Stratégia systémovej spolupráce medzi Žilinským samosprávnym krajom a Sliezskym vojvodstvom

Transkrypt

1 Stratégia systémovej spolupráce medzi Žilinským samosprávnym krajom a Sliezskym vojvodstvom Názov projektu: Inovatívna spolupráca (Inovatívny rozvoj cezhraničnej spolupráce medzi inštitúciami Sliezskeho vojvodstva a Žilinského samosprávneho kraja) Názov programu: OPERAČNÝ PROGRAM CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE POĽSKÁ REPUBLIKA - SLOVENSKÁ REPUBLIKA Číslo projektu: WTSL /10 1

2 OBSAH ÚVOD ZHRNUTIE DOTERAJŠEJ VZÁJOMNEJ SPOLUPRÁCE MEDZI ŽILINSKÝM SAMOSPRÁVNYM KRAJOM A SLIEZSKYM VOJVODSTVOM HOSPODÁRSTVO Hospodársky potenciál - HDP Odvetvová štruktúra podľa pridanej hodnoty Investície Priame zahraničné investície Výdavky V+V Podnikateľské subjekty Podnikateľské prostredie Rozvoj a spolupráca v oblasti hospodárstva stratégie, programy, projekty, podmienky a inštitúcie ĽUDSKÉ ZDROJE Demografia Vzdelanie Pracovne aktívne obyvateľstvo trh práce Produktivita práce Podnikanie obyvateľov Mzdy a bohatstvo obyvateľov Rozvoj a spolupráca v oblasti ľudského kapitálu stratégie, programy, projekty, podmienky a inštitúcie CESTOVNÝ RUCH Atrakcie a služby cestovného ruchu Štatistika cestovného ruchu Turistická infraštruktúra - ubytovanie Zahraniční návštevníci Rozvoj a spolupráca v oblasti turistiky a cestovného ruchu stratégie, programy, projekty, podmienky a inštitúcie VZDELANIE SPOLUPRÁCA VYSOKÝCH ŠKÔL Základné školy prvého a druhého stupňa a stredné školy Vysoké školy Študenti a absolventi Študijné odbory Rozvoj a spolupráca v oblasti ľudských zdrojov stratégie, programy, projekty, podmienky a inštitúcie DOPRAVA Cestná doprava Letecká doprava Železničná doprava Riečna doprava

3 5.5 Rozvoj a spolupráca v oblasti dopravy stratégie, programy, projekty, podmienky a inštitúcie KULTÚRA Infraštruktúra kultúry Kultúrna aktivita obyvateľov Kultúrne subjekty a kultúrne udalosti Rozvoj a spolupráca v oblasti kultúry stratégie, programy, projekty, podmienky a inštitúcie ZÁVERY Z ANALYZOVANÝCH ASPEKTOV ROZVOJA ŽILINSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA A SLIEZSKEHO VOJVODSTVA VÍZIA ROZVOJA HLAVNÉ OBLASTI SPOLUPRÁCE Návrh budúcej spolupráce v oblasti hospodárskej spolupráce Návrh budúcej spolupráce v oblasti dopravy a infraštruktúry Návrh budúcej spolupráce v oblasti cestovného ruchu Návrh budúcej spolupráce v oblasti životného prostredia a energetiky STRATEGICKÉ CIELE A OPATRENIA Strategické ciele a opatrenia v oblasti hospodárskej spolupráce Strategické ciele a opatrenia v oblasti dopravy a infraštruktúry Strategické ciele a opatrenia v oblasti cestovného ruchu Strategické ciele a opatrenia v oblasti životného prostredia a energetiky AKČNÝ PLÁN AKTIVÍT VRÁTANE VYČÍSLENIA ICH FINANČNEJ NÁROČNOSTI A URČENIA FINANČNÝCH ZDROJOV Vlajkové, strategické a podporné a projekty v oblasti hospodárskej spolupráce Vlajkové, strategické a podporné projekty v oblasti dopravy a infraštruktúry Vlajkové, strategické a podporné projekty v oblasti cestovného ruchu Vlajkové, strategické a podporné projekty v oblasti životného prostredia a energetiky Horizontálne projekty Zoznam projektových zámerov ZÁVER VÝSTUPY Z PRACOVNÝCH STRETNUTÍ ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

4 ÚVOD Stratégia systémovej spolupráce medzi Žilinským samosprávnym krajom a Sliezskym vojvodstvom bola spracovaná ako základný strategický dokument pre budúcu cezhraničnú spoluprácu týchto dvoch prihraničných regiónov. Tento strategický dokument analyzuje jednotlivé aspekty cezhraničnej spolupráce, vyhodnocuje jej doterajšiu úroveň, identifikuje témy vhodné pre spoločný rozvoj partnerských regiónov a následne formuluje víziu, ciele a možné projektové zámery, ktoré povedú k naplneniu stratégie. Stratégia bola spracovávaná v termíne od februára 2012 do októbra Spracovateľom dokumentu je spoločnosť GB Consult, s. r. o., ktorá vystupovala počas tvorby strategického dokumentu v úlohe odborného spracovateľa na strane Žilinského samosprávneho kraja. Jej úlohou bolo predovšetkým zabezpečovať proces prípravy stratégie na strane Žilinského samosprávneho kraja a aktívne spolupracovať a komunikovať so spracovateľmi strategického dokumentu na strane Sliezskeho vojvodstva tak, aby bolo spracovateľom na strane Sliezskeho vojvodstva umožnené vytvorenie jednotnej Stratégie systémovej spolupráce medzi Žilinským samosprávnym krajom a Sliezskym vojvodstvom. Odbornými garantmi celého strategického dokumentu a spracovateľmi stratégie na strane Sliezskeho vojvodstva boli dr Adam Drobniak a dr Artur Ochojski. Na tvorbe a spracovávaní rozvojových koncepcií v spoločnej stratégii sa podieľali aj členovia pracovných skupín, ktorých nominoval Žilinský samosprávny kraj a Sliezske vojvodstvo. Úlohou členov pracovných skupín bolo analyzovať kľúčové otázky v konkrétnej oblasti cezhraničnej spolupráce a vo forme vhodných opatrení odporúčať ich možné riešenia. Stratégia systémovej spolupráce medzi Žilinským samosprávnym krajom a Sliezskym vojvodstvom bola spracovaná ako súčasť projektu Inovatívna spolupráca (Inovatívny rozvoj cezhraničnej spolupráce medzi inštitúciami Sliezskeho vojvodstva a Žilinského samosprávneho kraja) financovaného z prostriedkov Európskeho fondu Regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu cezhraničnej spolupráce PL SK

5 ZHRNUTIE DOTERAJŠEJ VZÁJOMNEJ SPOLUPRÁCE MEDZI ŽILINSKÝM SAMOSPRÁVNYM KRAJOM A SLIEZSKYM VOJVODSTVOM Problematika plánovania cezhraničného rozvoja poľsko - slovenských regiónov je nateraz novou výzvou politiky regionálneho rozvoja. Až doteraz sa regionálna samospráva poľských a slovenských krajov zameriavala predovšetkým na vnútro - regionálny rozvoj a medzinárodný rozvoj bol realizovaný v oveľa menšom meradle, t.j. najmä prostredníctvom cezhraničnej spolupráce a aktivít euroregiónov. Plánovanie cezhraničného rozvoja znamená vyhľadávanie takých úloh v oblasti rozvoja, ktoré budú zahrnuté do procesu sociálno - ekonomických subjektov na celom území oboch regiónov. Hlavným cieľom prípravy Stratégie systémovej spolupráce medzi Žilinským samosprávnam krajom a Sliezskym vojvodstvom bola identifikácia sociálnych a ekonomických potenciálov, ako aj potenciálov životného prostredia, vrátane rozdielov medzi nimi, charakteristických pre oba analyzované regióny, ktorých využitie môže podmieňovať cezhraničnú spoluprácu medzi jednotlivými skúmanými územnými celkami. Analytické práce boli zamerané na zistenie vzájomných podobností, ale aj rozdielov medzi jednotlivými úrovňami rozvoja Sliezskeho vojvodstva a Žilinského samosprávneho kraja. Všetky spoločné podobnosti sú považované za potenciálne,,sektory", v ktorých možno zdieľať a vymieňať skúsenosti - pokiaľ nie sú predmetom vzájomnej konkurencie oboch regiónov a vďaka nim možno otvoriť cestu spoločnej cezhraničnej spolupráci. Rozdiely v úrovni rozvoja regiónov vyvolávajú zväčša záujem partnerov, ktorý vedie k výmene vedomostí a informácií o možnostiach vytvárania rôznych sociálno - ekonomických väzieb, čím sa opäť stávajú zdrojom potenciálnej cezhraničnej spolupráce. Následkom toho môže taktiež dôjsť k zvýšeniu mobility obyvateľov a podnikateľov. Spracovaná analytická správa obsahuje osem aspektov rozvoja. Sú nimi: hospodárstvo; ľudský kapitál; turistika - cestovný ruch; vzdelávanie - spolupráca vysokých škôl; doprava; kultúra; životné prostredie; energia a jej obnoviteľné zdroje a pod. Analýza každého zo sledovaných aspektov pozostáva z: kvantitatívnej časti, ktorá obsahuje množstvo získaných a porovnávaných štatistických údajov, ktoré dokumentujú vybrané aspekty a charakteristiky rozvoja Sliezskeho vojvodstva a Žilinského kraja. Aby sme pochopili rozsah podobností a rozdielov mnohých aspektov a charakteristík rozvoja v oboch regiónoch, dodatočne boli analyzované aj nadväznosti poľských a slovenských podmienok. V nevyhnutnej miere bola kvantitatívna analýza doplnená o podstatné kvalitatívne údaje, týkajúce sa napríklad turistických atrakcií alebo kultúrneho sektora. Ak by sme spomenuli iba kvantitatívne hľadisko znamenalo by to výrazne ochudobnenie rozsahu predloženej analýzy; 5

6 kvalitatívnej časti, ktorá obsahuje analýzu dokumentov plánujúcich rozvoj oboch regiónov a taktiež syntetickým spôsobom predstavuje výsledky dotazníkov. Zaoberá sa otázkami: potenciálnych alebo realizovaných projektov cezhraničnej spolupráce, podmienkami pre ďalší rozvoj cezhraničnej spolupráce medzi oboma regiónmi a inštitucionálnej infraštruktúry potrebnej pre realizáciu budúcich cezhraničných projektov. Zhrnutie vykonaných analýz, ich jednotlivých častí, je spracované v koncových záveroch pre každú z analyzovaných oblastí (aspektov) rozvoja. 6

7 1 HOSPODÁRSTVO 1.1 Hospodársky potenciál HDP Hodnota HDP sa v Sliezskom vojvodstve v rokoch zvýšila viac ako 3-násobne (t.j. 396 %) vo vzťahu k bežným cenám. V rovnakom období sa poľský HDP zvýšil takmer 4-násobne, t.j. 455 % (viď. tabuľka č. 1). Avšak reálna hodnota cien v roku 1995 a po ich prepočte na EURO 1 znamenala nárast HDP v Sliezskom vojvodstve o 77 % (t.j. z ,71 miliónov EUR na ,84 miliónov EUR). Priemerná miera rastu HDP v tomto regióne, v danom období, predstavovala 4,5 %. Mali by sme si všimnúť, že v reálnom vyjadrení cien v roku 1995, poľský HDP rástol rýchlejšie, t.j. o 5,6 % ročne, zo , 09 miliónov EUR na miliónov EUR (čo znamená nárast na 203 %). Dôležité je, že tak vysoké tempo rastu HDP rovnako v Sliezskom vojvodstve ako aj v celom Poľsku - je z časti spôsobené vysokým kurzom PLN vo vzťahu k EUR v roku Silná hodnota PLN v tomto období spôsobila relatívny nárast HDP vyjadreného v EUR 3. Vo vyjadrení reálnych cien, z roku 1995, počítaných v PLN tempo rastu HDP v Sliezskom vojvodstve predstavovalo,,iba" 3,0 % 4, zatiaľ čo tempo rastu HDP vypočítaného pre celé Poľsko predstavovalo 4,1 %. Dôležitým, z hľadiska rozsahu ekonomického potenciálu Sliezskeho vojvodstva, je podiel krajského HDP na HDP celého štátu. V rokoch sa podiel HDP Sliezskeho vojvodstva voči HDP celej krajiny znížil z 15,1 % na necelých 13,2 %. Najväčší podiel na poklese HDP Sliezskeho vojvodstva na poľskom HDP, bol zaznamenaný na prelome rokov , t.j. počas zosilnenia reštrukturalizácie tradičných priemyselných odvetví spojených s baníckym a hutníckym priemyslom. Tabuľka č. 1: HDP Sliezskeho vojvodstva a Poľska v rokoch (mln EUR) Kategórie Nárast Ročné 2008/1995 tempo Sliezske vojvodstvo (SZV) bežné ceny , , , , % 11,2 % Sliezske vojvodstvo (SZV) reálna hodnota 1995 = 100 Sliezske vojvodstvo (SZV) reálna hodnota 1995 = 100 ( mln PLN) , , , , % 4,5 % , , , , % 3,0 % Poľsko (PL) bežné ceny , , , , % 12,4 % Poľsko (PL) reálna hodnota 1995 = , , , , % 5,6 % Poľsko (PL) reálna hodnota 1995 = 100 (mln PLN) , , , , % 4,1 % Podiel HDP SZV na HDP PL 15,1 % 12,9 % 13,3 % 13,2 % 87 % -1,10 % Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS a NBP. 1 t.j. Podľa ročného priemerného kurzu NSB 2 t.j. 1 EUR = 3, 5166 PLN 3 Relatívne rýchlejší rast HDP vo vzťahu k predošlému obdobiu 4 V rokoch

8 Hodnota HDP v Žilinskom kraji počítaná v bežných cenách (v EUR) v rokoch vzrástla na 376 %. Nárast HDP na Slovensku, počítaný takým istým spôsobom ako v Poľsku, predstavoval 347 %. V reálnej hodnote cien v roku 1995 HDP Žilinského kraja vzrástol na 172 % z 1 999,72 mln EUR na 3 445,83 mln EUR a HDP celého Slovenska vzrástol na 159 %, t.j. z ,00 mln EUR na ,61 mln EUR. Znamená to, že Žilinský kraj zvýšil hodnotu krajského HDP v rokoch v tempe 4,3 % ročne, zatiaľ čo na Slovensku ročný nárast v tomto období predstavoval 3,6 % (viď. tabuľka č. 2). Z hľadiska rozsahu ekonomického potenciálu Žilinského kraja, vo vzťahu k slovenskému hospodárstvu, je dôležitý fakt, že podiel Žilinského kraja sa na tvorbe HDP celého Slovenska, v rokoch , zvýšil z 10,4 % na 11,2 %. Tabuľka č. 2: HDP Žilinského kraja a Slovenska v rokoch (mln EUR) Kategórie Nárast Ročné 2008/1995 tempo Žilinský kraj (ŽK) bežná cena 1 999, , , , % 10,7 % Žilinský kraj (ŽK) reálna hodnota 1995 = , , , , % 4,3 % Slovensko (SK) bežná cena , , , , % 10,0 % Slovensko (SK) reálna hodnota 1995 = , , , , % 3,6 % Podiel ŽK / SK 10,4 % 10,5 % 10,6 % 11,2 % 108 % 0,6 % Zdroj: Databáza regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky. Rozdiely v objeme a dynamike rozvoja oboch regiónov je možné postrehnúť taktiež v úrovni HDP na jedného obyvateľa (viď. tabuľka č. 3), ktorá v reálnom vyjadrení cien v roku 1995 (v EUR) je v celom analyzovanom období 5 v Žilinskom kraji vyššia. V tomto regióne hodnota HDP na obyvateľa v rokoch vzrástla z EUR/na obyvateľa na sumu EUR/na obyvateľa, t.j. nárast o 70 % pri priemernom ročnom raste 4,1 %. V Sliezskom vojvodstve HDP na obyvateľa v rovnakom období vzrástol o 86 %, t.j. z EUR na EUR. Rýchlejší priemerný ročný rast HDP na obyvateľa v Sliezskom vojvodstve vo vzťahu k Žilinskému kraju (priemerný ročný rast 4,9 %) znamenal zníženie regionálnych rozdielov v HDP na jedného obyvateľa z 1,18 na 1,08 6. Tabuľka č. 3: HDP na obyvateľa Sliezskeho vojvodstva a Žilinského kraja v rokoch (mln EUR) Kategórie Sliezske vojvodstvo (SZK) reálna hodnota 1995 = 100 Nárast 2008/1995 Ročné tempo % 4,9 % Žilinský kraj (ŽK) reálna hodnota 1995 = % 4,1 % Regionálne rozdiely (HDP MAX / HDP MIN) 1,18 1,12 1,17 1, Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS, NBP, Databázy regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky. 5 t.j. V rokoch Regionálne rozdiely boli vypočítané ako podiel maximálneho HDP na obyvateľa do hodnoty minimálneho HDP na obyvateľa 8

9 V prípade Sliezskeho vojvodstva by sme si mali všimnúť, že takýmto spôsobom vypočítaný HDP na obyvateľa, najmä v roku 2008, poukazuje na zvýšenie vo vzťahu k roku Okrem ekonomicko - hospodárskych faktorov, je tento relatívne vysoký nárast ovplyvnený posilnením hodnoty PLN. Posilnenie PLN v roku 2008 voči EUR 7 spôsobilo, že HDP na obyvateľa v Sliezskom kraji počítaný v EUR ukazoval relatívne vyššiu hodnotu, ako v predošlom období 8. Konkurencieschopnosť Sliezskeho vojvodstva posudzovaná veľkosťou HDP daného regiónu, vo vzťahu k ostatným krajom v Poľsku v rokoch , bola oslabená. Tento nepriaznivý trend - teda slabý rast HDP v tomto regióne, vo vzťahu k HDP celej krajiny, je evidentne viditeľný, najmä ak porovnáme Sliezske vojvodstvo s ostatnými poľskými regiónmi (viď. tabuľka č. 4). Tabuľka č. 4: HDP podľa jednotlivých krajov v Poľsku v rokoch (reálne ceny z roku 1995) Vojvodstva HDP HDP Podiel (%) Podiel (%) (mln PLN) (mln PLN) Nárast podielu Ročné tempo nárastu Dolnosliezske ,0 % ,1 % 0,1 % 4,1 % Kujavsko-pomorske ,0 % ,7 % -0,3 % 3,0 % Lubelske ,0 % ,9 % -1,1 % 3,0 % Lubuske ,0 % ,3 % -0,7 % 3,1 % Łódzke ,0 % ,2 % 0,2 % 4,0 % Małopolske ,0 % ,4 % 0,4 % 4,3 % Mazoviecke ,0 % ,5 % 4,5 % 6,1 % Opolske ,0 % ,3 % -0,7 % 2,6 % Podkarpacke ,0 % ,8 % -0,2 % 3,4 % Podlaske ,0 % ,3 % 0,3 % 3,6 % Pomorske ,0 % ,5 % -0,5 % 3,9 % Sliezske ,1 % ,2 % -1,9 % 3,0 % Świętokrzyske ,0 % ,7 % -0,3 % 4,0 % Varmińsko-mazurske ,0 % ,8 % -0,2 % 3,5 % Wielkopolske ,0 % ,3 % 1,3 % 4,8 % Zachodniopomorske ,0 % ,0 % -1,0 % 3,1 % Poľsko % % 0,0 % 4,1 % Regionálne rozdiely 6,9-9, HDP MAX / HDP MIN) Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS, NBP. Najrýchlejší nárast z hľadiska hodnoty HDP v analyzovanom období bol zaznamenaný v Mazovieckom vojvodstve (ročný nárast HDP: 6,1 %), ktorého podiel na tvorení HDP Poľska vzrástol zo 17,0 % v roku 1995 na 21,5 % v roku V rovnakom období sa podiel Sliezskeho vojvodstva na tvorbe HDP 7 V roku 2008 kurz 1 EUR = 3,5166 PLN 8 Kurz EUR sa vo vzťahu k PLN formoval na hodnote okolo 4 PLN za 1 EUR. Ak by sa hodnota EUR formovala na podobnom stupni (t.j. Okolo 4 PLN za 1 EUR) v roku 2008 t.j. v rokoch , tak takto ponímaný HDP na obyvateľa v Sliezskom vojvodstve by bol okolo 4000 EUR/obyvateľa. Regionálne rozdiely v HDP na obyvateľa medzi Žilinským krajom a Śląskym krajom by vzrástli na 1,23. Priemerné ročné tempo nárastu HDP na obyvateľa v Sliezskom vojvodstve by sa znížilo z 4,9 % na 3,8 %. 9

10 Poľska znížil z 15,1 % v roku 1995 na 13,2 % v roku Do okruhu regiónov, ktoré prispeli k nárastu HDP Poľska v rokoch patria okrem Mazovieckeho vojvodstva aj Wielkopolske vojvodstvo (tempo rastu: 4,8 %) a Małopolske vojvodstvo (tempo rastu: 4,3 %). Všetky tri uvedené vojvodstvá, t.j. Małopolske, Sliezske a Wielkopolske, tvoria viac ako polovicu poľského HDP. Analýza podielu HDP, tvoreného poľskými regiónmi, poukazuje aj na narastajúce rozdiely v regionálnom rozvoji (viď. tabuľka č. 4). V roku 1995 pomer medzi absolútnou hodnotou HDP vytvorenou v Mazovieckom vojvodstve (najvyššie hodnoty HDP) a hodnotou HDP vytvorenou v Podlaskom vojvodstve (najnižšia hodnota HDP) predstavoval 6,9. V roku 2008 bol pomer medzi HDP Mazowieckeho vojvodstva (najvyššia hodnota HDP) a Lubuskeho vojvodstva (najnižšia hodnota HDP) už 9,5. Pokles hospodárskeho významu Sliezskeho vojvodstva, nameraného týmto spôsobom ukazuje, že pomer HDP Mazovieckého vojvodstva a pomer HDP Sliezskeho vojvodstva predstavoval v roku ,1, zatiaľ čo v roku 2008 to bolo už 1,6. Z toho vyplýva, že v prvých rokoch ekonomickej transformácie Sliezskeho vojvodstva bol jeho potenciál porovnateľný s potenciálom najbohatšieho regiónu Poľska, t.j. Mazovieckym vojvodstvom. Avšak v analyzovanom období bol jeho potenciál značne oslabený. Konkurencieschopnosť Žilinského samosprávneho kraja vyjadrená v kategórii regionálneho HDP je vo vzťahu k ostatným krajom Slovenskej republiky v rokoch výrazne posilnená. Tento priaznivý trend, teda vysoké tempo rastu HDP, je v Žilinskom kraji viditeľný aj pri porovnávaní rastu HDP Slovenska, ako aj jeho ostatných regiónov (viď. tabuľka č. 5). Tabuľka č. 5: HDP podľa jednotlivých regiónov Slovenska v rokoch (reálne ceny z roku 1995) Kraje HDP HDP Podiel (%) Podiel (%) (mln EUR) (mln EUR) Nárast podielu Ročné tempo Bratislavský kraj ,7 % ,2 % 1,5 % 4,1 % Trnavský kraj ,2 % ,9 % 0,7 % 4,1 % Trenčiansky kraj ,6 % ,1 % -0,6 % 3,2 % Nitriansky kraj ,4 % ,1 % -0,3 % 3,4 % Žilinský kraj ,4 % ,2 % 0,9 % 4,3 % Banskobystrický kraj ,2 % ,1 % -1,1 % 2,7 % Prešovský kraj ,2 % ,7 % -0,5 % 3,2 % Košický kraj ,3 % ,8 % -0,5 % 3,3 % Slovenská republika % % 0,0 % 3,6 % Rozdiely 2,7-3, Zdroj: Databáza regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky. Najrýchlejšie, z hľadiska hodnoty HDP, sa v analyzovanom období rozvíjal Žilinský kraj (priemerný ročný nárast 4,3 %), zvyšujúc podiel v tvorení HDP krajiny z 10,4 % v roku 1995 na 11,2 % v roku Vyšší, ako priemerný rast HDP na Slovensku, bol charakteristický už iba pre tieto regióny Slovenska: Bratislavský a Trnavský kraj (v oboch prípadoch, priemerný ročný rast predstavoval 4,1 %). Tieto tri regióny Slovenska, t.j. Bratislavský, Žilinský a Trnavský kraj tvoria takmer polovicu HDP Slovenska 10

11 (49,2 %). Rýchly hospodársko ekonomický rast týchto krajov je dôsledkom dynamického prílivu zahraničných investorov, najmä v priemyselnej výrobe, t.j. automobilovom a elektrotechnickom priemysle. Analýza hodnoty HDP vytvorenej jednotlivými regiónmi Slovenska taktiež poukazuje na rastúce, aj keď v menšej miere ako v Poľsku, rozdiely v ekonomicko - hospodárskom rozvoji týchto regiónov (viď. tabuľka č. 5). V roku 1995 pomer medzi absolútnou hodnotou HDP Bratislavského kraja (najvyššia hodnota) a absolútnou hodnotou HDP Prešovského kraja (najmenšia hodnota) predstavoval 2,7. V roku 2008 pomer medzi Bratislavským krajom a Prešovským krajom predstavoval 3,0. Zvýšenie ekonomicko - hospodárskeho významu Žilinského kraja, vyjadreného týmto spôsobom ukazuje, že pomer rozdielu medzi HDP Bratislavského kraja a HDP Žilinského kraja poklesol z 2,4 v roku 1995 na 2,3 v roku Odvetvová štruktúra podľa pridanej hodnoty Analýza presunu odvetvovej štruktúry ekonomiky v Sliezskom vojvodstve 9 naznačuje, že v rokoch sa v zásade účasť všetkých (okrem dvoch odvetví) druhov ekonomickej aktivity na tvorbe hrubej pridanej hodnoty regiónu nezmenila 10. Dve odvetvia, ktorých podiel sa na tvorbe hrubej pridanej hodnoty (HPH) regiónu významne zväčšil, boli: ťažba nerastných surovín a realitné a podnikateľské služby. Podiel baníctva na tvorbe HPH regiónu v priebehu rokov poklesol až o 6,5 %, zatiaľ čo podiel realitných a bankových služieb vzrástol o 4,4 %. V súčasnej dobe najväčší podiel na tvorbe HPH v Sliezskom vojvodstve majú odvetvia priemyselnej výroby (21,5 %), veľkoobchod a maloobchod (18,1 %), sprostredkovanie nehnuteľností a podnikateľské služby (14,4 %). Aj naďalej má významný podiel ťažba nerastných surovín (9 %). 9 Určenej na základe jednotlivých hospodárskych aktivít, ktoré sa podielali na tvorbe hrubej pridanej hodnoty 10 V prípade týchto ekonomických aktivít, zmeny ich podielu na tvorbe hrubej pridanej hodnoty Sliezskeho vojvodstva sa pohybovali na stupnici od: - 1,4 % do + 1,5 % 11

12 Tabuľka č. 6: Odvetvová štruktúra Sliezskeho vojvodstva a Žilinského kraja a jej zmeny, ktoré sú vyjadrené na základe účasti jednotlivých hospodárskych odvetví pri tvorbe HPH jednotlivých krajov. Podiel hospodárského odvetvia na tvorení pridanej hodnoty bez DPH Hospodásrke odvetvia Sliezske vojvodstvo Žilinský kraj zmena % 1995 % 2008 zmena Poľnohospodárstvo a rybolov 2,4 % 1,0 % -1,4 % 5,9 % 2,7 % -3,2 % Baníctvo 15,4 % 9,0 % -6,5 % 0,3 % 0,2 % -0,1 % Priemysel 20,0 % 21,5 % 1,5 % 30,5 % 26,6 % -4,0 % Výroba energie, zabezpečenie 4,1 % 2,7 % -1,4 % pitnej vody a plynu 2,2 % 4,3 % 2,1 % Stavebníctvo 7,8 % 7,0 % -0,8 % 6,1 % 15,9 % 9,8 % Veľkoobchod a maloobchod 17,0 % 18,1 % 1,1 % 12,3 % 14,7 % 2,5 % Hotely a reštaurácie 0,9 % 1,2 % 0,2 % 2,0 % 1,4 % -0,6 % Doprava a zásobovanie 6,1 % 5,5 % -0,6 % 10,7 % 6,1 % -4,6 % Finančné služby 2,2 % 3,6 % 1,4 % 3,8 % 2,6 % -1,1 % Realitné a podnikateľské služby 10,0 % 14,4 % 4,4 % 12,2 % 11,7 % -0,40 % Verejná správa 3,9 % 4,6 % 0,7 % 3,7 % 3,8 % 0,2 % Vzdelanie - školstvo 3,8 % 3,9 % 0,2 % 4,2 % 3,7 % -0,5 % Zdravotníctvo a sociálnu 2,5 % 3,8 % 1,2 % starostlivosť 4,4 % 3,8 % -0,7 % Komunálne služby a iné 3,9 % 3,8 % -0,1 % 1,8 % 2,6 % 0,7 % SPOLU 100 % 100 % % 100 % - Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS, NBP, Databázy regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky Dynamickejšie zmeny v ekonomickej štruktúre, vzhľadom na príspevok k tvorbe HPH, boli zaznamenané v Žilinskom kraji 11. Najväčšie zmeny, ktoré mali vplyv na tvorbu HPH v Žilinskom kraji v rokoch , boli zaznamenané v hospodárskych odvetviach: stavebníctvo (rast podielu o 10 %), doprava a zásobovanie (pokles podielu o 5 %), priemyselná výroba (pokles podielu o 4 %), poľnohospodárstvo (pokles podielu o 3 %). Medzi najväčšie odvetvia z hľadiska účasti na tvorbe HPH v roku 2008 patria: priemyselná výroba (27 %), stavebníctvo (16 %), veľkoobchod a maloobchod (15 %), sprostredkovanie nehnuteľností a podnikateľské služby (12 %). Význam v ekonomickej štruktúre Žilinského kraja, vzhľadom na podiel na tvorbe hrubej pridanej hodnote, stratila doprava a zásobovanie (pokles podielu z 11 % na 6 %). Významné rozdiely vo vývojových trendoch Sliezskeho vojvodstva a Žilinského kraja môžu byť viditeľné v syntetickom prístupe k pridanej hodnote vytvorenej hlavnými sektormi ekonomiky, akými sú poľnohospodárstvo, priemysel a služby. Ako sme znázornili v tabuľke č. 7, v prípade oboch regiónov v rokoch došlo k výraznym rozdielom v štruktúre pridanej hodnoty. Sliezsky kraj zaznamenal pokles podielu priemyslu na tvorbe pridanej hodnoty zo 47,31 % na 40,10 %, t.j. o 7,21 %, čo bolo spojené s reštrukturalizáciou tradičných priemyselných odvetví. Takmer totožný rozsah zmien v priemyselnom sektore, aj keď sa jednalo o opačný trend ako v Sliezskom vojvodstve, bol zaznamenaný v Žilinskom kraji. Podiel priemyselného sektora v tvorbe pridanej hodnoty v 11 Z hľadiska počtu ekonomických aktvít, ktorých sa týkali zmeny a taktiež percentuálnej stupnice zmien vo vzťahu k Sliezskemu vojvodstvu. 12

13 Žilinskom kraji sa zvýšil o 7,84 %, t.j. z 39,12 % na 46,96 %, čo je priamo spojené s rozvojom automobilového priemyslu a stavebníctva v tejto oblasti. K podobným zmenám, ale opačného charakteru, došlo aj v sektore služieb. Podiel sektora služieb na tvorbe pridanej hodnoty, v Sliezskom vojvodstve, vzrástol z 50 % na takmer 59 %. V Žilinskom kraji podiel sektora služieb, v rokoch , poklesol o 4,6 %, čiže z takmer 55 % na niečo okolo 50 %. Tabuľka č. 7: Hlavné hospodárske odvetvia v Sliezskom a Žilinskom kraji v rokoch 1995 a 2008 (podiel na tvorbe hrubej pridanej hodnoty) Sliezske vojvodstvo Žilinský kraj Sektory zmena zmena Poľnohospodárstvo* 2,38 % 1,00 % -1,38 % 5,91 % 2,67 % -3,24 % Priemysel** 47,31 % 40,10 % -7,21 % 39,12 % 46,96 % 7,84 % Služby*** 50,31 % 58,90 % 8,59 % 54,97 % 50,37 % -4,60 % *poľnohospodárstvo zahŕňa: roľníctvo a rybolov (por. tabuľka č. 6 i 7) **priemysel zahŕňa: ťažbu, spracovateľksý priemysel, výrobu elektriny, vody a plynu, stavebníctvo (por. tabuľka č. 6 a 7) ***služby zahŕňajú: veľkoobchod a maloobchod, ubytoavnie a stravovanie, dopravu, finančné služby, sprestredkovanie nehnuteľností a podnikateľské služby, verejnú správu, školstvo, zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, komunálne služby, domácnosti so zamestnancami Zdroj: výpočty podľa: Banku Danych Lokalnych GUS, NBP, Databázy regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky. 1.3 Investície Vývoj HDP regiónu vo veľkej miere závisí od rozsahu a druhu investícií. V tomto ohľade investičné náklady spojené s verejným a súkromným sektorom v Sliezskom vojvodstve, v rokoch , predstavovali okolo 12 % zo všetkých investičných nákladov v Poľsku. Na podobnej úrovni sa, vo vzťahu k celkovej investičnej hodnote na Slovensku, vyvíjala hodnota investičných nákladov aj v Žilinskom kraji (v rokoch 2008 podiel predstavoval 11,3 %). Rozdiely medzi analyzovanými regiónmi v štruktúre investičných nákladov sa týkajú, medzi iným, i ekonomických sektorov, v ktorých bol investovaný kapitál. V prípade Žilinského kraja, v rokoch , poklesol podiel investičných nákladov v sektore služieb z 54,15 % na 48,47 %, avšak v priemyselnom sektore bol zaznamenaný nárast z 43,11 % v roku 1995, na 47,73 % v roku V Sliezskom vojvodstve bola situácia diametrálne odlišná. Nárast z 37,18 % na 43,12 % zaznamenal sektor služieb. Pokles bol zaznamenaný v priemyselnom sektore, ktorý poklesol z 53,14 % na 47,30 % (viď. tabuľka č. 8). 13

14 Tabuľka č. 8: Štruktúra investičných nákladov v Sliezskom vojvodstve a Žilinskom kraji podľa ekonomických sektorov v rokoch 1995 a Kategórie Investičný podiel SLK vo vzťahu k investíciám v PL v roku 1995 Investičný podiel SLK vo vzťahu k investíciám v PL v roku 2008 Investičný podiel SLK vo vzťahu k investíciám v PL v roku 2009 Investičný podiel ŽK vo vzťahu k investíciám v SR v roku 1995 Investičný podiel ŽK vo vzťahu k investíciám v SR v roku 2008 Poľnohospodárstvo* 9,68 % 8,58 % b.d. 2,74 % 3,80 % Priemysel** 53,14 % 48,30 % b.d. 43,11 % 47,73 % Služby*** 37,18 % 43,12 % b.d. 54,15 % 48,47 % Investičný podiel regiónu vo vzťahu k celkovým investíciám daného štátu 12,6 % 12,0 % 13,0 % 11,5 % 11,3 % *poľnohospodárstvo zahŕňa: roľníctvo a rybolov (por. tabuľka č. 6 i 7) **priemysel zahŕňa: ťažbu, spracovateľksý priemysel, výrobu elektriny, vody a plynu, stavebníctvo (por. tabuľka č. 6 a 7) ***služby zahŕňajú: veľkoobchod a maloobchod, ubytoavnie a stravovanie, dopravu, finančné služby, sprestredkovanie nehnuteľností a podnikateľské služby, verejnú správu, školstvo, zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, komunálne služby, domácnosti so zamestnancami Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS, NBP, Databázy regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky. Detailná analýza investičných nákladov v oboch regiónoch (viď. tabuľka č. 9) ukazuje, že v prípade Sliezskeho vojvodstva, v rokoch , došlo k presunutiu veľkosti investičných nákladov v jednotlivých odvetviach. Investičné náklady v roku 1995 boli vynaložené hlavne v sektoroch spojených s ťažbou nerastných surovín, priemyselnou výrobou a finančnými službami. V roku 2008 si aj naďalej vysokú pozíciu v investovaní kapitálu udržalo baníctvo a finančné služby. Na ďalších miestach sa, vzhľadom na veľkosť investičného kapitálu, umiestnilo stavebníctvo a sprostredkovanie nehnuteľností spolu s podnikateľskými službami. Pre posledný sektor bolo v období charakteristické najvyššie ročné tempo rastu investičných nákladov, ktoré vynášalo 16 %. V rokoch v Žilinskom kraji, v porovnaní so Sliezskym vojvodstvom, nedošlo k žiadným významným posunom v štruktúre investičných nákladov. Rovnako v roku 1995, ako aj v roku 2008 medzi štyri hlavné sektory, ktorých podiel v investičných nákladoch bol najvyšší, patria: priemyselná výroba; výroba a dodávka elektrickej energie, vody a plynu; doprava a zásobovanie; realitné a podnikateľské služby. Najväčšie tempo nárastu investičného kapitálu bolo zaznamenané v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti (tempo ročného rastu 12 %). V niekoľkých odvetviach bol zaznamenaný pokles investičného kapitálu a to najmä v ťažbe nerastných surovín (-9 %), finančné služby (-8 %) a vzdelanie školstvo (-5 %), (viď. tabuľka č. 9). Pri priamom porovnaní veľkosti investičných nákladov v roku 2008, v oboch analyzovaných regiónoch, je viditeľné, že hodnota investičných nákladov v tomto období bola v Sliezskom vojvodstve 5-násobne vyššia ako v Žilinskom kraji. 14

15 Tabuľka č. 9: Investičné náklady v Sliezskom vojvodstve a Žilinskom kraji podľa jednotlivých druhov odvetví v rokoch 1995 a Hospodárske odvetvia 1995 Investičné náklady v mln. PLN Štruktúra % Sliezske vojvodstvo 2008 Investičné náklady v mln PLN (reálna hodnota podľa reálnych cien z roku 1995) Štruktúra % Ročné tempo 1995 Investičné náklady v mln. EUR Štruktúra % Žilinský kraj 2008 Investičné náklady v mln EUR (reálna hodnota podľa reálnych cien z roku 1995) Štruktúra % Ročné tempo Poľnohospodárst vo a rybolov 731 9,7 % ,6 % 5 % 14,8 2,7 % 31,6 3,8 % 6 % Baníctvo ,9 % ,8 % 5 % 7,5 1,4 % 2,2 0,3 % -9 % Priemysel ,1 % ,6 % 1 % 135,4 25,2 % 264,8 31,8 % 5 % Výroba energie, zabezpečenie pitnej vody a 292 3,9 % 602 4,0 % 6 % 60,3 11,2 % 96,1 11,6 % 4 % plynu Stavebníctvo 625 8,3 % ,8 % 8 % 28,9 5,4 % 34,0 4,1 % 1 % Veľkoobchod a maloobchod 54 0,7 % 102 0,7 % 5 % 37,0 6,9 % 56,1 6,7 % 3 % Hotely a reštaurácie 600 7,9 % 702 4,6 % 1 % 3,3 0,6 % 7,8 0,9 % 7 % Doprava a zásobovanie 230 3,0 % 176 1,2 % -2 % 89,4 16,6 % 135,5 16,3 % 3 % Finančné služby ,3 % ,3 % 7 % 34,6 6,4 % 12,2 1,5 % -8 % Realitné a podnikateľské 226 3,0 % ,3 % 16 % 91,1 16,9 % 129,3 15,5 % 3 % služby Verejná správa 151 2,0 % 301 2,0 % 5 % 25,8 4,8 % 44,2 5,3 % 4 % Vzdelanie - školstvo 211 2,8 % 302 2,0 % 3 % 7,2 1,3 % 3,6 0,4 % -5 % Zdravotníctvo a sociálna 335 4,4 % 924 6,1 % 8 % 3,2 0,6 % 14,6 1,8 % 12 % starostlivosť SPOLU % % 6 % 538,2 100 % 831,9 100 % 3 % Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS, Databázy regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky. 1.4 Priame zahraničné investície Priame zahraničné investície (PZI) sú často vnímané ako faktor, ktorý urýchľuje reštrukturalizačné procesy a rozvoj hospodárstva miest a regiónov. Avšak PZI nie je iba formou finančných prevodov, ale sú to aj vedomosti a obchodné normy. Zahraničné investície prispievajú k vytváraniu kooperatívnych vzťahov s miestnymi podnikateľmi a technologických efektov typu "spill over 12. V prípade Poľska a Sliezskeho vojvodstva hrajú PZI dôležitú úlohu rovnako pri privatizácii, ako aj pri vytváraní nových podnikateľských subjektov. Účinne konkurencieschopný región, je taký región, v ktorom je úroveň 12 Wojnicka, E. (1999), Bezpośrednie inwestycje zagraniczne w procesie prywatyzacji gospodarki polskiej. Instytut Badań nad Gospodarką Rynkową, Gdańsk, str

16 ľudského poznania chápaná ako schopnosť rýchleho zachytenia potrieb a schopnosť správať sa inovatívnym spôsobom, čo prispieva k tvorbe štrukturálnych výhod pre lokalizovanie priamych zahraničných investícií 13. V Poľsku sú pre investorov najlukratívnejšie práve tieto vojvodstvá: Sliezske, Mazoviecke a Wielkopolske. V 90 - tych rokoch 14 Sliezske vojvodstvo prilákalo okolo 10 % investorov, t.j. viac ako 12 mld PLN z celkového prílevu zahraničných investícií do Poľska 15. V rokoch tento príliv predstavoval 29,2 mld PLN, t.j. približne 7 mld EUR, čo bolo iba 5,1 % z celkovej hodnoty priamych zahraničných investícií, ktoré boli v tomto období v Poľsku zainvestované (viď. tabuľka č. 10). Tabuľka č. 10: Príliv PZI do Sliezskeho vojvodstva a Žilinského kraja v rokoch (mln PLN, mln EUR) Kategórie Spolu Ročný obrat Sliezske vojvodstvo [mln PLN] ,9 % Sliezske vojvodstvo [mln EUR] ,3 % Poľsko [mln PLN] ,2 % Poľsko [mln EUR] ,9 % Podiel SZV na PZI [%] 7,2 % 8,5 % 4,8 % 4,4 % 4,4 % 1,7 % 5,1 % -25,3 % Žilinský kraj [mln EUR] ,4 % Slovensko [mln EUR] ,5 % Podiel ŽK na PZI [%] 4,3 % 4,4 % 4,4 % 5,6 % 6,9 % 6,1 % 5,6 % 7,2 % Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS, Databázy regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky. Príťažlivosť Sliezskeho vojvodstva, ako miesta pre lokáciu priamych zahraničných investícií, potvrdzujú údaje, ktoré sa týkajú počtu podnikov so zahraničným kapitálom v danom regióne. Na Sliezsku je lokalizovaných 9 % zahraničných investorov tohto druhu. V rokoch bola nepriaznivým trendom Sliezskeho vojvodstva nízka miera lokácie nových podnikov so zahraničným kapitálom ( t.j. 3,1 % ročne), čo je viac ako 2 - násobne menej ako v celom Poľsku (6,5 % ročne) a asi 3 - násobne menej ako v Mazovieckom vojvodstve, ktoré je lídrom v získavaní priamych zahraničných investícií v Poľsku. Pokiaľ ide o investičnú atraktivitu patrí Sliezsku, v súlade s priebežnou správou Inštitútu pre hospodársky výskum 16, prvé miesto spomedzi všetkých ostatných regiónov v krajine. Obzvlášť silné postavenie Sliezska, vo vzťahu k ostatným oblastiam krajiny, v investičnej atraktivite spočíva v týchto kritériach: zdroje a náklady na pracovnú silu (prvé miesto), hospodárska infraštruktúra (prvé miesto), sociálna infraštruktúra (prvé miesto), 13 Markowski, T. (1996), Od konkurencji zasobów do konkurencji regionów [in:] Regionalne i lokalne uwarunkowania i czynniki restrukturyzacji gospodarki Polski. Wzrost konkurencyjności regionów. Friedrich Ebert Stiftung, Łódź, str Roky Drobniak, A. (2003), FDI in Upper Silesia - Experience and Lessons [in:] Restructuring Regional and Local Economics [ed.] G. Blazyca. Ashgate, London, str Atrakcyjność inwestycyjna województw i podregionów Polski. Instytut Badań nad Gospodarką Rynkową, Gdańsk

17 nákupný potenciál (druhé miesto), hospodárska infraštruktúra (druhé miesto). V rámci štúdie investičnej atraktivity Sliezskeho regiónu v produktívnej činnosti boli oveľa nižšie ohodnotené také kritéria ako: všeobecná bezpečnosť (posledné, šestnáste miesto spomedzi ostatných vojvodstiev), aktivita vojvodstva voči investorom (šieste miesto spomedzi vojvodstiev), dopravná dostupnosť (štvrté miesto spomedzi vojvodstiev). Vysokú investičnú atraktivitu Sliezskeho vojvodstva potvrdili aj jeho pozície v rebríčku hodnotení IbnGR, na ktorých sa umiestnili jeho subregióny. V prvej päťke subregiónov s najvyššou investičnou atraktivitou pre priemyselnú činnosť boli tieto tri: Katovicky subregión (1. miesto), Rybnicky subregión (2. miesto), Bielsky subregión (5. miesto). Vysoká pozícia uvedených subregiónov vyplýva z: veľkého počtu kvalifikovaných pracovníkov, absolventov a nezamestnaných, veľkého počtu stavebných pozemkov, ako aj veľkej aktivity investorov, rozvinutej dopravnej siete spojenej s vysokou hustotou cestnej infraštruktúry, dostupnosťou západnej hranice a taktiež rozvinutým dopravným a logistickým sektorom, veľkého počtu firiem so zahraničným kapitálom, malého podielu chránených území. Ako slabé stránky, ktoré zhoršujú investičnú atraktivitu uvedených subregiónov autori správy uvádzajú: vysoké mzdy spojené s nadpriemernými nákladmi na prácu, vysokú úroveň kriminality spojenú s nízkym počtom vyriešených prípadov. V prípade subregiónov Sliezskeho vojvodstva je o niečo slabšia ich pozícia vzhľadom k investičnej atraktivite služieb. Všetky tri vymenované subregióny, vzhľadom k skúmanej oblasti, sa umiestnili na nasledujúcich troch miestach: Katovicky subregión (3. miesto), Bielsky subregión (9. miesto), Rybnicky subregión (11. miesto). Ešte nižšie boli ohodnotené subregióny Sliezskeho vojvodstva z hľadiska ich atraktivity v pokročilej technológii. Katovicky subregión sa umiestnil na 7. mieste, zatiaľ čo Bielsky subregión sa umiestnil na 11. mieste. Slabá pozícia subregiónov v skúmanej oblasti je podľa autorov správy výsledkom vysokej úrovne emisií v životnom prostredí (t.j. kanalizačný odpad, prach a plyny), v spojení s nízkym percentom chránených oblastí a vysokou úrovňou kriminality. Slabé ukazovatele Sliezskeho vojvodstva sú z hľadiska ich investičnej atraktivity obzvlášť nevýhodné pre lokalizáciu investícií, z odvetví moderných technológií, takých ako: ITO (Information Technology Outsourcing), R & D (Research and Development) a tiež v oblasti moderných služieb ako BPO (Business Proces Outsourcin) a SSC (Shared Service Center). 17

18 Žilinský kraj je, pre zahraničných investorov, tiež možné považovať za atraktívny v porovnaní s ostatnými oblasťami Slovenska. V rokoch Žilinský kraj prilákal okolo 7,8 mld EUR priamych zahraničných investícií. To znamená, že v tom istom období to bola vyššia hodnota priamych zahraničných investícií ako v Sliezskom vojvodstve (okolo 7,1 mld EUR). Analyzované regióny sa dynamikou prílivu priamych zahraničných investícií značne líšia. V prípade Žilinského kraja ročné tempo prílivu priamych zahraničných investícií predstavovalo viac ako 32 %. Napriek tomu tempo Sliezskeho vojvodstva nadobudlo negatívny charakter a predstavovalo okolo 23 % (viď. tabuľka č. 10). Príliv zahraničného kapitálu do Sliezskeho vojvodstva bol v roku 1996 vo veľkej miere podmienený zriadením Katovickej špeciálnej ekonomickej zóny (ďalej len KSEZ). KSEZ je zóna, ktorá je rozptýlená, čo znamená, že je rozdelená do štyroch oblastí: Glivicka zóna, Sosnoviecko-Dąbrovska, Tyska a Jastrzębio - Źorska. Do jednotlivých zón KSEZ patria aj sektory v Czestochovej a Bielsko-Białej. Celkovo KSEZ zaberá hektárov, vo viac ako 35-tich miestach v Sliezskom vojvodstve. KSEZ je spomedzi poľských špeciálnych ekonomických oblastí vnímaná ako líder. Zatiaľ prilákala asi 170 podnikateľských subjektov. Tieto firmy investovali celkovo viac ako 3,5 mld EUR a vytvorili okolo nových pracovných miest. Najväčšie investície v KSEZ sú: automobilová spoločnosť General Motors, talianska investícia Fiat-GM Powertrain Poľsko, japonská investícia Isuzu Motors, americká investícia Delphi Automotive Systems (súčiastky pre automobilový priemysel), španielska investičná firma Roca (sanitárne zariadenia), americký investor sklárne typu "float" (viac ako 150 mln EUR), Guardian japonská investícia NGK Ceramics - výroba keramických filtrov používaných v automobilovom priemysle (viac ako 300 mln EUR). Okrem automobilových firiem majú najväčší podiel na investíciach v KSEZ firmy z hutníckeho priemyslu, stavebníckeho priemyslu, strojárenskej a elektronickej výroby. KSEZ nie je iba miestom, na ktorom veľkí investori investovali svoj kapitál, ale je to tiež miesto pre tuzemských investorov. Okrem týchto hlavných zahraničných investorov investovali svoj kapitál v Sliezskom vojvodstve aj spoločnosti ako: Nationale Nederlanden Group (bankovníctvo a poisťovacie služby), South African Breweries (pivovary), PepsiCo a Heineken (potraviny a nápoje), Alpha (obaly), OBI a Metro AG (maloobchod a veľkoobchod), Statoil a BP (čerpacie stanice), Saint Gobain (výroba skla), ABB (elektrotechnický priemysel), Alstom (doprava), ProLogis (logistika), Accelor Mital (hutnícky priemysel). V prípade Slovenska majú spôsoby ako prilákať zahraničných investorov iný charakter ako v Poľsku, medzi iným aj vo vzťahu k špeciálnym ekonomickým zónam. Zvyšovanie investičnej atraktivity je vykonávané hlavne prostredníctvom priamej finančnej podpory Ministerstva hospodárstva Slovenská republiky vo forme: dotácií pre obce a mestá na financovanie mestskej infraštruktúry súvisiacej s rozvojom určitých priemyselných zón, oslobodenia od dane z príjmov, ktoré sa týka konkrétneho investora, dotácie na investorom novovytvorené pracovné miesta, dotácie na nákup trvalého majetku alebo finančných aktív (nehmotného majetku), 18

19 predaja alebo poskytnutia dlhodobých aktív (napr. pôdy) a taktiež predaja dlhodobého majetku za nižšiu cenu. Sprostredkovateľom v rokovaniach investora s obcami, či mestami v mene Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky je Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu - SARIO. Dôležité faktory, ktoré zvyšujú investičnú atraktivitu Slovenska sú: jednotný daňový systém (daňová sadzba vo výške 19 %), nulová daň z dividend a obchodovanie v Eurozóne. V Žilinskom kraji sú, v rámci štátnej pomoci zahraničným investorom, podporované spoločnosti z odvetví: automobilového priemyslu, napr. KIA MOTORS SLOVAKIA 17 (Žilina), PYEONG HWA AUTOMOTIVE (Žilina), Hyundai HYSCO (Žilina), ARVIN MERITOR (Kysucké Nové Mesto), Miba Sinter (Dolný Kubín), Johnson Controls International (Námestovo), Volkswagen (Martin); strojárenskeho priemyslu, napr. DHOLLANDIA (Bytča), SVETOM METAL FACTORY (Bytča), Kendrion-Ferrex (Čadca), INA Kysuce (Kysucké Nové Mesto), Liptovské strojárne plus (Liptovský Mikuláš), Bliss - Bret (Liptovský Mikuláš), UTILUX (Dolný Kubín), EBECO (Tvrdošín), Viena International (Martin), GGB Slovakia (Martin), MAR SK (Martin), MONEDA (Turčianske Teplice); elektrotechnického priemyslu, napr. Panasonic Electronic Devices (Tvrdošín), XPS SLOVAKI (Tvrdošín), ELKOND HHK (Tvrdošín), HYDAC ELECTRONIC (Tvrdošín), ALADIN LUX (Žilina), TECWINGS SLOVAKIA (Liptovský Mikuláš), PUNCH TECHNICS (Liptovský Mikuláš), CRTelektronic (Liptovský Mikuláš); papierníckeho priemyslu, napr. Metsä Tissue (Žilina), MONDI Business Paper SCP (Ružomberok), Mondi Packaging (Ružomberok); drevarenského a nábytkárskeho priemyslu, napr. Swedwood Slovakia (Liptovský Mikuláš), RETTENMEIER TATRA TIMBER (Liptovský Mikuláš), SLOVLEPEX (Dolný Kubín), Aldima (Turčianske Teplice); textilného, garbiarského a obuvníckeho priemyslu, napr. BEL AMI Slovensko (Čadca), DEN (Čadca), Vatter Slovakia (Čadca), ENRICO (Ružomberok), TATRA LEDER (Liptovský Mikuláš), SlovTan (Liptovský Mikuláš), ECCO Slovakia (Martin); informačno komunikačných technológií, napr. SIEMENS Program and System Engineering (Žilina); potravinárskeho priemyslu, napr. POPPER Brewery (Bytča), GELIMA (Liptovský Mikuláš), LIPTOVSKÁ MLIEKÁREŇ (Liptovský Mikuláš), Slovenské pramene a žriedla (Turčianske Teplice). Podľa slovenského zákona o investičnej pomoci, platného od roku , je pomoc Slovenskej republiky pri získavaní zahraničných investorov zameraná najmä na: investičné projekty spojené s 17 Keď sa lokalizovali závody KIA v Žiline, Vláda Slovenskej republiky vyšla investorovi v ústrety formou: priamej verejnej pomoci vo výške 170 mln Sk, čo je približne 15 % z investičného kapitálu, a to ukončením výstavby diaľnice D1, (cena okolo 700 mln EUR), modernizáciou Žilinského letiska, výstavbou nových bytov pre osoby, ktoré riadia danú spoločnosť 19

20 rozšírením pôsobnosti priemyselnej výroby, technologické centrá, centrá strategických služieb a na komplexné turistické služby. Prístup k štátnej pomoci je definovaný v zákone stanovenými podmienkami, ktoré okrem iného zohľadňujú druh a rozsah projektu a mieru nezamestnanosti v danej oblasti. Štát preferuje investície do odvetví moderných technológií a tiež takých, pre ktoré je charakteristická vyššia pridaná hodnota. 1.5 Výdavky na výskum a vývoj Formovanie výdavkov spojených s výskumom a vývojom v Poľsku, sa nevyhnutne spája s vysokou úrovňou ich priestorovej polarizácie (viď. tabuľka č. 11). Výdavky na výskum a vývoj (ďalej len V+V) sa kumulujú hlavne v týchto troch vojvodstvách: Mazovieckom, Małopolskom a Wielkopolskom, čo predstavuje okolo 2/3 (t.j. 63 %) všetkých finančných prostriedkov, ktoré sú na V + V v Poľsku vyčlenené. Tabuľka č. 11: Náklady na V+V v poľských vojvodstvách (mln PLN) Vojvodstvá Náklady Poľsko = 100 Náklady Poľsko = 100 Nárast Ročné tempo výdavkov Dolnosliezske 313,0 7 % 457,4 6 % 6,6 % 4,9 % Kujavsko-pomorske 124,3 3 % 129,4 2 % 2,2 % 0,5 % Lubelske 147,9 3 % 239,9 3 % 8,0 % 6,2 % Lubuske 38,0 1 % 28,2 0 % -2,0 % -3,6 % Łódzke 290,9 6 % 424,7 6 % 6,6 % 4,8 % Małopolske 437,4 9 % 895,3 12 % 11,2 % 9,4 % Mazoviecke 2 163,8 45 % 3 322,1 43 % 7,3 % 5,5 % Opolske 42,3 1 % 40,4 1 % 1,1 % -0,6 % Podkarpacke 122,9 3 % 177,4 2 % 6,4 % 4,7 % Podlaske 36,3 1 % 74,7 1 % 11,3 % 9,4 % Pomorske 204,9 4 % 398,2 5 % 10,5 % 8,7 % Sliezske 389,6 8 % 609,2 8 % 7,5 % 5,7 % Śviętokrzyske 21,2 0 % 92,2 1 % 22,1 % 20,1 % Varmińsko-mazurske 56,9 1 % 80,6 1 % 6,2 % 4,4 % Vielkopolske 337,3 7 % 611,5 8 % 9,5 % 7,7 % Západopomorske 69,3 1 % 125,2 2 % 9,5 % 7,7 % Poľsko 4 796,1 100 % 9 714,2 100 % 11,0 % 9,2 % Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS Výdavky na VaV v Sliezskom vojvodstve sú veľmi podobné ako výdavky vo Wielkopolskom vojvodstve, ale v prepočte na jedného obyvateľa je to iba 160 zł/osobu. Táto hodnota je stále nízka v porovnaní s celopoľským priemerom, ktorý je 202 zł/osobu a tiež v porovnaní s Wielkopolskym vojvodstvom (180 zł/osobu), Pomorskym vojvodstvom (180 zł/osobu), Mazovieckym vojvodstvom (640 zł/osobu) alebo Małopolskym vojvodstvom (274 zł/osobu). Tieto porovnania poukazujú na stále nedostatočnú mieru podpory výskumu a vývoja vo vzťahu k ekonomickej a sociálnej úrovni Sliezska, ktorá aj naďalej 18 Zákon o investičnej pomoci č. 561/

21 zostáva v pozadí poľských regiónov s rozvinutým V+V. Podobné tendencie v oblasti priestorovej polarizácie výdavkov na výskum a vývoj môžeme pozorovať aj medzi slovenskými regiónmi (viď. tabuľka č. 12). V období rokov môžeme dokonca hovoriť o rastúcom rozsahu tohto javu, čoho príkladom je Bratislavský kraj, ktorého podiel na výdavkoch na V+V sa zvýšil zo 45,1 % na 55,3 %. Pokiaľ ide o Slovensko, v rovnakom období sa výdavky na výskum a vývoj zvýšili o 54 %. V roku 2008 sa Bratislavský kraj spoločne s Trenčianskym krajom podieľali na všetkých výdavkoch spojených s výskumom a vývojom na Slovensku viac ako 72 %. V načrtnutom kontexte sa situácia v Žilinskom kraji javí obzvlášť nepriaznivo. Tento región zmenšil svoj podiel na výdavkoch na V+V z 13,7 % v roku 2000 na 7,5 % v roku 2008, čo znamená pokles o 15 %, pri negatívnej dynamike -2,1 %. Tabuľka č. 12: Výdavky na V+V v slovenských regiónoch (mln EUR) Slovensko = Slovensko = Výdavky Výdavky Regióny Nárast výdavkov Ročné tempo Bratislavský kraj 76,4 45,1 % 143,9 55,3% 188% 8,2% Trnavský kraj 17,2 10,2 % 12,9 5,0% 75% -3,5% Trenčianský kraj 22,8 13,4 % 44,2 17,0% 194% 8,6% Nitrianský kraj 13,6 8,0 % 19,0 7,3% 140% 4,3% Žilinský kraj 23,2 13,7 % 19,6 7,5% 85% -2,1% Banskobystrický kraj 10,2 6,0 % 13,6 5,2% 133% 3,6% Prešovský kraj 6,0 3,5 % 7,0 2,7% 117% 2,0% Slovensko 169,4 100,0 % 260,3 100,0% 154% 5,5% Zdroj: výpočty podľa Databázy regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky Porovnávajúc veľkosť výdavkov za výskum a vývoj v Sliezskom vojvodstve a Žilinskom kraji, v prepočte na jedného obyvateľa, je dobré si všimnúť, že v prvom z opísaných regiónov výška výdavkov v prepočte na jedného obyvateľa v rokoch vzrástla z 20 na 37 EUR/osobu. V tomto istom období sa výška výdavkov na V+V v Žilinskom kraji znížila z 33 na 28 EUR/osobu. 1.6 Podnikateľské subjekty Ekonomický potenciál Sliezskeho vojvodstva meraný počtom podnikateľských subjektov od roku 1995 až po rok 2009 zaznamenáva trvalý rast. Priemerná dynamika zmien v skúmanom období predstavuje 2,8 % ročne. Avšak, táto hodnota je nižšia ako dynamika zmien počtu podnikateľských subjektov meraná v celom Poľsku (4,2 %). Táto situácia spôsobuje, že Sliezske vojvodstvo postupne stráca svoj význam z hľadiska ekonomickej sily, hodnotenej počtom podnikateľských subjektov (z 13,9 % na 11,5 %) 19, vo vzťahu k ostatným regiónom v krajine. Tento nepriaznivý trend potvrdzuje aj ukazovateľ počtu podnikateľských subjektov na 1000 obyvateľov. Hodnota tohto ukazovateľa v Sliezskom vojvodstve v roku 1995 predstavovala 60 podnikateľských subjektov/1000 obyvateľov, čo bolo viac ako priemer celého Poľska (55 podnikateľských subjektov/1000 obyvateľov). V roku 2009 počet podnikateľskych subjektov v Sliezskom vojvodstve vzrástol na 93/1000 obyvateľov, avšak 19 Podiel počtu podnikatelskych subjektov v Sliezskom vojvodstve vo vzťahu k počtu hospodárskych subjektov v Poľsku 21

22 priemer analyzovaného ukazovateľa tiež vzrástol a to na 98 podnikateľských subjektov/1000 obyvateľov (viď. tabuľka č. 13). Tabuľka č. 13: Podniateľské subjekty v Sliezskom vojvodstve a v Poľsku, ako aj v Žilinskom kraji a na Slovensku Kategórie Nárast Tempo Počet hospodárskych subjektov SZV ,0 % 2,8 % Počet hospodárskych subjektov PL ,2 % 4,2 % Podiel SZV / PL 13,9 % 12,1 % 12,1 % 11,8 % 11,4 % 11,5 % - 83,0 % -1,3 % Počet hospodárskych subjektov na obyvateľov v SZV Počet hospodárskych subjektov na obyvateľov v PL Počet hospodárskych subjektov ŽK % 5,0 % Počet hospodárskych subjektov SK % 4,9 % Podiel ŽK / SK ,7 % 13,4 % 13,1 % 13,0 % 12,9 % 101 % - Počet hospodárskych subjektov na % - obyvateľov v ŽK Počet hospodárskych subjektov na 1000 obyvateľov na SK % - Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS, Databázy regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky Pozor: Počet hospodárskych subjektov v prípade Slovenska a Žilinského kraja zahŕňa počet fyzických a právnických osôb. Takým istým spôsobom bol ponímaný hospodársky potenciál Žilinského kraja v rokoch Rovnako ako v prípade Sliezskeho vojvodstva zaznamenal nárast. Počet podnikateľských subjektov 20 rástol rýchlejšie, čím dosiahol priemerný rast 5,0 %, zatiaľ čo na Slovensku to bolo 4,9 %. V porovnaní so Sliezskym vojvodstvom sa prezentuje lepšie vo vývoji ukazovateľa počtu podnikateľskych subjektov na 1000 obyvateľov. Ešte v roku 2001, keď bol daný ukazovateľ meraný, predstavoval v Žilinskom kraji a v celom Slovensku 73 podnikateľských subjektov/1000 obyvateľov a 74 podnikateľských subjektov/1000 obyvateľov 21, čiže bol značne nižší ako v prípade Poľska. Ale v roku 2009 sa počet podnikateľských subjektov v Žilinskom kraji a na Slovensku výrazne zvýšil na 111 podnikateľskych subjektov/1000 obyvateľov v Žilinskom kraji a 109 podnikateľskych subjektov/1000 obyvateľov na Slovensku. 1.7 Podnikateľské prostredie 20 Chápané ako súčet počtu právnych a fyzických osôb predstavujúcich hospodárske subjekty 21 V tom roku počet hospodárskych subjektov na 1000 obyvateľov v Sliezskom vojvodstve a Poľsku predstavoval: 85 a 87/ 1000 obyvateľov 22

23 Vývoj špecializovaných služieb pre podnikanie, poskytovaných inštitúciami na podporu podnikania v danom regióne, je dnes jedným z najdôležitejších mäkkých faktorov ekonomického rozvoja. Úroveň ponúkaných špecializovaných služieb ma významné miesto z hľadiska atraktivity pre zahraničných investorov a taktiež rozvoja firiem, ktoré už fungujú. Inštitúcie na podporu podnikania a nimi poskytované služby vytvárajú podmienky pre zvyšovanie efektivity podnikania a vytvárajú synergickú posilu v počiatočnej fáze a pri komercializácii inovácií (t.j. vývoji a zavádzaní nových alebo vylepšených výrobkov alebo procesov), vo vedeckom výskume, technickej, organizačnej, finančnej a obchodnej (komerčnej) oblasti. Predpokladá sa, že moderné, obchodné, profesionálne služby sú jednou z najexpanzívnejších oblastí ponúkaných služieb 22. Ukazovateľom rastu takého druhu služieb, v modernej ekonomike, je rast zamestnanosti a zvýšenie účasti na tvorbe príjmov. Rastúci význam opisovaných služieb sa pripisuje hlavne postupnej komplexnosti a konkurencieschopnosti modernej ekonomiky. Vývoj špecializovaných služieb pre podnikateľské subjekty v Sliezskom vojvodstve, okrem bežných finančných inštitúcií, poisťovacích služieb a správy nehnuteľností, súvisí aj s organizáciami riadiacimi miestny a regionálny rozvoj. Medzi ne patria: miestne samosprávy, agentúry, nadácie a združenia pre rozvoj, vysoké školy. V Sliezskom vojvodstve pôsobili v roku obchodných komôr, ktoré združovali vyše 10 tisíc podnikateľov 23. V súčasnej dobe existuje 27 organizácií pre miestny a regionálny rozvoj, 12 stredísk podporujúcich podnikateľov, obchodné centrá, poradne a centrá ekonomických informácií. Ich ponuka služieb je zameraná na vzdelávanie, poradenstvo a informácie určené pre samostatne zárobkovo činné osoby. Je tu 14 aktívnych finančných inštitúcií, takých ako úverové a záručné fondy a fondy Ventrue Capital. Navyše v Sliezskom vojvodstve existuje niekoľko iniciatív spojených s priemyselnými a technologickými parkami, ako: Park Technologiczny Przemysłu Lotniczego Technologický park leteckého priemyslu, Bytomski Park Przemysłowy Bytomsky priemyselný park, Częstochowski Park Przemysłowy Częstochovsky priemyselný park, Górnośląski Park Przemysłowy Górnośląsky priemyselný park, Jaworznicki Park Przemysłowy Javorznicky priemyselný park, Park Przemysłowy Cross Point - Priemyselný park,,cross Point, Park Naukowo-Technologiczny "Euro Centrum" Vedecko technologický park,,euro Centrum, Park Przemysłowy Ziemi Pszczyńskiej - Priemyselný park Pszczyńskej Zeme, Rudzki Inkubator Przedsiębiorczości Sp. z o.o. - Rudzky podnikateľský inkubátor s.r.o., Park Przemysłowo-Technologiczny EkoPark Priemyselno technologický park EkoPark, Sosnowiecki Park Naukowo-Technologiczny Sosnoviecky Vedecko technologický park, Park Biznesowo-Przemysłowy Synergy Park - Priemyselný park,,synergy Park, Śląski Park Przemysłowy Sliezsky priemyselný park, Żorski Park Przemysłowy Żorsky priemyselný park. 22 Oleksiuk, A., (2009), Konkurencyjność regionów a parki technologiczne i klastry przemysłowe. BRANTA, Warszawa, str Regionálna stratégia inovácií Sliezskeho vojvodstva Maršalkovský úrad Sliezskeho vojvodstva, Katovice

24 Dôležité je, že vo veľkej miere boli priemyselné parky vytvorené v opustených priemyselných oblastiach a objektoch. Ich ponuka môže byť atraktívnou alternatívou pre rodinné, malé, či stredne veľké firmy vo vzťahu k ponuke, ktorú pripravili špeciálne ekonomické zóny. Rozvoj takéhoto druhu inštitúcií v Sliezskom vojvodstve môžeme, za posledných 10 rokov, považovať za významný krok. Z hľadiska cezhraničnej spolupráce v ekonomickej oblasti oboch regiónov by sme si mali všimnúť dobre rozvinuté oblasti podnikateľského prostredia, ktoré fungujú v južnom subregióne Sliezskeho vojvodstva, najmä v jadre regiónu, teda v Bielsko - Bialej. Inštitúcie podporujúce ekonomiku tohto subregiónu sú: Agencję Rozwoju Regionalnego S.A., Beskidzki Fundusz Poręczeń Kredytowych, Inicjatywę Mikro, Beskidzką Izbę Rzemiosła i Przedsiębiorczości, Beskidzką Radę Federacji Stowarzyszeń Naukowo - Technicznych NOT, Cech Rzemiosł Metalowych i Małej Przedsiębiorczości, Cech Rzemiosł Odzieżowych i Włókienniczych, Cech Rzemiosł Różnych i Małej Przedsiębiorczości, Cech Rzemiosł Spożywczych i Małej Przedsiębiorczości, Regionalną Izbę Handlu i Przemysłu, Stowarzyszenie Beskidzkie Centrum Przedsiębiorczości (wraz z Ośrodkiem Wspierania Przedsiębiorczości, Fundacją Rozwoju Przedsiębiorczości, Inkubatorem Przedsiębiorczości), Park Przemysłowo-Technologiczny, Beskidzki Inkubator Technologiczny (wraz z Beskidzkim Centrum Innowacji i Transferu Technologii), Zamek Cieszyn. Dôležitý prvkom podnikateľského prostredia, z hľadiska lokalizácie a rozvoja nových podnikateľskych subjektov v Žilinskom kraji, sú priemyselné parky. Podľa údajov agentúry SARIO sa v tejto oblasti nachádza 11 takých lokalít, a to 24 : Priemyselný park Bytča, Priemyselný park Martin, Priemyselný park KIA Teplička nad Váhom, Priemyselný park Strečno, Priemyselný park Oravská Jasenica, Priemyselný park Varín, CTP Priemyselný park Dolný Hričov, Priemyselný park Horný Hričov, Priemyselný park CTP Martin, Priemyselný park Gbeľany, Punch Námestovo. 24 Žilinský kraj. SARIO 24

25 Väčšina priemyselných parkov sa nachádza mimo veľkých mestských centier a ponúka lokalizáciu typu,,green field s dobrým prístupom k základnej infraštruktúre. V rámci podnikateľských inštitúcií v Žilinskom kraji fungujú: Rozvojová agentúra ŽSK 25 a Slovenská obchodná a priemyselná komora ŽRK 26. V štruktúre tej poslednej, z vymenovaných inštitúcií, funguje tiež oddelenie pre slovensko poľský obchod (tzn. Słowacko-Polska Izba Handlowa - Slovensko-poľská obchodná komora). Navyše je v Žiline lokalizovaný Vedecko technologický park Žilina 27, ako aj oddelenie SARIO, t.j. Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Rozvoj a spolupráca v oblasti hospodárstva -stratégie, programy, projekty, podmienky a inštitúcie PLÁNOVANIE ROZVOJA A SPOLUPRÁCE Stratégiu plánovania rozvoja Sliezskej ekonomiky, v rámci priority, ktorá sa vzťahuje na Sliezske vojvodstvo ako región s modernou ekonomikou, opisuje,,stratégia rozvoja Sliezskeho vojvodstva 29, ktorá vytvára a efektívne absorbuje všetky nové technológie prostredníctvom: rozvinutej infraštruktúry novej ekonomiky, zlepšenia investičných podmienok, finančnej a organizačnej podpory podnikania, inovatívnej a konkurenčnej ekonomiky regiónu. Inováciami v regióne sa zaoberá dokument Regionálnej inovačnej stratégie 30, ktorá poukazuje na potrebu zvýšenia účasti malých a stredných inovačných firiem na hospodárskej štruktúre regiónu, lepšieho využívania potenciálu výskumu a vývoja a na potrebu podpory tvorivých / kreatívnych oblastí. Aktivity súvisiace so zvýšením investičnej atraktivity regiónu opisuje Marketingová a komunikačná stratégia 31. Predchádzajúce analytické štúdie hospodárskej oblasti zahŕňajú analýzy vojvodského Úradu práce v Katoviciach a výsledky výskumu Ústredného štatistického úradu na tému sociálno - ekonomickej situácie v danej oblasti. V Žilinskom kraji všetky oblasti, ktoré sa týkajú hospodárskeho rozvoja obsahuje Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja 32. Program, a predovšetkým oblasť Poznatková ekonomika, poukauje na nevyhnutnosť: zvýšenia informatizácie v regióne, dosiahnutia vyššej konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä prostredníctvom inovácií, a taktiež SARIO Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, 29 Regionalna Strategia Innowacji Województwa Śląskiego na lata Urząd Marszałkowski w Katowicach, Regionalna Strategia Innowacji Województwa Śląskiego na lata Urząd Marszałkowski w Katowicach, Strategia Komunikacji Marketingowej. Urząd Marszałkowski Województwa Śląskiego. Katowice Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky Žilina

26 skvalitnenia výskumu a vývoja a zvyšovanie stupňa využiteľnosti ich výsledkov v praxi. V snahe analyzovať úroveň hospodárskeho rozvoja vidíme záujem verejných inštitúcií o údaje, ktoré sa týkajú: stupňa priamych zahraničných investícií v regióne (SZV) 33, analýz, ktoré skúmajú mieru importu a exportu v regióne (SZV), prehľadu o Sliezskych podnikateľoch, ktorí investovali svoj kapitál v Žilinskom kraji a taktiež slovenských podnikateľoch, ktorí investovali v Sliezskom vojvodstve (SZV), vymedzenia potrieb malých a stredných podnikateľov z hľadiska ich cezhraničnej spolupráce (ŽK) 34. AKTVITY A PROJEKTY Medzi aktivity a projekty, súvisiace s hospodárskym rozvojom a cezhraničnou spoluprácou, môžeme zahrnúť: propagáciu investičnej atraktivity regiónov, aktivity spojené s využitím obnoviteľných zdrojov energie (geotermia), Európsky hospodársky kongres v Katoviciach, Európsky kongres malých a stredných podnikateľov, Ekonomické Slovensko Poľsko České fórum (organizované obchodno priemyselnou komorou), Cyklická konferencia pod názvom Inovačný rozvoj regiónov (v budúcnosti), internetový portál o inovatívnych prístupoch a hospodárskej spolupráci oboch regiónov podpora procesu tvorby klastrov (v budúcnosti), vytvorenie katalógu Investičných výhod regiónov (v budúcnosti), podpora podnikateľských zámerov mladých osôb 35, prijatie adekvátnych opatrení, ktoré by podporovali hospodársku výmenu a spoluprácu Sliezskeho vojvodstva a Žilinského kraja (v budúcnosti). Medzi hospodárske aktivity a projekty oboch regiónov patria projekty, ktoré sú realizované v rámci prioritnej osi č. 2, t.j.,,sociálno - ekonomický rozvoj", téma 3: Sieťové projekty Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko Slovenská republika 36. Patria medzi ne také príklady projektov realizovaných v južnej časti Sliezskeho regiónu, ako: 33 SZV Sliezske vojvodstvo 34 ŽK - Žilinský kraj 35 Napríklad, na Žilinskéj univerzite sa vyučuje predmet s názvom:,,podolanie podnikateľ, ktorý je vytvorený v spolupráci s Vedecko - technologickým parkom v Žiline 36 Program cezhraničnej spolupráce Poľsko Slovenská republika Ministerstvo regionálneho rozvoja, Varšava

27 Projekt: Podnikateľské siete bez hraníc, ktorý realizuje Regionálna komora obchodu a priemyslu v Bielsko - Białej a Slovensko - poľská obchodná komora v Žiline, v období od augusta 2009 do januára Projekt, ktorý spolufinancoval ERDF bol zameraný na ekonomický rozvoj poľsko slovenského pohraničia vďaka vytvoreniu a podpore rozvoja siete, ktorej úlohou bolo prepojiť obchodných partnerov na poľskej a slovenskej strane, hlavne v oblasti podnikania 37, Projekt: Cezhraničná poľsko - slovenská sieť inovácií a nových technológií, ktorý realizuje Slovenské centrum produktivity a Žilinská univerzita v Žiline, Stredoeurópsky technologický inštitút CEIT, Technická akadémia v Bielsko-Białej a Nadácia nových technológií. Projekt, ktorý spolufinancoval ERDF, bol zameraný na tvorbu silnej, cezhraničnej, inovačnej technologickej siete, ktorej cieľom bola vzájomná výmena skúseností, rozvoj ľudského kapitálu, rozširovanie vedomostí a tvorba spoločných laboratórií 38. PODMIENKY PRE ĎALŠÍ ROZVOJ Medzi dôležité aspekty, ktoré vplývajú na vývoj ekonomík oboch regiónov patria: následky svetovej finančnej krízy, tlak na zníženie verejného dlhu, právnicko - administratívne prekážky, zmena v štruktúre energetického sektora vyplývajúca z klimaticko - energetického balíka, pozastavenie práce pri rozvoji cestného spojenia medzi regiónmi, existujúce cezhraničné kontakty medzi inštitúciami a podnikateľmi. INŠTITÚCIE Medzi inštitúcie, ktoré sa v súčasnej dobe zaoberajú problematikou ekonomického rozvoja v Žilinskom kraji a Sliezskom vojvodstve patria: Orgány samosprávy Sliezskeho vojvodstva, Orgány samosprávy Žilinského kraja, Regionálna komora obchodu a priemyslu v Bielsko Białej, Slovenská obchodno priemyselná komora spolu so Slovensko - poľskou obchodnou komorou v Žiline, vysoké školy, Regionálna hospodárska komora v Katovicach, Vedecko technologický park v Žiline, vedecko technologické parky, technologické klastre, ako napr: ict 39, výskumno vývojové centrá, ako napr. CEIT Žilina, SLCP Žilina, Krajský úrad práce, okresné úrady práce v oboch regiónoch, Honorárny konzulát Slovenskej republiky v Katovicach, podnikateľské subjekty, ktoré nadväzujú alebo udržujú cezhraničnú spoluprácu oboch regiónov. 37 Por Por

28 2 ĽUDSKÉ ZDROJE 2.1 Demografia Okrem veľkosti populácie bolo obdobie rokov pre Sliezske vojvodstvo aj obdobím postupného drastického znižovania počtu obyvateľstva (t.j. o viac ako 272 tisíc obyvateľov). Počet obyvateľov regiónu sa znížil z asi 4,9 na 4,6 mil. obyvateľov (viď. tabuľka č. 14), t.j. o 5,5 % 40. Zníženie počtu obyvateľov bolo vo veľkej miere spôsobené stratou atraktívnosti tejto oblasti pre usadenie sa, ako aj prácou v tradičných priemyselných odvetviach, ktoré v predchádzajúcich desaťročiach pritiahli do Górnośląskeho regiónu veľké množstvá Poliakov. Migrácia v 90-tych rokoch bola spojená s odchodom ľudí na predčasné dôchodky a s návratom do svojich rodných regiónov. Na druhej strane sa migrácia po roku 2004 spája s odchodom osôb v produktívnom veku za prácou do krajín EU, najmä: Veľkej Británie, Írska, Holandska, ktoré otvárali svoje pracovné trhy Poliakom už od chvíle vstupu Poľska do európskych štruktúr. Negatívne trendy vyľudňovania Sliezskeho vojvodstva sú viditeľné zvlášť pri porovnaní s národným smerovaním. Napriek tomu, že sa populácia Poľska v období rokov znižovala tempom 0,07 % za rok, v prípade Sliezskeho vojvodstva bolo toto tempo viac než 5-násobne vyššie a predstavovalo 0,38 %. Tabuľka č. 14: Demografický potenciál Sliezskeho vojvodstva a Poľska, ako aj Žilinského kraja a Slovenska Skupina Saldo Tempo Populácia SZV ,38 % Populácia PL ,07 % Podiel SZV / PL 12,7 % 12,7 % 12,4 % 12,3 % 12,2 % 12,1 % - Populácia ŽK ,17 % Populácia SK ,12 % Podiel ŽK / SK - 12,8 % 12,8 % 12,9 % 12,9 % 12,8 % - Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS (Główny urząd statysticzny Hlavný štatistický úrad), NBP (Narodowy Bank Polski Národná banka Poľska), Databáza regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky Odlišná situácia je z demografického pohľadu v Žilinskom kraji ako aj v Slovenskej republike. V oboch prípadoch počet obyvateľov, tak regiónu ako aj štátu, rastie. V prípade Žilinského kraja je tento nárast v porovnaní s celým Slovenskom rýchlejší a v období rokov 1996 do 2001 predstavoval obyvateľov, pričom ročné tempo nárastu je na úrovni 0,17 % 41. Počet obyvateľov Slovenska v analyzovanom období rástol o niečo pomalšie, t.j. o 0,12 % ročne, čím sa veľkosť populácie štátu zvýšila o viac než 56 tis. obyvateľov. V roku 2010 sa Žilinský kraj nachádzal, čo sa počtu obyvateľov týka (698 tis. obyvateľov), na 4. mieste v rámci Slovenska. Vyšší počet obyvateľov mali už len 40 Ročné tempo poklesu počtu obyvateľov v prípade Sliezskeho vojvodstva predstavovalo: -0,28% 41 V rokoch vzrástol počet obyvateľov Žilinského kraja o 1,5%, Slovenska o 0,9%. 28

29 nasledovné regióny: Prešovský (809 tis. obyvateľov), Košický (780 tis. obyvateľov) a Nitriansky (705 tis. obyvateľov). V období rokov sa podiel Žilinského kraja na populácii Slovenska udržal na stálej úrovni, t.j. 12,8 %. Aj napriek negatívnym tendenciám sa Sliezske vojvodstvo v rámci počtu obyvateľov naďalej udržuje na druhej priečke v krajine, viac obyvateľov má už len Mazowiecke vojvodstvo 42. V Sliezskom vojvodstve býva 12,1 % z počtu obyvateľov Poľska. Tento región je charakteristický najväčšou hustotou obyvateľstva na km 2 v štáte, t.j. 376 obyvateľov na km 2 pri priemernej hustote zaľudnenia predstavujúcej 122 obyvateľov na km 2, a najvyšším ukazovateľom urbanizácie meraným percentom obyvateľov obývajúcich mestá, t.j. 78 % voči 61 % v Poľsku. Pre porovnanie hustota zaľudnenia v Žilinskom kraji v roku 2010 bola 103 obyvateľov na km 2, ale na Slovensku bola 111 obyvateľov na km 2. Ukazovateľ urbanizácie v Žilinskom kraji sa nachádzal na úrovni 50 %, na druhej strane na Slovensku predstavoval 55 %. Priaznivou je v Sliezskom vojvodstve aj naďalej veková štruktúra obyvateľov, t.j. 71,2 % obyvateľov vojvodstva patrí ku skupine osôb v produktívnom veku 43. Podobná situácia, z pohľadu štruktúry obyvateľov v tejto vekovej skupine, je taktiež v Žilinskom kraji, kde percento osôb v produktívnom veku predstavovalo 73 %. V ostatnom desaťročí môžeme v prípade Sliezskeho vojvodstva pozorovať značné zväčšovanie sa skupiny obyvateľov v poproduktívnom veku, t.j. nárast o 109,3 tis. (z 562 tis. na 663,4 tis.) a zároveň viac ako 4-násobný pokles počtu osôb v predproduktívnom veku t.j. o 391,5 tis obyvateľov (z 800,1 tis. obyvateľov na 561,6 tis.). Tieto nepriaznivé zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva sú výrazne znázornené indexom starnutia, ktorý v prípade Sliezskeho vojvodstva v rokoch vzrástol zo 70 na 103 obyvateľov v poproduktívnom veku a na 100 obyvateľov v predproduktívnom veku. Je potrebné si všimnúť, že hodnota ukazovateľa starnutia vzrástla v rámci celého Poľska, aj napriek tomu tento nárast bol podstatne menší, t.j. z 68 na 90 obyvateľov v poproduktívnom veku, ktorí pripadali na 100 obyvateľov v produktívnom veku. Tabuľka č. 15: Zmeny demografickej štruktúry Sliezskeho vojvodstva a Poľska, ako aj Žilinského kraja a Slovenska Saldo počtu obyvateľov vo vekových skupinách v Skupina rokoch Ukazovateľ starnutia 0-14 rokov rokov > 64 rokov Sliezske vojvodstvo Poľsko Žilinský kraj Slovensko Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS, NBP, Databáza regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky Podobne nepriaznivé demografické tendencie sa týkajú aj Žilinského kraja a Slovenska, hoci ich úroveň je nižšia ako v prípade Poľska a Sliezskeho vojvodstva. Počet obyvateľov v poproduktívnom veku v Žilinskom kraji v rokoch vzrástol o 6,8 tis. obyvateľov (zo 74,9 na 81,7 tis.). Zároveň rástla početnosť tejto vekovej skupiny na celom Slovensku, t.j. o takmer 59 tis. obyvateľov (z 611,9 tis. na 670,9 tis.). Tieto zmeny boli sprevádzané nárastom hodnoty indexov starnutia na úroveň 78 obyvateľov v poproduktívnom veku v Žilinskom kraji v roku 2010 a 87 obyvateľov na Slovensku. 42 Mazowiecke vojvodstvo má početných 5,2 mil. obyvateľov 43 V súlade s metodikou EÚ sa za osoby v produktívnom veku považované tie vo veku rokov. 29

30 Okrem toho nárast indexu starnutia národa ako aj analyzovaného slovenského regiónu boli pod úrovňou európskeho priemeru (index starnutia EÚ27 v roku 2010 predstavoval 96). 2.2 Vzdelanie Z dôvodov dostupnosti údajov je skúmanie aktuálnej vzdelanostnej štruktúry v prípade oboch regiónov ohraničené. Celkové štatistické údaje, vzťahujúce sa na všetkých obyvateľov analyzovaných regiónov, sa týkajú rokov 2001 (Sčítanie obyvateľov, domov a bytov na Slovensku) a 2002 (Sčítanie obyvateľov v Poľsku). Aktuálnejšie sú údaje o pracujúcom obyvateľstve, medzi nimi zamestnaných (viď. tabuľka č. 16). V ostatnom desaťročí sa v oboch regiónoch udiali závažné zmeny týkajúce sa štruktúry vzdelanosti pracujúceho obyvateľstva. Ako v Sliezskom vojvodstve, tak aj v Žilinskom kraji sa podstatne zvýšil počet obyvateľov s vyšším vzdelaním. Tento nárast bol dvojnásobne vyšší na Sliezsku a predstavoval 14,8 %, zatiaľ čo v Žilinskom kraji to bolo 5,8 %. Väčší záujem o získanie vyššieho vzdelania viedol k nárastu podielu obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním v zložení pracujúcich z 10,9 % na 25,6 % v Sliezskom vojvodstve a z 10,4 % na 16,2 % v Žilinskom kraji. Tabuľka č. 16: Vzdelanostná štruktúra a jej zmeny medzi pracujúcimi zamestnanými, v Sliezskom vojvodstve a v Žilinskom kraji v rokoch 2000 a 2009 Vzdelanostná štruktúra v Sliezskom Vzdelanostná štruktúra v Žilinskom kraji vojvodstve [%] Vzdelanostná skupina štruktúrne štruktúrne zmeny zmeny vysokoškolské 44 10,9 % 25,6 % 14,8 % 10,4 % 16,2 % 5,8 % stredoškolské 45 39,3 % 39,3 % -0,1 % 40,3 % 46,1 % 5,8 % nižšie stredné 46 41,2 % 30,8 % -10,4 % 41,4 % 33,3 % -8,0 % základné a bez vzdelania 47 8,7 % 4,3 % -4,4 % 7,9 % 4,4 % -3,6 % SPOLU 100 % 100 % % 100 % - Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS, NBP, Databáza regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky V oboch regiónoch sa podiel obyvateľov s nižším stredným vzdelaním v skupine pracujúcich osôb znížil. V Žilinskom kraji o 8 % (zo 41,4 % na 33,3 %), na druhej strane v Sliezskom vojvodstve o 10,4 % (zo 41,2 % na 30,8 %). Aj naďalej majú vo vzdelanostnej štruktúre pracujúcich najväčší podiel osoby so stredoškolským vzdelaním. Podiel tejto skupiny osôb v štruktúre zamestnaných nepodľahol v Sliezskom vojvodstve žiadnym zmenám. V Žilinskom kraji však narástol zo 40,3 % na 46,1 %. 2.3 Pracovne aktívne obyvateľstvo trh práce Úroveň pracovnej aktivity sa v oboch analyzovaných regiónoch formuje odlišným spôsobom. Rozhodne vyšší podiel pracovne aktívneho obyvateľstva je medzi obyvateľmi Žilinského kraja, kde bol 44 Vysokoškolské 45 gymnaziálne, nadstavby, stredné odborné - úplné stredné 46 Nižšie stredné 47 Základné a bez vzdelania 30

31 podiel 48 pracujúcich osôb, vo vzťahu k osobám v produktívnom veku v rokoch , na úrovni okolo 55 %. Z tohto pohľadu je ekonomická aktivita obyvateľov Sliezskeho vojvodstva rozhodne nižšia, t.j. podiel pracujúcich osôb vo vzťahu k osobám v produktívnom veku sa v rokoch pohyboval na úrovni 35 %. To znamená, že v skúmanom období v Žilinskom kraji pripadalo na 100 obyvateľov približne 55 pracovných miest, zatiaľ čo v Sliezskom vojvodstve to bolo iba 35 pracovných miest. Tieto podstatné rozdiely v pracovnej aktivite obyvateľov oboch regiónov sa dajú čiastočne vysvetliť reštrukturalizačnými procesmi tradičných priemyselných odvetví v Sliezskom vojvodstve. Ich výsledkom bolo, že v rokoch v Sliezsku zaniklo približne 272 tis. pracovných miest 49. Na druhej strane, aj z dôvodu zahraničných investícií, bol v Žilinskom kraji v rokoch zaznamenaný nárast pracovných miest z 267,5 tis. na 297,8 tis. Tabuľka č. 17: Zamestnanosť obyvateľstva v Sliezskom vojvodstve a v Žilinskom kraji Skupina Zamestnaní SV Obyvateľstvo v produktívnom veku SZV (15-64) Zamestnaní ako % obyvateľstva v produktívnom veku SZV 43,2% 34,8% 34,2 % 33,7 % 35,1 % 35,5 % Pracovné miesta na 100 obyvateľov v produktívnom veku Nezamestnaní SZV Miera nezamestnanosti (a) 13,1 % 18,1 % 21,3 % 20,4 % 12,6 % 13,3 % Miera nezamestnanosti (b) podľa GUS 10,9 % 17,5 % 19,7 % 19,0 % 6,7 % 9,10 % Zamestnaní ŽK (tis.) - 266,7 267,5 281,1 297,8 - Obyvateľstvo v produktívnom veku ŽK Zamestnaní ako % obyvateľstva v produktívnom veku ŽK ,2 % 51,9 % 54,7 % - Pracovné miesta na 100 obyvateľov v produktívnom veku Nezamestnaní ŽK (tis.) - 61,4 63,3 50,3 35,4 - Miera nezamestnanosti (a) - 18,7 % 19,1 % 15,2 % 10,6 % - Miera nezamestnanosti (b) podľa ŠÚSR ,38 % 9,33 % 10,89 % 10,86 % Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS, NBP, Databáza regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky Na druhej strane sa úroveň nezamestnanosti v oboch regiónoch formuje meraním miery nezamestnanosti 50. V prípade Sliezskeho vojvodstva a Žilinského kraja poukazujú zmeny miery nezamestnanosti v prvej polovici prvej dekády 21. storočia na jej nárast. V nasledujúcich rokoch nastáva jej pokles a to na úroveň 9 % - 10 % v oboch regiónoch. 48 Spájajú sa s nárastom pracovných miest v Sliezskom vojvodstve až v posledných rokoch, z 1 171,9 tis. v roku 2009 na 1 183,1 tis. pracovných miest v roku Spájajú sa s nárastom pracovných miest v Sliezskom vojvodstve až v posledných rokoch, z 1 171,9 tis. v roku 2009 na 1 183,1 tis. pracovných miest v roku V údajoch uvedených v tabuľke týkajúcich sa zamestnanosti obyvateľstva v Sliezskom vojvodstve a v Žilinskom kraji boli použité dve miery nezamestnanosti, z ktorých prvou je tzv. Miera nezamestnanosti (a), ktorá je výsledkom pomeru medzi počtom nezamestaných a súčtom počtu zamestnaných a nezamestnaných obyvateľov. Odmocnina z miery nezamestnanosti tzn. Miera nezamestnanosti (b) sa vzťahuje na oficiálne hodnoty tohto ukazovateľa, ktoré boli publikované Głównym Urządem Statystycznym (Hlavným štatistickým úradom) a Štatistický úrad Slovenskej republiky 31

32 2.4 Produktivita práce Zaujímavé informácie o ľudských zdrojoch podávajú údaje o produktivite práce, ktorá sa meria vzťahom úrovne HDP regiónu z pohľadu reálnej mzdy 51 k počtu zamestnaných osôb. Značný pokles počtu zamestnaných, v rokoch v Sliezskom vojvodstve, t.j. okolo 272 tis. osôb, a zároveň reálny nárast hodnoty HDP v regióne, spôsobil dynamický nárast produktivity práce - týkal sa zamestnaných osôb. Takto meraná produktivita rástla v rokoch tempom 6,08 % ročne vo vzťahu k EUR a 4,59 % vo vzťahu k PLN 52. To znamená, že produktivita práce v Sliezskom vojvodstve vzrástla z EUR na 1-ného zamestnaného v roku 1995 na úroveň na 1-ného zamestnaného v roku (viď. tabuľka č. 18). Tabuľka č. 18: Produktivita práce a jej zmeny v Sliezskom vojvodstve a v Žilinskom kraji Skupina Ročné tempo Sliezske voj. HDP (SZV) reálna mzda 1995 = 100 [mil. EUR] , , , ,84 4,48 % Sliezske voj. (SZV) reálna mzda 1995 = 100 [mil. PLN] , , , ,01 3,01 % Počet zamestnaných ,51 % Produktivita práce v SZV [EUR/zamestnaného] ,08 % Produktivita práce v SZV [PLN/zamestnaného] ,59 % Žilinský kraj HDP (ŽK) reálne meradlo 1995 = 100 [mil. EUR] 1 999, , , ,83 5,55 % Počet zamestnaných [v tis.] - 266,7 281,1 310,9 1,94 % Produktivita práce v ŽK [EUR/zamestnaného] ,55 % Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS, NBP, Databáza regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky V rokoch produktivita práce rástla i v Žilinskom kraji, hoci v porovnaní so Sliezskym vojvodstvom bol tento nárast menší. Ročné tempo nárastu produktivity práce v uvedenom období predstavovalo 3,55 %. 2.5 Podnikanie obyvateľov V prípade Sliezskeho vojvodstva je úroveň podnikania jeho obyvateľov 54 v porovnaní s podnikaním obyvateľov Poľska, Žilinského kraja a Slovenska nižšia. Počet fyzických osôb, vykonávajúcich podnikateľskú činnosť v Sliezskom vojvodstve, vzrástol v rokoch z 240,4 tis. na 342,9 tis. Ročné tempo nárastu bolo však nízke a predstavovalo 2,4 %. V tom istom období počet osôb, 51 Rozdiely v tempe nárastu produktivity práce sa spájajú s premenlivosťou kurzu PLN ku EUR, keď v roku 2008 poľský zlotý posilnil na úroveň 3,5166 PLN za 1 EUR 52 Rozdiely v tempe nárastu produktivity práce sa spájajú s premenlivosťou kurzu PLN ku EUR, keď v roku 2008 poľský zlotý posilnil na úroveň 3,5166 PLN za 1 EUR 53 Hodnota produktivity práce v Sliezskom vojvodstve v roku 2008 by bola nižšia, keby sme používali priemerný kurz EUR napr. z rokov (tzn. 1 EUR = 3,9652). Pri takýchto predpokladoch by hodnota produktivity práce dosiahla úroveň: ,21 EUR / 1-ho zamestnaného 54 Hodnota produktivity práce v Sliezskom vojvodstve v roku 2008 by bola nižšia, keby sme používali priemerný kurz EUR napr. z rokov (tzn. 1 EUR = 3,9652). Pri takýchto predpokladoch by hodnota produktivity práce dosiahla úroveň: ,21 EUR / 1-ho zamestnaného 32

33 vykonávajúcich podnikateľskú činnosť v Poľsku, rástol rýchlejšie ročné tempo nárastu bolo na úrovni 3,8 % (viď. tabuľka č. 19). Ešte vyššia bola dynamika nárastu počtu fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť v období rokov v Žilinskom kraji, ročné tempo nárastu predstavovalo 4,2 %. Výsledkom vyššej dynamiky nárastu počtu fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť je vyšší počet tohto druhu činnosti na 1000 obyvateľov daného regiónu alebo krajiny. V prípade Žilinského kraja sa ukazovateľ podnikania zvýšil z úrovne 59 fyzických osôb podnikateľov na 1000 obyvateľov v roku 2001, na úroveň 84 fyzických osôb - podnikateľov na 1000 obyvateľov. V tom istom období sa v Sliezskom vojvodstve ukazovateľ podnikania v roku 2001 ustálil na úrovni 66 fyzických osôb podnikateľov na 1000 obyvateľov a v roku 2010 vzrástol na úroveň 74 fyzických osôb - podnikateľov na 1000 obyvateľov vojvodstva. Tabuľka č. 19: Podnikanie obyvateľov Sliezskeho vojvodstva a Žilinského kraja v rokoch Skupina Ročné tempo Počet fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť SZV ,4 % Počet fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť v SZV na ,8 % obyvateľov v SZV Počet fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť PL ,8 % Počet fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť na ,8 % obyvateľov v PL Podiel subjektov fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť 14,2 % 12,0 % 12,1 % 11,8 % 11,4 % 11,6 % 11,7 % - v SZV / PL Počet fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť v ŽK ,2 % Subjekty fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť ,1 % na 1000 obyvateľov v ŽK Počet osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť v SK ,4 % Počet fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť v SR na ,3 % obyvateľov v SK Podiel subjektov fyzických osôb ŽK / SK ,4 % 14,4 % 14,3 % 14,3 % 14,4 % - Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS, NBP, Databáza regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky Vyššie uvedené tendencie mali vplyv aj na výšku štátneho podielu firiem vedených fyzickými osobami v oboch regiónoch. V prípade Žilinského kraja podiel fyzických osôb, vykonávajúcich podnikateľskú činnosť v celkovom počte podnikov takéhoto typu spravovaných na Slovensku v rokoch , vzrástol z 13,4 % na 14,4 %. V o niečo dlhšom období, t. j. v rokoch , podiel firiem vedených fyzickými osobami v Sliezskom vojvodstve, v porovnaní s týmto typom činnosti v Poľsku, klesol zo 14,2 % na 11,7 %. 33

34 2.6 Mzdy a bohatstvo obyvateľstva Analýza výšky priemernej mesačnej mzdy v oboch analyzovaných regiónoch poukazuje na to, že bola vyššia v Sliezskom vojvodstve, t.j. 874,05 EUR/mes. Priemerná mesačná mzda v tomto regióne predstavuje 103 % priemernej mesačnej mzdy v Poľsku (viď. tabuľka č. 20). Priemerná mesačná mzda v Žilinskom kraji predstavovala približne 86,5 % priemernej mesačnej mzdy na Slovensku. V období rokov výška mzdy rástla s tým rozdielom, že jej ročný nárast v Sliezskom regióne (5,5 %) bol nižší ako v Žilinskom kraji (6,4 %). Tabuľka č. 20: Hrubá priemerná mesačná mzda v Sliezskom vojvodstve a v Žilinskom kraji v rokoch 2002, 2005, 2010 Skupina Nárast Ročné tempo Hrubá priemerná mesačná mzda v SZV [EUR] 569,40 640,90 874, % 5,5 % Hrubá priemerná mesačná mzda v SZV voči národnému priemeru PL= ,60 103,20 102, Hrubá priemerná mesačná mzda v ŽK [EUR] 460,90 556,52 756, % 6,4 % Hrubá priemerná mesačná mzda v ŽK voči národnému priemeru SK=100 95,12 84,38 90, Hrubá priemerná mesačná mzda v ŽK voči priemernej mesačnej mzde v SZV (SZV=100) 80,94 86,83 86, Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS, NBP, Databáza regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky Úroveň bohatstva, meraná napr. počtom zaregistrovaných osobných automobilov, v prípade Sliezskeho vojvodstva, ako aj Žilinského kraja narastá. V rokoch sa počet osobných automobilov v Sliezskom vojvodstve zvýšil o 60 % na 2 mil. vozidiel (viď. tabuľka č. 21). To znamená, že na každých 100 obyvateľov pripadalo 45 osobných automobilov. Tabuľka č. 21: Počet osobných automobilov v Sliezskom vojvodstve a v Žilinskom kraji v rokoch Skupina Nárast Tempo Počet osobných automobilov v SZV % 4,8 % Počet osobných automobilov v SZV na 100 obyvateľov % 5,1 % Osobné automobily na 100 obyvateľov v PL % 5,6 % Počet osobných automobilov v ŽK % 3,6 % Osobné automobily v ŽK na 100 obyvateľov % 3,6 % Osobné automobily v SV na 100 obyvateľov % 2,7 % Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS, Databáza regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky Pomalšie rástol počet osobných automobilov v Žilinskom kraji s počtom 26 automobilov na 100 obyvateľov v roku Toto číslo je podstatne nižšie ako priemerný počet osobných automobilov na 100 obyvateľov Slovenska, ktorá je 41 automobilov na 100 obyvateľov. 34

35 2.7 Rozvoj a spolupráca v oblasti ľudských zdrojov - stratégie, programy, projekty, podmienky a inštitúcie PLÁNOVANIE ROZVOJA A SPOLUPRÁCE Na úrovni strategického plánovania rozvoja Sliezskeho vojvodstva boli otázky ľudského kapitálu definované v Stratégii rozvoja Sliezskeho vojvodstva 55, najmä čo sa týka Sliezskeho vojvodstva ako regiónu s moderným hospodárstvom, ktorý vytvára a efektívne využíva technológie, okrem iných i v strategickom cieli A1. Vysoká úroveň vzdelanosti a schopností obyvateľov. Vyššie uvedený cieľ je potrebné realizovať so zameraním na: zlepšenie kvality vzdelávania, rozvoj kompetencií a služieb informačnej spoločnosti, zvýšenie možností zamestnať sa, ako aj pracovnej aktivity obyvateľstva, inovatívne a konkurencieschopné hospodárstvo regiónu. Aspekty spojené s rozvojom ľudského kapitálu nájdeme tiež v jednej z ďalších priorít Stratégie, a to všeobecná dostupnosť ku kvalitným verejným službám. V rámci tejto priority sa opatrenia spojené s ľudským kapitálom zameriavajú na: zlepšenie prístupu ku kvalitným zdravotným službám, rozšírenie, propagáciu zdravého a aktívneho spôsobu života, zlepšenie efektivity sociálnej politiky, posilnenie sociálnej aktivity. V Žilinskom kraji sú otázky spojené s rozvojom ľudského kapitálu charakterizované v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja 56. Program, najmä jeho prioritná oblasť Ľudské zdroje definuje nasledovný strategický cieľ: zvýšenie kvality života vytvorením vhodných podmienok pre dostupnosť dobrého vzdelania, vhodného a dostatočne oceneného zamestnania s podporou rodiny, kvalitnú sociálnu a zdravotnú starostlivosti, rovnosť príležitostí, dostatočné kultúrne, športové a voľnočasové využitie. Dokumentom, ktorý konkretizuje rozvoj ľudského kapitálu v Žilinskom kraji je aj Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji v rokoch V jej rámci boli charakterizované funkčné stratégie týkajúce sa všeobecného vzdelávania obyvateľov regiónu (t.j. na všetkých úrovniach vzdelávania), odborného vzdelávania obyvateľov, stratégia rozvoja objektov vzdelávacej infraštruktúry, stratégia celoživotného vzdelávania, stratégia predchádzania patologickým sociálnym javom, stratégia starostlivosti o deti a mládež, stratégia športu a telesnej 55 Regionalna Strategia Innowacji Województwa Śląskiego na lata Urząd Marszałkowski w Katowicach, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky Žilina Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji v rokoch Žilina

36 výchovy. Oblasti rozvoja ľudského kapitálu sa venuje aj dokument: Koncepcia sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva v ŽSK 58. V oblasti sledovania ľudského kapitálu je výrazný záujem o výskumy týkajúce sa hodnotenia monitorovania kvality života v regióne ŽK 59. ČINNOSTI A PROJEKTY Pri činnostiach a projektoch spojených s rozvojom ľudského kapitálu, ktoré by mohli v budúcnosti dosiahnuť potenciál cezhraničnej spolupráca, existuje zameranie na: opatrenia spojené s transformáciou tradičnej školy na inštitúciu efektívne zvyšujúcu kvalitu vzdelávania, činnosti v oblasti projektov na pracovnom trhu, projekty zamerané na zlepšenie efektívnosti konania verejných inštitúcií, podpora kľúčovej úlohy rodiny spolu so zlepšením rodinných vzťahov, napr. projekt Pomáhajme ľuďom spoločne, ktorý podnecuje spoluprácu sociálnych inštitúcií v Žilinskom kraji a Sliezskom vojvodstve, aktivity v oblasti zlepšovania prístupu ku zdravotným službám. PODMIENKY BUDÚCEHO ROZVOJA K základným podmienkam, ktoré vymedzujú spoločné projekty rozvoja ľudského kapitálu v oboch regiónoch, je možné zaradiť: súčasné právne podmienky v oblasti sociálnej politiky ako aj politiky pracovného trhu, demografické tendencie spojené so stárnutím spoločnosti, mimoriadny záujem mládeže o humanitné a nie technické vzdelanie, dynamika vytvárania nových pracovných miest a ich kvalita. INŠTITÚCIE K inštitúciám, ktoré sa v súčasnosti venujú otázkam ľudského kapitálu možno zaradiť: predstavitelia Sliezskeho vojvodstva, predstavitelia Žilinského samosprávneho kraja (vrátane Odboru školstva, Odboru sociálnych vecí a Odboru zdravotníctva), úrady práce, subjekty vykonávajúce zdravotnícke služby, mestá a obce, neziskové organizácie zamerané na službu verejnosti, rozvojové agentúry, stredné školy, základné školy. 58 Koncepcia sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva v ŽSK. Žilina, ŽK Žilinský kraj 36

37 3 CESTOVNÝ RUCH 3.1 Atrakcie a ponuka cestovného ruchu Pritiahnutie turistov a návštevníkov do Žilinského kraja vo veľkej miere závisí od jeho prírodnokultúrnej atraktívnosti a dobre pripravenej turistickej ponuky. Jednou z čŕt charakteristických pre tento región je 24 lyžiarskych centier s vlekmi, ktoré dokážu obslúžiť 2000 lyžiarov za hodinu 60. Celkovo sa v Žilinskom kraji nachádza 170 zjazdoviek (s dĺžkou od do metrov s prevýšením viac než 600 metrov). Celková dĺžka lyžiarskych trás je približne 180 km. Základné skupiny v rámci turistickej ponuky Žilinského regiónu sa delia na 61 : horské lyžiarske strediská, vodné nádrže, termálne kúpaliská a aquaparky, ozdravovne, kúpele, prírodné atrakcie, kultúrno-historická ponuka, ponuka v rámci obchodného turizmu spojená s väčšími mestami regiónu. Liptov Má najkomplexnejšiu turistickú ponuku, napríklad: lyžiarske strediská: *****Skipark Ružomberok, Jasná Nízke Tatry sever, *** Čertovica STIV, Žiarce Pavčina Lehota, Opalisko Závažná Poruba, Vyšná Boca Bačova Roveň, a taktiež lyžiarske trasy: v Liptovskej Revúcej, na Magurke, v Liptovskom Jáne, v Liptovskej Porúbke, v Nižnej Boci, vo Važci, v Račkovej, v Žiarskej a Jaloveckej doline, vodné nádrže, termálne kúpaliská, aquaparky: v Bešeňovej, v Liptovskom Mikuláši - Tatralandii, v Liptovskom Jáne, na Liptovskej Mare, kúpele: v Lúčkach, kultúrno-historická ponuka: živý skanzen vo Vlkolínci (zapísaný v zozname kultúrneho dedičstva UNSECO), Múzeum Liptovskej dediny v Pribyline, Liptovské múzeum v Ružomberku a jeho expozície, Folklórny festival vo Východnej, Likavský hrad, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, prírodné atrakcie: Demänovská ľadová jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká jaskyňa, Pohorie Západných Tatier. 60 Keď zarátame všetky lyžiarske centrá, celková odhadnutá lyžiarska oblsuha predstavuje 115 tis. osôb na hodinu. 61 Územný generel cestovného ruchu Žilinského kraja. ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ,

38 Orava lyžiarske strediská: **** Kubínska hoľa, Roháče Spálená, *** Zuberec Janovky, Zuberec Milotín, Ski Centrum Malá Lučivná, a tiež lyžiarske trasy: v blízkosti Tvrdošína, Nižnej nad Oravou a v Oravskej Lesnej, kultúrno-historická ponuka, ktorá okrem iných zahŕňa: Oravský hrad a taktiež Múzeum oravskej dediny v Zuberci, Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Galéria M. Medveckej v Tvrdošíne, Slanický ostrov umenia v Námestove, Oravská lesná železnica a expozície Oravského múzea P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, prírodné atrakcie: vodná nádrž Oravská priehrada, Babia Hora, pltníctvo na rieke Orava. Turiec lyžiarske strediská: ****Jasenská dolina, Snowland Valčianska dolina, ***Martinské hole, a taktiež svahy v Turčianskych Kľačanoch, vo Vrútkach, v Sklabini, v Kláštore pod Znievom, v Turčeku, kúpele v Turčianskych Tepliciach, termálne kúpalisko Drienok v Mošovciach, kultúrno-historická ponuka: Múzeum slovenskej dediny v Martine Jahodnícke háje, Múzeum Martina Benku, Múzeum českej kultúry, Múzeum rómskej kultúry na Slovensku, Slovenské národné literárne múzeum v Martine, Turčianska galéria v Martine, Múzeum Karola Plicku v Blatnici, zrúcanina hradu Sklabiňa, Múzeum Jána Kollára v Mošovciach. Kysuce lyžiarske strediská: ***** Snowparadise Veľká Rača, *** Makov, a taktiež menšie lyžiarske strediská v Skalitom - Serafínove, v Čadci - Husáriku, v Krásne nad Kysucou - Zákysučí, v Rudine - Rudinskej, v blízkosti Dolného Vadičova, v blízkosti Starej Bystrici, vo Vychylovke, kultúrno-historická ponuka: Expozície Kysuckého múzea v Čadci, Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke spolu s historickou úvraťovou lesnou železničkou, galérie v Čadci, kaštieľ v Oščadnici a v Radoli. Horné Považie lyžiarske strediská: *** Fačkovské sedlo Kľak, ***** Vrátna Free Time Zone, a taktiež menšie lyžiarske strediská v Čičmanoch a Rajeckej Lesnej, kúpele v Rajeckých Tepliciach spolu s termálnymi kúpaliskami v Rajci, prírodné atrakcie: Rajecká dolina, Vrátna dolina, Manínska tiesňava, kultúrno-historická ponuka zahŕňa: architektúru v rámci expozícií Považského múzea v Čičmanoch, Drevený betlehém v Rajeckej Lesnej, Mestské múzeum v Rajci, kultúrnohistorické hodnoty spojené s legendou o Jánošíkovi (vo Vrátnej doline), historické centrum Žiliny a expozície Považského múzea v Žiline. 38

39 Žilinský kraj ponúka aj dobré podmienky spojené s: pešou turistikou, najmä v rámci horských pásiem: Beskydy, Malá Fatra, Západné Tatry. Celková dĺžka horských chodníkov je približne 3000 km, časť ktorých sa nachádza najmenej vo výške m n. m., cykloturistikou: v regióne sa nachádza sieť cyklotrás, taktiež horských (pribl. 20 cyklotrás) hustota cyklistických chodníkov predstavuje od 10 do 30 km na 1 km 2, horolezectvo, skalolezectvo a paragliding: Skalolezectvo sa týka najmä masívov Malej a Veľkej Fatry, Chočských vrchov a Západných Tatier. Paragliding sa dá vykonávať napr. vo Vrátnej doline (Veľký Kriváň, Stoh), vo Vrútkach (Martinské hole Veľká Lúka), v Demänovskej doline (Jasná Srdiečko, Chopok, Bôr). Dostupnosť ponuky a turistických atrakcií v Sliezskom vojvodstve vo veľkej miere závisí od jeho priestorovej rôznorodosti v oblasti fyzicko-geografických podmienok, a tiež antropogénnych podmienok, ktoré sú spojené s priemyselným dedičstvom regiónu. Základné skupiny turistickej ponuky Sliezskeho vojvodstva zahŕňajú: ponuka biznis turistiky, ponuka post industriálnej turistiky, horské a lyžiarske strediská, kultúrno-historické hodnoty spojené s pútnickou turistikou, vodné nádrže, prírodné atrakcie, ozdravovne, ponuka obchodnej turistiky, rekreačno-zábavná ponuka. Centrálny subregión Tento subregión je najviac urbanizovaným regiónom v Poľsku a Strednej Európe. Jeho centrálnu časť tvorí 14 miest tvoriacich Górnoślązką aglomeráciu, tzv. Metropolu SILESIA s približne 2 mil. obyvateľov. Táto aglomerácia je obchodným centrom regiónu a taktiež juhu Poľska. Jej ponuka zahŕňa najmä: ponuka biznis turistiky vysoká koncentrácia inštitúcií a firiem, i zahraničných, v jednotlivých mestách aglomerácie má vplyv na dopyt spojený s hotelovými a konferenčnými službami, trhmi, a pod. Tento dopyt sa spája s výstavbou hotelov ***, **** a ***** hviezdičkových, orientovaných na biznis klientov. Analýza štatistických údajov o ubytovaní ponúkanom v hoteloch a iných objektoch v Górnośląskej aglomerácii svedčí o tom, že sa tento typ turistiky rozvíja veľmi dynamicky. V období rokov počet prenocovaní v mestách Aglomerácie vzrástol o takmer 780 %, ponuka postindustriálnej turistiky rozvoj tohto turistického odvetvia sa spája s druhou polovicou prvej dekády 21. storočia. V tomto období niekoľko miest Górnośląskej 39

40 aglomerácie (okrem iných Tychy a Zabrze) sprístupnilo objekty postpriemyselnej kultúry, t.j. pivovary a bane, ktoré sa stali muzeálnymi objektmi. Dôležitým impulzom popularizácie technických pamiatok na nadregionálnej úrovni bol projekt vytvorenia Cesty technických pamiatok Sliezskeho vojvodstva. Túto cestu tvorí viac než tridsať vybraných objektov, ktoré boli v minulých storočiach svedkami priemyselnej revolúcie. Takmer polovica objektov tejto Cesty sa nachádza v oblasti Górnośląskej aglomerácie. Sú to objekty ako napríklad: Galéria šachty Wilson v Katovicach, Sídlisko Nikiszowiec v Katovicach, Sídlisko Giszowiec v Katoviciach, železničná stanica v Sosnowci, Centrálne múzeum požiarnictva v Mysłowiciach, Elektrotepláreň Szombierki v Bytomi, Bannícka robotnícka kolónia v Rudzie Śląskiej, Múzeum uhoľného baníctva v Zabrzi, Banícky skanzen Kráľovná Lujza w Zabrzu, Šachta Maciej v Zabrzi, rádiostanica Gliwice, Múzeum sanitárnej techniky v Gliwicach, Oddelenie umeleckého zlievačstva Múzeum v Gliwiciach, Pivovar Tyskie, Výťahová veža šachty Prezydent v Chorzowe, Pamiatková baňa kamenného uhlia Guido v Zabrzi, Skúšobná baňa mestského múzea Sztygarka v Dąbrowe Górniczej. Cesta získala oficiálny certifikát European Route of Industrial Heritage (ERIH). ERIH je sieť spájajúca viac než 800 európskych objektov priemyselného dedičstva. Môžeme doplniť i objekt Pamiatkovej bane striebronosných rúd a ak Štôlňa Czarnego pstrąga v Tarnowskich Górach, ponuka obchodného turizmu - Górnośląska aglomerácia je ako oblasť s najvyšším počtom obyvateľov a najväčšou hustotou zaľudnenia atraktívnym odbytným trhom pre zahraničné a domáce obchodné siete. Toho najlepším dôkazom je vysoký počet hypermarketov, t.j. obchodov s rozlohou väčšou než 2,5 tis. m 2, ktorých bolo v roku 2008 v Aglomerácii 44. K najväčším obchodným centrám Aglomerácie patria: Silesia City Center v Katovicach, Obchodné centrum 3 Stawy v Katovicach, IKEA v Katovicach, Agora v Bytomiu, Plaza v Rudzie Śląskiej, Plejada v Bytomiu a Sosnowci, City Point v Tychoch, Platan v Zabrzu. Tento zoznam dopĺňajú hypermarkety sietí ako: Auchan, Real, Tesco, Carrefour, vodné nádrže a prírodné atrakcie príkladom tohto druhu turistickej ponuky v Górnośląskej aglomerácii môžu byť vodné nádrže vytvorené umelo na územiach piesočných baní napr. Pogoria IV a taktiež Błędowska púšť, ktorej časť sa nachádza taktiež na teréne tohto mesta, rekreačno-zábavnú turistiku realizuje okrem iných Vojvodský park kultúry a oddychu v Chorzowe. Okrem iných tam patria: Sliezska zoologická záhrada, planetárium a astronomické observatórium, zábavný park, sliezsky štadión, skanzen. Južný subregión horské a lyžiarske strediská nachádzajú sa v horských pásmach Sliezskych Beskýd a Źywieckich Beskýd, najmä v obciach: Ustroń, Wisła, Szczyrk, Koniaków, Korbielów. Celková dĺžka lyžiarskych trás je asi 200 km. Okrem hotelovo-gastronomickej základne v rámci Beskýd sú tu dostupné i sedačkové a kabínkové lanovky na horské štíty: Czantorię, Skrzyczne, Szyndzielnię a taktiež Pozemná lanová dráha v Górę Żar, vodné nádrže: Żywiecke jazero, ozdravovne: Ustroń a Goczałkowice Zdrój, 40

41 ponuka postindustriálnej turistiky: Múzeum techniky a textilného priemyslu w Bielsku Białej, Pivovar Żywiec a pivovarnícke múzeum, ponuka obchodnej turistiky: Galéria Strefa, Obchodné centrum Sarni Stok, rekreačno-zábavná ponuka: Lesný park Niespodzianek v Ustroni, Ekologické vzdelávacie centrum v Istebnej. Severný subregión historicko-kultúrne hodnoty spojené s pútnickou turistikou Kláštor Pavlíno Jasná Hora, prírodné atrakcie spojené najmä s vyformovaním terénu a skalnými tvarmi v rámci Jury Krakowsko- Częstochowskej. Na území Jury sú podmienky prispôsobené pre pešiu turistiku (Chodník orlích hniezd), cyklistiku, skalolezectvo. Posledná turistická aktivita môže byť vykonávaná v rámci Skałek Kroczyckich, Podlesickie, Rzędowickich, Włodowickich, a taktiež v regióne Podlesic, Okiennika, Olsztyna, Podzamcza i Ryczowa, kultúrno-historická ponuka spojená so zámkami v Ogrodzieńci, Mirowe, Boboliciach, Olsztyne pod Čenstochovou, ponuka postindustriálnej turistiky: Zápalkové múzeum v Čenstochovej, Železničné múzeum v Čenstochovej, rekreačno-zábavná ponuka: Začarovaný les v Piasku, ponuka obchodnej turistiky Galéria Jurajska v Čenstochovej. Západný subregión prírodné atrakcie ako aj kultúrno-historická ponuka sa okrem iných spájajú s lesnými komplexmi spojenými s parkom krajinomaľby Cisterských kompozícii Rud Wielkich, Arborétum moravskej brány, ponuka postindustriálnej turistiky: pamiatková baňa Ignacy v Rybniku, pamiatková stanica a úzkokoľajová železnica v Rudach, rekreačno-zábavná ponuka: Dino Park v Rybniku, Indiánska dedina v Stanicy, ponuka obchodnej turistiky: obchodná galéria Fokus Park Rybnik, obchodné centrum Paza v Rybniku. Okrem toho, bolo na území Sliezskeho vojvodstva vytýčených približne peších turistických chodníkov, ktorých sieť je najviac rozvinutá v Sliezskych a Źywieckych Beskydoch. 3.2 Štatistika cestovného ruchu Z pohľadu objemu turistického ruchu, meraného počtom prenocovaní v ubytovacích zariadeniach (t.j. hoteloch, moteloch, penziónoch, výletných domoch, turistických chatách, prázdninových strediskách), je pozícia Žilinského kraja rozhodne silnejšia ako pozícia Sliezskeho vojvodstva. Počet 41

42 prenocovaní v Žilinskom kraji v roku 2010 predstavoval viac než 2,1 mil, zatiaľ čo v tom istom roku v Sliezskom vojvodstve bol počet prenocovaní na úrovni 1,8 mln (viď. tabuľka č. 22). Na rozdiel od Žilinského kraja však počet prenocovaní v objektoch hromadného ubytovania rastie rýchlejšie práve v Sliezskom vojvodstve. V rokoch tento počet vzrástol o takmer 50 % (rýchlejšie než v Poľsku nárast na úrovni 43 %). V tom istom období zaznamenal Žilinský kraj nárast počtu ubytovaní o menej ako 2 % (na celom Slovensku to bol pokles o 8 %). Tabuľka č. 22: Počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach Skupina Nárast Počet osôb - prenocovaní v turistických objektoch v SZV % Počet osôb prenocovaní v turistických objektoch v PL % Podiel SZV / PL 8,3 % 9,2 % 8,6 % - Ukazovateľ koncentrácie prenocovaní v SZV 0,67 0,75 0,71 - Počet osôb - prenocovaní v turistických objektoch v ŽK % Počet osôb - prenocovaní v turistických objektoch v SK % Podiel ŽK / SK 18,5 % 19,5 % 20,6 % - Ukazovateľ koncentrácie prenocovaní ŽK 1,44 1,51 1,60 - Ukazovateľ koncentrácie prenocovaní SZV / ŽK 0,41 0,48 0,52 - Ukazovateľ koncentrácie prenocovaní ŽK / SZV 5,02 4,48 4,18 - Zdroj: výpočty podľa Banku Danych Lokalnych GUS, NBP, Databáza regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky V rámci Poľska Sliezske vojvodstvo nemá, vzhľadom na počet prenocovaní, turistickú špecializáciu. Počet prenocovaní v hromadných ubytovacích zariadeniach tvorí menej než 8,6 % z celkového počtu prenocovaní realizovaných v Poľsku. Nedostatok špecializácie v tejto oblasti zo strany Sliezskeho vojvodstva potvrdzuje aj ukazovateľ koncentrácie prenocovaní realizovaných v Sliezskom vojvodstve z celkového počtu prenocovaní realizovaných v Poľsku 62, ktorý bol v roku 2010 na úrovni 0,71. Z tohto hľadiska je rozhodne lepšia situácia v Žilinskom kraji. Turistická špecializácia tohto regiónu, meraná počtom prenocovaní, je zrejmá tak z počtu poskytnutých nocľahov v Žilinskom kraji, v porovnaní so Slovenskom, ako aj v rámci ukazovateľa koncentrácie prenocovaní. V roku 2010, z celkového počtu prenocovaní poskytnutých na Slovensku, každý piaty pripadal na Žilinský kraj. Hodnota ukazovateľa koncentrácie prenocovaní v Žilinskom kraji bola 1, Ešte väčšia nerovnosť v turistickej špecializácii sa objavuje v prípade priameho porovnania počtu poskytnutých prenocovaní hromadných ubytovacích zariadeniach v Sliezskom vojvodstve a Žilinskom kraji. Ukazovateľ koncentrácie prenocovaní v Sliezskom vojvodstve, v porovnaní so Žilinským krajom v roku 2010, bol na úrovni 0,52. To znamená, že v prepočte na potenciál obyvateľov Sliezskeho vojvodstva sa v ňom poskytuje o 48 % prenocovaní menej ako je priemer oboch analyzovaných regiónov. Skúmaný ukazovateľ koncentrácie pre Žilinský kraj v roku 2010 dosiahol úroveň 4,18, čo znamená, že v prepočte na potenciál 62 Ukazovateľ v tvare: (počet nocľahov poskytnutých v SZV/počet obyvateľov SZV) / (počet nocľahov poskytnutých v PL / počet obyvateľov PL) 63 Ukazovateľ v tvare: (počet prenocovaní poskytnutých v ŽK / počet obyvateľov SK) / (počet nocľahov poskytnutých v SK /počet obyvateľov SK) 42

43 obyvateľov tohto regiónu sa v ňom poskytuje o 418 % prenocovaní menej než je priemer oboch analyzovaných regiónov Turistická infraštruktúra - ubytovanie Vzhľadom na turistickú infraštruktúru, meranú počtom ubytovacích zariadení hromadného ubytovania, sa Žilinský kraj rozhodne vyčleňuje spomedzi iných slovenských regiónov. Na jeho území sa nachádza najväčší počet ubytovacích zariadení (t.j. hotelov, penziónov, kempingov) v krajine. Podiel tejto turistickej infraštruktúry regiónu, vo vzťahu k jej potenciálu meranému pre celé Slovensko, bol v roku ,4 % (viď. tabuľka č. 23). Okrem toho, v rokoch nastal v Žilinskom kraji stály nárast počtu ubytovacích zariadení. Napríklad, počet penziónov sa zdvojnásobil a počet hotelov zvýšil o 63 %. Znížil sa však počet kempingov a to o 19 %. Tabuľka č. 23: Ubytovacie zariadenia v Žilinskom kraji a na Slovensku Skupina Nárast Ubytovanie v ŽK, patria tam: % - hotely % -penzióny % - kempingy % Ubytovacie zariadenia na Slovensku, patria tam: % - hotely % -penzióny % - kempingy % Podiel ŽK na ubytovacích zariadeniach : 27,3 % 26,4 % 26,4 % - - hotely 17,0 % 18,0 % 19,1 % - -penzióny 26,4 % 27,8 % 26,0 % - - kempingy 20,5 % 19,2 % 18,6 % - Zdroj: výpočty podľa Databázy regionálnej štatistiky. Štatistický úrad Slovenskej republiky Podobným tempom vznikali ubytovacie zariadenia v celej Slovenskej republike (nárast ich počtu v rokoch o 37 %). O niečo rýchlejšie, vzhľadom na Žilinský kraj, sa zvýšil počet penziónov (nárast o 109 %), pomalšie sa však stavali hotely (nárast o 44 %). Podobne ako v Žilinskom kraji, tak i na Slovensku je zrejmý trend znižovania počtu kempingov. V porovnaní so Žilinským krajom je potenciál turistickej infraštruktúry Sliezskeho vojvodstva, meraný počtom ubytovacích zariadení, menší. V roku 2010 fungovalo v rámci regiónu 511 objektov hromadného ubytovania, t. j. o 315 menej ako v Žilinskom kraji. Počet ubytovacích zariadení nemá výrazný podiel na počte týchto zariadení ani v rámci celého Poľska. Ubytovacie zariadenia ako hotely, motely, penzióny, horské chaty 64 Ukazovateľ koncentrácie v SZV vo vzťahu ku ŽK má tvar: (počet nocľahov poskytnutých v SZV / počet obyvateľov SV) / (počet prenocovaní poskytnutých v SZV a ŽK / počet obyvateľov SV a ŽK), na druhej strane ukazovateľ koncentrácie prenocovaní v ŽK vo porovaní s SZV má tvar: (počet prenocovaní poskytnutých v ŽK / počet obyvateľov ŽK) / (počet prenocovaní udelený v SV a ŽK / počet obyvateľov SZV a ŽK) 43

44 a prázdninové strediská, kempingy a podobne, nachádzajúce sa vo vojvodstve, tvoria približne 7 % z celkového počtu týchto objektov v Poľsku. Tabuľka č. 24: Ubytovacie zariadenia v Sliezskom vojvodstve a v Poľsku Kategória Nárast Ubytovacie zariadenia v SV, ako: % - hotely % -penzióny % - kempingy % Ubytovacie zariadenia v PL, ako: % - hotely % -penzióny % - kempingy % Účasť ŽK na ubytovacích zariadeniach, ako: 5,4 % 6,6 % 7,1 % - - hotely 6,4 % 9,1 % 8,7 % - -penzióny 3,3 % 3,8 % 4,4 % - - kempingy 4,0 % 5,1 % 4,1 % - Zdroj: Bank danych lokalnych, GUS Výhodnejšie pre Sliezske vojvodstvo sú v rámci celého Poľska najmä tendencie rozvoja turistickej infraštruktúry Sliezskeho vojvodstva, ktorá je meraná počtom ubytovacích zariadení. Počet všetkých ubytovacích zariadení vo vojvodstve v rokoch vzrástol o 9 %. V tom istom období sa potenciál ubytovacích zriadení v Poľsku znížil o 17 %. Počet hotelov v období sa v Sliezskom vojvodstve zvýšil o viac než 150 %, zatiaľ čo v Poľsku bol tento nárast 86 % (v Žilinskom kraji bol nárast v tejto kategórii 63 %). Vo vojvodstve vzrástol tiež počet penziónov o 30 %, zatiaľ čo v analyzovanom období sa tento počet znížil o 5 %. 3.4 Zahraniční návštevníci Analýza národnostného zloženia zahraničných turistov navštevujúcich Sliezske vojvodstvo v roku 2010 ukazuje, že najviac návštevníkov bolo z Nemecka (24,2 %), ďalej sú to Taliani (asi 12 %), a na treťom mieste boli Rusi (5,9 %), (viď. tabuľka č. 25). 44

45 Tabuľka č. 25: Zahraniční návštevníci využívajúci ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach v Sliezskom vojvodstve v roku 2010 prvých 10 národností Kraj 2010 Zloženie Nemecko ,2 % Taliansko ,8 % Rusko ,9 % Francúzsko ,1 % Veľká Británia ,9 % Česko ,6 % Slovensko ,9 % Ukrajina ,5 % Lotyšsko ,1 % Litva ,8 % Spolu počet turistov v roku Zdroj: Bank Danych Lokalnych, GUS V prvej desiatke národností, ktoré využili ubytovacie služby v Sliezskom vojvodstve boli taktiež Slováci (7. miesto, okolo 5,5 tis. osôb) a Česi (6. miesto, okolo 10,7 tis. osôb). Národnostné zloženie osôb najviac navštevujúcich Žilinský kraj sa uvádza na základe informácií získaných v roku Tabuľka č. 26: Zahraniční turisti využívajúci ubytovacie služby v hromadných ubytovacích zariadeniach v Žilinskom kraji v roku 2010 prvých 5 národností Kategória 2010 Zloženie Čechy ,1 % Poľsko ,0 % Nemecko ,3 % Litva ,6 % Maďarsko ,3 % Rusko ,2 % Južná Kórea ,1 % Ukrajina ,0 % Zdroj: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky Žilinský samosprávny kraj, 2007 V zhode s týmito informáciami skoro každá druhá osoba využívajúca ubytovanie v Žilinskom kraji pochádza z Českej republiky. Poliaci predstavujú tiež dôležitú skupinu návštevníkov analyzovaného regiónu (25 % turistov využívajúcich služby ubytovacích zariadení). Na treťom mieste sa vzhľadom na čísla ocitli Nemci (4,3 %). 45

46 3.5 Rozvoj a spolupráca v oblasti cestovného ruchu - stratégie, programy, projekty, podmienky a inštitúcie PLÁNOVANIE ROZVOJA A SPOLUPRÁCE Na strategickej úrovni plánovania rozvoja Sliezskeho vojvodstva sa turistickou oblasťou zaoberá Stratégia rozvoja Sliezskeho vojvodstva 65, v rámci bodu B.3.6 Zvýšenie turistickej atraktivity regiónu 66, okrem iného i prostredníctvom: podporovania rozvoja značkovej ponuky v turistike, kde patrí biznis turistika, mestská, kultúrna, vidiecka, pútnická, rekreačná, ozdravovacia, aktívna a odborná turistika, vytvorenia infraštruktúry rekreačnej a infraštruktúry pre aktívny oddych, vytvorenia podmienok pre turisticko - gastronomický rozvoj, udržiavania objektov kultúrneho dedičstva, vytvárania športovo-rekreačných centier, prezentácie ponuky na turistických trhoch. Rozvoj turistického potenciálu regiónu je definovaný taktiež v sektorovej stratégii, t.j. Stratégia rozvoja turistiky v Sliezskom vojvodstve na roky , ktorej strategické ciele okrem iného zahŕňajú: rozvoj značkovej ponuky spojenej s biznis turistikou, mestskou a kultúrnou turistikou a turistikou vo vidieckych oblastiach, zvýšenie značkovej ponuky turistika tranzitná a prihraničná, rozvoj značkovej ponuky spojenej s aktívnou a odbornou turistikou, zlepšenie dostupnosti a kvality turistických služieb ako aj systému podpory značkovej turistickej ponuky. Časti týkajúce sa plánovania rozvoja turistiky v Sliezskom vojvodstve môžeme nájsť v dokumente Stratégie marketingovej komunikácie 68, najmä v orientácii na turistov, ako jednej z cieľových skupín komunikačných činností, vykonávaných inštitúciami Sliezskeho vojvodstva (napr. kampaní a aktivít public relations, reklamných kampaní, projektov ako napr. Sliezsky systém turistických informácií). Doterajšie diagnostické výskumy v turistickej oblasti sú zahrnuté vo: Výskume turistického ruchu v Sliezskom vojvodstve 69. V prípade Žilinského kraja boli otázky týkajúce sa rozvoja cestovného ruchu alebo cestovného ruchu zahrnuté v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja 70. Z jeho bodov vyplýva, že rozvoj cestovného ruchu nie je zaradený medzi priority programu, jeho strategickým a špecifickým cieľom. Otázky rozvoja cestovného ruchu je však možné nájsť v činnostiach obsiahnutých v Programe: 65 Stratégia rozvoja Sliezskeho vojvodstva Sliezsko Maršalkovský úrad Sliezskeho vojvodstva. Katovice Smer vytvorený v rámci strategického cieľa B3: Atraktívne podmienky ubytovania a vysoká kvalita priestoru 67 Stratégia rozvoja cestovného ruchu v Sliezskom vojvodstve na roky Sejmik Sliezskeho vojvodstva Stratégia marketingovej komunikácie. Maršalkovský úrad Sliezskeho vojvodstva. Katovice Výskumy cestovného ruchu v Sliezskom vojvodstve. Všeobecná správa z prieskumov pre sliezsku turistickú organizáciu. ARC Rybek, Varšava Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky Žilina

47 podpora tvorby a udržiavania turistických a náučných chodníkov s ohľadom na rozvoj cestovného ruchu, podpora tradičných kultúrnych podujatí s ohľadom na rozvoj cestovného ruchu. Otázky rozvoja cestovného ruchu sú v prípade Žilinského kraja, z hľadiska sektorovej stratégie, definované v Stratégii cestovného ruchu Žilinského samosprávneho kraja v rokoch Tento dokument bližšie charakterizuje predstavu o budúcom rozvoji každého z regiónov Žilinského kraja, a to: Kysúc, Liptova, Oravy, Turca a Horného Považia. Body stratégie sa týkajú: tvorenia atraktívnych ponúk cestovného ruchu, tvorenia inštitucionálneho zázemia na rozvoj cestovného ruchu v Žilinskom kraji, zlepšenia kvality marketingu, výstavby a zlepšenia kvality infraštruktúry, ktorá slúži rozvoju cestovného ruchu. V Žilinskom kraji sa objavuje záujem v oblasti príprav výskumov týkajúcich sa: tvorenia turistických ponúk cezhraničnej turistiky, získavania informácií umožňujúcich prípravu efektívneho marketingu cezhraničnej spolupráce zameraného na ďalšie trhy, t.j. Ameriky, Ázie, Severnej Európy. ČINNOSTI A PROJEKTY Ku súčasným projektom z oblasti cestovného ruchu, ktoré majú potenciál pre začatie cezhraničnej spolupráce alebo môžu byť využité v tvorbe tohto druhu spolupráce, sa radia: Cesta technických pamiatok Sliezskeho vojvodstva, Industriáda Sviatok cesty technických pamiatok, medzinárodné veľtrhy cestovného ruchu, veľtrhy jachtárskeho a športového náradia organizované Sliezskou turistickou komorou ako aj Sliezskou turistickou organizáciou, Týždeň beskydskej kultúry organizovaný Regionálnym centrom kultúry v Bielsku-Białej, vlastné a partnerské projekty realizované Euroregiónom Beskydy 72, projekty uskutočňované v Žilinskom kraji s cieľom zlepšiť efektívnosť využívania prírodných podmienok ako aj kultúrno-historickej ponuky cestovného ruchu, činnosti spojené vzájomnou spoluprácou pri tvorbe produktov cestovného ruchu. PODMIENKY BUDÚCEHO ROZVOJA Dôležitou podmienkou rozhodujúcou o rozvoji cestovného ruchu v cezhraničnej miere je bohatstvo obyvateľov oboch regiónov a tiež kvalita cestnej a železničnej infraštruktúry. Súčasný stav infraštruktúry podstatne zhoršuje prístup k ponúkaným turistickým atrakciám. Budúca cezhraničná spolupráca v turistickej oblasti je závislá i od právneho systému a smerníc týkajúcich sa cestovného ruchu (vytvorenie nového zákona týkajúceho sa podpory cestovného ruchu v Slovenskej republike). 71 Stratégia cestovného ruchu ŽSK pre roky Žilina Vzhľadom na rozsah analýzy týkajúcej sa Sliezskeho kraja a Žilinského kraja bol zoznam euroregiónov ohraničený výlučne na Euroregión Beskydy. 47

48 INŠTITÚCIE Ku inštitúciám, ktoré sa zaoberajú všeobecnými otázkami rozvoja Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva patria: cestovného ruchu v prípade predstavitelia samosprávy Sliezskeho vojvodstva, predstavitelia Žilinského samosprávneho kraja, kultúrne inštitúcie v ziaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja alebo podliehajúce pod samosprávu Sliezskeho vojvodstva, Sliezska turistická organizácia, Sliezska turistická komora, klastre cestovného ruchu napr. Klaster Liptov, Klaster Orava, Klaster Turiec 73 a oblastné organizácie cestovného ruchu Región Liptov, OOCR Kysuce, OOCR Rajecká dolina, OOCR Klaster Orava, OOCR Malá Fatra, Krajská organizácia cestovného ruchu Žilinský turistický kraj, Mestá a obce Žilinského kraja ako aj Sliezskeho vojvodstva spolu s inštitúciami, ktoré im podliehajú, hospodárske subjekty činné v oblasti CR v oboch regiónoch

49 4 VZDELANIE SPOLUPRÁCA VYSOKÝCH ŠKÔL 4.1 Základné školy I. a II. stupňa a stredné školy Analyzovaný sektor základných, odborných a stredných škôl má v Sliezskom vojvodstve silný inštitucionálny potenciál, ktorý zahŕňa viac ako 2,6 tis. inštitúcií rôzneho typu (viď. tabuľka č. 27) 74. Počet základých škôl sa v rokoch zmenšil z na Tento jav bol sprevádzaný zmenšením počtu žiakov základných škôl a to z 257,6 tis. žiakov na 237,0 tis. Pokles počtu študentov je zaznamenaný v takmer všetkých typoch škôl, s výnimkov stredných odborných škôl, ktoré pripravujú svojich študentov na konkrétne povolania (nárast z 824 študentov v roku 2007, na 1059 študentov v roku 2010). V období sa na podobnej úrovni záujmu umiestnili tiež všeobecno-vzdelávacie gymnáziá (12,8 % - 12,4 %). Počet študentov odborných technických škôl v tomto období narastá z 11,5 % na 12,4 %. Tabuľka č. 27: Údaje, ktoré sa týkajú základných, odborných a stredných škôl v Sliezskom vojvodstve. Kategórie Počet škôl Počet žiakov/študentov Základné školy I. stupňa Základné školy II. stupňa Stredné odborné školy Stredné odborné školy bez maturity Profilované gymnáziá Stredné odborné učilištia Umelecké školy (bez odborných kvalifikácií) Umelecké školy (s odbornými kvalifikáciami) Všeobecnovzdelávacie gymnáziá Spolu Zdroj: Bank Danych Lokalnych, GUS Slovenská legislatíva o základných a stredných 75 školách určuje, že medzi základné a stredné školy patria: základné školy, základné školy s materskými školami, učilištia, stredné odborné učilištia, gymnázia, stredné odborné školy, špeciálne školy, konzervatóriá a združené stredné školy. Tento posledný typ stredných škôl vznikol spojením odborných stredných škôl so strednými odbornými učilišťami. V Žilinskom kraji podobne ako v Sliezskom vojvodstve sa v rokoch znížill počet škôl z 371 na 365. Znížil sa aj počet študentov z 113,4 tisíc na 106,6 tisíc. Najväčší pokles počtu študentov v danom období, t.j. 7,5 %, bol zaznamenaný na základných školách. Naproti tomu, nárast počtu 74 V tejto zostave nie sú uvedené špeciálne školy pre deti a mládež a večerné školy pre dospelých 75 Zákon č. 285/2008 Zb.z. Zákon o výchove a vzdelávaní školský zákon o zmene niektorých predpisov 49

50 študentov bol zaznamenaný na umeleckých školách konzervatóriách. Z počtu 242 v roku 2008 sa ich počet zvýšil na 274 v roku 2009, t.j. nárast o 13,3 % (viď. tabuľka č. 28). Tabuľka č. 28: Údaje na tému základných, odborných a stredných škôl v Žilinskom kraji. Kategórie Počet škôl Počet žiakov Základné školy Všeobecnovzdélavacie gymnáziá Stredné odborné školy Stredné odborné technické školy Združené stredné školy Umelencké školy - konzervatóriá SPOLU Zdroj: Databáza regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky Ako modernú všeobecnú tendenciu - trend učenia sa cudzích jazykov na základných a stredných školách, napríklad v Sliezskom vojvodstve, sa cudzie jazyky v roku 2010 učilo viac ako 286,1 tisíc stredoškolákov (viď. tabuľka č. 29). Tabuľka č. 29: Výučba cudzích jazykov na stredných školách v Sliezskom vojvodstve. Kategórie Všeobecne % 100 % 100 % Anglický jazyk % 52 % 53 % Francúzsky jazyk % 7 % 6 % Nemecký jazyk % 36 % 35 % Ruský jazyk % 3 % 3 % Latinský jazyk % 1 % 1 % Španielsky jazyk % 1 % 1 % Taliansky jazyk % 1 % 1 % Iné % 0 % 0 % Zdroj: Bank Danych Lokalnych, GUS V období sa jazykové preferencie študentov stredných škôl nezmenili a medzi najpopulárnejšie cudzie jazyky aj naďalej patria: anglický jazyk (53 % študentov) a nemecký jazyk (35 % študentov). 4.2 Vysoké školy V Sliezskom vojvodstve fungovalo v roku 2010 až 45 vysokých škôl, čo predstavuje 9,8 % z celkového počtu vysokých škôl v Poľsku. V priebehu rokov počet vysokých škôl v Sliezskom vojvodstve vzrástol o viac ako 36 %. Spomedzi vysokých škôl v tomto regióne dominujú vysoké školy s ekonomickým zameraním (viď. tabuľka č. 30). 50

51 Tabuľka č. 30: Počet vysokých škôl v Sliezskom vojvodstve a Žilinskom kraji. Kategóre Počet vysokých škôl v Sliezskom vojvodstve: univerzity s interdisciplinárnym profilom technické poľnohospodárske (iba datašované pracoviská) ekonomické pedagogické zdravotnícke telesná výchova umelecké teologické ostatné vysoké školy s univerzitným profilom vysoké školy s odborným profilom Profesori Počet škôl v Žilinskom kraji V strednej časti regiónu, t.j. aglomerácii Górnośląskej, sa nachádza 29 vysokých škôl, čo predstavuje okolo 64 % zo všetkých vysokých škôl v Sliezskom vojvodstve a 6,3 % zo všetkých vysokých škôl v celom Poľsku (viď. tabuľka č. 31). Tabuľka č. 31: Vysoké školy v aglomerácií Górnośląskej Uniwersytet Śląski Politechnika Śląska v Glivicach Uniwersytet Ekonomiczny v Katovicach Uniwersytet Medyczny v Katovicach Verejné školy (9) Akademia Wychowania Fizycznego v Katovicach Akademia Sztuk Pięknych v Katovicach Śląska Akademia Muzyczna v Katovicach Śląska Międzynarodowa Szkoła Handlowa v Katovicach Wyższe Śląskie Seminarium Duchowne Gliwicka Wyższa Szkoła Przedsiębiorczości Górnośląska Wyższa Szkoła Handlowa im. Wojciecha Korfantego v Katovicach Górnośląska Wyższa Szkoła Pedagogiczna v Mysłovicach Górnośląska Wyższa Szkoła Przedsiębiorczości im. K. Goduli v Chorzovie Polsko-Japońska Wyższa Szkoła Technik Komputerowych Śląska Wyższa Szkoła Informatyczno-Medyczna v Chorzovie Śląska Wyższa Szkoła Zarządzania im. gen. Jerzego Ziętka v Katovicach Wydział Nauk Społeczno-Pedagogicznych w Katowicach - wydział Wyższej Szkoły Pedagogicznej vo Varšave Wyższa Szkoła Bankowa w Poznaniu, wydział zamiejscowy v Chorzovie Wyższa Szkoła Bankowości i Finansów v Katovicach Súkromné školy (20) Wyższa Szkoła Biznesu v Dąbrovie Górniczej Wyższa Szkoła Ekonomiczno-Humanistyczna Wyższa Szkoła Ekonomii i Administracji v Bytomiu Wyższa Szkoła Humanitas v Sosnovcu Wyższa Szkoła Nauk Stosowanych v Rudzie Śląskej Wyższa Szkoła Zarządzania i Marketingu v Sosnovcu Wyższa Szkoła Zarządzania i Nauk Społecznych v Tychach Wyższa Szkoła Zarządzania Marketingowego i Języków Obcych v Katovicach Wyższa Szkoła Zarządzania Ochroną Pracy v Katovicach Zespół Nauczycielskich Kolegiów Języków Obcych Zespół Nauczycielskich Kolegiów Języków Obcych Zdroj: 51

52 Najväčšia koncentrácia vysokých škôl v Sliezskom vojvodstve je v aglomerácií Górnośląskej 29 vysokých škôl, z toho 9 štátnych a 20 súromných. Z tejto skupiny ponúka vzdelanie v oblasti informačných technológií 10 škôl, 16 vysokých škôl ponúka ekonomické vzdelanie (odbory: ekonómia, manažment, financie a účtovníctvo), ďalších 6 vysokých škôl ponúka štúdium cudzích jazykov. Zoznam vysokých škôl v Górnośląskej aglomerácií je uvedený v tabuľke č. 31. V ostatných subregiónoch sa nachádza 15 vysokých škôl (okolo 3,5 % zo všetkých poľských škôl). Okrem Górnośląskej aglomerácie sú vysoké školy lokalizované v okresných mestách jednotlivých subregiónov. V Częstochovskom subregióne to sú: Politechnika Częstochowska, Akademia im. Jana Długosza, Wyższe Seminarium Duchowne Archidiecezji Częstochovskej, Akademia Polonijna, Wyższa Szkoła Lingwistyczna, Wyższa Szkoła Zarządzania v Częstochove, Wyższa Szkoła Hotelarstwa i Turystyki v Częstochove. V južnom subregióne vzdelanie ponúkajú: Akademia Techniczno-Humanistyczna v Bielsku-Białej, Bielska Szkoła Wyższa im. Jana Tyszkiewicza, Wyższa Szkoła Finansów i Bankowości v Bielsku-Białej, Wyższa Szkoła Administracji v Bielsku-Białej, Wyższa Szkoła Finansów i Prawa v Bielsku-Białej, Wyższa Szkoła Informatyki i Zarządzania v Bielsku Białej, Wyższa Szkoła Ekonomiczno-Humanistyczna v Bielsku-Białej, Filia Uniwersytetu Śląskiego v Cieszyne. V západnom subregióne a to najmä v Rybniku, majú svoje detašované pracoviská: Uniwersytet Śląski, Uniwersytet Ekonomiczny a Politechnika Śląska. Medzi najvýznamnejšie a najväčšie, z hľadiska počtu študentov, ako aj výskumno vedeckého potenciálu v oblasti Sliezskeho vojvodstva, patria: Uniwersytet Śląsky, Politechnika Śląska a Uniwersytet Ekonomiczny v Katovicach. V porovnaní so Sliezskym vojvodstvom je vysokoškolský potenciál Žilinského kraja oveľa menší. V rámci tohto regiónu fungujú 3 vysoké školy a to: Žilinská univerzita v Žiline, Katolícka univerzita v Ružomberku a Akadémia ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši. Okrem toho sa v Martine nachádza pobočka Univerzity Komenského z Bratislavy Jesseniova lekárska fakulta a Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava má detašované pracovisko Žiline. Najvýznamnejšiu pozíciu a význam, z hľadiska počtu študentov a výskumno vedeckého potenciálu medzi univerzitami v regióne má Žilinská univerzita. 52

53 4.3 Študenti a absolventi Zmena hospodárskeho profilu, v tom odklon od tradičných odvetví v Sliezskom vojvodstve, si vynútili potrebu nového prístupu k možnostiam ľudských zdrojov. V 90 tych rokoch, ako aj v prvej dekáde XXI. storočia došlo k dynamickému rozvoju vysokoškolského vzdelávania, čo priamo úmerne súviselo so zvýšením počtu študentov. Tento trend sa týka rovnako Sliezskeho vojvodstva, ako aj celého Poľska. Napríklad v akademickom roku sa v Poľsku vzdelávalo 628,2 tisíc študentov 76. Avšak od tejto doby, je zaznamenávaný neustály pokles počtu študentov a to medzi inými aj z dôvodu zníženia počtu osôb vo veku rokov. Študenti v Sliezskom vojvodstve tvoria okolo 10 % z počtu všetkých študentov v Poľsku. Celkovo táto skupina predstavuje viac ako 180 tisíc osôb, avšak počet študentov na obyvateľov Sliezskeho vojvodstva (391 študentov), je výrazne nižší, ako počet študentov na obyvateľov v Poľsku (476 študentov). Ďalším negatívnym trendom je tendencia poklesu počtu študentov v Sliezskom vojvodstve, počnúc od roku 2005, pričom v celopoľskom meradle sa ich počet neustále zvyšuje (viď. tabuľka č. 32). V roku 2010 potenciál počtu študentov v Sliezskom vojvodstve predstavoval 94 % z ich celkového počtu v roku Tabuľka č. 32: Počet študentov a absolventov v Sliezskom vojvodstve a Žilinskom kraji v rokoch Kategórie Nárast Tempo Počet študentov v SZV % -0,7 % Počet študentov v PL % 0,7 % Podiel študentov SZV v PL 11 % 11 % 10 % 10 % - - Počet študentov SZV na obyvateľov Počet študentov v PL na obyvateľov Počet absolventov v SZV % 4,4 % Počet absolventov v PL % 5,2 % Podiel absolventov SZV v PL 11 % 12 % 10 % 10 % - - Počet študentov v ŽK % 9,0 % Počet študentov v SK % 6,1 % Podiel študentov ŽK v SK 7 % 12 % 9 % Počet študentov ŽK na obyvateľov Počet študentov na SK na obyvateľov Počet absolventov v ŽK % 24,0 % Počet absolventov v SK % 15,4 % Podiel absolvenstov SZV v PL 6 % 9 % 11 % Zdroj Bank Danych Lokalnych, GUS; Databáza regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky Iné, t.j. viac priaznivé tendencie, pokiaľ ide o potenciál počtu študentov, sú zaznamenané v Žilinskom kraji. Počet študentov v rokoch vzrástol z cca 9 tisíc študentov na 18 tisíc študentov, čo znamená 100% nárast, pričom tento nárast bol vyšší ako na celom Slovensku (nárast o 60 %). 76 Higher Education (2010) Institutions and Their Finances in Central Statistical Office, Warsaw, str

54 Bohužiaľ, ale počet osôb, ktoré študujú v Žilinskom kraji na obyvateľov, je stále nízky, t.j. 258 študentov, zatiaľ čo počet študentov na Slovensku v roku 2009 predstavoval 390 študentov na obyvateľov. V prípade Sliezskeho vojvodstva je najväčšiou univerzitou, čo sa týka počtu študentov, práve Uniwersytet Śląski. Univerzita je taktiež jednou z najväčších akademických inštitúcií v Poľsku. V roku 2010 sa na 12 fakultách univerzity vzdelávalo viac ako 32 tisíc študentov. Na univerzite si môžete vybrať zo 40 odborov a 110 špecializácií. Porovnateľnou vysokou školou, čo sa týka počtu študentov, je Politechnika Śląska v Glivicach. Táto najväčšia technická vysoká škola v Sliezskom vojvodstve vzdeláva okolo 30 tisíc študentov na 12 fakultách. Tretie miesto, v počte študentov, obsadil Uniwersytet Ekonomiczny v Katovicach. V roku 2010 tu študovalo okolo 15 tisíc študentov. V Žilinskom kraji patrí medzi najväčie vysoké školy Žilinská univerzita, ktorá má 7 fakult a v roku 2010 sa na nej vzdelávalo 11,7 tisíc študentov, t.j. 65 % zo všetkých študentov v analyzovanom regióne. Katolícka univerzita v Ružomberku má 4 fakulty a to: filozofickú, pedagogickú, zdravotnú (socialná práca a pôrodníctvo) a teologickú fakultu. Akadémia ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši ponúka vzdelávacie programy, ktoré sa týkajú elektronických systémov, správy vojenskej organizácie, počítačových sietíi a systémov národnej obrany. Jesseniova lekárska fakulta v Martine vzdeláva študentov v odboroch anatómie, cudzích jazykov, epidemológie, farmakológie, fyziológie, histológie, embryológie, hygieny, biofyziky a lekárskej biochémie, mikrobiológie a imunológie a tiež umožňuje štúdium ošetrovateľstva a telesnej výchovy. 4.4 Štúdijné odbory Detailná analýza štúdijných odborov, ktoré sa dajú študovať na štátnych vysokých školách v Sliezskom vojvodstve ukazuje, že medzi najlukratívnejšie štúdijné odbory v roku 2010 patrili: ekonómia, sociológia, psychológia, žurnalistika - okolo 30 % študentov, humanistické a pedagogické odbory - okolo 20 % študentov a technické odbory - 18,6 % študentov, (viď. tabuľka č. 33). Tabuľka č. 33: Študenti štátnych vysokých škôl podľa štúdijného odboru v Sliezskom vojvodstve v roku Štúdijné odbory 2010 Štruktúra Spoločenské (ekonómia, sociológia, psychológia, žurnalistika) ,1 % Humanitné a pedagogické odbory ,1 % Technické odbory (strojárstvo, výroba, spracovanie) ,6 % Medicína ,2 % Informatika ,1 % Architektúra a stavebníctvo ,0 % Ochrana životného prostredia a biológia ,9 % Právo ,4 % Matematika, fyzika, štatisktika, informatika ,2 % Umelecké odbory ,3 % Doprava a logistika ,6 % Služby sociálnej starostlivosti pre verejnosť ,9 % Ochrana a bezpečnosť 829 0,7 % SPOLU % Zdroj: Bank Danych Lokalnych, GUS 54

55 Vzhľadom k nedostatku verejne dostupných štatistických údajov o študijných odboroch v Žilinskom kraji nám určitý pohľad ponúka prehľad študijných odborov, ktoré sa dajú študovať na Žilinskej univerzite 77, na ktorej študuje okolo 65 % študentov z celého kraja. Medzi najpopulárnejšie študijné odbory patria: prevádzka a ekonomika dopravy - 26,6 % študentov, elektrotechnika - 14,6 % študentov a humanistické a pedagogické odbory - 14,2 % študentov, (viď. tabuľka č. 34). Tabuľka č. 34: Študijné odbory na Žilinskej univerzite v roku Štúdijné odbory 2010 štruktúra Prevádzka a ekonomika dopravy ,6 % Elektrotechnika ,6 % Humanitné a pedagogické odbory ,2 % Strojárstvo a technológia materiálov ,2 % Manažment a informatika ,7 % Špeciálne inžinierstvo ,4 % Stavebníctvo ,2 % SPOLU ,0 % Zdroj: Výročna správa o činnosti ŽU za rok 2010 Žilinská univerzita Rozvoj a spolupráca v oblasti ľudských zdrojov stratégie, programy, projekty, podmienky a inštitúcie PLÁNOVANIE ROZVOJA A SPOLUPRÁCE Úlohy vzdelávania a spolupráce vysokých škôl boli opísané v,,stratégií rozvoja Sliezskeho vojvodstva 78, v rámci priority Sliezskeho vojvodstva, ako regiónu s vyspelým hospodárstvom, ktorý vytvára a účinne absorbuje technológie, vrátane cieľa A1.,,Vysoká úroveň vzdelania a odbornej kvalifikácie. V oblasti vzdelávania a spolupráce vysokých škôl tento cieľ poukazuje na potrebu zlepšenia kvality vzdelávania. Vzťahuje sa to najmä na tvorbu podmienok, pri ktorých by sa mohli obyvatelia Sliezskeho vojvodstva vzdelávať na vysokých školách s prihliadnutím na požiadavky trhu práce. Otázky iniciácie spolupráce vysokých škôl sa taktiež bezprostredne zdôrazňujú v rámci priority, ktorá sa týka Sliezskeho vojvodstva ako partnera, ktorý je tvorcom kultúry, vedy a európskeho priestoru. V tomto kontexte sú vysoké školy chápané ako jeden z elementov fungovania metropolitných oblastí Sliezska a ich činnosť vo výskumno vedeckej oblasti s ďalšími inštitúciami v krajine a v zahraničí sa chápe, ako predpoklad pre posilnenie inovačného potenciálu regiónu. 77 Stratégia rozvoja Sliezskeho vojvodstva Sliezske Maršalkovský urad Sliezskeho vojvodstva. Katovice Stratégia rozvoja Sliezskeho vojvodstva Sliezske Maršalkovský urad Sliezskeho vojvodstva. Katovice

56 Problematika spolupráce vysokých škôl je opísaná v strategických dokumentoch Sliezskeho vojvodstva:,,program rozvoja technológií , Regionálny operačný program Sliezskeho vojvodstva 79, Regionálne inovačné stratégie 80, Operačný program ľudských zdrojov 81. V Žilinskom kraji sa otázkami vzdelávania a rozvojom spolupráce vysokých škôl zaoberá,,program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského Samosprávneho Kraja 82. Aspekt vysokoškolskej edukácie sa objavuje v rámci priority Ekonomika vedomostí II, v špecifikácií 2C - úprava kvality výskumu spolu so zvýšením úrovne využitia jeho výsledkov v praxi, hlavne v oblasti obnovy výskumno - rozvojovej infraštruktúry. Doplnenie v tomto smere znamená schopnosť absorbovať prostriedky na výskum a vývoj. Všeobecný prístup ku vzdelaniu a vysokým školám bol opísaný v rámci priority Ľudské zdroje III, najmä v rozmere tvorby podmienok pre prístup,,k dobrému vzdelaniu. Z hľadiska diagnózy potrieb, ktoré sa týkajú spolupráce vysokých škôl chýba: analýza opisu možností a rozsahu tejto spolupráce, štúdie, ktoré prezentujú dobré príklady spolupráce vysokých škôl a integrovaná stratégia rozvoja školstva v Sliezskom regióne. ČINNOSTI A PROJEKTY Medzi skupinové aktivity a projekty spojené so vzdelávaním a spoluprácou vysokých škôl, ktoré môžu v budúcnosti dosiahnúť potenciál medzinárodnej spolupráce patria: predpovedanie budúcich inovácií a spôsobu podpory, čoho príkladom je projekt, ktorý realizuje Žilinská univerzita, výskumno rozvojová inštitúcia SLCP ako aj Žilinský samosprávny kraj, pod názvom: Budúcnosť inovácií v prihraničných regiónoch SR a ČR v roku 2025, projekty v oblasti marketingových výskumov cezhraničného regiónu Žilinského kraja, Sliezskeho vojvodstva a Moravskosliezskeho kraja, projekty, ktoré monitorujú cezhraničnú spoluprácu, vzdelávacie štúdium pedagógov zo Sliezskeho vojvodstva v Žilinskom kraji, účasť vysokoškolských pedagógov na akademických senátoch partnerských vysokých škôl v zahraničí. Príkladom je účasť akademických pedagógov zo Žiliny na senáte Wyższej Szkoły Bakowości i Finansów v Bielsku-Białej 83, projekty, ktoré iniciujú spoluprácu vysokých škôl v oblasti revitalizácie zničených oblastí, ako Revita-Silesia (Maršalkovsky úrad Sliezskeho vojvodstva, Tešínsky zámok), alebo plánovaný projekt Automotive Silesia Region, spoločné študijné programy, spoločné výskumné projekty. Jedným z kľúčových programov v oblasti spolupráce a internacionalizácie analyzovaných regiónov je činnosť vysokých škôl v európskom rozmere 84, vrátane veľmi populárnej študenskej a učiteľskej 79 Regionálny operačný program Sliezskeho vojvodstva Maršalkovsky úrad Sliezskeho vojvodstva. Katovice Regionálne inovačné stratégie Sliezskeho vojvodstva na roky Maršalkovsky úrad Sliezskeho vojvodstva. Katovice Operačný program ľudských zdrojov. Ministerstvo regionálneho rozvoja, Varšava Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského Samosprávneho Kraja pre roky Žilina Vysoká škola bankovníctva a financií v Bielsku-Białej. 56

57 mobility Erasmus. V školskom roku 2008 / 2009 počet poľských študentov, ktorí sa zúčastnili na spomínanom študijnom pobyte predstavoval študentov, z toho zo Sliezskeho vojvodstva to bolo 863 osôb, čo je 7,3 % študentov. Toto percento môžme považovať za veľmi nízke, vzhľadom na skutočnosť, že počet študujúcich študentov v Sliezskom vojvodstve predstavuje 187,2 tisíc študentov, čo tvorí 10 % zo všetkých študentov v Poľsku. Výjazdy poľských študentov na slovenské školy, v rámci výmenného programu Erasmus, boli zaznamenané po prvý krát v roku 2004 a ich počet predstavoval 41 študentov. Tento počet výrazne vzrástol v roku 2008 / 2009, kedy bolo zaznamenaných 226 výjazdov. Bohužiaľ, medzi 30 najnavštevovanejších zahraničných univerzit nepatrí ani jedna zo slovenských vysokých škôl. Na zozname sa objavilo niekoľko českých vysokých škôl, napr. Karlova univerzita v Prahe (3. miesto), Masarykova univerzita v Brne (18. miesto), Palackého univerzita v Olomouci (30. miesto). Medzi 10 vysokými školami, ktoré v akademickom roku 2008 / 2009 poslali najväčší počet študentov na zahraničnú prax, sa umiestnili dve školy zo Sliezskeho vojvodstva a to: Uniwersytet Śląski (7. miesto, 57 výjazdov) a Uniwersytet Ekonomiczny v Katovicach (8. miesto, 40 výjazdov). Celkovo sa v Poľsku, v akademickom roku 2008 / 2009, na výmennom študijnom pobyte v rámci programu Erasmus, zúčastnilo 1618 študentov, pričom Slovensko si vybralo iba 13 osôb. Z hľadiska príjazdu zahraničných študentov v akademickom roku 2008 / 2009 sa v prvej 12-ke umiestnila iba jedna vysoká škola zo Sliezskeho vojvodstva a to Uniwersytet Ekonomiczny v Katovicach (11. miesto, 102 zahraničných študentov). V analyzovanom akademickom roku sa na výmennom študijnom pobyte Erasmus zúčastnili aj vysokoškolský pedagógovia. Ich počet v Poľsku predstavoval 3079 osôb. Na slovenské vysoké školy prišlo prednášať iba 232 osôb, t.j. 7,5 % z celkového počtu výjazdov v rámci výmenného programu Erasmus. Spomedzi 12 vysokých škôl, ktoré poslali na výmenný zahraničný pobyt najviac svojich prednašajúcich, sa umiestinila iba jedna vysoká škola zo Sliezskeho vojvodstva a to Uniwersytet Śląski v Katovicach (4. miesto. 139 výjazdov). Celkovo v Sliezskom vojvodstve v roku 2008/2009 poslalo na zahraničný štúdijný pobyt Erasmus 25 vysokých škôl 323 svojich vysokoškolských pracovníkov. Medzi zahraničnými univerzitami, ktoré prijali poľských vysokoškolských pedagógov sa na 2. mieste umiestnila Katolícka univerzita v Ružomberku (42 prednašajúcich), na 3. mieste sa umiestnila Žilinská univerzita (37 prednašajúcich). Na 4. mieste sa umiestnila česká škola - Ostravská univerzita (33 prednašajúcich). PODMIENKY PRE ĎALŠÍ ROZVOJ Medzi dôležité podmienky, ktoré podmieňujú rozvoj edukačného sektora a taktiež spolupráce vysokých škôl, patria: nepriaznivé demografické zmeny, procesy sociálno ekonomickej a 84 Program, je podobného charakteru ako CEEPUS, ale týka sa iba štátov strednej Európy (t.j. Central European Exchange Program for University Studies, por. 57

58 priestorovej obnovy sliezskych miest (zvyšovanie ich atraktivity), finančná situácia vysokých škôl, ktorá je závislá od miery problémov rozpočtového deficitu. INŠTITÚCIE Do skupiny inštitúcií, ktoré sa zaujímajú o kvalitu vzdelania a spoluprácu vysokých škôl patria: vysoké školy v oboch regiónoch, Vojovodský úrad práce, výskumno rozvojové inštitúcie, podnikateľské inštitúcie, vedecko technologické parky, klastre a technologické parky, Žilinský samosprávny kraj, Samospráva Sliezskeho vojvodstva, mestá a obce, stredné a základné školy. 58

59 5 DOPRAVA 5.1 Cestná doprava ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE Usporiadanie cestnej dopravy Sliezskeho vojvodstva je zamerané na smery východ - západ (cez diaľnicu A4, koridor E40) a sever - juh cez národné cesty DK86 (E75), DK81, S1 (E75), S96 a na diaľnicu A1. Úsek diaľnice A4 prechádza rovnobežne Sliezskym vojvodstvom a spája najmä mestá Górnośląskej aglomerácie s Krakovom, a ďalej prostredníctvom DK4 s Tarnovom, Rzeszovom a s poľsko-ukrajinskou hranicou. Smerom na západ zabezpečuje diaľnica A4 výhodné spojenie centrálnej časti Sliezskeho vojvodstva s Opolom, Vroclavom a Drážďanmi v Nemecku (viď. obr. č. 1). Usporiadanie sever-juh je realizované prostredníctvom medzinárodných ciest a diaľnic A1, a umožňuje prepojenie vojvodstva s Lódzią, Varšavou, Gdańskom. Na juhu sa zase spája s Tešínom a Ostravou, ďalej s Prahou, Viedňou a cez Svrčinovec taktiež so Žilinou a Bratislavou. Obrázok č. 1. Schéma cestných, železničných, leteckých a vodných spojení Sliezskeho vojvodstva Zdroj: Hospodársky plán Sliezskeho vojvodstva. Maršal Sliezskeho vojvodstva, Katovice V smere sever - juh je viditeľná nedostatočne vyvinutá cestná infraštruktúra, ktorá by priamo a bezprostredne spájala Sliezske vojvodstvo so Žilinským krajom, s Bratislavou a ďalej s Budapešťou. V súčasnosti, najmä vzhľadom na nákladnú dopravu, je spojenie Žilina, Bratislava a Budapešť 59

60 realizované prostredníctvom okružnej cesty cez Českú republiku, a to cestami: DK86 (E75) a S1 (E75) cez Tešín, potom cestou č. 11 (E75) cez Třinec, Mosty u Jablunkova, a už na území Slovenska cestou č. 11 (E75) cez Svrčinovec - Čadcu. V prvej dekáde 21. storočia sa začalo investovať do ciest, ktoré by zabezpečili rýchle a pohodlné spojenie Sliezskeho vojvodstva so Žilinským krajom, a to cestou S69 z Bielska-Bialej cez Źywiec ku štátnej hranici v Zwardoni. V roku 2010 bolo uvedených do prevádzky niekoľko úsekov tejto cesty s charakteristikou rýchlostnej komunikácie, t. j. severovýchodný okruh Bielska-Bielej, úsek od Źywca do Węgierskiej Górki, a ďalej úsek od Milówki ku štátnej hranici v Zwardoni. Prebieha taktiež stavba úseku S69 z Bielska-Bielej do Źywca. Nedokončený je však úsek od Węgierskiej Górky do Milówki. Investovalo sa i do výstavby nového cestného koridoru na slovenskom úseku od Čadce po Skalité a ku hranici v Zwardoni (v budúcnosti diaľnice D3). Súčasný stav stavebných prác na tomto úseku by sa však dal, z pohľadu možnosti jeho sprístupnenia pre nákladnú a osobnú dopravu, označiť za neuspokojivý. Tabuľka č. 35: Cestná infraštruktúra v Sliezskom vojvodstve a Žilinskom kraji základné ukazovatele Skupina 2010 HUSTOTA CIEST Hustota ciest v SZV na 100 km 2 172,4 Hustota ciest v PL na 100 km 2 87,6 Hustota ciest v ŽK na 100 km 2 30,1 Hustota ciest v SK na 100 km 2 36,7 HUSTOTA MOSTNÝCH OBJEKTOV Počet mostných objektov v SZV na 100 km 2 32,3 Počet mostných objektov v PL na 100 km 2 10,7 Počet mostných objektov v ŽK na 100 km 2 17,3 Počet mostných objektov v SK na 100 km 2 15,2 Zdroj: Bank Danych Lokalnych, GUS; Databáza regionálnej štatistiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky. V roku 2010 bola hustota cestnej siete (s pevným povrchom) v Sliezskom vojvodstve 172,4 km na 100 km 2, čo bol takmer dvojnásobok v porovnaní s priemernou hustotou cestnej siete v Poľsku - 87,6 km na 100 km 2, (viď. tabuľka č. 35). Vysoká hustota cestnej siete v Sliezskom vojvodstve bola spojená s vysokým počtom mostných objektov v regióne, t. j. 32,3 mostných konštrukcií na 100 km 2 (v Poľsku: 10,7 mostných konštrukcií na 100 km 2 ). Vysoká hustota mostných objektov bola v roku 2010 charakteristická i pre Žilinský kraj (17,3 mostných objektov na 100 km 2 ) v porovnaní s počtom týchto objektov v cestnej infraštruktúre Slovenska (15,2 mostných objektov na 100 km 2 ). Hustota cestnej siete v Žilinskom kraji (30,1 km na 100 km 2 ) však bola nižšia ako hustota siete na celom území Slovenska (36,7 km na 100 km 2 ), porovnanie v tabuľke č. 35, na čo má zásadný vplyv horský charakter tohto regiónu. 60

61 V prípade Žilinského kraja 85 sa základný koridor v regióne, tzn. E75, realizuje v južnom smere od česko-slovenskej hranice cestou č. I/11 v Svrčinovci cez Čadcu, Žilinu a ďalej cez diaľnicu D1 do Bratislavy (ďalej do Viedne alebo Budapešti). Úsek medzi Žilinou a Svrčinovcom, ako aj Skalitým je v budúcnosti naplánovaný ako diaľnica D3 - (porov. obr. č. 2). Obrázok č. 2. Cestná sieť v Slovenskej republike aktuálny a plánovaný Zdroj: Slovenská správa ciest Bratislava, Cestná databanka Zobrazené poludníkové usporiadanie cestnej dopravy Žilinského kraja sa v meste Žilina značne rozvetvuje a má rovnobežkový charakter, t. j. koridor E50 spájajúci Žilinu, cez Martin, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad s Prešovom a Košicami (cez čiastočne ukončený úsek diaľnice D1). Toto spojenie umožňuje taktiež príjazd cez Miškovec do Rumunska alebo do Užhorodu na Ukrajine. Okrem toho sa koridor E50 v okolí Martina spája s koridorom E77, ktorý okrem iných prechádza Dolným Kubínom do Krakova. Medzi analyzovanými regiónmi existujú tri bezprostredné cestné hraničné priechody. Patria tam: priechod: Zwardoń - Skalité (pozdĺž cesty S69 a potom cesty č. I/12), ktorý je na poľskej strane prispôsobený pre prejazd nákladných vozidiel nad 15 ton. Tento prechod sa nachádza na priesmyku Príslop vo výške 710 m n. m. Na slovenskej strane je obmedzenie pre nákladné vozidlá nad 7,5 t, 85 Hustota cestnej siete v Žilinskom kraji je 30 km na 100 km 2 61

62 priechod na priesmyku Glinne (pozdĺž cesty DW945 a ďalej cesty č. I/78) slúžiaci malému turistickému ruchu. Tento priechod sa nachádza vo výške 809 m n. m., priechod na priesmyku Glinka slúžiaci malému turistickému ruchu vo výške 845 m n. m. (Glinka-Novoť). Uvedené nadmorské výšky daných hraničných priechodov medzi Sliezskym vojvodstvom a Žilinským krajom poukazujú na existenciu prirodzenej geografickej bariéry medzi oboma regiónmi. Sú nimi pásmo Źywieckych Beskýd, ktoré sa na slovenskej strane nazývajú Kysucké Beskydy. V európskych podmienkach však takáto územná bariéra, stojaca v ceste dopravného koridoru, nepredstavuje väčší problém, čoho dôkazom je hraničný priechod medzi Rakúskom a Talianskom pozdĺž diaľnice A13 z Innsbrucku do Bolzana, ktorá vedie cez alpské priesmyky Brenner v nadmorskej výške m n. m. INTENZITA DOPRAVY V SLIEZSKOM VOJVODSTVE A ŽILINSKOM KRAJI V období rokov sa dopravný prístup v Sliezskom vojvodstve podstatne zlepšil, najmä v oblasti cestných a leteckých spojení. V súčasnosti sa odvážime povedať, že toto vojvodstvo je z pohľadu cestných spojení najdostupnejším regiónom Poľska, najmä v smeroch východ-západ a čiastočne sever-juh. Druhá polovica 90-tych rokov a taktiež prvá polovica prvej dekády 21. storočia, boli obdobím dynamického rozvoja motorizácie, ktorý spôsoboval podstatný nárast hustoty automobilovej premávky, najmä v oblasti Górnośląskiej aglomerácie a s tým boli spojené aj problémy nadmerného prehustenia miest (viď. obr. č. 3). Obrázok č. 3. Priemerná denná automobilová intenzita na vnútroštátnych cestách v Górnośląskej aglomerácii v roku 2010 Zdroj: Generálne riaditeľstvo štátnych ciest a diaľnic, Varšava Vybrané úseky medzinárodných ciest a diaľnic prechádzajúce cez mestá Górnośląskej aglomerácie patria medzi najhustejšie úseky cestných komunikácií v krajine. Zvlášť sa to týka úseku medzinárodnej cesty S86 medzi Katovicami a Sosnowcom, (viď. tabuľka č. 36), kde ročný priemer denných intenzít vozidiel (RPDI) v roku 2010 bola v rámci Poľska najvyššia s počtom 104 tis. Vozidiel, (viď. tabuľka č. 62

63 36). Z tohto pohľadu sú porovnateľnými jedine: uzol Vroclav Bielany na A4-62 tis. vozidiel za hodinu a tiež Gdynia Osowa na S6 - približne 54 tis. vozidiel za hodinu. Tabuľka č. 36: Úseky medzinárodných ciest a diaľnic s najväčšou intenzitou premávky v Sliezskom vojvodstve Číslo cesty Popis úseku Intezita vozidlá všeobecne - RPDI (ročný priemer denných intenzít) Z toho nákladné autá s prívesom S86 Sosnowec - Katovice A4/E40 Katovice Priechod (z DK 86/E75) A4/E40 uzol Sośnica - Chorzów DK 86 Czeladź - Sosnowec A4/E40 Chorzów - Katovice Zdroj: Všeobecné meranie premávky v roku 2010 Ročný priemer denných intenzít (RPDI) v roku Generálne riaditeľstvo národných ciest a diaľnic V roku 1999 bola najväčšia intenzita automobilovej premávky v Poľsku na medzinárodnej ceste DK1/DK86 a predstavovala 40 tis. dohodnutých vozidiel na deň 86. Výskumy uskutočnené v roku 2007 poukazovali na nárast intenzity na tejto trase na úroveň 80 tis. vozidiel na deň. V roku 2010 bola intenzita premávky na úseku DK86 medzi Katovicami a Sosnowcom viac než 104 tis. vozidiel. V tom istom roku dosiahla intenzita premávky na hlavnej cestnej osi východ - západ Sliezskeho vojvodstva, tzn. na A4, 75 tis. vozidiel za deň (priemerná denná intenzita). Obrázok č. 4. Intenzita premávky v Žilinskom kraji v roku 2010 Zdroj: Slovenská správa ciest, V prípade Žilinského kraja je najväčšia intenzita cestnej premávky na zlúčení cesty č. I/11 (E75) z Čadce s cestou č. I/18 (E75), ktorá vedie na diaľnicu D1 ( vozidiel na deň, z toho Program regionálneho rozvoja Sliezskeho vojvodstva na roky Snem Sliezskeho vojvodstva, Katovice