Inštitút etiky a bioetiky FF PU v Prešove. 16. medzinárodná konferencia Etické myslenie minulosti a súčasnosti (EMMS 2016/16)

Transkrypt

1 16. medzinárodná konferencia Etické myslenie minulosti a súčasnosti (EMMS 2016/16) SÚČASNÉ ETICKÉ TEÓRIE ICH PODOBY A KONFRONTÁCIE zborník abstraktov Levoča, september 2016

2 Dr. Stanisław CIUPKA Akademia Techniczno-Humanistyczna v Bielsku-Białej Czy etyka troski naprawdę troską? Etyka troski pojawiła się w współczesnej etyce w latach 80-tych XX wieku. Była z jednej strony odpowiedzią na etrykę kantowską i utylitarystyczną, a zdrugiej strony na koncepcje etyki cnoty. W zamierzeniu twórców tej etyki miała ona uzupełnić braki tych dwóch wielkich nurtów etycznych. Pojawiają sie jednak zastrzeżenia do jej założeń, a dotyczące znacznego jej upolitycznienia deprecjonowania sprawiedliwości wymiennej na rzecz sprawiedliwości dystrybutywnej. Referat pragnie się odnieśćd do tych zarzutów. Kľúčové slová (v angličtine): care ethics, fairness, timeliness, feminism PhDr. David ČERNÝ, PhD. Ústav státu a práva AV ČR, v. v. i. Kritika konsekvencialismu Současné etice dominuje konsekvencialismus. Standardní konsekvencialismus činů vyhodnocuje jednání nikoli motivy či pravidla jako správné pouze v tom případě, kdy vede k věcnému stavu, který hodnotíme jako nejlepší z neosobní perspektivy. Konsekvencialismus tudíž představuje teorii správnosti a nesprávnosti jednání na jedné straně a dobrem neosobně zvažovaných věcných stavů na straně druhé. Jsem však přesvědčený, že konsekvencialismus ve svých různých formách je chybnou teorií a nelze ho smířit s principem racionálních závazků morálky. Pokusím se ukázat, že konsekvencialismus není příliš náročný, právě naopak, neklade na nás vůbec žádné požadavky. To je zásadní problém všech verzí konsekvencialismu a silný důvod k jeho opuštění. Mgr. Eva DEMJANOVÁ Etika sociálnych dôsledkov a etika cnosti Príspevok sa zaoberá reflektovaním etiky sociálnych dôsledkov a etiky cnosti. Súčasťou toho je zdôraznenie postavenia a významu týchto etických teórií v súčasnosti. Považujem za potrebné skúmať podobné a rozdielne stránky oboch etických teórii. Zameriam sa na porovnanie toho, ktorý z týchto prístupov je komplikovanejší v zmysle požiadaviek na mravný subjekt. Budem analyzovať zmysel cností a hodnôt etiky sociálnych dôsledkov. Mojím cieľom je prispievať k rozvoju diskusie medzi etiku sociálnych dôsledkov v konfrontácii s etikou cnosti.

3 JUDr. Adam DOLEŽAL, LL.M. Ústav státu a práva AV ČR, v. v. i. Odraz existencialistické etiky v současné bioetice Současné filosofické školy se na existencialismus či filosofii existence dívají se značným despektem buď je považují za přežitou názorovou linii vedoucí k nevědeckým výsledkům, případně za zatemňující plytkou symbolickou hru, podobající se moderní magii či novodobým věšteckým rituálům. Přinejlepším jej považují za historickou odezvu na kritické období ovlivněné světovými válkami, která ovšem měla význam pouze pro svou dobu, nikoliv pro současný svět. Kritice je podroben zejména přepjatý subjektivismus, pesimismus a bezvýchodnost této nauky, přepjaté přikládání významu lidské svobodě a jeho rozhodování a konečně i jeho nevědeckost spojená s používáním nejasných a zatemňujících výrazů. V etickém diskursu pak tato nauka nemá podle těchto kritiků žádný význam, protože nepřináší žádná objektivní data, nic co by mohlo být považováno za objektivně platné, zobecnitelné a převeditelné na společenské normy. S touto kritickou vlnou se neztotožňuji. Domnívám se, že odraz existencialistické etiky se v současném etickém diskursu projevuje a má zásadní vliv i na určité oblasti aplikované etiky. Vzhledem k omezenému rozsahu se tento příspěvek zaměří na dopady existenciální filosofie na morální rozhodování v oblasti medicínské etiky, zejména při rozhodováních na konci života. Pojmy jako autenticita vlastního života, nahlížení na pacienta jako na subjekt, vzájemný vztah lékaře a pacienta, a konečně i otázka svobodného rozhodnutí a odpovědnosti spjaté s tímto rozhodnutím mají v medicínských etických kodexech a odborné literatuře výrazný podtext existencionální etiky. Právě tyto prvky budou v tomto příspěvku přezkoumány. Kľúčové slová (v angličtine): existentialism, bioethics, end-of-life decisions, authenticity, autonomy, responsibility PhDr. Wendy DROZENOVÁ, PhD. Filosofický ústav AV ČR, v. v. i. Pojetí odpovědnosti v etice E. Lévinase a H. Jonase V postmoderní situaci se stává problémem filosofické zdůvodnění norem s univerzální platností, oproti etickým učením založeným na povinnosti získávají zvláště v aplikované etice (např. podnikatelská etika) význam koncepce, které se opírají o pojem odpovědnosti. Ve druhé polovině dvacátého století vznikla dvě filosoficky dobře propracovaná pojetí odpovědnosti, která jsou dosud aktuální, a to H. Jonase a E. Lévinase. Oba byli žáky Husserla a Heideggera a jejich koncepce různým způsobem překonávají. V českém prostředí má fenomenologie významné místo díky dílu J. Patočky a jeho žáků. V devadesátých letech vyšly české překlady některých spisů E. Lévinase a Jonasův Princip odpovědnosti. Lévinas pokládá etiku za první filosofii, mravnost je nezávislá a prvotní (Lévinas 1994, s. 176), nevychází od celku všeho jsoucna, ale od setkání s tváří druhého, bližního, která představuje jinakost druhého a přivádí k uznání jinakosti Jiného, k nekonečnu. Tvář druhého volá k odpovědnosti, lidství člověka, subjektivita, je odpovědnost za druhé (Lévinas 1994, s. 106). Jonas podává podrobnou analýzu pojmu odpovědnosti, a třebaže se zaměřuje na nové druhy odpovědnosti,

4 spjaté s rozvojem techniky (který problematizuje, zatímco Lévinas techniku hájí proti Heideggerovi), za primární pokládá Jonas rovněž odpovědnost za ostatní lidské bytosti. Kľúčové slová (v angličtine): ethics, responsibility, E. Lévinas, H. Jonas, face of the other, technology Mgr. Paulina DUBIEL-ZIELIŃSKA, PhD. Uniwersytet Rzeszowski, Wydział Pedagogiczny, Zakład Pedagogiki Opiekuńczej Teoria osoby ludzkiej według Karola Wojtyły a sieciowa teoria osobowości Józefa Kozieleckiego w kontekście wychowania Artykuł ma na celu porównanie dwóch ujętych w tytule teorii oraz wskazanie ich cech wspólnych, by w efekcie ukazać ich głębokie znaczenie i zastosowanie pedagogiczne. Etapy refleksji są następujące: - Wprowadzenie, - Osoba ludzka wg Karola Wojtyły, - Sieciowa teoria osobowości (STO) Józefa Kozieleckiego, - Osoba ludzka wg Karola Wojtyły a osobowość wg Józefa Kozieleckiego, - Wychowanie osoby ludzkiej wg Karola Wojtyły i sieciowej teorii osobowości wg Józefa Kozieleckiego, - Zakończenie. Kľúčové slová (v angličtine): human person, consciousness, self-consciousness, will, education prof. PhDr. Vasil GLUCHMAN, CSc. Etika rozvoja a etika sociálnych dôsledkov Autor v nadväznosti na etiku rozvoja (development ethics) zaoberajúcu sa skúmaním etických a morálnych otázok sociálneho a ekonomického rozvoja vo svete vrátane hľadania ich riešení na rozličných úrovniach, prezentuje etiku sociálnych dôsledkov ako jednu z možných foriem skúmania sociálneho a ekonomického rozvoja postkomunistických krajín strednej a juhovýchodnej Európy. Etika sociálnych dôsledkov vytvára predpoklady ako pre individuálny rozvoj v snahe hľadať spôsoby individuálneho etického a morálneho rozvoja, tak aj pre sociálny rozvoj, pretože venuje pozornosť skúmaniu jednak sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z politiky, programov atď. spoločnosti. Okrem toho formuluje ako kritérium správnosti a morálnosti konania požiadavku na dosahovanie prevahy pozitívnych sociálnych dôsledkov nad negatívnymi pri zachovaní, resp. rešpektovaní ostatných hodnôt tejto etickej koncepcie (humánnosť, ľudská dôstojnosť, morálne právo na život, spravodlivosť, zodpovednosť, tolerancia, povinnosť).

5 Kľúčové slová (v angličtine): development ethics, ethics of social consequences, social and economic development, humanity, human dignity, moral right to life, human rights PhDr. Marta GLUCHMANOVÁ, PhD. Katedra humanitných vied FVT TU v Košiciach Etické teórie a spôsoby etického uvažovania v rámci učiteľskej etiky Autorka príspevku sa zamýšľa nad súčasnými etickými teóriami a ich uplatňovaním v profesijnej učiteľskej etike. Uvažuje o etických teóriách, ktoré by mohli slúžiť ako metodologické východiská pre rozvíjanie učiteľskej etiky a následne aj pre riešenie etických a morálnych problémov učiteľského povolania. V rámci konzekvencialistických a nekonzekvencialistických etických teórií uvádza príklady domácich, no najmä zahraničných autorov a ich etické teórie použiteľné pri riešení problémov súčasnosti, zvlášť v školskom a mimoškolskom prostredí. K najznámejším etickým koncepciám neutilitaristického konzekvencializmu zaraďuje napríklad Pettitov virtual consequentialism, Slotov satisficing consequentialism, Jacksonov probabilistic consequentialism alebo Senovu evaluator relative theory, ku ktorým možno zaradiť aj etiku sociálnych dôsledkov. Autorka snaží sa analyzovať, hodnotiť a konfrontovať etiku sociálnych dôsledkov v každodennej práci učiteľov, porovnáva ju s názormi Kennetha A. Strikea a Jonasa F. Soltisa. Zaoberá sa aj úvahami Elizabeth Campbellovej, vychádzajúcej v uvažovaní z etiky cnosti, pričom najkomplexnejšie a filozoficky najlepšie vyjadruje svoj názor na učiteľskú etiku, podobne aj názormi a konfrontáciou ďalších autorov. Kľúčové slová (v angličtine): ethical theories, the ethics of teaching, the ethics of social consequences Dr. hab. Grzegorz GRZYBEK, prof. UR; Mgr. Paweł TOBICZYK Wydział Pedagogiczny, Uniwersytet Rzeszowski; Etyka seksualna a założenia religii katolickiej 1. Podstawowe założenia etyki seksualnej w religii katolickiej. 2. Antyczne źródła pesymizmu seksualnego w chrześcijaństwie stoicyzm, gnoza. 3. Etos życia, etyka seksualna i moralność w poszukiwaniu integralności życia.

6 Dr. Beata GUZOWSKA Instytut Filozofii, Uniwersytet Rzeszowski Kategoria dobrego życia a etyka postmodernistyczna Kategoria dobrego życia jest obecna w rozważaniach dotyczących człowieka, jego miejsca w świecie i sensu życia właściwie od zawsze. W zależności od epoki historycznej różnie kategorię tę rozumiano. W artykule zaprezentowano ją w kontekście analizy wybranych zagadnień z zakresu tzw. etyki postmodernistycznej. Wszechobecny pluralizm, konsumeryzm i indywidualizm wpływa na utratę etycznej i moralnej orientacji nakierowanej na wartościowanie. To dodatkowo utrudnia stworzenie wzoru dobrego życia. Współczesna sztuka życia wiąże się z koniecznością wielokrotnego definiowania swojej tożsamości od nowa. Kľúčové slová (v angličtine): postmodern ethics, good life, art, contemporary of philosophy, aesthetisation,culture, religion, consumerizm, new media, autocreation, value Mgr. Joanna JARCZAK; Mgr. Zbigniew MAŁODOBRY Akademia Ignatianum w Krakowie Etos prawnika a założenia etyki rozwoju 1. Specyfika profesji prawnika 2. Zasady kontruwania etyki zawodowej w teorii etyki rozwoju 3. Etos prawnika a etyka rozwoju prof. PhDr. Petr JEMELKA, Dr. Pedagogická fakulta MU, Brno Bioetické aspekty etiky sociálních důsledků Etika sociálních důsledků disponuje významným potenciálem pro rozvoj všech tří pilířů bioetiky (humánní bioetika, etika environmentální a animal ethics). Proto může být inspirující i konfrontace s evolučně ontologickou koncepcí J. Šmajse a s myšlenkami P. Singera (Darwinovská levice). Kľúčové slová (v angličtine): ethics, ontology, social Darwinism, evolution

7 Mgr. Michaela JOPPOVÁ Spinozizmus a súčasnosť (optikou vybraných autorov) Systematická etika Barucha Spinozu je aj v súčasnosti inšpiratívnym zdrojom pre etickú reflexiu, pri kreovaní konkrétnych etických koncepcií je však využívaná až fascinujúco zriedkavo. Predkladaný príspevok sa pokúša o stručnú analýzu možností implementácie aspektov spinozistickej etiky do súčasného morálneho uvažovania, a to predovšetkým vo vzťahu k chápaniu človeka a jeho morálnych kvalít (sloboda, aktivita, racionalita, intelektualita a pod.). Východiskom pre to je recepcia Spinozových myšlienok u súčasných autorov zaoberajúcich sa interpretáciou, kritikou, aplikáciou či rozvíjaním spinozizmu, pričom sa tiež nastoľuje otázka, či je potrebné spinozizmus aktualizovať, resp. či je ako etický systém funkčnejší vo svojej originálnej, alebo aktualizovanej podobe. Kľúčové slová (v angličtine): Baruch Spinoza, spinozism, morality, ethics, contemporary ethics Mgr. Ján KALAJTZIDIS, PhD. Etika sociálnych dôsledkov ako hybridná etická teória Etika sociálnych dôsledkov je slovenská etická koncepcia, ktorá býva kategorizovaná ako konzekvencialistická. Sama sa s touto charakteristikou stotožňuje, no zdôrazňuje svoj neutilitaristický charakter v rámci konzekvencializmu. V rámci tohto etického smeru, ktorý býval v minulosti mylne stotožňovaný s utilitarizmom sa etika sociálnych dôsledkov odlišuje viacerými pozíciami, ktoré zastáva. Predložený príspevok tieto pozície analyzuje a zároveň sa za pomoci tejto analýzy pokúša overiť hypotézu, podľa ktorej nie je možné etiku sociálnych dôsledkov označovať za konzekvencialistickú úplne bezproblémovo. Pozície, ktoré zastáva (odmietnutie maximalizácie či agent-relative) a spôsob akým ich uplatňuje, poukazujú na potrebu prehodnotenia tohto označenia. Ako nová kategória je bližšie predstavená koncepcia hybridnej etickej teórie, ktorá sa hodí na označenie etiky sociálnych dôsledkov omnoho viac. Kľúčové slová (v angličtine): ethics of social consequences, hybrid ethical theory, contemporary ethical theory, non-utilitarian, consequentialism Mgr. Katarína KOMENSKÁ, PhD. Morálna komunita, jej vzťahy a zodpovednosť ako základné východisko pre etické reflexie pohrôm a katastrof Snahy reflektovať etické a morálne problémy vyskytujúce sa v kontexte pohrôm vedú v súčasnosti k vytvoreniu samostatnej disciplíny aplikovaných etík, etickej reflexii pohrôm

8 a katastrof. Aj keď sa v rámci týchto diskusií reflektujú primárne problémy zdravotníckeho personálu, humanitárnych pracovníkov, či iných odborníkov reagujúcich na výzvy, ktoré pohromy prinášajú, jej kontexty a problematika majú ďaleko širšie vymedzenie. Práve z toho dôvodu je potrebný holistický a globálny prístup k týmto reflexiám, ktorý zároveň bude zdôrazňovať aj úlohu jednotlivcov a ich zodpovednosti (či už retrospektívnej či perspektívnej). V predkladanej štúdii budú moje úvahy metodologicky vychádzať z etiky sociálnych dôsledkov. V rámci tejto koncepcie venujem pozornosť zadefinovaniu zodpovednosti jednotlivých členov spoločnosti v reagovaní na a etickom reflektovaní pohrôm. Zodpovednosť bude chápaná ako základná charakteristika, princíp vzťahov v morálnej komunite. Záväzok, ktorý mravným subjektom na základe ich schopnosti uvedomiť si a niesť zodpovednosť voči objektom svojho konania, je tak aj elementárny, eticky relevantný vzťah v morálnej komunite. Kľúčové slová (v angličtine): disaster ethics, moral community, responsibility, ethics of social consequences doc. Mgr. Josef KUŘE, Dr. phil. Ústav lékařské etiky, Lékařská fakulta MU, Brno Transdisciplinarita a bioetika: metodologicko-teoretická perspektiva Bioetika je od svého vzniku, mimo jiné, charakteristická interdisciplinaritou. Již samotný termín bioetika v sobě zahrnuje součinnost vícero disciplín a jejich vzájemné přesahování. Přesahování hranic jednotlivých disciplín je někdy označováno rovněž jako multidisciplinarita či transdisciplinarita. Metoda vytvořená a používaná jednou disciplínou je přejata a používána jinou disciplínou či disciplínami. Tento záměr je zdůvodňován snahou o holistický přístup. Vedle filosoficko-etické reflexe zahrnuje v bioetice tento přístup metody a metodologii dalších věd, zejména přírodních a medicínských, ale i právních, sociálních a kulturních. Takovýto multidisciplinární pluralismus je výrazem přesvědčení, že problémy současného světa nelze řešit jednooborově, v rámci jediné disciplíny. Multidisciplinarita / interdisciplinarita / transdisciplinarita s sebou nezbytně přináší i pluralitu metodologickou, která ne zřídka bývá zastiňována přínosem interdisciplinarity. Nejde jen o legitimitu mnoha disciplín participujících na bioetickém diskursu, ale i o pluralitu metod a metodologií disciplín participujících na tomto diskursu, stejně jako o otázku vzájemných vztahů metodologií jednotlivých disciplín, jejich role, váhy, autority způsobu použití atd. v tomto diskursu. Příspěvek se zabývá problematikou metodologie v bioetice v kontextu její interdisciplinarity a transdisciplinarity. Zkoumá význam a důsledky tohoto metodologického a koncepčního přístupu pro bioetický diskurs a pro vlastní etickou a filosofickou reflexi. Pozornost přitom věnuje problematice transdisciplinarity v kontextu etické teorie. Kľúčové slová (v angličtine): bioethics, interdisciplinarity, transdisciplinarity, method, theory

9 Mgr. Martin PAZDERA Vzťah kultúry, morálky a prírodného sveta optikou etiky sociálnych dôsledkov V súčasnosti je možné nachádzať mnoho teórií, ktoré sa pokúšajú vzťah kultúry a prírody analyzovať na viacerých úrovniach. No keďže zväčša ide o prístupy, ktoré vychádzajú z filozofickej antropológie, tieto diskusie sa pohybujú viac-menej na všeobecnej úrovni. Mojim primárnym cieľom je preto rozpracovanie danej problematiky v užších súvislostiach implikujúcich predovšetkým etický rozmer, ktorý tento vzťah v sebe nepochybne obsahuje. Týmto sa odkrýva priestor nielen pre skúmanie kultúry a prírodného sveta, ale aj pre skúmanie morálky ako kultúrneho fenoménu vo vzťahu k prírodnému svetu. Mojim filozoficko-metodologickým východiskom pre dané úvahy je etika sociálnych dôsledkov ako forma neutilitaristického konzvekvencializmu, ktorú sa v týchto súvislostiach pokúsim komparovať s východiskami evolučnej ontológie Josefa Šmajsa. Hoci sa etika sociálnych dôsledkov v minulosti dotkla vzťahu morálky, kultúry a prírodného sveta, venovala sa tejto problematike len čiastočne. Práve z tohto dôvodu považujem za potrebné tieto úvahy posunúť ďalej. Kľúčové slová (v angličtine): culture, ethics, morality, natural world, ethics of social consequences Mgr. Maria PLESKACZYŃSKA Katedra Etyki Szczegółowej, Wydział Filozofii, Katolicki Uniwersytet Lubelski Jana Pawła II Pamięć jako kategoria etyczna a kształt współczesnej etyki Zmiany, jakie dokonały się w etyce pod koniec szóstej dekady XX w. (za symboliczny moment przełomowy można umownie uznać rok 58, w którym powstały teksty G. E. M. Anscombe Modern Moral Philosophy, J. O. Urmsona Saints and Heroes czy Ph. Foot Moral Arguments) znacząco zmieniły kształt filozofii moralności. Obok tradycyjnych metod etyki konsekwencjonalizmów i tradycyjnego deontologizmu (zwł. kantyzmu) pojawiły się nowe, alternatywne ujęcia, do czego w dużej mierze przyczyniła się krytyka ówczesnego stanu rzeczy przez autorów wymienionych artykułów. Metody alternatywne mają stanowić poszukiwanie tertium datur między liberalizmem konsekwencjalizmu a absolutyzmem deontologizmu. Wśród metod alternatywnych najbardziej wpływowa pozostaje etyka cnoty, inne to np. etyka feministyczna czy etyka troski. Interesującą propozycją okazał się także etyczny antyteoretyzm. Zakwestionowanie dotychczasowego systemu umożliwiło pogłębione analizy problemów, takich jak cnota, intencja, dylemat, supererogacja, narracja, wstyd czy wina. W swoim wystąpieniu chciałabym pokazać jeszcze inną kategorię etyczną, która potrzebuje spojrzenia z szerszej niż przyjmowana w etyce tradycyjnej perspektywy pamięć. Pamięć rozumiana jako kategoria etyczna potrzebuje odniesienia do troski, skupienia na perspektywie podmiotu, narracyjności, relacji międzyludzkich i rozpatrywania jednostkowych, a zarazem złożonych sytuacji zamiast operowania sztywnymi zasadami. Kľúčové slová (v angličtine): modern ethics, alternative methods of ethics, memory

10 Mgr. Júlia POLOMSKÁ, PhD. Reflexie o ľudskej dôstojnosti (v etike sociálnych dôsledkov a v personalizme) Predložený príspevok sa venuje problematike ľudskej dôstojnosti a uvažuje o tejto hodnote v rámci etiky sociálnych dôsledkov, ktorá patrí do línie neutilitaristického konzekvencializmu. Druhou rovinou nahliadania na hodnotu ľudskej dôstojnosti je personalizmus a autorka sa primárne sústreďuje na personalizmus ruských autorov, V. S. Solovjova a N. A. Berďajeva. Hlavným cieľom príspevku je hľadať podobnosti, ale aj rozdiely v chápaní tejto hodnoty, medzi týmito, na prvý pohľad zjavne odlišnými etickými teóriami. Kľúčové slová (v angličtine): ethics of social consequences, personalism, value of human dignity Dr. Andrzej ŚWIERCZEK Państwowa Wyższa Szkoła Zawodowa im. rtm. Witolda Pileckiego w Oświęcimiu Etyczny wymiar resocjalizacji a założenia etyki rozwoju 1. Istota resocjalizacji 2. Podstawowe założenia etyki rozwoju 3. Etyczny wymiar resocjalizacji a założenia etyki rozwoju Dr. Jakub SYNOWIEC Chair of Ethics, Faculty of Philosophy, The Pontifical University of John Paul II Ethics for everyday heroes - from utilitarianism to effective altruism The presentation is aimed to describe a branch of development of utilitarian thought (P. Singer, W. Mac Askill) in the last 15 years. The effect of this development: Effective Altruism, a new philosophical idea and a social movement, will be presented. Singer and MacAskill dedicated effective altruism as a new way of making a difference for the citizens of the most affluent nations. It will be argued if this new approach is a good ethical position for ordinary people in the countries of Central and Eastern Europe. In conclusions, some some critical remarks from the perspective of less wealthy country will be presented. Kľúčové slová (v angličtine): effective altruism, Peter Singer, William MacAskill

11 Mgr. Ivana ŠEPTÁKOVÁ Pozícia etiky sociálnych dôsledkov vo vzťahu k mravnej zodpovednosti a láske Etika sociálnych dôsledkov analyzuje vzťahy rozličných typov mravných subjektov k rôznym druhom morálnych problémov súčasnosti. ESD býva v aplikovanej etike častým východiskom pre riešenie novo- nastolených etických a bioetických otázok. Príspevok analyzuje, ako ESD reflektuje problematiku lásky a partnerských vzťahov a konfrontuje pojem mravná zodpovednosť používaný v ESD so zodpovednosťou prepojenou na aspekt lásky z personalistického hľadiska Karola Wojtylu. Kľúčové slová (v angličtine): ethics of social consequences, moral responsibility, love, personalistic ethics, interpersonal relationships Mgr. Lukáš ŠVAŇA, PhD. Hodnoty etiky sociálnych dôsledkov v kontexte teórie menšieho zla Jedným z trendov v moderných podobách konzekvencialistických teóriií je ich záujem o implementáciu etických hodnôt, ktoré sa na prvý pohľad vymykajú rámcu systémov, ktoré primárne zohľadňujú dôsledky konania mravných subjektov. Cieľom tohto príspevku je preveriť možnosti etiky sociálnych v dôsledkov v kontexte jej konzekvencialistickej povahy vo vzťahu k nerešpektovaniu niektorých hodnôt, ktoré považuje za základné pričom hlavnou porovnávanou teóriou bude teória menšieho zla, ktorá nedodržiavanie týchto hodnôt priamo umožňuje prípadne ospravedlňuje. Kľúčové slová (v angličtine): consequences, ethics of social consequences, values, lesser evil Dr. hab. Wiesław WÓJCIK, prof. nadzw. Instytut Filozofii, Akademia im. Jana Długosza w Częstochowie Miejsce etyki cnót w wychowaniu W artykule krótko przedstawię współczesny renesans etyki cnót. Następnie przeanalizuję te cnoty (sprawności moralne), które mają szczególne znaczenie dla działalności pedagogicznej. Lista cnót badanych we współczesnej pedagogice wykracza poza zakres cnót rozpatrywanych przez myślicieli starożytnych i średniowiecznych. Ma to kluczowe znaczenie dla budowania etyki zawodu pedagoga. Wzrastają wymagania moralne wobec pedagogów, a tym samym ich kształcenie etyczne nabiera szczególnego znaczenia. Na tym tle zarysuję sylwetkę idealnego pedagoga oraz realnego w warunkach polskich. Kľúčové slová (v angličtine): virtue ethics, moral efficiency, ethics of teacher profession

12 Mgr. Barbara ŻMUDA Pontifical University of John Paul II, Kraków Solidarity as a principle of social life The aim of this paper is attempt to assess concept of solidarity. This is a social phenomenon, which significantly influenced to the lives of Poles in the 2nd half of the 20th century. Based on the philosophical thought of Karol Wojtyła (John Paul II) and Józef Tischner I will examine the concept of solidarity as an ethical principle, which is a co-creation of the common good and take responsibility for them. Next I will try to answer the question of how evolved the idea of solidarity in Poland in recent decades, and what changes was introduced on this basis. In the last part of the paper I will bring attention to the importance of solidarity as a principle of interpersonal integration in the future. Kľúčové slová (v angličtine): solidarity, Polish philosophy, J. Tischner, K. Wojtyła (JPII)