11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA

Transkrypt

1 11 LOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA V tejto kapitole vychádzame okrem vlastných prác (okolová et al., 2005, Ohnheiser okolová et al., 2006) z publikácií Ferdinanda Buffu (1998), Edvarda Lotka (1986) a Marty ančíkovej (1994, 2005). V derivácii aj v lexike si všímame zhody, ale predovšetkým rozdiely, na hodnotenie internacionalizmov aplikujeme zásady zo slovakistiky podľa Morfematického slovníka slovenčiny (1999), v ktorom sa vyčleňujú aj prevzaté afixy, porov. aj Waszakowa, K úplne zhodným slovám medzi slovenčinou a poľštinou z 500 najfrekventovanejších slov patria napríklad pronominá (/: ten, on, oni, tak, ja, my, ty, kto, tam, tu, tamten), prepozície (ku k/ku, z zo ze, od odo ode, pod podo pode, bez bezo beze, nad nado nade; /: do, na, o, za, po, u), konjunkcie (a, i, aby, ani, no, ale), substantíva (/: dom, pomoc, robota, fakt, program, autor, forma, moment, krok, kontakt, oko, noc, ucho, matka), numeráliá (/: raz, jeden, sto) a slová z iných druhov (/: teraz, jednak). Medzi úplne zhodné afixy patria napríklad prefixy pri verbách (do-, na-, nad-, o-, od-, po-, pod-, u-, z-, za-), resp. substantívne sufixy (-ca, -ec, -ka, -ko). Obidva jazyky majú okrem derivátov aj analytické pomenovania ( pracovná sila, kyselina soľná siła robocza, kwas solny), ale analytické pomenovania sú podstatne častejšie v poľštine ( urząd celny, płaszcz zimowy, ogumienie pneumatyczne, pasmo górskie, sport jachtingowy, salon fryzjerski colný úrad/colnica, zimný kabát/zimník, pneumatika, pohorie, jachtárstvo, kaderníctvo). Existujú aj opačné prípady s jednoslovným pomenovaním v poľštine: wiatrak, polewaczka veterný mlyn, polievacie auto. ri substantívach slúžia ako bázy analytických pomenovaní lexémy: sprawa (práv. sprawa cywilna, karna, polityczna, rozwodowa, spadkowa), proces (proces cywilny), akt (akt prawny), problem, stan, zjawisko, sfera, akcja, kwestia, punkt, miejsce vec, proces, akt, problém, stav, jav, sféra, akcia, otázka, bod, miesto, napr. cudza sprawa cudzia záležitosť, kwestia życia i śmierci otázka života a smrti, punkt wyjścia východisko, miejsce pracy pracovisko. ri verbách slúžia ako bázy analytických pomenovaní lexémy: dokonać, prowadzić, być, mieć, lec, dać, odbyć, udzielić, wyrazić, znaleźć vyhlásiť, urobiť, robiť, byť, mať, dať, vysloviť, vyjadriť, napr. dokonać zabójstwa zavraždiť, dokonać wpłaty zaplatiť, prowadzić wykłady prednášať, prowadzić śledztwo vyšetrovať (Lotko, 1986, s. 60, 64). V slovakistike sa používa termín kategoriálne slovesá, ktoré sú onomaziologickou bázou, kým meno v pravovalenčnej pozícii je príznakom (porov. aj Kačala, 1993): vyhlásiť bojkot/bojkotovať, vyhlásiť amnestiu/amnestovať, urobiť operáciu/operovať, robiť opravy/opravovať, robiť kontroly/kontrolovať, byť garantom/garantovať, mať vplyv/vplývať, mať niečo k dispozícii/disponovať niečím, vysloviť/vyjadriť nesúhlas/nesúhlasiť, vysloviť/vyjadriť poďakovanie/poďakovať, dať súhlas/súhlasiť, dať príkaz/prikázať, dať splnomocnenie/splnomocniť, dať garanciu/garantovať. ri ostatných slovných druhoch sa tiež častejšie vyskytujú opisné pomenovania v poľštine: tak w taki sposób/tak, ako w jaki sposób/jak, nevyhnutne w sposób konieczny, rozlične w różny sposób, väčšinou w większości (wypadków) (Lotko, ibid. s. 65). oľština uprednostňuje aj analytický spôsob zapisovania partikúl a adverbií, porov. na przykład, w górę, ku górze, od góry, do przodu, ku przodowi, z przodu, w przód, do tyłu, od tyłu, w tył napríklad, dohora, nahor, odhora, zhora, dopredu, spredu, vpred, dozadu, odzadu, vzad LOVOTVORBA Okrem rozdielneho využívania analytických pomenovaní sa obidva jazyky odlišujú vo vyjadrovaní vzťahu posesívnosti. Kým v slovenčine sa privlastňovacie adjektíva tvoria pravidelne a často, v poľštine sú ustupujúcim typom, používaným ako štylistický prostriedok na archaizáciu výpovede, prípadne v nárečiach. Okrem zriedkavých posesívnych adjektív ojców, 263 t r a n a

2 11 LOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA matczyn (podľa niektorých aj lalczyn, babcin) poľština iné nemá, porov. otcov plášť/plášť otca płaszcz ojca/ojców płaszcz; otcova kniha/kniha otca książka ojca/ojcowa książka; otcovo auto/auto otca auto ojca/ojcowe auto; otcove topánky/topánky otca buty ojca/ojcowe buty; matkin brat/brat matky brat matki/matczyn brat; matkina sestra, sestra matky siostra matki/matczyna siostra; matkino dieťa/dieťa matky dziecko matki/matczyne dziecko; matkine deti, deti matky dzieci matki/matczyne dzieci. V spisovnej poľštine je podstatne častejší privlastňovací genitív, porov. Mickiewiczova ulica ulica Adama Mickiewicza. ôvodná forma posesívnych adjektív našla uplatnenie pri tvorbe ženských priezvisk (v slovenčine dôsledne Nováková, Kováčová). Základná súčasná tendencia v poľštine je používať jednotné priezvisko, okrem adjektiválnych typov s kongruenciou: Kowalski, Kowalska. opri jednotnom priezvisku ( pan Nowak, pani Nowak, pan Kucharczyk, pani Kucharczyk 63 ) sa môžu tvoriť ženské podoby. Ich tvorenie je však komplikovanejšie než v slovenčine. Osobitné formy existujú, ak ide o manželku ( pani Nowak-owa, Kucharczyk-owa, Zaręb-ina), a osobitné, ak ide o dcéru ( Nowak-ówna, Kucharczyk-ówna, Zarębi-anka). lovenčina sa odlišuje od poľštiny aj pri prechyľovaní (vznik feminatív). Feminatíva sa tvoria od maskulín sufixálne ( učiteľ učiteľka). V poľštine sa tvoria ženské názvy tiež pomocou sufixov -ka, -ini, -a, -ica, -anka, -owa, -ówna, -ina, avšak nie od všetkých maskulín. Feminatíva nie sú tvorené od maskulín zakončených na -log ( psycholog, filolog, biolog), okrem hovorového psycholożka. Tieto substantíva môžu fungovať aj na pomenovanie žien, pritom sú nesklonné: pani psycholog, z panią filolog, o pani biolog psychologička, filologička, biologička. Nesklonné sú aj mužské názvy vedeckých a pracovných titulov, ak sa vzťahujú na ženy: z panią profesor, z doktor Kowalską, o pani magister. lovná zásoba obidvoch jazykov sa rozširuje predovšetkým odvodzovaním, a to pomocou sufixov (sufixácia strel-ec strzel-ec), prefixov (prefixácia do-čítať do-czytać) a koncoviek (transflexia hrať hr-a gr-a), v menšej miere kompozíciou, čiže spojovaním niekoľkých slovných základov (čierno + biely) a skracovaním (profesor prof.). V poľštine sú špecifické apozičné zrasty (Lotko, 1981, s. 71) stiahnutia, napr. samochód cysterna cisternové nákladné auto. Odvodeniny sa tvoria aj z viacslovných pomenovaní univerbizáciou ( diplomová práca diplomovka). ri tvorení slov vznikajú alternácie (najmä pri sufixácii). Afixy sú: a) hláskoslovne aj slovotvorne zhodné, napr. -ca, -ica, -ka, -ko; b) slovotvorne zhodné, ale hláskoslovne, pravopisne alebo výslovnostne odlišné, napr. uč-iteľ naucz-yciel; c) slovotvorne odlišné, napr. -yga: dziadyga (expresívne starigáň), -owicz: spacerowicz (v slovenčine opisne: ten, kto sa rád prechádza). klesajúcou produktivitou afixov sa zvyšuje rozdielnosť tvorenia slov, okrem nízkej frekvencie zvyšuje odlišnosť tvorenia aj expresivita lexikálnych jednotiek. Existujú aj prípady zhodných afixov, ale v rámci odlišných lexém: śpioch spáč, ale černoch (Murzyn); streľba strzelanie, strzelanina, ale prośba Zhodné afixy Zhodné afixy sa vyskytujú predovšetkým pri produktívnej a neexpresívnej sufixálnej substantívnej derivácii ( prosba prośba), pri transflexii (derivácia pomocou gramatických koncoviek: sed, priesada, zlo, zdravie siad, rozsada, zło, zdrowie) a pri prefixálnej verbálnej derivácii ( precvičiť przećwiczyć). 63 Ak sa jednotné priezvisko vzťahuje na ženu, je vždy neohybné. 264 t r a n a

3 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami Zhodná transflexia a sufixácia je hlavne pri substantívach a adverbiách. ubstantívne názvy sa väčšinou tvoria sufixálne (-ba, -ec, -ca, -ica, -ina/-nica, -ka, -ik, -ista, -isko, -ka, -ko, -oba, -ota, -ot), zriedkavejšie transflexne (-, -a): 64 nomina actionis (často s rezultatívnym významom): - sed, výstup siad, występ; -a hra, debata, výstava gra, debata, wystawa; -anina babranina, čľapkanina babranina, człapanina; -ot hrmot, rachot grzmot, chrobot; -ba prosba, hrozba, služba prośba, groźba, służba; nomina agentis: -ca//-ec hovorca, kupec, strelec, honec mówca, kupiec, strzelec, goniec; -ik chemik, -ista organista; -ant kolaborant; - zbeh zbieg; pomenovania objektov a výsledkov deja: - lup, zber, nápis, dotlač łup, zbiór, napis, dodruk; -a záhuba, priesada zguba, rozsada; -ka podstielka, zálievka (zalewa); šupky podściółka, zalewajka (druh polievky); obierki; -anka čítanka, strúhanka, maľovanka czytanka, krajanka, malowanka; -ina -yna oparenina, rozvalina; stružliny oparzelina, rozpadlina; strużyny; -mo písmo pismo; -ota robota robota (hovorové); nomina instrumenti: -ka zápalka, prikrývka zapałka, przykrywka; nomina loci: -isko vresovisko, lovisko wrzosowisko, łowisko; -nica strelnica, kazateľnica strzelnica, kazalnica; -ina nížina nizina; nomina essendi (pomenovania vlastností), resp. nomina attributiva: - čerň, červeň, zeleň czerń, czerwień, zieleń; -o zlo zło; -oba choroba; pomenovania nositeľov vlastností: -ec starec, mudrc starzec, mędrzec; -ica krivica krzywica; -ik -yk alergik, excentrik alergik, ekscentryk; feminatíva a maskulinatíva: -ka doktorka, študentka, mníška doktorka, studentka, mniszka; -ica levica, diablica, učnica, sesternica (kuzynka) lwica, diablica, uczennica, siostrzenica (neter)//-a nešťastnica, nevďačnica nieszczęśnica, niewdzięcznica; -ec vdovec wdowiec; deminutíva a expresíva: -ka rúčka rączka; -ko kresielko, vedierko, uško krzesełko, wiaderko, uszko; hypokoristiká: -ka Irenka Irenka; -o Jožo Józio; -a Aňa Ania; augmentatíva: -isko -ysko psisko, domisko, chlapisko psisko, domisko, chłopisko; kolektíva: -ina breza brezina brzoza brzezina; tvorenie substantív z numerálií: -ka dvojka, trojka, šestka dwójka, trójka, szóstka. Numerálne pomenovania majú úplne rovnaké sufixy pri kolektívach: -oro štvoro, pätoro, osmoro czworo, pięcioro, ośmioro; -oje oboje, dvoje, troje oboje, dwoje, troje. Adverbiá sú odvodené z adjektív sufixmi (-e dobre dobrze; -o dlho długo). Frekventovanejší je sufix -o, a to v tých adverbiách, ktorých kmeň je zakončený: a) na velárne konsonanty k, h, ch: hladko, dlho, hlucho gładko, długo, głucho; b) v slovenčine na c, dz, z, ž, š, p, b, r, l, n a v poľštine na palatalizovaný konsonant [p, b, ń], sykavky a r, ł, n, b: horúco, cudzo, drzo, sviežo, pešo, hlúpo, hrubo, staro, milo, dávno, rovno, lacno gorąco, obco, dużo, świeżo, pieszo (na piechotę), głupio, grubo, staro, miło, dawno, równo, dostatnio, tanio; ufix -o je aj pri adverbiách odvodených od adjektív na -ový, -ivý, -atý, -ovatý, -astý -aty, -owaty, -asty: zdravo, popolavo zdrowo, popielato. ufix -e sa v obidvoch jazykoch vyskytuje pravidelne pri adverbiách, ktoré vznikli z adjektív zakončených na -ný/- ny, -alny, -owny, -any, -ony ( denne, pekne, vulgárne, pevne, rozhodne, nebojácne, biedne dzienne, pięknie, wulgarnie, silnie, zdecydowanie, nieustraszenie, biednie). Menej je -e pri adverbiách, ktoré vznikli z adjektív so zakončením na -ly/-ły (náhle nagle, ale biegle plynulo). V obidvoch jazykoch je aj variantnosť formantov -o a -e, napr. pri tvorení od ad- 64 V príkladoch uvádzame na začiatku afixy s frekvenciou nad 100 a znakom // ich oddeľujeme od menej frekventovaných afixov. 265 t r a n a

4 11 LOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA jektív zakončených na -isty: wyrazisto/wyraziście, mglisto/mgliście, ale aj v iných typoch: smutno/smutnie, tęskno/tęsknie smutne/smutno, tklivo refixácia je zhodná hlavne pri verbách, menej sa vyskytuje pri substantívach a adjektívach. refixálne odvodzovanie substantív a adjektív využíva: a) domáce prefixy: bezmotorový bezoblačný, bezfarebný; nadporučík; poddôstojník; pomenší; praotec; prastarý, pradávny bezsilnikowy bezchmurny, bezbarwny; nadporucznik; podoficer; pomniejszy; praojciec; prastary, pradawny; b) prevzaté prefixy: abnormálny/nenormálny; asociálny/nespoločenský, kontrarozviedka; pseudoveda, reedícia, superfilm, supermoderný, ultrafialový anormalny/nienormalny; aspołeczny, kontrwywiad; pseudonauka, reedycja, superfilm, arcynowoczesny, ultrafioletowy. ronominá sa odvodzujú zo zámen hlavne prefixálne a postfixálne, napr. negatíva: nikto, nijaký, nikde, nikdy nikt, nijaki (żaden), nigdzie, nigdy; neflektívne interogatívne pronominá: nakedy, odkedy, dokedy na kiedy, od kiedy, do kiedy. Verbá sa odvodzujú hlavne prefixmi (do-, na-, o-, po-, pod-, u-, za- + verbum), meniacimi význam slovesa v rámci kategórie actio verbi, ktorá je derivačno-sémantickou kategóriou (ekaninová, 1980). V sémantickej štruktúre slovesa ju charakterizujú sémantické príznaky: lokalizovanosť, temporálnosť a modalitnosť. Modifikácia lokalizácie sa môže vyjadrovať ako smerová intravertná lokácia (vbehnúť do objektu x), ako smerová extravertná lokácia (vybehnúť z objektu x ), lokalizácia nahor (vyletieť na objekt ), nad objekt (nadletieť), lokalizovanosť smerom nadol (zbehnúť z objektu ), lokalizácia na povrch (nalepiť na objekt), lokalizácia pod objekt (podliezť pod objekt), priblíženie k objektu (dobehnúť do cieľa); obletieť okolo objektu ). LOKALIZOVANOŤ refixy ríklady x od objektu x od- odniesť, odohnať, odísť odnieść, odegnać, odejść x k objektu x/po bod x do- doletieť, dobehnúť dolecieć, dobiec zhora nadol z objektu x z- zoskočiť, zbehnúť, zohnúť sa zeskoczyć, zbieć, schylić się na povrch x na x na- navliecť, naniesť, nalepiť nawlec, nanieść, nalepić/nakleić z povrchu objektu x z- zotrieť zetrzeć nad x nad objekt x nad- nadletieť nadlecieć pod x pod objekt x pod- podpísať, podlepiť, podoprieť podpisać, podlepić, podtrzymać okolo x okolo objektu x o- ob- obtočiť, otočiť, obkolesiť obwinąć, owinąć, obsiąść (stół) x na všetky strany roz- rozohnať, rozletieť sa rozegnać, rozlecieć się x k/do objektu x z-/s- zhromaždiť, zhrabať, spísať zgromadzić, zgrabić; spisać Modifikácia modálnosti deja, napr. zmena intenzity: nabiegać się nabehať sa, podleczyć się, sa týka kvantity, intenzity, totality či úzu a má najviac variantov: MODALITNOŤ refixy ríklady veľká miera na- narobiť (sa), narúbať narobić, narąbać (ne)aditívne do-/nad-/na- /oddosladiť, dopísať, dosoliť; nadrábať; narásť; odrátať, odpočítať, odobrať dosłodzić, dopisać, dosolić; nadrabiać; narosnąć, odliczyć, odrachować, odebrać veľká intenzita spolu s rezultatívnosťou do-/o-/po/ roz-/udobiť (na smrť); okradnúť; pochodiť; rozvrátiť; ubodať dobić; okraść, pochodzić; rozbić; ubić maximatívny/libitatívny typ minimatívny typ na-/roz-/u- /za- na-/o-/ob-/ od-/pod-/po-/ u- naprosiť sa, nalietať sa; rozjesť sa, rozjariť sa; upiť sa naprosić się, nalatać się; rozjeść się, rozjarzyć się; rozfiglować się, zapić się nahnúť; obschnúť; odliať; poddimenzovať; podrásť, povyrásť; upiť si nachylić; podeschnąć; odlać; ograniczyć; podrosnąć; upić 266 t r a n a

5 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami Modifikácia temporálnosti sa v slovesách realizuje: ako inchoatívno-intenzívny typ actio verbi (počiatočná fáza rozosmiať sa, vzplanúť); ako jednorazový semelfaktitívny typ (uštipnúť, zvolať), ako finítny (konkluzívny) typ (dočítať, doštudovať), perduratívny typ (odsedieť si, odstáť si, presedieť, vymydliť) alebo ako anulujúci typ actio verbi (rozkmotriť sa, rozboriť, porov. zakliať odkliať, zapečatiť rozpečatiť). TEMORÁLNOŤ refixy ríklady inchoatívne na-/roz-/za- nahryznúť; rozplakať sa; zaplakať nagryźć; rozpłakać się; zapłakać finítne do- dopísať, dorobiť, dospievať dopisać, dorobić, dośpiewać opätovne od začiatku re- reedukovať reedukować anulujúci typ spolu s rezultatívnosťou od-/roz-/wy- odšifrovať; rozbaliť odcyfrować; rozpakować; odpakować; wypakować Adverbiá sa tvoria od adjektív rovnakým samostatným prefixom po, ale odlišnými sufixmi: po poľsky po polsku Zhodná je kompozícia s interfixom o či : anglicko-slovenský slovník, kultúrno-osvetový, celodenný, rôznofarebný, pravdovravný, ľavoruký, vodovod, darmožráč, dvojdielny, trojzub słownik angielsko-słowacki, kulturalno-oświatowy; całodzienny, różnokolorowy, prawdomówny, leworęczny, wodociąg, darmozjad; dwójdzielny, trójząb Hláskoslovne, ortoepicky alebo ortograficky odlišné afixy Oba jazyky sa v tvorení slov najviac zhodujú pri takom type slovotvorne zhodných afixov, ktoré majú fonologické či ortografické rozdiely, napr. adjektívne sufixy -ný/ -ny, -ský/-sky -ski, -ový/ -owy. Rozdiely sú: a) ortografické ( -stvo/ -stwo, -ač/ -acz; ne-/ nie- [ňe-]); b) ortoepické (-anie/-enie [ -aň e/-eň e -aňe/-eňe]); c) hláskoslovné ( -ok/ -ek, -osť -ość) alebo d) kombinované ( -áž/ -aż, -iteľ/ -iciel). Adjektívne pomenovania vzhľadom na dlhé kontrahované koncovky v slovenčine nemajú úplne rovnaké sufixy okrem špecifických prípadov typu biely Hláskoslovné, ortoepické alebo ortografické odlišnosti sú v sufixácii a transflexii 65 pri substantívach a adjektívach, v prefixácii hlavne pri verbách. ubstantívne názvy sa väčšinou tvoria sufixálne: nomina actionis: pravidelné tvorenie ako pri verbálnych substantívach -anie/-enie [ -aň e/eň e -aňe/-eňe] písanie, učenie pisanie; uczenie; -tie pitie -cie picie; -ácia globalizácia -acja globalizacja; -izácia balkanizácia -izacja bałkanizacja; -cia, -zia reakcia (reagovať reakcia), simulácia, revízia -cja, -zja reakcja, symulacja, rewizja// -stvo klamstvo -stwo kłamstwo; -atika pijatika -atyka pijatyka; -áž montáž (montovať montáž), sabotáž -aż montaż, sabotaż; nomina agentis: -áč, -ač zberač, kováč, zabávač -acz zbieracz, kowacz, zabawiacz; -iteľ živiteľ, narušiteľ, učiteľ, stvoriteľ -iciel/-yciel żywiciel, naruszyciel, nauczyciel, stworzyciel; -átor recitátor (recitovať recitátor), komentátor, navigátor -ator recytator, komentator, nawigator// -ár/-iar kominár, maliar, luhár, pisár -arz kominiarz, malarz, łgarz, pisarz; -ník pracovník, záhradník -nik pracownik, ogrodnik; -ák, -iak spevák, žobrák, oliak -ak śpiewak, żebrak, olak; -ovec športovec -owiec sportowiec; -ačka/-áčka upratovačka, práčka, umývačka -aczka len feminína bez maskulín sprzątaczka, praczka, pomywaczka; -er hypnotizér (hypnotizovať hypnotizér), montér -er hipnotyzer, monter; 65 Niektorí lingvisti používajú namiesto transflexie termín konverzia alebo paradigmatická derivácia. 267 t r a n a

6 11 LOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA pomenovania objektov a výsledkov deja: -ník chodník -nik chodnik; -ok zárobok, dodatok -ek zarobek, dodatek; -ava/-awa dŕžava dzierżawa; -ivo spojivo, palivo, pečivo -iwo -ywo spoiwo, paliwo, pieczywo; -stvo klamstvo -stwo kłamstwo; nomina instrumenti: -árka cirkulárka -arka cyrkularka; -ač vysávač, zvlhčovač, chytač -acz odkurzacz, nawilżacz, chwytacz; -iak vešiak, ležiak -ak wieszak, leżak; -ník/-ík blatník, budík -nik, -ik błotnik, budzik; -átor inhalátor (inhalovať inhalátor) -ator inhalator, -dlo mydlo -dło mydło; pomenovania miest/nomina loci: -ňa, -ovňa, -álňa kotolňa, pracovňa, spálňa -nia, -ownia, -alnia kotłownia, pracownia, sypialnia; -ník chodník, holubník -nik chodnik, gołębnik; -stvo biskupstvo -stwo biskupstwo; nomina essendi: -osť ohraničenosť, usilovnosť -ość ograniczoność, pilność; -stvo cudzoložstvo -stwo cudzołóstwo; -ie zdrav-ie -e zdrowi-e; pomenovania nositeľov vlastností: -áč bradáč -acz brodacz; pomenovania obyvateľov (len známe a frekventované etnonymá): -ák, -iak oliak, lovák -ak olak, łowak; / -ec Nemec Niemiec; feminatíva: -ovka Židovka -ówka Żydówka; ženské priezviská -ová Nováková -owa Nowakowa; deminutíva a expresíva: -ička sestrička -iczka -yczka siostrzyczka; -ík/-ik vetrík, nožík, tanierik, háčik, kľúčik, fotelík -yk/-ik wietrzyk, nożyk, talerzyk, haczyk, kluczyk, fotelik; kolektíva: -stvo učiteľstvo, šéfstvo -stwo nauczycielstwo, szefostwo; -tvo vtáctvo -two ptactwo; názvy mláďat: -a, -ä kozľa, žriebä, tigríča -ę koźlę, źrebię, tygrysię; -iatko kozliatko, mačiatko, vtáčatko -ątko żyrafiątko, kociątko, ptaszątko. Adjektívne pomenovania sa tvoria sufixálne ( -ský/-ký -ski/-ki, -ový -owy, -ný -ny), zriedkavo transflexne ( -í -y/-i). Vzťahové adjektíva sa tvoria sufixmi: -ský/-cký (vzťah k subjektu) zlodejský, rajský život; grunwaldský; strelecký -ski/-cki złodziejski, rajskie życie; strzelecki; -ový majetkový (vzťah k objektu), stolový, perlový -owy majątkowy, noga stołowa, perłowe zęby (similatívnosť); -livý žičlivý -liwy życzliwy; -ný majetný (posesívnosť); rodinný dom; strieborný (pôvod); poľná cesta; nočný (temporálnosť); prenosný (potenciálnosť); nákladný (kvantitatívnosť) -ny majętny; dom rodzinny; srebrny; polna droga; nocny; przenośne radio; kosztowny strój; -í slimačí, mravčí, kurí, kurací, kraví -y/-i ślimaczy chód, mrówczy, kurzy, krowi; iné sufixy: -atý hrbatý -aty garbaty; -itý pracovitý -ity pracowity; -lý vytrvalý -ły wytrwały. refixálno-sufixálne tvorenie adverbií sa odlišuje len ortograficky: zriedka, zľahka, oddávna, zblízka z rzadka, z lekka, z dawna, z bliska. Verbálne pomenovania sa tvoria sufixálne ( -ovať, -núť -ować, -nąć), zriedkavo transflexne ( -ieť, -iť -eć, -ić), napr. derivácia z adjektív: kamenieť, chudnúť, zdokonaliť kamienieć, chudnąć, doskonalić; sufixálna derivácia z verb: semelfaktitíva: kopať/kopać kopnúť/kopnąć. ufixálna derivácia je možná od substantív: koncertovať, riaditeľovať, skladovať, nocovať koncertować, dyrektorować, magazynować, nocować Hláskoslovné, ortoepické alebo ortografické odlišnosti sú v prefixácii najmä pri verbách. refixálne odvodzovanie substantív a adjektív využíva: a) domáce prefixy neporiadok; nelegálny; protijed; prekrásny; prihlúpy, prikrátky nieporządek; nielegalny; przeciwjad; prześliczny; przykrótki; b) prevzaté prefixy arcibiskup; antireklama; antifašista; antiseptický; hyperkorektný, iracionálny, ireálny arcybiskup; antyreklama; antyfaszysta; antyseptyczny; hiperpoprawny, irracjonalny, irrealny. 268 t r a n a

7 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami Najčastejšie sa verbá tvoria hláskoslovne, ortoepicky alebo ortograficky odlišnými prefixmi pred-/przed-, pri-/przy-, pre-/prze-, vy-/wy-. merová lokalizácia sa modifikuje prefixmi: LOKALIZOVANOŤ refixy ríklady x do objektu x v-/w- vložiť, vojsť, vniknúť włożyć, wejść, wniknąć x k objektu x/po objekt x pri-/przy- priniesť, pripnúť, prísť przynieść, przypjąć, przyjść x z objektu x vy-/wy- vyskočiť, vytiecť/vytekať, vyjsť wyskoczyć, wyciec/wyciekać, wyjść zdola nahor na objekt x vy-/wy-; vz-/wz- vyletieť; vzlietať wylecieć; wznosić się/wzlatywać pred objekt x pred-/przed- predložiť, predstaviť przedłożyć, przedstawić z objektu x do objektu y pre-/prze- preskočiť, preplávať, presadiť (kvet) przeskoczyć, przepłynąć, przesadzić (kwiat) Modalita sa modifikuje prefixmi pre-, pri-, vy-; prze-, przy-, wy-: MODALITNOŤ refixy ríklady aditívne pri-/przy- prisypať przysypać veľká intenzita pre-/prze-, vy-/wy- prejesť sa, presoliť; vymrznúť przejeść się, przesolić; wymarznąć (się) retrospektívne a prospektívne pre-/prze- prepočítať, precvičiť przeliczyć, przećwiczyć kompletíva; rezultatívne, stratové pre-/prze-, vy-/wy-, preskúšať, vychytať przepytać, wyłapać; prehrať, vypísať, vyplakať przegrać, wypisać, wypłakać malá miera (partitívne) pre/prze-, pri-/przy- preblysnúť; pribrzdiť, pritlmiť przebłysnąć; przyhamować, przycichnąć Temporálnosť sa modifikuje prefixmi pre-, vy-; prze-, wy-: TEMORÁLNOŤ refixy ríklady od začiatku do konca pre-/prze- prehrmieť przebrzmieć opätovne pre-/prze- prerobiť, prepracovať, prepísať przerobić, przepracować, przepisać perduratíva pre-/prze-, vy-/wy- presedieť, prežiť, vysedieť, vydržať przesiedzieć, przeżyć, wysiedzieć, wytrwać (godzinę) refixálno-sufixálna derivácia je zriedkavejšia: -ka podkolienka -ówka podkolanówka; -ie predmestie -e przedmieście; -ný prihraničný -ny przygraniczny; -ský nadmorský -ski nadmorski lovotvorne odlišné afixy klesajúcou produktivitou afixov sa zvyšuje rozdielnosť tvorenia slov v poľštine a slovenčine, okrem nízkej frekvencie zvyšuje odlišnosť tvorenia aj expresivita lexikálnych jednotiek (-yga). Za slovotvorne odlišné afixy pokladáme aj afixy: a) so zmenou rodu (-áč/-aczka); b) so zmenou deklinačnej paradigmy (-arnia/-áreň); c) so zmenou afixu (bez-/ne-). lovotvorne odlišné afixy majú: deminutíva a expresíva: -ík/-ik vetrík, hríbik, rôčik, stĺpik, kriačik -ek wiaterek, grzybek, roczek, słupek, krzaczek; ale aj -ek kopček, chlapček, klinček -yk -ik kopczyk, chłopczyk, gwoździk; ale aj -ok kvietok -ek kwiatek; -ik džbánik -uszek dzbanuszek; -ičko cestíčko -eczko ciasteczko (koláčik, ciastko ciasteczko); -ička kačička -uszka kaczuszka; -ek braček -iszek braciszek; -ko, -ek ujko, ujček, strýko -ek, -aszek wujek, wujaszek, stryjek; 269 t r a n a

8 11 LOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA pejoratíva -igáň -yga starý starigáň dziad dziadyga; -ina -yna chuścina, kożuszyna analyticky podradná šatka, podradný kožuch; -iar sviniar -tuch świntuch, -izňa babizňa -sztyl babsztyl; melioratíva: -ička babička -unia, -usia babunia, babusia; -ko tatko -uś tatuś; -ek, -ko psíček, vĺčko -o piesio; -ko srdiečko -uszko serduszko; -ička lampička, vanička -ka lampka, wanienka; -ka/-ička kniha knižka, knižtička -eczka książka książeczka; -ik kocúrik -ak/-ek kociak, kocurek; -ek starček -uszek staruszek; hypokoristiká: -o/-ko/-ík Števo, Števko, Janík, Janko -uś/-ek tefuś, Janek; -ka Janka, Kristínka -cia/-a Jancia, Krysia; augmentatíva: -isko babisko, skrinisko, sedliačisko, ženisko -sko/-isko babsko, szafsko, chłopisko, kobicisko; -isko vtáčisko -ydło/-ysko ptaszydło, ptaszysko; -isko palčisko -uch paluch; -isko nosisko -al/-isko nochal, nosisko; názvy mláďat: -(č)a kur(č)a -ak/-ę prosiak, prosię, kurczak, kurczę; feminatíva: -yňa kolegyňa -anka koleżanka; -yňa znalkyňa -yni znawczyni; -ka členka -ini członkini; -ka krajčírka -owa krawcowa; -ka starostka -ina starościna; pri propriách sa odlišuje vydatá žena Kleszczowa, Zaręba Zarębina a slobodná žena Kleszczówna, Nowakówna, Zaręba Zarębianka 66 ; -ačka predavačka -yni sprzedawczyni; -ka/-a, pracovníčka -a/-ka pracownica/pracowniczka; maskulinatíva: -er, -ár káčer, gunár -or kaczor, gęsior/gąsior; kolektíva: pl. študenti -eria studenteria/studenci; pl. manželia, učitelia -stwo/ -two małżeństwo, nauczyciele/nauczycielstwo; pl. rada starších -yzna starszyzna, ale mládež młodzież; -ie ihličie -iwie igliwie; -stvo obyvateľstvo -ość ludność; pomenovania rodinných príslušníkov: -ovci Novákovci, Jesenskovci -owie, -scy, -i, -owstwo Basara Basarowie, Baranowski Baranowscy, Kowalscy, Biały Biali, porov. aj svokrovci, švagrovci, kmotrovci teściowie, szwagrowstwo (szwagier z żoną), kumowstwo (kum i kuma); málo produktívny je poľský expresívny sufix -owicz spacerowicz prechádzajúci sa človek; wycieczkowicz výletník, účastník výletu; kongresowicz, koncertowicz účastník kongresu, koncertu. lovotvorne výrazne odlišná afixácia je v rámci substantív pri obyvateľských menách: -an, -čan Gdančan, Bratislavčan, Košičan, rešovčan, arížan, Američan, Číňan, Londýnčan, oznančan, Kanaďan, Alžírčan -anin 67, -czyk gdańszczanin, bratysławianin, koszyczanin, preszowianin, paryżanin, zriedka Amerykanin, ale Irlandczyk (Ír), Chińczyk, Kanadyjczyk, Algierczyk, londyńczyk, berlińczyk, ateńczyk, warneńczyk, sofijczyk; -ec Japonec, Vietnamec -czyk Japończyk, Wietnamczyk, ale Rus, Rakúšan, Angličan Rosjanin, Austriak, Anglik; / -al horal góral; -an južan -owiec południowiec; -ec iešťany iešťanec -anin pieszczanin. V skupine mutačných derivátov sa nezhoda medzi afixmi častejšie prejavuje tak, že afixy danej skupiny sa využívajú odlišne, ale nepresahujú repertoár jej afixov. roduktívny je poľský sufix -acz, ktorý má okrem sufixu -áč (hráč) rozličné slovenské ekvivalenty: badacz; tułacz, siłacz, palacz, tłumacz bádateľ; tulák, silák; fajčiar; tlmočník, ale aj naopak, pozri poľské ekvivalenty -ač predavač, donášač sprzedawca, donosiciel; porov. aj -ca sprzedawca, kłamca, wychowawca, wydawca, odbiorca, łowca -ač, -ár, -ateľ, -ec predavač, klamár, vychovávateľ, vydavateľ, odberateľ, lovec. 66 Neproduktívny, štylisticky príznakový typ, používaný najmä v dialektoch a umeleckej literatúre. 67 Názvy obyvateľov miest sa tvoria zvyčajne sufixom -anin a názvy obyvateľov štátov sufixom -czyk. 270 t r a n a

9 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami lovenské sufixy -átor, -ár, -ér, -ant korešpondujú s poľským sufixom -ista: programátor, legionár, rekordér, maturant programista, legionista, rekordzista, maturzysta; -ista futbalista, kurzista -arz, -ant piłkarz, kursant; -ór, -ár kontrolór (kontrola kontrolór), anketár, rybár -er, -ak kontroler, ankieter, rybak; -an, -ec pijan, plavec -ak pijak, pływak; -ec hlodavec -oń gryzoń; -ník tanečník -erz tancerz; nomina instrumenti: -, -ačka sústruh, kosačka, krájačka, dojačka -arka obrabiarka, kosiarka, skrawarka, dojarka; -ač, -ič ohrievač, zapaľovač, vypínač, zahusťovač, zberač, odparovač, odkazovač, skrutkovač, sušič -nik, -ówka, -ak grzejnik, zapalnik, wyłącznik, zagęstnik, zbiornik, odparowalnik, wskazówka, wkrętak, susznik; -ik lievik, tĺčik -ek lejek, tłuczek; časté sú aj rozdiely v rode: -ačka predlžovačka, dierkovačka -acz przedłużacz, dziurkacz; -ák, -ač trepák; vyorávač -aczka trzepaczka; kopaczka; pomenovania miest: -áreň, -iareň, -areň pekáreň, skláreň, sušiareň, mliekareň, cementáreň, jazdiareň -arnia, -ownia, -nia piekarnia, szklarnia, suszarnia, mleczarnia, cemetownia; jezdnia; -dlo kŕmidlo -nik karmnik; Z iných typov sú to: nomina actionis: - výpočet -unek załadunek; -ba honba -twa gonitwa; -stvo hospodárstvo -ka gospodarka; -, -enie výlet, útek; pretŕhanie (rastlín) -ka wycieczka, ucieczka; przerywka; pomenovania objektov a výsledkov deja: - výdaj (výloha), prínos (prírastok), obsah -ek, -enie wydatek, nabytek, streszczenie; -a, -ina priadza (vláknina), surovina (materiál) -iwo -ywo przędziwo, tworzywo; -ivo pletivo -onka plecionka; -ka skratka - skrót; -iteľ deliteľ, násobiteľ, menšiteľ, mocniteľ, menovateľ -nik dzielnik, mnożnik, odjemnik, wykładnik, mianownik; -anec sčítanec -nik składnik (dodawania); -ník parník -owiec parowiec; -anka lízanka -ak lizak; -ec (od)chovanec -ek wychowanek; pomenovania nositeľov vlastností: -ina plytčina, starina (staré veci) -izna -yzna płycizna, starzyzna (aj nomen essendi); -ár samotár -ik samotnik; -ec odvážlivec -ek śmiałek; -áč spáč -och śpioch; -och slaboch, divoch, beloch (biały) -usz, -us słabeusz, dzikus; / -ka čiernovláska brunetka; nomina essendi: -osť beštiálnosť, ošklivosť, hlúposť, detinskosť -stwo, -ota, -ada bestialstwo; brzydota, głupota, dziecinada; -ota dobrota, nahota -ość, -oć dobrotliwość, nagość, dobroć; -oba bieloba - biel; -ka výška -ość wysokość; -izmus patriotizmus -izm/-yzm patriotyzm; tvorenie substantív z čísloviek: -ina šestina, tretina, štvrtina -a jedna szósta, jedna trzecia, jedna czwarta. Adjektívne pomenovania majú navzájom odlišné afixy: -ľavý chorľavý -ity chorowity; -avý ľakavý, lámavý -liwy lękliwy, łamliwy; -ný severný, západný, letný, volebný, falošný -ny/-ni, -czy, -ywy północny, zachodni, letni, wyborczy, fałszywy; slovenský špecifický sufix -teľný zodpovedá poľskému sufixu -ny: viditeľný, znesiteľný, zreteľný widoczny, znośny, wyraźny. oľské sufixy majú viacero slovenských ekvivalentov: -owy wojskowy, państwowy, polowy -ský, -ný/-ny vojenský, štátny, poľný; -asty, -isty -ysty drzewo iglaste, ościsty, gąbczasty, puszysty koc -natý, -itý, -aný ihličnatý, ostnatý; hubovitý; nadýchaný (kyprý, ako páperie); -ny terrorystyczny -ický teroristický. oľskému sufixu -y/-awczy/-niczy s alternáciou k/cz, t/cz, c/cz zodpovedajú v slovenčine sufixy -ký/ky, -ský, -ný, -ací, -ivý: górniczy, ogrodniczy, obuwniczy, robotniczy, sierocy, młodzieńczy; wykonawczy, wychowawczy, rozpoznawczy, porównawczy; leczniczy banícky, záhradnícky, obuvnícky, robotnícky, sirotský, mládenecký; výkonný, výchovný, rozpoznávací, porovnávací; liečivý. Aj expresívna modifikácia adjektív využíva odlišné infixy: -učký milučký 271 t r a n a

10 11 LOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA -utki milutki; -ičký, -ilinký maličký, malilinký, nahučičký, celučičký -uśki, -usieńki maluśki, nagusieńki, calusieńki; -ulinký sladulinký -uchny słodziuchny. Verbálne pomenovania sa tvoria sufixálne pri frekventatívach (slovesá, ktoré sufixálne vyjadrujú opakovaný dej, resp. habituálnosť): -ievať, -ávať, -úvať bývať, hrávať, chodievať -wać, -ywać, -iwać, -ać bywać, grywać, chadzać; pri deadjektívach: -núť, -ieť hlúpnuť, tvrdnúť, bláznieť, chorľavieť -eć, -ować głupieć, twardnieć, idiocieć, chorować; olejovať oliwić. Numerálne pomenovania v poľštine využívajú otvorené sufixoidy -naście, v slovenčine zatvorené -násť (porov. aj rovnakú situáciu pri -arnia a -áreň). Tvorenie deadjektívnych adverbií odlišnými afixmi: lovenčina oľština ufix -y (prefix + -y, -a) refix + -u, -a -o Adjektívny sufix: -sk-ý, -ck-ý priateľsky, po poľsky, nemecky, amatérsky, po francúzsky do sýta zriedka Adjektívny sufix: -sk-i, -ck-i po polsku, po niemiecku, po francusku adverbiá spôsobu po amatorsku, po koleżeńsku do syta z rzadka Adjektívny sufix: -sk-i, -ck-i adverbiá zreteľa amatorsko, koleżeńsko refixálne odvodzovanie substantív a adjektív využíva: a) domáce prefixy nahluchlý przygłuchy; b) domáci prevzatý prefix nadprodukcia hiperprodukcja 68 /nadprodukcja. Odlišná prefixácia je pri adjektívnych pomenovaniach modifikujúcich intenzitu: roz- rozdrażniony pre- predráždený. Hybridné sú deriváty: arcyciekawy, arcynudny, arcyzabawny; superciężki, ultrakatolicki, ekstramocny, pseudonaukowy, antypaństwowy, nieforemny, bezkrytyczny protištátny, neforemný, nekritický. Verbálne pomenovania môžu mať zriedkavo tiež odlišnú prefixáciu: vy- vybudovať z- zbudować/wybudować, zo- zohriať od-, za- odgrzać, zagrzać (obiad), pred- predpovedať prze- przepowiedzieć (deszcz); pri- prilievať, pripočítavať do-/przy- dolewać/zriedk. przylewać, doliczać, od- odkvitnúť prze- przekwitnąć; po- pospať si (trochu) prze- przespać się/pospać (sobie); vz- vzbĺknuť, vzplanúť za-, roz- zapłonąć, rozpłomienić się; za- zažartovať si po- pożartować/zażartować. Odlišná môže byť aj prefixálno-sufixálna derivácia 69 : po- -ka pokožka na- -ek naskórek; po- - povrch na- -nia nawierzchnia/powierzchnia, -ka škôlka przed- -e przedszkole; bez- -osť bezstarostnosť bez- -a beztroska; nad- - nadmiar nad- -/-a nadbytok, nadmiera Odlišná kompozícia je zriedkavá, napr. żywopłot živý plot; sala kinowa kinosála; zrasty zamążpójście vydaj (pójść [dnes wyjść] za mąż); iný interfix: -u- dwudzielny; dwukropek; oburęczny -oj- dvojdielny; dvojbodka; obojruký; -u- stulecie -o- storočie; półciężki (waga półciężka) -o- poloťažký. V poľštine sa však kompozícia využíva častejšie ( korkociąg, zegarmistrz, drugoklasista, przebiśnieg vývrtka, otvárač; hodinár, druhák, sekundán; snežienka), špecifické sú zrasty alebo juxtapozícia: Białystok, Krasnystaw. Často je v poľštine kompozitum a v slovenčine analytické pomenovanie: krwiobieg, słowotwórstwo, śpiwór krvný obeh, tvorenie slov (slovotvorba), spací vak. Existujú aj opačné prípady: autonehoda, plynovod, slovosled wypadek samochodowy, przewód gazowy, szyk wyrazów. 68 lovo hiperprodukcia má v poľštine aj význam vysokonákladný film. 69 V slovakistike sa uvedené príklady pokladajú za prefixálno-sufixálne deriváty. 272 t r a n a

11 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami kracovanie Iniciálové skratky vznikajú z počiatočných písmen viacslovných názvov (lovenská akadémia vied AV, Európska únia EÚ, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra AV JÚĽŠ AV) alebo spojením niekoľkých prvých písmen viacslovných názvov (Tatranský národný park TANA, lovenská nafta lovnaft). V texte sú väčšinou nesklonné (vstupujeme do EÚ, zmluva s EÚ a pod.), niektoré sa však skloňujú (pracujem v lovnafte, idem do lovnaftu). V hovorených prejavoch sa buď hláskujú (UA ú es á, FF UK ef ef ú ká), alebo sa vyslovujú ako jedno slovo (NATO, UNECO, AV). Začleňujú sa k vzorom substantív podľa zakončenia (feminínum VEGA vzor žena, maskulínum Čedok vzor hrad). krátené slová vznikajú vypustením niekoľkých písmen z dlhšieho slova, pričom vypustená časť sa väčšinou nahradí príponou alebo koncovkou (profesor profák, televízia telka). Často sa tak tvoria domácke podoby krstných mien (Miroslav Miro, Katarína Katka). Niektoré skráteniny sa príponou nedoplňujú (diskotéka disko, limonáda limo, zoologická záhrada zoo). Väčšina skrátených slov má nespisovný, slangový charakter (profák). Aj v poľštine vznikajú skratkové slová z počiatočných písmen viacslovných názvov (K olskie Koleje aństwowe, ZU aństwowy Zakład Ubezpieczeń, AN olska Akademia Nauk, ZU Zakład Ubezpieczeń połecznych) alebo spojením niekoľkých písmen z názvu: a) začiatok slov inż. inżynier, prof. profesor, zob. zobacz (pozri), por. porównaj, Zesz. Zeszyt; b) začiatočné písmeno a vybrané písmená: kpt. kapitan, stp. staropolski; c) začiatočné a posledné písmeno, resp. aj vybrané písmená: dr doktor, nr numer, wg według, mgr magister (porov. Mgr. magister, mjr major); d) prvé slabiky: afawag aństwowa Fabryka Wagonów, sanepid stacja sanitarno-epidemiologiczna. Jazyky sa zhodujú v medzinárodných konvenčných skratkách: m meter/metr, g gram; zł zlotý, złoty, gr groš, grosz, E euro ROZDIELNA LEXIKA 70 odľa výskumov F. Uhera (1990) existuje medzi češtinou a slovenčinou formálna a významová zhoda v textoch v rozsahu 38 %, čiastočná zhoda 46 %, komunikačne problémové lexémy predstavujú 16 %. Z 500 najfrekventovanejších lexém je 230 (46 %) úplne zhodných, 154 (30, 8 %) lexém čiastočne zhodných a 116 (23,2 %) lexém celkom odlišných. Medzi slovenčinou a poľštinou je menej úplne zhodných lexém a najviac čiastočne zhodných lexém. V skupine čiastočne zhodných lexém medzi slovenčinou a poľštinou možno rozlišovať: a) ortoepické rozdiely: nie nie ň e ňe, b) ortografické rozdiely: v, že, s (I.), budova (budynek), vtedy, akcia, diskusia, export, stanovisko, objekt, subjekt w, że, z (I.), budowa (stavba, budovanie), wtedy, akcja, dyskusja, eksport, stanowisko, obiekt, subiekt; c) hláskové rozdiely v kvantite hlások: problém, dobrý, bosý, terén (posunutý význam), podobný, chvíľa, starý, zásada, systém, história, sám, práca, nový problem, dobry, bosy, teren, podobny, chwila, stary, zasada, system, historia, sam, praca, nowy; d) hláskové rozdiely v kvalite hlások: blízky, brať, byť, celý, cieľ, čo, časť, či, človek, ďaleko, dávať, dobre, kde, chcieť, iný, ísť, ako, aký, akýsi, ešte, už, každý, kedy, ktorý, malý, mať, medzi, miesto, mladý, môj, musieť, náš, niektorý, nič, okolo, ostatný, písať, pracovať, predstaviteľ, pri, pred, realizácia, robiť, rozvoj, rôzny, spôsob, stáť, strana, svoj, situácia, sila, svet, široký, taký, téma, tiež, treba, všetok, veľký, vedieť, vidieť, vlastný, vysoký, začínať, zväzok, žiadny/žiaden bliski, brać, być, cały, cel, co, część, czy, człowiek, daleko, dawać, dobrze, gdzie, chcieć, inny, iść, jak, jaki, jakiś, jeszcze, już, każdy, kiedy, który, mały, mieć, między, miejsce, młody, mój, musieć, nasz, niektóry, nic, około, 70 V slovakistike je slovotvorba súčasťou lexikológie. 273 t r a n a

12 11 LOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA ostatni, pisać, pracować, przedstawiciel, przy, przed, realizacja, robić, rozwój, różny, sposób, stać, strona, swój, sytuacja, siła, świat, szeroki, taki, temat, też, trzeba, wszystek, wielki, wiedzieć, widzieć, własny, wysoki, zaczynać, związek, żaden/żadny. Častý je rozdiel substantív v rode (Buffa, 1998), napr. látkové pomenovania (materiáliá) sú v poľštine feminína: benzyna, flanela, pomarańcza, sałata, witamina, chinina, insulina, heroina; z iných typov akwarela, orkiestra, rama, topola v slovenčine sú maskulína: benzín, flanel, pomaranč, šalát, vitamín, chinín, inzulín, heroín; z iných typov akvarel, orchester, rám, topoľ. Niektoré prevzaté pomenovania sú v poľštine maskulína: adres, bank, fiołek, knedel, krawat, majonez, omlet, uniform, ryż, sznur, tort, antyk, etap, gotyk, helikopter, renesans, poemat, schemat, temat, garaż, masaż, reportaż, prestiż, esej, v slovenčine sú feminína: adresa, banka, fialka, knedľa, kravata, majonéza, omeleta, uniforma, ryža, šnúra, torta, antika, etapa, gotika, helikoptéra, renesancia, poéma, schéma, téma, garáž, masáž, reportáž, prestíž, esej, zriedkavejšie korešpondujú poľské maskulína so slovenskými neutrami: as, gest, gust, ołów, procent, promil, narkotyk, magnez eso, gesto, gusto, olovo, percento, promile, narkotikum, magnézium lovníček najčastejších slovensko-poľských rozdielnych výrazov 71 lovenčina oľština lovenčina oľština aj, ako aj oraz, jak również mravec mrówka alebo albo, lub nádcha katar apríl kwiecień naraňajkovať sa zjeść śniadanie august sierpień nebohý zmarły, nieboszczyk ba aj nawet nedostatok brak bábika lalka netvor potwór bábka kukiełka než niż baňa kopalnia nohavice spodnie baník górnik november listopad bodka kropka oblasť dziedzina bodkočiarka średnik oblička nerka bozk pocałunek obyvateľ mieszkaniec brav wieprz odchod vlaku odjazd pociągu bravčové (mäso) wieprzowe (mięso) odsek akapit budova budynek okolo dookoła, wokół buď lub, bądź okuliare okulary ceruzka ołówek október październik cesta droga olovrant podwieczorek cestovný poriadok rozkład jazdy páčiť sa podobać się cicavec ssak pečeň wątroba cintorín cmentarz pera warga cmar maślanka perný wargowy čiarka kreska písať si korespondować čierne korenie pieprz plť tratwa čižmy kozaczki pohyb ruch čučoriedka jagoda počuť słyszeć čudovať sa dziwić się podmienka warunek daný, tento bieżący, ten pohár szklanka december grudzień ponáhľať sa spieszyć się desiata drugie śniadanie práve dopiero dojča niemowlę pretekár zawodnik dokiaľ dopóki preteky zawody druh rodzaj priezvisko nazwisko električka tramwaj príchod przyjazd február luty prípad wypadek 71 Do slovníčka sme zaradili najfrekventovanejšie výrazy, ktoré sa odlišujú predovšetkým formálne. 274 t r a n a

13 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami lovenčina oľština lovenčina oľština fľaša butelka pýtať prosić golier kołnierz rad szereg gombík guzik raňajky śniadanie halušky pl. kluski pl. (haluszki) rezance kluski, makaron hej tak riad naczynia horúčava upał rozhovor rozmowa hovoriť mówić rýchly szybki hradská szosa samozrejme oczywiście hydina drób september wrzesień chrbát plecy skoro, čoskoro wkrótce chrbtica kręgosłup smäd pragnienie chrobák chrabąszcz smer kierunek chudobný biedny, ubogi somár osioł chýr wieść, pogłoska stanica dworzec istý pewien/pewny staničný dworcowy izba pokój starostlivosť (sociálna) opieka (socjalna) január styczeń stolička krzesło jestvovať istnieć strukoviny rośliny strączkowe jún czerwiec svokor teść júl lipiec štopeľ korek kachle piec ťava wielbłąd kaleráb kalarepa teda więc kefa szczotka teraz obecnie zubná kefka szczoteczka do zębów tlač druk kel kapusta włoska tlačiť drukować klinec gwóźdź toľko tyle klinček goździk topánka but koľko ile úloha zadanie korčule łyżwy úroveň poziom korčuľovať sa jeździć na łyżwach vankúš poduszka korytnačka żółw vec rzecz kôstka pestka veľa wiele kôstkoviny pestkowce veľmi bardzo kúpele uzdrowisko, łaźnia veľký duży, wielki kúriť palić vidiek prowincja lebo bowiem vraj podobno lekvár powidła vravieť mówić lopta piłka vrece worek lyže narty vrecko kieszeń lyžovať sa jeździć na nartach výsledok wynik mačka kot využiť wykorzystać marhuľa morela vzťah stosunek mäsiar rzeźnik, masarz zabudnúť zapomnieć maškrtný łakomy zariadenie urządzenie mnoho dużo zavináč małpa morča świnka morska život życie moriak; morka indyk žreb los žuvačka guma do żucia lovníček najčastejších poľsko-slovenských rozdielnych výrazov oľština lovenčina oľština lovenčina akapit odsek oczywiście samozrejme albo, lub alebo odjazd pociągu odchod vlaku bardzo veľmi okulary okuliare biedny, ubogi chudobný ołówek ceruzka bielizna bielizeň opieka (socjalna) starostlivosť (sociálna) 275 t r a n a

14 11 LOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA oľština lovenčina oľština lovenčina bieżący daný, tento oraz aj, ako aj borówka čučoriedka osioł somár bowiem lebo palić kúriť brak nedostatok październik október budynek budova pestka kôstka but topánka pestkowiec kôstkovica butelka fľaša pewien istý cmentarz cintorín piec kachle czerwiec jún pieprz čierne korenie dookoła, wokół okolo piłka lopta dopiero práve pocałunek bozk dopóki dokiaľ podobać się páčiť sa drób hydina podobno vraj droga cesta poduszka vankúš drugie śniadanie desiata podwieczorek olovrant druk tlač pokój izba drukować tlačiť potwór netvor dużo mnoho powidła lekvár duży, wielki veľký poziom úroveň dworcowy staničný pragnienie smäd dworzec stanica prosić pýtať dziedzina oblasť prowincja vidiek dziwić się čudovať sa przyjazd príchod górnik baník rodzaj druh gospodarka hospodártvo rośliny strączkowe strukoviny grudzień december rozkład jazdy cestovný poriadok guma do żucia žuvačka ruch pohyb guzik gombík rzecz vec gwóźdź klinec rzeźnik mäsiar goździk klinček sierpień august chrabąszcz chrobák słyszeć počuť ile koľko śniadanie raňajky indyk moriak; morka, morča spieszyć się ponáhľať sa istnieć jestvovať spodnie nohavice jeździć na łyżwach korčuľovať sa średnik bodkočiarka kalarepa kaleráb ssak cicavec kapusta włoska kel stosunek vzťah katar nádcha styczeń január kierunek smer świnka morska morča kieszeń vrecko szczoteczka do zębów zubná kefka kluski pl. (haluszki) halušky pl. szczotka kefa kluski, makaron rezance szczupły štíhly, chudý kołnierz golier szereg rad kopalnia baňa szklanka pohár korek štopeľ szosa hradská korespondować písať si szybki rýchly kot mačka tak hej kozaczki čižmy teść svokor kręgosłup chrbtica tramwaj električka kropka bodka tratwa plť krzesło stolička tyle toľko kukiełka bábka upał horúčava kwiecień apríl urządzenie zariadenie łakomy maškrtný uzdrowisko, łaźnia kúpele lalka bábika warga pera liczba číslo wargowy perný lipiec júl warunek podmienka listopad november wątroba pečeň 276 t r a n a

15 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami oľština lovenčina oľština lovenčina los žreb wielbłąd ťava lub buď, alebo wiele veľa luty február więc teda łyżwy korčule wieprz brav maślanka cmar wieprzowe (mięso) bravčové (mäso) mieszkaniec obyvateľ wieść, pogłoska chýr morela marhuľa wkrótce skoro, čoskoro mówić hovoriť worek vrece mówić vravieť wrzesień september mrówczy mravčí wykorzystać využívať mrówka mravec wynik výsledok naczynia riad wypadek prípad, nehoda nawet ba aj zadanie úloha nazwisko priezvisko zapomnieć zabudnúť nerka oblička zawodnik pretekár niemowlę dojča zawody preteky niż než zjeść śniadanie naraňajkovať sa obecnie teraz zmarły, nieboszczyk nebohý plecy chrbát żółw korytnačka rozmowa rozhovor życie život lovníček slovensko-poľských interlingválnych homoným Tzv. zradné slová medzi češtinou a poľštinou skúmal Edvard Lotko (1986), medzijazykovej homonymii medzi slovenčinou a poľštinou sa venovala Marta ančíková (1994, 2005), ktorá vyexcerpovala okolo 1500 slov majúcich totožnú alebo podobnú formu, ale iný význam. Jej skriptá Zradné slová v poľštine a slovenčine obsahujú výber 350 takýchto slov: 72 lovenčina oľština oľština lovenčina baňa kopalnia bania 1. banka, 2. bot. tekvica, 3. archit. kopula bezcenný bezwartościowy bezcenny neoceniteľný, drahocenný blud błędny pogląd błąd chyba, omyl cudný cnotliwy, wstydliwy, niewinny cudny prekrásny, úchvatný cukrík cukierek cukrzyk cukrovkár čerstvý świeży czerstwy tvrdý, starý dedina wieś dziedzina oblasť, sféra divák widz dziwak čudák dôvod powód, przyczyna dowód preukaz, dokument drgať 1. szturchać się, trącać, 2. trząść, drgać 1. triasť sa, 2. blikať 3. szarpać fľak 1. plama, 2. łata, 3. kawałek, skrawek flak(i) 1. črevá, vnútornosti, 2. držky hrad zamek grad krúpy, ľadovec jar wiosna jar výmoľ, roklina kochať sa zachwycać się kochać się milovať sa, ľúbiť sa konečný 1. końcowy, 2. ostateczny, definitywny konieczny nevyhnutný, nutný kroj strój (historyczny, ludowy) krój strih láska miłość laska palica, tyčka líčiť 1. bielić, malować, 2. szminkować, liczyć malować 1. počítať, rátať, 2. mať, obsahovať, 3. očakávať, pripúšťať lúka łąka luka medzera, škára meškať spóźniać się, opóźniać się mieszkać bývať 72 Zhodné významy pri polysémantických slovách v tabuľke neuvádzame. 277 t r a n a

16 11 LOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA lovenčina oľština oľština lovenčina naraziť 1. zderzyć się, 2. wpaść, 3. nałożyć narazić vystaviť niečomu, vydať napospas nábytok meble nabytek nadobudnutá vec nástroj 1. narzędzie, 2. instrument, 3. nastrój nálada środek nebeský niebiański, zachwycający niebieski belasý, modrý nožičky nóżki nożyczki nožničky obecný 1. gminny, 2. publiczny, 3. prosty obecny 1. prítomný, 2. terajší, súčasný obyvateľ mieszkaniec obywatel občan odporný wstrętny, okropny odporny 1. odolný, vzdorujúci, 2. obranný, imúnny okres powiat okres fáza, štádium, obdobie oprava naprawa, remont, poprawianie oprawa 1. väzba (knihy), 2. rám palec kciuk palec prst plyn gaz płyn tekutina podobať sa być podobnym podobać się páčiť sa poklad skarb, klejnoty pokład 1. námor. paluba, 2. geol. vrstva popierať 1. nie uznawać, 2. dementować, popierać podporovať 3. wypierać się porušiť 1. uszkodzić, naruszyć, 2. złamać poruszyć 1. pohnúť, 2. dotknúť sa (problému) povesť 1. opowieść, 2. wieść, wiadomość, powieść román 3. sława požehnať pobłogosławić pożegnać się rozlúčiť sa prasa prosię prasa 1. lis, 2. tlač práve 1. prísl. akurat, właśnie, 2. čast. prawie prísl. takmer, skoro wprost, wręcz prekonaný przezwyciężony przekonany presvedčený prítomný 1. teraźniejszy, współczesny, przytomny príčetný, duchaprítomný 2. obecny puška karabin, strzelba puszka konzerva, plechovka, škatuľka reč mowa rzecz vec, predmet rušiť 1. likwidować, 2. cofać, odwoływać, ruszyć pohnúť, vydať sa 3. zakłócać sieň sala sień predsieň, predizba skoro 1. prísl. wkrótce, wcześnie, skoro spoj. len čo, keď 2. čast. prawie, niemal, bez mała skutočný rzeczywisty, faktyczny, prawdziwy skuteczny účinný, pôsobivý slušný 1. grzeczny, uprzejmy, przyzwoity, 2. niezły, przyzwoity słuszny správny, spravodlivý, dobrý sok rywal, konkurent, współzawodnik sok šťava správa 1, správa 2 1 wiadomość, informacja, zawiadomienie, a) zarządzanie, kierowanie, b) administracja, zarząd sprawa 1. záležitosť, vec, otázka, 2. práv. pojednávanie, konanie stan namiot stan stav statok bydło, majatek ziemski statek loď stav 1, stav 2 1 stan, sytuacja, 2 warsztat tkacki, staw 1, staw 2 1 rybník, 2 anat. kĺb krosno stok 1. spływ, zbieg, 2. odpływ stok svah stolica 1. med. stolec, 2. stołek, ławka stolica hlavné mesto sukňa spódnica suknia ženské šaty surovec grubianin, prostak, gbur surowiec surovina trosky ruiny, rozwaliny, szczątki, gruzy troska (Npl. trosky) starosť, starostlivosť 278 t r a n a