MONITORING CEZHRANIČNEJ MOBILITY, PREKÁŽKY NA TRHU PRÁCE, NÁVRHY RIEŠENIA

MONITORING CEZHRANIČNEJ MOBILITY, PREKÁŽKY NA TRHU PRÁCE, NÁVRHY RIEŠENIA Námestovo 2007

Obsah Všeobecná charakteristika Euroregiónu Beskydy...3 Ekonomická výkonnosť regiónov...3 SWOT analýza slovenskej a poľskej časti regiónu Beskydy...6 Analýza ekonomických subjektov v regiónoch...8 Analýza investičného prostredia a priamych zahraničných investícií... 11 Analýza priamych zahraničných investícií v regióne...13 Priemyselné parky...14 Zamestnanosť v regiónoch...23 Zamestnanosť v okrese Čadca, Námestovo a Tvrdošín...23 Zamestnanosť v Sliezskom vojvodstve...25 Školstvo...27 Dopravná infraštruktúra...28 Analýza železničnej dopravy v regióne...29 Analýza cestnej infraštruktúry v regióne...30 Cestovný ruch...33 Perspektívy rozvoja cezhraničnej spolupráce v cestovnom ruchu...38 Závery: potenciál a prekážky mobility z pohľadu daností regiónov...41

Monitoring cezhraničnej mobility, prekážky na trhu práce, návrhy riešenia Jedným z hlavných cieľov Európskej únie je dosiahnutie vyrovnaného a udržateľného rozvoja prostredníctvom posilnenia ekonomickej a sociálnej kohézie. To si vyžaduje vyvážený teritoriálny rozvoj s rešpektom k diverzite jednotlivých regiónov EÚ. V dôsledku rozdielneho ekonomického vývoja nie sú jednotlivé krajiny Európskej únie rovnako vyspelé. Teritoriálne disparity odrážajú nerovnomernosť vývoja jednotlivých regiónov a prejavujú sa v ich rozdielnej konkurencieschopnosti, čo vedie k asymetrickej distribúcii fyzického a ľudského kapitálu. Teritoriálna nerovnováha môže vyplývať z viacerých príčin. Niektoré majú trvalý charakter (geografické handicapy), iné sú len dlhodobého charakteru (hustota obyvateľstva). Disparity môžu vychádzať z faktorov konkurencieschopnosti, ako sú napríklad vzdelanie, výskum, infraštruktúra, a sú ovplyvniteľné vhodne zvolenou politikou krajiny. Jedným z ukazovateľov, ktorý posudzuje rozvinutosť regiónov, je hrubý domáci produkt (HDP). Regióny s rozdielnou veľkosťou dosahujú rozličné úrovne HDP. Reálnejšie porovnanie preto docielime porovnaním regionálneho HDP s počtom obyvateľov daného regiónu. Všeobecná charakteristika Euroregiónu Beskydy Euroregión Beskydy vznikol podpísaním Zmluvy o slovensko-poľskom spoločenstve pod názvom EUROREGIÓN Beskydy dňa 18. februára 2000 v Rajczi (Poľská republika). Zahŕňa Región Beskydy so sídlom v Žiline (Slovenská republika) a Región Beskydy so sídlom v Bielsku-Biała (Poľská republika). V záujme rozšírenia spolupráce o českú stranu bola dňa 9. júna 2000 podpísaná nová Zmluva o slovensko-poľsko-českej spolupráci, ktorou sa pod EUROREGIÓN Beskydy začlenil Región Beskydy so sídlom vo Frýdku-Místku (Česká republika). Územie je zo slovenskej strany vymedzené okresmi Čadca, Námestovo, sčasti Žilina. Celkovo spadá do Euroregiónu 7 miest (Turzovka, Žilina, Bytča, Námestovo, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Rajecké Teplice) a 42 obcí o celkovej rozlohe 2032 km 2. Poľskú stranu Euroregiónu Beskidy tvoria okresy Bielský okres (Bielski Powiat Ziemski), Zywiec, Sucha Beskidzka. Patria tu 4 mestá (Bielsko-Biala, Szczyrk, Zywiec, Jodanów) a 20 obcí s celkovou rozlohou 1216 km 2. Na českej strane Euroregiónu Beskydy sa nachádza 5 miest (Brušperk, Senov, Vratimov, Frýdlant n./o. a Frýdek-Místek) a 55 obcí s celkovou rozlohou 605 km 2. Ekonomická výkonnosť regiónov Na úrovni NUTS II zasahuje oblasť Euroregiónu Beskydy do nasledujúcich regiónov: PL22 Slaskie, CZ08 Moravskoslezsko a SK03 Stredné Slovensko. Porovnanie výšky HDP v uvedených regiónoch uvádzame v nasledujúcej tabuľke: Hrubý domáci produkt v bežných trhových cenách na úrovni NUTS II. za rok 2004 * V MIL. EUR V EUR NA OBYVATEĽA PL22 Slaskie 28263.6 6003.8 * Pre porovnateľnosť boli použité údaje zo štatistickej databázy EUROSTAT, ktoré sú dostupné zatiaľ len za rok 2004 3

SK03 Stredné Slovensko 7000.9 5176.4 CZ08 Moravskoslezsko 8732.8 6943.0 Prameň: Spracované z údajov Eurostatu Z tabuľky vyplýva, že najnižšie HDP na obyvateľa je v regióne Stredné Slovensko, najvyššie je v regióne Moravskoslezsko. Najvýraznejší rozdiel je medzi regiónmi Stredné Slovensko a Moravskoslezko, čo je viditeľné aj pri porovnaní regiónov na úrovni NUTS III. Z hľadiska tvorby môžeme regióny označiť za stredne výkonné. Hrubý domáci produkt v bežných trhových cenách na úrovni NUTS III. za rok 2004* V MIL. EUR V EUR NA OBYVATEĽA PL224 Czestochowski 2610.6 4839.5 PL225 Bielski 3536.5 5479.8 PL227 Rybnicki 3527.8 5489.5 SK031 Žilinský kraj 3552.7 5120.6 CZ080 Moravskoslezský 8732.8 6943.0 * Údaje za Katowice nie sú za rok 2004 dostupné Prameň: Spracované z údajov Eurostatu Na základe porovnania HDP na obyvateľa na úrovni NUTS III. Možno konštatovať, že medzi jednotlivými mikroregiónmi nie sú rozdiely až také výrazné s výnimkou Moravskoslezkého kraja, ktorý dosiahol v roku 2004 HDP p. c. vo výške 6943 EUR. Ekonomický rast regiónov možno porovnať prostredníctvom rastu HDP. Prehľad reálnej miery rastu HDP v trhových cenách na úrovni NUTS II udáva nasledujúca tabuľka: Reálna miera rastu regionálneho HDP v trhových cenách medziročná percentuálna zmena 2003 2004 PL22 Slaskie 3.5 9.6 SK03 Stredné Slovensko 2.7 4.8 CZ08 Moravskoslezsko 4.0 9.0 Prameň: Spracované z údajov Eurostatu Podiel Žilinského kraja na tvorbe HDP Slovenskej republiky je 10,49 %. Na porovnanie Sliezké vojvodstvo vytvára 13,7 % HDP Poľskej republiky. Z hľadiska podielu tvorby HDP na celkovom HDP krajiny sú uvedené regióny pomerne vyrovnané. Ich produkcia predstavuje zhruba 10 % celkovej produkcie krajín. HDP v bežných trhových cenách na úrovni NUTS III za rok 2004 V PARITE KÚPNEJ SILY NA OBYVATEĽA V % V EUR NA OBYVATEĽA V % PRIEMERU EÚ 27 PRIEMERU EÚ 27 PL22 Slaskie 57.0 27.9 4

PL224 Czestochowski 46.0 22.5 PL225 Bielski 52.0 25.5 PL227 Rybnicki 52.1 25.5 SK031 Žilinský kraj 46.2 23.8 CZ080 Moravskoslezský 61.1 32.3 Prameň: Spracované z údajov Eurostatu V roku 2004 HDP v prepočte na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosiahol v Žilinskom kraji ani 50 % priemeru EÚ 27. Nízka úroveň HDP súvisí s nízkou pridanou hodnotou produkcie, potrebou reštrukturalizácie priemyslu, nevyhovujúcou koncentráciou podnikateľských subjektov, nedostatočným rozvojom malého a stredného podnikania, s vysokou nezamestnanosťou v regióne a nízkym podielom vysokoškolsky vzdelaných ľudí na celkovom obyvateľstve regiónu, nedostatočným inovačným potenciálom podnikov a pod. Treba však podotknúť, že v roku 2004 nezahŕňala štatistika vstup kórejského investora KIA do Žilinského kraja. Región miest Čadca, Námestovo a Tvrdošín má v porovnaní s inými časťami žilinského regiónu pomerne nerozvinutú infraštruktúru, čo súvisí s prírodnými podmienkami, ale aj charakterom osídlenia tejto oblasti. Zo všetkých okresov žilinského regiónu má po Turčianskych Tepliciach práve Tvrdošín najnižšiu hustotu osídlenia (51), nasleduje Námestovo a Dolný Kubín. So zvyšujúcou sa kvalitou dopravnej siete má okres Čadca hustotu osídlenia približne 130 obyv./km 2, okres Kysucké Nové Mesto je v tomto ukazovateli približne na úrovni okresu Žilina. Okresy tohto regiónu nedisponujú takmer žiadnym nerastným bohatstvom. Región má pomerne výhodnú geografickú prepojenosť na zahraničné trhy, vzhľadom k Žilinskej univerzite má celkové investičné prostredie potenciál k zlepšeniu a nárastu konkurencieschopnosti. Zo spoločensko-hospodárskeho hľadiska patrí Sliezske vojvodstvo k popredným miestam v krajine. Charakteristickou črtou vojvodstva je veľký počet obyvateľov (4,8 mil. osôb), ktorí osídľujú pomerne neveľkú časť krajiny (3,9%). Dôsledkom uvedeného je vysoký ukazovateľ hustoty osídlenia, ktorý je 3,2 krát vyšší ako priemer v krajine (393 osôb/km 2 ). Hospodársky potenciál vojvodstva vyjadrený hrubým domácim produktom umiestnil vojvodstvo na druhé miesto v krajine. Vojvodstvo disponuje zásobami mnohých nerastných surovín, najmä čiernym uhlím, ložiskami zinku a olova, metánu, zemného plynu, vápenca a tiež prameňmi termálnych a minerálnych vôd. Dostatok surovín podnietil priemyselný rozvoj vojvodstva. K výhodám Sliezskeho vojvodstva patrí poloha v centre Európy, dobre rozvinutá dopravná infraštruktúra, vysoká koncentrácia akademických jednotiek, vysoká úroveň kvalifikovanej pracovnej sily, možnosť spolupráce a obchodu s existujúcimi firmami v regióne. Moravskoslezský kraj tvorí severovýchodnú časť Českej republiky. Na severe susedí s Poľskom (Sliezske a Opolské vojvodstvo) a na východe so Slovensko republikou (Žilinský kraj). Celková rozloha kraja je 5247 km 2 a žije v ňom 1 249 tis. obyvateľov. Počtom obyvateľov patrí k najľudnatejším krajom v Českej republike, avšak s 299 obcami je regiónom s najmenším počtom sídel. V kraji sa uplatňujú dva typy osídlenia, a to veľké aglomerácie s vysokou koncentráciou obyvateľstva (najmä Ostravsko-Karvinsko) a poľnohospodárske riedko osídlené časti. Tomuto osídleniu zodpovedajú aj rozdielne hodnoty hustoty obyvateľstva. V aglomeráciách dosahuje hodnoty 800 až 1500 obyv./km 2, v okresoch Bruntál, Opava, Nový Jičín a Frýdek- Místek hodnoty 60-180 obyv./km 2. Celková hustota osídlenia v kraji je pomerne vysoká (230 obyv./km 2 ). Moravskoslezský kraj je geograficky rozmanitý región. Z nerastného bohatstva sa tu 5

vyskytujú čierne uhlie, ložiská zemného plynu, vápenec, žula, mramor, bridlica, sadrovec, štrkopiesky, íl a piesky. SWOT analýza slovenskej a poľskej časti regiónu Beskydy SWOT analýza identifikuje silné a slabé stránky slovensko-poľskej časti Euroregiónu Beskydy a vymedzuje možné kľúčové faktory úspechu stratégie rozvoja regiónu. Silné stránky Výhodná geografická poloha Existencia medzinárodného transeurópskeho koridoru a rozvinutých regionálnych dopravných sietí Hustá dopravná sieť železničná a cestná doprava Veľký počet hraničných prechodov Veľký spotrebiteľský trh Koncentrácia oblastí hospodárskej a priemyselnej činnosti Bohaté prírodné zdroje: čierne uhlie, olovené rudy, zinok, zemný plyn, nerudné suroviny Existencia oblastí s výhodnými podmienkami pre rozvoj moderného poľnohospodárstva Turisticky veľmi atraktívna oblasť pre jej fyzické a geografické rysy Bohatosť a rozmanitosť kultúry, tradícií a folklóru Rozmanitosť tradičnej remeselnej výroby Pretrvávanie miestnych tradícií Nízke náklady práce Podobnosť poľského a slovenského jazyka Podobnosť kultúry a tradície susediacich národov Slabé stránky Vysoká úroveň plynových a prašných emisií, vysoká hlučnosť Nízka úroveň ekologického povedomia Nahromadenie značného priemyselného odpadu, znečistenie povrchových vôd Nedostatočný počet hraničných prechodov z turistických ciest Nepriechodnosť dopravného systému: nízka kvalita služieb verejnej dopravy, nedostatočná vnútorná integrovanosť komunikácií a ich zastaranosť Nízka kvalita existujúcej dopravnej infraštruktúry Nedostatok rýchlej medziregionálnej, medzimestskej a medzinárodnej dopravy (autostrády) Nedostatočne vyvinutá informačná sieť a služby Vysoká miera nezamestnanosti Zhoršujúca sa demografická situácia regiónu, vysoké percento obyvateľov v neproduktívnom veku Nízke percento osôb s vyšším a stredným vzdelaním, odliv kvalifikovanej pracovnej sily Vysoké percento nezamestnaných žien a mladých ľudí Nedostatočná koordinácia vzdelanostných služieb s potrebami trhu práce Čierna práca vo vidieckych oblastiach Zlý zdravotný stav obyvateľstva, vysoká chorobnosť a úmrtnosť obyvateľstva 6

Príležitosti Rozvoj nových informačných technológií a narastanie oblastí s prístupom k internetu Rast hospodárskej úlohy regiónu vďaka vybudovaniu modernej dopravnej siete Kľúčová pozícia regiónu v stratégii rozvoja medzinárodnej cestnej siete Vytvorenie integrovaného dopravného systému cestnej, železničnej a leteckej dopravy Atraktivita regiónu pre zahraničných investorov Pozitívny index prirodzeného prírastku obyvateľstva Zintenzívnenie spolupráce samospráv, vzdelávacích inštitúcií a mimovládnych organizácií Reštrukturalizácia priemyslu Vytvorenie nových pracovných miest v dôsledku rozvoja cestovného ruchu Využitie pretrvávania miestnych tradícií na Vysoká potreba rekvalifikácie ľudí, potreba nových kvalifikácii a nedostatočné rekvalifikačné služby z pohľadu pracovného trhu Nedostatočné IT vybavenie vo vzdelávacích a kultúrnych inštitúciách Nízka konkurencieschopnosť podnikania Nedostatočný prírastok pracovných miest tvorených malým a stredným podnikaním Nízka produktivita práce v ťažkom priemysle Nedostatočná inovatívnosť produktov, nízka technologická inovatívnosť tradičných sektorov hospodárstva Nedostatočné využitie existujúcich historických, kultúrnych a prírodných výhod regiónu vzhľadom na turizmus Veľa historických a kultúrnych pamiatok v zlom stave Hrozby Degradácia prírodných zdrojov v dôsledku urbanizačných procesov Pretrvávanie vysokej nezamestnanosti Odlev kvalifikovanej pracovnej sily Nedostatok firiem schopných adaptovať sa na podmienky na medzinárodných trhoch Nárast intenzity cestovného ruchu, ktorý nebude sprevádzaný rozvojom medziregionálnej dopravnej infraštruktúry Vytratenie regionálnych zvykov a tradícií v dôsledku popularizácie masovej kultúry Pomalé tempo reštrukturalizácie priemyslu Neschopnosť podnikov inovovať Degradácia stavu historických a kultúrnych pamiatok Vylúčenie informačných technológií v prihraničnej oblasti Neochota pracovnej sily rekvalifikovať sa Nedostatočná kooperácia vzdel. inštitúcií reagovať na potreby pracovného trhu 7

propagáciu regiónu Využitie tradičných remesiel pre rozvoj miestneho podnikania Analýza ekonomických subjektov v regiónoch Okresy Čadca, Tvrdošín a Námestovo sú charakteristické nízkou úrovňou celkového HDP a tým aj HDP p. c. Počet obyvateľov v okrese Čadca je 92 651, v Tvrdošíne 35 641 a v Námestove 58 231. V porovnaní so susednými regiónmi nie sú pre okresy typické veľké podnikateľské subjekty, od čoho sa odvíja aj nízky priemerný počet zamestnancov zamestnávaných jednou spoločnosťou. Ku koncu roku 2005 bolo v celom žilinskom kraji evidovaných približne 13 300 právnických osôb. 8

Tabuľka 1: Vývoj počtu právnických osôb v žilinskom kraji podľa okresov OKRES, KRAJ 2001 2004 2005 INDEX 2005/2001 PODIEL OKRESOV (%) Bytča 225 291 310 157,8 2,3 Čadca 807 1052 1173 145,3 8,8 Kysucké Nové Mesto 341 414 453 132,8 3,4 Námestovo 408 478 525 128,7 4,0 Tvrdošín 361 444 489 135,4 3,7 Žilina 3030 3728 4194 138,4 31,6 Žilinský kraj 9706 12019 13287 136,9 100,0 Slovenská republika 93 070 114 285 126777 136,2 Prameň: ŠÚ SR, Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2006 Pozitívnym trendom je nárast počtu právnických osôb, ktorý súvisí prioritne s prílevom priamych zahraničných investícií a s ním spojený vznik nových malých a stredných podnikov vo forme subdodávateľov pre najväčších producentov. Najviac živnostníkov v celom žilinskom regióne v r. 2005 podnikalo v obchode 27,8 %, v stavebníctve pracovalo 26,7 % živnostníkov, v priemysle 21,6 %. V hoteloch a reštauráciách 4,8 %, v doprave a skladovaní 3,2 %, v poľnohospodárstve, poľovníctve a lesníctve 0,8 %. V porovnaní s inými okresmi je v okrese Čadca pomerne vysoký počet právnických osôb, čo je však spôsobené aj vyšším počtom obyvateľstva a rozlohou okresu. Takisto treba brať do úvahy pomerne vysoký počet neziskových inštitúcií. Podnikateľská iniciatíva je na priemernej až vyššej úrovni celého kraja. V okrese Námestovo je približne 308 podnikov a 250 obchodných spoločností, v okrese Tvrdošín 280 podnikov a 230 obchodných spoločností. V oboch okresoch je podiel fyzických osôb na priemernej úrovni. Tabuľka 2: Podniky podľa vybraných druhov vlastníctva v žilinskom kraji OKRES PODNIKY SPOLU SÚKROMNÝ SEKTOR Z TOHO ZAHRANIČNÉ Z TOHO MEDZINÁRODNÉ 2005 2006 2005 2006 2005 2006 2005 2006 Okres Bytča 194 210 191 207 11 12 18 16 Okres Čadca 773 904 762 893 55 71 45 46 Okres Kysucké 306 351 305 350 23 22 8 8 Nové Mesto Okres 308 340 296 329 15 17 11 10 Námestovo Okres Tvrdošín 273 301 268 296 16 20 19 23 Okres Žilina 3 120 3 387 3 105 3 375 196 217 180 173 Prameň: Štatistický úrad SR databáza RegDat 9

Tabuľka 2 dokazuje, že podnikateľská atraktivita troch analyzovaných okresov nie je na vysokej úrovni, čo dokumentuje aj podiel zahraničných, resp. medzinárodných vlastníkov jednotlivých podnikov, ktorí tvoria zo všetkých podnikov v okrese Čadca pomerne vysoký podiel 12,9 % (resp. medzinárodných 5 %), no v okresoch Námestovo je to len 5 % zahraničných (2,9 % medzinárodných) a v okrese Tvrdošín 6,6 % zahraničných (7,6 % medzinárodných) podnikov. V regióne je potenciál rozvoja odvetví spojených s produkciou automobilov, ktorá má v žilinskom okrese silné zázemie, ďalej rozvoj elektrotechnického priemyslu, strojárskeho priemyslu a doposiaľ nie veľmi využívaného atraktívneho prostredia pre rozvoj cestovného ruchu. Rozvoju analyzovaných okresov by takisto mohla dopomôcť geografická blízkosť a dopravné spojenie s univerzitnými mestami, Žilina a Ružomberok. Sliezske vojvodstvo je najviac industrializovaný región Poľska. V minulosti prevládal ťažký priemysel. V súčasnosti sa rozvíja predovšetkým priemysel automobilový. Svoje jednotky tu majú spoločnosti ako napr. Fiat, Opel, Delphi Automotive System, Lear Corporation, Timken Company. V regióne sa nachádzajú uhoľné bane, z ktorých pochádza viac ako 90 % produkcie čierneho uhlia Poľska. Napriek tomu sa súčasné smerovanie regiónu orientuje viac na rozvoj nových technológií. Na území vojvodstva žije 12 % celkového obyvateľstva Poľska, na tvorbe HDP sa podieľajú 13,7 %-ami. Na tvorbe HDP sa v roku 2003 podieľali trhové a netrhové služby 60,5 %, čo predstavuje nárast o 3,5 % v porovnaní s rokom 1999. Aj tento vývoj odráža zmenu štruktúry hospodárstva Sliezskeho vojvodstva a novú orientáciu na odvetvia s vyššou pridanou hodnotou. Na HDP sa podieľa ďalej stavebníctvo a to necelými 6 %-ami a priemysel viac ako 30 %-ami (oba údaje za rok 2003). Primárny sektor prispieva k tvorbe HDP len jedným percentom. Tabuľka 3: Podniky podľa vybraných druhov vlastníctva v Sliezskom vojvodstve JANUÁR JÚN DECEMBER Podnikateľské subjekty 2006 425419 423413 425499 2007 424269 424951 427413 v tom: 2006 25764 26200 26762 obchodné spoločnosti 2007 26911 27512 28184 v tom: 2006 4526 4605 4716 účasť zahr. kapitálu 2007 4748 4877 5042 Prameň: Urząd Statystyczny w Katowicach V regióne pôsobí 425 tis. podnikateľských jednotiek. Z toho najväčší podiel predstavujú samostatne zárobkovo činné osoby (330,1 tis.), na druhom mieste sú obchodné spoločnosti (23,5 tis.). Spomedzi obchodných spoločností pôsobí v regióne asi 5000 spoločností, v ktorých sa nachádza zahraničný kapitál. Takáto štruktúra podnikateľských jednotiek nie je príliš priaznivá pre mobilitu pracovných síl, keďže fyzické osoby - podnikatelia spravidla pracujú samostatne, resp. zamestnávajú blízke osoby. Priestor pre mobilitu vytvárajú potom hlavne obchodné spoločnosti. Viac ako 70 % podnikateľských jednotiek pôsobí v sektore služieb, cez 20 % v sektore priemyslu a stavebníctva. Asi 6,5 % podnikateľských jednotiek sa venuje netrhovým službám. Sektor banského priemyslu, hutníctva a energetického priemyslu prešli v uplynulých rokoch reštrukturalizáciou. V jej dôsledku sa znížil počet zamestnaných v banskom priemysle z 243 tis. osôb (1997) na 118,6 tis. osôb (2005). Sliezske vojvodstvo sa stalo druhým najväčším 10

dodávateľom elektrickej energie spomedzi regiónov Poľska (na druhej strane je však jej najväčším spotrebiteľom). Moravskoslezský kraj je z ekonomického hľadiska jedným z najvýznamnejších regiónov v Českej republike s podielom na tvorbe HDP krajiny 10,12%. Ku koncu roku 2006 bolo v Moravskoslezskom kraji registrovaných vyše 231 tisíc ekonomických subjektov. Z hľadiska právnej formy pripadal najväčší počet na fyzické osoby (viac ako 171 tis. 74%), ďalej spoločností s ručením obmedzeným (viac ako 17 tis. 7,5%), fyzické osoby podnikajúce na základe osobitných predpisov (vyše 13 tis. 5,5%). Z celkového počtu ekonomických subjektov bolo 3744 (1,5%) zahraničných osôb. V roku 2006 vzniklo 271 nových ekonomických subjektov založených zahraničnými osobami a zaniklo 83 takýchto subjektov. Tabuľka 4: Počet podnikateľov vo vybraných mestách Moravskoslezského kraja k 31.12.2007 FYZICKÉ OSOBY PRÁVNICKÉ OSOBY ZAHRANIČNÍ PODNIKATELIA Frýdek-Místek 16079 1826 215 Nový Jičín 7584 668 138 Frýdland nad Ostravicí 3524 344 55 Karviná 7527 635 136 Ostrava 53425 8897 2012 Prameň: Spracované podľa http://www.kr-moravskoslezsky.cz/pod_stat.html Tabuľka 4 poskytuje prehľad podnikateľských subjektov pôsobiacich vo vybraných mestách kraja. Podiel fyzických osôb je pomerne vysoký, preto je potrebné v rámci ďalšieho rozvoja cezhraničnej spolupráce regiónov vytvárať motivačné projekty najmä pre malé a stredné podniky, ktoré by podporili ich rozhodnutia internacionalizovať svoju činnosť. Účasť zahraničného kapitálu v kraji je porovnateľná so susediacimi regiónmi slovenským a poľským. Najviac obyvateľov je zamestnaných v spracovateľskom priemysle (133,2 tis. obyvateľov). Najvýznamnejšími priemyselnými odvetviami v kraji sú výroba a spracovanie kovov (46 tis. zamestnaných v roku 2005), výroba dopravných prostriedkov (14,6 tis. zamestnaných v roku 2005). Z ostatných odvetví sú to obchod (51,1 tis. zamestnaných v roku 2005), vzdelávanie (35 tis. zamestnaných v roku 2005) a baníctvo (21,5 tis. zamestnaných v roku 2005). Analýza investičného prostredia a priamych zahraničných investícií V Žilinskom kraji sú náročnejšie technológie zastúpené vo väčšej miere (v porovnaní s inými samosprávnymi krajmi), čo sa prejavuje aj v pomere počtu podnikov v oblasti high-tech k hodnote nimi vytvorených tržieb. Tento údaj korešponduje aj so vzdelanostnou úrovňou kraja, vyznačujúcou sa vysokým počtom vysokoškolsky vzdelaných ľudí v rámci hodnotených regiónov SR. V analyzovaných okresoch Čadca, Námestovo a Tvrdošín však absentuje dostatočné množstvo vyššie kvalifikovaných, resp. rekvalifikovaných ľudí. V regióne je vybudovaná rozsiahla sieť škôl všetkých typov vrátane 4 vysokých škôl. V Žiline má sídlo Žilinská univerzita so siedmimi fakultami, v Martine sídli Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského s fakultnou nemocnicou, v Liptovskom Mikuláši sa nachádza Vojenská akadémia a 11

v Ružomberku Katolícka univerzita so 4 fakultami. Inovačná kapacita Žilinského regiónu dosahuje v rámci Slovenskej republiky nadpriemernú úroveň, napriek tomu tu existujú pomerne veľké disparity medzi jednotlivými okresmi. Okresy Čadca, Námestovo a Tvrdošín sú v ukazovateli celkového inovačného indexu výrazne za výsledkami okresu Žilina, čo dokumentuje aj nasledovný graf. Graf 1: Inovačný index v jednotlivých okresoch SR za rok 2002 Prameň: Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja Inovačný index SR výrazne zaostáva za ukazovateľmi v iných krajinách EÚ, dokonca aj za novými členskými krajinami (EÚ 10). Celková úroveň žilinského regiónu je porovnateľná s najväčšími inovačnými centrami SR len v žilinskom okrese. Okresy Čadca, Námestovo a Tvrdošín sú na priemernej až podpriemernej úrovni (v podmienkach SR) s ukazovateľom na úrovni okolo 6 %. Medzi odvetvia s najväčším inovačným potenciálom patria v daných troch okresoch: elektrotechnický priemysel, strojársky priemysel, informačné technológie, oblasť telekomunikácií, drevospracujúci priemysel a rozvoj cestovného ruchu. 12

Analýza priamych zahraničných investícií v regióne Priame zahraničné investície (PZI) možno označiť za jeden z kľúčových faktorov dosahovania regionálnej hospodárskej prosperity. Predstavujú hlavný a často jediný zdroj kapitálu a technológií vo finančne podvyživených podnikoch v analyzovaných okresoch. Spomínaný rast inovácií je možný len s transferom zahraničných technológií a transformáciou malých a stredných podnikov na podniky subdodávateľov napojených na lídrov v poznatkovej ekonomike, ktorá je podmienkou konkurencieschopnosti regiónu. Pre zaistenie stabilizácie a rozvoja podnikov je potrebná podpora vstupu priamych zahraničných investícii do regiónu a budovanie priemyselných parkov. Celková hodnota priamych zahraničných investícií na území žilinského regiónu dosiahla v roku 2006 úroveň 7,71 mld. Sk (z čoho celý objem smeroval do podnikovej oblasti, oblasť bankovníctva nezaznamenal v roku 2006 žiadny prílev). Hodnota PZI v žilinskom regióne dlhodobo rastie. Toto číslo sa na celoslovenskom príleve PZI v roku 2006 podieľalo 13,36 %. Hlavné finančné toky investorov smerovali do strojárskeho priemyslu, veľkoobchodu a maloobchodu. Čo sa týka umiestnenia investícií, tie boli najvyššie predovšetkým v okrese Žilina, Ružomberok a okolie. Okresy Čadca, Námestovo a Tvrdošín sa podieľali na celkovom objeme v regióne veľmi nízkym podielom. Graf 2: Prílev priamych zahraničných investícií v žilinskom regióne (2001-2006) Prameň: www.sario.sk Najväčší podiel na priamych zahraničných investíciách v regióne v roku 2006 mali akvizície, konkrétne úplné horizontálne akvizície. Dlhodobo najvýznamnejšou investíciou na zelenej lúke v analyzovaných okresoch bola investícia belgickej spoločnosti Punch ešte z roku 2001. Medzi súčasných strategicky najvýznamnejších investorov v žilinskom regióne patria nasledovné spoločnosti: 13

Tabuľka 5: Vybraní významní investori v žilinskom kraji INVESTOR KRAJINA PÔVODU SPOLOČNOSŤ ODVETVIE PRIEMYSLU Punch Belgicko Punch Námestovo Elektrotechnický Ina Deutschland Nemecko Ina Kysuce, a.s. Strojárenský Kysucké Nové Mesto Matsushita Japonsko Matsushita Electronic Elektrotechnický Components Trstená Kia Motors & Južná Kórea KIA Motors & Hyunday Automobilový Hyunday Mobis Mobis Žilina Johnson Controls International USA,Japonsko Trim Leader Martin Automobilový Barlo IRG Plastics Belgicko Barlo Plastics Žilina Chemický N.V. Prameň: Spracované podľa Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Trstená, s. 62 Priemyselné parky Dôležitým stimulom prílevu priamych zahraničných investícií v sledovaných okresoch žilinského kraja môžu byť priemyselné parky, resp. zvláštne ekonomické zóny. Úspešné fungovanie priemyselných parkov podporuje vo významnej miere celkový rozvoj hospodárstva regiónu a s tým spojené zvýšenie HDP p. c., zamestnanosti a priemernej mzdy, čo sú žiaduce faktory ďalšej prosperity severných okresov žilinského regiónu. Graf 3 znázorňuje doteraz fungujúce priemyselné parky na území žilinského regiónu, pre danú analýzu sú dôležité predovšetkým priemyselný park Námestovo a priemyselný park Čadca. Graf 3: Priemyselné parky na území žilinského kraja Prameň: www.hnonline.sk 14

Na základe Štúdie pre umiestnenie priemyselných parkov vo vybraných oblastiach SR uskutočnenej Ministerstvom životného prostredia SR bolo v rámci Žilinského samosprávneho kraja environmentálne zhodnotených 7 lokalít z celkového počtu 53 lokalít pre výstavbu priemyselných parkov v SR. Tabuľka 6: Lokality priemyselných parkov v Žilinskom kraji posúdených z hľadiska vplyvov na životné prostredie* OKRES OBEC NÁZOV LOKALITY - PP VÝMERA (HA) DRUH PLOCHY Kysucké Nové Mesto Čadca Kysucké Nové Mesto Krásno nad Kysucou Kysucké Nové Mesto Krásno nad Kysucou 67 K 85 K Žilina Varín Varín 57 K Námestovo Námestovo Námestovo 58 K Liptovský Mikuláš L. Mikuláš, Závažná Poruba L. Mikuláš Liptov 150 K Bytča Bytča Bytča 43 K Martin Sučany Martin 69 Z východný PP/II. * Z zelená plocha, K kombinovaná plocha Prameň: www.sario.sk, www.zilina.sk Na území Sliezskeho vojvodstva sa nachádza viac ako 12 % vedecko-výskumného a vývojového potenciálu krajiny. Pôsobí tu 112 jednotiek, z toho 36 vzdelávacích a vedeckovýskumných, 46 jednotiek vývojových a 14 vysokých škôl, ktoré uskutočňujú vedu a výskum. Činnosť týchto jednotiek sa orientuje predovšetkým na nasledujúce oblasti: (1) ochrana životného prostredia, (2) energetika, (3) elektrotechnika a (4) stavebníctvo. Výsledkom spolupráce vedeckovýskumnej sféry a hospodárstva sú tri konzorciá: - Sliezske centrum vyšších technológií; - Centrum vyšších technológií Energia životné prostredie zdravie ; - Centrum vyšších technológií pre ochranu a podporu zdravia. V regióne tiež pôsobia mikropodniky, ktoré sa zaoberajú vývojom a produkciou v oblasti high-tech: medicínskych a chirurgických nástrojov a zariadení, ortopedických prístrojov, televíznych a rádiových prijímačov, telefónov, meracích, kontrolných, výskumných a navigačných prístrojov. Atraktívnosť regiónu z pohľadu potenciálu pre rozvoj vedeckovýskumných a vývojových aktivít potvrdzuje aj štúdia Inštitútu pre výskum trhového hospodárstva so sídlom vo Varšave, ktorý v roku 2005 vydal hodnotenie atraktívnosti regiónov Poľska pre zahraničné investície. 15

Obrázok č. 1 Hodnotenie atraktívnosti poľských regiónov pre PZI Vysvetlivky: Názov Vedecko-výskumný potenciál Investičná atraktívnosť vojvodstiev podľa regionálnych vedecko- podľa Inštitútu pre výskum trhového výskumných centier hospodárstva Legenda od najtmavšej farby po najbledšiu najvyšší potenciál trieda A stredný potenciál trieda B nízky potenciál trieda C trieda D Prameň: www.silesia-region.pl Sliezske vojvodstvo je vysoko atraktívny región pre zahraničných investorov. V roku 2004 sem smerovalo až 12,5 % všetkých priamych zahraničných investícií prichádzajúcich do Poľska. PZI v roku 2004 dosiahli hodnotu 1 mil. USD, čím sa región zaradil na druhé miesto po Mazowickom vojvodstve. Zahraniční investori priniesli svoj kapitál do 392 spoločností (rôznou formou vstupu do spoločnosti, resp. založením novej spoločnosti). 158 rôznych investorov prišlo celkovo z 22 krajín. Najviac investícii je nemeckej proveniencie, nasledujú USA, Taliansko, Holandsko a Francúzsko. V roku 2003 bolo v Sliezskom vojvodstve registrovaných takmer 23,5 tis. obchodných spoločností, z toho 17,5 % so zahraničným kapitálom. Zahraničné investície smerujú do nasledujúcich odvetví: - automobilový priemysel (GM OPEL, FIAT AUTO POLAND); - strojársky priemysel (Alstom, AEG AG, Heraeus Electro-Nite International, Lucent Technologies, NKT Cables, Philips, Sylea Italia, ICL, Siemens, SGL Carbon, GE Power Controls, Caterpillar a i.); - sklársky priemysel (Ekocem, Guardian Industries Corp., ROCA Radiadores, Saint Gobain, Uralita, Vitrum). 16

ZAHRANIČNÍ INVESTORI V SLIEZSKOM VOJVODSTVE PODĽA KRAJINY PÔVODU Krajina pôvodu Počet investorov Nemecko 39 USA 24 Taliansko 22 Holandsko 18 Francúzsko 15 Švédsko 11 Veľká Británia 10 Rakúsko 6 Španielsko, Belgicko 4 Nórsko, Japonsko, Dánsko 3 Česká republika, Luxembursko, Írsko, Portugalsko, Švajčiarsko 2 Rusko, Kanada, Izrael, Grécko, Fínsko, JAR 1 Prameň: www.silesia-region.pl PZI do regiónu Sliezskeho vojvodstva sa sústreďujú predovšetkým do aglomerácie Hornosliezska a do špeciálnej ekonomickej zóny Katowice. Zóna bola vytvorená v roku 1996 na dvadsať rokov na účely zvýšenia zamestnanosti v regióne. Zóna Katowice sa skladá z podzón gliwickej, sosnowicko-dabrowskej, tyskej a jastrzebsko-zosrkej. Zóna umožňuje založenie podniku v prípade, že investor vloží do podnikania min. 40 mil. EUR a vytvorí min. 500 pracovných miest. Zóna takto získala už 120 podnikov, z čoho je asi 75 už aktívnych. Preinvestovalo sa tak viac ako 7 mld. zlotých a vytvorilo cez 19 tis. pracovných miest. Firmy investujúce v zóne Katowice môžu získať späť na rôznych úľavách až 50 % investovaných nákladov. Investovanie v zóne poskytuje nasledujúce výhody: - oslobodenie od dane z príjmov, - výhodná kúpa pozemku pod investíciu, - bezplatná pomoc pri vybavovaní formalít a - oslobodenie od dane z nehnuteľností. Rozvoju podnikateľského prostredia najmä však domácich malých a stredných podnikov napomáhajú rôzne inštitúcie na podporu podnikania, napr. agentúry regionálneho a lokálneho rozvoja, hospodárske, priemyselné a obchodné komory, cechy a p. Tieto organizácie ponúkajú konzultačné služby, školenia, špecializované informácie, pôžičky, garancie na úvery i pomoc pri nadväzovaní obchodných kontaktov. Medzi takéto najdôležitejšie inštitúcie patria napr. Regionálna hospodárska komora, Remeselná komora pre malé a stredné podnikanie v Katoviciach, Sliezska poľnohospodárska komora, Hornosliezska agentúra regionálneho rozvoja (plní aj úlohy financujúcej inštitúcie), Hornosliezsky fond. Inovácie v regióne podporuje Regionálne centrum informácií a transferu technológií. V rámci iniciatívy Interreg SR PR sa okrem Sliezskeho vojvodstva zúčastňuje aj Malopoľské vojvodstvo. Preto je v rámci projektu ÚP Námestovo potenciálnym regiónom na rozvoj medzinárodnej spolupráce v oblasti mobility pracovnej sily. V regióne Malopoľského vojvodstva pôsobí viacero výskumných inštitúcií, ktoré predstavujú potenciál pre rozvoj inovácií, ako napr. Centrum transferu technológií Krakowskej vysokej školy polytechnickej; Centrum inovácií, transferu technológií a rozvoja na Univerzite Jagiellonského, Jagellonské centrum inovácií, Krakowskí technologický park. 17

Centrum transferu technológií Vysokej školy polytechnickej pôsobí ako koordinačné centrum Centra prenosu technológií Južné Poľsko. Jeho úlohou je zabezpečiť výmenu nových poznatkov a sprístupniť inovácie podnikateľskej sfére. Centrum transferu technológií funguje aj ako informačné miesto pre mobilitu vedeckých pracovníkov. Poskytuje informácie zahraničným vedcom, ktorí prichádzajú do regiónu, a zároveň vedie register ponuky vedecko-výskumných pozícií v zahraničí pre poľských vedeckých pracovníkov. Celková hodnota priamych zahraničných investícií na území Malopoľského vojvodstva dosiahla v roku 2006 úroveň 7,8 mld. USD. Hodnota PZI v regióne dlhodobo rastie. Rekordný bol rok 2006, keď dosiahli ročné investície do regiónu hodnotu 1 mld. USD (podľa údajov Národnej banky Poľska). Graf 4 Ročná hodnota zahraničných investícií Vysvetlivky: názov grafu Ročná hodnota zahraničných investícií pravá os Y Kumulovaná hodnota investícií od roku 1989 (mld. USD) ľavá os Y Ročná hodnota investícií (mil. USD) zelené stĺpce Ročná hodnota investícií modrá čiara Kumulovaná hodnota investícií Prameň: www.malopolskie.pl Ku koncu roka 2006 bolo v Malopoľskom vojvodstve zaregistrovaných 3207 spoločností so zahraničným kapitálom. V samotnom roku 2006 vzniklo 285 nových takýchto spoločností. Podľa výskumov Inštitútu pre výskum trhového hospodárstva so sídlom vo Varšave je Malopoľské vojvodstvo štvrtým najatraktívnejším regiónom pre prílev PZI (na prvom mieste sa nachádza Sliezske vojvodstvo). Podiel priamych zahraničných investícií v Malopoľskom vojvodstve predstavuje 7,5 % celkového prílevu PZI do Poľskej republiky. Podľa počtu spoločností, ktoré investovali v regióne Malopoľského vojvodstva, figurujú na prvých piatich miestach krajiny USA, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko a Holandsko. 18

Z USA pochádza 21 investorov, z Nemecka 18, z Veľkej Británie a z Francúzska po 11 investorov a z Holandska 5. V roku 2005 prišli do regiónu nasledujúci investori : - HVB Group z Nemecka, oblasť činnosti je bankovníctvo a prenájom nehnuteľností; - Philip Morris z USA, oblasť činnosti je papierenský priemysel; - Mittal Steel Company z Veľkej Británie, oblasť činnosti je produkcia ocele; - Pliva z Chorvátska, oblasť činnosti je farmaceutický priemysel; - Carlsberg z Dánska, oblasť činnosti je produkcia piva; - Valeo z Francúzska, oblasť činnosti je produkcia súčiastok do automobilov; - Coca Cola z Grécka, oblasť činnosti je produkcia nápojov; - Donelley z USA, oblasť činnosti je vydavateľská činnosť; - Electricite de France z Francúzska, oblasť činnosti je produkcia elektrickej a tepelnej energie; - Deutsche Bank z Nemecka, oblasť činnosti je bankovníctvo a prenájom nehnuteľností. Pre zahraničných investorov sú zaujímavé aj zvláštne ekonomické zóny, ktoré sa nachádzajú na území Malopoľského vojvodstva: - zvláštna ekonomická zóna Krakow, - tarnobrzeská zvláštna ekonomická zóna s podzónou v Zelenom priemyselnom parku vo Wojnicz, - katowická zvláštna ekonomická zóna s podzónou v Mysleniciach, - zvláštna ekonomická zóna EURO-PARK MIELEC s podzónou v Gorliciach. Prehľad č. 1 Prehľad spoločností pôsobiacich v Malopoľskom vojvodstve 1. Tele-Fonika Kable SA, Kraków 2. Scandinavian Tobacco SA, Myślenice 3. Firma Chemiczna Dwory SA, Oświęcim 4. Bolesław Zakłady Górniczo-Hutnicze SA, Bukowno 5. Stalprodukt SA, Bochnia 6. Grupa Kęty SA, Kęty 7. Can-Pack SA, Kraków 8. Philip Morris Polska SA, Kraków 9. Rafineria Trzebinia SA, Trzebinia 10. R.R. Donnelley Europe Sp. z o.o., Kraków 11. Kimberly-Clark SA, Klucze 12. Enion SA, Kraków 13. Comarch SA, Kraków 14. BP Polska Sp z o.o., Kraków 15. Delphi Poland SA, Kraków 16. Mix Electronics SA, Kraków 17. Przedsiębiorstwo Handlowo-Usługowe Energokrak Sp. z o.o., Kraków 18. Orlen Oil Sp. z o.o., Kraków 19. Alumetal SA, Kęty 20. Valeo Autosystemy Sp. z o.o., Skawina 21. Grupa Polska Stal Sp. z o.o., Kraków Prehľad ďalších spoločností v Malopoľskom vojvodstve prináša prehľad č. 1. 19

22. Żywiec Trade Spółka z o.o., Kraków 23. Maspex Wadowice Sp. z o.o., Wadowice 24. Slovnaft Polska SA, Kraków 25. Karpacka Spółka Gazownictwa Sp. z o.o., Tarnów Prameň: www.malopolskie.pl Hlavnou výhodou, ktorú čerpajú investori v rámci zvláštnych ekonomických zón, je oslobodenie od dane z príjmov. Úspory, ktoré takto investor môže dosiahnuť, sa rovnajú 65 %-ám investičných výdavkov alebo dvojročným nákladom práce. Pravidlá jednotlivých zvláštnych ekonomických zón však obsahujú zoznam činností, na ktoré nemožno získať oslobodenie od dane. Takúto činnosť síce môže investor v zvláštnej ekonomickej zóne vykonávať, ale musí ju zdaniť. Atraktívnosť regiónu pre investícii zvyšuje aj prítomnosť malopoľských zón hospodárskej aktivity a technologických a priemyselných parkov, ktorých prehľad prináša tabuľka č. 1. Tabuľka 7 Prehľad zón hospodárskej aktivity a technologických a priemyselných parkov v regióne Malopoľského vojvodstva ZÓNY HOSPODÁRSKEJ AKTIVITY TECHNOLOGICKÉ A PRIEMYSELNÉ PARKY Bocheňská zóna hospodárskej aktivity Krakovský technologický park Miejska zóna so sídlom v Chelmku Tarnovský vzdelávaco-technologický park Chrzanowkso-Trzebiňský priemyselný park Chrzanowkso-Trzebiňský priemyselný park Dobczycká priemyselná zóna Zelený Zelený priemyselný park krištáľový Dobczyc Zóna hospodárskej aktivity v Limanovej Zelený priemyselný park vo Wojnicz Zóna hospodárskej aktivity Myslenice Jawornik Niepolomická investičná zóna Zóny hospodárskej aktivity NOWE DWORY v Osvienčime Zelený priemyselný park krištáľový Prameň: spracovné podľa údajov dostupných na www.malopolskie.pl Potenciál regiónu Malopoľského vojvodstva využívajú aj outsourcingové centrá. Business Processing Outsourcing (BPO) je jedno z najviac rozvíjajúcich sa odvetví v regióne. Ako ukazuje obrázok č. 1, medzinárodné spoločnosti smerujú svoje BPO centrá predovšetkým do regiónu Malopoľského vojvodstva, ktoré je z dvanástimi centrami na prvom mieste spomedzi všetkých regiónov Poľska. Na druhom mieste je Mazowiecke vojvodstvo s deviatimi BPO centrami. V Malopoľskom vojvodstve otvorili svoje BPO centrá spoločnosti Bayer, Cap Gemini, Ernst & Young, Electrolux, Exult, IBM, Indesit, KPMG, Lufthansa, Philip Morris, Shell a ACS. Pre porovnanie, v Sliezskom vojvodstve sa nachádza len jedno BPO centrum. Obrázok č. 2 20

Prehľad umiestnenia BPO centier zahraničných spoločností v regiónoch Poľska Vysvetlivky: regióny podľa stupňa zafarbenia od najtmavšieho po najsvetlejší odtieň viac ako štyri BPO centrá dve až štyri BPO centrá jedno BPO centrum žiadne BPO centrum Prameň: www.malopolskie.pl Medzi najvýznamnejšie investície v Moravskoslezskom kraji patria investícia firmy Shimano (viac ako 2 mld. Kč.), Bang & Olufsen (viac ako 1,7 mld. Kč), Dura Automotive (1,3 mld. Kč.). Väčšina investorov využila existujúce priemyselné zóny, z ktorých najatraktívnejšou je Kopřivnice. Tabuľka 8: Prehľad významných investorov v kraji INVESTOR LOKALITA INVESTÍCIE ODVETVIE PRIEMYSLU INVESTÍCIA (MIL. KČ) Bang & Olufsen Kopřivnice Elektronika 1682,6 200 Brose CZ Kopřivnice Automobilový 1324,6 150 priem. Dura Kopřivnice Automobilový 491 294 Automotive priem. Shimano Czech Karviná Strojárenstvo 2339 410 VYTVORENÉ PRACOVNÉ MIESTA 21

Republic Siemens Auto Frenštát p. R. Automobilový 1275 432 systémy priem. Viroplastic CZ Frýdek-Místek Uzávery PET 327,4 28 fliaš Visteon - Nový Jičín Automobilový 2003 167 Autopal priem. Walmark Třinec Potravinárstvo 275 90 Prameň: Czech Invest Napriek výhodnej polohe regiónu nie je pre zahraničných investorov príliš atraktívny, v roku 2004 bol podiel zahraničných investícií v Moravskoslezskom kraji na celkových investíciách Českej republiky iba 6%. Príčinou nízkej investičnej aktivity môže byť hlavne nedostatočná dopravná infraštruktúra regiónu, ktorý nebol napojený na diaľničný systém. Rozhodnutie o umiestnení investície je ovplyvnené celkovo infraštruktúrou v kraji. Zahraniční investori uprednostňujú pri lokalizácii svojho kapitálu priemyselné parky, ktoré by mali disponovať potrebnou infraštruktúrou a službami. Prehľad priemyselných zón v Moravskoslezskom kraji ponúka nasledujúca tabuľka. Tabuľka 9: Prehľad priemyselných zón Moravskoslezského kraja PRIEMYSELNÁ ZÓNA ROZLOHA (HA) ZASTAVANÁ PLOCHA K DISPOZÍCII v ha v % Bolatice 16 8 50 8 Český Tešín pod zelenou 12 7 60 5 Frýdek-Místek - Chlebovice 12,4 5,9 48 6,5 Karviná Nové Pole 45 45 100 0 Priemyselný park Kopřivnice 83 77,3 93 5,7 Krnov Červený Dvůr 48 48 100 0 Ostrava - Hrabová 60 35 59 25 Ostrava - Mošnov 200 0 0 200 Podnikateľský park Třanovice 29 18,5 64 10,5 Třinec - Baliny 20 20 100 0 Prameň: Program rozvoja Moravskoslezského kraja. Dostupné na [http://www.krmoravskoslezsky.cz/zip/prk_2k6_b.pdf] Z uvedených hodnôt možno konštatovať, že súčasná ponuka priemyselných zón nie je dostatočná. Viaceré zóny nemajú k dispozícií dostatočnú plochu pre investície. Projekty o veľkosti viac ako 10 ha sú v súčasnosti neumiestniteľné a súčasne je v existujúcich zónach nedostatočná ponuka nehnuteľností. Z hľadiska ďalšieho rozvoja a zvýšenia atraktívnosti regiónu je potrebné vytvoriť novú priemyselnú zónu. Požiadavka vytvorenia priemyselnej zóny predstavuje výzvu pre cezhraničnú spoluprácu. Nájdením vhodnej lokality by sa vytvoril priestor pre mobilitu podnikateľských subjektov a zároveň by sa zvýšila atraktívnosť všetkých sledovaných regiónov. 22

Zamestnanosť v regiónoch Zamestnanosť v okrese Čadca, Námestovo a Tvrdošín Štruktúra zamestnávateľov sa v analyzovaných okresoch nevyvíja priaznivo. Tento trend možno pozorovať najmä na okrese Čadca, kde sa počet zamestnávateľov s 250 a viac zamestnancami znížil z pôvodných 7 v roku 2001 na 4 podniky v roku 2006. Takisto sa znížil počet podnikov s 50 250 zamestnancami. V okrese Námestovo došlo k miernejšiemu, ale takisto negatívnemu trendu zníženiu počtu podnikov s 250 a viac zamestnancami zo 4 v roku 2001 až 2004 na 3 podniky v roku 2006. Podobný trend možno pozorovať aj v medziročnom porovnaní pri podnikoch s počtom zamestnancov 50 249. V okrese Tvrdošín ako v jedinom z daných okresov nastáva pozitívny trend nárast počtu zamestnávateľov s 250 a viac zamestnancami z pôvodných 3 v roku 2001 na 5 v roku 2006. Tabuľka 10: Analýza zamestnávateľov podľa počtu zamestnancov OKRESY V TOM S POČTOM ZAMESTNANCOV 0-19 20-49 50-249 250 a viac 2005 2006 2005 2006 2005 2006 2005 2006 Čadca 703 833 39 45 27 22 4 4 Kysucké Nové Mesto 274 317 16 16 13 15 3 3 Námestovo 248 280 27 32 30 25 3 3 Tvrdošín 226 255 16 18 25 23 6 5 Žilina 2 858 3 110 143 148 95 106 24 23 Prameň: Štatistický úrad SR databáza RegDat Čadca V nasledujúcej tabuľke je analyzovaná zamestnanosť pri podnikoch s 20 a viac zamestnancami v okrese Čadca v priebehu roku 2006: Tabuľka 11: Analýza zamestnanosti a priemernej mesačnej mzdy v okrese Čadca (2004-2. q 2007) PRIEMERNÝ EVIDENČNÝ POČET ZAMESTNANCOV (FYZICKÉ OSOBY) PRIEMERNÁ MESAČNÁ MZDA Skutočnosť Index Zamestnanci so Zamestnanci so Index (rovnaké (rovnaké zdravotným zdravotným Skutočnosť obdobie) obdobie) postihnutím II. postihnutím II. 2004 10877 96.9 373 23 11349 108.8 2005 10582 97.3 311 54 12200 107.5 2006 10283 97.2 322 46 13132 107.6 1. q. 2007 10420 100.5 345 24 13069 107.5 1.-2. q. 2007 10433 100.9 347 47 13377 108 Prameň: ŠÚ SR 2007 Za súbor podnikov s 20 a viac zamestnancami (za organizácie vykonávajúce finančné sprostredkovanie a všetky nepodnikateľské organizácie bez ohľadu na počet zamestnancov) a za podniky s počtom zamestnancov nižším ako 20, ktoré dosahujú ročnú produkciu 100 mil. Sk a viac. V súbore nie sú zahrnuté malé podniky do 19 zamestnancov, ktoré predkladajú štvrťročný výkaz P 13 04 a tiež súkromní podnikatelia nezapísaní v obchodnom registri, ani ich zamestnanci. 23

Z tabuľky vyplýva, že priemerný evidenčný počet zamestnancov týchto podnikov v okrese v rokoch 2004 2006 postupne klesal a od prvého štvrťroka 2007 začal postupne rásť. Priemerná mesačná mzda v rokoch 2006 2007 postupne (s výnimkou 1. štvrťroka 2007) rástla a v prvom polroku 2007 dosiahla 13 419 Sk a v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2006 vzrástla o 8,0 %. V rámci žilinského kraja sa okres Čadca radí medzi okresy, ktoré v porovnaní s rovnakým obdobím m. r. dosiahli nárast zamestnanosti i priemernej mzdy pod priemer kraja. Priemerná mesačná mzda v okrese zaostáva za krajským priemerom (18 086 Sk) o 4 709 Sk a dosiahla najnižšiu úroveň v rámci kraja. Index rastu priemernej mzdy bol tiež pod krajským priemerom. Priemerná miera nezamestnanosti v okrese Čadca v roku 2006 bola zhruba 7 %, pričom v Žilinskom kraji sa pohybovala okolo 8 %. V tom istom roku bola na Slovensku priemerná miera nezamestnanosti približne 10 %. Podľa informácií z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci na trhu práce na horných Kysuciach sa presadzujú ľudia s kvalifikáciou, skúsenosťami a so vzdelaním. V evidencii zostávajú nekvalifikovaní ľudia, ktorí navyše majú aj zlý zdravotný stav. V regióne však narastá počet nezamestnaných žien, ktoré sa najčastejšie zamestnávajú v sezónnych prácach v stavebníctve alebo lesníctve. Takáto situácia zásadne nerieši nezamestnanosť žien. Mali by dostať väčšie šance napríklad v automobilovom, strojárskom alebo v textilnom priemysle. Pre ženy, ktoré tvoria segment sezónne nezamestnaných je nevyhnutná rekvalifikácia. Len takýmto spôsobom sa môžu presadiť na okresnom trhu práce vo firmách, ktoré sa už na Kysuciach etablovali. Je to predovšetkým INA Kysuca, a. s., Kysucké Nové Mesto, AVC, a. s., Čadca alebo TI-Hanil Slovakia, s. r. o., Čadca. Námestovo V nasledujúcej tabuľke je analyzovaná zamestnanosť pri podnikoch s 20 a viac zamestnancami v okrese Námestovo v priebehu roku 2006: Tabuľka 12: Analýza zamestnanosti a priemernej mesačnej mzdy v okrese Námestovo (2004-2. q 2007) PRIEMERNÝ EVIDENČNÝ POČET ZAMESTNANCOV (FYZICKÉ OSOBY) PRIEMERNÁ MESAČNÁ MZDA Skutočnosť Index (rovnaké obdobie) Zamestnanci so zdravotným postihnutím II. Zamestnanci so zdravotným postihnutím II. Skutočnosť Index (rovnaké obdobie) 2004 7647 96.8 172 12 12892 110.2 2005 7851 102.7 167 9 13383 103.8 2006 7253 92.4 162 13 14518 108.5 1. q. 2007 6997 95.8 168 14 14746 108.9 1.-2. q. 2007 7018 96 167 16 14843 109.2 Prameň: ŠÚ SR 2007 Priemerný evidenčný počet zamestnancov týchto podnikov v okrese v rokoch 2004 2006 mal nerovnomerný vývoj a od druhého štvrťroka 2007 začal postupne rásť. Priemerná mesačná mzda v rokoch 2006 2007 postupne rástla a v prvom polroku 2007 dosiahla 14 483 Sk a v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2006 vzrástla o 9,2 %. V rámci žilinského kraja sa okres Námestovo radí medzi okresy, ktoré v porovnaní s rovnakým obdobím m. r. dosiahli pokles zamestnanosti, ale nárast priemernej mzdy. Priemerná mesačná mzda v okrese zaostáva za http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?newsid=51531 24

krajským priemerom (18 086 Sk) o 3 243 Sk a dosiahla tretiu najnižšiu úroveň v rámci kraja. Index rastu priemernej mzdy bol mierne nad krajským priemerom. Tvrdošín V nasledujúcej tabuľke je analyzovaná zamestnanosť pri podnikoch s 20 a viac zamestnancami v okrese Tvrdošín v priebehu roku 2006: Tabuľka 13: Analýza zamestnanosti a priemernej mesačnej mzdy v okrese Tvrdošín (2004-2. q 2007) PRIEMERNÝ EVIDENČNÝ POČET ZAMESTNANCOV (FYZICKÉ OSOBY) PRIEMERNÁ MESAČNÁ MZDA Skutočnosť Index Zamestnanci Zamestnanci Index (rovnaké (rovnaké so zdravotným so zdravotným Skutočnosť obdobie) obdobie) postihnutím II. postihnutím II. 2004 6232 104.5 89 8 13269 108.7 2005 6809 109.3 89 16 14044 105.8 2006 6808 100 95 13 14941 106.4 1. q. 2007 7043 103.3 131 7 14413 107.3 1.-2. q. 2007 7133 105 131 7 15523 110.5 Prameň: ŠÚ SR 2007 Z uvedených údajov vyplýva, že priemerný evidenčný počet zamestnancov týchto podnikov v okrese Tvrdošín v rokoch 2004 2006 postupne rástol, resp. v roku 2006 bola zaznamenaná stagnácia a od prvého štvrťroka 2007 začal postupne rásť. Priemerná mesačná mzda v rokoch 2006 2007 postupne rástla a v prvom polroku 2007 dosiahla 15 523 Sk a v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2006 vzrástla o 10,5 %. V rámci žilinského kraja sa okres Tvrdošín radí medzi okresy, ktoré v porovnaní s rovnakým obdobím m. r. dosiahli nárast zamestnanosti i nárast priemernej mzdy nad krajský priemer. Priemerná mesačná mzda v okrese zaostáva za krajským priemerom (18 086 Sk) o 2 563 Sk a dosiahla štvrtú najnižšiu úroveň v rámci kraja. Zamestnanosť v Sliezskom vojvodstve Štruktúra zamestnávateľov v Sliezskom vojvodstve je pomerne priaznivá, keďže 94,5 % z nich tvoria malé firmy s počtom zamestnancov do 0 9 a 4,5 % firiem zamestnáva 10 49 zamestnancov. Jedno percento zamestnávateľov predstavujú veľké firmy s počtom zamestnancov viac ako 50. Štruktúru zamestnávateľov podľa veľkosti a právnej formy dokumentuje nasledujúci graf: 25

Graf 4:Štruktúra firiem v Sliezskom vojvodstve podľa veľkosti a právnej formy 1 4,5 94,5 Veľké podniky (50 a viac zamestnancov) Malé podniky (0-9 zamestnancov) 8,70% Stredné podniky (10-49 zamestnancov) 6,40% 13,20% 29,70% 61,60% 28,60% 40,80% 30,60% 80,40% Fyzické osoby Organizačné zložky bez právnej subjektivity Právnické osoby Prameň: http://www.stat.gov.pl/cps/rde/xbcr/katow/assets_05w_34.jpg Rok 2006 bol ďalším rokom, v ktorom sa zväčšil počet pracujúcich. Ku koncu roku 2006 sa počet pracujúcich zvýšil na 1051,9 tis. osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zvýšila o 2 %. Rast bol zaznamenaný v súkromnom sektore (o 5,1 %), naopak vo verejnom sektore došlo k poklesu zamestnanosti (o 1,5 %). Podiel súkromného sektora na celkovom počte zamestnaných tak tvoril 54,4 % a bol o 2 percentuálne body vyšší ako v roku 2005. Podiel žien na celkovom počte zamestnaných bol 43,6 % a udržal sa tak na rovnakej úrovni ako v roku 2005. Medzi najčastejšie odvetvia s vysokým podielom zamestnaných žien ženy patria ochrana zdravia a sociálna pomoc (83,2 %), vzdelávanie (79,6 %) a finančné sprostredkovanie (76,8 %). Odvetvia s najnižším počtom zamestnaných žien na celkovom počte zamestnaných sú lesníctvo (10,6 %) a stavebníctvo (11 %). V regióne Sliezskeho vojvodstva dosahuje úroveň celkovej nezamestnanosti 14,2 % (2006), u žien je to 17 % a u mládeže vo veku od 15 do 24 rokov 29,8 %. Aj tento región zaznamenal v porovnaní s uplynulým rokom pokles nezamestnanosti. Celková nezamestnanosť klesla o takmer 5 %, nezamestnanosť žien o viac ako 4 % a nezamestnanosť mladých o 9 %. V Sliezskom vojvodstve tvorí populácia v predproduktívnom veku 21 %, populácia vo veku produktívnom 64,2 % a vo veku poproduktívnom 14,8 %. Najväčšia nezamestnanosť je v Čenstochovej, Sosnovci, Bytome a Katoviciach. Najnižšia nezamestnanosť je v okresoch bierunsko-ledzinskom, rybnickom a lublinieckom. Napriek pozitívnemu vývoju nemožno predpokladať, že stav na trhu práce je priaznivý pre rozvoj mobility pracovných síl medzi Sliezskym vojvodstvom a Slovenskom. Štruktúra pracovnej sily regiónu Sliezskeho vojvodstva z hľadiska dosiahnutého vzdelania je relatívne negatívna. Len 22,3 % pracovníkov získalo vysokoškolské vzdelanie; 38,4 26