5 SUBSTANTÍVA (PODSTATNÉ MENÁ RZECZOWNIKI)

Transkrypt

1 Substantíva ako pomenovania samostatne existujúcich substancií majú klasifikačnú kategóriu menného rodu. V slovenčine a poľštine sú to: maskulína vrátane životnosti, feminína a neutrá. Popri rode majú kategóriu čísla (singulár, plurál) a kategóriu pádu (nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál a inštrumentál, v poľštine aj vokatív). Okrem vždy bezpredložkového nominatívu (v poľštine aj vokatívu) a vždy predložkového lokálu sú ostatné pády bezpredložkové a predložkové. Základnou syntaktickou funkciou nominatívu je byť gramatickým subjektom, syntaktickou funkciou akuzatívu a datívu je byť gramatickým objektom, syntaktickou funkciou genitívu je byť nezhodným atribútom, funkciou lokálu, inštrumentálu a predložkových pádov je byť adverbiále. Sémanticky sa substantíva delia primárne na apelatíva a propriá, morfologicky sa vyznačujú flektívnosťou, ktorej sa po adaptácii prispôsobujú aj internacionalizmy, len málo internacionalizmov sa neskloňuje. 5.1 DEKLINÁCIA SUBSTANTÍV V tejto kapitole využívame výsledky výskumu M. Sokolovej z monografie Nový deklinačný systém slovenských substantív (Sokolová, 2007), v ktorej sa vyčleňuje 32 vzorov a 19 podvzorov. 37 Vzťahy v substantívnej deklinácii medzi slovenčinou a poľštinou Synkretizmus v pádoch: Isg., Dpl., Apl., Lpl., Ipl. Dsg. = Lsg. (chlapovi) N učiteľ! Isg. -om maskulín, neutier: s pánom, s mestom Isg. -ou feminín: s matkou Maskulína typu kolega Isg. -om: s kolegom Zvieracie maskulína: sg. ž + pl. nž: kohúty Pl. neutier = pl. feminín Dpl. -ám (-am/-iam): slovám, srdciam, pľúcam Lpl. -ách (-ach/-iach): o slovách, srdciach, pľúcach Životné maskulína: Apl. = Gpl., ostatné Apl. = Npl. Maskulína: Lpl. -och: o mužoch, pánoch, Čechoch Maskulína: Ipl. -mi/-ami; f, n: -ami (-iami): mužmi, kolegami, mestami, vysvedčeniami, ženami Len plurál: ženy; ruky Synkretizmus v pádoch: Dpl., Apl., Lpl., Ipl.; pôvodné tvary: vokatív, Isg. -ą feminín a maskulín zakončených na -a; Dsg. Lsg. (generałowi, o generale), výnimka: maskulínum pan (panu o panu) vokatív: nauczycielu! Isg. -em maskulín, neutier: panem, miastem Isg. -ą feminín: z matką Maskulína typu kolega Isg. -ą: z kolegą Zvieracie maskulína: sg. ž + pl. nž koguty Jednotný pl. pre všetky rody Dpl. -om: słowom, sercom, panom, poetom, żonom Lpl. -ach: o słowach, sercach, panach, poetach, żonach Životné maskulína: Apl. = Gpl., ostatné Apl. = Npl. Jednotný pl.: Lpl. -ach: o mężach, panach, kolegach Maskulína, feminína, neutrá: Ipl. -ami (-mi): mężami, kolegami; miastami, zaświadczeniami, żonami Plurál: żony; pôvodný duál: ręce Roztvorenie vejára deklinačných typov v slovenčine umožnilo sprehľadniť vzťahy medzi základnými a doplňujúcimi pravidlami pri skloňovaní súčasnej substantívnej lexiky, a to predovšetkým vzhľadom na súvislosť medzi jej intelektualizáciou, internacionalizáciou a pome- 37 Poľskí jazykovedci neurčujú ustálené vzory skloňovania a časovania. Substantíva sú rozdelené do troch deklinačných typov maskulína, feminína a neutrá. Ďalej sa vyčleňujú podrobnejšie kategórie, rozhodujúce pritom je, či je substantívum životné alebo nie, zakončené na konsonant či vokál, na akú spoluhlásku je zakončený jeho základ (tvrdú, mäkkú alebo historicky mäkkú). Ako príklady sú uvádzané rôzne slová a počet vydeľovaných typov sa u rôznych autorov odlišuje. 105 S t r a n a

2 rom medzi konkrétami a abstraktami v rámci neživotných maskulín. Takýto prístup zároveň predstavuje lepšie východisko na komparáciu slovenskej a poľskej deklinácie, pri ktorom berieme do úvahy aj výsledky porovnania H. Mieczkowskej (Mieczkowska, 2003). Spoločným prvkom substantívneho deklinačného systému všetkých slovanských jazykov je fakt, že súčasný rodový deklinačný systém je pokračovaním niektorého zo starých deklinačných typov. Rovnaké tendencie v deklinačných systémoch slovanských jazykov reprezentuje tendencia k unifikácii (výraznejšia v pluráli), stieranie rozdielov medzi tvrdým a mäkkým skloňovaním (Isg. dubom a kľúčom), tvarový synkretizmus, redukcia alternácií najmä v pluráli, kategória životnosti a personickosti a strata vokatívu vo väčšine jazykov, porov. Běličová (1998). Rozdiely medzi poľskou a slovenskou deklináciou substantív sú podmienené hláskoslovne a morfonologicky. V poľštine sú výraznejšie varianty tvarotvorných základov a bohatšie alternácie, v slovenčine je vyššia variantnosť koncoviek. 5.2 DEKLINAČNÝ SYSTÉM SLOVENČINY Slovenská deklinácia má šesť pádových koncoviek v každom čísle. V obidvoch jazykoch je relevantné tvrdé a mäkké zakončenie tvarotvorného základu, v slovenčine je pri feminínach a neutrách tvrdé zakončenie kompatibilné s koncovkami s dlhými vokálmi (-ám, -ách), ale mäkké zakončenie je kompatibilné s koncovkami s diftongmi (-iam, -iach). V slovenčine spôsobuje najväčšiu variantnosť koncoviek neutralizácia kvantity: ženám, ale kráskam; uliciam, ale prácam. Z iných variantov je to typ dievčatá dievčence a samostatný vzor gazdiná Deklinačné vzory maskulín v slovenčine Životné osobné maskulína akuzatív genitív I. tr. II. tr. III. tr. ADJ 1 Gsg. -a -u -ho -ého -ieho (-eho) Npl. -i -ovia -ia -i -ovia Ipl. -mi (-ami) -mi (-ami) -ami (-mi) 1. 1a. 2. 2a a Vzory a podvzory: 1. chlap, 1a. chlapec, 2. syn, 2a. svedok, 3. mešťan, 4. hokejista, 4a. poeta, 5. starosta, 6. dandy, 7. hlavný (7a. starejší, 7b. vedúci). I. trieda: zhoda A a G a determinujúca koncovka Gsg. -a; diferencujúce koncovky Npl. -i, -ovia, -ia, variantný je Ipl. -mi (-ami): 106 S t r a n a

3 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami SG 1., 1a. 2., 2a , 3 N chlap- syn-, svedok- ded-o, géni-us mešťan- obyvateľ- student- syn- obywatel- G chlap-a syn-a mešťan-a student-a syn-a D chlap-ovi (pánu) syn-ovi mešťan-ovi student-owi syn-owi (pan-u) A A = G A = G A = G A = G A = G V V = N! V = N! V = N! studenci-e!, Polak-u! stolarz-u!, syn-u! L (o) chlap-ovi (pánu) syn-ovi mešťan-ovi studenci-e, Polak-u syn-u I chlap-om syn-om mešťan-om student-em syn-em N chlap-i syn-ovia mešťan-ia studenc-i syn-owie Polac-y student-ów stolarz-e syn-ów, stolarz-y warszawian- G chlap-ov syn-ov mešťan-ov (host-í) D chlap-om syn-om mešťan-om student-om świadk-om A A = G A = G A = G A = G A = G V V = N! V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) chlap-och syn-och mešťan-och student-ach świadk-ach I chlap-mi chlapc-ami syn-mi svedk-ami mešťan-mi (hosť-ami) student-ami świadk-ami (gość-mi) K I. triede patria substantíva zakončené v Nsg. nulovou koncovkou (tvarotvorný základ je zakončený na konsonant), na -o alebo na -us, -es, -as, -os 38, ktoré majú v Gsg. koncovku -a (občana, Jana, doktora, manžela, génius génia, dedo deda), v Dsg. a Lsg. koncovku -ovi. V Ipl. majú maskulína zakončené na -o zaraďované k vzorom I. triedy variantnú koncovku -ami, koncovka -ami je po konsonante m a pri zánikovej alternácii v sufixoch -ec, -ok (chlapcami, dedami, ekonómami, chlapcami, svedkami). Dominantný vzor chlap (1.) je hlavne pri apelatívach zakončených na -. Tie majú v Npl. koncovku -i, pred ktorou dochádza ku konsonantickým alternáciám (kapitán kapitáni, lord lordi, študent študenti, Slovák Slováci, beloch belosi). V podvzore chlapec (1a.) s pohyblivým vokálom alebo zakončením na m je v Ipl. -ami. Ako frekventovaný vzor syn (2.) sa skloňujú všetky propriá, všetky maskulína zakončené na -o, na g, h pred nulovou koncovkou a na koncovku -us. V Npl. majú koncovku -ovia, napr. Jozefovia, dedovia, chirurgovia, vrahovia, chlapčekovia, géniovia. V podvzore svedok (2a.) s pohyblivým vokálom alebo zakončením na -o je v Ipl. menej frekventovaná koncovka -ami (dedami, svedkami, géniami). Ako vzor mešťan (3.) sa skloňujú všetky životné maskulína s derivačným sufixom -teľ a obyvateľské mená so sufixom -an, -čan. V Npl. majú -ia, napr. mešťania, občania, učitelia. Vzor mešťan nemá podvzor (raritne je Ipl. -ami pri maskulíne hosť hosťami). II. trieda: zhoda A a G, determinujúca koncovka Gsg. -u; diferencujúce koncovky Npl. -i, -ovia, variantný je Ipl. -ami (-mi): SG 4. 4a. 5. N hokejist-a poet-a starost-a, radc-a poet-a starost-a G hokejist-u poet-u starost-u poet-y starost-y D hokejist-ovi poet-ovi starost-ovi poeci-e, radc-y starości-e A A = G A = G A = G poet-ę starost-ę V V = N! V = N! V = N! poet-o! starost-o! L (o) hokejist-ovi poet-ovi starost-ovi poeci-e, radc-y starości-e I hokejist-om poet-om starost-om poet-ą starost-ą 38 Koncovky -us, -es, -as, -os sa vyskytujú len v Nsg. 107 S t r a n a

4 N hokejist-i poet-i starost-ovia poec-i, radc-y starost-owie (radc-owie) G hokejist-ov poet-ov starost-ov poet-ów starost-ów D hokejist-om poet-om starost-om poet-om starost-om A A = G A = G A = G A = G A = G V V = N! V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) hokejist-och poet-och starost-och poet-ach starost-ach I hokejist-ami poet-mi starost-ami poet-ami starost-ami Podľa II. triedy sa skloňujú životné substantíva, ktoré majú v Nsg. koncovku -a (-o), v Gsg. koncovku -u (napr. hokejista, bandita, despota, gazda, sudca, kolega). V niektorých pádoch sú variantné koncovky, a to v Npl. a Ipl. V Npl. je dominantná koncovka -i pri substantívach zakončených na -ista (4.), zriedkavo na -ta (4a.; turisti, poeti). Pri maskulínach nezakončených na -ista, -ta sa uplatňuje sekundárna koncovka -ovia (gazdovia, sudcovia, kolegovia). V Ipl. podvzoru poeta (4a.) je len pri maskulínach zakončených na -ta (nie -ista) zriedkavá koncovka -mi (poetmi). V slovenskej deklinácii sa maskulína vzoru starosta (5.) v Gsg. a Isg. skloňujú podľa ostatných maskulín. III. trieda: zhoda A a G, determinujúca koncovka Gsg. -ho; Npl. -ovia, Ipl. -ami: SG N dandy- Dante- hlavn-ý, vedúc-i Lind-e uczon-y vedec G dandy-ho Dante-ho hlavn-ého, vedúc-eho Lind-ego uczon-ego D dandy-mu Dante-mu hlavn-ému, vedúc-emu Lind-emu uczon-emu A A = G A = G A = G A = G A = G V V = N! V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) dandy-m Dante-m hlavn-om Lind-em uczon-ym I dandy-m Dante-m hlavn-ým, vedúc-im Lind-em uczon-ym N dandy-ovia Dante-ovia hlavn-í, vedúc-i Lind-owie uczen-i G dandy-ov Dante-ov hlavn-ých, vedúc-ich Lind-ów uczon-ych D dandy-om Dante-om hlavn-ým, vedúc-im Lind-om uczon-ym A A = G A = G A = G A = G A = G V V = N! V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) dandy-och Dante-och hlavn-ých, vedúc-ich Lind-ach uczon-ych I dandy-ami Dante-ami hlavn-ými, vedúc-imi Lind-ami uczon-ymi Podľa III. triedy sa skloňujú životné substantíva zakončené pred gramatickou koncovkou na i (y), í (ý), e, é, ě, ä, ö, ö, ü. Ide o životné prevzaté maskulína so zhodou Asg. a Gsg. aj Apl. a Gpl., ktoré majú v Gsg. determinujúcu koncovku -ho, posesívne skloňovanie (Verdi Verdiho, Verdimu, Verdim) a v pluráli majú koncovky podľa vzoru starosta. Patrí sem málo prevzatých apelatív (kuli, dandy, báči, yeti, hadži, abbé, pony (v pluráli nesklonné), grizly, efendi, mufti), ale predovšetkým propriá: Škultéty, Fándly, Bátory, Holuby, Petöfi, Medici, Vivaldi, Verdi, Rossini, Machiavelli, maďarské mená Rudi, Feri, Laci, Miki, anglické mená Yankee, Charlie, Freddy, Tommy, Tony, Stanley, Harry, Henry, Johny, Shelley, Lee, Monte, Monty, MacCartney, francúzske, nemecké, talianske a iné mená René, Uwe, Goethe, Heine, Hesse, Nitsche, Greule, Suppé, Jahve, Dante, Duce, Hrabě, Poupě, Selätä, Sillanpää, Inönü, Jenö. Adjektiválne maskulína. Okrem toho existujú substantíva s pravidelnou adjektívnou formou, ktoré majú adjektívne skloňovanie (bližšie lekcia 6). Adjektiváliá (7.) majú adjektívnu deklináciu pri vzoroch hlavný, vedúci, napr. hostinský, triedny, Jesenský, Novotný, Dostojevskij, Veselý, Starší. 108 S t r a n a

5 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami Životné neosobné maskulína Asg. Gsg., ale Apl. Npl. IV. tr. Npl. -y -e Ipl. -mi (-ami) -mi (-ami) Vzory: 1. sokol 1a. orol 2. zajac 2a. žrebec V spisovnej slovenčine a poľštine sa zvieracie maskulína skloňujú ako osobné len v singulári, ale v pluráli sa skloňujú ako neživotné, preto má pre ne poľština osobitné deklinačné vzory 39. IV. trieda: determinujúca je zhoda A a G v singulári a nezhoda A a G v pluráli, diferencujúci je Npl. -y, -e, Ipl. je variantný -mi (-ami); rozdiely medzi slovenčinou a poľštinou: S Dsg. = Lsg. P Dsg. Lsg. (sokołowi, rakowi o sokole, o raku), Gpl. v poľštine po mäkkom zakončení má často koncovku -i/-y, v slovenčine len raritne (koní): SG 1., 1a. 2., 2a N sokol- zajac- sokół- zając- G sokol-a zajac-a sokoł-a zając-a D sokol-ovi zajac-ovi sokoł-owi zając-owi A A = G A = G A = G A = G V V = N! V = N! sokol-e! rak-u! zając-u! L (o) sokol-ovi zajac-ovi sokol-e rak-u zając-u I sokol-om zajac-om sokoł-em zając-em N sokol-y zajac-e sokoł-y zając-e, pawi-e, koni-e G sokol-ov zajac-ov (kon-í) sokoł-ów zajęc-y, paw-i D sokol-om zajac-om sokoł-om zając-om A A = N A = N A = N A = N V V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) sokol-och zajac-och sokoł-ach zając-ach I sokol-mi, orl-ami zajac-mi, žrebc-ami sokoł-ami zając-ami, koń-mi Podľa IV. triedy sa skloňujú pomenovania zvierat zakončené na koncovky -, -us, -o, v Gsg. majú koncovku -a, v singulári sa skloňujú ako životné substantíva podľa vzoru chlap, v pluráli ako neživotné substantíva. Delia sa na vzory podľa Npl. Podľa vzoru sokol (1.) sa skloňujú apelatíva zakončené na -, pred ktorou nie je mäkký konsonant, v Npl. majú -y. Podľa vzoru zajac (2.) sa skloňujú apelatíva zakončené na -, pred ktorou je mäkký konsonant, v Npl. majú -e. V Ipl. majú maskulína obidvoch vzorov variantnú 39 O tom, že treba vyčleniť samostatnú triedu pre zvieracie maskulína tiež v slovenčine, svedčia aj nejednotné zápisy v slovníkoch, napr. pri lexéme antropoid (Npl. -i), ale pri ľudoop (Npl. -i aj -y), ale hlavne existencia personifikovaných zvieracích maskulín, ktoré je užitočné gramaticky odlíšiť (kohúty a kohúti). 109 S t r a n a

6 koncovku -ami po konsonante m a pri zánikovej alternácii v sufixoch -ec, -ok (orlami, žrebcami, tigrami) Neživotné maskulína akuzatív nominatív V. tr. VI. tr. ADJ 1 Npl. -y -e Gpl. -ov - -ov - Lsg. -e -u -i Gsg. -u -a -a -u -u -a -a -u -ého -ieho Ipl. -mi (-ami) -mi (-ami) -mi (-ami) -mi (-ami) -mi (-ami) -mi (-ami) 1. 1a. 2. 2a. 3. 3a. 4. 4a a. 9. 9a Vzory a podvzory: 1. zápas, 1a. problém, 2. traktor, 2a. vietor, 3. jazyk, 3a. kúsok, 4. vzťah, 4a. poriadok, 5. materiál, 6. hotel, 7. Kapušany, 8. kľúč, 8a. koniec, 9. žiaľ, 9a. žáner, 10. Matliare, 11. Slavkovský (11a. Jahňací). V. trieda: zhoda A a N a determinujúca koncovka Npl. -y, diferencujúce koncovky Lsg. -e, -u, -i; variantný Gsg. -u/-a aj Ipl. -mi/-ami: SG 1., 1a. 2., 2a. 3., 3a. 4., 4a. N zápas- traktor- jazyk- vzťah- płot-, traktor- problém- vietor- kúsok- poriadok- G zápas-u traktor-a jazyk-a vzťah-u płot-u, traktor-a D zápas-u traktor-u jazyk-u vzťah-u płot-owi A A = N A = N A = N A = N A = N V V = N! V = N! V = N! V = N! płoci-e!, mak-u! L (o) zápas-e traktor-e jazyk-u vzťah-u płoci-e, mak-u I zápas-om traktor-om jazyk-om vzťah-om płot-em N zápas-y traktor-y jazyk-y vzťah-y płot-y G zápas-ov traktor-ov jazyk-ov vzťah-ov płot-ów D zápas-om traktor-om jazyk-om vzťah-om płot-om A A = N A = N A = N A = N A = N V V = N! V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) zápas-och traktor-och jazyk-och vzťah-och płot-ach I zápas-mi problém-ami traktor-mi vetr-ami jazyk-mi kúsk-ami vzťah-mi poriadk-ami płot-ami Podľa vzorov V. triedy sa skloňujú neživotné maskulína zakončené v Nsg. pred koncovkou -, -us, -os na tvrdý konsonant (napr. vlak, hrach, piesok, ľud, východ) a niektoré na obojaký konsonant (napr. chrám, hlas, kozmos) a vokál (nukleus). 110 S t r a n a

7 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami V Gsg., Lsg. a Ipl. majú substantíva zaraďované k V. triede variantné koncovky. Pri vzore zápas (1.) majú frekventovanejšiu koncovku -u v Gsg. abstraktá, materiáliá a kolektíva, deverbatíva (hlas, hrach, piesok, ľud, východ). Pri vzore traktor (2.) majú menej frekventovanú koncovku -a v Gsg. počitateľné konkréta (dub, rýchlik, stôl), a to napr. niektoré názvy dní (pondelok do pondelka), ďalej substantíva zakončené na -ov a -ín (do Krakova, do komína, do Prešova, z Mníchova) a substantíva s významom miesta (dvor z dvora, les do lesa, hotel do hotela). Niektoré maskulína majú dvojtvary, napr. bazénu bazéna, roka roku 40. Pri vzore jazyk (3.) a vzťah (4.) v Lsg. sa realizuje sekundárna koncovka -u. Majú ju neživotné maskulína zakončené na k, g, h, ch a na vokál (napr. vlak vo vlaku, piesok v piesku, o mozgu, na prahu, o hrachu, o nukleu); koncovku -i (5., 6.) majú v Lsg. prevzaté neživotné maskulína zakončené na -ál, -ér, -el (napr. o materiáli, v lokáli, v hoteli, v likéri, v ateliéri) a niektoré iné maskulína (v elixíri, v júni, v júli, v apríli). SG N materiál- hotel- hotel- materiał- G materiál-u hotel-a hotel-u materiał-u D materiál-u hotel-u hotel-owi materiał-owi A A = N A = N A = N A = N V V = N! V = N! hotel-u! material-e! L (o) materiál-i hotel-i hotel-u material-e I materiál-om hotel-om hotel-em materiał-em N materiál-y hotel-y Kapušan-y hotel-e materiał-y G materiál-ov hotel-ov Kapušian-, Karpát- hotel-i materiał-ów D materiál-om hotel-om Kapušan-om hotel-om materiał-om A A = N A = N A = N A = N A = N V V = N! V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) materiál-och hotel-och Kapušan-och hotel-ach materiał-ach I materiál-mi hotel-mi Kapušan-mi hotel-ami materiał-ami Podľa vzoru materiál (5.) sa skloňujú prevzaté substantíva, najčastejšie abstraktá, zakončené na: a) -ál: ideál, bengál, plurál, lokál, duál, personál, kapitál, inštrumentál, seriál, memoriál (okrem pedál, sandál); b) -el: apel, barel, duel, pastel, akvarel, model, naturel; c) -ér: malér, hardvér, softvér; materiáliá: bešamel, karamel, flanel, tmel, éter, gél, likér, kondicionér, mohér, polymér; pomenovania priestorov: areál, exteriér, interiér, fotoateliér, ateliér, foyer; cudzie toponymá s relačnou koncovkou - : Münster, Montpellier, Bábel, Brusel, Kessel, Bruntál, Ompitál. Podľa vzoru hotel (6.) sa skloňujú prevzaté konkréta (fotel, tunel, skalpel, cmiter, bestseller, kráter, majer, revolver, bombardér, buldozér, remorkér, adaptér, mixér, klavír, mená mesiacov apríl, jún, júl) s koncovkou -. Ide o cudzie substantíva zakončené na -ér (adaptér, bombardér, buldozér), -er (kontajner, kráter, laser), -el (fotel, hotel, mantinel) bez zánikovej vokalickej alternácie. Nulovú koncovku v Gpl. majú pomerne frekventované pomnožné toponymá (7. Kapušany) zakončené na -any: Piešťany, Drážďany. V poľštine je málo toponým na -any, napr. Klęczany, Święcany koło Jasła, Zagórzany, Podhalany, Pomorzany, porov. aj Mieczkowska, 2003, s Dvojtvary Gsg. -a/-u: bajonet, banán, bazén, biftek, bok, brloh, cimbal, črep, bitúnok, bloček, hrášok, chládoček, majetoček, náhubok, odstrižok, nátrubok, náustok, opasok, podbradok, podpätok, prúžok, smiešok, štítok, štvorlístok, vlások, výhonok, zošit, zátylok, závitok, zovňajšok, zvršok, žliabok; -u/-a: amplión, autobus, autosalón, bambus, časomer, decht, elektromer, encián, forint, hĺbkomer, koeficient, kolt, kombajn, kvocient, lexikón, list, mikrobus, oštep, otáčkomer, plagát, plynomer, prézent, radián, rajón, rýchlomer, sedemhran, silomer, sklep, sklonomer, svetlomer, šilt, štít, teplomer, tlakomer, trojhran, trolejbus, vavrín, vlhkomer, vodomer, vulkán, výškomer, zvukomer, žaket. 111 S t r a n a

8 VI. trieda: zhoda A a N a determinujúca koncovka Npl. -e, v Dsg. je -u, v Lsg. je -i, variantný je Gsg. -a/-u a Ipl. -mi/-ami. SG 8., 8a. 9., 9a. 10. N kľúč-, koniec- žiaľ-, žáner- klucz- koc- G kľúč-a žiaľ-u klucz-a koc-a, plac-u D kľúč-u žiaľ-u klucz-owi koc-owi A A = N A = N A = N A = N V V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) kľúč-i žial-i klucz-u koc-u I kľúč-om žiaľ-om klucz-em koc-em N kľúč-e žial-e Matliar-e klucz-e koc-e G kľúč-ov (dní) žiaľ-ov Matliar- klucz-y, ciern-i koc-ów, plac-ów D kľúč-om žiaľ-om Matliar-om klucz-om koc-om A A = N A = N A = N A = N A = N V V = N! V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) kľúč-och žiaľ-och Matliar-och klucz-ach koc-ach I kľúč-mi, konc-ami žiaľ-mi, žánr-ami Matliar-mi klucz-ami koc-ami Podľa VI. triedy sa skloňujú neživotné maskulína zakončené pred gramatickou koncovkou na tzv. mäkký konsonant (topoľ, kameň, lakeť, tŕň) a niektoré internacionalizmy zakončené na r, l s pohyblivým vokálom (kufor, meter, liter, semester, bicykel), so sufixom -ár (hektár, honorár, oltár, január, február, adresár, herbár, chotár, kalamár, pohár, repertoár, seminár, šlabikár, talár, vejár), -iar (grajciar, kočiar, končiar), -ier (golier, halier, tanier), -ál (len dve: pedál, sandál), -er (liter, meter, bunker, cviker, december, november, október, pulóver, register, semester, september, sveter). Obsahujú morfému s pohyblivým vokálom e (-ec/ -c, -iec/-c: tanec, čepiec, veniec; -er/-r: september, október, liter, meter, kaliber, manéver, amfiteáter, alabaster; -eľ/-ľ: hobeľ, šmirgeľ, cumeľ; -eň/-ň: oheň, peceň, ražeň, rezeň; -el/-l: bicykel, fascikel; -eť/-ť: kýpeť), vokálom o (-or/-r: šiator, kufor). V slovenčine sa prevzaté substantíva zakončené na r, l skloňujú podľa vzorov V. aj VI. triedy. V Gsg. a Ipl. majú maskulína VI. triedy okrem primárnych koncoviek Gsg. -a, Ipl. -mi sekundárne koncovky: koncovku -u majú v Gsg. nepočítateľné materiáliá (čaju) a abstraktá (žiaľu, žánru); koncovka -ami je v Ipl. substantív pri zánikovej alternácii (lakeť), hlavne však v zakončeniach na -iec, -or, -el, -er (koniec koncami, kufor kuframi, bicykel bicyklami, žáner žánrami). V slovenčine sú v Gsg. aj dvojtvary (hangára/-u, repertoára/-u). Nulovú koncovku v Gpl. majú nefrekventované pomnožné toponymá (10.) zakončené na -áre: Tatranské Matliare, Dechtáre. Zriedkavé sú neživotné substantíva s adjektívnou formou a adjektívnym skloňovaním (11.), napr. štíty: Slavkovský alebo Jahňací. Distribúcia koncoviek -mi/-ami v Ipl. má rovnaké podmienky pre vzory maskulín v I., IV., V. a VI. triede. Pre koncovku -mi je relevantný nepohyblivý vokál a jeden konsonant C (okrem m), kombinácie sonóry a iného konsonantu CsC (okrem mc, napr. mužmi, pánmi, rektormi, zlodejmi, lordmi, študentmi), skupiny: st, št, zd, žd, žď, kt, pt, sk, sg, bt, x (ks), napr. vierozvestmi, prepoštmi, architektmi, adeptmi, objektmi, sufixmi. Pre koncovku -ami je relevantný pohyblivý vokál pred jednou spoluhláskou V/ C (otcami, svedkami), konsonant m (otčimami, ekonómami), kombinácie mc (vampami), CsCs (klaunami), CCC (borščami) a Nsg. -o (dedami, géniami). 112 S t r a n a

9 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami Deklinačné vzory feminín v slovenčine Feminína s koncovkou -a Feminína Nsg. -a - -á VII. tr. VIII. tr. IX. tr. X. tr. XI. tr. ADJ 3 Npl Gsg. -y -e -i -e Gpl. - -í -í - - -ých Dpl. -ám (-am) -ám -iam (-am) -iam (-am) -iam (-am) 1. 1a a. 5. 5a a Vzory a podvzory: 1. žena, 1a. hviezda, 2. idea, 3. situácia, 4. pracovňa, 4a. dielňa, 5. ulica, 5a. práca, 6. možnosť, 7. dlaň, 7a. pieseň, 8. gazdiná, 9. hlavná (9a. triedna, 9b. vedúca). VII. trieda: determinujúca koncovka Nsg. -a, Dsg. = Lsg.; Gsg = Npl. -y, Gpl. - /-í, variantné koncovky sú v Dpl. a Lpl. SG 1., 1a 2. N žen-a ide-a kobiet-a statu-a ide-a G žen-y ide-y kobiet-y, matk-i statu-y/i ide-i D žen-e, matk-e ide-i kobieci-e, matc-e statu-i ide-i A žen-u ide-u kobiet-ę statu-ę ide-ę V V = N! V = N! kobiet-o! statu-o! ide-o! L (o) žen-e, matk-e ide-i kobieci-e, matc-e statu-i ide-i I žen-ou ide-ou kobiet-ą statu-ą ide-ą N žen-y ide-y kobiety, ręce statu-y ide-e G žien-, matiek- ide-í kobiet-, rąk-, matek- statu-i ide-i D žen-ám, hviezd-am ide-ám kobiet-om statu-om ide-om A A = N A = N A = N A = N A = N V V = N! V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) žen-ách, hviezd-ach ide-ách kobietach statu-ach ide-ach I žen-ami ide-ami kobiet-ami statu-ami ide-ami Podľa VII. triedy sa skloňujú feminína, ktoré majú pred koncovkou -a konsonant pravopisne tvrdý (napr. voda, fakulta) alebo obojaký (napr. ryba, syntéza). V Gsg. majú koncovku - y, delia sa na vzory podľa Gpl.: 1. žena (žien- ), 2. idea (ide-í, orchide-í, kame-í). V Lsg., Dsg. a Lpl. majú niektoré substantíva variantné koncovky: zriedkavú koncovku -i majú v Dsg. a Lsg. feminína zakončené na -ea (idea idei, vinei, orchidei, Andrei); sekundárne koncovky -am, -ach majú v Dpl. a Lpl. feminína s tvrdým tvarotvorným základom po dlhej slabike (otázka otázkam, otázkach). Variantnosť gramatických koncoviek v Dpl., Lpl. pri všetkých 113 S t r a n a

10 feminínach v slovenčine spôsobuje neutralizácia kvantity (tzv. rytmický zákon): ženám, kráskam, uliciam, hrádzam. V Gpl. niektorých feminín je vkladné -ie-, -o-, -e- (napr. sestra sestier, učiteľka učiteliek, hra hier; otázka otázok, vojna vojen). VIII. trieda: determinujúca koncovka Nsg. -a, Gsg. -e, Dsg. = Lsg.; Npl. -e, Gpl. -í/-, variantné koncovky sú v Dpl. a Lpl. V poľštine je v Gsg. -i/-y ako v Dsg. a Lsg. SG 3. 4., 4a. 5., 5a. N situáci-a, harpy-a pracovň-a, dielň-a ulic-a, prác-a sytuacj-a pracowni-a G situáci-e pracovn-e, Son-e ulic-e sytuacj-i pracown-i D situáci-i pracovn-i ulic-i sytuacj-i pracown-i A situáci-u pracovň-u ulic-u sytuacj-ę pracowni-ę V V = N! V = N! V = N! sytuacj-o! pracowni-o! L (o) situáci-i pracovn-i ulic-i sytuacj-i pracown-i I situáci-ou pracovň-ou ulic-ou sytuacj-ą pracowni-ą N situáci-e pracovn-e ulic-e sytuacj-e pracowni-e G situáci-í pracovn-í, dieln-í ulíc- sytuacj-i pracown-i D situáci-ám pracovn-iam, dielň-am ulic-iam, prác-am sytuacj-om pracowni-om A A = N A = N A = N A = N A = N V V = N! V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) situáci-ách pracovn-iach, dielň-ach ulic-iach, prác-ach sytuacj-ach pracowni-ach I situáci-ami pracovň-ami ulic-ami sytuacj-ami pracowni-ami Podľa vzorov VIII. triedy sa skloňujú feminína, ktoré majú pred koncovkou -a konsonant pravopisne mäkký alebo v internacionalizmoch zakončenie na -ia (-ya), napr. kolegyňa, tradícia, koža, Táňa, Dáša, Soňa, Naďa, Broňa, gejša, demokracia, harpya. V G, D a Lpl. majú substantíva VIII. triedy variantné koncovky: koncovku -í majú v Gpl. feminína zakončené na -ňa, -ia (pracovňa pracovní, situácia situácií); koncovky -ám, -ách majú v Dpl. a Lpl. prevzaté feminína zakončené na -ia (situácia situáciách); koncovky -iam, -iach majú v Dpl. a Lpl. domáce feminína s mäkkým tvarotvorným základom po krátkej slabike (uliciam, uliciach); koncovky -am, -ach majú v Dpl. a Lpl. feminína po dlhej slabike (dielňa dielňam, dielňach) Feminína s nulovou koncovkou v Nsg. SG 6. 7., 7a. N možnosť- dlaň- możność- dłoń- G možnost-i, myš-i dlan-e możnośc-i, mysz-y dłon-i, noc-y D možnost-i dlan-i możnośc-i, mysz-y dłon-i, noc-y A možnosť- dlaň- A = N A= N V V = N! V = N! możnośc-i! dłon-i!, noc-y! L (o) možnost-i dlan-i możnośc-i, mysz-y dłon-i, noc-y I možnosť-ou dlaň-ou możności-ą dłoni-ą N možnost-i dlan-e możnośc-i, mysz-y dłoni-e, noc-e G možnost-í dlan-í, piesn-í możnośc-i, mysz-y dłon-i, noc-y D možnost-iam dlan-iam, piesň-am możności-om dłoni-om A A = N A = N A = N A = N V V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) možnost-iach dlan-iach, piesň-ach możności-ach dłoni-ach I možnosť-ami dlaň-ami możności-ami dłoni-ami 114 S t r a n a

11 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami IX. trieda: determinujúca nulová koncovka Nsg. a koncovka Npl. -i. Podľa vzorov IX. triedy sa skloňujú feminína zakončené na nulovú koncovku -, pred ktorou je tzv. mäkký konsonant, v Gsg. majú koncovku -i; sú to feminína s jedným vzorom možnosť (6.), napr. vlastnosť, spoločnosť, milosť. K tomuto vzoru, ktorý je bez variantných koncoviek, sa radia predovšetkým abstraktá so sufixmi -osť/-esť (napr. rýchlosť, bolesť, vlastnosť, spoločnosť, milosť) a substantíva reč a vec, myš, soľ. X. trieda: determinujúca nulová koncovka Nsg. a koncovka Npl. -e, variantné koncovky sú v Dpl. a Lpl. V X. triede majú v Gsg. koncovku -e väčšinou konkréta, napr. sieň, pláň, manéž, garáž, stupaj, šľapaj, koľaj, kročaj, výzbroj, zbroj, trofej, livrej, húšť, púšť, spúšť, sieť, cukráreň, kaviareň, alebo nepravé abstraktá pieseň, báseň, kázeň, priazeň, bázeň, vášeň, tieseň, báj, esej, obyčaj, nádej, partaj, stáž, púť, zriedkavo pravé abstraktá montáž, koláž, prestíž, níž, tíš, súš, výš, spúšť. Vzor dlaň (7.) sa líši od vzoru ulica iba v tvaroch nominatívu a akuzatívu singuláru; v Gpl. majú nevariantnú koncovku (-í), napr. tyč, koľaj, tvár, krádež, pieseň, cukráreň, kaviareň, posteľ. V Dpl. a Lpl. majú niektoré substantíva zaraďované k vzoru dlaň variantné koncovky: koncovky -iam, -iach majú v Dpl. a Lpl. feminína po krátkej slabike (dlaniam, dlaniach); koncovky -am, -ach majú v Dpl. a Lpl. feminína po dlhej slabike (pieseň piesňam, piesňach) Feminína s koncovkou -á, -i v Nsg. XI. trieda: determinujúca koncovka Nsg. -á, Gsg. -ej. SG 8. 8a. 9., 9a. N gazdin-á pan-i hlavn-á, triedn-a, vedúc-a gospodyn-i pan-i G gazdin-ej pan-ej hlavn-ej gospodyn-i pan-i D gazdin-ej pan-ej hlavn-ej gospodyn-i pan-i A gazdin-ú pan-iu hlavn-ú, triedn-u, vedúc-u gospodyni-ę pani-ą V V = N! V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) gazdin-ej pan-ej hlavn-ej gospodyn-i pan-i I gazdin-ou paň-ou hlavn-ou gospodyni- ą pani-ą N gazdin-é pan-ie hlavn-é, triedn-e, vedúc-e gospodyni-e pani-e G gazdín-, pan-í hlavn-ých, triedn-ych, vedúc-ich gospodyń- pań- princezien- D gazdin-ám pan-iam hlavn-ým, triedn-ym, vedúc-im gospodyni-om pani-om A A = N A = N A = N A = N A = N V V = N! V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) gazdin-ách pan-iach hlavn-ých, triedn-ych, vedúc-ich gospodyni-ach pani-ach I gazdin-ami pan-iami hlavn-ými, triedn-ymi, vedúc-imi gospodyni-ami pani-ami Podľa XI. triedy s jedným vzorom gazdiná (8.) sa skloňuje 11 feminín zakončených na koncovku -á (šľachtičná, kňažná, kráľovná, cárovná, cisárovná, princezná, ujčiná, švagriná, testiná, stryná), v singulári a v Npl. a Apl. majú adjektívne koncovky vzoru pekný, v Gpl., Dpl., Lpl., Ipl. sa skloňujú ako vzor žena. Osobitný prípad predstavuje syntakticky podmienená distribúcia tvarov pri substantíve pani, ktoré má vlastné skloňovanie v samostatnej pozícii (od mladej panej) a neflektívne je v atributívnej pozícii (k pani doktorke, o pani Novákovej, pani učiteľky). Adjektiválne feminína (9.). Frekventované sú substantíva s adjektívnou formou, ktoré majú adjektívne skloňovanie, a všetky feminatívne priezviská: triedna, vedúca, chyžná; Nováková, Jesenská, Čierna. 115 S t r a n a

12 5.2.3 Komentár k slovenskej deklinácii feminín Tvorenie Gpl. pri feminínach VII. triedy: Zakončenie v Gpl. Alternácie Príklady VC- V/V žien, kníh, plôch, vrán, rúk, piat, spŕch, sĺz V úloh, epoch, paralel, obhajob, budov V/V (CsC) (CC sk, st, št, zd, žd ct, pt, kt, ps) bômb, búnd, lámp, pást, pôšt, úct, elíps, búks, siekt Gpl. VCC(C)- /V (C-C = ie, o (á, ô)) (CCs) piatačiek, prváčok (slivák, kvapôk) hier, výziev/výzev V-í ideí, vineí, orchideí Kvantitatívna alternácia V/V : Pred nulovou koncovkou v Gpl. sa predlžujú vokály, ak je pred ňou jeden konsonant (univerzita, škola, medzera, ryba, vrana, koza, podpora, sloboda, mrcha, sprcha, blcha) alebo kombinácia konsonantov s prvou sonórou CsC (bomba bômb, krivda, fakulta, fajta, flauta, pauza, fešanda, limba, plomba, miliarda, petarda, garda, haraburda, nymfa, harfa, archa, ťarcha, salva) okrem substantíva karta (kariet/karát), banka (bánk/baniek) alebo okrem kombinácie Cs + konsonant s: seansa, fajansa, nuansa seansí/seáns. Bez vkladného vokálu sa tvorí Gpl. aj pri substantívach s konsonantickými skupinami zd, žd, st, št, ct, pt, kt, ks, ps (jazda jázd, brzda, vražda, kasta, bašta, pošta, pocta, čapta, sekta, buksa, elipsa, klipsa). Pri domácich a frekventovaných prevzatých slovách dochádza pred nulovou koncovkou k vokalickej kvantitatívnej alternácii: e/ie (žena, nevera), o/ô (stopa, plocha, doba, sirota, osoba, žaloba, novota, noha, dobrota, bomba, škoda, macocha, sloboda), i/í (krivda, novina, lexika, kniha, hodina, chyba, ryba), a/á (vrana, lampa), a/ia (čata, zľava, žaba), u/ú (ruka, formula, ampula, bunda, nula, žula), ä/ia (päta), r/ŕ (obrva, sprcha, srna), l/ĺ (vlna, slza, blcha). K alternácii nedochádza: a) ak je vokál v slabike za dlhou slabikou alebo ak je v koreni slova dlhý vokál: úloha, výšina, nížina, záhrada, diaľava, úroda, Pieniny; bieda, vláda, brána, planéta, perióda, sála, tribúna, váza, úcta, hviezda, rímsa; b) v rámci sufixov -úra: kultúra, literatúra, fraktúra, manikúra, pedikúra, fraktúra; -áda: čokoláda, barikáda; -itída: artritída; -óza: psychóza; c) pri internacionalizmoch s vokálmi o, e; príčinou nealternovania je oslabenie dvojice e/é, o/ó v alternačnom systéme slovenčiny (kapitola, metafora, epanastrofa, joga, droga, sy- 116 S t r a n a

13 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami nekdocha, epocha, artičoka, revolta, eskorta, sorta, kokakola); okrem zdomácnených a frekventovaných feminín (legenda legiend, omeleta omeliet, etiketa etikiet). V domácich slovách sa tiež z fónických príčin nerealizuje alternácia, ktorej výsledkom by bolo spojenie ôv, vô, jô (budova, vdova, obnova). Vzniková alternácia /V: Vkladný vokál majú v Gpl. feminína zakončené na dva konsonanty, medzi ktorými je morfémová hranica C-C (učiteľ-ka), napr. mamička, farbička, výnimka, jamka, skrinka, slivka, hádanka, bodka, výučba, prosba, služba. Vkladný diftong ie majú aj všetky feminína so zakončením na kombináciu s poslednou nemäkkou sonórnou spoluhláskou CCs (katedra katedier, tehla, perla, ihla, metla, hra, syntagma, krčma, zebra, libra, kobra, cifra, šifra, prehra, hra; jazva, podošva, rakva, buľva, odozva, čižma, tepna, almužna, sosna), ďalej typ s dvoma sonórami CsCs (palma, hymna, panna, panva, forma, larva, hrivna, lucerna, Anna, firma, barla, berla) okrem kombinácie lv, rv (salva, rezerva, konzerva). Vkladný diftong majú tiež kombinácie s tromi konsonantmi CCC a skupinou cht: mzda miezd, hmla, sestra, vrstva; buchta. Vkladný vokál o, resp. e v Gpl. majú feminína s dlhou slabikou zakončené na dva konsonanty, medzi ktorými je morfémová hranica C-C (nôžka, rúčka, kráska, túžba, hádka, schôdzka, hĺbka), v rámci sufixov -níč-k-a (následníčka), -áč-k-a (druháčka), -iač-k-a (sedliačka), -ún-k-a (pestúnka), -ár-k-a (kuchárka), -iar-k-a (maliarka), -ér-k-a (šoférka), -át-k-a (hlavátka), -áv-k-a (nadávka), -ôč:k-a (guľôčka), -ien:k-a (myšlienka), -ín:k-a (mandarínka). Pri substantívach výzva, výhra sa prejavuje vplyv existencie typov prehra, dohra, predohra na vznik dvojtvarov výzev/výziev, výher/výhier. Pri kombinácii j + C (fajka) je v Gpl. vkladný vokál o (e), lebo konsonant j vylučuje kombináciu s diftongom ie. Tvorenie Gpl. pri feminínach VIII. triedy: Zakončečnie v Gpl. Alternácie Príklady V/V ulíc, papúč, Košíc, krivúľ ic/uc (ec/ac)- V chvíľ, míľ C-í duší, medzí, ruží Gpl. CC -oviec- CC(Cs)-í Michaloviec, oviec pracovní, učební, šancí, mandlí V-í situácií, harpyí Gpl. s nulovou koncovkou majú substantíva s krátkou slabikou pred koncovkou -a a kombináciou ic (abatyša, koľajnica, diviačica, dyňa, sviňa, sudkyňa, svätyňa, sprievodkyňa, športovkyňa, väzenkyňa), s kombináciou uc (tabuľa, fazuľa, papuča, onuca), menej s inými kombináciami (fľaša, čaša, nedeľa, košeľa) a s topoformantom -ovce. Pred nulovou koncovkou dochádza k alternáciám i/í (kytica), u/ú (machuľa), a/ia (čaša), e/ie (nedeľa), r/ŕ (paprča). 117 S t r a n a

14 V Gpl. niektorých feminín je vkladné -ie- (napr. ovca oviec a všetky toponymá typu Michalovce Michaloviec). Všetky ostatné feminína tejto triedy tvoria Gpl. pomocou kontrakčnej vždy dlhej koncovky -í. Nesklonné feminína sú osobné s nulovou koncovkou Rút, Ráchel, Miriam, Edit, Ester, resp. s netypickým zakončením: lady, whisky, Figuli, Bátory Deklinačné vzory neutier v slovenčine Neutrá XII. tr. XIII. tr. XIV. tr. XV. tr. XVI. tr. ADJ 4 Nsg. -o (-um, -on) -e -ie -a -e -é -e Lsg. -e -u Gpl. - -í Npl. -á (-a) -á (-a) -ia (-a) -atá/-ence (-atá) Vzory 1. 1a. 2. 2a a a Vzory a podvzory: 1. mesto, 1a. hospodárstvo, 2. jablko, 2a. jabĺčko, 3. rádio, 4. srdce, 4a. líce, 5. stretnutie, 6. dievča, 6a. zviera, 7. adjektivále, 8. školné (8a. Strážske) Komentár k deklinácii neutier Slovenské neutrá sa v singulári skloňujú ako maskulína, v pluráli ako feminína (Gpl., Dpl., Lpl., Ipl.). XII. trieda: determinujúca koncovka Nsg. -o, v Npl., Dpl. a Lpl. sú variantné koncovky (á/a). SG 1., 1a 2., 2a. 3. N mest-o jablk-o rádi-o miast-o ech-o ramen-o jabĺčk-o gymnázi-um G mest-a jablk-a rádi-a, gymnázi-a miast-a ech-a D mest-u jablk-u rádi-u, gymnázi-u miast-u ech-u A A = N A = N A = N A = N A = N V V = N! V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) mest-e jablk-u rádi-u, gymnázi-u mieści-e ech-u I mest-om jablk-om rádi-om, gymnázi-om miast-em ech-em N mest-á, miest-a jablk-á, jabĺčk-a, uš-i rádi-á miast-a ech-a G miest- jabĺk-, uš-í rádi-í miast- ech- D mest-ám, miest-am jablk-ám, jabĺčk-am rádi-ám miast-om ech-om A A = N A = N A = N A = N A = N V V = N! V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) mest-ách, miest-ach jablk-ách, jabĺčk-ach rádi-ách miast-ach ech-ach I mest-ami jablk-ami rádi-ami miast-ami ech-ami 118 S t r a n a

15 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami Podľa XII. triedy sa skloňujú neutrá zakončené na koncovky -o, -um, -on, pred ktorými je tzv. nie mäkký konsonant alebo vokál (mesto, kritérium, epiteton, slnko, slovo, kino, pravidlo, remeslo). V Lsg. a v Npl., Dpl. a Lpl. majú substantíva zaraďované k vzoru mesto (1.) variantné koncovky: koncovka -e je v Lsg. primárna (napr. o meste, v kine); koncovka -u býva v Lsg. po k, g, h, ch a po vokáloch, porov. vzor jablko (2.), napr. Slovensko na Slovensku, tango pri tangu, ticho v tichu, rádio v rádiu, múzeum v múzeu; brucho, indigo, jablko, panoptikum, antibiotikum, etnikum, letisko, slnko, manko, mango, embargo. v Gpl. je -, ktorá spôsobuje kvantitatívnu alternáciu (miest, kín, sĺnk); koncovku -í majú v Gpl. neutrá s tvarotvorným základom zakončeným na vokál i (prípadne grafému y), a, u, e (rádio, trio, gymnázium, kolégium, kritérium, akvárium, štúdium, štúdio, ganglion, embryo, portfólio, kakao, duo, vákuum, stereo, video, múzeum, mauzóleum, rodeo); v Npl., Dpl. a Lpl. sú po krátkej slabike koncovky -á, -ám, -ách (mestá, mestám, mestách); v Npl., Dpl. a Lpl. sú po dlhej slabike koncovky -a, -am, -ach (miesta, miestam, miestach). Bez vkladného vokálu sa tvorí Gpl., ak je pred GM jeden konsonant C (leto, telo, tkanivo, dielo, fórum, ráno, víno, sólo, tágo, brucho, indigo, jablko, panoptikum, antibiotikum, etnikum), dva konsonanty st a CsC bez morfémovej hranice (gesto, cesto, salto, konto, memorandum, tempo, hniezdo, ústa, slnko, tango, manko, mango, embargo), sk (letisko) okrem kombinácie s druhou sonórou CCs, CsCs (dno, beľmo). Pri domácich a frekventovaných prevzatých neutrách dochádza pred nulovou koncovkou k vokalickej kvantitatívnej alternácii e/ie (mesto, čelo, jazero), o/ô (kolo, oko), i/í (žito, pivo, kopyto, koryto), a/á (lano, laso, auto), u/ú (gusto, curiculum, zaucho), ä/ia (hovädo, mäso), r/ŕ (zrno), l/ĺ (slnko). K alternácii nedochádza, ak je vokál v slabike za dlhou slabikou (písmeno, zámeno, liečivo, hniezdo, ústa, rúcho) a ani pri internacionalizmoch s vokálmi o, e. Príčinou je oslabenie dvojice e/é, o/ó v alternačnom systéme (asyndeton, eso, lego, echo, gesto, leporelo, tempo, depo, sombrero, espreso, preso, terceto, kvinteto, kvarteto, sexteto, dueto, geto, percento, memento, intermezzo, kimono, motto, korzo, konto, porto, rizoto, torzo, logo). V domácich slovách je tiež z fónických príčin oslabená alternácia, ktorej výsledkom by bolo spojenie ôv, vô, ôj, jô (slovo). Vkladný diftong ie v Gpl. majú neutrá zakončené na dva konsonanty, medzi ktorými je morfémová hranica C-C (peklo, svetlo, dievčatko, bruško, plátno), resp. kombinácia s poslednou sonórnou spoluhláskou CCs mydlo mydiel (alegro, metro, ďasno, radlo) alebo dvoma sonórami CsCs (temno, volvo, porno, terno) a kombinácie CCC (sklo, centrum, roľníctvo). Tvorenie Gpl. vkladným diftongom ie je pravidelným narušením neutralizácie kvantity, ak je predchádzajúca samohláska dlhá pri substantívach typu sklenárstvo, napr. hospodárstvo, mäsiarstvo, nožiarstvo. Vkladný vokál á má substantívum jedlo (ako variant), vkladný vokál o majú substantíva po dlhej slabike koliesko, želiezko, lýtko, slovíčko, zrniečko, mydielko, vedierko, rebierko, čielko. XIII. trieda: determinujúca koncovka Nsg. -e, v Npl., Dpl. a Lpl. sú pri vzore srdce variantné koncovky (srdcia, ale líca, srdciam, ale lícam, srdciach, ale lícach). Podľa neproduktívnej XIII. triedy (4., 4a.) sa skloňujú neutrá zakončené na koncovku -e, pred ktorou je tzv. mäkký konsonant (slnce, pole). V Gpl. je väčšina substantív bez koncovky (napr. srdce sŕdc), substantíva more, pole majú -í; neutrum vajce sa skloňuje ako srdce, len v Gpl. má tvar vajec. V Npl., Dpl. a Lpl. majú substantíva zaraďované k vzoru srdce variantné koncovky: 119 S t r a n a

16 po krátkej slabike -ia, -iam, -iach (vajcia, vajciam, vajciach); po dlhej slabike -a, -am, -ach (pomnožné substantíva pľúca, pľúcam, pľúcach; deminutíva typu skielce). SG 4., 4a 5. N srdc-e, líc-e stretnut-ie serc-e, pol-e narzędzi-e náradie G srdc-a stretnut-ia serc-a narzędzi-a D srdc-u stretnut-iu serc-u narzędzi-u A A = N A = N A = N A = N V V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) srdc-i stretnut-í serdc-u narzędzi-u I srdc-om stretnut-ím serc-em narzędzi-em N srdc-ia, pľúc-a stretnut-ia serc-a narzędzi-a G sŕdc-, pol-í stretnut-í serc-, pól-, spotkań- narzędz-i D srdc-iam, pľúc-am stretnut-iam serc-om narzędzi-om A A = N A = N A = N A = N V V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) srdc-iach, pľúc-ach stretnut-iach serc-ach narzędzi-ach I srdc-ami stretnut-iami serc-ami narzędzi-ami XIV. trieda: determinujúca koncovka Nsg. -ie. Podľa veľmi frekventovanej XIV. triedy s jediným vzorom stretnutie (5.) sa skloňujú neutrá zakončené na koncovku -ie (napr. písanie, pitie, námestie, Pohronie), všetky koncovky sú dlhé a nepodliehajú rytmickému zákonu (prútie, skálie, Porýnie, Porúrie); porov. odlišné skloňovanie v slovenčine more zámorie a rovnaké skloňovanie v poľštine morze pomorze. XV. trieda: determinujúca koncovka Nsg. -a/ä: SG 6a. 6. N zvier-a, brem-ä (arch.) dievč-a rami-ę dziewcz-ę G zvier-ať:a, brem:en-a dievč-ať:a rami-eni:a dziewcz-ęci:a D zvier-ať:u dievč-ať:u rami-eni:u dziewcz-ęci:u A A = N A = N A = N A = N V V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) zvier-at:i dievč-at:i rami-eni:u dziewcz-ęci:u I zvier-ať:om dievč-ať:om rami-eni:em dziewcz-ęci:em N zvier-at:á dievč-at:á dievč-enc:e, teľ-c:e rami-on:a dziewcz-ęt:a G zvier-at: dievč-at: dievč-eniec:, tel-iec: rami-on: dziewcz-ąt: D zvier-at:ám dievč-at:ám dievč-enc:om rami-on:om dziewcz-ęt:om A A = N A = N A = N A = N A = N V V = N! V = N! V = N! V = N! V = N! L (o) zvier-at:ách dievč-at:ách dievč-enc:och rami-on:ach dziewcz-ęt:ach I zvier-at:ami dievč-at:ami dievč-enc:ami rami-on:ami dziewcz-ęt:ami Podľa XV. triedy (6., 6a.) sa skloňujú hlavne mená mláďat zakončené na koncovku -a, -ä (napr. teľa, holúbä, žriebä) a niektoré ďalšie neutrá (napr. zviera). V pluráli majú niektoré substantíva (zvyčajne frekventované pomenovania zvierat) dvojtvar -atá/-ence (napr. vtáča, húsa), niektoré len príznakový tvar -ence (kurence, deťúrence) alebo len neutrálny tvar -atá (napr. zviera, žriebä, kurča). XVI. trieda: determinujúcou koncovkou vzoru adjektivále (7.) v celom neflektívnom singulári je koncovka -e, v pluráli sú koncovky ako pri vzore rádio: numerále numeráliá, kardinále kardináliá, plurále tantum pluráliá tantum, singuláre singuláriá. 120 S t r a n a

17 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami SG a. N adjektivále školn-é Strážsk-e muzeum czesn-e G adjektivále školn-ého Strážsk-eho muzeum czesn-ego D adjektivále školn-ému Strážsk-emu muzeum czesn-emu A adjektivále A = G A = G muzeum A = G V adjektivále V = N! V = N! muzeum V = N! L (o) adjektivále školn-om Strážsk-om muzeum czesn-ym I adjektivále školn-ým Strážsk-ym muzeum czesn-ym N adjektiváli-á muze-a G adjektiváli-í muze-ów D adjektiváli-ám muze-om A A = N A = N V V = N! V = N! L (o) adjektiváli-ách muze-ach I adjektiváli-ami muze-ami Adjektívne skloňovanie majú toponymá Strážske, Humenné (mestá na východnom Slovensku) a niektoré apelatíva: vreckové (kieszonkowe), prepitné, obslužné, poštovné, školné (czesne). Ak substantíva oko, ucho označujú časti tela, majú v tvaroch plurálu popri plurálových aj pôvodne duálové tvary (v tabuľke sú zvýraznené). V tvaroch singuláru majú pravidelné skloňovanie podľa vzoru jablko (2). Ak substantíva oko, ucho neoznačujú časti tela, skloňujú sa podľa vzoru jablko aj v pluráli (napr. oká na polievke): N oč-i ok-á uš-i ocz-y ok-a G oč-í/oč-ú* ôk- uš-í/uš-ú* ocz-u/ócz** ok- D oč-iam ok-ám uš-iam ocz-om ok-om A oč-i ok-á uš-i ocz-y ok-a L (o) oč-iach ok-ách uš-iach ocz-ach ok-ach I oč-ami/oč-ima*** ok-ami uš-ami ocz-ami/ocz-yma** ok-ami * archaické, ** zriedkavé, *** nárečové 5.3 DEKLINAČNÝ SYSTÉM POĽŠTINY A POROVNANIE ROZDIELOV SO SLOVENČINOU Deklinačné vzory maskulín v poľštine Životné osobné maskulína I. trieda: zhoda A a G, determinujúca koncovka Gsg. -a; diferencujúce koncovky Npl. -i -y, -owie, -e; Lsg. -e -u, Gpl. -ów, -i -y, -. V Dsg. osobných maskulín je pri vzoroch podobne ako v slovenčine koncovka -owi (studentowi, mnichowi, biologowi, maestrowi) okrem substantív pan, ojciec, brat, ksiądz, chłop, chłopiec, Bóg (panu, ojcu, bratu, księdzu, chłopu, chłopcu, Bogu). Vo Vsg. pri maskulínach s tvrdým zakončením tvarotvorného základu je koncovka -e vyvolávajúca alternácie t/ć, n/ń, d/dź atď. (studencie!, panie!), koncovka -u je po velárach (Polaku!, mnichu!, biologu!) a po mäkkých konsonantoch, okrem zakončenia na sufix -ec (uczeń uczniu!, rycerz rycerzu!, ale głupiec głupcze!, ojciec ojcze!). Niektoré substantíva majú variantné koncovky (człowiek człowiecze!/człowieku!, Kozak Kozacze!/Kozaku! atď.). V Lsg. je koncovka -e vyvolávajúca alternácie t/ć, d/dź, n/ń, r/rz, p/p atď. (o studencie, lordzie, warszawianinie, aktorze, chłopie), po velárach (o Polaku, mnichu, biologu) a po mäkkých konsonan- 121 S t r a n a

18 toch (o sportowcu, chłopcu) je koncovka -u (koncovku -u v Lsg. majú aj maskulína pan, syn). V slovenčine je pri životných maskulínach najfrekventovanejšia v Npl. koncovka -i, v poľštine koncovka -owie, porov. Mieczkowska, 2003, s. 69. akuzatív genitív I. tr. II. tr. III. tr. Gsg. -a -y -i -ego Npl. -i -y -owie -e -i -y -owie -owie -i Lsg. -e -u -e -u -e -y -e -y Gpl. -ów -i -y Vzory a podvzory: 1. student, 2. mnich, 3. generał, 4. świadek, 5. królewicz, 6. stolarz, 7. warszawianin, 8. kolega, 9. radca, 10. starosta, 11. doża, 12. Linde, 13. uczony. Koncovka Npl. -i -y (vzory I. triedy student a mnich): POĽŠTINA SLOVENČINA SG N student- mnich- študent- (mních- ) G student-a mnich-a študent-a D student-owi (chłop-u) mnich-owi študent-ovi A A = G A = G A = G V studenci-e! mnich-u! (głupcz-e!) V = N! L (o) o studenci-e mnich-u študent-ovi I student-em mnich-em študent-om N studenc-i (rektorz-y) mnis-i (sportowc-y, Polac-y, biolodz-y) G student-ów mnich-ów študent-ov D student-om mnich-om študent-om A A = G A = G A = G V V = N! V = N! V = N! L (o) student-ach mnich-ach študent-och I student-ami mnich-ami študent-mi študent-i (rektor-i; mnís-i, Poliac-i, biológ-ovia) Podľa vzoru student (1.) sa skloňujú napr.: Francuz, kat, łotr, doktor, biskup, błazen, sąsiad, chłop. Podľa vzoru mnich (2.) sa skloňujú maskulína zakončené na veláru, ktoré majú v Lsg. a Vsg. koncovku -u (technik, biolog, Polak, anestezjolog), resp. maskulína zakončené na c (chłopiec, sportowiec, malec, młodzieniec, kupiec, mędrzec, starzec, szewc, jeździec). Maskulína zakončené na -c majú v Lsg. podobne ako maskulína zakončené na veláru koncovku -u 122 S t r a n a

19 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami (o sportowcu, chłopcu, szewcu, mędrcu), ale vo Vsg. majú koncovku -e spôsobujúcu alternácie c/cz (zastar. chłopcze!, mędrcze!). Koncovka Npl. -owie (vzory I. triedy generał a świadek): Okrem koncovky -i ( -y) je v Npl. I. triedy koncovka -owie. Koncovku -owie majú maskulína zakončené v Nsg. na -o, napr. tato, maestro, Jaśko, Jagiełło, maskulína s príznakom honoru a so základom zakončeným na tvrdý konsonant, napr. pan, mąż, ojciec, król, graf (gróf). POĽŠTINA SLOVENČINA SG N generał- świadek- (Jaśk-o, wujci-o) generál- (svedok- ) G generał-a świadk-a generál-a D generał-owi (pan-u, ojc-u) świadk-owi (Bog-u) generál-ovi (pán-ovi, otc-ovi; Boh-u) A A = G A = G A = G V general-e! świadk-u! (Boż-e!) V = N! L (o) general-e (pan-u, ojc-u) świadk-u (maestrz-e) generál-ovi (pán-ovi, otc-ovi) I generał-em świadki-em generál-om N generał-owie świadk-owie generál-i (svedk-ovia) G generał-ów świadk-ów generál-ov D generał-om świadk-om generál-om A A = G A = G A = G V V = N! V = N! V = N! L (o) generał-ach świadk-ach generál-och I generał-ami świadk-ami generál-mi Podľa vzoru generał (3.) sa skloňujú napr. maskulína: kapitan, filozof, admirał, poseł, bard, szwagier. Niektoré maskulína majú dvojtvary v Npl., napr. majstrowie/majstrzy; dziadowie/hovor. pejor. dziady; bardowie/bardy. V Lsg. a Vsg. majú maskulína vzoru generał koncovku -e vyvolávajúcu alternácie (majstrze, bibliografie). Špecifikom sú maskulína ojciec a pan, ktoré majú v Dsg. aj v Lsg. koncovku -u, hoci nie sú zakončené na veláru ani na palatalizovaný konsonant. Podľa vzoru świadek (4.) sa skloňujú maskulína zakončené na veláru (potomek, skoczek, Bóg, wróg, mag) alebo na -o (wujcio, Zbyszko), ale aj maskulína so zakončením tvarotvorného základu na mäkké a historicky mäkké konsonanty (napr. stryj, król, paź). V Lsg. a Vsg. majú koncovku -u (okrem Bóg s Vsg. -e; alebo maestro s Vsg. -o). V Dsg. je jednotne koncovka -owi (okrem Bóg s koncovkou -u). Maskulínum brat má raritne v Npl. koncovku -a, v Gpl. -i, v Ipl. -mi. SG N brat- brat- N braci-a brat-ia G brat-a brat-a G brac-i brat-ov D brat-u brat-ovi D braci-om brat-om A A = G A = G A A = G A = G V braci-e! V = N! V V = N! V = N! L (o) braci-e brat-ovi L (o) braci-ach brat-och I brat-em brat-om I brać-mi brat-mi Koncovka Npl. -e (vzory I. triedy królewicz, stolarz a warszawianin): Maskulína zakončené na sufix -ciel, -anin, -erz, -arz, -icz majú v Npl. koncovku -e. V Gpl. je základná koncovka -ów, ale obyvateľské mená (napr. P warszawianin S Varšavčan; zagrzebianin, zamościanin, oświęcimianin) a niektoré iné maskulína (przyjaciel, poga- 123 S t r a n a