ÚZEMNÝ PLÁN OBCE JAROVNICE

Transkrypt

1 ÚZEMNÝ PLÁN OBCE JAROVNICE KONCEPT RIEŠENIA Variant č. 1, Variant č.2 Máj 2016 Obstarávateľ : Obec Jarovnice Obecný úrad Jarovnice Jarovnice 223, Jarovnice Zastúpený : Florián Giňa starosta obce

2 IČO : DIČ : Spracovateľ : Ing. arch. Jozef Kužma, autorizovaný architekt Duchnovičovo námestie 1, Prešov Zastúpený : Ing. arch. Jozef IČO : DIČ : Riešiteľský kolektív Hlavný riešiteľ : Ing. arch. Jozef Kužma AA Číslo osvedčenia : 1203 AA Urbanizmus Ing. arch. Jozef Kužma : Ing. arch. Václav Hochmuth Demografia a socioekonomický potenciál : Ing. arch. Václav Hochmuth Kultúra a kultúrne dedičstvo : Ing. arch. Václav Hochmuth Rekreácia, turizmus a cestovný ruch : Ing. arch. Václav Hochmuth Verejné dopravné a technické vybavenie Verejná doprava a dopravné zariadenia : Ing. Štefan Škoda Vodné hospodárstvo : Ing. Miroslava Gabániová Energetika a zariadenia elektrická energia : Ing. Alexander Komanický Energetika a zariadenia plyn : Ing. Miroslava Gabániová Telekomunikácie Ochrana prírody a tvorba krajiny : : Ing. Daniel Ondrej Ing. Ján Stano Odpadové hospodárstvo : Ing. Vladimír Nedelko Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo : Ing. Ján Stano Grafické práce a GIS : Ing. Vladimír Nedelko Editorské práce : Cecília Mihalová Odborne spôsobilou osobou na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacích dokumentácii obcí a regiónov podľa 2a zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov je Ing. Slavomír Kmecik s registračným číslom preukazu 303 vydaného Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky dňa OBSAH: 1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE Údaje o základnej územnej jednotke Hlavné ciele riešenia a problémy, ktoré územný plán rieši Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu Údaje o súlade riešenia so zadávacím dokumentom... 5 Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 2

3 1.5. Východiskové podklady RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU Vymedzenie územia a základné charakteristiky Vymedzenie riešeného a záujmového územia Fyzickogeografická charakteristika územia Územná charakteristika prírodného potenciálu Zásady ochrany kultúrnohistorických a prírodných hodnôt územia obce Ochrana prírodných hodnôt územia obce Ochrana kultúrnohistorických hodnôt Väzby vyplývajúce zo záväzných častí nadradených dokumentácií Širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie obce do systému osídlenia Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce Urbanistická koncepcia priestorového usporiadania Funkčné využitie územia Obytné územia Koncepcia rozvoja súčasného obytného územia Rozvojové plochy bývania Občianska vybavenosť a sociálna infraštruktúra Výrobné územia Koncepcia rozvoja hospodárskej základne Stanovenie ochranných pásiem výroby Požiadavky na vymiestňovanie škodlivých prevádzok výroby Rekreácia, kúpeľníctvo a cestovný ruch Plochy zelene Verejné dopravné a technické vybavenie Doprava Vodné hospodárstvo Energetika a energetické zariadenia Telekomunikácie Ochrana prírody Koeficient ekologickej stability Prvky územného systému ekologickej stability Koncepcia starostlivosti o životné prostredie Krajinnoekologické opatrenia Odpadové hospodárstvo Riešenie záujmov obrany štátu a ochrany obyvateľstva Vymedzenie zastavaného územia Vymedzenie častí územia pre riešenie vo väčšej podrobnosti Vymedzenie ochranných pásiem a plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu Vyhodnotenie použitia poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu na nepoľnohospodárske využitie Hodnotenie navrhovaného riešenia Vyhodnotenie spracovaných variantov riešenia ZÁKLADNÉ ÚDAJE 1.1. Údaje o základnej územnej jednotke Obec: Jarovnice Kód ZUJ Rozloha ZUJ v ha 2017 Kraj Prešovský Nadmorská výška m n.m. od 375 Okres Sabinov do 819 Časti obce: Jarovnice, Močidľany jednotka Poznámka: ZUJ - základná územná Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 3

4 Obec Jarovnice je prejazdnou obcou v okrese Sabinov. Zastavané územie má prevažne obytnú funkciu. Výstavba v obci Jarovnice je charakteristická malou vyváženosťou staršej historickej a novšej povojnovej zástavby. Podľa demografických údajov Štatistického úradu SR k mala obec obyvateľov a 703 trvale obývaných bytov Hlavné ciele riešenia a problémy, ktoré územný plán rieši Údaje o dôvodoch obstarania územného plánu Územný plán SÚ Jarovnice spracovaný v roku 1987 Stavoprojektom Prešov, schválený R-ONV v Prešove uznesením č. 177/1987 zo dňa stratil záväznosť podľa 141 ods. 10 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Obecné zastupiteľstvo v Jarovniciach na svojom rokovaní dňa schválilo návrh zadania pre Zmeny a doplnky ÚPN O Jarovnice na základe súhlasného stanoviska Krajského úradu v Prešove, odboru životného prostredia č / zo dňa Zmeny a doplnky ÚPN obce Jarovnice spracované SAŽP CKEP v roku 2002, schválené Obecným zastupiteľstvom v Jarovniciach dňa , uznesením č. 426/2002 a VZN č. 34/2002, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Zmien a doplnkov ÚPN obce Jarovnice s návrhovým rokom 2015 stratili aktuálnosť, predovšetkým z hľadiska demografického vývoja obce a s tým súvisiacim rozvojom jednotlivých funkcií v území. Z tohto dôvodu bol v roku 2013objednaný obcou Jarovnice nový územný plán, ktorý bude riešiť predovšetkým vzťahy v katastri obce, vzťahy so susednými obcami a dlhodobú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja. Potreba vypracovať územný plán obce, zdôvodňujúceho obstaranie, vyplýva z toho, že: základným nástrojom pre riadenie celého investičného procesu v obci počas platnosti územného plánu obce, umožňovať priechodnosť investičných zámerov, to znamená konkrétnej povoľovacej činnosti navrhnutej v územnom pláne, pri následnom vydávaní územných rozhodnutí a stavebných povolení, záväzným podkladom pre koordináciu zámerov výstavby v území, záväzným podkladom pre projektovanie dopravnej, technickej a sociálnej vybavenosti v obci, umožňovať realizáciu stavieb verejnoprospešného charakteru, kde nie je daný súhlas vlastníkov pozemkov s ich výstavbou, a to tým, že vymedzí verejnoprospešné stavby v danom území v zmysle stavebného zákona. Územný plán bol objednaný aj z dôvodu aktuálnej potreby pre operatívne rozhodovanie pri riadení a usmerňovaní územného rozvoja obce Hlavné ciele riešenia Hlavným cieľom riešenia územného plánu obce Jarovnice je prehodnotenie súčasnej urbanistickej štruktúry obce, návrh vhodného usporiadania funkčných plôch z pohľadu perspektívneho rozvoja obce. Navrhované zámery je potrebné zosúladiť s územným systémom ekologickej stability. V návrhu územného plánu obce v súlade s Územným plánom VÚC Prešovského kraja je potrebné: riešiť funkčné a komunikačné väzby na základe jestvujúceho stavu a navrhnúť funkčné využitie pozemkov, plochy výstavby navrhnúť v priamej nadväznosti na zastavané územie obce, navrhnúť možnosti rozvoja obytnej zástavby a usmernenia výhľadových plôch určených pre funkciu bývania, vyhodnotiť stav a úroveň občianskej vybavenosti a navrhnúť plochy pre občiansku vybavenosť a sociálnu infraštruktúru, rozvoj plôch športu a rekreácie je možný predovšetkým vo väzbe na existujúce zariadenia v centre obce futbalové ihrisko a školské zariadenia a na navrhované lokality bývania a to ako základné a vyššie druhy občianskeho vybavenia, plochy rekreácie, turizmu a cestovného ruchu je možné umiestniť v severnej časti obce, zapracovať požiadavky na dopravnú vybavenosť vyplývajúce z nadradenej dokumentácie, Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 4

5 riešiť dopravnú a technickú vybavenosť, vytvoriť podmienky pre zriadenie pracovných príležitostí návrhom plôch výroby, skladov a skládok v severozápadnej, západnej a juhovýchodnej časti obce. navrhnúť plochy pre náhradné výsadby v súlade s krajinnoekologickým plánom, akceptovať jestvujúcu kostru územného systému ekologickej stability, navrhnúť opatrenia na zvýšenie ekologickej stability územia, navrhnúť opatrenia vplývajúce zo záujmov obrany štátu, navrhnúť opatrenia protipožiarnej ochrany a ochrany územia pred povodňami, vypracovať vyhodnotenie použitia poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov na nepoľnohospodárske využitie, špecifikovať regulatívy na zmenu využitia územia predovšetkým pre občiansku vybavenosť, navrhnúť regulačné prvky pre priestorové riešenie, vymedziť verejnoprospešné stavby. Obec Jarovnice má viac ako 2000 obyvateľov a preto je potrebné spracovať v zmysle 21 odseku 1 stavebného zákona koncept územného plánu obce. Koncept územného plánu je spracovaný v dvoch variantoch. Siete technickej infraštruktúry budú riešené podľa potrieb jednotlivých variantov. Riešenie Územného plánu obce Jarovnice je bilancované na obdobie k roku Územný plán obce je nutné spracovať v rozsahu ustanovení platného stavebného zákona a súvisiacich predpisov o územnoplánovacích dokumentáciách Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu Územný plán obce Jarovnice bol obstaraný obcou Jarovnice, z dôvodu straty záväznosti predchádzajúceho územného plánu z roku 1987 a aktuálnej potreby platnej územnoplánovacej dokumentácie pre dlhodobejšie a operatívne rozhodovanie pri riadení a usmerňovaní obce Údaje o súlade riešenia so zadaním Chronológia spracovania jednotlivých etáp územného plánu Prieskumy a rozbory spracoval Ing. arch. Jozef Kužma AA, Prešov v roku 2014, s podrobnosťou požadovanou metodickým usmernením pre riešenie územných plánov obcí. Zadanie bolo spracované zhotoviteľom - Ing. arch. Jozef Kužma AA v roku 2014 a po prerokovaní bolo schválené Obecným zastupiteľstvom v Jarovniciach dňa uznesením číslo 77/2015, v súlade so stanoviskom Okresného úradu v Prešove, odbor výstavby a bytovej politiky číslo OÚ-PO-OVBP1-2015/33902/81371 zo dňa k posúdeniu návrhu zadania pre spracovanie Územného plánu obce Jarovnice podľa 20 stavebného zákona Zhodnotenie súladu riešenia so zadaním Pri riešení Územného plánu obce Jarovnice sa dôsledne vychádza zo schváleného zadania ako základného záväzného podkladu spracovania územného plánu. Z riešenia konceptu územného plánu obce nevyplynuli žiadne požiadavky na preschválenie zadania Východiskové podklady Pre spracovanie územného plánu obce boli použité tieto dokumentácie a podklady: KÚRS zmeny a doplnky č.1 KÚRS 2001, schválené uznesením vlády SR č. 513 z 10. augusta 2011 a vyhlásené nariadením vlády SR č.461/2011 Z.z , Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Prešovského kraja 2009 SAŽP CKP Prešov 2009, schválené zastupiteľstvom Prešovského samosprávneho kraja uznesením č. 588/2009 zo dňa a Všeobecne záväzné nariadenie Prešovského kraja č. 17/2009, schválené zastupiteľstvom Prešovského samosprávneho kraja uznesením č. 589/2009 zo dňa s účinnosťou od záväzná dokumentácia, Generel dopravnej infraštruktúry Prešovského kraja, r Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 5

6 Použitá odborná literatúra: Atlas Slovenskej socialistickej republiky, SAV Bratislava, r. 1982, Atlas krajiny Slovenskej republiky 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Bratislava, SAŽP Banská Bystrica, r. 2002, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR, Slovenská kartografia Bratislava, r. 1986, Atlas inžinierskogeologických máp SSR, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava, r. 1989, Nerastné suroviny Slovenskej republiky, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava, r. 2001, Hydroekologický plán povodia Hornádu, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Bratislava a Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava, r. 2002, Minerálne vody Slovenska, r.1977, Geobotanická mapa ČSSR Slovenská socialistická republika, VEDA Bratislava, r. 1986, Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v Slovenskej republike 2001, Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava, r. 2002, Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Vydavateľstvo SAV Bratislava, r. 1977, Súpis pamiatok na Slovensku, Obzor Bratislava, r. 1968, Atlas drevín, J.Pagan, D. Randuška Biotopy Slovenska, Ústav krajinnej ekológie SAV Ďalej boli použité tieto dokumentácie: Hydroekologický plán povodia Hornád, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Banská Štiavnica, r. 2000, Hydrogeologická rajonizácia Slovenska, 2. vydanie, Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava, r. 1984, Hydrologická ročenka, Podzemné vody 2005, Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava, r. 2006, Hydrologická ročenka, Povrchové vody 2006, Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava, r. 2007, Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky, VÚVH Bratislava, r. 1995, Kvantitatívna vodohospodárska bilancia za rok 2005, Časť Podzemné vody, SHMÚ Bratislava, r. 2006, Program odpadového hospodárstva Prešovského kraja na roky , Údaje zo sčítania obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 a 2011 Slovenského štatistického úradu, Informačná databáza obecného úradu v Jarovniciach, Register obnovenej evidencie pozemkov obce Jarovnice, ECOP, ÚPN-SÚ Jarovnice, Stavoprojekt Prešov, r. 1987, Doplňujúce prieskumy a rozbory, SAŽP CKEP Prešov, r. 2002, Zmeny a doplnky ÚPN O Jarovnice, SAŽP CKEP Prešov, r. 2002, PHSR obce Jarovnice, r. 2015, Program odpadového hospodárstva obce Jarovnice , Povodňový plán záchranných prác obec Jarovnice, r. 2013, Program revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí v obci Jarovnice, r. 2011, R-ÚSES okresu Prešov, EKOLAND, s.r.o. 1994, Priemyselná zóna Jarovnice Urbanistická štúdia s podrobnosťou DUR, r. 2008, Projektové dokumentácie inžinierskych sietí podklady riešiteľov projektových dokumentácií uvedených inžinierskych sietí, Pre spracovanie boli použité mapové podklady: Základné mapy ČSSR v mierke 1: , Základné mapy ČSSR v mierke 1: , Základné mapy ČSSR v mierke 1: Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 6

7 2. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU 2.1. Vymedzenie územia a základné charakteristiky Vymedzenie riešeného a záujmového územia Vymedzenie riešeného územia Pre riešenie Územného plánu obce Jarovnice je územie vymedzené dvomi katastrálnymi územiami, k.ú. Jarovnice o rozlohe ha a k.ú. Močidľany o rozlohe 557 ha. Podrobnejšie riešené územie je vymedzené súčasnou hranicou zastavaného územia obce, rozšírenou o plochy uvažované na bývanie, občiansku vybavenosť, výrobu, šport, rekreáciu a technickú vybavenosť Vymedzenie záujmového územia Záujmové územie tvorí územie bezprostredne súvisiace s riešeným územím majúcim prevádzkové a ekologické väzby, ochranné pásma a väzby na technickú infraštruktúru a pracovné príležitosti. Obec Jarovnice sa nachádza na juhozápade okresu Sabinov v povodí rieky Malá Svinka. Katastrálne územia obce Jarovnice sú v dotyku s katastrálnymi územiami obci Uzovské Pekľany, Uzovský Šalgov, Ražňany, Ostrovany, Daletice, Svinia, Chminianska Nová Ves, Lažany, Bertotovce, Štefanovce, Hermanovce a Renčišov. Prípadné návrhy súvisiace so záujmovým územím budú riešené len na katastrálnych územiach obce Fyzickogeografická charakteristika územia Geológia Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 7

8 V severozápadnej a južnej časti katastra vystupujú ílovce, siltovce a pieskovce zubereckých súvrství paleogénu a deluviálno-polygenetické sedimenty (hlinito-ílovité a pieščité svahové hliny) pleistocénu - holocénu. Litológia tohto súboru je veľmi variabilná. V severovýchodnej a východnej časti katastra vystupujú ílovce v prevahe nad pieskovcami a zlepencami. V údolí riečky Malá Svinka vystupujú fluviálne sedimenty (pieščité štrky a štrky nižších stredných terás) mladšej časti stredného pleistocénu a (litofaciálne nečlenené nivné hliny alebo pieščité až štrkovité hliny dolinných nív a nív horských potokov) holocénu Geomorfológia Geomorfologické jednotky Katastrálne územia ležia z hľadiska geomorfologického členenia územia Slovenskej republiky (Mazúra a Lukniša): Sever oboch k. ú. patrí do Alpsko-Himalajskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty, oblasti Bachureň a juh oboch katastrov patrí do Alpsko-Himalajskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty, oblasti Šarišská vrchovina a podoblasti Širocká a Sedlická brázda Geomorfologické pomery Geologická stavba v rozhodujúcej miere modifikuje aj morfologické a morfometrické pomery v riešenom území. Jeho južná a juhozápadná časť sa vyznačuje vrchovinovým (silne členité vrchoviny) reliéfom s hlboko zarezanými dolinami vodných tokov s úzkou údolnou nivou a sklonmi svahov zväčša nad 7 o až 12 o, zatiaľ čo stredná, severná a východná časť katastra predstavuje hladšie modelovaný pahorkatinový (silne členité pahorkatiny) reliéf. Základnými typmi erózno denudačného reliéfu sú vo vyšších polohách vrchovinový, v oblasti pahorkatiny reliéf kotlinových pahorkatín. Z vybraných typov reliéfu majú významné postavenie úvalinovité doliny, úvaliny nížinných pahorkatín a úvaliny kotlín a brázd a tiež zosuvy Súčasný dominantný geomorfologický proces Súčasný dominantný geomorfologický proces priamo súvisí so základným typom reliéfu, morfometrickým typom a geometrickými formami nachádzajúcimi sa na území k. ú. obce. V pahorkatinách a hornatinách v oboch k. ú., predovšetkým pozdĺž vodných tokov ide o fluviálnu eróziu, pohyb zvetralín, splach a ryhovú eróziu, v strednej časti k. ú. navyše aj o potenciálne vývraty a zosúvanie Morfometrická charakteristika Katastrálne územia sú tvorené dvomi základnými morfoštruktúrami, dvomi typmi eróznodenundačného reliéfu a morfologicko-morfometrickými typmi reliéfu: - v severnej časti k. ú. ide o hraste a klinové hraste centrálnokarpatských flyšových pohorí, pričom z hľadiska morfologicko-morfometrického ide o vrchoviny stredne až silne členité a základným erózno-denudačným reliéfom je vrchovinový reliéf. - v južnej časti k. ú. ide o morfoštruktúru prechodné štruktúry centrálnokarpatských vrchovín, pričom z hľadiska morfologicko-morfometrického ide o polygénne pahorkatiny a základným akumulačno-eróznym reliéfom je reliéf kotlinových pahorkatín Sklonitosť Sklonitosť reliéfu sa využíva predovšetkým pri stanovovaní rýchlosti odnosu vody a materiálu po svahu, limituje lokalizáciu aktivít v krajine. Podľa všeobecných morfometrických charakteristík sú katastrálne územia z hľadiska sklonitosti rozčlenené do šiestich intervalov ( 0 3 o, 3 7 o, 7 12 o, o, o, 25 o a viac) Expozícia Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 8

9 Poloha svahu s ohľadom na slnečné žiarenie, osvetlenie, vietor a zrážky sa člení podľa svetových strán. Ide o orientáciu reliéfu, ktorá je dôležitá pre stanovenie podkladov pre mikroklímu územia, lokalizáciu poľnohospodárskych plodín, športových aktivít a pod. V oboch katastroch sú tri dominantné expozície svahov. Ide o prudko sa zvažujúce východné až severovýchodné svahy v prepojení v dolinách na svahy západnej až severozápadnej orientácie v severnej časti katastra. Južne až juhozápadne orientované miernejšie svahy nachádzame v južnej časti katastra. Nakoľko je územie značne členité, orientácia svahov sa mení v závislosti od pestrých reliéfnych podmienok Insolácia Pri insolácii (inak oslnení) reliéfu ide o priame slnečné žiarenie dopadajúce na zemský povrch a jeho množstvo závisí od výšky Slnka, intenzity žiarenia, od sklonu a expozície povrchu. Z pozorovaní sa zistilo, že najvyššie hodnoty insolácie majú južné až juhozápadné svahy so sklonom v rozmedzí 7 17 o a viac. Západne orientované svahy majú najvyššiu insolačnú hodnotu v popoludňajších hodinách. Najmenšie insolačné hodnoty vykazujú severné a severovýchodné svahy Klimatológia Klimatické podmienky Riešené územie patrí na základe klimatických charakteristík do mierne teplej klimatickej oblasti, do dvoch klimatických okrskov mierne teplého, mierne vlhkého, vrchovinového zaoberajúceho údolné a úpätné polohy v južnej a centrálnej časti riešeného územia a mierne teplého, vlhkého, vrchovinového zaberajúceho svahové polohy v pohorí Bachureň v severnej a severozápadnej časti riešeného územia. Z hľadiska klimaticko geografických typov patrí riešené územie k typu horskej klímy, pričom vzhľadom na jeho plošný rozsah a značnú vertikálnu členitosť sa nachádza na rozhraní troch subtypov teplej horskej klímy plošne zaberajúcej nižšie položené územia v južnej a centrálnej časti, mierne teplej horskej klímy plošne zaberajúcej severovýchod riešeného územia a chladnej horskej klímy plošne zaberajúcej severozápad riešeného územia. Z hľadiska klimatických regiónov pre bonitačný informačný systém (Džatko, Mašát, Cambel, 1989) ide o klimatický región 03 - teplý, veľmi suchý, 06 - pomerne teplý, mierne suchý. Pri vyčleňovaní klimatických regiónov (Džatko, 1989) boli použité aj dlhoročné priemery teplôt zohľadňujúce všeobecné konštatované teplejšie zimné a suchšie letné a jesenné obdobie v posledných rokoch. Prihliadalo sa taktiež na výškopis (vrstevnice), pričom sa využila priama závislosť medzi priebehom zmien sumy teplôt TS >10 C a nadmorskou výškou. Kategorizácia vychádza z charakteristiky regiónov vypracovanej pri bonitácii pôd (Linkeš, Pestún, Džatko, 1996) nasledovne: Oblasť Klimatický región TS>10oC td<5 o C T jan. o C T veget o C 03 - teplý, veľmi suchý, nížinný, kontinentálny 06 - pomerne teplý, mierne suchý, vrchovinový, kontinentálny až až Vysvetlivky: TS > 10 C - suma priemerných denných teplôt nad 10 C; td >5 C - dĺžka obdobia s teplotou vzduchu nad 5 C v dňoch;vi - VIII - klimatický ukazovateľ zavlaženia podľa Budyka (rozdiel potenciálneho výparu a zrážok v mm); T jan. - priemerná teplota vzduchu v januári; T veget. - priemerná teplota vzduchu za vegetačné obdobie (IV-IX) Hydrogeologické a hydrologické pomery V rámci širšie riešeného územia Bachurne a Spišskošarišského medzihoria nachádzame dva hydrogeologické rajóny. V západnej časti katastra ide o hydrogeologický rajón P 122 Paleogén povodia Svinky (určujúcim typom priepustnosti na území tohto hydrogeologického rajónu je puklinová priepustnosť), východnú časť zaberá hydrogeologický rajón QP 120 Paleogén Spišskošarišského medzihoria, Bachurne a Šarišskej vrchoviny v povodí Torysy. Využiteľné množstvá podzemných vôd sa v hydrogeologickom rajóne QP 120 pohybujú okolo 300 l.s -1 a odbery a pohybujú okolo l.s -1 a v hydrogeologickom rajóne P 122 sa pohybujú okolo 145 l.s -1 a odbery a pohybujú okolo 8 l.s - Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 9

10 Podzemné vody v tomto prostredí sa tvoria okrem infiltrácie zo zrážkových a povrchových vôd i prestupovaním vôd z priľahlých paleozoických hornín. Riešené územie a jeho bližšie okolie nie je príliš bohaté na výskyt minerálnych vôd Pedologické pomery Pôdotvorné procesy sú podmienené rôznymi endogénnymi a exogénnymi faktormi ako je materská hornina, klíma, biologické činitele, geografia terénu. Odrazom vplyvu týchto faktorov sú základné vlastnosti pôdy, a to chemické, fyzikálne a biologické. Riešené územie patrí z prevažnej časti do flyšového pásma. Pretože na flyšové horniny je viazaná genéza hnedých pôd kambizemí tento pôdny typ v pôdnom pokryve prevláda. Tento pôdny typ je však vlastnosťami veľmi heterogénny, preto uvádzame charakteristiku jeho jednotlivých subtypov. Fluvizeme(v starších klasifikáciách: nivné pôdy) sú pôdnym typom, ktorý sa vyskytuje len v nivách vodných tokov, ktoré sú alebo donedávna boli ovplyvňované záplavami a výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody. Majú svetlý humusový horizont. Najdôležitejšie subtypy používané v bonitácií: typické (vo variete: typické a karbonátové), glejové s vysokou hladinou podzemnej vody a glejovým horizontom pod humusovým horizontom, pelické s veľmi vysokým obsahom ílovitých častíc (zrnitostne veľmi ťažké pôdy). Kambizeme patria do skupiny pôd hnedých, pre ktoré je charakteristický proces hnednutia (alterácie), oxidického zvetrávania, s dominantným kambickým B - horizontom. Kambizeme pseudoglejové KMg: ako KMm, ale s kambickým mramorovaným Bvg-horizontom, ktorý má aspoň v časti B- horizontu náznaky oglejenia pôsobením povrchových vôd (sivá a hrdzavá farba po redukčných a oxidačných procesoch so zastúpením v matrici horizontu v rozsahu %. Typická sekvencia: Ao (resp. Au)-A/Bvg-Bvg-B/Cg-Cg. Subtypy kambizemí s plytkým profilom (KM) (do 0,30 m) sú prevažne stredne ťažké. Sú to pôdy využívané prevažne ako trvalé trávne porasty. Majú vyšší obsah humusu, priemerne 2,9 %. Sú prevažne slabo kyslé s nasýtením sorpčného komplexu bázami pod 50 %. Obsah prijateľného P je nízky, pretože tieto pôdy sú väčšinou využívané menej intenzívne. Okrem malej hĺbky profilu majú často veľmi členitý mikroreliéf povrchu (zosuvy, terasy, erózne strže). Subtypy kambizemí na svahoch od 12 do 25 o (KM) sú prevažne stredne ťažké s vysokým zastúpením prachových častíc v prvom horizonte (53 %), čo v orných pôdach na svahoch nad 12 o pri súčasnej agrotechnike zapríčiňuje výrazné poškodzovanie plošnou vodnou eróziou. Obsah humusu je priemerne 2,4 %, pôdna reakcia je slabo kyslá 5,6 ph/kcl, obsah prijateľného P a K v rámci kambizemí je najnižší, čo sa dá vysvetliť vysokým zastúpením extenzívne využívaných pôd, ale svoj podiel tu má zrejme aj erózia. Z pôdnych druhov prevládajú v území pôdy hlinité, stredneskeletovité (obsah skeletu do hĺbky 0,6 m v rozsahu %). Luvizeme - vznikli hlavne na okraji nížin a v mnohých karpatských kotlinách väčšinou na sprašiach a sprašových hlinách, obyčajne pod dubovo-hrabovými lesmi. Posun ílových častíc bol silnejší (vlhšie podnebie). Tak sa vytvoril výrazne ochudobnený (eluviálny) horizont. Kultivované ilimerizované pôdy sú stredne úrodné. Nachádzajú sa v predhorskom rade za hnedozemami a to v najvlhších okrajových častiach nížin, na severnom okraji Podunajskej, Východoslovenskej a Myjavskej pahorkatiny. Ich výskyt možno pozorovať vo všetkých slovenských kotlinách. Tiež sa nachádzajú na plošinách Krupinskej planiny a Nízkych Beskýd. Pseudogleje sa nachádzajú v stredne a vysoko položených kotlinách a v najvlhších častiach nízko položených kotlín a nížin a na úpätí pohorí. Výskyt tohto pôdneho typu je čiastočne podmienený azonálnym činiteľom, ktorým je nepriepustný podklad. Nepriepustná, alebo slabo priepustná vrstva spôsobuje periodické prevlhčovanie časti pôdnej masy, ktoré je počas roka vystriedané v kratšom letnom období vysychaním. Takto dochádza k procesu oglejovania povrchovou vodou, keď prebiehajú redukčné procesy. Prejavujú sa svetlosivými jazykmi a škvrnami, ktoré sa striedajú s hrdzavohnedými oxidovanými partiami (mramorovaný pseudoglejový B-horizont). Podľa dostupných údajov sa v riešenom území nenachádzajú kontaminované pôdy Územná charakteristika prírodného potenciálu Štruktúra krajiny Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 10

11 V obci Jarovnice sú podľa evidencie nehnuteľnosti nasledujúcim podielom zastúpené jednotlivé druhy pozemkov, ktoré tvoria súčasnú krajinnú štruktúru a využitie územia: Plocha % ha orná pôda lúky a pasienky záhrady, ovocné sady 3 62 lesy vodné plochy 2 36 zastavané plochy 4 82 ostatné 3 68 Celkom: 2017 republiky Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že zornenie je 1022 ha čo predstavuje 51 % z celkovej výmery a 464 ha zaberajú lesy čo je 23 % rozlohy územia obce. Obec sa nachádza v nenarušenom prírodnom prostredí z hľadiska krajinnej scenérie. Negatívne vplyvy poľnohospodárskej veľkovýroby spojené s hrubými zásahmi do prírodných ekosystémov nie sú v porovnaní s inými regiónmi veľmi výrazné Krajinnoestetické hodnoty územia Z fytologického hľadiska sa v katastrálnych územiach obce nachádzajú pomerne rôznorodé lesné a lúčne spoločenstva a spoločenstva nelesnej stromovitej a krovitej vegetácie. Lesné spoločenstva Lesné pôdy (ďalej len LP) sú v k. ú. zastúpené na 464 ha. Tvoria ho komplexy lesa v severnej a južnej časti k.ú.. Vekové rozvrstvenie porastov na danom území je malé. Priemerný vek porastov je 45 rokov. V týchto porastoch sa vykonávajú výchovné zásahy zamerané na zvýšenie kvality drevnej hmoty a zvýšenie ich stability vekovým rozvrstvením a drevinovým zložením. Sú však aj porasty rovnoveké, kedy bol používaný spôsob obnovy holorubný, vzhľadom na drevinové zloženie a možnosť obnovy vhodný (monokultúry borovice, nekvalitné hrabové porasty a p.). V pôvodných porastoch hlavnou drevinou v 2. bukovo dubovom a 3. dubovo - bukovom lesnom vegetačnom stupni (LVS) prevládal dub zimný a buk lesný. Podružnými drevinami bol hrab, osika, breza, čerešňa a v podraste kroviny. Z umelej obnovy tvoria prímes porastov smrekovec opadavý a javor horský. V 2. LVS sú hospodárske lesy prevažne tvaru vysokého. Zastúpené sú HSLT 211 živné bukové dúbravy. Hlavnými drevinami v tomto LVS sú dub, buk a borovica, v podraste, je prevažne hrab. Prímes v porastoch podľa stanovišťa tvorí viac druhov drevín. Najviac sa vyskytuje čerešňa, javor poľný a breza. V menšej miere sa pridružujú javor horský, osika. Porasty sú výškovo rozdiferencované, rovnomerne zmiešané, čím sa zvyšuje ich ekologická stabilita. V 3. LVS sú hospodárske lesy tvaru vysokého. Zastúpené sú HSLT živné dubové bučiny. Hlavnými drevinami sú buk a dub, prímes tvorí hlavne hrab. Z ihličnanov okrem borovice sa na vyšších stanovištiach vyskytuje smrekovec. Podružnými drevinami v závislosti od stanovišťa sú osika, breza, čerešňa, javor horský, javor poľný. Aj v tomto LVS sú porasty výškovo a hrúbkovo rozdiferencované, čo zvyšuje ich stabilitu. Priemerný sklon porastov je 35% väčšinou na JV a JZ expozíciách v nadmorskej výške od 250 do 470 m.n.m.. Uvedené súbory lesných typov tvoria zároveň aj lesné biotopy v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o OPaK"). Vymedzenie biotopov je uvedené v mape č. 3 koncepčný návrh ÚSES. Na predmetnom území sa nachádzajú tieto lesné biotopy národného a európskeho významu (BNV a BEV): Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 11

12 BNV Ls2.1 biotop národného významu Dubovo-hrabové lesy karpatské, BEV Ls5.1, kód NATURA9130 biotop európskeho významu - Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy. BEV Ls5.2, kód NATURA9130 biotop európskeho významu Kyslomilné bukové lesy. Lúčne spoločenstva Lúčne spoločenstvá predstavujú v k. ú. rozsiahle plochy, či už intenzívne alebo extenzívne využívané. Spracovateľ upozorňuje na skutočnosť, že pri akýchkoľvek zásahoch do lúčnych spoločenstiev a lesných spoločenstiev, ktoré sú zároveň biotopom národného, či európskeho významu v zmysle zákona o OPaK v k. ú. je potrebné tento zásah konzultovať so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, (ďalej len ŠOP SR ). Zásah do biotopu európskeho alebo národného významu podlieha súhlasu orgánu ochrany prírody v zmysle 6 zákona o OPaK. Nelesná stromová a krovitá vegetácia Nelesná stromová a krovitá vegetácia sa v katastrálnych územiach vyskytuje v rôznych formách. Porasty lesných drevín mimo lesný pôdny fond Kompaktné porasty druhovo blízke susediacim lesným spoločenstvám sú v strednej časti obce. Nedostatkom sa javí skutočnosť, že prevládajúcim druhom v tejto kompaktnej nelesnej stromovej a krovitej vegetácie je breza Betula ssp., ktorá by nemala mať z pohľadu PPV dominantné postavenie. Remízy Ďalšou formou nelesnej stromovej a krovitej vegetácie je rozptýlená vegetácia na lúčnych spoločenstvách s prevládajúcim druhovým zložením: Prunus padus, Acer sp., Betula ssp., Salix sp., Coryllus avellana, Sambucus nigra, Prunus spinosa. Brehové porasty Nelesná stromová a krovitá vegetácia ako líniová zeleň sa vyskytuje formou brehových porastov miestnych tokov, kde prevažuje v zastúpení Prevládajúce druhy Populus ssp, Salix alba, Salix fragilis, Salix caprea, Frangula alnus, Alnus glutinosa, Alnus incana, Acer pseudoplatanus, Coryllus avellana. Fytocenologická pestrosť a biodiverzita zachovalých pôvodných biotopov vytvára dobré podmienky pre existenciu pôvodných zoocenóz. Od bezstavovcov, cez obojživelníky a avifaunu až po cicavce. Zo zástupcov vzácnych druhov avifauny sa tu vyskytuje orol krikľavý (Aquila pomarina), orol skalný (Aquila chrysaetus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), tetrov obyčajný (LYrurus tetrix), tesár čierny (Dryocopus martius), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopus martius), trasochvost biely (Motacilla alba) a ďalšie. Cicavce sú zastúpené bohatým výskytom jelenej a diviačej zveri. Na vhodnú potravinovú bázu sú viazaní predátori ako vlk obyčajný (Canis lupus). Poznámka: Na celom území obce sa môžu vyskytovať biotopy mnohých chránených druhov fauny a flóry v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny a vyhlášky MŽP Slovenskej republiky číslo 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. Keďže presná lokalizácia týchto biotopov je predmetom utajovaných informácií z dôvodu prísnej ochrany týchto druhov, nie je cieľom tohto elaborátu identifikovať v grafickej podobe jednotlivé biotopy vzácnych druhov fauny a flóry Poddolované územia a staré záťaže V predmetnom území sa nenachádzajú poddolované územia. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej geologickej správy, eviduje skládky odpadov - odvezené v severozápadnej a v západnej časti obce Zosuvné územia a erózne javy V predmetnom území sú evidované zosuvné územia, ktoré je potrebné vymedziť ako plochy vyžadujúce zvýšenú ochranu podľa 12 ods.4 písm.o) Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 55/2001 Z.z. o ÚPP a ÚPD. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky odbor štátnej geologickej správy a Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava, evidujú registrované zosuvy: - svahová deformácia - aktívna v severozápadnej časti obce - svahová deformácia - stabilizovaná v juhozápadnej a v juhovýchodnej časti obce. Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 12

13 V zmysle geologického zákona je riziko stavebného využitia územia s výskytom stabilizovaných a aktívnych svahových deformácií Prieskumné územia, chránené ložiskové územia a dobývacie priestory Podľa stanoviska Obvodného banského úradu v Košiciach sa v katastrálnych územiach obce Jarovnice nenachádzajú zistené výhradné ložiská nerastov (zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov). Podľa stanoviska Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra sa v katastrálnych územiach obce Jarovnice nenachádzajú staré banské diela ani objekty, na ktoré by sa vzťahovala ochrana nerastných surovín. Nie je určené prieskumné územie pre vyhradený nerast. Na katastrálne územia obce Jarovnice sa nevzťahuje ochrana záujmov podľa zákona číslo 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnenia niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Najbližšie určené ochranné pásma sú v Lipovciach Zásady ochrany kultúrnohistorických a prírodných hodnôt územia mesta Ochrana prírodných hodnôt územia mesta Významné krajinné prvky V katastrálnych územiach sa nachádzajú mnohé významné krajinné prvky t. z. také časti územia, ktoré utvárajú charakteristický vzhľad krajiny alebo prispievajú k jeho ekologickej stabilite. Je možné konštatovať, že v celých katastrálnych územiach sú pomerne rovnomerne a dobre zastúpené. Nachádzajú sa tu mezoformy a mikroformy reliéfu, vodné plochy a pobrežné ekosystémy, ochranné lesy a spoločenstvá príbuzné až zhodné s PPV v hospodárskych lesoch, zarastené medze a výmole a systém remízkov na prevažujúcich lúčnych spoločenstvách s výskytom vzácnych druhov. Opis a lokalizácia niektorých krajinných prvkov v katastrálnom území: Lesné spoločenstvá, ktorých porastová skladba zodpovedá potenciálnej vegetácii, sa nachádzajú vo všetkých komplexoch lesov obce (podrobnejší opis je uvedený v kapitole ). V poľnohospodárskej krajine sú to enklávy rôznych foriem nelesnej stromovej a krovitej vegetácie, ktoré okrem krajinotvornej funkcie plnia funkcie ekologických katalyzátorov a stabilizátorov. Nachádzajú sa v ucelenejších komplexoch na celom území obce (podrobnejší opis je uvedený v kapitole ), Brehové porasty a mikroformy reliéfu miestnych potokov Chránené časti prírody a krajiny Potenciálna výmera ornej pôdy predstavuje 51 % z celkovej výmery PP. Pre dané územie sú potenciálne majoritné mierne až málo produkčné orné pôdy s výmerou 655 ha (47%). V danom území je preto pre zachovanie trvalo udržateľného rozvoja PP nevyhnutné dodržiavať protierózne osevné a pestovateľské postupy a udržiavanie nelesnej stromovej a krovitej vegetácie ako ekostabilizačného prvku. Výskyt ekologicky stabilných plôch predstavujú všetky ostatné prvky súčasnej krajinnej štruktúry. V k. ú. sú to extenzívne a intenzívne využívané trvalé trávne porasty, NSKV, záhrady a sady, lesy a vodné plochy. Súčasná výmera ekologicky stabilných plôch je 902 ha (44% z celkovej výmery katastrov). Koeficient ekologickej stability pre skutočný stav je: 902 ha /1116 ha = 0,81. Hodnoty KES blížiace sa k 1 znamenajú v 5 bodovom hierarchickom systéme KES nestabilné územie. V tomto prípade ide o KES v hodnote 0,81, čo pre dané územie znamená, že je nestabilné a bude potrebné vykonať organizačné biologické a agrotechnické opatrenia na podporu rastu Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 13

14 stability. V závislosti od pozitívnych zásahov do krajiny je potrebné zabezpečiť stabilizáciu súčasného stavu. Hodnota KES nemôže dostatočne vypovedať o kvalite jednotlivých stabilných prvkov. Návrh územného systému ekologickej stability na miestnej úrovni v rámci ÚPN-O môže zlepšiť súčasný stav, čo je pozitívne v zmysle trvaloudržateľného rozvoja katastrov. Z hľadiska územného systému ekologickej stability môžeme teda riešené územie charakterizovať ako málo stabilné s pomerne nízkym zastúpením ekologicky hodnotných a stabilných prvkov, kvalitatívne na nízkej úrovni, no s potenciou zlepšovania v závislosti od odborného prístupu pri ochrane a revitalizácii všetkých prvkov územného systému ekologickej stability v riešených k. ú., tak ako sú navrhované. Na území katastrov obce Jarovnice sa nenachádzajú chránené územia národnej siete ani chránené územia siete NATURA Celé územia katastrov sú v 1. stupni ochrany. V zmysle Územného plánu VUC Prešovského kraja v znení neskorších zmien a doplnkov a zistených skutočnosti na Okresnom úrade odbore starostlivosti o životné prostredie v Prešove sa v k. ú. neuvažuje so zmenou z hľadiska vyhlasovania maloplošných, či veľkoplošných chránených území, ÚEV a taktiež sa nepripravuje zaradenie katastrov do pripravovaných chránených vtáčích území Slovenskej republiky. V katastrálnych územiach sa nachádzajú mnohé významné krajinné prvky t. z. také časti územia, ktoré utvárajú charakteristický vzhľad krajiny alebo prispievajú k jeho ekologickej stabilite. Je možné konštatovať, že v celých katastrálnych územiach sú pomerne rovnomerne a dobre zastúpené. Nachádzajú sa tu mezoformy a mikroformy reliéfu, vodné plochy a pobrežné ekosystémy, ochranné lesy a spoločenstvá príbuzné až zhodné s PPV v hospodárskych lesoch, zarastené medze a výmole a systém remízkov na prevažujúcich lúčnych spoločenstvách s výskytom vzácnych druhov. Územný plán je riešený tak, aby zásah do týchto území v rámci návrhu ÚPN-O nemal významný vplyv na predmet ich ochrany. Územný systém ekologickej stability (ÚSES) v riešenom území tvoria na severe katastra zasahuje regionálne biocentrum (RBc) Bachureň, miestne biocentrum Ortovisko a Bukovina, miestne biokoridory Brehové porasty prítokov Malej Svinky Ochrana kultúrnohistorických hodnôt Historický vývoj osídlenia Obec Jarovnice bola osídlená v neolite a v jej histórii sa spomínajú slovanské hrobové nálezy. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku Obec je doložená z roku 1260 ako Jerne, Therenye, neskôr ako Due ville Sancti Antoni Superior et Inferior (1320), Jerona aliter de Sancto Antonio, Gerona, Jeregna (1330), Jerawnicze (1773), Jerawnica (1786), Jarownice (1808), Jaronivce (1920), Jarovnice (1927); maďarsky Jernye. Obec patrila začiatkom 13. storočia Bankovi. Spomína sa rok 1260 v majetku Merša, Jána zo Svinie. V chotári mala 3 mlyny. Začiatkom 14. storočia to boli dve osady Vyšné a Nižné Jarovnice, ktoré v 15. storočí splynuli. Patrili viacerým šľachtickým rodom. V roku 1427 mala obec 56 port. Obec patrila Berzeviczyovcom, v 17. storočí Szinyeiovcom. V roku 1787 mala 87 domov a 613 obyvateľov, v roku 1828 mala 83 domov a 616 obyvateľov. Boli roľníci ovocinári, vyrábali drevené náradie. AjzaI. ČSR boli Jarovnice poľnohospodársko-ovocinárska obec, so stupami a pílou. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Sabinove, Michaľanoch, Prešove a Košiciach Archeologické náleziská V obci Jarovnice sa nachádzajú archeologické lokality z praveku a stredoveku preto je pravdepodobné, že pri zemných prácach súvisiacich s predmetnou stavebnou činnosťou budú zistené pozitívne archeologické nálezy, resp. archeologické situácie. Zvláštnu pozornosť je nutné venovať prípadným prácam v polohe Várhegy (výšinné sídlisko z mladšej doby kamennej, Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 14

15 hradisko zo staršej doby železnej, stredoveký hrádok z 13. storočia) a v polohe Pod studňu (sídlisko z mladšej doby kamennej a radové pohrebisko z storočia). Krajský pamiatkový úrad Prešov určil na základe evidovaných archeologických lokalít územia s predpokladanými archeologickými nálezmi: Jarovnice, m. č. Jarovnice: Historické jadro obce - územie s evidovanými archeologickými nálezmi (najstaršia písomná zmienka o obci k roku 1262) - kaštieľ - murované konštrukcie prístavieb, murované stoky, kultúrne vrstvy zo staršieho až mladšieho novoveku. Poloha Pod studňou - bližšie nelokalizované a nedatované kostrové Hroby. Jarovnice, m. č. Močidľany: Historické jadro obce - územie s predpokladanými archeologickými nálezmi z obdobia stredoveku až novoveku (1. písomná zmienka o obci k roku 1286) - areál rímskokatolíckeho kostola - zaniknutý stredoveký kostol. Poloha Bodoš - zaniknutá stredoveká obec Bodoš (písomné správy z storočia). Poloha Várheď - stredoveký hrádok - NKP, evidovaná pod č. 2051/0, tiež výšinné sídlisko z mladšej doby kamennej (lineárna keramika, bukovohorská kultúra), mladšej doby bronzovej až haltštatskej. Krajský pamiatkový úrad Prešov v zmysle pamiatkového zákona v spolupráci s príslušným stavebným úradom, pri vykonávaní akejkoľvek stavebnej, či inej hospodárskej činnosti, zabezpečuje podmienky ochrany archeologických nálezísk, aj mimo vyššie uvedených území s evidovanými a predpokladanými archeologickými nálezmi, v procese územného a stavebného konania Kultúrne pamiatky Na území obce Jarovnice je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ÚZPF) evidovaných päť kultúrnych pamiatok. Kúria a úprava sadovnícka č. ÚZPF 11901/1-2 národná kultúrna pamiatka (NKP) pozostávajúca z dvoch pamiatkových objektov: Kúria č. ÚZPF 11901/1 klasicistická stavba s obdĺžnikovým pôdorysom z 2. polovice 19. storočia (Dom Szinyei Merše Pála) dolný kaštieľ, (parc. č. 382, 381). Úprava sadovnícka č. ÚZPF 11901/2 zachovaná sadovnícka úprava, ktorá tvorí bezprostredné okolie kúrie je dokladom z časti zachovaného druhového zloženia pôvodne rozsiahleho parku sadovníckej tvorby 19. storočia (parc. č. 381). Kostol č. ÚZPF 11084/1 rímskokatolícky Kostol sv. Antona Pustovníka, pôvodne renesančný z roku 1524, v roku 1768 rozšírený a prestavaný spolu s vežou s neskorobarokovými úpravami. Jednoloďový murovaný kostol na renesančných základoch s klasicistickou vežou s ihlanovou strechou predstavanou pred loďou s polkruhovým ukončením svätyne a sedlovou strechou (parc. č. 1). Kaštieľ č. ÚZPF 303/1 barokovo klasicistický kaštieľ, prestavaný z pôvodného neskororenesančného kaštieľa v rokoch 1770, je dvojpodlažný podpivničený objekt na obdĺžnikovom pôdoryse s nárožnou hranolovou vežou a manzardovou ihlancovou strechou (parc. č. 414). Hradisko- č. ÚZPF /1 - stredoveký hrádok v polohe Várheď, výšinné sídlisko z mladšej doby kamennej, mladšej doby bronzovej až halštatskej, pare. č Hrob s náhrobníkom- č. ÚZPF /1 - hrob s náhrobníkom Pavla Szinyei Merse, maliara - impresionistu, nachádzajúci sa na obecnom cintoríne, založený okolo roku 1920, parc. č. 198/3. Na ploche národných kultúrnych pamiatok je nevyhnutné dodržať ustanovenia 32 pamiatkového zákona. Hranice ochranných pásiem nehnuteľných kultúrnych pamiatok nie sú stanovené. Pozornosť si zaslúžia aj voľne stojace kríže na území obce, ktoré sú vždy pamätníkmi miestnych udalosti v histórii obce a aj keď nie sú zapísané v zozname pamiatkového fondu kultúrnych pamiatok sú súčasťou kultúrneho dedičstva obce a ako takým je im potrebné venovať primeranú ochranu a zveľaďovanie. Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 15

16 Obec si môže viesť v zmysle 14 zákona číslo 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu evidenciu pamätihodností obce. Do evidencie pamätihodností možno zaradiť nehnuteľné a hnuteľné veci, kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, katastrálne a zemepisné názvy viažuce sa k histórii a osobnostiam obce. K pamätihodnostiam je možné zaradiť aj staré stromy v katastri, božie múky, kríže a iné objekty viažuce sa k histórii obce. Krajský pamiatkový úrad Prešov na požiadanie poskytne mestu metodickú a odbornú pomoc pri evidovaní pamätihodností mesta Väzby vyplývajúce zo záväzných častí nadradených dokumentácií Záväzné časti schváleného Územného plánu VÚC Košického kraja vzťahujúce sa k riešenému územiu Pri riadení využitia a usporiadania územia Prešovského kraja je potrebné riadiť sa záväznými časťami Územného plánu VÚC Prešovského kraja schváleného uznesením vlády SR číslo 268/1998 a nariadením vlády SR číslo 216/1998 Z.z., ktorým bola vyhlásená záväzná časť ÚPN VÚC Prešovského kraja a jeho Zmenami a doplnkami schválenými vládou SR nariadením č. 679/2002 Z.z., Zmenami a doplnkami 2004 schválenými Zastupiteľstvom Prešovského samosprávneho kraja dňa uznesením číslo 228/2004 a Všeobecne záväzným nariadením Prešovského kraja číslo 4/2004, ktorým bola vyhlásená jeho záväzná časť a Zmenami a doplnkami Územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja 2009, schválenými Zastupiteľstvom PSK uznesením č. 588/2009 dňa , ktorých záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Prešovského kraja číslo 17/2009 schváleným Zastupiteľstvom PSK uznesením č. 589/2009 dňa s účinnosťou od Záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja (vybraná príslušná časť z plného znenia): I. Zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia: 1. V oblasti usporiadania územia, osídlenia a životného prostredia 1.1. v oblasti rozvoja nadregionálnych súvislostí a dobudovania multimodálnych koridorov, formovať základnú koncepciu sídelných štruktúr Prešovského kraja vytváraním polycentrickej siete ťažísk osídlenia a miest, ktorých prepojenia budú podporované rozvojovými osami. Rozvojom polycentrickej sídelnej štruktúry sledovať naviazanie na Slovenskú a celoeurópsku polycentrickú sídelnú sústavu a komunikačnú kostru, prostredníctvom medzinárodne odsúhlasených dopravných koridorov, sledovať pri decentralizácii riadenia rozvoja územia vytváranie polycentrických systémov sietí miest a aglomerácií, ktoré efektívne podporujú vytváranie vyššej funkčnej komplexnosti subregionálnych celkov, formovať sídelnú štruktúru prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, sídelných centier, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 1.2 v oblasti nadregionálnych súvislostí usporiadania územia, rozvoj osídlenia a sídelnej štruktúry podporovať budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry, podporovať ťažiská osídlenia ako rozvojové sídelné priestory vytváraním ich funkčnej komplexnosti so zohľadnením ich regionálnych súvislostí, podporovať nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne ťažísk osídlenia, pri využívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých území, 1.4 vytvárať možnosti pre vznik suburbanných zón okolo ťažísk osídlenia s prihliadnutím na ich stupeň sociálno-ekonomického rozvoja, 1.5 podporovať rozvoj priestorov - mikroregiónov mimo ťažísk osídlenia, charakterizovaných ekonomickou a demografickou depresiou a tento princíp aplikovať aj pri tvorbe subregiónov, 1.6 vytvárať priestorové podmienky pre vedenie rozhodujúcich sietí technickej infraštruktúry a rezervovať plochy pre stavby environmentálnej infraštruktúry regionálneho a nadregionálneho významu, 1.7 rešpektovať podmienky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu v okresoch Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou, 1.8 chrániť poľnohospodársku pôdu a lesy ako obmedzujúci faktor urbanistického rozvoja územia, 1.13 v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva rezervovať plochy pre zariadenia na ukrývanie obyvateľstva v prípade ohrozenia, 1.14 v oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom, podporovať vzťah urbanných a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrno-historických a urbanisticko-architektonických daností, vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 16

17 vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbanným priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života, pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru, zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov, 1.15 v oblasti sociálnej infraštruktúry v oblasti školstva vytvoriť územnotechnické podmienky pre zabezpečovanie spolupráce školského systému a zamestnávateľov tak, aby rozsah a štruktúra vzdelávania zodpovedala vzdelanostným požiadavkám pracovných miest, vytvárať územnotechnické predpoklady pre rovnocennú dostupnosť siete stredných a vysokých škôl a ich zariadení na území kraja, s osobitným zreteľom na územie vzdialené od ťažísk osídlenia, pri lokalizácii zariadení stredného školstva zohľadniť charakter demografickej, sociálnej a ekonomickej štruktúry územia a z nej vyplývajúce nároky na odbornú orientáciu absolventov stredných škôl, vytvoriť územnotechnické predpoklady pre lokalizáciu inštitúcií celoživotného vzdelávania v nadväznosti na už existujúce a fungujúce školy a špecializované vzdelávacie zariadenia a podporovať vznik nových inštitúcií, napr. ľudových univerzít, centier dištančného a virtuálneho vzdelávania a pod. i formou prehĺbenia spolupráce firiem, podnikov a živnostníkov s inštitúciami celoživotného vzdelávania, vytvárať územnotechnické predpoklady pri umiestňovaní zariadení k realizácii rekvalifikačných programov na zabezpečenie prepojenia medzi požiadavkami trhu a kvalifikačnou štruktúrou evidovaných nezamestnaných a rekvalifikačné programy na uľahčenie začlenenia do pracovného života absolventov škôl, mladistvých a dlhodobo nezamestnaných, v oblasti zdravotníctva vytvárať územnotechnické predpoklady na rovnakú prístupnosť a primeranú efektívnu dostupnosť zariadeniami ambulantnej a ústavnej starostlivosti a jej zameranie na prevenciu, včasnú diagnostiku a liečbu závažných ochorení, vytvárať územnotechnické predpoklady na budovanie zariadení paliatívnej starostlivosti a zariadení starostlivosti o dlhodobo chorých, vytvárať podmienky na ochranu zdravia odstraňovaním rizikových faktorov v území, vytvárať územnotechnické podmienky k podpore malého a stredného podnikania v oblasti zdravotníctva a to najmä v oblastiach vzdialenejších od sídelných centier v oblasti sociálnych služieb, vytvárať územnotechnické podmienky k rozširovaniu siete zariadení sociálnej starostlivosti sociálnych služieb paralelne s narastaním podielu odkázaných na sociálnu pomoc a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, v súvislosti s predpokladaným nárastom počtu obyvateľov v poproduktívnom veku vytvárať územnotechnické predpoklady pre lokalizáciu ubytovacích zariadení pre občanov v dôchodkovom veku s preferovaním zariadení rodinného a penziónového typu, zriaďovať zariadenia sociálnych služieb a rozširovať ich sieť v závislosti od konkrétnych potrieb, vytvárať územno-technické predpoklady na uskutočňovanie výstavby zariadení, umožňujúcich zamestnanie zdravotne postihnutých občanov, vytvárať územnotechnické predpoklady na uskutočňovanie výstavby zariadení na vzdelávanie Rómov a rozvoj rómskej kultúry, vytvárať územnotechnické podmienky bývania, občianskeho vybavenia a realizáciu technickej infraštrúry marginalizovaných skupín obyvateľstva, vytváranými územnotechnickými podmienkami podporovať v rámci sústredeného osídlenia podnikateľské aktivity rómskeho etnika, 1.16 v oblasti kultúry a umenia, rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne, hospodárskosociálne a prírodno-klimatické oblasti a rešpektovať potenciál takých kultúrnohistorických a spoločenských hodnôt a javov, ktoré kontinuálne pôsobia v danom prostredí a predstavujú rozvojové impulzy kraja (etnokultúrne a spoločenské tradície, historické udalosti, osobnosti a artefakty na celom vymedzenom území), vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou kultúrnych zariadení v regióne ako neoddeliteľnej súčasti existujúcej infraštruktúry kultúrnych služieb obyvateľstvu, vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou zariadení zachovávajúcich a rozvíjajúcich tradičnú kultúru identickú pre subregióny, 1.17 v oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva rešpektovať kultúrnohistorické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené pamiatkové územia ( pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma ), pamätihodnosti a súbory navrhované na vyhlásenie v súlade so zákonom o ochrane pamiatok, Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 17

18 uplatniť a rešpektovať typovú a funkčnú profiláciu sídel mestského a malomestského charakteru a rôzne formy vidieckeho osídlenia vrátane rurálnej štruktúry v rozptyle a rešpektovať kultúrno-historické urbanistické celky, a to aj v širšom rozsahu, ako požaduje ochrana pamiatok, zabezpečiť aktívnu ochranu technických pamiatok, vybraných typických remeselníckych a priemyselných objektov, vytvárať podmienky na ochranu a obnovu historických objektov vo voľnej krajine ( hrady, zámky, zrúcaniny, areály kalvárií a pod.) ako historických dokumentov a výrazných kompozičných prvkov v krajinnom obraze, využívanie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území prispôsobiť ďalšie využívanie ochranným podmienkam pre jednotlivé skupiny pamiatok určených v návrhoch opatrení na ich zachovanie, rešpektovať dominantné znaky typu pôvodnej a kultúrnej krajiny, morfológie a klímy v oblasti stredného a horného Spiša, Šariša a horného Zemplína, stavebnotechnicky predchádzať ohrozeniu, poškodeniu alebo zničeniu národných kultúrnych pamiatok a dbať na trvalé udržanie dobrého stavu, vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote, venovať osobitnú pozornosť lokalitám známych, evidovaných aj predpokladaných archeologických nálezísk, pričom orgánom ochrany archeologických nálezísk je Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2 V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky, 2.1 považovať za hlavné rekreačné krajinné celky / RKC /: Bachureň, Belianske Tatry, Branisko, Busov, Čergov, Domašu, Dukla, Kozie chrbty, Ľubické predhorie, Ľubovniansku vrchovina, Nízke Beskydy, Pieniny, Slánske vrchy, Spišskú Maguru, Východné Karpaty, Vysoké Tatry, Stredný Spiš, Vihorlat, 2.4 vytvárať podmienky pre vznik nových komplexných stredísk CR s fakultatívnym využitím potenciálu atraktívnych priestorov, pri rešpektovaní záujmov ochrany prírody a krajiny, 2.6 podporovať a prednostne rozvíjať tie druhy a formy turizmu, ktoré majú pre rozvoj v danom území najlepšie predpoklady a ktoré sú zároveň predmetom medzinárodného významu (letný a zimný horský turizmus, kultúrno poznávací turizmus, kúpeľný turizmus, kúpeľný liečebno-rekondičný turizmus, ekoturizmu a agroturizmus), 2.8 uprednostňovať budovanie infraštruktúry v sídlach bez ekonomického zázemia určených na rozvoj turistiky a rekreácie, 2.10 usmerňovať rozvoj funkčno-priestorového subsystému rekreácie a turizmu v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska 2001, Regionalizáciou cestovného ruchu Slovenskej republiky a Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja, 2.11 vytvárať podmienky na rozvoj krátkodobej rekreácie obyvateľov miest a väčších obcí budovaním rekreačných zón sídel a zamerať sa na podporu budovania vybavenosti pre prímestskú rekreáciu v ich záujmových územiach, 2.12 vytvárať územnotechnické podmienky funkčného využitia kultúrnych pamiatok pre potreby rozvoja cestovného ruchu, 2.15 vytvárať podmienky pre obnovu a realizáciu nových viacúčelových vodných nádrží /sústav / s prevládajúcou rekreačnou funkciou a príslušnou športovorekreačnou vybavenosťou, 2.16 v záujme zlepšovania dostupnosti centier, vytvárať územnotechnické podmienky pre realizáciu turistických ciest, 4 Ekostabilizačné opatrenia, 4.1 pri umiestňovaní investícií /rozvojových plôch/ prioritne využívať zastavané územia obcí alebo plochy v náväznosti na zastavané územia a stavebné investície umiestňovať prioritne do tzv. hnedých plôch. Nevytvárať nové izolované celky, rešpektovať prírodné a historické danosti územia obcí. 4.3 zabezpečiť funkčnosť prvkov územného systému ekologickej stability, pri ďalšom využití a usporiadaní územia, technologickými opatreniami v priemyselných podnikoch, znižovaním spotreby technologických vôd a zvyšovaním kvality vypúšťaných odpadových vôd s cieľom zlepšovať stav vo vodných tokoch, znižovaním emisií do ovzdušia s cieľom zvyšovať jeho kvalitu, znižovaním energetickej náročnosti výroby a zlepšovaním rekuperácie odpadového tepla, znižovaním produkcie odpadov a zabezpečením postupnej sanácie a rekultivácie priestorov bývalých a súčasných skládok odpadov a odkalísk priemyselných odpadov, preferovaním extenzívneho hospodárenia na plochách lesnej pôdy a trvale trávnatých plochách (TTP) s cieľom ochrany cenných ekosystémov, obmedziť zastavanie inundačných území pre ich zachovanie ako prirodzeného spôsobu retencie vôd, 4.5 pozemkovými úpravami, usporiadaním pozemkového vlastníctva a užívacích pomerov v poľnohospodárskom a lesnom extraviláne podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v prvkoch územného systému ekologickej stability, s maximálnym využitím pôvodných (domácich) druhov rastlín, 4.6 podporovať v podhorských oblastiach zmenu spôsobu využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu ohrozeného vodnou eróziou, 4.9 v oblasti ochrany prírody a tvorby krajiny, pri hospodárskom využívaní území začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability uplatňovať: Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 18

19 hospodárenie v lesoch tak, aby bol zabezpečený priaznivý stav biotopov a biotopov druhov ako i priaznivý stav časti krajiny, v chránených územiach najmä v kategóriách ochranných lesov a lesov osobitného určenia, ochranu poľnohospodárskej pôdy pre poľnohospodárske ekosystémy v kategóriách podporujúcich a zabezpečujúcich ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty), a hospodárením zabezpečiť priaznivý stav biotopov a biotopov druhov ako i priaznivý stav časti krajiny, prispôsobenie trasovania dopravnej a inej technickej infraštruktúry ochrane prvkov ekologickej siete tak, aby bola maximálne zabezpečená ich funkčnosť a homogénnosť, v prípade potreby nevyhnutného umiestnenia tejto infraštruktúry do územia biocentra umiestniť ju prioritne do okrajových častí biocentra, eliminovanie stresových faktorov pôsobiacich na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných emisií, znečisťovanie vodných tokov a pod.), systémovými opatreniami, realizovanie ekologického prepojenia, dopravnou a inou technickou infraštruktúrou, rozčlenených biocentier a biokoridorov, zabezpečenie maximálnej ochrany brehových porastov hydrických biokoridorov, minimalizovanie umiestňovania objemovo a plošne náročných stavieb do biocentier a biokoridorov provincionálneho, biosferického, nadregionálneho a regionálneho významu mimo zastavaných území obce a území s osobitnou ochranou, v súlade so všetkými regulatívmi bodu 4., zosuvné územia a staré banské diela zohľadňovať pri využívaní územia, pri umiestňovaní objektov, v ktorých sa nakladá s nebezpečnými látkami a odpadmi, rešpektovať platné právne predpisy a požiadavky vyplývajúce z medzinárodne záväzných dohovorov, smerníc a záväzkov Slovenskej republiky. 5 V oblasti dopravy 5.3 chrániť koridory ciest I., II. a vybraných úsekov III. triedy, ich preložiek a úprav vrátane prejazdných úsekov dotknutými sídlami na: ceste III/5439 Sabinov - Ražňany - Jarovnice - Hermanovce - Bertotovce s územnou rezervou na jej úpravu na cestu II. triedy s obchvatmi sídiel Ražňany, Jarovnice, Hermanovce s prioritnou funkciou cestného prepojenia koridoru cesty I/68 v línií Prešov Sabinov Lipany a sídiel situovaných v hornotoryskej doline na cestu I/18 a diaľnicu D1(križovatka Fričovce), s napojením na preložku I/68 v priestore Sabinov Orkucany - juh, ostatných cestách III. triedy z dôvodu ich rekonštrukcie, v oblasti ostatných verejných dopravných zariadení, chrániť existujúce verejné dopravné zariadenia, vytvárať a chrániť priestory pre zariadenia verejnej hromadnej dopravy, podporovať vznik mototuristických obslužných centier pozdĺž tranzitných a turistických trás, 5.7 chrániť priestory na dobudovanie a ochranné pásma letísk, verejné letisko vnútroštátne Ražňany-Sabinov ako letisko miestneho významu, 6 V oblasti vodného hospodárstva, 6.1 v záujme zabezpečenia zdrojov pitnej vody, chrániť a využívať existujúce a zdokumentované zdroje pitnej vody s cieľom zvyšovať podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov, zvyšovať podiel využívania úžitkovej vody pri celkovej spotrebe vody v priemysle, poľnohospodárstve, vybavenosti a pri spotrebe na bývanie, zavádzať opatrenia na znižovanie strát vody, od plošne veľkých stavebných objektov a spevnených plôch riešiť samostatné odvedenie dažďových vôd a nezaťažovať tak čistiarne odpadových vôd, presadzovať technické riešenia na aspoň čiastočné, resp. sezónne zadržanie týchto vôd v riešených lokalitách pre zlepšenie mikroklímy okolitého prostredia, podporovať výstavbu vodovodov v oblastiach s environmentálnymi záťažami ohrozujúcimi zdravie obyvateľstva, 6.2 chrániť priestory na líniové stavby, v oblasti skupinových vodovodov na z Prešovského skupinového vodovodu, a) na pokračovanie trasy Sabinov Ražňany Jarovnice Hermanovce Bertotovce s odbočkou do Daletíc a Fričoviec, Bertotovce Chmiňany s odbočkami do Chminianskych Jakubovian a Ondrášoviec, Chmiňany Chminianska Nová Ves, rezervovať plochy a chrániť koridory pre plánované samostatné a skupinové vodovody v ostatných obciach Prešovského kraja napojené na verejné zdroje, zabezpečiť hydrogeologické prieskumy pre zistenie zdrojov podzemnej vody využívanej na pitné účely na celom území, zriadiť nové vodné zdroje pre obce odľahlé od hlavných trás vodárenských sústav (vodovodných rozvodných potrubí), rezervovať plochy a chrániť koridory pre stavby skupinových vodovodov a vodovodov zo zdrojov obcí, 6.3 rezervovať plochy a chrániť koridory (kanalizácie) pre stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Prednostne realizovať kanalizačné siete v sídlach ležiacich v pásmach ochrany využívaných zdrojov pitnej vody, v ochranných pásmach minerálnych a liečivých vôd. Výstavbu kanalizačných sietí ako verejnoprospešných stavieb konkretizovať v územnom pláne obce, zabezpečiť kvalitu vypúšťania vyčistených odpadových vôd v zmysle požiadaviek Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 19

20 stanovených súčasne platným nariadením vlády SR č. 296/2005 Z. z zabezpečiť postupné znižovanie zaostávania rozvoja verejných kanalizácií za rozvojom verejných vodovodov, v rozhodovacom procese posudzovať investičnú a ekonomickú náročnosť navrhovaných kanalizačných sústav a čistiarní odpadových vôd z dôvodu optimalizácie prevádzkových nákladov pre pripojených užívateľov, 6.4 rezervovať priestory na vybudovanie kanalizačných systémov, (kanalizácia + ČOV ), realizovať výstavbu kanalizácií a ČOV obcí, realizovať nové, respektíve intenzifikovať a modernizovať zariadenia na čistenie odpadových vôd pre technologické prevádzky priemyslu a poľnohospodárstva, 6.5 vodné toky, meliorácie, nádrže na tokoch, kde nie sú usporiadané odtokové pomery, komplexne revitalizovať vodné toky s protipovodňovými opatreniami, so zohľadnením ekologických záujmov a dôrazom na ochranu intravilánov obcí pred povodňami, na upravených úsekoch tokov vykonávať údržbu s cieľom udržiavať vybudované kapacity, s cieľom zlepšiť kvalitu povrchových vôd a chrániť podzemné vody realizovať výstavbu nových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd a rozšírenie a intenzifikáciu existujúcich ČOV a rekonštrukciu existujúcich kanalizačných sietí, zlepšovať vodohospodárske pomery na malých vodných tokoch v povodí zásahmi smerujúcimi k stabilizácii vodohospodárskych pomerov za extrémnych situácií počas povodní aj v období sucha, pri úpravách tokov využívať vhodné plochy na výstavbu poldrov s cieľom zachytávať povodňové prietoky, zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd z predchádzajúcich rokov a budovať primerané protipovodňové opatrenia s dôrazom na ochranu zastaveného územia miest a obcí a ochranu pred veľkými prietokmi (úpravy tokov, ochranné hrádze a poldre /, venovať pozornosť úsekom bystrinných tokov v horských a podhorských oblastiach, na ktorých treba budovať prehrádzky s cieľom znížiť eróziu a zanášanie tokov pri povodňových stavoch bez narušenia biotopu, vykonať protierózne opatrenia na priľahlej poľnohospodárskej pôde a lesnom pôdnom fonde, v rámci revitalizácie tokov zachovať priaznivé životné podmienky pre ryby, zoobentos a fytobentos, vykonávať údržbu na existujúcich melioračných kanáloch s cieľom zabezpečiť funkciu detailného odvodnenia, vytvárať priestory v území pre výstavbu rybníkov a účelových vodných nádrží, podporovať rekonštrukcie obnoviteľných energetických zdrojov, resp. výstavbu malých vodných elektrárni, rešpektovať ochranné pásmo budúcich vodných a vodárenských nádrží, vybudované účelové vodné nádrže pre poľnohospodárske a závlahové účely využívať aj na rekreačné účely, vylúčiť akúkoľvek navrhovanú výstavbu v inundačných územiach vodných tokov v zmysle zákona o ochrane pred povodňami, vo vhodných lokalitách zriaďovať menšie viacúčelové vodné nádrže a prehrádzky a podporovať obnovenie zaniknutých vodných plôch, s vhodným spôsobom zachytenia a využitia dažďovej vody z povrchového odtoku zo spevnených plôch novej zástavby priamo na mieste, prípadne vhodný spôsob infiltrácie dažďovej vody tak, aby odtok z daného územia do recipientu nebol zvýšený voči stavu pred realizáciou prípadnej zástavby a aby nebola zhoršená kvalita vody v recipiente, 7 V oblasti zásobovania plynom a energiou, telekomunikácie 7.1 za účelom rozvoja plošnej plynofikácie rezervovať koridory pre významné distribučné a prepojovacie VTL a STL plynovody, 7.2 v oblasti zabezpečovania zdrojov elektrickej energie rezervovať územie pre výstavbu novej elektrickej stanice Šariš pri obci Chmiňanya rezervovať koridor pre novénapájacie vedenia: dvojité 1l0kV vedenie od Hrabkova a dvojité110kv vedenie z el. stanice Lipany, 7.3 v oblasti využívania obnoviteľných energetických zdrojov, podporovať výstavbu zdrojov energie využívajúcich obnoviteľné zdroje a pri ich umiestňovaní vychádzať z ekonomickej, sociálnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitami kultúrno-historického potenciálu územia, historického stavebného fondu so zohľadňovaním špecifík jednotlivých subregiónov neumiestňovať veterné parky a veterné elektrárne: v biocentrách a biokoridoroch ÚSES na regionálnej a nadregionálnej úrovni, v okolí vodných tokov a vodných plôch v šírke min. 100 m, v okolí regionálnych biokoridorov min. 100 m, pri nadregionálnych hydrických biokoridoroch min. 200 m (odstupové vzdialenosti na konkrétnej lokalite VE spresní ornitológ v procese EIA), v krajinársky hodnotných lokalitách, významných pohľadových osiach, vizuálne exponovaných lokalitách, v ochranných pásmach určených príslušnou legislatívou okolo diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. a II. triedy, v ucelených lesných komplexoch, v evidovaných archeologických lokalitách s potenciálom na vyhlásenie za nehnuteľnú kultúrnu pamiatku, v ochranných pásmach letísk a leteckých pozemných zariadení, v priestoroch Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 20

21 prevádzkového využívania rádiových leteckých pozemných zariadení, 7.4 v oblasti telekomunikácii a informačnej infraštruktúry vytvárať podmienky na rozvoj globálnej informačnej spoločnosti na území Prešovského kraja skvalitňovaním infraštruktúry informačných systémov, z dôvodov, aby nedochádzalo k poškodzovaniu infraštruktúry informačných systémov je potrebné, aby investori konkrétnych stavieb požiadali pred vydaním územného rozhodnutia a stavebného povolenia o stanovisko operátorov jednotlivých pevných a mobilných telekomunikačných sieti o existencií jestvujúcich podzemných telekomunikačných vedení. 8 V oblasti hospodárstva 8.1. v oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja koordinovať proces programovania a implementácie Národného plánu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 s cieľom vytvoriť podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj regiónov, diverzifikovať odvetvovú ekonomickú základňu obcí a miest, podporovať v záujme trvalej udržateľnosti malé a stredné podnikanie, zabezpečovať rozvoj a skvalitnenie infraštruktúry komunikačných systémov, vytvárať územnotechnické podmienky na rovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva s vyššou kvalifikáciou, pri umiestňovaní nových priemyselných zón, areálov a objektov rešpektovať záujmy a rozvojové koncepcie existujúcich prevádzok, vylúčiť umiestnenie prevádzok a zariadení s potencionálne negatívnym dopadom na senzitívne výroby, 8.2 v oblasti priemyslu a stavebníctva pri rozvoji priemyslu a stavebníctva vychádzať z ekonomickej, sociálnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitami kultúrno-historického potenciálu územia, historického stavebného fondu so zohľadňovaním špecifík jednotlivých subregiónov a využívať pritom predovšetkým miestne suroviny, chrániť funkčné plochy priemyselnej výroby 4. kategórie pre zriaďovanie priemyselných zón a priemyselných parkov v potenciálne vhodných lokalitách podľa územnotechnických a územnoplánovacích podkladov do potvrdenia ich opodstatnenosti v územných plánoch obcí, podporovať v územnom rozvoji regiónu využitie existujúcich priemyselných areálov a areálov bývalých hospodárskych dvorov (hnedé plochy) pre účely zriadenia priemyselných zón a priemyselných parkov na základe zhodnotenia ich externých a interných lokalizačných faktorov, podporovať rozvoj tradičnej remeselnej výroby, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti podporujúce rozvoj vidieka, 8.3 v oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva podporovať diverzifikáciu poľnohospodárskej produkcie a formy obhospodarovania pôdy na základe rôznorodosti produkčného potenciálu územia a klimatických podmienok, podporovať alternatívne poľnohospodárstvo v chránených územiach, v pásmach hygienickej ochrany a v územiach začlenených do územného systému ekologickej stability, zabezpečiť protieróznu ochranu poľnohospodárskej pôdy s využitím vegetácie v rámci riešenia projektov pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami zameranými na optimalizáciu štruktúry pestovaných plodín v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability, neproduktívne a nevyužiteľné poľnohospodárske pozemky zalesňovať a pri zalesňovaní využívať pôvodné (domáce) druhy drevín, podporovať extenzívne leso-pasienkárske využívanie podhorských častí s cieľom zachovať krajinárske a ekologicky hodnotné územia s rozptýlenou vegetáciou, podporovať doplnkové formy podnikania na báze tradičných remesiel ako využitie surovín z produkcie poľnohospodárskej a lesnej výroby vo vidieckych sídlach s voľnou pracovnou silou, s cieľom znížiť hospodársku depresiu najmä v oblastiach s vyšším stupňom ochrany prírody, 8.4 v oblasti odpadového hospodárstva nakladanie s odpadmi na území kraja riešiť len v súlade so schváleným Programom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky, Prešovského kraja a jeho okresov, uprednostňovať v odpadovom hospodárstve minimalizáciu odpadov, zvýšiť účinnosť separovaného zberu a zhodnocovanie odpadov s využitím ekonomických nástrojov a legislatívnych opatrení, riešiť s výhľadom do budúcnosti zneškodňovanie odpadov v kraji na skládkach vyhovujúcich technickým podmienkam, s orientáciou na existujúce a plánované regionálne skládky, vybudovať zberné strediská pre nebezpečné odpady a problémové látky vrátane ich kontajnerizácie, zabezpečiť zneškodňovanie nebezpečných odpadov z priemyslu a zdravotníctva na vyhovujúcich zariadeniach, spĺňajúcich určené emisné limity a odstupové vzdialenosti zariadenia od trvalo obývaných objektov a iných verejných stavieb, v súlade s OTN ŽP 2 111:99, príloha E, zabezpečiť postupnú sanáciu, resp. rekultiváciu uzatvorených skládok odpadu a starých environmentálnych záťaží, sanovať prednostne skládky lokalizované v územiach prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability a v územiach, kde bezprostredne ohrozujú životné prostredie a podzemné vody, zabezpečiť na území kraja plochy pre havarijnú skládku na zneškodnenie biologického a iného odpadu pri výskyte živelných pohrôm, havárií, epidémií a pod., resp. zabezpečiť zneškodnenie týchto odpadov podľa kategórie odpadu na existujúcich skládkach, ktoré majú povolenie na zneškodnenie odpadov príslušnej kategórie, Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 21

22 8.4.9 podporovať výstavbu zariadení na dotrieďovanie, zhodnotenie, kompostovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov v obciach, implementáciou zákona o obaloch znížiť zneškodňovanie odpadov z obalov a zvýšiť ich zhodnotenie, II. Verejnoprospešné stavby Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto: 1. V oblasti dopravy 1.2. stavby nadradenej cestnej siete pre cesta III/5439 Sabinov - Ražňany - Jarovnice - Hermanovce - Bertotovce s územnou rezervou na úpravu na cestu II. triedy s funkciou cestného prepojenia koridoru cesty I/68 v línií Prešov Sabinov Lipany a sídiel situovaných v hornotoryskej doline na cestu I/18 a diaľnicu D1 (križovatka Fričovce), s napojením na preložku I/68 v priestore Sabinov Orkucany juh a s obchvatmi obcí Ražňany, Jarovnice, Hermanovce, 1.5 stavby pre leteckú dopravu dostavba a vybavenie verejného letiska vnútroštátneho Ražňany-Sabinov ako letiska miestneho významu, 2 V oblasti vodného hospodárstva 2.3. v rámci Východoslovenskej vodárenskej sústavy z Prešovského skupinového vodovodu s využitím podzemných zdrojov hornej Torysy a odberu v Tichom Potoku prívod v trase Sabinov - Ražňany, odbočku do Uzovského Šalgova, Ražňan a Jarovníc, odbočku do Uzovských Peklian, Jarovníc a Hermanoviec a odbočku z Lipian do Ďačova a Dubovice, 2.4 pre skupinové vodovody z Prešovského skupinového vodovodu, a) na pokračovanie trasy Sabinov Ražňany Jarovnice Hermanovce Bertotovce s odbočkou do Daletíc a Fričoviec, Bertotovce Chmiňany s odbočkami do Chminianskych Jakubovian a Ondrášoviec, Chmiňany Chminianska Nová Ves, c) a vodovody Brezovička, Vysoká, Oľšov, Ďačov, Kamenica, Jakubova Voľa, Drienica, Ražňany, Uzovský Šalgov, Jarovnice, Uzovské Pekľany, Ostrovany, Dulová Ves, Ruská Nová Ves, Drienovská Nová Ves-Kendice a Drienov v rámci programu Čistá Torysa, samostatné a skupinové vodovody v ostatných obciach Prešovského kraja napojené na verejné zdroje, samostatné a skupinové vodovody v ostatných obciach s využitím lokálnych zdrojov, 2.5 stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, v obciach Prešovského kraja. 2.8 stavby pre úpravu a revitalizáciu vodných tokov, meliorácií a nádrží, 2.9 stavby protipovodňových ochranných hrádzí a úpravy profilu koryta, 2.10 poldre, zdrže, prehrádzky a malé viacúčelové vodné nádrže pre stabilizáciu prietoku, 2.11 stavby viacúčelových vodných plôch, 2.12 stavby závlah a zariadení pre závlahy, 2.13 požiarne nádrže v obciach. 3. V oblasti zásobovania plynom a energiami 3.1 v oblasti zásobovania plynom - stavby vysokotlakých (VTL) a stredotlakých (STL) plynovodov pre plošné zásobovanie na území Prešovského kraja. 3.2 Stavby pre zásobovanie a prenos elektrickej energie stavba novej elektrickej stanice Šariš pri obci Chmiňany a nového napájacieho vedenia: 2x1l0kV od Hrabkova a 2x 110kV vedenia z el. stanice Lipany, 5 V oblasti telekomunikácií 5.1 stavby pre prenos terestriálneho a káblového signálu a stavby sietí informačnej sústavy, a ich ochranné pásma. 6 V oblasti obrany štátu a civilnej ochrany obyvateľstva 6.3 stavby civilnej ochrany obyvateľstva, zariadenia na ukrývanie obyvateľstva v prípade ich ohrozenia, zariadenia na signalizáciu a koordináciu činnosti v stave ohrozenia. 7 V oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva 7.1 stavby uvedené v Ústrednom zozname pamiatok vyhlásené za Národné kultúrne pamiatky, pamiatky a ich okolie zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a objekty súvisiace s pamiatkovo chránenými historickými parkami, ich údržbu a úpravy realizovať len so súhlasom Pamiatkového úradu, 7.3 stavby pre ochranu, prieskum a sprístupnenie archeologických lokalít. 8 V oblasti poľnohospodárstva 8.2 stavby viacúčelových vodných nádrží pre protipovodňovú ochranu a zavlažovanie s využitím pre rekreáciu a turizmus, rybné hospodárstvo a ekostabilizáciu. 9 V oblasti životného prostredia 9.1 stavby na ochranu pred prívalovými vodami ochranné hrádze a úpravy vodného toku, prehrádzky poldre a viacúčelové vodné nádrže, 9.2 stavby na účely monitorovania stavu životného prostredia. 10 V oblasti odpadového hospodárstva 10.3 stavby a zariadenia na zneškodňovanie, dotrieďovanie, kompostovanie a recykláciu odpadov a materiálového a energetického zhodnotenia všetkých druhov odpadov, Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 22

23 pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť. Poznámka : Text a číslovanie je podľa textu plného znenia záväznej časti Územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja Väzby vyplývajúce z odvetvových koncepcií, stratégií a známych zámerov na rozvoj územia Záväzne časti vyplývajúce z priestorových odvetvových koncepcií a stratégií sú zapracované v Územnom pláne VUC Prešovského kraja v znení neskorších zmien a doplnkov, ako nadradenej územnoplánovacej dokumentácie a z ďalších známych koncepcií schválených po dni jeho schválenia nevyplývajú pre riešenie územného plánu mesta ďalšie požiadavky, ktoré by bolo potrebné premietnuť do jeho riešenia. Do riešenia tejto dokumentácie budú premietnuté rozvojové dokumenty Prešovského kraja a okresu Sabinov, ako sú Regionálny operačný plán rozvoja územia a sektorové operačné plány, pokiaľ budú prijaté do ukončenia prerokovania návrhu ÚPN-O Širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie mesta do systému osídlenia Hierarchia obce v rámci sídelnej štruktúry Slovenskej republiky je definovaná v Koncepcii územného rozvoja Slovenska 2001 v zmysle nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 528/2001 Z.z., ktorým sa vyhlásila záväzná časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 v znení neskorších zmien a doplnkov. Prešovský samosprávny kraj obstaral Zmeny a doplnky územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja, schválené Zastupiteľstvom PSK uznesením č. 588/2009 zo dňa Záväzná časť Zmien a doplnkov Územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja 2009 bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením PSK č. 17/2009 schváleným Zastupiteľstvom Prešovského samosprávneho kraja uznesením č. 589/2009 zo dňa , ktoré budú rešpektované v územnom pláne obce. Podľa Územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja v znení neskorších zmien a doplnkov sa obec Jarovnice nachádza mimo žilinsko podtatranskej rozvojovej osi Žilina Martin Poprad Prešov ako rozvojovej osi prvého stupňa. V súlade s riešením Územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja je potrebné podporovať rozvoj priestoru, charakterizovaného demografickým nárastom a ekonomickou depresiou. Katastrálne územia obce Jarovnice sú v dotyku s katastrálnymi územiami obci Uzovské Pekľany, Uzovský Šalgov, Ražňany, Ostrovany, Daletice, Svinia, Chminianska Nová Ves, Lažany, Bertotovce, Štefanovce, Hermanovce a Renčišov a nachádzajú sa v juhozápadnej časti okresu Sabinov. Z hľadiska širšieho územia je obec Jarovnice začlenená do administratívneho územia okresu Sabinov a do administratívneho územia Prešovského samosprávneho kraja Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce Údaje o obyvateľstve Údaje o obyvateľstve a bytovom fonde boli analyzované na základe výsledkov zo sčítania ľudu, domov a bytov k roku 2001 a 2011 za obec. Index vitality populácie: Hodnoty indexu Ip: nad 300 veľmi progresívny typ populácie Ip = =. 100 = progresívny stabilizovaná rastúca stabilizovaná stagnujúca do 100 regresívna Zvýšenie počtu obyvateľov v návrhovom období je možné dosiahnuť rovnako prirodzeným prírastkom, ako aj migráciou. Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 23

24 Podľa údajov Štatistického úradu SR k bol počet obyvateľov v obci Jarovnice Trvalo bývajúce obyvateľstvo podľa veku v obci Jarovnice k roku 2011: muži ženy spolu Trvalo bývajúce obyvateľstvo podľa veku v obci Jarovnice k roku 2011: nezistené muži ženy spolu Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku v obci Jarovnice k roku 2011: spolu 0-14 Trvale bývajúce obyvateľstvo vo veku muži ženy muži ženy 65+ nezis tené Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo veku % v produktívnom pred produktívnom po produktívnom ,5 52,0 3,5 Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Jarovnice trvale bývajúcich obyvateľov a z toho bolo 44,5 % v predproduktívnom, 52,0 % v produktívnom a 3,5 % vo veku poproduktívnom. Obyvateľstvo podľa vierovyznania v obci Jarovnice k roku 2011: Rímskokatolícka cirkev pokračovanie Evanjelická Cirkev metodistická Gréckokatolícka cirkev Pravoslávna cirkev Evanjelická cirkev augsburského vyznania Reformovaná kresťanská cirkev Náboženská spoločnosť svedkovia Jehovovi pokračovanie Starokatolícka cirkev Kresťanské zbory Apoštolská cirkev Bratská jednota baptistov Cirkev bratská Ústredný zväz židovských náboženských obcí Cirkev adventistov siedmeho dňa Cirkev československá husitská Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní Novoapoštolská cirkev Bahájske spoločenstvo pokračovanie iné bez vyznania nezistené Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky V obci Jarovnice z hľadiska náboženského vierovyznania absolútne prevláda rímskokatolícke náboženstvo s minimálnym zastúpením gréckokatolíckeho náboženstva a obyvateľov bez vyznania. Obyvateľstvo podľa národnosti v obci Jarovnice k roku 2011: slovenská maďarská rómska rusínska ukrajinská česká nemecká poľská pokračovanie chorvátska srbská ruská židovská moravská bulharská ostatné nezistená Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky Obyvateľstvo v obci Jarovnice z hľadiska národnostného zloženia je väčšinovo slovenskej národnosti s prítomným rómskym etnikom. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie obyvateľov v obci Jarovnice k roku 2011: základné učňovské (bez stredné odborné úplné stredné úplné stredné úplné stredné Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 24

25 maturity) (bez maturity) učňovské (s maturitou) odborné (s maturitou) všeobecné pokračovanie vyššie odborné vysokoškolské bakalárske vysokoškolské mag., inž., dokt. vysokoškolské doktorandské bez vzdelania nezistené Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky Počítačové znalosti obyvateľov v obci Jarovnice k roku 2011: práca s textom práca s tabuľkami práca s elektronickou poštou áno nie ne zistené áno nie ne zistené ( ) áno nie ne zistené práca s internetom áno nie ne zistené Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky Prevažná časť obyvateľstva v Jarovniciach z hľadiska dosiahnutého vzdelania je na nízkej vzdelanostnej úrovni Údaje o bytovom fonde V obci Jarovnice bol k roku 2011 nasledovný stav domového fondu: trvale obývané domy domy spolu spolu z toho rodinné domy neobývané domy byty spolu trvale obývané byty Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 25 spolu z toho v rodinných domoch neobývané byty Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky V roku 2011 bolo v obci Jarovnice spolu 415 domov, z čoho trvale obývaných bolo 378, t.j. 91,1%. Počet bytov dosiahol v obci v roku 2011 hodnotu 740, z toho trvale obývaných bolo 703 (95,0%). Podľa počtu trvale bývajúcich obyvateľov pripadalo cca 7,8 osôb na jeden trvalé obývaný byt. Ukazovatele úrovne bývania v obci Jarovnice k roku 2011: spolu podľa celk. podlah. plochy bytu v m z toho z toho do spol. zdroj Obývané byty v rodinných domoch podľa zásobovania vodou (vodovod) vlastný zdroj mimo bytu bez vodov. mobil. telefón podľa vybavenosti domácnosti osobný počítač noteb. osobné auto podľa pripojenia na pevnú tel. linku Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky Ukazovatele úrovne bývania v obci Jarovnice k roku 2011: spolu podľa celk. podlah. plochy bytu v m z toho z toho do spol. zdroj Obývané byty v bytových domoch podľa zásobovania vodou (vodovod) vlastný zdroj mimo bytu bez vodov. mobil. telefón podľa vybavenosti domácnosti osobný počítač noteb. osobné auto na internet podľa pripojenia na pevnú tel. linku Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky Neobývané byty podľa dôvodu neobývanosti v obci Jarovnice: spolu zmena vlastníkov určený na rekreáciu nespôsobilé na bývanie z iných dôvodov s nezistenou obývanosťou Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky Neobývané domy podľa dôvodu neobývanosti v obci Jarovnice k roku 2011: spolu zmena vlastníkov určený na rekreáciu uvoľnený na prestavbu nespôsobilý na bývanie z iných dôvodov na internet s nezistenou obývanosťou

26 V obci Jarovnice bolo 37 neobývaných domov a 36 neobývaných bytov Štruktúra obyvateľstva podľa ekonomickej aktivity Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity v obci Jarovnice k roku 2011: Trvale bývajúce spolu obyvateľstvo muži ženy Podiel žien z trvale bývajúcich obyvateľov % Ekonomicky aktívni Z toho Podiel ekonomicky činných obyvateľov z trvale bývajúcich obyvateľov % , ,3 Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky Podľa údajov zo sčítania uskutočnenom v roku 2011 žilo v obci Jarovnice1 829 ekonomicky aktívnych obyvateľov, čo je 33,29% z celkového počtu osôb. Z celkového počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov bolo nezamestnaných, t.j. 67,03%. Podiel mužov na celkovom počte ekonomicky aktívnych obyvateľov bol 56,2%.V rámci odvetví ekonomickej činnosti najvyšší podiel dosahovali osoby pracujúce v oblasti pestovania plodín a chovu zvierat, poľovníctva a služieb s tým súvisiacich (7,5%), verejnej správy a obrany, povinného sociálneho zabezpečenia (6,2%), maloobchodu okrem motorových vozidiel a motocyklov (5,9%) a v oblasti vzdelávania (5,6%). Ekonomicky aktívne osoby bez udania odvetvia zaberali podiel18,4% všetkých ekonomicky aktívnych obyvateľov. Do zamestnania dochádzalo 30,2% ekonomicky aktívnych obyvateľov obce, z toho najviac zastúpené boli vyššie spomenuté oblasti, s najvyšším podielom dochádzajúcich za prácou v oblasti vzdelávania (8,9%). V súčasnosti je počet nezamestnaných v obci cca obyvateľov. Počet zamestnaných v obci je 350. Tento údaj je premenlivý, predovšetkým vo viazanosti zamestnanosti v oblasti obchodu, služieb a sezónnosti. V návrhovom roku 2040 podľa navrhovaných aktivít v jednotlivých sektoroch, bude orientačne vytvorené vo Variante č.1 cca 2100 pracovných miest a vo Variante č.2 cca 1680 pracovných miest s rezervou cca % (spoločné obecné podniky, tepelné hospodárstvo a pod.). Veľký počet pracovných príležitosti bude viazaných v čase realizácie týchto aktivít vrátane realizáciou ciest, dopravných zariadení a sietí technickej infraštruktúry a nadväzne viazanosti pracovných príležitosti v čase potreby údržby a prevádzky Prognóza vývoja obyvateľstva Prognóza vývoja počtu obyvateľov v obci Jarovnice do roku 2040: Rok: počet obyvateľov: Podľa údajov obecného úradu reálny stav počtu obyvateľov k bol 6297 obyvateľov a k k to bolo obyvateľov. K roku 2040 sa pri zohľadnení sociálnej skladby obyvateľstva predpokladá počet obyvateľov Pri prognóze vývoja počtu obyvateľov sa vychádzalo z doterajšieho celkového pohybu obyvateľstva a využitím exponenciálnej funkcie, ktorá vychádza z teoretických úvah o stabilnej populácii. Pri zachovaní prirodzeného a mechanického prírastku obyvateľstva a vzhľadom na vekové zloženie populácie v obci je predpokladaná maximálna miera rastu populácie (celkový pohyb obyvateľstva) 30 za rok. Na vývoj obyvateľstva budú mať v budúcnosti dopad: vysoké percento rómskeho obyvateľstva, predpoklady ekonomickej stability obyvateľstva, predovšetkým mladých ľudí, nedostatok disponibilných plôch pre výstavbu všetkého druhu z titulu majetkoprávnej nedostupnosti v obci, neatraktívnosť územia pre rekreáciu, turizmus a cestovný ruch, Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 26

27 zložitý prístup k hlavným dopravným tepnám(ak sa v predstihu nezrealizuje terajší dopravný systém obce) Urbanistická koncepcia priestorového usporiadania Územný rozvoj obce Jarovnice je podmienený urbanistickou koncepciou, na ktorej je toto osídlenie založené, t.z. kompozičný kríž severo južnej a východo západnej osi. Východo západná os je reprezentovaná vodným tokom Malá Svinka a cestami III. triedy III/ 3428 (018195) v smere Svinia Prešov, III/3177 (5439) v smere Hermanovce a III/ 3108 (54313 )v smere Renčišov. Severo južná os je reprezentovaná cestou III/ 3177 (5439) v smere Ražňany Sabinov a čiastočne cestou III/3426 (018193) v smere Chminianska Nová Ves. Centrum obce tvorí zástavba v severnej časti obce, územie súvisiace s vodným tokom Malá Svinka, občianska vybavenosť v južnej časti obce a zástavba v západnej časti obce (viď grafická časť výkres č.2,3). Zmiešané územie v centrálnej časti obce je s prevažujúcou pôvodnou vidieckou štruktúrou, s plochami určenými na bývanie v rodinných domoch (radová forma zástavby), občiansku vybavenosť (obchodno-obslužná, administratívno-správna) vidieckeho charakteru, miesta na zhromažďovanie. Hlavná kompozičná os východo západným smerom, v priestore vodného toku zostáva aj naďalej polyfunkčnou osou, na ktorú sa budú viazať nové obytné lokality v severozápadnej a západnej časti obce. Hlavná kompozičná os severo južná bude tiež naďalej polyfunkčnou osou, na ktorú sa bude viazať vyššia občianska vybavenosť s plochami športu a novo vytvorené centrum obce s ukončením v južnej polohe Kalváriou. Dopravná kostra obce je v riešení územného plánu obce doplnená o zariadenia statickej dopravy, parkoviská situované na najžiadanejších miestach. Prevažná časť obce je tvorená pôvodnými rodinnými domami, ktoré dnes už nevyhovujú plošným, dispozičným, materiálovým a architektonickým nárokom na bývanie. Väčšina domov je obývaná staršími ľuďmi, ktoré sú väčšinou predané novým majiteľom a ktorí ich využívajú na rekreačné účely. Takto sa pôvodná funkcia trvalého bývania mení na rekreačnú funkciu, resp. prechodné bývanie a územie bezprostredne nadväzujúce na centrum obce nie je z hľadiska využitia územia efektívne využité. Tento nepriaznivý jav je možné eliminovať možnosťou prístavby existujúceho fondu a tým zvýšiť štandard domov a bytov na úroveň súčasných nárokov. Treba brať do úvahy aj ochranu pôvodnej architektúry a parcelácie. Rozvoj plôch rodinných a bytových domov je možný predovšetkým v nezastavaných lokalitách a to aj z hľadiska orientácie k svetovým stranám a z hľadiska svažitosti územia. Zastavané územie obce takto vytvorí logickú, uzavretú plochu. V prvom poradí výstavby sú riešené menšie lokality v zastavanom území obce, jednoduchšie napojiteľné na dopravu a ostatné zariadenia technickej infraštruktúry a zároveň zohľadňujúce majetkoprávne možnosti obce a vlastníkov pozemkov. Navrhované plochy priemyslu a skladového hospodárstva priamo naväzujú na jestvujúci i novo navrhovaný nadriadený dopravný systém. Navrhované plochy priemyselnej výroby a skladov sú koncentrované do ucelených plôch a oddelené od obytnej zástavby masívom zelene, ktorý eliminuje ich škodlivý dopad či už hygienický alebo estetický. Plochy poľnohospodárskej výroby sú koncentrované na hospodárskych dvoroch v katastrálnom území Jarovnice na východnom okraji obce a v katastrálnom území Močidľany, na severnom okraji obce. S ich ďalším rozvojom sa neuvažuje. Plochy športu sú predovšetkým v centre obce futbalové ihrisko a pri školských zariadeniach. V návrhu sú súčasťou základnej a vyššej občianskej vybavenosti. Plochy rekreácie sa v obci nenachádzajú. V návrhu sú situované v severovýchodnej časti obce. Navrhovaná plocha rekreácie v severnej časti obce je sprístupnená po jestvujúcej účelovej komunikácií napojenej na cestu III/ 3177 (5439). V riešení územného plánu obce Jarovnice sú prehodnotené a stanovené požiadavky na priestorový rozvoj všetkých funkcií, vrátane infraštruktúry. Samotný terén v časti katastrálnych území presahuje výšky stanovené ochranným pásmom vodorovnej roviny a prekážkovej roviny kužeľovej plochy Letiska Sabinov - Ražňany, tzn. tvorí leteckú prekážku. Nakoľko sa celé zastavané územie obce Jarovnice nachádza v tomto priestore, Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 27

28 na základe požiadavky Dopravného úradu je potrebné maximálnu výšku stavieb realizovať tak, aby rešpektovali určené ochranné pásma, ktoré sú uvedené v kap , v záväznej časti v kapitole a grafickej časti Funkčné využitie územia Súčasťou návrhu funkčného využívania územia je určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia. Určenie regulácie využitia jednotlivých plôch je v záväznej časti v kapitole Obytné územia Koncepcia rozvoja súčasného obytného územia Obytné územie obce v súčasnosti predstavuje kompaktné zastavané územie. Bytový fond predstavuje zmes staršej povojnovej zástavby v dobrom technickom stave, ďalej postupne rekonštruovanej a dostavovanej zástavby a novej zástavby. Najnovšia bytová výstavba je predovšetkým v jej severnej a v južnej časti obce. V severozápadnej časti obce sa nachádza rómska osada. V zastavanej časti územia sa nachádzajú viacpodlažné bytové domy a to: - bytový dom 12 b.j. Jarovnice centrum(súkromný), - bytový dom 2 x 6 b.j. Jarovnice centrum (súkromný), - bytový dom 16 b.j. Jarovnice juh (obecný), - bytový dom 12 b.j. Jarovnice juhovýchod (súkromný), - bytový dom 21 b.j. nedostavaný Močidľany západ (obecný), - bytový dom 12 b.j. Jarovnice stred (obecný), - bytový dom 20 b.j. Jarovnice stred (obecný), - bytový dom 2 x 8 b.j. Jarovnice západ (súkromný), - bytový dom 2 x 18 b.j. osada Jarovnice severozápad (obecný), - bytový dom 2 x 24 b.j. osada plánované r Jarovnice severozápad (obecný). Pre bilančné obdobie je navrhované využitie neobývaného bytového fondu a zástavba prieluk a nových lokalít určených pre bývanie mimo hranice v súčasnosti zastavaného územia obce. Pri umiestňovaní jednotlivých foriem bývania riešenie územného plánu obce vychádza z požiadaviek na bytové domy, rodinné domy (samostatne stojace; skupinové formy), bývanie v integrácii s občianskou vybavenosťou a bývanie s nižším štandardom. Výstavba nových bytov je nasmerovaná predovšetkým na využitie nezastavaných pozemkov s dostatočnou výmerou v rámci zastavaného územia a na čiastočnú prestavbu pôvodného bytového fondu a jeho hospodárskych častí, s možnosťou využitia jestvujúcich sietí technickej infraštruktúry. Pri prestavbe, dostavbe a vytváraní novej zástavby je potrebné rešpektovať identitu prostredia a zohľadniť charakter obce. Potreba nových bytov vyplýva z predpokladaného prírastku obyvateľov a vývoja cenzovej domácnosti. Potreba novej bytovej výstavby v období do roku 2040 vychádza z celkového prírastku bytov, ktorý sa zvýši o náhradu prestarlého bytového fondu a o rekonštrukcie a modernizácie v závislosti na požiadavke priblížiť sa k celoslovenskému priemeru. V obci Jarovnice je záujem o výstavbu nových rodinných domov a kúpu jestvujúcich rodinných domov samotnými obyvateľmi obce. Obec má záujem o prípravu ďalších obytných území. V bilančnom období preto územný plán obce rieši nárast počtu bytov podľa uvedeného trendu. Bytová výstavba je riešená ako kontinuálny systém dotvárania jestvujúcich obytných zón v dotváraní jestvujúcich štruktúr a spôsobu zástavby, formou bývania v bytových domoch a individuálneho bývania v rodinných domoch Rozvojové plochy bývania Predpokladaný vývoj bytového fondu a obložnosti bytov v nadväznosti na počet obyvateľov v návrhovom období: Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 28

29 Rok Počet obyv Počet bytov/obýv. 750/ / /1450 Priem. obložnosť obyv./byt 5,40/5,70 7,42/7,82 8,67/8,97 Poznámka: Predpokladaný vývoj bytového fondu a obložnosti bytov čiastočne zohľadňuje vývoj rómskej populácie v obci Jarovnice Riešenie územného plánu obce uvažuje v roku 2040s návrhom plôch pre bývanie na umiestnenie malopodlažnej zástavby prevažne rodinných domov pre celkový počet obyvateľov, t.z. pre nových obyvateľov (pri výpočte sa použil počet obyvateľov k 09/2015, podľa informácie obecného úradu), čo pri predpokladanej obložnosti 8,9 obyvateľov na 1 byt predstavuje potrebu cca 755 nových bytov. Pri rodinných domoch s touto špecifickou obložnosťou bude výmera pozemku cca m 2. Koncept riešenia územného plánu obce rieši plochy bývania v dvoch variantoch. Variant číslo 1 V riešení územného plánu obce pre bilančné obdobie do roku 2040 a po roku 2040 sú to lokality bytových domov: Číslo Poloha v obci Výmera m 2 Orientačný počet Byt.domov/vchod Podlažia/byty L 2 v severnej časti obce k.ú. Močidľany /2 2/300 L 3 v severozápadnej časti obce - k.ú /2 2/96 Jarovnice L 9 v centrálnej časti obce - k.ú. Jarovnice /2 3/72 L 10 v centrálnej časti obce - k.ú. Jarovnice /2 3/72 L 16 v západnej časti obce - k.ú. Jarovnice /2 2/96 L 17 v západnej časti obce - k.ú. Jarovnice /2 2/96 Spolu: plánu Označenie lokality je podľa grafickej časti územného Územný plán rieši výstavbu 57 bytových domov na lokalitách L 2, L3, L9, L10, L16 a L17 na ploche cca m 2 - s počtom 732 b.j. V riešení územného plánu obce pre bilančné obdobie do roku 2040 a po roku 2040 sú to lokality rodinných domov: Číslo Poloha v obci Výmera Orientačný počet m 2 rodinných domov L 1 v severnej časti obce k.ú. Močidľany L 4 v severozápadnej časti obce - k.ú. Jarovnice L 5 v západnej časti obce - k.ú. Jarovnice L 6 v severovýchodnej časti obce k.ú Močidľany L 7 v severovýchodnej časti obce k.ú Močidľany L 8 v severovýchodnej časti obce k.ú Močidľany L 11 v juhovýchodnej časti obce - k.ú. Jarovnice L 12 v juhovýchodnej časti obce - k.ú. Jarovnice L 13 v južnej časti obce - k.ú. Jarovnice L 14 v južnej časti obce - k.ú. Jarovnice L 15 v západnej časti obce - k.ú. Jarovnice L 18 v západnej časti obce - k.ú. Jarovnice Spolu: Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 29 bytov

30 Označenie lokalít je podľa grafickej časti územného plánu Pre optimálnu organizáciu zástavby v týchto lokalitách o výmere cca m 2, pri orientačnom počte 567 rodinných domov sa dá predpokladať s realizáciou približne 600 bytov. V prielukách o výmere cca m 2 sú disponibilné plochy pre umiestenie cca 17 rodinných domov. V bytových domoch je navrhovaných cca 732 nových b.j.(lokality L2, L3, L9, L10, L16, L17), v rodinných domoch (lokality L1, L4 L8, L11 L15 a L18) je počet nových b.j. cca 600 a cca 17 rodinných domov v prielukách, t.j. celkom b.j., čo vytvára dostatočnú rezervu pre bytovú výstavbu aj po bilančnom období. Pre lokality L2, L 4, L12 a L15 podrobné podmienky zástavby stanovia zastavacie štúdie, pre ostatné lokality a prieluky, stanovia podrobné podmienky zástavby dokumentácie pre vydanie územných rozhodnutí. Variant číslo 2 V riešení územného plánu obce pre bilančné obdobie do roku 2040 a po roku 2040 sú to lokality bytových domov: Číslo Poloha v obci Výmera m 2 Orientačný počet Byt. Podlažia/byty domov/vchod L 2 vo východnej časti obce - k.ú. Jarovnice /2 2/360 L 3 vo východnej časti obce - k.ú. Jarovnice /2 2/108 L 7 vo východnej časti obce - k.ú. Jarovnice /2 2/144 L 8 v juhovýchodnej časti obce - k.ú. Jarovnice /2 3/ Spolu: Označenie lokality je podľa grafickej časti územného plánu Územný plán rieši výstavbu 54 bytových domov na lokalitách L 2, L3, L7, L8 na ploche cca m 2 - s počtom 666 b. j. V riešení územného plánu obce pre bilančné obdobie do roku 2040 a po roku 2040 sú to lokality rodinných domov: Číslo Poloha v obci Výmera Orientačný počet m 2 rodinných domov L 1 v juhovýchodnej časti obce - k.ú. Jarovnice L 4 v juhovýchodnej časti obce - k.ú. Jarovnice L 5 v juhovýchodnej časti obce - k.ú. Jarovnice L 6 v juhovýchodnej časti obce - k.ú. Jarovnice L 9 v juhovýchodnej časti obce - k.ú. Jarovnice L 10 v juhovýchodnej časti obce - k.ú. Jarovnice L 11 v juhovýchodnej časti obce - k.ú. Jarovnice L 12 v juhovýchodnej časti obce - k.ú. Jarovnice L 13 v severovýchodnej časti obce - k.ú. Močidľany Spolu: bytov Označenie lokalít je podľa grafickej časti územného plánu Pre optimálnu organizáciu zástavby v týchto lokalitách o výmere cca m 2, pri orientačnom počte 573 rodinných domov sa dá predpokladať s realizáciou približne 596 bytov. V prielukách o výmere cca m 2 sú disponibilné plochy pre umiestenie cca 17 rodinných domov. V bytových domoch je navrhovaných cca 666 nových b.j. (lokality L2, L3, L7, L8), v rodinných domoch (lokality L1, L4 L6, L9 L13) je počet nových b.j. cca 596 a cca 17 rodinných domov Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 30

31 v prielukách, t.j. celkom b.j., čo vytvára dostatočnú rezervu pre bytovú výstavbu aj po bilančnom období. Pre lokality L1, L 2, L4, L6 a L12 podrobné podmienky zástavby stanovia zastavovacie štúdie, pre ostatné lokality a prieluky, stanovia podrobné podmienky zástavby dokumentácie pre vydanie územných rozhodnutí. Výhľadové rezervné plochy rieši územný plán aj po roku 2040, ktoré sú v grafickej časti označené ako výhľad. V riešení územného plánu obce sú to tieto výhľadové lokality: Variant číslo 1 Číslo Poloha v obci Výmera m 2 Orientačný počet bytov rodinných domov L V1 v severnej časti obce - k.ú. Močidľany L V2 v severnej časti obce - k.ú. Močidľany L V3 v juhozápadnej časti obce - k.ú.jarovnice L V4 v juhozápadnej časti obce - k.ú. Jarovnice Spolu: plánu Variant číslo 2 Číslo Poloha v obci Výmera m Označenie lokalít je podľa grafickej časti územného Orientačný počet rodinných bytov domov L V1 v juhozápadnej časti obce - k.ú. Jarovnice L V2 v centrálnej časti obce - k.ú. Jarovnice Spolu: Označenie lokalít je podľa grafickej časti územného plánu Týmto sú vytvárané rezervy, ktoré bude možné využiť aj po bilančnom období. Pri zohľadnení tohto nárastu je uvažované s nárastom plôch pre umiestnenie adekvátnej občianskej vybavenosti a ďalších funkčných plôch súvisiacich s rozvojom obce, pričom je potrebné zohľadniť dostupnosť vybavenosti v meste Prešov a Sabinov Občianska vybavenosť a sociálna infraštruktúra Obec má v zásade vybudovanú základnú vybavenosť. Územný plán obce k roku 2040 uvažuje so štruktúrou a kapacitou občianskej vybavenosti podľa očakávaného prirodzeného nárastu počtu obyvateľov obce a záujemcov o výstavbu rodinných domov. Pre výpočet jednotlivých druhov občianskej vybavenosti bola použitá metodická príručka pre obstarávateľov a spracovateľov územnoplánovacej dokumentácie vydanej ako Štandardy minimálnej vybavenosti obcí v Bratislave v roku 2002 a Zásady a pravidlá územného plánovania vpracované VUVA urbanistické pracovisko Brno z roku Uvedené výpočty je potrebné považovať za orientačné a majú odporúčací charakter. Majú slúžiť využívateľom územného plánu pri zostavovaní podnikateľských plánov a obci pri usmerňovaní jej územného rozvoja. Vzhľadom na predpokladaný rozvoj obce je potrebné rozšíriť ich druhovosť a možné kapacity s ohľadom na vhodné dochádzkové vzdialenosti k mestu Vranov nad Topľou. Pri riešení občianskej vybavenosti územný plán obce uprednostňuje umiestňovanie časti vybavenosti do už založených plôch priamo posilňujúcich jeho centrálnu časť, čím jej dajú nový charakter. Druhovú skladbu zariadení občianskej vybavenosti územný plán obce rieši na úrovni mestských sídelných útvarov s veľkosťou až obyvateľov. Kapacity jednotlivých zariadení sú dimenzované na predpokladaný počet obyvateľov, t.z. pre obyvateľov. Zdokumentovaná návrhová časť v jednotlivých oblastiach sférach je v svojej druhovosti odporučená, je možné ju flexibilne upravovať podľa spoločenskej požiadavky a aktuálnych potrieb. Preto nie je súčasťou záväznej časti územného plánu obce Školstvo Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 31

32 Na území obce sa nachádza Základná škola s materskou školou. Základnú školu pre 1. až 9. ročník v tomto školskom roku navštevuje 322 žiakov. Má 21 tried a 20 zamestnancov. (Časť žiakov 1. až 4. ročníka sa vyučuje v samostatnom objekte). Materskú školu v tomto školskom roku navštevuje 97 detí. Má 6 tried. Súčasťou školy je telocvičňa, školský dvor, kde sa nachádzajú preliezky, kolotoče, šmýkačka, pieskoviská. Celková výmera pozemku je cca m 2. Stravovanie detí je zabezpečené v školskej jedálni. V škole je pre žiakov 1. stupňa zriadený Školský klub deti. Škola zabezpečuje pre svojich žiakov aj rôznu mimoškolskú činnosť. Toto školské zariadenie je plne vyťažené a pre súčasné potreby obyvateľov obce nie je postačujúce. Túto školu navštevujú aj školopovinné deti z blízkych obcí. Na území obce sa nachádza aj plne organizovaná Základná škola pre 1. až 9. ročník, ktorú v tomto školskom roku navštevuje 1089 žiakov. Má 47 tried a 57 zamestnancov. Táto škola má 100% zastúpenie rómskych žiakov. Kapacita školy nie je postačujúca. V škole sa učí v dvojsmennej prevádzke. V 24-triednej škole je momentálne 47 tried. Využívajú rôzne náhradné miestnosti - prerobené učiteľské kabinety na triedy. Pri základnej škole je kontajnerová prístavba školy s 8. triedami pre 1. stupeň. Vyučovanie prebieha v dvojsmennej prevádzke. Škola zabezpečuje pre svojich žiakov aj rôznu mimoškolskú činnosť. Súčasťou školy je telocvičňa a športové ihrisko na školskom pozemku, s celkovou výmerou pozemku cca m 2. Stravovanie detí je zabezpečené v školskej jedálni. Na území obce sa nachádza ešte Špeciálna základná škola pre 1. až 9. ročník, ktorú v tomto školskom roku navštevuje 163 žiakov. Má 30. zamestnancov a 3. asistentov. V škole prebieha dvojsmenné vyučovanie v dvoch budovách - v hlavnej 6 tried, s celkovou výmerou pozemku cca m 2 a v časti Močidľany ( budova KC) 4 triedy, s celkovou výmerou pozemku cca m 2. Na území obce sa nachádzajú ešte tri školy. Sú to alokované pracoviská Strednej odbornej školy Lipany - so zameraním krajčír, pre ročník s 2 zamestnancami, Spojenej školy, Kollárova 10 v Prešove so zameraním lesná výroba, pre ročník s 9 zamestnancami a Strednej priemyselnej školy, Bardejovská 24 v Prešove drevárska, so zameraním čalúnnik, pre ročník, ktorá vyučuje svojich žiakov v 3 triedach, s počtom 62 študentov, s možnosťou doplnenia štúdia s maturitou, so 14 zamestnancami. Stredné školstvo je v dostupnej vzdialenosti v krajskom meste Prešov a okresnom meste Sabinov, respektíve v iných mestách kraja. Spojená škola, Kollárova 10, Prešov má požiadavku prístavby a nadstavby kontajnerovej školy rozšírenie o ďalšie dve triedy a učiť v nich žiakov v 3 - ročnom odbore mechanizátor lesnej výroby (1 trieda v ročníku) a 2 - ročnom odbore lesná výroba (1 trieda v ročníku), spolu teda 5 tried. Stredná priemyselná škola (SPŠ) má v Jarovniciach 3 ročníky v prenajatých priestoroch. Prehľad je uvedený v tabuľke: Ročník Spolu Počet žiakov 2013/ / Plán 2015/ V súčasnosti je záujem o štúdium, ale k dispozícii sú obmedzené priestory. Z toho dôvodu je záujem o rozšírenie školy pre budúci školský rok s výhľadom na ďalšie roky - priestory na výučbu žiakov, rozšírenie ihrísk a zriadenie nových dielni s príslušným vybavením na učebné odbory. Orientačný výpočet potrieb základnej vybavenosti: Druh vybavenia účelová jednotka štandard na obyvateľov počet účelových jednotiek plocha pozemku m 2 potreba do roku 2040 počet účelových jednotiek plocha pozemku m 2 materská škola - samostatná miesto materská škola + jasle miesto základná škola pre ročník miesto základná škola pre ročník* miesto Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 32

33 Poznámka: * modifikačný koeficient 1,1 Územný plán rieši v obci celý komplex predškolskej a školskej vybavenosti: Variant číslo 1: Materská škola, jasle - Močidľany sever, na ploche cca6 130 m 2,/ detí, tried/ Základná škola - Močidľany sever, na ploche cca9 900 m 2,/400 žiakov, 16 tried/ Materská škola, jasle Jarovnice severozápad, na ploche cca m 2,/ detí, tried/ Základná škola rozšírenie, materská škola, jasle - Jarovnice centrum, na ploche cca m 2, MŠ+J / detí, tried/, ZŠ rozšírenie /400 žiakov, 16 tried/ Materská škola, jasle Jarovnice juhozápad, na ploche cca5 640 m 2,/ detí, tried/ Materská škola, jasle Jarovnice západ, na ploche cca6 070 m 2,/ detí, tried/ Základná škola Jarovnice západ, na ploche cca9 860 m 2,pre 1 9 ročník /400 žiakov, 16 tried/ Základná škola Jarovnice severozápad, na ploche cca8 900 m 2,pre 1 9 ročník /400 žiakov, 16 tried/ Združená stredná škola- Jarovnice centrum na ploche cca m 2,/400 žiakov, 16 tried/ Špeciálna základná škola - Jarovnice centrum- rozšírenie na ploche cca m 2. Variant číslo 2: Základná škola rozšírenie, materská škola, jasle - Jarovnice centrum, na ploche cca m 2, ZŠ rozšírenie /400 žiakov, 16 tried/ MŠ + J / detí, tried/ Združená stredná škola - Jarovnice centrum na ploche cca m 2,/400 žiakov, 16 tried/ Základná škola Jarovnice západ, na ploche cca m 2,/200 žiakov, 8 tried/ Základná škola Jarovnice juhovýchod, na ploche cca m 2,/200 žiakov, 8 tried/ Základná škola Jarovnice juh, na ploche cca m 2,/400 žiakov, 16 tried/ Základná škola Jarovnice východ, na ploche cca m 2,/400 žiakov, 16 tried/ Materská škola, jasle Jarovnice západ, na ploche cca m 2,/75+10 detí, tr./ Materská škola, jasle Jarovnice juh, na ploche cca m 2,/ detí, tried/ Materská škola, jasle Jarovnice juhovýchod I, na ploche cca m 2,/ detí, tried/ Materská škola, jasle Jarovnice juhovýchod II, na ploche cca m 2,/75+10 detí, tr./ Materská škola Jarovnice východ, na ploche cca m 2, / detí, tried/ Základná škola špeciálna - rozšírenie - Jarovnice centrum na ploche cca m Kultúra a osveta V budove obecného úradu sa nachádza kultúrny dom s viacúčelovou sálou s cca stoličkami, ktorej súčasťou je aj kuchyňa a 2 zasadacie miestnosti s výmerou cca 100 m 2. V kaštieli, pri obecnom úrade o výmere cca 650 m 2 je knižnica, ktorú spravuje príspevková organizácia s knižným fondom cca kníh, počítačová miestnosť s 20 počítačmi a spoločenská miestnosť. V obci sú vytvorené podmienky pre klubovú činnosť, stretávanie mládeže a dôchodcov. Na kultúrnospoločenskom živote obce sa okrem pracovníkov obecného úradu podieľa tiež Klub dôchodcov, Zväz telesne postihnutých, Únia žien a Červený kríž. V kultúrno-spoločenskej oblasti pôsobia aj ľudový rozprávači Aranka a Stano Gaľa. Na území obce pôsobí Rímskokatolícka farnosť s farou v obci a kostolom Sv. Antona Pustovníka v centrálnej časti obce o výmere cca m 2 s cca 200 miestami na sedenie a s 3 zamestnancami. V časti Močidľany sa nachádza Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. kríža o výmere cca 830 m 2 s cca 200 miestami na sedenie a s 2 zamestnancami. Po historickej povodní bol v rómskej osade postavený kostol Panny Márie Fatimskej o výmere cca 520 m 2 s cca 100 miestami na sedenie, so 6 zamestnancami. Cirkev zohráva v spoločenskom a kultúrnom živote obce dôležitú úlohu. Zhromažďovacie priestory pre väčšie verejné zhromaždenia občanov má obec v súčasnosti vytvorené v sále kultúrneho domu, na futbalovom ihrisku, pred obecným úradom a v lokalite Grot. Malé priestranstvo je aj pred kostolom. Orientačný výpočet potrieb základnej a vyššej vybavenosti: Druh vybavenia účelová jednotka štandard na obyvateľov počet plocha účelových pozemku jednotiek m 2 počet účelových jednotiek potreba do roku 2040 podlažná plocha m 2 plocha pozemku m 2 Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 33

34 knižnica m 2 užit. pl klubovne pre kultúrnu činnosť* miesto 12 74, klubovne záujmových organizácií* miesto kluby spoločenských organizácií* miesto 12 74, klub dôchodcov miesto univerzálna sála** sedadlo , Poznámka: * modifikačný koeficient 1,1 **modifikačný koeficient 1,2 Variant číslo 1: Kapacita jestvujúceho kultúrneho domu je v súčasnosti postačujúca. Pre bilančné obdobie územného plánu obce je však potrebné rozšírenie jestvujúceho kultúrneho domu o výmere cca m 2 a vybudovanie nového kultúrneho domu v západnej časti obce o výmere cca m 2. Pre rôzne kultúrne aktivity územný plán navrhuje komunitné centrum - centrum voľného času Močidľany na ploche cca m 2 a komunitné centrum - centrum voľného času Jarovnice západ na ploche cca m 2. Pre väčšie verejné akcie je v centrálnej časti obce navrhovaný zhromažďovací priestor verejná zeleň o výmere cca m 2 a kalvária verejná zeleň o výmere cca m 2, ktoré budú slúžiť na rôzne kultúrne a cirkevné podujatia a akcie. Variant číslo 2: Rozšírenie jestvujúceho kultúrneho domu o výmere cca m 2 a vybudovanie nového kultúrneho domu v juhovýchodnej časti obce o výmere cca m 2. Zhromažďovací priestor verejná zeleň v centrálnej časti obce, o výmere cca m 2, Komunitné centrum - centrum voľného času v západnej časti obce, o výmere cca m 2, Komunitné centrum Jarovnice východ o výmere cca m Telovýchova a šport Obec má vytvorené podmienky pre športové aktivity na futbalovom ihrisku TJ Družstevník s 2 zamestnancami, o výmere cca m 2 s budovou TJ na celkovej výmere pozemku cca m 2 a na volejbalovom ihrisku s 1 zamestnancom, o výmere cca m 2, kde sa organizujú volejbalové aj iné športové turnaje. V obci pôsobí aj futbalový klub FK Roma a pingpongový klub. Pri základnej škole je ihrisko, ktoré v súčasnosti využívajú prevažne žiaci školy. Obec má záujem vybudovať na tejto ploche nové multifunkčné ihrisko. Výpočet potrieb vybavenosti: Druh vybavenosti štandard na obyvateľov potreba do roku 2040 plocha pozemku počet účelových m 2 jednotiek počet účelových jednotiek plocha pozemku m 2 ihriska pre deti a mládež ihriska pre dospelých telocvične* Poznámka: * modifikačný koeficient 1,1 Variant číslo 1: Územný plán pre bilančné obdobie navrhuje v severnej časti obce multifunkčné ihrisko, tenisové kurty na ploche cca m 2. V centrálnej časti obce je navrhované multifunkčné ihrisko, tenisové kurty, krytá multifunkčná hala Jarovnice centrum na ploche cca m 2. Územný plán navrhuje plochy športu pri navrhovaných školských zariadeniach: Športový areál pri ZŠ Jarovnice centrum o výmere cca m 2, Športový areál pri Združenej strednej škole o výmere cca m 2, Športový areál pri ZŠ Močidľany sever o výmere cca m 2, Športový areál pri ZŠ Jarovnice severozápad o výmere cca m 2, Športový areál pri ZŠ Jarovnice západ o výmere cca m 2, Variant číslo 2: V centrálnej časti obce je navrhované multifunkčné ihrisko, tenisové kurty, krytá multifunkčná hala Jarovnice centrum na ploche cca m 2. Územný plán navrhuje plochy športu pri navrhovaných školských zariadeniach: Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 34

35 Športový areál pri ZŠ Jarovnice centrum o výmere cca m 2, Športový areál pri navrhovanej Združenej strednej škole Jarovnice centrum o výmere cca m 2, Športový areál pri ZŠ Jarovnice západ o výmere cca m 2, Športový areál pri ZŠ Jarovnice juhovýchod o výmere cca m 2, Športový areál pri ZŠ Jarovnice východ o výmere cca m 2, Športový areál pri ZŠ Jarovnice juh o výmere cca m 2, Verejný športový areál Jarovnice východ o výmere cca m 2. Územný plán rieši plochy športu aj po roku 2040, ktoré sú v grafickej časti označené ako výhľad - SV. V riešení územného plánu obce sú to tieto výhľadové lokality: Variant číslo 1 SV1 - v severnej časti obce, o výmere cca m 2, SV2 - v juhozápadnej časti obce, o výmere cca m 2, SV3 - v centrálnej časti obce, o výmere cca m 2, Variant číslo 2 SV1 - v centrálnej časti obce, o výmere cca m 2. Týmto sú vytvárané rezervy, ktoré bude možné využiť aj po bilančnom období Zdravotníctvo Na území obce sa nachádza Zdravotné stredisko s 8 zamestnancami, s ambulanciami MUDr. Halečka Ľuboš všeobecná ambulancia pre deti a dorast, MUDr. Kudláková Miriam stomatologická ambulancia, MUDr. Lorenčíková Monika - všeobecný lekár pre dospelých, MUDr. Starinská Lýdia - všeobecný lekár pre dospelých a Lekáreň Remedia na ploche cca m 2, s 2 zamestnancami. Zdravotnú starostlivosť v časti obce Močidľany poskytuje MUDr. Čechová Anna všeobecná ambulancia pre deti a dorast - špeciálne detské rómske zdravotné stredisko na ploche cca 570 m 2 s 3 zamestnancami. V riešení územného plánu pre bilančné obdobie je stav v poskytovaní zdravotníckej starostlivosti prehodnotený aj vo vzťahu k blízkosti mesta Prešov a Sabinov. Výpočet potrieb vybavenosti: Druh vybavenosti štandard na obyvateľov potreba do roku 2040 plocha pozemku podlažná plocha m 2 m 2 podlažná plocha m 2 plocha pozemku m 2 zdravotnícke služby Druh vybavenia zdravotné stredisko dvojobvodové účelová jednotka lekár. štandard na obyvateľov počet plocha účelových pozemku jednotiek m 2 počet účelových jednotiek potreba do roku 2040 podlažná plocha m 2 plocha pozemku m 2 miest 1, ,8 3721,4 lekár. zdravotné stredisko 5 obvodové miest 1, ,3 2576,4 lekár. detské jasle miest ,3 7807,2 lekáreň* m 2 úžit. pl ,5 780,7 Poznámka: * modifikačný koeficient 1,2 Orientačný výpočet potrieb základnej vybavenosti Druh vybavenia účelová jednotka štandard na obyvateľov počet plocha účelových pozemku jednotiek m 2 počet účelových jednotiek potreba do roku 2040 podlažná plocha m 2 plocha pozemku m 2 lekár. praktický lekár pre dospelých miest 0, , praktický lekár pre deti a dorast lekár. 0, , Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 35

36 miest gynekológ primárnej lekár. starostlivosti miest 0, , stomatológ primár. lekár. starostlivosti miest 0, , lekáreň* m 2 úžit. pl Poznámka: * vyššia občianska vybavenosť Z orientačného výpočtu potrieb základnej vybavenosti vyplýva postupná potreba zriadenia nových lekárskych miest a to predovšetkým pre praktického lekára pre deti a dorast, ale aj pre dospelých a pre stomatológa primárnej starostlivosti. Nové lekárske miesto bude potrebné pre gynekológa primárnej starostlivosti. Variant číslo 1: V oblasti poskytovania zdravotníckych služieb územný plán navrhuje v západnej časti obce Jarovnice zdravotné stredisko na ploche cca m 2. Variant číslo 2: V oblasti poskytovania zdravotníckych služieb územný plán navrhuje v juhovýchodnej časti obce Jarovnice zdravotné stredisko na ploche cca m Sociálna starostlivosť Obec Jarovnice má zriadený klub dôchodcov, ktorý organizuje stretnutia v kaštieli alebo v priestoroch obecného úradu. Pri špeciálnej základnej škole sa nachádza Komunitné centrum o výmere cca 260 m 2. V oblasti sociálnej starostlivosti pôsobia v obci 4 terénni pracovníci a 3 osobní asistenti. V obci pôsobiaci Červený kríž rozváža stravu dôchodcom. V súčasnosti sa čaká na kolaudáciu prístavby kultúrneho domu, kde bude vývarovňa, ktorá bude zabezpečovať výdaj a rozvoz stravy. Iná vybavenosť s touto funkciou sa na území mesta nenachádza. Orientačný výpočet potrieb vyššej vybavenosti: Druh vybavenia účelová jednotka štandard na obyvateľov počet plocha účelových pozemku jednotiek m 2 počet účelových jednotiek potreba do roku 2040 podlažná plocha m 2 plocha pozemku m 2 jedáleň dôchodcov m 2 odb.pl. 3 15, domov sociálnych služieb miesto Variant číslo 1: Územný plán navrhuje v sociálnej oblasti zriadenie komunitného centra - centrum voľného času Močidľany na ploche cca m 2 a komunitného centra - centrum voľného času Jarovnice západ na ploche cca m 2. Variant číslo 2: Komunitné centrum - centrum voľného času v západnej časti k.ú. Jarovnice, o výmere cca m 2 a Komunitné centrum Jarovnice východ o výmere cca m Maloobchodná sieť Na území obce sa nachádzajú predajne potravín. Sú to: Marcel Husár potraviny s odbytovou plochou cca 20 m 2, s 2 zamestnancami, Věra Kalejová s odbytovou plochou cca 20 m 2, s s 2 zamestnancami, Silvia Giňová Potraviny mix s odbytovou plochou cca 30 m 2, s 2 zamestnancami, Lenka Giňová s odbytovou plochou cca 30 m 2, s 2 zamestnancami, Anna Skybová s odbytovou plochou cca 30 m 2, s 2 zamestnancami, Jana Marinicová s odbytovou plochou cca 30 m 2, s 2 zamestnancami, Milan Bily M.L.M. potraviny a rozličný tovar s odbytovou plochou cca 25 m 2, s 2 zamestnancami, František Bíly - potraviny s odbytovou plochou cca 25 m 2, s 2 zamestnancami, Jozef Karabinoš rozličný tovar s odbytovou plochou cca 50 m 2 a pohostinstvom, s 2 zamestnancami, Anton Kollár - Mäsiarstvo Tony s odbytovou plochou cca 50 m 2 so 4 zamestnancami, a Jozef Miškuf mäsiareň a údeniny s odbytovou plochou cca 20 m 2, s 2 zamestnancami, Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 36

37 Okrem predajní potravín sa na území obce nachádzajú predajne nepotravinárskeho tovaru. Sú to predajne: Anna Bujňáková predajňa kvetov, záhradkárskych potrieb, darčekových predmetov, chovateľských predmetov s odbytovou plochou cca 40 m 2, a stávková kancelária Niké s 2 zamestnancami. Výpočet potrieb vybavenosti: Druh vybavenosti štandard na obyvateľov potreba do roku 2040 plocha pozemku podlažná plocha m 2 m 2 podlažná plocha m 2 plocha pozemku m 2 maloobchodná sieť Druh vybavenosti predajňa potravín širokosortimentná účelová jednotka štandard na obyvateľov potreba do roku 2040 počet účelových jednotiek podlažná plocha m 2 plocha pozemku m 2 počet účelových jednotiek podlažná plocha m 2 plocha pozemku m 2 m 2 pred. plochy , Odbytové plochy týchto a ďalších predajných jednotiek, ich druhovosť a možné kapacity s ohľadom na vhodné dochádzkové vzdialenosti územný plán obce uprednostňuje umiestňovať v prvých realizačných etapách na súkromno-podnikateľskej báze v integrácii s rodinným bývaním, v centrálnej časti obce posilňujúcich jeho centrálnu časť a na tých lokalitách v rozptyle na plochách obytných lokalít, ktoré majú výhodnú polohu z hľadiska dostupnosti zákazníkov. Územný plán navrhuje: Variant číslo 1: Obchodné prevádzky Močidľany sever o výmere cca m 2, Obchodné prevádzky, služby* Jarovnice juhozápad, o výmere cca 720 m 2, Obchodné prevádzky, služby* Jarovnice západ, o výmere cca m 2, Obchodné prevádzky, služby* Jarovnice severozápad, o výmere cca m 2. Variant číslo 2: Obchodné prevádzky, služby* Jarovnice - juhovýchod I o výmere cca m 2, Obchodné prevádzky, služby* Jarovnice - juhovýchod II o výmere cca m 2, Obchodné prevádzky Jarovnice východ o výmere cca m 2, Obchodné prevádzky Jarovnice juh o výmere cca m 2, *plocha je spoločná pre maloobchod a nevýrobné služby Verejné stravovanie V súčasnosti sa služby v oblasti verejného stravovania v obci Jarovnice neposkytujú. Na území obce sa nachádza prevádzka pohostinstva s 2 zamestnancami, s 36-mi stoličkami a odbytovou plochou 511 m 2, ktorá neposkytuje stravovacie služby a Sinai bar s 25-mi stoličkami na ploche cca 350 m 2 s 2 zamestnancami. Výpočet potrieb vybavenosti: Druh vybavenosti štandard na obyvateľov potreba do roku 2040 plocha pozemku podlažná plocha m 2 m 2 podlažná plocha m 2 plocha pozemku m 2 verejné stravovanie Výpočet potrieb vybavenosti: Druh vybavenosti jedálne reštaurácie III. a IV. sk. a pohostinstvá bufety účelová jednotka štandard na obyvateľov potreba do roku 2040 počet účelových jednotiek podlažná plocha m 2 plocha pozemku m 2 počet účelových jednotiek podlažná plocha m 2 plocha pozemku m 2 m 2 odbyt. plochy m 2 odbyt. plochy , m 2 odbyt. plochy 5 15, Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 37

38 Územný plán navrhuje v severovýchodnej časti Rekreačný areál Močidľany na ploche cca m 2, s poskytovaním verejných stravovacích služieb s kapacitou cca 100 stoličiek a služby pre motoristov - motorest v severovýchodnej časti obce s kapacitou cca 50 stoličiek Ubytovacie služby Ubytovacie služby sa na území obce v súčasnosti neposkytujú. Obec má záujem ich v budúcnosti poskytovať. V riešení územného plánu bude potrebné určiť priestory s funkčnou plochou pre poskytovanie týchto služieb, s možnosťou využitia plôch v severnej časti obce. Územný plán navrhuje v severovýchodnej časti Rekreačný areál Močidľany na ploche cca m 2, s poskytovaním verejných stravovacích služieb a ubytovacích služieb s kapacitou cca 50 lôžok Nevýrobné služby V oblasti nevýrobných služieb sa v obci nachádzajú predovšetkým prevádzky stávkových kancelárií a herni. Stávková kancelária Niké s odbytovou plochou cca 20 m 2, Tip Sport - stávková kancelária, Victory Tip, s.r.o., herňa Mava, herňa Magi, a bunka hracích automatov. V oblasti nevýrobných služieb s ohľadom na predpokladanú veľkosť obce je predpoklad využitia dostupnosti mesta Prešov a Sabinov. Výpočet potrieb vybavenosti: Druh vybavenosti štandard na obyvateľov potreba do roku 2040 plocha pozemku podlažná plocha m 2 m 2 podlažná plocha m 2 plocha pozemku m 2 nevýrobné služby Druh vybavenosti účelová jednotka štandard na obyvateľov potreba do roku 2040 počet účelových jednotiek podlažná plocha m 2 plocha pozemku m 2 počet účelových jednotiek podlažná plocha m 2 plocha pozemku m 2 holičstvo prac.miesto 0,4 4,8 7,2 5,2 62,5 93,7 kaderníctvo prac.miesto 0, ,5 91,1 117,1 holičstvo a kaderníctvo prac.miesto ,1 221,2 čistiareň m 2 úžit. pl. 4,8 5,76 6, ,9 87,44 zberňa surovín m 2 plochy ,3 637,6 krajčírstvo a opravy prac.miesto 0,9 13,5 6, ,7 81,9 oprava obuvi prac.miesto 0,3 6,6 3,6 4 85,9 46,8 sporiteľňa banka prac.miesto 0,05 1,5 2 0,7 19,5 26 Územný plán navrhuje prevádzky nevýrobných služieb: Variant číslo 1: Služby Močidľany sever o výmere cca m 2, Obchodné prevádzky, služby* Jarovnice juhozápad, o výmere cca 720 m 2, Obchodné prevádzky, služby* Jarovnice západ, o výmere cca m 2, Obchodné prevádzky, služby* Jarovnice severozápad, o výmere cca m 2. Variant číslo 2: Obchodné prevádzky*, služby Jarovnice - juhovýchod I o výmere cca m 2, Obchodné prevádzky*, služby Jarovnice - juhovýchod II o výmere cca m 2, Služby Jarovnice východ o výmere cca m 2. *plocha je spoločná pre maloobchod a nevýrobné služby. Odbytové plochy týchto prevádzok, ich druhovosť a možné kapacity s ohľadom na vhodné dochádzkové vzdialenosti územný plán obce uprednostňuje umiestňovať v prvých realizačných etapách na súkromno-podnikateľskej báze v integrácii s rodinným bývaním, v centrálnej časti Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 38

39 obce posilňujúcich jeho centrálnu časť a na plochách obytných lokalít, ktoré majú výhodnú polohu z hľadiska dostupnosti zákazníkov. Pohrebné služby v obci sú zabezpečované na cintoríne, v západnej časti obce s 8 zamestnancami, o výmere cca m 2 a na cintoríne v časti Močidľany o výmere cca m 2 s 8 zamestnancami. Obec má zriadený dom nádeje, ktorý sa nachádza pri cintoríne v západnej časti obce na ploche cca 275 m 2. Cintorín v Jarovniciach je postačujúci aj pre budúci rozvoj obce a preto v územnom pláne nie je potrebné riešiť jeho rozšírenie. V časti Močidľany je potrebné rozšírenie cintorína. Orientačný výpočet potrieb základnej a vyššej vybavenosti: Druh vybavenia účelová jednotka štandard na obyvateľov počet plocha účelových pozemku jednotiek m 2 počet účelových jednotiek potreba do roku 2040 podlažná plocha m 2 plocha pozemku m 2 dom smútku (nádeje)* miesto cintorín hrob Poznámka: * vyššia občianska vybavenosť modifikačný koeficient 1,2 Pohrebné služby sú zabezpečované na cintoríne v západnej časti obce, ktorý je postačujúci aj pre budúci rozvoj obce a preto územný plán nerieši jeho rozšírenie. V časti Močidľany územný plán navrhuje rozšírenie cintorína o výmere cca m Výrobné a opravárenské služby V oblasti výrobných a opravárenských služieb sa v obci nachádza prevádzka Autodielňa pneuservis - autosklo s odbytovou plochou 950 m 2, s 2 zamestnancami, Autodoprava a autodielňa Marián Trišč - TRANS s odbytovou plochou cca m 2, s 2 zamestnancami, Drevovýroba Marciňák na ploche cca 120 m 2, s 1 zamestnancom, Píla Elemír Trišč na ploche cca m 2 so 4. zamestnancami a Pekáreň PD Jarovnice na ploche cca m 2 s 13 zamestnancami. Vznik ďalších výrobných prevádzok závisí predovšetkým od podnikateľských ambícií miestnych obyvateľov. Výpočet potrieb základnej a vyššej vybavenosti: Druh vybavenosti štandard na obyvateľov potreba do roku 2040 plocha pozemku podlažná plocha m 2 m 2 podlažná plocha m 2 plocha pozemku m 2 výrobné a opravárenské služby V oblasti výrobných a opravárenských služieb územný plán navrhuje služby pre motoristov v severovýchodnej časti obce o výmere cca m 2. Druh a kapacity tohto druhu služieb podmieňuje možné spektrum očakávaných realizačných počinov najmä vo fáze etape prípravy a realizácie nových rozhodujúcich investícií v území Správa a riadenie Vo verejnej správe na obecnom úrade pracuje 23 zamestnancov, ktorí zabezpečujú činnosť obecnej správy. Obecný úrad je umiestnený v objekte na ploche cca m 2, ktorý svojou kapacitou pokrýva potreby obce aj k bilančnému obdobiu. Obec je sídlom matričného úradu a má zriadenú obradnú sieň. Spoločný stavebný úrad a školský úrad sa nachádza v Sabinove. Na území obce sa nachádza pošta so 6 zamestnancami, s výmerou 120 m 2 a hasičská zbrojnica s 35 členným dobrovoľným hasičským zborom. V obci sa nachádza aj Obvodné oddelenie policajného zboru na ploche cca m 2 s 36 zamestnancami. Priestory obecného úradu kapacitne postačujú, je potrebná ich rekonštrukcia zateplenie. Orientačný výpočet potrieb základnej vybavenosti: Druh vybavenia účelová jednotka štandard na obyvateľov počet plocha účelových pozemku jednotiek m 2 počet účelových jednotiek potreba do roku 2040 podlažná plocha m 2 plocha pozemku m 2 správa a riadenie prac. miesto 1,2 43,2 15, Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 39

40 hasičská zbrojnica* m 2 úžit.pl pošta prac. miesto 2, , Poznámka: * modifikačný koeficient 1,1 Z orientačného výpočtu potrieb základnej vybavenosti výpočtu vyplýva, že pre potreby obecného úradu v správe a riadení obce nie je potrebné jeho rozšírenie. Priestory obecného úradu kapacitne postačujú, je potrebná ich rekonštrukcia zateplenie. Výhľadové rezervné plochy občianskej vybavenosti rieši územný plán aj po roku 2040, ktoré sú v grafickej časti označené ako výhľad - OV. V riešení územného plánu obce sú to tieto výhľadové lokality: Variant číslo 1 OV1- v severnej časti obce, o výmere cca m 2, OV2 - v severnej časti obce, o výmere cca m 2, OV3 - v juhozápadnej časti obce, o výmere cca m 2, OV4 - v centrálnej časti obce, o výmere cca m 2, OV5 - v centrálnej časti obce, o výmere cca m 2. Variant číslo 2 OV1- v centrálnej časti obce, o výmere cca m 2, OV2 - v severovýchodnej časti obce o výmere cca m 2. Týmto sú vytvárané rezervy, ktoré bude možné využiť aj po bilančnom období. Podrobné riešenie v rozsahu projektových dokumentácii si vyžaduje spracovanie príslušnej dokumentácie pre stavby občianskeho vybavenia a bývania Výrobné územia Koncepcia rozvoja hospodárskej základne Ťažba nerastných surovín Podľa podkladov Obvodného banského úradu Košice sa v katastrálnych územiach obce Jarovnice nenachádzajú výhradné ložiská nerastov (zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov) a preto v riešení územného plánu nie je potrebné vytvárať predpoklady pre ťažbu nerastných surovín Poľnohospodárstvo Poľnohospodárska činnosť je zameraná na rastlinnú a živočíšnu prvovýrobu. Poľnohospodársku pôdu pozostávajúcu z 1022 ha ornej pôdy a 283 ha lúk a pasienkov obhospodaruje PD Jarovnice a samostatne hospodáriaci roľníci. Poľnohospodárska pôda zaradená podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ) do kvalitatívnej skupiny sa v katastrálnom území obce Jarovnice nenachádza. V katastrálnom území Jarovnice sa nachádza hospodársky dvor, ktorý je situovaný v izolovanej polohe na juhovýchodnom okraji obce. Má 30 zamestnancov. Rastlinná výroba je zameraná predovšetkým na pestovanie pšenice, jačmeňa, zemiakov, kukurice a repky olejnej. Živočíšna výroba je zameraná na chov hovädzieho dobytka dojnice, jalovice cca 600 kusov a chov oviec cca kusov, s celoročným ustajnením. V katastrálnom území Močidľany sa nachádza hospodársky dvor, ktorý je situovaný v izolovanej polohe na severnom okraji obce. Areál hospodárskeho dvora tvoria sklady. Má 35 zamestnancov. Jestvujúca poľnohospodárska pôda dáva všetky predpoklady vhodné pre rozvoj poľnohospodárskej prvovýroby pri zabránení nežiaducich javov negatívne ovplyvňujúcich biodiverzitu. Rozvoj poľnohospodárskej výroby je podmienený podnikateľskými zámermi PD Jarovnice. V k.ú. Jarovnice a Močidľany sa nachádzajú hydromelioračné zariadenia v správe Hydromeliorácie, š.p. V k.ú. Jarovnice - kanál krytý Kohan (evid. č ), ktorý bol vybudovaný v roku 1989 o celkovej dĺžke 0,188 km v rámci stavby Odvodnenie pozemkov Jarovnice II Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 40

41 - kanál Močiarsky (evid. č ), ktorý bol vybudovaný v roku 1990 o celkovej dĺžke 0,535 km v rámci stavby Odvodnenie pozemkov Jarovnice II V k.ú. Močidľany - kanál Povrazy (evid. č ), ktorý bol vybudovaný v roku 1990 o celkovej dĺžke 1,538 km v rámci stavby Odvodnenie pozemkov Jarovnice I" - kanál Marcel (evid. č ), ktorý bol vybudovaný v roku 1989 o celkovej dĺžke 0,678 km v rámci stavby Odvodnenie pozemkov Jarovnice I Kanál (evid. č ), ktorý bol vybudovaný v roku 1972 o celkovej dĺžke 1,542 v rámci stavby Odvodnenie pozemkov JRD Jarovnice. V k.ú. Jarovnice a Močidľany je vybudované detailné odvodnenie poľnohospodárskych pozemkov drenážnym systémom neznámeho vlastníka. Odvodňovací kanál pri návrhu a realizácii stavieb rešpektovať, vrátane ochranného pásma 5 m od brehovej čiary u otvorených kanálov, v prípade krytého kanála 5 m na každú stranu od osi kanála. Križovanie a súbeh inžinierskych sietí a komunikácii s odvodňovacími kanál mirealizovať v zmysle ustanovení STN Križovanie a súbehy melioračných zariadení s komunikáciami a vedeniami" z r Vzhľadom k tesnému susedstvu farmy s obytnou zónou obce je žiaduce nezvyšovať stav úžitkových zvierat a riešiť opatrenia proti šíreniu zápachu. Pri riešení zariadení na chov farmových zvierat je potrebné dodržať súčasne platnú legislatívu vo veterinárnej službe a hygiene predmetných zariadení. V oblasti poľnohospodárstva je potrebné podporiť rozvoj malých rodinných fariem s atraktívnym predajom výrobkov z dvora a agroturistiky s využitím poľnohospodárskej pôdy Lesné hospodárstvo Lesné porasty na území obce Jarovnice tvoria niekoľko komplexov na sever od obce, ktoré sú súčasťou Šarišskej vrchoviny. V katastrálnych územiach obce sa nachádzajú lesy s celkovou výmerou 464 ha, čo tvorí cca 23 % celkovej plochy. V zastúpení lesných typov prevažujú LT , 2302, 2312 a Sú to lesy listnaté s prevahou buka a duba a prímesou hrabu a z ihličnatých drevín borovice a jedle. Administratívne sú lesy v k. ú. Jarovnice rozdelené do dvoch LHC (lesohospodársky celok).severozápadná časť patrí do LHC Chminianska Nová Ves, severná a severovýchodná časť patrí do LHC Sabinov. Pre oba LHC sú spracované Programy starostlivosti o lesy s platnosťou na roky Z pohľadu vekových tried prevládajú vekové triedy 5 a 6 - prevládajú v nich porasty dvoj etážové, ktoré už boli rozpracované v predchádzajúcom decéniu a obnova pokračuje formou okrajových clonných rubov v pásoch na 1 až 2 výšky porastu. Lesy obhospodarujú: Lesy SR š.p. OZ Prešov, Lespro s.r.o. Prešov a Pozemkové spoločenstvo Hury Jarovnice. Lesný hospodársky plán pre Lesný hospodársky celok Chminianska Nová Ves je platný na roky Pri vypracovaní územného plánu obce je potrebné dodržať ustanovenia zákona číslo 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov Priemyselná, remeselná výroba a skladové hospodárstvo Priemyselná a remeselná výroba sa na území obce nenachádza. V severnej časti obce na k.ú. Močidľany za hospodárskym dvorom, bol v roku pripravovaný zámer umiestnenia priemyselného parku na predprojektovej a projektovej úrovni. V riešení územného plánu obce Jarovnice sú plochy výroby koncentrované do ucelených lokalít s izolovanou polohou v severnej, západnej a v juhovýchodnej časti obce, s vhodným napojením na nadradený dopravný systém. V oblasti výroby územný plán navrhuje: Variant číslo 1: Výrobný areál sever o výmere cca m 2, Výrobný areál juhovýchod o výmere cca m 2, Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 41

42 Výrobný areál západ o výmere cca m 2. Variant číslo 2: Výrobný areál juhovýchod o výmere cca m 2, Výrobný areál sever o výmere cca m 2. Výhľadové rezervné plochy výroby rieši územný plán aj po roku 2040, ktoré sú v grafickej časti označené ako výhľad VV1 - v severnej časti obce, o výmere cca m Stanovenie pásiem hygienickej ochrany výroby Riešenie územného plánu obce pre jednotlivé výrobné prevádzky stanovuje ako smerné pásma hygienickej ochrany, určuje opatrenia na zníženie nepriaznivých účinkov výroby a definuje podmienky ochrany súvislej bytovej výstavby v týchto územiach. Pásmo hygienickej ochrany k obytným plochám pre živočíšnu výrobu PD Jarovnice, ktorý je situovaný v izolovanej polohe na juhovýchodnom okraji obce- chov hovädzieho dobytka dojnice, jalovice cca 600 kusov a chov oviec cca kusov, s celoročným ustajnením je stanovené v šírke 50 m od oplotenia. Územný plán predpokladá v severnej a v juhovýchodnej časti umiestňovať nové prevádzky výroby a skladov s mierne až stredne ohrozujúcimi výrobnými procesmi. Pásmo hygienickej ochrany k obytným plochám je stanovené v šírke 50 m od oplotenia Požiadavky na vymiestňovanie škodlivých prevádzok výroby Prevádzky, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na území obce nie sú výrazne škodlivého charakteru a preto územný plán nerieši vymiestnenie žiadnej z nich. Sanácia územia v severnej časti obce osada o výmere cca m 2 navrhovaná verejná zeleň Rekreácia, kúpeľníctvo a cestovný ruch Charakter potenciálu územia a využitie Potenciál územia Vhodné vybavenostné zázemie predstavujú podhorské obce vhodné pre vidiecku turistiku, ktoré je potrebné podporovať a prednostne rozvíjať tie druhy a formy turizmu, ktoré majú pre rozvoj v danom území najlepšie predpoklady usmerňovať rozvoj funkčno priestorového subsystému rekreácie a turizmu v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska 2001v znení neskorších zmien a doplnkov, Územného plánu VÚC Prešovského kraja v znení neskorších zmien a doplnkov, Regionalizáciou cestovného ruchu Slovenskej republiky a Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja. Územie obce Jarovnice leží v údolí rieky Malej Svinky v Šarišskej vrchovine a je relatívne blízko krajského mesta Prešov. V rámci riešeného územia sa nachádza, resp. sem plošne zasahuje rekreačný krajinný celok RKC Bachureň územie rekreačného krajinného celku vymedzené rovnomenným pohorím, ktoré vytvára dobré podmienky pre letnú a zimnú turistiku a lyžovanie. Vhodným zázemím sú podhorské obce vhodné na chalupárske využitie i rázovitá obec Lačnov, ktorá je vyhlásená za pamiatkovú zónu a obec Renčišov s lyžiarskymi terénmi. Územie RKC Bachureň plošne zasahuje do riešeného územia iba v jeho severnej časti v priestore svahových polôh južných výbežkov rovnomenného pohoria. Centrálna a južná časť riešeného územia sa nenachádza v rámci žiadneho rekreačného krajinného celku. V samotných katastrálnych územiach obce sa nenachádza ani nimi neprechádza žiaden turistický značkovaný chodník. Pre pešiu turistiku severne od riešeného územia slúži modrý turisticky značený chodník TZCH 2804 trasovaný južnými partiami pohoria Bachureň a hrebeňom pohoria Branisko. Toto dáva predpoklad tvorby rekreačného zázemia pre obec. Možnosti využitia miernejších terénov v katastrálnych územiach sú široké, ktoré môžu slúžiť pre turistiku, cykloturistiku a hubárčenie v lete a v zime pre lyžiarsku turistiku. Prírodné zázemie obce Jarovnice poskytuje vhodné príležitosti pre krátkodobú i dlhodobú rekreáciu v letnom i zimnom období. V riešenom území sa nenachádzajú pramene liečivých zdrojov ani pramene prírodných minerálnych vôd. Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 42

43 V územnom pláne sú riešené nároky obyvateľov a návštevníkov obce na každodennú a dlhodobú rekreáciu a turizmus, lokalizovanom predovšetkým v severnej časti obce vrátane cykloturistických a turistických trás. Pre miestnych obyvateľov na účely každodennej rekreácie navrhujeme naďalej využívať predovšetkým centrálny priestor sídla s parkom pri kaštieli, pričom prostredníctvom realizácie sadovníckych úprav je potrebné zvýšiť jeho estetickú úroveň a vhodne priestorovo lokalizovanú športovo rekreačnú plochu tvorenú areálom futbalového ihriska nachádzajúcu sa v blízkosti centra obce. Pre víkendovú rekreáciu budú naďalej slúžiť predovšetkým rekreačné priestory v pohorí Bachureň (Renčišov Búče) i lesné porasty v okrajových polohách katastrálnych území obce s možnosťou nenáročných turistických vychádzok, hubárčenia či zberu lesných plodov. Ďalšou z možnosti využitia prírodného potenciálu územia sú poľovnícke revíry: Marduňa, Srnka a Hermanovce, kde pôsobia Poľovnícke združenie Srnka, ktoré má cca 27 poľovníkov Poľovnícke združenie Prameň, ktoré má cca 38 poľovníkov a Spolok Kamenná s cca 42 poľovníkmi Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu Územný plán rieši využitie prírodného potenciálu riešeného územia pre potreby rozvoja turistiky a cestovného ruchu obyvateľov i návštevníkov obce. Možnosť zvyšovania ubytovacích kapacít cestovného ruchu priamo v zastavanom území obce je spojená s lepším využívaním miestnej infraštruktúry a tam lokalizovaných stravovacích, pohostinských, obchodných, či iných doplnkových služieb. Územný plán navrhuje v severovýchodnej časti Rekreačný areál Močidľany na ploche cca m 2, s poskytovaním verejných stravovacích služieb s kapacitou cca 100 stoličiek a ubytovacích služieb s kapacitou cca 50 lôžok a v severovýchodnej časti - motorest - služby pre motoristov s poskytovaním verejných stravovacích služieb na ploche cca m 2 s kapacitou cca 50 stoličiek. Potenciál rekreácie a cestovného ruchu prispeje k oživeniu lokálnej ekonomiky a vytvoreniu sezónnych a nesezónnych pracovných miest Dynamická rekreácia V rámci riešeného územia sa nachádza, resp. sem plošne zasahuje rekreačný krajinný celok RKC Bachureň územie rekreačného krajinného celku vymedzené rovnomenným pohorím, ktoré vytvára dobré podmienky pre letnú a zimnú turistiku a lyžovanie. Vhodným zázemím sú podhorské obce vhodné na chalupárske využitie i rázovitá obec Lačnov, ktorá je vyhlásená za pamiatkovú zónu a obec Renčišov s lyžiarskymi terénmi. Územie RKC Bachureň plošne zasahuje do riešeného územia iba v jeho severnej časti v priestore svahových polôh južných výbežkov rovnomenného pohoria. Centrálna a južná časť riešeného územia sa nenachádza v rámci žiadneho rekreačného krajinného celku. K najviac uplatňovaným formám dynamickej turistiky patrí pešia turistika. Bezprostredné okolie obce Jarovnice nevytvára veľmi vhodné lokalizačné predpoklady pre jej plné rozvinutie. V samotnom katastrálnom území obce sa nenachádza ani ním neprechádza žiaden turistický značkovaný chodník. Pre pešiu turistiku severne od riešeného územia slúži modrý turisticky značený chodník TZCH 2804 trasovaný južnými partiami pohoria Bachureň a hrebeňom pohoria Branisko vedúci z mesta Sabinov cez obce Uzovský Šalgov, Uzovské Pekľany, Lipovce, kótu Kravcová (1 036 m.n.m.), sedlo Smrekovica (1 074 m.n.m.) s ukončením trasy v priesmyku Branisko (751 m.n.m.). Turistické chodníky v širšom okolí Rekreačná oblasť Dĺžka turistických chodníkov v km Hustota turistických chodníkov (km/ km 2 ) Branisko, Bachureň, Šarišská vrchovina 173,2 0,1065 Zdroj: SAŽP Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 43

44 Pre pešiu turistiku v riešenom katastrálnom území obce slúžia aj turisticky neznačené chodníky po poľných a lesných cestách. Navrhovaná cykloturistická trasa je vedená vo východnej časti obce, po navrhovanej ceste II. triedy, v smere Svinia, Prešov Ražňany, Sabinov. Zároveň budú využívané terénne danosti v západnej časti obce ako bežkárske trate v zimnom období. Ďalšie bežkárske trate budú situované v katastri obce podľa konkrétnych snehových podmienok. Pre rozvoj cykloturistiky je potrebné zabezpečiť označenie cyklotrás a zvýšiť kvalitu ich povrchu Kúpeľné územia a územia prírodných a liečivých prameňov Na území sa kúpeľné územia a územia prírodných a liečivých prameňov nenachádzajú. Najbližšie určené ochranné pásma sú v Lipovciach Plochy zelene Aj keď samotné zastavané územie obce je posudzované ako stresový faktor v území, na jeho ploche sa nachádza systém zelene rôznych kategórií. Územný plán rieši jednotlivé druhy funkčnej zelene na území obce Plochy verejnej zelene V obci Jarovnice sa nachádzajú parkovo upravené plochy o celkovej výmere cca m 2, väčšia parkovo upravená plocha je pri kostole v centre obce. Variant číslo 1: Pre väčšie verejné akcie je v južnej časti navrhovaný zhromažďovací priestor verejná zeleň o výmere cca m 2 a kalvária verejná zeleň o výmere cca m 2, ktoré budú slúžiť na rôzne kultúrne a cirkevné podujatia a akcie. Verejná zeleň je navrhovaná v centrálnej časti obce o výmere cca m 2 a v severnej časti obce o výmere cca m 2. Variant číslo 2: Zhromažďovací priestor verejná zeleň v južnej časti obce o výmere cca m 2. Prioritou je zeleň vhodného typu bez alergénov. Určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie týchto plôch je v záväznej časti územného plánu kap Plochy zelene rodinných domov Zeleň rodinných domov tvorí základ systému zelene v sídle. K prevažnej väčšine rodinných domov prináležia výmerou rozsiahle pozemky záhrad. Pozemok s rodinným domom je väčšinou členený na predzáhradku, zastavanú obytnú a hospodársku časť a na záhradu. Zeleň obytnej časti pri rodinných domoch väčšinou nie je zriadená. Na rodinné domy je priamo napojená hospodárska časť domu. Pozemky rodinných domov sú ukončené rozsiahlymi záhradami, ktoré sú najvýznamnejším krajinotvorným prvkom mesta. Najbližšie k rodinným domom sa nachádza ovocná časť záhrady. Konce pozemkov nadväzujú už na okolitú, prevažne poľnohospodársky obrábanú krajinu, ale tiež na lesy. Z riešenia územného plánu mesta vyplýva, že je potrebné podnecovať ochranu tradičných druhov ovocných stromov a krov, kvalitné úpravy priehradzok pri rodinných domoch, akými sú živé ploty, okrasné kríky, popínavé rastliny a podobne. Určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie týchto plôch je v záväznej časti územného plánu kap Plochy izolačnej zelene Plochy izolačnej (ochrannej) zelene, sa v obci nenachádzajú. Obec má povinnosť viesť v zmysle zákona číslo 543/2002 Z.z. pozemky vhodné pre náhradnú výsadbu za prípadný výrub drevín. Územný plán obce rieši takúto zeleň vo vzťahu k funkčným plochám výroby. Riešenie územného plánu určilo za tieto pozemky plochu izolačnej (ochrannej) zelene k funkčným plochám výroby v severnej časti obce (výrobný areál - sever) o výmere cca m 2. Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 44

45 Pre novú výsadbu je potrebné použiť len druhy drevín z domácej produkcie, so zachovaním prirodzených ekosystémov. Určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie týchto plôch je v záväznej časti územného plánu kapitola Plochy zelene cintorína Medzi plochy vyhradenej zelene pre potreby riešenia územného plánu obce je zahrnutá plocha areálu cintorína v západnej časti obce Jarovnice o výmere m 2 a cintorína v časti Močidľany o výmere cca m 2, ktorá pozostáva zo starých a nových hrobových miest. Voľné časti pozemku tvoria sadovnícke úpravy a trávnatá plocha bez porastov. Územný plán rieši rozšírenie cintorína v časti Močidľany o výmere cca m 2. Určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie týchto plôch je v záväznej časti územného plánu kapitola Plochy sprievodnej líniovej zelene Medzi upravené plochy v obci patrí vysoká líniová zeleň pozdĺž prieťahu ciest III. triedy a pozdĺž miestnych komunikácii. V územnom pláne obce bude potrebné riešiť takúto zeleň predovšetkým v zastavanej časti obce vo vzťahu k funkčným plochám bývania a športu. Jestvujúca zeleň brehových porastov a sprievodná vegetácia rieky Malá Svinka v zastavanej časti obce obsahuje najmä krovinné poschodie v prepojení so stromovým. Líniová zeleň brehových porastov je zastúpená jelšovo topoľovými a vŕbovými porastmi a dopĺňa mozaikové štruktúry zelene v okolí. V územnom pláne obce je potrebné zeleň brehových porastov a sprievodnú vegetáciu vodných tokov riešiť v rámci protipovodňových úprav vodných tokov, kde bude potrebné pre novú výsadbu použiť len druhy drevín z domácej produkcie so zachovaním prirodzených ekosystémov pri zachovaní ochranných a manipulačných pásiem. Najzachovalejšie brehové porasty v riešenom území sa nachádzajú v alúviu miestnych tokov. Tvoria ich viacetážové porasty reprezentujúce mäkké lužné lesy. Určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie týchto plôch je v záväznej časti územného plánu kapitola Plochy lesov V extraviláne obce Jarovnice sa z krajinnej zelene najvýznamnejšie uplatňuje zeleň lesných porastov. Zeleň trvalých trávnych porastov je v krajinnej štruktúre plošne menej zastúpená, má vysokú ekologickú hodnotu a je významným krajinným prvkom. Územný plán nerieši žiadne významné doplnenie krajinotvornej zelene. Určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie týchto plôch je v záväznej časti územného plánu kap Verejné dopravné a technické vybavenie Doprava Cestná doprava Širšie dopravné vzťahy Schéma cestnej siete Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 45

46 Zdroj Slovenská správa ciest Bratislava Obec Jarovnice je na nadradenú cestnú sieť napojená troma cestami III. triedy. V smere severnom - - pomocou cesty III/3177 (543009) pripojenej na cestu I/68 v centrálnej časti mesta Sabinov. V smere južnom - pomocou cesty III/3177 ( ) prepojenej na cestu I/18 v obci Bertotovce, pomocou cesty III/3426 (018193) pripojenej na cestu I/18 v obci Chminianska Nová Ves, pomocou cesty III/3428 (018195) pripojenej na cestu I/18 v obci Svinia. Okrem týchto ciest je v obci cesta III/3180 (543013), ktorá spája obec Jarovnice s Uzovskými Pekľanami, resp. v koncovej polohe s obcou Renčišov, ktorá je jedným z nástupných bodov do rekreačnej oblasti Lipovce Buče. V súčasnosti severojužné prepojenie ciest I/68 a I/18 v trase cesty III/3177 (543009) Sabinov - Ražňany Jarovnice Hermanovce Bertotovce je v riešenom území z dopravného hľadiska najdôležitejšie, pretože je v súčasnosti najkratším prepojením priestoru hornotoryskej doliny s diaľnicou D1 a to cez mimoúrovňovú križovatku Široké. Túto skutočnosť zohľadňuje ÚPN VÚC Prešovského kraja v znení neskorších zmien a doplnkov, kde je navrhovaná cesta III/3177 (543009) ako privádzač na D1 s obchvatmi sídiel Ražňany, Jarovnice a Hermanovce Doprava a dopravné zariadenia Cesta III/3177 (543009) V ÚPN-VÚC navrhované prepojenie koridorov ciest I/18 a I/68 nadobudne kvalitatívne nové dimenzie a atraktivitu (s následným generovaním vyššej intenzity dopravy) po uvedení D1 v koridore cesty I/18 do plnej prevádzky a po vybudovaní preložky cesty I/68 v úseku Prešov - Lipany. Rozhodujúcu intenzitu dopravy na tejto ceste však v súčasnosti generujú miestne vzťahy a dopravné väzby vytvorené prirodzenými centrami regiónu, ktorými sú Prešov a Sabinov. Cesta III/3177 (543009) prechádza celou obcou Jarovnice a je nosnou zbernou komunikáciou s obslužnou funkciou, nakoľko všetky objekty sprievodnej zástavby sú na túto cestu napojené priamo. V oblasti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, pre potreby návrhového obdobia je situácia neudržateľná. Obslužné komunikácie sú napojené na túto cestu III. triedy prevažnej Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 46

47 miere v technicky nevyhovujúcich pripojeniach (uhol pripojenia, polomery odbočných oblúkov, rozhľad a pod.). Aj napojenia ciest III. triedy na priebežnú cestu III/3177 (543009) sú nevyhovujúce. Najväčšou dopravnou závadou v obci je priestor križovatky cesty III/3177 (543009) s cestou III/3426 (018193) v centre obce. Navyše príjazd do križovatky zo smeru Sabinov je v neprípustnom pozdĺžnom sklone a v úzkom koridore medzi oploteniami priľahlých pozemkov. Všeobecne sa dá konštatovať, že prejazdný úsek cesty III/3177 (543009) má vozovku premenlivej šírky 5 7m a pomerne dobrý živičný kryt. Odvodnenie vozovky, okrem niektorých úsekov vybavených priekopami a rigolmi, absentuje. Smerové a výškové vedenie, tvar a šírkové usporiadanie dopravného priestoru je limitované zástavbou a konfiguráciou terénu a v prevažnej miere nevyhovuje normovým požiadavkám. Cesta je v celom priebehu zastavaným územím obce bez chodníkov, bez obrubníkovej úpravy. V miestach zastávok SAD dominujú rozvoľnené stavebno-technicky zdevastované nevyhovujúce plochy splývajúce s okrajom vozovky, bez organizácie pohybu peších. Tieto sú hodnotené ako bodové dopravné závady, najmä z pohľadu bezpečnosti chodcov. Celkove cesta III/3177 (543009) nevyhovuje z hľadiska STN pre prejazdný úsek cesty III. triedy v kategórii B3-MZ 8,5/50. V úseku mimo zastavané územie cesta zodpovedá kategórii C 6,5/60, ktorá vyhovuje len do intenzity 300 voz/24h. Pre súčasnú intenzitu je potrebná kategória C 7,5/70. V ÚPN VÚC PK a ÚPN-O obce Jarovnice ZaD 2002 je dokumentovaná navrhovaná trasa preložky cesty III/3177 (543009) po severozápadnom okraji intravilánu ako cesta II. triedy v kategórii C 9,5/70. Cesta III/3426 (018193) Cesta v dĺžke 7,1 km spája obec s cestou I/18 s napojením v obci Chminianska Nová Ves. Cesta má miestny význam, čo vyjadruje sčítanie dopravy veľmi nízkou intenzitou dopravy. Vývoj intenzity dopravy na ceste III/3426 (018193) podľa celoštátneho sčítania dopravy Slovenskej správy ciest preukazuje pomerne vysoký nárast intenzity osobnej dopravy o 42% v rokoch a nárast nákladnej dopravy o 40,9% pri stagnácii percentuálneho podielu nákladnej dopravy. Cesta v prejazdnom úseku zastavaným územím obce v dĺžke 450 m má veľmi nehomogénnu, premenlivú šírku vozovky 4,5-5,5 m, v celom priebehu je bez chodníkov a bez obrubníkovej úpravy, bez prvkov odvodnenia. Dopravný priestor je takto nehomogénny a tým aj celý uličný priestor pôsobí neesteticky a je nevyhovujúci pre pohyb peších. Na cestu III/3177 (5439) je cesta III/3426 (018193) napojená v nevyhovujúcej stykovej križovatke v priestore zastávok SAD, ktorý v kontexte s touto križovatkou hodnotíme ako bodovú závadu na ceste III/3177 (5439). V priebehu nezastavaným územím šírka vozovky je cca. 5,0 m, je prakticky bez krajníc, bez kvalitného odvodnenia a s nekvalitným asfaltovým krytom. Celkove nevyhovuje ani min. požiadavkám pre kategóriu C6,5/60. Cesta III/3428 (018195) Cesta v dĺžke 7,9 km spája obec s cestou I/18 s napojením v obci Svinia. Cesta má miestny a hospodársky význam. Vývoj intenzity dopravy na ceste III/3428 (018195) nie je predmetom celoštátneho sčítania dopravy Slovenskej správy ciest. Predpokladáme intenzitu dopravy v rozmedzí voz/24h. Cesta v prejazdnom úseku zastavaným územím obce v dĺžke cca. 810 m má premenlivú šírku vozovky 5,0-5,5m, v celom priebehu je bez chodníkov a bez obrubníkovej úpravy, bez prvkov odvodnenia. Dopravný priestor je takto nehomogénny a je nevyhovujúci pre pohyb peších. Na cestu III/3177 (543009) je cesta III/3428 (018195) napojená v nevyhovujúcej neprehľadnej stykovej križovatke, ako bodová závada na ceste III/3177 (543009). Celkove cesta III/3428 (018195) nevyhovuje z hľadiska STN pre prejazdný úsek cesty III. triedy v kategórii B3- MZ 8,5/50 V priebehu nezastavaným územím šírka vozovky je cca. 5,0m s krajnicami šírky 0,5m. Na trase je jeden smerový oblúk s polomerom nevyhovujúcim STN Celkove cesta nevyhovuje ani minimálnym požiadavkám pre kategóriu C6,5/60. Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 47

48 Cesta III/3180 (543013) Cesta v dĺžke 9,0 km spája koncovú obec Renčišov a obec Uzovské Pekľany s obcou Jarovnice, resp. s cestou III/3177 (543009). Cesta má miestny význam. Vývoj intenzity dopravy na ceste III/3180 (543013) nie je predmetom celoštátneho sčítania dopravy Slovenskej správy ciest. Predpokladaná intenzita dopravy je do 300 voz/24h. Cesta v prejazdnom úseku zastavaným územím obce v dĺžke cca. 340 m má premenlivú šírku vozovky 5,0-5,5m, v celom priebehu je bez chodníkov a bez obrubníkovej úpravy, bez prvkov odvodnenia. Dopravný priestor je nehomogénny a je nevyhovujúci pre pohyb peších. Na cestu III/3177 (543009) je napojená vo vyhovujúcej priesečnej križovatke. Celkove cesta nevyhovuje z hľadiska STN pre prejazdný úsek cesty III. triedy v kategórii B3-MZ 8,5/50. Na trase je jeden smerový oblúk s polomerom nevyhovujúcim STN V priebehu nezastavaným územím šírka vozovky je cca. 5,0 m s krajnicami šírky 0,5 m. Celkove nevyhovuje ani min. požiadavkám pre kategóriu C 6,5/60. Dopravné zaťaženie ciest v zastavanom území obce je zdokumentované zo sčítania dopravy r a 2010 (údaje za r a 2016 k termínu spracovania Konceptu ÚPN O Jarovnice neboli dostupné). Ročné priemerné denné intenzity profilové (RPDI - sk.voz./24 h) podľa celoštátneho sčítania sú nasledovné : Schéma sčítacích miest (2010) Ročné priemerné denné intenzity profilové (RPDI - sk.voz./24 h) 2005 Sčítací úsek CESTA Popis T O M S Územný plán obce Jarovnice Koncept riešenia 48