Javorina v (česko)slovensko-poľských vzťahoch medzivojnového obdobia ako symbol

Transkrypt

1 Pavol JAKUBEC Javorina v (česko)slovensko-poľských vzťahoch medzivojnového obdobia ako symbol Už sa žiaden nemôže dočkať chvíle, aby bol v Poľsku. Večer sa družne bavia naši vojaci s nemeckými. Nemci vlievajú do našich sebavedomie a odvahu, našich už posilnila Javorina! 1 (...) o Slovensku rozhodnú Slováci. Buď samostatnosť, alebo s Čechmi, alebo s Maďarmi. Poľsko by až potom uplatnilo ašpiráciu na poľské etnografi cké územia Čadca, Orava, Spiš a Javorina 2 Tatranská obec Javorina (dnes Tatranská Javorina) sa v medzivojnovom období stala predmetom hraničného sporu medzi Československom a Poľ- 1 Denník III. práporu pešieho pluku 4 Trnava. In Proti Poľsku. Odraz ťaženia roku 1939 v denníkoch a kronikách slovenskej armády. Zost: Lacko, M. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2007, s Archiv Ministerstva zahraničních věcí České republiky v Prahe (ďalej AMZV Praha), fond (ďalej f.) Telegramy došlé (ďalej TD) 1938, číslo (ďalej č.) 892 (Slávik), , došlo 19.15; Dokumenty československé zahraniční politiky, řada A: , sv. 20/2: Československá zahraniční politika v roce 1938 (1. červenec 5. říjen 1938). Zost.: Dejmek, J. Praha : Karolínum, 2001, dokument číslo (ďalej dok. č.) 687, s. 374 J. Slávik ministerstvu zahraničných vecí,

2 Pavol Jakubec skom. 3 Keďže konfrontácia dvoch nástupníckych štátov prebiehala viac-menej simultánne na niekoľkých kolíznych, a teda sporných územiach, v prvom rade na hospodársky dôležitom Těšínsku, nezdá sa byť príliš pravdepodobným, že by v nej mohla taká malá obec ako Javorina zohrať podstatnejšiu úlohu. Avšak prekvapivo hojný výskyt momentov s výrazným symbolickým obsahom, ktorých indíciou sú aj citáty zo záhlavia nášho príspevku, nás núti problematizovať tento predpoklad. Vynárajú sa pred nami otázky: Ako mohlo zaujatie drobnej obce posilniť bojovú morálku slovenských vojakov v poľskej kampani 1939?; a rovnako: Ako je možné, že v ofi ciálnom vyjadrení prednesenom na tlačovej konferencii poľského ministerstva zahraničných vecí v dramatickom septembri 1938 fi guruje Javorina na rovnakej úrovni, ako celý historický región, ktorého je súčasťou? Odpoveď sa pokúsime naznačiť v tomto príspevku. Javorina predstavovala v medzivojnovom období počtom obyvateľstva neveľkú obec. Podľa informácií, ktoré na základe sčítania ľudu z r poskytla Spišská župa Ministerstvu zahraničných vecí začiatkom marca 1922, tu žilo 454 obyvateľov, z toho približne 72% slovenskej národnosti 4 ; pre záver nami sledovaného obdobia nemáme k dispozícii aktuálne informácie, administratívny aparát pracoval s údajmi zozbieranými pre potreby sčítania ľudu v r ilustračne uveďme: 529 obyvateľov, z toho vyše 79% národnosti českej a slovenskej. 5 V protiklade k tejto skutočnosti činila rozloha obecného ka- 3 Problém zostáva do dnešných dní bez sústavnejšieho spracovania; pre jeho prvú fázu je k dispozícii štúdia KÁZMEROVÁ, Ľ.: Stanovenie hraníc v oblasti Tatranskej Javoriny v rokoch (Problém vo svetle fondov Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky). In Historické štúdie, roč. 43, 2004, s ; pomníchovskému obdobiu sa venoval JAKUBEC, P.: Pomníchovská fáza československo-poľského sporu o Javorinu (jeseň 1938 jeseň 1939). In Dvacáté století, 2006, s , resp. JAKUBEC, P.: Septembrová kríza 1938 a delimitácia československo-poľskej hranice v okolí Javoriny. In Z minulosti Spiša XV. Zost.: Chalupecký, I. Levoča : Spišský dejepisný Spolok, 2007, s ; ďalej pozri: MAJERIKOVÁ, M.: Vojna o Spiš. Spiš v politike Poľska v medzivojnovom období v kontexte česko-slovensko-poľských vzťahov. Krakov : Spolok Slovákov v Poľsku, 2007, s , 89-91, passim. 4 Medzi zvyšnými obyvateľmi prevažujú Nemci, no nájdeme tu aj Rusínov, Čechov či Maďarov; AMZV Praha, II. sekce, III. řada, s. n., kart. 128 Župan Spišskej župy Ministerstvu zahraničných vecí, ; Štátny archív v Levoči, pobočka v Poprade (ďalej ŠAL Poprad), f. Obvodný notársky úrad Ždiar (ďalej ObNÚ Ždiar), /21 admin. (148), krabica (ďalej k.) 8 obecný prehľad obce Ždiar, Územie a obyvateľstvo Slovenskej republiky a prehľad obcí odstúpených Nemecku, Maďarsku a Poľsku. Bratislava : Štátny štatistický úrad, 1939, časť 2. Prehľad obcí, osád a miestnych častí, ktoré boly pripojené k Nemecku, Poľsku a Maďarsku, podľa politických okresov, s

3 Javorina v (česko)slovensko-poľských vzťahoch medzivojnového obdobia ako symbol tastrálneho územia 104 km 2 (resp. 92 km 2 ) 6 zväčša lesnatého a vysokohorského prostredia. Majiteľom Javoriny sa ešte r stal kúpou príslušník starobylého nemeckého šľachtického rodu, Christian Kraft knieža v. Hohenlohe-Oehringen. Aristokrat si nechal postaviť drevený zámoček a tento svoj majetok s veľkým zanietením premenil na unikátnu loveckú doménu, kde domestikoval aj v miestnych podmienkach neobvyklé druhy poľovnej zveri 7. Knieža v. Hohenlohe mal eminentný záujem zväčšiť rozlohu svojho revíru. Na tento účel sa v r rozhodol využiť diskutabilné právne nároky predchádzajúcich majiteľov Javoriny voči vlastníkom Zakopaného (v tom čase voči Władysławowi kniežaťu Zamoyskému) na dolinu Rybieho potoka aj s jazerom Morské oko. Takto sa rozpútal spor o priebeh uhorsko-haličskej hraničnej čiary, do ktorého sa postupne zaplietli uhorská vláda a politická reprezentácia korunnej krajiny Halič. V dôsledku rakúsko-uhorskej štátnej duality mala celá záležitosť istý medzinárodno-právny náboj, bolo ju možné považovať za konfl ikt medzi Predlitavskom a Zalitavskom. Špecifi kom tzv. rakúskeho záboru v protiklade k ekvivalentom nemeckému a ruskému pritom bola pomerne široká autonómia, garantovaná národnostne poľskej politickej reprezentácii. Tento rámec sa podpísal pod rozvoj jej národného sebavedomia, ktorého výrazom sa čiastočne ako dôsledok symbolistickej a novoromantickej reakcie voči negatívnym javom urbánneho prostredia v kultúrnej sfére stal symbol Tatier, a predovšetkým tamojšie tzv. goralské (horalské) obyvateľstvo. Vďaka prudko sa rozvíjajúcemu kúpeľnému ruchu s centrom v Zakopanom mala haličská inteligencia možnosť zoznámiť sa s tatranským prostredím a s jeho obyvateľmi. Čoskoro sa vytvoril obraz gorala žijúceho v súlade s prírodou a národnými tradíciami ako predstaviteľa pravého Poliaka. 8 Toto vnímanie šírila do najširších vrstiev poľskej spoloč- 6 Územie a obyvateľstvo Slovenskej republiky..., s Ako poľovnícka (príp. lovecká) doména (Jagd) je javorinské panstvo vedené aj v archíve rodiny v. Hohenlohe (Neuenstein/SRN), porov. Landesarchiv Baden-Württemberg, Hohenlohe-Zentralarchiv Neuenstein u. Kreisarchiv Hohenlohekreis, Findbuch zum Bestand Oe 140 Strukturübersicht [online] bestand=19820&klassi=002&anzeigeklassi= (vyhľadané ); Podrobnejšie pozri: Hohenlohe, Christian. In Wielka encyklopedia tatrzańska. Zost.: Radwańska-Paryska, Z. Paryski, W. H. Poronin : Wydawnictwo Górskie, 2004, s ; Zwierzyniec Jaworzyński. In Wielka encyklopedia tatrzańska..., s Uvedený imperatív sprevádzal všetky akcie za pripojenie horného Spiša k Poľsku a predošlime podpísal sa pod eufóriu, s ktorou na severnej strane Tatier vnímali zisk Javoriny na jeseň V tejto súvislosti si dovoľujeme upozorniť na tragikomickú kuriozitu z čias druhej svetovej vojny, tzv. germanizačnú akciu Goralenvolk: zakrátko po zriadení General- 27

4 Pavol Jakubec nosti najmä literatúra, konkrétne hneď niekoľko popredných autorov (uveďme aspoň Mieczysława Karlowicza, Jana Kasprowicza, Kazimierza Przerwu- Tetmajera a Władysława Orkana). 9 Iniciatíva kniežaťa Hohenloheho rozšíriť svoj tatranský majetok na úkor Haliče (rozumej: poľského etnického priestoru) preto narazila na rozhodný odpor tamojšieho verejného života. Tzv. spor o Morské oko sa ťahal až do r. 1902, keď medzinárodný arbitrážny tribunál v rakúskom Grazi rozhodol v prospech haličskej strany. Nemecký aristokrat neuspel ani v súkromných majetkovo-právnych pokračovaniach, ktoré viedol voči kniežaťu Zamoyskému až do r Jediným výsledkom dlhoročnej konfrontácie bolo posilnenie povedomia o Tatrách ako krajinnej dominante Haliče, neskôr reštituovaného poľského štátu. Rozpad habsburskej monarchie a vznik Československa a Poľska ako tzv. nástupníckych štátov so sebou priniesli problém vzájomného geografi ckého gouvermentu rozbehla sa na Podhalí iniciatíva, ktorej leitmotívom bola etnická samobytnosť goralov ako malého národa s údajne germánskym (gótskym) rodokmeňom; vrcholom úsilia malo byť sformovanie osobitnej jednotky v rámci Waffen SS v roku 1942, celá záležitosť však postupne doznievala s minimálnymi výsledkami. Medzi čelných protagonistov paradoxne patril dr. Henryk Szatkowski, v novembri 1938 expert poľskej delegácie pri československo-poľskej delimitačnej komisii; Goralenvolk. In Wielka encyklopedia tatrzańska..., s ; GOTKIEWICZ, M.: Wspomnenia z prac komisji delimitacyjnej polsko-słowackiej odbitych w listopadzie 1938 roku na odczinku Spisza, Orawy i Czadeckiego. In Wierchy, roč. 64, 1998, s ; podrobne: KASPEREK, J.:: Podhale w latach wojny i okupacji nemieckiej Warszawa : Ludowa Spółdzielnia Wydawnicza, 1990, s [T]ak, ako v časoch (Juliusza PJ) Słowackého, krajinou navštevovanou najčastejšie romantickou múzou boli Ukrajiny blankytné polia, konštatoval popredný poľský literárny historik Julian Krzyżanowski, tak o sto rokov neskôr zoskupili sa literárne záujmy okolo Podhalia, t.j. podtatranského kraja; KOLBUSZEWSKI, J.: Siedem wizji Morskiego Oka. In Spór o Morskie Oko: materiały z sesji naukowej poświęconej 90. rocznicy procesu w Grazu [ ], Zakopane września 1992 r.. Zost.: Roszkowski, J. M. Zakopane : Wydawnictwo MT, 1993, s. 11. Na tento aspekt, významný pre pochopenie symbolického obsahu neskoršieho československo-poľského sporu o Oravu a Spiš upozornil VALENTA, J.: Jak došlo k rozdělení Oravy a Spiše? In Dějiny a současnost, roč. 13, 1991, č. 3, s. 55 a zo slovenskej strany bývalá varšavská veľvyslankyňa VÁŠARYOVÁ, M.: Polnočný sused. Bratislava : Kalligram, 2008, s Spór o Morskie oko. In Wielka encyklopedia tatrzańska..., s Podľa vedomostí autora nevenovala slovenská historiografi a tejto kapitole tatranských dejín takmer nijakú pozornosť. Okrem nami citovaného zborníka bibliografi cky upozorňujeme na monografi u: NOWAK, Z.: Władysław Zamoyski a spór o Morskie Oko w latach Krakov : Secesja,

5 Javorina v (česko)slovensko-poľských vzťahoch medzivojnového obdobia ako symbol vymedzenia. Zatiaľ čo československá akcia na Spiši narážala na odpor miestneho nemeckého a maďarského (či maďarizovaného) obyvateľstva, obdobný proces na severnej strane Tatier sa nestretával s výraznejšími prekážkami a svoju expanziu smeroval aj južným smerom, prinajmenšom do tatranskej oblasti a doliny rieky Poprad. Ako sme naznačili, nešlo pritom o jediné (a už vôbec nie najvýznamnejšie) kolízne teritórium medzi Prahou a Varšavou, neprekvapí teda, že sa celý problém rozvinul do zložitého diplomaticko-politického komplexu. Rozhodnutie Rady veľvyslancov z 28. júla , ktoré sporné územia rozdelilo medzi konkurentov, celkom pochopiteľne neuspokojilo ani jednu stranu (výhrady sa hlasnejšie ozývali z Varšavy) 12. V tomto momente stál poľský zahraničný rezort pred dilemou, ako utíšiť razantnú kritiku svojich výkonov, zaznievajúcu z vnútropolitickej arény. Par- 11 AMZV Praha, II. sekce, III. řada, kart. 131 Rozhodnutie Rady veľvyslancov z o priebehu hraničnej čiary medzi Československom a Poľskom na území Těšínskeho Sliezska, Oravy a Spiša (s mapovou prílohou); Foreign Relations of the United States, 1920, vol. I., chargé d affaires Harrison štátnemu tajomníkovi, , s (dostupné online: FRUS1920v01&isize=M&page=62 [ ]); Dokumenty z dziejów polskiej polityki zagranicznej , t. 1: Zost.: Jędruszczak, T. Nowak-Kiełbikowa, M., Aneksy, dokument č. 6, s Špeciálna literatúra k československo-poľskému hraničnému sporu je dnes už veľmi bohatá, uveďme teda len štandardné práce: VALENTA, J.: Česko-polské vztahy a Těšínské Slezsko Ostrava : Krajské vydavatelství, 1961; KAMIŃSKI, M. K.: Konfl ikt polsko-czeski Warszawa : Instytut Historii PAN Wydawnictwo Neriton, 2001 ( ); SZKLARSKA-LOHMANNOWA, A.: Polsko-czechosłowackie stosunki dyplomaticzne w latach (=Prace Komisji Badań Historicznych PAN, Oddział w Krakowie, 19), Wrocław Warszawa Kraków : PAN, 1967; zo zahraničnej produkcie si zvláštnu pozornosť zasluhujú: LUNDGREEN-NIELSEN, K.: The Polish Problem at the Paris Peace Conference. A Study of the Policies of the Great Powers and the Poles (=Odense University Studies in History and Social Sciences 59), Odense : Odense University Press, 1979; PER- MAN, D.: The Shaping of the Czechoslovak State. Diplomatic History of the Boundaries of Czechoslovakia, (=Studies in East European History VII). Leiden : Brill, 1962 a WAN- DYCZ, P. S.: France and her Eastern Allies. French-Czechoslovak-Polish Relations from the Paris Peace Conference to Locarno. Minneapolis : University of Minnesota Press, Z prehľadu je zrejmé, že Spiš nestál v popredí bádateľského záujmu, spomenuté práce mu však venujú patričný priestor. Monografi a, ktorá by pojednávala aspoň o vstupnom období československo-poľskej konfrontácie v tomto regióne, dodnes čaká na svojho autora; nedávna práca MAJERIKOVÁ, M.: Vojna o Spiš..., venujúca sa celému medzivojnovému obdobiu, predstavuje iba (pozoruhodný) náčrt problematiky (porov. recenziu z pera autora tohto príspevku In Historický časopis, roč. 57, 2009, č. 1, s , resp. In Slovanský přehled, roč. 95, 2009, č. 2, s ). 29

6 30 Pavol Jakubec lamentné kruhy, ako aj širšia politická verejnosť sa totiž nedokázali zbaviť dojmu, že napriek proklamovanému zahranično-politickému ukotveniu obnoveného štátu v dohodovom systéme medzinárodných vzťahov ťahá Rzeczpospolita za kratší koniec v celom rade územných sporov so susedmi. 13 Jediným východiskom z nelichotivej situácie bolo aspoň čiastkovo uspieť vo fi nalizačných delimitačných konaniach a tento pozitívny výsledok účinne marketingovo využiť. Voľba ministra zahraničných vecí Eustachyho kniežaťa Sapiehu padla na jar r na Javorinu. Bez poznania poľského pramenného materiálu nemôžeme rekonštruovať spôsob, akým sa táto tatranská obec stala predmetom záujmu Wierzbowej, ba ani len s istotou určiť konkrétny dátum, kedy sa iniciatíva objavila. 14 K úvahám sa ponúka nasledovný scenár: po tom, ako došlo k ustáleniu hraničnej čiary na Těšínsku, zostávalo splniť obdobnú úlohu na zostávajúcich dvoch úsekoch, oravskom a spišskom; s návrhom na konkrétnu úpravu veľvyslaneckého rozhraničenia prišli pravdepodobne znalci miestnych pomerov, vychádzajúci z prostredia krakovsko-zakopianského Polskiego Towarzystwa Tatrzańskiego (ďalej PTT) nie náhodou patrili medzi činovníkov tohto spolku prof. Walery Goetel, predseda poľskej delegácie pri delimitačnej komisii, či prof. Władysław Semkowicz, obaja aktívni v predchádzajúcom plebiscitnom období 15 ; k záujmom PTT patril rozvoj kúpeľného a turistického 13 Iba približne dva týždne pred rozhodnutím o československo-poľskom rozhraničení prehrala Varšava plebiscity na dolnom Povislí, vo Warmii a na Mazurách (t.j. na juhu tzv. Východného Pruska) v prospech Weimarskej republiky; BRZOZA, C. SOWA, A. L.: Historia Polski Krakov : Wydawnictwo Literackie, 2006, s Vo vypätej atmosfére preto neprekvapí odsudok poľskej zahraničnej politiky z leta 1920 vo vzťahu k Dohode. Hoci epiteton hyperloajálna, s ktorým sa stretávame v štúdií z roku 1932, väčšmi než triezvej situačnej analýze zodpovedá teroru tzv. sanačného režimu (keď najmä armádne kruhy pravidelne desauvovali pomery a protagonistov parlamentnej epochy rokov ), viac-menej vystihuje recepciu výsledkov diplomatického úsilia varšavského zahraničného ministerstva; MATKOWSKI, K. BIEGAŃSKI, S.: Sprawa polska na konferencji międzynarodowej w Spa. In Bellona, roč. 14, 1932, č. 39, s Hoci sa s v literatúre stretávame s presným časovým určením (KÁZMEROVÁ, Ľ.: Stanovenie hraníc v oblasti Tatranskej Javoriny..., s. 107) a máme k dispozícii len o máločo neskorší dokument naznačujúci vedomosť československej strany o tomto poľskom záujme (AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j. 8501/21, kart. 131 V. Roubík Ministerstvu zahraničných vecí, ), k formálnemu nastoleniu požiadavku došlo zrejme až ; AMZV Praha, II. sekce, III. řada, číslo jednacie (ďalej č.j.) 28521/21, kart. 130 Ministerstvo verejných prác Ministerstvu zahraničných vecí, Prof. Semkowicz pri delimitačnej komisii nepôsobil, je ale vysoko nepravdepodobné, že by preto stratil záujem o problematiku a prestal udržiavať kontakt s prof. Goetlom.

7 Javorina v (česko)slovensko-poľských vzťahoch medzivojnového obdobia ako symbol ruchu v okolí Zakopaného, ziskom Javoriny, jedinej tatranskej obce, ktorá sa mala stať predmetom pôvodne plánovaného plebiscitu, by práve tento sektor zlepšil svoje výhliadky 16 ; navyše, stále ostáva v hre čisto symbolický aspekt v poľských rukách by sa ocitol kus Tatier, a to akousi inverziou sporu o Morské oko: pokiaľ na prelome storočí parciálny predchodca poľského štátu obhájil svoje pozície v medzinárodnej arbitráži, v prvej polovici dvadsiatych rokov by takto v obdobnom procese dokonca získal. Osobnosti PTT sa často pohybovali v konzervatívnom hodnotovom a politickom prostredí krakovskej inteligencie, blízkom orientácii kniežaťa Sapiehu. Ako možné prepojenie medzi PTT a zahraničným ministrom sa ponúka starší brat menovaného, krakovský biskup (neskôr arcibiskup a kardinál) Adam Stefan knieža Sapieha. Prirodzene, načrtnutý scenár si nerobí nárok na bezpodmienečnú platnosť, nakoľko sa zakladá na indíciách, a nie na znalosti predmetného pramenného materiálu. Faktom však zostáva, že na zasadnutí kabinetu 16. apríla 1921 podal minister Sapieha návrh na úpravu kompetencií delimitačného komisára v tom zmysle, aby tento mohol žiadať výmenu obcí Kacvín a Nedeca za Javorinu (a časť katastrálneho územia obce Jurgov), nachádzajúcu sa vo vlastníctve kniežaťa Hohenloheho. Šéf poľskej diplomacie túto myšlienku odôvodnil strategickou a hospodárskou hodnotou Javoriny. Okrem riešenia problémov susedných obcí z poľskej časti Spiša dával navrhovateľ do pozornosti potenciál Javoriny stať sa prvotriednym kúpeľným strediskom. Propozícia našla v kabinete ľudovca Wincentyho Witosa kladnú odozvu, a preto mohol poľský delegát v delimitačnej komisii už o niekoľko dní neskôr žiadať postúpenie obce Rzeczypospolitej. V tomto bode súhlasíme s poľským historikom Markom Kazimierzom Kamińským, že kniežaťu Sapiehovi šlo v prvom rade o zisk malého ústupku z československej strany, ktorý by pomohol otupiť ostrie rozporov medzi Varšavou Inšpiráciu PTT uvádza aj J. Valenta žiaľ, bez doplňujúcich informácií porovnaj ŽÁČEK, V. a kol.: Češi a Poláci v minulosti 2. Období kapitalizmu a imperializmu. Praha : Academia, 1967, s. 496; o krakovských akademikoch pozri: Goetel Walery. In Wielka encyklopedia tatrzańska..., s ; Semkowicz Władysław. In Wielka encyklopedia tatrzańska..., s ; rovnako podrobne o PTT: Polskie Towarzystwo Tatrzańskie (dawne, ). In Wielka encyklopedia tatrzańska..., s (heslo odkazuje na literatúru); ďalej podrobne o úlohe spolku v predchádzajúcom hraničnom spore: ROSZKOWSKI, J. M.: Towarzystwo Tatrzańskie wobec sporu o Morskie Oko w latach In Spór o Morskie Oko..., s V propagačnej brožúre, vydanej skupinou vlastivedných spolkov, je tento moment dôsledne prepracovaný; AMZV Praha, II. sekce, III. řada, s. n., kart. 128 Anonym: O Jaworzynę (Z mapą), b.m.v. (január) 1922, s

8 Pavol Jakubec a Prahou. Nemáme tu do činenia s ultimatívnou žiadosťou o jednostrannú cesiu, ako protihodnota sa v ponuke ocitli dve spišské obce spolu s takmer obyvateľmi. 17 Celá iniciatíva mohla takto byť vnímaná ako korektný návrh, či dokonca konciliačný krok. 18 Ak malo nastúpiť československo-poľské rapprochment, na ktoré opakovane naliehal Paríž, bolo pre Wierzbowu nevyhnutné pokúsiť sa upokojiť poľskú verejnú mienku akýmkoľvek územným ziskom voči ČSR, najlepšie ziskom symbolicky viditeľným. V prípade úspechu zvolenej stratégie tu navyše existovala možnosť defi nitívneho riešenia priebehu československo-poľskej hraničnej čiary (precizovala sa ako celok, a ako celok ostávala de iure neurčená až do okamihu, kým sa sporné strany nedohodnú na podobe všetkých jednotlivých úsekov). 19 Poľská ponuka sa na Slovensku stretla s protichodnými reakciami. Možnosť vrátiť Československu dve pomerne ľudnaté slovenské obce našla mimoriadne kladnú odozvu v radoch Slovenskej ľudovej strany (SĽS), ktorá mala na severe krajiny tradične silné postavenie. Do čela akcie za transfer sa pre- 17 Údaj sa zakladá na poslednom uhorskom sčítaní obyvateľstva z r (porov. MA- JERIKOVÁ, M.: Vojna o Spiš..., s. 118). V dôsledku emigrácie časti slovenského obyvateľstva z poľského územia mohol byť skutočný počet obyvateľov uvedených obcí nižší (možno 1500 obyvateľov, porov. KÁZMEROVÁ, Ľ.: Stanovenie hraníc v oblasti Tatranskej Javoriny..., s. 107). 18 V regionálnej historiografi i sa stretávame so skreslenou interpretáciou ponuky, porov. KOLLÁROVÁ, Z. a kol.: Dejiny Ždiaru a Tatranskej Javoriny Ždiar : Obecný úrad, 2000, s. 62: «Poľská šľachta» (zvýraznil PJ) ponúkala za ňu (t.j za Javorinu PJ) niekoľko tisíc (!) Slovákov z odobratého územia... Nemožno síce poprieť príslušnosť šéfa poľskej diplomacie k vysokej magnaterii, ba ani fakt, že v popredí PTT pôsobilo nemálo šľachticov (medzi nimi napr. Władysław knieža Zamoyski, pozri: Zamoyski Władysław. In Wielka encyklopedia tatrzańska..., s ), citované konštatovanie však neberie do úvahy dva zásadné momenty: zahranično-politické postavenie Poľska v dohodovej koalícií na jar 1921, ani špecifi ckú rolu poľskej nobility pri obnove Rzeczypospolitej a formulovaní jej národných záujmov, ktorá sa neobmedzovala na ochranu stavovských záujmov. Práve tento aspekt nemá v československom prostredí obdobu (výnimku tvoria niektoré jednotlivé osobnosti zahraničnej služby), preto je zriedkavo interpretovaný v príslušnom historickom kontexte. 19 Aj chargé d affaires J. Novák telegrafoval z Varšavy: Sapieha bol rozhodnutý prijať hranicu za defi nitívnu na vlastnú zodpovednosť, t.j. bez ohľadu na pomery v Sejme. Šlo o nemalé gesto. Týždeň predtým oznamoval diplomat centrále: Hlavnou príčinou opozície proti Sapiehovi je priateľské stanovisko k našej republike; AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j. 1636/21, kart. 128A J. Novák Ministerstvu zahraničných vecí (telegram), došlo , 11.00; AMZV Praha, f. Politické zprávy (ďalej PZ) Varšava 1921, č. 261 J. Novák Ministerstvu zahraničných vecí v Prahe (telegram), (došlo , 10.00); KA- MIŃSKI, M. K.: Konfl ikt polsko-czeski , s

9 Javorina v (česko)slovensko-poľských vzťahoch medzivojnového obdobia ako symbol to postavil msgr. dr. Andrej Hlinka. V liste zo 14. mája tlmočil dr. Edvardovi Benešovi náhľad, podľa ktorého odstúpené obce sú v Poľsku zabité. Aby zdôraznil naliehavosť celej veci, navštívil politik 18. mája v sprievode zamagurskej deputácie Černínsky palác a osobne odovzdal memorandum požadujúce územnú výmenu. Tu tiež vyslovil stanovisko amerických Slovákov, aby boli slovenské duše vymenené za holé skaly a kamzíkov 20. Z uvedeného je zrejmé, že Javorina predstavovala v názoroch SĽS konkrétnu demografi ckú veličinu bez akéhokoľvek ďalšieho atribútu. Ľudáci však neboli jedinou politickou silou republiky, ktorá cítila povinnosť kategoricky sa vyjadriť k javorinskej záležitosti. V čase budovania experimentu s pomenovaním československý politický národ poľský záujem o tatranskú obec vyvolal ostrú reakciu Československej strany národno-demokratickej (ČSND) dr. Karla Kramářa. Motivácia národných demokratov pritom paradoxne vykazovala niekoľko zhodných momentov s varšavským ekvivalentom. Parciálny neúspech československých ašpirácii na Těšínsku stranu vážne pobúril, takže podobne ako knieža Sapieha hľadala náhradnú agendu, v ktorej by mohla uspieť razantne antipoľským postojom. Opäť súhlasne s poľským zahraničným ministrom, vedenie ČSND pochopilo symbolický potenciál Javoriny ako súčasti Vysokých Tatier, novonadobudnutej krajinnej dominanty onoho národa československého 21. Konzervatívna koaličná strana mala však pri tvorbe svojho postoja v zálohe zásadný a jedinečný hybný moment: hlbokú osobnú antipatiu poprevratového premiéra Kramářa voči prvému mužovi Černínskeho paláca, vyvierajúcu z neuspokojených ambícií v spojitosti so spoločným pôsobením na parížskej mierovej konferencii. Takto v sebe program udržania Javoriny v republike zjednocoval dve základné imperatívy: nekompromisnú obhajobu územnej integrity štátu a opozíciu voči zahranično-politickej línií ministra Beneša. V druhom bode nešlo ani tak o koncepčný rozpor ako 20 AMZV Praha, II. sekce, III. řada, 16536/21, kart. 128 A. Hlinka E. Benešovi, ; ČARNOGURSKÝ, P.: 6. október Bratislava : Veda, 1992, s. 302; MAJERIKOVÁ, M.: Vojna o Spiš..., s. 51, Pri nedostatku presných informácií o Slovensku fungovala v českých krajinách romantizujúca predstava o Slovákoch ako o archaických slovanských ušľachtilých divochoch (porovnateľná s poľskou predstavou o goraloch), zvyšujúca záujem o východnú časť republiky, porovnaj BENKO, J.: Štát a jeho ľud. Politická socilizácia slovenského obyvateľstva po vzniku ČSR. In Od osmičky k osmičke. Premeny slovenskej spoločnosti v rokoch Zost.: Roguľová, J., Bratislava, 2009, s [online]: Forum Historiae elektronická knižnica kultúrny koncept ušľachtilého divocha v historickej perspektíve objasňuje anonymné heslo Noble savage (Wikipedia) [online]: 33

10 34 Pavol Jakubec o snahu diskreditovať nepriateľa v očiach veľmocenských partnerov pomocou vnútropolitickej sabotáže. Rétoriku národnej demokracie prevzala centralisticky orientovaná časť slovenského politického spektra, ktorá upozorňovala na možnosť, že za ľudáckou agitáciou pre transfer sa v skutočnosti môžu skrývať záujmy renegátov okolo Ferdinanda Machaya 22. SĽS zostávala vo svojej podpore výmeny Javoriny za Kacvín a Nedecu osamotená, podhorská obec získavala na symbolickej hodnote. Tú nezmenšovali ani správy o zlej situácii krajanov v Poľsku. Väčšinovému odmietnutiu ponúkaného transferu chýba logika, preto sa vcelku možno stotožniť s názorom poľského chargé d affaires v Prahe Karola Badera, že spor o Javorinu si zasluhuje skôr štúdium psychológa než politika 23. Ako dosvedčuje petícia, pod ktorú sa podpísali zástupcovia veľkého počtu zamagurských inštitúcii rôzneho druhu, odovzdaná do rúk úradníckeho ministerského predsedu Jana Černého začiatkom júna 1921 opäť Andrejom Hlinkom, SĽS neprestávala vyvíjať tlak v prospech návrhu Varšavy. 24 V literatúre sa ale môžeme stretnúť s charakteristikou presne opačnou, nemajúcou ale ako tu dokumentujeme oporu v prameňoch. 25 Je nesporne zaujímavé, že podľa správ amerického vyslanectva v Prahe bol Edvard Beneš v tomto okamihu ochotný pristúpiť na transfer, sľubujúci prinajmenšom nakročenie k normalizácii bilaterálnych vzťahov so severným susedom. 26 Ak by sa tieto zakladali na reálnom základe a niektoré interné vyjadrenia ministerstva hovoria v pro- 22 Porovnaj Národní archiv České republiky (ďalej NAČR) Praha, f. Ministerstvo zahraničních věcí výstřižkový archiv (ďalej MZV-VA), kart Slovenská politika, BŘACH, R.: Československo a Evropa v polovině dvacátých let. Praha Litomyšl : Paseka, 1996, s Petícia dokumentovala najmä obavy okresu Spišská Stará Ves, že jeho de facto rozdelenie na dve polovice bude mať za následok nielen úpadok miestnych hospodárskych pomerov, ale aj zánik okresu ako takého; AMZV Praha, II. sekce, III. řada, 18691/21, kart. 131 Prezídium ministerskej rady Ministerstvu zahraničných vecí, ; NAČR Praha, MZV-VA, kart Lidové noviny, DEJMEK, J.: Edvard Beneš politická biografi e českého demokrata. Část první: revolucionář a diplomat ( ). Praha : Karolinum 2006, s. 99; GASIOROWSKI, Z. J.: Polish- Czechoslovak Relations In Slavonic and East European Review, roč. 35, 1956/57, s Podľa československého delimitačného komisára Ing. Václava Roubíka vydalo MZV už (!) prípis, v ktorom s navrhovaným transferom súhlasilo za predpokladu, že celú vec odobrí aj bratislavské Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska (nestalo sa tak); AMZV Praha, II. sekce, III. řada, 21515/21, kart. 128A V. Roubík Ministerstvu zahraničných vecí, ; WANDYCZ, P. S.: France and her Eastern Allies..., s. 266.

11 Javorina v (česko)slovensko-poľských vzťahoch medzivojnového obdobia ako symbol spech tejto eventuality, boli by sme svedkami v politických dejinách prvej republiky naozaj vzácnej názorovej zhody, formulovanej v štýle Realpolitik. Letné mesiace roku 1921 zaznamenali vstup nového hráča poľskej tlače. Keďže sa na Těšínsku nerysovali možnosti na priaznivé hraničné korekcie, postupne opadal žurnalistický záujem o dianie na tomto pôvodne kľúčovom teritóriu. Avšak nebolo tomu tak v prípade československo-poľskej hranice ako takej. Táto otázka, informovalo 26. augusta vyslanectvo vo Varšave, je stále dosť častým predmetom diskusie v tunajších časopisoch a centrom tejto diskusie, (...), býva vždy Spišská Javorina 27. V krátkom čase získala tatranská osada rozhodne neobvyklé postavenie. Tak napríklad, 11. októbra odkazoval Kurjer Polski do Prahy: [P]rehrajte (spor PJ) o bezcenné drobnosti, aby ste vyhrali vo veľkej veci 28, pod čím sa myslí zlepšenie československo-poľského pomeru. Vyvstáva tu ale otázka: skutočne vnímal autor citovaných slov Javorinu ako bezcennú drobnosť, keď ju sám postavil ako protiváhu povahy bilaterálnych vzťahov? Odpoveď ponúkol sám nástupca kniežaťa Sapiehu v kresle poľského ministra zahraničných vecí, Konstanty Skirmunt, keď začiatkom októbra v rozhovore s československým vyslancom Prokopom Maxom konštatoval, že je smutným vysvedčením politickej nevyspelosti poľského snemu a verejnej mienky, že sa naraz upínajú na tak pomerne bezvýznamnú otázku (...) V javorinskej otázke sa akosi sústredí všetko, čo (kedy PJ) Poliaci proti nám (t.j. Čechom? ČSR? PJ) mali. (...) je smiešne, ako sa odrazu o ničom nehovorí, iba o Javorine 29, (...), to všetko (minister PJ) prijíma ako psychologický fakt na poľskej strane (...). Šéf varšavskej diplomacie lapidárne pomenoval príčinu, prečo ani v čase, keď napredovali práce na štandardnej politickej dohode, nepodarilo sa usunúť spor o Javorinu do úzadia. Krátko po podpise dokumentu (6. novembra 1921) konštatovala Rzeczpospolita, že problém spišského úseku československo-poľskej hranice je do politickej dohody začlenený nepresným spôsobom, ktorý môže zmluvné strany zatiahnuť do ďalších sporov a vôbec uškodiť vyhliadkam 27 Je zaujímavé, že autor tejto správy použil preklad poľskej podoby názvu obce (Jaworzyna Spiska); AMZV Praha, PZ Varšava 1921, č. 586 J. Švagrovský Ministerstvu zahraničných vecí, AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /21, kart. 128 mimoriadna politická správa č. 24, (aj: AMZV Praha, PZ Varšava 1921, č. 718). 29 Tento stav potvrdil o niekoľko dní neskôr aj Prokop Maxa: Zaujímavé pritom je, (...), že pre Javorinu sa teraz celkom zabúda na Těšínsko; AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č. j /21, kart. 128 mimoriadna politická správa č. 24, (aj: AMZV Praha, PZ Varšava 1921, č. 718). Obdobné vyjadrenia zaznievali z prostredia Černínskeho paláca aj neskôr, porovnaj VOCHOČ, V.: Javorina (Úvaha právní). In Zahraniční politika, roč. 2, 1923, č. 12, s

12 Pavol Jakubec celej dohody. 30 Ďalší vývoj kauzy ktorý však nehodláme na tomto mieste rekonštruovať tieto obavy dokonale potvrdil. Postačí, ak podstatu problému ilustrujeme odkazom Prokopa Maxu do Prahy: Javorina je populárnym heslom, ktorého sa chytajú odporcovia zmluvy či Skirmunta a terajšej vlády (t.j. úradníckeho kabinetu Antoniho Ponikowského PJ) 31. Už sme poukázali na možnosť, že československo-poľský spor o Javorinu bolo možné vnímať aj ako pokračovanie haličsko-uhorského sporu o Morské oko. Táto asociácia zrejme kontinuálne kolovala v poľskej verejnosti. Ľvovská Rzeczpospolita prišla v polovici decembra 1921 s informáciou, že minister Skirmunt menoval do špecializovanej javorinskej komisie aj prof. Oswalda Balzera, známeho medievistu, ktorý mal leví podiel na haličskom úspechu v r Denník nepravdivú informáciu neskôr dementoval, avšak s dovetkom, že prof. Balzer už dávnejšie našiel dôkazy o tom, že sporná hranica prebiehala v danom regióne viac na západ, takže územie Javoriny v minulosti patrilo Poľsku. 33 Nepriamu spojitosť medzi Javorinou a Morským okom potvrdzovali 30 AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /21, kart. 128 Vyslanectvo Varšava Ministerstvu zahraničných vecí, (aj: AMZV Praha, PZ Varšava 1921, č. 836). 31 Túto neutešenú situáciu si v polovici decembra uvedomoval aj parížsky korešpondent liberálnej Gazety Warszawskiej Kazimierz Smogorzewski, ktorému snáď jeho exteritorialita pomohla pri zachovaní si triezveho odstupu: Pre javorinskú otázku bude najlepšie, ak jej poľská tlač prestane venovať siahodlhé články a ohnivé výzvy (zvýraznil PJ). AMZV ČR Praha, PZ Varšava 1921, č. 816 mimoriadna politická správa č. 31, ; č. 905 Vyslanectvo Varšava Ministerstvu zahraničných vecí, ; NOWAK-KIEŁBIKO- WA, M.: Konstanty Skirmunt polityk i dyplomata. Warszawa : Neriton, 1998, s Až do Černínskeho paláca dorazila pritom správa, že javorinská otázka bola rozvírená z kruhov blízkych Piłsudskému (...), aby bola otrasená pozícia Skirmuntova; AMZV ČR Praha, II. sekce, III. řada, č.j /22, kart. 128 Prezídium krajinskej správy politickej Opava Ministerstvu zahraničných vecí, (aj: NAČR Praha, f. Presidium ministerské rady (ďalej PMR), inventárne číslo (ďalej inv. č.) 1299, signatúra (ďalej sign.) 1003, kart. 414, č.j. 2844/22). 32 Balzer Oswald. In Wielka encyklopedia tatrzańska..., s ; ROKOSZ, M.: Adwokat sprawy narodowej. O roli Oswalda Balzera w procesie o Morskie Oko. In Spór o Morskie Oko..., s AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /21, kart. 128 Vyslanectvo Varšava Ministerstvu zahraničných vecí, (aj: AMZV Praha, PZ Varšava 1921, č. 909); AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /21, kart. 128 Vyslanectvo Varšava Ministerstvu zahraničných vecí, (aj: AMZV Praha, PZ Varšava 1921, č. 919); o obsadení poľskej komisie pozri: ORLOF, E. ROSZKOWSKI, J. M.: Regulacje granicy państwowej na Spiszu v okresie międziwojennym ( ). In Terra Scepusiensis. Stav bádania o dejinách Spiša. Zost.: Homza, M. Gładkiewicz, R., Levoča Wrocław : Slovensko-poľská komisia humanitných vied Ministerstva školstva SR, Kláštorisko n.o., Centrum Badań Śląskoznawczych 36

13 Javorina v (česko)slovensko-poľských vzťahoch medzivojnového obdobia ako symbol aj správy varšavského vyslanectva. Tatranskí nadšenci (t.j. PTT PJ) dokázali zaagitovať u kadekoho, v každej strane majú priaznivcov, výstižne komentoval závažnú situáciu Prokop Maxa. 34 Vďaka bohatej propagačnej činnosti dokázalo krakovsko-zakopianske prostredie PTT presvedčiť nemalú časť poľskej verejnej mienky o tom, že javorinský problém má veľký reálny a ideový (!) význam (takto Gazeta Warszawska vo februári 1922). 35 Na tomto mieste sa môžeme nanajvýš domýšľať, čo sa za zvolenou formuláciou skrýva, onen ideový moment nás však opäť privádza k symbolickému významu Tatier. V tomto okamihu došlo k zásadnému posunu javorinskej otázky na československej parlamentnej scéne: národným demokratom dr. Karla Kramářa sa podarilo presadiť názor, že v spore ide o zmenu hraníc, a tak podľa ústavnej listiny patrí do agendy Poslaneckej snemovne. 36 Nejde sa tu však o vec Javoriny, upozornil Edvard Beneš poľského vyslanca Erazma Piltza 26. februára, ale o osobný boj, ktorý vyplynul jednak z rozdielnych zahraničnopolitických koncepcii šéfa československej diplomacie a dr. Kramářa (najmä vo vzťahu k vývoju v porevolučnom Rusku), jednak z osobnej animozity medzi týmito dvoma politikmi (ako sme naznačili vyššie). Počas jarných mesiacov r strana rozpútala prvú vlnu protestov proti odstúpeniu Javoriny, ktorej javiskom boli v prvom rade jej tlačový orgán Národné listy, ale aj národno-socialistické České slovo. Protestovali základné i krajské organizácie ČSND, mestské zastupiteľstvá, odborné spoločnosti a profesné spolky či spoločenské organizácie pričom výrazným spôsobom prevažovala aktivita z českých krajín. 37 Hoci národno-demokratickej tlači nemožno uprieť zápal pre vec, použitie neautentického obrazového materiálu vystavilo československú delegáciu pri delimitačnej komisii do nepríjemnej situácie poľským i Bohemistycznych Unywersytetu Wrocławskiego, 2003, s. 896, otázka účasti prof. Henryka Arctowského však zostáva otvorená. 34 AMZV Praha, PZ Varšava 1922, č. 45 Politická situácia v Poľsku. Intervencia poslanca Grabského, AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /22, kart. 128 P. Maxa Ministerstvu zahraničných vecí, (aj: AMZV Praha, PZ Varšava 1922, č. 101). 36 Podľa 3 ústavnej listiny (č. 121/1920 Sb. z. a nar.) hranice (ČSR doplnil PJ) môžu byť zmenené iba ústavným zákonom, na schválenie ktorého bolo potrebné (podľa 33) získať trojpätinovú väčšinu v oboch komorách parlamentu, porovnaj Sbírka zákonů a nařízení státu československého, roč. 1920, částka XXVI, s Pre protesty a petície pozri: AMZV Praha, II. sekce, III. řada, kart. 128, resp. NAČR Praha, PMR, inv. č. 1299, sign. 1003, kart

14 Pavol Jakubec znalcom miestnych pomerov nedalo mnoho námahy dokázať pokútny postup týždenníka Český svět. 38 Vo februári 1922 dorazila do Černínskeho paláca pravdepodobne jediná petícia motivovaná úplne opačným záujmom. Obce a profesné, resp. spoločenské organizácie okresu Spišská Stará Ves v nej vyzývajú vládu, aby privolila na výmenu Javoriny za Kacvín a Nedecu. Podľa petitorov je Javorina slovenskému svetu ťažko prístupná, pre Slovensko a pre Slovákov nevýznamná. Ďalej sa dočítame: Pre turistiku máločo znamená, lebo ako súkromný majetok kniežaťa v. Hohenlohe je táto plocha turistom zakázaná a pre vzdialenosť a neprístupnosť turisticky nekultivovaná. 39»Asi sto duší počítajúce obyvateľstvo, zväčša poľskej a nemeckej národnosti«(zvýraznil PJ) obývalo tento kút sveta. 40 Petíciu podpísalo osemnásť starostov z okresného mesta a okolitých obcí, ako aj starosta mesta Spišská Belá a piati zástupcovia urbárskych spoločenstiev zo Zamaguria. Sme teda svedkami toho, ako sa práve v hornospišskom regióne ozvala opozícia voči všetkým protestom zo zvyšku republiky. Tento postoj je prekvapivý, no pochopiteľný zároveň: petitorom šlo v prvom rade o zlepšenie miestnych hospodárskych pomerov, na ktorých boli existenčne závislí, preto im nezostávalo mnoho priestoru pre pochopenie postoja ČSND a jej spojencov. Akcia národných demokratov mala, pochopiteľne, následky: oslabila vôlu MZV ísť na kompromis (t.j. prijať obce Kacvín a Nedeca za cenu ústupkov na Javorine, nie však jej odstúpenia) a predovšetkým vyvolala radikálnu reakciu na severnej strane Tatier. Nová agitácia totiž operovala s maximalistickým heslom Celá Javorina bez kompenzácii a s týmto sloganom si opäť našla cestu aj do varšavských parlamentných lavíc. 41 Na druhú stranu, v poľskej tlači nechýbali 38 AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /22, kart. 128 Vyslanectvo Varšava Ministerstvu zahraničných vecí, Táto informácia je pravdivá len čiastočne, v Bielovodskej doline existovala možnosť prenocovať v loveckej chate kniežaťa na Poľane pod Vysokou. 40 Podľa súdobých štatistík, na ktoré sa odvolávame v úvode nášho príspevku, ide o klamlivé tvrdenie. Zaujme však fakt, že autori petície pripisujú obyvateľom spornej obce prevažne poľskú národnosť, v čom sa vzácne zhodujú s podhalianskými aktivistami. Je pravda, že javorinskí Slováci používali tzv. goralský dialekt, blízky poľštine, petitorom ale akosi uniklo, že typologicky viac-menej totožným nárečím sa bežne hovorilo aj na Zamagurí (a práve tento región tvoril centrum poľských ašpirácií a neskôr plebiscitného územia na Spiši); AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /22, kart. 130A petícia zamagurského regiónu, február AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /22, kart. 128 Vyslanectvo Varšava Ministerstvu zahraničných vecí, ; AMZV Praha, PZ Varšava 1922, č. 277 Otázka Ja- 38

15 Javorina v (česko)slovensko-poľských vzťahoch medzivojnového obdobia ako symbol kritické príspevky na adresu [b]láznivých Tatrman[ov] zo Zakopaneho. Myśl Niepodległa vyzvala začiatkom mája 1922 svojich spoluobčanov: Európe treba ukázať, že Poliak sa pre priateľské vzťahy zriekne všetkého, nič nežiadajúc za náhradu septembra 1922 nastal v javorinskej otázke významný zlom. V reakcii na minimálne výsledky dvojstranných československo-poľských rozhovorov zasadla po niekoľkomesačnej prestávke opäť medzinárodná delimitačná komisia. V snahe nájsť východisko z patovej situácie, unavujúcej už veľmoci (v prvom rade Francúzsko), prišiel predseda tohto orgánu pplk. René Uffl er s návrhom rozhraničenia, ktorý výmenou za Kacvín a Nedecu postupoval Poľsku približne dve tretiny sporného územia Javorina. Napriek námietkam československého delegáta Václava Roubíka komisia návrh schválila a odporučila postupovať v jeho zmysle aj svojmu nadriadenému orgánu, Veľvyslaneckej konferencii v Paríži. 43 Tento neštandardný postup si vynútil energickú reakciu československej diplomacie, najmä parížskeho vyslanectva. 44 Na vnútropolitickej aréne sa objavila nová vlna protestov. 45 Prvé husle hrali opätovne národní demokrati, podporovaní národno-socialistickým Českým slovom. Už 28. septembra bil poslanec plk. Jaroslav Špaček na poplach: Chcú nám vziať Javorinu násilím!, aby hneď na druhý deň pokračoval vo svojej kampani presvedčivým opisom javorinskej scenérie a pomerov, ktorý zanecháva dojem, že politik obec s najväčšou pravdepodobnosťou sám navštívil (a snáď aj vystúpil na vrchol Rysov?). Poslancovi pochopiteľne nešlo iba o vlastnú javorinskú závoriny na schôdzi varšavského Sejmu (5. 5.), (aj: AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /22, kart. 128); AMZV Praha, PZ Varšava 1922, č. 339 P.[oslanec] F. Machay o Javorine, (aj: AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /22, kart. 128). 42 AMZV Praha, PZ Varšava 1922, č. 275 Žurnalistické hlasy poľské o Javorine, (aj: AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /22, kart. 128). 43 AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /22, kart. 128 Správa č. 6. československého komisára v medzinárodnej rozhraničovacej komisii československo-poľskej o priebehu jednania dňa 25. septembra 1922 (aj: NAČR Praha, PMR, sign. 727/28, kart. 3209); AMZV Praha, VI. sekce, kart. 46 Procés-verbal No. 19 de la reunion de la Commission de Delimitation de la frontiere polono-tschéchoslovaquie, Pozornosť si zaslúžia najmä nasledovné relácie: AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /22, kart. 128 I. Krno Ministerstvu zahraničných vecí, ; AMZV Praha, II. sekce, III. řada, s. n., kart. 128 Št. Osuský Ministerstvu zahraničných vecí, ; AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /22, kart. 128 Št. Osuský Ministerstvu zahraničných vecí, ; AMZV Praha, VI. sekce, č.j /22, kart. 45 Št. Osuský Ministerstvu zahraničných vecí, (aj: AMZV Praha, VI. sekce, kart. 46). 45 Jednotlivé protesty možno nájsť v AMZV Praha, II. sekce, III. řada, kart

16 40 Pavol Jakubec ležitosť; nepríjemný vývoj predchádzajúcich dní mu ponúkol vítanú príležitosť, aby zaútočil na československú zahraničnú politiku a Edvarda Beneša osobne, tvrdiac, že priateľstvo (...) susedov je pre Černínsky palác hodné straty nášho územia! 46. Slovami redaktora Smogorzewského sa Edvard Beneš ocitol v pasci : na jednej strane sa zasadzoval o kompromisné riešenie (rozdelenie sporného územia), na strane druhej však bol viazaný parlamentným prísľubom, že Československo získa celý javorinský kataster potvrdenie rozhraničenia delimitačnou komisiou by teda znamenalo vážnu ranu pre vnútropolitickú pozíciu československého ministra zahraničných vecí. 47 Československá argumentácia, že rozhodnutie delimitačnej komisie je v rozpore s medzinárodným právom, uspela aspoň v tom, že sa parížska Veľvyslanecká konferencia napriek verejným prísľubom neponáhľala s vydaním meritórneho rozhodnutia. 48 Keď už bolo jasné, že Paríž nechystá svoj verdikt ani na jar 1923, inicioval vicemaršálek Sejmu Stanisław Osiecki (inak člen tzv. javorinskej komisie) návrh rezolúcie, ktorá žiadala vládu o čo najpružnejšiu intervenciu. 49 Búrlivú atmosféru vystihuje komentár Kuriera Polského: Javorina je»krvavou ranou nášho národného cítenia«(zvýraznil PJ). Pán Beneš sa s ňou príliš dlho zahráva. Podobne právny historik prof. Stanisław Kutrzeba 46 Nevieme, na akom základe sa autor odvoláva na údajné výroky Andreja Hlinku o tom, že Javorina musí zostať na Slovensku. Strata obce by mala dôsledky pre medzinárodno-politickú prestíž ČSR, no tvrdenie, že Poľsko dosiaľ vždy uspelo vo svojich hraničných sporoch, je hrubo zavádzajúce; AMZV Praha, II. sekce, III. řada, s.n., kart. 128A Novinové výstrižky o Javorine, AMZV Praha, PZ Varšava 1922, č. 730 Javorinská otázka vo varšavskej žurnalistike, (aj: AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /22., kart. 128). V podobnom duchu sa Edvard Beneš vyjadril v telegrame vyslancovi Maxovi už koncom septembra; AMZV ČR Praha, PZ Varšava 1922, č. 653 Ministerstvo zahraničných vecí Vyslanectvu vo Varšave (telegram), , došlo Nakoľko predkladaná štúdia nemá za cieľ analyzovať priebeh československo-poľského sporu o Javorinu v jeho komplikovanej podobe, uveďme na tomto mieste len toľko: v dôsledku neúspechu dvojstranných snáh o kompromis považovalo MZV spor za uzavretý na základe ustanovení rozhodnutia Veľvyslaneckej konferencie z decembra 1921 s tým výsledkom, že Javorina zostáva v Československu. Medzinárodno-právnym aspektom sledovaného problému budeme v blízkej budúcnosti venovať osobitnú štúdiu. 49 AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /23, kart. 128 poznámka pro domo; AMZV Praha, PZ Varšava 1923, č. 293 Súrny návrh o Javorine vo varšavskom sneme [zo] dňa , (aj: AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /23, kart. 128); DEJMEK, J.: Edvard Beneš politická biografi e českého demokrata..., s. 352; GASIOROWSKI Z. J.: Polish-Czechoslovak Relations , s. 478, 479; SZKLARSKA-LOHMANNOWA, A.: Polsko-czechosłowackie stosunki dyplomaticzne..., s. 106, 107.

17 Javorina v (česko)slovensko-poľských vzťahoch medzivojnového obdobia ako symbol prišiel s tézou, že tatranská osada je skúšobným kameňom poľskej zahraničnej politiky (a najmä československo-poľských vzťahov). Sme teda svedkami situácie, keď konkrétny problém prekročil svoj miestny rozmer a stal sa s konečnou platnosťou celonárodnou agendou. Formulácia dr. Vladimíra Vochoča z právnej sekcie MZV je preto nanajvýš výstižná: Spor o Javorinu už dávno svojím významom a následkami zatlačil do pozadia svoj vecný základ, keď sa stal takmer predpoklad[om] celého politického pomeru našej a poľskej republiky, podmienk[ou] užších stykov týchto slovanských susedov. Takýto postoj, prirodzene, šéfa československej diplomacie dráždil a v praktickej rovine dal priechod kategorickému stanovisku ČSND v Poslaneckej snemovni, keď uspel návrh poslanca Špačka, aby skupina zákonodarcov vykonala v druhej polovici mája inšpekčnú cestu pod Tatry. Prítomní poslanci cítili, dočítame sa v Národných listoch, že tu nejde o nejakú stranícku intrigu proti ministrovi zahraničných vecí, (...), ale o vážnu povinnosť uchovať to, čo sme prijali, budúcim (generáciám PJ) 50. Napriek tomu nechýbali ani na československej strane vplyvné hlasy, polemizujúce s národnými demokratmi. Do polemiky so straníckou tlačou sa dostal popredný český historik prof. Jaroslav Bidlo, keď Javorinu nazval malý[m] vredík[om], ktorý istý pán poslanec (t.j. plk. Jaroslav Špaček PJ) neopatrne rozškrabal, čím na oboch stranách hranice vyvolal horúčku. 51 Počas viac ako dvoch rokov sa niekoľko varšavských vlád neúspešne pokúšalo získať Javorinu ako symbolický československý ústupok. V lete 1923 sa na scéne objavila nová iniciatíva. Poľská diplomacia sa odhodlala vzdať sa svojich tatranských ašpirácií výmenou za inú symbolickú kompenzáciu za kreslo 50 AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /23, kart. 128A Národní listy, , resp ; AMZV ČR Praha, PZ Varšava 1923, č. 301 Varšavská tlač o vyhlásení ministra dr. Beneša v zahraničnom výbore pražského snemu, ; GASIOROWSKI, Z. J.: Polish-Czechoslovak Relations , s. 483; SZKLARSKA-LOHMANNOWA, A.: Polsko-czechosłowackie stosunki dyplomaticzne..., s ; VOCHOČ, V.: Javorina (Úvaha právní)..., s Národní demokrati podporovali svoj postoj organizáciou manifestácii za československú Javorinu, tentokrát už na východe Slovenska v Spišskej Novej Vsi (26. 5.) a v Košiciach (27. 5.); AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /23, kart. 128A Národní listy, AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /23, kart. 128A Tribuna, ; AMZV Praha, II. sekce, III. řada, č.j /23, kart. 128A Národní politika, Vďaka renomé prof. Bidla názorová výmena neušla pozornosti poľskej tlače; AMZV Praha, PZ Varšava 1923, č. 428 Bohemiká vo varšavskej tlači, ; č. 448 Bohemiká vo varšavskej tlači, ; GASIOROWSKI, Z. J.: Polish-Czechoslovak Relations , s. 485; SZKLARSKA-LOHMANNOWA, A.: Polsko-czechosłowackie stosunki dyplomaticzne..., s

18 Pavol Jakubec svojho zástupcu, nota bene ex-ministra Konstantyho Skirmunta, v Rade ženevskej Spoločnosti národov, ktoré mienila získať s podporou Prahy. Z pohľadu Wierzbowej šlo o ďalší pokus o otupenie kritického parlamentného hrotu, časť vnútropolitickej reprezentácie sa totiž dožadovala potvrdenia Rzeczypospolitej ako šiestej v poradí veľmocí v Európe práve týmto spôsobom. Návrh sprostredkovaný koncom júla na malodohodovej konferencii v Sinai Erazmom Piltzom však u Edvarda Beneša nenašiel pochopenie, šéf Černínského paláca postavil kandidatúru vlastnú a 30. septembra uspel. 52 Aj táto epizóda naznačuje, že podstata poľského záujmu o Javorinu tkvela mimo vecnú rovinu. V lete 1923 prevzala spor o Javorinu do svojej agendy Spoločnosť národov. Ženevské grémium si osvojilo pôvodne kuloárnu myšlienku Edvarda Beneša a vyžiadalo si tzv. poradné stanovisko (avis consultatif) Stáleho súdneho dvora medzinárodnej spravodlivosti v Haagu. Právnici svoj náhľad oznámili začiatkom decembra, a hoci šlo o verdikt pomerne sofi stikovaný a nie celkom jednoznačný, jeho výsledkom bolo, že Javorina zostala súčasťou Československa. Nie je bez zaujímavosti, že tzv. Javorzyna Case vytvoril precedentný prípad pre objasnenenie pojmu medzinárodná hranica. 53 Trvalo ešte pol roka, kým sa podarilo doriešiť právne i technické modality a naštartovať novú etapu československo-poľských vzťahov. Prípad Javoriny umožňuje už vo svojej kľúčovej fáze z prvej polovice dvadsiatych rokov sledovať zaujímavý proces. Pôvodne subaltérny problém, považovaný prinajmenšom časťou protagonistov z oboch strán za akýsi taktický 52 AMZV Praha, PZ Varšava 1923, č. 464 Veci české v poľskej tlači, ; DEJMEK, J.: Edvard Beneš politická biografi e českého demokrata..., s. 349; ESSEN, A.: Polska a Mała Ententa Warszawa : Wydawnictwo Naukowe PWN, 1992, s. 131, ; GASIOROWSKI Z. J.: Polish-Czechoslovak Relations , s. 487; NO- WAK-KIEŁBIKOWA, M.: Konstanty Skirmunt..., s. 220; SZKLARSKA-LOHMANNOWA, A.: Polsko-czechosłowackie stosunki dyplomaticzne..., s. 110; WANDYCZ, P. S.: France and her Eastern Allies..., s ; ŽÁČEK, V. a kol.: Češi a Poláci v minulosti 2..., s AMZV Praha, III. sekce, č.j /24, kart. 267 Právne dobrozdanie Stálého súdu mezinárodnej spravodlivosti v Haagu v otázke Javoriny, s. 2-4; The World Court Reference Guide. Judgments, Advisory Opinions and Orders of the Permanent Court of International Justice and the International Court of Justice ( ). Zost: Patel, B. L., The Hague London New York : Kluwer Law International, 2002, s. 19, ďalej porovnaj CRAWFORD J.: The Creation of States in International Law. Oxford : University Press, 2006, s. 483; podrobne o haagskom pojednávaní a jeho právnych súvislostiach: KRČMÁŘ, J.: Československo-polská hranice na území spišském (Javorina) před Stálým dvořem mezinárodní spravedlnosti v Haagu a před Radou Společnosti národů v Paříži. In Zahraniční politika, roč. 3, 1924, č. 1, s. 7-20, 2, s , 3-4, s , 8, s

19 Javorina v (česko)slovensko-poľských vzťahoch medzivojnového obdobia ako symbol manéver, konkrétne únikový kanál z frustrácie po nenaplnení predchádzajúcich ašpirácií, kvantitatívne symbolického rozmeru narastie (cielene?) do nezanedbateľného rozmeru kvalitatívne symbolického. Na príklade poľského postupu v javorinskej záležitosti môžeme v zhustenom priereze odsledovať všetky tri typlogické fázy rozvoja národného hnutia 54, formulované popredným českým odborníkom Miroslavom Hrochom: romantické znovuobjavenie ľudu, t.j. v našom prípade Goralov (od druhej štvrtiny 19. stor.); učenecký patriotizmus v prospech národnej myšlienky s PTT ako ústrednou inštitucionálnou základňou (od polovice 19. stor.) 55 ; aj masovú agitáciu (od začiatku 20. stor.) 56, ktorú dokumentuje práve spor o Javorinu a úloha, ktorú pri ňom po celý čas zohrávala šiesta veľmoc tlač. Najmä tretia, fi nálna fáza, prebehla v úctyhodne rýchlom tempe. Môžeme predpokladať, že ešte na jeseň 1918 bola Javorina známa iba pomerne úzkemu kruhu návštevníkov Zakopaného, zatiaľ čo na jeseň 1923 fi gurovala prinajmenšom ako pojem v širokých vrstvách politicky aktívnej poľskej spoločnosti. Krivka záujmu stúpala teda neobyčajne rýchlo a súbežne s týmto vzostupom naberala tatranská osada na symbolickom význame. Ak sa na vec pozrieme československými očami, dôjdeme k prvoplánovo paradoxným záverom: pre miestne prostredie nemá Javorina žiaden symbolický obsah, a teda nemôže konkurovať reálnej veličine, akou je strata časti okresu Spišská Stará Ves či neskoršia možnosť túto stratu zmenšiť (túto optikou prevezme a po dlhý čas zastáva v regióne silná SĽS); odlišný postoj zaujali národní demokrati dr. Karla Kramářa, keď sa postavili proti presunom československého štátneho územia; paradoxne, práve problematická idea československého národa a snaha o jeho veľkosť (vo význame neskoršieho grandeur Charlesa de Gaulla) dopomohli k tomu, aby si Javorinu osvojili početné národnostne české reprezentácie (na rôznych úrovniach). Kľúčovým slovom prezentovaných úvah je národ ako fenomén, ktorý rozpadom podunajskej monarchie získal novú razanciu. Tzv. druhá vlna 54 Komplikované slovenské podmienky, navyše zaťažené ideou československého národa, podobný pohľad nedovoľujú. 55 Na konkrétnom príklade Morského oka porovnaj KOLBUSZEWSKI, J.: Siedem wizji Morskiego Oka..., s Na príklade historiografi e možno tento vývoj sledovať v štúdií: GRABIŃSKI, T. ROSZKOWSKI, J. M. SROKA, S. A.: Badania nad Spiszem w polskiej historiografi i. In Terra Scepusiensis..., s ; na tomto mieste považujeme za vhodné upozorniť na náskok poľskej vedeckej obce oproti slovenskej strane, vyplývajúci z objektívnych príčin. Dobrú ilustráciu ponúka heuristický materiál monografi e BIELOVODSKÝ, A. [A. Miškovič]: Severné hranice Slovenska. Bratislava : Ústredná správa Slovenskej ligy,

20 44 Pavol Jakubec nacionalizmu, spätá v stredoeurópskom priestore so vznikom národných (ale: mnohonárodnostných!) štátov, nadobudla v porovnaní so svojou predchodkyňou z revolučných rokov intenzívnejšiu a najmä trvácnejšiu podobu mohla totiž spočívať na úspešnej realizácií emancipačných postulátov. Javorinský prípad je výrečným príkladom toho, ako načrtnutá konštelácia koncentrovala celý rad impulzov do nepatrného, no konkrétneho bodu, ktorý sa takto pretvoril v symbol s prekvapujúco bohatými konotáciami. Nasledujúcich asi pätnásť rokov prinieslo jednak zvraty v československo-poľských, resp. slovensko-poľských vzťahoch na pozadí diplomatických premien Európy 57, jednak v lokálnej rovine posilnenie väzby medzi štátom a Vysokými Tatrami ako krajinnou dominantou. Zmeny v tomto ohľade nastali po oboch stranách vysokohorskej hranice. Vlastníkom zakopianskej domény magnátskeho rodu Zamoyských sa v r stal poľský štát. 58 V tom istom období sa aj Javorina stala predmetom záujmu pražskej administratívy a po zdĺhavých rokovaniach s dedičmi kniežaťa v. Hohenlohe republika majetok odkúpila koncom decembra 1935 celkovým nákladom v nemalej výške 31 miliónov Kč. 59 Niekdajšia lovecká doména neskôr z iniciatívy kancelára dr. Přemysla Šámala prešla do majetku Kancelárie prezidenta republiky, predstavovala tak miestne pars pro toto československého štátu. Československo-poľské rozpory, ktoré prepukli na jeseň 1918 tvárou v tvár vzniku (či obnove) národných štátov, vytvorili istú historickú záťaž pre bilaterálne vzťahy, a to aj v dlhšej časovej perspektíve. Preto sa nemožno čudovať, že súhlasne s dramatickým zhoršovaním sa medzinárodno-politickej situácie Československej republiky počas roka 1938 sa na severnej strane Tatier opätovne objavila myšlienka na úpravu miestnej hraničnej čiary a zisk Javoriny pre Poľsko. Erbovým dokumentom tejto fázy sporu je memorandum prof. Władysława Semkowicza varšavskému Ministerstvu zahraničných vecí z 8. októbra Pre obdobie rokov nemáme k dispozícii monografi cké spracovanie politicko-diplomatických vzťahov československo-poľských, pre prehľad pozri predmetné pasáže citovanej kolektívnej práce pod redakciou V. Žáčka; mnoho informácií ponúka rovnako citovaná dvojdielna biografi a Edvarda Beneša z pera J. Dejmka (Praha ). Ucelený obraz bilaterálnych vzťahov vo vojenskej rovine nájdeme v nedávnej monografi i: KOŁA- KOWSKI, P.: Między Warszawą a Praga: Polsko-czechosłowackie stosunki wojskowo-polityczne Warszawa : Bellona, Pre slovensko-poľské vzťahy v tomto období (s dôrazom na Spiš) prehľadne pozri: MAJERIKOVÁ, M.: Vojna o Spiš..., s , kde je zhrnutá väčšia časť staršej relevantnej literatúry. 58 Sprawy własnościowe. In Wielka encyklopedia tatrzańska..., s AMZV Praha, VI. sekce, s. n., kart. 86 Veľkostatok Javorina, získanie do vlastníctva československého štátu,

21 Javorina v (česko)slovensko-poľských vzťahoch medzivojnového obdobia ako symbol Autor tu veľkoryso formuluje a zdôvodňuje možnosti poľských územných ziskov na severe Slovenska, pričom sa osobitne zmieňuje o perl[e] Tatier nezabudnutej Javorin[e]. 60 V rovnakom čase sa krakovská tlač znova stáva javiskom pestrej agitácie, vychádzajúcej z prostredia PTT. 61 Poľská publicistika prejavovala o tému slovensko-poľského pohraničia skutočne mohutný záujem. 62 Za príhodnej mocenskej konštelácie preto minister zahraničných vecí plk. Józef Beck siahol po možnosti získať na Československu územia, o ktoré sa točili spory z prvých povojnových rokov. Slovenské teritória sa pritom ocitli uprostred siete diplomatických kombinácií. 63 Konkrétne došlo k realizácií tzv. minimálneho variantu, kde Javorina fi gurovala ako centrum jeho spišskej časti. 64 Rozhodujúcim faktorom tu bola jednak komplementarita s neďalekým Zakopaným, jednak postavenie lokality v poľskej politickej kultúre. Onen nehmotný, symbolický aspekt 60 Archív Jagelonskej knižnice v Krakove (Archiwum Biblioteky Jagiellońskiej w Krakowie, ďalej ABJ Krakov), pozostalosť po prof. Wł. Semkowiczowi, rukopis (ďalej rkp.) 9591/13 Wł. Semkowicz ministerstvu zahraničných vecí, ; obšírne fragmenty publikovala ORLOF, E.: Dyplomacja polska wobec sprawy słowackiej w latach Krakov : Wydawnictwo Literackie, 1980, s , kratšie ANDRÁŠ, M.: Severné hranice Slovenska. Slovenskí gorali. Bratislava : Kubko Goral, 2007 ( ), s (štúdia pôvodne vyšla v citovanom zborníku Terra Scepusiensis, porovnaj pozn. 32) a MAJERIKOVÁ, M.: Vojna o Spiš..., s. 94, ako aj autor v štúdiách, uvedených v pozn Prispievateľmi do diskusie sú prominentné osobnosti spolku ako jeho predseda, popredný poľský horolezec (a spisovateľ) Jan Alfred Szczepanski (Kresy Spiszu, Orawy i Czadeckiego są bliskie sercu turisty polskiego. In Ilustrowany Kurjer Codzienny (ďalej IKC), roč. 29, 1938, č. 276; alebo gen. Marjan Zaruski (Rdzenny grzbiet Tatr granica polsko-czechosłowacka! In IKC, roč. 29, 1938, č. 271; o autoroch pozri: Szczepański Jan Alfred. In Wielka encyklopedia tatrzańska..., s ; Zaruski Marjan. In Wielka encyklopedia tatrzańska..., s Špecialná bibliografi a, ktorú na záver memoárového príspevku uvádza Marian Gotkiewicz, vypočítava iba pre obdobie september-december 1938 deväťdesiattri poľskojazyčných titulov, porovnaj GOTKIEWICZ, M.: Wspomnenia z prac komisji delimitacyjnej..., s Okrem citovanej monografi e E. Orlof pozri staršiu prácu STANISŁAWSKA, S.: Polska a Monachium. Warszawa : Książka i Wiedza, 1967; zo slovenskej strany stále najucelenejšie: DEÁK, L.: Hra o Slovensko. Slovensko v zahraničnej politike Maďarska a Poľska , Bratislava : Veda, 1991, s passim. 64 DEÁK, L.: Hra o Slovensko..., s. 199; ORLOF, E.: Dyplomacja polska wobec sprawy słowackiej..., s. 102; [SZEMBEK, J.]: Diariusz i teki Jana Szembeka ( ), T. IV. Zost.: Zarański, J., London : The Polish Institute and Sikorski Museum, 1972, s. 301; osobný sekretár ministra Becka Pawel Starzeński ale v memoároch uvádza, že Javorina sa v pláne ocitla ako ad hoc ústupok verejnej mienke; KOŁAKOWSKI, P.: Między Warszawą a Praga..., s Ide o ojedinelú zmienku, túto eventualitu preto nepovažujeme za pravdepodobnú. 45

22 46 Pavol Jakubec ešte zvýraznila skutočnosť, že do rúk Varšavy sa v prípade úspešnej realizácie dostane prezidentská doména. V neposlednom rade by sa takto uzavrel celý medzivojnový spor o Javorinu, a to emotívnym epilógom. 65 Na základe výmeny nôt medzi oboma zúčastnenými vládami, ku ktorej došlo 1. novembra , sa Javorina koncom uvedeného mesiaca stala súčasťou II. Rzeczypospolitej. 67 V symbolickej rovine bolo kľúčové, že slovenským autonomistom sa napriek očakávaniam nepodarilo naplniť programové vyhlásenie dr. Ferdinanda Ďurčanského: Naše styky (s Poliakmi PJ) prehĺbime, zdokonalíme a necháme si len tú našu starú srdečnosť a úprimnosť. Veríme, že čo sme vybudovali v časoch ťažkých, zachováme si v časoch lepších. 68 Ani politická reprezentácia, ani širšia verejnosť nemali pochopenie pre varšavské taktizovanie, v čase horúčkovitej emancipácie vyvolali poľské ašpirácie pocity nepríjemného prekvapenia až nevraživosti. Osobitne nešťastné bolo načasovanie celej záležitosti. Slovensko sa muselo rozlúčiť s nemalým a hospodársky dôležitým územím v prospech Maďarska, územné ústupky severnému susedovi, vnímanému navyše čo dokumentujú vyššie citované slová ako partnera kultúrne a politicky blízkeho, sa pre mnohých stali obraznou poslednou kvapkou horkosti. V rozhovore členov delimitačnej komisie naznačil mjr. Štefan Jurech Marianovi Gotkiewiczowi, že pre slovenskú verejnosť je bolestnejšia strata 65 Takto (oprávnene) vnímajú etapu sporu z roku manželia Paryski, porovnaj Spory graniczne. In Wielka encyklopedia tatrzańska..., s Vzhľadom na fakt, že celé medzivojnové obdobie sa odohralo prakticky za účasti jednej generácie politikov, súčasná historiografi a často poukazuje na kontinuitu celej epochy (známy nemecký historik Ernst Nolte priestor vyše dvoch desaťročí vníma ako periódu jednej európskej občianskej vojny, porovnaj NOLTE, E.: Der europeische Bürgerkrieg Nationalsozialismus und Bolschewismus. Frankfurt/Main : Propyläen, 1987). 66 AMZV Praha, VI. sekce, kart. 68 nóta Poľského vyslanectva, (aj: AMZV Praha, ZÚ Polsko, kart. 24); AMZV Praha, ZÚ Polsko, kart. 24 Záznam R. Fliedra, ; Slovenský národný archív v Bratislave (ďalej SNA Bratislava), f. Krajinský úrad prezídium (ďalej KÚ-P), /38, č.j , šk. 265 odpoveď Fr. Chvalkovského na nótu poľského vyslanectva, Formálnym záverom celého procesu je až (antedatovaná) delimitačná zápisnica z 30. novembra; AMZV Praha, VI. sekce, kart. 56 Delimitačná dohoda medzi Republikou československou a Republikou poľskou podpísaná v Zakopanom dňa (odpis možno nájsť vo viacerých archívnych fondoch); o datovaní pozri: JAKUBEC P.: Septembrová kríza , s. 188, opis novej hraničnej čiary na Spiši JAKUBEC P.: Septembrová kríza , s ; oba kľúčové dokumenty fragmentárne publikuje a komparatívne komentuje AN- DRÁŠ, M.: Severné hranice Slovenska..., s ĎURČANSKÝ, F.: Som sluhom svojho národa slovenského. In Slovák, roč. 20, 1938, č. 236.

23 Javorina v (česko)slovensko-poľských vzťahoch medzivojnového obdobia ako symbol Skalitého pri Čadci alebo Javoriny než odtrhnutie južného Slovenska (a časti Podkarpatskej Rusi) I. viedenskou arbitrážou. Keď poľský zástupca upozornil spolubesedníka na diametrálny rozdiel medzi maďarskými a poľskými požiadavkami, dostalo sa mu odpovede, že akcia priateľov Poliakov viac bolí. 69 Nič však nenasvedčuje tomu, že by nastala nejaká radikalizácia protipoľských nálad. Manifestácie miestneho obyvateľstva za početnej účasti Hlinkovej gardy (HG), ktoré sa uskutočnili 20. novembra v Ždiari, resp. 24. novembra v Tatranskej Lomnici, síce nahlas poukazovali na nesúhlas zúčastnených s najnovším vývojom, no napr. prejavy rečníkov v Ždiari sa niesli viac v buditeľskom a protičeskom, ako v protipoľskom duchu 70, v Tatranskej Lomnici sa protipoľské ostrie dalo vyčítať z transparentov 71. Zvláštnu podobu mali v Tatrách vianočné sviatky Jedným z mála momentov so zachovanou kontinuitou v odstúpenej Javorine bola majetková príslušnosť domény hlave štátu. Hohenlohovský zámoček sa totiž stal rezidenciou poľského prezidenta, prof. Ignacyho Moścického, a ten v obci strávil sviatočné dni. 72 Po októbrovej demisii Edvarda Beneša inauguroval v posledný novembrový deň do najvyššieho úradu dr. Emil Hácha. Prvý muž štátu sa rozhodol pre zmierlivý kurz v česko-slovenskom pomere a v snahe o zachovanie ochromenej republiky podnikol s početným sprievodom vianočnú cestu na východ republiky. V dňoch decembra privítali hlavu štátu postupne v Ždiari, Tatranskej Lomnici a v Starom Smokovci. 73 Diplomatický ruch okolo 69 GOTKIEWICZ, M.: Wspomnenia z prac komisji delimitacyjnej..., s ŠAL Poprad, f. Okresný úrad Kežmarok (ďalej OÚ Kežmarok), /38 prez. (2699), šk. 33 Okresný úrad Kežmarok Prezídiu krajinského úradu v Bratislave, ; ŠAL Poprad, OÚ Kežmarok, /38 prez. (2726), šk. 33 Četnícka stanica Javorina Okresnému úradu v Kežmarku, ŠAL Poprad, OÚ Kežmarok /38 (2758), šk. 33 Četnícka stanica Tatranská Lomnica Okresnému úradu v Kežmarku, ; Okresný úrad Kežmarok Prezídiu Krajinského úradu v Bratislave, telefonogram, ; MAJERIKOVÁ, M.: Vojna o Spiš..., s Šlo o šestnásťdňový pobyt ( ), na ktorý nadviazala ešte kratšia návšteva vo februári 1939; AMZV Praha, III. sekce, kart. 520 správa ČTK; SNA Bratislava, KÚ-P, /38, č.j , šk. 263; BERGHAUZEN, J.: Stosunki polskoczechosłowackie w latach In Przegląd Historiczny, roč. 66, 1975, č. 3, s. 414; MARCHLEWSKI, M.: Zapisky nadleśniczego (27 listopada września 1939). In Tatry TPN, roč. 7, 2008, č. 4, s. 66; bohatá obrazová dokumentácia je v digitalizovanej podobe k dispozícii na stránke varšavského Narodowego Archiwa Cyfrowego: nac.gov.pl/. 73 Archiv Ústavu T. G. Masaryka v Prahe (ďalej AÚTGM Praha), f. Edvard Beneš II (ďalej EB II), časť Edvard Beneš válka (ďalej EB-V), sign. V158/2, kart. 167 Záznamy o den- 47

24 48 Pavol Jakubec Javoriny tak vyústil do tragikomickej pointy: hlavy štátov sporiacich sa ešte pred mesiacom o pohraničné územia, prežívali sviatky vo vzdialenosti iba niekoľkých kilometrov delila ich od seba v tom čase najčerstvejšia hraničná línia v celej Európe; asi ani jeden z nich netušil, že jeho pôsobenie v najvyššom štátnom úrade má pred sebou už iba niekoľko mesiacov. Zahranično-politická eufória nezastrela zrak všetkým poľským politikom, najmä vzťahy Varšava Berlín komplikoval gdaňský problém. Rozhľadení činovníci sa opätovne začali obávať konfl iktu s Nemeckom. O niečo nástojčivejšie sa geopolitické premeny v najbližšom okolí Rzeczypospolitej dotýkali skupiny expertov, angažujúcej sa v slovenskej problematike, tí si jednoducho nemohli nevšimnúť zmenu postoja Slovákov k severnému susedovi. Tam, kde prednedávnom prevládala žičlivosť a vzájomná dôvera, sa počas zimy zakorenila averzia. Po odvrhnutí poľskej alternatívy sa v HSĽS presadila orientácia na Ríšu. 74 Prostredníctvom strany, inkorporujúcej politické prúdy aj mimo pôvodného konfesionálneho rámca, sa príklon na západ premietol dovnútra slovenskej verejnosti. Keďže však na Slovensku neexistovali germanofi lské tradície (ani medzi elitami), bratislavské špičky stáli pred otázkou, ako nový kurz legitimizovať, predovšetkým voči nedávnej propoľskej orientácií. Správy prichádzajúce z Javoriny, ktoré hovorili o protislovenských opatreniach miestnych poľských orgánov 75, sa ukázali byť vhodným materiálom na tento účel 76. S narúšajúcou sa rovnováhou vo vzájomných vzťahoch s Berlínom sa nom programe E. Háchu ( ); ŠAL Poprad, OÚ Kežmarok, /1938 prez. (2937), k. 33 Prezídium Krajinského úradu Bratislava okresným náčelníkom v Ružomberku a v Kežmarku, ; návšteva sa pochopiteľne tešila záujmu tlače, pozri: Karpathen-Post, roč. 59, 1938, (52); (53); Slovák, roč. 20, 1938, č. 295; č. 296; č Ako poznamenal Ivan Kamenec, orientácia HSĽS a ňou zastupovanej časti slovenskej verejnosti na Poľsko, utrpela totálne obojstranné fi asko ; KAMENEC, I.: Predstavy HSĽS o budúcom zahraničnopolitickom postavení Slovenska. In Hledání jistoty v bouřlivých časech. Češi, Slováci, Nemci a mezinárodní systém v první polovine 20. století. Zost.: Beneš, Z. Kováč, D. Lemberg, H. Ústí nad Labem : Albis International, 2006, s Je zaujímavé, že Obecný notársky úrad v Ždiari, ktorý mal takmer naisto informácie z prvej ruky, v tejto súvislosti informuje: Je faktom, že postavenie slovenského obyvateľstva Javoriny sa stáva čím ďalej problematickejším, ale je pochybné, že by poľské úrady zaobchádzali s Javorinčanmi priamo surovo a tyransky, takže niet okolností vhodných na diplomatický zákrok; ŠAL Poprad, ObNÚ Ždiar, 1-181/39 prez. (70), šk. 1 Okresný úrad Kežmarok Obecnému notárskemu úradu v Ždari, ; Obecný notársky úrad Ždiar Okresnému úradu v Kežmarku, M. Garek výstižne glosuje, že Rzeczpospolita stratila svoj politický a morálny kredit v očiach slovenskej verejnosti GAREK, M.: Slovensko-poľské vzťahy v rokoch In

25 Javorina v (česko)slovensko-poľských vzťahoch medzivojnového obdobia ako symbol vo Varšave z pochopiteľných príčin nemohli na tento vývoj dívať s pokojným výrazom tváre. 77 Bratislavské politické špičky citlivo reagovali na vývoj na trase Berlín Varšava, pričom sa pokúšali udržať neutrálnu pozíciu s nádejou, že existuje možnosť na trvalejší kurz tejto povahy. V druhej polovici augusta sa ale ukazovalo, v akej závažnej miere sa podobné špekulácie blížia prostej politickej naivite. Dňa 20. augusta sa šéf propagandy Alexander (Šaňo) Mach na vojenských plaveckých pretekoch vyslovil jednoznačne: Kamaráti, voláte: Javorina. A my nemôžeme nemyslieť na tých našich bratov. Chceme svoje, chceme našich, chceme všetko, čo nám patrí 78. O dva dni nato, 22. augusta, sa konala v Bratislave za mohutnej účasti gardistov 79 manifestácia za slovenské revindikácie na Kysuciach, Orave a Spiši. Objavil sa aj jednoznačný transparent Javorina je naša 80. Veliteľ HG Mach dal voľný priechod protipoľským útokom a pred davom vyhlásil: Každý Slovák je ochotný uchopiť zbrane za tým účelom, aby sa odtrhnuté územia vrátili k Slovensku 81. Na podporu revindikácií vystúpil aj predseda Karpathendeutsche Partei (KdP) Franz Karmasin, ktorý dokonca prisľúbil pomoc Adolfa Hitlera. Pôsobí dosť zarážajúco, že účastníci na mnohé protipoľské výzvy zanietených rečníkov nereagovali. Možné vysvetlenie ponúka Z minulosti Spiša, roč. 15, 2007, s. 200; SEGEŠ, D.: Vojensko-politické aktivity Karola Sidora od 14. marca do 1. septembra 1939 na pozadí slovensko-poľských vzťahov. In Vojenská história, roč. 9, 2005, č. 1, s Týmto náčrtom nechceme poprieť niektoré pozitívne zjavy v slovensko-poľských vzťahoch. Okrem literatúry citovanej v predchádzajúcich poznámkach by sme radi upozornili na nasledovné štúdie: NEMEČEK, J.: Slovensko-poľské vzťahy v predvečer druhej svetovej vojny. In Historický časopis, roč. 45, 1997, č. 3, s ; ORLOF, E.: Relacje pomiędzy państwem polskim a państwiem słowackim w okresie od 15 marca do 1 wrzesnia In Stosunki polsko-słowackie w I połowie XX wieku (materiały pokonferencyjne). Zost.: Głowińska, J., Wrocław : Institut Pamięci Narodowej, 2006, s ; ŠTEFÁNIKOVÁ A.: Poľská otázka v slovenskej spoločnosti v rokoch In Historické štúdie, roč. 38, 1997, s Protipoľskými prejavmi, ktoré sa stali podnetom pre protesty vyslanectva, sa prezentovali aj ďalší prominentní slovenskí politici. Pozri: BAKA, I.: Slovenská republika a nacistická agresia proti Poľsku. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2006, s. 57; GAREK, M.: Slovensko-poľské vzťahy..., s Podľa I. Baku sa pred budovou Slovenského národného divadla zišlo asi demonštrantov. BAKA, I.: Slovenská republika..., s SNA Bratislava, f. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej MZV), s.n., k. 133; ŠTEFÁNIKOVÁ A.: Poľská otázka..., s GAREK, M.: Slovensko-poľské vzťahy..., s. 206; NEMEČEK, J.: Slovensko-poľské vzťahy..., s

26 Pavol Jakubec historik Igor Baka, podľa ktorého demonštranti boli naladení skôr protimaďarsky a protižidovsky, väčšina ani nevedela, že Javorina bola pripojená k Poľsku (!) 82. Sme tu teda svedkami toho, že sa bratislavskej vláde ani pomocou silnejúcej publicistickej vlny nepodarilo využiť javorinský problém na to, aby v očiach radových občanov narýchlo vmanévrovala severného suseda do polohy dedičného nepriateľa (Erbfeind). Propaganda síce postupovala, no činila tak len veľmi pomaly. 83 Septembrové ťaženie Slovenskej armády po boku Wehrmachtu prezentovala štátna moc ako akt podopretý túžbou po vyslobodení slovenského ľudu (t.j. slovenského obyvateľstva v poľských častiach Oravy a Spiša PJ) z otroctva 84. Obyvateľstvo Javoriny, po skľučujúcej niekoľkomesačnej skúsenosti, režimnú optiku prijalo za svoju a kyticou poďakovalo gen. Antonovi Pulanichovi za oslobodenie obce. 85 Druhá víťazná vojna v krátkom čase (po tzv. malej vojne s Maďarskom z marca 1939) sa na Slovensku vnímala ako veľký úspech a dôkaz spoľahlivosti ozbrojených síl mladého štátu. Uvedená skutočnosť našla odraz aj v špecifi cky vojenskej symbolike. Dňa 11. septembra boli nariadením vlády zavedené vojenské vyznamenania Slovenský vojnový kríž a pamätná medaila Javorina Orava. 86 Logicky by sa pritom ponúkalo paritné pomenovanie Spiš Orava (pri opomenutí drobného kúska Kysúc), podtatranská obec sa však opätovne ukázala ako nositeľ symbolického obsahu a dostala prednosť pred regiónom, ktorého je súčasťou. Dekorovanie vyznamenaniami prebehlo po návrate vojsk na Slovensko v Poprade a v Spišskej Novej Vsi BAKA, I.: Slovenská republika..., s. 58; ŠTEFÁNIKOVÁ A.: Poľská otázka..., s Podrobne BAKA, I.: Slovenská republika..., s Denník veliteľstva Slovenskej poľnej armády (Bernolák), In Proti Poľsku..., s. 53; Výpis z kroniky veliteľstva 3. divízie, , resp In Proti Poľsku..., s. 118, 119; Kronika pešieho pluku 4 (trnavský) In Proti Poľsku..., s. 154; porovnaj BAKA, I.: Slovenská republika..., s ŠAL Poprad, OÚ Kežmarok, /1939 (1216), k. 44 Okresný úrad Kežmarok Prezídiu Ministerstva vnútra v Bratislave, ; BAKA, I.: Slovenská republika..., s. 88; Denník veliteľstva Slovenskej poľnej armády (Bernolák), In Proti Poľsku..., s. 31; Kronika veliteľstva 1. divízie In Proti Poľsku..., s Zaujímavým spôsobom presne takto relacionoval poľské ašpirácie na Slovensku ríšsky varšavský titulár Adolf Hans gróf v. Moltke už v októbri 1938; Akten zur deutschen auswärtigen Politik ( ), Serie D ( ), Bd. IV: Die Nachwirkungen von München. Oktober 1938 März 1939, Baden-Baden 1951, dokument 83, s Veľvyslanec vo Varšave Auswärtiges Amtu, KLIMENT, CH. K.: Slovenská armáda Plzeň : Mustang, 1996, s

27 Javorina v (česko)slovensko-poľských vzťahoch medzivojnového obdobia ako symbol V našej štúdií sme sa sústredili na predstavenie momentov, ktoré sa podpísali pod fakt, že na jeseň 1939 fungovala Javorina v repertoári ako poľskej, tak aj (hoci v značne menšej miere) slovenskej politickej kultúry ako pomerne výrazný symbol. Na pohnutých osudoch obce v medzivojnovom období môžeme takto sledovať zrod a vývin symbolu, priťahujúceho k obmedzenej reálnej podstate postupne nové asociačné vrstvy. Naznačený proces pritom prebiehal pochopiteľne, s premenlivou intenzitou po oboch stranách tatranskej hranice. Rovnako pre jednotlivých aktérov jednej aj druhej strany predstavoval celý spor zástupný problém, za ktorým sa skrývali motívy v dobových podmienkach nepomerne väčšieho a všeobecnejšieho významu. Zaujímavým spôsobom je sledovaná problematika akousi oblúkovou metaforou (česko)slovensko-poľských vzťahov ako takých, vystihuje totiž ich turbulentný vývoj, pričom tak na začiatku, ako aj na konci cesty sa stretávame s bodom, sústreďujúcim v sebe konfrontáciu nabitú mocným emočným nábojom. Mgr. Pavol Jakubec (1983) Absolvoval štúdium histórie (odbor najnovšie všeobecné dejiny) a nórskej fi lológie na Univerzite Karlovej v Prahe. V súčasnosti pracuje ako doktorand na Ústave všeobecných dejín Filozofi ckej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Je členom Spišského dejepisného spolku. Vydal niekoľko štúdií a recenzií v periodikách slovenských (Historický časopis, Z minulosti Spiša), českých (Dvacáté století, Slovanský přehled) i nemeckých (Bohemia). Zaoberá sa európskou diplomaciou v prvej polovici 20. storočia, dejinami Škandinávie a Poľska v prvej polovici 20. storočia (predovšetkým zahraničnou politikou Nórska a Poľska), spišským pohraničím v 20. storočí a historickou narratológiou. 51