža aj v poklese náhodných ťažieb v dôsledku imisií. Požiare Za 11 mesiacov roku 2009 evidoval Požiarnotechnický a expertízny ústav 346 lesných požiarov s celkovou zhorenou plochou 509,65 ha. Oproti minulému roku, kedy bolo evidovaných 182 lesných požiarov, čo je to výrazný nárast. Počet požiarov je zásadne ovplyvnený priebehom počasia a počtom bezzrážkových dní ako aj ľudským faktorom (nedbalosť najmä v jarnom a letnom období). Vyčíslená škoda, ktorú spôsobili lesné požiare v roku 2009, činí Pri lesných požiaroch v roku 2009 nebola usmrtená žiadna osoba, zranila sa jedna osoba. Požiar s najväčšou zhorenou plochou vznikol dňa v okrese Poprad v Kežmarských Žľaboch (vlastník Mestské Lesy Kežmarok) s celkovou zhorenou plochou 150 ha a spôsobenou škodou Príčina požiaru v tomto prípade nebola zistená. Najčastejšou príčinou lesných požiarov je dlhodobo zakladanie ohňov v prírode, v minulom roku takto vzniklo až 84 požiarov z celkového počtu 346. Ďalšími závažnými príčinami, ktoré sa dlhodobo opakujú vo vysokej početnosti, sú spaľovanie odpadu mimo skládky (52) a vypaľovanie trávy (51). Najvyššiu početnosť požiarov bola evidovaná v okresoch Čadca (51), Žilina (30) a Poprad (24). Tabuľka 6. Štruktúra poškodenia porastov antropogénnymi škodlivými činiteľmi v roku 2009 Činiteľ Napadnuté Spracované Ostáva spracovať [m 3 ] Imisie Požiare Krádež dreva Iné antropogénne činitele Spolu [m 3 ] Antropogénne šk. činitele spracované Obrázok 10. Vývoj objemu spracovanej hmoty poškodenej imisiami s trendom do roku

16 Prognóza pre rok 2010 Predpokladáme pokračovanie kalamitného premnoženia podkôrneho hmyzu v smrekových regiónoch Slovenska. K najvýznamnejším druhom bude patriť lykožrút smrekový, lykožrút lesklý a lykožrút severský. Posledne menovaný rozširuje svoj areál do smrekových lesov stredného a východného Slovenska. Hynutie jaseňov spôsobuje huba Chalara fraxinea, sekundárne sa v týchto porastoch bude premnožovať lykokaz jaseňový. Už v najbližších rokoch sa v parkoch a stromoradiach popri cestách môže na takto oslabených jaseňoch vyskytnúť invázny druh Agrilus planipennis, ktorý sa šíri z Ázie cez Rusko na západ Európy a môže urýchliť hynutie jaseňov v Európe. V súčasnosti je jeho výskyt zaznamenaný do 100 km okolo Moskvy. V roku 2010 očakávame nárast problémov s hynutím dubov. Ich problémy sa môžu vyskytnúť najmä ak nastane v jarnom období deficit zrážok. Poďakovanie Tento článok bol vytvorený realizáciou projektu Centrum excelentnosti biologických metód ochrany lesa (ITMS: ), na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj, financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Literatúra KUNCA A. (ed.), 2009: Aktuálne problémy v ochrane lesa In Zborník referátov z medzinárodnej konferencie Aktuálne problémy v ochrane lesa 2009, ktorá sa konala 23. a 24. apríla 2009 v Novom Smokovci, Zvolen, Národné lesnícke centrum, 126 pp. (ed.), 2009: Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska za rok 2008 a ich prognóza na rok Zvolen, Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 112 pp. et al., 2010: Lesnícka ochranárska služba správa za úlohu riešenú v roku 2009 v rámci kontraktu. Kontrakt č. 608/ uzavretom medzi MP SR a NLC, úloha č. 14, Zvolen, Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 65 pp. et al., 2010: Odborná spolupráca pri riešení ochrany lesa v chránených územiach s ŠOP osobitne pri príprave spoločného metodického postupu na riešenie situácie v chránených územiach a na územiach NATURA 2000 odpočet úlohy riešenej v roku 2009 v rámci kontraktu. Kontrakt č. 608/ uzavretom medzi MP SR a NLC, úloha č. 28. Zvolen, Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 10 pp., BRUTOVSKÝ D., FINĎO S., GALKO J., GUBKA A., KONÔPKA B., KONÔPKA J., LEONTOVYČ R., LONGAU- EROVÁ V., MAĽOVÁ M., NIKOLOV CH., NOVOTNÝ J., VAKULA J., VARÍNSKY J., ZÚBRIK M., 2009: Správa o využití finančných prostriedkov zo štátnej pomoci v roku Zvolen, Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 29 pp., ZÚBRIK M., (eds.), 2009: Insects and Fungi in Storm Areas, Proceedings of the IUFRO Working Party Methodology of Forest Insect and Disease Survey in Central Europe from the workshop that took place on September 15 to 19, 2008 in Štrbské Pleso. Zvolen, Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 170 pp. VAKULA J. et al., 2009: Výskum vplyvu aktívnej a pasívnej ochrany na šírenie kalamity v smrekových ekosystémoch. Zvolen, Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 26 pp. 16

17 , BRUTOVSKÝ D., GUBKA A., GALKO J., KUNCA A., 2010: Vyhodnotenie monitoringu lykožrúta severského Ips duplicatus Sahlb. v roku 2009 v Lesoch SR, š. p. a niektorých neštátnych subjektoch. Zvolen, NLC - LVÚ Zvolen, 13 pp. Ing. Andrej KUNCA, PhD., Ing. Juraj GALKO, PhD., Ing. Andrej GUBKA, PhD., Ing. Roman LEONTOVYČ, PhD., Ing. Christo NIKOLOV, prof. Ing. Július NOVOTNÝ, CSC., Ing. Jozef VAKULA, Ing. Juraj VARÍNSKY, CSC., Ing. Milan ZÚBRIK, PhD. Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen Stredisko lesníckej ochranárskej služby Lesnícka 11 SK Banská Štiavnica Meno.Priezvisko@nlcsk.org Ing. Dušan BRUTOVSKÝ, CSC. Ing. Slavomír FINĎO, CSC. Dr. Ing. Bohdan KONÔPKA doc. Ing. Jozef KONÔPKA, CSC. Ing. Valéria LONGAUEROVÁ Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen ul. T. G. Masaryka 22 SK Zvolen Meno.Priezvisko@nlcsk.org 17

18 VÝSKYT LESNÍCH ŠKODLIVÝCH ČINITELŮ V ČESKU V ROCE 2009 Miloš Knížek Jan Liška Roman Modlinger Vítězslava Pešková František Soukup Úvod Uplynulý rok 2009 je možno z pohledu ochrany lesa opět označit jako období méně příznivé. Celkové charakteristiky jsou však uspokojivější, než v předcházejících letech 2007 a 2008, poznamenaných silnými abiotickými (větrnými) disturbancemi. Hlavní škodlivé faktory byly obdobné, z abiotických vlivů se jednalo o polomy, z biotických činitelů pak především o poškození způsobené přemnožením podkorního hmyzu. Chod povětrnostních podmínek byl také celkově vyrovnanější, zaznamenané klimatické extremity (letní vichřice spojené s lijáky, mokrý sníh na začátku zimního období) měly více regionální charakter a nelze hovořit o jejich plošném působení jako v předchozích dvou letech. Výše nahodilých těžeb, která v celorepublikovém měřítku činila kolem 6 mil. m 3, byla signifikantně nižší než v roce 2008, kdy tyto těžby dosáhly cca 10 mil. m 3. Nahodilé těžby tak v roce 2009 reprezentovaly necelou 1/3 těžeb celkových. Přehled poškození lesních porostů v roce 2009 je obdobně jako v předchozích letech zpracován na základě obdržených hlášení lesnického provozu a údajů získaných v rámci poradenské činnosti Lesní ochranné služby (LOS) VÚLHM, v. v. i. Prezentované číselné údaje se vztahují na zhruba 70 % výměry lesů v ČR, pokud není uveden přepočet na celkovou plochu lesa. Zahrnují všechny organizace hospodařící ve státních lesích; lesy obecní, soukromé a lesní družstva jsou zastoupeny pouze částečně (příslušné číselné údaje uvedené v článku je proto třeba chápat ve smyslu tohoto omezení). Pro přehlednost je v textu většina číselných údajů zaokrouhlena. Průběh počasí Rok 2009 byl celkově víceméně normální. Zimní období 2008/2009 bylo poměrně studené a v jeho průběhu nastal po více letech i v nižších polohách skutečný vegetační klid. Nástup jara byl velmi rychlý (dubnové počasí bylo nejvíce odchýleno od normálu). Počasí v letních měsících se vyznačovalo v červenci a začátkem srpna vcelku vydatnými srážkami a nižšími teplotami, avšak druhá polovina srpna a září byly naopak suché a teplé. Podzim byl rovněž relativně teplý a srážkově průměrný. Příchod zimního období 2009/2010 byl poměrně časný, v polovině října již napadl první sníh na většině území republiky. Také závěř roku byl ve znamení nástupu ladovské zimy, bohaté na sníh a s nižším výskytem silnějších oblev. Chod větrného proudění nebyl tak extrémní jako v minulých dvou letech (v roce 2007 zasáhl Česko orkán Kyrill, v roce 2008 vichřice Emma a Ivan ). Četné letní bouřky, spojené s neobvykle vysokým výskytem tzv. bleskových povodní, způsobily poškození lesních porostů nižšího rozsahu, navíc výrazně regionálně podmíněné. Abiotická poškození Objem evidovaných nahodilých těžeb způsobených abiotickými vlivy v roce 2009 ve srovnání s rokem 2008 výrazně poklesl a celkově činil 2,4 mil. m 3 (v předchozím roce se jednalo o 5,3 mil. m 3 ). Největší podíl (85 %) vykázalo poškození větrem, a to zejména v souvislosti s následky výše zmíněných letních vichřic. Ostatní abiotické vlivy (sníh 120 tis. m 3, námraza 11 tis. m 3, sucho 18

19 202 tis. m 3, atd.) již nezpůsobily významnější ztráty. Pokračoval rovněž trend stagnace objemu poškozené hmoty přímým působením exhalací (evidováno pouze cca 29 tis. m 3 ). Poškozeny byly především porosty jehličnatých dřevin, dominantně smrk, méně borovice. Z regionálního hlediska bylo nejvíce poškozeno území krajů Moravskoslezského (299 tis. m 3 ), Středočeského (292 tis. m 3 ), Jihočeského (230 tis. m 3 ) a Pardubického (220 tis. m 3 ), kde bylo evidováno více jak 50 % celkového objemu polomů. Vzhledem k narušené statické stabilitě porostů je možno očekávat významnější poškození větrem i v budoucím období. Suchem bylo nejvíce zasaženo území Moravy a Slezska, ve východní části republiky byly evidovány cca 2/3 celkového poškození (130 tis. m 3 ). Biotičtí škodliví činitelé Působením biotických činitelů bylo v roce 2009 podle evidence poškozeno kolem 2 mil. m 3 dřevní hmoty (v roce 2008 se jednalo o cca 1,8 mil. m 3 ). Dominantní roli tak jako každoročně vykazoval podkorní hmyz na jehličnanech (smrku), který způsobil více jak 90 % celkového poškození. Hmyzí škůdci Celková charakteristika uplynulého roku z hlediska výskytu hmyzích škůdců a objemu jimi způsobeného poškození velmi závisí na hodnocení jednotlivých dílčích skupin. Zatímco listožravý hmyz je již po řadu let evidován jen v zanedbatelném množství, u podkorního hmyzu dochází naopak v posledním období ke každoročnímu nárůstu evidovaného poškození. Výskyt tzv. ostatního hmyzu se nijak nevymyká předcházejícím obdobím. Celkově bylo v roce 2009 evidováno téměř 1,9 mil. m 3 tzv. kůrovcového dříví (především se jednalo o hmotu napadenou kůrovci na smrku, s dominantním vlivem lýkožrouta smrkového Ips typographus), v roce 2008 pak cca 1,6 mil. m 3. Dopočteme-li evidovaný objem na celkovou rozlohu lesa v Česku (hlášení pokrývají cca 70 % rozlohy lesních porostů), dostaneme se na hodnotu dosahující téměř 3 mil. m 3 kůrovcového dříví. Jde o nejvyšší zaznamenané roční množství za posledních 50 let a pravděpodobně se jedná i o vůbec nejvyšší historickou hodnotu (analogicky jako v řadě okolních zemí, kde rovněž v posledních letech padají rekordy v této oblasti, byť jejich absolutní hodnoty jsou značně rozdílné). Na většině území Česka se tak kůrovci na smrku vyskytovali ve zvýšeném až kalamitním stavu. Z regionálního hlediska je situace nejvážnější v prostoru jihozápadních a středních Čech (kraje Jihočeský, Plzeňský a Středočeský evidován 1 mil. m 3 ) a severní Moravy a Slezska (kraje Moravskoslezský a Olomoucký evidováno 0,4 mil. m 3 ). V obou oblastech je tak celkem vykázáno přibližně 75 % celorepublikového množství kůrovcového dříví. Zatímco česká kalamitní oblast bezprostředně souvisí s větrnými polomy z let 2007 a 2008, které zde způsobily nejvyšší poškození, v moravskoslezské kalamitní oblasti jde o chronický problém řady posledních let, zesílený zde navíc také přemnožením lýkožrouta severského (Ips duplicatus), který se zatím v Čechách masově nevyskytuje. V roce 2009 bylo podle evidence provedeno následující množství obranných a ochranných opatření: bylo položeno 531 tis. m 3 lapáků, bylo instalováno 83 tis. ks lapačů, odkorněno bylo 242 tis. m 3 a chemicky asanováno bylo 271 tis. m 3 napadené hmoty. 19

20 Obrázek 1. Evidované množství smrkového kůrovcového dříví v roce 2009 Obrázek 2. Vývoj nahodilých těžeb způsobených živelnými vlivy a hmyzem (přepočtené hodnoty) Je zřejmé, že v současnosti stojí lesníci v Česku nadále před hrozbou trvání kalamitního přemnožení smrkových kůrovců v nebývalém rozsahu. Příčin, jež způsobily tento stav, je více. Kromě výše zmíněných povětrnostních vlivů, jejichž spouštěcí mechanismus je u kůrovcové kalamity lesníkům dobře známý již celá staletí, zde významnou roli sehrává též nedobrý stav organizace lesního hospodářství ve spojitosti s nyní již bezesporu existující hospodářskou krizí. Obojí se výrazně negativně promítá právě do ochrany lesa před podkorním hmyzem. Na závěr této části ještě 20

21 srovnání situace v lesích národních parků. Lesy v národních parcích představují v Česku cca 3,5 % celkové rozlohy lesa, v roce 2009 v nich však bylo zpracováno (evidováno) téměř 20 % celorepublikového množství kůrovcového dříví (pokud by do kalkulace byla zahrnuta hmota napadená v tzv. bezzásahových územích, jež se v evidenci neobjevuje buď vůbec nebo jen z části, dosáhla by hodnota plných 25 %). Stav výskytu podkorního hmyzu na ostatních dřevinách v roce 2009 je možno označit za průměrný (odpovídající situaci posledního desetiletí), přičemž výše evidovaného poškození je ve srovnání se situací u smrku zanedbatelná. Výskyt listožravého hmyzu byl v roce 2009 evidován na úhrnné rozloze kolem 2,4 tis. ha, což představuje necelou 0,1 % celkové plochy lesa (v roce 2008 byl výskyt evidován na 2,0 tis. ha). Obranné zásahy se uskutečnily na celkové rozloze necelých 300 ha, což představuje jednu z nejnižších hodnot za poslední desetiletí (v roce 2008 se jednalo o rozlohu cca 250 ha). Z hlediska jednotlivých druhů či skupin listožravého hmyzu se jednalo především o výskyt defoliátorů na jehličnanech (celkem ha). Z toho bekyně mniška (Lymantria monacha) byla evidována na ploše 725 ha, ploskohřbetky na smrku (Cephalcia spp.) na ploše 896 ha a pilatky na smrku (Pristiphora abietina, Pikonema spp.) na ploše 72 ha. Na listnatých dřevinách byl evidován výskyt defoliátorů na cca 575 ha (dominantně se jednalo o obaleče a píďalky na dubech), což je opět jedna z nejnižších hodnot za poslední léta. Lze tedy konstatovat, že listožravý hmyz nezpůsobil v roce 2009 významnější poškození lesních porostů a obdobný stav se očekává i v roce Z tzv. ostatního hmyzu stojí za zmínku poškození jehličnatých výsadeb klikorohem borovým (Hylobius abietis), jež bylo v roce 2009 evidováno v obdobném rozsahu jako v minulých letech (kolem 1,4 tis. ha). Za účelem zamezení žírů bylo ošetřeno kolem 6,1 tis. ha výsadeb, což představuje cca třetinu plochy jehličnatých výsadeb v daném roce. Z regionálního hlediska bylo nejvíce poškozeno území Jihočeského, Plzeňského kraje a Středočeského kraje, kde bylo evidováno kolem 50 % celorepublikového rozsahu škodlivého výskytu klikoroha (souvislost s abiotickým poškozemím z let 2007 a 2008 je zde zjevná). Obratlovci Poškození výsadeb a kultur drobnými hlodavci v roce 2009 bylo evidováno na rozloze necelých 450 ha, což představuje znatelný pokles proti roku 2008 (cca 600 ha). Rodenticidy bylo ošetřeno cca 500 ha. Nejvíce bylo zasaženo území Jihomoravského a Ústeckého kraje, kde bylo zaznamenáno 40 % celorepublikového rozsahu poškození. Poškození lesa zvěří, jež v Česku představuje trvale jeden z nejvýznamnějších negativních vlivů vůbec (působící zejména dlouhodobě), není v tomto příspěvku stejně jako v minulých letech blíže hodnoceno. Důvodem je hlavně nedostatek objektivních údajů jak o výši poškození, tak i o početních stavech jednotlivých druhů zvěře. Z dostupné myslivecké evidence (přes její rozpornost) však jednoznačně vyplývá, že početní stavy zvěře stagnují či dále narůstají (nejvíce u zvěře nepůvodní), což samo o sobě svědčí o nefunkčnosti stávající právní úpravy. Neúměrný rozsah poškození lesa zvěří je pak jen odrazem výše uvedených skutečností. Houbové choroby Druhové spektrum hub zjišťované na odumírajících sazenicích i na chřadnoucích výsadbách z let minulých bylo obdobné (dominovaly houby z rodu Fusarium, Alternaria, Botrytis, častěji byl nalézán ještě Cylindrocarpon a spíše saprofytické houby z r. Penicillium a Cladosporium). Rozbory zaslaných vzorků v letních měsících a na podzim ukazují na stabilní výskyt mikromycetů (především z rodu Fusarium, Verticillium, Cytospora, Cylindrocarpon a Alternaria, Trichothecium a Mucor) na semenáčcích a sazenicích prakticky všech druhů dřevin. 21

22 V létě byl registrován výskyt četných listových skvrnitostí. Na buku bylo zjištěno silné napadení houbami rodu Discosia a Apiognomonia errabunda. Na lípách byl zaznamenán silný výskyt hub Apiognomonia tiliae, Cercospora microsora. Nápadný byl i častý výskyt padlí na dubech (Microsphaera alphitoides) a javorech (Uncinula). Druhové spektrum hub nalezených na jehličnanech bylo pestré: pokračovalo výrazné prosychání borovic (především borovice černé) nejčastěji působené houbou Sphaeropsis sapinea. Za zmínku stojí jednotlivé nálezy této houby na semenáčcích borovice lesní v Polabí. Zajímavý byl i registrovaný zvýšený výskyt sypavek i na jiných jehličnanech než na borovicích (Lophodermium piceae na smrku ztepilém a pichlavém, Rehmielopsis abietis a Hypodermella nervisequia na jedli, Mycosphaerella laricina na modřínu). Dominantním houbovým škůdcem z této skupiny v ČR zůstává sypavka borová (Lophodermium pinastri, L. seditiosum). Rozsah škod způsobených sypavkou borovou byl v r celkem průměrný (byla hlášena z více než ha). Červená sypavka borovic (Mycosphaerella pini) se v ČR vyskytuje prakticky výhradně ve svém anamorfním stádiu (Dothistroma septospora). Škody jí působené na borovici černé a dalších introdukovaných borovicích však nevzbuzují větší obavy. Další karanténní houba, původce hnědé sypavky borovic (Mycosphaerella dearnessii), resp. její anamorfní stádium Lecanosticta acicola, zjištěná na borovici blatce v jižních Čechách, zřejmě nebude v Česku zatím významněji rozšířena. Na řadě míst bylo možné registrovat prosychání olší (zejména břehové porosty), na němž se často podílí především houba Phytophthora alni a další půdní oomycety, které mohou být významným fenoménem spolupodílejícím se na chřadnutí dřevin podél vodotečí. Houby rodu Phytophthora jsou v posledních letech stále častěji diagnostikovány i z dalších chřadnoucích listnáčů. Laboratorním šetřením byly z nekróz chřadnoucích jasanů izolovány potenciálně patogenní houby z rodů Fusarium, Verticillium, Phomopsis a Chalara fraxinea, které se na tomto jevu výraznou měrou podílejí. Houba Chalara fraxinea (teleomorfní stadium Hymenoscyphus albidus) je v posledních letech považována za jednoho z důležitých původců chřadnutí až odumírání jasanů v širším regionu střední Evropy. Již v roce 2008 jsme registrovali rozsáhlé napadení náhradních porostů smrku pichlavého v severovýchodním Krušnohoří houbou Gemmamyces piceae. Řada takto postižených smrků byla navíc napadena ještě houbou Sirococcus strobilinus a infikována dřevokaznými houbami. Tyto houby společně s poškozováním stromů spárkatou zvěří zde začínají na řadě míst již ohrožovat existenci těchto porostů. ha Obrázek 3. Evidovaný výskyt sypavky borové od roku

23 Stálým problémem zůstává i prosychání až odumírání smrkových porostů napadených václavkami na severní Moravě a ve Slezsku a místy i jinde lze situaci hodnotit jako ještě kalamitní. Celkové množství evidovaného vytěženého václavkového dříví v r dosáhlo téměř stejné hodnoty jako v r (177 tis. m 3 ). Letošní výhled Je zřejmé, že stejně jako v minulém roce bude největší bezprostřední riziko v ochraně lesa v roce 2010 nadále představovat trvající velkoplošné přemnožení podkorního hmyzu na jehličnanech, zejména pak na smrku. Přetrvávající krize celého odvětví lesního hospodářství, spojená s nízkými cenami a odbytovými problémy na trhu se dřívím, stabilizaci situace nepřeje, spíše ji dále zhoršuje. Zvládnutí kalamity bude proto vyžadovat opět mimořádné úsilí jak ze strany provozních lesníků, tak i orgánů státní správy lesů. Relativně dlouhá a na sníh bohatá zima 2009/2010 alespoň vytváří příznivější situaci ve vláhovém zásobení porostů, což se pozitivně promítne do jejich celkové vitality. Velkým přínosem by také byla deštivá a chladnější vegetační sezóna, zejména v období rojení kůrovců. Z hlediska ostatních škodlivých činitelů je výhled do letošního roku již mnohem příznivější, odhlédneme-li ovšem od problematiky poškozování lesa zvěří, jež představuje trvalou zátěž českého lesnictví, zatím stále s minimální nadějí na brzkou nápravu, zato oplývající množstvím demagogické rétoriky. Poznámka: Předložený přehled je stručnou verzí podrobnější zprávy, která jako každoročně vyjde ve Zpravodaji ochrany lesa Supplementu 2010 (vydavatel VÚLHM, v. v. i.) a bude k dispozici i na internetových stánkách ústavu ( Ing. Miloš KNÍŽEK, Ph.D. Ing. Jan LIŠKA Ing. Roman MODLINGER Ing. Vítězslava PEŠKOVÁ, Ph.D. Dr. František SOUKUP, CSC. Výzkumný ústav lesního hospodařství a myslivosti, v. v. i. Lesní ochranná služba Jíloviště-Strnady 136 CZ Praha 5 Zbraslav los@vulhm.cz; knížek@vulhm.cz 23

24 ZAGROŻENIE LASÓW GÓRSKICH W POLSCE W ROKU 2009 I PROGNOZA NA ROK 2010 Wojciech Grodzki Marcin Jachym Wstęp W problematyce ochrony lasów górskich i podgórskich roku 2009 nadal dominowały kwestie związane z zamieraniem drzewostanów świerkowych objętych występowaniem kambiofagów z zespołu kornika drukarza. Trwająca od kilku lat dynamiczna gradacja tych owadów w zachodniej części Karpat (GRODZKI 2009c)przesuwa się stopniowo w kierunku południowym i wschodnim. Jednocześnie w 2009 r. pojawiły się symptomy narastania frekwencji korników w Sudetach, gdzie dotąd ich stan był względnie stabilny, a zagrożenie niewielkie. Wszystko wskazuje na to, że także rok 2010 upłynie pod znakiem świerka i kornika drukarza, którego występowanie będzie ostatecznie determinowane skutkami obecnej zimy oraz warunkami pogodowymi sezonu wegetacyjnego. Stan zdrowotny drzewostanów górskich i podgórskich pozostaje pod znaczącym wpływem chorób korzeni zgnilizny opieńkowej (Armillaria spp.) i huby korzeni (Heterobasidion annosum), które z największą szkodliwością występują w środkowej i wschodniej części Sudetów oraz w zachodniej i środkowej części Karpat. Powierzchnia objętych nimi drzewostanów zmniejszyła się w stosunku do roku 2008, co do pewnego stopnia może być efektem korzystnych dla świerczyn warunków meteorologicznych ostatniego sezonu wegetacyjnego. W rejonie Sudetów na znacznej powierzchni odnotowano symptomy zakłócenia stosunków wodnych oraz skutki szkód od śniegu i wiatru, który w roku 2009 wpłynął także na drzewostany wschodniej części Karpat. Oddziaływanie czynników abiotycznych w znaczący sposób kształtuje na odporność drzewostanów na zagrożenia ze strony czynników biotycznych, co przejawia się zwłaszcza w odniesieniu do świerczyn i związanych z nimi owadów kambiofagicznych (CAPECKI 1981). Prezentowane w artykule dane pochodzą z opracowania dotyczącego aktualnego i prognozowanego zagrożenia lasów górskich Polski, które corocznie przygotowywane jest w Instytucie Badawczym Leśnictwa w Krakowie (GRODZKI, JACHYM 2010). Szkody atmosferyczne Wywroty i złomy usunięte w 2009 roku na obszarze Karpat, a zwłaszcza Sudetów, były niższe od średniej wieloletniej; nigdzie nie zanotowano szkód o wymiarze katastrofalnym. Największe ilości drewna ze szkód usunięto w nadleśnictwach Beskidu Śląskiego i Żywieckiego objętych gradacją korników, mniejsze w Sudetach Zachodnich i Środkowych, w Kotlinie Kłodzkiej oraz na Przedgórzu Sudeckim. W okresie zimy 2009/2010 w wielu rejonach kraju powstały w drzewostanach szkody od okiści i szadzi, a lokalnie także wiatrołomy. Wyróbka drewna z tych szkód w terminie wynikającym z potrzeb ochrony lasu będzie miała istotne znaczenie w kształtowaniu się zagrożenia drzewostanów ze strony owadów kambio- i ksylofagicznych. 24

25 Szkodniki liściożerne i szkodniki upraw Zagrożenie lasów górskich i podgórskich ze strony szkodników liściożernych jest obecnie znikome. Wyniki jesiennych poszukiwań larw Cephalcia spp. z 2009 r. wskazują na słabe (+) zagrożenie świerczyn na powierzchni 78 ha w Nadleśnictwie Ujsoły (Beskid Żywiecki), a w 9 nadleśnictwach (8 w Sudetach i 1 w Karpatach) szkodniki te występują w stanie ostrzegawczym. W roku 2009 w czterech nadleśnictwach w Sudetach stwierdzono uszkodzenia świerków spowodowane przez żery Pristiphora abietina Christ. Lymantria monacha (L.) występuje w stanie ostrzegawczym na Przedgórzu Sudeckim (180 ha) oraz w Karpatach (24 ha). Uszkodzenia spowodowane na modrzewiach przez Coleophora laricella Hbn. stwierdzono na powierzchni 1732 ha w Sudetach i na Przedgórzu Sudeckim, gdzie wystąpiły także uszkodzenia dębów przez Tortrix viridana (L.) na obszarze 1035 ha. W uprawach sudeckich lokalnie wystąpiły szkody powodowane przez Hylobius spp. (141 ha), a w karpackich młodnikach jodłowych przez Dreyfusia nordmannianae Eckst. (49 ha). Szkody w odnowieniach nadal wyrządza zbyt liczna zwierzyna. Owady kambiofagiczne Problem wzmożonego występowania owadów kambiofagicznych w lasach górskich Polski od szeregu lat dotyczy wyłącznie drzewostanów świerkowych. Od roku 2003 w zachodniej części Karpat ma miejsce gwałtowny rozpad drzewostanów objętych gradacją korników, skutkujący intensywnymi cięciami sanitarnymi na znacznych powierzchniach (GRODZKI 2007, 2009c). Wynika to z głównej mierze ze znacznej podatności świerczyn na atak tych owadów, związanej zarówno z osłabieniem drzew jak i występowaniem na dużych obszarach drzewostanów świerkowych litych lub zdominowanych przez ten gatunek będących w zaawansowanym wieku. Rozmiar cięć sanitarnych w Sudetach w roku 2009 wynikał przede wszystkim z wyróbki posuszu (63% drewna z cięć sanitarnych). W drzewostanach zachodniej części Karpat pozyskanie drewna z cięć sanitarnych oraz miąższość drzew zasiedlonych uległy ograniczeniu o 40% w stosunku do roku 2008 (ryc. 1), głównie w wyniku spadku intensywności wydzielania się drzew w rejonie gradacji korników (posusz stanowił 87% pozyskanego drewna). W środkowej i wschodniej części Karpat rozmiar cięć sanitarnych także uległ zmniejszeniu, a udział posuszu w cięciach sanitarnych wyniósł 74%. Na istniejące zróżnicowania w nasileniu występowania kambiofagów świerka wskazuje porównanie nasilenia wydzielania się posuszu czynnego, pozyskanego z 1 ha drzewostanów w poszczególnych nadleśnictwach (ryc. 1). Obszar zamierania świerczyn obejmuje nadal głównie zachodnią i środkową część Karpat, z największym nasileniem w Beskidzie Żywieckim. Tempo rozpadu drzewostanów objętych gradacyjnym wystąpieniem korników jest tu wciąż bardzo wysokie (w czterech jednostkach nasilenie wydzielania się posuszu czynnego przekracza 10 m 3 /ha rocznie), jednak we wszystkich jednostkach doszło do jego ograniczenia, a obszar objęty tym procesem przemieszcza się na wschód. Do załamywania się gradacji przyczynił się w znacznej mierze wielki wysiłek służb leśnych włożony w prace z zakresu czynnej ochrony lasu. Baza żerowa kornika drukarza i towarzyszących mu gatunków, kurcząca się wskutek prowadzonych cięć, jest jednak nadal znaczna w nadleśnictwach Beskidu Żywieckiego zachowały się znaczne połacie świerczyn o wysokiej zasobności i w zaawansowanym wieku. Do znacznego wzrostu tempa wydzielania się posuszu czynnego doszło natomiast na obszarze Sudetów. Wzrost ten, będący pochodną szkód wyrządzonych przez huragan Cyryl ze stycznia 2007 r. (GRODZKI, JACHYM 2008), zaznacza się najwyraźniej w najsilniej wówczas uszkodzonych nadleśnictwach. Zgodnie bowiem ze znanymi prawidłowościami, wzrost frekwencji owadów kambiofagicznych następuje zwykle począwszy od drugiego roku po wiatrołomie (BOUGET, DUELLI 2004; GRODZKI et al. 2007; GRODZKI, GUZIK 2009). 25

26 Występowanie owadów kambiofagicznych w parkach narodowych było zbliżone jak w sąsiadujących lasach gospodarczych (ryc. 1) Najwyższe nasilenie (z tendencją wzrostową) odnotowano w trzech parkach położonych w rejonie gradacji karpackiej: Babiogórskim, Tatrzańskim i Gorczańskim, a w P.N. Gór Stołowych (wschodnia część Sudetów), gdzie od kilku lat zaznaczał się wzrost nasilenia wydzielania się posuszu czynnego, w roku 2009 nastąpiło jego zmniejszenie. Ryc. 1. Miąższość zasiedlonego posuszu, wywrotów i złomów w latach (wykres) oraz nasilenie występowania owadów kambiofagicznych wyrażone miąższością drzew zasiedlonych pozyskanych z 1 ha drzewostanów świerkowych w Sudetach i Karpatach w roku 2009 (mapa). Skala wg CAPECKIEGO (1981), zmodyfikowana. Analiza przeprowadzona w Nadleśnictwach: Krościenko, Myślenice, Nawojowa, Nowy Targ i Piwniczna (środkowa część Karpat) na próbie 314 świerków wykazała, że na 304 z nich (97%) stwierdzono obecność Ips typographus (L.), na 206 (66%) Pityogenes chalcographus (L.), na 143 (46%) Polygraphus poligraphus (L.), a na 64 (20%) Tetropium sp. Wskazuje to na rzeczywistych sprawców zamierania świerków i potwierdza decydującą rolę I. typographus w dynamice tego procesu. W nadleśnictwach Beskidu Śląskiego i Żywieckiego, w których jego populacje weszły już w fazę retrogradacji, zaznacza się wysoka frekwencja P. chalcographus, co wskazuje na podobny rozwój sytuacji jak w okresie po gradacji kornika drukarza w Sudetach (GRODZKI 2009a), a zarazem utrudnia prowadzenie postępowania ochronnego. W latach miało miejsce wzmożone zamieranie modrzewia, które wystąpiło głównie w Sudetach (GRODZKI 2009b). W roku 2009 rozmiar cięć sanitarnych był zbliżony jak w roku 2006, ze znaczną przewagą usuniętych wywrotów i złomów (73%). Udział drzew zasiedlonych przez owady, zwłaszcza kornika modrzewiowca Ips cembrae (Heer) w rejonie Sudetów wyniósł 18% (w 2008 r. 63%). Ograniczeniu uległo także zamieranie młodszych drzewostanów, szczególnie w Górach Izerskich. Z uwagi na rolę modrzewia w restytucji lasu w terenach poklęskowych, konieczne jest zachowywanie w nich reżimu sanitarnego w celu niedopuszczenia do rozrodu tego szkodnika. Rozmiar cięć sanitarnych w drzewostanach jodłowych i sosnowych w Karpatach, będący wyrazem tempa ubywania drzew, był nadal stosunkowo niski i wynikał głównie z likwidacji szkód pochodzenia abiotycznego. Rozmiar cięć sanitarnych w drzewostanach liściastych w roku 2009 ponownie był nieznacznie mniejszy niż przed rokiem. Na Przedgórzu Sudeckim cięcia sanitarne 26

27 dotyczyły drzewostanów dębowych i brzozowych, w Karpatach bukowych. Dominowało usuwanie wywrotów i złomów (72%), przy stosunkowo niewielkim pozyskaniu drzew posuszowych. Prognozowane zagrożenie w roku 2009 W roku 2010 można przewidywać dalsze zmiany w zagrożeniu drzewostanów, których kierunek będzie podobny do zarysowującego się już w roku Należy oczekiwać dalszego ograniczenia intensywności zamierania drzewostanów świerkowych w zachodniej części Karpat, szczególnie w jednostkach, w których proces ten rozpoczął się najwcześniej. Zagrożenie utrzymywać się będzie w części południowej tego obszaru, gdzie wobec stale znacznej potencjalnej bazy żerowej i wysokiej liczebności korników należy koncentrować działania ochronne. Dotyczy to także nadleśnictw RDLP Kraków o większym udziale drzewostanów świerkowych oraz obszarów objętych ochroną czynną w leżących w sąsiedztwie parkach narodowych. Drugim obszarem narastającego zagrożenia będzie rejon całych Sudetów, za wyjątkiem ich krańców zachodnich, objętych już w przeszłości zamieraniem drzewostanów. Narastanie intensywności wydzielania się posuszu czynnego może bowiem oznaczać początek gradacji owadów kambiofagicznych, będącej pochodną wiatrołomów z roku Wymaga to dużej mobilizacji w działaniach ochronnych, stanowiącej warunek niedopuszczenia do gwałtownego rozpadu świerczyn na znacznych obszarach. Mimo korzystniejszych warunków sezonu wegetacyjnego 2009 r. drzewostany świerkowe są nadal silnie osłabione. Obniżona odporność drzewostanów przy wysokiej liczebności korników przełoży się na nadal znaczne zagrożenie świerczyn. Jego wielkość ostatecznie determinować będą warunki pogodowe w okresie wiosennej rójki chrząszczy, a następnie podczas całego sezonu wegetacyjnego w roku Literatura BOUGET, C., DUELLI, P., 2004: The effects of windthrow on forest insect communities: a literature review. Biological Conservation 118: CAPECKI, Z., 1981: Zasady prognozowania zagrożenia oraz ochrona górskich lasów świerkowych przed owadami na tle szkód wyrządzanych przez wiatr i okiść. Prace Inst. Bad. Leś. nr 584: GRODZKI, W., 2007: Spatio-temporal patterns of the Norway spruce decline in the Western Beskidy mountains in Poland. J. For. Sci. 53, 2007 (Special Issue): , 2009a: Entomofauna of dying young spruces Picea abies (L.) Karst. in the area after forest decline in the Izerskie Mountains. Fol. For. Pol. 51, 2: , 2009b: Kornik modrzewiowiec Ips cembrae (Heer) (Coleoptera, Curculionidae, Scolytinae) w młodnikach i starszych drzewostanach modrzewiowych południowej Polski. Leśne Prac. Bad. 70 (4): , 2009c: Przestrzenne uwarunkowania rozwoju obecnej gradacji kornika drukarza Ips typographus (L.) w Beskidzie Śląskim i Żywieckim. Prace Kom. Nauk Roln., Leś. i Weter. PAU 11: , GUZIK, M., 2009: Wiatro- i śniegołomy oraz gradacje kornika drukarza w Tatrzańskim Parku Narodowym na przestrzeni ostatnich 100 lat. Próba charakterystyki przestrzennej. Konferencja Długookresowe zmiany w przyrodzie i użytkowaniu obszaru TPN, Zakopane: , JACHYM, M., 2008: Zagrożenie lasów górskich w Polsce w roku 2007 i prognoza na rok In KUNCA A. (ed.) Aktuálne problémy v ochrane lesa 2008, zborník referátov z mezinárodnej konferencie, v. Novom Smokovci. s

28 , JACHYM, M., 2010: Zagrożenie lasów górskich i podgórskich. [W:] Krótkoterminowa prognoza występowania ważniejszych szkodników i chorób infekcyjnych drzew leśnych w Polsce w 2010 roku. Instytut Badawczy Leśnictwa, Analizy i Raporty (w druku)., STARZYK, J.R., KOSIBOWICZ, M., MICHALCEWICZ, J., MĄCZKA, T., 2007: Windthrowns and spruce bark beetles in protected areas in Polish mountains. Survey and experiences. In: HOYER-TOMIC- ZEK U., KNÍŽEK M., FORSTER B., GRODZKI W. Proc. of the IUFRO Unit : Methodology of Forest Insect and Disease Survey in Central Europe , BFW Vienna: Doc. Dr hab. Wojciech GRODZKI Dr inż. Marcin JACHYM Instytut Badawczy Leśnictwa Zakład Gospodarki Leśnej Regionów Górskich ul. Fredry Kraków, Polska W.Grodzki@ibles.waw.pl; M.Jachym@ibles.waw.pl 28

29 BUDOVANIE INFRAŠTRUKTÚRY VÝSKUMU NA NLC - LVÚ ZVOLEN SO ZAMERANÍM NA OBLASŤ POPULAČNEJ DYNAMIKY HMYZÍCH ŠKODCOV LESNÝCH DREVÍN Milan Zúbrik Andrej Kunca Tomáš Bucha Ladislav Kulla Tomáš Hlásny Jozef Vakula Andrej Gubka Juraj Galko Roman Leontovyč Úvod Realizovanie výskumu v lesníctve môže posilňovať ekologickú stabilitu krajiny, zlepšiť racionálne využívanie prírodných zdrojov (multifunkčný charakter úžitkov z lesa), zvýšiť funkčný potenciál krajiny, vytvoriť nové impulzy pre komplexný rozvoj vidieckej krajiny, ktorej je les neoddeliteľnou súčasťou a podporiť zvýšenie zamestnanosti v sociálne najcitlivejších regiónoch. Samotný výskum ale nič z toho nedokáže. Zhromažďuje doterajšie a získava nové poznatky a informácie, analyzuje ich, spracováva, upravuje a potom ich uplatňuje pri tvorbe vedeckých a odborných publikácií, stanovísk, technológií, odporúčaní, posudkov a legislatívy. Takto výskum poskytuje svoje výsledky spoločnosti. Potom už závisí len na spoločnosti, na súkromných firmách, štátnej správe a inštitúciách do akej miery dokážu tieto informácie využiť vo svoj vlastný prospech, v prospech rozvoja krajiny, spoločnosti, regiónov, podnikov Lesnícky výskum sa na Slovensku vďaka Národnému lesníckemu centru Lesníckemu výskumnému ústavu Zvolen (ďalej NLC - LVÚ Zvolen ) realizuje už 112 rokov. Poskytuje celé spektrum vysoko odborných informácií a údajov využívaných nielen v lesníctve ale aj v ďalších odvetviach. Hlavné smery lesníckeho výskumu na NLC - LVÚ Zvolen Sú definované vo Výskumnom zámere NLC - LVÚ Zvolen na roky Výskumný zámer NLC - LVÚ Zvolen sa zakladá na týchto piatich špecifických cieľoch: Ekonomická životaschopnosť lesného hospodárstva. Integrovaná ochrana lesa s dôrazom na smrečiny. Ekologická stabilita lesných ekosystémov. Environmentálne priaznivé a ekonomicky efektívne obhospodarovanie lesa. Inventarizácia, monitoring a hospodárska úprava lesa. V rámci integrovanej ochrany lesa sa NLC - LVÚ Zvolen zameriava na použitie vhodných metód ochrany lesa, čo predpokladá poznanie základných charakteristík správania sa škodlivých činiteľov v lesoch a najmä možné zmeny ich pôsobenia v podmienkach klimatickej zmeny, či už vo fáze zakladania nových lesných porastov alebo pri ich výchove. Klimatická zmena a voľný obchod s rastlinným materiálom pôsobia stimulačne na aktivitu väčšiny biotických škodcov. V pôvodnom areáli často indiferentný druh zavlečený do nových podmienok sa často správa agresívne a stáva sa obávaným inváznym druhom. V kontexte ekologizácie obrany sa postupne ustupuje od chemických metód a hľadajú sa iné alternatívy. Ide hlavne o biologické a biotechnologické me- 29

30 tódy ochrany a obrany pred pôsobením biotických škodlivých činiteľov. Pre zvýšenie efektívnosti ochrany a obrany treba presadzovať systematické zabezpečovanie ich správnej a včasnej diagnostiky a zhodnotenia ich rizikovosti pre stabilitu porastu. Výstupom výskumu sú návrhy optimalizácie metód ochrany lesa. Výskum sa zameriava najmä na smrečiny, ktoré sú v súčasnosti najviac ohrozené pôsobením škodlivých činiteľov v lesoch, ale nevyhýba sa ani ďalším drevinám potenciálne ohrozeným škodlivými činiteľmi v lesoch. Výsledky výskumu na NLC - LVÚ Zvolen v poslednom období Internetové nástroje pre štátnu správu, vlastníkov a užívateľov lesa Internet dnes poskytuje nebývalé možnosti správy a poskytovanie informácií. Vďaka optimalizovaným webovým službám sa podstatne zvyšuje dostupnosť priestorových informácií. 1. Pripravil sa komplexný geografický informačný systém Poľovnícky GIS, ktorý bol ponúknutý štátnej správe. Umožňuje jednoduchú správu informácií o poľovných revíroch cez internet. Systém bol predstavený na medzinárodných podujatiach a získal niekoľko ocenení nlcsk.org/polovgis 2. Satelitné snímky pomáhajú identifikovať kalamitu. Vyvinul sa nástroj na zobrazovanie kompozície satelitných snímok, vhodných pre vizuálnu interpretáciu zmien stavu lesných porastov. Aplikácia je prístupná cez internetový prehliadač. Zmeny v stave lesa sú zobrazené v odtieňoch červenej farby. Polohová lokalizácia je možná pomocou hraníc obvodných lesných úradov (OLÚ), lesných hospodárskych celkov (LHC) a porastov (JPRL) index.html 3. Pripravil sa systém pre on-line informovanie verejnosti o vývoji populácie lykožrúta smrekového s 1 týždňovou aktualizáciou. Systém je v štádiu overovacej prevádzky Nové metódy v ochrane lesa V tejto oblasti sa získalo v poslednom období mnoho nových poznatkov. 1. Pripravuje sa metodika pre aplikáciu biopreparátu na báze entomopatogénnej huby Beauveria bassiana pre použitie v boji s lykožrútom smrekovým. Táto huba dokázala v laboratórnych podmienkach likvidovať lykožrúta bez väčších problémov. Problémom zostáva jej aplikácia v prírodných podmienok, kde zatiaľ narážame na viacero problémov. Už dnes je k dispozícii metodika pre jej použitie na ležiace kmene a pripravuje sa metodika pre použitie v lapačoch. Metóda bude len doplnkovou metódou. Zatiaľ spracovanie dreva a odkôrnenie zostávajú hlavné metódy boja. 2. Na trh sa uviedli dva prípravky na ochranu kultúr so zverou. Otestovali sa 3 receptúry z čisto prírodných produktov v ochrane sadeníc. Na registráciu sa navrhli 2 hotové produkty (Repelan a Repos) pôsobiace ako repelenty proti lesnej zveri. Repelan sa zaviedol do výroby a v súčasnosti sa už predáva. 3. Overovala sa schopnosť vodných výluhov vybraných rastlín pôsobiť na vývoj húseníc mníšky veľkohlavej. Dreviny orech a jaseň prejavili v pokusoch dobrý antifidantný účinok. Pokusy pokračujú a hľadá sa metodika maloplošného použitia. 4. Testujú sa nové prípravky na báze mikrosporídií pre použitie proti mníške veľkohlavej. V pokusoch dokázali prakticky 100 % selektivitu len na húsenice škodcu. Mortalita húseníc je zatiaľ nižšia. Hľadajú sa cesty jej zvyšovania. 30

31 Činnosť LOS Poznatky získané v rámci výskumu sa prenášajú do praxe cez činnosť Lesníckej ochranárskej služby (LOS). LOS pôsobí na území Slovenska od roku Jej činnosť sa do prijatia zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch riadila štatútom, ktorý schválilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR pod č. 403/ LOS nadviazala na dlhoročné tradície v sledovaní zdravotného stavu lesov na Slovensku. Už v roku 1959 je vládnym uznesením č. 775 pri výskume ochrany lesa zriadená tzv. kontrolná a prognózna služba. Táto sa v roku 1962, v zmysle Smernice č. 100, zbierky pokynov štátnych lesov 1963 modifikovala na Laboratórium ochranárskej kontroly. Činnosť laboratória neskôr upravovali Smernice na ochranu lesa v SSR, vydané MLVH SSR v r a Pokyny MLVH SSR na vykonávanie ochranárskej kontroly (Spravodajca MLVH SSR čiastka 9, z augusta 1985). Lesnícka ochranárska služba zabezpečuje: a) monitorovanie zdravotného stavu lesa a výskyt škodlivých činiteľov, a) vypracováva prognózy vývoja škodlivých činiteľov a vydáva signalizačné správy, a) plní úlohy rastlinolekárskej starostlivosti na úseku lesného hospodárstva podľa zákona NR SR č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti, a) vykonáva expertíznu, poradenskú a vzdelávaciu činnosť pri ochrane lesa, a) posudzuje projekty ozdravných opatrení na hospodárenie v lesoch pod vplyvom imisií, a) ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov pri ochrane lesa a a) poskytuje údaje pre tvorbu informačného systému. Lesnícka ochranárska služba poskytuje poradenskú službu pre vlastníkov lesov, pripravuje stanoviská pre MP SR, organizuje semináre Tabuľka 1. Vývoj predkladania hlásení L 116 Rok Počet hlásení Výmera lesa (tis. ha) do roku všetky lesy

32 Počet účastníkov Obrázok 1. Počet registrovaných účastníkov medzinárodných seminárov Aktuálne problémy v ochrane lesa Výskumno-demonštračné objekty budú pomáhať uplatňovať poznatky z ochrany lesa priamo v praxi Spolupráca vedy, vývoja a praxe formou prevádzkovania spoločných výskumno-demonštračných objektov sa rozbehla v roku Objekty sú zamerané na rekonštrukciu smrečín. Priamo v praxi sa budú overovať poznatky získané v rámci riešenia viacerých vedeckých projektov. Porasty bude obhospodarovať vlastník, ale podľa nových metód v spolupráci s pracovníkmi lesníckeho výskumného ústavu. Dosial sa pripravili dva objekty. VDO Kysuce s lokalitou Polom (635 ha) a Husárik (609 ha) a VDO Kozie Chrbty pri Spišskej Teplici na výmere ha. Objekty majú štatút schválený vlastníkom, NLC a Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Prostriedky na ich obhospodarovanie bude dávať z časti vlastník a z časti NLC (z prostriedkov získaných z eurofondov). Analyzujeme vplyv klímy na lesy Komplexne sme analyzovali vplyv klímy na lesy Slovenska. Časť výsledkov sa ešte spracováva, ale základné informácie sú už známe a verejnosť s nimi bola oboznámená. Všetky strategické rozhodnutia v oblasti ochrany lesa by mali vziať v úvahu nižšie uvedené zistenia. Výrazne totiž ovplyvnia aj pôsobenie škodcov. Všetky tvrdenia sú podložené radom pozorovaní, sledovaní a analýz. 2. Zvýšenie koncentrácie CO 2 v atmosfére. 3. Zvýšenie intenzity fotosyntézy, využívania vody, rezistencie voči stresu. 4. Zvýšenie teploty vzduchu (následne zmena dĺžky VO). 5. Zmena produktivity, kompetičných vzťahov medzi druhmi, posun distribučných areálov druhov a pod. 6. Zmeny množstva a distribúcie zrážok (zmena intenzity a trvania periód sucha). 7. Zmena produktivity, zvýšenie mortality v dôsledku sucha, oslabenie obranných mechanizmov stromov, vyššia náchylnosť na napadnutie. 8. Zmena režimu abiotických disturbancií (lesné požiare, vetrové kalamity, záplavy). 32

33 9. Zvýšenie rizika lesných požiarov v južných oblastiach a nížinách, vyššia frekvencia vetrových kalamít. 10. Zmena režimu biotických disturbancií (zmena distribúcie a pop. dynamiky škodcov a patogénov). 11. Priame a nepriame dopady, nové druhy škodcov, možné zmeny hostiteľských drevín, pozitívne aj negatívne zmeny. Edičná činnosť vedeckých pracovníkov v odbore ochrana lesa Pripravilo sa celé spektrum informačného materiálu pre oblasť ochrany lesa, najmä atlasy pre určovanie škodcov, brožúry a odborné články v časopise Les/Lesokruhy. V rokoch sa napríklad v časopise LES publikovala špeciálna rubrika venovaná len škodcom. Pripravili a publikovali sa dva atlasy škodcov (v súčasnosti sa pripravuje najväčší z nich súborné dielo o škodcoch stredoeurópskych lesov), pripravili sa letáky do časopisu Les/Letokruhy a pripravujú sa ďalšie. Nasleduje len niekoľko príkladov z bohatej publikačnej činnosti ako výstupu vedy v oblasti ochrany lesa na NLC - LVÚ Zvolen. NOVOTNÝ, J., ZÚBRIK, M. a kol.: Biotickí škodcovia lesov Slovenska Vydal: Polnochem, a. s., 2004, Tlač: Neografia, Formát: B5, 208 strán. ISBN Dostupnosť: knižnica NLC. Zúbrik, M., Novotný, J. a kol.: Kalendár ochrany lesa Vydal: Polnochem, a. s., Tlač: Neografia, a. s., 2004, 2. vydanie, Formát: B5, 94 strán. ISBN Dostupnosť: knižnica NLC. 33

34 VAKULA, J., BRUTOVSKÝ, D., KUNCA, A., GUBKA, A., VARÍNSKY, J., ZÚBRIK, M., LEONTOVYČ, R., LONGAUEROVÁ, V., NIKOLOV, CH.: Vyhodnotenie monitoringu lykožrúta severského Ips duplicatus Sahlberg na severozápadnom Slovensku v roku 2007 Vydal: NLC - LVÚ Zvolen, 2008, Formát: A4, 25 strán. Dostupnosť: knižnica NLC. VAKULA, J., ZÚBRIK, M. a kol.: Odborná príručka Ochrana smrečín proti podkôrnym škodcom na plochách po vetrovej kalamite z 19. novembra 2004 Príručka je súčasťou využitia finančných prostriedkov z Fondu solidarity Európskej únie. Vydal: NLC - LVÚ Zvolen, 2006, Formát: B5, 36 strán. Dostupnosť: knižnica NLC. VAKULA, J., ZÚBRIK, M.: Projekt ochrany lesa na území TANAP-u po vetrovej kalamite zo dňa pre štátne subjekty Realizačný projekt pre rok Vydal: NLC - LVÚ Zvolen, 2007, Formát: A4, 68 strán. Dostupnosť: knižnica NLC. KUNCA, A., ZÚBRIK, M., NOVOTNÝ, J. a kol.: Škodlivé činitele lesných drevín a ochrana pred nimi Vydal: NLC - LVÚ Zvolen, 2007, Formát: B5, 208 strán. ISBN Dostupnosť: knižnica NLC. 34

35 KONÔPKA, J., KONÔPKA, B., NIKOLOV, CH.: Snehové polomy v lesných porastoch na Slovensku. Analýza kalamity zo zimy 2005/2006 Lesnícke štúdie č. 59/2008 Vydal: NLC - LVÚ Zvolen, 2008, Formát: B5, 65 strán. ISBN Dostupnosť: knižnica NLC. ZÚBRIK, M., KUNCA, A., NOVOTNÝ, J.: Hmyz a huby: atlas poškodení lesných drevín Autormi knihy sú špecialisti Lesníckej ochranárskej služby na biotických škodlivých činiteľov lesných drevín. Kniha je určená vlastníkom a obhospodarovateľom lesa, odborným lesným hospodárom, lesníkom, pracovníkom štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, študentom Lesníckej fakulty TU Zvolen a stredných lesníckych škôl a všetkým, ktorých zaujíma hmyz a huby v lesnom prostredí. Vydal: NLC LVÚ Zvolen, 2008, Formát: A4, 178 strán. ISBN Dostupnosť: knižnica NLC. NOVOTNÝ, J., VARÍNSKY, J. a kol.: Ochrana lesa. Príručka odborného lesného hospodára Vydal: Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov LVH SR, rok 2003, Formát: A5, 145 strán. ISBN Dostupnosť: knižnica NLC. 35

36 FINĎO, S., PETRÁŠ, R.: Ekologické základy ochrany lesa proti poškodzovaniu zverou Projekt bol spolufinancovaný Európskym spoločenstvom. Vydali: NLC - LVÚ Zvolen, 2007, Formát: B5, 186 strán. ISBN Dostupnosť: knižnica NLC. Záver Oblasť ochrany lesa je jednou z tých oblastí, kde prax trvalo požaduje množstvo nových informácií a kde im ich vedecká obec pravidelne predkladá v požadovanej forme a kvalite. Je jedným z príkladov dobrého fungovania vzťahu veda prax. Bolo by žiaduce, aby aj mnohé ďalšie odbory a oblasti výskumu na NLC - LVÚ Zvolen našli také úzke naviazanie na prax, ako je tomu v prípade ochrany lesa. Poďakovanie Táto práca bola vytvorená realizáciou projektu Centrum excelentnosti biologických metód ochrany lesa (ITMS: ) na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj, financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Ing. Milan ZÚBRIK, PhD. Ing. Andrej KUNCA, PhD. Ing. Jozef VAKULA Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen Stredisko lesníckej ochranárskej služby Lesnícka 11 SK Banská Štiavnica Meno.Priezvisko@nlcsk.org Dr. Ing. Tomáš BUCHA Ing. Ladislav KULLA, PhD. doc. Ing. Tomáš HLÁSNY, PhD. Ing. Andrej GUBKA, PhD. Ing. Juraj GALKO, PhD. Ing. Roman LEONTOVYČ, PhD. Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen ul. T. G. Masaryka 22 SK Zvolen Meno.Priezvisko@nlcsk.org 36

37 PROBLEMATIKA SPRACOVÁVANIA KALAMITY V ŠTÁTNOM PODNIKU LESY SR Peter Morong Ján Švančara Ivan Špilda Alena Ábelová Prehľad spracovania kalamity v rámci Slovenska Priebeh spracovávania náhodnej ťažby podľa obrázku 1 kopíruje mierne rastúcu sínusoidu s viac-menej pravidelne sa opakujúcimi maximami až do roku 2005, kedy sa pod výrazný nárast náhodnej ťažby podpísala kalamita z Obrázok 1. Priebeh spracovávania náhodnej ťažby Účinnosť opatrení prijímaných v jednotlivých rokoch v oblasti ochrany lesa do určitej miery predurčuje jej nárast v nasledujúcich obdobiach. Včasnosť, komplexnosť a optimálne využívanie všeobecne osvedčených pravidiel pri eliminácii škodlivých činiteľov sú hlavným predpokladom úspešného zvládnutia problematiky spracovania kalamity. Stav najmä smrekových porastov ako aj nekontrolovateľné premnoženie podkôrnych škodcov poukazujú na nedostatočnosť vykonávaných opatrení, podcenenie včasnosti a komplexnosti zabezpečenia ochrany lesa bez ohľadu na vlastnícke vzťahy, ekonomickú situáciu, nedostatočnú dotačnú politiku, existujúcu kontroverznú právnu úpravu vrátane neustále sa opakujúcich problémov pri realizácii vyťaženého dreva na našom ale aj svetových trhoch. Situácia v spracovaní kalamity v rámci š. p. LESY SR Priebeh spracovania kalamity v rámci š. p. LESY SR sa v zásade zhoduje z vývojom v rámci celej SR. Nedostatočné spracovanie najmä smrekovej kalamity po roku 2005 sa prejavilo v každoročnom zvyšovaní objemu náhodnej ťažby v drevine smrek a tento trend sa dá očakávať aj v roku Rastúci objem smrekovej kalamity (obr. 2) sa negatívne prejavil v náraste objemu celkovej ťažby, ktorá od roku 2005 je mierne nad bilancovanými úlohami. 37

38 Ťažba dreva celkom Ťažba dreva ihlič. Spracovaná kalamita ihlič. SM Prehľad ťažby spracovanej kalamity za LESY SR, š. p. (podiel SM kalamity na ihličnatej ťažbe v %) ,50 % 48,32 % 83,92 % 71,66 % 77,24 % 84,37 % 94,47 % Obrázok 2. Vývoj objemu smrekovej kalamity Výrazný vplyv náhodnej ťažby v smrekových porastoch v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov na zvyšovaní objemu celkovej ťažby je zrejmý najmä z jeho podielu v spracovanej ihličnatej ťažbe, kde sa už od roku 2005 pohybuje v rozmedzí od 84 % do 95 %. Prehľad o plnení, resp. prekračovaní bilancovaných úloh v ťažbe dreva je uvedený v tabuľke 1. Tabuľka 1. Prehľad o plnení resp. prekračovaní bilancovaných úloh v ťažbe dreva Rok predpoklad Údaje sú uvedené v tis. m 3 Bilancia Ťažba Kalamita Z toho kalamita SM Sprievodným javom každej nespracovanej, prípadne neskoro spracovanej a neošetrenej kalamity v smrekových porastoch, je nástup podkôrnych škodcov. Ich ničím neobmedzovaná gradácia dokáže aj z bezvýznamného kalamitného základu napadnúť a poškodiť značnú výmeru smrekových porastov a v priebehu krátkej doby (1 až 2 vegetačné obdobia) sa stáva nezvládnuteľnou bežnými spôsobmi ochrany a obrany. Sledovanie odchytov pomocou lapačov dáva dostatočne preukazný prehľad o vývoji podkôrnych škodcov za celé sledované obdobie (tab. 2). Tabuľka 2. Odchyty škodcov do feromónových lapačov Rok IT PC IT PC IT PC IT PC IT PC IT PC IT PC IT PC V miliónoch ks Ø na lapač v tis Z každoročných prehľadov (obr. 3) vidno tendenciu vývoja jednotlivých druhov škodlivých činiteľov. Rozhodujúcim poznatkom je zistenie, že za posledné 2 roky objem podkôrnikovej kalamity 38

39 predstihol kalamitu živelnú (spôsobenú abiotickými škodlivými činiteľmi) a stáva sa dominantným z celkového objemu spracovanej kalamity aj keď v sumárnom vyjadrení za roky 2002 až 2009 je podiel spracovanej živelnej kalamity najväčší. Potvrdzuje to známu skutočnosť, že akékoľvek zaváhanie pri spracovaní živelnej kalamity bez ohľadu na príčinu, ktorá ho spôsobila, je nasledované gradáciou podkôrnych škodcov v rozsahu, ktorý sa bežnými metódami boja nedarí zvládnuť Ostatná Živelná Imisná Hubová Podkôrníková Obrázok 3. Vývoj škodlivých činiteľov V súčasnosti, v období finančnej krízy veľmi dôležitú úlohu v ochrane lesa, spracovaní kalamity ale najmä v stabilizácii situácie pri hromadnom hynutí smrečín zohráva dostatok finančných prostriedkov cielene určených na túto činnosť. Prehľad plánovaných a skutočne vynaložených nákladov v ochrane lesa je uvedený v tabuľke 3. Tabuľka 3. Prehľad plánovaných a skutočne vynaložených nákladov v ochrane lesa Náklady na ochranu lesa od r do 2009 v mil. Sk Rok Skutočnosť 57 52, , ,9 80,0? Z prehľadu čerpania je zrejmý podstatný pokles čerpania nákladov na ochranu lesa v roku 2009, ktorý bol spôsobený finančnou krízou a jej priamym dopadom na trh s drevom. Krátkodobé zníženie plánu a skutočného čerpania nákladov na ochranu lesa pri vážnych ekonomických problémoch má z pohľadu samotnej ochrany lesa negatívny dopad najmä pri kalamitách zapríčinených biotickými škodlivými činiteľmi. V prípade podkôrneho hmyzu postačuje jedno vegetačné obdobie a nárast populácie sa stáva nezvládnuteľným. Čo možno očakávať počas viacročného radikálneho poklesu disponibilných zdrojov je otázkou budúcich rokov! Príčiny súčasného stavu smrečín na Slovensku Extrémny rozvoj biotických škodcov, najmä podkôrneho hmyzu v smrekových porastoch je už niekoľko rokov celoeurópskym problémom. Sumárny podiel príčin hynutia smrečín od znečisťovania ovzdušia a pôdy, cez globálne klimatické zmeny a extrémne zmeny počasia až po nedostatočné vykonávanie ochranných a obranných opatrení lesným hospodárom z dôvodov právnych úprav, či 39

40 finančných je všeobecne známy. V každom prípade, financovanie štátneho podniku sa musí prispôsobiť vonkajším, daným podmienkam, ktoré človek nedokáže zmeniť alebo ovplyvniť, ako sú kalamity väčšieho rozsahu, globálne zmeny klímy a v neposlednom rade hynutie smrečín. V záujme udržania efektívneho obhospodarovania lesa treba bezpodmienečne pristúpiť aj k riešeniu problémov, ktoré sú aspoň čiastočne v rukách človeka a to sú zmeny právnych úprav pri obhospodarovaní neštátnych neodovzdaných lesov, vodných tokov, ako aj vyriešenie vzťahov medzi rezortom MP SR a MŽP SR. V snahe o celkovú racionalizáciu nesmieme zabudnúť na jednu dôležitú podmienku, a tou je skutočnosť, že naše lesy vyžadujú obhospodarovanie aj počas hospodárskej krízy, aj v obdobiach, kedy ceny dreva teoreticky môžu klesnúť na minimum, t. j. aj v podmienkach, kedy si les na seba nezarobí. Uvedomelosť spoločnosti spočíva v tom, aby sa práve v takýchto kritických chvíľach dokázala ekonomicky vysporiadať s uvedenou situáciou a nedopustila devastáciu a zanedbanie hospodárskych aktivít, pretože dopady v podobe neplnenia mimoprodukčných funkcií lesa môžu mať oveľa dramatickejší vplyv na život človeka, ako si vieme v súčasnosti predstaviť. To, že okrem produkčnej funkcie lesa (ohodnotenej predovšetkým len prostredníctvom ceny surového dreva) nevieme oceniť ostatné funkcie lesa neznamená, že sú bezcenné. Východiská riešenia Riešenie uvedenej problematiky spočíva v dôslednej realizácii krátkodobých (okamžitých) a dlhodobých opatrení v súčinnosti s reálnym finančným krytím ochrany lesa. Narušené vzťahy medzi obhospodarovateľom lesa a orgánmi štátnej správy životného prostredia (ďalej ŠS ŽP), resp. štátnou ochranou prírody (ďalej ŠOP SR), spôsobené existenciu dvoch antagonistických zákonov, sa dajú odstrániť len z úrovne oboch dotknutých rezortov a vlády. Očakávaná novelizácia, prípadne vydanie nového zákona o ochrane prírody a krajiny prípadne spojenie oboch ministerstiev neprinesie nič nové pokiaľ bude aj naďalej existovať podvojnosť v manažovaní hospodárenia v lesoch. Predpokladom zníženia administratívy, zjednodušenia hospodárenia v lese a vyhnutia sa mnohým patovým situáciám je zákon o lesoch, v ktorom bude problematika ochrany prírody zabudovaná tak, aby nevyžadovala ďalšie stanoviská, súhlasy, povolenia a rozhodnutia od orgánov ŠS ŽP, ŠOP SR a MŽP SR. S novým chápaním legislatívno-právneho procesu by malo dôjsť aj k urýchlenému prehodnoteniu rozsahu národnej siete chránených území z hľadiska požadovaného predmetu ich ochrany, výmery, rozsahu nutných obmedzení a ich ekonomických dopadov v závislosti na spoločenskej objednávke štátu. Mimoriadne nutnou sa ukazuje i potreba prehodnotenia území NATURA 2000 (výmera, početnosť a obmedzenia) na vedeckom základe a v zmysle platných smerníc EÚ. Súčasná nepriaznivá ekonomická situácia š. p. LESY SR nemôže byť v žiadnom prípade prekážkou pri zabezpečovaní hospodárenia v lesoch v celej šírke tejto problematiky. Nehospodáriť v lesoch alebo ponechať ich obhospodarovanie neodborníkom spôsobí niekoľkonásobne väčšie škody, ako sú súčasné náklady potrebné na jeho obhospodarovanie. Mgr. Peter MORONG Ing. Ján ŠVANČARA Ing. Ivan ŠPILDA Ing. Alena ÁBELOVÁ LESY SR, š. p. generálne riaditeľstvo Námestie SNP 8 SK Banská Bystrica meno.priezvisko@lesy.sk 40

41 POZNATKY ŠTÁTNEHO DOZORU V LESOCH K PROBLEMATIKE OCHRANY SMREČÍN Peter Bunčák Augustín Chovaňák Marian Futák Krajský lesný úrad v Žiline vykonáva štátnu správu lesného hospodárstva na území Žilinského kraja, ktorý z lesníckeho hľadiska patrí medzi najvýznamnejšie kraje Slovenska. Do jeho prírodne rozmanitého územia zasahujú orografické celky Kysuckých Beskýd, Oravských Beskýd, Kysuckej Vrchoviny, Javorníkov, Oravskej Magury, Strážovských Vrchov, Malej Fatry, Veľkej Fatry, Žiaru, Kremnických Vrchov, Nízkych Tatier, Chočských Vrchov a Západných Tatier, v ktorých problém s ochranou smrečín v súčasnosti predstavuje jednu z hlavných lesníckych výziev. Výmera Žilinského kraja je ha a lesnatosť je 55,5 %. Smrek je najviac zastúpenou drevinou v Žilinskom kraji s podielom 64,06 % (pre porovnanie buk ako druhá najviac zastúpená drevina tvorí podiel 18,96 %). Rozmanitosť a vzácnosť prírodných hodnôt územia odôvodňuje opodstatnenosť jeho osobitnej ochrany. Na území kraja sa nachádzajú alebo do neho zasahujú štyri národné parky a tri chránené krajinné oblasti. Celkovo podiel chránených území so stupňom územnej ochrany vyšším ako prvým na lesných pozemkoch Žilinského kraja predstavuje viac ako 50 % podiel. Krajský lesný úrad v Žiline v rámci svojej činnosti riadi sedem obvodných lesných úradov a dozerá na výkon ich činnosti. Obvodný lesný úrad koná a rozhoduje v administratívnoprávnych veciach samostatne. Krajský lesný úrad v Žiline v roku 2009 vykonal štátny dozor v smrečinách v oblasti Kysúc v obvode Lesného hospodárskeho celku Čadca s celkovou výmerou lesných pozemkov ha. V rámci štátneho dozoru bolo v tomto obvode lesov hodnotených 294 jednotiek priestorového rozdelenia lesa (JPRL) s výmerou ha. Z uvedeného počtu hodnotených JPRL boli porušenia zákonných ustanovení zistené v 53 JPRL. Nižšie uvádzané skúsenosti zo štátneho dozoru nevyplývajú len z poznania štátneho dozoru vykonaného Krajským lesným úradom v Žiline v roku 2009, ale i dozorov z predchádzajúcich období a skúseností jednotlivých obvodných lesných úradov v Žilinskom kraji. Právna úprava a ochrana smrečín Ústava Slovenskej republiky v čl. 2 vymedzuje právomoc štátnych orgánov konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Ďalej ustanovuje, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Uvedené ustanovenia možno vyjadriť známymi zásadami práva všetko je dovolené, čo zákonom nie je výslovne zakázané a osoby uplatňujúce štátnu moc môžu konať iba to, čo im zákon vymedzuje. V kontexte vyššie uvedeného základný rámec pre vykonávanie štátneho dozoru zo strany krajských lesných úradov a obvodných lesných úradov je zakotvený v ustanovení 62 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o lesoch). Štátny dozor je tu definovaný ako oprávnenie orgánov štátnej správy lesného hospodárstva v rámci svojej územnej pôsobnosti sledovať, zisťovať a kontrolovať, ako sa dodržiava tento zákon a osobitné predpisy, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na ich vykonanie a rozhodnutia vydané na ich základe. Pri výkone štátneho dozoru štátny orgán konfrontuje u dozorom dotknutej osoby stav zistený v teréne s ďalšími skutočnosťami a jednotlivými ustanoveniami upravujúcimi jej práva a povinnosti pri hospodárení v lesoch. Vo väzbe na problematiku súvisiacu s ochranou smrečín sú to predovšetkým ustanovenia zákona o lesoch a jeho vykonávacích vyhlášok. V tejto súvislosti upozorňujeme predovšetkým na vyhlášku č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa. 41

42 V súvislosti so zalesňovaním plôch po ťažbách vo väzbe na použitý reprodukčný materiál je to zákon č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov. Pri hodnotení stavu lesa vo vzťahu k zákonným zásadám ochrany lesov Krajský lesný úrad v Žiline spolupracuje a využíva odbornú pomoc orgánu štátnej odbornej kontroly ochrany lesa. Okrem vyššie uvedených legislatívnych predpisov je celý rad ďalších, ktoré priamo nie sú konfrontované pri vykonávaní štátneho dozoru, ale významne môžu ovplyvňovať obhospodarovanie lesných pozemkov, napr. zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Zistenia a skúsenosti štátneho dozoru s ochranou smrečín So zreteľom na názov nášho príspevku sa v ďalšom zameriame na skúsenosti štátneho dozoru, ktoré poukazujú na problémy v ochrane lesov. Nebudeme uvádzať pozitíva, ktoré boli v súvislosti s ochranou lesa u hodnotených obhospodarovateľov zistené vo väčšom rozsahu ako porušenia zákona. Analýza nedostatkov, uvedomenie si ich podstaty a príčin, neposledne motivácia k ich odstraňovaniu môže prispieť k cieľu, ktorým je zlepšenie zdravotného stavu lesných porastov a to nie len tých, s prevahou zastúpenia dreviny smrek. 23 ods. 5, 6 28 ods. 1 písm. c) zákona o lesoch obhospodarovateľ lesa je povinný v záujme ochrany lesa prednostne vykonať náhodnú ťažbu tak, aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov a prednostne odstraňovať z lesných porastov choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom zvýšenej početnosti biotických škodlivých činiteľov, okrem území s piatym stupňom ochrany. Ak je náhodná ťažba v rozsahu na ktorej vykonanie do šiestich mesiacoch od jej vzniku obhospodarovateľ lesa nemá sily a prostriedky, vypracuje návrh harmonogramu na jej vykonanie. Z pohľadu štátneho dozoru sa jedná o povinnosti, pre ochranu smrekových lesných porastov v súvislosti s ich aktuálnymi problémami za najvýznamnejšie, ktoré obhospodarovatelia lesov pri ochrane smrečín porušujú najčastejšie, resp. ich plnenie je z pohľadu ochrany lesa nedostatočné, čo sa v konečnom dôsledku negatívne prejavuje na premnožení podkôrneho hmyzu. Predovšetkým sa jedná o neskoré vykonanie náhodnej ťažby stromov naletených podkôrnym hmyzom (aktívnych chrobačiarov), chorých a poškodených stromov, ktoré môžu byť potenciálne zdrojom zvýšenej početnosti biotických škodlivých činiteľov. Opakovane bolo zisťované zanedbávanie spracovávania roztrúsenej kalamity a zameranie kapacít na spracovávanie len sústredenej kalamity, s poukazovaním na ekonomickú efektívnosť. S hodnotením dodržiavania predmetného ustanovenia súvisia aj zistenia o nedostatočnej alebo absentujúcej asanácii napadnutých spílených stromov a porastových zvyškov (mechanicky, chemicky). V prípade 5. stupňa ochrany sa nedostatočne využíva ustanovenie 28 ods. 3 zákona o lesoch vo väzbe na ustanovenie 43 ods. 5 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa, teda vypracovanie návrhu opatrení príslušným odborným lesným hospodárom v ochranných pásmach a realizácia týchto opatrení organizáciou ochrany prírody, ktorá za ich vykonanie pri dôslednom dodržaní stanoveného postupu nesie aj právnu zodpovednosť. Nedodržiavanie režimu ochrany lesa podľa vyššie uvedených ustanovení v synergii s ďalšími príčinami, ktoré vedú k oslabeniu smrečín, často ústi do značného rozmachu vývoja podkôrneho hmyzu. Riešenia týchto situácii sa sústreďujú na vykonávanie náhodných ťažieb v lehote do šiestich mesiacov, resp. v lehotách podľa harmonogramov náhodných ťažieb, čo len málo súvisí s ochranou lesa proti biotickému škodlivému činiteľovi, ale je len riešením dôsledkov jeho pôsobenia. V predmetnej súvislosti uvádzame, že boli zistené aj viaceré prípady, keď vykonanie náhodnej ťažby bolo realizované s viac ako jednoročným odstupom od začiatku pôsobenia škodlivého činiteľa. Ďalšie analyzované ustanovenia zákona o lesoch svojim významom v ochrane smrečín nedosahujú dôležitosť vyššie uvedených, v niektorých prípadoch však môžu ochranu smrečín ovplyv- 42

43 ňovať významnejšie, resp. spôsobovať situáciu súvisiacu s nedodržaním režimu ochrany, resp. naopak vytvárať predpoklady pre stabilitu a odolnosť lesných ekosystémov. 23 ods. 3 zákona o lesoch vykonávateľ ťažby je povinný po ukončení ťažby narušenú lesnú pôdu, lesný porast a priľahlé stromy ošetriť takým spôsobom, aby nedochádzalo k ich ďalšiemu poškodeniu. Uvedené ustanovenie je v praxi doposiaľ uplatňované minimálne, a tak predovšetkým ťažbou poškodené koreňové nábehy a bazálne časti kmeňov ostávajúcich stromov sa stávajú náchylné pre infikovanie drevokaznými a parazitickými hubami, nakoľko zväčša nedochádza k včasnému ošetreniu rán vhodnými ochrannými prostriedkami. 28 ods. 1, 28 ods. 1 písm. b) zákona o lesoch obhospodarovateľ lesa je povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi, najmä vykonávať preventívne opatrenia na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických škodlivých činiteľov, zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov. V ostatnom období rezonuje aj v odbornej verejnosti rozdielny názor na povinnosť vykonávania prečistiek a prebierok. V tejto súvislosti evidujeme značný nárast lesných porastov, v ktorých nebola výchova lesa zo strany obhospodarovateľa lesa vykonaná (predovšetkým v porastoch s vekom do 50 rokov). Uvedené sa jednoznačne prejavuje na stave dotknutých lesných porastov u ktorých dochádza k tendencii nevyváženého hrúbkového a výškového prírastku (zlý štíhlostný koeficient), zhoršovaniu priestorovej a druhovej štruktúry a ohrozeniu ich statickej stability a odolnosti. Takýto stav však považujeme za nie v súlade s vyššie uvedeným ustanovením, a to aj vo väzbe na ustanovenia 42 ods. 1 písm. a, b, c) vyhlášky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesa. Prečistky a prebierky do 50 rokov sú súčasťou preventívnych opatrení na ochranu lesa, ktorými možno efektívne ovplyvňovať ich budúcu štruktúru a stabilitu, a preto je náležité zo strany orgánov štátnej správy lesného hospodárstva vyžadovať ich vykonávanie v podmienkach, v ktorých sú nevyhnutné na zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov. V praxi je často mylne a izolovane poukazované len na znenie 21 zákona o lesoch, ktorý pojednáva o výchove lesa, nakoľko zákon v tejto časti nestanovuje povinnosť vykonávania výchovy lesa. 20 ods. 2, 6 zákona o lesoch obhospodarovateľ lesa obnovuje lesné porasty stanovištne vhodnými lesnými drevinami s uprednostňovaním prirodzenej obnovy. Lesný porast vzniknutý po obnove lesa je obhospodarovateľ lesa povinný zabezpečiť do dvoch až desiatich rokov od uplynutia lehoty na zalesnenie. Nedostatky pretrvávajú v niektorých oblastiach, kde napriek upozorneniam je v obnovnej skladbe stále preferovaný smrek pred ostatnými drevinami. Vyskytujú sa aj zistenia o neznalosti prírodných podmienok stanovišťa, keď napriek dobrým podmienkam pre dosiahnutie dostatočného podielu prirodzeného zmladenia smreka je vykonávaná jeho umelá výsadba (čím neúmerne stúpa jeho podiel v obnovnej skladbe). Čoraz častejšie je zisťovaný trend poklesu pestovnej činnosti, najmä absencia starostlivosti o nárasty a kultúry (ochrana proti burine, zveri, prestrihávky). V oblastiach, kde má smrek svoje optimum sa zanedbávaním starostlivosti o zachovanie druhovej štruktúry, aj dobre založená druhovo zmiešaná kultúra mení časom na rovnorodú smrečinu. Vo väčšine prípadov je popisovaný stav v období vykonávania prvej prerezávky už nezvratný. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že vo vzťahu k rozsahu spracovávaným náhodných ťažieb sa pri zakladaní lesa na kalamitných plochách zväčša jedná o veľké výmery holín, t. j. plochy so značne zmenenou mikroklímou. Vyššie uvedené dáva predpoklad na nedostatky v dosahovaní kritérií pre zabezpečenie lesných porastov podľa 26 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa. Zalesňovanie veľkých plôch po realizovaných náhodných ťažbách v krátkom časovom intervale vytvára predpoklady pre vznik lesných porastov s málo diferencovaným vertikálnym členením. V odôvodnených prípadoch 43

44 možno na žiadosť obhospodarovateľa lesa určiť osobitný harmonogram obnovy lesa na holine tak, aby sa dosiahla diferencovaná štruktúra, vyššia biologická diverzita a ekologická stabilita budúcich lesných porastov. 39 ods. 6 zákona o lesoch dielec je základnou jednotkou na zisťovanie stavu lesa, plánovanie, evidenciu a kontrolu hospodárenia vytvorenou najmä na základe vlastníctva k lesnému pozemku s minimálnou výmerou 0,5 ha. Dielec je spoločnou vecou, ak sa nachádza na lesnom pozemku alebo jeho časti v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov alebo spoluvlastníkov. Jedným zo závažných problémov v uplatňovaní komplexnej a ucelenej ochrany lesa sa javí existencia viacerých odborných lesných hospodárov v dielci, resp. vykonávanie činnosti odborného lesného hospodára len na časti dielca. Z vyššie uvedeného ustanovenia nepochybne vyplýva, že dielec je základnou plánovacou, evidenčnou a kontrolnou jednotkou v lese, ktorého hranice sú v teréne vyznačené. O hospodárení v dielci (pojem hospodárenie so spoločnou vecou zahrňuje aj užívanie spoločnej veci) rozhodujú spoluvlastníci režimom podľa ustanovenia 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo predpokladá dohodu spoluvlastníkov alebo ak sa táto nedosiahne, rozhoduje o hospodárení v dielci majoritná väčšina. Odborné obhospodarovanie zahrňuje aj zabezpečenie odborného lesného hospodára ( 36 zákona o lesoch). Podľa 48 ods. 1 zákona o lesoch hospodár organizuje a usmerňuje hospodárenie v lese. Pri tejto činnosti je zodpovedný za plnenie povinností podľa odseku 2 citovaného ustanovenia alebo vyplývajúcich z osobitného predpisu. Odborný lesný hospodár podľa citovanej dikcie zákona vykonáva svoju činnosť na území celého dielca. Spoluvlastníci, ktorých vlastnícky podiel z výmery dielca tvorí menšinu, sú v zmysle uvedeného povinní akceptovať rozhodnutie spoluvlastníkov s väčšinovým podielom výmery dielca. Za dielec vedie odborný lesný hospodár len jednu evidenciu. Odborný lesný hospodár organizuje a usmerňuje hospodárenie všetkých vlastníkov v dielci. Pokiaľ v dielci vykonávajú činnosť viacerí odborní lesní hospodári to znamená, že obhospodarovatelia lesa nezabezpečili jeho hospodárenie v súlade s 36 v kontexte s ustanovením 39 ods. 6 zákona o lesoch. Pokiaľ odborný lesný hospodár nevykonáva v dielci činnosť na základe dohody všetkých spoluvlastníkov alebo na základe rozhodnutia väčšiny je jeho činnosť právne spochybniteľná. Rovnako nie je v súlade s uvedenými predpismi vedenie lesnej hospodárskej evidencie, keďže táto je vedená len na časti dielca, prípadne len na časti lesného porastu. Vo väčšine uvádzaných prípadov odborný lesný hospodár obmedzuje svoju pôsobnosť na územie vymedzené parcelou EKN, ktorej hranica v teréne nie je identifikovaná. Predmetným územným členením pôsobnosti odborného lesného hospodára nemôže odborný lesný hospodár plnohodnotne zabezpečiť plnenie povinností podľa ustanovenia 48 ods. 2 zákona o lesoch. 51 ods. 1 s cieľom vytvorenia podmienok na racionálne a efektívne spoločné hospodárenie v lesoch štát podporuje združovanie vlastníkov neštátnych lesov, najmä vlastníkov lesov s malou výmerou Pretrvávajúca rozdrobenosť vlastníckych vzťahov k lesným pozemkom a neochota vlastníkov združovať sa pre zabezpečenie spoločného hospodárenia v dielci, prípadne do väčších celkov sa negatívne prejavuje v spôsobe obhospodarovania lesov. V rámci Žilinského kraja sú oblasti kde v dielci sa nachádza niekoľko desiatok ba i stoviek vlastníkov obhospodarovateľov, pričom mnohí z nich majú bydlisko v inom regióne. Spornými sú vlastnícke hranice, v teréne mnohokrát neidentifikovateľné. Vlastníci nie sú stotožnení s hranicami dielcov, ktoré sú v teréne vyznačené, nakoľko v prevažnej miere ani hranice dielca nekopírujú vlastnícke hranice. Je potom bežné, že v takýchto prípadoch nie je efektívna komunikácia medzi vlastníkmi, flexibilita a rýchlosť rozhodovania, ktorá je v prípade náhodných ťažieb tak potrebná. V prípade pridruženia spomínaného pôsobenia viacerých odborných lesných hospodárov v dielci, je obhospodarovanie takýchto lesov veľmi problematické. V tejto súvislosti je potrebné ešte uviesť, že aj keď zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom vo svojej tretej časti ( 21 až 24) boli prijaté opatrenia proti drobeniu pozemkov predovšetkým 44

45 pri dedičských konaniach, sú tieto ustanovenia v praxi často obchádzané s dôsledkami ďalšieho drobenia vlastníctva k lesným pozemkom. 1 ods. 2 písm. a zákona o lesoch účelom zákona o lesoch je zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií. Vplyvom nadmerného pôsobenia biotických škodlivých činiteľov, fenoménu hynutia smrečín a zanedbaním dôslednej ochrany lesa vznikajú rozsahom veľké plochy s už uschnutými lesnými porastmi. V praxi vzniká problém, ako riešiť následný stav po uschnutí lesného porastu, predovšetkým ak obhospodarovateľ lesa z akéhokoľvek dôvodu (napr. z ekonomického hľadiska) sa rozhodne ponechať uschnutú drevnú hmotu na pni. Potrebné je riešiť otázky v súvislosti s evidovaním ťažby, holiny a jej zalesnenia. Lesné pozemky s takýmito porastmi neplnia prvoradý účel zákona o lesoch, ktorým je zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného prostredia na plnenie ich nenahraditeľných funkcií. Lesný porast po uschnutí nespĺňa kritéria lesného porastu podľa 2 písm. b) zákona o lesoch, pretože nie je súborom rastúcich drevín na lesných pozemkoch. Obhospodarovateľ lesa môže ponechať uschnutý lesný porast bez zásahu za predpokladu, že už nemôže byť zdrojom šírenia škodlivého činiteľa. Súčasne prijme opatrenia na odstránenie následkov pôsobenia škodlivého činiteľa, t. j. napr. opatrenia na zaistenie bezpečnosti osôb - napr. zákaz alebo obmedzenie využívania lesov verejnosťou podľa 30 ods. 4 zákona o lesoch, príprava plochy na zalesnenie a následné zabezpečenie mladého lesného porastu. Odborný lesný hospodár v lesnej hospodárskej evidencii na predmetnej ploche zaeviduje náhodnú ťažbu (podľa 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, nakoľko náhodnou ťažbou sú aj opatrenia na odstránenie následkov pôsobenia škodlivých činiteľov, v tejto súvislosti viď aj ustanovenie 41 vyhl. č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa) a následne zaeviduje aj plochu na zalesnenie, pričom v časti poznámka v porastovej evidencii ťažieb a v porastovej evidencii zalesnenia uvedie suché drevo ponechané na pni, alebo v prípade spílenia uhynutých stromov drevo ponechané pri pni. Zdôrazňujeme, že holina na takejto ploche musí byť evidovaná najneskôr do šiestich mesiacov od vzniku situácie spôsobenej škodlivým činiteľom alebo podľa harmonogramu schváleného príslušným obvodným lesným úradom. Na zaevidovanej holine plynú lehoty na obnovu lesa na holine a zabezpečenie lesného porastu vzniknutého po obnove lesa podľa 20 ods. 4 a 6 zákona o lesoch. Genéza vzniku takýchto plôch je predmetom osobitného posúdenia príslušného obvodného lesného úradu predovšetkým vo väzbe na ustanovenia 28 zákona o lesoch. 50 ods. 6 správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné. Štátne organizácie lesného hospodárstva doposiaľ využívajú cca ha lesov neodovzdaných pôvodným vlastníkom. V tejto súvislosti neustále vznikajú konflikty medzi domnelými vlastníkmi a správcom neodovzdaného lesného majetku, čo vo väčšine prípadov nepriaznivo vplýva na jeho obhospodarovanie (bránenie v spracovaní náhodnej ťažby, trestné oznámenia, súdne žaloby). Záver a výzvy Vykonávanie štátneho dozoru v podmienkach Žilinského kraja je vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok, množstvo rozdielnych pohľadov, záujmov a vplyvov veľkého počtu osôb s právnym vzťahom k lesným pozemkom nepochybne náročnou činnosťou. Ochrana smrečín sa 45

46 stáva celospoločenským problémom a výzvou pre všetkých vlastníkov lesov, lesníkov a ochrancov prírody. Súčasná situácia v smrečinách vyžaduje zodpovedný prístup k tomuto problému, spočívajúci v systematickej lesníckej práci zameranej na ochranu lesa, dôslednej odbornej činnosti odborných lesných hospodárov, dôrazné, nekompromisné, odborne a právne erudované vysvetľovanie a obhajovanie racionálnych lesníckych riešení zameraných na ochranu smrečín. Postup je zložitý, avšak nevyhnutný predovšetkým v situáciách, keď zo strany osôb, ktoré nie sú právne zodpovedné za stav ochrany lesov a realizáciu ochranných opatrení v smrečinách, je pôsobené tak, že na mnohých lokalitách ochranu smrečín komplikujú až negujú. V kontexte uvedeného je nevyhnutné vykonávať lesnícku osvetu s cieľom vysvetliť situáciu a získať podporu verejnej mienky pre racionálne a zodpovedné pôsobenie v ochrane smrekových lesov. Je potrebné poukázať na príklad tých obhospodarovateľov lesa, ktorí aj v zložitých podmienkach zodpovedným lesníckym prístupom vedia zabezpečiť primeranú ochranu smrečín a neporušujú zákonom stanovené povinnosti. Operatívne možnosti orgánov štátnej správy lesného hospodárstva pri ochrane smrečín, ktoré neobsahujú globálne riešenia veci, spočívajú v ukladaní opatrení na odstránenie nedostatkov v zákonom stanovenej ochrane lesa a sankcií zodpovedným osobám. Nepochybne sú tu aj ďalšie aspekty, ktoré by napomohli nielen k účinnejšej ochrane smrečín ale vôbec k trvalo udržateľnému obhospodarovaniu lesných pozemkov. Je to predovšetkým zosúladenie právnej úpravy na úseku lesného hospodárstva a ochrany prírody, dokončenie procesu odovzdania lesných pozemkov, prijatie nového zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý by zohľadňoval situáciu v existujúcich pozemkových spoločenstvách a umožňoval združovanie za účelom spoločného obhospodarovania, zamedziť neustálemu drobeniu lesných pozemkov, resp. urýchliť riešenie extrémnej rozdrobenosti lesných pozemkov (pozemkové úpravy), zjednodušiť administratívne náročné uplatňovanie odbornej správy lesov a v neposlednom rade aj smerovanie hospodárskej úpravy lesa tak, aby lesnému hospodárskemu plánu ako nástroju štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch sa stanovil zodpovedajúci význam a dôležitosť. Predovšetkým je pri tvorbe lesných plánov potrebné prakticky vyriešiť akceptáciu vlastníckych hraníc pri rozdelení lesa. Lesný hospodársky plán by mal ašpirovať na pozíciu nástroja komplexnej starostlivosti o lesný ekosystém, ktorý nebude spochybňovaný správcami niektorých záujmov v lesoch a nebude potreba jeho ďalšieho posudzovania z pohľadu možných negatívnych vplyvov na životné prostredie. Ing. Peter BUNČÁK Ing. Augustín CHOVAŇÁK Ing. Marián FUTÁK Krajský lesný úrad v Žiline Andreja Kmeťa 17 SK Žilina klu.za@3s.land.gov.sk 46

47 MONITORING LYKOŽRÚTA SEVERSKÉHO A LYKOŽRÚTA SMREKOVÉHO V ROKU 2009 Jozef Vakula Andrej Gubka Dušan Brutovský Juraj Galko Andrej Kunca Monitoring lykožrúta severského (Ips duplicatus) Vzhľadom na rozšírenie lykožrúta severského v celom Žilinskom a Trenčianskom kraji a jeho vysokú populačnú hustotu Lesnícka ochranárska služba (ďalej len LOS ) zastavila monitoring lykožrúta severského v takom režime ako tomu bolo do roku Následne bolo v roku 2009 odporučené prevádzkové nasadenie lapačov ( a to v tých subjektoch, kde boli jeho odchyty za rok 2008 vyššie ako 300 chrobákov na 1 lapač. V roku 2009 sa monitoring vykonával len v Lesoch SR, š. p., ako súčasť spoločného on-line monitoringu podkôrneho hmyzu ( nlcsk.org/lp/), ktorý bol financovaný Sekciou lesného hospodárstva a spracovania dreva MP SR. Niektoré neštátne subjekty však aj napriek tomu zasielali vzorky nepovinne aj v roku 2009, a preto boli aj tieto údaje spracované a vyhodnotené. Lesy SR, štátny podnik Do celoslovenského monitoringu lykožrúta severského (ID) sa v rámci Lesov SR, zapojilo spolu 31 lesných správ (LS) z 15-tich odštepných závodov (OZ), na ktorých sa inštalovalo spolu 64 feromónových lapačov (FL), navnadených odparníkom ID Ecolure. Vyhodnotenie tejto akcie sa však týka len 27 LS a 58 FL, keďže 4 LS odbery na analýzu nedodali. Podľa dodaných vzoriek odchytov sa spolu zachytilo takmer 26,5 tis. ks ID, čo v priemere na 1 inštalovaný lapač predstavuje 457 ks ID. Absolútne odchyty sa pohybovali od nuly do ks ID (LS Čadca). Z aspektu správnych územných jednotiek sa viac ako polovica z celkového odchytu ID realizovala v okrese Čadca ( ks 55,2 %), z ostatných okresov to bol Púchov (4 899 ks ID 18,5 %), Martin (4 070 ks ID 15,4 %), Ružomberok (1 969 ks ID 7,4 %) a Námestovo (629 ks ID 2,4 %). Žiadne imágo ID sa nezistilo v odchytoch z okresu Rožňava, Gelnica a Poprad. Z ostatných okresov treba spomenúť najmä Banskú Bystricu, kde sa na LS Staré Hory v 3 FL zachytilo 160 ks ID a okres Žiar nad Hronom, kde sa na LS Ihráč zachytilo v 1 FL 40 ks ID. V ďalších 8 okresoch sa odchyt ID pohyboval od 1 do 28 ks. Z ďalších druhov podkôrneho hmyzu vysoko prevládal v odchytoch lykožrút smrekový (Ips typographus), ktorého počet vyše 70 tis. ks prekvapivo vysoko prekonal odchyt ID, vzhľadom na použitý druh feromónového odparníka (ID Ecolure). Tento vysoký odchyt bol spôsobený v niektorých subjektoch extrémnym kalamitným premnožením tohto najvýznamnejšieho škodcu po vetrových kalamitách. Najviac sa ho zachytilo v 3 FL v okrese Liptovský Mikuláš (LS Malužiná, takmer 18 tis. 25,6 %), v 3 FL okresu Banská Bystrica (LS Staré Hory, takmer 12 tis. 16,7 %) a v 4 FL okresu Ružomberok (LS Ľubochňa, vyše 10 tis. 14,6 %). Treba povedať, že nechýbal v žiadnom z hodnotených subjektov, podobne ako ostatné podkôrnikovité (Scolytidae), medzi ktorými prevládal lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus). Najvyšší odchyt lykožrúta lesklého zaznamenali FL v LS Malužiná (okr. LM, 3,6 tis. ks 24,8 %), ďalej v LS Čadca (okr. CA, 2,3 tis. ks 15,9 %) a v LS Staré Hory (okr. BB, 1,9 tis. ks 12,8 %). Medzi ostatnými škodlivými druhmi prevládali hlavne kováčiky (Elateridae), ďalej to boli fúzače (Cerambycidae), niektoré bzdochy (Heteroptera, Aradidae) a pílovky (Hymenoptera, Siricidae). Pokiaľ ide o toleranciu FL k užitočnému a indiferentnému hmyzu, najpriaznivejšiu hodnotu ekologického parametra (pomer zachyteného užitočného a indiferentného hmyzu ku škodlivým druhom v %) dosiahli FL v okrese Poprad (LS Liptov- 47

48 ská Teplička 0,17 %) a Púchov (LS Dohňany 0,20 %). Naopak, najhoršie to bolo s ekológiou pri lapačoch v okrese Spišská Nová Ves (90,0 %), Námestovo (LS Zákamenné 53,16 %), Rožňava (LS Krásnohorské Podhradie 41,82 %) a Dolný Kubín (LS Oravský Podzámok 38,10 %). Neštátne subjekty Po povinnom monitoringu lykožrúta severského vo vybraných okresoch severozápadného Slovenska do r. 2008, pokračovali v niektorých subjektoch neštátneho sektora v inštalácii feromónových lapačov aj v roku Týchto neštátnych subjektov bolo 19 a založili spolu 37 FL. Vzorky s odbermi naďalej posielali Lesníckej ochranárskej službe v Banskej Štiavnici, kde sa vykonala ich analýza. Z výsledkov vyhodnotenia vyplýva, že z uvedených 37 FL bolo aktívnych (zachytili aspoň 1 imágo ID) 29 FL, t. j. takmer 70 %. Tie zachytili spolu ks ID, t. j. priemerne 394 ks ID na 1 inštalovaný FL. Najvyšší odchyt ID sa zaevidoval v UPS Kysucký Lieskovec, kde jediný FL zachytil takmer ks ID, pričom tento údaj pochádza len z májového odberu. Veľmi blízky bol aj odchyt ID do jedného zo 4 FL v UO PS Lysá pod Makytou, kde sa tiež iba v máji chytilo ks ID (porast 609), neskôr prišli už len negatívne hlásenia a v auguste chýbali aj tie. Vysoký bol aj celosezónny odchyt ks ID v 2 porastoch (499a, 516d) ZVSLLP Čierne. Na druhej strane, veľmi nízky odchyt sa zaevidoval v PS Brezany, kde v tradičnom poraste 102b sa zachytilo len 48 imág ID (v r to bolo takmer 6 tis. ks). Z hľadiska tolerancie nainštalovaných FL voči užitočným a indiferentným druhom hmyzu sa zistil odchyt 770 ks, pričom najvyšší sa zaznamenal v PS Brezany (114 ks na 1 FL) a v UO PS Rabčice (210 ks v 3 FL), v tejto skupine jednoznačne prevládali hrobáriky (Necrophorus sp.) a iné zdochlináre (Silphidae, Histeridae). Z lesnícky najdôležitejších predátorov sa viac-menej jednotlivo vyskytli pestroše (Thanasimus sp.), ploskáň dlhý (Nemosoma elongatum) a potemníky (Hypophloeus sp.). Najnepriaznivejší ekologický parameter (pomer užitočných a indiferentných druhov k odchyteným jedincom škodlivého hmyzu v %) EP sa vyskytol pri jedinom FL v PS Vasiľov, kde odchyt užitočných a indiferentných druhov prevládol nad škodcami, išlo však o nízke absolútne počty. Nepriaznivý EP sa zistil aj pri FL v BUO PS Dolný Kubín (54,3 %), v PPSO Dolná Lehota (36,5 %) a UO PS Rabčice (20,1 %). Výsledky celoslovenského monitoringu ID potvrdili dominanciu tohto nepôvodného obyvateľa našich smrekových lesov v severozápadnej časti územia SR. Zároveň však odhalil aj ohniská jeho možného výskytu v ďalších dvoch okresoch (Banská Bystrica a Žiar nad Honom). Vysoké odchyty v okresoch Martin a Ružomberok poukazujú na jeho udomácňovanie sa vo vnútrozemí Slovenska a naznačujú jeho presun na východ. Tento trend bol pozorovaný už v roku Čiastkový monitoring ID v neštátnych subjektoch sa v roku 2009 vykonal len v malej časti severozápadneho Slovenska a nie je preto zvlášť reprezentatívny. Poskytuje však údaje o populačnej hustote ID a jej turbulencii v tejto oblasti a je doplnkom celoslovenského monitoringu ID v Lesoch SR. Poukázal na stále sa udržujúci vysoký stav ID v neštátnych subjektoch oblasti Kysúc, Oravy a Javorníkov. Na obrázku 1 sú zobrazené okresy, v ktorých bol potvrdený výskyt lykožrúta severského v roku 2009 spolu v štátnych aj neštátnych subjektoch. Jeho areál výskytu sa rozšíril do Banskobystrického kraja a v jednom okrese bol zaznamenaný aj v Košickom kraji. Je zrejmé že tento druh rozširuje svoj areál do smrečín na juhu, ale aj na východe krajiny. Obrázok 2 zobrazuje vývoj maximálnych odchytov v okresoch s najvyššími odchytmi ID na Slovensku. 48

49 CA NO MA BA SI SE PK SC DS MY TT GA PN NM HC SA KN TN TO NR NZ IL PU BN PE ZM BY PB PD ZC LV ZA KM TR MT ZH ZV BS KA BB VK RK DK DT LM BR PT LC TS LEGENDA: : výskyt nezistený alebo vzorky neboli doručené : chrobákov na lapač : chrobákov na lapač : nad chrobákov na lapač Obrázok 1. Maximálne odchyty lykožrúta severského podľa okresov v roku 2009 v Lesoch SR a v neštátnych subjektoch RS RA PP RV KK SN SL LE GL SB KS BJ PO KI SK VT TV SP ML HE MI : chrobákov na lapač SO : chrobákov na lapač SV Odchyt (ks/lapač) Čadca Kysucké Nové Mesto Žilina Námestovo Púchov Bytča Považská Bystrica Martin Turčianske Teplice Obrázok 2. Vývoj maximálnych odchytov lykožrúta smrekového vo vybraných okresoch severozápadného Slovenska V roku 2009 boli maximá odchytov ID zaznamenané v okresoch Čadca a Martin. Poklesy odchytov vo väčšine okresov však neznamenajú ústup ID, ale sú dôsledkom chýbajúcich informácii z niektorých okresoch vplyvom zmeny metodických pokynov monitoringu v roku Veľa subjektov navyše nezaslalo žiadne informácie, alebo odchyty z niektorých mesiacov chýbali. Lykožrút severský je pre Slovensko inváznym druhom šíriacim sa zo severozápadu Slovenska. Je hrozbu nielen pre monokultúrne porasty smreka ale aj pre relatívne prirodzené smrečiny vyšších polôh (Vysoké a Nízke Tatry, Veľká a Malá Fatra). Jeho výskyt bol zistený aj v nadmorských výškach nad m n. m. Zatiaľ je v týchto polohách len zriedkavým, ale pôsobením klimatických zmien tu môže nájsť v blízkej budúcnosti vhodné podmienky. K hlavným spôsobom jeho šírenia do nových lokalít patrí transport neasanovaného dreva. Rýchlosť jeho rozširovania sa kvôli tomu môže zvýšiť a v priebehu 5 až 10 rokov sa lykožrút severský stane bežným druhom na celom Slovensku s výskytom smrečín. V Čechách a v Poľsku bol ojedinele zistený aj na borovici lesnej, čo znamená, že sa môže kalamitne premnožiť aj na tejto drevine. Toto všetko poukazuje na jeho pri- 49

50 spôsobivosť a zároveň agresivitu voči hostiteľským drevinám. Asanácia napadnutého dreva, prevádzkové a monitorovacie nasadenie lapačov patrí k základným opatreniam ochrany pred týmto lesnícky významným inváznym druhom. On-line monitoring lykožrúta smrekového (Ips typographus) a lykožrúta lesklého (Pityogenes chalcographus) Monitoring týchto dvoch najvýznamnejších druhov prebiehal v roku 2008 a 2009 iba v Lesoch SR, š. p. Pre potreby monitorovania sme v roku 2008 nainštalovali 148 feromónových lapačov v 21 okresoch (15 odštepných závodov). Z tohto počtu bolo 74 lapačov navnadených na odchyt lykožrúta smrekového a 74 lapačov na odchyt lykožrúta lesklého. V roku 2009 sme nainštalovali 136 feromónových lapačov typu Theysohn (Ridex) v 22 okresoch (15 odštepných závodov Lesov SR, š. p.). Z tohto počtu sme 68 lapačov navnadili feromónovým odparníkom na odchyt lykožrúta smrekového a 68 lapačov bolo navnadených na odchyt lykožrúta lesklého. Lapače na odchyt lykožrúta smrekového a lykožrúta lesklého mohli byť umiestnené na jednej lokalite, avšak ich vzájomná vzdialenosť musela predstavovať minimálne 30 metrov. Podobne aj lapače určené na monitoring museli byť od prevádzkových lapačov vzdialené minimálne 50 metrov. Lapače boli umiestnené na plochách vyťažených poslednú zimu, s minimálnou rozlohou 0,20 ha. Feromónové lapače boli inštalované podľa odporúčania STN Inštalácia feromónových lapačov prebehla v roku 2008 v 16. týždni (do ) a v roku 2009 najneskôr do (18. týždeň). Na celú sezónu monitorovania boli použité každý rok 3 ks feromónových odparníkov na 1 lapač. Kontroly monitorovacích lapačov prebiehali v dvojtýždňových intervaloch vždy v pondelok alebo v utorok daného týždňa až do polovice septembra. Kľúčovým faktorom bolo časové zosúladenie kontrol všetkých monitorovacích lapačov tak, aby bolo následne možné jednotlivé odchyty porovnávať medzi sebou v jednom roku ale aj v priebehu rokov počas ktorých monitoring prebiehal. Namerané údaje o odchytoch sa zaznamenávali v ks, po prepočítaní z nameraného objemu v ml (lykožrút smrekový 40 ks/ml, lykožrút lesklý 600 ks/ml). Veľké nečistoty (halúzky, listy) sa pred meraním zo vzorky odstránili. Zaznamenané hodnoty boli následne pomocou u zasielané na Stredisko lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici kde boli priebežne vyhodnocované. Sezónne odchyty a priebeh rojenia lykožrúta smrekového Rojenie lykožrúta smrekového začínalo na konci apríla (obr. 3). Postupný nárast aktivity sme v priebehu obidvoch rokov zaznamenali v mesiaci máj (kontroly v 20. a 22. týždni). Začiatkom júna v roku 2008 (kontrola v 24. týždni) sme do monitorovacích lapačov odchytili priemerne na lapač ks lykožrúta smrekového. Pri kontrole v roku 2009 sme v 24. týždni zaznamenali výrazný pokles odchytených jedincov, pričom sme v tomto období odchytili priemerne na lapač len imág. Tento významný pokles odchytu si vysvetľujeme chladným počasím, ktoré zasiahlo v tomto období celé územie Slovenska. Maximálne odchyty sme v obidvoch rokoch zaznamenali pri kontrole v 28. týždni, kedy sme v roku 2008 odchytili priemerne kusov na lapač a v roku 2009 sme odchytili kusov lykožrúta smrekového na lapač. Je zaujímavé, že aj napriek tomu, že pri porovnávaní priebehu rojenia v jednotlivých lapačoch, boli priebehy rojenia často výrazne odlišné, súhrnný priebeh rojenia zo všetkých lokalít v roku 2008 a 2009 bol veľmi podobný. Celkovo sme v roku 2008 odchytili v priemere na lapač viac imág ( ks/lapač) ako v roku 2009 ( ks/ lapač). 50

51 Priebeh rojenia lykožrúta smrekového zo všetkých lokalít Týždeň Obrázok 3. Priebeh rojenia lykožrúta smrekového v roku 2009 a jeho porovnanie s rokom 2008 Sezónne odchyty a priebeh rojenia lykožrúta lesklého Počas roku 2009 sme odchytili priemerne viac imág lykožrúta lesklého ako v roku 2008, avšak samotný priebeh rojenia bol opäť veľmi podobný (obr. 4). Rozdiel sme zaznamenávali pri kontrole v 24. týždni, kedy došlo k poklesu odchytu z dôvodu chladného počasia na začiatku júna. Nárast v 26. týždni bol v roku 2009 výraznejší (priemerne ks/lapač) ako v roku 2008 ( ks/ lapač). Skutočnosť, že gradácia lykožrúta lesklého v máji nie je taká výrazná ako sme pozorovali pri lykožrútovi smrekovom, mohla spôsobiť, že ochladenie začiatkom júna v roku 2009 nemalo na gradáciu lykožrúta lesklého taký významný vplyv. Vrchol rojenia prebiehal rovnako ako v roku 2008 na prelome júna a júla (kontrola v 28. týždni). Celkovo sme v roku 2008 odchytili priemerne imág na lapač a v roku 2009 sme do monitorovacích lapačov odchytili priemerne imág lykožrúta lesklého. Priebeh rojenia lykožrúta lesklého zo všetkých lokalít Týždeň Obrázok 4. Priebeh rojenia lykožrúta lesklého v roku 2009 a jeho porovnanie s rokom

52 Záver Lykožrút smrekový sa stal v roku 2008 najvýznamnejším škodlivým činiteľom na Slovensku. Táto situácia sa zopakuje pravdepodobne aj v roku 2009, i keď máme zo spracovaných tlačív L 116 zatiaľ len predbežné informácie. Spolu s ním sa vyskytujú na smreku aj ďalšie významné druhy, ktoré sa významnou mierou spolupodieľajú na kalamitách, sú to lykožrút smrekový, lykožrút lesklý, lykožrút smrečinový a lykožrút severský. Z tohto dôvodu si zaslúžia všetky tieto druhy adekvátnu pozornosť lesníckej praxe, pretože zanedbanie opatrení proti týmto druhom vedie k ich kalamitnému premnoženiu a následne k veľkým škodám v lesnom hospodárstve. Monitoring týchto druhov nám pomáha presne lokalizovať ich výskyt (lykožrút severský), ich populačnú hustotu a priebeh rojenia. Tieto poznatky nám ďalej slúžia na prognózovanie ďalšieho vývoja a umožňujú plánovanie obranných opatrení v nasledujúcom období. Na záver by sme chceli poďakovať všetkým zainteresovaným subjektom a pracovníkom lesníckej prevádzky, ktorý sa na monitoringu podkôrneho hmyzu ochotne podieľajú a prispievajú tak k získavaniu dôležitých informácií. Poďakovanie Tento článok vznikol vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt Centrum excelentnosti biologických metód ochrany lesa (ITMS: ) spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Ing. Jozef VAKULA Ing. Andrej GUBKA, PhD. Ing. Dušan BRUTOVSKÝ, CSC. Ing. Juraj GALKO, PhD. Ing. Andrej KUNCA, PhD. Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen Stredisko lesníckej ochranárskej služby Lesnícka 11 SK Banská Štiavnica vakula@nlcsk.org; gubka@nlcsk.org; galko@nlcsk.org; kunca@nlcsk.org 52

53 VYHĽADÁVANIE AKTÍVNYCH CHROBAČIAROV V SMREKOVÝCH PORASTOCH NAPADNUTÝCH PODKÔRNYM HMYZOM Andrej Gubka Juraj Galko Jozef Vakula Andrej Kunca Milan Zúbrik Spracovanie aktívnych chrobačiarov je najzákladnejším opatrením v ochrane lesa, ktoré Lesnícka ochranárska služba odporúča v snahe o reguláciu početnosti populácie podkôrneho hmyzu. Na to, aby mohli byť chrobačiare včas vyťažené a asanované (spracované), je nutná ich včasná identifikácia. Aktívny chrobačiar je veľmi ťažké v poraste včas identifikovať a táto činnosť si vyžaduje teoretické znalosti a hlavne praktické skúsenosti s ochranou lesa. Znaky aktivity podkôrneho hmyzu vyplývajú z bionómie jednotlivých druhov podkôrnikovitých a druhu a odolnosti napadnutého stromu. V tomto príspevku chceme poukázať na identifikačné znaky aktivity niektorých často sa vyskytujúcich druhov podkôrneho hmyzu na smreku. Rozdelenie chrobačiarov Za chrobačiara považujeme taký strom, ktorý bol alebo stále je obsadený niektorým z vývojových štádií podkôrneho hmyzu. Ak na strome nájdeme znaky prítomnosti podkôrneho hmyzu (opísané ďalej) a pod kôrou nájdeme požerky, v ktorých sú prítomné dospelé jedince, vajíčka, larvy alebo kukly podkôrnikovitých, nazývame takýto strom aktívny chrobačiar. V prípade, kedy pod kôrou nájdeme plne vyvinuté požerky bez prítomnosti živých jedincov podkôrneho hmyzu v niektorom z vývojových štádií, považujeme takýto strom za pasívny chrobačiar. Ide teda o strom, ktorý bol obsadený podkôrnym hmyzom, avšak vývoj jedincov na ňom bol už ukončený a nová generácia chrobákov ho už opustila a nie je ďalej vhodný pre založenie ďalšej generácie. Vzhľadom na aktuálny kalamitný stav podkôrneho hmyzu v smrekových porastoch a potrebu včasnej identifikácie chrobačiarov, sme zaviedli termín potenciálny chrobačiar. Za potenciálny chrobačiar môžeme považovať strom, ktorý nemusí byť priamo napadnutý podkôrnym hmyzom, ale prejavuje známky zhoršeného zdravotného stavu (poškodenia), a tak môže byť v blízkej budúcnosti napadnutý hmyzími škodcami. Aktívne chrobačiare Symptómy aktivity jednotlivých druhov podkôrneho hmyzu na smreku sú veľmi podobné. Najčastejšie sa stretávame s druhmi lykožrút smrekový (Ips typographus), lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus), lykožrút smrečinový (Ips amitinus) alebo lykožrút severský (Ips duplicatus). Znaky napadnutia stromu môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvú tvoria znaky na kmeni (drvinky, závrtové otvory, ronenie živice) a druhú znaky v korune (zmena sfarbenia koruny, opad ihličia). Z tohto dôvodu je vhodné pri identifikácii chrobačiarov postupovať v dvojici, keď si jeden všíma znaky na kmeni a druhý znaky v korune. Rojenie sa pri podkôrnom hmyze na smreku začína od polovice apríla, vo vyšších polohách od začiatku mája. V tomto termíne je potrebné začať s intenzívnym vyhľadávaním aktívnych chrobačiarov a pokračovať minimálne do polovice septembra, kedy sa ich letová aktivita končí. Príznaky aktívnych chrobačiarov však odporúčame pozorovať celoročne, preto je potrebné, aby podkôrnikový pozorovatelia priebežne kontrolovali porasty aj v zimnom období, pokiaľ im to výška 53

54 snehovej pokrývky dovolí, pretože aj v tomto čase sa dajú identifikovať aktívne chrobačiare, ktoré boli napadnuté koncom leta (zmena sfarbenia koruny, prítomnosť prezimujúcich imág a požerkov). Ako prvé môžeme pozorovať závrtové otvory, ktoré považujeme za prvý príznak aktivity podkôrneho hmyzu na strome. Podkôrny hmyz ich vytvára v čase rojenia a teda najčastejšie ich nachádzame od mája do júla, kedy obyčajne zaznamenávame prvý vrchol rojenia (závisí od počasia a podmienok prostredia). Závrtové otvory sa začínajú tvoriť v mieste nasadenia koruny alebo priamo v korune, v závislosti od druhu podkôrneho hmyzu. Lykožrút smrekový nalietava najskôr na kmeň v oblasti tesne pod korunou. Lykožrút lesklý naopak napáda najskôr korunovú časť a konáre. Lykožrút smrečinový a lykožrút severský napádajú aj oblasť koruny aj kmeňa a zvyčajne pôsobia ako sprievodný škodcovia. S pribúdajúcim počtom chrobákov sú otvory viditeľné aj v nižších častiach kmeňa. Samotný závrtový otvor je vždy len tak veľký, aby ním prešiel druh, ktorý ho vytvoril (závrtový otvor lykožrúta smrekového má v priemere 2 mm a je väčší ako závrtový otvor lykožrúta lesklého, ktorý má v priemere len 1 mm). Pri tvorbe snubných komôrok a hlodaní materských chodbičiek vzniká veľké množstvo drviniek z lykovej časti kôry. Tieto drvinky dospelé imága vytláčajú z požerkov von a tým poskytujú ďalší identifikačný znak svojej aktivity (prítomnosti). Keďže táto jemná drvinka pochádza z lykovej časti, pri kontakte so vzduchom sa rýchlo sfarbuje do hrdzavočervena, čím sa odlišuje od aktivity drevokazných druhov (drevokaz čiarkovaný), ktoré tvoria svoje požerky v dreve a ich drvinka má bielu farbu. Hrdzavohnedú drvinku je možné pozorovať v okolí miesta závrtu, zachytenú za šupinkami na kôre, alebo pri silnejšom napadnutí je možné ju nájsť na päte stromu. Ak je napadnutý strom dostatočne odolný a vitálny, snaží sa poranenia spôsobené podkôrnym hmyzom zalievať živicou. V miestach závrtových otvorov tak môžeme pozorovať kvapky alebo malé pramienky živice vytekajúcej zo závrtového otvoru. Strom, ktorý takýmto spôsobom odoláva je potrebné sledovať a spracovať až vtedy, keď obranný mechanizmus stromu zlyhá. Tento príznak si však nesmieme pomýliť so stromom napadnutým hubovým ochorením. V prípade napadnutia hubou je vytekanie živice omnoho výraznejšie a vyteká aj z miest, ktoré nejavia znaky poškodenia kôry. Žer lariev pod kôrou spôsobuje prerušenie vodivých pletív v lykovej časti kôry, čím dochádza k následnej zmene sfarbenia koruny a k opadu ihličia. V prípade, že je strom výrazne napadnutý jedným dominantným druhom podkôrneho hmyzu je niekedy možné určiť aj druh, ktorý strom napadol. Lykožrút smrekový napáda smrek najčastejšie v mieste začiatku koruny, preto stromy napadnuté týmto škodcom majú suchú spodnú časť koruny a vrcholec môže dlhšiu dobu ostávať zelený. Naopak lykožrút lesklý napáda predovšetkým vrcholovú časť koruny a konáre. Pri svojom vývoji dáva prednosť častiam kôry s tenšou lykovou vrstvou. Charakteristický chrobačiar lykožrúta lesklého má suchú vrcholcovú časť koruny a spodná časť ostáva zelená. V čase premnoženia podkôrnikov však najčastejšie dochádza k napadnutiu viacerými druhmi a preto dochádza k rovnomernému usychaniu celej korunovej časti. Prítomnosť podkôrneho hmyzu môže naznačovať aj aktivita hmyzožravého vtáctva otesávaním kôry, najmä ďatľotvarých druhov, ktoré sú schopné nájsť pod kôrou larvy aj dospelé jedince podkôrnikovitých. Ak na strome zaznamenáme závrtové otvory alebo iné príznaky výskytu podkôrneho hmyzu, je potrebné odlúpiť časť kôry a skontrolovať, či sa v lykovej časti nachádzajú požerky, pretože závrtové otvory môžu vytvárať aj druhy, ktoré nie sú pre strom výrazne nebezpečné a ich vývoj prebieha len v borke. Požerok lykožrúta smrekového tvorí snubná komôrka, ktorá je po opadnutí kôry často skrytá v lyku a dve až tri materské chodby smerujúce pozdĺž osi kmeňa. Z nich následne po oboch stranách vystupujú larválne chodby, ktoré sa v smere od materskej chodby rozširujú. Požerok lykožrúta lesklého má hviezdicovitý tvar. Tvorí ho snubná komôrka, z ktorej vychádza štyri až šesť 54

55 materských chodieb. Chodby sú približne 1 mm široké a ich dĺžka sa pohybuje od troch do šiestich cm v závislosti od hustoty obsadenia. Môžu sa však vyskytnúť aj dlhšie materské chodby. Z nich následne larvy vytvárajú larválne chodby. Požerok lykožrúta smrečinového spoznáme podľa snubnej komôrky, ktorá je dobre viditeľná a nie je ukrytá v lyku, čim sa odlišuje od požerku lykožrúta smrekového. Z nej vychádza tri a viac materských chodieb, ktoré môžu byť až 10 cm dlhé a obyčajne neprebiehajú úplne rovnobežne so zvislou osou kmeňa. Celkovo má požerok pretiahnutejší tvar s užšími materskými chodbami, ktoré sú mierne vlnovito poprehýbané. Larválne chodby sú riedke. Požerok lykožrúta severského je najčastejšie dvoj až trojramenný, pričom materské chodby pri trojramennom požerku vytvárajú písmeno Y. V strede požerku sa nachádza závrtový otvor so snubnou komôrkou. Z nej vychádzajú materské chodby štyri až šesť centimetrov dlhé, nie celkom rovnobežné s pozdĺžnou osou kmeňa. Larválne chodby sú krátke, s dĺžkou maximálne päť centimetrov. Pasívne chrobačiare Charakteristickým znakom pasívnych chrobačiarov je kmeň, z ktorého kôra už opadala alebo kôra, na ktorej sa nachádza veľké množstvo výletových otvorov a v požerkoch sa nenachádzajú živé jedince v niektorom z vývojových štádií. Keď už kôra zo stromu opadla, znamená to, že z miesta opadu kôry vyletela generácia hmyzu a ide potom o včas neasanovaný, pasívny chrobačiar. Oblasť v okolí je tak vysoko ohrozená pre vznik ohniska podkôrneho hmyzu. V niektorých prípadoch sa stáva, že na korune sa neprejavia zreteľné znaky chrobačiara, ako je napríklad zmena sfarbenia, alebo usychanie a opad ihličia, ale kôra na kmeni už začína z povrchu kmeňa opadávať. Táto situácia nastáva pri silnom nálete podkôrneho hmyzu, rýchlom a krátkom vývoji z vajíčka až po imágo, ale zároveň pri dostatočnej vlhkosti pôdy (ihlice v korune potrebujú hlavne vodu transportovanú z koreňov v cievach beľového dreva, ktoré podkôrny hmyz nepoškodzuje). Takýto strom, ktorého kôra je na časti kmeňa už opadaná, ešte nemôžeme považovať za pasívny chrobačiar, ak má niektoré časti kôry ešte nepoškodené larválnymi chodbami (napr. koruna), pretože tieto časti môžu byť ešte stále vhodné pre vývoj podkôrneho hmyzu. Potenciálny chrobačiar Zmena sfarbenia ihličia naznačuje zdravotné problémy stromu. Zožltnuté ihličie na strome nemusí znamenať, že sa jedná o aktívny chrobačiar. Je však vysoko pravdepodobné, že takýto strom buď už je, alebo v blízkej budúcnosti bude napadnutý podkôrnym hmyzom. Z toho dôvodu je potrebné takémuto stromu venovať zvýšenú pozornosť pri vyhľadávaní aktívnych chrobačiarov. Podobne je vhodné viac si všímať aj stromy, ktoré vykazujú vysokú fruktifikáciu. Vysoká fruktifikácia v mladom veku porastu, alebo neobvyklá fruktifikácia stromu vzhľadom na ostatné stromy v poraste, môže naznačovať zhoršujúci sa zdravotný stav. Silno plodiaci strom nemá dostatok energie na podporu svojich prirodzených obranných mechanizmov a je náchylnejší na napadnutie podkôrnym hmyzom. Podobne za potenciálne chrobačiare môžeme považovať stromy v blízkosti ohnísk premnoženia podkôrneho hmyzu. Vetrové kalamity, ktoré sa v súčasnosti opakujú vo zvýšenej frekvencii poskytujú veľmi vhodný substrát pre nálet podkôrneho hmyzu a stávajú sa preto potenciálnymi chrobačiarmi. Záver V súčasnej situácii kalamitného premnoženia podkôrneho hmyzu, je činnosť podkôrnikových pozorovateľov jedným zo základných opatrení ochrany lesa. Včasné rozpoznanie a urýchlené spracovanie aktívnych chrobačiarov v smrečinách je z hľadiska ochrany lesa najdôležitejším a najvýznamnejším opatrením na zabránenie ďalšej expanzie podkôrnych škodcov do okolitého 55

56 prostredia. Podkôrnikový pozorovateľ má za úlohu vyhľadávať, značiť a evidovať aktívne chrobačiare. Odporúčame preto vybrať človeka ktorý by spĺňal podmienky kladené na takúto prácu. dosiahnuté vzdelanie: minimálne SŠ lesnícka, prax v oblasti ochrany lesa, musí mať odborné preškolenie (lesníkom príslušnej organizačnej jednotky obstarávateľa, alebo miestne príslušného OLH). Podkôrnikový pozorovateľ musí mať potrebné teoretické znalosti a technické vybavenie na určené práce a musí mať zabezpečený vstup na všetky pozemky, na ktorých sa budú práce realizovať. V rámci svojej činnosti by sa mal sústrediť najmä na porasty v ktorých sa nachádzajú ohniská aktívnych chrobačiarov, porasty s nimi bezprostredne susediace a na porasty s prípadným výskytom novej vetrovej kalamity. Poďakovanie Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt Centrum excelentnosti biologických metód ochrany lesa (ITMS: ) spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Ing. Andrej GUBKA, PhD. Ing. Juraj GALKO, PhD. Ing. Jozef VAKULA Ing. Andrej KUNCA, PhD. Ing. Milan ZÚBRIK, PhD. Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen Stredisko lesníckej ochranárskej služby Lesnícka 11 SK Banská Štiavnica Meno.Priezvisko@nlcsk.org; 56

57 ÚČINNOSŤ KANADSKÝCH FEROMÓNOVÝCH ODPARNÍKOV A LAPAČOV V PODMIENKACH SLOVENSKA Juraj Galko Jozef Vakula Andrej Gubka Príspevok zahŕňa výsledky spolupráce medzi Národným lesníckym centrom, Lesníckym výskumným ústavom Zvolen, Strediskom lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici (NLC, LVÚ, LOS) a zahraničným partnerom Canadian Food Inspection Agency (ďalej CFIA) z Kanady. Spoločný projekt s názvom Comparison of European and Canadian Traps and Lures in Slovakia (2009) bol zameraný na porovnanie účinnosti feromónových odparníkov a lapačov používaných v Kanade s tými, ktoré sa používajú na Slovensku. V roku 2009 sme testovali a porovnávali odparníky a lapače na lykožrúta smrekového (Ips typographus) a odparníky na drevokaza čiarkovaného (Xyloterus lineatus). V roku 2010 spolupráca pokračuje a bude orientovaná hlavne na pokusné testovanie odparníkov na lákanie podkôrnika dubového (Scolytus intricatus) a z časti aj lykokaza borovicového (Tomicus piniperda). Lykožrút smrekový Hlavná časť projektu sa v roku 2009 orientovala na porovnanie veľkosti odchytov dvoch typov lapačov a dvoch typov odparníkov na lykožrúta smrekového. Spolu bolo na Slovensku podľa návrhu partnera vybraných 10 plôch v oblasti Nízkych a Vysokých Tatier. Na každej ploche bolo inštalovaných 6 lapačov: 3 lapače typu Theysohn (Böhmplast, Ridex) bežne používané na Slovensku a 3 lapače typu Lindgren funnel trap (Phero Tech, Inc., Delta, BC Canada) (ďalej LFT) s dvanástimi lievikmi prevažne používané v Kanade. Na každej ploche boli dva lapače (z každého typu jeden) navnadené odparníkom Pheroprax A (BASF, Ludwigshafen, SRN), dva lapače (z každého typu jeden) navnadené odparníkom Ipslure (Phero Tech, Inc., Delta, BC Canada) a dva lapače (z každého typu jeden) boli nenavnadené a slúžili ako pasívne lapače. Odparníky Pheroprax A sa na Slovensku bežne používajú, sú overené a dostatočne účinné. Odparníky Ipslure boli vyvinuté v Kanade na lákanie lykožrúta smrekového ako exotického druhu, v iných podmienkach a majú podobné chemické zloženie ako Pheroprax A. Podľa výrobcu sú tieto odparníky čiastočne účinné aj na lykožrúta borovicového (Ips sexdentatus), ktorého sme však v podmienkach testovania neodchytili. Inštalácia lapačov (spolu 60 ks) bola vykonaná 27. a 28. apríla Odbery odchytov sme vykonávali v pravidelných dvojtýždňových intervaloch od 1. mája do 31. septembra. Druhá séria odparníkov bola vyvesená 8. júla, t. j. približne v polovici sezóny. Staré odparníky boli ponechané v lapačoch. Odparníky boli inštalované vždy do vnútra lapačov. Lapače boli umiestňované prevažne na okraje rúbanísk z predchádzajúceho roka, približne 20 m o porastovej steny a v rozostupoch 20 až 25 m. Pri prerastaní lapačov od pionierskych drevín a buriny boli tieto vyklčované, aby nebránili v letovej aktivite hmyzu. Vyhodnotenie priemerných odchytov lykožrúta smrekového za jeden odber na lapač podľa typu použitého odparníka bez ohľadu na typ lapača na všetkých vybraných plochách sa nachádza na obrázku 1. Plochy 1 4 sa nachádzajú v Nízkych Tatrách a plochy 5 10 sa nachádzajú vo Vysokých Tatrách. 57

58 8 000 Ipslure Pheroprax A Priemerný odchyt lykožrúta smrekového (ks) Obrázok 1. Priemerné odchyty lykožrúta smrekového na lapač podľa typu odparníka Priemerné odchyty lykožrúta smrekového na odparník Pheroprax A boli na všetkých vybraných plochách vyššie ako priemerné odchyty na odparník Ipslure. Najvyššie priemerné odchyty boli na plochách 2 a 9 (priemerne viac ako 7 tisíc imág lykožrúta smrekového). Porovnanie priemerných odchytov lykožrúta smrekového za jeden odber na lapač podľa typu použitého lapača bez ohľadu na typ odparníka je zachytené na obrázku LFT Theysohn Priemerný odchyt lykožrúta smrekového (ks) Obrázok 2. Priemerné odchyty lykožrúta smrekového na lapač podľa typu lapača Na ploche 1 boli priemerné odchyty v oboch typoch lapačov veľmi podobné, na ploche 6 boli vyššie odchyty do lapača typu Theysohn. Prekvapujúcim zistením bolo, že na ostatných plochách boli odchyty o 7 až 44 % vyššie do lapačov LFT ako do lapačov typu Theysohn. Obrázok 3 lepšie vystihuje údaje hodnôt priemerných odchytov lykožrúta smrekového zachytených na obrázkoch 1 a 2 za všetky vybrané lokality. 58

59 4 500 Priemerný odchyt lykožrúta smrekového (ks) Ipslure Pheroprax A 0 Ips typographus LFT Ips typographus Theysohn Obrázok 3. Celkové porovnanie priemerných odchytov lykožrúta smrekového na lapač podľa typu lapača a typu odparníka Z prehľadného obrázku 3 vyplýva, že lapače typu LFT navnadené odparníkom Pheroprax A chytili priemerne viac lykožrútov smrekových (4 121 ks) ako lapače typu Theysohn (3 541 ks), čo je viac ako 14 % rozdiel. Lapače LFT navnadené odparníkom Ipslure taktiež chytali viac lykožrútov (1 821 ks) ako týmto odparníkom navnadené lapače typu Theysohn (1 360 ks), čo je rozdiel viac ako 25%. Priemerne bez ohľadu na typ odparníka a priemerne za všetky plochy chytali lapače typu LFT o takmer 18 % viac lykožrútov smrekových ako lapače typu Theysohn. Z obrázka 3 je ďalej zrejmý aj rozdiel účinnosti použitých typov odparníkov. Odparníky Pheroprax A v lapačoch LFT chytali priemerne viac lykožrútov smrekových (4 121 ks) ako odparníky Ipslure (1 821 ks), čo je 2,3-násobne vyššia účinnosť odparníka Pheroprax A. Lapače typu Theysohn navnadené odparníkom Pheroprax A chytili priemerne viac lykožrútov (3 541 ks) ako navnadené odparníkom Ipslure (1 360 ks), čo predstavuje 2,6-násobne vyššiu účinnosť odparníka Pheroprax A. Môžeme teda konštatovať, že odparník Ipslure pokusne prvýkrát použitý v slovenských podmienkach mal oproti odparníku Pheroprax A výrazne nižšiu účinnosť a o jeho ďalšom testovaní neuvažujeme. Najúčinnejšou kombináciou, ktorá dokázala odchytávať najviac jedincov lykožrúta smrekového, je podľa našich dosiahnutých výsledkov použitie lapača LFT s odparníkom Pheroprax A. O vyššej účinnosti lapačov typu LFT svedčia aj výsledky dosiahnuté z odchytov do nenavnadených tzv. pasívnych lapačov, kde lapače LFT chytili priemerne za všetky plochy 17 imág lykožrúta smrekového za jeden odber na lapač a lapače typu Theysohn chytili priemerne len 9 imág. Tento rozdiel predstavuje až 47 %. Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že lapače typu LFT dokázali odchytávať v celkovom priemerne o 18 % viac imág lykožrúta smrekového ako lapače typu Theysohn. V terajších podmienkach enormného premnoženia podkôrneho hmyzu v smrečinách sa zdá byť 18 % -ný rozdiel v predstave absolútnych čísel veľmi významný a v konečnom dôsledku predstavuje obrovský počet odchytených lykožrútov. Ďalšie pokusy na overenie tohto rozdielu, ktoré budú pokračovať aj v roku 2010, nám pomôžu potvrdiť alebo vyvrátiť dosiahnuté výsledky. Ak sa preukáže vyššia účinnosť lapača LFT v našich podmienkach aj v nasledovných pokusoch, bude stáť za úvahu jeho prevádzkové použitie. 59

60 Drevokaz čiarkovaný Ďalší pokus porovnania kanadských a slovenských feromónov sa uskutočnil v roku 2009 na území Mestských lesov Brezno. Tu sa na 10 lesných skladoch porovnávali odchyty drevokaza čiarkovaného na odparníky XL Ecolure (Fytofarm, s. r. o., Bratislava, SK) bežne používané na Slovensku a odparníky UHR Ethanol lure (Phero Tech, Inc., Delta, BC Canada) používané v Kanade na lákanie širokého spektra hmyzích škodcov, najmä ambróziových chrobákov. Skratka UHR znamená Ultra High Release, t. j. ultra vysoké uvoľňovanie látky feromónu, čo znamená, že za krátky čas uvoľní množstvo účinnej látky. Drevokaz čiarkovaný patrí k ambróziovým chrobákom a je to náš najvýznamnejší technický škodca na ihličnatých drevinách (SM, JD, BO). Boli použité iba lapače typu Theysohn (spolu 20 ks). Na každom vybranom lesnom sklade boli dva lapače, jeden navnadený odparníkom UHR a druhý XL Ecolure. Výsledné hodnoty priemerných odchytov drevokaza za jeden odber na lapač podľa typu použitého odparníka na všetkých vybraných plochách sa nachádzajú na obrázku Priemerný odchyt drevokaza čiarkovaného (ks) UHR XL Ecolure Obrázok 4. Priemerné odchyty drevokaza čiarkovaného na lapač podľa typu odparníka Výsledky ukázali, že odparník UHR lákal neporovnateľne menej jedincov drevokaza čiarkovaného ako odparník XL Ecolure. Tento rozdiel je lepšie znázornený na obrázku 5, kde sú celkové priemery odchytov podľa typu odparníka za všetky plochy. Priemerne zo všetkých plôch sa odchytilo do jedného lapača navnadeného odparníkom XL Ecolure 618 jedincov drevokaza čiarkovaného a len priemerne 44 jedincov drevokaza do lapačov navnadených odparníkom UHR. Z výsledkov vyplýva, že odparník UHR nie je vhodný na kontrolovanie populácie drevokaza čiarkovaného v našich podmienkach. Dokázal síce prilákať viac druhov technických škodcov (Xyleborus alni, X. dispar, X. saxeseni, Xyloterus domesticus), avšak lákal priemerne 14-násobne menej imág drevokaza čiarkovaného ako odparník XL Ecolure. Podkôrnik dubový Podkôrnik dubový je náš najvýznamnejší podkôrny škodca v dubinách. Napriek viacerým výskumom ich chemickej komunikácie, neboli dosiaľ feromóny na lákanie tohto škodcu vyvinuté. Pokusné výsledky testovaných odparníkov získané v Kanade (Phero Tech, Inc., Delta, BC Canada) preukázali lákanie niektorých druhov rodu Scolytus na niektoré chemické látky. Preto v roku

61 700 Priemerný odchyt drevokaza čiarkovaného (ks) UHR XL Ecolure Xyloterus lineatus Obrázok 5. Celkové porovnanie priemerných odchytov drevokaza čiarkovaného na lapač podľa typu odparníka budú testované odparníky z kanadskej produkcie aj v dubových porastoch na Slovensku. Pokus sa založí v dubinách s prevažným zastúpením duba (Quercus sp.). Na ôsmych plochách bude spolu nainštalovaných 40 lapačov typu LFT. Zberné nádoby budú použité tzv. na mokro. To znamená odobratie odtokového sitka, ktoré sa nahradí gumovou zátkou. Následne sa do každej zbernej nádoby naleje približne ml roztoku Propylene-glykolu s vodou (50 : 50). Tento roztok zabraňuje úniku hmyzu a taktiež ho spoľahlivo konzervuje. Odchyty budú vykonávané pracovníkmi LOS každé dva týždne od apríla do konca septembra. V piatich lapačoch na každej ploche budú použité nasledovné odparníky: 1. Scolytus multistriatus lure, 2. 2-methyl-3-buten-2-ol, 3. UHR Ethanol lure, 4. 4-methyl-3-heptanol, 5. kontrola pasívny lapač bez odparníka na náhodný odchyt hmyzu. Na niektorých kanadských výskumných pracoviskách bolo zistené, že uvedené druhy chemických látok lákajú široké spektrum podkôrneho a drevokazného hmyzu a teda aj zástupcov rodu Scolytus. Pokus je preto nastavený na overenie hypotézy lákania podkôrnika dubového niektorou z uvedených látok. Lykokaz borovicový V roku 2010 sa taktiež plánuje pokusne použiť odparník UHR -pinene (Phero Tech, Inc., Delta, BC Canada) na lákanie lykokaza borovicového (Tomicus piniperda). Tento odparník sa používa v Kanade na lákanie uvedeného škodcu, a preto sme sa rozhodli pokusne ho použiť aj v našich podmienkach, keďže sa tu prirodzene vyskytuje. Bude vybraných 5 plôch s prevažným zastúpením borovice, kde sa pomiestne vyskytujú chrobačiare naletené podkôrnym hmyzom. Lapače budú navnadené už v druhej polovici marca, pretože sa jedná o skoro rojaceho sa škodcu. 61

62 Záver Najvýznamnejším poznatkom z tohto výskumu je zistená vyššia účinnosť lapača LFT oproti lapačom typu Theysohn. Podobný porovnávací pokus chceme zopakovať aj v roku 2010 na overenie dosiahnutých výsledkov. Účinnosť odparníkov Ipslure na lákanie lykožrúta smrekového a odparníka UHR Ethanol na lákanie drevokaza čiarkovaného, aj napriek lákaniu širšieho spektra podkôrneho a drevokazného hmyzu, bola výrazne nižšia v porovnaní s odparníkmi komerčne používanými na Slovensku a preto sa už s ďalšími pokusmi v smrekových porastoch s týmito látkami neuvažuje. Spolupráca medzi NLC a CFIA pokračuje druhý rok. V Kanade je za posledné desaťročia zaznamenaný obrovský rozmach introdukovaných druhov hmyzu, spôsobený najmä obchodom s drevom. Introdukované invázne druhy tu často nemajú svojich prirodzených nepriateľov a po premnožení spôsobujú rozsiahle škody. Preto hlavným dôvodom financovania týchto pokusov je prevencia, vychádzajúca z obavy kanadských výskumných pracovísk z ďalšieho šírenia iných nepôvodných druhov podkôrnikov, ktoré sa zatiaľ v Kanade nevyskytujú, ale mali by tam vhodné podmienky na vývoj (napr. lykožrút smrekový, podkôrnik dubový). Poďakovanie Chceme poďakovať grantovej agentúre za finančnú podporu grantového projektu APVV , z ktorého sa časť uvedeného výskumu realizovala. Ďalej chceme poďakovať pracovníkom Štátnych lesov TANAP-u, Výskumnej stanici TANAP-u a pracovníkom Mestských lesov Brezno za pomoc a ochotu pri realizácií tohto výskumu. Ing. Juraj GALKO, PhD. Ing. Jozef VAKULA Ing. Andrej GUBKA, PhD. Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen Stredisko lesníckej ochranárskej služby Lesnícka 11 SK Banská Štiavnica priezvisko@nlcsk.org; 62

63 ROZVOJ SÚČASNÝCH TECHNICKÝCH MOŽNOSTÍ PRI ŠTÚDIU NIEKTORÝCH SPÔSOBOV APLIKÁCIE ENTOMOPATOGÉNNEJ HUBY BEAUVERIA BASSIANA V RÁMCI BIOLOGICKÝCH METÓD OCHRANY LESA Jozef Vakula Štefan Varkonda Juraj Galko Andrej Gubka Andrej Kunca Milan Zúbrik Úvod a problematika Jedným z možných opatrení v boji s podkôrnym hmyzom je využitie biologických metód, ktoré sú dôležitou súčasťou integrovanej ochrany lesa. Biologická ochrana je ekologickým spôsobom boja, ktorý má rastúci význam a do budúcnosti sa predpokladá zvyšovanie jeho podielu. Tento spôsob ochrany nachádza svoje uplatnenie v územiach, kde je chemický prístup nežiaduci, ako sú napr. pásma ochrany vodných zdrojov alebo územia s vyšším stupňom ochrany prírody. Jednou z biologických metód, ktoré sa v dnešnej dobe okrem poľnohospodárstva využívajú aj v lesníctve sú entomopatogénne huby, ktoré sú významným mortalitným faktorom, podieľajúcim sa na udržiavaní rovnováhy v populáciach hmyzu. Jedná sa najmä o entomopatogénnu hubu Beauveria bassiana. Táto huba je účinnou zložkou prípravku Boverol (Fytovita, s. r. o., ČR), ktorý bol použitý v našich pokusoch. Tento prípravok bol po úspešných laboratórnych pokusoch realizovaných v západnej Európe použitý proti lykožrútovi smrekovému v terénnych podmienkach (KREUTZ, VAUPEL, ZIMMERMANN 2004, KREUTZ, ZIMMERMANN, VAUPEL 2004). Beauveria bassiana je neselektívna entomopatogénna huba, to znamená, že môže atakovať široké spektrum hmyzu, aj užitočného. Z tohto dôvodu by sa mala aplikovať tak, aby sa nedostala do kontaktu s necieľovými druhmi hmyzu. Jedným z takýchto spôsobov je využitie infikovaných feromónových lapačov, ktoré sú vysoko selektívne, to znamená, že lákajú výhradne jeden druh (podľa použitého feromónu). Jedná sa o spojenie biotechnických a biologických metód, teda kombináciu feromónom vnadených lapačov s prípravkom Boverol. K infekcii lykožrútov dochádza ich priamim kontaktom so spórami huby v upravených zberných nádobách lapačov, z ktorých sa chrobáky dostávajú samovoľne späť do prostredia a tu následne infikujú ďalšie jedince v populácii. Výskumným zámerom pokusu bolo overiť účinnosť lapačov Multiwit BK pri ich kombinácii s Boverolom a zistiť biologickú účinnosť prípravku Boverol na imága lykožrúta smrekového. Materiál a metodika Testy prebiehali v roku 2009 na území Vojenských lesov a majetkov SR, š. p., polesie Sklené (Kremnické vrchy). Výskumná plocha (čerstvá holina po ťažbe) sa nachádzala v nadmorskej výške m n. m., expozícia svahu bola severozápadná a expozícia porastovej steny južná až juhovýchodná (GPS: N 48 45,399, E 18 51,727 ). Tu boli postavené trojice feromónových lapačov typu Ecotrap (Fytofarm, s. r. o.) a Multiwit BK (Witasek Pflanzenschutz Gmbh, Rakúsko) navnadené odparníkom IT Ecolure Extra (Fytofarm, s. r. o.). Lapače boli postavené do trojitých zostáv (obr. 1, 2). Lapače Ecotrap do tzv. trio zostáv a lapače Multiwit BK do tzv. hviezdic. Zostavy boli postavené striedavo vo vzdialenosti metrov od porastovej steny, s rozstupom medzi jednotlivými zostavami 30 metrov. Použitých bolo spolu 18 lapačov Ecotrap (6 zostáv) a 15 lapačov 63

64 Multiwit BK (5 zostáv), spolu v 11-tich zostavách. Vyberané a kontrolované boli v 2-týždňových intervaloch. Prvý odber bol vykonaný po prvom týždni od inštalácie, kedy boli zároveň lapače Multiwit BK infikované prípravkom Boverol. Lapače Ecotrap neboli infikované, slúžili iba na odchyt lykožrúta smrekového. Jednotlivé lapače v zostave boli označené písmenami A, B a C (zľava do prava). Obrázok 1, 2. Zostavy lapačov Ecotrap trio (vľavo) a Multiwit BK hviezdica (vpravo) Lapače Multiwit BK sú novým typom štrbinových lapačov, ktoré majú upravenú zbernú nádobu tak, aby bola zrážková voda odvádzaná a neprichádzala do kontaktu s odchytenými lykožrútmi. Toto je zabezpečené odtokovým kanálom, s dvoma postrannými otvormi. Tento systém zabraňuje rýchlemu rozkladu odchytených lykožrútov v zbernej nádobe a zároveň negatívnemu vplyvu odpudzujúcich pachov na ďalšie chytané lykožrúty, čoho výsledkom je vyšší odchyt. Výhody tohto nového systému sme využili aj na zabránenie kontaktu vody s Boverolom. Do každej zostavy bol použitý jeden odparník, ktorý bol dopĺňaný 2-krát ( a 4. 8.), spolu bolo použitých za sezónu 33 odparníkov. Po prvom týždni boli do jedného lapača každej hviezdice Multiwit BK (lapač A) pridané špeciálne upravené vložky obsahujúce prípravok Boverol (obr. 3). Zároveň boli na dne zbernej nádoby takto ošetrených lapačov odstránené dva spodné perforované uzávery, ktoré umožnili infikovaným lykožrútom návrat do prostredia. V priebehu celého pokusu bola vložka vymenená 5-krát. Ostatné neinfikované lapače v zostavách (lapač B a C) slúžili na odchyt lykožrúta smrekového a zároveň na zistenie počtu lykožrútov, ktoré opustili infikovaný lapač. Pri odbere vzoriek lykožrútov na rozbor sa dočasne pripevnila na jeden spodný otvor plastová nádoba (obr. 4). Lykožrúty, ktoré sa do nádoby odchytili boli v laboratóriu chované v Petriho miskách, na navlhčenom filtračnom papieri alebo na čerstvej smrekovej kôre. Následne bola na nich sledovaná po 5-tich dňoch mortalita a prítomnosť huby (infekcia). Spolu bolo vykonaných 6 odberov. Odobratých bolo vždy 10 kusov infikovaných a 10 kusov neinfikovaných lykožrútov (kontrola). Na sledovanie teploty a vlhkosti vzduchu v zberných nádobách lapačov Multiwit BK boli použité merače Dataloger Minikin TH (EMS Brno). Obrázok 3, 4. Infikovaná vložka v zbernej nádobe lapača (vľavo) a zberná nádoba s fľašou na odber vzoriek určených na laboratórny rozbor (vpravo) 64

65 Výsledky Porovnanie odchytov do lapačov Multiwit BK a Ecotrap Počet odchytených jedincov lykožrúta smrekového do zostáv lapačov Ecotrap a Multiwit BK je zobrazený na obrázku 5. Pri porovnaní priemerných celosezónnych odchytov na 1 lapač (len do lapačov B a C) dosahoval odchyt do Ecotrapov 78,7 % ( ks/lapač) z odchytu do Multiwitov ( ks/lapač). Lapače A neboli do vyhodnotenia zahrnuté pretože údaje z lapačov Multiwit BK chýbali (boli infikované a otvorené). Lapače v zostavách Ecotrap dosahovali % odchytov zo zostáv Multiwit BK. Tieto rozdiely však neboli štatisticky významné (p = 0,34, ANOVA test).tento výsledok bol spôsobený pravdepodobne väčšou nárazovou plochou zostáv Multiwit BK, prípadne dlhšou trvácnosťou feromónu v týchto lapačoch (nižšia teplota). Najvyšší odchyt do jednotlivých lapačov v zostavách bol do lapača B, v ktorom bol umiestnený odparník (100 %). Lapače A dosahovali v zostavách Ecotrap priemerne 73 % a lapače C 64 % z odchytu do lapača A. V zostavách Multiwit BK to bolo do lapačov C priemerne 89 % z odchytu do lapačov B Lapač A Lapač B Lapač C Odchyt [ks/lapač] % 100 % 64 % 100 % 89 % 0 Ecotrap Multiwit BK Obrázok 5. Celosezónny odchyt lykožrúta smrekového do jednotlivých lapačov v trojitých zostavách Ecotrap a Multiwit BK Teplota a vlhkosť vzduchu Teplota a vlhkosť vzduchu sú významnými faktormi prostredia, ktoré ovplyvňujú prežívanie a účinnosť spór entomopatogénnej huby v lapači. Jedná sa predovšetkým o maximálne a minimálne hodnoty týchto veličín, teda o ich extrémy. Maximálne denné teploty vzduchu v zbernej nádobe lapača Multiwit BK dosahovali hodnoty +15,9 až +38,2 C. Najvyššie hodnoty maximálnych teplôt boli zaznamenané v najteplejších mesiacoch júl a august. Minimálne denné teploty dosahovali hodnoty +4,0 až +16,3 C. Aj napriek tomu, že zberná nádoba lapača bola priehľadná, teploty boli vysoké a rovnako aj extrémy hodnôt vlhkosti sa pohybovali v lapači na vysokých hodnotách (18,9 100 %). Testy infekcie lykožrútov odobratých zo zbernej nádoby lapača Multiwit BK Na zistenie, či boli lykožrúty ktoré sa dostali do kontaktu s prípravkom Boverol infikované hubou Beauveria bassiana boli odoberané imága. Tieto vzorky imág boli v laboratóriu chované v Petriho miskách, buď na navlhčenom filtračnom papieri alebo na smrekových kúskoch kôry. V prípade infekcie sa na povrchu lykožrútov objavili biele povlaky huby. 65

66 Pomer mŕtvych lykožrútov chovaných na filtračnom papieri bol po 5-tich dňoch v infikovanom variante priemerne 48,3 % ( %) a v kontrolnom variante priemerne 23,3 % (10 40 %) (obr. 6). Aj keď rozsah súboru nebol veľký, bola vykonaná štatistická analýza ANOVA, v ktorej sa nepotvrdila štatistická významnosť v mortalite medzi infikovaným variantom a kontrolným variantom (p = 0,128). Pri hodnotení prítomnosti infekcie sa po 5-tich dňoch vyskytli biele povlaky huby na 23,3 % (0 60 %) imág v infikovanom variante, a len 3,3 % (0 10 %) imág v kontrolnom variante chovaných na filtračnom papieri. Prípady infekcie sa vyskytli aj na kontrolnom variante, čo mohlo byť spôsobené prenosom spór z infikovaných imág v laboratóriu (nedostatočná sterilizácia laboratórneho náradia). Rozdiely medzi infikovaným variantom a kontrolou neboli štatisticky významné (p = 0,059). Pomer mŕtvych lykožrútov chovaných na čerstvej kôre bol po 5-tich dňoch v infikovanom variante priemerne 67,5 % (50 90 %) a v kontrolnom variante priemerne 35 % (20 50 %) (obr. 7). Získané výsledky boli štatisticky významné (p = 0,023). Pri hodnotení prítomnosti infekcie sa po 5-tich dňoch vyskytli biele povlaky huby na 45 % (10 90 %) imág v infikovanom variante, a na žiadnom imágu v kontrolnom variante. Rozdiely medzi infikovaným variantom a kontrolou boli štatisticky významné (p = 0,014) Infikované mŕtve Kontrola mŕtve Infikované huba Kontrola huba 60 % Dátum odberu vzoriek Obrázok 6. Mortalita a infekcia lykožrútov 5. deň od začiatku chovu v Petriho miskách chovaných na filtračnom papieri Infikované mŕtve Kontrola mŕtve Infikované huba Kontrola huba 60 % Dátum odberu vzoriek Obrázok 7. Mortalita a infekcia lykožrútov 5. deň od začiatku chovu v Petriho miskách chovaných na čerstvej kôre 66

67 Záver Celosezónne odchyty lykožrúta smrekového boli do lapačov v zostavách Multiwit BK vyššie ako odchyty do lapačov v zostavách Ecotrap, no tieto rozdiely neboli štatisticky významné. Konštrukcia lapačov Multiwit BK po menších úpravách vyhovuje na aplikáciu prípravku Boverol. Systém zabezpečuje odvádzanie zrážkovej vody a zabraňuje tak jej kontaktu s biologickým prípravkom. Tento prípravok je však možné využiť aj v upravených lapačoch Ecotrap. Chov lykožrútov na čerstvých kôrach je vhodnejší, ich mortalita vplyvom neznámych príčin je nižšia, ako pri chove na filtračnom papieri. Rovnako aj podmienky pre úspešné vyklíčenie spór huby sú v kôre vhodnejšie. Mortalitu imág ovplyvňuje do značnej miery celková kondícia lykožrútov a podmienky prostredia, ktoré môžu negatívne vplývať na samotného hostiteľa ako aj na biologický prípravok. V ďalších pokusoch bude potrebné minimalizovať vplyv nežiaducich podmienok prostredia (extrémy vlhkosti a teploty) a tým znížiť veľkú variabilitu získaných výsledkov. Pri samotnej aplikácii prípravku je nevyhnutné dodržať podmienky uvedené výrobcom, keďže sa jedná o živý organizmus (spóry huby). Preto nemusí vždy spôsobiť dostatočnú mortalitu lykožrútov, i keď sa tieto s hubou dostanú do priameho kontaktu. Zároveň bude potrebné preveriť po akom časte bude potrebné prípravok v lapači vymeniť, aby zabezpečoval požadovanú účinnosť. Poďakovanie Tento článok vznikol vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt Centrum excelentnosti biologických metód ochrany lesa (ITMS: ) spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Literatúra KREUTZ J., ZIMMERMANN G., VAUPEL O., 2004: Horizontal Transmission of the Entomopathogenic Fungus Beauveria bassiana among the Spruce Bark Beetle, Ips typographus (Col., Scolytidae) in the Laboratory and under Field Condition. Biocontrol Science and Technology, 14(8): , VAUPEL O., ZIMMERMANN G., 2004: Efficacy of Beauveria bassiana (Bals.) Vuill. against the spruce bark beetle, Ips typographus L., in the laboratory under various conditions. JEN, 128(6): Ing. Jozef VAKULA Ing. Juraj GALKO, PhD. Ing. Andrej GUBKA, PhD. Ing. Andrej KUNCA, PhD. Ing. Milan ZÚBRIK, PhD. Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen Stredisko lesníckej ochranárskej služby Lesnícka 11 SK Banská Štiavnica vakula@nlcsk.org RNDr. Štefan VARKONDA, CSC., Fytofarm, spol. s r.o. Dúbravská cesta 21 SK Bratislava 45 fytofarm@fytofarm.sk 67

68 ABIOTICKÉ ŠKODLIVÉ ČINITELE V KONTEXTE KLIMATICKEJ ZMENY Bohdan Konôpka Jozef Konôpka Úvod Úvod príspevku využijeme na pripomenutie skutočnosti, že v decembri 2009 sa v Kodani konal významný summit. Jeho cieľom bolo pripraviť podklady pre dokument nahrádzajúci Kjótsky protokol. Hlavným dôvodom urgentnej potreby nahradenia Kjótskeho protokolu je nereálnosť cieľov, ktoré sa v ňom vytýčili. Zistilo sa, že vývoj emisie skleníkových plynov, ničenia tropických pralesov a ďalších negatívnych javov naštartovali procesy, ktoré prekročili aj najpesimistickejšie scenáre vypracované špecialistami Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu (IPCC). Kodanský summit priniesol len čiastočné výsledky, keď v záverečnej dohode nie sú žiadne záväzné ciele a povinnosti zúčastnených krajín. Preto treba dúfať, že Kjótsky protokol čoskoro nahradí nový dohovor. Tento by sa mohol pripraviť a možno aj ratifikovať na najbližšom summite v Mexiku, ktorý sa bude konať koncom tohto roka. Názory odbornej i laickej verejnosti na klimatickú zmenu sa aj napriek mnohým presvedčivým argumentom a vedeckým dôkazom stále rôznia. Niektorí odborníci (je ich výrazná menšina) z rôznych odvetví vedy existenciu klimatickej zmeny spochybňujú, prípadne ju chápu len ako prirodzený vývoj bez výraznejšieho zapríčinenia antropogénnou činnosťou. Klimatické zmeny sú v jednotlivých regiónoch podmienené aj prirodzenými (človekom nespôsobenými) javmi. Takými sú napr. vulkanická činnosť alebo zmeny morskej cirkulácie. V podstate nemá význam bojovať proti prirodzeným zmenám klímy, ale je opodstatnené redukovať vplyvy človeka na klimatickú zmenu. Existenciu klimatickej zmeny a jej inherentných javov potvrdzuje okrem iného aj mimoriadne správanie sa počasia v ostatných rokoch. Napríklad, veľmi extrémne teplo a hlavne sucho bolo v lete REBETEZ et al. (2006) tvrdí, že išlo o najteplejšie leto v strednej Európe zhruba od roku Ďalej to bolo leto 2007, keď teploty v Európe opäť prekonali uvedený rekord. Pritom na južnom Slovensku bola teplota prvýkrát vyššia ako 40 C. Ako ďalší príklad počasia nezvyklého charakteru môže poslúžiť aj tohoročné zimné obdobie, keď došlo k veľkým výkyvom teplôt (v priebehu niekoľkých hodín ich dramatický nárast). Následkom boli opakujúce sa povodňové situácie v decembri 2009 a v januári Toto bolo v predošlých obdobiach príznačné len pre koniec zimných období. Okrem teplotných extrémov, ďalším sprievodným javom klimatickej zmeny je častejší výskyt ničivých víchric (pozri napr. BENISTON, INNES et al. 1998). Z najnovších prípadov uvedieme napr. orkány Kyrill (začiatok roka 2007), Paula (január 2008), Emma (marec 2008), Klaus (január 2009), ktoré pustošili západnú a strednú Európu. Prejdime však zo všeobecnej platformy vplyvu klimatickej zmeny na ľudskú civilizáciu do našej záujmovej oblasti, t. j. k lesným ekosystémom, lesnému hospodárstvu a hlavne vzťahu klimatickej zmeny k ohrozeniu porastov škodlivými činiteľmi. V prvej časti sa zameriame na otázky väzby medzi klimatickou zmenou a rôznymi škodlivými činiteľmi. Následne sa budeme podrobnejšie zaoberať abiotickými škodlivými činiteľmi, konkrétne vetrom, snehom a suchom. Ohrozenie lesov klimatickou zmenou Ohrozenie drevín škodlivými činiteľmi je dané ich dispozíciou, čiže náchylnosťou, ktorá podmieňuje genetické vlastnosti. Ďalej súvisí s rastovým, resp. vývojovým štádiom a fyziologickým 68

69 stavom dreviny. Fyziologické procesy dreviny determinujú vlastnosti prostredia. Dreviny, ktoré rastú v prirodzenom (pôvodnom) prostredí sa vyznačujú homeostatickými prejavmi voči pôsobeniu exogénnych faktorov. Ak sa prírodné prostredie zmení, alebo dreviny rastú na stanovištiach pre ne nevhodných, stávajú sa osobitne disponovanými na poškodenie. Ohrozenie drevín ďalej súvisí s vlastnosťami škodlivých činiteľov, najmä s ich agresivitou. K poškodeniu môže dôjsť len vtedy, ak škodlivý činiteľ je schopný prekonať systém prírodných zábran dreviny, na ktorú pôsobí. V zmysle uvedeného klimatická zmena ovplyvňuje jednak dispozíciu drevín na poškodenie ako aj vlastnosti škodlivého činiteľa, či jeho agresivitu (STOLINA et al. 1985). V obidvoch prípadoch klimatická zmena spravidla pôsobí negatívne, čiže dochádza k zvýšeniu ohrozenia drevín škodlivými činiteľmi. Zjednodušene možno rozdeliť negatívny vplyv klimatickej zmeny na lesné ekosystémy na priamy a nepriamy. Priamy vplyv klimatickej zmeny na dreviny môže byť mechanický alebo fyziologický. Mechanické pôsobenie sa prejavuje hlavne prostredníctvom vetra, snehu a námrazy, fyziologické napr. suchom. Vo všeobecnosti sa predpokladá častejší výskyt ničivých víchrov (OVERPECK et al. 1990). Na základe analýzy lesnej hospodárskej evidencie sa konštatoval postupný nárast vetrových náhodných ťažieb aj v lesoch Slovenska počas ostatných troch desaťročí (KONÔPKA et al. 2005). Určitým rizikom v súvislosti s postupnou zmenou poveternostných podmienok je modifikácia smeru prevládajúcich vzdušných prúdov. Zmene distribúcie nebezpečných vetrov počas roka sa venujeme v kapitole Modifikácia vlastností vetra. Podobne môže dôjsť k určitým zmenám v časovo-priestorových rámcoch padania ťažkého snehu, a tým aj v poškodzovaní lesných porastov (kapitola Zmeny výskytu snehových škôd ). Fyziologické pôsobenie klimatickej zmeny na dreviny môže mať ešte negatívnejšie následky ako uvádzané mechanické vplyvy. Každá drevina má svoju ekologickú amplitúdu, ktorá okrem iného súvisí aj s teplotným a vodným režimom. Ako sa už uviedlo, v ostatných rokoch sa zaznamenávajú mnohé, niekedy absolútne rekordy teplôt, zrážok ako aj iných meteorologických javov. Očakávaný nárast priemerných ročných teplôt zvýši evapotranspiráciu drevín. Týmto dreviny zvýšia spotrebu vody. Súčasne dôjde k narušeniu prirodzeného priebehu ročných zrážok, pritom sa ráta s ich poklesom vo vegetačnom období. Takže dreviny náročné na vlahu, a to hlavne rastúce na pôdach s menšou retenčnou schopnosťou, budú trpieť nedostatkom vody, čo ich bude oslabovať fyziologicky. Teplota je limitujúcim faktorom pre šírenie mnohých hmyzích škodcov. Predovšetkým chladné zimy chránia lesy mierneho pásma pred prenikaním niektorých druhov hmyzu z juhu alebo nižších nadmorských výšok. Klimatická zmena má na hmyzích škodcov zväčša vplyv stimulačný (BENISTON, INNES 1998). Ovplyvní ich populačnú dynamiku (plodnosť, dĺžku vývojových štádií a celkového prežívania, frekvenciu a intenzitu gradácie), ako aj areál výskytu (v horizontálnom aj vertikálnom zmysle). Ako príklad horizontálneho šírenia škodcov na územie Slovenska zo severu počas ostatných rokov možno uviesť podkôrnika Ips duplicatus. PFEFFER et al. (1961) uvádzajú, že v polovici minulého storočia sa podkôrny hmyz v Československu vyskytoval do maximálnej nadmorskej výšky m. STOLINA et al. (1985) píše, že lykožrút smrekový (Ips typographus) sa môže dlhodobo s veľkou amplitúdou premnožovať v najvyšších polohách 6. vegetačného stupňa (smrekovo-bukovo-jedľový), skupiny lesných typov Abieto-Fagetum a Fageto-Abietum. V 7. vegetačnom stupni (smrekový), v skupine lesných typov Sorbeto-Piceetum, je len v latentnom stave. Dnes sa podkôrniky premnožujú na Slovensku aj v nadmorskej výške m, často aj vyššie, t. j. až na hornej hranici lesa (vertikálny posun). Pomerne málo vedecky prebádaný je potencionálny vplyv klimatickej zmeny atmosféry na životný cyklus, resp. agresivitu patogénnych húb. Avšak aj tu možno povedať, že dispozícia drevín k patogénnym hubám sa bude v dôsledku ich oslabenia klimatickými stresmi zvyšovať. Bude to platiť aj pre rôzne vírusy a baktérie. Napr. JANKOVSKÝ (2000) predpokladá problémy v českých smrečinách založených mimo ich ekologického optima (nižšie a stredné polohy). Limitujúcim faktorom je tu predovšetkým nedostatok vody a vysoký výpar v letných mesiacoch. Šírením koreňových a kmeňo- 69

70 vých hnilôb sa výrazne zníži statická, ale aj celková ekologická stabilita drevín a ich porastov, a to najviac v smrečinách a bučinách. Možno predpokladať, že sa bude zhoršovať situácia s nežiaducou vegetáciou. Dreviny v iniciálnych štádiách vývoja budú fyziologicky viacej stresované, tým sa zvýši podiel uhynutých jedincov. Vytvorí sa konkurenčný priestor pre nežiaducu vegetáciu. Týka sa to hlavne teplomilných druhov nenáročných na pôdnu vlahu. Zvýšia sa náklady na zabezpečenie mladých lesných porastov. Podobne zložitá situácia bude v preriedených porastoch, kde nežiaduca vegetácia znemožní prirodzenú obnovu lesa. Vážnym problémom v ostatných rokoch je šírenie inváznych druhov rastlín. Tak napríklad na Záhorskej nížine vážne problémy pri obnove borín spôsobuje líčidlo americké (Fytolaca americana). V rozpadávajúcich sa porastoch a na holých plochách možno očakávať epizódy premnoženia drobných hlodavcov. Je veľmi pravdepodobné, že ich populáciu podporí častý výskyt teplých a suchých období. Drobné hlodavce budú výrazne poškodzovať nálety, nárasty a kultúry. Nebezpečné je zavlečenie ďalších (cudzích) hmyzích, hubových a iných škodcov, ktoré môžu nájsť v nových meniacich sa klimatických pomeroch dobré životné podmienky (ZÚBRIK et al. 2006). Modifikácia vlastností vetra Jednotlivé stromy ako aj porasty majú najvyššiu odolnosť proti vyvráteniu alebo zlomeniu na najčastejšie sa vyskytujúci smer vetra. V takomto zmysle sa v niektorých prípadoch realizovali pestovno-ochranné opatrenia (napr. porastové plášte, spevňovacie pásy, systém rubných článkov a pod.). Spravidla vznikla kolektívna ochrana stromov s dôrazom na nebezpečný smer vetra. Rozhodujúca je však individuálna odolnosť stromov, pretože stromy sú schopné prirodzene posilňovať odolnosť proti frekventovaným smerom vetrov. Ide napríklad o rozmiestnenie biomasy koreňov, tvorbu koreňových nábehov, zmenu tvaru priečneho prierezu územkovej časti kmeňa a koreňov, tvaru koruny, výškového a hrúbkového prírastku atď. Dreviny sú viac zraniteľné ak silný vietor prichádza z nezvyklého smeru. Ak by teda klimatická zmena náhle ovplyvnila aj smery vetrov, tieto by vo veľkej miere ohrozovali najmä staršie lesné porasty. Z uvedených dôvodov sme vykonali rozbor smerov a celoročnej distribúcie nebezpečných vetrov za obdobie ostatných 45 rokov na Slovensku. Východiskový materiál pre analýzu vývoja smerov nebezpečného vetra pre lesné porasty tvorili údaje z meteorologických staníc zaznamenaných v rokoch Konkrétne sa do šetrenia zahrnulo 100 meteorologických staníc, z ktorých 55 bolo takmer stabilných počas celého sledovaného obdobia. Do úvahy sa zobrali len vetry patriace do 8 až 12 stupňa Beaufortovej stupnice sily vetra (rýchlosť od 62 km.h -1 ). Vypočítala sa relatívna početnosť smerov nebezpečného vetra v obdobiach rokov , , a Išlo o vyjadrenie percentuálneho podielu jednotlivých smerov z ich celkového počtu v danom období. Podobne sa vyjadrila relatívna početnosť smerov vetra vzhľadom na ročné obdobia, t. j. zima, jar, leto, jeseň. Z analýz vyplynulo, že v období sa posilnil severozápadný nebezpečný smer vetra (obr. 1). Pritom jeho nárast sa pozoroval viac-menej vo všetkých ročných obdobiach. 70

71 Obrázok 1. Relatívna početnosť smerov (N severný, E východný, S južný, W západný) nebezpečného vetra pre lesné porasty na Slovensku v sledovaných obdobiach Pri porovnaní relatívnej početnosti nebezpečného vetra v ročných obdobiach medzi rokmi a sa zaznamenal nárast v jarnom období a naopak pokles v zime a v lete (tab. 1). Tabuľka 1. Porovnanie relatívnej početnosti (%) nebezpečného vetra pre lesné porasty na Slovensku medzi obdobím rokov a podľa ročných období Obdobie Zima Jar Leto Jeseň Spolu ,2 23,0 9,9 22,9 100, ,4 28,5 6,9 24,2 100,0 Pri porovnaní oblastí Slovenska sa zistilo, že: v západnej časti krajiny prevláda severozápadný smer nebezpečného vetra, vo východnej časti Slovenska prevláda severný smer nebezpečného vetra, v centrálnej časti územia je situácia najheterogénnejšia, pričom ide o všetky smery okrem juhovýchodného, východného a juhozápadného. Určité modifikácie smerov nebezpečného vetra a ročnej distribúcie počas sledovaného obdobia sa zatiaľ môžu len hypoteticky dať do vzťahu s klimatickou zmenou. Pre objasnenie tohto javu však bude treba vykonať ďalšie šetrenia, a to aj na základe nadnárodných meraní a analýz. Zmeny výskytu snehových škôd Zvyšovanie teplôt v najchladnejších mesiacoch (január a február) a nárast množstva zrážok v tomto období pravdepodobne skráti trvanie obdobia s premrznutím pôdy. Tak sa zvýši riziko vyvrátenia drevín v zimnom období, pretože mokré nepremrznuté pôdy majú zníženú súdržnosť (PELTOLA et al. 1995). Podobne možno predpovedať častejší výskyt padania mokrého, ťažkého snehu, ktorý poškodzuje hlavne mladšie prehustené porasty. V priebehu ostatných štyridsiatych rokov došlo na Slovensku k určitým zmenám v poškodzovaní porastov námrazou a snehom (KONÔPKA 71

72 2007). Možno spomenúť kalamitu z januára 2001 spôsobenú námrazou (ľadovicou) v južnej časti Banskobystrického kraja, ktorá svojím rozsahom nemá v histórii obdobu. Počas zimy 2005/2006 sneh veľmi poškodil lesné porasty, a to prevažne s prevahou smreka v centrálnej a severozápadnej časti Slovenska. Z uvedeného dôvodu sa realizovala náhodná ťažba v objeme blízko 500 tisíc m 3 dreva. Bola to jedna z najväčších snehových kalamít od roku 1961, t. j. odkedy sú dostupné relevantné údaje. Išlo o Odštepný závod (OZ) Čadca, Námestovo, Beňuš, Slovenská Ľupča a Čierny Balog (uvádzajú sa v poradí od najväčšieho objemu snehových polomov po najmenší). Na základe lesníckej hospodárskej evidencie sme vykonali rozbor tejto snehovej kalamity podľa uvedených OZ, resp. území Kysúc, Oravy a Pohronia (pozri aj KONÔPKA et al. 2008). Pritom sa do sledovania zahrnulo vyše dielcov postihnutých ťažkým snehom. Analyzovali sa najvýznamnejšie porastové charakteristiky a vlastnosti abiotického prostredia vplývajúce na intenzitu poškodenia smrečín. Tu sa zameriame exkluzívne na vzťah medzi nadmorskou výškou a poškodením smrečín ťažkým snehom. Intenzita poškodenia v princípe rástla s nadmorskou výškou (obr. 2). Maximálne poškodenie podľa OZ bolo v takýchto nadmorských výškach: Beňuš od do m n. m., Čadca od 701 do 800 m n. m., Čierny Balog od do m n. m., Námestovo: od do m n. m., Slovenská Ľupča od do m n. m. Obrázok 2. Poškodenie lesných porastov (percento náhodnej ťažby zo zásoby, t. j. % NŤ) snehom podľa nadmorskej výšky a odštepných závodov KONÔPKA (1980) z údajov zaznamenaných počas sedemdesiatych rokov uvádzal maximálny výskyt snehových polomov v nadmorských výškach: Slovenské rudohorie m, Nízke Tatry m, Slovenské Beskydy m, Oravská Magura m, Nízke Beskydy m, Poľana m, Veľká Fatra m. Podľa našej analýzy snehových polomov zo zimy 2005/2006 možno konštatovať ich posun nahor. Konkrétne o približne m na Pohroní a o m na Orave a Kysuciach. Uvedenú skutočnosť možno hypoteticky dať do súvisu s klimatickou zmenou, resp. otepľovaním atmosféry. Táto úvaha nie je jediná a objavila sa aj v zahraničných prácach (napr. PELTOLA et. al 1995). V rámci podmienok Slovenska nemožno zatiaľ problematiku jednoznačne uzavrieť. Žiada si zhromaždiť viac poznatkov a zisťovaní počas dlhšieho časového radu. Napriek tomu naše výsled- 72

73 ky naznačili, že snehové polomy v smrečinách nie sú doménou stredných nadmorských výšok, ale ich výskyt často vystupuje nad m, dokonca v oblasti Horehronia sa blíži takmer k hornej hranici lesa. Tieto poznatky sa môžu využiť ako jeden z podkladov na vypracovanie návrhu adaptačných a mitigačných opatrení v lesnom hospodárstve v podmienkach klimatickej zmeny (bližšie v práci MINĎÁŠ, ŠKVARENINA et al. 2003). Vplyv sucha na dreviny Väčšina scenárov pre klimatickú zmenu predpovedá modifikácie v ročných priebehoch teplôt a zrážok, čo následne pravdepodobne spôsobí pokles pôdnej vlhkosti. Pritom väčšina vedcov predpovedá jednak časté epizódy nedostatku vlahy (akútne sucho), ako aj chronický pokles pôdnej vlhkosti na mnohých lesných stanovištiach (napr. FISCHER et al. 2001). JURSKIS (2008) uvádza, že sucho je primárnou príčinou hynutia a odumierania lesov v celosvetovom meradle. Spravidla sa táto prvotná príčina oslabenia lesov ťažko identifikuje. A preto sa na úkor sucha preceňujú iné, väčšinou biotické (sekundárne) činitele, ktoré možno v teréne ľahko determinovať. Definícia sucha a kritéria hodnotenia sucha nie sú jednoznačné, pretože okrem iných okolností závisia aj od účelu, resp. vednej oblasti (napr. hydrologická, klimatická, lesnícka, meteorologická, poľnohospodárska atď.). V poľnohospodárstve a lesníctve sa často používa hydrolimit, tzv. bod vädnutia, kedy možno vizuálne rozoznať prvé príznaky stresu suchom na drevine. Toto je technicky možné identifikovať pri iniciálnych štádiách rastu niektorých drevín (napr. v lesných škôlkach). Avšak v prípade starších lesných porastov skoré príznaky stresu suchom sa nedajú zisťovať jednoduchou metódou a zatiaľ neexistujú ani účinné nástroje na korekciu jeho následkov. V podmienkach Slovenska možno predpokladať, že rizikovou skupinou, ktorá bude podliehať stresom v dôsledku nedostatku vody a klimatických výkyvov sú preriedené a fragmentované smrečiny, a to hlavne v nižších polohách (ekologické suboptimum). Takýchto porastov pribúda v dôsledku jednotlivého alebo skupinového odumierania stromov, resp. mechanického poškodzovania abiotickými činiteľmi. Ďalej sú veľmi ohrozené aj smrečiny, ktoré v minulosti zaťažovali imisie, a preto rastú na zakyslených pôdach (MINĎÁŠ, ŠKVARENINA 1994). Nedostatkom vlahy budú trpieť aj stromy a porasty na strmých svahoch južných a juhozápadných expozícií. V súvislosti so suchom sa ďalšou problematickou oblasťou stáva zalesňovanie. V ostatnom období sa opakuje v podhorských a horských oblastiach rovnaký jav. Po dlhých zimách s určitým množstvom snehu dochádza k veľmi rýchlemu otepleniu a zimné obdobie priam preskakuje do horúceho a suchého leta. Zásoby vody v pôde z roztopenej snehovej pokrývky sa rýchle strácajú a obdobie vhodné pre umelú obnovu lesa je veľmi krátke. Takto dochádza k veľkým stratám na sadbovom materiáli. Pritom problém je najaktuálnejší na veľkých kalamitných holinách. Tam dochádza k výrazným zmenám bioklimatických pomerov, a preto nemožno rátať s prirodzenou obnovou lesa. Sucho bude vplývať na lesné ekosystémy aj nepriamo. Pritom fyziologicky pôsobí na ekologickú stabilitu lesných porastov, čím sa zvýši ich ohrozenie rozličnými biotickými škodcami. Napr. STOLINA et al. (1985) uvádza, že smrečiny v štádiu žŕdkovín a žrďovín oslabené suchom následne napáda Polygraphus polygraphus, v kmeňovinách Ips typographus a oboch podkôrnikov sprevádza Pityogenes chalcographus. Možno uviesť príklad z Česka, kde sa po mimoriadne suchom roku 1992 v smrečinách výrazne premnožil podkôrny hmyz (MRKVA 1993). Na Slovensku došlo k podstatnému zvýšeniu populačnej hladiny podkôrneho hmyzu v smrekových porastoch najmä od roku Toto súvisí jednak s nespracovanou vetrovou kalamitou, ale aj nepriaznivými zrážkovými pomermi (KUNCA et al. 2009). Dreviny smrek, jedľa, buk, ale aj iné druhy po suchých rokoch napáda podpňovka (Armillaria sp.), ako aj iné patogénne huby. Duby sú po suchých rokoch náchylné na tracheomykózne ochorenia a ich zdravotný stav potom úzko súvisí s vývojom klimatických podmienok v ďalších rokoch. 73

74 V dôsledku nepriaznivých klimatických pomerov sa objavujú čoraz častejšie podobné vaskulárne mykózy na niektorých ďalších druhoch listnatých a ihličnatých drevín. Suchom fyziologicky oslabené smreky sú náchylné na upchávanie vodivých pletív endofytickými hubami. Ako argument pre osvetlenie závažnosti sucha ako škodlivého činiteľa pre existenciu, vývoj a produkciu lesných drevín uvedieme výsledky monitoringu stavu lesa na Slovensku (PAVLENDA et al. 2010). V extrémne suchom roku 2003 sa zaznamenal výrazný pokles hrúbkového prírastku takmer pri všetkých lesných drevinách. Pritom najvýraznejšia redukcia prírastku bola pri druhoch, ktoré rastú v nižších vegetačných stupňoch (najmä dub a hrab; pozri obrázok 3). V nižších polohách je prírastok viac závislý od aktuálneho množstva zrážok, ako prírastok v horských polohách, kde spravidla nedochádza k ich výraznejšiemu deficitu (informácia od Ing. Jozefa Pajtíka). Obrázok 3. Vývoj priemerného hrúbkového prírastku v d 1,3 pre buk, dub a hrab na Slovensku v rokoch (Zdroj: PAVLENDA et al. 2010) Záver Ešte raz pripomenieme, že vietor je najzávažnejší škodlivý činiteľ na väčšine územia Slovenska. Výnimku tvorí prvý lesný vegetačný stupeň, kde je najzávažnejšie sucho (údaje o náhodných ťažbách za roky , pozri aj KONÔPKA et al. 2009). Z hľadiska lesnej plochy ide o pomerne málo významnú oblasť z dôvodu nízkej lesnatosti. Na druhej strane ide o určitú varovnú informáciu. Ak sa klimatické, a teda aj zrážkové pomery budú postupne presúvať na sever a do vyšších nadmorských výšok, aj sucho ako škodlivý činiteľ sa pravdepodobne posunie v tomto smere. Potenciálny prienik území s chronickým nedostatkom zrážok a smrečín mimo rastového optima neveští pre trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov nič dobré. Takto by došlo ku čoraz komplexnejším škodlivým vplyvom abiotických činiteľov (vietor, sucho, nevhodné stanovištné pomery, prípadne zakyslené pôdy) na lesné porasty. Následne by tieto oslabené a čiastočne deštruované lesné porasty (najmä smrečiny v suboptime) ľahko podliehali pôsobeniu škodcov, prevažne podkôrnemu hmyzu. Z uvedených dôvodov nadobúda ochrana lesa na význame. Pritom bude treba razantnejšie uplatňovať postupy na princípe prevencie. Ďalej bude nevyhnutné zladiť metódy ochrany lesa s postupmi ďalších lesníckych disciplín, ako sú hospodárska úprava lesov, zakladanie a pestovanie lesa. Je nevyhnutné čím skôr realizovať už známe adaptačné a mitigačné opatrenia (pozri MINĎÁŠ, ŠKVARENIA et al. 2003). Tieto znamenajú zvýšené náklady na niektoré lesnícke činnosti, tzn. dočasné zníženie ekonomickej efektívnosti. Je otázne, ako takéto dlhodobé investície za podmienok hospodárskej a finančnej krízy zabezpečiť. Tu je dôležité, aby lesnícka prevádzka našla spoločnú reč s lesníckym výskumom. Ďalej, aby vo vzájomnej súčinnosti pripravili dostatok relevantných 74

75 argumentov a vecných návrhov pre riešenie aktuálnych problémov. Len takto sa podarí presvedčiť hospodárske a politické špičky na Slovensku o nevyhnutnosti dlhodobých investícií pre postupné pretváranie lesných porastov na produktívne a stabilné ekosystémy. Poďakovanie Táto práca vznikla aj vďaka finančnej pomoci Agentúry na podporu výskumu a vývoja v rámci riešenia projektu APVV Náchylnosť vetrom destabilizovaných lesných ekosystémov voči pôsobeniu vybraných disturbančných faktorov. Literatúra BENISTON M., INNES J.L. et al., 1998: The impact of climatic variability of forests. Springer, Berlin, 329 s. FISCHER G., SHAH M., VAN VELTHUIZEN H., NACHTERGAELE F.O., 2001: Global agro-ecological assessment for agriculture in the 21 st century. IIASA, FAO, Laxenburg, 127 s. JANKOVSKÝ L., 2000: Některé zavlečené choroby lesních drěvin dvacátého století a možná aktivizace houbových patogenů v nadchádzejících letech. In Mykologická fytopatologie ve 20. a 21. století. Praha, s JURSKIS V., 2008: Drought as a factor in tree diebacks and decline. In Droughts Causes, Effects and Predictions. NOVA Publisher, New York, s KONÔPKA B., KONÔPKA J., RAŠI R., 2005: Damage to forest caused by wind, snow and rime in Slovakia during years Lesnícky časopis - Forestry Journal, 51(1): KONÔPKA B., 2007: Potenciálne riziká vplyvu klimatickej zmeny na les; hypotézy, výskum a perspektívy. Lesnícky časopis - Forestry Journal, 53(3): KONÔPKA J., 1980: Rozbor snehovej kalamity na Slovensku v roku Lesnícky časopis, 4(4): , KONÔPKA B., NIKOLOV CH., 2008: Snehové polomy v lesných porastoch na Slovensku. Analýza kalamity zo zimy 2005/2006. Lesnícke štúdie, 59, Zvolen, NLC, 65 s., KONÔPKA B., NIKOLOV CH., 2009: Rozbor náhodných ťažieb dreva na Slovensku podľa škodlivých činiteľov a lesných vegetačných stupňov. Zprávy lesnického výzkumu, 53(4): KUNCA A. et al., 2009: Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska za rok 2008 a ich prognóza na rok Účelový elaborát. NLC - LVÚ, Zvolen, 112 s. MINĎÁŠ J., ŠKVARENINA J., 1994: Globálne zmeny atmosféry a lesy Slovenska. Les, 50: 3 6., ŠKVARENINA, J. et al., 2003: Lesy Slovenska a globálne klimatické zmeny. EFRA, LVÚ, Zvolen, 128 s. MRKVA R., 1993: Sucho v roce 1992 a kůrovcová kalamita. Lesnická práce, 72: OVERPECK J.T., RIND D., GOLDBERG R., 1990: Climate-induced changes in forest disturbance and vegetation. Nature, London, 343: PAVLENDA P. et al., 2010: Monitoring lesov Slovenska. Forest Focus, ČMS Lesy, FUTMON Zvolen, NLC - LVÚ, Zvolen, 139 s. PELTOLA H., KELLOMÄKI S., VÄISÄNNEN H., 1995: Model computations on the impacts of the climatic changes on the soil frost and the risk of trees for windthrows. (Účelový elaborát), 12 s. PFEFFER A. et al., 1961: Ochrana lesů. Praha, SZN, 510 s. 75

76 REBETEZ M., MAYER H., DUPONT O., SCHINDLER D., GARTNER K., KROPP J., MENZLE A., 2006: Heat and drought 2003 in Europe: a climatic synthesis. Annals of Forest Science, 53: STOLINA M. et al., 1985: Ochrana lesa. Bratislava, Príroda, 480 s. ZÚBRIK M., KUNCA A., TURČÁNI M., VAKULA J., LEONTOVYČ R., 2006: Invasive and quarantine pests in forests in Slovakia. EPPO Bulletin, 36: Dr. Ing. Bohdan KONÔPKA Doc. Ing. Jozef KONÔPKA, CSC. Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen T. G. Masaryka 22 SK Zvolen bohdan.konopka@nlcsk.org 76

77 HODNOTENIE STAVU A ROZPADU SMREKOVÝCH PORASTOV V ROKU 2009 ZO SATELITNÝCH SNÍMOK Marek Garčár Zuzana Feiková Michal Vyšinský Tomáš Bucha Využitie DPZ pri hodnotení stavu a rozpadu smrekových porastov Zdravotný stav smrekových porastov na Slovensku sa vplyvom a kombináciou viacerých biotických a abiotických činiteľov v súčasnosti mení (zhoršuje) s výraznou dynamikou. Vo viacerých regiónoch dochádza postupne k veľkoplošnému rozpadu až hynutiu prevažne nepôvodných smrečín, ktoré je spôsobené súčasným alebo následným pôsobením viacerých škodlivých činiteľov v meniacich sa podmienkach prírodného prostredia. Dochádza tak k zhoršovaniu ekologickej stability lesných porastov i celého životného prostredia a k zvyšovaniu nárokov na operatívnosť a efektívnosť v ochrane lesa i hospodársko-úpravníckom plánovaní. Na pomerne rýchle vyhodnotenie aktuálneho stavu a zmien je preto vhodné použiť diaľkový prieskum Zeme (DPZ). Satelitné snímky sa začali v lesníctve vo väčšej miere využívať asi pred 20 rokmi, keď sa komerčne sprístupnili snímky s rozlišovacou schopnosťou pod 20 m. Ich výhodou oproti leteckým snímkam je veľkoplošnosť, nižšia prácnosť pri spracovaní a vyhodnocovaní a možnosť priestorového opisu v rámci rôznych priestorových jednotiek. Riešená úloha je zameraná na klasifikáciu zdravotného stavu a vývoja smrečín zo satelitných snímok SPOT a LANDSAT a nadväzuje na podobné úlohy z rokov 2007 a Vstupné údaje Záujmové územie predstavujú porasty so zastúpením smreka nad 25 %. Pre lokalizáciu porastov sme využili digitálnu mapu jednotiek priestorového rozdelenia lesa (JPRL) s informáciami z databázy LHP z Ústavu lesných zdrojov a informatiky NLC Zvolen. Pre zabezpečenie úlohy boli použité 4 snímky zo satelitu SPOT a 4 snímky zo satelitu LANDSAT. Snímky SPOT 5 sú v rozlíšení m, SPOT 4 v rozlíšení m, pozostávajú zo 4 kanálov dodaných vo formáte SPOT DIMAP v poradí IR R G SWIR (infračervený červený zelený stredný infračervený). Snímky LANDSAT sú v rozlíšení m, pozostávajú z 3 kanálov v poradí R IR SWIR (červený infračervený stredný infračervený). Satelitné snímky SPOT boli dodané spoločnosťou Data Image s.r.o. Bratislava. Satelitné snímky LANDSAT boli získané ako voľne dostupné z web-stránky U.S.G.S. ( ImgViewer/Java2ImgViewer.html) Tabuľka 1. Základné údaje o použitých satelitných snímkach Senzor Snímka Dátum snímania Úroveň predspracovania Pokrytý región SPOT Level 1A SAT 2 Kysuce, Žilina SPOT Level 1A SAT 0 Orava SPOT Level 1A SAT 0 Liptov, Horehronie SPOT Level 1A SAT 1 Spiš LANDSAT 7 ETM Level 1T Východné Slovensko LANDSAT 7 ETM Level 1T Východné Slovensko LANDSAT 7 ETM Level 1T Stredné Slovensko LANDSAT TM Level 1T Západné Slovensko 77

78 Obrázok 1. Schéma územia pokrytého satelitnými snímkami v roku 2009 s hranicami LHC Jednotlivé satelitné snímky SPOT boli ortorektifikované s použitím digitálneho modelu terénu (DMT) s rozlíšením 30 m, ktorý je k dispozícii na NLC Zvolen. Stredná chyba ortorektifikácie snímok (RMS error) sa pohybovala v rozpätí m. Výstupom boli ortorektifikované snímky v súradnicovom systéme S-JTSK. Snímky LANDSAT sme získali ortorektifikované v systému UTM. Pre zjednotenie údajov v jednotnej kartografickej báze sme vykonali transformáciu do systému S-JTSK. Ďalším krokom bolo odstránenie údajov nevhodných na spracovanie - predovšetkým prekrytých alebo skreslených oblačnosťou, jej okrajmi, popr. tieňmi, a rôzne hustým oparom. Tieto časti snímok by následne ovplyvňovali vzájomnú kalibráciu i samotnú klasifikáciu snímok. Kvôli kompatibilite údajov medzi snímkami z rôznych zdrojov sme zo snímok SPOT vypustili zelený kanál (G) a zjednotili poradie ďalej analyzovaných kanálov (R IR SWIR). Pre zjednodušenie klasifikácie sme z pôvodných ortorektifikovaných snímok vytvorili po relatívnej kalibrácii mozaiku, ktorá by v prípade dostatočnej homogenity snímok umožnila ďalej pracovať s celým územím naraz. Nevýhodou takto vytvorenej mozaiky je, že hodnoty odraznosti na niektorých snímkach sú aj viackrát prepočítavané, čo môže spôsobiť skreslenie údajov. Výslednú mozaiku v našom prípade bolo možné použiť len na kompozíciu pre potreby vizuálnej interpretácie zmien stavu smrekových porastov medzi rokmi 2008 a 2009, ale nie na klasifikáciu aktuálneho stavu v roku Tento sme klasifikovali na jednotlivých ortorektifikovaných a predpripravených snímkach s pôvodnou informačnou hodnotou. Klasifikácia poškodenia smrekových porastov v roku 2009 Vyhodnotenie zdravotného stavu, resp. poškodenia porastov sme vykonali metódou dvojfázového regresného výberu. Použitý postup vychádza z prác autorov (ŠMELKO 1995). V prvej fáze sme využili jednotlivé satelitné snímky, predovšetkým informácie obsiahnuté v IR a SWIR kanále, na odhad poškodenia porastov. Druhú fázu predstavovali údaje o poškodení drevín (defoliácii) zisťované na vybraných plochách v teréne. Tieto údaje sme použili na transformáciu hodnôt spektrálnej odraznosti, z ktorých následne odvodzujeme mieru poškodenia porastov. 78

79 Spektrálne charakteristiky vegetácie zaznamenané snímajúcimi senzormi sú pomerne komplexné, čo je spôsobené vplyvom interakcie žiarenia s bunkovými štruktúrami, chlorofylom a ďalšími pigmentmi. Všeobecne možno konštatovať, že obsah pigmentov súvisí s úrovňou poškodenia. Zdravá a vitálna vegetácia odráža viditeľnú časť spektra v modrej a červenej oblasti iba slabo. V zelenej časti v okolí vlnovej dĺžky 550 nm je pre zdravú vegetáciu typická mierne zvýšená odrazivosť dopadajúceho žiarenia. Chronické poškodenie alebo dlhodobá záťaž vedú k degradácii chloroplastov, táto zmena vo fyziológii sa prejavuje žltnutím listov, preto sa vo viditeľnej časti spektra maximálna odrazivosť presúva zo zeleného pásma do červeného (KMEŤ, BLAHO 1996). V pásme blízkeho infračerveného žiarenia listový materiál absorbuje iba malý podiel žiarenia. Táto časť spektra je ovplyvňovaná hrubou štruktúrou špongiovitého mezofylu vo vnútri listov. Silná absorpcia listami v infračervenom žiarení nad nm je v dôsledku obsahu vody v pletivách. Na základe stavu pletív a obsahu vody v nich je taktiež možné usudzovať o súvislosti s mierou poškodenia a momentálnej vitality porastov. Pri terénnych prácach sme použili ako hlavný faktor a základný vizuálny symptóm zdravotného stavu drevín defoliáciu (stratu asimilačných orgánov). Vyjadruje percentuálny podiel chýbajúcich častí asimilačných orgánov z ideálneho stavu asimilačného aparátu, alebo zo vzorového plne olisteného stromu. Strata asimilačných orgánov (SAO) sa hodnotila odhadom v percentách zo zaokrúhlením na 5 %, v zmysle metodiky medzinárodného UN-ECE ICP Forests programu. I keď je zrejmé, že indikátor poškodenia stromov zisťovaný v teréne a hodnota spektrálnej odraznosti zaznamenaná senzormi SPOT a LANDSAT nemajú identickú javovú podstatu, viaceré práce potvrdili medzi nimi úzky vzťah (STOKLASA 1993). Túto súvislosť sme využili pri klasifikácii zdravotného stavu smrekových porastov. Defoliáciu sme hodnotili na 80 plochách na 15 najbližších úrovňových a nadúrovňových stromoch od stredu plochy. Okolo stredu každej plochy na snímke sme vytvorili zónu (tzv. buffer), pre ktorú sme vypočítali priemernú hodnotu spektrálnej odraznosti pre každý kanál. Túto spektrálnu charakteristiku sme prepojili s údajmi o priemernej defoliácii pre každú plochu, čím sme získali súbor párových hodnôt pre ďalšiu analýzu. Pomocou lineárnej viacrozmernej regresie medzi údajmi prvej (satelitná snímka) a druhej fázy (terénne zisťovanie) sme odvodili model, pomocou ktorého sme priradili mieru poškodenia porastu pre každý obrazový prvok (pixel) prvej fázy. Vzhľadom na mieru vplyvu oblačnosti a oparu na snímkach sa nám použitie rôznych zvýrazňovacích komponentov (NSC) plošne neosvedčilo, a tak na tvorbu modelov sme použili iba kanály atmosférou čo najmenej ovplyvnené (IR a SWIR, čiže bez viditeľného spektra). Pre každú snímku bol vytvorený samostatný regresný model vo všeobecnom tvare: SAO = A + B x IR + C x SWIR, kde A, B, C koeficienty, IR a SWIR hodnoty odraznosti v daných kanáloch. Správnosť a presnosť klasifikácie je možné posúdiť na základe dosiahnutých parametrov regresnej analýzy (korelačný koeficient, stredná chyba regresnej priamky). Korelačný koeficient pre jednotlivé snímky sa pohyboval v rozmedzí od r = 0,79 po r = 0,95, čo svedčí o výraznej miere súvislosti medzi prepájanými veličinami. Stredná chyba regresnej priamky bola v rozpätí od 6,8 do 16,0 %. To znamená, že odvodená defoliácia vo výstupnom spojenom zobrazení sa môže v závislosti od konkrétneho územia od skutočnej odlišovať v rozpätí ± 6,8 % až 16,0 % pri 68 % spoľahlivosti, a ± 13,6 % až 32,0 % pri 95 % spoľahlivosti. V ďalšom kroku sme obrazové prvky zaradili do jednej z 11-tich tried defoliácie (tab. 2) podľa veľkosti defoliácie. 79

80 Tabuľka 2. Zaradenie obrazových prvkov do tried defoliácie (sumárne výsledky klasifikácie) Trieda % pixelov zaradených do Opis poškodenia stromov Strata asimilačných orgánov defoliácie triedy (plocha v tis. ha) v pixeli % 12,5 (75,86) Zdravé stromy % 13,9 (84,30) % 23,2 (140,64) Slabo poškodené stromy % 22,4 (135,83) % 12,9 (78,00) Stredne poškodené stromy % 6,0 (36,33) % 3,3 (19,87) % 1,9 (11,72) Silne poškodené stromy % 1,2 (7,41) % 1,7 (10,28) Odumierajúce a mŕtve stromy 11-0,9 (5,61) Holiny po ťažbe Spolu 100,0 (605,84) Výsledný výstup teda zobrazuje stratu asimilačných orgánov v rámci 11-tich tried na obrazových prvkoch (pixeloch), ktoré sa nachádzajú v porastoch so zastúpením smreka aspoň 25 %, aspoň na jednej z dostupných družicových snímok boli viditeľné bez výrazného vplyvu oblačnosti, vyhovujú kritériu smrekového, resp. ihličnatého porastu (maska ihličnatých porastov) a zároveň neboli už minulý rok vyhodnotené ako vyťažené časti porastov. Obrázok 2. Ukážka mapového výstupu klasifikácie poškodenia smrekových porastov s vloženou organizačnou mapou. Intenzita poškodenia stúpa so stupňom sivej farby (viď tab. 2). Tmavosivá farba zodpovedá odumierajúcim a odumretým porastom a ploche, kde sa v roku 2009 realizovala ťažba Vizuálna interpretácia zmien stavu porastov medzi rokmi 2008 a 2009 Pre vizuálnu interpretáciu zmien v poškodení lesných porastov sme vytvorili kompozíciu satelitných snímok z rokov 2008 a 2009, k čomu sme využili mozaiky snímok z oboch rokov. Pritom 80

81 bolo potrebné zvýrazniť lokality, na ktorých došlo v danom období k silnému poškodeniu alebo odstráneniu porastov. Pri výbere kanálov sme vychádzali z predchádzajúcich prác (BUCHA, STIBIG 2008), kde sú uvedené spektrálne charakteristiky ihličnatých (smrekových) porastov a odlesnených plôch. Pre danú klasifikáciu sme ako optimálnu použili kompozíciu kanálov satelitných snímok pri RGB zobrazení v poradí infračervený (2009) infračervený (2008) červený (2008). Pri tejto kombinácii kanálov sú v odtieňoch červenej farby zobrazené zmeny z dôvodu prevažne náhodnej ťažby porastov medzi rokmi 2008 a Hrdzavočervenou (tehlovou) farbou sa zobrazujú plochy lesa, v ktorých došlo k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu až odumretiu stromov počas porovnávaného obdobia. Smrekový (ihličnatý) les, v ktorom nedošlo k podstatnejším zmenám stavu, sa zobrazuje v odtieňoch tmavofialovej, tmavomodrej až tmavohnedej farby, listnatý v odtieňoch svetlozelenej a zelenotyrkysovej farby. Záver a odporúčania Zo záujmového územia bolo k dispozícii 8 snímok, z toho 4 snímky zo satelitu SPOT a 4 zo satelitu LANDSAT. Kvalita snímok v roku 2009, kvôli nepriaznivým meteorologickým podmienkam v čase požiadavky na snímkovanie, bola veľmi rôznorodá. Táto okolnosť sa prejavila ako v obtiažnosti ich spracovania, tak aj v čiastočnej nehomogenite výstupu (územie je poskladané zo snímok s rôznym rozlíšením a viacerými dátumami snímkovania). Toto je taktiež dôležité mať na zreteli pri využívaní a interpretácii výstupov. V územiach, ktoré sú pokryté alebo ovplyvnené oblačnosťou dochádza ku kontaminácii žiarenia odrazeného od vegetácie, čo sa pri klasifikácii prejavuje spravidla ako nadhodnotenie poškodenia. Z tohto dôvodu bolo nutné identifikované plochy s takýmto ovplyvnením z hodnotenia vylúčiť. Do budúcnosti odporúčame klásť veľký dôraz na výber vstupného materiálu hodnotnejšia je snímka s minimálnymi atmosférickými vplyvmi, hoci aj s mierne horším rozlíšením (do istej hranice, primerane veľkosti najmenších vyhodnocovaných prvkov), ako naopak. Defoliácia je určená s chybou v rozpätí ± 6,8 až 16,0 %, t. j. v závislosti od použitej snímky a regresného modelu sa defoliácia určená pre jednotlivý obrazový prvok môže pohybovať v rozpätí ± 6,8 až 16,0 % pri 68 % spoľahlivosti, a v rozpätí ± 13,6 až 32,0 pri 95 % spoľahlivosti. Pri klasifikácii zdravotného stavu ihličnatých porastov zo satelitných snímok má na výsledok klasifikácie väčší vplyv parameter množstvo ihličia ako jeho kvalita (obsah vody, kvalita transpirácie). Pri listnatých porastoch okrem množstva lístia výrazne ovplyvňujú kvantifikáciu poškodenia aj stanovištné podmienky (predovšetkým vodný režim, vysychavosť lokality) a fenologická fáza, v ktorej sa listnatý porast nachádza (STOKLASA 1993). Z toho dôvodu je dynamika zmien zdravotného stavu listnatých porastov vyššia ako pri ihličnatých porastoch, a môže sa výrazne meniť aj v rámci jedného ročného obdobia listnaté dreviny primiešané v ihličnatých porastoch môžu mať vplyv na klasifikáciu ich poškodenia. Pre vizuálne overenie výsledkov klasifikácie sme využili údaje o defoliácii na TMP s prevažujúcim zastúpením smreka, a ďalšie údaje o defoliácii, ktoré boli v danom roku k dispozícii. Išlo hlavne o údaje získané počas samotných terénnych zisťovaní, a počas terénnych zisťovaní pracovníkov odboru KZSL a od ostatných kolegov zo spomenutého odboru. Na základe vizuálnej kontroly a kontrolných konzultácií vyvodzujeme všeobecný záver o dobrej zhode klasifikácie poškodenia a rozpadu smrekových porastov s realitou. Zároveň očakávame postrehy a upozornenia, predovšetkým na nezrovnalosti a nedostatky, aj od všetkých subjektov, ktorým môže byť náš výsledný výstup nápomocný. Výsledná mapa klasifikácie poškodenia smrekových porastov v roku 2009 a mapa zmien stavu porastov medzi rokmi 2008 a 2009 je zverejnená prostredníctvom webovej aplikácie NLC 81

82 Poďakovanie Výsledky prezentované v tomto príspevku vznikli v rámci riešenia úlohy, ktorá bola súčasťou Dodatku č. 3 ku Kontraktu č. 608/ uzavretého medzi MP SR a NLC Zvolen. Použitá a citovaná literatúra BUCHA T., 2008: Spracovanie satelitných snímok SPOT a ASTER a klasifikácia zdravotného stavu smrekových porastov v roku 2008, Technická správa. Zvolen, NLC, november 2008, 16 s., STIBIG H-J., 2008: Analysis of MODIS imagery for detection of clear cuts in the boreal forest in north-west Russia. Remote Sensing of Environment, Vol. 112/5, pp KMEŤ J., BLAHO J., 1996: Obsahy fotosyntetických pigmentov v ihliciach smrekov (Picea abies [L.] Karst.) z rôznej nadmorskej výšky. Acta Facultatis Forestalis Zvolen, XXXVIII, s RAŠI R., 2007: Vyhodnotenie stavu smrekových porastov z kozmických snímok. Technická správa. Zvolen, NLC, december 2007, 11 s. STOKLASA M., 1993: Mapy zdravotního stavu lesů z kosmických snímků LANDSAT TM. In Zborník z medzinárodného sympózia Aplikácia diaľkového prieskumu Zeme v lesníctve. Zvolen, september , s ŠMELKO Š., 1995: Možnosti uplatnenia dvojfázového výberového postupu pre zobjektívnenie odhadu poškodenia korún stromov v procese monitorovania stavu lesa. Lesnictví-Forestry, 41(1): ŽIHLAVNÍK Š. & SCHEER Ľ., 1998: Diaľkový prieskum Zeme v lesníctve. Zvolen, Lesnícka fakulta TU Zvolen skriptá, 164 s. Ing. Marek GARČÁR Ing. Zuzana FEIKOVÁ Ing. Michal VYŠINSKÝ Národné lesnícke centrum - Ústav pre hospodársku úpravu lesov Bôrická 107 SK Žilina garcar@nlcsk.org; feikova@nlcsk.org; mvysinsky@nlcsk.org Dr. Ing. Tomáš BUCHA Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen T. G. Masaryka 22 SK Zvolen bucha@nlcsk.org 82

83 ŠÍRENIE KALAMITY PODKÔRNEHO HMYZU VO VZŤAHU K PÔVODNOSTI PORASTOV V TICHEJ A KÔPROVEJ DOLINE Ján Ferenčík Úvod Všeobecne platný a uznávaný vzťah medzi podkôrnikovitými a pôvodnosťou porastu je priamoúmerný stupňu zmien od prírodných lesov k zmeneným. Platí zákonitosť, najrizikovejšie sú úplne zmenené porasty nezodpovedajúce v žiadnom smere stanovišťu. Platí to len pre ihličnaté dreviny a najmä smrek. Historicky daná skúsenosť sledovaného vzťahu sa v ostatných dvadsiatich rokoch výrazne mení. Pravidlo je potrebné modifikovať a už neplatí zásadné vylúčenie kalamitného premnoženia podkôrnikovitých v prírodných lesoch vyplývajúce z vysokého odolnostného potenciálu týchto porastov. Veľmi negatívnym javom súčasnosti je pokračujúce hynutie najvzácnejších lokalít prírodných lesov vplyvom najrozšírenejšieho podkôrnika lykožrúta smrekového. Zmena v zhoršenom až kritickom zdravotnom stave prírodných lesov nevyplynula z nejakej náhlej zmeny podmienok prostredia, ale vyplynula zo zmeny v zaužívanom celoplošnom manažmente lesov. Udiali sa tu zásadné zmeny najmä vo vzťahu k výkonu ochrany lesa na časti územia zahrnutom v najvyššom piatom stupni ochrany prírody, ale aj v nižších stupňoch kde rozhodnutia orgánov štátnej správy ochrany prírody zamedzili výkonu týchto opatrení. V rozpore s názormi lesníkov odzneli po vetrovej kalamite z 19. novembra 2004 názory typu: V podmienkach Tatier je kalamita podobného rozsahu aká bola na Šumave a Bavorskom lese dosť nepravdepodobná. Zmiešanie porastov zo smrekovcom, chladné dná dolín, tienené svahy v záveroch dolín, vyššia nadmorská výška, dlhé koruny stromov vo vyšších polohách sú všetko faktory ktoré tlmia ďalšie šírenie kalamity (JAKUŠ a kol. 2005, KISSIAR 2005). Pre väčšie utvrdenie svojej hypotézy ešte pridávali vyhlásenia: Výsledky výskumov v podmienkach Vysokých Tatier, Šumavy a Nemecka potvrdili, že pri extrémne veľkej kalamite podkôrneho hmyzu dochádza k aktívnej migrácií podkôrneho hmyzu a zakladaniu nových ohnísk približne do vzdialenosti 500 m od bezzásahového územia (JAKUŠ a kol. 2003). FERENČÍK (2006) uvádza, že na základe historických podkladov nie je vylúčené, že Tichú a Kôprovú dolinu môže zasiahnuť najničivejšia pokôrniková kalamita, ak sa v nich výrazne nezníži objem nespracovanej vetrovej kalamity. Predpokladal, že prírastok chobačiara v Tichej doline bude približne 9 tis. kubíkov a v Kôprovej doline 17 tis. kubíkov podkôrneho hmyzu. Naše predpoklady sa naplnili. Pokalamitný vývoj v Tatrách má zvláštny priebeh, prekvapujúci aj pre odborníkov na podkôrny hmyz. Aj jeden z troch variantov predpokladaného vývoja, stanovený odborníkmi, nazvaný pesimistický variant má dramatickejší priebeh. Veľmi nejednotné sú názory verejnosti na typ lesa aký by sa mal v TANAP-e uplatniť pre spokojnosť všetkých záujmových skupín. Medializovaná forma divočiny spočívajúca na bezzásahovom princípe obhospodarovania nemá ešte masovú základňu zástancov. Napríklad vo Fínsku platí, že všeobecným ideálom je lesa je kultúrny, t. j. pestovaný les, v ktorom je príroda upravená na ľudský spôsob les má priestor, sú v ňom stanovištia stromov rôzneho veku a druhu, pomerne ľahko sa v ňom prechádza, možno zberať hríby a rôzne lesné plody a aj keď tam môže byť menej fauny, možno ju lepšie vidieť. 83

84 Prales, mýty a skutočnosť Prehnane vyzdvihovaný význam pralesa v našom geografickom priestore je trochu zidealizovaný. Nie je to žiadny praveký miliónročný les. Zo známej histórie Zeme vieme, že existuje pomerne krátko, pravdepodobne nie dlhšie ako rokov. Prales tiež nezastrešuje takú bohatú biodiverzitu, ako sa tvrdí. Nedostatok svetla tu spôsobuje znevýhodňovanie mnohých druhov. S hľadiska diverzity sú preto bohatšie otvorenejšie plochy. Význam pralesa v prírode a zvlášť v oblasti Tatier je z pohľadu zachovanosti genofondu drevín najvýznamnejší. Tieto lesy predstavujú geografický variant vysokohorských smrečín alebo kosodreviny. Patria sem vysokohorské smrekovcové smrečiny s limbou, vysokohorské limbové smrečiny a limbová kosodrevina. Vyskytujú sa v pohoriach, kde vďaka zvýšenej kontinentalite a dostatočným nadmorským výškam prežili relikty z chladnejších období borovica limba a smrekovec opadavý. Tieto dreviny u nás netvoria samostatný vegetačný stupeň, ako je tomu napr. v centrálnych Alpách, prevažne sú primiešané do porastov smreka alebo kosodreviny, výnimočne tvoria malé porasty. V cielenej rekonštrukcii existujúcich čiastočne zmenených porastov je takýto miestny zdroj genofondu nenahraditeľný jednak pre reprodukciu ale aj štúdium vzťahov. Vízia budovania pralesa vo väzbe na pokalamitný vývoj v Tatrách jedenoduchým nezasahovaním nemá racionálne jadro. Obchádza totiž problematiku kalamitného premnoženia podkôrnikovitých ako jedného z viacerých prekážok takéhoto plánu. Podmienkou procesu rozširovania pralesov, pretože sa nedá uvažovať o budovaní pralesa na zelenej lúke, je existencia nejakého pôvodného pralesa. Všetky iniciatívy po roku 2004, by preto mali smerovať k maximálnemu udržaniu priaznivého stavu prírodných lesov a vylúčeniu známeho rizika prameniaceho z populačnej dynamiky lykožrúta smrekového. Existuje dostatok historických dôkazov o kalamitnom pôsobení lykožrúta vo väzbe na výskyt vetrových kalamít z oblasti Podbanského. V protiklade s tým sa stretávame s vyjadreniami kde napríklad podľa Jakuša úlohou kalamít je vrátiť les do prirodzenej dynamickej rovnováhy. Na príklade vývoja v Tichej a Kôprovej doline sa stretávame s narušením až rozvratom predchádzajúcej rovnováhy. Následky procesu prechodu na prísne bezzásahový režim máme možnosť sledovať v realite ako tvar zanedbaného lesa, nie lesa v procese rozvoja prírodných procesov, ale ako degradácia existujúcich procesov. Vidieť v preddefinovaných procesoch pralesovania iba mnohotisícové prirodzené zmladenie je pozitívne ale nedostatočné. Zastúpenie typov porastov podľa pôvodnosti v Tiche a Kôprovej doline Podľa práve platného lesného hospodárskeho plánu zaberajú prírodné lesy v území užívanom Štátnymi lesmi TANAP-u 605 ha, čo je 1,6 % výmery lesov. Tak nízky podiel najcennejších lesov je pre Národný park nedostatočný a prípadné zvýšenie ich výmery by zvýšilo hodnotu územia. Ukazovateľom hodnoty chránených území je podiel prírodných lesov. V takomto hodnotení vo Vysokých Tatrách len Kôprová dolina a Bielovodská dolina mierne spĺňajú požiadavku prítomnosti prvku. V protiklade Tichej doliny, kde je výskyt prírodného lesa len lokálny v podobe ostrovčeka. V Tichej a Kôprovej doline (obr. 1) dosahuje výmera pralesov 9 %, podiel prirodzených lesov je 69 % a zmenených 22 %. Postup šírenia lykožrúta smrekového v Tichej Kôprovej doline Terajší, historicky najhorší zdravotný stav dolín je spôsobený najmä ponechaním nespracovanej časti vetrovej kalamity na dnách dolín po novembri 2004 (obr. 2). Drevo v objeme nad m 3 je obrovský potravný prebytok v ktorom sa môže podkôrny hmyz množiť. Vetrová kalamita v rozsahu až 90 % zasiahla porasty zmenené ale majúce ešte čiastočne prirodzenú štruktúru. Len minimálne postihla prírodné porasty v lokalite Grúnik. Porasty prirodzené ležiace najmä v strednom pásme bokov dolín tiež zasiahla minimálne. 84

85 Obrázok 1. Kategorizácia lesov v Tichej a Kôprovej doline podľa pôvodnosti Obrázok 2. Situovanie vetrovej kalamity z 19. novembra 2004 Scenáre vývoja podkôrnikovitých zaraďovali medzi pásma ohrozenia najmä porastové okraje kalamitnej plochy a porasty zmenené, považované za veľmi náchylné k napadnutiu. Zmenené porasty mali tvoriť akúsi masu stojacich lapákov, schopné kalamitu absorbovať a neskôr utlmiť a pritom sa mali doliny aj zbaviť tejto najmenej cenenej zložky. V skutočnosti šírenie podkôrnikovej kalamity má iný scenár a znepokojivé je jej šírenie aj v prírodných porastoch. Podľa monitoringu 85

86 vykonávaného pravidelne od roku 2005 rozsah poškodenia prírodných lesov v dolinách do septembra 2009 je až 24 %. Ohniská žeru podkôrnikov v roku 2005 mali rozsah len 0,52 ha a v roku 2006 len 1,88 ha (obr. 5). Rok 2007 z pohľadu gradácie podkôrnikovitých v celých Tatrách hodnotíme ako najintenzívnejší s maximálnym prírastkom ohnísk. V Tichej a Kôprovej doline bol zaznamenaný tiež najvyšší prírastok za 5 sledovaných rokov. Vymapovaných bolo v oboch dolinách množstvo nových ohnísk o celkovej výmere takmer 100 ha (obr. 3). Obrázok 3. Rozsah ohnísk podkôrnikovitých v septembri 2007 Znepokojujúce zistenie v mapovaní ohnísk vyvolal fakt, že napadnuté boli okrem prirodzených lesov aj prírodné, vrátane najcennejších porastov v Nefcerke. Tieto porasty pred časom boli navrhnuté do svetového kultúrneho dedičstva ako prírodný skvost. V roku 2008 kalamitné premnoženie podkôrnikovitých pokračovalo v takmer rovnakej intenzite ako v roku 2007 a bolo spojené so vznikom ďalších nových ohnísk a s rozširovaním existujúcich ohnísk. Sumarizácia rozsahu plochy s mŕtvym lesom sa opäť blížila výmere 100 ha. V uvádzanej ploche nie sú zahrnuté jednotlivé uhynuté stromy, ktoré mohli uhynúť v dôsledku prirodzeného výberu. Za kalamitný stav je považovaný úhyn najmenej troch stromov na jednom mieste. Už v tomto roku bol badateľný odklon postupu šírenia podkôrnikovitých od prognózovaného vývoja. Roky 2008 a 2009 ešte viac potvrdili nutnosť prehodnotenia rizika kalamitného šírenia najmä lykožrúta smrekového. Koncom roka 2009 mediálne správy uviedli nepodložené hodnotenie o ukončení kalamitného premnoženia podkôrnikovitých v Tichej a Kôprovej doline. Podrobné mapovanie na podklade infračervených leteckých snímok potvrdilo pokračujúce premnoženie a ďalšie rozšírenie ohnísk v prírodných a prirodzených lesoch národných prírodných rezervácií. Výsledkom mapovania je rozsah ohnísk chrobačiarov v roku 2009 na ploche 80 ha (obr. 4). 86

87 Obrázok 4. Prírastok ohnísk chrobačiarov v roku 2009 Záver Zachované porasty prírodných lesov môžu vytvárať vhodné podmienky na šírenie prírodných procesov (napr. autoregulačný systém porastov) do okolitých lesov za určitých podmienok, ktorými rozumieme aj ochranu okolia týchto cenných ekosystémov. Takýto proces bol rozbehnutý aj v Tichej a Kôprovej doline, kde existujú zachované prírodné lesy. Zostali tu zachované vďaka prístupu lesníkov. Nepochopenie princípov postupných krokov v dlhodobom procese rekonštrukcie lesa s cieľom prechodu na prírode blízke lesy má za následok postupnú stratu najcennejších porastov v Kôprovej doline. Vetrová kalamita z 19. novembra 2004 spôsobila veľkoplošné poškodenie lesa v prípade uvádzaných dolín stratu zmenených lesov, kde je šanca ich postupnej obnovy moderným spôsobom prírode blízkeho obhospodarovania. Existujúca legislatíva a rozhodnutia stanovili iný režim, rizikové ponechanie nadbytku potravy pre podkôrnikovité. Zachovanie dobrého stavu najcennejších porastov, tak ako to ukladá zákon o ochrane prírody sa dá realizovať v spojitosti s ich okolím. Práve udržaním dobrého stavu okolia sa predchádza zhoršovaniu stavu porastov v centre pozornosti a tým aj predmet ochrany. Vývoj udalostí po novembri 2004 spojený so spracovaním časti vetrovej kalamity a ponechaním nemalej časti tejto kalamity spôsobil premnoženie podkôrnikovitých a postupné poškodzovanie lesov v okolí kalamitnej plochy. Do septembra 2009 vznikli ohniská žeru v zmenených lesoch na výmere 28 ha, čo z celkovej výmery ohnísk je 10 %, boli teda zasiahnuté minimálne. Prirodzené lesy boli zasiahnuté na výmere 176 ha, čo je 64 % výmery ohnísk a tvoria najrozsiahlejší komplex chrobačiarov. Prírodné lesy sú poškodené až na výmere 70 ha, čo je 24 % výmery ohnísk. Z hľadiska výmery porastov a plochy poškodenia sú prírodné lesy najintenzívnejšie postihnuté. 87

88 Obrázok 5. Ročný prírastok a celkový rozsah ohnísk chrobačiarov v Tichej a Kôprovej doline Existujúci trend populačnej dynamiky podkôrnikovitých od roku 2005 do roku 2009 v Tichej a Kôprovej doline má katastrofický dopad na prírodné lesy. Ohniská chrobačiarov sa od pôvodných zdrojov šírenia nespracovanej vetrovej kalamity vzdialili až na niekoľko kilometrov. Nové ohniská vznikajú aj uprostred zapojených porastov v dobrom kondičnom stave. Okrem hynutia smreka je proces spojený s napádaním borovice limbovej. Obmedzený rozsah výskytu pôvodných limbových smrečín veľmi ovplyvňuje úhyn dominantných niekoľko storočných drevín. Z Kôprovej doliny je dokázaný rast limby v prírodnom lese do vekovej hranice 800 rokov. Kalamitné premnoženie podkôrnikovitých bolo vyvolané umelo aj keď je známa zvýšená populačná dynamika lykožrúta smrekového a lykožrúta lesklého v trvaní asi 15 rokov a tiež globalizačné vplyvy. Tabuľka 1 uvádza prehľad intenzity poškodenia porastov podľa pôvodnosti a celkom negatívne vyznieva najvyššia intenzita v prípade prírodných lesov. Tabuľka 1. Intenzita poškodenia porastov Tichej a Kôprovej doliny podľa pôvodnosti Výmera v ha Podiel v % Výmera ohnísk chrobačiarov v ha Intenzita poškodenia Prírodný les % Prirodzený les % Zmenený les % Spolu Podkôrniková kalamita do roku 2009 spôsobila v Tichej a Kôprovej doline úhyn lesa na ploche minimálne 273 ha. Vietor v novembri 2004 spôsobil vyvrátenie lesa na ploche 253 ha. Z pohľadu rozsahu, je pôsobenie podkornikovitých pre lesy ešte významnejšie a proces sa ešte neskončil. Poškodenie až strata najcennejších pôvodných prírodných lesov vo Vysokých Tatrách, ale nie len na území Tatier, nemusela byť tak tragická, ak by sa o to nepričinili niektorí odborníci na ekológiu lesa. Strata je celospoločenská a jej vyčíslenie by sa malo pripísať na účet vyjadrení tých odborníkov, na základe ktorých potom padli rozhodnutia. 88

89 Obrázok 6. Celkový rozsah ohnísk podkôrnikovitých v Tichej a Kôprovej doline Literatúra FERENČÍK J., 2008: Hrozba skrývajúca sa v kalmitnom dreve. Časopis Tatry 3/2006, vydavateľstvo SLZA Poprad, s. 4 5., 2008: Kalamity a zdravotný stav lesov Tatranského národného parku. Zborník referátov z vedeckej konferencie šesťdesiat rokov Tatranského národného parku, s JAKUŠ R., GRODZKI W., JEZÍK M., JACHYM M., 2003: Definition of Spatial Patterns of Bark Beetle Ips typographus (L.) Outbreak Spreading in Tatra Mountains (Central Europe), using GIS. In McManus, Liebhold, eds., 2003: Proceedings: Ecology, Survey and Management of Forest Insects; 2002 September 1-5; Kraków, Poland. Gen. Tech. Rep. NE-311, Newton Square, PA: U.S. Department of Agriculture, Forest Service, Northestern Research Station, a kol., 2005: Prognosis of bark beetle attacks in TANABBO model., GIS and databases in the forest protection in Central Europe ed. W. Grodzki, Forest Reseach Institute, Warsaw, KISSIAR O., BLAŽENEC M., JAKUŠ R. a kol., 2005: TANABBO model a remote sensing based early warming system for forest decline and bark beetle outbreaks in Tatra Mts. overview. GIS and databases in the forest protection in Central Europe. ed. W. Grodzki, Forest Reseach Institute, Warsaw, KORPEĽ Š., 1989: Pralesy Slovenska. Bratislava, Veda, 332 s. Ing. Ján FERENČÍK Štátne lesy TANAP-u SK Tatranská Lomnica 89

90 VPLYV TVRDOŇA SMREKOVÉHO (HYLOBIUS ABIETIS) NA PREŽÍVANIE IHLIČNATÝCH SADENÍC NA PODTATRANSKÝCH VEĽKOPLOŠNÝCH KALAMITNÝCH PLOCHÁCH Štefan Pavlík Úvod Tvrdoň smrekový (Hylobius abietis) patrí v Európe medzi významných škodcov ihličnatých výsadieb na pokalamitných holinách, ktorý za určitých okolností a ekologických podmienok môže spôsobiť až 100 % poškodenie sadeníc (HERITAGE et al. 1989). V rámci výskumu pokalamitného vývoja podtatranských veľkoplošných kalamitných plôch z novembra 2004 sa v roku 2007, tzn. v prvom roku po výsadbe sadeníc borovice, smrekovca, smreka a limby, uskutočnilo aj hodnotenie poškodenia týchto sadeníc zrelostným žerom tvrdoňa smrekového vo vybraných modelových výsadbách (PAVLÍK, VAKULA 2008). Zistili sme, že pri všetkých sledovaných drevinách bola aspoň polovica hodnotených výsadieb silno poškodená (v zmysle STN Ochrana lesa proti tvrdoňom a lykokazom na sadeniciach), avšak sadenice silno poškodené tvrdoňom sa vo väčšine prípadov štatisticky preukazne neodlišovali v priemernej defoliácii a dekolorácii od sadeníc slabo poškodených alebo nepoškodených. To by poukazovalo na to, že v prvom roku po výsadbe, napriek silnému poškodeniu sadeníc, sa tvrdoň smrekový na podtatranských veľkoplošných kalamitných plochách nejavil ako významný mortalitný činiteľ z hľadiska prežívania sadeníc (v dôsledku poškodenia tvrdoňom odumieralo v závislosti od dreviny 1,6 18,8 % hodnotených sadeníc), hoci sa výrazne podieľal na zhoršení ich zdravotného stavu (PAVLÍK, VAKULA 2008). V nadväznosti na to sa v roku 2009 realizoval následný výskum, v rámci ktorého nás zaujímalo, aké bolo ďalšie prežívanie sadeníc poškodených tvrdoňom v treťom roku po výsadbe v modelových výsadbách. Materiál a metodika Hodnotenie poškodenia sadeníc tvrdoňom smrekovým a ich vitality sa uskutočnilo v júli až auguste 2007 (prvý rok po výsadbe) a v septembri 2009 (tretí rok po výsadbe) v rámci 13 modelových výsadieb (PAVLÍK, VAKULA 2008) v centre kalamitného územia medzi Vyšnými Hágmi a Tatranskou Lomnicou v širšom okolí Cesty slobody (OO Vyšné Hágy, Dolný Smokovec a Tatranská Lomnica). V rámci každej modelovej výsadby sa uskutočnilo vizuálne hodnotenie poškodenia kmienka sadeníc zrelostným žerom tvrdoňa smrekového minimálne na sadeniciach v rámci 5 10 kontrolných línií na výsadbu v súlade s STN Ochrana lesa proti tvrdoňom a lykokazom na sadeniciach. Za slabé poškodenie sadenice sa považovalo poškodenie, keď vyhryzené plôšky porušovali menej ako štvrtinu obvodu kmienka, za silné poškodenie, keď vyhryzené plôšky porušovali viac ako štvrtinu obvodu kmienka. Zároveň bola vizuálne posudzovaná vitalita sadeníc na základe štvorčlennej stupnice: 1 = veľmi dobrá (zdravé, plne vitálne sadenice), 2 = priemerná (menej vitálne, žltnúce alebo oslabené, ale stále vitálne sadenice), 3 = nízka (málo vitálne, odumierajúce sadenice) a 4 = odumreté sadenice. 90

91 Výsledky V prvom roku po výsadbe bola tvrdoňom smrekovým najviac poškodená limba a borovica, potom nasledoval smrekovec a najmenej bol poškodený smrek (obr. 1). V treťom roku po výsadbe sa pri všetkých drevinách percento tvrdoňom čerstvo poškodených sadeníc štatisticky preukazne (z-test podielov, P < 0,05) výrazne znížilo (4 12-násobne) v porovnaní s prvým rokom výsadby (obr. 1), pričom sa pohybovalo na úrovni okolo 3 5 % (v prvom roku %) s výnimkou limby, kde dosahovalo až 18 % (v prvom roku 65 %). % Borovica 52,3 25,0 27,3 1,5 2,9 4,4 Slabé Silné Celkovo Poškodenie % Smrekovec 38,2 21,5 17,1 2,1 3,2 5,3 Slabé Silné Celkovo Poškodenie Smrek % % , , ,2 6, ,0 3, Slabé Silné Celkovo Poškodenie Limba 65,2 34,8 30,4 18,0 18,0 0,0 Slabé Silné Celkovo Poškodenie Obrázok 1. Porovnanie percenta čerstvo poškodených sadeníc v prvom roku po výsadbe (2007) a po troch rokoch po výsadbe (2009) Najlepšie prežívanie po troch rokoch od výsadby vykazovali sadenice smrekovca (obr. 2), pri ktorom aj pri silnom poškodení tvrdoňom malo viac ako 50 % sadeníc veľmi dobrú vitalitu, pričom žiadna neodumrela. Zo slabo poškodených sadeníc odumreli 3 %, zrejme však z iných príčin podobne ako v prípade nepoškodených sadeníc, z ktorých v dôsledku iných príčin odumrelo 1,5 %. Na druhom mieste z hľadiska vitality bola borovica (obr. 2), pri ktorej pri silnom poškodení tvrdoňom malo veľmi dobrú vitalitu takmer 30 % sadeníc, avšak 14 % sadeníc naopak v dôsledku poškodenia tvrdoňom odumrelo. Pri slabo poškodených alebo nepoškodených sadeniciach neuhynula ani jedna, ale trend znižovania vitality od nepoškodených k silno poškodeným je zreteľný. Veľmi dobrou vitalitou sa vyznačovalo 71 % nepoškodených sadeníc oproti 31 % pri slabom poškodení a 29 % pri silnom poškodení, zatiaľ čo % slabo a silno poškodených sadeníc malo priemernú vitalitu oproti 27 % pri nepoškodených sadeniciach. 91

92 % ,1 26,7 2,2 Borovica 31,3 50,0 18,8 0,0 0,0 28,6 57,1 0,0 Nepoškodené Slabé Silné Poškodené 14,3 % Smrekovec 80,7 14,1 3,7 1,5 31,3 43,8 21,9 3,1 52,9 23,5 23,5 Nepoškodené Slabé Silné Poškodené 0,0 % Smrek % ,0 0, Nepoškodené Slabé Silné Poškodené 79,0 18,0 3,0 4,5 54,5 40,9 2,0 51,0 45,0 2,0 25,0 68,8 6,3 0,0 Limba 11,1 70,4 14,8 3,7 0,0 Veľmi dobrá Priemerná Slabá Odumreté 42,9 42,9 14,3 Nepoškodené Slabé Silné Poškodené Obrázok 2. Porovnanie vitality sadeníc za trojročné obdobie ( ) v závislosti od intenzity ich poškodenia tvrdoňom Výrazné zhoršenie vitality v dôsledku poškodenia tvrdoňom je vidieť v prípade smreka (obr. 2), pri ktorom až 79 % nepoškodených sadeníc malo veľmi dobrú vitalitu, kým z tvrdoňom poškodených sadeníc sa veľmi dobrou vitalitou vyznačovalo len 2 5 % sadeníc a výrazne sa zvýšil podiel sadeníc s priemernou (51 55 %), resp. slabou vitalitou (41 45 %) oproti 18 %, resp. 3 % v prípade nepoškodených sadeníc. Zo silne poškodených sadeníc však odumreli len 2 % sadeníc. Najhoršie prežívanie sadeníc po troch rokoch od výsadby bolo zistené pri limbe (obr. 2), a to aj v prípade tvrdoňom nepoškodených sadeníc, kde len 25 % sadeníc malo veľmi dobrú vitalitu, zatiaľ čo až 75 % sadeníc sa vyznačovalo priemernou až slabou vitalitou. Aj v prípade limby je vplyv tvrdoňa na prežívanie sadeníc výrazný. Až 43 % tvrdoňom silno poškodených sadeníc sa vyznačovalo slabou vitalitou a 14 % sadeníc v dôsledku poškodenia tvrdoňom odumrelo, kým v prípade nepoškodených sadeníc malo slabú vitalitu 6 % sadeníc a žiadna neuhynula (pri slabom poškodení tvrdoňom 15 % a 4 %). Z hľadiska vplyvu tvrdoňa smrekového na mortalitu sadeníc sa zistilo, že v prvom roku po výsadbe bola mortalita sadeníc poškodených tvrdoňom väčšia ako v treťom roku po výsadbe (obr. 3). V roku 2007 s tvrdoňom poškodených sadeníc odumrelo najviac pri smreku (22 %), potom nasledovala limba (19 %), borovica (11 %) a najmenšia mortalita sa zistila pri smrekovci (7 %). V roku 2009 bola mortalita tvrdoňom poškodených sadeníc pri borovici, smrekovci a smreku približne rovnaká (6 7 %), v prípade limby však výrazne vyššia (takmer 16 %). Z celkového počtu vysadených sadeníc však po troch rokoch od výsadby priamo v dôsledku poškodenia tvrdoňom smrekovým odumrelo v hodnotených výsadbách 1,5 % sadeníc borovice, 0,6 % sadeníc smrekovca, 2,4 % sadeníc smreka a 4,8 % sadeníc limby. 92

93 ,4 5,9 7,3 6,5 19,1 Percento 21,9 7,2 15,7 0 Borovica Smrekovec Smrek Limba Obrázok 3. Porovnanie mortality sadeníc (v %) poškodených tvrdoňom smrekovým v prvom (2007) a treťom (2009) roku po výsadbe Implikácie a závery V treťom roku po výsadbe sa poškodzovanie ihličnatých sadeníc tvrdoňom výrazne znížilo v porovnaní s prvým rokom po výsadbe, pričom najviac poškodzovanou drevinou bola v oboch obdobiach limba. Zníženie percenta novo poškodených sadeníc tri roky po výsadbe je spôsobené hlavne zhoršovaním podmienok pre vývin lariev tvrdoňa, pre ktoré sú optimálnym vývinovým substrátom čerstvé pne. Mnohé štúdie potvrdili, že početnosť tvrdoňa na holinách je najvyššia v prvých troch rokoch po ťažbe (napr. ÖRLANDER et al. 1997), avšak riziko silného poškodenia pretrváva až do 4 5 rokov po ťažbe (ÖRLANDER, NILSSON 1999). Najlepšie prežívanie sadeníc po troch rokoch od výsadby sa zistilo pri smrekovci, potom nasledovala borovica, výrazné zhoršenie vitality v dôsledku poškodenia tvrdoňom sa zistilo pri smreku a najhoršie prežívanie sadeníc bolo pri limbe. Mortalita sadeníc poškodených tvrdoňom bola väčšia v prvom roku po výsadbe v porovnaní s tretím rokom po výsadbe. Najlepšie prežívali poškodenie tvrdoňom sadenice smrekovca a borovice, najhoršie sadenice limby. Pri smreku bola v prvom roku po výsadbe zistená výrazne vyššia mortalita poškodených sadeníc. To poukazuje na to, že v prvom roku po výsadbe dochádza k výraznej selekcii sadeníc (najmä pri smreku a borovici). Po troch rokoch ostali len sadenice vitálnejšie, a tým aj odolnejšie voči poškodeniu tvrdoňom. Na druhej strane je známe, že poškodenie a prežívanie sadeníc výrazne varíruje v závislosti aj od ich veľkosti a hrúbky (SELANDER 1993). Väčšie a hrubšie sadenice prežívajú lepšie a z tohto hľadiska už zrejme sadenice v treťom roku po výsadbe odrástli najväčšiemu ataku tvrdoňa, kde kritickou hrúbkou kmienka pre poškodenie je mm (-20 mm) (THORSÉN et al. 2001, PAVLÍK Š., PAVLÍK M. 2009). Celkovo však bol vplyv tvrdoňa smrekového na prežívanie ihličnatých sadeníc nevýznamný. Z celkového počtu sadeníc vo výsadbe odumrelo priamo vplyvom poškodenia tvrdoňom len 0,6-4,8 % sadeníc v závislosti od druhu dreviny. V tejto súvislosti je zaujímavé zistenie WILSONA et al. (1996), že poškodenie sadeníc sa so zväčšujúcou sa veľkosťou holín zmenšuje, čo sa v prípade súvislých podtatranských veľkoplošných kalamitných plôch potvrdilo. 93

94 Poďakovanie Táto práca vznikla vďaka podpore Agentúry na podporu výskumu a rozvoja v rámci riešenia projektu APVV Náchylnosť vetrom destabilizovaných lesných ekosystémov voči pôsobeniu vybraných disturbančných faktorov. Literatúra HERITAGE S. G., COLLINS S. A., EVANS H. F., 1989: A survey of the damage by Hylobius abietis and Hylastes sp. in Britain. In ALFARO, R. I., GLOVER, S. G. (eds): Insects Affecting Reforestation: Biology and Damage. Forestry Canada, Pacific Forestry Centre, s ÖRLANDER G., NILSSON U., 1999: Effect of Reforestation Methods on Pine Weevil (Hylobius abietis) Damage and Seedling Survival. Scand. J. For. Res., 14: , NILSSON U., NORDLANDER G., 1997: Pine weevil abundance on clear-cuttings of different ages: a six-year study using pitfalls traps. Scand. J. For. Res., 12: PAVLÍK Š., PAVLÍK M., 2009: Pine weevil (Hylobius abietis) damage to conifer transplants and their survival in the Tatra large-scale gale-disaster area. In Pokalamitný výskum v Tatranskom národnom parku CD-ROM. In prep., VAKULA, J., 2008: Poškodenie ihličnatých výsadieb tvrdoňom smrekovým (Hylobius abietis) na podtatranských veľkoplošných kalamitiskách. In KUNCA A. (ed.): Aktuálne problémy v ochrane lesa Zborník referátov z medzinárodnej konferencie, v Novom Smokovci, s SELANDER J., 1993: Survival model for Pinus sylvestris seedlings at risk from Hylobius abietis. Scand. J. For. Res., 8: THORSÉN A., MATTSSON S., WESLIEN J., 2001: Influence of Stem Diameter on the Survival and Growth of Containerized Norway Spruce Seedlings Attacked by Pine Weevils (Hylobius spp.). Scand. J. For. Res., 16: WILSON W. L., DAY K. R., HART E. A., 1996: Predicting the extent of damage to conifer seedlings by the pine weevil (Hylobius abietis L.): a preliminary risk model by multiple logistic regression. New. For., 12: Ing. Štefan PAVLÍK, PhD. Technická univerzita vo Zvolene Lesnícka fakulta T. G. Masaryka 20 SK Zvolen spavlik@pobox.sk 94

95 TECHNICKÉ MOŽNOSTI LABORATÓRNEHO VYBAVENIA NA TESTOVANIE ÚČINNOSTI OBRANNÝCH OPATRENÍ PROTI DOTICHÍZE TOPOĽOVEJ Roman Leontovyč Andrej Kunca Úvod Pestovanie rýchlorastúcich drevín má na Slovensku viac ako 50-ročnú tradíciu. Počas tohto obdobia sa pozornosť venovala šľachteniu najmä euroamerických topoľov, v poslednom období aj pôvodným domácim druhom topoľov. Neoddeliteľnou súčasťou šľachtiteľských prác sa stáva aj otázka zdravotného stavu jednotlivých klonov topoľov, najmä odolnosť voči hubovým ochoreniam. Napriek tomu že v priebehu dlhodobého šľachtenia sa podarilo takmer úplne eliminovať vplyv hubových patogénov na produkciu jednotlivých klonov, dochádza v období posledného decénia k nárastu výskytu pôvodcov ochorení spôsobujúcich chradnutie a odumieranie topoľových výsadieb, najmä v prvom a druhom roku po výsadbe. Jedno z najnebezpečnejších ochorení, ktoré napáda topole najmä v škôlkach a výsadbách je dotichíza topoľová Cryptodiaporthe populea (SACC.) BUTIN, syn. Chondroplea populea (Sacc. et Briard.) Kleb., anamorfné štádium Dothichiza populea SACC. et BRIARD. Uvedená huba spôsobuje tzv. spálu kôry topoľov. V lesníckej praxi je taktiež zaužívaný termín dotichíza. Táto huba napáda topole všetkých vekových tried, najvýznamnejšie škody však spôsobuje v lesných škôlkach a novo zakladaných výsadbách. Napriek tomu, že výskyt uvedeného patogéna bol v posledných desaťročiach zaznamenaný len sporadicky, od roku 2002 dochádza k nárastu jej výskytu (LEONTOVYČ, VARGA, ZÚBRIK 2003). Od roku 2006 došlo k výraznému nárastu škôd spôsobených touto hubou, najmä v oblasti Podunajskej nížiny (LEONTOVYČ, KUNCA 2009). Postihnuté boli najmä porasty v pôsobnosti OZ Palárikovo, jej prítomnosť sa zaznamenala aj v škôlkarskom stredisku Trstrice. V nadväznosti na uvedené skutočnosti vystala požiadavka podrobnejšieho sledovania tohto ochorenia, ako aj navrhnutia systému obranných opatrení, ktoré je možné uplatniť pri výrobe sadbového materiálu v lesných škôlkach, ale aj v novo zakladaných porastoch (KUNCA 2005, KUNCA & LEONTOVYČ 2008). Úloha zameraná na problematiku monitoringu a komplexnej ochrany topoľových sadeníc proti dotichíze topoľovej (Cryptodiaporthe populea) sa riešila v rámci uzatvorenej zmluvy o dielo medzi NLC a Lesmi SR, š. p. Metodika Testovanie účinnosti rôznych spôsobov obranných opatrení, zameraných na aplikáciu fungicídnych prípravkov sa vykonávalo v ŠS Trstice a na LS Gabčíkovo v poraste 340 (v roku 2007 mal vek 2 roky, vysadený klon Pannonia). V škôlkarskom stredisku Trstice sa v priebehu rokov 2007 až 2009 sledovala účinnosť obranných opatrení pozostávajúca z vykonávania preventívnych postrekov fungicídnymi prípravkami v rôznych koncentráciách a dávkach (tab. 1). Aplikácie sa vykonávali motorovým postrekovačom neseným za traktorom, objemová dávka prípravkov dosahovala l/ha. 95

96 Tabuľka 1. Zoznam použitých fungicídnych prípravkov v rokoch v ŠS Trstice Rok Miesto Použité prípravky (koncentrácia v %) Aplikačná dávka l / ha 2007 matečnice 2007 sadenice 2008 matečnice 2008 sadenice 2009 matečnice 2009 sadenice Dithane M 45 (0,3 %) + Agrovital Kuprikol (0,6 %) + Agrovital Mikal M (03 %) + Agrovital Cuprocaffaro (0,3 %) + Agrovital Dithane M 45 (0,3 %) + Agrovital Kuprikol (0,6 %) + Agrovital Mikal M (0,3 %) + Agrovital Novozir MN 80 (0,3%) + Agrovital Kuprikol (0,6 %) + Agrovital Novozir MN 80 (0,3%) + Agrovital Mikal M (0,3 %) + Agrovital Cuprocaffaro (0,3 %) + Agrovital Ridomil Gold+ 42 WP (0,2%) + Agrovital Bumper Super (0,2%) + Agrovital Kuprikol (0,6 %) + Agrovital Mikal M (03 %) + Agrovital Novozir MN 80 (0,3%) + Agrovital Cuprocaffaro (0,3 %) + Agrovital Ridomil Gold+ 42 WP (0,2%) + Agrovital Akrobat MZ (0,3%) + Agrovital Aliette - Bordeux (0,4%) + Agrovital Switch 62,5 WP (0,2 %) + Agrovital Kuprikol (0,6 %) + Agrovital Novozir MN 80 (0,3%) + Agrovital Mikal M (0,3 %) + Agrovital Cuprocaffaro (0,3 %) + Agrovital Ridomil Gold+ 42 WP (0,2%) + Agrovital Bumper Super (0,2%) + Agrovital Kuprikol (0,6 %) + Agrovital Mikal M (03 %) + Agrovital Novozir MN 80 (0,3%) + Agrovital Cuprocaffaro (0,3 %) + Agrovital Ridomil Gold+ 42 WP (0,2%) + Agrovital Akrobat MZ (0,3%) + Agrovital Aliette - Bordeux (0,4%) + Agrovital Switch 62,5 WP (0,2 %) + Agrovital Na LS Gabčíkovo bol systém obranných opatrení zameraný na aplikáciu fungicídnych prípravkov. Na ploche sa nachádzali sadenice klonu Pannonia. Postreky sa vykonávali v 7 radoch, v každom rade sa ošetrovalo 50 ks sadeníc + 1 rad kontrola. Na začiatku pokusu sa zhodnotil zdravotný stav, najmä prítomnosť, počet a veľkosť rakovinových rán na jednotlivých sadeniciach. Zoznam aplikovaných fungicídnych prípravkov je uvedený v tabuľke 2. Tabuľka 2. Zoznam použitých fungicídnych prípravkov v rokoch na LS Gabčíkovo (por. 340) Rok Použité prípravky (koncentrácia v %) Aplikačná dávka na sadenicu Dithane M 45 (0,3 %) + Agrovital Cuprocaffaro (0,3 %) + Agrovital Aliette - Bordeux (0,5 %) + Agrovital Switch 62,5 WP (0,2 %) + Agrovital Bumper Super (0,2%) + Agrovital Kuprikol (0,6 %) + Agrovital Novozir MN 80 (0,3%) + Agrovital 0,3 0,4 litra na sadenicu Samotné aplikácie sa vykonávali ručným postrekovačom SOLO, tak aby došlo k dôkladnému ošetreniu celých kmienkov a korún, dávka na jeden strom sa pohybovala na úrovni 0,3 0,4 litra. 96

97 Na zlepšenie priľnavosti sa do všetkých aplikovaných suspenzií fungicídnych prípravkov pridalo zmáčadlo AGROVITAL v dávke 0,25 0,3 ml/10 m 2 (t. j. 0,25 0,3 l/ha). Získané výsledky ŠS Trstice Priebežne sa hodnotil systém preventívneho ošetrovania matečníc a topoľových sadeníc fungicídnymi prípravkami. V priebehu rokov 2007 až 2009 bolo v ŠS Trstice vykonávané pravidelné preventívne ošetrovania matečníc a sadeníc fungicídnymi prípravkami. Použitie jednotlivých prípravkov bolo volené tak, aby dochádzalo k priebežnému striedaniu účinných látok. V roku 2008 bol systém obrany mierne upravený, jednalo sa najmä o zvýšenie hektárovej dávky postrekovej suspenzie, tak aby bola aplikačná dávka zvýšená na 600 litrov na ha. Na základe skúseností získaných pri aplikácii fungicídnych prípravkov voči dotichíze topoľovej, zohráva dôležitú úlohu obdobie aplikácie a množstvo postrekovej suspenzie. V priebehu posledných 3 rokov sa výskyt dotichízy topoľovej zaznamenal na konci zimy, najmä v prvej polovici marca. Napadnuté boli 2-ročné a staršie sadenice, napadnutie jednoročných sadeníc sa v priebehu rokov 2007 až 2009 nezaznamenalo. Zvýšením hektárovej dávky na 600 l/ha sa docielilo lepšie pokrytie kmienkov fungicídnym prípravkov, čo prispelo vytvorenie lepšieho ochranného povlaku. Vykonané obranné opatrenia možno hodnotiť ako dostatočné, najmä čo sa týka matečníc a jednoročných sadeníc. Na dvojročných sadeniciach klonu Pannonia 2+2 sa začiatkom marca 2008 zaznamenala prítomnosť dotichízy a to na niekoľkých sadeniciach, z preventívneho hľadiska bola ich ďalšia distribúcia pozastavená. Najintenzívnejší výskyt dotichízy sa zaznamenal na jar v roku 2008 na sadeniciach klonov Pannonia 1+3 a Robusta 1+3 a to na ploche kde sa dotichíza vyskytla aj v roku Napadnuté sadenice boli taktiež zlikvidované a pre rok 2008 boli plochy vyradené z produkcie. Čo sa týka aplikácie jednotlivých prípravkov, tieto boli použité v zmysle predchádzajúcich doporučení LOS. Koncentrácie prípravkov boli použité podľa Zoznamu a rozsahu použitia registrovaných prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov. Dávka postrekovej suspenzie pri použití klasických aplikácií by mal dosahovať litrov na hektár, pri zachovaní doporučených koncentrácií, pri úsporných aplikáciách by mal objem postrekovej emulzie dosahovať 400 až 600 l/ha. Objem aplikačnej dávky je taktiež potrebné prispôsobovať aj veľkosti sadeníc, čím väčšia sadenica tým musí byť aj hektárová aplikačná dávka vyššia, aby sa dosiahlo úplné vymáčanie sadenice v použitej suspenzii. Ošetrovanie sadeníc na LS Gabčíkovo Za účelom testovania účinnosti fungicídnych prípravkov proti dotichíze topoľovej sa na LS Gabčíkovo (porast č. 340 vysadený v roku 2006) vykonávali priebežné ošetrovania v 4 až 6 týždňových intervaloch. Sadenice v uvedenom poraste boli v rokoch 2006 a 2007 poškodené zverou a dotichízou topoľovou (Cryptodiaporthe populea). V priemere sa na jednotlivých sadeniciach nachádzali 2 až 4 rany spôsobené dotichízou topoľovou. Okrem rakovinových rán sa na sadeniciach nachádzali aj deformácie kmeňov a vetiev spôsobené vrzúnikom osikovým (Saperda populnea). V priebehu vykonávania postrekov sme nezaznamenali vznik nových rán, na kontrolnej ploche došlo k miernemu nárastu počtu rán v roku 2008, čo súvisí s infekčným tlakom v jarnom období roku Pri rôznych kombináciách fungicídnych prípravkov dochádzalo k postupnému kalusovaniu rán, čo sa prejavilo znížením priemerného počtu rán na jednotlivých topoľových sadeniciach. 97

98 Napriek tomu, že medzi jednotlivými použitými fungicídnymi prípravkami sa nezaznamenali štatisticky významné rozdiely, najlepšie výsledky sa zaznamenali v rade 3 (Aliette Bordeuax), v rade 4 (Switch, Dithane, Cuprocaffaro) a rade 5 (Bumper Super, Cuprocaffaro, Dithane), kde bola použitá kombinácia kontaktných a systémových prípravkov (obr. 1). Je potrebné zdôrazniť, že v blízkosti týchto plôch neboli zaznamenané ohniská intenzívneho výskytu dotichízy topoľovej. 2,5 Priemerný počet rán 2 1,5 1 0, rad 2. rad 3. rad 4. rad 5. rad 6. rad 7. rad Kontrola rok 2007 rok 2007 rok 2007 Obrázok 1. Priemerný počet rán na jednu sadenicu v rokoch 2007 až 2009 (por. 340 LS Gabčíkovo) Predbežné výsledky poukazujú na význam ošetrovania, na ošetrovaných sadeniciach nedošlo v jarných mesiacoch roku 2008 a 2009 k výskytu nových príznakov napadnutia dotichízou topoľovou v porovnaní s kontrolou. Ošetrovanie je možné odporučiť najmä v prvom roku po výsadbe, najmä v rokoch kedy dochádza k silnému infekčnému tlaku dotichízou topoľovou. Staršie sadenice pokiaľ majú dostatok vlahy v priebehu dvoch až troch rokov po výsadbe sú schopné odolávať napadnutiu, pričom dokážu rany rýchlo kalusovať. Návrh ochranných a obranných opatrení v lesných škôlkach a výsadbách Obranné opatrenia spočívajú v zabezpečení priebežnej kontroly zdravotného stavu tak v priebehu ako aj mimo vegetačného obdobia. V priebehu vegetačného obdobia je potrebné vykonávať pravidelné kontroly zdravotného stavu škôlok podľa hore uvedených termínov. V ohrozených škôlkach je nutné sadenice chrániť postrekmi fungicídnymi prípravkami. Vykonávať priebežné preventívne postreky fungicídnymi prípravkami a to už od konca zimy. Na aplikácie možno použiť prípravky podľa Zoznamu povolených prípravkov, napr.: DITHANE M - 45 (0,3 0,5 %), NOVOZIR MN 80 (0,3 0,5 %), KUPRIKOL 50 (1,0 1,5 %), BUMPPER SUPER (0,1 %), SWITCH 62,5 WG (0,1 % ). Pri aplikácii je potrebné dbať na dôkladné ošetrenie fungicídnym prípravkom celého kmienka. Na kôre musí zostať ochranný povlak. Na lepšiu priľnavosť odporúčame do prípravkov pridávať zmáčadlo AGROVITAL v dávke 0,25 0,3 ml/10 m 2 (t. j. 0,25 0,3 l/ha). Pri použití klasických aplikácií je to litrov na ha pri zachovaní uvedených koncentrácií, pri úsporných aplikáciách by mal objem postrekovej emulzie dosahovať 400 až 600 l/ha. Objem aplikačnej dávky je taktiež potrebné prispôsobovať aj veľkosti sadeníc, čím väčšia sadenica tým musí byť aj hektárová aplikačná dávka vyššia, aby sa dosiahlo úplné vymáčanie sadenice v použitej suspenzii. Takýmto 98

99 spôsobom je potrebné ošetriť aj hlavové škôlky z ktorých sa bude odoberať materiál na rezkovanie. Koncom zimy je potrebné vykonať prvý postrek mesiac pred predpokladaným rašením sadeníc (koniec februára začiatkom marca). Taktiež po odobratí rezkov je tieto potrebné ošetriť jedným z uvedených prípravkov máčaním, to po rozrezaní prútov na rezky. Pred samotným rezkovaním je nevyhnutné vykonať dôslednú dezinfekciu pôdy, formou zálievky. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy s pestovaním dvojročných a starších sadeníc odporúčame v rokoch s intenzívnym výskytom dotichízy topoľovej pestovať len jednoročný sadbový materiál. Tomuto je potrebné prispôsobiť technológiu výsadby a pestovania, najmä výsadbu rezkov v redšom spone, minimálna vzdialenosť medzi rezkami v rade by mala dosahovať cm. Po vyrašení topoľov pokračovať vo vykonávaní preventívnych postrekov počas celého vegetačného obdobia v 2 3-týždňových intervaloch. Na aplikáciu je možné použiť aj prípravky pôsobiace systémovo napr.: SWITCH 62,5 WG (0,1 % konc.), ALIETTE 80 WP (0,3 % konc.) a pod. s pridaním zmáčadla AGROVITAL v dávke 0,25 0,3 ml/10 m 2 (t. j. 0,25 0,3 l/ha). Počas vykonávania postrekov odporúčame striedanie jednotlivých prípravkov, tak aby po sebe neboli aplikované prípravky s tou istou účinnou látkou. Postrek je potrebné smerovať priamo na kmienky a nie celoplošne na listy. Postreky je optimálne aplikovať aj pred opadom lístia (október/november), následnú aplikáciu urobiť po opade lístia. Pri aplikácii (postrek príp. náter) je potrebné dbať na dôkladné ošetrenie fungicídnym prípravkom. Na kôre musí zostať ochranný povlak. Pri vyvetvovaní (vylamovaní zálistkov) topoľov je nevyhnutné všetky práce vykonávať odborne a v stanovenom agrotechnickom termíne. Rez je potrebné viesť tesne pri kmeni, v mieste vetevného krúžku. Väčšie vzniknuté rany je potrebné v každom ročnom období ošetriť. Na ošetrenie je možné použiť napr. štepársky vosk KAMBILAN, PELLACOL, LAC BALSAM. Vetve, ktoré vzniknú ako odpad je potrebné z kultúr odstrániť a následne spáliť. Záver Cieľom riešenia úlohy bolo monitorovanie výskytu dotichízy topoľovej v lesných škôlkach a výsadbách, vykonávanie pravidelných kontrol, determinácia patogénov v závislosti od výskytu patogéna a požiadaviek lesnej prevádzky. V priebehu rokov 2007 až 2009 bolo vykonaných 32 terénnych šetrení, najmä v ŠS Trstice, Sobrenecké kúpele a porastoch na OZ Palárikovo a Levice. Testovanie účinnosti rôznych spôsobov obranných opatrení, fungicídnych prípravkov, termínov a spôsobov aplikácií preukázalo potrebu pravidelných preventívnych postrekov, počas vegetačného obdobia systémovými, v zime kontaktnými fungicídnymi prípravkami. V ŠS Trstice sa priebežne navrhovali spôsoby vykonávania preventívnych postrekov vo vzťahu k termínom, použitým prípravkom a aplikačným dávkam. Vypracoval sa postup vykonávania obranných opatrení v lesných škôlkach a porastoch, zameraný na preventívne vykonávanie obranných opatrení najmä preventívnych postrekov. Poďakovanie Tento článok vznikol vďaka podpore v rámci OP Výskum a vývoj pre projekt Centrum excelentnosti biologických metód ochrany lesa (ITMS: ) spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Literatúra KUNCA A., 2005: Susceptibility of wounds in the European beech bark to infection by Neonectria coccinea and efficacy of the wound treatment. Lesnícky časopis - Forestry Journal, 51(1):

100 , LEONTOVYČ R., 2003: Vplyv ročného obdobia a ošetrenia poranenia na vznik nekrotického ochorenia kôry buka. In Hlaváč P. (ed.): Ochrana lesa 2002, zborník z medzinárodnej konferencie usporiadanej pri príležitosti 195. výročia lesníckeho vysokoškolského štúdia na Slovensku a 50. výročia pôsobenia Technickej univerzity vo Zvolene, Technická univerzita, Zvolen, p LEONTOVYČ R., VARGA L., ZÚBRIK M., 2003: Aktuálny výskyt významných chorôb a škodcov topoľov a vŕb. In VARÍNSKY J. (ed.): Zborník referátov z celoslovenského seminára Aktuálne problémy v ochrane lesa 2003, Lesnícky výskumný ústav Zvolen, p LEONTOVYČ R., KUNCA A. 2009: Nárast odumierania niektorých listnatých drevín (jaseň, gaštan jedlý, topole) v dôsledku aktivizácie hubových patogénov. In KUNCA A. (ed.): Zborník referátov z medzinárodného seminára Aktuálne problémy v ochrane lesa 2009, NLC Zvolen, p Ing. Roman LEONTOVYČ, PhD. Ing. Andrej KUNCA, PhD. Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen Stredisko lesníckej ochranárskej služby Lesnícka 11 SK Banská Štiavnica leontovyc@nlcsk.org; kunca@nlcsk.org 100

101 DRUHY RODU ARMILLARIA PODIEĽAJÚCE SA NA ŽLTNUTÍ SMREKA V OBLASTI SPIŠA Valéria Longauerová Roman Leontovyč Diana Krajmerová Úvod Podpňovku smrekovú je vzhľadom na jej stálu prítomnosť v smrekových porastoch nutné vnímať ako stanovištný činiteľ, ktorý sa aktivizuje v závislosti od miery stresovej záťaže hostiteľa abiotickými, najmä klimatickými faktormi. Doposiaľ chronické, často latentné poškodenie koreňového systému podpňovkou môže vo veľmi krátkom čase prejsť do akútnej parazitickej fázy (ČERMÁK a kol. 2004). K infekciám lesných drevín podpňovkou dochádza spravidla na koreňoch v pôde, menej často na koreňových nábehoch a báze kmeňa blízko hrabanky v mieste poranenia (ČERNÝ 1976). Na ihličnanoch prevažuje infekcia Armillaria ostoyae, menej často sú napádané A. cepistipes, A. gallica, prípadne A. borealis. Problematika Žltnutie smreka je významným javom v širšej oblasti strednej Európy. V druhej polovici 90. rokov minulého storočia sa stalo závažným problémom nielen v strednovekých a dospelých lesných porastoch, ale aj vo výsadbách na bývalých imisných holinách, v tzv. Čiernom trojuholníku v pohraničí Čiech, Nemecka a Poľska, a tiež v Harzi v Dolnom Sasku (WELLBROCK et al. 2002). Na Slovensku je žltnutie, resp. chronické chradnutie a rozpad lesných porastov v dôsledku fyziologického poškodenia, v oblasti Spiša, Spišskej Magury, Oravy a Kysúc. Situácia v regióne Spiša V priebehu posledného decénia zaznamenávame v oblasti Spiša zrýchlený rozpad smrekových porastov. Pokiaľ ešte v 70. až 80. rokoch minulého storočia bolo odumieranie smrečín dávané do súvisu s nárastom imisného zaťaženia, od začiatku 90. rokov dochádza k nárastu pôsobenia biotických škodlivých činiteľov, najmä podkôrneho hmyzu. Taktiež každoročne v uvedenej oblasti zaznamenávame vetrové kalamity, po ktorých dochádza k nárastu populačnej hustoty podkôrneho hmyzu. Podiel náhodnej ťažby v okresoch Spišská Nová Ves a Gelnica sa dlhodobo pohybuje nad 80 %, čo prevyšuje celoslovenský priemer. Objemy ťažieb v rokoch 2000 až 2008 sa pohybovali v rozmedzí 245 tis. m 3, v roku 2000 až po 448 tis. m 3 (obr. 1). Medzi najvýznamnejšie škodlivé činitele ovplyvňujúce objemy náhodných ťažieb možno zaradiť podkôrny hmyz, vietor, sneh a podpňovky. Nárast odumierania porastov v oblasti Spiša v dôsledku napadnutia podpňovkami sa začal prejavovať začiatkom tohto storočia. Prejavy chradnutia sa zaznamenávajú tak v rubných porastoch ako aj vo výsadbách a mladinách. Najčastejšie sú napadnuté ihličnaté dreviny smrek, jedla a borovice. Príznaky napadnutia porastov podňovkami sú prítomné takmer v celej oblasti Spiša. Na strednom Spiši je najhoršia situácia na LHC Mlynky, Stará Voda a Spišská Nová Ves. 101

102 m Roky Obrázok 1. Objem náhodnej a úmyselnej ťažby v rokoch 2000 až 2008 v okresoch Spišská Nová Ves a Gelnica Úmyselná Náhodná Ako parazit spôsobuje podpňovka spomalenie rastu napadnutých stromov, rozklad dreva a úhyn. Infikuje a usmrcuje stromy, ktoré sú oslabené konkurenciou iných jedincov, pôsobením ďalších škodcov a klimatických faktorov. Podpňovky napádajú aj zdravé stromy, buď ich priamo usmrtia, alebo dávajú predpoklad pre napadnutie inými hubami, alebo hmyzom (WILLIAMS et al. 1986) Podpňovka smreková je saproparazitom a je rozšírená v celom regióne strednej Európy, zníženú obrannú reakciu (predovšetkým aktívnu chemickú reakciu) hostiteľa prekonáva a následne infikuje a kolonizuje hostiteľské pletivá. Vývoj, agresivita a virulencia podpňovky smrekovej je ovplyvnená kmeňom podpňovky, hostiteľskou drevinou a podmienkami prostredia. Z podmienok prostredia je najdôležitejší výskyt klimatických extrémov vo vegetačnej dobe, a to najmä prísuškov a vysokých teplôt. Známa je zvýšená agresivita podpňovky na živných stanovištiach a v nižších vegetačných stupňoch. Parazitické prejavy však boli zaznamenané aj v stresovaných porastoch vo vysokých polohách nad m n. m. (JANKOVSKÝ 2003). Cieľ práce (i) Determinácia druhov rodu Armillaria sp. v danej lokalite. (ii) Overenie druhovo podmienených rozdielov vo virulencii jednotlivých druhov Armillaria vyskytujúcich sa na jedincoch smreka s kontrastnou vitalitou. Metodika Záujmové územie sme zvolili v okolí Novoveskej Huty, v porastoch s nadmorskou výškou od 600 do 920 m. S drevinovým zastúpením SM 75 %, JD 10%, BK 10% a BR 5 %. S priemernou ročnou teplotou 5,2 C a ročným úhrnom zrážok 850 ml. Sklony sú mierne až strmé. Priemerný sklon VO je 9,4, rozpätia sú od 3 do 22. Na lokalite Novoveská Huta (LS Novoveská Huta) sme vytipovali vizuálnym hodnotením 50 dvojíc smrekov s rozdielnou vitalitou. Na hodnotenie sme použili upravenú metodiku podľa MÜL- 102

103 LER-STARCK (1989), ktorá spočíva v párovom, resp. skupinovom výbere jedincov s kontrastnou vitalitou, rastúcich v tesnom susedstve. Týmto spôsobom je možné obmedziť vplyv heterogenity stanovištných podmienok (neznámych vplyvov) na individuálnu vitalitu, resp. rastové prejavy vzorníkov. Polohu všetkých vybraných jedincov sme zamerali GPS. Všetky jedince boli vyšetrené na prítomnosť Armillaria sp. Z jedincov s pozitívnymi príznakmi napadnutia sa odobrali vzorky plodníc, rhizomorf alebo syrócii na DNA analýzu. Determinácia druhovej príslušnosti vzoriek sa uskutočnila metódou polymerázovej reťazovej reakcie (Polymerase Chain Reaction PCR) a restrikčnej analýzy (Restriction fragment lenght polymorphism RFLP) podľa LOCHMANA (2004). Hodnotenie vitality a výber dvojíc dospelých jedincov s kontrastnou vitalitou bol založený na nasledujúcich charakteristikách. (A) Vitálny jedinec bez vonkajších príznakov napadnutia hubami a podkôrnym hmyzom, bez redukcie prírastku na termináli a bočných vetvách, s hustou a tmavozelenou korunou, pripúšťa sa slabé mechanické poškodenie koreňových nábehov a bázy kmeňa po ťažbe. (C) Chradnúci úrovňový jedinec s prírastkom na termináli a bočných vetvách viditeľne zredukovaným v uplynulých 3 vegetačných obdobiach, viditeľne napadnutý hubami so zhrubnutým a deformovaným územkom, no bez príznakov poškodenia hmyzom, s korunou akútne rednúcou a žltnúcou (diskolorovanou), pripúšťa sa mierne mechanické poškodenie koreňových nábehov a bázy kmeňa ťažbou, resp. rany po lúpaní zverou. Výsledky (i) Determinácia druhov rodu Armillaria sp. v danej lokalite. Na lokalite sme determinovali 4 druhy rodu Armillaria A. ostoyae, A. cepistipes, A. gallica a A. borealis. Ako aktívny parazit boli determinované dva druhy A. ostoyae a A. cepistipes. Na pňoch a odumretých zvyškoch sme determinovali aj A. gallica, A. borealis. Ako hostiteľ sa potvrdili dreviny SM, JD, BK aj BR. Podiel jednotlivých druhov zistený na lokalite Novoveská Huta A. ostoyae 50 %, A. cepistipes 34 %, A. gallica 6 %, A. borealis 10 %. Získané údaje sú konzistentné s údajmi získanými v oblasti Kysúc, kde sa tiež prejavuje novodobé odumieranie smrečín. Podiel jednotlivých druhov zistených na Kysuciach (lokalite Šadibolovci) bol nasledovný A. ostoyae 53 %, A. cepistipes 42 %, A. gallica 5 %. Na lokalite Oščadnica A. ostoyae 60 %, A. cepistipes 37 %, A. gallica 3 %. (ii) Overenie druhovo podmienených rozdielov vo virulencii jednotlivých druhov Armillaria vyskytujúcich sa na jedincoch smreka s kontrastnou vitalitou. U hodnotených dvojíc smreka s rozdielnou vitalitou ako aktívnych parazitov sme determinovali dva druhy A. ostoyae a A. cepistipes. 103

104 Z hodnotených dvojíc u vitálnych jedincov bez napadnutia bolo 86 %. A. ostoyae napadla 10 % a 4 % A. cepistipes (obr. 2). U chradnúcich jedincov bez napadnutia bolo 34 % jedincov. A. ostoyae napadla 38 % jedincov a A. cepistipes 28 % (obr. 2). Rozdiely sme porovnali chi-square testom. Na hranici štatistickej významnosti sa potvrdili druhovo podmienené rozdiely vo virulencii na jedincoch smreka s kontrastnou vitalitou. 100 Počet jedincov smreka v % Bez napadnutia A. ostoyae A. cepistipes Obrázok 2. Druhy rodu Armillaria zistené u vybraných dvojíc smreka s kontrastnou vitalitou na lokalite Novoveská Huta Získané výsledky korešpondujú s výsledkami získanými na Kysuciach, kde sme v predchádzajúcom roku urobili rovnaké porovnanie u dvojíc smreka s rozdielnou vitalitou. Z celkového počtu 50 dvojíc smrekov bolo v skupine A (bez napadnutia) 72 % a v skupine C (akútne chradnúcich jedincov) to bolo len 46 % stromov. Porovnanie uvádzame v tabuľke 1. Tabuľka 1. Prehľad percentuálneho podielu napadnutia u vybraných dvojíc na lokalitách Novoveská Huta (Spiš) a Šadibolovci (Kysuce) Bez napadnutia A. ostoyae A. cepistipes A. gallica Novoveská Huta A vitálne jedince 86 % 10 % 4 % C chradnúce jedince 34 % 38 % 28 % Kysuce A vitálne jedince 72 % 20 % 8 % C chradnúce jedince 46 % 20 % 26 % 8 % Príležitostný parazit Armillaria cepistipes je v ihličnatých lesoch Strednej Európy najbežnejším druhom rodu Armillaria (KORHONEN 1978, PROSPER 2003). Tento druh často koexistuje sympatricky s patogénnou A. ostoyea, ale aj s saprofitickou A. gallica. PROSPERO (2004) vo svojej štúdii uvádza, že A. cepistipes a A. ostoyae sú správaním v hospodárskych smrekových lesoch veľmi podobné. Relevantnými rozdielmi v ich správaní je lepšia schopnosť A. cepistipes produkovať rhizomorfy a vyššia virulencia A. ostoyae, nakoľko A. ostoyae môže spôsobiť podstatne viac lézii ako A. cepistipes, čo jej umožňuje aktívne prenikať aj nepoškodeným koreňom. Pri ich sympatrickom výskyte však ide skôr o dynamickú rovnováhu ako konkurenčnú interakciu. 104

105 JANKOVSKÝ (2003) uvádza, že najdominantnejším druhom na smreku Picea abies v Čechách, najmä v sekundárnych porastoch, ale aj v porastoch, kde sa smrek vyskytuje v prímesi, je A. ostoyae. V týchto oblastiach je smrek pod stálym vodným stresom. Aj v sekundárnych borovicových porastoch je najvýznamnejším parazitom A. ostoyae. Podľa KREJČÍRA a JANKOVSKÉHO (1999) v porastoch s prirodzenou drevinovou skladbou prevláda táto huba ako saprofyt, k parazitizmu prechádza len u oslabených jedincov. Podobné výsledky uvádza aj LECH a ZOCIAK (2006). Druhy A. ostoyae a A. cepistipes sa vyskytujú v Poľsku najmä v monokultúrnych ihličnatých porastoch. Na oslabených stromoch so zhoršeným zdravotným stavom bola dominantná A. ostoyae. Rozsah infekcie živých smrekov na lokalite Novoveská Huta spôsobený parazitickým druhom A. ostoyae a A. cepistipes svedčí o chronickej stresovej záťaži. JANKOVSKÝ, CUDLÍN A MORAVEC (2003) uvádzajú, že nadmorská výška okolo metrov nezodpovedá bežným poznatkom o správaní podpňoviek. Ako významný stanovištný faktor sa prejavujú najmä v 3. a 4. lesnom vegetačnom stupni. Výskyt podpňoviek v týchto nadmorských výškach je dôsledkom dlhodobej stresovej záťaže. Našim výsledkom zodpovedajú aj výsledky štúdie ekológie a patológie druhov Armillaria v oblasti Šumavy (MAREK & LEPŠOVÁ 1999). Záver Na sledovanom území boli zistené štyri druhy rodu Armillaria. Ako aktívny parazit sa prejavili A. ostoyae a A. cepistipes. Ako hostiteľské dreviny sme identifikovali SM, JD, BK a BR. Z hľadiska pretrvávania parazitických drevokazných húb na plochách, kde sa už vyskytli, je dôležitá skutočnosť, že vo zvyškoch napadnutých koreňov a pňov sa veľmi dlho udržuje životaschopné myceliálne inokulum, ktoré predstavuje potenciálny zdroj infekcie pre kultúru nasledujúcej generácie, či už vznikne z prirodzeného zmladenia alebo výsadbou sadeníc dopestovaných v škôlkach. Vzhľadom na zvýšený výskyt koreňových hnilôb spôsobených druhmi rodu Armillaria treba pri zakladaní nových porastov dbať najmä na výchovné a pestovateľské opatrenia. Mali by spočívať v obmedzení intenzity výchovných zásahov. Pri výsadbách voliť redší spon a väčšiu vzdialenosť (aspoň 2 m) od infikovaných pňov. Dbať na minimálne poškodenie koreňového systému pri zalesňovaní. Na opätovné zalesnenie voliť dreviny menej náchylné na napadnutie podpňovkami. Poďakovanie Táto práca vznikla vďaka podpore Agentúry na podporu výskumu a vývoja v rámci riešenia projektu APVV Náchylnosť vetrom destabilizovaných lesných ekosystémov voči pôsobeniu vybraných disturbančných faktorov. Literatúra ČERMÁK P., JANKOVSKÝ L., CUDLÍN P., PLAŠIL P., 2003: Rizika pěstování smrku v LVS v souvislosti s globální změnou klimatu na příkladu ŠLP Křtiny, Drahanská vrchovina. In HLAVÁČ P. (ed.): Nové trendy v ochrane lesa a krajiny, zborník z konferencie venovanej životnému jubileu prof. Ing. Dr.h.c. Miroslava Stolinu, DrSc., Sielnica, január, 2003, s ČERNÝ A., 1976: Lesnícka fytopatologie. Praha, SZN, 347 s. JANKOVSKÝ L., CUDLÍN P., MORAVEC I., 2003: Root decays as a potential predisposition factor of a bark beetle disaster in the Šumava Mts. Journal of forest science, 49(3): LECH P., ZOLCIAK A., 2006: Conditions of Armillaria root rot occurrence in the forests of the Beskid Zywiecki Mountain. Forest Research Papers, (2):

106 KORHONEN K., 1978: Interfertility and clonal size in the Armillaria mellea complex. Karstenia, (18): LOCHMAN J., ŠERY O., MIKEŠ V., 2004: The rapid identification of European Armillaria species from soil by nested PCR. FEMS. Microbiology Letters, 237: MAREK J., LEPŠOVÁ A., 1999: Armillaria population and pathology at different forest sites of South Bohemia. Silva Gabreta, (3): MÜLLER-STARCK G., 1989: Genetic implications of environmental stress in adult forest stand of Fagus sylvatica L. In F. SCHOLZ, H.-R. GREGORIUS, D. RUDIN: Genetic Effects of Air Pollutants in Forest Tree Populations. Berlin, Heidelberg, Springer Verlag, s PROSPERO S., HOLDENRIEDER O., RIGLING, D., 2003: Primary resource capture in two sympatric Armillaria species in managed Norway spruce forests. Mycol. Res., 107(3): WELLBROCK N., RIEK W., WOLF B., 2002: Integrative study on relationships between atmospheric deposition and forest condition in German forest ecosystems using multivariate statistics. In MAŇKOVSKÁ B. (ed): Long-term Air Pollution Effect on Forest Ecosystems, 20th International Meeting for Specialists in Air Pollution Effects on Forest Ecosystems, August 30-September 1. Book of Abstracts, pp WILLIAMS R. E. et al., 1986: Armillaria root diseases [online]. Citováno Dostupné na World Wide Web: Ing. Valéria LONGAUEROVÁ Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen T. G. Masaryka 22 SK Zvolen valeria.longauerova@nlcsk.org Ing. Roman LEONTOVYČ, PhD. Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen Stredisko lesníckej ochranárskej služby Lesnícka 11 SK Banská Štiavnica leontovyc@nlcsk.org Ing. Diana KRAJMEROVÁ, PhD. Technická univerzita vo Zvolene T. G. Masaryka 2117/24 SK Zvolen krajmer@vsld.tuzvo.sk 106

107 PROJEKTOVÁ OCHRANA LESOV OKOLO 5. STUPŇA ÚZEMNEJ OCHRANY V ROKU 2009 Andrej Kunca Roman Leontovyč Jozef Vakula Andrej Gubka, Juraj Galko Juraj Varínsky Valéria Longauerová Milan Zúbrik Úvod Podľa zoznamu osobitne chránených území (tab. 1) je na Slovensku 68,7 tis. ha lesov v piatom stupni ochrany. Od roku 2002 platí zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého platí na území prírodných rezervácií a národných prírodných rezervácií štvrtý alebo piaty stupeň územnej ochrany ( 22 ods. 4). V našich podmienkach platí prevažne piaty stupeň ochrany. V zmysle 16 ods. 1 je v piatom stupni ochrany zakázané okrem iného: zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný kryt, stavať lesnú cestu alebo zvážnicu, rušiť pokoj a ticho, chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha. Tabuľka 1. Výmera lesov podľa stupňa ochrany a kategórií CHÚ (podľa Zelenej správy 2009) Stupeň ochrany (ha) Chránené územia (CHÚ) Spolu Chránené kr ajinné oblasti (CHKO) Národný parky (NP) Ochranné pásma NP A Zóny CHKO 2 a NP 3 (výmera v ha po B odpočítaní plochy C MCHÚ) D (Národné) prírodné rezervácie ((N)PR) (Národné) prírodné pamiatky ((N)PP) Malop lošné chránené Chránené krajinné územia (MCHÚ) 3 3 prvky (CHKP) Chránené areály (CHA) Ochranné pásma MCHÚ Územie európskeho významu (ÚEV) - mimo národnej siete CHÚ Chránené vtáčie územia (CHVÚ) - mimo ÚEV a národnej siete CHÚ Spolu Prameň: MŽP SR, 2009 Vypracoval: NLC - LVÚ Zvolen Poznámky: 1 výmera po odpočítaní MCHÚ, 2 zatiaľ je zónovaná len CHKO Horná Orava, 3 zatiaľ je zónovaný len PIENAP 107

108 Od roku 2002 bol v horských polohách, kde je hlavnou drevinou smrek, a kde je najväčšia koncentrácia chránených území, hlavným determinantom vývoja lesných ekosystémov vietor. Až 7 mil. m 3 prevažne smrekového dreva bolo nenávratne poškodených v 3 vetrových kalamitách za 5 rokov (tab. 2). Spracovávanie kalamitnej hmoty začalo v zmysle zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení zákona č. 360/2007 Z. z. ( 28 a 23), na území s piatym stupňom ochrany až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny o povolení výnimky. Podľa odseku 3 opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. Tabuľka 2. Prehľad významn e jších veterných kalamít od roku 2002 Obdobie Objem vetrovej kalamity Región Október a november ,5 mil. m 3 Tatry (Alžbeta) 5,3 mil. m 3 Tatry, Nízke Tatry, Slovenské rudohorie (Filip) 1,2 mil. m 3 Nízke Tatry, Slovenské rudohorie Spolu 7,0 mil. m 3 Projekty ochrany lesných porastov okolo piateho stupňa územnej ochrany prírody (ďalej len projekt ) v zmysle Spoločného usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len MP SR ) a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len MŽP SR ) z (ďalej len Spoločného usmernenia ) vypracováva odborný lesný hospodár (ďalej len OLH ), zasiela ho Lesníckej ochranárskej službe (ďalej len LOS ) a Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky (ďalej len ŠOP ). LOS vypracováva expertízu projektu, navrhuje úpravu a doplnenie projektu, vykonáva kontrolu plnenia projektu. OLH po ukončení riešenia projektu predloží LOS hlásenie. Expertíza projektov ochrany lesa okolo území s 5. stupňom ochrany pre rok 2009 V roku 2009 bola ochrana lesov okolo území s piatym stupňom ochrany riešená projektmi (tab. 3) v 31 prírodných rezerváciách, národných prírodných rezerváciách, chránených krajinných oblastiach a národných parkoch. Najviac projektov bolo v Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Pre rok 2010 bolo do na LOS doručených 15 projektov. Pre rok 2009 bolo pripravených 39 projektov (niektoré chránené územia mali viacero obhospodarovateľov lesov). Obhospodarovatelia lesov pripravili samostatne 21 projektov, ŠOP 10 projektov. ŠOP spracovala 8 stanovísk k projektom, pričom súčasťou ich stanovísk už boli aj navrhnuté projekty OLH (napr. Správou TANAP-u). Išlo o viacero menších neštátnych vlastníkov, ktorých ŠOP týmto spôsobom zjednotila a poslala jeden spoločný projekt za ucelené územie. K 4 projektom vypracovaným obhospodarovateľmi lesov spracovala ŠOP svoje stanovisko. V priebehu roka boli v 2 prípadoch projekty dopĺňané podľa vývoja zdravotného stavu lesných porastov. 108

109 Tabuľka 3. Zoznam území, okolo ktorých ochrana lesov bola riešená projektmi pre rok 2009 Chránené územie Zaslanie projektu Stanovisko ŠOP k projektu Kto Dátum Kto Dátum Demänovská dolina NPR ŠOP SR, Správa NAPANT-u Ďumbier NPR ŠOP SR, Správa NAPANT-u Fabova hoľa PR Mestské lesy Tisovec, s. r. o Fabova hoľa PR LESY SR š. p., OZ Čierny Balog, LS Michalová Hnilecká jelšina NPR Lesy mesta Spišská Nová Ves, s. r. o ŠOP SR, Správa NP Muránska planina Hnilecká jelšina NPR LESY SR, š. p., OZ Rožňava, LS Ľadová Horná Orava CHKO LESY SR, š. p., OZ Námestovo Horná Orava CHKO LESY SR, š. p., OZ Námestovo Hričovec PR ŠOP SR, Správa CHKO Kysuce Choč NPR ŠOP SR, Správa TANAP-u Choč NPR ŠOP SR, Správa TANAP-u Choč NPR ŠOP SR, Správa TANAP-u Jánošíkova kolkáreň NPR LESY SR, š. p., OZ Liptovský Hrádok Jánska dolina NPR ŠOP SR, Správa NAPANT-u Javorníková NPR LESY SR, š. p., OZ Revúca ŠOP SR, Správa NP Muránska planina Kvačianska dolina NPR ŠOP SR, Správa TANAP-u Machy PR ŠOP SR, Správa TANAP-u Malý Polom NPR ŠOP SR, Správa CHKO Kysuce Urbárske pozemkové spoločenstvo Mních NPR Bobrovec Mraznica NPR ŠOP SR, Správa TANAP-u Muráň PR Lesy mesta Spišská Nová Ves, s. r. o Pálenica PR ŠOP SR, Správa TANAP-u Piecky NPR LESY SR, š. p., OZ Prešov, LS Hrabušice Prielom Hornádu NPR Les Tomášovce pozemkové spoločenstvo Skalka NPR ŠOP, Správa NAPANT Slovenský raj NP ŠOP SR, Správa NP Slovenský raj Sokol NPR Lesy mesta Spišská Nová Ves, s. r. o Sokol NPR LESY SR, š. p., OZ Rožňava, LS Ľadová Stratená NPR Lesy mesta Spišská Nová Ves, s. r. o Stratená NPR Suchá Belá NPR LESY SR, š. p., OZ Rožňava, LS Ľadová LESY SR, š. p., OZ Prešov, LS Hrabušice Šrámková NPR LESY SR, š. p., OZ Námestovo Šútovská dolina NPR LESY SR, š. p., OZ Žilina Tatranský národný park NP ŠOP SR, Správa TANAP-u Tatranský národný park NP ŠOP SR, Správa TANAP-u Turková NPR ŠOP SR, Správa NAPANT-u Veľká Rača NPR ŠOP SR, Správa CHKO Kysuce Veľká Stožka NPR LESY SR, š. p., OZ Revúca Zadná Poľana NPR LESY SR, š. p., OZ Kriváň ŠOP SR, Správa NP Muránska planina ŠOP SR, Správa CHKO Poľana Inšpektori a špecialisti LOS v Banskej Štiavnici vypracovali spolu 39 expertíznych stanovísk k predloženým projektom. Navrhovali a upravovali sa opatrenia najmä ohľadom: 109

110 dodržiavanie formy projektu v súlade s Prílohou č. 1 k Spoločnému usmerneniu ( los.sk/spol.html). náhodnej ťažby (úprava výšky objemu s ohľadom na vývoj kalamity). feromónových lapačov a odparníkov (úprava počtu lapačov, pomeru odparníkov na lykožrúta smrekového a lykožrúta lesklého, umiestňovanie lapačov na voľné priestranstvá a dodržiavanie minimálnej a maximálnej vzdialenosti od najbližšieho zdravého smreka v zmysle STN ). klasických lapákov (spôsobu prípravy). spôsobu asanácie (náhodnej ťažby, zvyškov po ťažbe, klasických lapákov a odchytených imág). aplikácie biologickej ochrany (objem prípravku na lapač, spôsob úpravy feromónových lapačov). podkôrnikových pozorovateľov (termíny začatia a ukončenia evidencie odchytov, nevyhnutné informácie v zápisníkoch). mapových príloh (chýbali). Stanoviská boli zasielané spracovateľom projektu. Kontrola realizácie opatrení podľa schválených projektov V priebehu roka sa uskutočnilo 15 kontrol plnenia schválených projektov. Kontroly sa uskutočňovali s obhospodarovateľom lesov a so ŠOP. Vo väčšine prípadov neboli zistené problémy so zabezpečovaním ochrany lesných porastov okolo 5. stupňa územnej ochrany. K najväčším nedostatkom patrilo plnenie projektu okolo NPR Zadná Poľana. V zmysle tohto projektu mali byť odparníky vyvesované do lapačov podľa priebehu počasia, ale najneskôr do a mali byť prevádzkované do Podľa našich zistení náhodne kontrolovaných lapačov označených ako 21/3 až 21/5 a 20/6 boli odparníky vyvesované až od , mesiac po stanovenom termíne. K častým problémom patrilo aj nedodržanie bezpečnej vzdialenosti feromónových lapačov od najbližšieho zdravého smreka v zmysle STN , umiestňovanie lapačov do vysokej trávy, oneskorené vyznačovanie a spracovanie kalamity. Z kontrol bola vypracovaná správa, ktorá bola zaslaná príslušnej ŠOP a obvodnému lesnému úradu (ďalej OLÚ). Zhodnotenie účinnosti opatrení vykonaných v teréne Podľa vlastných skúseností LOS a informácií z lesníckej prevádzky, pri dodržaní realizácie projektu sa splnil účel zabezpečovania ochrany okolitých porastov. Treba však poznamenať, že aj pri naplnení všetkých opatrení navrhnutých v projekte okolo 5. stupňa ochrany, nie je možné realizáciou projektu nahradiť úplné spracovanie kalamity bez ohľadu na stupeň ochrany, v ktorom sa kalamita vyskytuje. Zhodnotenie doterajších skúseností s uplatňovaním spoločného usmernenia MP SR a MŽP SR na realizáciu opatrení podľa 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov z a na základe zhodnotenia vypracovanie návrhu jeho úprav Predložené projekty boli v treťom roku zabezpečovania ochrany území okolo 5. stupňa ochrany v dobrej kvalite. Ani pri realizácii v projekte navrhovaných opatrení neboli zistené závažné nedostatky. 110

111 I napriek kvalitným projektom z niektorých chýb vyberáme: nedodržanie formy projektov podľa Prílohy č. 1 k Spoločnému usmerneniu (príloha č. 1 je zverejnená aj na stránkach LOS chýbajúci opis vzniku a vývoja kalamity, chýbajúce mapové podklady, chýbajúce náklady na podkôrnikových pozorovateľov, chýbajúci predpoklad náhodnej ťažby v ochrannom pásme, slabé využívanie klasických lapákov, chýbajúci spôsob asanácie. Ochranné pásmo vs. nárazníkové pásmo Problémom pre OLH, ŠOP a LOS zostáva chápanie ochranného pásma, ktoré je v 17 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny chápané ako územie, v ktorom sa má tlmiť vplyv z okolitého územia na PR, resp. NPR. V tomto prípade sa však rieši ochrana okolitého územia pred vplyvom z NPR, resp. PR, pričom vyhlásené ochranné pásmo, alebo pri nevyhlásení aplikovaných 100 m, nie je postačujúce. LOS je názoru, že za ochranné pásmo resp. nový termín nárazníkové pásmo, v ktorom sa navrhujú obranné opatrenia, je potrebné považovať také územie, ktoré je dostatočne veľké na to, aby sa realizáciou navrhovaných opatrení proti podkôrnemu hmyzu (alebo inému biotickému škodlivému činiteľu) znížilo riziko ďalšieho rozširovania škodcov do okolia na minimum. Pri vymedzovaní jeho veľkosti treba vychádzať z orografických a klimatických charakteristík terénu, druhovej skladby a vekovej štruktúry okolitých lesných porastov. Náklady na ochranné opatrenia v takto chápanom nárazníkovom pásme sú skutočnými nákladmi na ochranu porastov okolo 5. stupňa ochrany. Tieto náklady v celom nárazníkovom pásme môžu byť hradené: v ochrannom pásme v zmysle 17 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny príslušnou správou ŠOP SR podľa projektu OLH (z pripravených projektov musí byť zrejmé, že čo sa bude robiť a prípadne aj za koľko peňazí v takto chápanom ochrannom pásme), vo zvyšnom území nárazníkového pásma len obhospodarovateľom. V prípade, že OLH projekt v zmysle Spoločného usmernenia MP SR a MŽP z nepripraví, potom ochrana v celom nárazníkovom pásme (a teda aj v ochrannom pásme) je plne hradená a zabezpečovaná z vlastných prostriedkov. Je potrebné, aby sa tieto náklady vyčísľovali celkovo pre tzv. nárazníkové pásmo, určil podiel financovania ŠOP (v ochrannom pásme) a obhospodarovateľa (zvyšná časť nárazníkového pásma). Ak sa lesníci chcú pred spoločnosťou brániť, tieto čísla im môžu určite pomôcť. Aj v zmysle právneho názoru MP SR, Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva (ďalej SLHSD) z , ŠOP SR je povinná zabezpečiť vykonanie opatrení proti šíreniu a premnoženiu škodcov z takýchto chránených území v ich ochrannom pásme určenom podľa 17 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Opatrenia mimo tohto ochranného pásma má zabezpečiť obhospodarovateľ. (V zmysle tohto právneho názoru MP SR, SLHSD, obhospodarovateľ nemusí žiadať o spracovanie kalamity v 5. stupni ochrany. Ak však existuje dôvod na vykonanie náhodnej ťažby v tomto území, spracuje projekt pre ŠOP v zmysle Spoločného usmernenia). 111

112 Obrázok 1. Schéma rozdelenia pásiem okolo 5. st. ochrany, kde ochranné pásmo je podmnožinou nárazníkového pásma Druhým vážnym problémom je ochrana území okolo iných chránených území napr. CHKO, NP, CHA, území NATURA 2000, kde z rôznych dôvodov nie je umožnené aplikovať ochranu okolitých lesov z dôvodu nepovolenia spracovania kalamitnej hmoty, aplikovania chemickej ochrany, vybudovania lesnej cesty, alebo iného obranného opatrenia. Aj tu by mala nastať projektová ochrana okolia týchto území, na čo však neexistuje právny základ. Opäť by tu nastal aj problém s veľkosťou ochranného resp. nárazníkového pásma. Tretím problémom je vyhodnotenie účinnosti opatrení. Táto povinnosť by mala prislúchať aj ŠOP (nielen obhospodarovateľovi lesa), ktorá má informácie o nákladoch a činnostiach vykonaných za vynaložené finančné prostriedky. ŠOP vie tieto opatrenia vyhodnotiť za príslušnú NPR alebo PR ako celok, aj za viacero obhospodarovateľov lesov. Túto informáciu by mala ŠOP poslať aj na LOS Banská Štiavnica. Záver Ktosi raz povedal: Ak na riešenie problému neexistuje dostatok znalostí, dokážeme odpustiť neúspech. Ale ak vedomosti máme, no neaplikujeme ich správne, je ťažké nebyť nahnevaný. Technológia boja proti podkôrnemu hmyzu je známa už niekoľko desaťročí. Experimenty s ponechaním nespracovanej kalamity akéhokoľvek pôvodu v území s akýmkoľvek stupňom ochrany nie je v súlade so súčasným vedeckým poznaním, ale s laickým a neodborným prístupom najmä príslušných krajských úradov životného prostredia. Ochrana lesných porastov projektmi okolo území, kde nebola povolená výnimka na spracovanie kalamitnej hmoty v piatom stupni ochrany, je náhradným riešením. Úlohy súvisiace so zabezpečovaním Spoločného usmernenia MP SR a MŽP z riešili špecialisti LOS v súčinnosti s obhospodarovateľmi, OLH a ŠOP. Len spoluprácou zainteresovaných strán je možné dosiahnuť najlepší výsledok, záchrana zdravých lesov. 112

113 Poďakovanie Tento článok bol vytvorený realizáciou projektu Centrum excelentnosti biologických metód ochrany lesa (ITMS: ), na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj, financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Literatúra KUNCA A., ZÚBRIK M., 2006: Vetrová kalamita z 19. novembra Národné lesnícke centrum, Zvolen, 40 pp., ZÚBRIK M., NOVOTNÝ, J. et al., 2007: Škodlivé činitele lesných drevín a ochrana pred nimi. Národné lesnícke centrum, Zvolen, 208 pp. NOVOTNÝ J., ZÚBRIK, M. (eds.), 2004: Biotickí škodcovia lesov Slovenska. Polnochem, a. s., 208 pp. ZÚBRIK M., KUNCA A., NOVOTNÝ J., 2008: Hmyz a huby : atlas poškodení lesných drevín. Zvolen, Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 178 pp., NOVOTNÝ J. (eds.), 2004: Kalendár ochrany lesa. Polnochem, a. s., 94 pp. Ing. Andrej KUNCA, PhD. Ing. Roman LEONTOVYČ, PhD. Ing. Jozef VAKULA Ing. Andrej GUBKA, PhD. Ing. Juraj GALKO, PhD. Ing. Juraj VARÍNSKY, CSC. Ing. Valéria LONGAUEROVÁ Ing. Milan ZÚBRIK, PhD. Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen Stredisko lesníckej ochranárskej služby Lesnícka 11 SK Banská Štiavnica, priezvisko@nlcsk.org 113

114 ZHODNOTENIE POŠKODZOVANIA KÔRY LESNÝCH DREVÍN PREŽÚVAVOU RATICOVOU ZVEROU A METÓDY OCHRANY V ROKOCH Miriam Maľová Peter Kaštier Úvod Poškodzovanie lesných porastov prežúvavou raticovou zverou je prirodzený jav, pretože dreviny predstavujú dôležitý zdroj výživy, a to najmä v jesennom a zimnom období. Okrem poškodzovania drevín v súvislosti s potravným správaním dochádza k poškodeniu kmeňov stromov pri vytĺkaní odumretého lyka (júl, august) alebo pri otĺkaní parohov bez lyka o dreviny, ako prejav teritoriálneho správania alebo agresivity pri imponovaní súperovi v čase ruje alebo pred zhadzovaním parohov (marec, apríl). Zver poškodzuje dreviny aj obtieraním sa o kmene. Intenzita a rozsah týchto škôd však nemá pre lesníctvo vážnejšie dôsledky. V našom článku sa zameriame na poškodzovanie kôry, lyka, dreva kmeňov a koreňových nábehov starších stromov, ktoré zahrňujeme pod termíny obhryz a lúpanie. Obhryz je charakteristický pre zimné obdobie v čase obmedzenia iných prirodzených potravných zdrojov a lúpanie pre mesiace máj až júl. Ako príčina lúpania sa v literárnych prameňoch uvádza napríklad nedostatok kvalitnej paše, jednostranná výživa či nedostatok stopových látok v potrave (FINĎO, PETRÁŠ 2007). Zver konzumuje kôru v núdzi vyvolanej spravidla neprístupnosťou k vhodnejšej potrave (napr. vysoká vrstva snehu alebo vytváranie veľkých čried v okolí kŕmnych zariadení, kde rangovo vyššie postavené jedince nepustia ostatné k predkladanému krmivu, ktoré potom čakajúc na prístup k lepšej potrave ohrýzajú okolité kmene stromov) (FINĎO 2003). Rozsiahle škody obhryzom vznikajú aj na miestach zimných koncentrácií zveri, kde sa zver neprikrmuje. Obrázok 1. Poškodenie kôry buka zverou Pod staršími porastmi rozumieme rastové fázy od začatia prvých prebierok do veku rokov. V starších porastoch škodí prevažne jelenia, ale aj muflonia a danielia zver. Následky týchto škôd pre zdravotný stav porastu sú veľmi nepriaznivé. Poškodenie kôry je vždy vážnym zásahom do fyziológie stromu a vedie k zhoršeniu kvality dreva, nielen z hľadiska narušenia fyzikálnych vlastností spôsobených drevokaznými hubami, ale aj technických chýb a znehodnotenia tvaru kmeňa, ktoré vznikajú pri hojení rán (FINĎO 2003). Rany predstavujú vstupnú bránu pre drevokazné huby, ktoré postupne znehodnocujú najcennejšiu časť kmeňa, zhoršujú celkový zdravotný stav stromu a narúšajú jeho statickú stabilitu. Lesné porasty so zhoršenou statickou stabilitou sú 114

115 často krát prelámané snehom alebo vetrom. Poranenia kôry sú zvlášť nebezpečné pre smrek, jedľu, borovicu, smrekovec, no nemožno ich podceňovať ani pri listnatých drevinách. Podľa došlých hlásení L 115 od štátnych i neštátnych subjektov za roky sme zostavili prehľad najčastejšie poškodzovaných lesných drevín v starších porastoch (obr. 2). FORST (1966) uvádza, že nie je možné zostaviť všeobecne platnú stupnicu ohrozenia drevín lúpaním, ale možno uviesť na prvom mieste smrek (vo veku rokov), ďalej dub, jaseň, jarabinu, borovicu lesnú (vo veku rokov), buk, jedľu, hrab a javor. FINĎO (2003) uvádza, že z hospodársky významných drevín sú obhryzom a lúpaním predovšetkým poškodzované smrek, jedľa, buk a jaseň. Zistili sme, že najčastejšie poškodzovanou drevinou v období , na základe celkovej redukovanej plochy vypočítanej pre jednotlivé dreviny, bol smrek (79,89 ha), buk (54,60 ha), jaseň (11,96 ha), javor (4,92 ha), jedľa (2,53 ha) a dub (1,16 ha), čo vlastne potvrdzuje toto tvrdenie. U ostatných drevín bola celková redukovaná plocha menšia ako 1,00 ha. Zisťovali sme aj priemerný vek týchto poškodených drevín a ich priemerné percento poškodenia (obr. 3). Najnižší priemerný vek poškodenej dreviny sme zistili pre smrekovec (14 rokov) a najvyšší pre dub (58 rokov). Priemerný vek sa u ostatných drevín pohybuje v rozmedzí od 17 do 30 rokov. Najnižšie priemerné percentá poškodenia v rozmedzí % sme zaznamenali pre dreviny borovica, buk, duglaska a smrek. V rozmedzí % sa nachádzajú dreviny hrab, jeľša, smrekovec, jaseň, dub a jedľa. Pri drevine javor sme zaznamenali najvyššie priemerné percento poškodenia (54 %). Obrázok 2. Poškodené dreviny v starších lesných porastoch v období Priemerný vek dreviny Priemerné % poškodenia Vek % BK BO DB DG HB JD JŠ JS JV SC SM Obrázok 3. Priemerný vek a % poškodenia poškodených drevín starších lesných porastov za obdobie

116 Trend vývoja poškodenej plochy a škôd vo finančnom vyjadrení v rokoch Škody spôsobené prežúvavou raticovou zverou na lesných porastoch sa každoročne vyhodnocujú od roku V priebehu tohto obdobia sa viackrát zmenili právne predpisy, spôsob evidovania, zisťovania, vyhodnocovania a oceňovania škôd. V súčasnosti sa používa metodika pre výpočet náhrad za poškodenie lesných porastov zverou aktualizovaná v roku 2007, kde pri hodnotení poškodenia drevín zverou sa hodnotí zhoršenie kvality dreva vyjadrené stratou na hodnotovom celkovom priemernom prírastku. Podľa tejto metodiky sa hodnotí poškodenie starších lesných porastov obhryzom, lúpaním alebo iným mechanickým poškodením kmeňov zverou. Škody sa v hláseniach L 115 neevidujú podľa typu poškodenia alebo druhu zveri, naopak prvotnou informáciou pre výpočet náhrad je druh hospodárskej dreviny. Hlásenia L 115 majú povinnosť zasielať tak štátne ako i neštátne subjekty, ale v priemere subjekty nahlasujú škody zverou približne len na 70 % lesnej porastovej plochy. Priemerná redukovaná plocha poškodených starších porastov za sledované obdobie rokov bola 186 ha, čo je približne o 44 % menej ako v rokoch , čo môže byť spôsobené zavedením novej metodiky hodnotenia škôd zverou po roku V roku 1999 bola zaznamenaná škoda v starších porastoch len na 92 ha, čo predstavuje minimum za sledované 14-ročné obdobie (obr. 4). V priebehu ďalších rokov redukovaná plocha postupne narastala, až na rok 2006, kedy bol zaznamenaný 27 % pokles redukovanej plochy oproti roku V roku 2007 sme zistili až 7,7-násobný nárast minimálnej redukovanej plochy (705 ha). ha Plocha poškodených porastov JKS JKS Obrázok 4. Vývoj poškodenia starších lesných porastov a stavov jelenej zveri (JKS) v rokoch V poslednom období je tendencia zvyšovania škôd zverou v starších lesných porastoch. Jednou z príčin môže byť narastanie stavov najmä jelenej zveri (obr. 4), ale aj rozširovanie jej chovu vo zverniciach, kde v dôsledku neodborného hospodárenia často dochádza k úplnej devastácii lesných porastov obhryzom a lúpaním (FINĎO, MAĽOVÁ 2009). Taktiež treba spomenúť, že nesprávnym prikrmovaním narastá poškodenie kôry stromov v okolí prikrmovacích zariadení. Ak sa zver napríklad prikrmuje len čistou kukuricou alebo kukuričným šrotom, čo je z hľadiska poškodenia lesa najnevhodnejší spôsob podávania doplnkovej výživy, chýbajúcu vlákninu zver potom nahrádza najmä intenzívnou konzumáciou kôry. Vývoj celkovej výšky škôd za sledované obdobie zobrazuje obrázok 5. Výška škody je vyjadrená v eurách, nakoľko boli škody prepočítané priemernou hodnotou kurzu platnou v príslušnom 116

117 roku. Minimálne škody v starších porastoch vo finančnom vyjadrení boli zistené v roku 1998 (16 tis. ). V nasledujúcich rokoch mierne narastali až na roky 2002 a 2004, kedy došlo k miernemu poklesu. Výraznejší nárast škôd však nastal po roku 2006, pričom maximum dosiahli v roku 2008 (265 tis. ) Celková výška škody za rok Výška škody na 1 ha za rok Trend vývoja škôd na 1 ha za rok Trend vývoja celkovej výšky škôd za rok /ha Obrázok 5. Vývoj výšky škôd v starších lesných porastoch v rokoch Vzťah medzi plošným a finančným vyjadrením výšky škody za sledované 14-ročné obdobie je znázornený na obrázku 6. Je zrejmé, že nie vždy je zvýšenie redukovanej plochy spojené aj so zvýšením výšky škody, čo môže byť zapríčinené tým, že do spôsobu výpočtu výšky škody vstupujú veličiny druh a vek dreviny, bonita a percento poškodenia. ha Redukovaná plocha Výška škody za rok Obrázok 6. Trend vývoja redukovanej plochy, výšky škôd v rokoch Geografická distribúcia škôd na území SR V období rokov boli na území Slovenska poškodené zverou staršie lesné porasty na redukovanej ploche 162,09 ha, pričom vyčíslenie týchto škôd predstavuje 265 tis.. Plošne najväčšie poškodenie vykazuje Trenčiansky (53,95 ha) a Žilinský kraj (38,93 ha), najmä okresy Prievidza 117

118 (44,9 ha) a Žilina (22,86 ha). Z ďalších okresov sú významné najmä Zvolen (15,32 ha), Humenné (10,30 ha), Poprad (9,68 ha), Zlaté Moravce (8,13 ha), Liptovský Mikuláš (7,54 ha). Vo finančnom vyjadrení najvyššie škody vznikli v okresoch Zlaté Moravce (84 tis. ), Poprad (45 tis. ), Partizánske (28 tis. ), Zvolen (23 tis. ), Liptovský Mikuláš (19 tis. ), Prievidza (14 tis. ) a Revúca (13 tis. ). Geografickú distribúciu poškodenia pri hodnotení z dlhodobého pohľadu vyjadrujú obrázky 7 a 8. Tieto znázorňujú priemernú ročnú veľkosť poškodenej redukovanej plochy a priemernú ročnú výšku škôd podľa okresov v rokoch 1995 až Najviac poškodzované sú lesné porasty v okresoch Trenčianskeho, Žilinského a Banskobystrického kraja, ako aj okresy Pezinok, Malacky, Poprad a Kežmarok. Vo väčšine prípadov sú to okresy s dlhodobo vysokou populačnou hustotou prežúvavej raticovej zveri (jelenej, danielej, muflónej), pričom trend vývoja ich početnosti má neustále stúpajúcu tendenciu. Preto možno očakávať v týchto okresoch v prípade neprijatia primeraných preventívnych a supresívnych opatrení ďalšie narastanie poškodenia lesných porastov zverou. CA NO MA BA SI MY NM SE PN TT HC PK SC GA SA DS PU IL TN BN TO PE ZM NR NZ BY PB PD ZC LV KM DK ZA MT RK TR BB ZH ZV DT BS KA VK TS LM BR PT LC RS RA PP SL BJ SK SP KK SB LE PO SN VT GL RV KI KS TV Redukovaná plocha poškodenia v ha ML HE MI SO SV KN a viac Obrázok 7. Distribúcia priemernej ročnej redukovanej plochy poškodenia starších porastov zverou v rokoch CA NO MA BA SI MY NM SE PN TT HC PK SC GA SA DS PU IL TN BN TO PE ZM NR NZ BY PB PD ZC LV KM DK ZA MT RK TR BB ZH ZV DT BS KA VK TS LM BR PT LC RS RA PP SL BJ SK SP KK SB LE PO SN VT GL RV KI KS TV Výška škôd v Sk/ha lesnej plochy ML HE MI SO SV KN a viac Obrázok 8. Distribúcia priemernej ročnej výšky škôd spôsobených zverou v starších lesných porastoch v rokoch

119 Metódy ochrany lesa proti obhryzu a lúpaniu Realizovanie ochrany kmeňov proti poškodzovaniu zverou v starších lesných porastoch obhryzom, lúpaním a prípadne vytĺkaním, v lokalitách s výskytom najmä jelenej, muflónej a danielej zveri, predstavuje nemalé finančné náklady. Preto treba ochranu realizovať v takých porastoch, kde je skutočne potrebná, aby vynaloženie finančných prostriedkov bolo čo najefektívnejšie. Je nutné zvážiť mieru ohrozenosti porastu a uskutočniť vhodnú metódu ochrany. Miera ohrozenia lesného porastu závisí predovšetkým na drevinovom zložení, veku a situovaní lokality vo vzťahu k ostatným rizikovým faktorom prostredia. Obhryz pre zver atraktívnych drevín začína už v štádiu odrastených kultúr a mladín, kulminuje v a doznieva približne v vekovom stupni v závislosti na stupni drsnosti (tvorbe borky) a hrúbke kôry (FINĎO 2003). Rozpätie ohrozenosti podľa druhu dreviny tiež rôzne varíruje, a to napríklad v závislosti od veku. U niektorých drevín končí veľmi skoro (brest, borovica) u iných trvá do veku až 60 rokov alebo i dlhšie, napr. pri smreku a buku (FINĎO, PETRÁŠ 2007). Za ohrozené porasty možno považovať miesta zimných koncentrácií zveri a porasty vzdialené do 300 m od prikrmovacích zariadení, v ktorých ako uvádza FINĎO (2003), je vážne poškodenie skôr pravidlom ako výnimkou. V ohrozených porastoch chránime len perspektívne, nepoškodené stromy (cieľové stromy alebo čakatele), a to buď metódami mechanickej ochrany alebo ošetrením repelentmi. Individuálna mechanická ochrana spočíva v obaľovaní bázy kmeňov prírodnými alebo umelými materiálmi. Dôležité je poznamenať, že ochranné prostriedky nesmú brániť v hrúbkovom raste stromov. Ochrana kmeňov suchými konármi (suchý oväz) alebo sklápanie zelených konárov ihličnanov (zelený oväz) sú metódy náročné na pracovnú silu a majú krátku životnosť. Preto v posledných rokoch tieto klasické metódy nahrádza obaľovanie kmeňov pletivom z plastického materiálu. Z plastického pletiva (sieťoviny) sa okolo kmeňa, v požadovanej výške od zeme, vytvorí valec takým spôsobom, aby medzi valcom a kmeňom zostal pre hrúbkový rast stromu voľný priestor minimálne 10 cm. Uvedený spôsob ochrany je účinný po dobu viac ako 10 rokov, a to v závislosti od druhu plastického materiálu. Ošetrenie registrovanými repelentmi je vhodné použiť v takom prípade, keď je potrebné chrániť kmene a zároveň aj koreňové nábehy stromov. Dostupné sú prípravky z domáceho i zahraničného trhu. Používajú sa dva spôsoby ošetrenia, a to postrek (pomocou bežných postrekovačov s dýzou širšou ako 1,5 mm) alebo ošetrenie náterom. Potrebné je zdôrazniť, že pokiaľ sa nevytvorí hrubá a súvislá vrstva prípravku na kmeni chráneného stromu, nemožno očakávať dobrý účinok prípravku. Odporúča sa ošetriť kmene stromov do dvoch metrov výšky, čím sa predpokladá zabezpečenie ochrany proti obhryzu a lúpaniu na približne 4 5 rokov. Záver Z pohľadu ochrany lesa sa narastajúce škody zverou stávajú jedným z významných problémov, a to nielen z hľadiska poškodzovania lesných porastov ale aj z hľadiska nákladov, ktoré treba vynaložiť na ich preventívne a supresívne opatrenia. Ako sme vyššie v článku uviedli, existuje viacero príčin vzniku škôd, ale väčšinou sa jedná o súhru niekoľkých faktorov v jeden okamih, ako napríklad nedostatok prirodzenej potravy, nesprávne alebo chýbajúce predovšetkým jesenné a zimné prikrmovanie, nevhodné krmivo, nedostatok pokoja pre spracovanie a strávenie prijatej potravy zverou a taktiež nesprávne obhospodarovanie zveri. Pri realizovaní ochrany lesných porastov proti škodám spôsobeným prežúvavou zverou je potrebné zvážiť mieru ohrozenosti porastov a výber vhodnej metódy, tak aby sme dosiahli čo najefektívnejšie výsledky či už z hľadiska vynaložených finančných prostriedkov alebo z hľadiska ekologického, aby nedochádzalo k poškodzovaniu nášho stromového inventáru. 119

120 Poďakovanie Tento článok bol vytvorený realizáciou projektu Využitie biopreparátu Repelak na báze ekologicky účinných prírodných látok proti poškodzovaniu lesných drevín zverou (ITMS kód ), na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Literatúra FINĎO S., 2003: Možnosti ochrany starších lesných porastov proti poškodzovaniu zverou. In VARÍN- SKY, J.: Aktuálne problémy v ochrane lesa 2003, zborník referátov z celoslovenského seminára, v Banskej Štiavnici, s , PETRÁŠ R., 2007: Ekologické základy ochrany lesa proti poškodzovaniu zverou. Zvolen, Národné lesnícke centrum, 186 s., MAĽOVÁ M., 2009: Škody spôsobené prežúvavou zverou :... alebo, aký je ich vývoj v lesoch Slovenska v rokoch 1995 až 2008? Les a Letokruhy, 65/8 (11 12): FORST P. et al., 1996: Ochrana lesů. Praha, SZN, 432 s. Ing. Miriam MAĽOVÁ Ing. Peter KAŠTIER Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen T. G. Masaryka 22 SK Zvolen malova@nlcsk.org; kastier@nlcsk.org 120

121 POŠKODZOVANIE TISA OBYČAJNÉHO (TAXUS BACCATA) JELEŇOU ZVEROU Ľudovít Vaško Slavomír Finďo Martin Pirchala Úvod a prehľad problematiky Napriek tomu, že tis obsahuje toxické látky, jeho vegetatívne orgány aj plody konzumujú mnohé druhy cicavcov a vtákov. Populácie tisa na Slovensku, ale aj v iných európskych štátoch s vyššou početnosťou jelenej zveri sú ohrozené obhryzom kôry a odhryzom výhonkov (DOVČIAK et al. 2004; FINĎO, ŠTEFANČÍK 1988, GARCÍA 2000, GARCIA, OBESO 2003, HAUPT 1984, PAULE et al. 1993, SVENNING et al. 1999). Jelenia zver (Cervus elaphus) je dôležitým konzumentom tisa vo všetkých jeho rastových štádiách. Malé semenáčiky spása celé alebo ich vytrháva, pri väčších odhrýza bočné i vrcholové výhonky. Kôru obhrýza a lúpe nielen z kmeňov, ale aj koreňových nábehov. S obľubou tiež požiera ihličie starších tisov (ŠTEFANČÍK 1987). Tis má veľmi dobrú regeneračnú schopnosť, pretože aj rany veľkého rozsahu po obhryze kôry okolo 75 % obvodu kmeňa zvyčajne nezapríčinia odumretie stromu (PAULE et al. 1993). Z výsledkov prác ŠTEFANČÍK (1987) a FINĎO, ŠTEFANČÍK (1988) vyplynulo, že jelenia zver má kľúčovú úlohu pri ústupe tisa v Harmaneckej oblasti. Kumulatívne poškodzovanie semenáčikov a starších jedincov vedie k ich postupnému odumieraniu, v dôsledku čoho sa v posledných desaťročiach znížilo percento zastúpenia tisa a podstatne sa zhoršil zdravotný stav živých jedincov. Opakované poškodzovanie má silný negatívny vplyv hlavne na prežívanie mladých jedincov, ktoré sú schopné úspešne odrastať len na miestach neprístupných pre zver, čím sa stáva jeho zachovanie v uvedenej oblasti do budúcna neisté (BOHUŠ 1982, SANIGA 2000, ŠTEFANČÍK 1987). Podobnú situáciu opísali aj z iných oblastí (ISZKUŁO 2004, KORPEĽ, PAULE 1975, LUKÁČIK, NIČ 1997, PAULE et al. 1993, ZATLOUKAL, MÁNEK 2000). Podľa TURČEKA (1949) najvážnejším dôvodom veľkého ohryzu tisa jeleňou zverou je vysoký obsah minerálnych látok v jeho kôre, najmä vápnika, draslíka, horčíka, kyseliny fosforečnej a kremičitej. Obsah minerálnych látok v kôre tisa je až dvojnásobne vyšší, ako tých istých látok v kôre jedle. Tis okrem jelenej zveri poškodzuje aj srnčia zver (Capreolus capreolus). V južnom Nórsku sa touto otázkou zaoberali MYSTERUD, ØSTBEY (2004). Zistili, že so stúpajúcou početnosťou srnčej zveri narastá poškodzovanie tisov. Najväčšie škody zistili na mladých jedincoch. V oblastiach s vyššou početnosťou rysa (Lynx lynx) bolo poškodenie tisa významne menšie. Tiež zistili, že srnčia zver viac obžierala tisy v zime, keď z dôvodu vyššej snehovej pokrývky nemala prístup k čučoriedke (Vaccinium myrtillus). HAUPT (1984) uvádza, že tis patrí k najobľúbenejšej potrave srnčej zveri. V Škótsku zistili konzumáciu tisa danielmi (Dama dama) bez toho aby sa zver otrávila. Naopak v Dánsku po konzumácii tisa daniele uhynuli. Tieto zistenia vysvetlili tým, že zver si za určitých okolností môže postupne zvyknúť na toxíny tisu (THOMAS, POLWART 2003). ALLISON (1990) v Severnej Amerike študoval vplyv ohryzu spôsobeného pasrncom bielochvostým na tis (Taxus canadensis) a zistil, že má preukázateľný vplyv na nižšiu produkciu samčích aj samičích kvetov a semien v porovnaní s nepoškodenými jedincami. PARKS et al. (1998) uvádza, že primárnou príčinou odumierania tisa (Taxus brevifolia) v Blue Mountains bolo poškodenie zapríčinené pasrncom ušatým (Odocoileus hemionus hemionus) a jeleňom wapity (Crevus elaphus nelsoni). 121

122 Ciele Cieľom tejto práce bolo zhodnotenie poškodenia kôry tisových kmeňov prežúvavou raticovou zverou v lokalitách jeho výskytu na Slovensku. Poškodenie prirodzenej obnovy tisa nebolo predmetom tejto štúdie. Metodika a materiál Poškodenie tisa zverou sme hodnotili na základe vizuálnych symptómov poškodenia kôry kmeňa a koreňových nábehov podľa nasledovnej stupnice: Poškodenie kmeňa: 1. zdravý a nepoškodený, 2. slabo poškodený (do 25 % obvodu), 3. čiastočne poškodený (25 až 50 % obvodu), 4. veľmi poškodený (viac ako 50 % obvodu). Práca obsahuje výsledky prieskumu zdravotného stavu s osobitným zreteľom na poškodenie zverou takmer všetkých mikropopulácií tisa na Slovensku. Je pravdepodobné, že niektoré lokality s veľmi malým počtom tisov sú do tejto práce nezahrnuté. Sú tu obsiahnuté výsledky prieskumov realizovaných v rámci dizertačných prác Ing. Martina Pirchalu za Veľkú Fatru (JZ, Z, S a V) a Ing. Ľudovíta Vašku na 112 lokalitách z ostatného územia Slovenska. Z literatúry sme prebrali údaje o vplyve zveri na tis za južnú oblasť Veľkej Fatry, kde Ing. Pirchala nerobil terénny prieskum (BUNO 2004, HRNČIAR 2006, MARKOVIČOVÁ 2004, MAZÁNIKOVÁ 2006). Údaje sa vzťahujú k obdobiu rokov Stav poškodenia kmeňov sa celkovo zhodnotil na jedincoch tisa (Veľká Fatra jedincov, ostatné územie jedincov). Výsledky Najvýznamnejší faktor ovplyvňujúci životaschopnosť tisových populácií na Slovensku bolo poškodenie jeleňou zverou (Cervus elaphus). Jedná sa o poškodenie kôry kmeňov v zime (obhryz), ale aj vo vegetačnom období (lúpanie), pričom niekedy dochádza aj k obhrýzaniu koreňových nábehov. Zo všetkých živých tisových kmeňov zaevidovaných na Slovensku (N = 7 195) bolo v sledovanom období poškodených od zveri až 77,9 %. Vo Veľkej Fatre, ako najvýznamnejšej oblasti výskytu tejto vzácnej dreviny bola miera poškodenia kmeňov 92,9 % (N = 3 040) výrazne vyššia, ako na všetkých ostatných lokalitách Slovenska dovedna (66,9 %, N = 4 155) (obr. 1). Obrázok 1. Percentuálny podiel poškodenia živých tisových kmeňov v jednotlivých stupňoch poškodenia (N = 7 195). Veľkú Fatru, ako najvýznamnejšiu lokalitu výskytu tejto dreviny, sme vyčlenili osobitne od ostatných pohorí 122

123 V celej oblasti Veľkej Fatry boli tisy veľmi významne poškodené zverou, ale medzi expozíciami sa zistili pomerne malé rozdiely. Na južných svahoch bolo poškodenie až 96,3 %, na juhozápadných a západných približne rovnaké (89,3 a 89,8 %). Lokality orientované na sever a východ zver v zime pravdepodobne navštevovala menej, čo sa ukázalo aj na nižšej intenzite obhryzu kmeňov (78,5 %). Poškodenie tisov lesnou zverou sme tiež zaznamenali na väčšine zo 112 lokalít z ostatného územia Slovenska mimo Veľkej Fatry (tab. 1). Jednalo sa najmä o poškodenie spôsobené obhryzom kôry a odhryzom výhonkov. Zver atakovala stromy vo všetkých rastových fázach, ale prirodzené zmladenie bolo na väčšine lokalít najviac ohrozené, resp. úplne zničené spásaním. Tabuľka 1. Percentuálne zastúpenie lokalít (N = 112) mimo územia Veľkej Fatry podľa priemerného stupňa poškodenia kmeňov tisa Priemerný stupeň poškodenia 1,0 1,5 1,51 2,0 2,1 2,5 2,6 3,0 3,1 3,5 3,51+ Počet lokalít (%) 43,30 23,71 13,40 12,37 6,19 1,03 V rámci územia Slovenska bola veľká variabilita poškodenia kmeňa jeleňou zverou. Na obrázku 2 je znázornený priemerný stupeň poškodenia kmeňov v jednotlivých pohoriach s výskytom tisa. Rozdiely boli vo väčšine prípadov štatisticky významné. Podľa priemerného stupňa poškodenia kmeňov možno geomorfologické celky zatriediť do troch skupín. Najvýznamnejšie poškodenie bolo vo Veľkej Fatre, Starohorských vrchoch, Kremnických vrchoch, Slovenskom raji a Bystrickej vrchovine. Menej významné bolo v Nízkych Tatrách, Chočských vrchoch, Busove, Volovských vrchoch, Veporských vrchoch, Muránskej planine a časti Malej Fatry a Poľany. Tisy boli málo poškodené alebo vôbec nepoškodené v Západných Tatrách, Slovenskom krase, Súľovských vrchoch, Štiavnických vrchoch, Strážovských vrchoch a vo Vtáčniku. 3,0 2,5 Poškodenie kmeňa 2,0 1,5 1,0 VF KV BV CHV VoIV MP Po SK ŠV Vt StV SR NT Bus VV MF ZT SuV StRV Geomorfologický celok Obrázok 2. Priemerný stupeň poškodenia kmeňov tisa v jednotlivých geomorfologických celkoch Slovenska. Vertikálne stĺpce označujú 95 % interval spoľahlivosti. Skraty orografických celkov: VF Veľká Fatra, StV Starohorské vrchy, KV Kremnické vrchy, SR Slovenský raj, BV Bystrická vrchovina, NT Nízke Tatry, CHV Chočské vrchy, Bus Busov, VolV Volovské vrchy, VV Veporské vrchy, MP Muránska planina, MF Malá Fatra, Po Poľana, ZT Západné Tatry, SK Slovenský kras, SuV Súľovské vrchy, ŠV Štiavnické vrchy, StrV Strážovské vrchy, Vt Vtáčnik 123

124 Na poškodenie tisa jeleňou zverou vplýva viacero faktorov, z ktorých mnohé nie sú objasnené. Predbežné analýzy ukázali určitý korelačný vzťah medzi početnosťou tisov v geomorfologickom celku a percentom poškodenia kmeňov obhryzom. V lokalitách s vyššou početnosťou tisa bolo aj percento poškodenia vyššie. Aby sme toto tvrdenie dokázali, združili sme jednotlivé geomorfologické celky na základe celkovej početnosti jedincov tisa do šiestich tried. Výsledky analýzy variancie a Duncenovho testu ukázali, že medzi uvedenými triedami existujú štatisticky významné rozdiely v poškodení tisov, pričom rozsah poškodenia závisí od početnosti tisov v danej oblasti (obr. 3). Obrázok 3. Vzťah medzi početnosťou tisov v geomorfologických celkoch a percentom poškodenia kmeňov obhryzom kôry Diskusia a záver Podobne ako pri iných vysoko preferovaných drevinách napr. jaseni, aj poškodenie tisa je nezávislé od populačnej hustoty jelenej zveri. Strážovské vrchy a Poľana, ktoré podľa práce FINĎO, PET- RÁŠ (2007) patria do územia s vysokou populačnou hustotou jelenej zveri a lesné porasty sú tu kriticky ohrozené, poškodenie tisov bolo zanedbateľné. Na druhej strane sme zdokumentovali silné poškodenie tisa v tých pohoriach, ktoré uvedení autori pokladajú za mierne ohrozené (Starohorské vrchy, Bystrická vrchovina). Toto zistenie možno vysvetliť tým, že poškodenie drevín zverou veľmi atakovaných závisí od iných faktorov ako je populačná hustota zveri. Na základe poznatkov vyplývajúcich z tejto práce môžeme konštatovať, že existuje závislosť medzi početnosťou tisa v určitej lokalite alebo pohorí a mierou jeho poškodenia obhryzom kôry. Táto závislosť má viac alebo menej charakter priamej úmery, to znamená že s rastúcim počtom stromov narastá aj ich poškodenie. Pre tento fenomén nemáme adekvátne vysvetlenie, preto by bolo vhodné uvedenú závislosť podrobnejšie preskúmať. Možným vysvetlením veľkej variability poškodenia tisa na území Slovenska môže byť aj skutočnosť, že jelenia zver si veľmi dôsledne vyberá sezónne stanovištia. Je tiež možné, že v lokalitách, kde tisy neboli poškodené sa jelenia zver v zime vôbec nezdržiava, pretože sú tu nepriaznivé podmienky prostredia (napr. severná expozícia alebo bazálne časti svahov s vysokou vrstvou snehu resp. nízkymi teplotami) alebo tam pôsobili iné faktory (vyrušovanie, predácia, nedostatok potravy), ktorým sa pri výskume zdravotného stavu tisa nevenovala pozornosť. Pri väčšine lesných drevín zvyšujúcim sa vekom dochádza k hrubnutiu kôry a vytváraniu borky, preto sa pre jeleniu zver stávajú nedostupné. U tisa sme nezaznamenali, že by so zväčšujúcim vekom klesalo jeho poškodzovanie. Potvrdzuje to slabá korelácia (r = 0,15, p < 0,01) medzi hrúbkou a stupňom poškodenia kmeňa tisov, ktoré rastú v oblastiach so zaznamenaným poškodením lesnou zverou. Jelenia zver je nesporne najvážnejší biotický faktor, ktorý veľmi nepriaznivo pôsobí na zachovanie tisa v lesných porastoch na Slovensku. Pokiaľ je nám známe, podrobnejší výskum vzťahu tejto zveri k tisu sa u nás nerealizoval. Na druhej strane máme k dispozícii vysoko účinné metódy ochrany kmeňov lesných drevín, ktoré sa v lesníctve bežne používajú. Okrem polynetového pletiva, ktorým sa kmene obalia do výšky asi 2 m tak, aby nebránilo hrúbkovému rastu stromov, existuje 124

125 viacero repelentov vhodných na ochranu kôry kmeňov aj koreňový nábehov. V spolupráci so slovenskými firmami sme vyvinuli dva nové typy replentov na ochranu kmeňov, ktoré sú v štádiu overovania a budú k dispozícii pre potreby ochrany lesov v krátkej budúcnosti. Keďže sa jedná o ekologické prípravky na báze prírodných látok, bude možné ich použiť aj v chránených územiach, teda aj v lokalitách s výskytom tisa. Ochrana prirodzeného zmladenia tisa je náročnejšia a na úrovni súčasných poznatkov z ochrany lesa proti zveri možno odporučiť jedine oplotenie. Najvhodnejšie sú menšie oplôtky v tvare kruhu alebo nepravidelného mnohouholníka. Veľkosť takýchto oplôtkov možno modifikovať podľa miestnych potrieb, ale v nijakom prípade neodporúčame oplotiť veľkú plochu presahujúcu výmeru asi 0,25 ha. Poďakovanie Tento článok bol vytvorený realizáciou projektu Využitie biopreparátu Repelak na báze ekologicky účinných prírodných látok proti poškodzovaniu lesných drevín zverou (ITMS kód projektu: ), na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Literatúra ALLISON T. D., 1990: The influence of deer browsing on the reproductive biology of Canada yew (Taxus canadensis marsh.). Oecologia, 83: BOHUŠ J., 1982: Inventarizačný výskum drevinovej zložky štátnej prírodnej rezervácie Harmanecká tisina so zreteľom na výskyt tisu. Ochrana prírody, (3): BUNO M., 2004: Stanovištné podmienky a zdravotný stav tisa obyčajného (Taxus baccata L.) v oblasti Harmanca dolinový celok Lastovičia. Diplomová práca, 65 s. DOVČIAK M., et al., 2004: Prirodzená obnova tisu obyčajného (Taxus baccata L.) v Západných Karpatoch. Ekologické štúdie, 5: FINĎO S., PETRÁŠ R., 2007: Ekologické základy ochrany lesa proti poškodzovaniu zverou. Zvolen, Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen., ŠTEFANČÍK M., 1988: Účasť jelenej zveri na poškodzovaní a ubúdaní tisa obyčajného (Taxus baccata L.) v Harmaneckej doline. Folia venatoria, 18: GARCÍA D. et al., 2000: Yew (Taxus baccata L.) regeneration is facilitated by fleshy-fruited shrubs in Mediterranean environments. Biological Conservation, 95: , OBESO, J. R., 2003: Facilitation by herbivore-mediated nurse plants in a threatened tree, Taxus baccata: local effects and landscape level consistency. Ecography, 26: HAUPT R., 1984: Die Eibe in Thuringen Verbreitung, Ökologie und Schutz. Landschaftspflege und Naturschutz in Thuringen, HRNČIAR R., 2006: Stanovištné podmienky, zdravotný stav a inventarizácia tisa obyčajného (Taxus baccata L.) v oblasti Harmanca (západná časť dolinového celku Zalámaná), Diplomová práca, 65 s. ISZKUŁO G., BORATYŃSKY A., 2004: Interaction between canopy tree species and European yew Taxus baccata (Taxaceae). Pol. J. Ecol., 52(4): KORPEĽ Š., PAULE L., 1976: Die Eibenvorkommen in der Umgebung von Harmanec, Slowakei. Archiv fur naturschutz und Landschaftsforschung, 16(2):

126 LUKÁČIK I., NIČ J., 1997: Ekologická charakteristika spoločenstiev tisa obyčajného (Taxus baccata L.), jeho rastové pomery a zdravotný stav. Acta Fac. For. Zvolen, 47: MARKOVIČOVÁ Z., 2004: Stanovištné podmienky a zdravotný stav tisa obyčajného (Taxus baccata L.) v oblasti Harmanca dolinový celok Túfna. Diplomová práca, 45 s. MAZÁNIKOVÁ E., 2006: Inventarizácia, zdravotný stav a stanovištné podmienky tisa obyčajného (Taxus baccata L.) v Harmanci (východná časť dolinového celku Zalámaná), Diplomová práca, 60 s. MYSTERUD A., ØSTBEY E., 2004: Roe deer (Capreolus capreolus) browsing pressure affects yew (Taxus baccata) recruitment within nature reserves in Norway. Biological Conservation, 120: PARKS C., BEDNAR L., TIEDEMANN R., 1998: An important consideration in dieback and mortality of Pacific yew (Taxus brevifolia L.) in a Northeastern Oregon stand. Northwest Science, 72(3): PAULE L., GÖMÖRY D., LONGAUER R., 1993: Present distribution and ecological conditions of the English yew (Taxus baccata L.) in Europe. Acta Fac. For. Zvolen, 43: SANIGA M., 2000: Vplyv pestovných opatrení a jelenej zveri na štruktúru a regeneračné procesy Tisu obyčajného (Taxus baccata L.) v chránenom areáli Pavelcovo. Folia ecologica, 27: SVENNING J.C., MAGARD E.,1999: Population ecology and conservation status of the last natural population of English yew (Taxus baccata) in Denmark. Biological Conservation, 88: THOMAS P.A., POLWART A., 2003: Taxus baccata L. Journal of Ecology, 91: TURČEK F., 1949: Príspevok k ekológii tisu (Taxus baccata L). Poľana, 5: ŠTEFANČÍK M., 1987: Predpoklady uchovania a ochrana tisu obyčajného v súčasných podmienkach lesného hospodárstva. Kandidátska dizertačná práca, 133 s. ZATLOUKAL V., MÁNEK J., 2000: Inventarizace a genetická diverzita tisu červeného ve ZCHÚ ČR, jako podklad pro záchranná opatření a jeho reintrodukci. Výroční zpráva grantu VaV/610/1/99. Depon in MŽP ČR, Praha. Ing. Ľudovít VAŠKO Národné lesnícke centrum - Ústav pre hospodársku úpravu lesov Kolkáreň 36 SK Podbrezová vasko@nlcsk.org Ing. Slavomír FINĎO, CSC. Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen T. G. Masaryka 22 SK Zvolen findo@nlcsk.org Ing. Martin PIRCHALA Národné lesnícke centrum - Ústav pre hospodársku úpravu lesov Bôrická 107 SK Žilina pirchala@nlcsk.org 126

127 KOREŇOVÝ SYSTÉM A ODOLNOSŤ SMREKA VOČI VYVRÁTENIU VETROM Peter Štofko Smrekové vývraty predstavujú značnú časť kalamít spôsobených abiotickými škodlivými činiteľmi. Vývraty vznikajú vtedy, keď nárazový účinok vetra prevyšuje pevnosť zakorenenia stromu v pôde. Najčastejšie vznikajú začiatkom jari a na jeseň, keď je pôda premočená a nesúdržná (MI- CHALÍK et al. 2000). Vo všeobecnosti pomer vývraty/zlomy pri vetrových poškodeniach býva v prospech vývratov a to 4 : 1 (STOLINA et al. 2001). Vysoké ohrozenie smreka vyplýva z nepriaznivých statických vlastností, najmä koreňovej sústavy, ktorá je väčšinou plytká. Zo znakov koreňových sústav dôležitých pre statickú stabilitu sú dôležité najmä hĺbka, šírka a spôsob zakotvenia (KONÔPKA, 1978). Smrek vytvára pri nerušenom vývoji typickú plochú koreňovú sústavu. Čím horšie je pôdne prevzdušnenie o to plochejšie je zakorenenie smreka (KÖSTLER et al. 1968). Mechanizmus ukotvenia smreka Hodnotenie ukotvenia stromu je pomerne zložité, sila ukotvenia závisí nielen od sily jednotlivých koreňových vetiev, ale aj od ich dĺžky, distribúcie a uhla vetvenia a taktiež od vlastností pôdy. Zmeny v každom z týchto faktorov môžu ovplyvniť nielen mohutnosť ukotvenia, ale aj spôsob jeho poruchy. Spôsoby pri ktorých došlo k vyvráteniu stromu vetrom sú značne závislé na vlastnostiach pôdy v ktorých drevina rastie. Avšak, existuje jeden zásadný aspekt spôsobu vyvrátenia pre všetky koreňové systémy: každý obsahuje prinajmenšom jeden daný element bez ktorého nemohol byť prenesený točivý moment. Tento daný prvok umožňuje pôde aby bola zaťažovaná jedným z dvoch spôsobov. V niektorých prípadoch je sila smerujúca nahor prenášaná do pôdy na náveternej strane kmeňa a rovnaká sila smerujúca nadol prenášaná do pôdy na záveternej strane. Eventuálne, vrchné pôdne vrstvy môžu byť zaťažované záveternou stranou, zatiaľ čo nižšie pôdne vrstvy sú zaťažované rovnakou náveternou silou (obr. 1). Obidva druhy síl vytvárajú prepojený krútiaci moment, ktorý podopiera drevinu a ak sa vyskytne porucha, tak forma tejto poruchy bude závisieť na vzájomnej schopnosti koreňov a pôdy zniesť tieto sily (SMIT et al. 2000). Obrázok 1. Zaťažovanie pôdy koreňmi pri pôsobení vetra (MATTHECK et al. 2003) 127

128 SMIT et al. (2000) uvádza, že systém ukotvenia, ktorý prenáša vertikálne sily do pôdy majú dreviny, ktoré majú široko rozprestierajúci sa koreňový systém s množstvom horizontálnych postranných koreňov a niekoľkými vertikálnymi kolovými koreňmi, medzi ktoré patrí aj smrek. Pri tomto rozširujúcom sa koreňovom systéme, odolnosť pôdy k pohybu postranných koreňov smerom nadol je veľmi vysoká z dôvodu rozsiahlej plochy koreňového systému a vysokej stláčajúcej pevnosti pôdy. V tomto prípade sa porucha objaví väčšinou na náveternej strane, strom sa vypáči okolo bodu ohnutia sa koreňového balu na záveternej strane (obr. 2). Čo sa presne stane, závisí na pôdnych podmienkach. V mokrej pôde môže byť rozsiahly koreňový koláč vypáčený z pôdy spolu s množstvom vertikálnych koreňov, ktoré sú neporušene vytiahnuté. SEREDA (1983) uvádza, že premočená pôda jednako znižuje adhézne napätie na povrchu koreňových vlákien v nej uložených, jednako sama má nízku pevnosť v šmyku. To je závažné najmä u zemín s výraznou priľnavostnou zložkou šmykovej pevnosti. Na druhej strane, v suchej, silnejšej pôde môže byť vytvorený menší koreňový tanier, korene na náveternej strane môžu byť zlomené a vertikálne korene pretrhnuté. Obdobne SE- REDA (1983) uvádza, že premrznutá pôda s obsahom vody a suchá súdržná zemina ukotvujú korene omnoho účinnejšie. Za mrazu totiž dochádza súčasne k účinnejšiemu ukotveniu koreňových systémov zovretím povrchu vlákien a vzrastom súdržnosti podobne ako vo vyschýnajúcich súdržných zeminách. Pôdy piesčité a kamenité, pôdy s obsahom štrku, kde sa zrná hrubej frakcie navzájom dotýkajú, poskytujú koreňovému systému stromu účinnú oporu a ich šmyková pevnosť je na prítomnosti vody prakticky nezávislá. Obrázok 2. Pri široko rozprestierajúcom sa koreňovom systéme s kolovými koreňmi sa koreňový systém vypáči okolo bodu ohnutia. Odolnosť voči vyvráteniu je ovplyvnená troma komponentmi: tuhosťou v bode ohnutia, odolnosťou kolových koreňov voči vytiahnutiu na náveternej strane a hmotnosť koreňovo/pôdneho balu (SMIT et al. 2000) Pri systéme ukotvenia, ktorý prenáša vertikálne sily do pôdy môžu byť identifikované tri komponenty ukotvenia stromu: odolnosť voči ohnutiu koreňového koláča na záveternej strane, odolnosť náveternej strany voči vykoreneniu a hmotnosť koreňovo-pôdneho balu (SMIT et al. 2000). VICENA et al. (1979) definovali podiel jednotlivých komponentov koreňového systému smreka na jeho celkovom odpore voči vyvráteniu. Najvýznamnejšia je pevnosť horizontálnych koreňov na lomovej (záveternej strane) (57 % z celkovej odolnosti proti vyvráteniu). Potom je to pevnosť koreňov na dne koreňového balu (24 %), ďalej pevnosť horizontálnych koreňov na vyvrátenom okraji koreňového balu (9 %). Hmotnosť koreňového balu a nadzemnej časti biomasy je podľa nich najmenej významná (10 %). V prípade podmáčaných stanovíšť, kde smrek vytvára extrémne plytké koreňové baly môže byť situácia odlišná. COUTTS (1986) definoval pri smrekoch sitkanských rastúcich na glejových pôdach nasledovné komponenty koreňových systémov voči vyvráteniu: 1. odolnosť pôdy (odolnosť voči vyvráteniu poskytnutá pôdou pod a na okrajoch koreňového systému), 2. odolnosť koreňov namáhaných ťahom na náveternom obvode balu, 3. hmotnosť pôdno-koreňového balu, 4. odolnosť voči ohnutiu na lomovej hrane záveternej strany balu. Dôležitosť týchto komponentov varíruje medzi drevinami a mení sa počas priebehu vyvracania stromu. Podľa výsledkov COUTTSA (1986) odolnosť pôdy bola najdôležitejším komponentom na počiatku vyvracania stromu, avšak akonáhle točivý moment spôsobený silou aplikovanou na strom dosiahol maximum, tak dôležitosť týchto kompo- 128

129 nentov na stabilite stromu sa zmenila nasledovne: korene na náveternej strane > hmotnosť koreňového balu > lomová hrana > odolnosť pôdy (obr. 3). Obrázok 3. Komponenty ukotvenia plytko koreniacich drevín: hmotnosť koreňového balu, odolnosť pôdy v ťahu, odolnosť koreňov namáhaných ťahom na náveternej strane stromu, odolnosť voči ohnutiu na lomovej hrane (COUTTS 1986) VICENA (1978) uvádza nasledovný postup vyvrátenia stromu vetrom: 1. Stojacemu stromu poskytuje mechanickú oporu celý koreňový bal, tiaž zeminy a koruny a ostatnej nadzemnej časti. 2. Jednotlivé časti koreňového balu nie sú namáhané rovnako. Od lomovej hrany smerom k náveternému okraju koreňového balu sa namáhanie prejavuje ako ťah a tesne pri náveternom odtrhnutom okraji koreňového balu aj ako šmyk. Od lomovej hrany smerom k záveternému okraju koreňové balu je koreňový bal namáhaný tlakom. 3. Pri prekročení medze pevnosti dochádza k celkovej deštrukcii koreňového balu pravdepodobne nasledovným spôsobom: Padajúci strom dvíha zo zeme celú náveternú časť koreňového balu ako aj určitú časť koreňové balu od stredu osi kmeňa smerom k záveternému okraju balu (po lomovú hranu). Trhajú sa korene na dne koreňového balu, ktorý sa oddeľuje od pôdnej spodiny. Trhajú sa korene na náveternom okraji koreňového balu. Lámu sa korene na lomovej hrane. Uvoľňujú a zdvíhajú sa korene na okrajoch lomovej hrany. Z pôdy sa takto nevytrhne celý eliptický koreňový bal, ale po jeho deštrukcii iba časť, pričom v pôde zostáva okolo 40 % hmotnosti pôvodného balu. K vytrhnutiu balu z pôdy dochádza pozdĺž hranice okraja balu na jeho náveternej strane. Lomová hrana rozdeľuje koreňový bal na dve časti. Časť balu smerom k náveternému okraju je namáhaná vetrom ťahom a šmykom, na opačnej strane sa korene lámu tlakom. Strom sa vyvracia pozdĺž lomovej hrany. Vzdialenosť lomovej hrany od stredu osi kmeňa leží približne v jednej tretine dlhšej poloosy. Podľa výsledkov VICENU (1978) prierezová plocha koreňov v mieste lomu, kde je drevo namáhané tlakom je o 40 až 300 % vyššia ako na okraji balu. Nakoľko pevnosť dreva pri namáhaní tlakom je nižšia ako pri ohybe a ťahu, zodpovedajú tieto vzdialenosti mechanickým vlastnostiam dreva. Na mechanike vývratov sa podieľajú tri druhy namáhaní (VICENA et al. 1979). Ide o namáhanie v šmyku, ohybe a ťahu. Pre vývraty je rozhodujúca pevnosť koreňov v ohybe a ťahu. Z nich relatívne menšiu pevnosť majú korene v ohybe a na stabilite stromu sa podľa uvedených autorov podieľajú najviac (57 %). 129

130 SEREDA (1995) uvádza, že pri totálnom vývrate je rozhodujúcim činiteľom stav pôdy v koreňovom bale a jeho okolí, pretože pri niektorých zeminách s výrazne prevládajúcou priľnavou zložkou šmykovej pevnosti má zmena aktuálnej vlhkosti za následok takmer jej lavínový pokles, ktorý zapríčiní malú odolnosť proti vytiahnutiu koreňov z pôdy. Tento nepriaznivý stav býva ďalej umocňovaný opakovanými pohybmi koreňového balu smreka pri nárazoch vetra kedy dochádza k tzv. pumpovaniu, počas ktorého voda v nasýtenej zemine odplavuje čiastočky pôdy prilepené na povrchu koreňov a tie postupne uvoľňuje. Pri tomto mechanizme poruchy sa neuplatní pevnosť koreňov v ťahu, pretože poklesom priľnavosti sú zo zeminy vytiahnuté, pričom silné korene prvého a druhého rádu na záveternej strane sa zlomia. Stav pôdy je aj príčinou totálneho vývratu, t. j. vylúpnutie balu vcelku bez toho aby došlo k rozsiahlemu vytiahnutiu či pretrhnutiu tenkých koreňov a k zlomeniu silných koreňov. K poruche môže dôjsť v zime, kedy je horná vrstva pôdy premrznutá a o to pevnejšie zviera korene, zatiaľ čo hlbšie nepremrznuté vlhké zóny majú nízku pevnosť v šmyku. Podobný vývrat môže nastať aj v suchom letnom období, kedy vlhšie, šmykovo menej odolné vrstvy sú pod koreňových balom v ktorom k vysušeniu okrem výparu prispieva nasávanie koreňov. Náporom priečne vanúceho vetra vznikne na spodnej zakrivenej ploche balu tangenciálne napätie, ktoré je väčšie než pevnosť zeminy na rozhraní bal pôdne prostredie a dôjde k vylúpnutiu balu vcelku bez výrazných porúch na koreňovom systéme (SEREDA 1995). Adaptácia koreňov voči namáhaniu stromu vetrom GEBAUER a MARTINKOVÁ (2005) zistili, že spočiatku predlžujúce sa korene smreka obyčajného prechádzajú neskôr pod vplyvom námahy na korene kotviace. Najvýznamnejšia je ich funkcia mechanická nosná a upevňujúca. Namáhané sú v dôsledku ohýbania stromu vetrom: na vrchnej strane koreňov na náveternej strane kmeňa sú namáhané v ťahu, na spodnej strane mierne v tlaku. Na strane záveternej je tomu naopak. Autori ďalej uvádzajú, že tieto korene skoro strácajú kruhovitý prierez, pretože na vrchnej strane prirastajú ťahovými, širšími letokruhmi a na spodnej strane vytvárajú tlakové drevo s užšími letokruhmi, červenšie sfarbené, s nižším obsahom lignínu. Ide o korene najstaršie, najbližšie k báze kmeňa, najskôr napadnuté potenciálnymi hubovými infekciami. Obdobne COUTTS et al. (1999) uvádzajú, že s ohľadom na pohyb vetra, stromy s plytkými štrukturálnymi koreňmi zvyčajne vytvárajú na priereze týchto koreňov tvar vzhľadovo podobný I-nosníku, alebo T-nosníku. Tieto tvary využívajú minimum materiálu na maximálnu odolnosť voči ohnutiu, alebo natiahnutiu v pôde a ďalej zvyšujú tuhosť koreňového koláča. Rast v tvare T-nosníka bol väčší na záveternej strane študovaných smrekov sitkanských. Tento adaptívny rast zosilňuje ukotvenie pretože T-nosník je obzvlášť vhodne navrhnutý voči odolávaniu tlakovej sily spôsobenej veterným prúdením. Korene mali častejšie tvar I-nosníka na náveternej strane stromu, nakoľko tento tvar účinne odoláva vertikálnemu ohýbaniu (obr. 4). NICOLL a RAY (1996) uvádzajú, že plytký koreňový systém musí odolávať obidvom ohýbaniam zhora i zdola. Tvar I-nosníka predstavuje optimálne zvýšenie slabosti plytkého pôdneho prostredia. Korene, ktoré mali tvar prierezu I-nosníka sa menej často vyskytovali pri hlbšie zakorenených stromoch, kde bolo silné ukotvenie poskytnuté koreňmi, ktoré sa nachádzali v hlbšej pôde. Autori ďalej uvádzajú, že vo vzdialenosti väčšej ako 0,75 m od stredu kmeňa bol zistený tvar I-nosníka štrukturálnych koreňov najmä na náveternej strane plytko koreniacich stromov. 130

131 Obrázok 4. Priečne rezy štrukturálnych koreňov s a. tvar I-nosníka a b. tvar T-nosníka. Tvar na obrázku a. je dobrý príklad tvaru koreňov smreka sitkanského na náveternej strane stromu, tvar na obrázku b. je viac typický na záveternej strane (COUTTS et al. 1999) Poďakovanie Práca vznikla vďaka podpore Vedeckej grantovej agentúre MŠ SR a SAV VEGA v rámci riešenia projektu VEGA 1/4397/07 Disturbančné procesy pôsobiace na ekologickú stabilitu lesných ekosystémov a krajiny. Použitá literatúra COUTTS M.P., 1986: Components of tree stability in Sitka spruce on peaty gley soil. Forestry, 59: , NIELSEN C.C.N., NICOLL B.C., 1999: The development of symmetry, rigidity and anchorage in the structural root system of conifers. Plant and Soil, 217: GEBAUER R., MARTINKOVÁ M., 2005: Structure and functions of the types of Norway spruce (Picea abies [L.] Karst.) roots. Journal of Forest Science, 51(7): KONÔPKA J., 1978: Optimálna a krajná hranica rastových vlastností stromov smreka z hľadiska odolnosti lesných porastov proti vetru v oblasti Nízkych Tatier. In HEŠKOVÁ A. a kol. (ed.): Poznatky z ochrany lesov. Vedecké práce VÚLH 26. Bratislava, Príroda, s KÖSTLER J.N., BRÜCKNER E., BIEBELRHIETER H., 1968: Die Wurzeln der Waldbäume. Berlin, München, Hamburg, Paul-Parey, 282 s. MATTHECK C., BETHGE K., KAPPEL R., MÜLLER P., TESARI I., 2003: Failure modes for trees and related criteria. In RUCK B., KOTTMEIER C., MATTHECK C., QUINE C., WILHELM G. (ed.): Wind Effects on Trees. Karlsruhe, University of Karlsruhe, s MICHALÍK P. et al., 2000: Ochrana lesov a prírody. Bratislava, Príroda, 366 s. NICOLL B.C., RAY D., 1996: Adaptive growth of tree root systems in response to wind action and site conditions. Tree Physiology, 16:

132 SEREDA O., 1983: Vliv změn mechanických charakteristik dřeva nadzemní a podzemní častí stromu na stabilitu porostu. Lesnictví, 29(2): , 1995: Podíl odumřelé kořenové složky na odolnosti smrku proti vývratům. Lesnictví Forestry, 41(2): SMIT A.L., BENGOUGH A.G., ENGELS C., NOORDWIJK M., PELLERIN S., GEIJN S.C., 2000: Root methods a handbook. Berlin, Springer-Verlag Heidelberg, 587 s. STOLINA M., KODRÍK J., NOVOTNÝ J., KONÔPKA J., HLAVÁČ P., 2001: Ochrana lesa. Zvolen, Technická univerzita vo Zvolene, 255 s. VICENA I., 1978: Vývraty. Lesnictví, 24(12): VICENA I., PAŘEZ J., KONÔPKA J., 1979: Ochrana lesa proti polomům. Praha, SZN, 244 s. Ing. Peter ŠTOFKO, PhD. Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity Pribinova 25 SK Bratislava stofko@sovva.sk 132

133 MIKROSPORÍDIE A ICH MIESTO V BIOLOGICKOM BOJI S MNÍŠKOU VEĽKOHLAVOU Milan Zúbrik Andrej Kunca Úvod Mikrosporídie patria k bežným patogénom fytofágnych motýľov, vrátane mníšky veľkohlavej (Lymantria dispar). Sú to veľmi jednoduché organizmy zaraďované medzi prvoky, podľa novších štúdií blízke a príbuzné primitívnym hubám (WEISS a kol. 1999). Aj keď bývajú pomerne hojné a rozšírené, zväčša nespôsobujú silné epidémie ani rýchly úhyn populácie škodcu (MCMANUS, SOL- TER 2003). Všeobecne patria mikrosporídie k veľmi selektívnym organizmom často špecifickým pre jeden druh alebo skupinu hostiteľov. Táto ich vlastnosť ich priam predurčuje pre použitie v klasickej biologickej ochrane rastlín (TANADA, KAYA 1992). V poslednom období sa tejto skupine patogénov venuje celosvetovo vyššia pozornosť. Jedným z dôvodov je aj skutočnosť, že USA zaradili mikrosporídie do svojho programu pre potenciálnych kandidátov na introdukciu do USA (MCMA- NUS, SOLTER 2003). Následne sa vykonalo v Európe viacero zberov mikrosporídií a realizovalo sa niekoľko výskumných projektov zameraných na ich virulentnosť, selektivitu či potenciál pre horizontálny prenos. Slovensko sa podieľalo na niektorých z uvedených projektov prostredníctvom pracoviska Ústavu ekológie lesa SAV a odboru ochrany lesa a manažmentu zveri Národného lesníckeho centra - Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen. Mikrosporídie mníšky veľkohlavej Systematika mikrosporídií nie je uzavretá. Stále sa objavujú nové poznatky o ich bionómii, správaní a pod., ktoré sa potom následne odrážajú aj v systematike. V bývalom Československu sa štúdiu mikrosporídií intenzívne venoval prof. Weiser (WEISER 1957). V roku 1998 publikoval štúdiu v ktorej podrobne opísal patogénov mníšky veľkohlavej v Centrálnej Európe. Spomedzi mikrosporídií uvádza druh Nosema muscularis z okolia Žiaru nad Hronom, Nosema lymantriae, Nosema serbica (z Bulharska, okolie Varny a územia bývalého ZSSR), Thelohania similis a Endoreticulatus (Plistophora) schubergii. Ešte v roku 1956 Timofeeva publikovala objavenie nového druhu mikrosporídie mníšky veľkohlavej, ktorý nazvala Thelohania disparis. Neskôr sa ukázalo, že sa jedná o identický druh s druhom Thelohania similis. Vavra a kol. potom v roku 2006 definitívne preklasifikoval druh Thelohania disparis do rodu Vairimorpha a nazvali ho Vairimorpha disparis. Podrobne sa štruktúre spektra mikrosporídií mníšky veľkohlavej venuje aj MCMANUS a SOLTER (2003). Posledné výskumy sa vo svete zameriavajú predovšetkým na druh Nosema lymantriae. Má veľmi úzke spektrum hostiteľov a infekcie, ktoré vyvoláva na necieľových druhoch a majú len chronický charakter (SOLTER a kol. 1997). To ho predurčuje byť dobrým, selektívnym entomopatogénom pre biologický boj. Je pomerne hojný. Napríklad v Bulharsku bol najhojnejším druhom spomedzi mikrosporídií (PILARSKA a kol. 1998). V populácii sa pomerne dobre šíri čo potvrdili aj testy jeho horizontálneho či vertikálneho prenosu (NOVOTNÝ, WEISER 1993, PILARSKA a kol. 2006, HOCH a kol. 2008). Napáda najskôr centrálnu časť tráviacej sústavy a neskôr napáda aj tukové telieska a žľazy na tvorbu vlákien. Vairimorpha disparis nie je u mníšky veľkohlavej tak hojný ako predchádzajúci druh. Jeho infekcia je pozvoľnejšia. Napáda skoro výlučne tukové teliesko hmyzu. Okrem mníšky veľkohlavej napáda aj širšie spektrum iných druhov motýľov (SOLTER a kol. 1997). Druh sa dobre šíri v populácii hostiteľa (PILARSKA a kol. 2006). 133

134 Ďalší pomerne hojný zástupca mikrosporídií je Endoreticulatus schubergii. Napáda tráviacu sústavu húseníc celého spektra druhov motýľov. To z neho robí menej vhodný druh pre použitie v biologickom boji. Dokáže sa v populácii hostiteľa dobre šíriť ako horizontálne tak aj vertikálne (WEISER 1998, PILARSKA a kol. 2006). V prírode sa v napadnutej húsenici často vyskytuje viacero druhov mikrosporídií naraz. Ak si nekonkurujú a napádajú iné rôzne telá, môže takéto spojenie zintenzívniť ich účinok (WEISER 1998). V niektorých prípadoch môže ale kombinovaná infekcia znižovať ich účinok v súvislosti s medzidruhovou konkurenciou (SOLTER a kol. 2002). Mikrosporídie mníšky veľkohlavej na území Slovenska V prirodzenej populácii mníšky veľkohlavej nie sú mikrosporídie u nás príliš hojné (ZÚBRIK 1997, HOCH a kol. 2001,, NOVOTNY a kol. 2000). Priebeh infekcií spôsobovaných mikrosporídiami býva pomalší ako pri virózach či bakteriózach. Húsenica, ktorá je nimi infikovaná potom uhynie skôr na vírus alebo bakteriózu. Tak dochádza k podhodnoteniu ich skutočného zastúpenia ktoré môže byť reálne o niečo vyššie. 0,4 Koeficient aktivizácie 0,3 0,2 Latencia Progresia Kulminácia Obrázok 1. Koeficient aktivizácie mikrosporídií v prirodzenej populácii mníšky veľkohlavej (ZÚBRIK 1997) Mikrosporídie a ich potenciál pre použitie v biologickom boji s mníškou veľkohlavou Horizontálny prenos. Výsledky potvrdili, že Nosema lymantriae sa pomerne dobre šíri v populácii hostiteľa (HOCH a kol. 2008). Táto vlastnosť predurčuje tento druh pre použitie v biologickom boji so škodcom. Schopnosť parazitoidov byť vektorom prenosu mikrosporídií. Parazitoidy pravdepodobne nezohrávajú významnejšiu úlohu pri horizontálnom prenose mikrosporidickej epidémie (ZÚBRIK, NOVOTNÝ 2000). Vyplýva to aj z ich bionómie. Tento poznatok nie je potešujúci, pretože ak by parazitoidy boli schopné mikrosporídie rozširovať, ich efektivita pri likvidácii škodcu by bola lepšia. 134

135 Selektivita mikrosporídií. Výskumy ukazujú, že mikrosporídie sú mimoriadne selektívne a zabíjajú len mníšku veľkohlavú. Najvyššiu selektivitu má Nosema lymantriae. Mierne nižšiu má druh Vairimorpha disparis. Záver Od roku 2000 sme sa na NLC - LVÚ Zvolen venovali v rámci riešenia viacerých projektov hľadaniu niektorých problémov súvisiacich s mikrosporídiami, ktorých vyriešenie by mohlo prispieť k ich širšiemu použitiu v biologickom boji s mníškou veľkohlavou. Mikrosporídie sú prirodzenou súčasťou bioregulačného spektra mníšky veľkohlavej u nás. Pre Nosema lymantriae, ktorá sa zdá byť pre biologický boj najnádejnejšia, zdá byť vodná vhodná dávka pre aplikáciu ULV suspenzia s koncentráciou spór / ml, prípadne vyššia. Priebeh infekcie je pomalý a nie vždy končí úhynom škodcu. Infikovaná húsenica je slabšia, náchylnejšia na napadnutie virózami či bakteriózami. Tieto vlastnosti predurčujú mikrosporídie pre použitie v biologickom boji so škodcom najmä v štádiu latencie a primárnej progresie resp. pre introdukciu do nových území. Poďakovanie Tento článok vznikol vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt Centrum excelentnosti biologických metód ochrany lesa (ITMS: ) spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Literatúra HOCH G., D AMICO V., SOLTER L.F., ZÚBRIK M., MCMANUS M.L., 2008: Quantifying horizontal transmission of Nosema lymantriae a microsporidian pathogen of the gypsy moth, Lymantria dispar (Lep., Lymantriidae) in field cage studies. J. Invertebr. Pathol., 99, ; ISSN MCMANUS M., SOLTER L., 2003: Microsporidian pathogens in European gypsy moth populations. In McManus M., Liebhold A., eds.: Proceedings: Ecology, Survey and Management of Forest Insects; 2002 September 1 5; Krakow, Poland. Gen. Tech. Rep. NE-311. Newtown Square, PA: U.S. Dept. of Agriculture, Forest Service, Northeastern Research Station., NOVOTNY J., WEISER J., Transovarial transmission of Nosema lymantriae (Protozoa, Microsporidia) in the gypsy moth Lymantria dispar L. Biológia, Bratislava, 48: , PILARSKA D., MADDOX J., MCMANUS M., Studies of frequency of entomopathogens in a population of gypsy moth (Lymantria dispar L.) during a latency period in Slovakia. Acta Zoolog. Bulg., 52(1): PILARSKA D., SOLTER L., MADDOX J., MCMANUS M., Microsporidia from gypsy moth (Lymantria dispar L.) populations in Central and Western Bulgaria. Acta Zool. Bulg., 50(2 3): , SOLTER L.F., KERESELIDZE M., LINDE A., HOCH G., Microsporidian infections in Lymantria dispar larvae: interactions and effects of multiple species infections on pathogen horizontal transmission. J. Invertebr. Pathol., 93: SOLTER L., F., MADDOX J., V., MCMANUS M.L., 1997: Host Specificity of Microsporidia (Protista: Microspora) from European Populations of Lymantria dispar (Lepidoptera: Lymantriidae) to Indigenous North American Lepidoptera. Journal of Invertebrate Pathology, 69(2): , SIEGEL J.P., PILARSKA D.K., HIGGS M.C., The impact of mixed infection of three species of microsporidia isolated from the gypsy moth, Lymantria dispar L. (Lepidoptera: Lymantriidae) J. Invertebr. Pathol., 81: TANADA Y., KAYA K., 1992: Insect Pathology. Academic Press, 666 s. 135

136 WEISER J., Pathogens of the gypsy moth in Central Europe: host range and interactions. In: Proceedings of the Population Dynamics, Impacts, and Integrated Management of Forest Defoliating Insects, Banska Stiavnica, August, 1996USDA Forest Service Gen. Tech. Rep. NE-247, , 1957: Mikrosporidien des Schwammspinners und Goldafters. Z. angew. Ent., 40: WEISS L.M., T.D. EDLIND C.R. VOSSBRINCK, and T. HASHIMOTO, 1999: Microsporidian molecular phylogeny: the fungal connection. J. Eukaryot. Microbiol., 46: ZÚBRIK M., 1997: Štúdium bioregulačného komplexu mníšky veľkohlavej Lymantria dispar L. (Lep., Lymantriidae), so zameraním na parazitoidy. Dizertačná práca. Zvolen, LVÚ Zvolen, 109 s. Ing. Milan ZÚBRIK, PhD. Ing. Andrej KUNCA, PhD. Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen T. G. Masaryka 22 SK Zvolen zubrik@nlcsk.org 136

137 K VÝVOJU REPELENTOV NA OCHRANU KMEŇOV LESNÝCH DREVÍN PROTI POŠKODZOVANIU ZVEROU Slavomír Finďo Úvod Naše pracovisko sa od roku 1996 zaoberá vývojom repelentov na ochranu lesných drevín proti poškodzovaniu raticovou zverou. V prvej fáze výskumu sme sa orientovali na prípravky proti odhryzu a vytĺkaniu mladých drevín v počiatočných rastových štádiách (FINĎO 1998). Cieľom bolo aspoň čiastočne nahradiť resp. doplniť sortiment existujúcich zahraničných prípravkov, ktorých receptúra často obsahovala chemické látky nepriaznivé pre životné prostredie alebo menej vhodné z hľadiska hygieny práce (CONNOLLY 1980, FINĎO 1999a, 1999b, 1999c, UECKERMANN 1988). Napriek veľmi dôslednému procesu certifikácie repelentov, ktoré spadá do kompetencie Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave, niektoré repelenty obsahovali kancerogénne chemické látky, ktorých použitie EÚ povoľuje dodnes. Ide napr. o účinnú látku TMTD (tetrametyltiuram-disulfid), ktorá má repelentné účinky proti zajacovitým a len okrajovo pôsobí na čuchovo-chuťové orgány raticovej zveri. Okrem to je to karcinogén a má tiež fungicídne účinky. Cieľom vývoja ekologických repelentov na báze neškodných prírodných látok tuzemskej proveniencie bolo tiež využitie našich domácich surovín a do výskumu zapojiť slovenské firmy, ktoré boli schopné vývojové formy prípravkov finalizovať a vyrábať v adekvátnych množstvách pre potreby lesníctva. Ako príklad hmotných realizačných výstupov môžeme uviesť repelenty proti zimnému odhryzu Repelan a Trial (Fytofarm, s. r. o., Bratislava, Agrochemix, Sereď). Hlavnými účinnými látkami obidvoch týchto prípravkov boli živočíšne tuky. Neskôr sa ukázala potreba vyvinúť prípravky na ochranu kôry lesných drevín proti obhryzu, prípadne lúpaniu kôry (FINĎO 2003, NEMTZOV 1999). Situácia na trhu s repelentmi sa po vstupe SR do EÚ dramaticky zmenila a v súčasnosti je u nás registrovaný iba jediný prípravok na ochranu kôry Pelacol, ktorý je však predovšetkým určený na ochranu rán stromov proti hubovým infekciám, pričom jeho použitie proti obhryzu je príliš drahé a účinok krátkodobý. V rokoch NLC - LVÚ Zvolen riešilo výskumnú úlohu Fytopesticídy pre integrovanú ochranu lesa a v náväznosti na sľubné výsledky tejto úlohy sa začalo s veľkoplošným overovaním najperspektívnejšieho vývojového repelentu v rámci nového projektu Využitie biopreparátu Repelak na báze ekologicky účinných prírodných látok proti poškodzovaniu lesných drevín zverou. V tomto príspevku podávame krátky prehľad o vývoji repelentov na náter kmeňov proti obhryzu kôry. Postup výberu účinných látok a ostatných východiskových surovín a určenie kritérií pre výrobu repelentu Repelenty na ochranu rastlín proti poškodzovaniu veľkými bylinožravcami sú zmesi látok, ktoré sa vzájomne dopĺňajú pri vytváraní účinku proti pôvodcovi poškodenia. Zatiaľ nie je známy repelent proti zveri, ktorý obsahuje jednu chemicky čistú, prírodnú alebo synteticky vyrobenú účinnú látku. Pri výbere vhodných účinných látok, zamerali sme sa na už existujúce sekundárne metabolity vytypovaných rastlinných taxónov a následného testovania ich vplyvu na čuchové a chuťové orgány zveri. Účinky viacerých týchto látok však neboli otestované voči druhom zveri významným pre lesníctvo na Slovensku. Niektoré z týchto účinných látok neboli obsiahnuté v repelentoch regis- 137

138 trovaných v SR. Zohľadnili sme tiež skutočnosť, že použitie iba rastlinných extraktov pre výrobu repelentov vo veľkých množstvách (desiatky ton ročne) je nerentabilné. Extrakcia prírodných látok z rastlín je veľmi drahý proces. Z tohto dôvodu sme výskum zamerali na účinné prírodné látky, ktoré sme použili ako vzor pre ich syntetickú výrobu (výrobu kópie) na ekonomicky akceptovateľnej úrovni. V riešení sa postupovalo tým spôsobom, že zdroj získania známych účinných látok (aj iných komponentov) sa hľadal na Slovensku, resp. kooperujúci partner zrealizoval ich syntézu a následne výrobu. Jedna z teórií významu sekundárnych metabolitov rastlín v prírode predpokladá ich obranný účinok proti živočíchom. Pokiaľ ich účinnosť proti bezstavovcom je pomerne dobrá, ich ochranný efekt proti vyšším stavovcom často zlyháva. Zatiaľ nepoznáme takú látku rastlinného pôvodu, ktorá by sama vysoko efektívne pôsobila proti veľkým bylinožravcom. Z tohto dôvodu je potrebné pre dosiahnutie postačujúcej účinnosti v repelentoch kombinovať buď viacej rastlinných látok alebo rastlinné produkty s látkami živočíšneho a prípadne aj anorganického pôvodu. Východiskové komponenty na báze prírodných látok Látky rastlinného pôvodu V rokoch 2003 a 2004 sme pre výrobu východiskových formulácií použili nasledovné látky: alkaloid kapsaicín, cesnakovú silicu, kolofóniu, abiester, metylester repkového oleja, sietený Mero a ľanový olej. Vzhľadom na nestabilitu a prchavosť sme v ďalšom riešení úlohy nevyužívali cesnakovú silicu ako účinnú látku repelentov. Kapsaicín je kryštalický alkaloid obsiahnutý v čili paprike Capsicum sp. Je to mimoriadne silný a stabilný alkaloid, odolný voči teplu, chladu, nerozkladá sa pri dlhodobom skladovaní, ani pri zmrazení a varení. Je bezfarebný a nemá špecifický zápach. Chuťou ho možno rozlíšiť už pri riedení 1 : 17 mil. V literatúre sa opisuje viacej podobných zlúčenín obsiahnutých v štipľavej paprike pod spoločným názvom kapsainoidy. Kryštalický extrakt obsahuje kapsaicín (69 %), dihydrokapsaicín (22 %) a v malých množstvách nordihydrokapsaicín (7 %), homokapsaicín (1 %) a homodihydrokapsaicín (1 %). Pri chuťových skúškach mal najpálivejší účinok kapsaicín. Je natoľko silný, že pri práci v laboratóriu je potrebné okrem tváre a dýchacích orgánov chrániť celé telo ochranným odevom. Predpokladá sa, že kapsaicín má chrániť papriku proti herbivorom. Cicavce okamžite reagovali na prítomnosť kapsaicínu, ale vtáky nie. Kapsaicín je vhodným repelentom proti bylinožravcom aj mäsožravcom. Letálna toxicita kapsainoidov sa zisťovala na myšiach, potkanoch, morčatách a králikoch. Čistý kapsaicín aplikovali intravenózne, subkutánne a perorálne až do usmrtenia zvieraťa. Letálne dávky v mg/1 kg živej hmotnosti zvieraťa sa pohybovali od 0,56 mg pri intravenóznej aplikácii do 190 mg pri požití per os. Predpokladaná príčina smrti bola paralýza respiračného aparátu. Ak by bola citlivosť ľudí podobná ako myší, letálna dávka pre človeka by bola 13 g. Vzhľadom na uvedené vlastnosti kapsaicínu, zamerali sme sa na jeho využitie, ako účinnej látky pri výrobe vývojového typu repelentu. Keďže kapsaicín nebol dostupný na Slovenskom trhu, spolupracujúci partner Fytofarm, s. r. o. Bratislava sa podujal na jeho extrahovanie z papriky, ako aj na jeho syntézu. Extrakcia a syntéza kapsaicínu bola úspešne dokončená do konca roka 2004 na ekonomicky akceptovateľnej úrovni kooperujúcou organizáciou Fytofarm, s. r. o. Bratislava. V súčasnosti máme k dispozícii pre výrobu repelentov prakticky jeho neobmedzené množstvá. Orientačne úvádzame cenu 1 g syntetického kapsaicínu na svetovom trhu, ktorá dosahuje sumu asi 400. V priebehu riešenia úlohy sa zistil ďalší tuzemský producent prírodného kapsaicínu extrahovaný pre potravinárske účely. Jednalo sa o alkoholový extrakt kapsaicínu v koncentrácii dostatočnej pre použitie v repelente ako účinnej látky. Subdodávateľ extraktu prírodného kapsaicínu disponoval kompletnou dokumentáciou k produktu, pričom jeho cena bola nižššia, ako synteticky vyrobenej kópie. 138

139 Z tohto dôvodu sme v konečnej fáze prípravy repelentu Repelak použili prírodný kapsaicín ako hlavnú účinnú látku. Kolofónia je zmesou čistých prírodných živíc alebo čiastočne upravených prírodných živíc. Prírodné živice smoly sa vylučujú najmä pri poškodení živičných kanálikov ihličnatých drevín a majú odpudivý účinok na veľké bylinožravce. Živice sú vhodným doplnkovým komponentom repelentu pre umocnenie odpudivého účinku, ale samostatne nedosahujú požadovaný repelentný efekt. Obdobou kolofónie je abiester, ktorého vlastnosti sme tiež využili pri vývoji odpudzovadiel. Z rastlinných olejov sme použili metylester repkového oleja, sietený polymér repkového oleja MERO a ľanový olej. Tieto oleje sú nosiče účinných látok a minerálnych abráznych frakcií a dotvárajú vhodnú aplikačnú formu. Ako pomocnú látku sme tiež využili zmes rastlinných fosfolipidov Lecitín, éter celulózy Tylózu, a sacharid Aditol. Rastlinné látky resp. ich syntetické kópie, okrem kolofónie (ČR) sú dostupné na slovenskom trhu v potrebných množstvách a primeraných cenách. Východiskové komponenty na báze prírodných látok živočíšneho pôvodu Lanolín živočíšny tuk primárne získavaný pri praní ovčej vlny. Látka sa používa na umocnenie repelentného účinku rastlinných sekundárnych metabolitov. Odpudivé účinky lanolínu na raticovú zver sú známe z výskumu a vývoja repelentov proti odhryzu. Ichtyol primárne obsahuje rybí tuk, resp. celé fosilisované ryby. Používa sa tiež na umocnenie repelentného účinku rastlinných sekundárnych metabolitov. Obidva živočíšne komponety neboli dostupné na slovenskom trhu. Inertné minerálne frakcie a ďalšie komponenty Perlit a kremičitý piesok sa používajú na zdrsnenie povrchu naneseného repelentu za účelom vyvolania nepríjemného vnemu u zveri pri prípadnej konzumácii. Veľké bylinožravce sa vyhýbajú konzumácii potravy obsahujúcej tvrdé anorganické látky typu piesku. Pri konzumácii takejto potravy dochádza k rýchlejšiemu opotrebovaniu zubov prežúvavcov, čo je z hľadiska stratégie prežitia jedinca nevýhodné. Obsah abráznej zložky veľmi efektívne zvyšuje účinnosť kontaktných repelentov. Doplnovou zložkou bol tiež akrylát Lipatol. Laboratórna príprava vývojových typov Laboratórnu prípravu vývojových repelentov zabezpečili kooperujúci partneri, Fytofarm, s. r. o., Bratislava a Agrochemix Sereď. Laboratórnu prípravu dvoch perspektívnych východiskových foriem s pracovnými názvami Repelak a Repos sme použili pre následné terénne testovanie. Terénne testovanie vývojových typov Terénne pokusy za účelom overenia účinnosti repelentov na ochranu kôry proti poškodzovaniu zverou, odolnosti voči poveternostným vplyvom, ÚV žiareniu a ich potenciálneho vplyvu na kôru stromov sa realizovali v geomorfologickom celku Veporské vrchy, predovšetkým v oblasti Poľany, ktorá je známa chovom jelenej zveri (Chránená poľovná oblasť Poľana). Vysoká populačná hustota zveri umožňovala odskúšanie účinnosti repelentov v relatívne krátkom čase. Pokusy s obidvomi perspektívnymi prípravkami sa založili v dňoch 16. a Následné kontroly účinnosti, kvality náteru a potenciálnej fytotoxickosti sa vykonali v termínoch , , a

140 Repelak Tabuľka 1. Prehľad základných charakteristík pokusných plôch s Repelakom založených v jeseni 2004 Lokalita JPRL Drevina Počet stromov 1 LS Poľana 222a JS, SM 30 2 LS Poľana 40a JD, JS,JV, 30 3 LS Poľana 32a JD, JS 30 4 LS Poľana 31 JD, JS, JV, BH 30 5 LS Poľana 5 SM 30 Spôsob aplikácie Náter kmeňa Náter kmeňa Náter kmeňa Náter kmeňa Náter kmeňa Dátum aplikácie Dátum poslednej kontroly Aplikácia a dávka Ochrana kmeňov na plochách 1 5 sa vykonala zo vzorky dodanej firmou Fytofarm, s. r. o., Bratislava dňa Ďalšie vzorky za účelom zistenia presnej spotreby boli aplikované na dreviny jaseň, javor, smrek a buk dňa Prípravok sme nanášali na kmene stromov plochým maliarskym štetcom s dlhou zahnutou rúčkou. Priemerná dávka na 100 stromov s prsnou hrúbkou d 13 = cm bola kg alebo 0,33 kg/1 m 2 kôry. Náter hustej hmoty štetcom na kôru bol pomerne namáhavý a teda z hľadiska ergonomických parametrov menej výhodný. Pri finalizácii repelentu sa dosiahlo riedenie vyhovujúce vhodnej aplikácii. Náter veľmi dobre komunikoval s povrchom a na kmeni vytvoril súvislý film o hrúbke 3 6 mm. Hodnotenie kvality náteru a jeho vplyvu na kôru stromov Od aplikácie prípravku v novembri 2004 sa vykonali štyri kontroly pokusných plôch. Prípravok na kôre všetkých piatich druhov drevín zaradených do pokusu (SM, JD, JS, JV, BH) nespôsobil nijaké patologické zmeny. Hodnotenie účinnosti proti zveri Výsledky hodnotenia účinnosti Repelaku proti obhryzu jeleňou zverou za obdobie a proti lúpaniu vo vegetačnom období sú zhrnuté v tabuľke 2. Chránené stromy na všetkých plochách neboli poškodené zverou od založenia pokusu až do poslednej kontroly vykonanej Rozdiely v poškodení na všetkých plochách boli štatisticky vysoko významné (P < 0,01). Tabuľka 2. Hodnotenie účinnosti Repelaku proti obhryzu Lokalita JPRL Stromy chránené Neošetrená kontrola N spolu N pošk. % N spolu N pošk. % Účinnosť % 1 LS Poľana 222a , , LS Poľana 40a , , LS Poľana 32a , , LS Poľana , , LS Poľana , ,3 100 Spolu , ,

141 Repos Repos sa od prípravku Repelak líši absenciou rastlinných olejov, vyšším obsahom živíc a voskov, ako aj použitím inej abráznej zložky. Tabuľka 3. Prehľad pokusných plôch s Reposom založených v jeseni 2004 Lokalita JPRL Drevina Počet Spôsob Dátum Dátum poslednej stromov aplikácie aplikácie kontroly 1 LS Poľana 222a JS, SM 30 Náter kmeňa LS Poľana 108 JD, JS, JV, BH 30 Náter kmeňa Aplikácia a dávka Repos sme nanášali na kmene plochým maliarskym štetcom v súvislej vrstve po celom obvode. Na kmene stromov sa nanášal veľmi ľahko, na hladkú kôru jaseňa, jedle ľahšie, ako na hrubšiu borku smreka a brestu. Prsná hrúbka d 13 sa pohybovala od cm. Priemerná spotreba prípravku bola 9,5 kg na 100 stromov. Hodnotenie kvality náteru a jeho vplyvu na kôru stromov Počas dvojročného obdobia sa kvalita náteru na kmeňoch sa zásadne nezmenila. V priebehu vegetačného obdobia sme pozorovali nepatrné opadávanie abráznej zložky kremičitého piesku, čo nasvedčuje tomu, že finálna verzia prípravku by mala obsahovať trvanlivejšiu pojivovú zložku. Sýto oranžová farba vplyvom počasia a UV žiarenia čiastočne vybledla. Hodnotenie účinnosti proti zveri Na obidvoch pokusných plochách v priebehu roka nedošlo k poškodeniu chránených kmeňov Reposom. Rozdiel bol štatisticky významný (P < 0,01). Tabuľka 4. Hodnotenie účinnosti Reposu proti obhryzu a lúpaniu kôry Lokalita JPRL Stromy chránené Neošetrená kontrola N spolu N poškodené % N spolu N poškodené % Účinnosť % 1 LS Poľana 222a , , LS Poľana , ,7 100 Spolu , ,0 100 Výsledky terénneho testovania Reposu boli v súlade s podmienkami kladenými na repelent vhodný na ochranu lesných drevín proti obhryzu a lúpaniu raticovou zverou. Záver Pre vývoj repelentov proti obhryzu sa použili unikátne komponenty prírodných látok na báze sekundárnych rastlinných metabolitov, vedľajších živočíšnych produktov a inertných anorganických frakcií. Výsledkom laboratórneho a terénneho testovania viacerých vývojových typov boli dva prípravky s pracovným názvom Repelak a Repos, ktoré sa ukázali ako vhodné pre veľkoplošné overovanie a následnú registráciu pre použitie v lesníctve na Slovensku. Spolupracujúce organizácie Fytofarm, s. r. o. Bratislava a Agrochemix Sereď sú potenciálnymi výrobcami týchto prípravkov. 141

142 Poďakovanie Tento článok bol vytvorený realizáciou projektu Využitie biopreparátu Repelak na báze ekologicky účinných prírodných látok proti poškodzovaniu lesných drevín zverou (ITMS kód projektu ), na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Literatúra CONNOLLY G. E. et al., 1980: Deer browsing on douglas-fir trees in relation to volatile terpene composition and in vitro fermentability. Forest Sci., 26(2): FINĎO S., 1998: Repelenty v ochrane lesa. In Pesticídy v lesnom hospodárstve, zborník referátov zo seminára. Zvolen, Ústav pre výchovu a vzdelávanie LVH SR, s , 1999a: Škody spôsobené prežúvavou zverou v lesoch Slovenska v rokoch Folia venatoria, 28 29: , 1999b: Súčasný stav ochrany lesa proti zveri a možnosti jej zefektívnenia. In Varínsky J. (ed.): Aktuálne problémy v ochrane lesa 1999, zborník referátov z celoslovenského seminára, v Banskej Štiavnici, s , 1999c: Biorepelenty v ochrane lesa. Les, 55(10): , 2003: Možnosti ochrany starších lesných porastov proti poškodzovaniu zverou. In Varínsky J. (ed).: Aktuálne problémy v ochrane lesa 2003, zborník referátov z celoslovenského seminára, v Banskej Štiavnici, s NEMTZOV S. C., 1999: Successful field trials of a new slow-release capsaicin-based animal repellent, for reducing variety of human-wildlife conflicts in Israel. In Field R. et al. (eds.): Program and Abstracts: 2 nd International Wildlife Management Congress. Wildlife Land and People. Priorities for the 21 st Century, s. 81. UECKERMANN E., 1988: Verhütung von Wildschäden im Walde. Forschungsstelle für Jagdkunde und Wildschadenverhütung des Landes Nordheim-Westfalen, Bonn, 28 s. Ing. Slavomír FINĎO, CSC. Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen T. G. Masaryka 22 SK Zvolen findo@nlcsk.org 142

143 ZHODNOTENIE EFEKTU REVITALIZAČNÝCH OPATRENÍ LETECKÝM PRIHNOJOVANÍM NA STAV PORASTOV PO 5 ROKOCH Vladimír Šebeň Úvod V roku 2008 sa na lesných pozemkoch nachádzajúcich sa v obhospodarovaní LESY SR, š. p., Banská Bystrica v 9 odštepných závodoch (OZ) o celkovej výmere asi 6000 ha navrhli projekty na revitalizačné opatrenia vo forme leteckej aplikácie prihnojovania alebo vápnenia. Cieľom projektov je obnova produkčného potenciálu v lesoch poškodených komplexom škodlivých činiteľov, a to pomocou úpravy pôdneho prostredia a výživy stromov. Realizáciou týchto opatrení sa súčasne sleduje posilňovanie ekologickej stability lesov a zlepšovanie ich verejnoprospešných funkcií, zvyšovanie absorpčného potenciálu pôdy v lesoch a posilnenia vodohospodárskej funkcie lesov a znižovanie rizika pôdnej erózie (PAVLENDA et al. 2008). V súvislosti s danou situáciou na NLC - LVÚ Zvolen vznikla v roku 2008 úloha Komplexné hodnotenie realizovaných opatrení v súvislosti s implementáciou opatrení z uznesenia vlády SR č. 990/2007 pre zriaďovateľa, vrátane analýz účinnosti opatrení spojených s vyhodnotením ekologických prínosov a efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov na základe podrobného terénneho monitoringu včasnosti, správnosti a dodržiavania metodickej a technologickej disciplíny pri realizácii opatrení a založenie pravidelného monitoringu zdravotného stavu smrečín a návrh ďalších revitalizačných opatrení. Na vybraných modelových územiach sa následne v lete 2008 založil ojedinelý intenzívny systém monitoringu revitalizačných opatrení, ktorý geopriestorovo (GIS) súčasne rozoberá variabilitu dopadnutej účinnej látky, technológiu aplikácie, východiskový stav vzoriek asimilačných orgánov, pôdnych vzoriek a stavu porastov na monitorovacích plochách. Boli spracované správy vyhodnocujúce realizované opatrenia po prvom roku (ŠEBEŇ et al. 2009, ŠEBEŇ, BOŠEĽA 2009, ŠE- BEŇ, BOŠEĽA 2010). Celkovo sa vyjadrilo presvedčenie, že realizácia prihnojovania alebo vápnenia vo väčšom rozsahu (prevádzkové) sa kvôli nepresvedčivej efektívnosti neodporúča, kým sa tieto opatrenia jednoznačne komplexne a vedecky nezhodnotia aj na základe kontinuálneho niekoľkoročného založeného monitoring. V roku 2009 sme rozšírili hodnotené výsledky o územie Čadečka, kde sa už v roku 2004 vykonalo letecké prihnojovanie. Nevyhnutným predpokladom pre porovnávanie boli dostatočne stabilizované a identifikované odberné miesta spolu a so zabezpečenou archiváciou analýz, čo v minulosti pri vyhodnocovaní efektu ozdravných opatrení absentovalo. V roku 2009 sme v rámci výskumnej úlohy zopakovali odber vzoriek rovnakou metodikou ako v roku 2004, čím je možné zachytiť zmeny stavu a vplyvu prihnojovania naň po 5 rokoch. Revitalizačný projekt Čadečka 2004 V roku 2004 sa vypracoval realizačný projekt s názvom Aplikácie organominerálnych hnojív v lokalite Čadečka v obvode OZ Čadca (NOVOTNÝ, MINĎÁŠ et al. 2004). Dôvodom bolo konštatovanie mimoriadne vážneho stavu smrekových porastov s očakávanými negatívnymi dôsledkami nepriaznivého vývoja stavu. Vzhľadom na akútnosť vzniknutej situácie bolo potrebné prijať okamžité opatrenia tak ako sa definovali na celoslovenskom pracovnom stretnutí k problematike hynutia 143

144 smrečín (pracovné stretnutie sa konalo 20. novembra 2003 vo Zvolene, za účasti pracovníkov SL MP SR, Lesov SR, š. p., súkromných vlastníkov lesov, štátnej správy a ochrany prírody). Malo ísť predovšetkým o realizáciu bezodkladných (krátkodobých) opatrení na zmiernenie resp. brzdenie hynutia smrečín, kde sa uvažovalo s aplikáciou ekologicky vhodných hnojív (biohnojivá) na podporu vitality lesných drevín a prípravkov na úpravu chemizmu pôdy (melioračné účinky), resp. aplikáciou ekologicky vhodných prípravkov na ochranu lesa proti hubovým ochoreniam a proti hmyzím škodcom. Na základe posúdenia doterajších poznatkov o stave výživy lesných drevín a pôdnych podmienok z oblasti flyšového pásma Kysúc sa ukázalo, že pre pozitívny vývoj zdravotného stavu lesných drevín je realizácia iba kompenzačného vápnenia (znižovanie acidity pôdy) nedostatočná vzhľadom na komplexnú nerovnováhu živín v pôdnom prostredí. Preto sa pristúpilo k rozhodnutiu aplikovať v tejto lokalite biologicky aktívne organominerálne hnojivá, ktoré obsahujú ako zložky bázické (Ca, Mg, K) s účinkom zmierňovania acidity, ale aj ďalšie zložky na podporu výživy. Dôležitou skutočnosťou je aj štruktúra hnojivovej zmesi, ktorá zabezpečuje postupné pozvoľné uvoľňovanie živín do pôdneho prostredia a nehrozí tu efekt rýchleho vyplavenia živín, ani efekt prehnojenia (NOVOTNÝ, MINĎÁŠ et al. 2004). Lokality pre odbery pôdnych vzoriek (zároveň boli miestami odberov vzoriek ihličia) boli vybraté tak, aby zahrnuli typické porasty z hľadiska rozmiestnenia na území, z hľadiska veku a stavu porastov, pričom sa popri lokalitách na území určenom pre aplikáciu stabilizovali odberové miesta aj na kontrolných lokalitách pre dlhodobé monitorovanie vývoja. Odberné boli zamerané pomocou GPS. Pôdne vzorky pre laboratórne analýzy sa odoberali na jednotlivých lokalitách tak, že od stredu boli na 4 svetové strany vo vzdialenosti 5 m vykopané zákopky, pre ktoré sa zaznamenali kľúčové viditeľné znaky pôd a z ktorých sa odobrali vzorky z pokryvného humusu (subhorizontov F a H, resp. Oof a Ooh), z hĺbok 1 5 cm a cm a vzorky ihličia smreka. Vzorky boli odobraté začiatkom leta (pred aplikáciou) a v jeseni. Základom hodnotenia sú plochy 1, 2 a 3. Plocha 1 reprezentovala kultúru až mladinu, plocha 2 a 3 kmeňovinu s pomerne hustým nárastom. Kontrolná plocha sa nachádza mimo územia s aplikáciami melioračných a hnojivých materiálov. Na základe získaných poznatkov z daného územia a doterajších poznatkov z aplikácií organominerálnych hnojív sa stanovila aplikačná dávka hnojiva v množstve 0,6 tony na hektár. Návrh zloženia organominerálnych hnojív: celkový dusík (org. forma) min. 8 %, draslík, Ca + Mg (ako oxidy) min. 10 %, fosfor min. 5 %, stopové prvky (Cu, Zn, Se,...) min. 80 mg/kg. Revitalizačné hnojenie sa uskutočnilo v dňoch 22. a na výmere modelového územia asi 120 ha (obr. 1). Vyhodnotenie na jeseň 2004 Zistené rozdiely v obsahu jednotlivých živín vzhľadom na určité vplyvy sezónnosti a na krátku dobu po aplikácii melioračných a hnojivých materiálov sa po prvom roku nekomentovali. Výsledky však naznačovali vo vzorkách z jesenného odberu (z hĺbky 1 5 cm) mierny vzostup obsahu draslíka, horčíka, zinku a medi, stabilný podiel vápnika mangánu a mierny pokles obsahu železa a bóru. Z výsledkov malo byť zrejmé, že medzi odberovými lokalitami sú pomerne vysoké rozdiely, najmä medzi lokalitami v kultúrach a mladinách na jednej strane a rubnými porastmi s vyšším zakmenením na druhej strane. Pre aplikácie pomalšie rozpustných minerálnych aj organominerálnych materiálov je podľa správy z roku 2004 charakteristické, že ich účinok na súvisiace pôdne vlastnosti a výživu rastlín je pozvoľný. Preto sa konštatovalo, že je potrebné dlhodobejšie sledovať účinky takýchto opatrení na lesné ekosystémy. Dôležité je pritom dodržať termín odberu tak, aby sa minimalizovali účinky sezónnej dynamiky na hodnotené parametre. Dôležité je tiež pri interpretácii výsledkov zvažovať iné vplyvy, ktoré nemusia súvisieť so samotnou aplikáciou hnojivých materiálov (napr. ťažba porastov a následné zrýchlenie mineralizácie humusu a zvýšenie disponibilných zásob živín). 144

145 Konkrétne sa odporúčalo opakovaný odber vzoriek ihličia a pôd na jeseň 2005 a následne v intervale 2 až 5 rokov. Obrázok 1. Porovnanie zmeny stavu územia s leteckou aplikáciou prihnojovania (ohraničený polygón) medzi rokmi 2003 (hore) a 2006 (body predstavujú odberné miesta, vpravo mimo územia kontrola) 145