Miloslava Sokolová Možnosti vytvorenia slovenskej morfológie na korpusovom základe (ako súčasti korpusovej morfosyntaxe) Bratislava

Miloslava Sokolová Možnosti vytvorenia slovenskej morfológie na korpusovom základe (ako súčasti korpusovej morfosyntaxe) Bratislava 28. 06. 2004 1. Úvod 2. Stručná analýza súčasnej situácie v slovakistike 2.1. 2.5. Piliere gramatického výskumu 3. Koncepcia korpusovej morfosyntaxe 3.1 Korpusová báza dokladov 3.1. 1. Frekvencia morfosyntaktických prostriedkov 3.1. 2. Interpretácia korpusových zistení 3.1. 2.1. deskriptívno-explanačná interpretácia 3.1. 2. 2. komunikatívno-pragmatický rozmer 3.1. 2. 2. porovnávací aspekt 3.2. Morfosyntaktický charakter projektu 3.2.1. Morfosyntax na sémantickej báze 3.2.2. Teória funkčno-sémantických kategórií 3.2.3. Základný princíp morfosyntaxe 3. 3. Medzinárodná lingvistická terminológia (v súlade s epochou globalizácie) 4. Štruktúra korpusovej morfológie

1. Úvod. Od januára 2004 beží pod mojím vedením grantový projekt MŠ SR VEGA 1/3149/04 Morfosyntaktický výskum v rámci Slovenského národného korpusu, ktorý má 15 riešiteľov z univerzitných pracovísk aj zo SAV (porov. webová stránka projektu). Vďaka M. Šimkovej (ktorá ma pre korpusový výskum získala) a vďaka jej spolupracovníkov z oddelenia SNK a prednášateľov z centra computačnej lingvistiky z Prahy prebehla na univerzite v Prešove séria prednášok a inštruktáží o práci s korpusom pre riešiteľov projektu aj pre približne 20 študentov, ktorých som do projektu zapojila v rámci seminárov z korpusovej lingvistiky. Do júna 2004 sa uskutočnili tri workshopy riešiteľského kolektívu: k morfologickej anotácii korpusu; k využívaniu korpusu pri Slovníku koreňových morfém slovenčiny; k výskumu frekvencie slovesných gramatických tvarov a valencie; a vytvoreniu webovej stránky. V rámci projektu Morfosyntaktický výskum v rámci Slovenského národného korpusu som vypracovala jeden z posudkov na tagset Tokenizácia, lematizácia a morfologická anotácia SNK (Garabík Gianitsová Horák Šimková, 2003) a ako svoju čiastkovú úlohu tento návrh koncepcie slovenskej korpusovej morfosyntaxe. Vychádzame z anglických korpusových gramatík, hlavne z Longman Grammar of Spoken and Written English (1999), ale na rozdiel od spomínanej gramatiky KMS bude vychádzať len z písaných textov z troch oblastí publicistických, odborných a umeleckých textov bez konverzačných (hovorových) textov. 2. Stručná analýza súčasnej situácie v slovakistike. Po niekoľkoročných diskusiách o slovenskej gramatike (v zásade od r. 1993, keď J. Dolník referoval na slavistickom zjazde v Bratislave o prirodzenej morfológii až po konferencie v ostatných rokoch porov. zborník Tradícia a perspektívy gramatického výskumu na Slovensku, 2003; a pripravovaný zborník z konferencie v r. 2002) sme sa vlastne nedopracovali k jednotnej všeobecne akceptovanej koncepcii novej gramatiky. Existuje viacero príčin tohto stavu: A) na jednej strane obmedzený počet lingvistov slovakistiky, ktorá ako jazykoveda malej kultúry objektívne nemôže produkovať gramatiky toľkých typov a zameraní ako lingvistiky veľkých kultúr a nevyhnutne musí selektovať a zovšeobecňovať. Špecifické postavenie jazykovedy malých kultúr v porovnaní s jazykovedou v anglofónnych či germanofónnych krajinách. To, čo sa v USA, Veľkej Británii, SRN, ale aj v Rusku alebo Poľsku skúma v ústavoch, inštitúciách s početnými kolektívmi zostáva v slovakistike na jednotlivcoch. Má to výhody aj nevýhody. Nevyhnutne to znamená širší záber a väčšiu univerzálnosť slovakistov, ale aj menšiu hĺbku poznania (sústredenie sa alebo na materiál alebo len na teóriu), vyššiu mieru preberania, dobiehanie európskych trendov atď. Β) proti malému počtu lingvistov stojí neochota slovakistov súčasnej generácie kooperovať na jednotnej gramatike a strata energie v málo konštruktívnych sporoch (napr. aj medzi analogistami a anomalistami).

Chýba nám lingvista isačenskovského typu podľa mňa vysokú kvalitu MSJ ovplyvnil aj fakt, že bola vytvorená na pozadí Grammatičeskovo stroja... A. V. Isačenka. Východisko z tejto situácie vidím v práci lingvistov vo viacerých oblastiach / na viacerých pilieroch a spoliehanie sa na synergický efekt takýchto výskumov. Bolo by ideálne, keby sa organizácia výskumu koncentrovala v JÚĽŠ SAV so zapojením všetkých univerzitných pracovísk časový horizont odhadujem na 10 15 rokov. Zapojenie všetkých morfológov a syntaktikov sa dá efektívne realizovať prostredníctvom webovej stránky (porov. Štícha) a internetových workshopov širokého okruhu morfosyntaktikov konaných aspoň raz mesačne). Zapojenie lingvistov zo zahraničia (zatiaľ možno uvažovať o lingvistoch: Lüdtke-Nolte, Späth; Giger, Musilová; poľské slovakistiky Mieczkowska, Orwińska-Ruziczka, Papierz, Szymczak). Na čom možno v súčasnosti v slovakistike stavať? Vymenujem (tak, ako ich vidím ja) niekoľko oblastí s ich pozitívami aj s ich negatívami: 2.1. systémovo-lingvistický pilier: stará dobrá MSJ (1966) ako základ a nové západoslovanské (české, 1986 1987; 2003; poľské, 1984; hornolužické, 1981), ruské, 1980; nemecké gramatiky (Grundzüge einer deutschen Grammatik. spoluautor W. U. Wurzel, 1981) a anglické korpusové gramatiky (1999). 1.BĚLIČOVÁ, H.: Nástin porovnávací morfológie spisovných jazyků. Praha, Karolinum, Nakladatelství Univerzity Karlovy 1998. s. 217. (71 77) 2.ČECHOVÁ, M. a kol.: Čeština řeč a jazyk. 2. prep. vyd. Praha, ISV nakladatelství 2000. 407 s. 1.DVONČ, L.: Dynamika slovenskej morfológie. Bratislava, VEDA 1984, s. 7 43. 2.Encyklopédia jazykovedy. Red. J. Mistrík. 1. vyd. Bratislava, Obzor 1993 (heslá z oblasti morfológie). 3.FAßKE, H.: Grammatik der obersorbischen Schriftsprache der Gegenwart. Morphologie. Bautzen, Domowina Verlag 1981. 881. 4.Gramatyka współczesnego języka polskiego. Składnia. Warszawa, Państwowe wydawnictwo naukowe 1984. 397 s. 5.GREPL, M. KARLÍK, P.: Skladba spisovné češtiny. Praha, Státní pedagogické nakladatelství 1986. 474 s. 6.GRZEGORCZYKOWA, R. LASKOWSKI, R. WRÓBEL, H.: Gramatyka współczesnego języka polskiego. Morfologia. Warszawa, Państwowe wydawnictwo naukowe 1984, 556 s. 7.Grundzüge einer deutschen Grammatik. Red. K. E. Heidolph et al. Berlin, Akademie Verlag 1981. 1028 s. 8.Kol.: Longman Grammar of Spoken and Written English. Pearson Education Limited 1999. 9.Mluvnice češtiny. I. Red. J. Petr. Praha, Academia 1986. 539 s. 10.Mluvnice češtiny II. Tvarosloví. Praha, Academia 1986, 536 s. 11.Mluvnice češtiny. III. Skladba. Praha, Academia 1987. 738 s. 12.Morfológia slovenského jazyka. Red. J. Ružička. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1966. 896 s. 13.Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Red. J. Bosák. Opole 1998. 14.ORAVEC, J. BAJZÍKOVÁ, E. FURDÍK, J.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1984. 15.PAULINY, E.: Slovenská gramatika. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1981. 323 s. 16.Příruční mluvnice češtiny. Praha, Nakladatelství Lidové noviny 1996. 17.Russkaja gramatika I. Moskva, Akademia nauk SSSR 1980. 783 s. 18. ŠTÍCHA, F.: Česko-německá srovnávací gramatika. Praha, Argo 2003. 842 s. 19.Teoretické základy synchronní mluvnice spisovné češtiny. Slovo a slovesnost, 1975, s. 18 46.

Negatíva: V MSJ je 50 rokov starý jazykový materiál založený na umeleckých textoch s tendenciou k folklorizácii, v tejto veci si na rozdiel od J. Dolníka nemyslím, že na explanáciu nepotrebujeme nový materiál, pretože ani Dvončov materiál (1984) nie je vyhovujúci, má 20 rokov a je často bez teoretického a hodnotiaceho aspektu. Potrebujeme gramatiku, ktorá by s využitím techniky 21. storočia vyplnila deficit slovakistických gramatických výskumov (nový materiál od r. 1955 ako výrazný posun povedané s M. Dudkom (2003) od textov patriacich k umeleckej doméne k publicistickým a vedeckým textom. 2.2. slovakistické práce po r. 1966, ktoré sú zjednotené štrukturalizmom; prevažne sú systémovo- a kognitívnolingvistické: 1.HORÁK, G.: Slovesné kategórie osoby, času, spôsobu a ich využitie. Bratislava, Veda 1993. 174 s. 2.HORECKÝ, J. BUZÁSSYOVÁ, K. BOSÁK, J. a kol.: Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny. Bratislava, Veda 1989. 430 s. 3.KAČALA, J.: Sloveso a sémantická štruktúra vety. Bratislava, Veda 1989. 250 s. 4.KAČALA, J.: Syntaktický systém jazyka. Pezinok, Formát 1998. 144. 5.KOŘENSKÝ, J.: Konstrukce gramatiky ze sémantické bázy. Praha, Academia 1984. 164 s. 6.KOŘENSKÝ, J.: Proměny myšlení o řeči. Praha, FF UK 1998. 310 s. 7.MIECZKOWSKA H.: Kategoria gramatyczna liczebników w uje,ciu konfrontatywnym polsko-slowackim. Rozprawy habilitacyjne 267. Kraków. Uniwersytet Jagiellonski 1994. 146 s. 3.NÁBĚLKOVÁ, M.: Vzťahové adjektíva v slovenčine. Bratislava, Veda 1993. 208 s. 8.NEMCOVÁ, E.: Sémantická analýza verb dicendi. Bratislava, Veda 1990. 133 s. 9.NIŽNÍKOVÁ, J. SOKOLOVÁ, M.: Valenčný slovník slovenských slovies. Prešov, Slovacontact 1998. 290s. 10.ONDREJOVIČ, S.: Medzi slovesom a vetou. Problémy slovesnej konverzie. Bratislava, Veda 1989. 123 s. 11.ONDRUS, P.: Kapitoly zo slovenskej morfológie. 1. vyd. Bratislava, SPN 1978, s. 21 32. 12.ORAVEC, J.: Väzba slovies v slovenčine. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1967. 392 s. 13. ORWIŃSKI RUZICZKA, E.: Funkcje językowe interjekcji w świetle materiału słowackiego i polskiego. Kraków 1992. 14. PAPIERZ, M.: Zámená. 15.POLAŃSKI, R. et al.: Słownik syntaktyczno generatywny czasowników polskich. I. V. Polska Akademia Nauk. Instytut Języka Polskiego. Wrocław, Kraków 1984 1992. 16.RUŽIČKOVÁ, E.: Slovesá pohybu v slovenčine a angličtine. Bratislava, Veda 1982. s. 244. 17.SEKANINOVÁ, E.: Sémantická analýza predponového slovesa v ruštine a slovenčine. Bratislava, Veda 1980. 199 s. 18.SOKOLOVÁ, J.: Sémantika kvalifikačných adjektív. Nitra, FF UKF 2004. 100 s. 19.SOKOLOVÁ, M.: Sémantika slovesa a slovesný rod. Bratislava, Veda 1993. 110 s. 20.SOKOLOVÁ, M.: Kapitolky zo slovenskej morfológie. Prešov, Š. Franko, Slovacontact 1995. 180 s. 21.SOKOLOVÁ, M. MOŠKO, G. ŠIMON, F. BENKO, V.: Morfematický slovník slovenčiny. Prešov, Náuka 1999. 22.SVOZILOVÁ, N. PROUZOVÁ, H. JIRSOVÁ, A.: Slovesa pro praxi. Valenční slovník nejčastějších českých sloves. Praha, Akademie věd České republiky 1997. 360 s. 23.ŠIKRA, J.: Sémantika slovenských prísloviek. Bratislava, Veda 1991. Negatíva: monografie nepokrývajú všetky oblasti chýbajú monografie skúmajúce partikuly, konjunkcie, vid, gradácia; ak odhliadneme od zahraničných slovakistov, nie sú spracované ani interjekcie, numeráliá, pronominá; problémom sú navyše rozličné koncepcie aj rozličná úroveň monografií.

2.3. tretím pilierom sú explanačné princípy a teória prirodzenej gramatiky. Existencia výsledkov vyše desaťročných výskumov okolo J. Dolníka a P. Žiga (2001; 2000; výrazný kvalitatívny skok znamená druhý zborník, 2003), ktoré sa môžu pri tvorbe novej gramatiky realizovať ako explanačný dozor (pri interpretácií korpusových zistení). Teória princípov je veľmi príťažlivá pre lingvistov, ale keďže zmysel má len integrovaný a hierarchizovaný systém princípov, nie ich torzovitý výskum (2001), je potrebné: zjednotiť terminológiu, odlíšiť princíp a princíp, selektovať a hierarchizovať princípy (univerzálne p. a p. s obmedzenou pôsobnosťou v rámci jazykových rovín) a stanoviť hranice medzi deskripciou a explanáciou (dobrá deskripcia má vždy prvky explanácie a je lepšia než zlá explanácia či explanácia bez dobrého jazykového materiálu, ktorý sa používa sporo len na ilustráciu). Prístup pomocou princípov zvyšuje abstrakciu a univerzálnosť platnosti, ale tým, že opúšťa formu, môže takéto výskumy na rovnako kvalitnej úrovni robiť len málo lingvistov. 1.DOLNÍK, J.: Vývin morfológie súčasnej spisovnej slovenčiny. SAS, Bratislava, Stimul 2000. s. 277 287. 2.DOLNÍK, J. a kol.: Princípy stavby, vývinu a fungovania slovenčiny. Bratislava, Stimul 1999. s. 7 21 3.DOLNÍK, J. a kol.: Princípy jazyka. Bratislava, Stimul 2003. s. 4.MAYERTHALER, W.: Natürliche Morphologie. Frankfurt. Athenaion 1981. 5.MAYERTHALER, W. FLIEDL, G. WINKLER, CH.: Lexikon der Natürlichkeits-theoretischen Syntax und Morphosyntax. Tübingen, Stauffenburg Verlag 1998. 408 s. 6.WURZEL W. U.: Flexionmorphologie und Natürlichkeit. Berlin, Akademie Verlag 1984. 7.Grundzüge einer deutschen Grammatik. Red. K. E. Heidolph et al. Berlin, Akademie Verlag 1981. 1028 s. Negatíva: spracovanie princípov na rozličnej úrovni a množstvo neusporiadaných nehierarchizovaných princípov; nejednotná terminológia a voľné zamieňanie termínov princíp, zásada, pravidlo, zákon, zákonitosť; rozličné pohľady na prirodzenú gramatiku (W. Mayerthaler percepcia, Wurzel systemizácia, Werner frekvencia) pesimizmus vzbudzuje formulácia v úvode J. Dolníka (2003), že po 10 rokoch výskumu stále ide v tejto oblasti len o sondáž. *D. Slančová (1996) hierarchizuje najdôslednejšie pravidlá princípy zásady: interakčné pravidlá: kooperačný p. zásada kvantity, kvality, vzťahu, spôsobu; zdvorilostný p. zásada taktu, veľkorysosti, uspokojenia...sympatie, kontaktu p. irónie, kontextuálne pravidlá: p. postupnosti, prehľadnosti, ekonómie, expresivity...), kým ostatní lingvisti pracujú s týmito pojmami viac menej voľne. J. Dolník (1999) používa termín princíp 25 x: p. analýzy, p. analógie, p. anomálie, p. arbitrárnosti jazykového znaku, p. dištinktívnosti, p. dĺžky slova p. dominancie, p. ekvivalencie (pri klasifikácii javov do tried,!! modifikácie ekvivalencie imaginárna, fiktívna), p. fiktívnej klasifikácie, p. p. implikácie, kooperačný p., p. kontrastu, p. konverzačných implikatúr, p. kvality, kvantity, p. modu, p. morfosémantickej transparentnosti, p. poznávania, p. príznakovosti, p. poznania lexiky, p. poznávania sémantickej stavby, p. relevancie, rytmický p., p. sonórnosti p. stavby jazyka p. sonórnosti. J. Dolník ilustračne prestavuje problémy ako súčinnosť princípov: p. implikácie a p. analógie v slovotvorbe; p. sonórnosti a p. kontrastu vo fonológii; p. konverzačných implikatúr a p. kvality, kvantity, p.

relevancie a modu; konflikt princípov: p. morfosémantickej transparentnosti a p. dĺžky slova; p. analógie a p. anomálie, p. tvarovej analógie a rytmický p.; p. kvantity a kvality, p. arbitrárnosti jazykového znaku. P. Žigo (1999) 11x: p. vývinu jazyka p. analógie ako dominantného modelu vývinu, p. ekonómie, p. prirodzenosti vývin ako odstránenie príznakovosti; p. fungovania jazyka kognitívne, pragmatické, parolové p., socioligvistické, štylistické p. E. Bajzíková (1999) 21x: p. spájateľnosti: p. koordinácie, subordinácie, p. koreferencie, p. konexie, p. sémantickej modifikácie, p. gramatickej modifikácie; p. prirodzenosti, p. jednoduchosti p. rozložiteľnosti, p. dvojčlennosti, p. spájania, p. dominancie, p. hierarchie, p. lineárnosti, p. ekvivalencie, p. rovnocennosti., p. substitúcie, p. nadväzovania, p. postupného rozvíjania, p. kompatibility. J. Kačala (1998) 23x: p. konštruovania: aktualizačný p., gramatické p., p. aktívnosti, p. spájateľnosti, p. slovosledu, lexikálno.sém. p. spájateľnosti, p. aktívnosti, slovosledu; informačný p.; univerzálny p. jadra a periférie, hierarchický p. spájateľnosť (na s. 22 definuje ako princíp, na s. 80 ako pravidlo); komplexné p.: aktualizačný p., gramatické p. sém. p.; informačný p; čiastkové p.: spájateľnosť, usporiadanie, závislostný p, syntagmatický, lexikálny, intenčný p. 2.4. pilierom, na ktorom možno stavať, sú komunikatívnopragmatické výskumy: monografické práce (Slančová, 1996, 1999, Kesselová, 2003, Kupcová, 2004, Kášová, 2004) zborníky SOCIOLINGUISTICA SLOVACA 1 5. 1. KÁŠOVÁ, M. Komunikačné funkcie nemeckého konjunktívu a ich vyjadrenie v slovenčine (Dizertačná práca). Prešovská univerzita v Prešove FHPV 2003. 2. KESSELOVÁ, J.: Morfológia v komunikácii. Habilitačná práca, Prešov, Prešovská univerzita v Prešove, FHPV 2002, s. 181. 3. KESSELOVÁ Kesselová, J.: Lingvistické štúdie o komunikácii detí. Prešov. Náuka 2001. 4. SLANČOVÁ, D.: Reč autority a lásky. Reč učiteľky materskej školy orientovaná na dieťa - opis registra. Prešov. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity 1998. Prínosom komunikatívnych výskumov je ich príťažlivá zacielenosť na prax, na použitie (výskum detskej reči by mal vyústiť do praktických prác na odstránenie rečových chýb, porov. Slančová, 1999, výskum talkshaw ako návod na efektívne talkshaw atď.). Základom výskumu sú komunikatívne funkcie. Medzi komunikatívnymi funkciami a formami sú komplikované vzťahy: harmonické, ale hlavne neharmonické, porov. Dittmann J.: Konstitutionsprobleme und Prinzipien einer kommunikativen Grammatik. 1994. Negatíva: *parciálnosť, torzovitosť existujúcich výskumov *málo relevantných výskumov * nereálnosť urobiť v dohľadnom čase komplexný relevantný (organizovaný) výskum Komunikatívny výskum prináša veľa otáznikov pre vytvorenie slovenskej komunikatívnej gramatiky. Napr. moje veľké sklamanie po prečítaní habilitačnej práce J. Kesselovej v mnohosľubujúcim názvom Morfológia komunikácie (napriek jej nepochybne dobrej úrovni), lebo a vlastne šlo o parciálny problém morfológie o frekvenciu slovných druhov v komunikácii detí, a to len vymedzeného veku.

2.5. pilierom sú nové počítačové a korpusové výskumy Zapojenie techniky do lingvistických výskumov od stále inšpirujúceho E. Páleša (1994) k prácam ako Benko Hašanová Kostolanský, 1998, k štúdiám a zborníku A. Jarošovej (2001), štúdiám E. Kostolanského, 2003 až po doterajšie výsledky oddelenia SNK (štúdie, tagset) prináša nové impulzy pre lingvistiku. Z českých pracovísk sa možno opierať o výsledky viacerých kolektívov: F. Štícha a jeho spolupracovníci (2003: korpusová epocha); dva valenčné korpusové slovníky skupiny okolo J. Panevovej; okrem toho sú k dispozícii anglickoamerické, poľské a nemecké korpusové výskumy. 1.BENKO, V. HAŠANOVÁ, J. KOSTOLANSKÝ, E.: Počítačové spracovanie jazyka. Časť: Morfológia podstatných mien. Bratislava, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského 1998. 2.Kol.: Longman Grammar of Spoken and Written English. Pearson Education Limited 1999. 3.Slovenčina a čeština v počítačovom spracovaní. Zborník referátov zo seminára (Bratislava 26. 27. októbra 2001). Red.: A. Jarošová. Bratislava: Veda 2001. 4.PÁLEŠ, E.: Sapfo. Parafrázovač slovenčiny. Bratislava, Veda 1994. 305 s. 5.ŠTÍCHA, F.: Česko-německá srovnávací gramatika. Praha, Argo 2003. 842 s. 6.Vallex 7.Hajič a kol. NEGATÍVA: chýbajúci štýlovo a žánrovo vyvážený anotovaný korpus; slabé miesta vyhľadávacieho programu BONITO: časová náročnosť (skúsenosti z 10 týždňovej intenzívnej práce so študentmi): zložité operácie, ktoré sa musia vykonať na získanie reálnych výsledkov (Šimandl, Hošnová, 2004) Problémy vyplývajúce s rozdielu medzi intuitívnou dedukciou človeka a dôslednou dedukciou počítača (inferencia v jazyku a u ľudí nedôslednosť a hra ako normál, počítač je hlúpy, lebo nepozná inferenciu, ale len logiku a kauzalitu). Ilustrácia Doterajšie výskumy so študentmi FF PU: Reálne čísla (okrem GT futúra budem mať, budem sa mať, mať budem mať sa budem; antepréterita (pluskvamperfekta) bol som mal, by som robil, by som sa robil, by som si robil, je robený...) získame len dodatočnými operáciami: počet z korpusu odrátať frekvenciu odrátať frekvenciu odrátať frekvenciu reálne číslo mám (mám sa + sa mám + sa.* (.*) mám) = reálne číslo Cestou pokusov a omylov som sa dopracovala ku kritériám na výber ideálneho predstaviteľa konjugačných tried: * vysoká frekvencia, ale malý počet lexií (ideálne jedna lexia) * pravidelná paradigma ( ám, nie iam) * primárnosť vo vidovej dvojici nedokonavé / dokonavé, resp. imperfektívum tantum * verbum bez reflexívnych motivátov (s DM, PLM sa a si). potvrdenia očakávaných výsledkov (hypotéz) z výskumu paradigmy slovesa mať/robiť: sekundárnosť negovaných tvarov, najmenšia frekvencia tvarov 2. os.,

nedoložené tvary antepréterita a kondicionálu préterita prekvapenia *aktívne particípium préterita ako fiktívny gramatický tvar ( zo 178 000 tokenov 3778 tokenov filtráciou sa počet zúžil na 274 prípadov, ktoré sa opakujú pri približne 60 slovesách!!! ZÁVER ide o lexikalizovaný gramatický tvar nepatriaci do morfosyntaxe) *neočakávaná frekvencia direktívneho adverbiále na Slovensko 6 000 / a statického adverbiále na Slovensku 66 000 *vysoký nepomer medzi základnými tvarmi z gramatík a inverznými tvarmi z korpusu: mali sme 4661 sme mali 11 862 mal by som 366 by som mal 1 359 ľavé kolokácie mať (frekvencia nad 50) Subjekt objekt adverbiále my, ja, vy, oni, on; kto, čo, ktoré, aké, ten, každý to, aké, ktoré, ho, tu, tak, teraz, kde, sa ľudia, ženy, deti, strany, krajiny, človek, štát, Slovensko, zápas taký pocit spojka keby, keď pravé kolokácie mať (frekvencia nad 50) mať kategoriálne (porovnať s KSSS formálne mať) ako operátor Subjekt objekt adverbiále pocit, dojem radosť, chuť, záujem pravdu právo, dôvod, čas, problémy, skúsenosti možnosť, šancu, k dispozícii význam, zmysel v pláne, na mysli strach, smolu (šťastie) rád (rada, radi) voľno Napriek tomu má korpusový výskum mimoriadny potenciál. Počítač ako charakteristický nástroj súčasnej epochy globalizácie môže pomôcť zmierniť handicap malých kultúr spomínaný v úvode, navyše pomáha oslobodiť sa "od sugescie špeciálneho príkladu" (Páleš, 1994) a znamená aj "korekciu teórie" (Štícha, 2003) aj veľkú inšpiráciu. 3. Koncepcia korpusovej morfosyntaxe (KMS) Ak chcem vysvetliť koncepciu slovenskej korpusovej morfosyntaxe, musím na začiatku zaujať postoj k pojmom korpusový výskum a morfosyntax. Pri korpusovom empirickom výskume postupujeme od faktov k inferencii, ale vo východisku morfosyntaxe je sémantický aspekt. Štruktúra práce: sémantické východisko frekvencia v korpuse celkovo a podľa štýlov a frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (frekvenčné grafy); deskriptívno-explanačná a komunikatívno-pragmatická interpretácia korpusových zistení

3. 1. Korpusová báza dokladov Na rozdiel od The Longman Grammar of Spoken and Written English (1999) nemáme v súčasnosti možnosť skúmať konverzačný štýl. Korpus ako východisko pre morfosyntaktický korpusový výskum sme zúžili na písané texty z troch štýlových oblastí (publicistické (cc. 5 + 5 mil. subjektívno-objektívne alebo centrálna a regionálna), odborné (cc. 5 + 5 mil. populárno-vedecké ) a umelecké texty (cc. 7 mil. + scenáre TV, R ) 30 miliónový reprezentatívny elektronický korpus (externe štýlovo a žánrovo anotovaný) ako výber z terajších reálnych 215 miliónov v SNK. V zásade platí: Čím väčšia starostlivosť sa venuje selekcii východiskových textov, tým objektívnejšie výsledky možno získať aj z početne menšieho korpusu. 3.1.1.Frekvencia morfosyntaktických prostriedkov Silnou stránkou KMS (napr. oproti explanačným výskumom) sú údaje o frekvencii (v centre budú frekventované nepríznakové javy v súlade s teóriou prirodzenej gramatiky). frekvenčný rozmer v KMS: najfrekventovanejšie prostriedky v korpuse ako celku frekvencia podľa textov (UT, PT, OT) (morfopragmatický rozmer) frekvencia kolokácií (paušálne asi len prvých zľava aj sprava, v špeciálnych prípadoch aj iné). 3.1.2. Interpretácia korpusových zistení a jej deskriptívno-explanačný, komunikatívno-pragmatický a porovnávací rozmer Ťažiskom KMS bude deskriptívno-explanačná interpretácia pod dozorom princípov, teda v úzkej spolupráci s J. Dolníkom a P. Žigom. V súlade s teóriou prirodzenosti (Werner, 1989) sa treba sústrediť na nepríznakové a frekventované prostriedky, príznakové a nefrekventované prostriedky, prípadne absentujúce prostriedky ako napr. aktívne préteritné particípium uvádzať na periférii (pod čiarou ako lexikalizované). Pri interpretácii izolovaných javov si musíme vždy pripomínať ich vytrhnutosť z prirodzeného modelu. 3.1. 2.1. deskriptívno-explanačná interpretácia Využitie výsledkov skupiny J. Dolníka ako explanačný rámec pri interpretácii javov, a to aj pri nových deklinačných a konjugačných vzoroch. 3.1. 2. 2. komunikatívno-pragmatický rozmer interpretácie Kom. pragm. hľadisko odporúčam zúžiť na reálne zistiteľné údaje o KF (porov. Štícha, 2003) a údaje o type dokumentov (pragmatická morfológia a pragmasyntax). Výraznejšie sa komunikatívno-pragmatický rozmer prejaví pri morfosyntaktických javoch, pri ktorých je pragmatická dimenzia konštitutívna, napr. modus. Komunikatívno pragmatické východiská (porov. zoznam literatúry č. ) 1. Podmienky komunikačnej situácie 2. Výpovedné akty a komunikatívne funkcie 3. Posúdenie platnosti výpovede

4. Aktuálne členenie Súhlasím s J. Kořenským a F. Mikom, že denotácia sa prejavuje na úrovni vety (pri kooperácii S a V), hoci samozrejme pomenovaním denotátu je substantívum (ako minimálna denotácia). 3.1. 2. 2. porovnávací aspekt Porovnávací aspekt vo vzťahu k iným jazykom sa uplatní k najviac vyučovaným jazykom angličtine a nemčine, okrem toho aj pri porovnaní s anglickou korpusovou gramatikou (AKG) a Štíchovou gramatikou (2003). Paradoxy systému a parole Jazykový systém ponúka napr. 30% konkrét a 70 % abstrákt (Puškášová), napriek tomu predpokladáme, že v korpuse sa potvrdí frekvenčne aj reálne využívanie konkrétnych počítateľných substantív prirodzený aspekt Jazykový systém ponúka napr. menej kvalitatívnych hodnotiacich akostných adjektív a viac vzťahových adjektív, napriek tomu predpokladáme, že v korpuse sa potvrdí frekvenčne aj reálne využívanie akostných adjektív prirodzený aspekt (AKG, s. 511) Jazykový systém ponúka napr. menej okolnostných adverbií a viac vlastnostných adverbií z adjektív, napriek tomu predpokladáme, že v korpuse sa potvrdí frekvenčne aj reálne využívanie primárnych okolnostných adverbií časovo priestorových prirodzený aspekt (AKG, s. 561) Jazykový systém ponúka napr. menej subjektových pohybových slovies a viac subjektovo objektových verb, napriek tomu predpokladáme, že v korpuse sa potvrdí frekvenčne aj reálne využívanie pohybových prirodzený aspekt (AKG, s. 385, 388) Jazykový systém ponúka napr. menej parataktických a viac hypotaktických spojok, napriek tomu predpokladáme, že v korpuse sa potvrdí frekvenčne aj reálne využívanie konkrétnejších parataktických konjunkcií (a, či, aj, alebo resp. asyndetické spájanie) pre vysoko abstraktnými hypotaktickými subjunkciami (že, keď, lebo, aby). 3.2. Morfosyntaktický charakter projektu Morfosyntax chápem podľa W. Mayerthalera (1998) ako disciplínu vychádzajúcu z interakcie morfológie a syntaxe (v zásade v Morrisovom chápaní ako slovnú syntax). M S (morfosyntax) 3.2.1. Morfosyntax na sémantickej báze Morfosyntax chcem prezentovať na sémantickej báze v rámci kognitívnej lingvistiky (v Kořenského ponímaní, porov. jeho argumenty, 1998: text morfosyntax formálna (paradigmatická) morfológia morfematika morfonológia fonológia). Ako morfologička síce začínam morfológiou, ale snažím sa o jej morfosyntaktické usporiadanie a o prekonanie jazykových rovín prepojením syntaktických a morfologických štruktúr, ale hlavne komunikatívnych funkcií.

Paradigmatika sa bude brať do úvahy sekundárne (ako frekvencia GT a variantnosť) sémantické východisko frekvencia v korpuse (komunikatívno pragmatický aspekt) a frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (UT, PT, OT); deskriptívno explanančná interpretácia korpusových zistení komunikatívno pragmatické funkcie morfosyntaktických prostriedkov 3.2.1. 2. Sémantické východiská (vzťah sémantických a morfosyntaktických jednotiek), porov. Grundzüge s. 20 112; Kořenský, 1998, Karolak, 1984, Dolník, Žigo, 2003 atď. Sémantická štruktúra: referencia (vzťah k denotátu); charakterizácia (rozličný stupeň abstrakcie); špecifické typy: vzťah k triedam (Ortuť je jedovatá.), k uzavretým predmetom (ak..., tak...); negovanie (nič nepriniesol, nič sa nestalo) úroveň lexií (jesť tranzit. 47%, intranzitíve 36%) Výstavba sémantických štruktúr: propozícia ako odraz skutočnosti, každá SŠ má najmenej jednu propozíciu; zložky propozície: sémantický predikát (1 n, otázka: aký je?) a sémantický argument (1 n; otázky: kto, čo, ktorý, kde, kedy?), časovo priestorový rámec; jednomiestne sémantické predikáty funktory (f)(x): zelený, blond, kašlať, pes, spať, sedieť, kameň, dvojmiestne sém. predikáty funktory (f)(x,y): podobný, nosiť, pred, milovať, väčší, brat, trojmiestne funktory (f)(x. y, z): predať, darovať, dar; nulové (pršať); predikáty predikátov: Dom (argument) /je /veľmi/p2 /vysoký/p3./p1; sémantické argumenty: objekty (referenčné), komunikačné (nemajúce denotát), uzavreté (), triedy (strom, druh, cicavec): argumenty môžu byť agensom, paciensom, experientom, objektivom, recipientom, zdrojom, cieľom... atď. logické predikáty: identita (je to Peter, kto to povedal), príslušnosť k triede (Bratislava je mesto.), vzájomná spojitosť (sklenička ze skla...), kauzalita (zabiť spôsobiť, zapríčiniť, vyvolať, že je mŕtvy). operátory ako logické elementy s pôsobnosťou (negácia, performatíva), prázdne operátory ( a. alebo), modálne operátory. 3.2.2. Teória funkčno-sémantických kategórií (FSK)

Teória funkčno-sémantických kategórií (porov. zoznam literatúry Bondarko, Chrakovskij), ktoré na jednej strane stavajú na gramatických kategóriách, keďže v ich fókuse sú GK, ale na druhej strane pri vymedzovaní prostriedkov FSK hierarchizujúco prekračujú jednak morfologický rámec a jednak slovnodruhový rámec. Teória FSK pomáha prekonať izolovanosť GK a SD atď. Funkčno-sémantická kategória: rodovosť (prirodzený rod, životnosť, animáliá, feminatíva, maskulinatíva rodové zámená) Funkčno-sémantická kategória: kvantitatívnosť kvantifikácia (číslo, číslovky, opakovanosť...kolektívnosť, propriálnosť...) kvalita ako pravdivosť a vecnosť Funkčno-sémantická kategória: relácia (pád, predložky, spojky... Funkčno-sémantická kategória: kauzálnosť Funkčno-sémantická kategória: aspektuálnosť (vo focuse je aspekt sekundárne sufixálne imperfektíva, v centre sú sekundárne prefixálne perfektíva, subsumpcia redundancia, na prechode je limitné AV, aktio verbi je tiež hierarchizované temporálnosť, lokalizovanosť až na konci modálnosť; sufixácia pred prefixáciou) Funkčno-sémantická kategória: modálnosť a modalita Funkčno-sémantická kategória: temporálnosť (čas, vid, aktio verbi... Funkčno-sémantická kategória: personálnosť (osoba, osobné zámená, performatíva... Funkčno-sémantická kategória: pasivizácia (pasívna vetná perspektíva, neakčnosť, procesuálnosť...) Funkčno-sémantická kategória: kongruencia (prostriedok na vyjadrenie syntaktického vzťahu determinácie, podradenosti a nadradenosti) Funkčno-sémantická kategória: intenzita (gradácia... aktio verbi, deminutíva, augmentatíva) Funkčno-sémantická kategória: priestorová lokalizovanosť Funkčno sémantické kategórie SD + SK + GK s rovnakou funkciou a podobným významom KM DM GM/MM VČ lexikálne K morfologické K syntaktické K sémantické derivačné prirodzený sexus numeráliá prepozície konjunkcie intenzita feminatívum maskulinatívum kolektíva singulatíva elácia deminutíva augmentatíva aktio verbi genus numerus kázus gradácia kongruencia kongruencia rekcia/valencia ako, než akčnosť proces intencia valencia rezultatívnosť aktio verbi vid fázové, limitné slovesá akčnosť AG proces PT statika partikuly nech modálne slovesá mod.adverbiá genus verbi AG S aktívum PT S pasívum modus rob! členitosť vety modálnosť viet príslovky času odvčera tempus účastníci komunikácie ja, ty on persona 3.2.3. Základný princíp morfosyntaxe dvojčlenné jednočlenné vety Základným princípom morfosyntaxe je kooperácia medzi teta-rolami a pádovým filtrom (Willi Mayerthaler, 1998), medzi verbálnou valenciou a substantívnym pádom. Relevantné princípy podľa (Mayerthalera): Princíp teta roly: každému argumentu (sémantickému participantu) sa priraďuje jedna teta rola (funktor).

Princíp pádového filtra: každá nominálna fráza musí obsahovať minimálne jeden pád. Ďalšie relevantné princípy morfosyntaxe, porov. Dittmann, 1994: Princíp relatívnej ľubovoľnosti morfosyntaktických prostriedkov vo vzťahu ku komunikatívnym funkciám. Princíp viacdimenzionálneho záberu rečovej činnosti (nie všetky pragmaticko komunikatívne faktory majú explicitné indikátory na povrchovej rovine, nie sú v pomere 1:1). Morfosyntaktický prístup znamená, že v rámci morfosyntaxe sa sústredíme na javy vyplývajúce z interakcie medzi morfológiou a syntaxou: A) Zo syntaxe vedome vyčleňujeme nadvetnú syntax, ktorú budeme zapájať do morfosyntaxe sekundárne, napr. pri konkurencií VČ a VV, pri subjunkciách atď. B) morfosyntaktická charakteristika a poradie slovných druhov morfosyntaktická charakteristika ako u J. Kořenského (1998) základné autoparadigmatické SD: verbum, substantívum, adjektívum, adverbium Vp Vs/o Vatr Vadv (Sp) Ss/o Satr Sadv (ADJp) ((ADJs/o)) ADJatr ((ADJadv)) (ADVp) (((ADVs/o))) ADVatr ADVadv nadstavbové neautoparadigmatické SD: numerále, pronomen synsémantické aparadigmatické SD: prepozície, konjunkcie, partikuly interjekcie C) v centre slovenskej morfosyntaxe bude verbum; D) v rámci verbálnych kategórií je v centre valencia; E) v rámci substantívnych kategórií je v centre kázus; F) pri ďalšom usporiadaní slovných druhov a morfosyntaktických kategórií využijeme výsledky teórie funkčno-sémantických kategórií, ktorá prekračuje hranice jazykových rovín aj jazykov a spája prostriedky s rozličným stupňom abstrakcie. Na okraji každého SD budú aj informácie o paradigmatike v spojení s dynamickými tendenciami (varianty). 3. 3. Medzinárodná lingvistická terminológia (v súlade s epochou globalizácie) V súlade s napojením na súčasné trendy výskumu v epoche globalizácie (informačné systémy riadenia, korpusy, Wordnet...) zámerne navrhujem používať medzinárodnú lingvistickú terminológiu v gramatikách aj učebniciach slovenčiny. Dosiahne sa tým zjednodušenie pri vyučovaní cudzích jazykov v školách, priblíženie slovakistických prác interkulturálnemu (európskemu) spoločenstvu. Nazdávam sa, že osvietenecká (obrodenecká) domáca tzv. zrozumiteľná

terminológia v epoche globalizácie môže mať brzdiaci efekt porov. komický návrh na používanie slovenských ekvivalentov pri označení pádov, Očenáš, 2003). 3.3.1. Definície relevantných pojmov morfematickej štruktúry, morfologickej a syntaktickej štruktúry (porov. zoznam literatúry č. ) VZADU okrem registra aj slovníček medzinárodných termínov a ich slovenských ekvivalentov (A. HORÁK) Problémom tejto požiadavky, s ktorým sa budeme musieť vyrovnať, je: okrem nezvyku aj neadaptovanie medzinárodných termínov (modu / modusu, verbum, neutrá: tempus tempora (temporá), genus genera (temporá), numerus numera (numerá), ale korpusy nie korporá; plurále, numerále,, pronomen/pronominá) 4. Štruktúra korpusovej morfológie slovenského jazyka na korpusovej báze Pracovný tím riešiteľov je otvorený pre ďalších záujemcov, ktorí budú po písomnom prihlásení zalogovaní na webovej stránke projektu. M S (klasický postup: forma obsah funkcia) Český postup avízovaný v Teoretických základoch od funkcie cez obsah k forme (funkcia obsah forma), ktorý nebol celkom dodržaný v MČ (M II S III), je aktuálny aj po 30 rokoch. Smer S M je u F. Štíchu (2003), v

nemeckých gramatikách aj v Longman Grammar of Spoken and Written English (1999), jeho bondarkovská modifikácia: funkcia/obsah forma sa využíva v monografiách. V MSJ je dôslednosť pri východisku: forma obsah funkcia (podobne ako v ruskej gramatike), čo ich kvalitu neznižuje. Súhlasím preto s J. Bosákom (2003), ktorý poukázal na rovnocennosť týchto postupov. Jednoducho si musíme vybrať to, čo bude pre KSM najefektívnejšie. M S (klasický postup: forma obsah funkcia) S M (funkcia obsah forma) Ak porovnávame F a O, zistíme, že F sú ustálené, ale O sú univerzálne, preto je postup od O ideálny pre porovnávanie jazykov (Bondarko). Morfosyntax budem využívať hlavne pri tvorbe morfosyntaxe slovenčiny ako cudzieho jazyka, porov. aj teóriu funkčno sémantických kategórií a jej výhody. 4.1. Verbum / verbá (sloveso) (porov. zoznam literatúry č. ) Riešitelia: Ivanová (statické verbá), Stašková (tempus, )Kášová (modus), Nižníková (valencia), Sokolová (sémantická klasifikácia), Giger (genus verbi, vid), Szymczak (verbo-nominálne predikáty)... (otvorené pre ďalších riešiteľov, vrátane diplomantov) Slovnodruhová charakteristika (využitie teórie FSK, prirodzenej gramatiky a UG princípov) Syntaktické funkcie verbálnych finitných a infinitných tvarov (Vvp, Vv-n p, Vo/s, Vatrib, Vadv, Vkomplement) sémantický, morfosyntaktický a pragmatický aspekt; 4.1.1. Sémantická klasifikácia verb v slovenčine Riešitelia: Ivanová, Kášová, Sokolová...(otvorené pre ďalších riešiteľov) Autosémantické, autosyntaktické a autoparadigmatické verbá (akčné, procesné a statické), synsémantické a synsyntagmatické, autoparadigmatické verbá (kopuly a kategoriálne operátory, fázové, modálne a limitné modifikátory). a) autosémantické (predikáty): činnostné (dynamické akčné (robiť), komunikačné, mentálne, kauzálne...) procesné (dynamické neakčné, chudnúť) statické: relačné... (patriť, mať) kvalifikačné (vyzerať)

b) desémantizované: MODIFIKÁTORY fázové (začať, neprestať, končiť) limitné (ísť, mať) modálne (môcť, musieť, smieť, chcieť) OPERÁTORY sponové kopula (byť, mať, stať sa, cítiť sa) kategoriálne (dať sedieť) performatívne (myslím) Wurzel POSTOJOVÁ/ISTOTNÁ MODALITA slovesá s obsahovými VV (povedal, že príde, myslím, že tomu rozumie; zdá sa, že tomu rozumie) Výskum performatív, ktoré nemajú pravdivostnú hodnotu, ale úspešnosť; ich ilokúcia nezávisí od kontextu (vyskytujú sa len v 1. os. préz.; vzorec: 1. os. préz. (2. os.... aby...+ veta ) ) postoj autora výpovede k propozícii opisujú situáciu (epistemické vedieť, myslieť, doxastické veriť, domnievať sa, predpokladať; normatívne musieť, motivačné želať, priať, intencionálne chcieť, zamýšľať, preferenčné uprednostniť, evaluačné (pokladať za...), expektatívne očakávať, paratívne môcť...funktory); konštatácia (deskripcia, reaktívnosť)) Výskum performatív a aby, keby, žeby... by (Tvrdí,, vie, vidím, počujem...) Prší. relativizácia: Myslím, domnievam sa že prší. Sémantická báza, sémantické vzťahy a derivácie bázových štruktúr (predikácia, aktualizácia, identifikácia, fázovanie, kvantifikácia, intenzifikácia, modálnosť voluntatívna, postojová, emocionálnosť, negácia, vetná perspektíva, porov. Kořenský, 1998, Štícha, 2003). Funkčno-sémantická kategórie: kauzálnosť (adverbiá, konjunkcie, prepozície, kauzatíva), modálnosť, temporálnosť, lokalizovanosť. 4.1.2. Valencia syntaktická a sémantická valencia intencia (princíp teta-roly) Riešitelia: Ivanová, Kášová, Nižníková, Sokolová...(otvorené pre ďalších riešiteľov). Syntaktická a pragmatická dimenzia (morfosyntakticky konštitutívna kategória). I. VT subjektovo-objektové I.ITa Ag D Pt robiť (tranzitívne (Sakuz) aj I.ITb Proc D Pt mrzieť intranzitívne) I.ITc Stat D Pt patriť

II. VT subjektové (bezobjektové) III. VT bezsubjektovo-objektové IV. VT bezsubjektovo-bezobjektové II.IT Ag=Pt D ísť III.IT Ag DPt smiať sa IV.IT Ag/Proc D baníčiť V.IT Proc D starnúť VI.IT Proc/Stat D belieť sa VII.IT D Proc/Statsmädiť VIII.IT D blýskať sa Tabuľka č. 1 (Sokolová, 1995) Modifikovaná valencia Počet Valenčná štruktúra Príklady Dvojčlenné štruktúry Jednočlenné štruktúry aktantov 1 Sn VFpers Sn/g riaditeľovať kričať Kričať slová. Ako sa ti riaditeľuje? Potom sa kričí. 2 Sn VFpers (ADVloci) sedieť Bežala sa stovka. Stálo sa tam aj sedelo. 1+(1) Sn/g (ADVdir) ísť, bežať Išlo sa do kina. 2 Sn VFpers Sa/g piť, jesť Pilo sa víno. Pije sa tam. Sn/g Sd predísť Predchádza sa chorobe. Sg dotýkať sa Pohŕda sa smrťou. Si pohŕdať Čaká sa na smrť. Sp. čakať (na). Ide sa nakupovať. Oinf ísť 3 Sn Vfpers Sa Sa Sn/g Sa Sd Sa Sg Sa Si Sa Sp Sd Sp Si Sp Sa VV/inf Sd VV/inf 3 S VFp Sa (ADVdir) Sn/g Sa/g naučiť poslať ušetriť ponúkať prebrať pomáhať s zaplatiť prinútiť prikázať odviezť položiť Bola naučená. Bol poslaný jemu. Bol ušetrený bolesti. Boli ponúkané. Preberie sa to. Bola prinútená ísť. Prikázalo sa im ísť. Boli odvážaní. Bola položená nabok. Pomáha sa mu s... Zaplatilo sa životom. 4 4 S VFp Sa Sd Sp Sn/g Sa/VV/inf Sa/g(Sd) hovoriť napísať čítať Reči sa hovoria. Je napísaný. Knihy sa čítajú. Ľahko sa mu hovorilo. Písalo sa mu dobre. Číta sa nám dobre. 4 Sn/g VF Sa Sp Sp vymeniť s,za Súčiastky sa vymenia za iné. 4.1.3. Genus verbi (morfosyntakticky konštitutívna kategória) Riešitelia: Sokolová, Giger...(otvorené pre ďalších riešiteľov) Syntaktická a pragmatická dimenzia (hierarchizácia výpovede). Vzťah medzi sémantikou slovesa, jeho valenciou a transformátmi ukazuje táto schéma: základná štruktúra statické slovesá procesné slovesá akčné slovesá V V 29,9% V V 89,5% V 39,5% V 90,9% 0 V V 0 0 ( V )

(V ) V 0 0 V 0 0 (V) 0 modifikovaná štruktúra statické slovesá procesné slovesá akčné slovesá 0 V < V 0 V V 0 V ADV V 0 V V (V ) V V 0 (V) (V) Funkčno-sémantická kategória pasivizácia (pasívna vetná perspektíva, neakčnosť, procesuálnosť...), hierarchizácia. 4.1.4. Kongruencia (numerus, genus) (morfosyntakticky konštitutívna kategória) Riešitelia: Ivanová, Nižníková...(otvorené pre ďalších riešiteľov) Syntaktická a pragmatická dimenzia. 4.1.5.Actio verbi a verbálny aspekt (morfosyntakticky nekonštitutívna lexikálno-gramatická kategória a kom.-pragm. ) Riešitelia: Ivanová, Sokolová...(otvorené pre ďalších riešiteľov) Sémantická a pragmatická dimenzia. Funkčno-sémantická kategória aspektuálnosť (vo focuse je aspekt sekundárne sufixálne imperfektíva, v centre sú sekundárne prefixálne perfektíva, subsumpcia redundancia, na prechode je limitné AV,

actio verbi je tiež hierarchizované temporálnosť, lokalizovanosť a modálnosť; sufixácia pred prefixáciou; funkčno-sémantická kategória intenzity (gradácia, actio verbi, deminutíva, augmentatíva). 4.1.6. Modus (morfosyntakticky nekonštitutívna gramatická kategória) Riešitelia: Kášová, Nižníková...(otvorené pre ďalších riešiteľov) Pragmatická dimenzia (aktualizácia, postoj). Empirickosť (minulosť (reálnosť/ireálnosť) / neminulosť (reálnosť/ireálnosť)) / neempirickosť (apelovosť/neapelovosť). Funkčno-sémantická kategória modálnosť / modalita (modus modálne slovesá, modálne predikatíva, partikuly, interjekcie); morfologická modálnosť a syntaktická modalita. morfologický modus Indikatív Imperatív syntaktická modalita deklaratívne vety interogatívne vety optatívne vety imperatívne vety imperatívne vety Kondicionál optatívne vety deklaratívne vety interogatívne vety 4.1.7.Tempus (morfosyntakticky nekonštitutívna gramatická kategória) Riešitelia: Stašková...(otvorené pre ďalších riešiteľov) Pragmatická dimenzia (aktualizácia). Čas prehovoru (minulosť / neminulosť) Funkčno-sémantická kategória temporálnosť (čas, vid, aktio verbi, adverbiá...). 4.1.8. Persona (morfosyntakticky nekonštitutívna gramatická kategória) Riešitelia: Papierz... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Pragmatická dimenzia (aktualizácia, identifikácia). Funkčno-sémantická kategória personálnosť (osoba, osobné pronominá, performatíva)

4.1.9. Formová verbálna štruktúra (konjugácia, deklinácia) Riešitelia: Sokolová, študenti FF PU... (otvorené pre ďalších riešiteľov) (morfosyntakticky nekonštitutívna oblasť) Verbá s plnou a defektnou paradigmou. Neurčité verbálne tvary (morfologické a syntaktické využitie). 4.2. Substantívum (porov. zoznam literatúry č. ) Riešitelia: Benko, Hašanová, Gianitsová, Ološtiak... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Slovnodruhová charakteristika (využitie teórie FSK, prirodzenej gramatiky a UG princípov) Ss, Sadj, Sadv, Sv Syntaktické funkcie (Sp, Sv n p, So/s, Satrib, Sadv, Skomplement) 4.2.1. Sémantická klasifikácia Riešitelia: Ološtiak, Sokolová... (otvorené pre ďalších riešiteľov) apelatíva propriá (skupinové antroponymá ako nepravé propriá); konkréta (singulatívne materiáliá, kolektíva) abstraktá (nepravé abstraktá) 4.2.2. Kázus / kázusu / kázusy (morfosyntakticky konštitutívna kategória) Riešitelia: Gianitsová, Ološtiak, Sokolová... Morfosyntaktická charakteristika S Ss intenčné pády S, O Ps Ns Adj Sadj adnominálny G Padj Nadj Adv Sadv okolnostný L, pp Padv Pnum Nadv V Sv obsahový N, I to je on 1+1 = 2 Syntaktická dimenzia substantívnych GT (Sokolová, 1995): Kázus charakteristika valenčná pozícia syntaktické funkcie

N A D G I L nesignalizuje účasť na deji aktívny participant neobmedzená zasiahnutosť neaktívny participant okrajová účasť na deji neaktívny cieľový participant obmedzuje rozsah účasti (ne)aktívny participant prechodná účasť na deji (ne)aktívny participant neúčasť v intenčnej štruktúre neaktívny participant ľavovalenčný (pravovalenčný, nevalenčný, adnominálny) pravovalenčný nevalenčný, adnominálny pravovalenčný nevalenčný, adnominálny adnominálny pravovalenčný nevalenčný nevalenčný (pravovalenčný, adnominálny) nevalenčný (pravovalenčný, adnominálny) ZF: subjekt (verbálno nominálny predikát, nominálna fráza, adverbiále, (ne)kongruentný atribút)?? komplement ZF: priamy objekt (adverbiále, nekongruentný atribút) ZF: nepriamy objekt (adverbiále, nekongruentný atribút) nekongruentný atribút (objekt, subjekt, adverbiále) adverbiále (verbálno nominálny predikát, objekt, nekongruentný atribút) adverbiále (objekt, nekongruentný atribút) frekvencia v korpuse (na Slovensko 6 000 na Slovensku 66 000); Princíp pádového filtra: každá nominálna fráza musí obsahovať minimálne jeden pád. Pádová hierarchia N (nezávislý), ostatné závislé (akuzatív najviac), ostatné obmedzene, datív okrajovo ostatné neperiférne, genitív (obmedzuje rozsah), inštrumentál (), lokál a iné predložkové pády. Funkčno-sémantická kategória relácia (kázus, prepozície, subjunkcie) 4.2.3. Numerus / numerá (morfosyntakticky nekonštitutívna gramatická kategória) Riešitelia: Benko, Hašanová, Gianitsová, Ološtiak... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Singulár plurál, singuláre tantum, plurále tantum Funkčno-sémantická kategória kvantitatívnosť / kvantifikácia (kvantifikačné operátory propozičnej sémantiky: číslo, číslovky, opakovanosť, kolektívnosť, propriálnosť) 4.2.4. Genus / Generá (morfosyntakticky nekonštitutívna gramatická kategória) Prirodzený a gramatický genus. Genus a feminativa/maskulinatíva/animáliá. Gender studies (genderová lingvistika). Riešitelia: Benko, Hašanová, Gianitsová, Ološtiak, Sokolová... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Syntaktická, sémantická a pragmatická dimenzia.

Funkčno-sémantická kategória rodovosť (prirodzený rod, životnosť, animáliá, feminatíva, maskulinatíva rodové zámená) 4.2.5. Formová štruktúra (deklinácia) Riešitelia: Benko, Hašanová, Gianitsová, Ološtiak, Sokolová... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Autoparadigmatický slovný druh. Nový deklinačný systém substantív. 4.3. Adjektívum (porov. zoznam literatúry č. ) Riešitelia: Benko, Hašanová... Slovnodruhová charakteristika (využitie teórie FSK, prirodzenej gramatiky a UG princípov) ADJadj, (ADJs), ADJadv, ADJv (ADJatrib, ADJkomplement, ADJadv, ADJv nom. p ) 4.3.1. Klasifikácia Riešitelia: Benko, Hašanová... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Sémantické príznaky kvalitatívnosť, relácia, apreciatívnosť, intenzita. 4.3.2. Kongruencia adjektív s nadradeným substantívom v kategóriách genus, numerus a kázus (morfosyntakticky konštitutívna kategória) Riešitelia: Benko, Hašanová... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Syntaktická dimenzia (atributívnosť). Funkčno-sémantická kategória kongruencie (prostriedok na vyjadrenie syntaktického vzťahu determinácie, podradenosti a nadradenosti, kázus, numerus, genus)

4.3.3. Gradácia (morfosyntakticky nekonštitutívna lexikálno-gramatická kategória) Riešitelia: Benko, Hašanová... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Sémantický príznak intenzity (vzostupne a zostupne). Funkčno-sémantická kategória intenzita (gradácia, actio verbi, deminutíva, augmentatíva, komparácia) 4.3.4. Valencia (morfosyntakticky konštitutívna kategória) Riešitelia: Benko, Hašanová... (otvorené pre ďalších riešiteľov) 4.3.5. Formová štruktúra (deklinácia, gradácia) Riešitelia: Benko, Hašanová... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Autoparadigmatické adjektíva. Neautoparadigmatické adjektiváliá. 2.4. Adverbium (porov. zoznam literatúry č. ) Riešitelia: Šimková... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Slovnodruhová charakteristika (využitie teórie FSK, prirodzenej gramatiky a UG princípov) ADVadv, ADJv nom. p, ADJatrib 2.4.1. Klasifikácia Riešitelia: Šimková, Horák... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Funkčno-sémantická kategória temporálnosť (temporálne adverbiá, tempus, verbálny aspekt, actio verbi) Funkčno-sémantická kategória priestorová lokalizovanosť (priestorové adverbiá, actio verbi, determinujúce pronominá)... Funkčno-sémantická kategória modálnosť / modalita(modus, modálne verbá, predikatíva, modálne partikuly a interjekcie) Funkčno-sémantická kategória kauzálnosť (adverbiá, konjunkcie, prepozície, kauzatíva) Formová štruktúra Aparadigmatický neflektívny slovný druh.

4.5. Numerále / numeráliá (porov. zoznam literatúry č. ) Riešitelia: Garabík, Gianitsová, Horák... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Slovnodruhová charakteristika (využitie teórie FSK, prirodzenej gramatiky a princípov) Kvantifikátory (numerále, numerus). NUMs/o, NUMatrib, Num adv 4.5.1. Klasifikácia Riešitelia: Gianitsová, Sokolová... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Funkčno-sémantická kategória kvantitatívnosť kvantifikácia (numerus, numeráliá, frekventatíva, kolektíva, propriá) Kongruencia Nadj. 4.5.2. Formová štruktúra (deklinácia, tendencia k neflektívnosti) Riešitelia: Garabík, Sokolová, študenti... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Neautoparadigmatické Ns, Nadj, Nadv 4.6. Pronomen / pronominá (porov. zoznam literatúry č. ) Riešitelia: Papierz, Šimková, Hašanová... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Slovnodruhová charakteristika (nadstavbový slovný druh) PRONs, PRONadj, PRONadv, PRONnum (PRONs/o, PRONatrib, PRONadv, PRONv n p) Klasifikácia Riešitelia: Papierz, Šimková... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Syntaktická, sémantická a pragmatická dimenzia. Funkčno-sémantická kategória deixia (genus, numerus, kázus, kongruencia) Formová štruktúra (podľa paralelného slovného druhu, na ktorý pronominá odkazujú ) Riešitelia: Šimková, Hašanová, študenti... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Neautoparadigmatické PRONs, PRONadj, PRONadv

4.7. Prepozícia (porov. zoznam literatúry č. ) Riešitelia: Horák, Šimková... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Slovnodruhová charakteristika Klasifikácia Primárne a sekundárne prepozície. Lokálne a temporálne relácie. Prepozície a prefixy. Funkčno-sémantická kategória relácia (kázus, operátory prepozície, konjunkcie) Aparadigmatické. 2.8. Konjunkcia (porov. zoznam literatúry č. ) Riešitelia: Šimková... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Slovnodruhová charakteristika Klasifikácia Konjunkcie a subjunkcie ako operátory. Vetný a nadvetný kontext. Funkčno-sémantická kategória relácia (kázus, prepozície, konjunkcie) Aparadigmatické. 2.9. Partikula (porov. zoznam literatúry č. ) Riešitelia: Šimková... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Slovnodruhová charakteristika Klasifikácia Častice s komunikatívnou funkciou a syntaktickou funkciou. Častice presahujúce hranice vetných členov nie, áno, možno vety, a častice modifikujúce VČ. +/ vetný ekvivalent (operátory, komentátory) Funkčno-sémantická kategória modálnosť / modalita (modus modálne slovesá, predikatíva, partikuly, citoslovcia) Funkčno-sémantická kategória kvalita ako pravdivosť a vecnosť Funkčno-sémantická kategória hodnotenie (vo vzťahu k členom vety to je pekný kabát, vo vzťahu k adresátovi dobre, že) Aparadigmatické. 2. 10. Interjekcia (porov. zoznam literatúry č. ) Riešitelia: Orwińska-Ruziczka, Šimková... (otvorené pre ďalších riešiteľov) Slovnodruhová charakteristika (reaktory, vetné ekvivaleny) Amorfné znaky vyjadrujúce reláciu k autorovi, adresátovi a k objektu komunikácie. Syntaktická dimenzia.