10 SYNTAX 10.1 POUŽÍVANIE NEURČITÝCH TVAROV NA KONDENZÁCIU TEXTU

Transkrypt

1 10 YNTAX V slavistike sa objavujú úvahy o prechodnom postavení slovenčiny v rámci západoslovanských jazykov (bližšie Giger, 1999). V syntaktickej stavbe slovanských jazykov sa typologický charakter jazyka určuje: a) pomerom medzi určitými a neurčitými verbálnymi tvarmi; b) využívaním kongruencie vo flektívnych jazykoch; c) využívaním vetnej a členskej negácie; vetná negácia a opakovanie záporu sú znakmi flektívnych jazykov. Na rozdiel od poľštiny má slovenčina menej zastúpený predikatívny inštrumentál, ktorý len konkuruje predikatívnemu nominatívu (je učiteľ/je učiteľom jest nauczycielem), má menej gramatických sponových elíps, väčšie zastúpenie reflexívnych pasívnych tvarov než participiálnych pasívnych tvarov, menej infinitívnych konštrukcií a menných vyjadrovacích prostriedkov verbálnych substantív a particípií (Lotko, 1986) OUŽÍVANIE NEURČITÝCH TVAROV NA KONDENZÁCIU TEXTU Neurčité tvary sa ako textové kondenzátory podstatne viac používajú v poľštine a sú výrazom menného charakteru poľštiny v syntaxi Infinitív Infinitív sa v obidvoch jazykoch používa na: a) tvorenie gramatických tvarov (analytické futúrum imperfektív); b) tvorenie zložených predikátov so synsémantickými verbami; c) kondenzáciu textu. Infinitív ako súčasť zloženého predikátu je častý v slovenčine aj v poľštine. orovnávané jazyky sa v zásade zhodujú v existencii niektorých neplnovýznamových verb, a to fázových (Začal silne kašľať. Zaczął mocno kaszleć., restal spievať. rzestał śpiewać.), modálnych (Musel som odísť. Musiałem odejść., Chcem prísť. Chcę przyjść.) aj sponových (Bolo teplo. Było ciepło.). účasťou zloženého predikátu sú okrem infinitívu predovšetkým modálne verbá, napr. Nemusíme to robiť. Nie musimy tego robić., Môžeš mi to vrátiť zajtra. Możesz mi to zwrócić jutro., miem vojsť? Mogę wejść?. Menej často sa v takýchto pozíciách vyskytujú fázové a limitné verbá. Z fázových verb poľština pozná iba verbá, ktoré pomenúvajú začiatok a koniec deja: Začni už písať ten list! Zacznij już pisać ten list!, restali ste pracovať? rzestaliście pracować?, ale nie vždy sa fázovosť v poľštine vyjadruje: obehne k dverám a ostane ticho stáť. Biegnie do drzwi i stoi cicho. oľština nemá ekvivalenty limitných verb ísť a mať, ktoré v spojení s infinitívom často procesných verb vyjadrujú v slovenčine blízku budúcnosť. Limitným verbám zodpovedajú poľské lexikálne prostriedky (omal), tvary futúra alebo fázové verbum začať: Ide pršať. Zaczyna padać. Będzie padać., Išlo ju poraziť. Omal jej szlag nie trafił.; Nejdem sa pre to rozčuľovať. Nie będę się z tego powodu złościć Infinitívny subjekt. odmienky, za ktorých sa realizuje infinitív v syntaktickej pozícii subjektu, sa týkajú niekoľkých pozícií: redikát viet s infinitívnym subjektom má najčastejšie mennú podobu, jeho súčasťou sú substantíva v nominatíve, zriedkavejšie v inštrumentáli a sponové verbum byť. ríklady: Dívať sa na nich je radosť. atrzeć na nich to radość., Moja úloha/mojou úlohou je obsluhovať hostí. Moim zadaniem jest obsługiwać gości., Bolo by hriechom ublížiť jej. Byłoby grzechem skrzywodzić ją. 61 V tejto kapitole vyberáme len typologicky relevantné syntaktické javy. 244 t r a n a

2 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami Odlišnosti medzi slovenčinou a poľštinou sa vyskytujú vo vetách s verbálno-nominálnym predikátom vyjadreným kopulou byť być a adjektívom alebo particípiom: Bolo mu súdené zomrieť. Było mu sądzone umrzeć. V poľštine sú vety tohto typu zriedkavé, súčasťou predikátu je častejšie adverbium, napr. Je smutné pozerať na nich. mutno patrzeć na nich., Lepšie je ísť domov. Lepiej iść do domu., ale v préterite je aj v poľštine spona obligatórna, napr. Bolo príjemné takto sa prechádzať. Było przyjemnie tak (po)spacerować. Osobitnú pozornosť si zaslúžia dvojčlenné vety s infinitívnym subjektom, v ktorých je predikát vyjadrený plnovýznamovým slovesom byť. V takýchto prípadoch sa pravidlá slovenskej a poľskej syntaxe zhodujú: Niet mu čo vytknúť. Nie ma mu czego zarzucić., Je na čom oči popásť. Jest na czym oko zawiesić. pojenia lexém strach, žiaľ, hriech, škoda, hanba; ľúto, ťažko; čas strach, żal, grzech, szkoda, wstyd; przykro, trudno; czas, pora so sponou byť być, v prézente často elidovanou, sa pokladajú za predikáty, ktoré si vyžadujú infinitív: Škoda peňazí vyhadzovať. zkoda tracić pieniądze., trach na to pomyslieť. trach o tym myśleć., Žiaľ bolo pozerať sa na to. Żal było na to patrzeć., Mne je ľúto na vás pozerať. rzykro mi (elipsa spony) na was patrzeć., Nájsť ho nebolo ťažko/ťažké. Nie było trudno go znaleźć., Je čas/na čase ísť domov! ora iść do domu! ale i Czas do domu! Infinitívny objekt. lovenské aj poľské gramatiky konštatujú, že infinitív môže plniť v niektorých prípadoch úlohu objektu. roblematické je však určiť hranicu medzi infinitívnym objektom a infinitívnym adverbiále. J. Ružička (Morfológia, 1966, s. 101) navrhuje takúto definíciu: O infinitívnom predmete možno hovoriť vždy v takých spojeniach, keď vzťah medzi nadradeným a podradeným dejom je taký istý, aký býva pri spojení slovesa s menným predmetom. Aj infinitívny predmet vždy dopĺňa, bližšie určuje prísudkový dej, pričom dej v prísudku vety (nadradený dej) sa priamo dotýka deja v predmete vety (podradeného deja). Ďalej autor uvádza verbá, po ktorých je možný infinitívny objekt, a rozdeľuje ich do niekoľkých sémantických skupín. ú to verbá vyjadrujúce duševné a rozumové činnosti (rozmýšľať, skúsiť, plánovať), prejav vôle vykonať nejaký dej (rozhodnúť, prihlásiť sa, želať si), zvyk (zvyknúť si), rozkaz alebo zákaz (kázať, zakázať, prinútiť), radu (radiť, navrhovať), dovolenie (dovoliť, nechať) a niekoľko iných. oľskí jazykovedci chápu infinitívny objekt inak. odľa B. Bartnickej (1982): Funkcji dopełnieniowej bezokolicznika można się jednoznacznie dopatrywać w użyciach tylko wtedy, kiedy jest on równoważny z rzeczownikiem odsłownym, który nie ma znaczenia nazwy czynności, lecz jest nazwą konkretnego przedmiotu. Bartnicka uvádza iba šesť verb, po ktorých sa môže vyskytnúť infinitív ako objekt: dać, dawać, dostać, dostawać, przynieść, przynosić (citované podľa okolová Mirosławska, 1996, s. 60).. Jodłowski (1977), naopak, pokladá za objekt aj infinitív vo vetách s modálnym predikátom: Otóż, patrząc na sprawę pod kątem czysto formalnym, najprościej jest czasownik modalny nazwać orzeczeniem, a następujący po nim bezokolicznik dopełnieniem. Jedakże nie da się zaprzeczyć, że omawiane wyrażenia stanowią związki składniowe bardzo zwarte; czasowniki typu musiał, chciał, próbował są na tyle niepełne pod względem semantycznym, że przy nich dopełnienie w postaci bezokolicznika jest obligatoryjne (s. 102). Takéto konštrukcie klasifikuje J. Ružička (1966) ako zložené slovesné prísudky Infinitív ako adverbiále. Väčšina prípadov, v ktorých sa v slovenčine používa infinitívne príslovkové určenie v jednoduchej vete, korešponduje s poľskými súvetiami s podraďovacou účelovou vetou, napr. Zastavil sa oddýchnuť si. Zatrzymał się, żeby odpocząć., Nechal ich tam dokončiť robotu. Zostawił je/ich tam, żeby dokończyły/li robotę. oľské gramatiky uvádzajú príklady viet, v ktorých infinitív ako adverbiále dopĺňa predikatívne verbum vyjadrujúce pohyb v konkrétnom chápaní: obiegłem otworzyć drzwi (Klemensiewicz, 1968, s. 93), pojechał zapłacić za telefon, poszedł odprowadzić rodziców, położył się spać. 245 t r a n a

3 10 YNTAX B. Bartnicka (1982) k nim pridáva aj verbá posłać, zostać. Výskyt verb dovoľujúcich kondenzáciu príslovkových vedľajších viet infinitívom je obmedzený Infinitívny atribút. V úlohe atribútu je infinitív v slovenčine tiež častejší než v poľštine. V poľštine sa výskyt infinitívneho atribútu obmedzuje na pozície po niekoľkých substantívach, napr. pora, honor, chęć, ochota, ideał, okazja, zatiaľ čo J. Ružička (ibid.) uvádza niekoľko desiatok substantív s touto funkciou: Nadeszła pora działać., Mam honor złożyć pani uszanowanie., Mieliśmy okazję zobaczyć tę wystawę. V poľštine je v takýchto pozíciách častejšie verbálne substantívum: lán dobyť ju sa nepodaril. lan zdobycia jej nie powiódł się., Vydal vojakom rozkaz odísť z tohto mesta. Wydał żołnierzom rozkaz odejścia z tego miasta., Túžba stretnúť sa s ním bola čoraz silnejšia. ragnienie spotkania się z nim było coraz silniejsze. Jednoduchej vete v slovenčine môže zodpovedať v poľštine infinitívna konštrukcia so spojkou: Zámienka vojsť do krčmy sa vždy našla. retekst, żeby wejść do knajpy, zawsze się znalazł Infinitív ako doplnok. Zo všetkých syntaktických funkcií, ktoré môže v slovenčine plniť infinitív, jedine infinitívny doplnok nemá v poľštine ekvivalent. Dvojčlenným vetám s verbami zmyslového vnímania doplnenými inými verbami v neurčitku zodpovedajú v poľštine vety s doplnkom vyjadreným príčastím alebo súvetia: Videla som ho vychádzať z domu. Widziałam, jak wychodził z domu/że wychodził z domu./widziałam go wychodzącego z domu., Bolo počuť hrať hudbu. Było słychać grającą muzykę/że gra muzyka., Našla som ho tam sedieť. Zastałam go tam siedzącego. Zriedka je infinitív apozíciou: Naše odhodlnie, dosiahnuť cieľ, nás stmelilo Infinitív vo vedľajších vetách po konjunkciách. V poľštine sa využíva infinitív aj vo vedľajších vetách po konjunkciách aby, żeby. Na použitie infinitívu alebo verba finita v účelových vetách je dôležité to, či má hlavná a vedľajšia veta toho istého agensa alebo rozličných agensov. Ak ide o toho istého agensa, používa sa vo vedľajšej vete obligatórne infinitív: (ja) rzybiegłem szybko do domu, (ja) aby się pożegnać. (ja) ribehol som rýchlo domov, aby (ja) som sa rozlúčil/rozlúčiť sa. Ak sa subjekty v hlavnej a vedľajšej vete nezhodujú: (ona) Kúpila mu túto knihu, (on) aby si ju prečítal., musí byť aj v poľštine vo vedľajšej vete určitý slovesný tvar ako v slovenčine: (ona) Kupiła mu tę książkę, (on) żeby ją przeczytał. a) V objektových vetách s konjunkciami by, aby, żeby, ażeby, czy a so vzťažnými pronominami co, czemu, kogo, komu, jak: Nie wiadomo, co robić w takiej sytuacji. Človek nevie, čo v takej situácii (má) robiť./nevedno, čo v takej situácii robiť., ako aj v dôsledkových a prísudkových vetách s konjunkciami by, aby, żeby, ażeby je obligatórny tvar infinitívu podobne ako v účelových vetách, ak ide o toho istého agensa: Cały dzień przygotowuję się do tego, by mu to delikatnie oznajmić. Celý deň sa pripravujem na to, aby som mu to šetrne oznámil/oznámila., Znam go na tyle dobrze, żeby wiedzieć, że tego nie zrobi. oznám ho natoľko dobre, aby som vedel/vedela, že to neurobí. b) V podmienkových vedľajších vetách s konjunkciami jeśli, jeżeli, byle, gdyby, żeby, gdy, kiedy, jak sú v poľštine možné dva varianty použitia verba: častejšie je verbum v infinitíve, napr. Wszystko byłoby dobrze, gdyby zmienić obsługę. Všetko by bolo dobré, keby sa zmenila obsluha. ri vynechaní podmienkových konjunkcií je tvar infinitívu v podraďovacej vete obligatórny: rzeczytać mu stronę, powtórzy ją bez błędu. Ak by mu človek prečítal stranu, zopakoval by ju bez chyby. c) Aj v príslovkových vedľajších vetách s konjunkciami by, aby, żeby je v poľštine verbum v infinitíve: Aby uniknąć zniszczenia lub utraty/wymazania nośników informacji lub akcesoriów, należy usunąć je przed oddaniem produktu do naprawy gwarancyjnej. Aby ste zabránili poškodeniu alebo strate/vymazaniu výmenných médií pre uchovanie dát ale- 246 t r a n a

4 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami bo príslušenstvo, ste povinný tieto médiá alebo príslušenstvo pred odovzdaním svojho výrobku k zavedeniu záručného servisu odstrániť oľské infinitívne vety v návodoch často korešpondujú so slovenským imperatívom alebo tvarom 1. os. pl.: Basen trzeba/należy ustawić w taki sposób, aby zawór znajdował się w miejscu, w którym woda będzie spuszczana. Bazén postavte tak, aby vypúšťací ventil smeroval tam, kam sa má voda púšťať.; Bigos ze śliwkami. posób przyrządzenia: Kapustę należy dość drobno posiekać, zalać ją wrzątkiem i gotować w garnku bez pokrywki przez 1,5 godziny. Śliwki należy namoczyć. Mięso ugotować w wodzie, wcześniej lekko osolonej; do gotującej się kapusty należy dodać pokrojone w kostkę mięso, śliwki i kiełbaskę. Wszystko to zalać wywarem mięsnym i gotować przez 2 godz., dodając przyprawy do smaku Verbálne substantívum Verbálne substantívum ako kondenzát sa v obmedzenej miere vyskytuje v slovenčine: Fajčenie je tu zakázané., Zakladanie ohňa v lese je zakázané., Nebaví ma písanie pohľadníc., Bolí ma hlava z toho učenia. odstatne viac sa však využíva v poľštine (zachowanie, przybliżenie, oddalanie się, oszacowanie, występowanie, proces tworzenia, za zamordowanie, po otrzymaniu instrukcji dotyczących jego obsługi, oddziaływanie silne i oddziaływanie słabe mają dominujące znaczenie; istnienie nieskończone wielu wszechświatów). a) V slovenčine zodpovedajú verbálnemu substantívu často určité slovesné tvary: Z tej wysokości byłoby to nie do zauważenia. Z tejto výšky by to človek nezbadal., Nie posądzałem go o zainteresowania artystyczne. Nečakal som, že ho zaujíma umenie. b) oľskému verbálnemu substantívu zodpovedá v slovenčine často infinitív: Twierdził, że ma do zakomunikowania coś ważnego. Tvrdil, že chce oznámiť niečo dôležité., Było to trudne do przewidzenia. Bolo to ťažko predvídať., Mam możliwość uzyskania dodatkowych porcji. Mám možnosť získať dodatočné porcie., Uważasz to za rzecz do odstąpienia? ovažuješ to za niečo, čoho sa možno vzdať?. orov. aj príklady: ripravujem sa im to povedať. rzygotowuję się do powiedzenia im tego., Nenahováraj ho robiť také veci. Nie namawiaj go do robienia takich rzeczy., Zaviazali sa vrátiť nám tie knihy. Zobowiązali się zwrócić nam te kiążki/do zwrócenia nam tych kiążek., Ja ho odučím chodiť po krčmách. Ja go oduczę chodzić/chodzenia po knajpach., Chystal sa odísť. Zbierał się do wyjścia. Infinitív býva v slovenčine subjektom aj v dvojčlenných vetách, v ktorých predikát vyjadruje hodnotenie istého deja. Tento význam majú napríklad verbá imponovať, podariť sa, tešiť sa, chutiť, páčiť sa, protiviť sa, priečiť sa, bridiť sa. oľština tu má ako subjekt častejšie substantívum, napr. Nepáči sa mi chodiť tam. Nie podoba mi się chodzenie tam articípiá Z particípií sa na kondenzáciu textu nevyužíva iba l-ové particípium, ktoré slúži len na tvorenie gramatických tvarov préterita a kondicionálov. Ostatné particípiá fungujú ako kondenzáty, najčastejšie v syntaktickej pozícii atribútu Aktívne particípium imperfektív sa v obidvoch jazykoch používa na kondenzáciu textu, v poľštine sa však využíva častejšie: po otrzymaniu instrukcji dotyczących jego obsługi; unkty te są normalnym zjawiskiem vystępującym w procesie produkcyjnym.; stałe fizyczne decydujące o ewolucji Wszechświata; oddziaływanie silne i oddziaływanie słabe mają dominujące znaczenie; wielu wszechświatów różniących się obowiązującymi w nich stałymi fizycznymi. Aktívne particípium, ktoré je najčastejšie v pozícii kongruentného atribútu: dominującą siłą, kryteria dopuszczające, światło oddziałujące, oficerów siedzących, sa može v poľštine nachádzať aj v predikátoch so sponou: Matka jest umierająca. Matka umiera. Aktívne particípium sa v poľštine využíva tiež v syntaktickej pozícii doplnku, v ktorej sa 247 t r a n a

5 10 YNTAX v slovenčine uplatňuje infinitív (Mirosławska okolová, 1996): Videla som ho fajčiť. Widziałam go palącego/jak pali/że pali. V poľštine sa tu viac využíva aktívne particípium alebo vedľajšia veta: očuli sme ju plakať. łyszeliśmy ją płaczącą/jak płacze/że płacze asívne particípium sa v obidvoch jazykoch používa na: a) tvorenie pasívnych gramatických tvarov od imperfektív aj perfektív; b) tvorenie rezultatívnych konštrukcií (len particípium perfektív); c) kondenzáciu textu (predovšetkým particípium perfektív). Neosobné tvary pasívnych particípií zakončených na -o tvoria v poľštine osobitný typ viet, ktoré zodpovedajú v slovenčine dvojčlenným vetám s verbom v 3. os. pl. préterita: Nagle go odwołano. Náhle ho odvolali V poľštine existuje aj verbálne adjektívum utvorené od procesných verb: osiwiały, zbiedniały, zeschły, niekedy konkurenčne k pasívnemu particípiu: rozkwitnięty/rozkwitły, wygaśnięty/wygasły. V slovenčine mu zodpovedá n-/t-ové particípium (zošedivený, zoschnutý, začadený), ktoré sa môže adjektivizovať Transgresív Ako každý neurčitý verbálny tvar aj transgresív, v slovenčine tvorený od imperfektívnych aj perfektívnych verb rovnako, sa vyznačuje kondenzačnou silou, ktorá sa viac využíva v poľských textoch: po czym należy wyrównać pozostałe fałdy od środka basenu, wygładzając lub wyciągając materiał szczególnie. Transgresív imperfektívnych verb je sekundárnym predikátom doplnkom, vyjadruje kondenzovane súbežnosť dejov a dá sa nahradiť opisne spojením a pritom, napr. Herzog prezrel kopy plážových úborov, ticho sa smejúc sám sebe. (a pritom sa ticho smial); Rozoberali otázky prevencie, liečby a resocializácie, opierajúc sa o Národný program boja proti drogám.; trávi istý čas na inšpiratívnej stanici Kysak, čakajúc na prípoj do slovutného rešova. Transgresív perfektívnych verb je syntakticky adverbiále a vyjadruje predčasnosť či následnosť dejov, dá sa nahradiť vedľajšími adverbiálnymi vetami, napr. Zmĺkla, uvedomiac si, že už nemá záhradu. (Zmĺkla, keď si uvedomila, že už nemá záhradu.) V poľštine sú dva typy transgresívu, ktoré sa prekladajú do slovenčiny najčastejšie nekondenzovane určitými tvarmi: a) rítomný transgresív sa tvorí len od imperfektívnych verb analogicky ako v slovenčine pomocou formovej koncovky -ąc: Gdzie masz dzieciaka? pytają, śmiejąc się do rozpuku.; b) Minulý transgresív perfektívnych verb sa tvorí pomocou -łszy pri vzore nieść a chudnąć a pri ostatných verbách pomocou -wszy, Dziewczęta ozwały się chórem z pieśnią postrzyżyn, której, zamilkłszy wszyscy, słuchali. Kilka dni temu pasażer lecący z Nowego Orleanu do hoenix wniósł na pokład pistolet, zapomniawszy, iż ma go w bagażu podręcznym KONGRUENCIA MEDZI UBJEKTOM A REDIKÁTOM Na typologickú charakteristiku jazyka sa využíva aj skúmanie kongruencie (Giger, 1999). V slovanských jazykoch prevažujú dvojčlenné vetné typy s kongruenciou medzi subjektom a predikátom. Existencia tzv. zamlčaných subjektov charakteristická pre flektívne jazyky oslabuje kongruenciu formálne. V slovenčine je zamlčaný subjekt častejší než v poľštine, kde sa často vyjadruje formálne pomocou pronomín ona, one:... jest ona szacowana obecnie., Jest on przykładem nie tylko rozwoju naszej architektury od XII. do XVIII. wieku, ale swoją powierzchnią przekraczajacą 4 hektary (dokładnie m 2 ) jest uważany za jeden z największych kompleksów zamkowych w Europie Środkowej. Kongruencia v páde sa narúša aj vo verbálno-nominálnych predikátoch použitím tvaru predikatívneho inštrumentálu, ktorý je v slovenčine pri kopule esse (byť być) variantný, v poľštine obligatórny: eter je učiteľom./eter je učiteľ. iotr jest nauczycielem.; Jestem 248 t r a n a

6 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami lekarzem specjalistą. om lekár špecialista. ri spone stať sa je aj v slovenčine inštrumentál obligatórny: stať sa učiteľom JEDNOČLENNÉ VETY merom od západu na východ pribúdajú v slovanských jazykoch aj bezsubjektové štruktúry (najmenej ich je v hornolužickej srbčine a češtine), slovenčina využíva tieto typy vo väčšej miere než čeština, a to pri pomenúvaní atmosférických javov a psychosomatických procesov (Čká sa mu.). Časť výpovedí je v slovenčine a češtine rovnaká, napr. rší., neží., Zíva sa mu., Mrazí ma. Č Mrazí mne. V slovenčine sú časté štruktúry s bezpredložkovým akuzatívom, v poľštine s datívom: mädí ma. Chce mi się pić Neosobné deagentné konštrukcie Výrazným rozdielom medzi slovenčinou a poľštinou je aj zachovávanie paciensa v akuzatíve pri poľských neosobných konštrukciách s reflexívnym komponentom się: czyta się książkę, piło się kawę, sprzedaje się psa, kupuje się gazetę. V slovenčine sú neosobné deagentné konštrukcie len pri intranzitívnych verbách: ísalo sa o tom v novinách. Všade sa o tom hovorilo. ri tranzitívnych verbách je paciens subjektom dvojčlennej vety a reflexívne pasívum konkuruje participiálnemu pasívu: Najčastejšie sa u nás kupuje Škoda./Najčastejšie je u nás kupovaná Škoda. Bezsubjektové štruktúry má poľština aj pri participiálnych deagentných konštrukciách na -no, -to (Nagle go odwołano. Náhle ho odvolali.) ELIA yntaktické konštrukcie sa v texte veľmi často nerealizujú vo svojej základnej systémovej podobe, dochádza k textovej modifikácii, veľmi často to býva redukcia ako neúplná realizácia niektorého zo syntaktických členov, teda elipsa. Flektívnosť západoslovanských jazykov vidíme pri možnostiach využívania elipsy v replikách: Čítal si tú knihu? Čítal. očul si to? očul./nepočul. odobne sa v slovenčine aj poľštine redukuje reflexívny komponent verb, a to aj pri reflexívach tantum: mial sa? mial. Śmiał się? Śmiał. Výskyt elidovaných konštrukcií je podstatne väčší v poľštine. Elipsa posilňuje menný charakter poľskej vety: Nie istnieje obecnie teoria wyjaśniająca wartości podstawowych stałych fizycznych, takich jak stała lancka czy stała grawitacji Elipsa pri predikatívach V obidvoch jazykoch sa realizuje elidovanie spony v prézente v konštrukciách s predikatívom a infinitívom: treba povedať trzeba powiedzieć; Netreba to urobiť dnes. Nie trzeba tego robić dzisiaj; Domnievam sa, že každý problém možno vyriešiť iným spôsobom. Uważam, że każdy problem można rozwiązać w inny sposób.; Tu slobodno fajčiť. Tu wolno palić.; Vidno to na prvý pohľad. Widać to na pierwszy rzut oka.; Niekedy dochádza k elidovaniu spony len v jednom z jazykov: Je mi ľúto, že prostriedky masovej komunikácie úplne ovládla roková hudba. rzykro mi, że środkami masowego przekazu zawładnęła całkowicie muzyka rockowa. orovnaj aj ďalšie poľské príklady s predikatívom: Jakiej muzyki warto (oplatiť sa) posłuchać, na jaki film warto się wybrać do kina?; Dziś nie da się tego łatwo naprawić, trzeba szukać racjonalnych argumentów.; W nocy pochmurno z przejaśnieniami.; rzyjemnie mi teraz myśleć, że ją to ucieszyło.; Trudno sobie nawet wyobrazić koszty.; Wiadomo, że drewno musi być stare, bo młodsze pęka. 249 t r a n a

7 10 YNTAX Elipsa pri infinitívoch pona byť sa v slovenčine ani v poľštine nevyjadruje v prézente v konštrukciách s verbami zmyslového vnímania (cítiť, počuť, vidieť) a s verbom (ne)dostať: očuť tu hudbu. łychać tutaj muzykę.; Odtiaľ vidieť dobre les. tąd widać dobrze las.; Tu cítiť príjemnú vôňu. Czuć tutaj przyjemny zapach (vôňa).; V obchode už nedostať chlieb. Wiem tylko, że teraz coraz trudniej dostać świeży chleb Elipsa pri adjektívach a substantívach V poľštine je elipsa spony być v prézente častejšia než v slovenčine. a) Elipsa sa realizuje vtedy, ak je vo vetách výraz to: Dívať sa na nich je radosť. atrzeć na nich to radość., porov. aj Średnica obserwowalnego Wszechświata to około 93 miliardy lat świetlnych.; Ziemia to planeta.; Myszy to szkodniki.; Warszawa to stolica olski.; Święta obchodzone przez polskich Tatarów to Mewlud Bajram... b) Na rozdiel od slovenčiny sa elipsa realizuje predovšetkým pri modálnych adjektívach: Czy nam potrzebne niespodzianki?; Jak to możliwe, że mają na to wszystko czas?; Niezbędne, aby zmienić istniejący stan rzeczy.; ale aj ądzone mu umrzeć. Je mu súdené umrieť. c) V určitých kontextoch sa poľština a slovenčina zhodujú, napr. v prísloviach: Aká matka, taká Katka.; Aký otec, taký syn. Jaka matka, taka córka.; Jaki ojciec, taki syn., ale v poľštine sú elidované vety častejšie: Ojciec intelektualista, a dzieci głupie., raca nie zając, nie ucieknie., Wszystko w porzadku?, Ty tutaj?. ri negácii sa eliduje verbum esse, ale zostáva partikula nie: To już nie tak. Elipsa je aj v ustálených spojeniach, napr. Ile panu lat? Koľko máte rokov? ROZDIELY V REKCII Rozdiely v bezpredložkových pádoch V poľštine je objekt preferenčne v bezpredložkovom genitíve: dokonywać, zaniechać, zaniedbać, zazdrościć, życzyć, potrzebować, żądać, oczekiwać, szukać, życzyć, potrzebować, nabrać, dodać, uczyć się czegoś, zatiaľ čo v slovenčine je v akuzatíve: vykonávať, zanechať, zanedbať, závidieť, želať, potrebovať, žiadať, očakávať, hľadať, želať, potrebovať, nabrať, dodať, učiť sa niečo; niekedy je v datíve: Unikol nebezpečenstvu. Uniknął niebezpieczeństwa. Genitívna rekcia je v poľštine aj po negovaných tvaroch: Nie mam czasu., Nie lubię zupy. Nemám čas., Nemám rád polievku. V poľštine je často objekt v inštrumentáli: kierować, dyrygować czymś, władać, rządzić kimś, dowodzić, cieszyć się czymś, kým v slovenčine je v akuzatíve: viesť, dirigovať niečo, ovládať niekoho; alebo datíve: vládnuť, veliť niekomu, tešiť sa niečomu. Zriedkavejšie rozdiely sú, keď je v poľštine objekt v datíve: zaprzeczać czemuś; zagrażać, zagrozić, towarzyszyć komuś, kým v slovenčine je objekt v akuzatíve: popierať niečo, ohrozovať, ohroziť, doprevádzať niekoho. Okrem toho korešponduje akuzatív v poľštine s datívom v slovenčine: skrzywdzić kogoś, zrozumieć coś ukrivdiť niekomu, porozumieť niečomu Rozdiely v predložkových pádoch V poľštine sa často vyskytuje genitív s prepozíciou do: nakłonić, zmusić, dokładać, pobudzać do czegoś, tulić się, przybliżać się, odezwać się, uśmiechać się do kogoś, namawiać, 62 V tejto časti neuvádzame kompletný zoznam slovies, ale len výberovú exemplifikáciu. 250 t r a n a

8 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami przypiąć, służyć, przyczynić się do czegoś, ktorý korešponduje so slovenským datívom s prepozíciou k: skloniť sa, donútiť, prikladať, povzbudzovať k niečomu, túliť sa, približovať sa, ozvať sa k niekomu; resp. korešponduje s akuzatívom s prepozíciou na: usmievať sa na niekoho, nahovárať, pripnúť, slúžiť na niečo; zriedkavo s prepozíciou o: pričiniť sa o niečo. V poľštine akuzatív s prepozíciou o: dbać, zapytać, walczyć, podejrzewać, oskarżać, kłócić się o coś korešponduje so slovenským akuzatívom s prepozíciou na alebo za: dbať, opýtať sa na niečo, bojovať za niečo; resp. s genitívom s prepozíciou z: podozrievať, obviňovať z niečoho; alebo zriedka s lokálom s prepozíciou o: hádať sa o niečom. Akuzatív s prepozíciou w: wdawać się, wnikać, ująć, wpaść, bawić się korešponduje so slovenským genitívom s prepozíciou do: púšťať sa, vnikať, chytiť, upadnúť do niečoho; alebo zriedkavejšie s akuzatívom a s prepozíciou na: hrať sa na niečo. V poľštine korešponduje akuzatív s prepozíciou na: liczyć, zgadzać się na coś; wybrać, wykształcić na kogoś so slovenským inštrumentálom s prepozíciou s: počítať, súhlasiť s niečím; zriedkavo s akuzatívom s prepozíciou za: zvoliť, vyučiť za niekoho. V poľštine lokál s prepozíciou na: znać się, opierać się, przyłapać na czymś, zawieść się na kimś korešponduje so slovenskými lokálovými prepozíciami v alebo pri: vyznať sa, sklamať sa (zawieść się) v niekom; prichytiť pri niečom; alebo s prepozíciou o + akuzatív: opierať sa o niečo. V poľštine korešponduje lokálová prepozícia w, o: zakochać się w kimś, zagłębić się, uczestniczyć w czymś; zapomnieć, myśleć, pamiętać o kimś/czymś so slovenskou genitívnou prepozíciou do: zamilovať sa do niekoho, ponoriť sa do niečoho; lokálovou prepozíciou na: zúčastniť sa na niečom; alebo akuzatívnou prepozíciou na: zabudnúť, myslieť, pamätať na niekoho/niečo. V poľštine korešponduje inštrumentálová prepozícia za: wstawić się, tęsknić za kimś, manifestować, głosować za czymś s akuzatívnou prepozíciou za: prihovoriť sa za niekoho, manifestovať, hlasovať za niečo; alebo inštrumentálovou prepozíciou za: smútiť, cnieť sa (tęsknić) za niekým/niečím. oľská inštrumentálová prepozícia nad: rozmyślać, pracować nad czymś korešponduje v slovenčine s lokálovými prepozíciami o alebo na: rozmýšľať o niečom/nad niečím; pracovať na niečom. ri pasíve slúži na vyjadrenie činiteľa prepozícia przez s akuzatívom, v slovenčine bezpredložkový inštrumentál: Zło zostało/było pokonane przez dobro. Zlo bolo porazené dobrom., Jabłka są zrywane przez ogrodnika. Jablká sú oberané záhradníkom Genitívny atribút pri poľských pronominách Rozdiely sú aj v atributívnom rozvíjaní neurčitého zámena niečo, čosi, dačo, hocičo coś, cokolwiek a záporového vymedzovacieho zámena nič nic. V spojení s neurčitým pronominom je v slovenčine postponované adjektívum v nominatíve alebo akuzatíve, kým v poľštine je v genitíve, napr. poradíš mi niečo lepšie poradzisz mi coś lepszego, to je čosi iné to jest coś innego, neurobil nič užitočné nie zrobił nic pożytecznego, nič nové pod slnkom nic nowego pod słońcem, to je dačo neslýchané to jest coś niesłychanego, kúp mi hocičo pekné kup mi cokolwiek ładnego; v poľštine je vzhľadom na kontext aj pri zámene wszystko genitív: (želať) všetko dobré (życzyć) wszystkiego dobrego Záporový genitív V poľštine sa pri zápore vždy mení bezpredložkový akuzatív na genitív: piję kawę nie piję kawy, mam matkę nie mam matki, lubimy ją nie lubimy jej, kupił dom nie kupił domu, przeczytali tekst nie przeczytali tekstu, widzisz to drzewo nie widzisz tego drzewa. Zápor vety On jest tutaj má podobu Jego tutaj nie ma.; porov. Te spekulacje dają się przetestować eksperymentalnie. Tych spekulacji nie da się przetestować eksperymentalnie.; Ja tego wstydu nie przeżyję. Ja tú hanbu neprežijem. 251 t r a n a

9 10 YNTAX V slovenčine je záporový genitív zriedkavý, využíva sa štylisticky, pretože nie je pri zápore obligátny: lenže mlieka nebolo/mlieko nebolo; a roboty nebolo/robota nebola; nemal peňazí/nemal peniaze; v škole ho nebolo/v škole nebol; nemal ani sestry ani matky. V slovenčine je záväzne záporový genitív len pri zápore niet ako tvare plnovýznamového verba byť, porov. afirmatívne výpovede: je taká možnosť, je aj iná pravda negované výpovede: niet takej možnosti, niet inej pravdy. Okrem toho rozdiely vyplývajú z odlišného spôsobu negovania. V slovenčine je posilnená vetná negácia, súvisiaca s existenciou prefixálnej modifikačnej morfémy ne- (okrem negovania tvarov verba byť v slovenčine). V slovenčine sa neguje predikát: Asi už neprídu. Vzhľadom na to, že v slovenčine je pri verbe byť analytické negovanie (Nie som vinná., Nie je doma.), možno tento spôsob negovania použiť aj v iných typoch: Nie ja o tom budem rozhodovať LOVOLED V poľštine a v slovenčine je v zásade zhodný voľný slovosled. V slovenčine podobne ako v poľštine môžeme príklonku ho, ti, ju, mu, sa, si, ich, im, by go, ci, ją, mu, się, ich, im, by, li/-li použiť vo vete po konjunkcii, opytovacom zámene alebo po verbe: tretol starého známeho, ale ho nepozdravil/ale nepozdravil ho. potkał starego znajomego, ale go nie pozdrowił/ale nie pozdrowił go., Jak ci się powodzi?, Zdaje mi się., Chce mi się płakać. Ako sa ti darí? Zdá sa mi. Chce sa mi plakať. Rozdiel je v poradí enklitík, v poľštine je poradie datívny krátky tvar + reflexívny komponent, v slovenčine reflexívny komponent + datívny tvar, napr. Zdá sa mi. Wydaje mi się., Chce mi się pić. orušenie postavenia enklitiky je v slovenčine typické pre výpovede s expresívnym príznakom, napr. ironické: i sa ty vydala!. Charakteristické je pre slovenčinu tiež iniciačné postavenie partikuly ale: Ale je šikovný! Ale ste sa nahnevali! Ależ to byłaby mowa!, Ależ, niech się pani nie denerwuje, proszę usiąść!. ostavenie proklitík sa v slovenčine a poľštine zhoduje: na festivale, pre projektantov na festywalu, dla projektantów. V obidvoch jazykoch existujú enklitické alebo postfigované partikuly, porov. hľaďže ho, ktorý len, ktorýže bodajże, komuż, bodajby, znaszli ostponovaný atribút Ďalší rozdiel v slovoslede sa týka postavenia kongruentného atribútu vyjadreného adjektívom. V poľštine je častejšie než v slovenčine postponovaný zhodný prívlastok: most drewniany drevený most, niekedy má postponovanie alebo preponovanie zhodného prívlastku v poľštine sémantické príčiny: aktor komiczny (herec hrajúci komické úlohy), komiczny aktor (komický, smiešny). V poľštine sú postponované všetky zhodné atribúty v odborných termínoch, ktoré sú súčasťou pojmu (silnik czterosuwowy štvortaktný motor, roztwór nasycony nasýtený roztok), v zemepisných názvoch (Jeziora Mazurskie, Morze Czarne), v názvoch inštitúcií (Uniwersytet Jagielloński, Wydział Filologiczny), v názvoch časopisov a novín (oradnik Językowy), porov. aj przed oddaniem produktu do naprawy gwarancyjnej, roślina cytrusowa, proces gospodarczy, olejki eteryczne, obserwacje astronomiczne, lata świetlne, mechanika kwantowa. V prípade ďalšieho rozvíjania sa prívlastky anteponujú (nasz silnik czterosuwowy, olska Agencja rasowa). V iných prípadoch možno zhodné atribúty tiež anteponovať, čím sa dosiahne štylistická príznakovosť vyjadrenia (Dobry dzień.), pretože nepríznakové sú postponované prívlastky: Dzień dobry. V slovenčine je zhodný atribút preponovaný, v termínoch môže byť niekedy postponovaný: vrabec obyčajný OEÍVNOŤ Kongruencia v poľštine je výrazne oslabená uprednostnením adnominálnych genitívov pri vyjadrovaní posesívnosti: otcova sestra siostra ojca. lovenčina aj poľština majú na vy- 252 t r a n a

10 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami jadrenie privlastňovania tri prostriedky: 1) verbum mať, 2) posesívne pronomen alebo adjektívum a 3) posesívny datív, ktoré nemusia vždy korešpondovať: brata mám chorého, môj brat je chorý, brat mi je chorý mam chorego brata/mój brat jest chory; knihu máš na lavici, tvoja kniha je na lavici, kniha ti je na lavici twoja książka jest na ławce, masz książkę na ławce; jeho matka/matka mu zomrela jego matka/matka mu z-/umarła, brat mu je chorý brat mu choruje, sestra sa im vydáva siostra im wychodzi za mąż. V poľštine v zásade neexistuje posesívne adjektívum: priateľov brat brat przyjaciela, kolegynina dcéra córka koleżanki. osesívne adjektíva sa v poľštine chápu ako príznakové: archaické, knižné alebo nárečové (porov ) AÍVNE KONŠTRUKCIE Na odsunutie agensa z pozície syntaktického subjektu vyjadreného nominatívom (deagentizáciu) má slovenčina a poľština rovnaké prostriedky: reflexívnu formu, opisnú pasívnu formu, 3. os. pl., prípadne 1. a 2. os. pl., poľština navyše ešte formy zakončené na -no, -to (Natychmiast wezwano straż pożarną oraz policję. Okamžite zavolali hasičov a políciu.; kąd to wzięto? Odkiaľ to vzali?). Jazyky sa však odlišujú vo využívaní týchto prostriedkov Nešpecifikovaný agens Najmarkantnejší rozdiel je v používaní 3. os. pl. na vyjadrenie nešpecifikovaného agensa. V slovenčine je to najfrekventovanejší prostriedok na vyjadrenie nešpecifikovaného agensa v umeleckom štýle, v poľštine je obmedzený prevažne na hovorovú reč: a zneškodnili ich i zostali unieszkodliwieni; hovorili o tom mówiono o tym/mówiło się o tym; preložili ju sem na vlastnú žiadosť przeniesiono ją tu na własną prośbę; hovoria o tom všade mówi się o tym wszędzie. Ak ide o prézent alebo futúrum, môžu sa poľské a slovenské prostriedky zhodovať, porov. zhodu v 3. os. pl.: póki do piwnicy nie zniosą až kým to do pivnice nepoznášajú Vyjadrenie agensa v pasíve Častejšie než v slovenčine sa pri poľskom pasíve vyjadruje agens, a to pomocou prepozície przez, ak je životný, napr. przeczytany przez studenta, kupiony przez matkę, zrobiony przeze mnie, myty przez niego; alebo inštrumentálom, ak je neživotný, napr. oślepiony słońcem, uduszony dymem, zachwycony (nadšený) jej głosem. V slovenčine je obmedzená opisná forma so špecifikovaným agensom v inštrumentáli, preto poľskej opisnej konštrukcii zodpovedá často slovenská aktívna konštrukcia: jest różnie oceniana przez pedagogów i opinię publiczną hodnotia ju rozporne pedagógovia aj verejnosť; została opracowana przez ministerstwo szkolnictwa spracovalo ju ministerstvo školstva. Homonymia inštrumentálu na vyjadrenie agensa (milovaný matkou) a inštrumentu v slovenčine je jednou z príčin nízkeho výskytu špecifikácie agensa pri pasíve: Obilie je mlátené kombajnom. = Kombajn mláti obilie. aj eter mláti obilie kombajnom asívum imperfektív V poľštine sa tvorí pasívum od nedokonavých verb podobne ako v slovenčine pomocou samostatnej relačnej morfémy być + -n-/-t-ové príčastie: jest czytany, -a, -e, był kupowany, -a, -e, będzie myty, -a, -e. Targi miodowe organizowane są jedynie w olsce. Trhy s medom sa organizujú/sú organizované iba v oľsku.; Tak jest określany język. Tak je definovaný jazyk.; Tekst wpisywany jest wielkimi literami. Text sa zapisuje/je zapisovaný veľkými písmenami.; w miejscu, w którym woda będzie spuszczana. tam, kam sa má voda púšťať/kam má byť vypúšťaná. 253 t r a n a

11 10 YNTAX asívum perfektív ri dokonavých verbách sa pasívum v poľštine tvorí pomocou samostatnej morfémy od verba zostać + -n-/-t-ové príčastie: zostanie przeczytany, -a, -e, został kupiony, -a, -e, zostanie umyty, -a, -e: Nazwa modelu lub numer seryjny umieszczony na produkcie zostały zmienione, zmazane, usunięte lub zatarte. Názov modelu výrobku alebo jeho sériové výrobné číslo boli zmenené, vymazané, odstránené alebo nečitateľné., Ta piosenka została wybrana przez senat. Tú pieseň vybral senát., Do dziś zostały zachowane. Dodnes sa zachovali., Oznakowanych zostało 250 takich obiektów. Označených bolo 250 takýchto objektov., Został ochrzczony 20. czerwca Bol pokrstený/pokrstili ho 20. júna Rezultatívum Rezultatívne konštrukcie, ktoré sa používajú najčastejšie v prézente (slovanské perfektum), sa tvoria podobne ako v slovenčine a poľštine pomocou spony być + -n-/-t-ové príčastie dokonavého verba: był przeczytany, -a, -e, był kupiony, -a, -e, był umyty, -a, -e. Aneks jest zamieszczony na końcu. Dodatok je umiestnený na konci.; Urządzenie jest włączone. Zariadenie je zapnuté.; Mieszkanie nie jest posprzątane. Byt nie je uprataný.; klep jest zamknięty. Obchod je zatvorený.; Dywany są wyczyszczone. Koberce sú vyčistené Neosobné participiálne deagentné konštrukcie Mimoriadne časté sú v poľštine neosobné participiálne deagentné konštrukcie na -no, -to, ktoré vyjadrujú iba préteritum a korešpondujú najčastejšie so slovenskými konštrukciami v 3. os. pl. v préterite (porov. okolová, 1993): Uprzedzono ją, jak powinna się zachować. Upozornili ju, ako sa má správať; Dawano Butterfly. Dávali Butterfly.; zwejka zamknięto w pokoju. Švejka zamkli v izbe.; Więziono go we własnym mieszkaniu. Väznili ho vo vlastnom byte Reflexívum V slovenčine sa uprednostňuje reflexívna forma pred opisnou: zaviedlo sa povinné vzdelanie zostało wprowadzone obowiązkowe kształcenie. oľské reflexívne formy môžu korešpondovať so slovenskými reflexívnymi transformátmi: Co się mówi? Čo sa vraví?, Wstępowało się do nieba. Vstupovalo sa do neba. Častá je korešpondencia reflexívneho pasíva a poľských neosobných konštrukcií: teraz sa ponúkla spolupráca firmám teraz zaproponowano współpracę firmom; čo sa vybojovalo co wywalczono; použili sa guľomety użyto kulomiotów KVANTIFIKÁTORY V slovenčine aj poľštine sa pri číslovkách 2, 3, 4 rozlišujú tvary pre mužský osobný rod a mužský neosobný rod ( dvaja páni dwóch panów/dwaj panowie; dva psy, dva stoly dwa psy, dwa stoły). V poľštine sú osobitné tvary pre stredný rod (dwa okna) a ženský rod (dwie kobiety), v slovenčine je jeden tvar (dve okná, dve ženy). Ak sa číslovky spájajú so substantívami označujúcimi skupinu ľudí oboch pohlaví alebo s neutrami na -ę, používajú sa v poľštine skupinové numeráliá dwoje, troje atď. (dvaja ľudia, traja študenti, päť/pätoro detí, tri kurčatá dwoje ludzi, troje studentów, pięcioro dzieci, troje kurcząt). Ak sa číslovky spájajú s plurále tantum, používajú sa skupinové numeráliá v obidvocha jazykoch (dvoje nožníc, troje sánok dwoje nożyc, troje sań). Od číslovky 5 vyššie sa rozlišujú tvary pre mužský osobný rod a pre ostatné rody ( piati páni pięciu panów; päť psov, okien, detí, žien pięć psów, okien, dzieci, kobiet). V slovenčine je pri numeráliách tendencia k neflektívnosti 254 t r a n a

12 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami (okolová, 1995). V poľštine sa preferuje uvádzanie čísloviek slovom, výnimkou sú dátumy a storočia OLOVENIE A VYKANIE Vokatív lovenčina, ktorá na rozdiel od množstva svojich nárečí stratila osobitný tvar vokatívu (okrem typov ane, Otče, chlapče, synku, Bože, Majstre), má vo funkcii vokatívu oslovovací nominatív (Vážený pán!, Vážená pani!). V poľštine je vo Vsg. maskulín koncovka -e vyvolávajúca alternácie t/ć, n/ń, d/dź (tudencie!, anie!, Warszawianinie!, Milordzie!), koncovka -u po velárach (olaku!) a po mäkkých konsonantoch (nauczycielu!, królu!). ri feminínach je vo Vsg. koncovka -o (kobieto! koleżanko!), po mäkkých konsonantoch -u (ciociu!) alebo -i (pani!, gospodyni!). V slovenčine sa pri oslovení často enkliticky pripája k základnému tvaru pronomen môj (Mamička moja!, Deti moje!) alebo náš (Dievčatko naše!, riatelia naši!). V súčasnej hovorovej poľštine má vokatív ustupujúcu tendenciu. Jazyková norma pripúšťa tvary Aniu aj Ania, mamo aj mama, babciu aj babcia. Vokatív je obligatórny napr. pri slovách pan, pani (panie Janku, pani sąsiadko, pani Aniu), pri tituloch (panie profesorze, dziekanie, rektorze, prezydencie) a v spojeniach vlastných mien s adjektívami (droga Kasiu, miła Anno, kochana Aniu) Vykanie lovenčina a poľština sa nezhodujú vo vykaní. V slovenčine má pri vykaní plurálovú formu okrem samostatnej morfémy 2. os. pl. ste, prípadne zámena vy aj l-ové príčastie (Urobili ste to.). ingulárovú formu má len adjektívum (Urobili ste to rád?, Boli by ste taký láskavý a vysvetlili by ste mi to?) alebo pronomen (pievali ste sama.). V poľštine plní funkciu vykania onikanie (Czy państwo już coś wybrali? Vybrali ste si už niečo?, Jak się państwo czują?, Czy państwo życzą sobie obejrzeć ten obraz?). kupina ľudí sa oslovuje slovami panowie (ak ide o mužov), panie (ak ide o ženy), państwo (zmiešaná skupina) a používa sa pritom verbum v 3. os. pl.: Mają panowie/panie/państwo możliwość obejrzenia tego filmu. Máte možnosť pozrieť si ten film., Niech mnie panie kiedyś odwiedzą. Navštívte ma niekedy., Czy panowie już coś wybrali? Vybrali ste si už niečo?, Jak się państwo czują?, Jeżeli zakupiliście państwo ten basen jako komplet z pompą filtrującą, to należy najpierw prawidłowo połączyć basen z pompą za pomocą obydwu węży. Ak ste bazén kúpili ako sadu spoločne s filtračným čerpadlom, treba bazén najprv odborne prepojiť prostredníctvom oboch hadíc. To isté sa týka pronomina Váš, namiesto ktorého sa používa pri vykaní vo vzťahu k mužovi genitívna forma substantíva pan, zriedkavejšie adjektívum pański, vo vzťahu k žene genitívna forma substantíva pani: Odpowiadając na pytanie zawarte w ańskim liście. (w ana liście), Dziękuję za uzupełnienie danych dotyczących ani pytania.,...cytowany w aństwa liście zapis.; v množnom čísle genitívny tvar panów (vo vzťahu k mužom), pań (vo vzťahu k ženám), państwa (vo vzťahu k zmiešanej skupine): Czy to panów samochód?, rzeczytałam z zainteresowaniem pań artykuł., aństwa dziecko nie przychodzi na lekcje. Ak ide o jednu osobu, používajú sa slová pan alebo pani a verbum v 3. os. sg., napr. Czy ma pani/pan czas? Máte čas?, Zaraz to panu/pani podam. Hneď vám to podám. V poľštine sa teda namiesto zámena vy používajú v tejto funkcii pri vykaní výrazy pan, pani, państwo a verbum vo forme 3. os. sg. a pl., napr. Ako sa máte? Jak się pan/pani czuje?/jak się państwo czują?. 255 t r a n a

13 10 YNTAX ÚLOHY K 10. LEKCII 1. Vetné členy v zátvorkách (po negovanom prísudku) upravte do správneho tvaru: 1. Dnes máme možnosť bojovať proti tomu a nemusíme použiť (žiadna zbraň sg.). 2. Nikto z nás nemá rád (nepríjemná správa pl.). 3. redvolebný boj nepozná (prekážka pl.). 4. Z nášho majetku nepredám ani (štvorcový centimeter). 5. Táto politika neprinesie (oživenie) ekonomiky. 6. lovenské slovo záhradníctvo nemá (ruský ekvivalent). 7. Ak však Egypťania nestavali (pyramída pl.) ako hrobky, na čo mali slúžiť? 8. Egyptskí poslanci nebudú môcť v parlamente používať (mobilný telefón pl.). 9. Nestihol dopísať (prvá kapitola). 10. Firma bližšie nekomentovala svoju (nová ponuka). 11. Na jeho použitie naozaj niet (nijaký rozumný dôvod sg.). 12. V rámci frazeológie niet (jediná oblasť), ktorou by sa nebol zaoberal. 1. Nie musimy kończyć (rozmowa sg.). 2. Nikt nie lubi (krytyka) w stosunku do swojej osoby. 3. Jacek nie zna (ta dziewczyna pl.) z trzeciej klasy. 4. Nie sprzedam panu (obiecane mieszkanie sg.). 5. Nie widać (ożywienie sg.) na rynku pracy. 6. Nie ma do tego (siła pl.). 7. prawcy nie stawiali (opór sg.). 8. Nie będzie (żaden problem pl.) ze sprzedażą. 9. Nie zdążył napisać (książka), której pomysł od dziesięcioleci był jego marzeniem. 10. Opozycja publicznie nie komentowała (ta wypowiedź sg.). 2. Upravte slovosled slov v zátvorkách a pozorujte rozdiely medzi slovenčinou a poľštinou: 1. (ceny, priemerné) za (meter, štvorcový) (plochy, kancelárskej) sa pohybujú od 200 do 300 eur ročne. 2. Cez (prázdniny, letné) sme boli na výlete v (záhrade, Zoologickej) v Bojniciach. 3. haseolus vulgaris (fazuľa, obyčajná), je (rastlina, stará, kultúrna, juhoamerická), v súčasnosti pestovaná v (pásme, celom, miernom). 4. Tri vagóny, ktoré predtým prepravovali (kyselinu, sírovú), boli v čase nehody prázdne. 5. (králi, európski, neskorší) videli v (Karolovi, Veľkom) dokonalý príklad (panovníka, kresťanského). 6. O 19:00 hod. (divadlo národné, lovenské) uvádza balet (jazero, Labutie). 7. V roku 2001 boli v (Amerike, evernej) spáchané štyri (útoky, medzinárodné, teroristické). 8. Za sedemdesiat rokov sa vyprofiloval na (časopis, seriózny, jazykovedný) reflektujúci (myslenie, jazykovedné a filologické, moderné) (jazykovedcov, slovenských). 9. V štúdiách pokračovala na (fakulte, Filozofickej) (Univerzity, Komenského) v Bratislave. 10. (herec, muzikálový, známy) bude v inscenácii stvárňovať ľud. 1. (ceny, standardowe) za (metr, kwadratowy) nie przekraczają zwykle 2,4 tys. zł. 2. Znalazła się w (ogrodzie, małym, zoologicznym) przy (stacji, benzynowej). 3. W warzywniku uprawia się dwa gatunki fasoli: (fasolę, jednoroczną, zwykłą) i (fasolę, wielokwiatową). 4. rawie 3 godziny trwało wczoraj w Krakowie zabezpieczanie (cysterny, kolejowej, nieszczelnej) przewożącej (kwas, siarkowy, 96-procentowy). 5. otem dziecko dyskutuje z mamą i kolegami o (Bolesławie, królu, Chrobrym), którego podobizna widnieje na (banknocie, 256 t r a n a

14 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami 20-złotowym). 6. Był propagatorem i współtwórcą (teatru, norweskiego, narodowego). 7. potykany jest w Europie, (Ameryce, ółnocnej), Afryce i (Azji, Mniejszej), głównie w miejscach nocowania oraz gniazdowania (gołębi, stadnych, dzikich i hodowlanych). 8. W latach wydawał w oznaniu jedyny wówczas w Wielkopolsce (tygodnik, ilustrowany, literacki) obótka. 9. Ukończył studia na (Wydziale, Filologicznym) (Uniwersytetu, Łódzkiego). 10. (aktor, wybitny, teatralny i filmowy), dyrektor (Teatru, tarego), zagrał m.in. w Nocach i dniach. 3. a) Všímajte si zhody a rozdiely pri vyjadrovaní posesívnosti; b) reložte posesívne konštrukcie do slovenčiny: a) 1. Na stole mám rozkvitnutú ružičku. 2. Kávu máš v termoske. 3. Môj otec sa tam narodil. 4. Tvoja matka je relatívne v dobrej kondícii. 5. Dieťa mi je choré. 6. Matka mu umrela a otec sa oženil. 1. Mam łzy w oczach. 2. apierosy masz w kieszeniach spodni. 3. Mój ojciec podpisał za mnie umowę. 4. Twoja matka zaczęła robić panikę. b) O 1. zczupła ręka pana Wojciecha chciała pogładzić płowe włosy iotra. 2. pódnica babci kolorystycznie nie pasowała do reszty. 3. Czyściła buty Macieja. 4. ąsiadka Krystyny łkała ściskając ręce męża. 5. Długa szyja żyrafy jest przystosowaniem ewolucyjnym. 4. reložte opisné pasívne a rezultatívne konštrukcie do slovenčiny: O 1. Kombajn został kupiony przez kilku rolników. 2. Cały dokument nie był przeczytany, tylko pewne fragmenty. 3. Dziecko było umyte i nakarmione. 4. roblem zostanie rozwiązany za dwa dni. 5. Obawiam się, że to głosowanie będzie uznane za przejaw braku patriotyzmu. 6. ala zostanie niedługo oddana do użytku. 7. W ten sposób zostanie rozwiązany problem bezrobocia. 8. Chłopiec został pogryziony przez psa. 9. W stanie ciężkim został przewieziony do szpitala. 10. Konkurs jest organizowany corocznie. 11. Ozon jest niszczony przez freony. 12. Jego dzieła były podziwiane przez wszystkich ludzi. 13. isma będą czytane przez ludzi wierzących. 5. Zmeňte aktívne konštrukcie na zvratné deagentné alebo pasívne konštrukcie: 1. Na spotkanie jedziemy z wielkimi oczekiwaniami i ze strachem. 2. Na wojnę idziemy po to, aby wygrywać. 3. W naszym kraju dom budujemy na całe życie. 4. odczas nabożeństwa czytamy Biblię i inne święte księgi liturgiczne. 5. Cukier przywozimy do olski z zagranicy. 6. Boczek kroimy w grube plastry. 7. ierść czeszemy szeroką, drucianą szczotką pod włos. 1. V nedeľu je prikázaný sviatok, nerobíme, ideme do kostola. 2. Budujeme tu nový obchodný dom. 3. Uhlie privážame po železnici z Ostravy. 4. ušené hovädzie krájame na tenké plátky. 5. Mäso pečieme na ražni. 6. ri tomto sviatku čítame Knihu Ester, pergamenový zvitok, ktorý rozpráva príbeh kráľovnej Ester. 7. Azda preto hovoríme, že pod svetlom býva najväčšia tma. 257 t r a n a

15 10 YNTAX 6. Nasledujúce vety preložte z poľštiny do slovenčiny s použitím 3. os. pl. préterita: O 1. Wiele razy dyskutowano na ten temat. 2. We wspomnianych badaniach pytano respondentów o najważniejsze problemy występujące w ich miejscu zamieszkania. 3. rzez pewien czas tolerowano w pracy jego picie. 4. Uwięzionych szykanowano, bito, poniżano. 5. Nigdy nie myślano o jej likwidacji. 6. Nie było hal sportowych, więc grano na asfalcie. 7. Jakie noszono na Orawie stroje i co najczęściej dawnymi laty jadano? 8. Dom sprzedano rodzinie Amerykanów. 7. Upravte slová v zátvorkách do správneho pádu a charakterizujte rozdiely medzi poľštinou a slovenčinou: 1. ostanowiliśmy wspólnie zrobić coś (poważniejsze). 2. Tradycja to coś (stałe, niezmienne, święte). 3. Kierowca musiał zostawić w środku coś (cenne). 4. Wydarzyło się coś (niedobre). 5. Ona nikomu nic (złe) nie zrobi. 6. Nie ma w tym nic (dziwne). 7. Nie wnoszą do tematu nic (nowe). 8. W samym pałacu może wówczas nic (specjalne) się nie działo. 9. rzypomnijmy, co (przyjemne) czeka nas w tym tygodniu. 10. Nie zastanawiaj się, co (dobre) możesz zrobić dla kraju. 1. V zlej spoločnosti nezískaš nič (dobré, pozitívne). 2. Z jazykovej stránky by nebolo na tom nič (pozoruhodné). 3. Na poli jazykovej kultúry nedialo sa nič (nové). 4. podobnými výmyslami nemá nič (spoločné). 5. otva môžu poslúžiť na niečo (iné) ako na vyvolanie úsmevu. 6. Označuje niečo (extrémne, krajné, výstredné). 7. Čakali ste niečo (silnejšie)? 8. odľa lahodnej chuti sa slovom nektár prenesene nazýva chuťovo lahodiaci nápoj, resp. niečo veľmi (príjemné, opojné). 9. Čakali, čo (múdre) zase povieme. 10. Rozmýšľam, čo (pekné) by som jej povedal. 8. Upravte slová v zátvorkách do správneho pádu: 1. Jeden z ich synov je (učiteľ) na škole v českom Zlíne. 2. Je schopný presvedčiť každého trebárs o tom, že je (lekár) či (právnik). 3. Dominikova matka je (krajčírka). 4. Manžel je (vodič) medzinárodnej kamiónovej dopravy. 5. odľa toho, ako si ma prezrel, bol (znalec) i (milovník) žien. 6. Neviem už dnes, či bol (sudca), či (prokurátor). 7. Mama bola (úradníčka), otec bol (elektroinžinier). 8. redtým som bola (grafička) s priemerným platom. 9. Hana je (kuchárka). 1. Rafał, mój mąż, jest (nauczyciel), a ja (księgowa). 2. Zbigniew jest (lekarz nefrolog). 3. Mama jest (krawcowa). 4. an Leszek jest (kierowca) ogromnej ciężarówki i (mechanik). 5. Był (znawca) wszystkich religii i szkół. 6. tefan był (sędzia), (adwokat), (wykładowca) Uniwersytetu Jagiellońskiego. 7. Kto będzie (policjant), a kto (złodziej)? 8. Była (malarka) i (grafik). 9. Żona jest (kierowniczka) biblioteki publicznej. 9. Napíšte číslovky 2, 3, 4 slovom a substantíva dajte do správneho pádu: 1. Wszedł na salę i poprosił o (2 sok), które wypił na miejscu. 2. (3 nauczycielka) otrzymały wczoraj nagrody burmistrza. 3. Ktoś wyciągnął ostatnie (2 wino) z kartonu. 4. Łączyły się tu, 258 t r a n a