U Z N E S E N I E. r o z h o d o l : II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e

Transkrypt

1 U Z N E S E N I E Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Pxxxxxxxxx, so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, proti povinnému: Hxxxxxxxxx, Prešov, o vymoženie 3 190,95 s prísl. a trov konania 49,79, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jxxxxxxxx, so sídlom Exekútorského úradu v xxxxxxxxxxxxx, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z č. k. 1Er 412/ jednohlasne takto I. P o t v r d z u j e uznesenie. r o z h o d o l : II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov (ďalej len,,prvostupňový súd ) zamietol ţiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na základe rozhodcovského rozsudku. Prvostupňový súd uznesenie odôvodnil nasledovne: Exekučným titulom v danej veci je Rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal dňa rozhodca JUDr. xxxxxxxxxx, so sídlom xxxxxxxxx, sp. zn. xxxxxxxxx (ďalej len rozhodcovský rozsudok"). Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť Uvedený rozsudok uložil povinnému zaplatiť oprávnenému sumu 3 190,95 spolu s 9,00 % ročným úrokom od do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 49,79, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. xxxxxxxxx, ktorú oprávnený dňa uzatvoril s povinným. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že účastníci konania sa v Zmluve o revolvingovom úvere, v časti Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Pxxxxxxxxx., bod 18.,, Rozhodcovská doložka dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s

2 2 porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky s tým, že výber jednej z týchto dvoch alternatív spočíva na žalobcovi. Podľa 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

3 3 rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa čl. 6 ods.l Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako smernica"), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Ustanovenie 44 ods. 2 Exekučného poriadku obsahuje úpravu preventívnej kontroly zákonnosti vykonávanej súdom v rámci exekučného konania. Podstatou takejto kontroly je preskúmanie, či žiadosť, návrh a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Pri zistení nesúladu zo zákonom, udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a teda i rozbehnutie exekučného konania nie je možné. Len súlad všetkých troch písomností so zákonom umožňuje udelenie poverenia, kým naopak nesúlad i len jednej z nich, udelenie poverenia vylučuje. Ustanovenie 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje nielen možnosť, ale i povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal z vnútroštátnych právnych noriem, ako aj z noriem európskeho práva. Súd bol v danom prípade názoru, že vzťah, ktorý vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č je vzťahom spotrebiteľským.

4 4 Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Pxxxxxxxxxxx. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Rovnako obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.

5 5 Súd má za to, že exekúcia je v danom prípade nedôvodná v celom rozsahu, nakoľko sa v predmetnej exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok (pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal), ktorý bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory bude rozhodovať a) rozhodca v rozhodcovskom konaní alebo b) všeobecný súd. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv alebo pravidlá rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v zmysle 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou

6 6 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gyórfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky nekalosti" už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Súd považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi a považoval za dôvodné aplikovať ust. 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Pxxxxxxxxx, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh oprávneného, bolo by dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo

7 7 svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia 52 anasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Z uvedených dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Oprávnený navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove (ďalej len,,odvolací súd ) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania ( 214 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd, aţ na jednu časť, si osvojuje odôvodnenie prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami ho doplňa.odvolací súd sa nestotoţňuje iba s časťou odôvodnenia, podľa ktorej,,zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS!. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len,,smernica ) vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať ale zo vzorového okruhu. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok v 53 ods. 4 OZ upravil postupne viacerými novelami aţ po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm. k/ bola upravená aţ novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od , kým hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č.150/2004 Z.z. účinným od Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umoţnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umoţnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj prísnejšie ako odporúča smernica,,členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti

8 8 obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa, čl. 8 smernice.. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil reţim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo,,najmä v 53 ods. 4 OZ). To znamená, ţe súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Občianskom zákonníku. Nemoţno napríklad vylúčiť, ţe súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doloţku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda ţe neobstojí ţiadna rozhodcovská doloţka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri individuálne vyjednanej rozhodcovskej zmluve zo strany spotrebiteľa.. Pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy predstavuje formulárová rozhodcovská doloţka neprípustnú časť zmluvy bez ohľadu na jej formuláciu. Rakúsko má zakázanú rozhodcovskú doloţku a bez jej osobitného vyjednania je neakceptovateľné, aby regulovala vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom ( 6 ods. 2 bod 7 spolk. zák. č. 140/1979 (viď tieţ odôvodnenie k 617 rakúskeho procesného kódexu, spolkový zákonník I č. 7/2006, publikácia Dr. Paula Oberhammera,,Entwurf eines neuen Schiedsverfahrensrecht ). Za neprijateľnú podmienku sa povaţuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa. A tomuto postupu teda judikovaniu nad rámec smernice a čierneho zoznamu neprijateľných podmienok ( 53 ods. 4 OZ) zodpovedá aj uznesenie prvostupňového súdu, ktorý posúdil rozhodcovskú doloţku ako neprijateľnú z dôvodu geografickej neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania. Oprávnený sa k tomuto dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doloţky nevyjadril a odvolací súd nemal najmenší dôvod na odklon od záverov prvostupňového súdu, najmä keď tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania o spore bola predmetom rozhodovania súdneho dvora (rozsudok Océano Grupo Editorial, spojené veci C 240/98 aţ C- 244/98, rozsudok Pannon C-243/08).

9 9 Odradzujúce účinky vyplývajúce z geografickej vzdialenosti nevyplývajú len zo sporu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale tieţ aj z následného prejednávania sporu na tom istom súde vo veci samej ( 43 ods. 1 ZRK). V danom prípade tak rozhodcovské konanie, konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako aj konanie o pôvodnej ţalobe po prípadnom zrušení rozsudku by sa mali uskutočniť v sídle rozhodcovského konania. To môţe odradiť spotrebiteľa od toho, ţe neuplatní svoje práva, pretoţe uţ len samotná geografická vzdialenosť je pre povinného zjavne nevyhovujúca. Odvolacia námietka, ţe rozhodcovské konanie je písomné, je nedôvodná, keďţe odradzujúcim faktorom je aj konanie na všeobecnom súde miestne príslušnom podľa miesta rozhodcovského konania ( 88 ods. 2 O.s.p.), a to nemá písomnú povahu. Pre porovnanie v prípade konania na štátnom súde by mal povinný moţnosť vybrať si súd v mieste svojho bydliska ( 87 písm. f/ O.s.p.). Môţe sa vyskytnúť otázka, či by vôbec povinného napadla takáto myšlienka namietať neprijateľnosť z dôvodu geografickej vzdialenosti. Tú odvolací súd poukazuje na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej doloţky a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu. Neprijateľná rozhodcovská doloţka je absolútne neplatná ( 53 ods. 5 OZ). Prvostupňový súd tieţ vzhliadol nekalosť rozhodcovskej doloţky aj v tom, ţe vyţaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, a to aj napriek moţnosti voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom. Oprávnený v odvolaní na tento dôvod neplatnosti uţ reaguje a názor súdu označuje za,,účelovú argumentáciu a ţe ustanovenie 53 ods. 4 písm. r/ takéto dojednanie pripúšťa. Za dôleţitú povaţuje voľbu, ktorú má ţalobca a tým môţe byť aj spotrebiteľ. Ak však má spotrebiteľ,,postavenie ţalovaného, ani v konaní pred štátnym súdom si nemôţe zvoliť, na ktorý súd bude ţaloba podaná alebo či bude podaná v rámci rozhodcovského konania. Taktieţ poukázal na dôvodovú správu k 53 ods. 4 písm. r/ OZ cit.,,uvedené ustanovenie teda v ţiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doloţky. Odvolací súd sa stotoţňuje s prvostupňovým súdom, ţe o doloţku, ktorá vyţaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má moţnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doloţky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť

10 10 sa rozhodcovskému konaniu. Právna veda na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. Štandardné zmluvy, str. 214,Vydavateľ Aleš Čeněk). V rámci podmienok uvedených v čiernom zozname ( 53 ods. 4 OZ) teda najviac problémovej doloţke zodpovedá podmienka pod písm. r/,,...vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. (porov. internetovú diskusiu na otázku neprijateľnosti doloţky, ktorá ponúkala na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom: Kristián Csach:,,Takže otázne je, ako by som posúdil reálne možnosti, ktoré by nastali: 1. Spotrebiteľ by inicioval konanie na RS OK, RS môže konať (písmenko r) nezakazuje, aby spotrebiteľ sa na RS obrátil, zakazuje iba to, aby to bol jediný orgán, na ktorý sa môže obrátiť). 2. Spotrebiteľ by inicioval konanie na súde OK, súd môže konať 3. Dodávateľ by inicioval konanie na súde OK, súd môže konať Samozrejme, problematickou by bola tá najočakávanejšia: 4. Dodávateľ by inicioval konanie na RS klauzula je neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil a odsunul" na iné bojisko. Na margo dôvodovej správy odvolací súd povaţuje za potrebné ozrejmiť, ţe oprávnený nesprávne poukazuje na výklad zákonodarcu. V dôvodovej správe sa totiţ píše inter alia, ţe,,spotrebiteľ môţe svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doloţky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia povaţovaná za neprijateľnú. A to je presne to, na čo poukazuje Kristian Csach, ţe doloţku nie je moţné akceptovať, ak vyţadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráţi. Teda ustanovenie 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je len o moţnosti výberu medzi štátny a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doloţka nenúti podrobiť sa arbitráţi.

11 11 Samotný oprávnený v odvolaní priznáva, ţe pokiaľ by mal povinný spotrebiteľ postavenie ţalovaného, tak v prípade ţaloby na rozhodcovskom súde si uţ nemôţe zvoliť súd. Tým len potvrdzuje, ţe povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej doloţke nemá na výber, ak bude zaţalovaný na rozhodcovskom súde, slovami zákona povedané,,,vyţaduje sa, aby riešil v takomto prípade spor na rozhodcovskom súde, čo je vlastne naplnenie ustanovenie 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Odvolací súd z vlastnej činnosti doposiaľ nezaregistroval, ţe by nejaký spotrebiteľ vyvolal konanie pred rozhodcom a pokiaľ sa tak predsa len niekde stalo, ide s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou o výnimočný prípad. Odvolací súd zastáva názor, ţe moţnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretoţe takmer s pravidelnosťou rozhodcovské ţaloby podávajú veritelia. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak vyuţíva štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje, ţe by niektorý spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, ţe by aj reálne rozhodcovské konanie vyuţil, pretoţe inak by jeho sólo vyjednávanie nedávalo zmysel. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môţe výrazne zasiahnuť do ţivota ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitráţnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Doloţky nemôţu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie. Napríklad odvolací súd nechápe, prečo dodávateľ obdobne, ako je to pri bankách, nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doloţky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania a nedal mu na výber rozhodnúť sa (porov. pri bankách 90 ods. 3 Zákona o platobných sluţbách). Odvolací súd sa nestotoţňuje s odvolacou námietkou, ţe moţnosť voľby medzi rozhodcovským a štátnym súdom v štandardnej rozhodcovskej doloţke uţ bez ďalšieho odstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený súd sa nestotoţňuje ani s odvolacou námietkou, podľa ktorej ak má spotrebiteľ postavenie ţalovaného, tak ani v konaní pred štátnym súdom si nemôţe zvoliť súd. Síce platí, ţe pred štátnym súdom sa môţe podať ţaloba na ľubovoľnom súde a súd skúma príslušnosť iba v prípadoch výlučnej miestnej príslušnosti ( 88), no v prípade námietky

12 12 spotrebiteľa ako odporcu by sa vec musela postúpiť všeobecnému súdu spotrebiteľa, čo je spravidla jeho bydlisko ( 105 ods. 1 O.s.p.), takţe pozícia spotrebiteľa z hľadiska moţnosti dostať vec pred súd na prijateľnejšom mieste je oproti rozhodcovskému konaniu zaloţenému na problémovej doloţke neporovnateľne výhodnejšia. Ide teda o nedôvodnú odvolaciu námietku. Oprávnený ďalej v odvolaní uvádza, ţe v prílohe smernice pod písm. q/ sa nespomína,,doloţka, ale,,podmienka a ţe je to dôleţité. Odkazuje pritom na viaceré právne úpravy (,,Klauseln, Podmínky, Clauses). Tieţ odcitoval z prílohy smernice písm. q/,,... najmä vyţadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam, výhradne arbitráţou... Ani tu sa odvolací súd nestotoţňuje s odvolateľom, a to s poukazom na uţ vyššie spomenutý názor, ţe ide o vzorový zoznam, a preto aj keby odporúčanie pod písm. q/ smernica neobsahovala, vlastne by to nemalo praktický význam a dopad pre slovenského zákonodarcu, ktorý mohol upraviť okruh neprijateľných podmienok ľubovoľne. Ak je nerozhodujúce, či vzorový zoznam vôbec obsahuje klauzulu o rozhodcovskej doloţke, rovnako je irelevantné, ak zoznam obsahuje určité znenie týkajúce sa rozhodcovskej doloţky. V konečnom dôsledku slovenský zákonodarca ani neprevzal znenie smernice pod bodom q/ prílohy v jej znení. Je tieţ nerozhodujúc, či sa bude operovať termínom doloţka alebo podmienka v prílohe smernice. Odvolací súd zároveň upozorňuje, ţe slovenský preklad smernice v časti prílohy pod bodom q/ je nesprávny a aj oprávnený vychádza z nesprávneho prekladu. Z hore uvedených dôvodov je síce nie aţ tak dôleţité presne znenie, ale pre poriadok odvolací súd na to upozorňuje a pre porovnanie uvádza znenie vo viacerých jazykoch (CILFIT): excluding or hindering the consumer's right to take legal action or exercise any other legal remedy, particularly by requiring the consumer to take disputes exclusively to arbitration not covered by legal provisions [...]; neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou [...];

13 13 zbavení spotřebitele práva podat žalobu nebo použít jiný opravný prostředek, zejména požadovat na spotřebiteli, aby předkládal spory výlučně rozhodčímu soudu, na který se nevztahují ustanovení právních předpisů [...]; dem Verbraucher die Möglichkeit, Rechtsbehelfe bei Gericht einzulegen oder sonstige Beschwerdemittel zu ergreifen, genommen oder erschwert wird, und zwar insbesondere dadurch, daß er ausschließlich auf ein nicht unter die rechtlichen Bestimmungen fallenden Schiedsgerichtsverfahren verwiesen wird [...]; de supprimer ou d'entraver l'exercice d'actions en justice ou des voies de recours par le consommateur, notamment en obligeant le consommateur à saisir exclusivement une juridiction d'arbitrage non couverte par des dispositions légales [...]; wyłączenie lub ograniczenie prawa konsumenta do wystąpienia z powództwem lub skorzystania z innego środka zabezpieczającego, zwłaszcza zaś żądanie od konsumenta poddania sporów wyłącznie pod arbitraż nieobjęty przepisami prawa [...]." Porovnanie ukazuje, ţe slovenská verzia je zavádzajúca. Podľa slovenskej verzie sa zdá, ako keby sa atribút neupravenosti právnymi predpismi vzťahoval k sporom (čo je mimochodom pomerne zvláštna predstava). Všetky ostatné verzie jednoznačne ukazujú, ţe atribút neupravenosti právnymi predpismi sa týka rozhodcovského konania. To znamená, ţe zmluva nesmie od spotrebiteľa vyţadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráţe, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo (Juraj Gyarfas, Znenie smernice má význam pre postup súdu pri výklade a aplikácii generálnej klauzuly, pretoţe uţ len tým, ţe tvorca smernice osobitne v prílohe poukázal na niektoré klauzuly, nepochybne tak urobil preto, ţe majú vysokú potenciu spôsobiť v praxi značnú nerovnováhu. Tým, ţe je v rámci prílohy smernice spomínaná aj arbitráţ, je treba mať na pozore v aplikačnej praxi súdov arbitráţ, čo prvostupňový súd ani najmenej nepodcenil.

14 14 Oprávnený v odvolaní vyjadruje obavu, ţe pri inom závere by to viedlo fakticky k zákazu rozhodcovských konaní v spotrebiteľských veciach. V tomto smere vzniká otázka, prečo takej obavy niet v Rakúsku, kde na základe štúdie viacerých profesorov práva bola arbitráţ v spotrebiteľských a pracovnoprávnych veciach výrazne oklieštená (viď stanovisko spoločného kolégia KS v Prešove z ). Rozhodcovská doloţka predstavuje v rakúskom práve neprípustnú časť zmluvy v rámci šedého zoznamu. Riešenie však ponúka napríklad osobitné vyjednanie, a teda nie nanútenie arbitráţe spotrebiteľovi, takţe arbitráţ môţe fungovať, no nie ako netransparentná pasca na neznalých spotrebiteľov, ale za transparentných podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide. Predloţenie takmer nečitateľnej doloţky spotrebiteľovi a potom argumentácie, ţe mal byť bdelý odvolací súd nielen ţe neprijíma ale aj odsudzuje Riešenie sporov - rozhodcovská doloţka Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0978, so sídlom Tomáškovia 30, P.O.BOX 85, Bratislava 3, č. ú / (veľkosť písma rozhodcovskej doloţky vo všeobecných obchodných podmienkach, čl. 18.2) Oprávnený poukazuje na rozsudok Okresného súdu Ţilina sp. zn. 14C/166/208 z vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku. K tomu odvolací súd poznamenáva, ţe sa nestotoţňuje so závermi v uvedenom rozsudku, pretoţe odvolaciemu súdu chýba vyrovnanie sa s judikatúrou súdneho dvora (...je nezanedbateľné nebezpečenstvo, ţe priemerný spotrebiteľ nepoukáţe na nekalosť zmluvnej podmienky (Océano, Mostaza Claro (bod ), Godard (bod 61), ASTURCOM (bod 51), uznesenie POHOTOVOSŤ (bod 50), Pannon a iné). To isté platí, pokiaľ ide o rozpor rozhodcovskej doloţky s generálnou klauzulou. Odvolací súd naviac poukazuje na uznesenie ústavného súdu SR z , IV. ÚS 55/ s protichodnými závermi. Podstatnú časť odvolania oprávnený venuje argumentácii o nedôvodnosti ochrany pasívneho spotrebiteľa, nedôvodnosti naprávania opomenutia procesného charakteru s poukazom na čl. 47 rozsudku Asturcom a ţe podľa čl. 37 v uvedenom rozsudku právo Spoločenstva neprikazuje národnému súdu, aby nepouţil vnútroštátne procesné normy, na

15 15 ktorých základe získava rozhodnutie právoplatnosť, aj keby to umoţnilo napraviť porušenie akéhokoľvek ustanovenia práva Spoločenstva a odkázal pritom na rozsudky Eco Swiss, C- 126/97, Kapferer a Fallimento Olimpiclub. Vytkol tieţ prvostupňovému súdu, ţe popieranie platnosti rozhodcovskej doloţky je jedným z dôvodov ţaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a opomenutie podania tejto ţaloby označil za prekáţku pre exekučný súd, aby teraz nahrádzal takéto konanie. Pripomenul rozsudok Mostaza Claro, ktorý pripúšťa ochranu spotrebiteľa pri opomenutí namietať nekalosť doloţky, ale v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a nie v exekúcii. V tomto smere poukázal na rozpor s čl. 2 ods. 2 ústavy a ţe oprávnený takto má moţnosť reagovať aţ odvolaním bez predchádzajúcej moţnosti vyjadriť sa. Namietal nedostatok právomoci exekučného súdu, pretoţe nejde ani o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku ani o základné konanie. Vytkol tieţ porušenie čl. 46 ústavy. Odvolací súd uţ vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval a je to uvedené aj v spomínanom stanovisku kolégia, ţe nijako nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, a to predovšetkým v záujme právnej istoty vyplývajúcej z právoplatného súdneho rozhodnutia. Na druhej strane však materiálna právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je bezvýnimočná a moţno ju prelomiť v zákonom stanovených prípadoch (porov. účinky rozhodnutia v blokovom konaní, ktorým súd nie je viazaný, 135 ods. 1 in fine O.s.p.). O takýto prípad ide aj v ust. 45 Zákona o rozhodcovskom konaní ( ZRK ), ktoré v odseku 2 dáva nie moţnosť ale ukladá dokonca povinnosť zastaviť exekučné konanie, a to práve to, ktoré začalo na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania, ktoré nasleduje po zamietnutí ţiadosti o udelenie poverenia, teda exekučný súd prelomuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekáţka rozsúdenej veci. Pre oprávneného zastavením exekučného konania podľa 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá prekáţka res iudicatae na uplatnenie práva na súde. Európsky súd pre ľudské práva nevidel porušenie čl. 6 Dohovoru v prípade, ţe zo závaţných dôvodov došlo k prelomeniu účinkov veci právoplatne súdom judikovanej (porov. 64 rozsudku Zehentner v. Rakúsko). Predovšetkým je potrebné uviesť, ţe pojem zastavenie je spravidla pojmom procesným (porov. napr. 103 O. s. p.), zastavením sa konanie končí, ak nie sú splnené podmienky jeho začatia alebo ďalšieho postupu. V terminológii exekučného konania (i výkonu

16 16 rozhodnutia) je však tento pojem širší. Z ustanovenia 57 Ex. por. totiţ plynie, ţe exekúcia sa zastavuje nielen v prípadoch procesných [ods. 1 písm. c) cit. paragrafu], ale aj z dôvodov hmotnoprávnych. Ak sa preto v súvislosti s exekúciou pouţíva pojem zastavenie, nemoţno ho vykladať len v jeho procesnom význame, teda ako postup súdu pri zistení, ţe nie sú splnené podmienky (ďalšieho) konania. Naopak, dôvodmi zastavenia exekúcie sú tieţ prípady, kedy je exekúcia hmotnoprávne neprípustná (zakázaná). To plynie aj z terminológie Exekučného poriadku, ktorý na niektorých miestach rozlišuje medzi zastavením exekučného konania a exekúcie (porov. napr. 38 ods. 3 a 40 ods. 2 proti 57 Ex. Por.), keď v prvom prípade ide o zastavenie z dôvodov procesných, kým v druhom prípade ide spravidla o zastavenie z dôvodov hmotnoprávnej neprípustnosti (zákazu) exekúcie. Dôvodom tohto rozlišovania - a tieţ odlišnosti od občianskeho súdneho konania - je skutočnosť, ţe exekúcia ako postup núteného vymáhania nárokov sa nekoncentruje v jednom akte súdu (súdnom rozhodnutí), ale z nevyhnutných praktických dôvodov je rozloţená na viacero aktov súdneho exekútora postupne smerujúcich k uspokojeniu nároku oprávneného. V občianskom súdnom konaní preto moţno striktne rozlíšiť medzi zastavením konania z procesných dôvodov a zamietnutím návrhu z dôvodov hmotnoprávnych, pretoţe hmotnoprávne podmienky uplatneného nároku súd posudzuje vţdy k jednému okamihu - k okamihu vyhlásenia rozsudku ( 154 ods. 1 O. s. p.). V exekúcii však takáto koncentrácia - vzhľadom na jej dlhodobejší charakter - nie je moţná, preto nemôţe existovať ani striktné terminologické odlišovanie pojmov zastavenia a zamietnutia. Napokon, treba vidieť, ţe samotné procesné podmienky exekúcie sú relatívne skromné - na to, aby sa exekučné konanie začalo a bolo v ňom moţné pokračovať postačí, aby (popri účastníkoch konania, právomoci a príslušnosti súdu) existoval spôsobilý návrh na vykonanie exekúcie, ku ktorému je pripojená listina, o ktorej oprávnený tvrdí, ţe je to exekučný titul. Všetky ďalšie podmienky vykonania a postupu exekúcie (existencia a vykonateľnosť exekučného titulu, splnenie vzájomného záväzku alebo podmienky, prechod alebo prevod pohľadávky a pod.) sú hmotnoprávnymi podmienkami exekúcie, teda podmienkami, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol poveriť exekútora vykonávaním exekúcie a aby exekúcia bola hmotnoprávne prípustná. Je zrejmé, ţe vzhľadom na trvanie exekúcie môţe počas jej výkonu dôjsť k zmene hmotnoprávnych podmienok a exekúcia, ktorá na začiatku bola dôvodná, sa stane nedôvodnou [napr. dodatočné zrušenie exekučného titulu - 57 ods. 1 písm.

17 17 b) Ex. por.]. Postup súdu v takomto prípade potom terminologicky výstiţne vyjadruje pojem zastavenia. Preto ak 45 ZoRK hovorí o tom, ţe za tam uvedených podmienok je exekučný súd oprávnený zastaviť exekúciu, je potrebné preskúmať, či tam ustanovené dôvody zastavenia sú dôvodmi hmotnoprávnymi alebo procesnoprávnymi. Ako uţ bolo uvedené, procesnými podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, spôsobilý návrh ( 38 aţ 40 Ex. por.) a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, ţe je vykonateľným exekučným titulom (to, či skutočne aj je exekučným titulom, je hmotnoprávnou podmienkou exekúcie, ktorú súd skúma pri rozhodovaní o udelení poverenia), prípadne listiny, o ktorých oprávnený tvrdí, ţe preukazujú prechod alebo prevod nároku. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti exekúcie ako takej. Z vyššie uvedeného potom plynie, ţe dôvody zastavenia exekúcie uvedené v 45 ods. 1 ZoRK nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Existencia ktoréhokoľvek z týchto dôvodov tak predstavuje prekáţku vykonania exekúcie, nielen prekáţku postupu exekučného konania. Ustanovenie 44 ods. 2 Ex. por. ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náleţitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe moţné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môţu mať rozmanitý charakter - môţe ísť o ustanovenia paušálne vylučujúce určité nároky z uspokojenia v exekúcii, prípadne ustanovenia ustanovujúce tzv. exekučné imunity a pod. Výnimočne môţe ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom. Takýmto ustanovením je aj ustanovenie 45 ZoRK, ktoré umoţňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia 45 ZoRK preto moţno vyvodiť, ţe na to,

18 18 aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v 40 písm. a) alebo b) ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemoţné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekáţku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného plynie, ţe súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s 45 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v 45 ZoRK. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, ţe vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôţe zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môţe prihliadať len na návrh [ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZoRK]. Tento záver je napokon aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania ( 6 v spojení s 251 ods. 4 O. s. p.). Exekučný súd je v zmysle tejto zásady povinný v rámci svojich moţností dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov (a konečne i na strane súdu) boli čo najmenšie. Výklad, podľa ktorého by mal súd vydať poverenie pre súdneho exekútora aj vtedy, ak je zjavné, ţe exekučný titul - rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu 45 ZoRK, a následne by mal exekučné konanie zastaviť, je s touto poţiadavkou na exekučné konanie v priamom rozpore. Nemoţno totiţ strácať zo zreteľa, ţe vydaním poverenia exekútorovi vzniká povinnosť postarať sa o vykonanie exekúcie ( 46 ods. 1 Ex. por.), teda povinnosť vydať upovedomenie, na ktoré môţe povinný reagovať námietkami. Vydanie upovedomenia, ako aj námietky povinného sú pritom procesné úkony, ktoré sú na strane exekútora, resp. povinného spojené s trovami. Tieto povinnosti má exekútor aj v čase, keď uţ bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie, no ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom proti uzneseniu o zastavení exekúcie podľa 45 ZoRK je odvolanie vţdy prípustné (odsek 3 citovaného paragrafu). Navyše, tento postup exekučného súdu by predstavoval i plytvanie časom, silami a v neposlednom rade i rozpočtovými prostriedkami súdu na zbytočné vydávanie viacerých aktov (súdneho poverenia a uznesenia o zastavení exekúcie), ich následné doručovanie a pod.

19 19 V tomto smere ani Európska komisia vo svojich pripomienkach a ani súdny dvor vo veci C-76/10 nevzhliadli ţiadny problém v ustanovení 45 Zákona o rozhodcovskom konaní v snahe zabrániť exekúcii, ak by sa ňou mal porušiť záväzok štátu. Podľa cit. čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,,členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Európska komisia vo svojich pripomienkach uviedla, ţe pokiaľ ide o zásadu efektivity, t.j. o požiadavku, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie, zdá sa, že pokiaľ sa ust. 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj na prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu zastaviť exekučné konanie bez návrhu (ex offo) predstavuje dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto zásady (bod 33 pripomienok EK vo veci C-76/10). Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, ţe spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Moţnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, ţe ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to moţné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Zákon teda výslovne počíta s prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a z ustanovenia nemoţno vylúčiť ani prípady zastavenia exekúcie v celom rozsahu.

20 20 Neobstojí preto odvolacia námietka, ţe prvostupňový súd tak,,pozbavil oprávneného domáhať sa plnenia a ţe oprávnený,,nemá inú moţnosť uplatniť si svoje právo, a to z dôvodu prekáţky rozhodnutej veci. Problematiky nekalej rozhodcovskej doloţky sa dotkol aj Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach.,,zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie ústavného súdu SR z , IV.ÚS 55/201-19). Oprávnený poukázal len na preňho vyhovujúcu časť rozsudku (bod 37, 47) súdneho dvora C-240/08 (Asturcom) o tom, ţe právo spoločenstva neprikazuje národnému súdu, aby nepouţil vnútroštátne procesné normy, na ktorých základe získava rozhodnutie právoplatnosť, aj keby to umoţnilo napraviť porušenie akéhokoľvek ustanovenia práva spoločenstva predmetným rozhodnutím a na to, ţe niet dôvod bezbreho chrániť pasívneho spotrebiteľa.

21 21 Odvolací súd však musí pristupovať k judikatúre komplexne a ani uvedená časť rozsudku súdneho dvora v spojení s ostanými závermi nijako neospravedlňuje oprávneného z aplikácie neprijateľnej rozhodcovskej doloţky takmer v nečitateľných všeobecných obchodných podmienkach. Oprávnený uţ neodcitoval záver z uvedeného rozsudku. Odvolací súd nemal dôvod uvádzať vo výzve pre oprávneného podrobnú právnu úpravu, ale len základnú právnu otázku, ktorá determinuje ďalší osud vývoja predmetnej exekučnej veci. Dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, ţe nemá pouţívať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich pouţívania ( 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa,,,zos ). Oprávnený musí počítať s tým, ţe plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôţe vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doloţky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada uţ v štádiu rozhodovania o ţiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie ( 57 ods. 1 písm. g) EP). Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vţitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní sluţby, alebo môţe privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodrţaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, vyuţíva najmä omyl, lesť, vyhráţku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody ( 4 ods. 8 ZOS). Odvolacie námietky sú neadekvátne skutkovému a právnemu stavu veci. Občianske súdne konanie má svoje zásady a nemôţe predstavovať len akýsi nástroj na vymáhanie plnení bez rešpektovania princípov, ktoré sú v súlade s hodnotovým poriadkom uznávaným väčšinou v spoločnosti (uznesenie ústavného súdu SR z , IV. ÚS 55/201-19). Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vrátane osvojenia si dôvodov vo vyššie naznačenom rozsahu ( 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Ani odvolací súd nie je presvedčený, ţe by sa mal vykonať predloţený rozsudok rozhodcu. Práva oprávneného nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady res iudicatae nijako dotknuté.

22 22 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Prešove dňa JUDr. Peter Straka predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Pavol Pastirčák