Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Transkrypt

1 Akadémia Policajného zboru v Bratislave Katedra verejnej správy a krízového manažmentu KRÍZOVÝ MANAŽMENT CRISIS MANAGEMENT ZBORNÍK KRÍZOVÉ SCENÁRE V SYSTÉME PRÍPRAVY KRÍZOVÝCH MANAŽÉROV NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH BEZPEČNOSTNÉHO ZAMERANIA Z medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá je súčasťou plnenia integrovanej vedeckovýskumnej úlohy A PZ v Bratislave Bratislava 2016

2 RECENZENTI: prof. Ing. Anton OSVALD, CSc. doc. JUDr. Stanislav KRIŽOVSKÝ, PhD. GARANT: prof. PhDr. Ján BUZALKA, CSc. VEDECKÝ VÝBOR: Ing. Marian Saloň, PhD., štátny tajomník MV SR prof. JUDr. Ing. Viktor Porada, DrSc. Dr. h. c. mult. JUDr. Lenka Hmírová, SKR MV SR doc. JUDr. Lucia Kurilovská, PhD., A PZ v Bratislave doc. JUDr. Mojmír Mamojka, PhD., A PZ v Bratislave prof. Ing. Karol Balog, PhD., STU Bratislava prof. Ing. Ladislav Šimák, CSc. FŠI ŽU Žilina prof. Ing. Miroslav Kelemen, PhD., VŠBM Košice prof. nadzw. dr. hab. Leszek F. Korzeniovski, AWF Kraków prof. PhDr. Ján Buzalka, CSc., APZ doc. Ing. Josef Kellner, CSc., UO Brno doc. PhDr. Marian Brzybohatý, PhD. PA ČR v Praha doc. PhDr. Jacek Dworzecki, PhD., Pomorska akadémia v Slupsku Dr. Antonio Olak, PhD., Wyższa Szkola Zarządzania Marketingowego i Języków Obcych w Katowicach prof. Ing. Vojtech Jurčák, PhD. AOS L. Mikuláš prof. Ing. P. Nečas, PhD., VŠBM v Košiciach prof. Ing. Ladislav Hofreiter, CSc., FBI ŽU v Žiline doc. Dr. Vladimír Blažek, CSc., A PZ v Bratislave prof. Dr. Jozef Balga, PhD., APZ doc. PhDr. Andrzej Urbanek, PhD., Pomorska akadémia v Slupsku pplk. Ing. Vladimír Andrássy, AOS v L. Mikuláš prof. RNDr. Iveta Marková, PhD. prof. Ing. Jana Müllerová, PhD. Mgr. et Bc. Josef Kříha, VŠERŠ, České Budějovice dr hab. Waldemar Zubrzycki - Wyższa Szkoła Policji w Szczytnie dr Tomasz Pączek - Akademia Pomorska w Słupsku dr Mariusz Michalski - Wyższa Szkoła Ekonomii, Prawa i Nauk Medycznych im. prof. Edwarda Lipińskiego w Kielcach dr Paweł Łabuz - Wyższa Szkoła Prawa i Administracji Rzeszów- Przemyśl prof. zw. dr hab. Kuba Jałoszyński, Wyższa Szkoła Policji w Szczytnie dr Jarosław Jabłoński, Wojska Specjalne Sił Zbrojnych RP mjr. Ing. Milan Marcinek, PhD., A PZ v Bratislave ORGANIZAČNÝ VÝBOR: doc. PhDr. Jacek Dworzecki, PhD., Pomorska akadémia v Slupsku doc. Dr. Vladimír Blažek, CSc., A PZ v Bratislave mjr. Ing. Marian Suja, PhD., A PZ v Bratislave npor. JUDr. Eva Keméňová, A PZ v Bratislave npor. Ing. Matúš Grega, AOS Liptovský Mikuláš Bc. Katarína Junasová, A PZ v Bratislave 2

3 Z prednesených a dodaných príspevkov zborník zostavil: mjr. Ing. Marian SUJA, PhD., mjr. Ing. Milan Marcinek, PhD. Technický garant: mjr. Ing. Marian SUJA, PhD. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2016 ISBN EAN

4 OBSAH: Úvod... 7 Analýza bezpečnostných rizík a tvorba krízových scenárov... 9 Ján BUZALKA... 9 Výsledky a prínos medzinárodnej vedeckovýskumnej úlohy Metodológia tvorby typových krízových scenárov pre prípravu študentov - krízových manažérov na Akadémii PZ, Akadémii OS, VŠBM v Košiciach, Pomorskej akadémii v Slupsku a Vysokej škole manažmentu, marketingu a cudzích jazykov v Katowiciach Vladimír BLAŽEK Systém krízových scenárov aplikovaných v oblasti migrácie osob na území Európskej únie Jozef BALGA, Eva KEMÉŇOVÁ Vybrané aspekty údržby zásahovej techniky pre elimináciu krízových situácií Petra ANDOROVÁ, Milan MARCINEK Kybernetická bezpečnosť a jej možné implikácie na systém vzdelávania Slovenskej republiky Miroslav BRVNIŠŤAN Požiadavky na systém krízového manažmentu a spôsobilosti manažérov pri riešení krízových scenárov Ladislav ČERI Krízové scenáre hospodárskej mobilizácie Jaroslava DEMČÁKOVÁ Východiská riešenia vedeckovýskumnej úlohy v Pomorskej akadémii v Slupsku a Vysokej škole polície v Szczytne v rámci medzinárodnej vedeckovýskumnej úlohy pod názvom: Metodológia tvorby typových krízových scenárov pre prípravu študentov - krízových manažérov v Akadémii Policajného zboru v Bratislave, Akadémii ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši, Vysokej škole bezpečnostného manažérstva v Košiciach, Pomorskej akadémii v Slupsku a Vysokej školy manažmentu, marketingu a cudzích jazykov v Katoviciach Jacek DWORZECKI, Andrzej URBANEK Simulačný systém pre tvorbu scenárov krízového manažmentu a prípadová štúdia: nehoda s hromadným postihnutím osôb Karol FABIÁN, David KOLÁR, Dušan FRANCŮ Profesionálnou prácou v preprave nebezpečných látok po pozemných komunikáciách proti predchádzaniu krízových situácií Miroslav FELCAN, Milan MARCINEK Kultura bezpieczeństwa i jej znaczenie dla zrównoważonego rozwoju Agnieszka FILIPEK Úloha pripravenosti mladých generácií na krízové situácie na Slovensku Erik GÖRNER

5 Krízové scenáre v systéme prípravy krízových manažérov na vysokých školách bezpečnostného zamerania Matúš GREGA / Vladimír ANDRASSY Komplexita prostredia a problémy predikcie jeho stavov Ladislav HOFREITER Eliminace radioaktivní zátěže po zpracování uranových rud v lokalitě Mydlovary Štěpán KAVAN K bezpečnosti schengenského priestoru v kontexte migračnej krízy 21. storočia Juraj KEŠEĽ Kryzys jako przedmiot nauk o bezpieczeństwie (securitologii) Leszek Fryderyk KORZENIOWSKI Interdisciplinární paradigma profesně orientovaného terciálního bezpečnostního vzdělávání přislušníků komunálních a bezpečnostních sborů v edukační optice aktivizujících inscenačních metod (scénářů) Josef KŘÍHA Modelové situace jako nástroj přípravy krizových manažerů Radek MITÁČEK Legislatíva a pripravenosť Slovenskej republiky k projektu ecall Jana MORAVČÍKOVÁ Effect of manufacturing process of composite boards made from wood particles to their fire properties Jana MÜLLEROVÁ, Juraj VÁCVAL Sociálny systém ako objekt pôsobenia a subjekt eliminácie bezpečnostných rizík Karol MURDZA Scénáře ohrožení elektrizačních soustav jako součást ochrany kritické infrastruktury Josef NAVRÁTIL, Josef KELLNER, Bohumír MARTÍNEK Krízová komunikácia v cudzom jazyku Iveta NOVÁKOVÁ Požiadavky na osobnosť krízového manažéra Monika PAJPACHOVÁ GIS ako podpora riešenia krízových situácií Igor PAVLOVIČ Концепция культуры безопасности. Генезис и современность Juliusz PIWOWARSKI Migračné saldo krajín Európskej únie a jeho vplyv na bezpečnosť Peter POLJAKOVIČ The problems of the limits of the human rights in the context of crisis management Birutė PRANEVIČIENĖ - Violeta VASILIAUSKIENĖ Možnosti a úskalia využívania projektov a scenárov v príprave krízových manažérov Ladislav ŠIMÁK - Vladimír MÍKA

6 Rezolučné konanie pri riešení krízových situácií na finančnom trhu Jana ŠIMONOVÁ, Ladislav DUDOR Príprava manažérov na AOS GMRŠ na riešenie krízových situácií v logistickej podpore Miroslav ŠKOLNÍK Analýza vplyvu krízového manažmentu na obranné plánovanie Gustáv TARCSI Гражданская защита в высшем образовании на Украине Inga URIADNIKOVA Wpływ specyfiki i charakteru danej gminy jako determinanta poziomu bezpieczeństwa i występujących zagrożeń Tomasz WAŁEK Using a case-study method in the training of professionals and the public of security issues Vasyl ZAPLATYNSKYI Záver Menný register

7 ÚVOD Medzinárodná vedecká konferencia s názvom: Krízové scenáre v systéme prípravy krízových manažérov na vysokých školách bezpečnostného zamerania konaná na Akadémii Policajného zboru v Bratislave za účasti významných domácich a zahraničných odborníkov, bola jedným z významných výstupov riešenej a obhájenej medzinárodnej vedeckovýskumnej úlohy Metodológia tvorby typových krízových scenárov pre prípravu študentov - krízových manažérov na Akadémii PZ, Akadémii OS, VŠBM v Košiciach, Pomorskej akadémii v Slupsku a Vysokej škole manažmentu, marketingu a cudzích jazykov v Katowiciach, ktorá je súčasťou plnenia integrovanej vedeckovýskumnej úlohy Akadémie Policajného zboru v Bratislave Teória a metodológia krízového manažmentu vo verejnej správe ako aplikovanej vedeckej disciplíny a transfer jeho poznatkov do praxe subjektov verejnej správy. Cieľom medzinárodnej vedeckej konferencie bolo: Prezentácia výsledkov záverečnej správy vedeckovýskumnej úlohy Metodológia tvorby typových krízových scenárov pre prípravu študentov - krízových manažérov na Akadémii PZ, Akadémii OS, VŠBM v Košiciach, Pomorskej akadémii v Slupsku a Vysokej škole manažmentu, marketingu a cudzích jazykov v Katowiciach. Analýza súčasného stavu, problémy a výzvy využívania krízových scenárov v systéme prípravy krízových manažérov na vysokých školách bezpečnostného zamerania. Identifikácia a prognóza možnosti ďalšieho využitia krízových scenárov v bezpečnostnej praxi. K naplneniu cieľa konferencie autori jednotlivých príspevkov zborníka napríklad prezentujú výsledky realizovanej vedeckovýskumnej úlohy s dôrazom na: tvorbu krízových scenárov pre prípravu krízových manažérov verejnej správ na vysokých školách bezpečnostného zamerania (Blažek V., Grega M a Andrassy V., Dworzecki J. a Urbanek A.), rozpracovanie teoretických základov tvorby krízových scenárov (Buzalka J., Korzeniowski F. L., Murdza K.), využitie simulačných technológií v edukácii manažérov (Fabián K., Kolár D., Franců D., Pavlovič P.), edukačné skúsenosti v práci s krízovými scenármi (Šimák L., Míka V.), aktuálne otázky krízových scenárov (Balga J., Keméňová E., Brvnišťan M., Felcan M., Marcinek M., Filipek A., Demčáková J., Görner E., Hofreiter L., Kavan Š., Kříha J., Mitáček R., Moravčíková J., Müllerová J., Vácval J., Navrátil J., Kellner J., Martínek B., Nováková I., Kešeľ J., Pajpachová M., Piwowarski J., Poljakovič J., Pranevičiené B., Šimonová J., Dudor L., Vasiliauskiené V., Školník M., Tarcsi G., Uriadnikova I., Walek T., Zaplatynskyi V.) zamýšľanie sa nad problematikou stavu rozvoja teórie a praxe, tvorby a využitia krízových scenárov vo verejnej správe, hľadanie odpovedi na mnohé otázky vyššie predostreté a zložité problematiky. Práve zložitosť predmetu záujmu a odborného profilovania autorom sa stalo prínosom v šírke pohľadu na riešené otázky, v rozmanitosti prístupov, ako aj voľbe uplatnených vedeckých prístupov a metodológie. Poslaním predkladaného zborníka je prezentovať poznatky a výsledky teoretickej a praktickej činnosti odborníkov v bezpečnostnej oblasti, prispieť k rozpracovaniu základných východísk metodológie tvorby krízových scenárov pre prípravu krízových manažérov vo verejnej správe na vysokých školách bezpečnostného zamerania, prispieť k rozpracovaniu a spresneniu pojmového aparátu, prispieť k prezentácii výsledkov vedeckovýskumnej činnosti, umožniť konfrontovať prístupy riešenia, získané skúsenosti a poznatky v širšom medzinárodnom rozmere, prezentovať Zborník z konferencia s medzinárodnou účasťou ROZVOJ BEZPEČNOSTNÝCH RIZÍK A TVORBA KRÍZOVÝCH SCENÁROV PRE VEREJNÚ SPRÁVU konanej v roku 2013 na Akadémii Policajného zboru v Bratislave 7

8 súčasný stav rozpracovania predmetných otázok a predostrieť nové podnety na teoretickou diskusiu pre odborníkov z bezpečnostnej komunity. Organizačný výbor konferencie 8

9 ANALÝZA BEZPEČNOSTNÝCH RIZÍK A TVORBA KRÍZOVÝCH SCENÁROV Ján BUZALKA Akadémia Policajného zboru v Bratislave Abstrakt: Tvorba a využívanie krízových scenárov, filozofické zdroje, stochastické chápanie bezpečnostnej reality, neistota a neurčitosť javov a procesov v bezpečnostnom prostredí, neurčitosti je možné odhadovať prípadne modelovať pomocou špecifických metód, analýza rizika - základ tvorby krízového scenára, modelovanie rizík v podobe krízového scenára, posúdenie pravdepodobnosti vzniku nežiaduceho javu, posúdenie miery prijateľnosti zistených rizík, spracovanie variant krízových scenárov, prístupy k tvorbe krízových scenárov, zaobchádzanie s rizikom ponúka základné prístupy k tvorbe krízových scenárov. Kľúčové slová: krízový scenár, bezpečnostné prostredie, deterministické a stochastické prostredie, neurčitosť, neistota, analýza rizika, identifikácia rizík, identifikácia aktív, zaobchádzanie s rizikom, akceptovateľnosť rizika, redukcia rizika, modelovanie rizík, modely deskriptívne, modely matematické. Abstract: Construction and use of crisis scenarios, philosophical sources, stochastic understanding of the security reality, uncertainty and indefiniteness of phenomena and processes in the security environment and indeterminateness can be estimated or modelled using specific methods, risk analysis - the basis for the construction of a crisis scenario, modelling of risks in the form of a crisis scenario, assessment of the likelihood of origination of an unwanted phenomenon, assessment of the degree of acceptability of the identified risks, processing of variants of crisis scenarios, approaches to the construction of crisis scenarios and treatment of risk offer basic approaches to the construction of crisis scenarios. Key words: crisis scenario, security environment, determinist and stochastic environment, indefiniteness, uncertainty, risk analysis, risks identification, assets identification, treatment of risk, acceptability of the risk, risk reduction, risk modelling, descriptive models, mathematical models. ÚVOD Pri rozpracovávaní tejto problematiky bolo potrebné rešpektovať nasledujúce paradigmy. Prvou z nich je poznanie o nevyhnutnosti ďalšieho rozpracovania a prehĺbenia teoretickej reflexie súčasného stavu a perspektív vývoja bezpečnostnej praxe a nárastu intenzity a frekvencie krízových javov a procesov vo všeobecnosti a osobitne v oblasti fungovania spoločenských systémov. Ukazuje sa ako nevyhnutné pristúpiť od analýzy empirických skúseností, ich usporiadania do viac-menej ucelených metodických koncepcií k vedeckému výskumu, smerujúcemu k odhaľovaniu zásadných kauzálnych súvislostí, ku spresňovaniu predmetu, kategoriálneho aparátu a vlastných metód poznávania tohto segmentu bezpečnostnej reality. Ide v tejto súvislosti najmä o precizáciu a vymedzenie vzťahu vedeckej teórie krízových scenárov k širšiemu obsahu dynamicky sa rozvíjajúcej sekuritológie (vedy o bezpečnosti). 1 Druhou paradigmou je skutočnosť, ktorú ukázalo štúdium dostupných odborných zdrojov a ich analýza. Problematika krízového manažmentu vo všeobecnosti a teórie krízových scenárov osobitne je prepracovanejšia v oblastiach, ktoré odrážajú potreby bezpečnostnej praxe pri riešení prírodných, technicko-technologických, ekonomických (podnikových, firemných) hrozieb než v oblastiach, kde sa prejavujú ohrozenia fungovania spoločenských systémov, konkrétne verejnej správy. Je možné sa však domnievať, že v priebehu precizácie vedeckých prístupov pre túto oblasť budú postupne niektoré všeobecne platné teoretické axiómy a prístupy teórie využiteľné v špecifickej podobe aj pre zvládanie rizík spoločenskej sféry a zároveň na základe intenzívneho vedeckého 1 Pozri HOFREITER, L.: Bezpečnosť, bezpečnostné riziká a ohrozenia. ŽU Žilina 2004, ďalej REITŠPÍS, J. a kol: Manažérstvo bezpečnostných rizík. ŽU Žilina 2004, tiež KORZENIOWSKI, L., F.: Securitologia na poczatku XXI wieku. In. Securitologia, EAS, Krakow, tiež BALOG, K.: Integrální bezpečnost. Edice SPBI Spektrum 60, Zborník z konferencia s medzinárodnou účasťou ROZVOJ BEZPEČNOSTNÝCH RIZÍK A TVORBA KRÍZOVÝCH SCENÁROV PRE VEREJNÚ SPRÁVU konanej v roku 2013 na Akadémii Policajného zboru v Bratislave 9

10 poznávania a teoretického zovšeobecnenia budú postupne definované špecifické, účinné metódy a postupy tvorba a využívanie krízových scenárov. Treťou paradigmou je skutočnosť, že tvorba a využívanie krízových scenárov je explicitným príkladom prelínania vedeckých prístupov odborníkov v oblasti krízového manažmentu vo všeobecnosti, špecificky v segmente verejnej správy a manažmentu bezpečnostných rizík. Teoretické /všeobecno-filozofické/ prístupy Pri utváraní a rozpracovávaní teórie tvorby krízových scenárov sa ukazuje ako užitočné a potrebné vymedziť jej filozofické zdroje. Je to predovšetkým z toho dôvodu, že pojmy kríza a riziko sú špecifickým výrazom z oblasti bezpečnostných teórií a nadväzujú na základné filozofické kategórie nevyhnutnosti a náhodnosti. Pričom z dialektiky si pamätáme, že náhodnosť je vlastne formou prejavu nevyhnutnosti. Pojmy kríza a riziko sú využívané v súvislosti s nejednoznačnosťou priebehu procesov v bezpečnostnej realite a tým aj nejednoznačnosťou ich výsledkov. Ontologické korene vyjadrujú skutočnosť, že riziko je po expozícii nebezpečenstva javom objektívnym, ktorý je súčasťou bezpečnostnej reality v konkrétnom posudzovanom systéme. Je ale potrebné zdôrazniť, že bez expozície, teda bez existencie hodnotiaceho subjektu (vedomia, spoločnosti, jednotlivca) riziko nemá negatívny význam pre systém, a až vo vzťahu k cieľom, potrebám a záujmom hodnotiaceho subjektu nadobúda negatívny charakter. Tu sa ontologické korene prelínajú s koreňmi gnozeologickými. Gnozeologické korene je možné vnímať ako charakteristiku, vyjadrujúcu vplyv určitého javu, deja (exponovaného nebezpečenstva) na vedomie hodnotiaceho subjektu, pričom tento vplyv postupne nadobúda charakter vnímania, chápania a hodnotenia v podobe odrazu vo vedomí, teda koniec koncov v poznávaní tohto exponovaného nebezpečenstva. Ide vlastne o pomer medzi očakávanou stratou (negatívnym účinkom) a neurčitosťou očakávanej straty. Pri hodnotení bezpečnostných rizík, pri ich prognóze, pri prijímaní adekvátnych rozhodnutí, aj pri ich realizácii sa často objavuje problematika neistoty (uncertainty) a neurčitosti, ktorá je explicitne obsiahnutá v bezpečnostnom prostredí. Neistota v týchto prípadoch vyplýva z objektívnych ale aj subjektívnych príčin. Objektívne príčiny neistoty sú prejavom toho, že javy a deje bezpečnostného prostredia sa vyskytujú často náhodne a nie je možné s potrebnou mierou presnosti predikovať ich priebeh a správanie. Vyplývajú zo samotnej podstaty objektov reálneho sveta a z vyjadrenia existenčného (ontologického) a vývojového charakteru neistoty. Subjektívny charakter neistoty vyplýva z nedostatočnej miery nášho poznania, teda je v gnozeologickej rovine. Neistota týkajúca sa vývoja systému znamená, že možné stavy a ich dôsledky sú známe, ale pravdepodobnosť ich výskytu je neznáma. Neistota predstavuje stav medzi istotou a nemožnosťou ako krajnými bodmi výskytu javu /prísne teoreticky vzaté, v podmienkach istoty sa riziko nevyskytuje/, je meraná ako pravdepodobnosť výskytu nejakého javu. Každé riziko je v skutočnosti výslednou funkciou exponovaného nebezpečenstva (čiže nejakého javu, deja 2, pôsobenia) a prostredia, v ktorom sa systém nachádza, v ktorom dej prebieha, v ktorom sa realizuje. Realizáciu deja v konkrétnych podmienkach, v danom časopriestore je možné označiť ako udalosť (event). Je zrejmé, že javy a deje samy o sebe nevyjadrujú riziko. Ich rizikovosť je podmienená subjektivizmom posudzovateľa a prostredím, v ktorom sa odohrávajú. Prostredie teda vytvára zdroje istoty alebo neistoty. Prostredie je možné chápať tiež ako systém prvkov, väzieb a vzťahov medzi nimi. Pre koncipovanie teórie tvorby krízových scenárov je nevyhnutné poukázať na význam prostredia, v ktorom sa posudzované objekty (systémy) nachádzajú. V prostredí môžu pôsobiť javy, prebiehať procesy a deje, či konkrétne udalosti v podmienkach istoty, čo predstavuje deterministické chápanie reality. Väčšina dejov, predovšetkým v oblasti ekonomickej 2 Pozn. Javy prebiehajúce v čase a priestore sa nazývajú dejmi. Pozri FILIP, S., ŠIMÁK, L., KOVÁČ, M. Manažment rizika. VŠEMVS Bratislava 2011, s. 5 10

11 a spoločenskej však prebieha v podmienkach meniacej sa neurčitosti, neistoty, čo predstavuje stochastické chápanie reality. Riziko je teda možné vnímať ako špecifický prípad neistoty, ktorý je ale pomocou matematickoštatistických metód možné kvantifikovať a vyjadriť ako odchýlku od očakávaného výsledku. O riziku je možné hovoriť len v tom prípade, ak jeden z možných výsledkov je negatívny, teda pre hodnotiaci subjekt nežiaduci. Nežiaduca udalosť je vlastne nepriaznivou odchýlkou od požadovaného výsledku, ktorý hodnotiaci subjekt očakáva (alebo v ktorý aspoň dúfa). Hodnotiaci subjekt očakáva, alebo dúfa, že sa nepriaznivé okolnosti neobjavia a práve pravdepodobnosť, že sa jeho očakávanie, alebo nádej nenaplnia, vytvára podmienky pre vznik rizika. Pri všetkých úvahách o riziku sa implicitne uvažuje o neurčitosti - presnejšie o neurčitom výsledku. V skutočnosti ak používame pojem riziko, musia existovať minimálne dve varianty riešenia (výsledkov). Ak totiž máme istotu že bude výsledok negatívny, že dôjde ku strate, nemožno hovoriť o riziku. Ak existuje možnosť straty, je udalosť možná - teda pravdepodobnosť toho, že nastane je v rozpätí medzi hodnotou nula a hodnotou jedna - teda nie je ani istá, ani nemožná 3. Túto pravdepodobnosť je možné pri dostatku informácií vyjadriť príslušnou matematicko-štatistickou funkciou pravdepodobnostného rozloženia. Neurčitosť predstavuje podobne ako istota pojem pre krajný stav popisu realizácie niečoho, keď nie sú známe dôsledky, daný subjekt nevie čo sa stane, a teda danú budúcu situáciu ani nie je možné predvídať. Pokiaľ deterministické prostredie je typické najmä pre systémy s veľkou stabilitou prvkov a väzieb medzi nimi (napr. technické systémy), stochastické prostredie, v ktorom sa prejavuje nestabilita prvkov a ich väzieb a tým aj celých systémov, je typické práve pre sociálne systémy, ekonomické systémy a tiež biopsychologické systémy, vrátane systémov bezpečnosti. Takáto nestabilita je svojím spôsobom nebezpečenstvom pre existenciu a rozvoj daného systému a pri jeho expozícii aj zdrojom vzniku rizika v systéme. V stochastických systémoch prebiehajú procesy medzi variabilnými, dynamickými prvkami, preto je potrebné skúmať ich sumárnu synergetickú stabilitu. To znamená, že neskúmame len spoľahlivosť jednotlivých prvkov systému, ale spolu s tým aj celkovú stabilitu systému. Vnútorná nestabilita jednotlivých prvkov a väzieb medzi nimi spôsobuje nestabilitu celého systému a je možným zdrojom ohrozenia a vzniku krízy v celom systéme. Stabilitu systému je možné vyjadriť ako schopnosť systému zotrvávať v určitom stave pri pôsobení určitých rušivých faktorov, alebo sa do tohto stavu po vychýlení navracať. Rizikový vývoj a správanie sa systému súvisí s jeho stabilitou, resp. nestabilitou. V odbornej literatúre 4 je v tejto súvislosti uvádzaný názor o mäkkej a tvrdej strate stability systému. Pod mäkkou stratou stability je chápaný stav, ak ide o periodickú osciláciu procesov okolo rovnovážneho stavu, pod tvrdou stratou stav, ak náhodné zmeny procesov systém vychýlia natoľko, že sa úplne naruší stabilita. Príčinou ohrozenia alebo straty stability systému sú protirečenia a to medzi prvkami vo vnútri systému navzájom, ale tiež medzi prvkami a systémom ako takým a napokon aj protirečenia medzi systémom a jeho okolím - inými prvkami či systémami. Tieto protirečenia sa v určitej fáze, ak nie sú riešené, stávajú zdrojom kríz. Disharmónia medzi očakávaným výsledkom činnosti a skutočným výsledkom je vyjadrením nestability a neurčitosti prostredia. Z hľadiska samotnej tvorby a realizácie krízových scenárov sú teda významné nasledujúce závery. Stochastické prostredie, v ktorom sa prejavuje nestabilita prvkov a ich väzieb a tým aj celých systémov, je typické práve pre sociálne systémy, ekonomické systémy a tiež biopsychologické systémy, vrátane systémov bezpečnosti. 3 Pozn. Nemožnosť (impossibility) - je možné chápať ako taký stav prostredia, v ktorom nemôžu existovať žiadne javy, prebiehať žiadne deje ani procesy a teda nie je možné nič realizovať. 4 Pozri ŠIMÁK, L. Krízový manažment vo verejnej správe. ŽU, Žilina 2001, s

12 Protirečenia v systéme, alebo s vonkajším prostredím sú príčinou ohrozenia alebo straty stability systému a sú vyjadrením nestability a neurčitosti prostredia. Javy a deje /procesy/ v bezpečnostnom prostredí sa vyznačujú značnou neistotou a neurčitosťou. Neistoty je možné kvantifikovať pomocou nástrojov matematickej štatistiky. Riziko je možné vnímať ako špecifický prípad neistoty a neurčitosti. Neurčitosti je možné len odhadovať na základe čo možno najdôkladnejšieho poznania minulosti a súčasnosti rizikového javu a pomocou špecifických metód. (napr. modelovania, expertných metód - Delfi, a pod.) Takto chápané teoretické prístupy vytvárajú východiská pre tvorbu hľadísk, kritérií, slúžiacich na klasifikáciu kríz a rizík, nevyhnutnú pre tvorbu krízových scenárov. Analýza rizika - základ tvorby krízového scenára Pre riadenie rizika je dôležitá sústavná analýza a hodnotenie jeho parametrov, či už kvantitatívnych, alebo kvalitatívnych, čo je vlastne obsahom analýzy rizika. Riziko samotné je vždy vzťahované k človeku a jeho skutočnú hodnotu môžeme poznať až po jeho konkrétnom prejavení, keď môžeme hovoriť o jeho dôsledkoch na prostredie, v ktorom sa prejavilo. Analýza rizika, na rozdiel od iných uskutočňovaných analýz, je činnosťou, ktorá s pomocou prístupov a nástrojov systémovej analýzy prebieha v období prevencie. Jej výsledky potom v podobe rôznych účelových syntéz tvoria obsah krízových (havarijných) plánov ohrozeného systému, alebo tiež krízových scenárov. Analýza rizika je vlastne hľadaním podstaty jeho vzniku v kontexte vnímania nebezpečenstva jeho dopadu na život, zdravie a majetok človeka a ľudstva. Vnímanie rizika je rozdielne pre jednotlivca a pre spoločenstvo ľudí. Základom analýzy rizika je systematické získavanie a využívanie dostupných informácií, cieľom ktorého je určenie, ako často sa daný jav vyskytuje, akú má intenzitu a najmä aké sú jeho následky. Je možné ju chápať ako analýzu rôznych faktorov vnútorného a vonkajšieho prostredia, javov a procesov, ktoré sú za určitých podmienok spôsobilé narušiť, poškodiť funkcie daného systému alebo znemožniť dosahovanie stanovených cieľov. 5 Cieľom analýzy rizika je tiež vedecky prognózovať, aké budú prejavy a dôsledky rizika, aby ho bolo možné adekvátne riadiť. Ide teda v podstate o to, prostredníctvom vedeckých metód, ktoré sa opierajú predovšetkým o získané objektívne, relevantné a signifikantné fakty o ohrozenom systéme, prognózovať jeho správanie sa ako celku v rôznych krízových situáciách a definovať spôsoby jeho spontánnej alebo riadenej reakcie. V odbornej literatúre sa stretávame s rôznymi, viac či menej odlišnými prístupmi k chápaniu obsahu analýzy rizika. Pri zovšeobecnení a zjednodušení uvádzaných oblastí je možné zovšeobecniť systém analýzy rizika takto: 6 identifikácia rizík, ohrození; identifikácia aktív; riadenie rizika (akceptácia rizika) - realizácia opatrení krízového manažmentu; Je zrejmé, že začlenenie riadenia rizika do obsahu jeho analýzy je možné považovať za diskutabilné, vytvára však potrebné prepojenie a to napr. z hľadiska prognózy vývoja rizík a z hľadiska nevyhnutnosti uplatňovania analytických prístupov priebežne, v celom procese riadenia rizika. Pre kvalifikovanú prípravu krízového scenára je potrebné špecifikovať a konkretizovať niektoré z uvádzaných opatrení pre jednotlivé oblasti. 5 Pozri MÍKA, T. Manažérske metódy a techniky. ŽU Žilina 2006, s Pozri napr. PELTIER, T. R. Information Secutity Risk Analysis. http//amazon.com, ďalej FAY, J. J. Encyclopedia of Security Management. Buterworth - Henemann, USA

13 Pre oblasť identifikácia bezpečnostných rizík identifikácia rizikových faktorov interného prostredia, identifikácia externých rizikových faktorov; identifikácia a charakteristika ohrození a rizík, ich odhalenie s použitím modelovania alebo expertného posudzovania (odhadov), resp. identifikácia oblastí, vyžadujúcich špecifické opatrenia; posúdenie pravdepodobnosti vzniku nežiaduceho javu; posúdenie doterajších prejavov identifikovaných faktorov, odhad ich pravdepodobného vývoja; posúdenie početnosti pravdepodobných zlyhaní ľudí a zariadení, prípadne podobných zariadení (aj mimo vlastnej organizácie) - napr. z databáz o zlyhaní zariadení, alebo výpočtom z údajov o spoľahlivosti, štatistickými metódami a pod; klasifikácia rizík- triedenie do skupín, podľa identifikačných znakov; klasifikácia objektov, ktoré spôsobujú riziko, ich lokalizácia v danom priestore; evaluácia ohrození a rizík, kvantitatívne a kvalitatívne faktory, stanovenie priority - podľa následkov, dôležitosti a pod.; Pre oblasť identifikácia aktív chráneného objektu /systému/ identifikácia oblastí zraniteľnosti, posúdenie vlastnej zraniteľnosti systému, identifikácia ohrozených miest v systéme; evaluácia a hierarchizácia aktív systému z hľadiska jednotlivých základných kritérií, najmä jeho funkcieschopnosti; posúdenie zraniteľnosti ohrozených aktív; posúdenie miery akceptovateľnosti /prijateľnosti/ rizík, posúdenie doterajších prejavov identifikovaných faktorov, odhad ich pravdepodobného vývoja, určovanie ich parametrov, a ich vzájomných interakcií. posúdenie početnosti pravdepodobných zlyhaní ľudí a zariadení, prípadne podobných zariadení (aj mimo vlastnej organizácie) - napr. z databáz o zlyhaní zariadení, alebo výpočtom z údajov o spoľahlivosti, štatistickými metódami a pod; opis možných následkov pri zahrnutí rôznych alternatív vývoja rizika; Pre oblasť riadenie rizika (akceptácia rizika) - realizácia opatrení krízového manažmentu analýza faktorov rizika a ich možných vplyvov pri realizácii uvažovaných variantov riešenia (podstata kauzálnej analýzy - hľadanie bezprostredných a podstatných príčin možného negatívneho javu); príprava preventívnych opatrení na zníženie vplyvu rizikových faktorov, eventuálne na ich vylúčenie - ich aktívne ovplyvňovanie, pasívne protirizikové opatrenia - zníženie zraniteľnosti, zvýšenie pripravenosti systému ide teda o zabránenie vzniku NNJ, alebo o jeho zmiernení, buď pôsobením na možný zdroj ohrozenia, alebo posilnením odolnosti, znížením zraniteľnosti, príprava opatrení na aktívne ovplyvňovanie prípadného priebehu nežiaduceho javu, príprava havarijných a iných krízových plánov, vrátane prípravy opatrení na obnovu funkcie systému; stanovenie dopadov rizika štandardným spôsobom a tiež vzhľadom na špecifickú zraniteľnosť /určenie najhoršieho rizika a jeho dopadov/; predbežná kvantifikácia dopadov najhoršieho rizika - možných strát a škôd na chránených záujmoch. kvantifikácia a hodnotové vyjadrenie škôd a strát, prípadne posúdenie ich prípadného dopadu na nekvantifikovateľné hodnoty (psychické, morálne a iné). 13

14 určenie neakceptovateľných rizík a príprava systémových opatrení na zvýšenie miery ich akceptovateľnosti; príprava opatrení na zmiernenie dôsledkov a príprava opatrení na obnovu v prípade, že sa nám nepodarí NNJ zabrániť a musíme sa pripraviť na odstránenie následkov a na obnovu systému. interpretácia a využitie získaných výsledkov v praxi krízového manažmentu - návrh a príprava opatrení; Modelovanie ako metóda analýzy bezpečnostných rizík Ako už bolo uvedené, neurčitosti v bezpečnostnej realite je možné analyzovať len odhadom na základe čo možno najdôkladnejšieho poznania minulosti a súčasnosti rizikového javu a pomocou špecifických metód analýzy rizík - napr. modelovania. Je to jedna z dôležitých metód poznania objektívnej reality (ľudská činnosť, vedecké bádanie, bezpečnostná prax). Má nezastupiteľné miesto pri riešení teoretických a najmä praktických úloh. Ide o metódu nepriameho poznania v tom zmysle, že prostredníctvom modelu poznávame originál, teda modelovaný objekt. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že prostredníctvom modelovania sa vieme priblížiť k analýze takých bezpečnostných rizík, ktorých charakteristika a prognóza vývoja je vzhľadom na prevládajúce neistoty a neurčitosti exaktnými metódami veľmi ťažké, alebo nemožné. Modelovanie charakterizujeme ako metódu sprostredkovaného poznania pomocou umelých alebo prirodzených systémov. Je to teda metóda poznávania bezpečnostnej reality, pri ktorej získavame informácie o skutočných javoch a procesoch nepriamo, prostredníctvom vhodného modelu, pričom model je určitým zjednodušením zobrazovanej reality. Ide vlastne o účelové, netautologické zobrazenie skúmaných vlastností predmetu modelovania pomocou vhodne zvolených vlastností modelu. Úloha modelovania pri manažmentu rizík je vyjadrením významu modelovania v riadení rôznych systémov. Na základe analýzy rizika, najmä získaných poznatkoch o priebehu procesov v určitých podmienkach (parametre fyzikálneho prostredia, kvalita ľudského faktoru, kvalita a kvantita síl a prostriedkov krízového manažmentu,) poznatkoch o vnútorných parametroch rizika systému (potenciálu, početnosti, pravdepodobnosti a i.) je možné celý vývin rizika ohrozeného systému modelovať. Pri tvorbe krízových scenárov sú najčastejšie využívané modely rozhodovacích procesov, ktoré členíme na: modely deskriptívne (popisujúce doterajší priebeh procesu vývinu krízy); modely prediktívne (popisujúce pravdepodobný budúci priebeh tohto procesu); modely normatívne (popisujúce žiaduci budúci priebeh procesu vývinu krízy). Iný prístup 7 klasifikácie modelov, prevzatý z oblasti manažmentu vo vojenstve člení modely na dve veľké skupiny - modely materiálne a modely myšlienkové Myšlienkové modely, ktoré sa môžu fixovať priamo v pamäti, alebo v informačných médiách v príslušnej ikonickej sústave, sú najčastejšie členené do troch skupín: schematické kvalitatívne opisy krízových situácií; grafické zobrazenia (mapy, schémy, grafy, náčrty a pod.); matematické modely. Matematické modely vývinu rizika využívajú logické a matematické výrazové prostriedky. Predstavujú sústavy matematických funkcií alebo algoritmov. Tieto modely sa ďalej členia na analytické, štatistické a kombinované (analyticko-štatistické). Z hľadiska potrieb manažmentu rizík je výhodné, že tieto skupiny modelov majú stochastický charakter a umožňujú modelovať náhodné javy spojené so vznikom krízy a vývinom krízovej situácie (napr. využitím rozloženia pravdepodobnosti hodnôt sledovaných parametrov alebo využitím metódy Monte Carlo). 7 Podrobne pozri RYBÁR, M. a kol. Modelovanie a simulácia vo vojenstve. Bratislava, MO SR 2000, s. 48 a n. 14

15 Táto metóda patrí v súčasnosti medzi účinné nástroje analýzy náhodných javov vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, pričom môže byť s úspechom využiteľná aj v procese analýzy rizika v manažmente rizík. Jedným z najdôležitejších prvkov využitia tejto metódy je vytvorenie tzv. umelej náhody generovaním pseudonáhodnej postupnosti. Metóda Monte Carlo je numerickou metódou založenou na vzťahu medzi pravdepodobnostnými charakteristikami rôznych náhodných procesov a veličinami, ktoré sú riešením študovaných úloh. Princíp metódy spočíva v nasledujúcich bodoch: Formulácia novej úlohy, ktorá má náhodný charakter, ktorej riešenie sa zhoduje s riešením pôvodnej úlohy. Riešenie novej úlohy pomocou štatistických experimentov. Existujú dva možné prístupy pri riešení úloh metódou Monte Carlo: Geometrická metóda založená na geometrickej pravdepodobnosti; Výpočet založený na odhade strednej hodnoty náhodnej premennej. Vo svojej podstate sú Monte Carlo simulácie založené na zostrojení modelu, ktorým je možné čo najpresnejšie popísať skúmaný objekt, a ktorého správanie je stochastické. Ako ďalší krok je potrebné vygenerovať veľké množstvo náhodných čísel, ktoré budú po ich vhodnej transformácii a iných úpravách vstupom do modelu. Na záver sú zozbierané a štatisticky vyhodnotené výsledky. Medzi nesporné pozitíva využitia tejto metódy pri tvorbe krízových scenárov patrí najmä skutočnosť, že: Umožňuje riešiť analyticky neriešiteľné úlohy, odhaliť zložitejšie závislosti (medzi systémami, entitami, prípadne atribútmi), skúmať dynamiku systému a reakcie na rôzne udalosti (podnety). Uľahčuje riešenie ťažko riešiteľných úloh. Štandardizuje niektoré kvantitatívne parametre. Proces tvorby modelu pomáha k odhaleniu a špecifikácii nových skutočností. Detailné pozorovanie a popis skúmanej bezpečnostnej reality alebo systému s cieľom tvorby modelu pre počítačovú simuláciu vedie často k odhaleniu nových vlastností či funkčných závislostí skúmaného systému (entity) a potom k rozšíreniu výsledkov predošlého pozorovania, popisu či analýzy systému. Rozšírenie možnosti predikcie i na oblasti, v ktorých nie je korektné využitie deduktívnych metód či deterministických modelov. Deduktívne usudzovanie a použitie prísne deterministických modelov nie je využiteľné všade tam, kde sa v systéme vyskytujú náhodné premenné. No práve pomocou tejto metódy je možné modelovať aj systémy s jednou či viacerými náhodnými premennými. V súčasnom období sú pre modelovanie priemyselných havárií s únikom nebezpečnej látky pripravené programy, ktoré využívajú rôzne softwarové aplikácie. Medzi najčastejšie používané patria najmä programy ALOHA 8, EFFECTS, ROZEX a ďalšie. Využívajú sa predovšetkým na modelovanie úniku nebezpečných látok, následkov požiarov, výbuchov, šírenia týchto látok v ovzduší v podobe toxických mračien a i. Je ale potrebné uviesť, že tieto programy majú mnohé obmedzenia a tým do istej miery limitujú ich využitie pre tvorbu krízových scenárov. Napr. program ALOHA: pracuje s nízkymi rýchlosťami vetra, vyžaduje pomerne stabilné atmosférické podmienky, pracuje s malým rozlíšením členitosti terénu, nezahŕňa zmeny smeru vetru, efekty požiarov a chemických reakcií, rozptyl pevných častí a kvapalín, 8 Pozn. Areal Locations of Hazardous Atmospheres. 15

16 únik látky je stanovený na dobu jednej hodiny a rozptyl látok je limitovaný vzdialenosťou 10 km. Postup pri využívaní modelov v procese analýzy rizík Určenie úloh poznávaciemu subjektu v procese poznania (ciele skúmania, výber skúmaného originálu, skúmanie prvkov a väzieb medzi nimi, analýza originálu, abstrakcia nepodstatných prvkov); Výber vhodného modelu, zodpovedajúceho požadovanému cieľu skúmania; Vykonať vlastný výskum na modeli, pozorovanie, experimenty; Prenos získaných poznatkov z modelu na originál pomocou metódy analógie (overenie abstraktnosti modelu v praxi); Pre prípravu modelovania rizík napríklad v podobe krízového scenára vychádzame z nasledujúcich východísk: monitoring javu, ktorého riziká chceme analyzovať; korektná a validná interpretácia získaných faktov; stanovenie základných parametrov javu v predpokladanom časovom intervale; stanovenie dopadov rizika štandardným spôsobom a tiež vzhľadom na špecifickú zraniteľnosť; určenie neakceptovateľných rizík a príprava systémových opatrení na zvýšenie miery ich akceptovateľnosti; Pre stanovenie charakteristiky ohrozenia je potrebné využiť zber všetkých relevantných údajov, vrátane rôznych vedeckých správ, starých, historických záznamov, máp, miestnych znalostí a skúseností ale tiež nových, moderných zdrojov poznania, ako sú napr. rôzne databázy, GIS, a i. Po analýze a vyhodnotení nasleduje spracovanie variant krízových scenárov s odhadom pravdepodobnosti ich výskytu. Prístupy k tvorbe krízových scenárov Skúsenosti z praxe ukazujú, že pri tvorbe krízových scenárov 9 je správne rešpektovať nasledujúce prístupy. Ohrozený systém, resp. objekt je potrebné posudzovať komplexne, systémovo a globálne, pričom vychádzame z predpokladu, že bezpečnostná situácia bude prebiehať v budúcnosti, ktorá je multifaktoriálne determinovaná, je viacrozmerná a príliš stochasticky usporiadaná /teda neistá a neurčitá/, než aby sme mohli jej vývin projektovať dostatočne exaktne. Je pritom nevyhnutné posudzovať súčasný stav systému z hľadiska jeho budúceho vývinu. S uvedenou premisou úzko súvisí požiadavka brať na zreteľ stratégie a kvalitatívne vplyvy rôznych aktérov. Zároveň by mali tvorcovia scenára mať vždy na zreteli, že všetky získavané informácie a stratégie nie sú neutrálne, sú tendenčné a to predovšetkým z toho dôvodu, že stratégie aj aktéri sú spravidla predpojatí /v niektorých prípadoch až zaujatí, resp. zainteresovaní/ a priebeh vývoja krízovej situácie, modelovaný v pripravovanom scenári je tým ovplyvnený. Tvorba krízového scenára Tvorba krízových scenárov prebieha najčastejšie v nasledujúcich fázach: získanie a systemizácia prognostických informácií o danom systéme a jeho okolí; identifikácia cieľov systému; identifikácia vnútorných faktorov, resp. bariér vývinu systému; identifikácia vonkajších faktorov, resp. bariér vývinu systému; 9 Pozn. Uvedené metódy sú využiteľné v rámci rôznych analytických postupov (napr. pri metóde Čo - ak?, metóde predbežnej analýzy rizík a pod.) 16

17 identifikácia variantných stratégií riadenia systému (súčasné mechanizmy riadenia a budúce možné varianty); vlastné zostavenie scenára; interpretácia scenára. Využitie prístupov teórie bezpečnostných rizík pre skúmanie tvorby a použitia krízových scenárov. Zaobchádzanie s rizikom je rozhodujúcou aktívnou fázou manažmentu bezpečnostných rizík a ako také ponúka základné prístupy k tvorbe krízových scenárov. V prípade využitia optimálnych opatrení a riešení, najmä z hľadiska spoločenských, ekologických, ekonomických a technických dopadov vo vzťahu k veľkosti potenciálu rizika je možné potom systém vyladiť do optimálnej polohy. Vyžaduje si to iteratívny postup s využitím spätnej väzby. Princíp spätnej väzby je prvkom tzv. reaktívnej stratégie manažmentu rizika, klasického spôsobu napodobňovania učiaceho systému. Okrem tohto princípu je v manažmente rizík využívaný aj princíp predikačnej väzby, ako výraz tzv. proaktívnej stratégie, ktorá vyjadruje spôsob, pri ktorom je systém oboznamovaný s reálnym stavom, možnými hrozbami a má pokiaľ možno tie najúplnejšie informácie o možnom priebehu rizika. Ako je ale z analýzy bezpečnostnej praxe zrejmé, takýto stav v manažmente rizík nie je častý a preto je nevyhnutné sa rozhodovať pri neúplnej informácii (fuzzy rozhodovanie 10 ). Pri rešpektovaní uvedeného princípu spätnej väzby je možné minimalizáciu rizika realizovať rôznymi spôsobmi. Ak vychádzame z matematického vyjadrenia rizika v podobe R є {(P i, N i )} potom je možné minimalizáciu rizika realizovať znižovaním veličiny P, teda pravdepodobnosti jeho vzniku, čo nazývame aktívnymi, ofenzívnymi opatreniami, ďalej znižovaním veličiny N, čiže znižovaním možných následkov, čo nazývame pasívnymi defenzívnymi opatreniami, prípadne znižovaním oboch veličín, pričom táto možnosť je v bezpečnostnej praxi najčastejšie využívaná. Pri tvorbe krízového scenára si uvedomujeme že cieľom manažmentu rizika je vo všeobecnej rovine jeho zníženie na akceptovateľnú mieru (teda jeho minimalizácia). Manažment rizika, ktorý sa týka sociálnej sféry, je založený usmernení činnosti všetkých zainteresovaných subjektov na zníženie rizika na akceptovateľnú úroveň (sociálne prijateľnú mieru) pomocou legislatívnych, sociálnych a technicko-organizačných opatrení. Uvedené opatrenia sa týkajú fázy prevencie, fázy záchrany a fázy nápravy škôd. Dosiahnutie tohto cieľa znamená riziko riešiť, zaobchádzať s ním v takýchto intenciách. Takýto stav je možné dosiahnuť rôznymi opatreniami 11. Opatrenia voči riziku môžu mať rôzny charakter, podľa cieľa, ktorý chceme daným opatrením dosiahnuť. Medzi takéto opatrenia sú najčastejšie začleňované 12 : retencia (znášanie) rizika - defenzívny prístup; presun (transfer) rizika na iné subjekty defenzívny prístup; vyhnutie sa riziku defenzívny prístup; redukcia rizika - ofenzívny prístup; zabránenie riziku; Opatrenia retencie rizika je vhodné využívať v prípade rizík, vyznačujúcich sa vysokou pravdepodobnosťou a relatívne nízkymi možnými dôsledkami (nízkou tvrdosťou straty). Vysoká pravdepodobnosť nízkych dôsledkov zvyšuje náklady na prípadný prenos. Vysoká pravdepodobnosť tiež znamená, že vyhnutie sa riziku nie je dosť dobre možné. Rovnako sú 10 Fuzzy - hmlistá logika rozhodovania, pozri napr. VÁCLAVKOVÁ, M. Využitie moderných prístupov práce s neurčitými informáciami pre krízový manažment. In Bezpečnostní teorie a praxe. Security theory & practice. Praha, 2009, č.4, s Opatrenie je súbor činností, aktivít, ktorých cieľom je zníženie rizika na akceptovateľnú úroveň. 12 Pozri napr. Buzalka, J. Teória bezpečnostných rizík. APZ Bratislava

18 opatrenia retencie adekvátne aj v prípade, ak sa riziko vyznačuje nízkou pravdepodobnosťou a nízkymi dôsledkami - tu riziko nie je nutné redukovať, ani prenášať. Je to pravdepodobne najčastejšia metóda zaobchádzania s rizikami. Vo všeobecnosti platí, že metóda znášania rizika by mala byť využívaná v prípade riešenie rizík s relatívne málo ničivými následkami, čiže s relatívne malými stratami. Relatívnosť sa v tomto prípade vzťahuje na pomer nákladov na uplatnenie inej (aktívnejšej) metódy voči nákladom, spôsobeným priebehom rizika. Pri uplatnení istej miery zjednodušenia, je možné riziká, pri ktorých je uplatňované ich znášanie považovať za prijateľné riziká. Pokiaľ ide o ďalšie defenzívne opatrenia zaobchádzania a s rizikom, ako sú transfer a vyhnutie sa riziku, tieto spravidla nebývajú obsahom tvorby krízových scenárov. Cieľom sústavy opatrení redukcie rizika je zníženie pravdepodobnosti, frekvencie výskytu rizika, zníženie jeho dôsledkov alebo zníženie oboch faktorov. Metódy redukcie rizika je možné s istou mierou zovšeobecnenia členiť na základe toho, či riadiaci subjekt svojimi opatreniami chce: odstrániť, alebo minimalizovať príčiny vzniku rizika, potom hovoríme o metódach prevencie vzniku a korekcie príčin rizika (ofenzívne prístupy); minimalizovať jeho ničivé následky, v tom prípade ide o postupy, ktoré sú v podstate zmierňujúcimi opatreniami resp. opatreniami na odstraňovanie dôsledkov kríz (defenzívne prístupy - majú niekedy charakter určitých nápravných opatrení, napr. diverzifikácia, etapové rozhodovanie, poistenie); väčšinu opatrení redukcie rizika nie je jednoznačne možné začleniť do skupiny metód, obmedzujúcich príčiny vzniku rizík alebo do skupiny metód znižujúcich nepriaznivé následky rizika. Na základe toho, či riadiaci subjekt svojimi opatreniami chce odstrániť, alebo minimalizovať príčiny vzniku rizika, alebo minimalizovať jeho ničivé následky, je možné metódy redukcie rizika členiť na : do prvej skupiny patria najmä metódy prevencie vzniku a korekcie príčin rizika, druhá skupina je tvorená najmä postupmi, ktoré sú v podstate zmierňujúce opatrenia resp. opatrenia na odstraňovanie následkov kríz. Medzi ďalšie prístupy k redukcii rizika náleží najmä: oslabovanie informačného deficitu - napr. rôzne druhy analýz, prieskumy, informácie o situácii; vytváranie rezerv - umožňuje znížiť, resp. eliminovať a pohotovo riešiť negatívne dosahy určitých rizík. V rámci opatrení na odstraňovanie následkov je potrebné realizovať vyhodnotenie priebehu vývoja rizika, riešenia krízovej situácie a prijať opatrenia na skvalitnenie prípravy na jej možnú recidívu. Redukcia rizika v rovine vrcholového manažmentu (napr. štátu). Pre prípravu krízových scenárov na znižovanie rizika v rovine vrcholového manažmentu platí s mimoriadnou naliehavosťou, že spravidla prebieha v podmienkach neurčitosti a neistoty a sú v ňom uplatňované špecifické nástroje strategického riadenia. Tieto nástroje musia zohľadňovať skutočnosť, že takmer vždy ide o nový problém, ktorého nesprávne riešenie môže znamenať často aj katastrofické následky pre celý riadený subjekt. Tento nový problém sa môže vyznačovať nasledujúcimi znakmi: Problém nie je algoritmizovateľný; Je to nový, neopakovateľný problém strategického dosahu; Riešenie problému je multifaktoriálne determinované (nie je možné ho číselne vyjadriť); Niektoré z jeho faktorov nie sú poznané, prípadne medzi nimi existujú veľmi zložité väzby; V prostredí, v ktorom sa subjekt nachádza prebiehajú stochastické deje a procesy; 18

19 Nie je k dispozícii (nie je známe) rutinné riešenie; Neexistujú analytické metódy nájdenia optimálneho riešenia; Existuje množstvo kritérií pre hodnotenie riešenia, pričom niektoré z nich sú kvalitatívneho charakteru; Je veľmi zložitá a komplikovaná interpretácia informácií, potrebných pre prijatia rozhodnutia; Aktívnym prvok ohrozeného systému je človek, ktorý ho pretvára svojou cieľavedomou činnosťou. Pri tvorbe krízových scenárov v procese redukcie - znižovania pravdepodobnosti alebo frekvencie vzniku bezpečnostných rizík majú významné postavenie metódy operačnej analýzy. Sú založené na používaní tzv. deterministických modelov a na rozhodovacom procese, ktorý uvedené modely využíva. Cieľom využitia modelov pri operačnej analýze je rozhodovanie, pri ktorom sa hľadá optimálne riešenie rizika v podobe optimálnej alternatívy krízového scenára. Skúsenosti z praxe ukazujú, že najčastejšie sú využívané modely na báze lineárneho programovania, na metódach sieťovej analýzy a modeloch hromadnej obsluhy, pričom medzi atribúty tohto rozhodovacieho procesu 13 sú najčastejšie začleňované: možnosť jeho algoritmizácie; možnosť opakovaného riešenia; existencia rutinného riešenia; hľadanie optimálneho riešenia. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY BALOG, K.: Integrální bezpečnost. Edice SPBI Spektrum 60, BUZALKA, J. Teória bezpečnostných rizík. APZ Bratislava ISBN FILIP, S., ŠIMÁK, L., KOVÁČ, M. Manažment rizika. VŠEMVS Bratislava 2011, ISBN HOFREITER, L.: Bezpečnosť, bezpečnostné riziká a ohrozenia. ŽU Žilina 2004 ISBN KORZENIOWSKI, L., F.: Securitologia na poczatku XXI wieku. In. Securitologia, EAS, Krakow, ISBN MÍKA T.: Manažérske metódy a techniky. ŽU Žilina 2006, ISBN REITŠPÍS, J. a kol: Manažérstvo bezpečnostných rizík. ŽU Žilina 2004, ISBN RYBÁR, M. a kol. Modelovanie a simulácia vo vojenstve. Bratislava, MO SR 2000 ISBN SMEJKAL, V - RAIS, K.: Řízení rizik, Grada, Praha 2003, ISBN ŠIMÁK, L. Krízový manažment vo verejnej správe. ŽU, Žilina 2001, ISBN VÁCLAVKOVÁ, M. Využitie moderných prístupov práce s neurčitými informáciami pre krízový manažment. In Bezpečnostní teorie a praxe. Security theory & practice. Praha, 2009, č.4, s. 83. ADRESA prof. PhDr. Ján BUZALKA, CSc. Akadémie Policajného zboru v Bratislave Katedra verejnej správy a krízového manažmentu Sklabinská 1, Bratislava, SR jan.buzalka@minv.sk 13 SMEJKAL, V - RAIS, K. Řízení rizik, Grada, Praha 2003, s

20 VÝSLEDKY A PRÍNOS MEDZINÁRODNEJ VEDECKOVÝSKUMNEJ ÚLOHY METODOLÓGIA TVORBY TYPOVÝCH KRÍZOVÝCH SCENÁROV PRE PRÍPRAVU ŠTUDENTOV - KRÍZOVÝCH MANAŽÉROV NA AKADÉMII PZ, AKADÉMII OS, VŠBM V KOŠICIACH, POMORSKEJ AKADÉMII V SLUPSKU A VYSOKEJ ŠKOLE MANAŽMENTU, MARKETINGU A CUDZÍCH JAZYKOV V KATOWICIACH Vladimír BLAŽEK Akadémia Policajného zboru v Bratislave Abstrakt: Štúdia približuje výsledky teoretickej a empirickej časti medzinárodnej vedeckovýskumnej úlohy Metodológia tvorby typových krízových scenárov pre prípravu študentov - krízových manažérov na Akadémii Policajného zboru v Bratislave, Akadémii ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši, Vysokej škole bezpečnostného manažérstva v Košiciach, Pomorskej akadémii v Slupsku a Vysokej škole manažmentu, marketingu a cudzích jazykov v Katoviciach. Štúdia v prvej časti analyzuje východiská vzniku krízových scenárov vo verejnej správe, vymedzuje podstatu a poslanie krízových scenárov vo verejnej správe, charakterizuje základné pojmy, sumarizuje význam krízových scenárov pre súčasnosť, základnú štruktúru krízových scenárov pre potreby verejnej správy a edukácie na zainteresovaných vysokých školách, ako aj etapy tvorby krízových scenárov. V druhej časti štúdie je venovaná pozornosť začleneniu a významu počítačom podporovanej praktickej príprave študentov v simulačnom centre, vybraným výsledkom empirického výskumu a analýze stavu využitia krízových scenárov v edukačnom procesu na Akadémii PZ v Bratislave, návrhom zefektívnenia využitia krízových scenárov a prípravy študentov v simulačnom centre. V závere štúdie je venovaná pozornosť hodnoteniu naplnenia hypotéz, teoretickému a praktickému prínosu vedeckovýskumnej úlohy a novo nastoleným teoretickým a praktickým otázkam. Kľúčové slová: Verejná správa, krízová situácia, zdroje hrozieb, krízové scenáre, význam krízových scenárov, rámcový krízový scenár, typový krízový scenár, komplexný krízový scenár, špecifický krízový scenár, katalóg krízových scenárov, štruktúra krízového scenára, etapy tvorby krízových scenárov, jednota teoretickej a praktickej prípravy, model prípravy študentov na simulačnom centre, výsledky empirického výskumu, zefektívnenie využitia krízových scenárov, hypotézy, teoretický a praktický prínos. Abstract: The study presents the results of theoretical and empirical parts of the international scientific research project "Methodology of Creation of Basic Model Crisis Scenarios for Training of Students - Crisis Managers at the Academy of the Police Force in Bratislava, the Armed Forces Academy of General Milan Rastislav Štefánik in Liptovský Mikuláš, University of Security Management in Košice, Pomeranian University in Slupsk and the College of Management and Marketing and Foreign Languages in Katowice". In its first part, the study analyses the assumptions of crisis scenarios in public administration and defines the nature and mission of crisis scenarios in public administration. Moreover, it characterises the basic concepts, summarises the importance of crisis scenarios for the present and describes the basic structure of crisis scenarios for the needs of public administration and education at respective universities and colleges, as well as the stages of creation of crisis scenarios. In the second part of the study, the attention is paid to integration and importance of computer-aided practical training of students in the simulation centre. In addition, selected results of empirical research and analysis of the state of affairs of crisis scenarios application in the educational process at the Academy of the Police Force in Bratislava are presented, and the author puts forward ideas for increasing the efficiency of crisis scenarios application and training of students in the simulation centre. In conclusion, the study focuses on the evaluation of the hypotheses and practical contribution of the scientific research project and newly raised theoretical and practical issues. Keywords: public administration, crisis situation, sources of threats, crisis scenarios, importance of crisis scenarios, general crisis scenario, basic model crisis scenario, comprehensive emergency scenario, specific crisis scenario, crisis scenarios catalogue, crisis scenario structure, stages of creation of crisis scenarios, unity of theoretical and practical training, model of training students in the simulation centre, results of empirical research, increasing the efficiency of crisis scenarios application, hypotheses, theoretical and practical contribution. Zborník z konferencia s medzinárodnou účasťou ROZVOJ BEZPEČNOSTNÝCH RIZÍK A TVORBA KRÍZOVÝCH SCENÁROV PRE VEREJNÚ SPRÁVU konanej v roku 2013 na Akadémii Policajného zboru v Bratislave 20