NS SR, 22.03. 2010 Aktuálna judikatúra SD EÚ Miroslav Slašťan Justičná akadémia I. Judikatúra ESD z oblasti ústavného práva Kto posudzuje súlad úniového práva s vnútroštátnym právom Ako posudzuje súd súlad úniového práva s vnútroštátnym právom Kedy súd posudzuje súlad úniového práva s vnútroštátnym právom 1
Posudzovanie súladu úniového práva s vnútroštátnym právom rozsudok OS Bratislava II. zo dňa 6.2. 2007, sp.zn. 6Co/229/2007 Ako predbežná otázka sa označuje komunikácia medzi dvoma súdnymi orgánmi, národným orgánom a orgánom spoločenstva. Predbežné otázky sa môžu vzťahovať len na právo Spoločenstva, nie na národné právo. Národný súd nemôže Súdnemu dvoru položiť otázku, či je konkrétne národné právne ustanovenie v súlade s komunitárnym právom EÚ. Možnosť alebo povinnosť položiť súdnemu dvoru predbežné otázky sa týka všetkých typov národných súdov, vrátane občianskych, trestných i správnych. Pokiaľ by však ním bol orgán jednajúci v najvyššej inštancii, potom tento súd musí predložiť Súdnemu dvoru otázky týkajúce sa práva spoločenstva. Z tohto dôvodu nebolo možné vyhovieť požiadavke navrhovateľa, aby súd požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke, či ustanovenie 5 zákona č. 514/2003 Z. z. (i 4 zákona č. 58/1969 Zb.) nie je v rozpore s právom Európskych spoločenstiev.. C-314/08, Krzysztof Filipiak poľský súd považoval za nevyhnutné posúdiť (máj 2008), či sporné ustanovenia zákona o dani z príjmov sú v súlade s ustanovením, ktorého sa pán Filipiak nedovolával (čl. 39 ZES), teda s článkom 43 ZES (sloboda usadzovania), keď vylučujú, aby daňovník, na ktorého sa v Poľsku vzťahuje neobmedzená daňová povinnosť v súvislosti so všetkými jeho príjmami a ktorý vykonáva hospodársku činnosť na území iného členského štátu, mohol od základu svojej dane odpočítať povinné poistné na sociálne poistenie zaplatené v Holandsku a znížiť svoju daň z príjmov o sumu povinného poistného na zdravotné poistenie zaplatené v tom istom členskom štáte, aj keď toto poistné nebolo v uvedenom členskom štáte odpočítané. medzičasom sa poľský ÚS (Trybunał Konstytucyjny) k otázke súladu článku 26 ods. 1 bodu 2 a článku 27b zákona o dani z príjmov spoľskou ústavou vyjadril, pričom rozhodol o posune účinnosti svojho nálezu k 30.11. 2008. 2
C-314/08, Krzysztof Filipiak argumenty poľskej vlády na zamietnutie PO: Skutočnosť, že vo svojom rozsudku zo 7. novembra 2007 Trybunał Konstytucyjny odložil dátum, ku ktorému protiústavné ustanovenia stratia svoju záväznosť, neznamená, že ustanovenia, ktoré boli kvalifikované ako protiústavné, sa musia uplatňovať až do dátumu, ktorý Trybunał Konstytucyjny určil. Vnútroštátny súd musí uplatňovať článok 26 ods. 1 bod 2 a článok 27b ods. 1 zákona o dani z príjmov, zohľadňujúc výklad týchto ustanovení podľa poľskej ústavy. Rozhodnutie, ktoré vyhlásil Trybunał Konstytucyjny, ktoré odkladá stratu záväznosti ustanovení kvalifikovaných ako protiústavné, nebráni súdnemu preskúmaniu týchto ustanovení z hľadiska ich súladu s právom Spoločenstva avprípade konfliktu noriem neoslobodzuje vnútroštátny súd od povinnosti neuplatňovať tieto ustanovenia, ak sa zistí, že nie sú v súlade s právom Spoločenstva. Z článku 91 poľskej ústavy totiž pre vnútroštátny súd vyplýva povinnosť neuplatňovať vnútroštátnu normu, ktorá je v rozpore s právom Spoločenstva. [obdoba čl. 7/2 ÚSR] C-314/08, Krzysztof Filipiak Posúdenie Súdnym dvorom: podľa ustálenej judikatúry prislúcha v rámci konania zavedeného článkom 234 ZES výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vo veci koná amusíprevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitné črty konkrétneho prípadu posúdil potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na účely vyhlásenia svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok položených Súdnemu dvoru. Preto pokiaľ sa položené otázky týkajú výkladu práva Spoločenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (pozri najmä rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 38, a z 23. apríla 2009, Rüffler, C-544/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 36). Odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke, ktorú položil vnútroštátny súd, možno len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Spoločenstva nemá nijaký vzťah k existencii alebo predmetu sporu vo veci samej, ak ide o problém hypotetickej povahy, alebo tiež vtedy, ak Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové a právne podklady nevyhnutné na užitočné zodpovedanie otázok, ktoré sú mu položené (rozsudky PreussenElektra, už citovaný, bod 39, a Rüffler, už citovaný, bod 38). 3
C-314/08, Krzysztof Filipiak OTÁZKY: 1. Má sa zásada vymedzená v článku 43 ods. 1 a 2 ES vykladať v tom zmysle, že bráni článku 26 ods. 1 bodu 2 poľského zákona [o dani z príjmov], na základe ktorého je možné od základu dane z príjmov odpočítať iba povinné poistné na sociálne poistenie zaplatené na základe ustanovení vnútroštátneho práva, ako aj článku 27b ods. 1 rovnakého zákona, na základe ktorého je možné od dane z príjmov odpočítať iba povinné poistné na zdravotné poistenie zaplatené na základe ustanovení vnútroštátneho práva, ak poľský občan, ktorý má v Poľsku neobmedzenú daňovú povinnosť týkajúcu sa príjmov zdaniteľných v Poľsku, zaplatil povinné poistné na sociálne a zdravotné poistenie v inom členskom štáte, keďže tam vykonával hospodársku činnosť, pričom toto poistné nebolo v tomto inom členskom štáte odpočítané od príjmov ani od dane? 2. Majú sa zásada prednosti práva Spoločenstva a zásada vyplývajúca z článkov 10 a 43 ods. 1 a 2 ES vykladať v tom zmysle, že majú prednosť pred ustanoveniami vnútroštátneho práva uvedenými v článku 91 ods. 2 a 3, ako aj v článku 190 ods. 1 a 3 poľskej ústavy v rozsahu, v akom na základe týchto ustanovení došlo k odloženiu vykonateľnosti rozsudku, ktorý vyhlásil Trybunał Konstytucyjny? C-314/08, Krzysztof Filipiak Podľa zásady prednosti práva Spoločenstva vyrieši vnútroštátny súd konflikt medzi ustanovením vnútroštátneho práva a priamo uplatniteľným ustanovením Zmluvy uplatnením práva Spoločenstva pričom v prípade potreby sa kolidujúce vnútroštátne ustanovenie neuplatní a nie konštatovaním neplatnosti vnútroštátneho ustanovenia; právomoc orgánov a súdov v tejto súvislosti je vecou každého členského štátu....vnútroštátny súd, ktorý je v rámci svojej právomoci poverený uplatniť právne predpisy Spoločenstva, je povinný zabezpečiť plný účinok týchto predpisov, pričom v prípade potreby z vlastnej iniciatívy neuplatní akékoľvek odporujúce ustanovenie vnútroštátneho práva, aj keby bolo prijaté neskôr, bez toho, aby musel požadovať alebo čakať na ich predchádzajúce zrušenie zákonodarnou cestou alebo akýmkoľvek iným ústavným postupom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77, Zb. s. 629, bod 24; Lucchini, C-119/05, Zb. s. I-6199, bod 61, ako aj z 27. októbra 2009, ČEZ, C-115/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 138). 4
Pl.ÚS 19/04 z 21.02.2006 (ČR) Návrh skupiny poslancov na zrušenie zákona (zlaté akcie) - argumentujú protiústavnosťou s čl. 2 odst. 3 Ústavy ČR a s čl. 11 Listiny základních práv a svobod a tiež s právom EÚ Vedľajší účastník - Krajský soud HK odkázal na Druhou směrnici Evropské Rady ze dne 13. 12. 1976, 77/91/EHS, která v čl. 42 stanoví povinnost rovného zacházení s akcionáři ve stejném postavení Zákon počas konania pred ÚS zrušený...ve vztahu k postavení Krajského soudu v Hradci Králové, jako vedlejšího účastníka v této věci, Ústavní soud, jako obiter dictum, dodává, že v řízení o návrhu nebylo možno pokračovat ani podle doktríny vymezené Ústavním soudem v nálezu Pl. ÚS 33/2000 (publikován pod č. 78/2001 Sb.). Podle právního názoru, vysloveného v uvedeném nálezu, ustanovení čl. 95 odst. 2 Ústavy ČR obsahuje implicitně povinnost Ústavního soudu poskytnout obecnému soudu svým rozhodnutím o ústavnosti či protiústavnosti zákona, jehož má být použito, pomoc, a to bez ohledu na to, zda byl zákon později změněn či zrušen. Pokud by totiž, po derogaci zákona, Ústavní soud odmítl ústavnost napadeného ustanovení posoudit, došlo by paradoxně k zablokování rozhodovací činnosti soudů opomenutím Ústavního soudu samého plnit svou základní povinnost podle čl. 95 odst. 2 Ústavy ČR (shodně usnesení sp. zn. Pl. ÚS 3/99, Sbírka nálezů a usnesení Ústavního soudu, sv. 21, str. 487). Pl.ÚS 19/04 z 21.02.2006 (ČR) Aplikace právního závěru nálezu sp. zn. Pl. ÚS 33/2000 musí brát zřetel na členství České republiky v Evropské unii s tím, že počínaje 1. květnem 2004 je každý orgán veřejné moci povinen aplikovat komunitární právo přednostně před českým právem tehdy, pokud je český zákon v rozporu s právem komunitárním (viz věc 6/64 Costa v. ENEL [1964] ECR 585 a konstantní judikatura Evropského soudního dvora). Ústavní soud nepřehlédl, že krajský soud ve svém návrhu argumentoval tím, že dnes již zrušené předpisy jsou v prvé řadě v rozporu s evropským právem, a teprve v druhé řadě s českým ústavním pořádkem. Z toho ovšem plyne, že pokud snad bude nutné, podle právního názoru krajského soudu, aplikovat v jeho věci dnes již zrušené zákony, musí si otázku souladu těchto předpisů s evropským právem vyřešit sám, bez součinnosti s Ústavním soudem, eventuálně pokud to bude nutné, za podmínek daných evropským právem, i pomocí předběžné otázky k Evropskému soudnímu dvoru. Do posuzování těchto otázek ovšem Ústavnímu soudu zásadně nepřísluší zasahovat. 5
Pl.ÚS 12/08 z 2.12.2008 (ČR) v hlavnom konaní sa žalobce domáhá zrušení výroku rozhodnutí Rady pro rozhlasové a televizní vysílání kterým zamítla žádost společnosti T-Mobile o udělení licence k provozování vysílání programu TV napadený výrok Rady se opírá o ustanovení 17 odst. 4 zákona č. 231/2001 Sb. ktoré vylučuje udělení licence k provozování rozhlasového a televizního vysílání podnikateli zajišťujícímu síť elektronických komunikací Městský soud v Praze sa domáhal vydání nálezu, podle něhož se ustanovení 17 odst. 4 zákona č. 231/2001 Sb., o provozování rozhlasového a televizního vysílání a o změně dalších zákonů, ve znění pozdějších předpisů, zruší dnem, který Ústavní soud stanoví ve svém nálezu soud spatřuje rozpor napadeného ustanovení s čl. 26 odst. 1 Listiny základních práv a svobod (dále jen "Listina") a současně s blíže nespecifikovanými ustanoveními práva Evropských společenství. podle soudu je takové omezení v rozporu s čl. 26 odst. 1 Listiny, který zakotvuje svobodu podnikání nebo provozování jiné hospodářské činnosti ve zvoleném oboru dále navrhovatel uvádí, že je napadené ustanovení "v rozporu i s komunitárním právem, neboť nepřiměřeně omezuje jednu ze základních svobod vnitřního trhu, a to svobodu přístupu některých subjektů k podnikání v dané oblasti." Pl.ÚS 12/08 z 2.12.2008 (ČR) Těžiště důvodů, pro které Městský soud v Praze navrhuje zrušení napadeného ustanovení, leží v jeho rozporu s ustanoveními ústavního pořádku, konkrétně čl. 26 odst. 1 Listiny, nikoliv s ustanoveními práva Evropských společenství. Tím se tento případ odlišuje od výše citovaného případu, ve kterém Ústavní soud rozhodl usnesením sp. zn. Pl. ÚS 19/04 Ústavní soud je toho názoru, že navrhovatel měl za takové situace rozhodnout na prvním místě na základě požadavků stanovených rozsudkem Simmenthal II o případné nepoužitelnosti napadeného ustanovení pro jeho rozpor s právem Evropských společenství. Ústavní soud ponechává zcela na úvaze obecného soudu, zda se primárně bude zabývat zkoumáním rozporu zákonného ustanovení, které má aplikovat, s právem Evropských společenství anebo se zaměří na zkoumání rozporu s ústavním pořádkem České republiky. Pokud se primárně zaměří na zkoumání souladu s právem Evropských společenství a tvrdí, jako v tomto případě, že zkoumané ustanovení zákona s ním je v rozporu, musí z tohoto svého přesvědčení vyvodit důsledky v souladu s požadavky judikatury Soudního dvora, tzn. napadené ustanovení neaplikovat Ústavnímu soudu zásadně nepřísluší vstupovat do úvah obecného soudu ohledně důvodnosti jeho závěru o rozporu napadeného ustanovení s právem Evropských společenství, upozorňuje však, že takový závěr musíbýtřádně odůvodněn, jinak by se mohl stát předmětem přezkumu ze strany Ústavního soudu v rámci řízení o ústavní stížnosti, zda soudem podaný výklad rozhodných právních norem je předvídatelný a rozumný, koresponduje-li fixovaným závěrům soudní praxe, není-li naopak výrazem interpretační svévole (libovůle)... 6
nález IV. ÚS 206/08-50 z 3. júla 2008 Podľa záverov tejto judikatúry účastník konania má teda právo na to, aby každý spor alebo iná právna vec pred vnútroštátnym súdom sa rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu. Súčasťou takého právneho základu však po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je aj výklad práva spoločenstva podľa čl. 234 zmluvy Súdnym dvorom ES v konaní o prejudiciálnej otázke... Nález III. ÚS 207/09-31 z 28. júla 2009 Z toho však vyplýva, že v rozsahu výkladu práva spoločenstva je zákonným sudcom vo veci začatej pred vnútroštátnym súdom nielen sudca určený rozvrhom práce podľa osobitných predpisov, ale aj komunitárny sudca, lebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva je súčasne aj jeho oprávnením, ktoré nemožno zásadne obísť, a ak, tak len komunitárnym právom určenými spôsobmi, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora ES, napríklad vo veciach, v ktorých sa uplatní CILFIT formula (pozri rozsudok vo veci 283/81 Srl CILFIT a Lanificio di Gavardo SpA proti Ministerstvu zdravotníctva zo 6. októbra 1982). 7
II. Aplikácia práva Únie ex officio uplatnenie zásady iura novit curia posúdenia miery kogentnosti, resp. dispozitívnosti aplikovateľných zákonných noriem špecifikum sporov zo spotrebiteľských právnych vzťahov Van Schijndel, C-430 a 431/93 OTÁZKY 1. Je vnútroštátny civilný súd v konaní o občianskych právach a povinnostiach, ktoré strany slobodne nadobudli, povinný uplatňovať články 3 písm. f), čl. 5, 85 a 86 a/alebo 90 ZEHS, a to dokonca aj vtedy, ak sa na ne účastník konania neodvoláva? 2. Ak je odpoveď na prvú otázku v zásade kladná, uplatňuje sa aj vtedy, ak musí súd upustiť od svojej pasívnej úlohy, z ktorej musí vychádzať, ak by sa od neho požadovalo, (a) aby prekročil rámec sporu definovaného stranami, a/alebo (b), aby sa opieral o iné skutočnosti a okolnosti, než sú tie, o ktoré sa opiera strana so záujmom o uplatňovanie týchto ustanovení za účelom zdôvodnenia svojej žaloby? 3. Ak je odpoveď na druhú otázku kladná, je prípustné odvolávanie sa na komunitárne právo po prvýkrát pred vnútroštátnym odvolacím súdom, ak (a) uplatniteľné procesné právo ustanovuje, že nové tvrdenia je možné predložiť v odvolacom konaní len vtedy, ak sa týkajú výlučne právnych otázok, t. j. nevyžadujú žiadne skutkové skúmanie a sú uplatniteľné za každých okolností a (b) ak odvolávanie sa na tieto komunitárne ustanovenia vyžaduje skúmanie skutkového stavu? 8
Van Schijndel, C-430 a 431/93 1. V konaní o občianskych právach a povinnostiach, ktoré účastníci slobodne nadobudli, prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby uplatňoval články 3 písm. f), 85, 86 a 90 ZEHS, a to dokonca aj vtedy, ak sa strana so záujmom o uplatňovanie týchto ustanovení na ne neodvoláva a ak vnútroštátne právo umožňuje, aby vnútroštátny súd takýto postup uplatňoval. 2. Komunitárne právo nepožaduje, aby sa vnútroštátne súdy z vlastného podnetu zaoberali otázkou týkajúcou sa porušenia ustanovení komunitárneho práva, ak by ich skúmanie danej otázky zaväzovalo upustiť od svojej pasívnej úlohy, ktorá im bola priznaná a prekročiť rámec žaloby definovaného samotnými účastníkmi a opierať sa o iné skutočnosti a okolnosti než sú tie, na ktorých strana so záujmom o uplatňovanie týchto ustanovení zakladá svoju žalobu. Peterbroeck, C-312/93 OTÁZKY 1. Bráni komunitárne právo uplatňovaniu vnútroštátneho procesného pravidla, ktorého účinkom je za takých procesných podmienok, ako sú sporné v hlavnom konaní, zabrániť vnútroštátnemu súdu zaoberajúcemu sa vecou, ktorá spadá do jeho jurisdikcie, posúdiť z vlastného podnetu, či je opatrenie vnútroštátneho práva zlučiteľné s ustanovením komunitárneho práva, ak aplikácii takéhoto ustanovenia v rámci určitej lehoty nedovolával žiadny účastník konania? 2. Bráni komunitárne právo uplatňovaniu takého pravidla, ktoré umožňuje výnimky pre niektoré nároky vychádzajúce zo zásad vnútroštátneho práva? 9
Peterbroeck, C-312/93 Právo Spoločenstva bráni uplatňovaniu vnútroštátneho procesného pravidla, ktorého účinkom je za takých procesných podmienok, ako sú sporné v hlavnom konaní, brániť vnútroštátnemu súdu zaoberajúcemu sa vecou, ktorá spadá do jeho jurisdikcie, posúdiť z vlastného podnetu, či je opatrenie vnútroštátneho práva zlučiteľné s ustanovením komunitárneho práva, ak sa účastník konania nedomáhal aplikácii ustanovenia komunitárneho práva v rámci určitej lehoty. van der Weerd a iní, spojené veci C-222/05 až 225/05 OTÁZKY 1. Vyžaduje právo Spoločenstva skúmanie ex officio čiže skúmanie dôvodov, ktoré nepatria do pôvodného rámca sporu, vo vzťahu k dôvodom vychádzajúcim zo smernice 85/511? 2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Má povinnosť členských štátov vyplývajúca z ustanovení článku 11 ods. 1 prvej zarážky v spojení s článkom 13 ods. 1 druhou zarážkou smernice 85/511 zabezpečiť, aby sa laboratórne vyšetrenia zamerané na dôkaz slintačky a krívačky vykonávali v laboratóriu uvedenom v prílohe B tejto smernice, priamy účinok? 10
van der Weerd a iní, spojené veci C-222/05 až 225/05 Právo Spoločenstva neukladá vnútroštátnemu súdu v konaní ako vo veciach samých povinnosť nastoliť ex officio dôvod založený na porušení ustanovení predpisov Spoločenstva, keďže si to nevyžadujú ani zásada ekvivalencie, ani zásada efektivity. C-168/05, Mostaza Claro Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie. 11
Asturcom Telecomunicaciones, C-40/08 španielsky zákon o rozhodcovskom konaní neumožňuje rozhodcom konštatovať ex officio neplatnosť nekalých rozhodcovských doložiek, a ani zákon č. 1/2000 o občianskom súdnom poriadku neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa posúdenia nekalej povahy rozhodcovských doložiek súdom príslušným na rozhodnutie o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského nálezu. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. III. Aplikácia práva ES/EÚ pred pristúpením SR k EÚ záväznosť práva ES/EÚ - prameň práva vs. interpretačná pomôcka Od 1.1. 1958 Od 1.2. 1995 Od 1.7. 2001 Od 1.5. 2004 Od účinnosti stanovenej nariadením Od účinnosti transpozičnej novely 12
Od účinnosti transpozičnej novely NSS ČR z 29.9. 2005, sp.zn. 2 Afs 92/2005 a) aplikované vnútroštátne právo bolo prijímané z dôvodu jeho aproximácie s komunitárnym právom a týkalo sa oblastí spadajúcich do rozsahu čl. 70 Asociačnej dohody, b) neexistujú iné racionálne dôvody opačného výkladu, súvisiace najmä s výslovným úmyslom zákonodarcu prijať odlišnú právnu úpravu do obdobia pristúpenia štátu k EÚ a c) posudzovaný právny vzťah vznikol po nadobudnutí účinnosti aproximovanej vnútroštátnej normy. Nepoloženie prejudiciálnej otázky - Ynos (302/04) skutkové okolnosti pred pristúpením Uznesenie NS ČR z 27.5. 2007, sp.zn. 28 Cdo 2145/2005...Jak ale Nejvyšší soud uvedl v rozhodnutí ze dne 30. srpna 2006, sp. zn. 29 Odo 242/2006, v rozsudku ze dne 10. ledna 2006, ve věci C-302/04 Ynos, dospěl Evropský soudní dvůr k závěru, že předcházejí-li skutkové okolnosti sporu přistoupení státu k Evropské unii, nemá Evropský soudní dvůr pravomoc k výkladu směrnice Evropského společenství. Protože v projednávané věci je uvedená podmínka splněna, Nejvyšší soud uzavřel, že mu ve věci nevznikla povinnost položit předběžnou otázku. Protože však právní úprava převodu obchodního jmění byla ještě před vstupem České republiky do Evropské unie formulována tak, aby vyhovovala požadavkům třetí směrnice, Nejvyšší soud při jejím výkladu vycházel z požadavků třetí směrnice a aplikoval též interpretační pravidla, která Evropský soudní dvůr dovodil ve shora uvedeném rozhodnutí (CILFIT). 13
Od 1.5. 2004 Nadobudla platnosť Zmluvy o pristúpení SR a ostatných štátov k EÚ (oznámenie MZV č. 185/2004 Z.z.) Z ustanovenia článku 2 Aktu o podmienkach pristúpenia, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pristúpení, je zrejmé, že ustanovenia pôvodných zmlúv (primárneho práva) a aktov prijatých inštitúciami ES a Európskou centrálnou bankou (sekundárne právo) pred ich pristúpením, sú pre nové členské štáty záväzné odo dňa ich pristúpenia (1. máj 2004) sohľadom na temporálne alebo trvalé derogácie, uvedené v prílohách samotného Aktu.[1] Nové členské štáty sú rovnako okamihom pristúpenia považované za adresátov smerníc a rozhodnutí v zmysle článku 249 ZES a článku 161 ZESAE za predpokladu, že tieto smernice a rozhodnutia boli adresované všetkým súčasným členským štátom. Odo dňa pristúpenia nové členské štáty tiež museli dosiahnuť súlad s ustanoveniami smerníc a rozhodnutí v zmysle článku 249 ZES a článku 161 ZESAE, pokiaľ v prílohách uvedených v článku 24 alebo v ktoromkoľvek inom ustanovení Aktu nie je stanovená iná lehota.[2] [1] Temporálne výnimky uplatňovania niektorých ustanovení sekundárneho práva (vybraných aktov), tzv. prechodné obdobia, sú vo vzťahu k Slovenskej republike uvedené najmä v Prílohe č. XIV Aktu. [2] Pozri čl. 53 a 54 Aktu. Od účinnosti stanovenej nariadením Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach Článok 66 1. Toto nariadenie sa uplatní len na konania začaté a listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny po nadobudnutí jeho účinnosti. 14
Od 1.7. 2001 účinnosť úst. zákon 90/2001 Z.z. čl. 7/2 Ústavy SR Sž-o-KS 88/2004 z 12.4. 2005 zdaňovacie obdobie IV. štvrťroku 2002 - dorubený rozdiel DPH DÚ SNV ust. 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty je rozsah zdaniteľného plnenia v súlade s jeho definíciou uvedenou v čl. 4 Šiestej smernice č. 77/388 Rady ES o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty, jednotný základ dane? Na tomto mieste najvyšší súd k námietke žalobkyne, že v daňovom konaní k hore citovanej Smernici Európskych spoločenstiev správca dane vôbec neprihliadol, uvádza, že súčinnosťou od 1.7.2001 bola otázka záväznosti a prednosti právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie riešená v čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bez stanovenia odkladajúcich podmienok alebo prechodného obdobia. Preto tvrdenie žalovaného, že táto smernica nebola premietnutá do zákona, nemá oporu v ústavnom stave. Od 1.2. 1995 Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej ( Asociačná dohoda ), podpísaná dňa 4. októbra 1993, platnosť nadobudla dňa 1. februára 1995 čl.69 a 79 Asociačnej dohody (... Slovenská republika vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej legislatívnych predpisov s predpismi Spoločenstva...) 15
Od 1.2. 1995 rozsudok KS v Trnave zo dňa 28. júna 2005, sp.zn. 11Co/38/2005 (rozsudok Okresného súdu v Trenčíne z 23.6. 2006, sp.zn. 11C/76/2005) súd Považuje za potrebné uviesť i to, že v čase uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy už nadobudla aj vnútroštátnu platnosť Asociačná dohoda (dňom 1.7.2001), ktorou v súlade s ust. čl. 1 ods. 2, čl. 154c, čl.125 a čl. 144 Ústavy SR bolo potrebné sa riadiť, pretože mala prednosť pred vnútroštátnymi predpismi. V súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES potom bolo potrebné vychádzať zo stanoviska, že žalovaná bola v danom prípade slabšou stranou zmluvného vzťahu, pretože nemohla ovplyvniť vopred pripravený návrh zmluvy a preto prejednávanú vec bolo potrebné posudzovať aj z tohto aspektu. Od 1.1. 1958 Ústavný súd ČR, náleze z 6.11. 2007, sp.zn. II. ÚS 3/06 ( hrnce Zepter ) Obecné soudy by zřejmě v daném případě měly nalézt takový výklad ustanovení občanského zákoníku ve znění účinném v době uzavření smlouvy mezi stěžovatelem a společností ZEPTER INTERNATIONAL s. r. o., který bude reflektovat nejen shora uváděné ústavněprávní podmínky, ale též i obsah a účel evropské ochrany spotřebitele obsažené v příslušných směrnicích, byť v okamžiku vzniku vztahu neexistovala v právním řádu výslovná úprava implementující tyto směrnice a ČR nebyla členem EU 16
IV. prípad Frucona Rozsudok OS z 11.6. 2007... 34Cb/338/2006 Rozsudok KS z 21.4. 2008, 2Cob/155/2007 - DÚ proti Frucona o zaplatenie 416.240.071, - Sk spolu so 7, 55% ročným úrokom z omeškania od 23.7.2004 Uznesenie KS z 10.10. 2006, potvrdené vyrovnanie dlžníka F. (aj na základe rozhodnutia NS SR z 27.4. 2006) Rozhodnutie Komisie o štátnej pomoci č. C25/2005 zo dňa 12.6.2006 Frucona v. Komisia (T-11/07, 12.1. 2007) Frucona z rozhodnutia Komisie nevyplývajú pre F. žiadne povinnosti posudzovanie či šlo o štátnu pomoc, primeranosť výšky odpísania daňového dlhu Podľa ust. 65 a) ods. 1 a 4, zákona č. 511/1992 Zb... správca dane odpíše daňovú pohľadávku ( 95 ods. 1) alebo jeho časť na základe právoplatného uznesenia súdu o potvrdení vyrovnania. Ak podľa tohto uznesenia dlžník splnil svoje povinnosti úplne a v čas. Odpísaním daňovej pohľadávky daňový nedoplatok zaniká. vydaním rozhodnutia Komisie o štátnej pomoci nevznikla nová pohľadávka žalobcu proti žalovanému pohľadávka žalobcu zanikla zo zákona na vznik povinnosti žalovaného je potrebné vydať rozhodnutie konštitutívnej povahy 26 zákona č. 231/1999 Zb. z. o štátnej pomoci ods.1) na základe rozhodnutia Komisie o neoprávnenej pomoci je poskytovateľ povinný vymáhať od príjemcu sumu zodpovedajúcu neoprávnenej pomoci vrátane úroku podľa príslušnej sadzby určenej Komisiou...ods.2) príjemca, ktorému sa podľa rozhodnutia Komisie poskytla neoprávnená pomoc, je povinný zaplatiť do rozpočtu, z ktorého bola poskytnutá, sumu zodpovedajúcu neoprávnene poskytnutej pomoci vrátane úroku podľa príslušnej sadzby určenej Komisiou. 17
Frucona Odvolací súd súhlasí s právnym názorom prvostupňového súdu, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pokiaľ žalobca resp. jeho zástupca v konaní pred vyrovnacím súdom konal spôsobom, ktorý predpokladá Ústava a zákon o konkurze a vyrovnaní u žalovaného a žalobcu nemohla byť splnená podmienka vedomosti o tom, že dochádza k poskytovaniu štátnej pomoci, pretože žiaden právny predpis takéto konanie zástupcu správcu dane neposudzoval ani neposudzuje ako poskytovanie štátnej pomoci. Preto, že nie je možné oprieť návrh na vydanie konštitutívneho rozhodnutia o tvrdenie, že je to povinnosť, ktorá žalovanému vyplýva zo zákona. Žaloba podaná dňa 21. novembra 2008 - Komisia Európskych spoločenstiev / Slovenská republika, C-507/08 Štátna pomoc bola Frucone poskytnutá vo forme odpustenia daňového dlhu, ktoré bolo schválené súdom v rámci vyrovnacieho konania. Slovenská republika vymáhala nezákonne poskytnutú pomoc v súdnom konaní. Prvostupňový súd žalobu zamietol okrem iného tým že povinnosť Frucony splatiť svoj dlh daňovému úradu zanikla ex lege. Odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu okrem iného tým, že uznesenie o vyrovnaní nie je možné preskúmať, pretože ako res judicata musí byť rešpektované všetkými orgánmi, vrátane odvolacieho súdu a takisto že Komisia v rozhodnutí nerešpektovala ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce kolíziu konkurzného a exekučného konania. Rozhodnutia oboch súdov bránia okamžitému a účinnému výkonu rozhodnutia Komisie. Nepostačuje, že Slovenská republika využila všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii. Výsledkom použitia týchto prostriedkov musí byť účinný a okamžitý výkon rozhodnutia, bez ktorého platí, že Slovenská republika si nesplnila svoje povinnosti. Nedodržanie povinnosti členského štátu vymáhať je dané, ak kroky, ktoré členský štát podnikol, nemali žiadny dopad na skutočné vrátenie tejto sumy. 18
Horizontálny účinok smernice vs. všeobecné právne zásady Zákaz diskriminácie na základe veku smernica 2000/78/ES C-144/04 Mangold (body 75-76) C-341/08 Petersen (12.1. 2010) C-229/08 Wolf (12.1. 2010) C-555/07 Kücükdeveci (19.1. 2010) 19