Michaela Šuľová KOMUNITNÉ CENTRUM AKO NÁSTROJ NA PODPORU RÓMSKEJ KULTÚRY RÓMSKE KOMUNITNÉ CENTRUM ZBUDSKÉ DLHÉ - OKRES HUMENNÉ

Transkrypt

1 Michaela Šuľová KOMUNITNÉ CENTRUM AKO NÁSTROJ NA PODPORU RÓMSKEJ KULTÚRY RÓMSKE KOMUNITNÉ CENTRUM ZBUDSKÉ DLHÉ - OKRES HUMENNÉ Ružomberok 2014

2 Autorka: PhDr. Michaela Šuľová Katolícka univerzita v Ružomberku Teologická fakulta, Hlavná 89, Košice Recenzenti: Prof. ThDr. Gabriel Ragan, PhD. Doc. PhDr. Ing. Lýdia Lešková, PhD Michaela Šuľová CD-ROM; Prvé vydanie; náklad 100 ks; 4,29AH VERBUM vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku Hrabovská cesta 5512/1A, Ružomberok verbum@ku.sk ISBN

3 Obsah ÚVOD KOMUNITNÁ SOCIÁLNA PRÁCA A RÓMSKE KOMUNITNÉ CENTRÁ KOMUNITA Znaky komunity Vznik komunity KOMUNITNÁ SOCIÁLNA PRÁCA Komunitná práca Komunitný pracovník RÓMSKE KOMUNITNÉ CENTRÁ Poslanie komunitného centra Vznik a roviny komunitného centra Klienti komunitného centra Odporúčané požiadavky na aktivity komunitného centra Umiestnenie komunitného centra Rámcové požiadavky na priestory a vybavenie komunitného centra RÓMSKA ETNICKÁ MINORITA NA SLOVENSKU Rómska otázka na Slovensku VYBRANÉ OBLASTI RÓMSKEHO ŽIVOTA ZNAKY RÓMSKEJ KULTÚRY Rodina Bývanie Vzdelávanie Zamestnanie Religiozita Kultúra KOMUNITNÉ CENTRUM V ZBUDSKOM DLHOM (OKRES HUMENNÉ) OBEC ZBUDSKÉ DLHÉ KOMUNITNÉ CENTRUM V ZBUDSKOM DLHOM Vznik a činnosť komunitného centra Cieľové skupiny komunitného centra Zamestnanci komunitného centra Projekt Terénna sociálna práca v obciach

4 3 KVALITATÍVNY VÝSKUM V KOMUNITNOM CENTRE ZBUDSKÉ DLHÉ VÝSKUMNÝ PROBLÉM CIEĽ VÝSKUMU PREDMET VÝSKUMU OBJEKT VÝSKUMU VÝSKUMNÉ METÓDY Metóda zberu dát kvalitatívny výskum: pološtruktúrované interview Metóda analýzy dát otvorené kódovanie Metóda vyhodnotenia dát technika vyloženia kariet VÝSKUMNÉ OTÁZKY Rómovia z komunitného centra Pracovníci komunitného centra VÝBER JEDNOTIEK SKÚMANIA ZBER DÁT SPRACOVANIE DÁT Rómovia z komunitného centra Pracovníci komunitného centra VÝSLEDKY Z REALIZOVANÉHO VÝSKUMU Rómska rodina Bývanie Rómov Vzdelanie a zamestnanie Rómov Religiozita Rómov Rómska kultúra Rómovia v komunitnom centre Pracovníci komunitného centra Rómska kultúra očami pracovníkov komunitného centra Prínosy komunitného centra NÁVRHY ZÁVER ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

5 Poďakovanie Ďakujem starostovi obce Zbudské Dlhé Františkovi Kopejovi za umožnenie realizovania výskumu v komunitnom centre v Zbudskom Dlhom a následne za spoluprácu pri realizácii výskumu. 5

6 Úvod So sústavne zhoršujúcou sa sociálnou situáciou rómskeho etnika, nedostatočným prístupom k vzdelávaniu a zamestnaniu a ich nízkej schopnosti ovplyvňovať proces sociálneho rozvoja sa z Rómov stáva etnická minorita čoraz viac izolovaná a vytláčaná na okraj spoločnosti. Dôležitá požiadavka vo vzťahu k Rómom spočíva v potrebe intenzívneho, až masového rozvoja výchovy a vzdelávania celej rómskej populácie. Preto vidíme potrebu venovať pozornosť aktivitám, ktoré sú zamerané na rozvoj rómskych komunít prostredníctvom komunitných centier. Komunitné centrá majú prostredníctvom poskytovania komplexných sociálnych a komunitných služieb prispieť k sociálnemu začleňovaniu osôb sociálne vylúčených na individuálnej i lokálnej úrovni. Zriaďujú sa za účelom vytvorenia priestorových a materiálnych podmienok pre komunitný rozvoj, výkon komunitnej rehabilitácie, komunitnej a sociálnej práce, poskytovania sociálnych služieb a výkon sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít, ako aj pre vzájomnú interakciu a spoločné aktivity príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít a ostatného obyvateľstva obcí. Cieľom komunitných centier je podporiť aktivity členov miestnej komunity prostredníctvom zvyšovania sociálnych zručností, kompetencií a sociálnej mobility, prevencie a predchádzaniu sociálnopatologických javov a rizikového správania, poskytovania poradenskej činnosti pre potreby komunity a klienta, poskytovania vzdelávacích a voľno časových aktivít. Hlavným cieľom vedeckej monografie je objasniť vplyv komunitného centra na kultúru Rómov. K čiastkovým cieľom patrí: Priblížiť význam rodiny očami samotných Rómov. Poukázať na spôsob bývania Rómov v osade. Objasniť súčasný stav vzdelania a zamestnania rómskej minority. Priblížiť spôsoby prejavov náboženskej viery Rómov. Poukázať na súčasné prvky rómskej kultúry očami Rómov. Priblížiť služby a aktivity, ktoré Rómovia využívajú v komunitnom centre. Objasniť ako komunitné centrum vytvára podmienky pre rozvoj rómskej kultúry. Rozhodli sme sa zrealizovať kvalitatívny výskum metódou pološtruktúrovaného interview. Na analýzu dát využijeme otvorené kódovanie a vyhodnotenie prevedieme technikou vyloženia kariet. Monografia je štruktúrovaná do troch kapitol. Prvá kapitola opisuje teoretické aspekty komunitného života, komunitnej sociálne práce a rómskych komunitných centier. Približuje situáciu rómskej etnickej minority žijúcej na Slovensku. Taktiež opisuje vybrané oblasti 6

7 života Rómov, ako je rodina, bývanie, vzdelanie, zamestnanie, religiozita a kultúra, táto časť je závoveň teoretickým východiskom nášho výskumu. Druhá kapitola teoreticky opisuje komunitné centrum v Zbudskom Dlhom v okrese Humenné. Ide o obec, kde Rómovia tvoria nadpolovičnú väčšinu obyvateľstva. Tretia kapitola predstavuje kvalitatívny výskum v komunitnom centre v Zbudskom Dlhom so zameraním na rómsku kultúru a jej využívanie v komunitnom centre. K základným prameňom vedeckej monografie patrí publikácia Kvalitativní výzkum v pedagogických vědách od Švaříčka a Šeďovej; Sociálna a misijná práca s rómskou komunitou od Hanesovej; Rómovia, Cigáni, Kočovníci od Liégeois; Ľudský kapitál Rómov z aspektu sociálnej práce od Lorana; Vybrané kapitoly z romológie východiská pre sociálnu prácu od Zemana; Štandardy komunitných centier publikované Úradom splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity a dokumenty obce Zbudské Dlhé. 7

8 1 Komunitná sociálna práca a rómske komunitné centrá Na Slovensku je komunitná práca úzko prepojená s marginalizovanou rómskou skupinou. Pri práci s touto cieľovou skupinou sa najviac využívajú komunitné centrá, ktoré vznikajú priamo v rómskych osadách alebo v ich blízkosti. Nakoľko je rómska otázka stále aktuálna pre našu spoločnosť, rastú aj požiadavky na komunitné centrá, ich činnosť a perspektívy. 1.1 Komunita Slovo komunita môžeme definovať z rôzneho pohľadu, napr. z roviny sociológie, psychológie, náboženstva a pod.. Komunita, ako zoskupenie ľudí, má svoje znaky i hodnoty a pri svojom zrode prechádza určitými etapami i nástrahami. Slovo komunita pochádza z latinského slova communitas, čo znamená spoločenstvo, pospolitosť, obec, ale tiež spoločné nažívanie ľudí. 1 Je to sociálny útvar charakterizovaný vonkajšími aj vnútornými znakmi na dvoch úrovniach. Prvou možnosťou na úrovni sociálnych väzieb medzi členmi v rámci vlastnej komunity a druhou možnosťou na úrovni sociálnych väzieb a špecifického postavenia komunity v rámci širšieho sociálneho prostredia. 2 Jean Vanier definuje komunitu ako miesto príslušnosti, kde nájdeme svoju vlastnú pôdu a vlastnú identitu. 3 George Hillery, sociológ, hovorí, že komunita je tvorená ľuďmi v sociálnej interakcii, v rámci nejakého geografického územia, s jedným alebo viacerými jednotiacimi putami. Francisa Varela, profesor kognitívnych vied, opisuje komunitu ako stav bytia, hlbokej jednoty s druhými, stav otvorenosti, v ktorom osoby rezonujú navzájom napriek ich rozdielnostiam. Táto jednota a vzájomná prepojenosť tu existuje ako trvalý fakt, problémom však je, že si jej nie sme vedomí. Richard Benzie aplikuje pojem komunita na skupinu ľudí, ktorí nemajú rigidnú a formálnu hierarchiu, oceňujú paradoxy, vážia si ticho, správajú sa k sebe s láskou i rešpektom, preukazujú úctu individualitám, využívajú kolektívnu múdrosť, ako indivíduá vyjadrujú sami seba osobne, pravdivo a vedome, robia rozhodnutia konsenzuálne, s čo najväčším možným prihliadaním na minoritné názory, snažia sa prijať každého bez ohľadu na názory, ktoré vyznáva či vyjadruje, berú do úvahy časové obmedzenia pri rozhodovaní, 1 TOKÁROVÁ, A. a kol. Sociálna práca. 2. vyd. Prešov : Akcent Print, 2003, s Porov. TOKÁROVÁ, A. a kol. Sociálna práca, s Porov. VANIER, J. Rodí se nová naděje: Čím je a má být komunita. Praha : Zvon, 1997, s

9 vysoko hodnotia a rešpektujú prírodu s jej živými i neživými formami, sú si vedomí hlbokej a úžasnej jedinečnosti danej každému človeku. Scott Peck, psychológ a psychiater, definuje komunitu ako skupinu dvoch alebo viacerých ľudí, ktorí sú bez ohľadu na ich pôvod, minulosť, ideológiu, rasu, vek, pohlavie, sexualitu alebo politickú príslušnosť schopní akceptovať, transcendovať a oslavovať ich rozdielnosti, odlišnosti čo ich uschopňuje komunikovať efektívne a otvorene, spolupracovať na dosiahnutí cieľov, ktoré boli vytýčené pre spoločné dobro. Ako dôsledok mnohí členovia komunity prežívajú pocit svojej jedinečnosti a hlbokej spoločnej jednoty, ktorý veľmi zriedkavo alebo vôbec necítili v iných skupinách. Scott Peck o komunite tvrdí, že komunita je spôsob ako byť spolu, zachovajúc si individuálnu autenticitu aj interpersonálnu harmóniu tak, aby ľudia boli schopní využívať kolektívnu energiu mnohonásobne väčšiu ako je jednoduchý súčet ich individuálnych energií. 4 Ján Pavol II. o komunite povedal, že okrem ľudských a prirodzených pút, už aj tak silných a dôverných, črtá sa vo svetle viery nový vzor jednoty ľudstva, z ktorého má vychádzať solidarita. Tento vzor najdokonalejšej jednoty, odblesk vnútorného života jedného Boha v troch osobách je tým, čo my kresťania nazývame slovom communio, spoločenstvo (Porov. SRS 40). Z kresťanského pohľadu Boh žije v komunite (troch osobách) a tak, ako Boh zdieľa svoj život v spoločenstve, tak aj ľudské stvorenie nachádza svoje dokonalé naplnenie prostredníctvom sebadarovania v spoločenstve. Hoci súčasná spoločnosť veľmi zdôrazňuje individualizmus, všetci sme povolaní žiť komunitný život v rôznych aspektoch a okolnostiach. Postupne, ako stále viac spoznávame svoju krehkosť a krehkosť tohto sveta, stále viac pociťujeme povolanie vo vzťahoch v komunitách a spoločenstvách. 5 Komunita, ako spoločenstvo ľudí, ktorí si stanovili nejaký spoločný cieľ, môže byť taktiež poskytovateľom sociálnych služieb. Sociálne služby sú poskytované ľuďom znevýhodneným, a to so zámerom zlepšiť kvalitu ich života, prípadne ich v maximálnej možnej miere začleniť späť do spoločnosti. 6 4 Porov. HALAMOVÁ, J. Čo je to komunita. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 5 Porov. FORGÁČ, M. Psychological Insight of Spiritual Groups (Theory and Research). Krakow : Wydawnictwo Karmelitów Bosych, 2012, s Porov. MATOUŠEK, O. Sociální služby. Praha : Portál, 2007, s. 9. 9

10 1.1.1 Znaky komunity Komunitu podľa Vaniera definujú tri prvky: láska ku každému, vzájomná spätosť a prežívanie poslania. 7 Poklema zase uvádza viacero znakov komunity a definuje ich. Sú to: všeobsažnosť Komunita je otvorená pre každého a pre všetkých. oddanosť Komunita vyžaduje, aby jej členovia v nej zotrvali v radostiach aj v ťažkostiach. realizmus Je imúnna voči davovému zmýšľaniu. Jednotlivci môžu slobodne vyjadrovať svoj pohľad a názor na vec a každý akceptuje a počúva toho druhého. Spoločným prispením sa odhaľuje pravda, ktorá je autentickejšia a realistickejšia, než je tomu u subjektívneho názoru jednotlivca. rozjímanie Vďaka nemu dokáže byť komunita skromná a pokorná. Ide o zvyšovanie uvedomovania si sveta okolo nás i seba samých. Proces vytvárania komunity vyžaduje tento rozjímavý proces sebaspytovania od začiatku: Ako sa nám darí? Ideme ešte správnou cestou? Komunita so svojimi vzťahmi umožňuje hlbšie spoznávanie seba, i vzťahov okolo seba. bezpečné miesto V komunite majú jej členovia odvahu stať sa znovu zraniteľnými a otvorenými na lásku. Je to bezpečné miesto, kde môžu bez strachu otvoriť svoje vnútro, srdce, priznať svoje slabosti, kde môžu plakať a kde sa môžu smiať bez toho, aby sa báli, že niekto tieto ich city a slabosti zneužije proti ním. Práve toho sa ľudia obávajú v bežnom svete a nasadzujú si preto rôzne masky, napríklad masky ľahostajnosti, suverénnosti, sily, bezcitnosti, dokonalosti. V komunite jej členovia môžu konečne tieto bremená zhodiť a (možno prvý raz v živote) byť tým, čím sú. miesto osobného odzbrojenia Ľudia nosia masky, ktorými bojujú o svoje uznanie a zároveň ich núti tento postoj bojovať proti iným. V komunite, kde sa zažíva skúsenosť, že sa členovia komunity vzájomne 7 Porov. VANIER, J. Komunita - Miesto odpúšťania a sviatkov, I. diel: Rast a poslanie. Bratislava : Serafín, 1998, s

11 akceptujú a majú radi takí, akí sú, strácajú svoje masky a namiesto kritického pohľadu na seba hľadia pohľadom rešpektu a porozumenia. miesto bezstrannosti Miesto, kde nejestvujú žiadne strany, ktoré by medzi sebou zápasili a presadzovali svoju pravdu oproti ostatným Vznik komunity Komunita vzniká ako reakcia na problém. Keďže problém je výzvou, ktorá spája ľudí, hľadajúcich jeho riešenie, môžeme povedať, že základným predpokladom vzniku komunity je spoločný cieľ. Nie je možné vytvoriť komunity medzi ľuďmi, ktorí nemajú rovnaký cieľ, slovami A. S. Exuperyho: musia hľadieť jedným smerom. V procese vzniku komunity môžeme pozorovať niekoľko vývojových etáp. Sú štyri: pseudokomunita Táto prvá jednota, ktorá môže niekedy vyzerať skutočne oslňujúco, je založená na labilnom základe: na vyhýbaní sa rozdielnostiam a z nich plynúcim konfliktom. Táto fáza je ešte len predstieraním skutočnej komunity: vieme, tušíme, že tak nejako by to v komunite malo vyzerať a preto sa usilujeme túto komunitu hrať. Pseudokomunitu charakterizuje vyhýbanie sa konfliktom, ignorovanie problémov, prehliadanie rozdielov, neosobné vyjadrovanie, neotvorenie sa, skrývanie citov a neúprimnosť v reči. chaos Etapa chaosu nastáva vo chvíli, keď dovtedy starostlivo ukrývané rozdiely a rozpory vyplávajú na povrch. Výsledkom sú spory, konflikty. K základnej charakteristike chaosu patrí to, že individuálne odlišnosti sú na povrchu, prevláda snaha vyhladiť individuálne odlišnosti, snaha presadiť svoje pohľady i riešenia na realitu, snaha zmeniť toho druhého a v neposlednom rade nudnosť, nekonštruktívnosť konfliktov, ktoré neprinášajú žiadne pozitívne výsledky Etapa chaosu má svoje pokušenia, ktorými je snaha vrátiť sa k pseudokomunite a začať znovu ignorovať objavené rozdielnosti, pomýšľanie nad rozpadom skupiny a taktiež aj pokušenie zorganizovať sa, čo znamená snahu odstrániť chaos pomocou ustanovenia 8 Porov. POKLEMA, L. a kol. Úvod do duchovnej inteligencie. Bratislava : Duchovná rada Slovenského skautingu, 2008, s

12 organizácie. Komunita a organizácia nie sú totožné pojmy. Je síce možné, aby aj v rámci organizácie vznikla komunita, ale za cenu toho, že organizácia obetuje sama seba a svoju štruktúru. Určite ale komunitu nestvorí organizácia s predsedom, podvýbormi, organizačným poriadkom, pevnou štruktúrou a disciplínou. 9 prázdnota Prázdnota je najťažšou a kritickou etapou budovania komunity. Jej podstata spočíva v odstránení bariér komunikácie z našej vlastnej strany. K bariéram komunikácie zaraďujeme: očakávanie a predpojatosť Neustále porovnávame realitu okolo seba s našimi predstavami a očakávaniami a usilujeme sa realitu prispôsobiť našim očakávaniam. predsudky Spočívajú v tom, že si o ľuďoch vytvoríme obraz buď bez toho, aby sme o nich čokoľvek vedeli (na základe výzoru, oblečenia, prvého dojmu), alebo na základe veľmi obmedzenej skúsenosti, či zážitku. Na základe toho si rýchlo roztriedime ľudí do vopred pripravených škatuliek a potom už vo svojom pohľade nepripúšťame takmer žiadnu zmenu. Reakcie dotyčného hodnotíme tak, aby to zodpovedalo jeho zaradeniu v príslušnej škatuľke. Na to, aby sme predsudky mohli odstrániť a prekonať ich, je potrebné, aby sme si ich uvedomovali, ale aby sme toho druhého aj spoznali, na to je potrebný čas. Dostatok času je jednou z príčin, prečo komunita nevzniká okamžite, ale až po uplynutí určitého času. ideológia, teológia, riešenie Podstatou je presvedčenie, že ja vlastním pravdu a mám patent na rozum, vyznávam tú jedinú správnu ideológiu, mám to jediné správne poznanie Boha, a preto každý, kto je iného názoru ako ja, patrí medzi tých, ktorí ešte nespoznali pravdu. Pri zbavení sa tohto problému by nebolo správne odhodiť všetko to, k čomu sme doteraz dospeli a čomu nás naučila skúsenosť. Ide len o to uznať, že nikto z nás nevlastní úplnú pravdu a zbaviť sa predstavy, že moje riešenie je tým jediným správnym riešením. A tak sa názory a skúsenosti iných pre nás stanú miestom obohatenia a nie miestom zápasu a túžby po ich odstránení. potreba uzdravovať, obracať druhých, upevňovať, či riešiť Ide o naše sebectvo, ctižiadostivosť a túžbu, aby sme sa my sami zbavili utrpenia, hrozby zmeny a aby sa všetko prispôsobilo nám. V skutočnosti je často tou najláskavejšou 9 Porov. POKLEMA, L. a kol. Úvod do duchovnej inteligencie, s

13 vecou, ktorú môžeme urobiť zoči-voči utrpeniu druhého človeka, je trpieť spolu s ním a podeliť sa s ním o jeho bolesť, ale to bolí. O koľko ľahšie je vyhnúť sa tejto bolesti lacným a rýchlym riešením. potreba kontroly Je to vedomie toho, že našim cieľom je niečo dosiahnuť (zrod komunity, vyriešenie problémov, zrealizovanie aktivít). Máme strach zo zlyhania, strach z toho, že cieľ nesplníme. Cítime ťarchu, že musíme prebrať všetku zodpovednosť o celé dianie smerom o ktorom si myslíme, že celej veci prospeje, máme pokušenie autority, pokušenie manipulovať, ovplyvňovať, riadiť, organizovať. Etapa prázdnoty je etapou zlomenia a smrti, kedy v nás musí zomrieť všetko, čo nám stojí v ceste. Je cestou, kedy odkladáme svoju egoistickú aktivitu a namiesto horúčkovitej činnosti a rečnenia zrazu mlčky sedíme, nič nepresadzujeme, iba vnímame, počúvame, prijímame, ukladáme do srdca. Je nevyhnutné, aby sme boli doslova zlomení a aby sme toto zlomenie zdieľali s ostatnými. Priznali si ho: priznali svoje doterajšie neúspechy, strach, porážky, osamelosť, aby sme tak otvorili svoje vnútro a odhalili svoju bolesť, prehru. Všetky masky zrazu padnú. Už o nič neusilujeme, o nič nezápasíme, sme akí sme a to úplne otvorene. Prestávame sa tváriť, že všetko je v poriadku, namiesto toho hovoríme otvorene o svojich slabostiach. komunita Keď je smrť úplná, skupina je oslobodená, otvorená a stáva komunitou. Skupina sa stáva samostatným organizmom, v ktorom sa prebúdza vlastný život, prúdiaci cez všetkých jej členov. Nie je len akýmsi súhrnom členov, má vlastné myslenie, vlastné správanie, často odlišné od konania jednotlivých členov komunity. Stáva sa miestom skúsenosti, ktorá zostáva na celý život a často aj ovplyvní celý život. V tomto okamihu je komunita pripravená na riešenie problémov, ktoré sa zišla vyriešiť Komunitná sociálna práca Komunita predstavuje spoločenstvo ľudí žijúcich na určitom území. Má svoju atmosféru, spôsoby komunikácie i problémy. Proces práce s komunitou pozostáva z viacerých častí a zväčša ho vykonáva profesionálny pracovník tzv. komunitný pracovník. 10 Porov. POKLEMA, L. a kol. Úvod do duchovnej inteligencie, s

14 1.2.1 Komunitná práca Komunitná práca je metóda smerujúca k podpore zmeny v rámci miestného společenstva. Matoušek ju opisuje ako prístup k ľuďom, proces, ako ich aktivizovať, aby sa sami postarali o riešenie problémov. Ide o projekt, ako vyriešiť určitý konkrétny problém (postup, spôsob, ako vyriešiť určitý problém). 11 Levická uvádza, že sociálnu prácu s komunitou môžeme chápať ako metódu sociálnej práce, ktorá pomáha ľuďom žijúcim na určitom i územnom celku pri riešení konkrétnych životných situácií Pri svojej práci s komunitou sociálny pracovník musí rešpektovať biologické, etnické, sociálne, ekonomické, kultúrne a iné osobitosti obyvateľov komunity. 12 K znakom komunitnej práce patrí: používa sa pre riešenie problémov a pre vytvorenie zmeny v miestnom společenstve; vzťahuje problémy jedincov a skupín k zdrojom a možnostiam miestnej komunity; zapája do riešenia problému a do rozhodovania a života komunity jej občanov, taktiež aj miestne organizácie a inštitúcie; vedie k prerozdeľovaniu a zdieľaniu zdrojov, zodpovednosti a kompetencií a rozširuje možnosti ľudí ovplyvniť to, čo sa s nimi deje. 13 Vývoj komunitnej práce. Levická uvádza, že praktický i teoretický záujem o sociálnu prácu s komunitou koncom 70. rokov bol ovplyvnený nielen silným študentským hnutím, ale tiež postupným narastaním chudoby vo svete, problémy ktorej už nevládali riešiť jednotlivé štáty bez pomoci dobrovoľníkov. Nárast sociálnych problémov znamenal tiež nárast požiadavok po sociálnych službách. Existujúce sociálne služby neposkytovali ani všetky druhy požadovaných služieb a ani občania neboli vždy spokojní s kvalitou poskytovaných služieb. Sociálna práca s komunitou prichádza preto s obnovenou stratégiou, ktorá sa postupne stáva hlavnou ideou prúdu orientujúceho sa na prácu s komunitou a tou je pomoc k svojpomoci. 14 Sociálna práca s komunitou tak preberá dve úlohy, a to aktivizovať obyvateľov určitej komunity k jej aktívnemu pretváraniu a vytvára akýsi nárazník, obranný val, ktorý je postavený medzi nedostatok sociálnych služieb a požiadavku komunity po nich. 15 Proces komunitnej práce môžeme rozdeliť na štyri fázy: 1. zisťovanie a analýza potrieb; 11 Porov. MATOUŠEK, O. a kol. Metody a řízení sociální práce. Praha : Portál, 2003, s Porov. LEVICKÁ, J. Metódy sociálnej práce. Trnava : VeV, 2003, s Porov. MATOUŠEK, O. a kol. Metody a řízení sociální práce, s LEVICKÁ, J. Metódy sociálnej práce, s Porov. LEVICKÁ, J. Metódy sociálnej práce, s

15 2. plánovanie; 3. realizáca (implementácia); 4. vyhodnotenie (evaluácie) Komunitný pracovník Na komunitného pracovníka sú s rozvojom komunitnej práce kladené stále väčšie požiadavky - ako na jeho znalosti, tak na jeho profesionálne zručnosti. Je výhodné, ak má komunitný pracovník znalosti z filozofie, sociológie, psychológie, sociálnej práce, sociálnej politiky a ekonómie. Komunitný pracovník má byť profesionálom, ktorý dokáže žiť uprostred konfliktov a napätí; načúvať potrebám jednotlivých skupín žijúcich v komunite; uľahčovať a podporovať konanie rôznych záujmových skupín; pomôcť obyvateľom komunity zapojiť sa do procesu komunitnej práce; napísať projekt; skončit v pravý čas svoju prácu a odovzdať svoju kompetenciu miestným obyvateľom. O úspechu komunitného pracovníka pri riešení komunitného problému taktiež rozhoduje aj to, aké hodnoty vyznáva a ako ovplyvňuje hodnoty uznávané komunitou. Je dobré ak komunitný pracovník je najprv pred komunitou (prichádza so svojimi nápadmi a víziami, má určitú predstavu o výsledku procesu), ale nemá prestať naslúchať obyvateľom danej komunity. Mal by mať dobrú sebereflexiu, spätnú väzbu a supervíziu. 17 Sociálny pracovník pracujúci s komunitou musí rátať s neustálym napätím v komunite, ktoré je spôsobené potrebami členov komunity a dostupnými zdrojmi na ich uspokojenie, ktorými komunita disponuje. Preto musí viesť komunitu k optimálnemu využívaniu vlastných, ako aj všetkých dostupných prospešných zdrojov. Konflikty spôsobujú tiež záujmy rozličných skupín žijúcich v komunite, rozličné názory či ideály. Sociálny pracovník má vedieť pre prospech komunity zúžitkovať tie individuality, ktoré komunita akceptuje ako prirodzené autority, ktoré majú dôveru a rešpekt komunity. Sociálny pracovník pracujúci s komunitou sa má predovšetkým usilovať o dôkladné poznanie potrieb a problémov komunity, o zapojenie všetkých obyvateľov komunity do riešenia problémov, o realizáciu reálnych zmien a aby ním navrhnuté riešenia akceptovala komunita. 18 V praxi je možné pozorovať dve rôzne postavenia komunitného pracovníka v komunite, a to dominantné postavenie (komunitný pracovník sa vníma ako expert, ktorý predkladá komunite hotové návody, uprednostňuje cieľ nad procesom, často sa stretáva s 16 Porov. MATOUŠEK, O. a kol. Metody a řízení sociální práce, s Porov. MATOUŠEK, O. a kol. Metody a řízení sociální práce, s Porov. LEVICKÁ, J. Metódy sociálnej práce, s

16 odmietnutím tejto roly komunitou) a partnerské postavenie (komunitný pracovník vychádza z toho, čo je v komunite k dispozícii, vychádza z hodnôt, ktoré zdieľa komunita, dáva návrhy, ale podporuje v tom aj ostatných). 19 Pracovníci komunitného centra. Komunitné centrum poskytuje zázemie pracovníkom komunitného centra, ktorí v ňom majú svoju dokumentáciu, pracovné pomôcky, telekomunikačné spojenie, výpočtovú techniku. Komunitné centrum im poskytuje miesto na vykonávanie komunitných činností. Pracovnoprávne zastrešuje komunitných pracovníkov obec, alebo organizácia, ktorá spravuje komunitné centrum na základe zmluvy s obcou. Pracovník komunitného centra je profesionál, ktorý spĺňa vysoké morálne a odborné kritériá v činnostiach, ktoré komunitné centrum vykonáva. Požadujú sa praktické skúsenosti vo výkone sociálnej a komunitnej práce, odborné vzdelanie a prax v činnostiach, ktoré sa vykonávajú v komunitnom centre. Podľa povahy jednotlivých činností sa vyžaduje príslušný stupeň vzdelania, resp. aj osobitný kvalifikačný predpoklad (napr. 84 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách). Komunitné centrum by malo mať vedúceho a ďalších komunitných pracovníkov podľa služieb, ktoré poskytuje. Jednotlivé funkcie a činnosti sa môžu kumulovať. V prípade potreby môže komunitné centrum využívať aj služby dobrovoľníkov, ktorí takisto spĺňajú kritériá ako u profesionálnych pracovníkov komunitného centra. Počet pracovníkov komunitného centra sa odvíja od udržateľného rozpočtu komunitného centra a počtu služieb, ktoré poskytuje Rómske komunitné centrá V Európe žije približne šesť miliónov ľudí, ktorí sa od ostatného obyvateľstva líšia nielen tmavšou farbou pleti, oči a vlasov, ale aj odlišnou kultúrou a jazykom. Nikde nemajú svoj vlastný štát, všade žijú roztratení medzi ostatným miestnym obyvateľstvom. Niekde ich volajú Cigáni, Zingari, alebo Gitanos či Gypsies, aj oni používajú pre seba rôzne označenia, najrozšírenejšie je Roma, v slovenčine Rómovia. 21 Rómovia majú indický pôvod, ktorý bol objavený na základe jazykového porovnania rómskeho a indických jazykov Porov. MATOUŠEK, O. a kol. Metody a řízení sociální práce, s Porov. ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. ÚRAD SPLNOMOCNENCA VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLKY PRE RÓMSKE KOMUNITY. Štandardy komunitných centier zameraných na prácu s marginalizovanými komunitami pre potreby výziev Regionálneho operačného programu na výstavbu a rekonštrukciu komunitných centier spolufinancovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Uznesenie vlády SR č. 804/2011, s Porov. MANN, B.A. Rómsky dějepis. Bratislava : Kalligram, 2000, s Porov. LIÉGEOIS, J. P. Rómovia, Cigáni, Kočovníci. Bratislava : Charis s.r.o., 1995, s

17 Mražiková uvádza: V Európe je rómske spoločenstvo najpočetnejšou etnicko kultúrnou menšinou v Európe, ktorá sa vyznačuje veľkou rôznorodosťou a rozmanitosťou, existujúcou v jej samotnom vnútri. V Slovenskej republike tvoria Rómovia druhú najpočetnejšiu národnostnú menšinu, pričom Rómom je predovšetkým ten, kto sa k tejto národnosti hlási. V prepočte na celkový počet obyvateľov patrí Slovenská republika s Mecedónskom, Bulharskom a Rumunskom ku krajinám s najväčšou rómskou komunitou na svete Poslanie komunitného centra Komunitné centrum má prostredníctvom poskytovania komplexných sociálnych a komunitných služieb prispieť k sociálnemu začleňovaniu osôb sociálne vylúčených na individuálnej i lokálnej úrovni. Zriaďujú sa za účelom vytvorenia priestorových a materiálnych podmienok pre komunitný rozvoj, výkon komunitnej rehabilitácie, komunitnej a sociálnej práce, poskytovania sociálnych služieb a výkon sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít, ako aj pre vzájomnú interakciu a spoločné aktivity príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít a ostatného obyvateľstva obcí. Cieľom komunitného centra je podporiť aktivity členov miestnej komunity prostredníctvom zvyšovania sociálnych zručností, kompetencií a sociálnej mobility; prevencie a predchádzaním sociálno patologických javov a rizikového správania; poskytovaním poradenskej činnosti pre potreby komunity a klienta; poskytovaním vzdelávacích a voľno časových aktivít. 24 Ciele komunitného centra: znižovanie a eliminovanie nerovnosti šancí pri uplatnení sa rómskej populácie v školách a na trhu práce poskytovaním školení, tréningov a kurzov; budovanie vzájomnej tolerancie a akceptácie medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom mesta, prostredníctvom spoločných aktivít; posilňovanie kultúrnej identity Rómov poskytnutím priestoru pre ich sebarealizáciu; 23 MRAŽIKOVÁ, L. Program rozvoja vzdelávania v rómskej komunite. Olomouc : Univerzita Palackého, 2010, s Porov. ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. ÚRAD SPLNOMOCNENCA VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLKY PRE RÓMSKE KOMUNITY. Štandardy komunitných centier zameraných na prácu s marginalizovanými komunitami pre potreby výziev Regionálneho operačného programu na výstavbu a rekonštrukciu komunitných centier spolufinancovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Uznesenie vlády SR č. 804/2011. Bratislava, 2011, s

18 predchádzanie prehlbovania sociálneho vylúčenia Rómov z majoritnej spoločnosti aktívnym zapojením Rómov do ovplyvňovania procesov sociálneho rozvoja vlastných komunít; zapájanie rómskeho obyvateľstva do procesov verejného rozhodovania a aktívnej participácie na veciach verejných; napomáhanie búrania bariér a stereotypov ktoré prevládajú medzi majoritnou a minoritnou skupinou obyvateľstva Vznik a roviny komunitného centra Zriaďovateľmi komunitného centra môžu byť rôzne subjekty, ako napr. Vyšší územný celok, obec, neziskové a cirkevné organizácie. Komunitné centrum vzniká na základe zriaďovacej listiny komunitného centra, vypracovaného komunitného plánu sociálnych služieb v obci, ktorý musí obsahovať či predpokladať aj prevádzku komunitného centra, povolenia obce, resp. zmluvy s obcou v prípade zapojenia aj iných aktérov (v prípade prevádzkovania komunitného centra iným subjektom ako obec). Plán sociálnych služieb v obci stanovuje ciele a úlohy komunitného centra. Následne pre činnosť komunitného centra je potrebné vypracovať plán činnosti komunitného centra, ktorý obsahuje: ponúkané činnosti a služby komunitného centra, časový plán realizovaných činností a služieb, počet klientov pre jednotlivé služby a činnosti, personálne zabezpečenie komunitného centra, požiadavky na priestorové vybavenie komunitného centra, plán financovania komunitného centra prepojený na finančný rozpočet zriaďovateľa komunitného centra, udržateľnosť činnosti a prevádzky komunitného centra. 26 rovinách: Všeobecne môžeme o rómskom komunitnom centre uvažovať minimálne v troch 1. komunitné centrum ako miesto prezentácie kultúry ako takej (vrátane rómskej) O komunitnom centre tu uvažujeme ako o mieste, kde sa prezentuje rómskym komunitám kultúra ako taká a nerómskym (ale aj rómskym) komunitám rómska kultúra. V tomto prípade vytváranie nových rómskych komunitných centier nemá žiadny význam, pretože k napĺňaniu tejto potreby môžu slúžiť miestne kultúrne zariadenia, ako napr. kultúrne domy, telocvične, spoločenské sály či školy. Snáď len ak obec nemá takéto zariadenie, je 25 Porov. DEMIAN, J. Plán činnosti Komunitného centra Plamienok. Brezno, 2012, s Porov. ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. ÚRAD SPLNOMOCNENCA VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLKY PRE RÓMSKE KOMUNITY. Štandardy komunitných centier zameraných na prácu s marginalizovanými komunitami pre potreby výziev Regionálneho operačného programu na výstavbu a rekonštrukciu komunitných centier spolufinancovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Uznesenie vlády SR č. 804/2011, s

19 možné uvažovať s výstavbou nových komunitných centier. 2. komunitné centrum ako miesto rozvoja rómskej (národnej) identity Ak uvažujeme o rómskom komunitnom centre v tejto rovine, potom zakladanie centier už má zjavný význam. V tomto prípade ide o proces podobný tomu, ktorý zažila slovenská spoločnosť v čase národného obrodenia, kedy sa zakladali rôzne slovenské národniarske kultúrne spolky a kluby. Je však potrebné zdôrazniť, že takto definovaný proces by mal byť výsledkom tlaku a potreby priamo z rómskych komunít a mal by byť aj v réžii samotných Rómov. Nemá sa jednať o situáciu, kedy možnosť založenia rómskeho komunitného centra iniciuje majorita, ako výsledok možnosti získať pre obec finančné prostriedky alebo pracovné miesta. 3. komunitné centrum ako miesto vzdelávania (v najširšom význame tohto pojmu), ktoré má zmenšovať rozdiely medzi rómskou a nerómskou komunitou Ak vnímame rómske komunitné centrum v tejto rovine, opodstatnenosť takýchto snáh je neoddiskutovateľná. Rómske komunity sa často vyznačujú nedostatkom vzdelania, sociálnym vylúčením, veľkým kultúrnym a spoločenským dištancom od nerómskych komunít. Štandardné vzdelávacie inštitúcie, či už formálne (škola), alebo tradičné (rodina), v týchto komunitách zlyhávajú, prípadne vôbec nefungujú. Preto je nutné v záujme zmenšovania kultúrnej a spoločenskej dištancie vybudovať náhradné edukačné mechanizmy, ktorými môžu byť komunitné centrá Klienti komunitného centra K cieľovým skupinám komunitného centra patria: dlhodobo nezamestnaní a znevýhodnené skupiny nezamestnaných; nezamestnateľní a ohrození nezamestnanosťou; nezamestnaní bez vzdelania alebo len s nízkym stupňom vzdelania; deti, rodiny, komunity, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; žiaci zanedbávajúci školské povinnosti a ich rodičia; obyvatelia segregovaných a separovaných rómskych komunít; občania s príjmom pod hranicou chudoby; nízkopríjmové skupiny zamestnaných; občania v nepriaznivej sociálnej situácii; 27 Porov. LEŠKOVÁ, L. Rómovia a sociálna práca. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2011, s

20 ohrození sociálnym vylúčením, vylúčení alebo magrinalizovaní občania; mladiství bez ukončenia povinnej školskej dochádzky; ženy po materskej dovolenke zo sociálne odkázaných skupín obyvateľstva; občania s ťažkým zdravotným postihnutím; občania so zlým zdravotným stavom; seniori; osamelí starí ľudia a bezdomovci. 28 Klientmi rómskych komunitných centier sú predovšetkým Rómovia ale aj ostatní obyvatelia danej obce a mesta prostredníctvom programov sociálnej inklúzie, podporných programov a rozvojových programov za účasti širokej skupiny obyvateľov obce Odporúčané požiadavky na aktivity komunitného centra Komunitné centrá by mali byť zamerané na poskytovanie služieb pre potreby jednotlivca a skupiny a ich vzájomnej interakcie, na včasnú intervenciu a na prevenciu sociálnej exklúzie. Komunitné centrá poskytujú niektoré obligatórne služby uvedené v nasledovných skupinách aktivít: sociálne poradenstvo, špecializované sociálne poradenstvo, terénna sociálna práca, komunitná práca a komunitná rehabilitácia, sociálna rehabilitácia, terénna zdravotná asistencia, nízkoprahové programy pre deti a mládež, výchovno-vzdelávacie a aktivizačné služby (napr. doučovanie, tútoring a mentoring; voľnočasové a záujmové aktivity, preventívne aktivity a programy). Komunitné centrá môžu poskytovať ďalšie fakultatívne služby, najmä prostredníctvom nasledovných aktivít: programy včasnej starostlivosti (napr. predškolské kluby, nízkoprahové škôlky), kurzy a ďalšie vzdelávanie za účelom prípravy na dodatočné získanie nižšieho stredného vzdelania, alebo získanie stredného vzdelania, služby na podporu zamestnanosti, odborné poradenstvo (napr. právne poradenstvo, finančné a protidlhové 28 Porov. KOPEJ, F. Komunitný plán obce Zbudské Dlhé [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 29 Porov. ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. ÚRAD SPLNOMOCNENCA VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLKY PRE RÓMSKE KOMUNITY. Štandardy komunitných centier zameraných na prácu s marginalizovanými komunitami pre potreby výziev Regionálneho operačného programu na výstavbu a rekonštrukciu komunitných centier spolufinancovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Uznesenie vlády SR č. 804/2011, s

21 poradenstvo), prevádzkovanie strediska osobnej hygieny a práčovne, praktické centrum varenia, pastoračné a evanjelizačné aktivity a ďalšie. 30 Komunitné centrá môžu poskytovať aj niektoré služby, ktoré svojou náplňou spadajú pod rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o udelení akreditácie na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, resp. na výkon odbornej činnosti (špecializované sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia) a na vzdelávacie programy v oblasti sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a ďalšie. 31 Rómske komunitné centrá sa majú zamerať aj na aktivity so špecifickým etnickým pozadím, ako napr. tradičná hudba, tanec, spev, tradičné remeslá s odkazom na generácie predkov, otvorené a neštruktúrované činnosti s deťmi. Zdôrazňuje sa pritom potreba vlastného nášho miesta a času. O aktivitách pre deti majú byť informovaní aj rodičia, pričom mnohé z nich majú byť spoločné. Zároveň deti môžeme viesť k prezentácii výrobkov, artefaktov a iných aktivít (napr. tanečného vystúpenia, divadelného predstavenia, speváckeho súboru) komunite alebo obci. Vďačnými aktivitami bývajú neformálne stretnutia a posedenia s rodinou, práca s rodovou, kmeňovou genealógiou a históriou, rozprávania starších a pod. V centre sa môžu organizovať vzdelávacie kurzy, tréningy zamerané na rozvoj zručností, diskusné fóra s témou rasovej a inej diskriminácie, prácu s nezamestnanými a rekvalifikačné kurzy a pod. Sociálny pracovník v komunitnom centre má podporovať aktívnu participáciu Rómov na tvorbe podujatí, projektov a informačných kampaní pre širokú verejnosť. Môže ísť o hudobné, divadelné, či tanečné vystúpenia, výstavy umeleckých diel, fotografií, tvorbu časopisov či internetových stránok Umiestnenie komunitného centra Zriadenie komunitného centra sa odporúča v lokalitách, kde žije väčší počet príslušníkov marginalizovaných komunít. Umiestnenie komunitného centra rešpektuje podmienku nízkoprahovosti a bezprostrednosti vo vzťahu ku klientom so súčasným zohľadňovaním jeho integračnej funkcie vo vzťahu k celej komunite. 30 Komunitné centrum by malo po získaní podpory poskytovať po dobu najmenej päť rokov nepretržite najmenej tri z uvedených ôsmich obligatórnych služieb, alebo najmenej dve z uvedených ôsmich obligatórnych a zároveň najmenej jednu z fakultatívnych služieb. 31 Porov. ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. ÚRAD SPLNOMOCNENCA VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLKY PRE RÓMSKE KOMUNITY. Štandardy komunitných centier zameraných na prácu s marginalizovanými komunitami pre potreby výziev Regionálneho operačného programu na výstavbu a rekonštrukciu komunitných centier spolufinancovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Uznesenie vlády SR č. 804/2011, s Porov. HAMBÁLEK, V. Úvod do voľnočasových aktivít s klientskými skupinami sociálnej práce, s

22 Komunitné centrum sa odporúča umiestňovať v súlade s bezpečnostnými a hygienickými požiadavkami: umiestňovanie v zdravotne a výchovne vhodnom prostredí, chránenom pred nepriaznivými vplyvmi zložiek vonkajšieho prostredia (hluk a zdroje znečistenia ovzdušia), s dobrou prístupovou komunikáciou, v minimálne určenom pásme hygienickej ochrany od zdrojov škodlivých zložiek prostredia a v bezpečnej vzdialenosti od cestných komunikácií, s vylúčením miest v blízkosti priemyselných a poľnohospodárskych závodov, miest, ktoré boli predtým biologicky alebo chemicky znečistené, alebo miest v blízkosti pohostinstiev či kasín Rámcové požiadavky na priestory a vybavenie komunitného centra Priestor komunitného centra tvoria miestnosti (t.j. nebytové priestory v budove alebo časti budovy so samostatným vchodom) rozdelené podľa poskytovaných služieb do nasledovných 3 skupín: 1. základné vybavenie komunitného centra: - miestnosť využívaná ako nízkoprahový klub pre deti a mládež, výchovné, vzdelávacie a aktivizačné činnosti a niektoré ďalšie komunitné aktivity, - kancelária pre komunitných pracovníkov, - sociálne zariadenia (toaleta a tečúca teplá i studená voda), - vonkajšie priľahlé priestory (ihriská, záhrada), ktoré slúžia k realizácii športových a voľno-časových aktivít (sú len odporúčané, nie povinné), 2. rozšírené vybavenie komunitného centra priestory uvedené v prvom bode a navyše: - klubová miestnosť využívaná aj na individuálne poradenstvo a niektoré vzdelávacie aktivity (kurzy práce s počítačom, prípadne doučovanie), - stredisko osobnej hygieny, pokiaľ už v obci takéto centrum neexistuje, - sklad materiálu a pomôcok, - kuchynský kút, resp. kuchyňa pre účely praktických tréningov varenia, 3. maximálne vybavenie komunitného centra priestory uvedené v predchádzajúcich dvoch bodoch a navyše: - miestnosť zriadená ako dielňa pre výučbu základných remeselných zručností, 33 Porov. ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. ÚRAD SPLNOMOCNENCA VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLKY PRE RÓMSKE KOMUNITY. Štandardy komunitných centier zameraných na prácu s marginalizovanými komunitami pre potreby výziev Regionálneho operačného programu na výstavbu a rekonštrukciu komunitných centier spolufinancovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Uznesenie vlády SR č. 804/2011, s

23 - poprípade ďalšie vhodné priestory nevyhnutné pre rozvoj komunity Rómska etnická minorita na Slovensku V každej spoločnosti, bez ohľadu na jej homogénnosť, resp. heterogénnosť, existujú menšinové skupiny, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť a zaobchádzanie, nakoľko ich sociálne a kultúrne charakteristiky, fyzický vzhľad, či iný životný štýl ich odlišujú od majoritnej skupiny a spôsobujú im nerovnocenné postavenie. 35 Pod pojmom menšina (minorita) rozumieme početne, mocensky alebo ekonomicky slabšie spoločenstvo v určitom čase a priestore. 36 Pokiaľ vo väčšine krajín Európskej únie boli pôvodné menšiny do značnej miery asimilované, po druhej svetovej vojne sa v týchto krajinách v dôsledku medzinárodnej migrácie začali vytvárať komunity tzv. nových menšín, pochádzajúce často z neeurópskych krajín. Na Slovensku to boli napríklad Gréci v 50. rokoch, Vietnamci a Etiópčania v 80. rokoch. Navyše, viaceré štáty komunistického bloku významne zmenili svoju etnickú štruktúru po druhej svetovej vojne násilným vysťahovaním rôznych etník. V prípade Československa tieto akty sociálneho inžinierstva dramaticky zmenili skladbu obyvateľstva a prispeli k frustrácii príslušníkov menšín a posilneniu xenofóbnych postojov na oboch stranách. V súčasnosti sú indikátorom problému menšín na Slovensku predovšetkým Rómovia a Maďari. Problémom menšín na Slovensku je integrácia a sprievodnými znakmi sú sociálna a ekonomická marginalizácia (Rómovia) či kultúrne a etnické uzavieranie sa (maďarská menšina). 37 Slovensko sa radí k multikultúrnym krajinám. Multikulturalizmus vzniká, keď sa v jednom priestore stretne viacero sociálnych skupín etník, subkultúr. Prejavuje sa veľkou pestrosťou správania, jazykov, obliekania, sviatkov a zvykov na relatívne malom priestore. K príčinám multikulturalizmu radíme globalizáciu, regionalizáciu, individualizáciu, mobilitu pracovnej sily, emigráciu, imigráciu, rast uvedomovania rôznych sociálnych skupín, uvedomovanie a uzákoňovanie ľudských práv. Multikulturalizmus môžeme definovať v 34 Porov. ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. ÚRAD SPLNOMOCNENCA VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLKY PRE RÓMSKE KOMUNITY. Štandardy komunitných centier zameraných na prácu s marginalizovanými komunitami pre potreby výziev Regionálneho operačného programu na výstavbu a rekonštrukciu komunitných centier spolufinancovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Uznesenie vlády SR č. 804/2011, s Porov. GÁL, F. a kol. Vízia vývoja Slovenskej republiky do roku Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, 2002, s Porov. DÚBRAVOVÁ, V. a kol. Multi-kulti na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu. Bratislava : Nadácia Milana Šimečku, 2006, s GÁL, F. a kol. Vízia vývoja Slovenskej republiky do roku 2020, s

24 štyroch smeroch, a to ako: 1. existenciu viacerých odlišných kultúr vedľa seba, v rovnakom čase i priestore a proces komunikácie medzi nimi; 2. politický program a ideológiu budovania mierovej spolupráce odlišných kultúr; 3. ideálny stav mierového spolunažívania a spolupráce príslušníkov odlišných kultúr; 4. vedeckú teóriu, ktorá vychádza z kultúrnej antropológie a analyzuje procesy komunikácie kultúr. Taktiež môžeme rozlišovať multikulturalizmus na sociálnej úrovni (diverzifikácia kultúr a ich stretávanie; kultúrna rozmanitosť sa najčastejšie vymedzuje ako rozdielnosť kultúr medzi väčšinou a menšinami; menšinová identita sa buduje cez konformnosť so skupinou, nesúhlas s väčšinou, odpor k väčšine alebo cez sebareflexiu príslušníkov menšiny) a multikulturalizmus na individuálnej úrovni (ústi do rastu a prezentácie predsudkov, stereotypov, alebo naopak, do otvorenosti voči novému a cudziemu). 38 Slovensko sa teda hlási k ideám interkultúrnehoa interetnického dialógu a budovania porozumenia medzi majoritnou spoločnosťou a príslušníkmi etnických minorít. Etnické minority predstavujú svojim významom dôležitú súčasť modernej slovenskej spoločnosti s kultúrnym bohatstvom a historickým dedičstvom, preto ochrana a podpora rozvoja etnických menšín je prirodzenou súčasťou formovania moderného Slovenska. Etnické minority sa zameriavajú predovšetkým na zachovanie, vyjadrenie, ochranu a rozvoj vlastnej identity a svojich kultúrnych hodnôt prostredníctvom inštitúcií a organizácii. Mnoho aktivít zameraných na rozvoj kultúry etnických menšín, je podporovaných z dotačného programu Úradu vlády Slovenskej republiky Kultúra národnostných menšín, gestorom ktorého je Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny. 39 Na Slovensku žije trinásť národnostných menšín či etnických skupín, ktoré majú svojich zástupcov vo Výbore pre národnostné menšiny a etnické skupiny Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Je to bulharská, česká, chorvátska, maďarská, moravská, nemecká, poľská, rómska, rusínska, ruská, srbská, ukrajinská a židovská menšina. 40 Štruktúru jednotlivých menších žijúcich na území Slovenska nám približuje Tabuľka Porov. DÚBRAVOVÁ, V. a kol. Multi-kulti na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu, s Porov. JEDLIČKOVÁ, M. Národnostné menšiny a etnické skupiny žijúce v Slovenskej republike. Bratislava : Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, 2014, s Porov. JEDLIČKOVÁ, M. Národnostné menšiny a etnické skupiny žijúce v Slovenskej republike. Bratislava : Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, 2014, s

25 Tabuľka 1. Štruktúra etnických minorít na Slovensku 41 Teda ako je zrejmé z tabuľky, najväčšou menšinou na Slovensku je maďarská minorita zastúpená 8,47%. Po nej nasleduje rómska minorita s 2,00%, na treťom mieste v počte menšinového obyvateľstva je česká, moravská, sliezska minorita s 0,64%, potom je to rusínska minorita zastúpená 0,62%, nasleduje ukrajinská minorita s 0,14%, na šiestom mieste je nemecká minorita s 0,09%, následne ruská minorita zastúpená 0,06% a skupinu najpočetnejších minorít žijúcich na území Slovenska uzatvára ruská minorita s 0,04%. K 41 ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Štatistická ročenka Slovenskej republiky 2013, s

26 ďalším minoritám sa hlási 7,37% obyvateľstva. Tu je však potrebné poznamenať, že pri sčítaní obyvateľstva sa národnosť (príslušnosť k národu alebo etnickej skupine) vyznačovala sa podľa vlastného rozhodnutia obyvateľa o príslušnosti k určitému národu, národnostnej menšine alebo etnickej skupine. 42 Ak sa zameriame sa rómsku etnickú minoritu, môžeme povedať, že pravlasťou Rómov je indický subkontinent, kde žili kočovným spôsobom života. Živili sa kováčstvom, spracúvaním kože, hliny, dreva a prútia, chovom a predajom koní alebo tým, že svojou hudbou a tancom zabávali svoje okolie i tých, ku ktorým prichádzali. Predkovia dnešných Rómov Indiu opúšťali v priebehu 9. a 10. storočia. 43 Predpokladá sa, že migračné vlny súviseli s potrebou hľadania ďalších záujemcov o ich výrobky a služby, podnetom mohlo byť taktiež hľadanie lepšieho živobytia v oblastiach, ktoré majú priaznivejšie klimatické podmienky. Najstaršie známe správy o pobyte Rómov na Slovensku sú zo 14. storočia. 44 Súčasné rozloženie rómskeho etnika na území Slovenska môžeme pozorovať na Obrázku 1. Obrázok 1. Početnosť rómskej minority na území Slovenska 42 Porov. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Štatistická ročenka Slovenskej republiky Bratislava : ŠÚSR, 2013, s Prvou migračnou zastávkou Rómov bola Perzia. Podľa legendy okolo roku 950 panovník Perzie požiadal indického kráľa, aby mu poslal hudobníkov, ktorí sa napokon v oblasti postupne usadzovali. Porov. ZEMAN, V. Vybrané kapitoly z romológie východiská pre sociálnu prácu, s Porov. JEDLIČKOVÁ, M. Národnostné menšiny a etnické skupiny žijúce v Slovenskej republike, s. 12; JEDLIČKOVÁ, M. Rómska národnostná menšina [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 26

27 Začiatkom 90-tych rokov vznikali na Slovensku rómske kultúrne zväzy, záujmové združenia, neziskové organizácie, folklórne súbory, periodiká, otvoril sa aj mediálny priestor vo verejnoprávnych médiách. Jednou z prvých aktivít výrazne zameranou na podporu rómskeho etnika bol vznik profesionálneho Divadla Romathan v Košiciach. K ďalším organizáciam zaoberajúcich sa rómskou etnickou minoritou patrí: Slovenské národné múzeum Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v Štátnej vedeckej knižnici v Prešove, Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. K primárnym záujmom kultúrnych organizácii a zväzov patrí uchovávanie a rozvoj hudobných a hudobno-tanečných tradícií rómskeho etnika. Každoročne sa koná niekoľko prehliadok a festivalov, ktoré sú pozitívne vnímané nie len Rómami, ale aj majoritou. Na Slovensku pôsobia i mimovládne organizácie ako napríklad Centrum sociálnej pomoci mladým CESPOM, In Minorita, Kultúrne Združenie Rómov na Slovensku, Kultúrnovýchovné občianske združenie Lačho drom, občianske združenie Nová cesta či občianske združenie Quo Vadis. Rómsky jazyk sa používa v troch periodikách, a to detský časopis Ľuľudi, Romano nevo ľil, Mišusori (i keď väčšia časť textov je publikovaná v slovenskom jazyku). Rómsky jazyk sa šíri aj prostredníctvom Rómskeho magazínu So vakeres?, rozhlasovej relácie Rómske slovo, či Rómskeho mediálneho centra. 45 Predprimárne a primárne vzdelávanie žiakov z rómskych komunít poskytuje Súkromná spojená škola v Kremnici a Súkromná základná škola v Košiciach. Na Slovensku neexistuje škola či školské zariadenie s vyučovacím jazykom rómskym. Rómsky jazyk ako predmet sa vyučuje na Súkromnom gymnáziu v Kremnici. Vysokoškolské vzdelávanie je zabezpečované Ústavom romologických štúdií v Nitre, Ústavom rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove, Ústavom Z. J. Mallu v Košiciach. Dôležité je aj Európske centrum výskumu aktivít rómskej národnostnej menšiny vedeckovýskumné pracovisko Košice, ktoré sa zaoberá implementáciou rómskeho jazyka. Na území Slovenska sa nachádzajú tzv. etnické školy, na ktorých sú vzdelávaní výlučne rómski žiaci, avšak ich primárnym cieľom nie je rozvíjanie rómskeho národnostného školstva. Príkladom je základná škola v Jarovniciach, či iné základné školy predovšetkým v Prešovskom kraji Porov. JEDLIČKOVÁ, M. Národnostné menšiny a etnické skupiny žijúce v Slovenskej republike, s ; JEDLIČKOVÁ, M. Rómska národnostná menšina [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 46 Porov. JEDLIČKOVÁ, M. Národnostné menšiny a etnické skupiny žijúce v Slovenskej republike, s ; JEDLIČKOVÁ, M. Rómska národnostná menšina [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 27

28 1.4.1 Rómska otázka na Slovensku Rómska problematika je multidimenzionálnym problémom s predispozíciou aj pre prípadné zhoršovanie sa. Rómovia ostanú najväčšou výzvou nielen menšinovej politiky Slovenska, ale celkovo bude riešenie negatívnych javov spojených s reprodukciou chudoby ovplyvňovať ekonomické šance Slovenska ako krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. V súčasnosti sú všetky dôvody predpokladať, že v horizonte najbližších dvoch desaťročí zostane rómska problematika najviac diskutovanou témou na Slovensku. V prípade udržiavania status quo (slabá a nekoncepčná zaangažovanosť štátu), neštandardného a prípadne represívneho postupu slovenskej administratívy voči Rómom bez aplikácie rozvojových programov je možno očakávať aj problémy vo vzťahu k ďalším menšinám. Zintenzívňovanie diskurzu na tému rómskej problematiky môže v jednej časti spoločnosti viesť k uvedomeniu si potreby ústretových riešení nielen z ekonomického, ale aj morálneho hľadiska, avšak zdôrazňovanie diskriminácie Rómov bez prihliadnutia na problémy slovenskej spoločnosti celkovo môže naopak viesť u druhej, menej vzdelanej časti populácie, naopak k vyostreniu napätia voči Rómom. 47 Dôležitou výzvou pre Slovensko aj Európsku úniu je uvedomenie si heterogenity rómskej populácie a potrieb jednotlivých rómskych skupín. Značná časť problémov má korene v tom, že majorita si neuvedomuje odlišnosť jednotlivých skupín Rómov. V rómskej komunite môžeme diferencovať dva protichodné procesy, a to proces národno-emancipačný (podporovaný predovšetkým rómskymi elitami) a proces asimilácie (výrazný najmä u rómskej strednej vrstvy). Protichodnosť týchto procesov spôsobuje napätie vo vnútri rómskej komunity, ako aj navonok vo vzťahu k majorite, ktorá má problém s akceptáciou reálnej rómskej reprezentácie. 48 Vzhľadom na dvojitú marginalizáciu Rómov (marginalizovaná menšina žijúca v marginalizovanom regióne) a jej prehlbovanie je možné očakávať, že bez ohľadu na procesy globalizácie, bez ohľadu na proces európskej integrácie a bez ohľadu na zlepšovanie ekonomickej situácie na Slovensku sa rómska menšina žijúca v segregovaných rómskych osadách bude naďalej nachádzať v stave hmotnej núdze a nožnice medzi majoritou a Rómami sa budú naďalej otvárať. Takýto trend bude zvrátený iba za predpokladu, že majorita a jej predstavitelia budú akceptovať nákladné financovanie sociálnych programov sprevádzajúcich investície do infraštruktúry. V opačnom prípade sa bude na Slovensku 47 GÁL, F. a kol. Vízia vývoja Slovenskej republiky do roku 2020, s Porov. GÁL, F. a kol. Vízia vývoja Slovenskej republiky do roku 2020, s

29 reprodukovať chudoba mimoriadne rýchlym tempom a nebude sa dariť predchádzať vytváraniu viditeľných ostrovov chudoby, známych ako hladová dolina. 49 Demografické správanie a reprodukcia rómskej populácie sa odlišuje od reprodukčného správania majority. Najvýraznejším prejavom je odlišná veková štruktúra Rómov v porovnaní s ostatným obyvateľstvom. Je možné predpokladať, že počet Rómov na Slovensku, ako aj ich podiel na celkovej populácii bude narastať. Nebezpečne sa javí vývoj smerom k postupnej etnickej dominancii Rómov v niektorých okresoch Slovenska a prípadné vyprázdňovanie marginalizovaných regiónov majoritným obyvateľstvom. To môže viesť k ekonomickému kolapsu okresov v prípade, že dominantnou skupinou sa v týchto okresoch stanú Rómovia z rómskych osád. Hrozí výrazná etnizácia chudoby, ktorá môže nadobudnúť navyše regionálny charakter. Nepriaznivý demografický vývoj (nadštandardný rast populácie rómskych osád) bude možné zvrátiť za predpokladu zlepšenia infraštruktúry rómskych osád a systematickejšej práce s rómskou populáciou v predškolských a školských zariadeniach Vybrané oblasti rómskeho života znaky rómskej kultúry K hlavným znakom rómskej kultúry patrí predovšetkým väzba na rodinu a tradície; emocionalita; inklinácia k prírode a umeniu; religiozita, osobnostné špecifiká (rečové, komunikačné zaostávanie); živý temperament (hlučné, hravé, bojazlivé, intuitívna inteligencia); disponujú väčším rozsahom voľného času než nerómovia; nedostatočne stimulujúce rodinné zázemie a z toho vyplývajúci zaostávajúci mentálny, sociálny, emocionálny, profesionálny vývin; odlišná koncepcia vzdelávania a profesijnej orientácie (nedôvera voči bielej škole, nevidia priamu súvislosť medzi vzdelávaním a následným uplatnením na trhu práce). 51 Degro uvádza: Cieľom kultúry je napomáhanie osobného rozvoja človeka: človek sa má stávať viac otvoreným pre dobro, lásku, krásu a slobodu. To znamená, že starosť o rozvoj človeka je zároveň starosťou o rozvoj kultúry a naopak Rodina Oda dženo mardo, so ačhiľa, oda mek goreder, so hino korkoro ( Zle je tomu, kto je chudobný, ešte horšie tomu, kto je sám ), hovorí staré rómske príslovie. Rómovia sa 49 GÁL, F. a kol. Vízia vývoja Slovenskej republiky do roku 2020, s Porov. GÁL, F. a kol. Vízia vývoja Slovenskej republiky do roku 2020, s Porov. HANESOVÁ, D. Sociálna a misijná práca s rómskou komunitou. Výsledky čiastkovej úlohy v rámci Štátnej objednávky vlády SR (č. 912/2002). Banská Bystrica : UMB, 2006, s DEGRO, I. Filozofická antropológia. Bratislava : IRIS, 2010, s

30 najviac tešili deťom, ktoré boli pre nich bohatstvom a šťastím. Vravievali: Nane čhave, nane bacht! ( Ak nie sú deti, nie je šťastie! ) Ešte začiatkom 20. storočia nebolo zriedkavosťou, že rómske rodiny mali aj desať detí. S týmto javom sa však stretávame v niektorých osadách aj v súčasnosti. 53 Rodina má pre Rómov veľký význam ako základná sociálna jednotka, v ktorej sa zabezpečuje reprodukcia, výchova a ochrana jedinca. Rómska rodina sa charakterizuje ako tradičná, kde pretrváva komunitný spôsob života, spolunažívanie v širších rodinných väzbách. V rodine je najdôležitejším človekom muž. Zodpovedá za svoju rodinu, či už je to v dobrom, alebo zlom. Rómska žena je v spoločenstve až druhoradou osobou. Novovzniknutá rodina sa dnes len málokey osamostatňuje. Rodinné vzťahy a väzby sú pre Rómov v mnohých prípadoch dôležitým prvkom v ich sociálnych štruktúrach. 54 Ak absentujú záväzky iného charakteru (profesionálne, s majoritným obyvateľstvom), má rodina predominantnú sociálnu úlohu. Rómsku rodinu nemožno chápať ako určitý počet jedincov, ale ako celok, ktorý voči okoliu vystupuje jednotne. Konflikty prežívajú rodiny kolektívne. Chyba ktorú urobí jednotlivec sa hodnotí ako chyba celej rodiny, čin hodný úcty posilňuje prestíž rodiny. Dobre vychované rómske dieťa žije v úcte ku svojej rodine až po sobáš. Po sobáši žije v rodine, ktorá ho prijala, a prezentuje tam kultúru pôvodnej rodiny. Ak medzi týmito rodinnými zväzmi dôjde ku konfliktu, vráti sa k rodičom, kde chráni svoje postoje za každej situácie. Sociálna solidarita spája všetkých členov rodiny: starí mládenci a staré dievky zostávajú žiť so svojimi rodičmi, siroty a starší ľudia sú opatrovaní s veľkou láskou a úctou, nie je mysliteľné odložiť ich do starobincov, sirotincov, alebo internátov. Jedinec nezostáva nikdy sám, ani doma, ani vonku, ani v nemocnici, ani na smrteľnej posteli. Ak spoločnosť jedinca vyobcuje, je to vážna vec, ide o psychologickú smrť. Jedinec získava postavenie vo svojej rodine a prostredníctvom svojej rodiny. Rómsky rodinný celok tvorí niekoľko manželských párov viacerých generácii s deťmi. Funkcie ženy a muža sa v rodine dopĺňajú. Žena má relatívne nezávislé postavenie, zabezpečuje pre rodinu každodenné potreby a obživu. Muž je v spoločnosti nositeľom prestíže rodiny a vo vnútri rodiny je hlavou rodiny, má rozhodujúce slovo. Rodina sa zakladá po narodení prvého dieťaťa, po ktorom prichádzajú ďalšie. Rómske rodiny bývajú početné, výchova dieťaťa je kolektívna, dieťa žije v rodine s tromi až štyrmi generáciami dospelých. V rómskej rodine neexistujú generačné rozpory, svet detí splýva so svetom dospelých. Rodina je celok, kde sú deti aj dospelí stále vo fyzickom kontakte, 53 Porov. ZEMAN, V. Vybrané kapitoly z romológie východiská pre sociálnu prácu, s RUŽBARSKÝ, P. Sociálny aspekt etnickej minority Rómov. Košice : Vienala, 2010, s

31 navzájom sa chránia pred okolím a nikdy nie sú sami. Spolu pracujú, žijú i trpia. Dieťa žije ponorené v rodine a rýchle napreduje v oblasti rozvíjania sociálnych kontaktov. Veľmi skoro je samostatné a schopné konať na vlastnú päsť. 55 Loran píše: Ontogenetické a socializačné procesy detí vyrastajúcich v marginalizovanych rómskych rodinách sú značne rozporuplné oproti deťom, ktoré vyrastajú v spoločensky úspešnych etnických rodinách. Ich vyraznú odlišnosť determinuje etnickorómsky kultúrny vzorec a v plnom rozsahu chudoba spôsobilostí rodičov a afinitného širšieho príbuzenstva. Napríklad, z našich doterajších empirických poznatkov vyplýva, že v súčasnosti s najväčšou pravdepodobnosťou až 95% marginalizovaných rodičov je analfabetných, poprípade pologramotných. 56 Rodičia a ich deti vstávajú nepravidelne, pretože marginalizovaná rómska rodina nemá svoj vlastný režim dňa. Hodiny spravidla nepoznajú a ani ich nevlastnia. Deťom nekupujú hračky, knihy, ceruzky, či iné školské potreby. Oblečenie im zabezpečujú najčastejšie prostredníctvom charity, alebo vyberaním kontajnerov. Rodičia pravidelne deťom nevaria (obvykle ani nemajú na čom a ani v čom nemajú hrnce, taniere, príbory) a ak aj niečo uvaria, tak iba nezdravé jedlá z najlacnejších potravín druhej kategórie, obvykle aj po záručnej lehote. Tým, že rodičia v pravidelných intervaloch nevaria, deti nepravidelne konzumujú jedlá, čo u nich vyvoláva pocit hladu a smädu. 57 K špecifickým charakteristickým znakom marginalizovanej rómskej rodiny podľa Lorana patrí explicitná príslušnosť k rómskemu spoločenstvu; viacgeneračné a početné rodinné zoskupenia (je obvyklé, že starší i mladší členovia rodiny žijú v jednom početnom zoskupení); párová existencia mimo manželského zväzku (jednotlivci vytvárajúci rodinu najčastejšie žijú v párovej existencii ako druh a družka, teda mimo tradičného manželského zväzku, preto doteraz nebolo zaznamenané, že by Róm a Rómka z osady, existenčne žijúci v spoločnej domácnosti, sa štandardne rozviedli); afinitné interakčné vzťahy (čo spôsobuje vzájomné izolovanie sa od ostatných osadových a getových rodín a taktiež aj agresivitu a nepriateľstvo pokrvne nepríbuzenských rodín voči sebe); generačná distribúcia retardovanych kultúrnych tradícií a asociálnych rodinných noriem (čo je prekážkou pre vytvorenie podmienok na realizáciu rozvojových programov, projektov intencionálne cielených na deti a mládež z osád); submisívnosť (požiadavkou je, aby sa každý člen rodiny už od útleho veku stotožnil s preferovanou rodinnou kultúrou); existencia v etnicky 55 Porov. LIÉGEOIS, J. P. Rómovia, Cigáni, Kočovníci. Bratislava : Charis s.r.o., 1995, s LORAN, T. Ľudský kapitál Rómov z aspektu sociálnej práce. Bratislava : Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2009, s Porov. LORAN, T. Ľudský kapitál Rómov z aspektu sociálnej práce, s

32 segregovanom, sociálno ekonomicky degradovanom prostredí; individuálna a rodinná sociálno ekonomická degradovanosť; chudoba spôsobilostí (analfabetizmus, poprípade pologramotnosť, potenciál ľudského kapitálu rodiny nevyužiteľný vo vedomostnej ekonomike); celoživotná nezamestnanosť a status v sociálnej sieti (celé generácie rodín sú celoživotne závislé na dávkach v hmotnej núdzi a pomoci od sociálnej exekutívy, poprípade neziskových mimovládnych organizácií) Bývanie Rómovia sa už od 16. storočia usídľovali na okrajoch slovenských miest a obcí. Rómske rodiny, ktoré ponúkali sedliakom svoje služby, napr. kováčske práce, si postavili svoje príbytky na okrajoch obci, obyčajne na mieste s menej kvalitnou pôdou, ktorá nebola vhodná na poľnohospodárske využitie. Pretože rodiny sa časom rozrástali, zväčšoval sa aj počet rómskych obydlí, čím vznikali rómske osady (dnes ich je cez 300). Domčeky boli postavené z dreva, alebo z hlinených nepálených tehál. Tie najchudobnejšie mali iba jedinú izbu, v ktorej bývalo aj ľudí. Charakteristický znakom bývania Rómov bolo, že život v domácnosti sa sústreďoval do jednej miestnosti. V niektorých rómskych osadách dodnes nie je zavedená elektrina ani vodovod, preto tu nepoznajú kúpeľňu, ani splachovací záchod. Vodu si donášajú vo vedrách z potoka, ktorý zväčša tečie neďaleko osady. V zime sa väčšinou všetci tiesnia vo vykúrených izbách, v lete sa život rómskej osady odohráva vonku. 59 Výskum, ktorý sa na Slovensku realizoval v roku 2005, uvádza, že: Približne polovicu skúmaných rómskych domácností tvorili také domácnosti, ktoré žili v samostatných murovaných domoch a 13,5% v murovaných domoch s dvoma alebo troma bytmi (treba si však uvedomiť, že napriek tomu, že sa jedná o murované domy, kvalita obydlí bola pomerne nízka). Spolu 18,3% pripadalo na bytové domy, z toho 10,7% na bytové domy s menej ako 10 bytmi a 7,6% s viac ako 10 bytmi, 12,1% skúmaného súboru rómskych príbytkov pripadalo na domácnosti žijúce v príbytkoch postavených z rôznych materiálov, označovaných ako chatrče. Spolu s 0,6% tých, ktorí žijú v unimobunkách a 5% žijúcich v drevených obydliach, ide spolu o 17,7% rómsych domácností bývajúcich v zjavne neštandardných podmienkach. 60 Situácia sa značne odlišuje v závislosti od úrovne integrácie rómskej populácie. Kým v rámci obyvateľov segregovaných osád pripadalo na domácnosti bývajúce v murovaných 58 Porov. LORAN, T. Ľudský kapitál Rómov z aspektu sociálnej práce, s. 73. Všetky uvedené charakteristické znaky marginalizovanej rómskej rodiny sú v skutočnosti i jej špecifickymi problémami ako klienta sociálnej práce. 59 Porov. MANN, B.A. Rómsky dějepis, s FILADELFIOVÁ, J. GERBERY, D. ŠKOBLA, D. Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku. Bratislava : UNDP, 2006, s

33 domoch menej ako 50%, spomedzi domácností zo separovaných bydlísk to bolo 60% a u rozptýlených 84,2 %. Opačná tendencia sa prejavila v prípade chatrčí tento druh obydlia bol najviac zastúpený medzi segregovanými, a to až 23,3% domácností zo segregovaných osád obýva príbytok hodnotený ako chatrč. U žijúcich separovane to bola približne desatina a v rámci rozptýlených sa tento typ obydlia takmer nevyskytoval. Spolu viac než 35% domácností bývajúcich v separovaných osadách žije v príbytkoch z dreva alebo neštandardných materiálov Vzdelávanie Vzdelanie Rómov je komplikovanou oblasťou skúmania a jedným z najzávažnejších problémov spätých so súčasnou situáciou Rómov. Postavenie Rómov na trhu práce, charakteristické vysokou nezamestnanosťou, a ich závislosťou na štátnej pomoci je do určitej miery determinované úrovňou dosiahnutého vzdelania. 62 Rómovia majú svoj vlastný názor na vzdelanie. Vychádzajúc z historického základu, Rómovia nepotrebujú teoretické a nepraktické vedomosti. Viac sa zameriavajú na existenčný a skúsenostný postoj života prežívaný v prítomnosti. 63 Tokárová uvádza, že pre Rómov nie je vzdelanie hodnotou. Rómovia boli kočovníci a ich školou bola odjakživa škola života. Škola je pre rómskych rodičov nepriateľským, v tom lepšom prípade neznámym územím, na ktorom hrozí ich dieťaťu nebezpečenstvo, diskriminácia, je ihriskom na ktorom je rómske dieťa väčšinou bez šancí, pretože pravidlá hry sú šité na mieru jeho súperov s bledšou pokožkou. Rómsky rodič nevidí bezprostredný súvis medzi dlhoročnou drinou v školských laviciach a ekonomickým a spoločenským úspechom, to všetko je preňho príliš vzdialené, pričom vie, alebo aspoň cíti, že na konci tejto cesty čaká často odcudzenie jeho detí. 64 Rómovia sú orientovaní hmotne ani stredná škola nie je zárukou pracovného miesta, preto pragmaticky mysliaci rómski rodičia strácajú záujem o vzdelávanie svojich detí. Negatívne postoje k vzdelávaniu majú Rómovia žijúci v marginalizovaných oblastiach, vyznačujúcich sa chudobou. Hoci vyhlasujú význam vzdelania, ich konanie sa odlišuje, 61 Porov. FILADELFIOVÁ, J. GERBERY, D. ŠKOBLA, D. Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku, s Porov. MRAŽIKOVÁ, L. Program rozvoja vzdelávania v rómskej komunite, s Porov. RUŽBARSKÝ, P. Sociálny aspekt etnickej minority Rómov, s TOKÁROVÁ, A. Sociálna práca a ľudské práva. In: RUŽBARSKÝ, P. Sociálny aspekt etnickej minority Rómov, s

34 väčšina rómskych rodičov neposiela svoje dieťa ďalej sa vzdelávať. 65 Rómovia dodnes nepoznajú vzťah medzi vzdelaním, ekonomickým a sociálnym úspechom. Po dlhoročnej, ťažkej a niekedy smutnej školskej dochádzke iba zriedka nasleduje užitočná a istá hospodárska aktivita. 66 So vzdelávaním sú spojené nasledujúce charakteristické problémy rómskej minority: deti z rómskych rodín majú iné rodinné pomery (nemajú dostatočnú motiváciu ani sociálne vzory); nevyhovujúce učebné osnovy a vyučovacie metódy (nereflektujú kultúrnu a hodnotovú odlišnosť rómskych detí nehovorí sa o nich s úctou v dejepise, či nie sú tieto deti v rómskom kroji niekde vyobrazené, deti sa na hudobnej výchove bežne neučia rómske piesne); pedagógovia nie sú pripravovaní zvládnuť výučbu v multikultúrnom prostredí; rómske deti nie sú dostatočne pripravené porozumieť vyučovaniu v slovenskom jazyku; aktuálna funkčná negramotnosť mnohých Rómov (50% dospelých Rómov v Európskej únii patrí medzi analfabetov); nezáujem rodičov o výsledky detí v škole a nízka sebamotivácia rómskych žiakov. Preto je potrebné v oblasti socializácie Rómov zamerať sa na: zgramotňovanie Rómov rôznymi spôsobmi, dbať na tvorivo-humánnu edukáciu; motivačnú klímu; pestovať empatické, kongruentné a akceptujúce vzťahy; využívanie piesní a rómskeho folklóru; dbať na predškolskú výchovu; organizovať záujmové aktivity ako prevenciu fajčenia, toxikománie, predčasnej sexuality; podporovať talentovaných detí; zavádzať nulté ročníky či pôsobenie rómskych asistentov učiteľa. 67 Tabuľka 2. Štruktúra Rómov podľa ekonomického statusu po ukončení povinnej školskej dochádzky (2005, %) Porov. HANESOVÁ, D. Sociálna a misijná práca s rómskou komunitou. Výsledky čiastkovej úlohy v rámci Štátnej objednávky vlády SR (č. 912/2002), s Porov. LIÉGEOIS, J. P. Rómovia, Cigáni, Kočovníci, s Porov. HANESOVÁ, D. Sociálna a misijná práca s rómskou komunitou. Výsledky čiastkovej úlohy v rámci Štátnej objednávky vlády SR (č. 912/2002), s KUREKOVÁ, L. Analýza slovenského trhu práce s dôrazom na staré a nové menšiny: rómske ženy a migrantky. Bratislava : Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, 2012, s