Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v

Transkrypt

1 1

2 Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v objednávateľ: spracovateľ: Región Beskydy, Námestie obetí komunizmu 1/Predmestská Žilina IČO: DIČ: Štatutárny orgán: Ivan Harman Euro Dotácie, s. r. o. Národná 23, Žilina IČO: DIČ: IČ DPH: SK Štatutárny orgán: Ing. Peter Sládek - konateľ Tento projekt bol spolufinancovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom finančného príspevku Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR v rámci Systému podpory Euroregionálnych aktivít na rok 2007 Euroregión Beskydy 2

3 OBSAH ŠTÚDIE 1 VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE ANALÝZA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ANALÝZA SWOT VZDELÁVANIE ANALÝZA SWOT CESTOVNÝ RUCH ANALÝZA SWOT SÚLAD S PROGRAMOVÝMI DOKUMENTMI CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE ŠPECIFIKÁCIA OPERAČNÝCH PROGRAMOV CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE OP CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE SLOVENSKÁ REPUBLIKA ČESKÁ REPUBLIKA OP CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE POĽSKO SLOVENSKÁ REPUBLIKA OP CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE ČESKÁ REPUBLIKA POĽSKÁ REPUBLIKA ALOKÁCIA FINANČNÝCH ZDROJOV A MIERA SPOLUFINANCOVANIA VÍZIA A STRATEGICKÉ ZÁMERY EUROREGIÓNU ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VZDELÁVANIE CESTOVNÝ RUCH ŠPECIFIKÁCIA ZÁMEROV EUROREGIÓNU BESKYDY ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VZDELÁVANIE CESTOVNÝ RUCH ZÁVER

4 ZOZNAM TABULIEK Tabuľka č. 1 - Regionálne podujatia krajín Euroregiónu Beskydy 20 ZOZNAM GRAFOV Graf č. 1 - Napojenosť obyvateľov na kanalizačnú sieť 10 Graf č. 2 - Produkcia odpadov v tonách za rok 11 Graf č. 3 - Priemerné množstvo vyprodukovaného odpadu za rok 11 Graf č. 4 - Percentuálny počet študentov na jednotlivých fakultách ŽU (stav k ) 16 Graf č. 5 - Rozdelenie jednotlivých foriem štúdia na fakultách ŽU 17 Graf č. 6 - Zloženie škôl stredoškolského vzdelania (stav k ) 18 Graf č. 7 - Celkový počet žiakov na jednotlivých školách 18 4

5 ÚVOD Dokument je spracovaný tak, aby sa stal vhodným nástrojom nielen na efektívnu koordináciu spoločných priorít a aktivít Euroregiónu Beskydy, ale aj na získanie prostriedkov na ich realizáciu. Priority predkladaného dokumentu smerujú tiež k vytvoreniu spoločných vízií rozvoja vo vybraných oblastiach, ktoré budú využívať potenciál a možnosti cezhraničného regiónu pri spoločnom riešení hlavných problémov. Je preto nevyhnutné zabezpečiť nepretržitú koordináciu rozvoja a výmenu pohľadov na spoločné aktivity v rámci hodnoteného regiónu. Celý dokument je rozdelený do dvoch základných častí analytickú a strategickú časť kde sa zameriavame na zhodnotenie nasledovných oblastí: - životné prostredie - vzdelanie - cestovný ruch. Životné prostredie a jeho ochrana je v súčasnosti veľmi často skloňovanou oblasťou. Je všeobecne známe, že na základe historického vývoja prihraničných oblastí, patria práve tieto do kategórie s veľmi nízkou úrovňou vybavenia technickou infraštruktúrou, ktorá do veľkej miery ovplyvňuje kvalitu životného prostredia v danej lokalite. Rovnako tak nedostatočná úroveň technickej infraštruktúry má vplyv na rozvoj predovšetkým cestovného ruchu, ktorý má v skúmanej lokalite najväčšie predpoklady pre intenzívny rozvoj. Oboma popísanými oblasťami sa prelína aj vzdelanostná úroveň obyvateľstva žijúceho v prihraničných oblastiach. Dosiahnutá výška vzdelania v pomerne veľkej miere ovplyvňuje kvalitu poskytovaných služieb a tiež môžeme predpokladať, že aj environmentálne povedomie ľudí. Všetky tri kapitoly sú ukončené analýzou silných a slabých stránok regiónu a tiež aj príležitostí a ohrození, ktoré územiu vyplývajú z vonkajších pomerov a dokážu ovplyvniť jeho vývoj či už v pozitívnom alebo negatívnom smere. 5

6

7 1 VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE Euroregión Beskydy vznikol na základe Zmluvy o slovensko-poľskom spoločenstve medzi združeniami Región Beskydy (Slovenská republika) a Region Beskidy (Poľská republika) dňa 18. februára V júni 2000 sa obe združenia dohodli na rozšírení spolupráce aj na českú stranu a 9. júna bola vo Frýdku-Místku so združením Region Beskydy podpísaná nová Zmluva o slovensko-poľsko-českej spolupráci s názvom EUROREGIÓN BESKYDY. Naplnil sa tak základný zámer primátorov a starostov jednotlivých členských miest a obcí euroregiónu realizovať cezhraničnú spoluprácu v samospráve na vyššom stupni. Euroregión Beskydy je historicky prvý euroregión spájajúci hranice troch postkomunistických krajín. Nachádza sa v prihraničných oblastiach 3 štátov a zaujíma významnú geografickú polohu na trase dvoch transeurópskych multimodálnych koridorov (v smere sever juh: Žilina Čadca Zwardoň Katowice Gdaňsk a v smere západ východ: Viedeň Bratislava Žilina Ľvov), čo okrem iného vytvára vhodné predpoklady na jeho ďalší rozvoj. V súčasnosti na území Euroregiónu s celkovou rozlohou cca km 2 žije vyše obyvateľov. Členskú základňu euroregiónu zo slovenskej strany tvoria mestá a obce severo-západnej časti Žilinského kraja okresov Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto a Námestovo, kde má cezhraničná spolupráca už dlhoročnú tradíciu. Česká časť Euroregiónu Beskydy je tvorená severovýchodnou časťou pohraničia, obcami okresov Frýdek-Místek a Karviná. Tretia čas riešeného regiónu sa nachádza v južnej časti Sliezskeho vojvodstva Poľskej republiky. Prirodzenými administratívnymi centrami a zároveň sídlami euroregiónu sú: - Žilina - Bielsko Biala - Frýdek Místek 7

8 Na čele euroregiónu stojí jeho prezident volený z jednotlivých členských združení rotačne na dobu jedného roka. Prezídium Euroregiónu Beskydy tvorí 15 členov 5 delegátov z každej strany, t. j. členov predstavenstiev troch združení. Hlavným cieľom vytvorenia Euroregiónu Beskydy s ohľadom na dosiahnutie vyváženého rozvoja regiónu a stabilizovania jeho obyvateľov a inštitúcií je podpora aktivít riešiacich spoločné problémy v oblastiach ochrany životného prostredia, zvyšovania vzdelanostnej úrovne obyvateľov a ich uplatnenie sa na trhu práce a tiež využitia potenciálu regiónu s ohľadom na rozvoj turizmu a cestovného ruchu. 8

9 2 ANALÝZA 2.1 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Beskydy sú horskou sústavou vo Vonkajších Západných Karpatoch, Vnútorných Západných Karpatoch a vo Východných Karpatoch na území Slovenska, Česka a Poľska. Práve tento horský masív bol (a zároveň aj je) spojivom rovnomenného regiónu rozprestierajúceho sa na území troch susedných štátov (Slovenska, Česka a Poľska) Euroregiónu Beskydy. Pre toto územie sú typickými prvkami horské a lesné terény. Spomínaná hraničná oblasť je charakteristická pomerne vysokou kvalitou životného prostredia, nakoľko prevažná väčšina sídiel lokalizovaných v tejto oblasti je vidieckeho charakteru, ktorý sa vyznačuje pomerne malým stupňom premeny krajiny. Na druhej strane však na území pôsobia rôzne antropogénne činitele a aj v priemyslových oblastiach a veľkých aglomeračných centrách došlo (a neustále dochádza) ku zníženiu prírodných a krajinných hodnôt územia. Napriek tomu kvalita životného prostredia v týchto prihraničných oblastiach jednotlivých štátov sa od roku 1990 výrazne zlepšila vo všetkých jeho zložkách a to najmä v dôsledku zvýšenia investícií do infraštruktúry na ochranu životného prostredia, poklesu produkcie exhalátov jednotlivých priemyslových odvetví, legislatívnych opatrení podporujúcich ochranu životného prostredia a budovaní jednotnej sústavy ochrany NATURA Najväčší vplyv na stav životného prostredia má obyvateľstvo, ktoré v prostredí žije a výsledky jeho činnosti, ktoré toto prostredie ovplyvňujú a menia. Práve na základe jednotlivých činností je možné vymedziť nasledovné oblasti vplývajúce na stav životného prostredia: hospodárenie s prírodnými zdrojmi, odpadové hospodárstvo, poľnohospodárska a priemyselná výroba a to všetko súvisiace predovšetkým s konzumným spôsobom života obyvateľov. Ľudskú činnosť je práve z vyššie spomínaných aspektov možné zaradiť medzi činitele, ktoré vplývajú na životné prostredie ako negatívne zároveň tak aj pozitívne. Na hodnotenom území (Euroregión Beskydy) s rozlohou cca km 2 žije vyše obyvateľov. Z hľadiska priemernej hustoty zaľudnenia je možné územie Euroregiónu Beskydy hodnotiť ako územie s pomerne vysokou hustotu. V porovnaní s krajinami spomínaného prihraničia (Slovensko 118 obyv./km 2, Česko 129 obyv./km 2, Poľsko 114 obyv./km 2 ) dosahuje takmer dvojnásobné hodnoty a to takmer 200 obyv./km 2. Je zrejmé, že táto hodnota je dôsledkom lokalizácie veľkých urbanizačných centier ako sú Žilina, Frýdek-Místek a Bielsko Biala v prihraničnom území a neodzrkadľuje hustotu zaľudnenia celého územia. Zároveň je to však ukazovateľ, na základe ktorého je vhodné posudzovať zaťaženie životného prostredia antropogénnymi činiteľmi. Práve kombinácia antropogénnych činiteľov a rázu krajiny sa podpísala pod pretrvávajúce problémy prihraničných oblastí. Hospodárenie s prírodnými zdrojmi Významným problémom zostáva čistota povrchových tokov, hoci sa kvalita vody v priebehu posledného desaťročia významne zlepšila. Úroveň čistenia vôd je stále nepostačujúca, hlavne v prípade bodových zdrojov a je preto nutné zintenzívniť budovanie príslušnej infraštruktúry práve na úrovni jednotlivých sídiel. V oblasti vodného hospodárstva dochádza k neustálemu zvyšovaniu počtu zatopených oblastí súvisiacich s nadmernými zrážkami a nedostatočnou protipovodňovou ochranou. Vplyvom rozširovania rozsahu zastavaných plôch a nešetrným hospodárením na poľnohospodárskych a lesných pozemkoch a reguláciou vodných tokov v krajinnom prostredí sa znižuje akumulačná schopnosť územia pre zadržanie zrážkovej vody. Týmto spôsobom môžu byť ohrozené aj zdroje pitnej vody. 9

10 Pretrvávajúcim problémom všetkých prihraničných regiónov (slovenský, český a poľský), a to najmä vidieckych oblastí, je nedostatočne rozvinutý systém kanalizačných sietí a čistiarní odpadových vôd. O tom vypovedá aj ukazovateľ, ktorý hodnotí podiel obyvateľstva v prihraničnej oblasti napojeného na kanalizačnú sieť z celkového počtu obyvateľstva prihraničnej oblasti za ten ktorý región. V českom prihraničnom území ja na kanalizačnú sieť z celkového počtu obyvateľov napojených približne 70%. Slovenské a poľské prihraničné územie dosahujú takmer identické hodnoty sledovaného ukazovateľa a to na úrovni vyše 50%. Graf č. 1 - Napojenosť obyvateľov na kanalizačnú sieť % SR ČR PL prihraničné územie Ako problém pri znečisťovaní ovzdušia sa javí lokálny nárast znečistenia ovzdušia vo veľkých aglomeráciách (súvisiacich s vysokou hustotou zaľudnenia) a v blízkosti zaťažených komunikácií v dôsledku rastúcej intenzity automobilovej dopravy. Do budúcnosti je naďalej možné počítať s nárastom intenzity a to najmä v prihraničných oblastiach (hraničné prechody) z dôvodu posunu hranice Schengenu, čo znamená voľný pohyb osôb v rámci členských krajín EÚ. Odpadové hospodárstvo Jednou zo závažných činností ľudskej spoločnosti, ktorá negatívnym spôsobom vplýva na životné prostredie je produkcia odpadov. Väčšina vyprodukovaného odpadu je eliminovaná na riadených skládkach v súlade s legislatívou. V súčasnosti sa však objavuje problém týkajúci sa kapacity a životnosti existujúcich skládok odpadov ako aj sanácia starých neriadených skládok a environmentálnych záťaží. Pozitívnou stránkou odpadového hospodárstva je zvyšujúce sa množstvo separovaného a recyklovaného odpadu. Na druhej strane sa objavuje negatívum zvyšovania sa produkcie tuhého komunálneho odpadu. V budúcnosti je potrebné podporovať zavádzanie maloodpadových technológií, recykláciu a spaľovanie odpadov ako aj zvýšenia ekologického povedomia obyvateľov (ktoré je v súčasnosti na nízkej úrovni). Prihraničné územie (slovenská časť) je z hľadiska zneškodňovania odpadov obsluhované v prevažnej miere skládkami odpadov v Považskom Chlmci pri Žiline, v Rajci pri Žiline a v Mikšovej pri Bytči. Zároveň mieru zapojenosti obcí (slovenskej časti) do separovaného zberu odpadov je možné považovať za pomerne vysokú. Základným krokom prispievajúcim k separácii a zhodnocovaniu odpadov sú najmä legislatívne opatrenia, ktoré okrem iného od roku 2010 ukladajú obciam povinnosť separovať tieto zložky komunálneho odpadu: sklo, papier, plasty, kov a biologicky rozložiteľný odpad. 10

11 Rovnako aj na českej strane dochádza k pomerne vysokému materiálovému využitiu odpadov (55%), podiel recyklácie obalových odpadov dosahuje úroveň 49%. Prevažná väčšina komunálneho odpadu je zneškodňovaná obdobným spôsobom a to skládkovaním. Na českej strane Euroregiónu Beskydy sa nachádzajú štyri skládky odpadov a to v katastrálnych územiach obcí: Paskov, Řepiště, Staříč a Ropice. Pri porovnávaní celkovej produkcie komunálneho odpadu na jednu osobu môžeme konštatovať, že najnižšie hodnoty v rámci Euroregiónu Beskydy dosahuje poľská strana (cca 200 kg na obyvateľa za rok). Slovenská a česká strana sú v tomto ukazovateli podobné, cca 280 kg na obyvateľa za rok. Graf č. 2 - Produkcia odpadov v tonách za rok t SR ČR PL prihraničné územie spolu mestá Graf č. 3 - Priemerné množstvo vyprodukovaného odpadu za rok kg/obyv SR ČR PL prihraničné územie t/obec kg/obyv. t/obec 11

12 Poľnohospodárska a priemyselná výroba V minulosti sa poľnohospodárska výroba vyznačovala vysokou mierou intenzifikácie - ako prostriedok intenzifikácie boli využívané najmä minerálne hnojivá a pesticídy. A práve zníženie intenzity poľnohospodárskej výroby a nárast významu mimoprodukčných funkcií poľnohospodárstva prispeli k zníženiu spotreby pesticídov a minerálnych hnojív. Popisované územie sa vo veľkej miere vyznačuje najmä živočíšnou výrobou. Pozitívny vzťah poľnohospodárstva k životnému prostrediu sa prejavuje formou agroenvironmentálnych opatrení, tak v rámci jednotlivých krajín ako i v celej EÚ. Tento prihraničný región je charakteristický aj vysokým podielom priemyselnej výroby. Práve priemyselná výroba je potenciálnym rizikom v podobe prevádzkových havárií (požiare, výbuchy, úniky nebezpečných látok) a transhraničnej prepravy (spracovaných aj nespracovaných produktov), s ktorou je spojené nebezpečenstvo dopravných nehôd a havárií. NATURA 2000 Veľká časť popisovanej prihraničnej oblasti patrí medzi územia, v ktorých sú chránené časti prírody. Za prvok ochrany prírody a jej rozmanitých druhov života považujeme aj veľkoplošné alebo maloplošné chránené územia, v ktorých je na základe platných právnych predpisov ukotvená ochrany prírody. Veľké plochy sú chránené niekoľkými stupňovými systémami. Región je zapojený do sústavy NATURA Je to sústava chránených území tvorená tzv. SPA územiami (Special protection areas) vyhlasovanými podľa smernice o vtákoch a tzv. SAC územiami (Special areas of conservation) vyhlasovanými na základe smernice o biotopoch. Cieľom sústavy je zabezpečiť ochranu vybraným typom biotopov, živočíchom a rastlinám, ktoré sú na území členských štátov EÚ vzácne alebo ohrozené. Na územie Euroregiónu Beskydy z veľkoplošných chránených území zasahuje v slovenskej prihraničnej oblasti Národný Park Malá Fatra, CHKO Horná Orava a CHKO Kysuce, v českej prihraničnej oblasti CHKO Beskydy a v poľskej prihraničnej oblasti Babiogórski Park Narodowy. 12

13 Obrázok č. 1 - Územia NATURA 2000 na území Euroregónu Beskydy 13

14 2.1.1 Analýza SWOT SILNÉ STRÁNKY - vysoká miera ochrany životného prostredia v podobe veľkoplošných chránených území - vysoký podiel zalesnenia - disponibilita regiónu obnoviteľnými zdrojmi energie PRÍLEŽITOSTI - rozvoj integrovaného environmentálneho manažmentu presahujúceho hranice jednotlivých štátov - rozvoj integrovaného manažmentu obhospodarovania lesných porastov, najmä prírodných celkov (geomorfologických) presahujúcich hranice štátov - ekologická revitalizácia vodných tokov s dôrazom na viacúčelovosť - legislatívne opatrenia - rozvoj dopravnej infraštruktúry - rozvoj integrovaného monitoringu stavu životného prostredia (jeho zložiek) SLABÉ STRÁNKY - nedostatočne rozvinutý systém kanalizačných sietí - absencia efektívneho systému separácie odpadu a to najmä vo väčších centrách osídlenia - nízka úroveň využívania obnoviteľných zdrojov energie - vysoká produkcia odpadov na jedného obyvateľa - nízka podiel vyseparovaných zložiek odpadu z celkového množstva odpadu - vysoký podiel zneškodňovania odpadov formou skládkovania - nevyhovujúca kvalita vody v riekach - zaťaženie územia čoraz častejšie sa opakujúcimi záplavami (povodňami) - nízke ekologické povedomie obyvateľov OHROZENIA - nárast produkcie odpadov - ohrozenie zdrojov pitnej vody - útlm budovania kanalizačných sietí v prihraničných regiónoch - degradácia pôdy vyplývajúca z procesov erózie - nárast intenzity tranzitnej automobilovej dopravy - výskyt prírodných a environmentálnych katastrof 14

15 2.2 VZDELÁVANIE Vzdelanosť a nezamestnanosť sú dva atribúty, ktoré spolu veľmi úzko súvisia a vplývajú na seba. Kvalita a zameranie systému vzdelávania v prihraničnej oblasti Slovensko Poľsko Česko a nepriaznivá vzdelanostná štruktúra obyvateľov týchto oblastí sú hlavné faktory prispievajúce k zvyšovaniu nezamestnanosti. Nezamestnanosť zvyšujú predovšetkým ľudia s dosiahnutým základným alebo učňovským vzdelaním, pretože ich pozícia na trhu s rastom požiadaviek na zamestnancov sa neustále zhoršuje. Charakteristickou črtou prihraničných oblastí je aj nižší podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí ovládajú cudzie jazyky a moderné technológie v porovnaní s priemerom EÚ. Celkové zaostávanie pohraničných oblastí za inými regiónmi a krajinami EÚ je spôsobené tiež nedostatočným objemom verejných a súkromných zdrojov vynakladaných na rozvoj a adaptáciu infraštruktúry v oblasti vzdelávania. V súčasnosti je však nutné zdôrazniť, že dosahovaná vzdelanostná úroveň obyvateľov Slovensko Poľsko Českého prihraničia sa postupne zlepšuje. Klesá podiel obyvateľov bez vzdelania a so základným vzdelaním a naopak rastie podiel stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov. Problém, ktorý tu však ešte stále pretrváva je nízka úroveň efektívnosti celého vzdelávacieho systému. Vysoké školy produkujú relatívne veľké množstvo absolventov, ktorí končia na úrade práce. Avšak vzdelávanie a celoživotné učenie predovšetkým v oblasti zvyšovania jazykových znalostí a schopností využívať informačné a komunikačné technológie, sú predpokladom pre uplatnenie sa v znalostnej spoločnosti, ku ktorej všetky krajiny EÚ smerujú. Vzdelávanie a celoživotné učenie však musia byť zladené s požiadavkami trhu práce. Môžeme však povedať, že postupne sa vzdelávací potenciál slovensko-česko-poľského prihraničia zlepšuje. V riešenej oblasti spolu pôsobí 9 vysokých škôl, z toho 5 na území českého prihraničia, 1 vysoká škola v slovenskej časti Euroregiónu a 3 školy na poľskej strane riešeného územia. Jednotlivé vysoké školy v českej časti regiónu majú fakulty zamerané predovšetkým na filozofiu, prírodné vedy, pedagogiku. Je tu však možnosť študovať aj na právnickej fakulte, lekárskej, zdravotno-sociálnej, teologickej, na fakulte umení. Najviac technicky zameraná je Vysoká škola báňská Technická univerzita v Ostrave, kde si študenti môžu vybrať štúdium na nasledovných fakultách: - Ekonomickej - Stavebnej - Strojárskej - Elektrotechnickej a fakulte informatiky - Hornicko-geologickej - Fakulte metalurgie a materiálového inžinierstva - Fakulte bezpečnostného inžinierstva VŠB TU Ostrava poskytuje aj univerzitné štúdium v oblasti a mechatroniky. nanotechnológií Vo Frýdku Místku pôsobí súkromná vyššia odborná škola GOODWILL, s. r. o., ktorá svojim študentom ponúka možnosť študovať cestovný ruch a zahraničný obchod. V odbore cestovný ruch sa študenti môžu zameriavať buď na animáciu v cestovnom ruchu alebo na podnikanie v cestovnom ruchu. Rovnako tak v štúdiu zahraničného obchodu si môžu zvoliť bližšiu špecifikáciu informačné technológie v zahraničnom obchode alebo zahraničný obchod v malých a stredných podnikoch. 15

16 Jedna vysoká škola pôsobí aj v poľskom prihraničí Euroregiónu Beskydy Bieskidzka Wyźsa Szkoła Umiejętności w Źywcu, ktorá ponúka štúdium v nasledovných oblastiach: - cestovný ruch a rekreácia - administrácia turistického a prihraničného regiónu - telesná kultúra - fyzioterapia - kozmetológia - zdravotníctvo Strojné inžinierstvo, informatiku, manažment, textilné inžinierstvo, ochranu životného prostredia a humanitné a spoločenské vedy je možné študovať na vysokej škole technickohumanitnej Akademia Techniczno Humanistyczna v Bielsko Bialej. Na slovenskej časti Euroregiónu Beskydy je vysoké školstvo reprezentované Žilinskou univerzitou situovanou v okresnom a krajskom meste Žilina. Žilinská univerzita ponúka štúdium na všetkých troch stupňoch tak v dennej ako aj externej forme. Oblasť vzdelávania sa neustále rozširuje o nové odbory technického, ekonomického a tiež aj prírodovedného a humanitného zamerania. Univerzita má 7 fakúlt zameraných na prírodné vedy, stavebníctvo, strojárstvo, elektrotechniku, ekonomiku, riadenie a informatiku a na špeciálne inžinierstvo. V tomto školskom roku univerzitu navštevuje celkovo študentov, z čoho je 74 % denných študentov (8 599). Najviac študentov študuje na Fakulte prevádzky, ekonomiky, dopravy a spojov (PEDAS) a naopak najmenej na Stavebnej fakulte. V prípade doktorandského štúdia je najväčší záujem o Strojnícku fakultu a PEDAS. V súčasnosti najmenej doktorandov študuje na Fakulte prírodných vied. Z celkovým počtom študentov (denní, externí, doktorandi) spomínanej fakulte patrí druhé miesto zo všetkých siedmich fakúlt. Návštevnosť jednotlivých fakúlt Žilinskej univerzity je zobrazená v nasledovnom grafe. Graf č. 4 - Percentuálny počet študentov na jednotlivých fakultách ŽU 1 (stav k ) FRI 13% FŠI 11% FPV 17% SF 12% PEDAS 26% ETF 12% StF 9% Zdroj: Ústav informácií a prognóz školstva 1 Vysvetlivky: FPV Fakulta prírodných vied, SF Strojnícka fakulta, StF Stavebná fakulta, ETF Elektrotechnická fakulta, PEDAS Fakulta prevádzky ekonomiky, dopravy a spojov, FRI Fakulta riadenia a informatiky, FŠI Fakulta špeciálneho inžinierstva 16

17 Graf č. 5 - Rozdelenie jednotlivých foriem štúdia na fakultách ŽU FPV SF StF ETF PEDAS FRI FŠI denné štúdium externé štúdium doktorandské štúdium Zdroj: Ústav informácií a prognóz školstva ŽU už 10 rokov v rámci doplňujúceho pedagogického štúdia umožňuje získať pedagogickú spôsobilosť pre vyučovanie odborných predmetov na stredných školách. S podporou Nadácie otvorenej spoločnosti ŽU v roku 2002 začala realizovať dištančný kurz formou e-learningu, ktorý je zameraný na Pedagogicko-psychologické vzdelávanie vysokoškolských pedagógov. V roku 1997 bolo na univerzite v rámci podpory nových technológií a metód ďalšieho vzdelávania zriadené Lokálne stredisko dištančného vzdelávania. O dva roky neskôr začalo na univerzite pôsobiť Slovensko-francúzske centrum vzdelávania v oblasti logistiky. Pri Elektrotechnickej fakulte pôsobí Stredisko profesijného rozvoja, ktoré organizuje najmä krátkodobé kurzy zamerané na moderné technológie predovšetkým v oblasti elektrotechniky, elektroniky a výpočtovej techniky. Tradičné miesto na univerzite v štruktúre celoživotného vzdelávania má Univerzita tretieho veku. Stredoškolské vzdelanie je na slovenskej časti územia zastúpené gymnáziami, strednými odbornými školami, združenými strednými školami a strednými odbornými učilišťami. Ponúkané stredoškolské vzdelanie je z oblasti obchodných akadémií, hotelových akadémií, stredných priemyselných škôl (stavebná, poľnohospodárska), dievčenských odborných škôl a stredných zdravotníckych škôl. Odborné učilištia ponúkajú možnosť vyštudovať rôzne remeslá. Združené stredné školy na popisovanom území ponúkajú úplné stredné vzdelanie, stredné vzdelanie, nadstavbové tak ako vo forme denného štúdia, tak aj štúdia popri práci. Možnosť štúdia viacerých remesiel. Všeobecné stredné vzdelanie ponúkajú svojim záujemcom gymnázia. V tomto školskom roku stredné školy navštevuje spolu žiakov (podľa Ústavu informácií a prognóz školstva), pričom najviac žiakov v absolútnom vyjadrení navštevuje gymnázia (takmer 31 %), nasledujú stredné odborné školy (28 %), stredné odborné učilišťa (27 %) a najmenej žiakov je na združených stredných školách (14 %). Keď to však prerátame na 17

18 priemerný počet žiakov pripadajúcich na jedno príslušné zariadenie, tak najviac žiakov na jedno zariadenie pripadá práve na združené stredné školy, nasledujú stredné odborné učilišťa, gymnázia. Najmenej žiakov pripadá na jednu strednú odbornú školu. Graf č. 6 - Zloženie škôl stredoškolského vzdelania (stav k ) gymnázium stredná odborná škola združené stredné školy stredné odborné učilišťa Zdroj: Ústav informácii a prognóz školstva Graf č. 7 - Celkový počet žiakov na jednotlivých školách gymnázium stredná odborná škola združené stredné školy stredné odborné učilišťa počet žiakov Zdroj: Ústav informácií a prognóz školstva Úroveň dosiahnutého vzdelania nepochybne ovplyvňuje možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Následne práve dosahovaná miera zamestnanosti odzrkadľuje celkovú výkonnosť ekonomiky. V slovenskej časti regiónu bolo v septembri 2007 evidovaných celkovo uchádzačov o zamestnanie, z čoho najviac ich bolo zo Žilinského okresu (32 %) a najmenej z Bytčianskeho okresu (10 %). Pri pohľade na vzdelanostnú úroveň uchádzačov môžeme vidieť, že najväčšiu skupinu tvoria ľudia s učňovským vzdelaním (38 %). O 15 % nižší podiel majú uchádzači so základným vzdelaním. Najmenší podiel na nezamestnanosti majú ľudia s dosiahnutým stredným odborným a vyšším vzdelaním. Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na nezamestnanosti v septembri predstavoval takmer 6 %-ný podiel. Pri tejto skupine je však 18

19 potrebné zdôrazniť fakt, že mnoho vysokoškolákov tesne po ukončení štúdia často krát dáva prednosť oddychu a relaxu pred nástupom do prvého zamestnania. Po ukončení štúdia sa absolventi tiež dostávajú do situácie, že nie sú schopní nájsť si prácu vo vyštudovanom obore a do práce iného zamerania nenastúpia. Vzdelávacia politika riešeného územia by aj preto mala byť zameraná na dlhodobo strategické investovanie do vzdelania a do profesii, ktoré sú potrebné pre trh práce. Aby bol tento cieľ naplnený je veľmi dôležitá spolupráca všetkých inštitúcii, ktoré sa podieľajú alebo ovplyvňujú vzdelávací systém na Slovensku a tiež aj spolupráca podnikateľského sektoru Analýza SWOT SILNÉ STRÁNKY - rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva - široká ponuka študijných odborov na vysokých školách - postupný rast odbornosti vysokých škôl - ponuka študovania cudzích jazykov a cestovného ruchu - ponuka cudzojazyčných študijných predmetov - cezhraničná spolupráca vysokých a stredných škôl - záujem o vybudovanie efektívneho vzdelávacieho systému PRÍLEŽITOSTI - intenzívna spolupráca školského systému a podnikateľskej sféry (zamestnávateľov) - európska podpora znalostnej ekonomiky - realizovanie výmenných pobytov študentov škôl v riešenom území SLABÉ STRÁNKY - relatívne nízka efektívnosť vzdelávacieho systému - nepružnosť odborného vzdelávania - orientácia na tradičnú školu memorovanie - nerovnomerné rozloženie vysokoškolských zariadení v rámci riešeného územia - únik mozgov z prihraničia nedostatok pracovných príležitostí OHROZENIA - odliv kvalitných pedagógov a odborníkov zo školstva - neprispôsobovanie sa potrebám trhu z hľadiska úpravy študijných osnov - nejasná a nestabilná legislatíva v oblasti školstva - nezáujem o štúdium jazykov, IT 19

20 2.3 CESTOVNÝ RUCH Cestovný ruch je odvetvie zahŕňajúce súbor činností zameraných na cestovanie a následný pobyt, ktorý nie je uskutočňovaný ako pravidelná obživa. Teda cestovanie turistov, rekreantov, športovcov, kúpeľných hostí, kongresových turistov, cestujúci na služobnej ceste a pod. Cezhraničný slovensko-poľsko-český región má vytvorené vhodné prírodne, kultúrne, ekonomické a sociálne predpoklady najmä pre rozvoj turizmu. Riešené prihraničie má všetky predpoklady k rozvoju a využitiu nových tendencií spojených s odpočinkom, turistikou, ekoturistikou a agroturistikou. Cestovný ruch patrí v hodnotenom regióne dlhodobo k službám s prebytkovou bilanciou. Môžeme tu však definovať spoločný problém vývoja cestovného ruchu, ktorým je pokles alebo stagnácia domácich návštevníkov, ktorú možno podľa štatistických zisťovaní s menšími rozdielmi pozorovať už od roku Najčastejšími zahraničnými návštevníkmi na všetkých stranách hraníc sú hlavne turisti zo susednej krajiny. Ide o tzv. transhraničnú turistiku. Ročne však prechádzajú či navštevujú región aj desiatky tisícov zahraničných návštevníkov, ale efekt, vyjadrený napríklad tržbami z pobytov, je zatiaľ veľmi malý. Už dlhodobo evidovaným a nezlepšujúcim sa problémom je nedostatočné využitie potenciálu cestovného ruchu. Tento problém nespočíva v nízkom počte ubytovacích a stravovacích zariadení, ale predovšetkým v dosahovanej kvalite služieb, ktoré jednotlivé zariadenia ponúkajú svojim návštevníkom, nedostatočnej kvalite základnej a sprievodnej turistickej infraštruktúry, neuspokojivej úrovni znalosti cudzích jazykov a nedostatočnej kvalite propagácie regiónu a marketingu služieb cestovného ruchu. Na popisovanom území sa nachádza množstvo kultúrnych a historických pamiatok celoštátneho aj medzinárodného významu a koná sa tu množstvo významných tradičných, kultúrnych a športových akcií. Práve medzinárodné kultúrne a športové podujatia tvoria podstatný rozmer pohraničnej spolupráce. Festivaly, súťaže, výstavy, folklórne podujatia prispievajú k nadväzovaniu priamych kontaktov medzi miestnymi komunitami a samosprávami riešeného regiónu. Nasledujúca tabuľka obrazne prezentuje regionálne akcie každoročne organizované jednotlivými krajinami euroregiónu (nie sú to však všetky akcie, len tie najväčšie a najznámejšie). Tabuľka č. 1 - Regionálne podujatia krajín Euroregiónu Beskydy ČESKÁ REPUBLIKA SLOVENSKÁ REPUBLIKA POĽSKÁ REPUBLIKA Medzinárodný folklórny festival vo Frýdku Místku Frýdecke slávnosti Veľkonočný jarmok na frýdeckom zámku Vianočný jarmok na frýdeckom zámku Beskydský jašter prehliadka amatérskej Stredoeurópsky festival koncertného umenia v Žiline Staromestské slávnosti v Žiline Jašidieľňa Medzinárodná festival tvorivosti a fantázie (postihnuté deti) Jánošikové dni v Terchovej Futbalový turnaj o pohár J. Krónera v Staškove Medzinárodný lyžiarsky beh Beskidka Quadrat Salón Beskidy výstava prací umelcov štátov Višegrádskej štvorky Vilamovické šibačky jarné medzinárodné stretnutie spriatelených obcí a etnických skupín z Európy Medzinárodné vetroňové preteky Týždeň beskydskej kultúry v Zywci a Szczyrku 20

21 ČESKÁ REPUBLIKA SLOVENSKÁ REPUBLIKA POĽSKÁ REPUBLIKA filmovej tvorby Medzinárodný hudobný festival Janáčkovy Hukvaldy Národopisné slávnosti v Lhotce Sochovy Šibrinky vo Fryčovciach Jazzové leto v Sobešovciach Memoriály J. Vybírala vo volejbale žien a J. Saláta vo volejbale mužov v Raškoviciach Preteky psích záprahov Rajecký maratón Jasenická 15 v behu na lyžiach Kysucký maratón v Čadci Kultúrne leto v Rajeckých Tepliciach Medzinárodný veľtrh cestovného ruchu MTT Beskidy v Bielsko - Bialej Z prírodného hľadiska sú na všetkých stranách riešených hraníc turisticky zaujímavým a environmentálne cenným horským územím Beskydy, ktoré poskytujú dobré podmienky na rozvoj zimných športov a letnej turistiky. Napriek tomu prírodný potenciál prihraničia ešte stále nie je v dostatočnej miere využívaný. Oveľa zaujímavejšiu ponuku cestovného ruchu pre zimnú a letnú sezónu by bolo možné vytvoriť a ponúknuť pri funkčnej integrácií turistických stredísk v hodnotenom regióne. Česká strana popisovaného územia vďaka svojej polohe, rozmanitej a nádhernej prírode môže domácim, ale aj hosťom poskytnúť širokú škálu možností pre bohaté športové, turistické a rekreačné vyžitie. K dispozícii je veľké množstvo štadiónov, ihrísk, telocviční, tenisových kurtov, kúpalísk a bazénov. Na svoje si tiež prídu milovníci bežeckého a zjazdového lyžovania, cykloturistiky, paraglidingu, hippoturistiky (jazda na koni), golfu, športových a poznávacích letov, ako aj priaznivci vodných športov. Historickým, kultúrnym, ale aj športovým centrom na českej strane hranice je mesto Frýdek Místek ležiace na sútoku riek Ostravica a Morávka. Je to moderné mesto s bohatými tradíciami, dvoma opraveným historickými jadrami, mnohými pamiatkami, rekonštruovanými domami, galériami, sympatickými krčmičkami, parkmi a športoviskami. Frýdek Místek je ideálnym východzím bodom pre najrôznejšie turistické a športové výpravy do blízkych Beskyd. Obrázok č. 2 - Frýdek-Místek Frýdek Místek (historické námestie) Galéria Pod Sovou 21

22 Okrem spomínaného mesta Frýdek Místek je možné na území českého Regiónu Beskydy navštíviť golfový areál na Čeladnej, bylinné kúpele v Komornej Lhotce alebo zrúcaninu hradu Hukvaldy, ktorá je jednou z najväčších v strednej Európe a druhou najväčšou na Morave. Kamenný hrad bol postavený v 13. storočí a nikdy nebol dobytý. Zničil ho až požiar v 18. storočí. Hradná veža ponúka široký rozhľad na Moravskú bránu, nivu rieky Odra až k Ostrave a na hlavný hrebeň Moravskosliezkych Beskyd. Lákadlom pre návštevníkov je tiež obora s danielmi a muflónmi. Obrázok č. 3 - Hradná zrúcanina Hukvaldy Letecký pohľad na zrúcaninu Hukvaldy Pohľad na piatu hradnú bránu, vľavo hradné jadro Na území poľského Regiónu Beskydy sa odporúča navštíviť pamiatky v Bielsko Bialej, Zywiecky pivovar a klasicistický palác v Zywci prípadne si vyjsť lanovkou na horu Szyndzielnia, či navštíviť priehradu v Porabce alebo zimné svahy v Szczyrku. Szczyrk je jedno z najznámejších lyžiarskych stredísk v Pobeskydsku. Nachádza sa tu najväčší počet lyžiarskych vlekov za celé Poľsko (približne 50) a lyžiarske trate v celkovej dĺžke 60 km, z toho 2 sú licencované Medzinárodnou lyžiarskou federáciou (FIS). Dôležitým kultúrnym a turistickým centrom poľskej strany Euroregiónu je Bielsko Biala. Mesto sa nachádza na križovatke komunikačných ciest, ktoré vedú z juhu na sever a zo západu na východ Európy. Tak zemepisná poloha v blízkom susedstve Českej a Slovenskej republiky, ako aj značný obchodní a priemyselný význam spôsobili, že mesto je považované za hlavné mesto beskydského regiónu. Dominantnou v bielskej časti mesta je hrad, najvýraznejšou budovou je neorenesančná bialská radnica dnešný mestský úrad. Rovnako tak je zaujímavé aj historická hlavná stanica z obdobia rakúsko-uhorskej ríše. Obrázok č. 4 - Neorenesančná bialská radnica 22

23 Mesto svojich návštevníkov očaruje krásou reprezentatívnych budov, historicky cennými kostolmi alebo meštianskymi domami. S ohľadom na blízkosť hôr a bohatú rekreačno-športovú ponuku nie je možné sa v meste nudiť. Z kultúrneho hľadiska majú v meste veľký úspech početné festivaly a koncerty svetových hudobných hviezd. Slovenská časť Euroregiónu Beskydy je reprezentovaná severo-západnou časťou Žilinského kraja. Región Žilinského kraja je jeden z najkrajších oblastí Slovenska. Má nádhernú prírodu, množstvo kultúrnych pamiatok. Na tomto území sa snúbia ľudové tradície, folklór a ľudová architektúra s modernými výdobytkami doby. Svoje zastúpenie tu majú regióny Orava, Kysuce, Horné Považie, Rajecká dolina a Malá Fatra. Kvalitatívne najvyššiu hodnotu pre turizmus má mesto Žilina, Rajecká dolina s predĺžením až do Čičmian a priestor až do Terchovej s Vrátnou dolinou v Malej Fatre. Turisticky veľmi atraktívnou je Strečnianska úžina s tokom Váhu a po úprave okolia aj Vodné dielo Žilina. Pre rozvoj vidieckej pobytovej rekreácie a agroturistiky majú dobré podmienky skoro všetky horské a podhorské sídla okresu. V meste Žilina je významná aj kongresová turistika a v meste Rajecké Teplice kúpeľná rekreácia. Obrázok č. 5 - Slovenská časť Regiónu Beskydy Vrátna dolina - Tiesňavy Hrad Strečno Rajecká dolina Čičmany Rajecké Teplice Žilina Z hľadiska regionálnej návštevnosti Slovenska je Žilinský kraj vzhľadom na počet domácich a zahraničných návštevníkov a na počet prenocovaní so svojimi 18,2 % v poradí druhým najnavštevovanejším krajom. Medzi krajiny s najväčším počtom vysielajúcich účastníkov 23

24 cestovného ruchu do spomínanej oblasti patria dlhodobo Česká republika, Poľsko a tiež aj Nemecko. Z tohto pohľadu vieme identifikovať hlavné motívy návštevy. Jedná sa predovšetkým o zimné športy, rekreačný pobyt na horách, pri vode, návštevu rodiny (najmä návštevníci z ČR), pobyt v kúpeľoch a okružné cesty (oba motívy hlavne pre nemeckých hostí). U poľských návštevníkov mal výrazné postavenie motív nákupnej turistiky. Nasledujúce tabuľky podávajú bližšie informácie o účele návštevy zahraničných turistov v obdobiach zima a leto Všetkých päť regiónov na slovenskej časti euroregiónu disponuje množstvom zaujímavých a jedinečných kultúrno-historických pamiatok a prírodných krás. Celá oblasť ponúka všestranné možnosti na turistiku, oddych a rekreáciu v každom ročnom období. Sú tu vynikajúce podmienky pre zjazdové a bežecké lyžovanie s množstvom lyžiarskych vlekov. V regióne Kysuce sa nachádza viacero stredísk cestovného ruchu. Najväčší rozvoj cestovného ruchu je v komplexnom stredisku SKI Makov, ktorý ponúka možnosti lyžovania pre deti, začiatočníkov, ale aj náročných lyžiarov (dva vleky v celkovej dĺžke km). Dostatok možností pre letnú aj zimnú turistiku na Kysuciach ponúkajú aj ďalšie tri strediská: - Čadca-Husárik - Skalité-Serafinov - Turzovka-Bukovina Horné Považie je charakteristické nielen kúpeľnoliečebnými možnosťami, ale tiež aj Národným parkom Malá Fatra, ktorý je významným strediskom zimnej i letnej turistiky. Východiskom do NP MF je rázovitá obec Terchová, rodisko legendárneho Juraja Jánošíka. Terchová je tiež známa svojim rázovitým folklórom a medzinárodným folklórnym festivalom. Príspevkom k rozvoju cestovného ruchu je tiež vytvorenie siete cyklotrás medzi Žilinou a Rajcom. Cestovný ruch v regióne Orava sa sústreďuje okrem miest do niekoľkých významných lokalít, ktoré lákajú návštevníkov v zime i v lete ideálnymi podmienkami na rekreáciu a športovanie. Záujem turistov sa v lete orientuje najmä do oblasti Oravskej priehrady. Zaujímavosťou je tiež národná kultúrna pamiatka Lesná úvraťová železnica Chmúra Tanečník v Oravskej Lesnej, je tu 14 kostolov a kaplniek, budovy 7 kúrií a domov a Múzeum Pavla Országha Hviezdoslava v Oravskej Polhore. K rozvoju cestovného ruchu v tejto lokalite tiež prispievajú tradičné folklórne slávnosti a iné kultúrne a športové podujatia aj s medzinárodnou účasťou. Z dlhodobej perspektívy patrí turizmus do sektora vykazujúceho zisk na všetkých stranách prihraničného regiónu. Spoločným problémom turistických služieb je znižujúca sa efektivita a výkon turizmu. Nedostatočná úroveň využitia turistického potenciálu je na jednej strane daná neprístupnosťou a nízkou kvalitou cezhraničnej infraštruktúry a na strane druhej nízkou kvalitou turistických služieb Analýza SWOT SILNÉ STRÁNKY - dostatočný počet ubytovacích zariadení - dostatočný počet stravovacích zariadení - blízkosť jazykov slovensko-poľsko-českého prihraničia (slovanské jazyky) - pravidelné organizovanie spoločných kultúrno-športových podujatí - spätosť obyvateľov s prostredím SLABÉ STRÁNKY - nízka úroveň poskytovaných služieb - slabá jazyková vybavenosť personálu zariadení CR (svetové jazyky) - nedostatočné využitie potenciálu CR - nedostatočná úroveň technickej infraštruktúry - nedostatočne vybavená turistická 24

25 - dostupnosť infraštruktúry kultúry - vhodné podmienky pre rozvoj vidieckej turistiky - veľké množstvo značených turistických trás a cyklotrás - orientácia regiónu na celoročné využívanie potenciálu územia PRÍLEŽITOSTI - prírodný, kultúrny a historický potenciál - možnosti podpory cezhraničnej spolupráce prostredníctvom EÚ fondov - blízkosť a vzájomné dopĺňanie kultúrnych tradícií a hodnôt v prihraničnom regióne - vytváranie spoločných produktov a marketingu cezhraničného regiónu ako jednej destinácie - nové voľno-časové trendy - obnova tradičných remesiel - efektívnejšia spolupráca verejného a súkromného sektora - propagácia regiónu prostredníctvom výstav, veľtrhov, internetu a pod. infraštruktúra - nedostatočná propagácia regiónu - nízka efektívnosť služieb CR - zanedbávanie rekonštrukcie a obnovy historických budov - prakticky neexistujúca regionálna štruktúra turizmu OHROZENIA - neschopnosť čerpať prostriedky z EÚ fondov - nedostatok finančných zdrojov - administratívne a legislatívne bariéry - vytratenie regionálnych zvykov a tradícií z dôvodu popularizácie masovej kultúry a rozvoj globalizácie - degradácia stavu historických objektov, prírodných rezervácií a krajiny - nedostatočná a nejednotná koordinácia subjektov CR - nedostatočná podpora kultúrneho povedomia obyvateľov 25

26 3 SÚLAD S PROGRAMOVÝMI DOKUMENTMI CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE Hlavným zámerom predkladaného dokumentu je podporovať spoločný rozvoj celého EUROREGIÓNU BESKYDY prostredníctvom podpory rozvoja cezhraničnej spolupráce v rokoch Globálnym cieľom je utvárať funkčnú sieť spolupracujúcich orgánov s cieľom podporovať udržateľný, integrovaný, ekonomický, environmentálny, sociálny a kultúrny rozvoj cezhraničného regiónu Slovensko Poľsko Česká republika predovšetkým prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry, vzdelávania a turizmu. Cieľom tohto dokumentu je vytvoriť spoločné vízie rozvoja EUROREGIÓNU, ktoré budú využívať potenciál a možnosti cezhraničných regiónov pri riešení hlavných problémov v oblasti životného prostredia, vzdelania a cestovného ruchu. V súčasnosti na význame naberá oblasť riešenia otázok kvality životného prostredia a jeho väzby na trvalo udržateľný rozvoj popisovaného územia. V záujme kvalitného životného prostredia je preto dôležité riešiť otázky nevyhovujúceho a nepostačujúceho vybavenia prihraničných oblastí technickou infraštruktúrou, otázky spoločnej ochrany pred prírodnými katastrofami a otázky spoločnej ochrany chránených území nachádzajúcich sa na riešenom území. Je tiež potrebné v záujme zvyšovania kvality životného prostredia eliminovať prípadne zmierňovať vplyvy ekonomických činností na životné prostredie. Kvalitné životné prostredie je jedným zo základných podmienok pre zvýšenie atraktivity cezhraničného regiónu pre investorov, občanov, turistov. Situácia na trhu práce v skúmanej oblasti a predovšetkým v oblastiach bližšie k hraniciam je veľmi nepriaznivá a zložitá. Na jej vylepšenie je potrebné vykonať neľahké aktivity, zabezpečiť efektívnejšie využívanie pracovných síl. Nové pracovné miesta môžu byť vytvorené predovšetkým v oblasti malých a stredných podnikov. Tieto sa však nevyvinú dovtedy, kým na popisovanom území nebude vyvinuté podnikateľstvo na potrebnej úrovni, s čím veľmi úzko súvisí aj dosiahnutie nárastu v oblasti najvyššieho dosiahnutého vzdelania obyvateľmi riešeného územia. V tomto smere sa môže veľmi pozitívne uskutočňovať výmena informácií a vedomostí medzi slovenskými, českým a poľskými stranami. Z tohto dôvodu by sa mal v budúcnosti klásť dôraz na spoluprácu výskumných centier, podnikateľských subjektov, škôl a iných vzdelávacích zariadení. Rovnako tak by sa mal dôraz klásť aj na vzdelávanie sa v oblasti cudzích jazykov a tiež je potrebné sústrediť pozornosť na získanie poznatkov pre pracovníkov cestovného ruchu aj v oblasti interkultúrnej komunikácie. Ekonomicky rozvoj riešeného územia sa spája predovšetkým s bohatým prírodným a kultúrnym dedičstvom, ktoré tvoria výborné predpoklady predovšetkým pre rozvoj cestovného ruchu. Je však potrebné zvyšovať dostupnosť turisticky atraktívnych oblastí, zlepšovať kvalitu turistickej infraštruktúry a podporovať jej účinnú propagáciu. V predkladanom dokumente sú zohľadnené ustanovenia základných strategických a programových dokumentov EÚ, predovšetkým v oblasti definovania cieľov a rozsahu priorít. 26

27 3.1 ŠPECIFIKÁCIA OPERAČNÝCH PROGRAMOV CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika Česká republika Program cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou a Českou republikou vychádza z predchádzajúcej cezhraničnej spolupráce zabezpečovanej v rámci Iniciatívy Spoločenstva pomoci INTERREG III. Pre tento OP sú podľa metodiky EK vhodnými územnými celkami NUTS III regióny prihraničnej slovensko českej oblasti pozdĺž hranice. Medzi oprávnené regióny Slovenskej republiky patria Trnavský kraj, Trenčiansky kraj a Žilinský kraj. Na území Českej republiky sú to Juhomoravský kraj, Moravskosliezsky a Zlínsky kraj. Obrázok č. 6 - Slovensko - české prihraničie Zdroj: OP cezhraničnej spolupráce SR ČR Programový dokument navrhuje podporovať dosiahnutie nasledujúcich špecifických cieľov rozvoja riešeného regiónu: 1. Podpora rozvoja hospodárskych a sociálnych cezhraničných štruktúru zvyšujúcich konkurencieschopnosť a zamestnanosť v regióne 2. Zvyšovanie dostupnosti a kvality cezhraničnej infraštruktúry, ktorá podporuje kohéziu cezhraničného regiónu. Tieto zadefinované ciele budú plnené prostredníctvom dvoch tematicky orientovaných prioritných osí a jednej podpornej prioritnej osi (technická pomoc): Prioritná os I: Podpora sociokultúrneho a hospodárskeho rozvoja cezhraničného regiónu a spolupráce Prioritná os II: Rozvoj dostupnosti cezhraničného územia a životného prostredia 27

28 3.1.2 OP cezhraničnej spolupráce Poľsko Slovenská republika Poľsko slovenské pohraničie je oblasť s mnohými jazykovými, kultúrnymi, historickými, prírodnými a krajinnými podobnosťami. V priebehu vekov sa poľská a slovenská kultúra pohraničia rozvíjala vzájomne sa priamo ovplyvňujúc, čo je obzvlášť viditeľné na území Oravy a Spiša. Tieto podobnosti prispeli k prirodzenému udržiavaniu kontaktov medzi poľským a slovenským osadenstvom. Oblasť programu sa skladá z nasledujúcich územných jednotiek NUTS III a NUTS IV: - na poľskej strane: NUTS III bielsko-bialský, nowosadecký a krosniensko-przemyský subregión a NUTS IV oswiecimský powiat, pszczynski powiat, rzeszowski powiat a Rzeszów powiat. - na slovenskej strane: NUTS III Žilinský a Prešovský kraj Obrázok č. 7 - Poľsko slovenské prihraničie Zdroj: OP cezhraničná spolupráca Poľsko Slovensko Finančná pomoc z EÚ sa v poľsko slovenskom prihraničí začala vznikom Programu cezhraničnej spolupráce Phare Poľsko Slovenská republika (Phare CBC) v roku Štyri edície programu Phare CBC (2000, 2001, 2002 a 2003) podporovali rozvoj komunikačnej infraštruktúry, ochranu životného prostredia, rast konkurencieschopnosti podnikov, riešenie problémov týkajúcich sa znečistenia životného prostredia, nedostatočnej infraštruktúry, zlepšenie kvality života a vytvorenie sietí spolupráce na oboch stranách hraníc. V roku 2004 boli aktivity spolufinancované programom Phare CBC nahradené Iniciatívou Spoločenstva INTERREG IIIA. Globálnym cieľom OP cezhraničnej spolupráce Poľsko Slovensko v rokoch je zintenzívniť poľsko-slovenskú spoluprácu v záujme udržateľného rozvoja prihraničného regiónu. V súlade s týmto cieľom sa program zameriava na tri prioritné osi a jednu podpornú os (technická pomoc): Prioritná os I: Prioritná os II: Rozvoj cezhraničnej infraštruktúry Sociálny a hospodársky rozvoj 28

29 Prioritná os III: Podpora miestnych iniciatív (mikroprojekty) Prioritná os I v sebe zahŕňa dve témy téma 1: komunikačná a dopravná infraštruktúra a téma 2: infraštruktúra životného prostredia. Prioritná os II rieši okruh troch tém téma 1: rozvoj cezhraničnej spolupráce v oblasti turizmu, téma 2: ochrana prírodného a kultúrneho dedičstva a téma 3: vytváranie sietí. Prioritná os III má za cieľ propagovať miestne iniciatívy a vytvoriť cezhraničné kontakty prostredníctvom realizácie mikroprojektov založených na aktivitách ľudia ľuďom OP cezhraničnej spolupráce Česká republika Poľská republika V rámci podpory cezhraničnej spolupráce Českej republiky a Poľska sú ako oprávnené vyčlenené územia NUTS III Libereckého, Královéhradeckého, Pardubického, Olomouckého a Moravskosliezkého kraja. Poľská časť sa skladá zo štyroch subregiónov na úrovni NUTS III: jeleniogórsko-walbrzyského, opolského, rybnicko-jastrzebského a bielsko-bialého. Obrázok č. 8 - Česko poľské prihraničie Zdroj: OP cezhraničnej spolupráce Česká republika Poľsko V stratégií tohto OP je dôraz kladený na posilňovanie dostupnosti a zlepšovanie kvality životného prostredia, rozvoj podnikateľského prostredia, rozvoj cestovného ruchu, na podporu vzdelávania a celoživotného učenia a cezhraničnú spoluprácu medzi miestnymi komunitami a inštitúciami a na znižovanie migrácie obyvateľov z prihraničných území podporovaním procesov vytvárajúcich nové pracovné príležitostí. Globálnym cieľom programu je podpora socio-ekonomického rozvoja územia českopoľského prihraničia posilňovaním jeho konkurencieschopnosti a súdržnosti a propagácie partnerskej spolupráce jeho obyvateľov. Dosiahnutie tohto cieľa bude realizované prostredníctvom aktivít jednotlivých prioritných osí programu. OP cezhraničnej spolupráce ČR a Poľska má tri základné prioritné osi a jednu podpornú (technická pomoc): 29

30 Prioritná os I: Posilňovanie dostupnosti, ochrana životného prostredia a prevencia rizík Prioritná os II: Prioritná os III: Podpora rozvoja podnikateľského prostredia a cestovného ruchu Podpora spolupráce miestnych spoločenstiev Prioritné osi sú ďalej rozdelené na oblasti podpory. Každá os rieši po tri oblasti podpory. Prioritná os I: Oblasť podpory posilňovanie dostupnosti, ochrana životného prostredia, prevencia rizík. Prioritná os II: Oblasť podpory rozvoj podnikateľského prostredia, podpora rozvoja cestovného ruchu, podpora spolupráce v oblasti vzdelávania a prioritná os III: Oblasť podpory územná spolupráca verejných inštitúcií, podpora spoločenských, kultúrnych a voľnočasových aktivít a fond mikroprojektov. Z uvedeného vyplýva súlad strategického dokumentu Euroregiónu Beskydy s operačnými programami cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom, Poľskom a Českom v programovom období a teda možnosť financovať strategické zámery Euroregiónu z týchto operačných programov. 30

31 3.1.4 Alokácia finančných zdrojov a miera spolufinancovania 2 Prioritná os Slovenska republika Česká republika Poľsko Slovenská republika Česká republika - Poľsko Príspevok Spoločenstva Národné zdroje Spolu Príspevok Spoločenstva Národné zdroje Spolu Príspevok Spoločenstva Národné zdroje Spolu Miera spolufinancovania z ERDF (%) Prioritná os I Prioritná os II Prioritná os III Prioritná os IV Spolu x Z tabuľky vyplýva, že miera spolufinancovania projektov cezhraničnej spolupráce Európskymi spoločenstvami je na úrovni 85 %. K tejto miere Slovenská vláda prispieva financovaním ďalších 10 % zo štátneho rozpočtu pre slovenských lead-partnerov a česká vláda financuje svojich lead-partnerov v cezhraničných projektoch dodatočnými 5 % zo štátneho rozpočtu. 2 Zdroje financovania sú uvádzané v EUR 31