POĽSKO VŠEOBECNÁ INFORMÁCIA. Poľsko. Všeobecná informácia

Transkrypt

1 Poľsko Všeobecná informácia 1

2 2

3 Oficiálny názov krajiny: Rzeczpospolita Polska / Poľská republika Hlavné mesto: Warszawa / Varšava Počet obyvateľov: Rozloha: km 2 Úradný/ rokovací jazyk: poľský jazyk Mena/ výmenný kurz: 1 poľský zlotý (PLN) = 100 grošov Demografické údaje a krátka história: 97,4 % Poliaci, 1,3 % Nemci, 0,7 % Bielorusi, zvyšok tvoria národnostné menšiny Ukrajincov, Litovcov, Slovákov a Čechov Náboženstvo: rímskokatolícke 95 % obyvateľov, pravoslávne 1,4 % obyvateľov, gréckokatolícke 0,3 % obyvateľov Krátka história: Poľsko je prímorským štátom nachádzajúcim sa vo východnej Európe pri Baltickom mori. Územie dnešného Poľska bolo osídľované slovanskými kmeňmi v 6. storočí. Ich zjednotením došlo v 10. storočí ku vzniku poľského štátu. Po bojoch s českým štátom a Nemeckou ríšou sa jeho územie postupne rozširovalo (Pomorie, Sliezko), reakciou na boje s rádom nemeckých rytierov bola únia s Litovským veľkým kniežatstvom (1389, formálne znovu 1569) a postupná inkorporácia Litvy do Poľska. V dôsledku úpadku centrálnej kráľovskej moci sa Poľsko od 17. storočia stávalo čoraz viac predmetom expanzie susedných štátov (Prusko, Rakúsko, Rusko), ktorá vyvrcholila trojitým rozdelením Poľska (1772, 1793, 1795) a ukončením samostatnej existencie poľského štátu. Po napoleonských vojnách vzniklo v časti Pruskom obsadeného Poľska autonómne Poľské kráľovstvo, ktorého hlavou štátu bol ruský cár. Vnútorná autonómia bola postupne obmedzovaná, až nakoniec malo Poľsko charakter ruskej gubernie. Časť autonómie dostali Poliaci až pod rakúskou nadvládou. Po roku 1918 došlo k obnoveniu poľského štátu, ktorý si v bojoch so sovietskym Ruskom zachoval nielen samostatnosť, ale v roku 1920 rozšíril svoje územie aj na časť Ukrajiny. V sporoch s Litvou získalo Poľsko v roku 1921 dokonca hlavné mesto Litvy Vilnius. V roku 1939 bolo poľské územie rozdelené medzi nacistické Nemecko a ZSSR. K obnove Poľska došlo až po 2. svetovej vojne, keď bola západná hranica posunutá na línii Odra Nisa, zatiaľ čo východné oblasti medzivojnového Poľska boli rozdelené medzi Ukrajinu a Bielorusko. V rokoch vládol v Poľsku komunistický režim. Nepokoje v rokoch 1970 a 1972 boli potlačené pomocou armády. Po vzniku nezávislej odborovej organizácie Solidarita v lete 1980 sa aktivizovala činnosť opozície. Komunisti zareagovali vojenským prevratom Wojciecha Jaruzelského koncom roku 1981, vyhlásením výnimočného stavu, internovaním a väznením desaťtisíc ľudí. Výnimočný stav bol zrušený až v roku V roku 1989 bola Solidarita legalizovaná a v parlamentných voľbách toho istého roku zvíťazila. V roku 1990 sa prezidentom stal predstaviteľ Solidarity Lech Walęsa a Poľsko nastúpilo cestu k demokracii. V roku 1993 opustil Poľsko posledný sovietsky vojak. V roku 1994 vstúpila do platnosti dohoda o pridružení k EÚ a Poľsko od 1. mája 2004 vstúpilo do EÚ. Prezidentom PL v rokoch (dve plné volebné obdobia) bol Aleksander Kwaśniewski. Počas jeho mandátu sa Poľsko stalo členom NATO (1999) a 1. mája 2004 vstúpilo do EÚ. Z vnútropolitického hľadiska bolo najdôležitejším prijatie novej Ústavy. V decembri 2005 prevzal úrad prezidenta Lech Kaczyński. Administratívny a politický systém: Štátne zriadenie: parlamentnou republikou Hlava štátu: prezident Lech Kaczyński (od ) Predseda vlády: Donald Tusk. Najnovší politický vývoj: Posledné parlamentné voľby - predčasné sa konali a presvedčivým spôsobom zvíťazila Občianska platforma (PO). Hoci niektoré predvolebné prieskumy predpokladali víťazstvo PO s výrazným rozdielom, vo všeobecnosti boli konečné výsledky prekvapením. Kľúčovým faktorom víťazstva PO bola vysoká volebná účasť (53,8% - najvyššia od roku 1989) a mobilizujúca kampaň PO v jej záverečnej fáze (po televíznej debate D. Tusk - J. Kaczyński), PO sa podarilo dať voľbám 3

4 charakter plebiscitu hlasovať za alebo proti PiS, pričom účinne prezentovala seba ako jedinú reálnu alternatívu PiS, tým oslovila aj značnú časť nerozhodnutých resp. politicky indiferentných voličov. Päťpercentný prah neprekročili bývalé vládne strany - Samoobrona (1,54%) a Liga poľských rodín (LPR, 1,28%), ktoré stratili dokonca právo na subvenciu zo štátneho rozpočtu a ich ďalší osud je neistý Občianska platforma (PO) začala hneď po oficiálnom oznámení výsledkov parlamentných volieb koaličné rokovania s Poľskou ľudovou stranou (PSL). Rokovania sa ukončili vytvorením koaličnej vlády Prvé dni po parlamentných voľbách jasne poukázali to, že vnútropolitická situácia v Poľsku bude v najbližšom období determinovaná úrovňou spolupráce resp. spolužitia vlády D. Tuska a prezidenta L. Kaczyńského, pričom najväčšie spory možno očakávať pri realizácii zahraničnej politiky. Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch: Poľská republika je členom OSN, EÚ, NATO, Rady Európy, WTO a OECD. Aktívne pracuje ako člen OBSE. V rámci regiónu je členom CEFTA, SEI, Rady štátov Baltického mora a Weimarského trojuholníka. Ďalej je členom v mnohých organizáciách, konkrétne: ACCT (pozorovateľ), BIS, BSEC (pozorovateľ), CBSS, CEI, CERN, EAPC, EBRD, EIB, FAO, IAEA, IBRD, ICAO, ICC, ICCt, ICFTU, ICRM, IDA, IFC, IFRCS, IHO, ILO, IMF, IMO, Interpol, IOC, IOM, ISO, ITU, MIGA, MINURSO, MONUC, NAM (hosť), NATO, NSG, OAS (pozorovateľ), OPCW, PCA, UN, UNCTAD, UNDOF, UNESCO, UNHCR, UNIDO, UNIFIL, UNMEE, UNMIK, UNMIL, UNOCI, UNOMIG, UPU, WCL, WCO, WEU (pridružený člen), WFTU, WHO, WIPO, WMO, WToO, ZC. Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce: Zahraničný obchod v Poľskej republike je kompetenčne začlenený do Ministerstva hospodárstva. Ministerstvo prostredníctvom odborných sekcií vytvára podmienky pre podporu rozvoja malých a stredných firiem a podporu rozvoja exportu. Ministerstvo zriadilo ekonomické a obchodné oddelenia pri zastupiteľských úradoch a konzulátoch celkom v 56 krajinách, ktorých cieľom je podpora rozvoja obchodno-hospodárskej spolupráce so zahraničím. Od boli OBEO v zahraničí začlenené do ZÚ a v princípe krajiny boli rozdelené do dvoch skupín. V prvej skupine budú krajiny, kde bude popri ekonomickom radcovi pôsobiť aj zástupca špecializovaný na podporu ZO a prílev investícií, ktorý bude vysielaný z PAIiZ. Od leta 2006 je do parlamentu podaný návrh nového zákona o podpore ZO, ktorý do nebol ešte schválený, ale podľa návrhu mal by posilniť pozíciu PAIiIZ. Podnikateľská legislatíva: Základnými právnymi normami v tejto oblasti v PR sú: Zákon o hospodárskej slobode z 02. júla 2004 (Dz. U. Nr 173 poz. 1807), ktorý upravuje otázky zakladania firiem, ich činnosti a zrušenia v PR a úlohy verejných inštitúcií v tomto procese Kodeks spółek handlowych z (Dz. U. Nr 94/00, poz v znení neskorších predpisov) Zákon o Krajowym Rejestrze Sądowym z (Dz. U. Nr 121/97, poz. 769 v znení neskorších predpisov). od dňa vstupu PR do EÚ ( ) má pre podnikanie v PR veľký význam aj právny poriadok EÚ. Podnikateľ môže začať podnikať po zápise do obchodného registra alebo do evidencie podnikateľov (v nej sa registrujú fyzické osoby). Subjekty z krajín EÚ a krajín EZVO patriacich do Európskeho hospodárskeho priestoru môžu podnikať za rovnakých podmienok ako poľské subjekty. Ostatní majú, pokiaľ to medzinárodné zmluvy neupravujú inak, právo zakladať a podnikať v týchto právnych formách: komanditná spoločnosť, komanditno-akciová spoločnosť, akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným. 4

5 Daňový systém: Základná daň z pridanej hodnoty je 22 %, znížená 7 % sadzba (napr. cereálie, zelenina, mäso, ryby, chlieb, detské topánky, knihy s ISBN kódom, hotelové služby, catering, stavebné a opravárenské služby v bývaní, niektoré služby v doprave, oprava obuvi, kaderníctva a holičstvá a pod.), 3 % sadzba sa uplatňuje pri tovaroch a službách vymenovaných v prílohe č. 6 zákona o VAT (zbierka č. 54, čiastka 535, hlavne produkty produkované v poľnohospodárstve) prechodné obdobie do 30. apríla Nulová sadzba DPH sa vzťahuje na export tovarov a služieb mimo teritória EÚ a niektoré služby v medzinárodnej doprave. Daň z príjmu fyzických osôb (zákon z , č. 80, čiastka 350 v znení neskorších predpisov) je vypočítavaná progresívnym spôsobom. Fyzické osoby s pobytov v PR sú povinné platiť daň z príjmu fyzických osôb zo všetkých svojich príjmov bez ohľadu na ich zdroje (tzv. neohraničená daňová povinnosť). Fyzické osoby, ktoré nemajú v PR miesto bydliska podliehajú plateniu dane z príjmov fyzických osôb len z príjmov z práce vykonávanej na území PR (bez ohľadu na miesto výplaty mzdy), ako aj z ostatných príjmov dosiahnutých na území PR (tzv. ohraničená daňová povinnosť). Základné sadzby dane sú: Zdaniteľný základ v PLN Daň nad do % mínus nezdaniteľných 530,08 PLN PLN 6 504, % zo sumy prekračujúcej PLN PLN , % zo sumy prekračujúcej PLN Od roku 2004 zákon umožňuje zdanenie príjmov nepochádzajúcich z poľnohospodárskeho podnikania aj rovnou sadzbou 19 %, avšak bez možnosti využívania ďalších úľav. Okrem toho aj niektoré ďalšie druhy príjmov majú množstvo výnimiek a samostatných daňových sadzieb, napríklad 19 % sadzba je pri dividendách, výnosoch z kapitálových fondov, úrokov z vkladov a pod. Daň z príjmu právnických osôb (zákon z č. 21, čiastka 86 v znení neskorších predpisov) - v roku 1997 bola sadzba 38 %, postupne bola znižovaná a v roku 2000 platila sadzba 30 %, v roku 2001 a 2002 vo výške 28 %. Na rok 2003 bola sadzba 24 % a v roku 2004 klesla sadzba na 19 %, čo platí aj v súčasnosti. Subjekty so sídlom na území PR podliehajú daňovej povinnosti zo všetkých svojich príjmov, bez ohľadu na zdroj ich pôvodu. Spotrebná daň (akcyza) sa platí v prípade tovarov tzv. harmonized excise duty goods palivá, alkohol a alkoholické nápoje, tabakové výrobky, ale aj produktov zo skupiny tzv. non-harmonized excise duty goods automobily, parfémy a kozmetika, el. energia. Miestne (lokálne) dane môžu byť (vrátane prípadných úľav) stanovené orgánmi miestnej správy, ale nesmú prekročiť maximálnu celoštátne určenú úroveň (okrem iného dane z pozemkov a nehnuteľnosti, obchodnej činnosti, psov a pod.). Príkladom miestnych daní je: daň z nehnuteľností, daň z cestných vozidiel (nákladné + autobusy), daň z dedičstva a darovania, poľnohospodárska daň, lesná daň, daň z vlastníctva psov. Priame zahraničné investície: Podľa odhadov Poľskej agentúry pre informácie a zahraničné investície (PAIiIZ) za prvých päť mesiacov roku 2007 hodnota PZI za sledované obdobie dosiahla rekordnú čiastku 4,9 mld EUR, čo je najviac za existencie činnosti PAIiIZ. Efektom realizácie týchto PZI je celkom 31 projektov, ktoré priniesli 10,5 tis. nových pracovných miest. Za celý minulý rok PZI do Poľska boli v hodnote 9 mld EUR. Najviac projektov sa realizovalo s americkými firmami. Ďalší najväčší investori boli z Japonska, Nemecka a Číny, ktorá sa tak po prvýkrát zaradila do prvej päťky investorov v Poľsku. Najväčšie investície smerovali do sektorov: elektronika a automobilový priemysel, ktoré absorbovali najväčší počet pracovníkov. Pozitívne PAIiIZ hodnotí zmenu vývoja investícií, ktoré sa v posledných rokoch sústreďujú do elektrotechnického, leteckého, automobilového a sektorov s vysokou hodnotou kvalifikovanej práce. Prílev nových technológií a inovácií sú garantom rozvoja poľskej ekonomiky. Prílev PZI do Poľska v rokoch (v mld. USD) ,343 5,714 4,131 4,589 12,873 8,241 11,889 Zdroj: PAIiIZ, NBP 5

6 Z hľadiska hlavných sektorov sú v PR prítomné významné investície nasledovných koncernov: automobilový priemysel TOYOTA, GM, VW, FIAT, OPEL, VOLVO stroje a elektrické zariadenia Lecent Technologies, Panasonic, LG, Flextronics, INDESIT, BOSCH, PHILIPS, FAGOR, Whirlpool,... hutníctvo Arcelor, HSW, CELSA,... Podľa PAIiIZ sa dnes v Poľsku nachádza viac ako 40 výskumno-vývojových centier (R&D centres - z oblasti informačných a komunikačných technológií, automobilového sektora, chemického, leteckého a potravinárskeho priemyslu napr. General Electric, Samsung, IBM, Motorola, Delphi, Siemens a pod.) vytvorených zahraničnými investormi, pričom 7 z nich vzniklo v roku Spoločne zamestnávajú viac ako 4500 pracovníkov, hlavne absolventov vysokých škôl ekonomického a technického zamerania. Základná charakteristika hospodárstva / vývoj ekonomiky v r. 2006: Poľská ekonomika sa druhý rok v poradí veľmi rýchlo rozvíja. Silné rastové trendy sa rozšírili na všetky hospodárske sektory, pričom ide o trvalo udržateľný rast, prebiehajúci v podmienkach nízkej inflácie a obmedzeného obchodného a platobného deficitu. Kým v r bol hrubý domáci produkt o 6,1 % vyšší než pred rokom, v I. polroku 2007 bol vyšší o 7,1%. V súčasnosti Poľská republika patrí medzi špičku najrýchlejšie sa rozvíjajúcich krajín Európskej únie. Z hľadiska dynamiky HDP Poľsko zaostáva za baltskými krajinami, a tiež Slovenskom, Slovinskom a Írskom. Hlavným faktorom hospodárskeho vzrastu je vnútorný dopyt, ako investičný, tak aj spotrebný. Zvlášť rýchlo sa zvyšujú brutto náklady na trvalý majetok, odzrkadľujúce ochotu podnikov investovať. Už v roku 2006 sa uvedené náklady zvýšili o 16,5 %, a v I. polroku 2007 až o 25,3%, t.j. v tempe, ktoré sa doteraz ešte nezaznamenalo. Silný investičný impulz potvrdzujú údaje o investíciách veľkých podnikov (zamestnávajúcich nad 49 osôb). V roku 2006 náklady uvedených subjektov sa zvýšili o 19,2 %, a v I. polroku 2007 až o 31,4 %, pričom cca 42 % z celkových nákladov vynaložili podniky s účasťou zahraničného kapitálu. Veľkú úlohu pri formovaní spotrebného dopytu zohrávajú aj viacmiliardové transfery, ktoré sa získavajú vo výsledku zárobkovej emigrácie. Zvyšuje sa aj využitie bankových úverov a pôžičiek. Z uvedeného titulu zadĺženosť domácností bola koncom augusta t.r. vyššia o 240 mld. Pzl, t.j. o 41 % vyššia než pred rokom. Zrýchlenie spotrebného dopytu sa odráža v maloobchodnom predaji, ktorý sa v období január august t.r., v porovnaní s analogickým obdobím minulého roka, zvýšil o 15 %, z toho predaj automobilov a automobilovej techniky sa zvýšil o 50%, a predaj nábytku, audiovizuálnej techniky a domácich spotrebičov o 27 %. Momentálne inflácia v Poľsku prekračuje priemernú úroveň EÚ a od mája 2007 sa neberie do úvahy pri výpočte referenčnej hodnoty pre členské krajiny. PR však stále plní inflačné kritérium stanovené maastrichtskou zmluvou, ktoré je jednou z podmienok účasti v eurozóne. Od II. štvrťroka 2003 sa v Poľsku sleduje systematicky rast dopytu po práci a počtu osôb zamestnaných v národnom hospodárstve. Zvlášť rýchlo sa zvyšuje zamestnanosť v oblasti služieb a priemyslu. Prírastok nových pracovných miest, pri veľkej zárobkovej emigrácii, rozhoduje o znížení nezamestnanosti, ktorej miera koncom augusta 2007 predstavovala 12 % v porovnaní s 15,5% pred rokom. Poľsko sa stalo krajinou, v ktorej zlepšenie na pracovnom trhu prebieha najrýchlejšie medzi európskymi krajinami. Zároveň stále viac firiem signalizuje problémy s nájdením zamestnancov, ktorí by mali vhodnú kvalifikáciu. Podľa výskumu konjunktúry, ktorý uskutočnil Hlavný štatistický úrad (GUS), koncom I. polroku 2007 v stavebníctve nedostatok kvalifikovaných zamestnancov deklarovalo viac než 55% zamestnávateľov (pred rokom 36%), a v priemysle 28% (pred rokom 13%). Je prekvapujúce, že zvyšujúci sa počet zamestnaných osôb a znižujúcu sa mieru nezamestnanosti sprevádza zníženie počtu profesijne aktívnych osôb. Hlavnými príčinami uvedeného javu sú: profesijná deaktivácia, súvisiaca s nadobúdaním nárokov na skoršie dôchodky, ako aj zárobková emigrácia. Zníženie profesijnej aktivity obmedzuje ponuku práce a pričiňuje sa o mzdový tlak. 6

7 Napriek výraznému zníženiu miery nezamestnanosti je táto miera v súčasnosti v Poľsku najvyššia medzi krajinami EÚ okrem Slovenskej republiky. Dovozný a vývozný režim, obchodná prax: Od 01. mája 2004 je PR súčasťou jednotného trhu EÚ, čo prinieslo aj nasledovné zmeny v obchode s členskými štátmi EÚ: zrušenie colných kontrol na hraniciach, čo znamená, že v obchode vnútri EÚ neexistujú žiadne netarifné prekážky, ako napríklad kvóty bez ohľadu na to, ktorý členský štát EÚ je importérom tovaru, tento tovar musí spĺňať rovnaké technické požiadavky obchodník musí disponovať registračným číslom NIP (vrátane kódu krajiny PL) a musí byť zaregistrovaný pre platenie DPH obchodné transakcie s členmi EÚ nie sú považované za vývozné a dovozné operácie (len s nečlenmi EÚ), ale sú považované intrakomunitárne. Po vstupe do EÚ sa zmenil aj systém sledovania obchodu. Dnes sa v oblasti obchodnej výmeny medzi SR a PR robí tzv. štatistické zisťovanie o prijatiach a odoslaniach uskutočnených medzi SR a PR, ktoré nahradilo doteraz existujúce monitorovanie tovarovej výmeny prostredníctvom colnej štatistiky. Namiesto výrazu dovoz sa používa výraz prijatie, resp. výraz vývoz bol nahradený výrazom odoslanie. Povinnosť predkladania hlásení do systému INTRASTAT-SK (a teda spravodajskou jednotkou pre systém INTRASTAT-SK je) pre systém INTRASTAT-SK je každá právnická alebo fyzická osoba registrovaná pre DPH v Slovenskej republike (podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty), ktorá za predchádzajúci kalendárny rok, alebo od začiatku sledovaného roka prijala alebo odoslala tovar spoločenstva v súhrnnej hodnote rovnej alebo vyššej ako prah oslobodenia. Európska únia je colnou úniou, čo znamená, že na území členských krajín je možný voľný pohyb tovaru a služieb z pohľadu colnej politiky, t.j. z hľadiska ciel, nie však z hľadiska daní. V rámci jednotného trhu EÚ sa uplatňuje princíp vzájomného uznávania, čo znamená, že každý výrobok vyrobený a predávaný v jednom členskom štáte EÚ môže byť voľne umiestnený na trh aj v iných štátoch EÚ. Obmedzenie predaja takéhoto výrobku na trhoch iných štátov EÚ je prípustné len po preukázaní, že daný výrobok nedostatočne spĺňa požiadavky bezpečnosti. Podrobnejšie informácie sa nachádzajú na internetovej stránke Colného riaditeľstva SR, príp. na web stránke systému INTRASTAT-SK ( Základná štatistika zahraničného obchodu: Dominujúcimi tovarovými skupinami v uvedenom období boli: elektrotechnické výrobky (41,4 % z celkového exportu a 37,4 % importu) produkty metalurgie(13,8 % z celkového exportu, 13,3 importu) výrobky chemického priemyslu (11,6 % z celkového exportu, 17,1 % importu) poľnohospodárske a potravinárske produkty (9,3 % z celkového exportu, 6,8 % importu) Podľa jednotlivých krajín sa z PR najviac exportuje do Nemecka (26,33 %), Talianska (6,94 %), Francúzska (6,13 %), ČR (5,59 %), V. Británie (5,92 %), Ruskej federácie (4,44 %), Holandska (3,9 %), na Ukrajinu (3,7 %), Švédsko (3,24 %), Belgicko (2,95), Maďarsko (2,86 %), Španielsko (2,82). Podľa štatistík MH PR zaujíma Slovensko z pohľadu poľského exportu 13. miesto s podielom 2,17 % z celkového exportu. V dovoze do Poľska dominujú tovary z Nemecka (24,15 %), Ruskej federácie (8,57 %), Talianska (6,87 %), Číny (6,76 %), Francúzska (5,37 %) a ČR (3,6 %), Holandsko (3,39 %), V. Británie (2,99 %), Belgicko (2,67), Maďarsko (2,29 %), Švédsko (2,28 %), Španielsko (2,15%), USA (2,10%), Slovensko je podľa štatistík poľského ministerstva hospodárstva na 14. mieste s podielom na celkovom dovoze vo výške 1,77 %. 7

8 Zahraničný obchod medzi SR a PR: Poľská republika je pre SR významným obchodným partnerom. Od roku 2000 vzrástol obchodný obrat medzi SR a PR 4,5-krát a v roku 2006 bolo Poľsko 5. najväčším obchodným partnerom SR. V zahraničnom obchode s Poľskom dosahuje SR už dlhodobo aktívne saldo obchodnej bilancie. Celkový obrat zahraničného obchodu medzi SR a PR v roku 2006 dosiahol hodnotu 4,556 mld. USD (135,409 mld. Sk alebo 3,635 mld. EUR) a v porovnaní s 3,443 mld. USD v roku 2005 sa v dolárovom vyjadrení zvýšil o 32,3 % (v korunovom o 26,8 % a v euro o 31,36 %). Slovenský vývoz do Poľska predstavoval 2,57 mld. USD (76,53 mld. Sk alebo 2,05 mld. EUR), dovoz bol na úrovni 1,98 mld. USD (58,88 mld. Sk a 1,58 mld. EUR) pri aktívnom salde v prospech SR vo výške 594 mil. USD (17,65 mld. Sk). Priame zahraničné investície: Podľa odhadov Poľskej agentúry pre informácie a zahraničné investície (PAIiIZ) za prvých päť mesiacov roku 2007 hodnota PZI za sledované obdobie dosiahla rekordnú čiastku 4,9 mld EUR, čo je najviac za existencie činnosti PAIiIZ. Efektom realizácie týchto PZI je celkom 31 projektov, ktoré priniesli 10,5 tis. nových pracovných miest. Za celý minulý rok PZI do Poľska boli v hodnote 9 mld EUR. Najviac projektov sa realizovalo s americkými firmami. Ďalší najväčší investori boli z Japonska, Nemecka a Číny, ktorá sa tak po prvýkrát zaradila do prvej päťky investorov v Poľsku. Najväčšie investície smerovali do sektorov: elektronika a automobilový priemysel, ktoré absorbovali najväčší počet pracovníkov. Pozitívne PAIiIZ hodnotí zmenu vývoja investícií, ktoré sa v posledných rokoch sústreďujú do elektrotechnického, leteckého, automobilového a sektorov s vysokou hodnotou kvalifikovanej práce. Prílev nových technológií a inovácií sú garantom rozvoja poľskej ekonomiky. Prílev PZI do Poľska v rokoch (v mld. USD) ,343 5,714 4,131 4,589 12,873 8,241 11,889 Zdroj: PAIiIZ, NBP Podľa PAIiIZ sa dnes v Poľsku nachádza viac ako 40 výskumno-vývojových centier (R&D centres - z oblasti informačných a komunikačných technológií, automobilového sektora, chemického, leteckého a potravinárskeho priemyslu napr. General Electric, Samsung, IBM, Motorola, Delphi, Siemens a pod.) vytvorených zahraničnými investormi, pričom 7 z nich vzniklo v roku Spoločne zamestnávajú viac ako 4500 pracovníkov, hlavne absolventov vysokých škôl ekonomického a technického zamerania. 8

9 Ďalšie dôležité informácie: Veľvyslanectvo SR vo Varšave obchodno-ekonomické oddelenie Litewska 6, Warszawa tel: , fax: Generálny konzulát SR v Krakove ul. Św. Tomasza 34, Kraków tel , fax krakov@wp.pl, Honorárny konzulát SR v Rzeszowe p. Adam Góral, ul. Armii Krajowej 80, Rzeszów tel.: , fax: konsulat@pkb.net.pl Honorárny konzulát SR v Poznani p. Piotr Styczyński, ul. Św. Marcin 80/82 pok. 204, Poznań tel.: , fax: konsulat-slowacji@wp.pl Honorárny konzulát SR v Gliwiciach p. Marian Czerny, ul. Rynek 6, Gliwice tel , fax konsulat@greg.com.pl Honorárny konzulát SR v Sopote p. Jerzy Lesniak, ul. Grunwaldzka 12-16, Sopot tel.: , fax: konsul@putalkor.pl Bratislava, Materiál spracoval: Agentúra SARIO, Sekcia zahraničného obchodu Zdroje informácií: Ministerstvo hospodárstva Obchodno-ekonomické oddelenia pri Veľvyslanectve v krajine Štatistický úrad Obchodné komory v zahraničí Profesijné združenia 9

10 10