Analýza rozvoja trhu práce cezhraničnej oblasti.

Transkrypt

1 Analýza rozvoja trhu práce cezhraničnej oblasti Zamawiający: Wojewódzki Urząd Pracy ul. Powstańców 41 a Katowice Analiza statystyczna i opracowanie graficzne: BioStat Sp. j. ul. Kościuszki 32/34 C Rybnik 1

2 Katowice 2007 Analýza rozvoja trhu práce cezhraničnej oblasti bola spracovaná v rámci Projektu Cezhraničná spolupráca poľských a slovenských úradov práce zameraná na podporovanie zamestnávania, podnikania a rozvoj inštitúcií trhu práce v regióne Beskýd, realizovaného vďaka finančnej podpore Programu INTERREG III A Poľsko Slovenská republika. 2

3 Obsah 1 Úvod Ciele Metodológia Program INTERREG III A Poľsko Slovenská republika Charakteristika skúmanej oblasti Geografická analýza oblasti Socio-ekonomická analýza územia Analýza trhu práce poľských a slovenských regiónov Porovnávacia analýza miery nezamestnanosti v regiónoch Analýza sezónnosti miery nezamestnanosti Analýza miery nezamestnanosti podľa odvetví Analýza zmien počtu nezamestnaných v jednotlivých odvetviach. Identifikácia odvetví, v ktorých nezamestnanosť klesá Analýza zmien počtu nezamestnaných a model sezónnosti pre vybrané odvetvia v okresoch: Čadca a Námestovo Model sezónnosti jednotlivých odvetví pre poľské okresy Analýza prebytočných a deficitných a profesií Analýza osôb hľadajúcich prácu v poľských a slovenských okresoch Porovnávacia analýza nezamestnaných absolventov VŠ na trhu práce v odvetviach skúmaného regiónu Porovnávacia analýza telesne postihnutých nezamestnaných na trhu práce v skúmanom regióne Porovnávacia analýza zmien počtu nezamestnaných absolventov v rokoch Zhrnutie Zoznam diagramov Zoznam tabuliek

4 1 Úvod 1.1 Ciele Jedna z hlavných zásad tvorcov Európskej únie hovorí, že rovnomerný rozvoj a integrácia Európy nemôže byť obmedzovaná hranicami štátov a administratívnymi bariérami. Únia prevzala iniciatívu, ktorá má pomôcť členským štátom udržať túto ideu. Viaceré programy uľahčujú cezhraničnú spoluprácu medzi susednými regiónmi vďaka spoločnej stratégií a aktivitám. Oblasť poľsko-slovenského pohraničia je jednoducho predurčená k spolupráci. Pozostáva z dlhoročných socio-ekonomických vzťahov miestnej populácie, ako aj zo spoločných skúseností získaných prednedávnom pri realizácií predchádzajúceho programu pre tento región programu Phare CBC. Ochota v poľsko-slovenskú spoluprácu našla svoje uplatnenie v iniciatíve INTERREG III A ( ), ktorá je financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a spolufinancovaná partnermi a miestnymi účastníkmi. Projekt predpokladal, že v rokoch dá poľská strana na realizáciu programu 10,5 mil. EUR zo zdrojov ERDF a slovenská strana 9,5 mil. EUR. Partneri dostali možnosť dofinancovania projektu zo zdrojov Európskeho Fondu regionálneho rozvoja vo výške do 75% nákladov projektu. Zdroje ERDF sú poskytované vo forme náhrady nákladov. Spoločné predsavzatia vyžadujú od partnerov dokonalé poznanie svojich silných a slabých stránok a inventarizáciu zásob. Úlohou tejto práce je predstaviť situáciu na trhu práce v západnej časti oblasti na ktorú sa vzťahuje program INTERREG III A. Projekt obsahuje analýzu aktuálneho stavu po oboch stranách hranice, porovnanie dát rovnakého charakteru a prognózy rozvoja trhu práce. 1.2 Metodológia Táto práca vznikla na základe všeobecne známych údajov, ktoré poskytli jednotky zaoberajúce sa štatistikou. Najdôležitejšie zdroje sú: úrady práce, Ministerstvo práce a sociálnej politiky, Hlavný štatistický úrad a lokálne samosprávy. Hlavným zdrojom údajov týkajúcich sa Slovenskej republiky bola databáza Statistical Office of the Slovak Republic a informácie, ktoré poskytlo zastupiteľstvo regiónu Žilina. 4

5 V spracovaní bolo použitých mnoho analitických nástrojov z oblasti štatistiky a ekonometrie. Problémy analyzované v spracovaní sú hlavne spoluvýskyt, analýzy variability a analýza tendencie vybraných javov týkajúcich sa nezamestnanosti a rovnako aj cyklickosť javov. Zo širokej škály metód aplikovaných v analýze časových radov nájdeme v praxi nasledujúce metódy: Korelačná analýza. Analýza modelu trendu (lineárna regresia) spolu zo sezónnymi nepravidelnosťami. Model harmonickej analýzy. Analýza indexov dynamických javov. Priemerné tempo zmien. Tieto metódy sú všeobecne aplikované v analýze makroekonomických javov, najmä pri skúmaní zmien javu v čase a analýzy cyklickosti. Aplikované miery i metódy sú nižšie opísané synteticky. Korelačná analýza Jedným z meradiel závislosti javov (spoluvýskyt) je Pearsonov činiteľ lineárnej korelácie 1. Môžeme ju vyjadriť nasledujúco: korelácia ako závislosť medzi premennými, koreláciu charakterizuje tendencia toho, aby prírastok jednej premennej sprevádzal prírastok alebo úbytok druhej, závislosť funkčnej zmeny jednej premennej spôsobuje presne definovanú zmenu druhej premennej. Korelačný faktor nás informuje o sile väzby medzi dvoma vlastnosťami, môže nadobúdať nasledujúce hodnoty: korelačná závislosť je nepriamo úmerná, vlastnosti sú nezávislé, korelačná závislosť je priamo úmerná. V praxi nadobúda faktor korelácie hodnoty z intervalu <-1; 1>. Čím je tá hodnota vyššia, tým je silnejšia závislosť. 1 Sobczyk M. Statystyka PWN Warszawa s. 237, 238; Podgórski J. Jóźwiak J. Statystyka od podstaw PWE Warszawa 1994 s

6 Analýza trendu Rad časových javov je dôsledkom niekoľkých činiteľov: trendu, periodickej zložky a taktiež náhodnej zloty. Analýza trendu na základe lineárnej regresie dovoľuje kontrolu hypotézy hovoriacej o tom, že hodnoty skúmanej vlastnosti sa menia v čase. Na výpočet rovnice regresie (rovnice trendu) používame: y = a1x + a 0, kde: y - skúmaná zmena, x - čas, nutné je vymedzenie parametrov a 1 a a 0 tejto funkcie. Parameter a 1 je veľmi dôležitý. Hovorí nám o tom, že skúmaný jav sa mení spolu s časom a v krátkych časových obdobiach ho môžeme predpovedať. Okrem trendu sú dôležitou zložkou časového radu sú sezónne nepravidelnosti. Majú veľký význam v analýze počtu pracovných ponúk a registrovaných nezamestnaných najmä v oblastiach hospodárstva ovplyvnených prírodnou sezónnosťou, čo má vplyv na sezónnosť ako celok. Na analýzu sezónnosti využívame dva modely: model Kleina a model harmonickej analýzy (druhý model, je oveľa viac pokročilá analytická metóda, slúžiaca okrem iného na analýzu spektrálnych radov, je však obtiažna v interpretácií vzhľadom na využiteľnosť súčtu funkcii sínus a kosínus). Jednoduchšia analytická metóda, Kleinov model, nám povoľuje identifikáciu sezónnej nepravidelnosti a interpretáciu javu. ľahkú slovnú Analýza dynamických javov (dynamické indexy) Dynamické indexy sú všeobecne využívaný nástroj, na porovnanie dát uvedených vo forme časových radov. Pomocou indexov sa zjednocuje súbor dát na lepšie porovnávanie objektov. Priemerné tempo zmien 6

7 Priemerné tempo zmien je prostriedok na ukázanie dynamiky javu pomocou jednej hodnoty. Priemerné tempo zmien je založené na reťazových indexoch. Pomocou priemeru je možné definovať zmenu (dynamiku) javu vo forme priemerného percentného prírastku/úbytku. 1.3 Program INTERREG III A Poľsko Slovenská republika INTERREG III je spoločenská iniciatíva financovaná Európskym fondom regionálneho rozvoja. Hlavným cieľom INTERREG III je podporovanie cezhraničnej, medzinárodnej a medziregionálnej spolupráce. INTERREG III vznikol za účelom vytvorenia situácií, v ktorej národné hranice nebudú prekážkou na ceste k vyrovnanému rozvoju a integrácii územia Európy. INTERREG III je rozdelený do troch komponentov: Komponent A cezhraničná spolupráca lokálnych samosprávnych orgánov na územiach, ktoré sú položené hneď vedľa seba. Komponent B medzinárodná spolupráca medzi štátnymi, regionálnymi a lokálnymi inštitúciami v rámci paneurópskych regiónov. Komponent C medziregionálna spolupráca v rámci Európy. Program INTERREG III A Poľsko Slovenská republika bol pripravený podľa direktív Európskej komisie pre spoločenskú iniciatívu INTERREG III z dňa 28. apríla 2000 a podľa obsahu príručky súvisiacej s pripravovaním programov INTERREG III vyplývajúcich z rozšírenia Európskej únie. Program vznikol v súlade s právnymi predpismi, ktoré platia v oblasti riadenia fondom, ale aj v súlade s Traktátom a politikmi EÚ. Iniciatíva INTERREG III vyplýva z princípu, ktorý hovorí, že politické a administratívne hranice by nemali obmedzovať vyrovnaný rozvoj a integráciu Európy. Preto Komponent A iniciatívy mal uľahčiť spoluprácu medzi susednými regiónmi pomocou realizácie spoločných stratégií a aktivít. V prípade poľsko-slovenského pohraničia takáto spolupráca mala byť založená na skúsenostiach získaných pri realizácii predchádzajúceho programu spoločného pre tento región programu PHARE CBC, ako aj na spoločných, strategických dokumentoch. Počas stretnutia, ktoré sa konalo vo Varšave, sa obidve krajiny dohodli, že budú spolupracovať v rámci programu INTERREG III, a táto vôľa spolupráce bola potvrdená dokumentom dohoda o spolupráci. Základným dokumentom popisujúcim program INTERREG III A Poľsko Slovenská republika je Program spoločenskej iniciatívy, pripravený pod vedením Ministerstva 7

8 hospodárstva a práce. Obsahuje najdôležitejšie informácie týkajúce sa podmienok, spôsobov a kritérií realizácie tejto iniciatívy INTERREG. Pri vymenovaní jeho najdôležitejších elementov si treba všimnúť najmä: Priority a s tým súvisiaca činnosť realizovaná v rámci programu. Stratégiu spoločného rozvoja a súdržnosť s inými projektmi. Poľské, ale aj slovenské inštitúcie zúčastňujúce sa v zakotvení programu. Úlohy, ale aj povinnosti vyplývajúce z realizácie programu. Výdavky na realizáciu programu a finančná kontrola programu. Ďalším dôležitým dokumentom vzťahujúcim sa na program INTERREG III A Poľsko Slovenská republika je Programový doplnok. Tento dokument bol pripravený Spoločnou Pracovnou Skupinou programu INTERREG III A Poľsko Slovenská republika, ktorá pozostáva zo zástupcov poľských a slovenských ministerstiev zaoberajúcich sa týmto programom, ale aj regionálnych samosprávnych orgánov okresov podporovaných programom v spolupráci s partnermi z oblasti pohraničia. Programový doplnok obsahuje podrobný popis priority a plánovaných opatrení, vrátane ich cieľov a typov aktivít, oprávnené náklady, konečných prijímateľov, indikátory produktov (hodnotenie a výsledky). Doplnok popisuje aj výber projektov spolu s kritériami hodnotenia, informačnú a komunikačnú stratégiu a určuje finančné prostriedky dostupné pre každú prioritu a opatrenie. Programové územie: V Poľsku 3 subregióny NUTS III (ang. Nomenclature of Teritorial Units for statistics skratka nomenklatúrnej štatistickej územnej jednotky), podľa štandardu hierarchického členenia územných oblastí štátov Európskej únie na účely regionálnej štatistiky (v Poľsku najčastejšie je to územie starých vojvodstiev): bielsko-bialski, nowosądecki, krośnieńsko - przemyski. Na Slovensku 2 slovenské regióny (kraje): Žilinský, Prešovský Priority a opatrenia programu INTERREG III A Poľsko Slovenská republika: Priorita 1.: Rozvoj infraštruktúry Hlavným cieľom rozvoja infraštruktúry je zväčšenie atraktívnosti regiónu a zlepšenie podmienok pre investorov a turistov. Rozvoj bol realizovaný v dvoch rovinách: cestnej a komunikačnej infraštruktúre a v infraštruktúre životného prostredia, vrátane ochrany pred prírodnými katastrofami. 8

9 Opatrenie 1.1: Rozvoj infraštruktúry životného prostredia Spolupráca umožňujúca zlepšenie infraštruktúry životného prostredia, financovaná v rámci tejto priority, za účelom aktívne podporovať vyrovnaný rozvoj prihraničného regiónu. Priorita 2: Socioekonomický rozvoj Projekty realizované v rámci tejto priority by mali prispieť k využitiu prírodného a kultúrneho potenciálu, ponúknuť dobré podmienky pre rozvoj sektora turistických služieb a podporiť socioekonomický rozvoj regiónu. Opatrenie 2.1: Rozvoj ľudských zdrojov a podporovanie podnikania Všeobecným cieľom je podporovanie socioekonomického rozvoja, posilňovanie vzájomnej spolupráce, rast podnikania, zlepšovanie prístupu k zamestnanosti, ale aj rozvoj ľudských zdrojov a vzdelania. Spoločné projekty realizované v rámci toho opatrenia umožňujú vyriešenie najväčšieho problému, ktorý sa vyskytuje v celej prihraničnej oblasti problému nezamestnanosti. Dosiahnutie tohto cieľa je možné len prostredníctvom spoločnej iniciatívy: využívaním ľudských zdrojov a rozvojom podnikania. Zlepšenie tejto situácie umožňuje odstránenie problému marginalizácie, vyplývajúcej z nezamestnanosti. Opatrenie 2.2: Ochrana prírodného a kultúrneho dedičstva Hlavným cieľom je ochrana a obohatenie prírodného a kultúrneho dedičstva na poľsko-slovenskom pohraničí, zabezpečením ochrany unikátneho prírodného a kultúrneho bohatstva regiónu. Vďaka spoločným cezhraničným aktivitám môže byť táto oblasť bohatstva propagovaná efektívnejšie aj mimo územia Poľska a Slovenskej republiky. Opatrenie 2.3: Podpora miestnych iniciatív (mikroprojekty) Hlavným cieľom podpory miestnych iniciatív je rozvoj a posilnenie spolupráce medzi komunitami na oboch stranách hranice s možnosťou zlepšenia v kultúrnej, vzdelávacej, sociálnej a ekonomickej oblasti. Priorita 3: Technická pomoc 9

10 Opatrenie 3.1: Riadenie, zabezpečenie realizácie, monitorovanie a kontrola Opatrenie 3.2: Propagácia a hodnotenie programu Inštitúcie zapojené do projektu, ktoré môžu dostať finančnú podporu sú: samosprávne jednotky a ich odbory a asociácie, socioekonomickí partneri, edukačné a kultúrne inštitúcie, mimovládne organizácie atď. Za riadenie a realizáciu projektu je zodpovedný Riadiaci orgán (RO). Riadiacim orgánom je Oddelenie iniciatívy INTERREG na Ministerstve regionálneho rozvoja, orgán spolupracujúci s ministrom, ktorý má na starosti regionálny rozvoj. Niektoré úlohy RO: Prípravu a vedenie systému získavania informácií o financiách súvisiacich s realizáciou programu a vedenie monitorovacieho systému. Príprava ročnej správy týkajúcej sa realizácii programu. Zabezpečenie súladu alebo adekvátnosti transakčných procedúr pre inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za riadenie a realizáciu programu. Kontrola žiadosti o platbu predložených Riadiacimi orgánmi, s potvrdením, že výdavky sú potrebné. Príprava správy o chybách a nesúladoch s projektom. Súlad projektových návrhov s horizontálnymi politikami Spoločenstva. Kontrola realizácie povinnosti súvisiacich s poskytovaním informácii a dostupnosťou programu. Pre tento Program vznikol Monitorovací výbor (MV). Monitorovací výbor tvoria: poľskí a slovenskí reprezentanti centrálnych, regionálnych a lokálnych inštitúcii, zástupcovia euroregiónov a iní socioekonomickí partneri. Hlavné úlohy MV sú: Prijatie programového doplnku. Schválenie výberových kritérií. Pravidelne revidovanie pokroku v dosahovaní všeobecných a čiastočných cieľov a verifikácia výsledkov realizácie projektu, skúmanie a akceptácia ročnej a záverečnej správy pred jej zaslaním Komisii. Monitorovanie a hodnotenie programu ako celku a schválenie podmienok týkajúcich sa predkladania žiadosti o finančnú podporu projektov z fondov ERDF. Za predkladanie žiadosti o finančnú podporu projektov realizovaných v rámci programu INTERREG III A Poľsko Slovenská republika je zodpovedný Spoločný technický 10

11 sekretariát (STS). Spoločný technický sekretariát patrí k orgánom, ktoré sú zodpovedné za realizáciu programu cezhraničnej spolupráce PHARE. Na základe toho vznikol kolektív zaoberajúci sa projektom INTERREG III A Poľsko Slovenská republika, ktorý plní úlohu Sekretariátu. Spoločný technický sekretariát pomáha Riadiacemu orgánu, Platobnej inštitúcii, Monitorovaciemu výboru a Riadiacemu výboru pri vykonávaní im prislúchajúcich úloh: Príprava dokumentov pre Riadiaci orgán a Platobnú inštitúciu. Implementácia rozhodnutí schválených výbormi. Príprava ročných a záverečných správ z realizácie programu pre Riadiaci orgán. Príjem a registrácia predložených žiadosti. Formálne a technické hodnotenie žiadosti s výnimkami uvedenými v programe aj v programovom doplnku. Hodnotenie a kontrola realizácie projektu. Propagácia informácii súvisiacich s programom. Za výber projektov je zodpovedný Riadiaci výbor. Radiaci výbor tvoria Poliaci a Slováci reprezentanti centrálnych, regionálnych a lokálnych inštitúcii a socioekonomickí partneri. Hlavné úlohy Riadiaceho výboru: Výber, vypracovanie a schválenie poradia projektov. Monitorovanie a kontrola realizovaných aktivít. Projekt Cezhraničná spolupráca poľských a slovenských úradov práce zameraná na podporovanie zamestnávania, podnikania a rozvoj inštitúcií trhu práce v regióne Beskýd. Vojvodský úrad práce v Katowiciach navrhol tento projekt 14. októbra 2005 Spoločnému technickému sekretariátu programu INTERREG III A Poľsko Slovenská republika so sídlom vo Varšave. Hlavným cieľom projektu, ktorý navrhol Vojvodský úrad práce v Katowiciach je podpora cezhraničnej spolupráce medzi poľskými a slovenskými úradmi práce. Programové územie tvoria prihraničné regióny na poľskej (bielsko-bialsky podregión) a slovenskej (žilinský podregión) strane. Poľskými partnermi sú úrady práce z Bielska- Białej, Cieszyna a śywca, a slovenskými úrady práce z Čadce a Námestova. Vedúcim projektu je Vojvodský úrad práce v Katowiciach (zastupiteľstvo v meste Bielsko-Biała). 11

12 Realizácia projektu dovolila pracovníkom úradov práce získať nové vedomosti a skúsenosti, ktoré umožňujú poskytovanie potrebných informácií o trhu práce. Vzájomné školenia pracovníkov na susedných úradoch práce dovolili oboznámenie sa so špecifikami, predpismi a metódami práce partnerov. Na účasť v projekte bola zvolená skupina pracovníkov úradov práce, ktorá získa najviac vedomostí a vďaka tomu aj klienti úradov práce získajú viac. Boli to predovšetkým sprostredkovatelia práce a profesijní poradcovia. V rámci projektu bola urobená Analýza rozvoja trhu práce v prihraničnom regióne, dôležitá pre prognózu lokálneho rozvoja a vzniku nových pracovných miest a Informátor trhu práce pre osoby, ktoré zaujíma živnostenská činnosť. Okrem toho vznikla internetová stránka ( na ktorej sú uvedené dôležité informácie týkajúce sa Projektu a cezhraničného trhu práce (napr. Analýza rozvoja trhu práce, Informátor trhu práce). Dôležitou časťou tohto projektu boli aj konferencie a semináre, vďaka ktorým bolo možné vymeniť si informácie týkajúce sa nielen trhu práce, ale aj fondov EÚ, spôsobu ich fungovania a zavedenia. Realizácia projektu v budúcnosti určite pozitívne ovplyvní socioekonomický rozvoj poľsko-slovenského pohraničia, umožňujúc v dnešnej dobe veľmi dôležitú mobilitu obyvateľov. 2 Charakteristika skúmanej oblasti 2.1 Geografická analýza oblasti Tento projekt zahŕňa svojím rozsahom časť oblasti nachádzajúcej sa v spektre pôsobnosti programu INTERREG III A Poľsko Slovenská republika ( ). Analýza sa vzťahuje na poľskej strane na južnú časť sliezskeho vojvodstva: okres cieszyńský, bielský, Ŝywiecký a mesto Bielsko-Biała. Na slovenskej strane skúma situáciu na severe žilinského regiónu v oblasti miest Čadca a Námestovo. Rozloha územia na poľskej strane je 2354 km2, a na slovenskej 1451 km2. Územia oboch štátov ležia hneď pri sebe. Na poľskej strane sú to okresy Ŝyviecký a cieszyńský, a na slovenskej sú to okresy Čadca a Námestovo. Cieszyńský okres a okres Čadca hraničia taktiež s Českou republikou. Ostatné skúmané územné jednotky majú svoje vlastné hranice. Na spoločnom úseku hranice sa nachádza jedenásť hraničných priechodov. Charakteristickou črtou pre túto oblasť je, že 50% územia tvoria lesy. Slovensko poľské 12

13 pohraničie charakterizuje veľká rôznorodosť a unikátnosť prírodných zdrojov. Typickými prvkami krajiny sú horské oblasti. Najvyšší štít na slovenskej strane v tejto oblasti je Veľká Rača (1236 m n. m.). 2.2 Socio-ekonomická analýza územia V skúmanom pohraničnom regióne žije 80 tis. obyvateľov. Až 80% z tohto počtu žije na Poľskej strane. Je tu takisto aj vyššia hustota zaľudnenia 275 osôb/km2 (je to 2- krát viac ako v celom Poľsku), na Slovenskej strane je to 103 osôb/km2. Najväčšie mestá na oboch stranách tohto územia sú Bielsko-Biała (176 tis. obyvateľov) a Žilina ( 85 tis. obyv.). 32% Slovákov v skúmanom regióne býva v mestách. Na poľskej strane je počet obyvateľov rovnaký aj v mestách aj v obciach. Všetky poľské regióny vykazujú kladný prirodzený prírastok obyvateľstva. Ten istý stav je aj v okrese Námestovo, naopak v okrese Čadca v uplynulých rokoch prevažujú úmrtia nad novorodencami. V Poľsku pripadá na každých 3 tis. obyv. jedna základná škola, na Slovensku je to na každých 4 tis. Čo sa týka stredných škôl je to 8,7 tis. obyvateľov na jednu strednú školu, na Slovensku je to 9,7 tis. obyv. Veľký rozdiel je v oblasti vysokého školstva. Žiadny skúmaný región na slovenskej strane nemá na svojom území vysokú školu. Na Poľskej strane je situácia lepšia, dokopy 9 vysokých škôl ( myslia sa tým aj detašované pracoviská) sa nachádza v mestách Bielsku Bialej, Ťešín a Živcu, ponúkajú študentom niekoľko desiatok študijných programov v humanitnom a technickom odbore. Na Slovensku dominuje zamestnanie v priemysle a v remeslách okolo 30% v každom odvetví. Určité percento pracujúcich našlo zamestnanie v administratíve a v školstve. V tomto regióne rastie úloha cestovného ruchu, čo je spojené s modernizáciou a budovaním turistickej základne. Na poľskej strane si všímame dynamický rozvoj súkromného sektora, najmä v oblasti veľkoobchodu a služieb. Na Slovensku je miera nezamestnanosti trochu vyššia. Momentálne prebiehajú intenzívne práce spojené s budovaním cesty 1. triedy č. 69 ktorá sa stane dôležitým prvkom európskych komunikácií smerujúcich zo severu na juh kontinentu. Trasa vedie cez územie okresov bielskiego i Ŝywieckiego a okresu Čadca. Z jej vybudovania očakávajú samosprávy zvýšenie tranzitov a turistického ruchu, čo má viesť k rozvoju regiónov. Spolu s tým by tu malo vzniknúť množstvo obchodov, parkovísk, motelov, reštaurácií atď., čo by malo priniesť viac pracovných príležitostí a príchod nových investorov do tohto regiónu. Je nádej na zlepšenie ekonomickej situácie regiónov po oboch stranách hranice, ktorá súvisí so vstupom Poľska a Slovenska k 1. Januáru

14 do Schengenu. To znamená zrušenie hraničných kontrol na vnútorných hraniciach členských krajín EÚ. 3 Analýza trhu práce poľských a slovenských regiónov. 3.1 Porovnávacia analýza miery nezamestnanosti v regiónoch. Porovnávacia analýza medzi krajinami, založená na bezprostrednom porovnávaní miery nezamestnanosti je veľmi ťažká, lebo sa vyskytujú rozdiely medzi chápaním a spôsobom registrácie tejto miery. Vzhľadom na jednoliaty spôsob registrácie v každej krajine, je možné ohodnotenie stupňa spoluvýskytu a analýzy trendu miery nezamestnanosti medzi skúmanými regiónmi. Diagram 1. Miera nezamestnanosti v rokoch Miera nezamestnanosti (%) Bielsko-Biała bielski cieszyński Ŝywiecki Čadca Námestovo 2 0 X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX Spoluvýskyt a súlad zmien bol ohodnotený na základe princípu korelácie Pearsona. Zmeny, ktoré ukazuje tab. 1 sú dôkazom toho, že poľské a slovenské regióny majú veľa spoločného. Vo všetkých regiónoch je viditeľný pokles nezamestnanosti v rokoch treba si však všimnúť (tabuľka 1), že korelácie medzi poľskými okresmi sú na vyššej úrovni (0,98-0,99), ako korelácie medzi poľskými a slovenskými 14

15 regiónmi (0,9-0,96). Existujú malé rozdiely na trhu práce. Napriek tomu, závislosti medzi okresmi sú považované ako silné. Pri analýze diagramu 1. sú viditeľné nestálosti na trhu práce v prvom kvartáli 2006, spočívajúce v nečakanom raste a zníženiu miery nezamestnanosti koncom štvrťroka. Táto nestálosť nemala vplyv na tendenciu k zníženiu miery nezamestnanosti v týchto rokoch. Tab 1. Matice činiteľov korelácie medzi úrovňami nezamestnanosti v analyzovaných regiónoch. (Matice Pearsonových činiteľov korelácie). Bielsko-Biała bielski cieszyński Ŝywiecki Čadca Námestovo Bielsko-Biała 0,997 0,991 0,987 0,962 0,902 bielski 0,997 0,993 0,988 0,971 0,913 cieszyński 0,991 0,993 0,990 0,959 0,899 Ŝywiecki 0,987 0,988 0,990 0,957 0,905 Čadca 0,962 0,971 0,959 0,957 0,975 Námestovo 0,902 0,913 0,899 0,905 0,975 Zmeny stupňa miery nezamestnanosti v analyzovaných regiónoch ukazuje tabuľka 2. Najväčší pokles miery nezamestnanosti bol zaznamenaný v Ŝywieckom okrese (o 7,85%). Miera nezamestnanosti v tomto okrese sa znížila z 15,7% na 7,9%. Najväčší pomerný pokles (miera nezamestnanosti v januári 2005/miera nezamestnanosti v septembri 2007) bol zaznamenaný v okrese Čadca. V tejto oblasti sa nezamestnanosť znížila z 11,9% na 5,4%. Treba si všimnúť, že priemerné mesačné tempo zmien miery nezamestnanosti vo všetkých skúmaných okresoch je podobné, a je to -0,2%. Tab 2. Zmeny v úrovniach nezamestnanosti v analyzovaných okresoch. Index stáleho zloženia v januári2005 (počet nezamestnaných vjanuári 2005) (počet nezamestnaných v septembri 2007) Absolútny percentuálny prírastok nezamestnanosti (január 2005 september 2007) Priemerné tempo zmien počtu nezamestnaných Bielsko-Biała bielski cieszyński Ŝywiecki Čadca Námestovo 0,54 0,55 0,55 0,50 0,46 0,58-4,7-6,9-7,4-7,85-6,4-4,9-1,9% -1,9% -1,8% 0,979 0,976 0,983 15

16 3.2 Analýza sezónnosti miery nezamestnanosti Tvar krivky nezamestnanosti v diagrame 1 nám dovoľuje predpokladať, že jav zmien miery nezamestnanosti je zaťažený určitými periodickými nepravidelnosťami. Analýza spoluvýskytu intenzity nezamestnanosti vykonaná v predchádzajúcom bode v pohraničných regiónoch poľských a slovenských bude doplnená o analýzu sezónnosti miery nezamestnanosti, pre každý región a porovnanie cyklov medzi jednotlivými oblasťami (okresmi). Analýza sezónnosti je založená na údajoch za posledných 24 mesiacov, od októbra 2005 do septembra Analýza bola doplnená taktiež teoretickým modelom trendu a sezónnymi nepravidelnosťami miery nezamestnanosti do Júna Pomocou testu boli analyzované sezónne nepravidelnosti miery nezamestnanosti v jednotlivých okresoch. V tejto analýze bol použitý matematický model nepravidelnosti nezamestnanosti založený na 24-mesačnom pozorovaní, pomocou tohto modelu môžeme zostaviť prognózu javu sezónnosti nezamestnanosti: 2π 2π Y = 0,18 t + 9,95 + 0,0739sin( 2 t) 0,2269 cos( 2 t) π 2π 0,1245sin( 4 t) + 0,0802 cos( 4 t), kde t znamená časovú premennú, od začiatku - okt t = 1, pre novemb. t = 2 atď. V súlade s týmto modelom sezónnosti je možná prognóza časového radu, ktorý dovoľuje predpokladať aká bude miera nezamestnanosti do júna Nižšie sú uvedené analýzy cyklickosti pre každý okres. Mesto Bielsko-Biała Analýza dôležitých sezónnych nepravidelnosti v súlade s metódou Szustera ukazuje, že v meste Bielsko-Biała je miera nezamestnanosti sezónna. Objavuje sa ročná a polročná sezónnosť. To znamená, že pri ročnej (polročnej) sezónnosti sa tieto nepravidelnosti v jednotlivých mesiacoch budú opakovať, pri udržiavaní tendencie k zníženiu miery nezamestnanosti (diagram 2). Tento cyklus vysvetľuje približne 82% nepravidelnosti skúmaného časového radu. 2 Model je založený na trende a metóde trigonometrických mnohočlenov s testom sezónnosti Szustera. 16

17 Tab 3. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre mesto Bielsko-Biała. A (Amplitúda nepravidelnosťi) k* (testovaná štatistika sezónnosti) % objasnená I Dĺžka cyklu a i b i nepravidelnosť ,0084-0,0862 0,09 7,76% 0, ,0739-0,2269 0,24 58,94% 7, ,0653-0,0097 0,066 4,51% 0, ,1245 0,0802 0,148 22,70% 2,72 5 4,8 0,0362 0,0187 0,041 1,72% 0, ,0177 0,0260 0,031 1,03% 0,12 7 3,4 0,0056 0,0328 0,033 1,15% 0,14 8 3,0 0,0066 0,0302 0,031 0,99% 0,12 9 2,7 0,0034-0,0215 0,022 0,49% 0, ,4 0,0053 0,0040 0,007 0,05% 0, ,2-0,0028 0,0222 0,022 0,52% 0, ,0000 0,0089 0,009 0,08% 0,01 Popis tabuľky: uvažujme v tabuľke všetky možné cykly, 24 mesačný, 12 mesačný, 8 mesačný, 6 mesačný,..., 2 mesačný. Test pravdivosti sezónnosti v zhode s formulou Szustera štatistika k hovorí, že cyklus možno uznať za opakujúci sa ak hodnota parametra k k danej dĺžke cyklu je vyššia ako 2,3. Pre mesto Bielsko Biała máme takú situáciu pre 2 cykly: 12 mesačný a 6 mesačný. Cykly na seba navzájom nadväzujú, silnejší a lepšie charakterizujúci je ročný cyklus (model objasňuje 59% nestálosť úrovne v skúmanom okrese) oproti cyklu polročnému (23% objasnenej nestálosti). Diagram 2. Model sezónnosti pre mesto Bielsko-Biała. 12,0 10,0 8,0 6,0 4,0 2,0 0,0 X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Miera nezamestnanosti (%) I II III IV V VI

18 Bielský okres V bielskom okrese bola zaznamenaná len ročná sezónnosť. Polročná sezónnosť nebola dôležitá (ročný model vysvetľuje 62% zmien miery nezamestnanosti). Podobné nepravidelnosti sa budú vyskytovať v tom istom období roka. Výskyt ročnej sezónnosti dovoľuje vytvorenie prognóz zmien miery nezamestnanosti v bielskom okrese do júna 2008, čo ukazuje diagram 3. Tab 4. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre bielský okres. A (Amplitúda nepravidelnosťi) k* (testovaná štatistika sezónnosti) I Dĺžka cyklu a i b i % objasnená nepravidelnosť ,0674-0,2299 0,24 16,21% 1, ,2231-0,4141 0,47 62,47% 7, ,1565 0,0266 0,159 7,11% 0, ,1394 0,1221 0,185 9,69% 1,16 5 4,8-0,0035 0,0119 0,012 0,04% 0, ,0388 0,0721 0,082 1,89% 0,23 7 3,4-0,0089 0,0122 0,015 0,06% 0,01 8 3,0 0,0450 0,0471 0,065 1,20% 0,14 9 2,7-0,0122-0,0323 0,035 0,34% 0, ,4-0,0033 0,0334 0,034 0,32% 0, ,2-0,0349-0,0057 0,035 0,35% 0, ,0000 0,0236 0,024 0,16% 0,02 Diagram 3. Model sezónnosti v bielskom okrese. 16,0 14,0 Miera nezamestnanosti (%) 12,0 10,0 8,0 6,0 4,0 2,0 0,0 X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI

19 Cieszyńský okres Tak isto ako v bielskom okrese, ročná sezónnosť sa vyskytuje aj v cieszyńskom okrese. Skoro 50% nepravidelností v miere nezamestnanosti sa vysvetľuje ročnou sezónnosťou (tabuľka 5). Na základe toho je možná prognóza miery nezamestnanosti do júna 2008 v cieszyńskom okrese, čo ukazuje diagram 4. Tab 5. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre cieszyńský okres. A (Amplitúda nepravidelnosťi) % objasnená nepravidelno sť k* (testovaná štatistika sezónnosti) i Dĺžka cyklu a i b i ,0077-0,4073 0,41 28,69% 3, ,0438-0,5354 0,54 49,88% 5, ,1041 0,1687 0,198 6,79% 0, ,0976 0,2230 0,243 10,24% 1,23 5 4,8 0,0605 0,0390 0,072 0,90% 0, ,0897-0,0270 0,094 1,52% 0,18 7 3,4-0,0521 0,0235 0,057 0,57% 0,07 8 3,0-0,0181 0,0147 0,023 0,09% 0,01 9 2,7-0,0081 0,0273 0,028 0,14% 0, ,4 0,0225 0,0564 0,061 0,64% 0, ,2 0,0391 0,0368 0,054 0,50% 0, ,0000 0,0115 0,012 0,02% 0,00 Diagram 4. Model sezónnosti pre cieszyńský okres. 16,0 14,0 Miera nezamestnanosti (%) 12,0 10,0 8,0 6,0 4,0 2,0 0,0 X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI

20 śywiecky okres V Ŝywieckom okrese je viditeľná ročná sezónnosť miery nezamestnanosti. Tak ako v cieszyńskom okrese, skoro 50% nepravidelnosti v miere nezamestnanosti vysvetľuje 12- mesačná sezónnosť. Na základe ročnej sezónnosti vznikla prognóza miery nezamestnanosti do júna 2008, čo ukazuje diagram 5. Tab 6. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre Ŝywiecký okres. A (Amplitúda nepravidelnosťi) k* (testovaná štatistika sezónnosti) i Dĺžka cyklu a i b i % objasnená nepravidelnosť ,6311-0,3685 0,73 48,05% 5, ,2745-0,6840 0,74 48,87% 5, ,0129 0,1094 0,110 1,09% 0, ,0543 0,0897 0,105 0,99% 0,12 5 4,8-0,0027-0,0683 0,068 0,42% 0, ,0314-0,0020 0,031 0,09% 0,01 7 3,4-0,0256 0,0148 0,030 0,08% 0,01 8 3,0-0,0181-0,0103 0,021 0,04% 0,00 9 2,7-0,0169 0,0033 0,017 0,03% 0, ,4-0,0499-0,0200 0,054 0,26% 0, ,2-0,0118-0,0026 0,012 0,01% 0, ,0000 0,0198 0,020 0,04% 0,00 Diagram 5. Model sezónnosti pre Ŝywiecký okres. 16,0 14,0 Miera nezamestnanosti (%) 12,0 10,0 8,0 6,0 4,0 2,0 0,0 X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI

21 Slovenské okresy Čadca a Námestovo. V okresoch Čadca a Námestovo sa vyskytla ročná a polročná sezónnosť. Ročná sezónnosť vysvetľuje okolo 34% zmien percenta nezamestnanosti, a polročná sezónnosť okolo 25% nepravidelnosti pre okres Čadca. V okrese Námestovo ročná sezónnosť vysvetľuje okolo 33% zmien miery nezamestnanosti, a polročná sezónnosť okolo 30% nepravidelnosti. Tab 7. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre okres Čadca. A (Amplitúda nepravidelnosťi) k* (testovaná štatistika sezónnosti) i Dĺžka cyklu a i b i % objasnená nepravidelnosť ,1087-0,0493 0,12 3,75% 0, ,2070-0,2968 0,36 34,46% 4, ,2469 0,0597 0,254 16,97% 2, ,2726 0,1407 0,307 24,76% 2,97 5 4,8-0,0308 0,0008 0,031 0,25% 0, ,1236 0,1336 0,182 8,72% 1,05 7 3,4-0,0421 0,0796 0,090 2,14% 0,26 8 3,0 0,0193 0,1415 0,143 5,37% 0,64 9 2,7 0,0304 0,0326 0,045 0,52% 0, ,4 0,0060 0,0741 0,074 1,45% 0, ,2 0,0041-0,0117 0,012 0,04% 0, ,0000 0,0547 0,055 0,79% 0,09 Na základe týchto výsledkov vznikla prognóza miery nezamestnanosti do júna 2008 pre skúmané regióny, založená na sezónnych nepravidelnostiach (ročných a polročných) s tendenciou k zníženiu, čo ukazujú diagramy 6, 7. Tab 8. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre okres Námestovo. A (Amplitúda nepravidelnosťi) k* (testovaná štatistika sezónnosti) i Dĺžka % objasnená cyklu a i b i nepravidelnosť ,1930 0,1259 0,23 7,34% 0, ,2663-0,4079 0,49 32,79% 3, ,2861 0,0481 0,290 11,63% 1, ,4327 0,1606 0,462 29,42% 3,53 5 4,8-0,0262 0,1132 0,116 1,86% 0, ,1015 0,0756 0,127 2,21% 0,27 7 3,4-0,0563 0,1437 0,154 3,29% 0,39 8 3,0 0,0242 0,1723 0,174 4,18% 0,50 9 2,7-0,0115 0,0799 0,081 0,90% 0,11 21

22 10 2,4-0,0172 0,1492 0,150 3,12% 0, ,2-0,0434 0,1281 0,135 2,53% 0, ,0000 0,0516 0,052 0,37% 0,04 Diagram 6. Model sezónnosti pre okres Čadca. 12,0 10,0 8,0 6,0 4,0 2,0 0,0 X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Miera nezamestnanosti (%) I II III IV V VI Diagram 7. Model sezónnosti pre okres Námestovo. 12,0 10,0 8,0 6,0 4,0 2,0 0,0 X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Miera nezamestnanosti (%) I II III IV V VI

23 Konečný úsudok týkajúci sa sezónnosti miery nezamestnanosti v analyzovaných oblastiach. V analyzovanom období (24 mesiacov) boli viditeľné mnohé pravidelnosti, ktorými sa vyznačuje miera nezamestnanosti v prihraničných oblastiach. Miera nezamestnanosti v poľských, ale aj slovenských okresoch sa vyznačovala silnou tendenciou k znižovaniu. Charakteristická je pre všetky regióny ročná sezónnosť, ale v slovenských oblastiach nemala veľký význam pre celkové zmeny. Charakteristická pre slovenské oblasti je polročná sezónnosť, ktorá sa vyskytla na poľskej strane len v meste Bielsko-Biała. Tab 9. Zhrnutie cyklickosti radov veľkosti nezamestnanosti v skúmaných okresoch, územiach. Bielsko-Biała Dĺžka cyklu (v mesiacoch)) % objasnená nepravidelnosť 12 58,94% 6 22,70% bielski okres 12 62,47% cieszyński okres 12 49,88% Ŝywiecki okres 12 48,87% Okres Čadca Okres Námestovo 12 34,46% 6 24,76% 12 32,79% 6 29,42% Analýza dovoľuje určiť teoretickú (modelovú) mieru nezamestnanosti v období 24 mesiacov (október 2005 jún 2008), čo ukazuje diagram 8. 23

24 Diagram 8. Miery nezamestnanosti a ich vývoj v jednotlivých okresoch (regiónoch), založené na simulácii v súlade s analýzou trigonometrických mnohočlenov (v období: október 2005 jún 2008) X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI teoretická miera nezamestnanosti(%) Bielsko - Biała bielski cieszyński Ŝywiecki Čadca Námestovo Analýza miery nezamestnanosti podľa odvetví Analyzovaný bol podiel počtu nezamestnaných v jednotlivých odvetviach na celkovom počte nezamestnaných. Analýza sa týkala 11 odvetví, registrovaných na úradoch práce: spracovateľský priemysel, zdravotníctvo, výroba a rozvod elektriny, plynu, vody, stavebníctvo, finančné služby, ostatné verejné, sociálne a osobné služby, školstvo, veľkoobchod a maloobchodný predaj, oprava motorových vozidiel, spotrebného tovaru, pohostinstvo a ubytovanie, doprava, skladovanie a spoje, verejná správa, obrana, povinné sociálne a zdravotné poistenie. Percento nezamestnaných v jednotlivých odvetviach v skúmaných okresoch a regiónoch ukazuje tabuľka 10. Tabuľka bola spracovaná na základe údajov za prvý polrok 2007 (poľská oblasť), a za prvý kvartál 2007 (slovenská oblasť). Analýza podielu nezamestnaných v oblasti spracovateľského priemyslu poukazuje, že najväčší podiel majú nezamestnaní v bielskom okrese (každý druhý nezamestnaný). Najmenší zase sa vyskytuje v slovenskom okrese Čadca. Druhým, veľmi dôležitým odvetvím pre poľské okresy je veľko- a maloobchodný predaj, oprava motorových vozidiel 24

25 a spotrebného tovaru. Najvyššie percento nezamestnaných v tomto odvetví sa vyskytuje v bielskom okrese, trochu menší v meste Bielsko-Biała, a v slovenských okresoch je to 8% pre Čadcu Námestovo. Berúc do úvahy len slovenskú oblasť, tak najväčší počet nezamestnaných sa vyskytuje v odvetví spracovateľského priemyslu, ďalej: verejná správa, obrana, povinné sociálne a zdravotné poistenie (18% pre Čadcu a 23% pre Námestovo). Čo sa týka poľskej oblasti, tak najviac nezamestnaných v tomto odvetví je v Ŝywieckom okrese (13% nezamestnaných), a najmenej v meste Bielsko-Biała (6% nezamestnaných). Tab 10. Analýza podielu nezamestnaných v jednotlivých odvetviach na celkovom počte registrovaných nezamestnaných v okrese. bielski cieszyński Ŝywiecki Bielsko-Biała Čadca Námestovo Spracovateľský priemysel 0,542 0,375 0,445 0,352 0,233 0,319 Zdravotníctvo 0,015 0,015 0,017 0,026 0,058 0,035 Výroba a rozvod elektriny, 0,007 0,003 0,009 0,008 0,001 0,000 plynu, vody Stavebníctvo 0,17 0,08 0,11 0,13 0,12 0,13 Finančné služby 0,015 0,015 0,017 0,026 0,006 0,007 Ostatné verejné, Sociálne 0,202 0,116 0,149 0,251 0,124 0,017 a osobné služby Školstvo 0,028 0,032 0,034 0,040 0,022 0,030 Obchod,oprava motorových vozidiel 0,54 0,29 0,27 0,50 0,08 0,08 a spotrebného tovaru Pohostinstvo a ubytovanie 0,07 0,07 0,05 0,05 0,06 0,05 Doprava, skladovanie a spoje 0,05 0,04 0,04 0,04 0,02 0,02 Verejná správa, obrana,povinné sociálne a zdravotné poistenie 0,090 0,054 0,128 0,058 0,176 0,228 Podiel vybraných nezamestnaných ukazujú diagramy. Dôležitý je rozdiel medzi percentom nezamestnaných v jednotlivých odvetviach v Poľsku a na Slovensku, napríklad podiel nezamestnaných v oblasti spracovateľského priemyslu na celkovom počte nezamestnaných je vyšší na území Poľska, v porovnaní s dvoma skúmanými slovenskými okresmi. 25

26 Diagram 9. Podiel nezamestnaných v spracovateľskom priemysle na celkovom počte nezamestnaných v okrese 0,6 0,5 0,4 0,3 0,2 0,1 0 Bielski Cieszyński śywiecki Bielsko-Biała Čadca Námestovo Diagram 10. Podiel nezamestnaných v stavebníctve na celkovom počte nezamestnaných v okrese. 0,18 0,16 0,14 0,12 0,1 0,08 0,06 0,04 0,02 0 bielski cieszyński Ŝywiecki Bielsko-Biała Čadca Námestovo 26

27 Vzhľadom na veľké rozdiely v percentách nezamestnaných vo vybraných odvetviach na poľskej a slovenskej strane, bola potrebná celková analýza poľských a slovenských okresov (oblasti). Priemer podielu nezamestnaných vo vybraných odvetviach na celkovom počte nezamestnaných pre poľský a slovenský región ukazuje tabuľka 11. Tab. 11. Priemer podielu nezamestnaných vo vybraných odvetviach na celkovom počte nezamestnaných pre Poľsko a Slovensko Poľsko Slovensko Spracovateľský priemysel 0,43 0,28 Zdravotníctvo 0,02 0,05 Výroba a rozvod elektriny, plynu, vody 0,01 0,00 Stavebníctvo 0,12 0,13 Finančné služby 0,02 0,01 Ostatné verejné, sociálne a osobné služby 0,18 0,07 Školstvo 0,03 0,03 Obchod, oprava motorových vozidiel a spotrebného tovaru 0,40 0,08 Pohostinstvo a ubytovanie 0,06 0,06 Doprava, skladovanie a spoje 0,04 0,02 Verejná správa, obrana, povinné sociálne a zdravotné poistenie 0,08 0,20 Ostatné verejné, sociálne a osobné služby 0,18 0,07 Táto tabuľka bola spracovaná na základe údajov za prvý polrok 2007 (poľská oblasť), a za prvý kvartál 2007 (slovenská oblasť) Treba si všimnúť, že existujú odvetvia ako napríklad školstvo alebo pohostinstvo a ubytovanie, v ktorých percento nezamestnaných je také isté pre poľské a slovenské okresy. Ale vyskytujú sa aj také odvetvia, ako napríklad verejná správa, obrana, povinné sociálne a zdravotné poistenie, ostatné verejné, sociálne a osobné služby, kde rozdiel medzi percentom nezamestnaných na poľskej a slovenskej strane je veľký (diagram 11).Charakteristické rozdiely sa týkajú hlavne spracovateľského priemyslu, verejnej správy, veľko- a maloobchodného predaja, ostatných služieb, zdravotníctva a dopravy, kde ukazovatele sú iné pre každý skúmaný poľský a slovenský región. 27

28 Diagram 11. Priemer podielu nezamestnaných vo vybraných odvetviach na celkovom počte nezamestnaných pre poľské a slovenské regióny. Ostatné verejné, sociálne a osobné služby Verejná správa, obrana, povinné sociálne a zdravotné poistenie Doprava, skladovanie a spoje Pohostinstvo a ubytovanie Obchod, oprava motorovýchvozidiel a spotrebného tovaru Školstvo Ostatné verejné, sociálne a osobné služby Finančné služby Stavebníctvo Výroba a rozvod elektriny, plynu, vody Zdravotníctvo Spracovateľský priemysel 0 0,05 0,1 0,15 0,2 0,25 0,3 0,35 0,4 0,45 0,5 Poľsko Slovensko 3.4 Analýza zmien počtu nezamestnaných v jednotlivých odvetviach. Identifikácia odvetví, v ktorých nezamestnanosť klesá. Pomocou pri skúmaní zmien v počte pracovných ponúk a dynamiky týchto zmien, boli najdôležitejšie hospodárske odvetvia. Analyzované bolo aj priemerné tempo zmien na základe údajov za polrok (Poľsko), a za kvartál (Slovensko) Analýza zmien počtu nezamestnaných a model sezónnosti pre vybrané odvetvia v okresoch: Čadca a Námestovo. Priemerné tempo zmien pre okres Námestovo ukázalo, že najvyšší priemerný pokles bol zaznamenaný pre odvetvie označené písmenom F (stavebníctvo) počet registrovaných zamestnaných klesá o 14% s každým kvartálom; počet nezamestnaných klesá v skúmanom období o 79%. Podobný výsledok bol zaznamenaný pre odvetvie A (poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo) počet zamestnaných klesá o 13% s každým kvartálom; v skúmanom období o 74% (2005- september 2007). V odvetví A v okrese Námestovo bolo v prvom skúmanom období 15% nezamestnanie z celkového počtu nezamestnaných (v odvetví F miera nezamestnanosti dosiahla 22%). Podobný bol počet nezamestnaných v takýchto sektoroch: pohostinstvo a ubytovanie, nehnuteľnosti, 28

29 prenájom nehnuteľností. Malé zmeny nastali v oblasti školstva. Podrobné informácie ukazuje tabuľka 12. Tab. 12. Počet zaregistrovaných nezamestnaných v I kvartáli roku 2005 a priemerné tempo zmien pre jednotlivé odvetvia. Okres Námestovo Kvartál A D F G H K L M N O I II ,52 0,84 0,38 0,85 0,84 1,33 0,93 1,56 0,87 0,88 III ,61 0,80 0,37 0,80 0,68 1,33 0,86 1,19 0,72 0,75 IV ,06 0,84 0,71 0,87 1,16 1,00 0,84 0,78 0,67 0,69 I ,88 0,88 0,77 0,86 0,98 1,33 0,81 0,56 0,59 0,59 II ,45 0,75 0,34 0,95 0,95 1,33 0,69 0,96 0,48 0,53 III ,42 0,58 0,27 0,72 1,05 1,00 0,61 1,00 0,52 0,66 IV ,78 0,50 0,46 0,66 1,00 0,67 0,58 0,67 0,56 0,59 I ,62 0,46 0,43 0,82 0,84 0,67 0,54 1,00 0,46 0,53 II ,25 0,57 0,28 0,81 0,93 1,00 0,51 0,93 0,48 0,44 III ,26 0,66 0,21 0,79 0,98 1,00 0,48 0,93 0,44 0,44 Priemerné tempo zmien v počte nezamestnaných 0,87 0,96 0,86 0,98 1,00 1,00 0,93 0,99 0,92 0,92 Tab. 13. Kódy odvetví Kód Odvetvia (SK) BranŜa (PL) A Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo Rolnictwo, myślistwo i gospodarka leśna D Spracovateľský priemysel Przemysł przetwórczy E Výroba a rozvod elektriny, plynu, Wytwarzanie i zaopatrywanie w energię vody elektryczną, gaz, wodę F Stavebníctvo Budownictwo G Obchod, oprava motorových vozidiel SprzedaŜ i naprawa pojazdów silnikowych oraz a spotrebného towaru sprzedaŝ produktów spoŝywczych H Pohostinstvo a ubytovanie Zakłady gastronomiczne, lokale oraz zakwaterowanie (noclegi) K Nehnuteľnosti, prenájom nehnuteľností, služby pre podniky, výskum a vývoj Nieruchomości, wynajem nieruchomości, usługi dla firm, badania i rozwój L Verejná správa, obrana, povinné Administracja, obrona i obowiązkowe sociálne poistenie ubezpieczenie socjalne M Školstvo Szkolnictwo N Zdravotníctvo, veterinárne a sociálne činnosti SłuŜba zdrowia, opieka weterynaryjna i socjalna O Ostatné verejné, sociálne a osobné Pozostała działalność usługowa, komunalna, služby społeczna, indywidualna Analogický výpočet platí aj pre okres Čadca. Podľa tabuľky, tak ako v okrese Námestovo, najvyšší pokles počtu nezamestnaných bol zaznamenaný v stavebníctve (69% pokles počtu registrovaných nezamestnaných v skúmanom období). 29

30 Tab. 14. Počet zaregistrovaných nezamestnaných v I kvartáli roku 2005 a priemerné tempo zmien pre jednotlivé odvetvia. Okres Čadca. Kvartál A D F G H K L M N O I ,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 II ,64 0,88 0,61 0,84 1,00 0,93 0,88 1,11 0,85 0,79 III ,69 0,88 0,52 0,87 0,95 0,79 0,75 1,44 0,84 0,77 IV ,09 0,93 0,66 0,88 1,10 0,85 0,80 1,14 0,78 0,90 I ,00 0,90 0,76 0,86 0,93 0,83 0,75 0,92 0,79 0,89 II ,56 0,70 0,46 0,78 0,96 0,75 0,67 0,85 0,71 0,81 III ,50 0,63 0,39 0,63 0,91 0,58 0,68 0,75 0,65 0,84 IV ,75 0,57 0,50 0,55 0,90 0,51 0,68 0,63 0,60 0,83 I ,67 0,45 0,48 0,58 0,74 0,56 0,64 0,53 0,58 0,91 II ,35 0,35 0,36 0,51 0,73 0,52 0,57 0,60 0,54 0,85 III ,34 0,32 0,31 0,46 0,60 0,38 0,60 0,74 0,49 0,81 Priemerné tempo zmien v počte nezamestnaných 0,90 0,89 0,89 0,93 0,95 0,91 0,95 0,97 0,93 0,98 Dynamický rozvoj stavebníctva, a spolu s tým aj pokles počtu nezamestnaných charakterizuje sezónnosť typická pre stavebníctvo, súvisiaca s vplyvom počasia na stavebné práce. Sezónnosť tohto odvetvia ukazuje diagram 12. Diagram 12. Sezónnosť počtu nezamestnaných v okresoch Čadca a Námestovo v stavebníctve. 1 0,9 0,8 0,7 0,6 0,5 0,4 0,3 0,2 0,1 0 I 2005 II 2005 III 2005 IV 2005 I 2006 II 2006 III 2006 IV 2006 I 2007 II 2007 III 2007 Námestovo Čadca Analýza počtu nezamestnaných v stavebníctve v jednotlivom kvartáli a oblastiach odzrkadľuje pokles počtu nezamestnaných v II a III kvartáli, a zvyšovanie sa miery 30

31 nezamestnanosti v IV a I kvartáli skúmaného obdobia. Podľa vedomej cyklickosti počtu zaregistrovaných, vznikol model kvartálnej sezónnosti počtu nezamestnaných v stavebníctve (použité boli údaje z obdobia: prvý polrok 2004 druhý polrok 2007). Výsledky boli nasledujúce (pre okres Námestovo): Na analýzu prognózy sezónnosti nezamestnanosti bol použitý takýto model trendu a skúmania sezónnosti: Y t = 22 t V 83 V2 94 V , kde t znamená časovú premennú, od začiatku pre I kvart t = 1, pre II kvart. t = 2 atď. Počet registrovaných nezamestnaných v stavebníctve v okrese Námestovo klesal s každým kvartálom o 22%, v prvých kvartáloch jednotlivých rokov bol vyšší o 136 osôb pri všeobecnej tendencií k znižovaniu, v druhých bol nižší o 83 osôb pri všeobecnej tendencií, v tretích o 94. Trend javu, ale aj sezónne nepravidelnosti sú štatisticky dôležité, to znamená, že sa vyskytuje tendencia k znižovaniu sa počtu nezamestnaných, a zároveň v kvartáloch stúpa alebo klesá počet nezamestnaných, čo súvisí so sezónnosťou. Pre okres Čadca. Na analýzu prognózy sezónnosti nezamestnanosti bol použitý takýto model trendu a skúmania sezónnosti: Y t = 38 t V 59 V2 90 V , kde t znamená časovú premennú, od začiatku pre I kvart t = 1, pre II kvart. t = 2 atď. Počet registrovaných nezamestnaných v stavebníctve v okrese Čadca klesal s každým kvartálom o 38, v prvých kvartáloch jednotlivých rokov bol vyšší o 154 osôb pri všeobecnej tendencií k znižovaniu, v druhých bol nižší o 59 osôb pri všeobecnej tendencií, v tretích o 90. Trend javu, ale aj sezónne nepravidelnosti sú štatisticky dôležité. Vznikol jednoduchší model (na základe dát pre okres Čadca) a pomocou indexov bol vytvorený model sezónnosti pre okresy: Čadca a Námestovo: Y t = 0,03 t + 0,14 V 0,05 V2 0,08 V ,68, kde t znamená časovú premennú, od začiatku pre I kvart t = 1, pre II kvart. t = 2 atď. 31

32 Priemerne s každým kvartálom počet zaregistrovaných nezamestnaných v stavebníctve v obidvoch oblastiach klesá o 3%, v prvých kvartáloch stúpal o 14% v porovnaní s všeobecnou tendenciou k znižovaniu, v druhých klesal o 5%, a v tretích o 8%. V súlade s takýmto modelom analyzovaná bola aj sezónnosť v iných odvetviach: poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo, čo ukazuje diagram 13. Diagram 13. Sezónnosť počtu nezamestnaných v okresoch Čadca a Námestovo v sektore poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo 1,2 1 0,8 0,6 0,4 0,2 0 I 2005 II 2005 III 2005 IV 2005 I 2006 II 2006 III 2006 IV 2006 I 2007 II 2007 III 2007 Námestovo Čadca V skúmaných regiónoch sezónnosť počtu nezamestnaných v sektore poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo sa prejavuje poklesom miery nezamestnanosti v II a III kvartáli jednotlivých rokov, a rastom v IV kvartáloch jednotlivých rokov. Odvetvie K (nehnuteľnosti, prenájom nehnuteľností, služby pre podniky, výskum a vývoj) je najviac netypické a vyskytujú sa rozdiely medzi dvoma slovenskými oblasťami. V okrese Čadca sa diametrálne zmenšil počet zaregistrovaných nezamestnaných (klesol o 62%), ale v okrese Námestovo bola zaznamenaná silná kvartálna cyklickosť bez tendencie k znižovaniu (podrobné informácie ukazuje diagram 14.). Diagram 14. Sezónnosť počtu nezamestnaných v okresoch Čadca a Námestovo: v sektore nehnuteľnosti, prenájom nehnuteľností, služby pre podniky, výskum a vývoj. 32

33 1,4 1,2 1 0,8 0,6 0,4 0,2 0 I 2005 II 2005 III 2005 IV 2005 I 2006 II 2006 III 2006 IV 2006 I 2007 II 2007 III 2007 Námestovo Čadca Analyzované boli aj odvetvia ostatné: verejné, sociálne a osobné služby. Počet zaregistrovaných nezamestnaných v okrese Čadca s cyklickými, kvartálnymi nepravidelnosťami je na podobnej úrovni v celom skúmanom okrese. V okrese Námestovo znížil sa počet nezamestnaných, ale nesúviselo to s cyklickosťou. Sezónnosť tohto odvetvia (ostatné verejné, sociálne a osobné služby) ukazuje diagram 15. Diagram 15. Sezónnosť počtu nezamestnaných v okresoch: Čadca a Námestovo v sektore O - ostatné verejné, sociálne a osobné služby. 1,2 1 0,8 0,6 0,4 0,2 0 I 2005 II 2005 III 2005 IV 2005 I 2006 II 2006 III 2006 IV 2006 I 2007 II 2007 III 2007 Námestovo Čadca 33