Základné hodnoty a sociálne u enie Cirkvi

Základné hodnoty a sociálne u enie Cirkvi KAMIL KARDIS Pre ovská univerzita v Pre ove, Gréckokatolícka teologická fakulta Abstract: The basic values state fundament of universal ethos created by human brain in social historical context. In the beginig of this ethos had the source in christianity. In modern times were created new elements of growing consciuosness and authonomy. Midpoint of this ethos is human beeing, his dignity, which is concretize in the basic values and it is joined with them.christianity is giving the values deeper meaning and sense.question of the basic values and orientation on them does not provide answer for particular questions neither solution for engaging and valued conflict. However, society, which is inspite of all differencies of interests and opinions struggling to keep order exits from mention basic values, is able to manage its pluralism.christianity and Church can help them significantly. Key words: Values. Society. Social doctrine of the Church. Justice. Human rights. Solidairty. Otázka základných hodnôt zaujíma centrálne miesto v sociálnom u ení Cirkvi. Mô eme poukáza na dve základné dimenzie tohto u enia: teoretickú a praktickú. Z jednej strany sociálne u enie Cirkvi je nastavené na hlásanie zásad zalo ených a vyplývajúcich z Evanjelia. Ako príklad mô eme poukáza na princípy solidarity, spravodlivosti, v eobecného dobra a subsidiarity. Z druhej strany je nasmerované na praktické formovanie udských postojov a správania, na konkrétnu realizáciu hlásaných ideí a zásad v konkrétnej sociálnej realite a situácii. Táto úloha je integrálnou sú as ou poslania Evanjelia a Cirkvi, prostriedkom novej evanjelizácie. 1 II. Vatikánsky koncil hovorí: Koncil má v úmysle posúdi 1 KONDZIELA, J.: Moralne podstawy demokratycznego adu spo ecznego w wietle katolickiej nauki spo ecznej. In: Ethos 5: 1992. 2/3, s. 149. 161

KAMIL KARDIS v tomto svetle najmä tie hodnoty, ktoré sú dnes v najvä ej vá nosti a privies ich k svojmu Bo skému zdroju. Lebo tieto hodnoty sú ve mi dobré, nako ko sú dielom udského ducha, ktorý je darom Bo ím. Len e skazenos udského srdca ich neraz odvádza od správneho ur enia. A preto ich treba o isti. 2 Koncil výrazne poukazuje na zdroj a prame týchto hodnôt, ktorým je sám Boh. Z druhej strany sú ony dielom loveka, stvoreného na obraz a podobenstvo Boha, obdareného rozumom a slobodnou vô ou. Zdôraz ovaním týchto hodnôt a zásad, Cirkev a jej u enie ukazuje etický smer pre sociálny, politický a kultúrny ivot. Tvrdí, e ako fundament sociálneho ivota je potrebné prija objektívne hodnoty a morálne normy, nezávislé od subjektívnych predispozicií jednotlivca. Tieto hodnoty majú základ v prirodzenom zákone a sú univerzálne. Pre kres ana ich zdrojom a prame om je Boh. 3 1 Cirkev a základné hodnoty Cirkev, vedomá si svojho poslania a funkcií v sú asnom svete oraz astej ie poukazuje na nie o, o má napriek prehlbujúcej sa pluralite názorov, nábo enstiev a skupín spája rôzne sociálne skupiny, spolo - nosti a národy pre spolo né dobro. Tým nie ím sú vlastne základné hodnoty, ktoré majú svoj prame v prirodzenom zákone a sú spolo né pre ka dého loveka a spolo ností. Cirkev prostredníctvom svojho u e- nia vyzýva, aby v dobe konzumu, nihilizmu a prehlbujúcej sa sekularizácie udia a národy dobrej vôle do li ku konsenzu na báze základných hodnôt a ich realizácie v praxi. Najprv v ak musíme poukáza ve mi stru ne na to, o je vôbec hodnota zo sociologického h adiska. Hodnota, zo sociologického h adiska, je vedomou alebo nevedomou predstavou o tom, o je iadúce. Vystupuje v nieko kých významoch: 1. ako objekt, nejaké cenené dobro, statok; 2. postoj k objektu (tento objekt je pova ovaný za dobrý, správny alebo bezcenný); 3. merítko pre rozhodovanie a správanie. V tomto význame v sociológii je dôle itým prame om záujmu, preto e v mnohých situáciách vytvára kritéria pre posudzovanie správnosti konania, správania a miera záväznosti hodnôt umo uje posúdi mieru integrácie spolo nosti. Sú aj iné významy hodnôt, ktoré pre nás v tejto chvíli nie sú zaujímavé. 4 2 Gaudium et Spes 11. 3 O warto ciach chrye cija skich w yciu spo ecze stwa i narodu. List Konferencji Episkopatu Polski. Warszawa, 1993, s. 13. 4 Porov. MARIANSKI, J.: Ko ció a wspó czesne problemy spo eczno moralne. Lublin, 1992, s. 34-37. KAUFMANN, F. X.: Demokracja przeciw warto ciom. In. Spo ecze stwo 2: 2000 s. 311-335; THOMAS, W. I., ZNANIECKI, F.: Ch op polski w Europie i Ameryce. Warszawa, 1976, s. 54-63; Valore sociale. In. Dizionario di sociologia. Ed. L. Gallino. Torino, 1978, s. 739; RYCZAN, K.: Warto ci katolików a typ miejskiego rodowiska. Lublin, 1992, s. 21. Porov. MISZTAL, M.: Problematyka warto ci w socjologii. Warszawa 1980, s. 39. KLUCKHOHN, C.: Values and Value Orientation in the Theory of Action. In: Toward a general theory of action. Ed. E. E- Shills. Cambridge, 1959, s. 395. 162

V eobecne mo eme rozlí i dva druhy hodnôt: osobné, individuálne hodnoty a sociálne hodnoty. V rámci individuálnych mô eme poukáza na hodnoty ka dodenné a kone né, v zmysle, e stanovia cie nejakej osoby alebo jednotlivca. Druhý typ hodnôt stanovia sociálne hodnoty. To sú tie hodnoty, ktoré zohrávajú dôle itý význam pre spolo nos. To sú tie, ktoré tvoria sociálny poriadok, súlad, udr ujú ho a podporujú. V prípade, e tieto hodnoty získajú ir í alebo aj v eobecný konsenzus, stavajú sa základnými hodnotami. V základných hodnotách zmysel a identifikáciu h adá spolo nos a tát, v individuálnych hodnotách ka dý individuálny lovek. 5 V sociológii základné hodnoty sú chápané ako men í alebo vä í súhrn hodnôt akceptovaných a prijímaných v etkými alebo vä inou lenov spolo nosti, na základe ktorých dosahujú oni a realizujú konsenzus, dialóg a pozitívnu spoluprácu pre spolo né dobro. 6 Pápe Pavol VI. v imol si problém základných hodnôt a poukazuje na ne v kontexte pluralizmu, ktorého v ak podmienkou musí by konsenzus okolo základných hodnôt a ich uskuto ovania, realizácie v ka dodennom ivote. Samozrejme pluralizmus znamená viac ako prirodzenú skuto nos, e spolo nos sa skladá z mnohých jednotlivcov a skupín. Znamená skôr, e jednotlivci a skupiny principiálne konajú samostatne a rovnoprávne a navzájom si konkurujú. Preto sa pluralizmus stále viac rozvíja vo v etkých oblastiach a aktivitách spolo nosti: ako ekonomický a sociálny pluralizmus v konkurencii podnikov, zamestnaneckých skupín a ich zväzov, ako kultúrny a vedecký pluralizmus, nábo enský a svetonázorový pluralizmus, politický pluralizmus strán at. 7 V svojej encyklike Populorum progresio tvrdí, e kres an odmieta doktrínu zalo enú na materialistickej a ateistickej filozofii, ktorá nere pektuje ani nábo enstvo ani slobodu ani udskú dôstojnos. Tam v ak, kde sú tieto najcennej ie hodnoty zabezpe ené, je mo ná spolupráca rôznych organizácií a sociálnych, hospodárskych skupín a Cirkvi na rôznych úrovniach pre spolo né dobro v etkých (PP 39). 8 Ján Pavol II. spája pojem základných hodnôt s kultúrou. Najprv poukazuje na mnohos, zlo itos a rôznorodos udských kultúr. Ka dá z nich sa odli uje svojou vlastnou, pecifickou históriou a charakteristic- 5 RYCZAN, K.: Warto ci katolików a typ miejskiego rodowiska. Lublin, 1992, s. 26-27; HARRINGTON, A.: Moderní sociální teorie. Praha: Portal, 2006, s. 34-35. 6 PIWOWARSKI, W.: Socjologia religii. Lublin, 1996, s. 243. 7 SUTOR, B.: Politická etika, Trnava, 1999, s. 182. 8 Pape hovorí: Ka dá sociálna innos sa via e na ur ité u enie. Kres an nemô e súhlasi s u ením, ktoré sa zakladá na materialistickej a ateistickej filozofii, ktorá nere pektuje ani nábo enské zameranie ivota na svoj kone ný cie vo ve nosti, ani udskú slobodu a dôstojnos. Av ak pod podmienkou, e sú tieto hodnoty zabezpe ené, ur itý pluralizmus profesijných a odborových organizácií je prípustný a v istom zmysle u ito ný, ak chráni slobodu a vyvoláva zápolenie. (PP 39) 163

KAMIL KARDIS kými rtami sformovanými v priebehu dejín a vlastnos ami, ktoré ur ujú ich jedine nos. Vo v etkých kultúrach je mo né vymedzi spolo né a nemenné elementy. A to sú základné hodnoty, spolo né pre v etky kultúry, ktoré sú zakotvené v prirodzenosti loveka. V týchto hodnotách udstvo vyjadruje svoje najdôle itej ie rty a vlastnosti. 9 alej Ján Pavol II. poukazuje na základné hodnoty ako podmienku existencie demokratického tátu. Vymedzuje on nasledovné hodnoty: dôstojnos loveka, rodina, spolo né dobro, sloboda, spravodlivos, láska, mier, demokracia. Základom v etkých je v ak udská osoba ako hodnota najviac fundamentálna. 10 Vo svojom u ení v ak zdôraz uje aj iné hodnoty: solidaritu, ivot, výchovu at. V kontexte sú asnej doby, kde oraz viac mo no spozorova negatívny jav akým je prehlbovanie sa sociálnej a ekonomickej nerovnosti vo svete (kontrast medzi bohatými a chudobnými tátmi, sociálne rozdiely v jednotlivých krajinách), Ján Pavol II. tvrdí, e prvou a základnou hodnotou, ktorú treba roz irova je solidarita, ktorá v ak musí by spojená s al ou hodnotou a to je spravodlivos ou, ktorá sa do aduje nie len dávania chudobným z nadbytku, ale predov etkým pomoc v oblasti zapájania sa do procesu hospodárskeho a civiliza ného vývoja. 11 al ou aktuálnou hodnotou zdôraz ovanou v tom kontexte je mier, ktorý je cie om ka dej spolo nosti a spoluexistencie udí v národných a medzinárodných spolo nostiach. Demokratický tát existuje alebo zaniká spolu s pravdami a hodnotami, ktoré vyjadruje a roz iruje. Nie sú oni ur ené a ustanovené hlasmi vä iny, ale vyplývajú zo zásad zákona vpísaného Bohom v srdci loveka. 12 Majú svoj prame v samej prirodzenosti loveka, a preto musia stanovi základ ka dého spoluna ívania medzi u mi. udská prirodzenos je prvým a bezprostredným ich zdrojom. Základné hodnoty dávajú orientáciu a cie tak v individuálnom ako aj v sociálnom ivote jednotlivca. Ka dý lovek vo svojej podstate je otvorený na ivot, pravdu, lásku, spravodlivos, solidaritu. a kostí a problémy sa objavujú vtedy, ke ide o ich konkrétne uskuto ovanie v praxi, v politickom alebo sociálnom ivote. 13 V sú asnosti sa ve a hovorí o udských právach, ivote, spravodlivosti, solidarite at. Ke ide o teoretickú rovinu, tak tam nie je problém. V etci sa zhodujú na ta- 9 JÁN PAVOL II.: Dialog mi dzy kulturami drog do cywilizacii mi o ci pokoju. In: Spo ecze stwo 11: 2000,. 1, s. 132-138. 10 Osservatore Romano, 10: 1989,. 9, s. 26. 11 JAN PAWEL II.: Dialog mi dzy kulturami, s. 137.138. Porov. STRZESZEWSKI, CZ.: Katolicka nauka spo eczna. Lublin, 1994, s. 327-328. 12 Osservatore Romano, 17: 1996,. 1, s. 11. Porov. JANDOUREK, J.: Úvod do sociologie. Praha: Portal, 2003, s. 178-179. 13 Osservatore Romano, 17: 1996,. 1, s. 31; HARRINGTON, A.: Moderní sociální teorie. Praha: Portal, 2006, s. 106-110. 164

kýchto hodnotách, ktoré boli spomenuté. Av ak tieto táty a spolo nosti hovoriac o hodnotách zárove tieto hodnoty ni ia a odmietajú. Máme jasný príklad s hodnotou ivota. Z jednej strany celá medzinárodná spolo nos, vrátane Európskej únie zdôraz uje ivot a potrebu jeho ochrany, ale z druhej strany v demokratických krajinách sú legalizované potraty a eutanázia. Podobne je to aj s man elstvom a rodinou. V etci sa zhodujú, e rodina je základom spolo nosti, národu a tátu, ale z druhej strany sa legalizujú homosexuálne zväzky a man elstvá, at. Cirkev pripomína, e zabúdajúc na fundamentálne hodnoty európskej kultúry sa dôraz kladie na záujmy etnického spolo enstva, rasy, triedy alebo ur itého tátu, a to v kone nom dôsledku vedie k tragédii. Preto hlavnou úlohou sú asných spolo ností na úrovni lokálnej a medzinárodnej ako aj poslaním Cirkvi je opätovné odkrytie fundamentálnych hodnôt. Toto odkrytie je podmienkou budovania lep ej budúcnosti v Európe a vy aduje zapojenie a spoluprácu medzi v etkými vrstvami pluralistickej spolo nosti. 14 Tyká sa to aj Európskej únie, ktorá si musí by vedomá toho, e nemô e sa zaobís bez základných hodnôt a ich realizácii, uskuto ovania. Úlohou Cirkvi je pripomínanie Európe etických zásad. 15 Ján Pavol II. 30. marca 2001 adresoval ú astníkom Zhroma denia Komisie biskupov Európskej Únie tieto slová:...spojenie tátov EÚ nemô e osta výlu ne kontinentálnou geografickou a hospodárskou truktúrou, ale má sa sta predov etkým kultúrnym a duchovným porozumením, vytvoreným na ceste plodného spojenia rozmanitých a dôle itých hodnôt a tradícií. 16 Varuje pred redukovaním vízii zjednotenej Europy výlu ne do jej aspektov ekonomických a politických. Pozýva zárove k budovaniu novej trvácnej jednoty Európy na fundamente základných hodnôt, ktoré boli jej formujúcim inite- om s pov imnutím bohatstva a rôznorodosti kultúr a jednotlivých národov. Okrem ekonomických a politických cie ov zjednotenej Európy najdôle itej ím cie om je potvrdenie, obhajoba a preukazovanie duchovných hodnôt, ktoré sa nachádzali pri za iatku jej existencie a stanovili jej fundament. 17 14 DRO D, B.: Wychowawcza funkcja Ko cio a w spo ecze stwie pluralistycznym. Legnica, 1997, s. 25. 15 IRMLER, K., STRÓ Y SKI, J.: Integracja europejska jako wyzwanie. In: Spo ecze stwo. Warszawa, 1999, s. 16-19. Porov. LAUBIER de P.: My l spo eczna Ko cio a katolickiego. Kraków, 1988, s. 79. Porov. JÁN PAVOL II: O Pa stwie. Kraków, 2001, s. 71; NE POR, Z., LU NÝ, D.: Sociologie nábo enství. Praha: Portal, 2007, s. 164-166. 16 Porov. JÁN PAVOL II.: Europa wymaga na nowo pracy misyjnej. (Przemówienie do uczestników zgromadzenia plenarnego Komisji Episkopatów Unii Europejskiej, Watykan, 30. 03. 2001). In: osservatore Romano. po. vyd., 22/2001,. 5. s. 29. 17 IRMLER, K., STRÓ Y SKI, J.: Integracja europejska jako wyzwanie. In: Spo ecze stwo. Warszawa, 1999, s. 16-19. Porov. LAUBIER de P.: My l spo eczna Ko cio a katolickiego. Kraków, 1988, s. 79. Porov. JAN PAVOL II.: O Pa stwie. Kraków, 165

KAMIL KARDIS L. Roos tvrdí, e tieto hodnoty vyplývajú z kres anského obrazu loveka (základom tohto obrazu je biblická antropológia) a boli zin titucionalizované politicky v historickom procese. Hovorí o takých základných hodnotách demokracie ako: sloboda, mier, spravodlivos, láska, národ. Analyzuje tieto hodnoty v kontexte sociálneho u enia Cirkvi. Poukazuje hlavne na ohrozenia základných hodnôt plynúce zo strany komunizmu ako aj krajného liberalizmu. Tvrdí, e bez realizácie týchto hodnôt celou spolo nos ou a tátom nie je mo ný konsenzus, sociálny poriadok, vzájomné spoluna ívanie v etkých obyvate ov. Preto jednou z hlavných úloh v etkých sociálnych síl je uvedomovanie a realizácia základných hodnôt v praxi, z ktorých najdôle itej ou je udská osoba, persona. Ide hlavne o úctu vo i celému loveku, jeho autonómiu ako hodnoty, a nie len ako nejakej pracovnej sily, predmetu alebo abstrakcii. Ide o úctu vo i v etkým u om a spravodlivos, bez ktorej udia sú zredukovaní do roli prostriedkov a predmetov. 18 Autor J. Stimpfle, popredný predstavite nemeckej katolíckej sociálnej náuky, poukazuje na dva úzko súvisiace so sebou pojmy: hodnoty a základné hodnoty. Prvé majú individuálny charakter. Analyzuje hodnoty v kontexte dobier, ktoré dávajú jednotlivcovi zmysel a cie. Z druhej strany základné hodnoty majú sociálny charakter. Sú ony nevyhnutné pre rozvoj loveka ako sociálnej bytosti, ako aj pre rozvoj spolo nosti. Tento pojem má univerzálny charakter a týka sa v etkých udí a národov, spolo ností, i e majú rovnaký význam pre v etkých udí. Sú hlboko zakotvené v udskej prirodzenosti a tam majú svoj zdroj, pôvod. Spomínaný autor nerozli uje základné hodnoty katolícke alebo liberálne, socialistické. Cirkev z podstaty svojej misie chráni tieto hodnoty a zdôraz uje potrebu ich uskuto ovania. V kontexte kres anstva tieto hodnoty naberajú hlb í význam a zdôvodnenie. 19 Sú ony objektívne a nezávisia od preferencií alebo záujmov jednotlivých skupín alebo in titúcií, jednotlivcov. Vymedzuje on nasledovné hodnoty: dôstojnos udskej osoby, ivot, pravda, láska, spravodlivos, solidarita, vernos, mier. Otázka základných hodnôt sa netýka jedného tátu, ale má ir iu perspektívu a dosah. Tyká sa celého sveta. Medzinárodná politika má za úlohu zaru i udské práva a základné hodnoty, preto e základom a podstatou medzinárodnej spolo nosti je to, aby bola zalo ená na morálnych a etických kategóriách. Ak chce by medzinárodná spolo nos 2001, s. 71; NE POR, Z., LU NÝ, D.: Sociologie nábo enství. Praha: Portal, 2007, s. 164-166. 18 ROOS, L.: Warto ci demokracji a odpowiedzialno chrze cija ska. Warszawa, 1993, s. 8-54. Porov. HERR, E.: Szkic o warto ciach w europejskim kontekscie politycznym. In. ycie katolickie 9: 1990. 11-12, s. 7-19. 19 STIMPFLE, J.: Die Grunwerte in der Sicht der katolischen Kirche, Stuttgart, 1979, s. 23, 11-12. Porov. JANDOUREK, J.: Úvod do sociologie. Praha: Portal, 2003, s.179. 166

trvácna a zodpovedajúca udskej dôstojnosti, jej základom musia by základné hodnoty, ktoré prehlbujú a posil ujú medzi udskú solidaritu. 20 Základné hodnoty sú pod a sociálneho u enia Cirkvi v svojej podstate kres anské, ale majú tie univerzálny význam. Cirkev, v súlade so svojou misiou obhajuje a chráni tieto hodnoty, ktoré sú vyjadrením uznania dôstojnosti loveka a stanovia podstatu a základ sociálneho a politického ivota. Cirkev je samozrejme otvorená na spoluprácu s rôznymi skupinami, politickými subjektami a in titúciami, ktorej cie- om je realizácia a zachovávanie základných hodnôt. 21 V perspektíve kres anstva univerzálne udské hodnoty, také ako dôstojnos loveka, udské práva, spolo né dobro, láska, spravodlivos, mier, národ získavajú novú dimenziu v aka ich chápaniu vo svetle a v perspektíve Evanjelia a evanjeliového zákona lásky. Encyklika Evangelium Vitae poukazuje na to, e treba na novo objavi existenciu udských a morálnych hodnôt, ktoré prinále ia k samej podstate a prirodzenosti loveka, ktoré vyplývajú z pravdy o lovekovi, vyjadrujú a chránia udskú dôstojnos. Pápe alej zdôraz uje, e sú to hodnoty, ktorých iaden jednotlivec ani vä - ina, ani iaden tát nemô u tvori, meni alebo ni i, ale musia ich uzna a pomáha v ich uskuto ovaní a írení. Toto je podmienkou vývoja zdravej demokracie a budúcnosti spolo enstiev (EV 71). 22 Dôstojnos udskej osoby je hodnotou najvy ou tak v individuálnom ako aj v sociálnom ivote. Je hodnotou, o ktorej nikto nemô e rozhodova, ani do konca sám lovek nemô e ju poru ova. Týka sa to tie spolo nosti a politickej moci. Táto hodnota je základom v etkých hodnôt. Kres anská tradícia ju uznáva ako fundament a jadro sociálneho, politického a národného ivota. Potvrdzuje to v kon titúcii Gaudium et Spes II. Vatikánsky koncil: Len e o je vlastne lovek? On sám vyslovil a vyslovuje o sebe mnoho rozmanitých, ba i protichodných názorov, pod a ktorých sa asto vyná a ako ni ím nepodmienená norma, alebo upadá a do zúfalstva (...). Cirkev hlboko poci uje tieto a kosti a pou ená Bo ím zjavením, je schopná na ne odpoveda a opísa pravé polo enie loveka, vysvetli jeho slabosti a zárove umo ni správne poznanie jeho dôstojnosti a povolania. (GS 12) Sväté Písmo poukazuje na loveka ako na pána a vládcu celého stvorenstva: A spravil si ho málo men ím od anjelov, slávou a po estnos ou korunoval si ho. Dal si mu vládu nad dielami svojich rúk a v etko si mu vlo il pod nohy. ( 8,5-7) Táto pravda o dôstojnosti udskej osoby bola neustále hlásaná Je i om Kristom a nachádza svoje potvrdenie v u ení 20 RAABE, F.: Der Streit um die Grundwerte. In: Kirche und Gesellschaft 37: 1977, s. 15-16; KOWALCZYK, S.: Cz owiek a spo eczno. Lublin, 1996, s. 300-302. 21 STIMPFLE, J.: Die Grunwerte in der Sicht der katolischen Kirche. Stuttgart, 1979, s. 11-12. 22 Or dzie biskupów polskich o potrzebie dialogu i tolerancji w warunkach budowy demokracji. In: Spo ecze stwo 1995,. 3, s. 613-631. EV, 71. 167

KAMIL KARDIS Cirkvi. Základom kres anského chápania dôstojnosti loveka ako základnej hodnoty sú dve pravdy: pravda o stvorení loveka na obraz a podobenstvo Boha a pravda o Bo om synovstve udí. lovek je Bohom pozvaný k ivotu a smeruje k samému Bohu ako k definitívnemu cie u. lovek je preto absolútnou a nedotknute nou hodnotou, sám v sebe, preto e má svoj po iatok nie v národe, táte, ale v Bohu, ktorý ho spasil a vykúpil. Dejiny sveta a udstva sú asto svedkom viacerých negatívnych a zlých skúseností, kedy to lovek a jeho dôstojnos boli po liapané a opovrhované. 23 al ou hodnotou, zdôraz ovanou Cirkvou je rovnos v etkých udí. Kon titúcia Gaudium et spes poukazuje na to, e v etci udia sú obdarení rozumnou du ou a stvorení na obraz Bo í, v etci majú tú istú prirodzenos a ten istý pôvod; ako Kristom vykúpení, majú aj to isté povolanie a Bo ie ur enie. Práve preto ím alej, tým viac musíme uznáva základnú rovnos ich v etkých (GS 29). Spomedzi základných hodnôt demokratických spolo ností prvoradé miesto zaujíma sloboda, ktorá je základným atribútom udskej osoby. Pod a biblického opisu stvorenia lovek vlastní a má právo a slobodu rozhodovania a vo by medzi dobrom a zlom. Znamená to, e je on zodpovedný za svoje skutky, správanie. Táto sloboda je právom loveka. Sociálne a spolo enské usporiadane je jedine vtedy humánne a demokratické, kde práva v etkých sú zabezpe ované, ke vymedzuje pre svojich ob anov optimálny priestor pre osobný hospodársky rast a vývoj, ke vymedzuje dostato ný priestor pre spolo né rozhodovanie a politickú spoluzodpovednos. 24 Sloboda je preto prirodzeným atribútom, charakteristikou loveka, av ak nie je nie ím absolútnym, preto e podlieha morálnemu, prirodzenému a nadprirodzenému zákonu. Je ona atribútom loveka zakladajúcim sa na tom, e sa mô e sebaur ova. 25 V tomto kontexte sa vyskytuje al ia hodnota, ktorou je spolo né dobro. Je ono základom a cie om tátu a politickej moci. Preto realizácii spolo ného dobra majú slú i v etky sociálne in titúcie a najmä in titúcie tátu. Cie om tátu ako politickej spolo nosti je zaru enie realizácie spolo ného dobra. Ján Pavol II. v tejto súvislosti poukazuje na ne ako na cie a kritérium, ktoré riadi politický ivot (EV 70). Spolo né dobro, pod a sociálneho u enia Cirkvi je súhrn podmienok spolo enského ivota, ktoré umo ujú tak spolo enstvám, ako i jednotlivým lenom dosiahnu svoju dokonalos pln ím a nehatenej ím spôsobom. Spolo né dobro ur uje cie a zadania ka dej spolo nosti a najmä tátu (GS 26, MM 23 Porov. STIMPFLE, J.: Die Grunwerte in der Sicht, s. 26-27; SCHOOYANS, M.: Prawa cz owieka i demokracja. In: Spo ecze stwo 10: 2000,. 2, s. 279-308; NE POR, Z., LU - NÝ, D.: Sociologie nábo enství. Praha: Portal, 2007, s. 151-152. 24 Porov. HERR, T.: Wprowadzenie do katolickiej nauki spolecznej, s. 67-68. 25 Porov. RAABE, F.: Der Streit um die Grundwerte, s. 9. Porov. KOWALCZYK, S.: Cz owiek i spo eczno, s. 162-176. 168

65, PT 58). 26 Je ono hodnotou pre v etkých ú astníkov sociálneho ivota a Cirkev pozýva k tomu, aby sa táto hodnota stala duchovným a morálnym postojom. 27 al ou hodnotou, ktorá zohráva dôle itú úlohu a je zdôraz ovaná v sociálnom u ení Cirkvi je solidarita. Je nevyhnutná pre správne fungovanie sociálneho ivota a pre spolu itie rôznych osôb a skupín. Spolo nos bez minimálneho súhlasu a snahy o vzájomnú solidaritu nie je ivotaschopné. Solidarita v ak nemô e by chápaná z praktických dôvodov len ako povinná láska a súcit vo i iným u om. Nemô e by ohrani ená, obmedzená jedine vo i niektorým skupinám a vrstvám. Cirkev zdôraz uje, e ona stanoví fundament loveka, bez ktorého sa on nemô e dokonca zrealizova. 28 Ján Pavol II. ju definuje ako cnos a morálny postoj. Preto nie je len neu eným súcitom alebo nie ím povrchným vo i zlu tykajúceho sa mnohých udí. Ale opa ne je to silná a stála vô a, snaha anga ovania sa pre spolo né dobro, i e dobro v etkých a zodpovednosti jeden za druhého (SRS 38). V kone nom dôsledku Cirkev zdôraz ujúc základné hodnoty vymedzuje nieko ko zásad zalo ených na týchto hodnotách. Postuluje preto princíp udskej dôstojnosti, princíp udských práv, princíp solidarity, subsidiarity, spravodlivosti a spolo ného dobra. V u ení Cirkvi sú ony chápané ako sociálno morálne normy, na ktorých má by zalo ený sociálny a politický poriadok, súlad. Tieto zásady sa preto týkajú vytvárania a formovania v etkých aspektov sociálneho ivota. Cirkev zdôraz uje, e ka dá spolo nos, napriek prehlbujúcej sa pluralite názorov, presved ení a skupín, potrebuje spolo ný základ sociálneho ivota, i e spolo ných presved ení týkajúcich sa základných hodnôt. Musí existova nie o, o navzájom spája, integruje. V opa nom prípade spolo enský ivot sa stáva utópiou a nemo nos ou. Do ias novoveku tento problém nezohrával dôle itú úlohu, a to z toho dôvodu, e sa ilo samozrejmým spôsobom na fundamente kres anskej viery a spolo ných presved ení týkajúcich sa hodnôt. Postupom asu, ke sa hodnoty vyplývajúce z kres anskej viery za ali ustupova do pozadia (osvietenstvo, modernizmus, vývoj technológie, materializmus), ukázalo sa, e fundament, na ktorom v etci spolo ne budovali, stáva sa príli váhavý. Ide o to, e udia u nie sú schopní dohodnú sa, ke ide o najdôle itej ie ivotné rozhodnutia a tie vnútorné spory a nezhody 26 MAJKA, J.: Etyka spo eczna i polityczna, Warszawa, 1993, s. 242-247. 27 TUROWSKI, J.: Socjologia. Wielkie struktury spo eczne. Lublin, 1994. KOWALCZYK, S.: Cz owiek a spo eczno, s. 232-239. Porov. MARTINI, C. M.: Rozeznanie dobra wspólnego w polityce i gospodarce. In: Spo ecze stwo 1995, 4. 3, s. 499-507; KONDZIELA, J.: Moralne podstawy demokratycznego adu spo ecznego. In: Ethos 5: 1992,. 2/3, s. 149-150. 28 HERR, T.: Wprowadzenie do katolickiej, s. 83-84. Porov. RAABE, F.: Der Streit um die Grundwerte, s. 5. 169

KAMIL KARDIS naberajú oraz ostrej í charakter. A tak rôzne spolo ností si oraz viac uvedomujú, e pluralizmus ako taký, nemá iadnu integrujúcu silu, moc. Dochádza sa k záveru, e ka dé spolo enstvo a spolo nos potrebuje ur itý základ spolo ných presved ení, aby mohli ur ova spolo nú cestu ivota, ciele zjednocujúce spolo enstvo a prostriedky potrebné k ich realizácii. Sú asný demokratický tát, svetonázorovo neutrálny, nie je schopný a ani nemô e vytvára a ur ova nové hodnoty. Mô e v ak, ba aj musí robi v etko, o je v jeho silách, aby tieto hodnoty chráni a podporova. 29 2 Základné hodnoty a úloha Cirkvi Hovoriac o základných hodnotách, nie je mo né pominú poslanie a úlohy Cirkvi spojené s realizáciou a uskuto ovaním základných hodnôt. Samozrejme, treba poukáza na to, e rovnakú zodpovednos za realizáciu a ochranu základných hodnôt majú v etky sociálne, politické a kultúrne skupiny a in titúcie. My v ak pouká eme na najdôle itej ie úlohy Cirkvi spojené s hodnotami. Za zachovanie konsenzu v základných hodnotách sú spoluzodpovedné v etky sily spolo nosti, ale pri tom majú ur itú zodpovednos aj tátne orgány. V oblasti uvedomovania a realizácie základných hodnôt nenahradite ná je úloha Cirkvi. Kres anské cirkvi majú za úlohu in pirovanie procesov transformácie v duchu kres anskej vízie loveka, kres- anského týlu medzi udských vz ahov a tie vz ahov medzi jednotlivými vrstvami a sociálnymi skupinami, v etky kres anské cirkví sa majú aktívne zapája do procesu transformácie a obnovy v etkých oblastí sociálneho ivota na fundamente základných hodnôt a základných udských práv. 30 Nábo enstvu a najmä kres anským cirkvám pripadá úloha udr ania a vzájomného konsolidovania politickej spolo nosti. E. W. Böckenförde v tomto poukazuje kontexte na dve základné funkcie nábo enstva a najmä Cirkvi v spolo nosti. Prvá z nich je funkcia integra nolegitimiza ná, ktorá sa zakladá na vytváraní a posil ovaní sú asného axiologického konsenzu v spolo nosti. To je to, o om sa u vy ie hovorilo, e pluralistická spolo nos, aby mohla existova, vy aduje si integrujúci fundamentálny konsenzus v oblasti základných hodnôt, ktorý zabraní niektorým odstredivým tendenciám vyplývajúcim zo svetonázorového a duchovo politického pluralizmu. 31 Kres anstvo a jednotlivé cirkví mô u sa pri ini o to, aby spolo nosti a rôzne záujmové skupiny zvládli svoj pluralizmus. Predpokladá to v ak 29 HERR, T.: Wprowadzenie do katolickiej nauki spolecznej, s. 353-355. 30 Porov. SUTOR, B.: Politická etyka. Trnava, 1999, s. 184; LEHMANN, K.: Grundwerte. In: Staats Lexikon. Recht - Wirtschaft Gesellschaft, T. 2, Freiburg, 1986, s. 1131-1137. 31 BÖCKENFÖRDE, E. W.: Wolno pa stwo Ko ció, Kraków, 1994, s. 85-88. Porov. AUER, A.: Die Legitimation der Grundwerte. In: Religionsunterricht as höheren Schulen 25: 1982,. 6, s. 364. 170

základný postoj, ktorý má dve stránky. Z jednej strany si Cirkev musí by vedomá, e ide o svetské hodnoty, ktoré potrebuje svetská spolo nos pre spolo nú orientáciu. Na druhej v ak strane kres anská viera poskytuje dodato nú jasnos a silnej í motív pre obhajovanie svetských hodnôt a ich vovádzanie do ivota. Cirkev ako verejná in titúcia má právo a aj povinnos pripomína základné hodnoty a poukazova na ich ohrozenie. Konsenzus v základných hodnotách v ak potrebuje prispenie v etkých významných síl spolo nosti a nikto nesmie by oslobodený od svojej spoluzodpovednosti. 32 al ou funkciou Cirkvi je kritická funkcia, ktorej základom je neústup ivos vo vyznávaní vlastnej pravdy. Kritika sa vyskytuje v ade tam, kde sa poslanie a ideí ur itého nábo enstva týkajú udí, ich povolania a dôstojnosti a tie ich spoluna ívania medzi sebou. Táto funkcia sa týka predov etkým poukazovania na naru enia, prekro enia, priestupky a nere pektovanie základných hodnôt a udských práv a tie poukazovania na prí iny a zdroje, z ktorých vyplýva toto poru ovanie a ahostajnos. A. Auer poukazuje e te na tretiu funkciu Cirkvi v tejto oblasti, ktorou je stimula ná funkcia, ktorá sa prejavuje v povzbudzovaní a mobilizovaní spolo nosti, k vývoju a rastu morálneho a etického povedomia, svedomia. Ján Pavol II. poukazuje na to, e Cirkev plní pecifickú úlohu, akou je hlásanie pravdy o integrálnom charaktere základných hodnôt, ktorých ubovolné chápanie ohrozuje fundamenty a základy sociálneho usporiadania. 33 Z h adiska kres anského u enia o spolo nosti je ústrednou základnou hodnotou spolo nosti dôstojnos udskej osoby. Je najzákladnej ou pre spolo ný poriadok udského spoluna ívania. V nej sú zakotvené udské práva ako vyjadrenie práva osoby na slobodný rozvoj svojich mo ností v spolo nosti. Preto e tento rozvoj i udská realizácia hodnôt sú mo né len v spoluna ívaní, osobná dôstojnos a udské práva majú sociálnu a in titucionálnu dimenziu. K základným hodnotám patrí teda in titúcia man elstva, rodiny a politický poriadok, ktorý je schopný zaru i základné hodnoty spolo ného dobra - slobodu, sociálnu spravodlivos a mier. 34 V kone nom dôsledku v pluralistických spolo nostiach, v ktorých spoluna ívajú katolíci a protestanti, kres ania a nekres ania, základné hodnoty stanovia spolo nú bázu, fundament vzájomného sociálneho porozumenia, bez ktorého nie je mo né vzájomné poznávanie sa, dialóg a konsenzus. V tomto smere sociológovia vidia potrebu etického 32 SUTOR, B.: Politická etika, s. 188-189. 33 AUER, A.: Die Legitimation der Grundwerte, s. 364-366. Porov. JÁN PAVOL II.: O pa stwie. Kraków, 2001, s. 80. 34 SUTOR, B.: Politická etika, s. 188. 171

KAMIL KARDIS základu politiky, ktorý spo íva na základných hodnotách. Pluralistická spolo nos je odkázaná na h adanie konsenzu v základných hodnotách, o je nevyhnutnou podmienkou existencii a fungovania rôznych sociálnych, kultúrnych, nábo enských a hospodárskych skupín. Zoznam pou itej literatúry AUER, A.: Die Legitimation der Grundwerte. In: Religionsunterricht as höheren Schulen 25: 1982,. 6, s. 360-373. BÖCKENFÖRDE, E. W.: Wolno pa stwo Ko ció, Kraków, 1994. DRO D, B.: Wychowawcza funkcja Ko cio a w spo ecze stwie pluralistycznym. Legnica, 1997. HARRINGTON, A.: Moderní sociální teorie. Praha: Portal, 2006. HERR, E.: Szkic o warto ciach w europejskim kontekscie politycznym. In. ycie katolickie 9: 1990. 11-12, s. 7-19. HERR, T.: Wprowadzenie do katolickiej nauki spolecznej. Kraków: WAM, 1999. IRMLER, K., STRÓ Y SKI, J.: Integracja europejska jako wyzwanie. In: Spo ecze stwo. Warszawa, 1999, s. 16-19. JÁN PAVOL II.: Dialog mi dzy kulturami drog do cywilizacii mi o ci pokoju. In: Spo ecze stwo 11: 2000,. 1, s. 132-138. JÁN PAVOL II.: Europa wymaga na nowo pracy misyjnej. (Przemówienie do uczestników zgromadzenia plenarnego Komisji Episkopatów Unii Europejskiej, Watykan, 30. 03. 2001). JAN PAVOL II. Evangelium vitae. Trnava, 1995. JÁN PAVOL II: O Pa stwie. Kraków, 2001. JANDOUREK, J.: Úvod do sociologie. Praha: Portal, 2003. KAUFMANN, F. X.: Demokracja przeciw warto ciom. In. Spo ecze stwo 2: 2000 s. 311-335. KLUCKHOHN, C.: Values and Value Orientation in the Theory of Action. In: Toward a general theory of action. Ed. E. E- Shills. Cambridge, 1959. KONDZIELA, J.: Moralne podstawy demokratycznego adu spo ecznego w wietle katolickiej nauki spo ecznej. In: Ethos 5: 1992. 2/3, s. 149-157 KOWALCZYK, S.: Cz owiek a spo eczno. Lublin, 1996. Osservatore Romano, 10: 1989,. 9, s. 26. Osservatore Romano, 17: 1996,. 1, s. 31 LAUBIER de P.: My l spo eczna Ko cio a katolickiego. Kraków, 1988. LEHMANN, K.: Grundwerte. In: Staats Lexikon. Recht - Wirtschaft Gesellschaft, T. 2, Freiburg, 1986, s. 1131-1137. MAJKA, J.: Etyka spo eczna i polityczna, Warszawa, 1993. 172

MARIANSKI, J.: Ko ció a wspó czesne problemy spo eczno moralne. Lublin, 1992. MARTINI, C. M.: Rozeznanie dobra wspólnego w polityce i gospodarce. In: Spo ecze stwo 1995, 4. 3, s. 499-507; MISZTAL, M.: Problematyka warto ci w socjologii. Warszawa 1980. NE POR, Z., LU NÝ, D.: Sociologie nábo enství. Praha: Portal, 2007. O warto ciach chrye cija skich w yciu spo ecze stwa i narodu. List Konferencji Episkopatu Polski. Warszawa, 1993. PIWOWARSKI, W.: Socjologia religii. Lublin, 1996. RAABE, F.: Der Streit um die Grundwerte. In: Kirche und Gesellschaft 37: 1977, s. 9-16 ROOS, L.: Warto ci demokracji a odpowiedzialno chrze cija ska. Warszawa, 1993. RYCZAN, K.: Warto ci katolików a typ miejskiego rodowiska. Lublin, 1992. SCHOOYANS, M.: Prawa cz owieka i demokracja. In: Spo ecze stwo 10: 2000,. 2, s. 279-308; STIMPFLE, J.: Die Grunwerte in der Sicht der katolischen Kirche, Stuttgart, 1979. STRZESZEWSKI, CZ.: Katolicka nauka spo eczna. Lublin, 1994. SUTOR, B.: Politická etika, Trnava, 1999. THOMAS, W. I., ZNANIECKI, F.: Ch op polski w Europie i Ameryce. Warszawa, 1976, s. 54-63; Valore sociale. In. Dizionario di sociologia. Ed. L. Gallino. Torino, 1978. TUROWSKI, J.: Socjologia. Wielkie struktury spo eczne. Lublin, 1994. 173