XXXV. Podroháčske folklórne slávnosti august a 2010 Zuberec Brestová

Transkrypt

1 XXXV. Podroháčske folklórne slávnosti august a 2010 Zuberec Brestová

2 Obec Zuberec Podujatie realizované Partneri podujatia Oravské kultúrne stredisko Dolný Kubín Oravské Múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne Obec Oravský Biely Potok Obec Habovka Organizačný výbor Ing. Vladimír Šiška, starosta obce predseda, členovia: Eduard Borsík, Mgr. Gabriela Borsíková, Tomáš Harmata, PaedDr. Mária Jagnešáková, Mgr. Richard Janoštín, Stanislav Jantoľák, Bc. Ján Kaššák, Ľubomír Kováľ, PhDr. Cecília Matysová, Vladimír Magerčák, Ing. Juraj Majerčák, Ing. Marcel Pardek, Margita Prčová, Edmund Šiška, Ľubica Šimičáková, Mgr. Marta Šimičáková, Ľubomíra Škerdová, Mgr. Pavol Šroba, Ing. Ján Šuvada, Ján Taraj, Mgr. Zuzana Ticháková, npor. Mgr. Tibor Turňa, Miroslav Urban, Ing. Jozef Valek, JUDr. Zuzana Záhradníková, PhDr. Miroslav Žabenský, Ing. Vladimír Žák, Rudolf Žuffa Programová komisia PhDr. Cecília Matysová predsedníčka, Mgr. Pavol Šroba podpredseda, Valéria Baláková, PhDr. Elena Beňušová, Pavla Ganobčíková, Ľubomír Jarolín, Mgr. Richard Janoštín, Mgr. Peter Kučka, Mgr. Oľga Žabenská, PhDr. Miroslav Žabenský, Daniela Žuffová Programy uvádzajú Janka Černá, Elena Jakubovičová, Mgr. Richard Janoštín, Jaroslav Zápotočný, Daniela Žuffová Ozvučenie Rádio Regina Banská Bystrica Osvetlenie Obecný úrad Zuberec Mediálni partneri

3 Milí nadšenci folklóru, po roku sa opäť stretávame pri slávení Podroháčskych folklórnych slávností, tentoraz už 35. ročníka tohto najstaršieho, najväčšieho a najznámejšieho folklórneho podujatia oravského regiónu. Osobité ľudové umenie k Orave patrilo a nepochybne je stále jej súčasťou. Neutíchajúci záujem o folklór, badateľný cez piesne, tance, hudbu, podujatia či neprestajne živé tradičné remeslá, pokračuje. Ľudová kultúra má svojich nasledovníkov, a ako dôležitá kultúrno-historická hodnota, sa odovzdáva z pokolenia na pokolenie. Práve na Podroháčskych folklórnych slávnostiach môžeme vidieť skutočnú oddanosť tradíciám v podaní nositeľov ľudovej kultúry. I tohtoročná prehliadka jednotlivcov a kolektívov folklórnych skupín a súborov je isto vyvrcholením ich celoročných snažení, preto im počas festivalu želám úspešnú prezentáciu svojej práce a mnoho príjemných festivalových chvíľ. Aj tento rok pre vás pripravil Žilinský samosprávny kraj špeciálny krajský program s názvom Na ženícha a nevestu..., v ktorom sa predstavia detské folklórne súbory z viacerých regiónov kraja. Nenechajte si ujsť pohľad na šikovných, a najmä oduševnených detských pokračovateľov ľudovej kultúry. Dovoľte mi, aby som zároveň vyjadril slová vďaky a uznania pracovníkom Oravského kultúrneho strediska a Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, za ich aktívnu a dlhodobú spoluprácu pri tvorbe festivalu. Chcem popriať všetkým účastníkom slávností, aby vám chvíle naplnené hudbou, tancom a spevom pod roháčskymi vrchmi priniesli jedinečný zážitok, ktorý si odnesiete ako nezabudnuteľnú spomienku aj do svojich domovov. Juraj Blanár Predseda Žilinského samosprávneho kraja 3

4 OBEC ZUBEREC ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ ORAVSKÉ KULTÚRNE STREDISKO ORAVSKÉ MÚZEUM P. O. HVIEZDOSLAVA OBCE ORAVSKÝ BIELY POTOK A HABOVKA XXXV. PODROHÁČSKE FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI augusta 2010, Zuberec Brestová 4 Piatok 6. augusta 2010 PROGRAM HRAJTE MI HUSLIČKY Ľudová hudba hrá po dedine Športové ihrisko Oravský Biely Potok PRIVÍTANKA DFS OSĽARIK, ROHÁČIK, ZUBERČEK, ŽSS z Or. B. Potoka V TOM BIELOM POTOKU Ritmos & Tambores da Caboverdianidade z Kapverdských ostrovov (Afrika), GYMNIK z Bratislavy, KRZESANI z Poľska TANEČNÁ ZÁBAVA Kultúrny dom Zuberec TANEČNÁ ŠKOLA SKORUŠINA, Podroháčska folklórna skupina, GYMNIK Príprava: Richard Janoštín a Róbert Vavrek ĽUDOVÁ VESELICA Sobota 7. augusta 2010 Múzeum oravskej dediny VÝSTAVA KAMENNÉ PLASTIKY kríže a reliéfy BEBEJOV DOM otvorenie novej expozície tradičného bývania v Zuberci VČERA BOLA DIEVKA A DNES ŽENA Fragmenty z Oravského múzea čepčenie, účesy, šatky, čepce Námet, scenár, réžia: Elena Beňušová Spolupráca: Richard Janoštín, Daniela Žuffová

5 15.00 NA ZVONICI ZVONIA Sprievod súborov a skupín zo skanzenu k amfiteátru Uvádza: Richard Janoštín Amfiteáter SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE XXXV. PFS Sprievod, príhovor starostu obce, Zuberčania RADOSTI Z MLADOSTI Program detských folklórnych súborov a sólistov z Oravy Účinkujú: GORALČEK zo Suchej Hory, TRNKÁRIK zo Žaškova, ROHÁČIK a ZUBERČEK zo Zuberca, PODBIELAN z Podbiela, KAŠUNKA z Rabčíc, sólisti Adrián Matis a Martin Machajda z Oravskej Polhory, Viktor a Lukáš Janoštínovci zo Zuberca Autor: Miroslav Žabenský, Pavla Ganobčíková INŠPIROVANÍ ORAVOU ORAVAN SENIOR, GYMNIK, SKORUŠINA Autor: Richard Janoštín ŠKOVRÁNKY Program detských ľudových hudieb a spevákov Autor: Peter Kučka HOSTIA JAVORNÍK z Brna, KRZESANI z Poľska, KOPANIČIAR z Myjavy, GYMNIK z Bratislavy, Ritmos & Tambores da Caboverdianidade z Kapverdských ostrovov (Afrika) Príprava: Cecília Matysová LIPTÁCI V TANCI Profilový program folklórneho súboru LIPTOV z Ružomberka NA LÚKE PRI KOLIBE Hrajte a spievajte s Podroháčskou ľudovou hudbou zo Zuberca Nedeľa 8. augusta STUDENOU DOLINOU FURMANI IDÚ Sviatočná furmanka spod Klimkovho vŕšku do Zuberca a Múzea oravskej dediny v Brestovej Príprava: Pavol Šroba Múzeum oravskej dediny 9.00 SLÁVNOSTNÁ SVÄTÁ OMŠA Amfiteáter VITAJTE V ZUBERCI ROHÁČIK, ZUBERČEK, Podroháčska folklórna skupina Scenár a réžia: Daniela Žuffová FAŠIANGY Program folklórnych skupín z Oravy Účinkujú: TRNKÁRI zo Žaškova, SENKOVÁ z Podbiela, POD OSTRÝM VRCHOM z Dlhej nad Oravou, Podroháčska folklórna skupina zo Zuberca, PORUBANKA z Oravskej Poruby, folklórna skupina 5

6 a ľudová hudba SPOD VINTIŠKY z Nižnej a ROVŇAN z Rabčíc Autorka: Oľga Žabenská, Jaroslav Zápotočný NA ŽENÍCHA A NEVESTU... Program detských folklórnych súborov Žilinského samosprávneho kraja pod záštitou jeho predsedu Ing. Juraja Blanára Účinkujú: PILSKO z Oravského Veselého, ROHÁČIK zo Zuberca, ĎUMBIER z Liptovského Mikuláša, TURIEC z Martina, STAVBÁRIK zo Žiliny, DĽH SKORUŠINA z Liesku Autor: Miroslav Žabenský GYMNIK Profilový program folklórneho súboru GYMNIK z Bratislavy GALAPROGRAM SKORUŠINA z Liesku, JAVORNÍK z Brna, KRZESANI z Poľska, Ritmos & Tambores da Caboverdianidade z Kapverdských ostrovov (Afrika), KOPANIČIAR z Myjavy Príprava: Cecília Matysová Múzeum oravskej dediny NA RÍNKU V MÚZEU V nedeľu program detských súborov a folklórnych skupín XIX. ORAVSKÝ TRADIČNÝ JARMOK OŽIVENÝCH REMESIEL Alternatíva nepriaznivého počasia Všetky programy sa uskutočnia v kultúrnych domoch v Oravskom Bielom Potoku (piatok), v Zuberci (sobota, nedeľa) Ceny denných vstupeniek Dospelí: 3 Deti od 6 do 12 rokov, ZŤP s preukazom: 1,50 Vstup aj na kultúrne poukazy Vstupenka je platná tiež do Múzea oravskej dediny Predpredaj vstupeniek a informácie Obecný úrad Zuberec Tel.: 043/ , , fax: 043/ pfs@zuberec.sk, obec@zuberec.sk Turistická informačná kancelária Tel.: 043/ tik@zuberec.sk Dôležité upozornenie V nedeľu v čase od 9.00 do hod. bude úplná uzávierka cesty zo Zuberca do Roháčov. Zo Zuberca do areálu festivalu premáva kyvadlová doprava. 6

7 ZUBEREC Żylińskie województwo samorządowe Orawski Ośrodek Kultury Muzeum Orawskie im. P.O. Hviezdoslava Orawski Biały Potok i Habówka zapraszają na MIĘDZYNARODOWY FESTIWAL FOLKLORYSTYCZNY XXXV PODROHACKIE ŚWIĘTO FOLKLORU 6 8 sierpnia 2010, Zuberec Brestowa Piątek, 6 sierpnia 2010 PROGRAM GRAJCIE MI SKRZYPECZKI Ludowa kapela z muzyką po wsi. Stadion sportowy w Orawskim Białym Potoku PRZYWITANIE DFS OSĽÁRIK, ZUBERČEK, ŽSS z Orawskiego Białego Potoku W TYM BIAŁYM POTOKU Ritmos & Tambores da Caboverdianidade z Wysp Zielonego Przylądka (Afryka) GYMNIK z Bratysławy, KRZESANI z Polski ZABAWA TANECZNA Dom Kultury w Zubercu SZKOŁA TAŃCA SKORUŠINA, PODROHACKA GRUPA FOLKLORYSTYCZNA, GYMNIK Przygotowanie: Richard Janoštín i Róbert Vavrek FESTYN LUDOWY Sobota, 7 sierpnia 2010 Muzeum Wsi Orawskiej WYSTAWA RZEŹBY Z KAMIENIA - krzyże i reliefy, DOM BEBEJA otwarcie nowej ekspozycji tradycyjnych wnętrz w Zubercu WCZORAJ BYŁA JESZCZE PANNA A DZISIAJ MĘŻATKA Ze zbiorów Muzeum Orawskiego oczepiny, fryzury, chustki, czepce Pomysł, scenariusz i reżyseria: Elena Beňušová Współpraca: Richard Janoštín, Daniela Žuffová 7

8 15.00 NA DZWONNICY DZWONIĄ Przemarsz zespołów i grup folklorystycznych ze skansenu do amfiteatru. Przedstawia: Richard Janoštín Amfiteatr UROCZYSTE OTWARCIE XXXV PODROHACKIEGO ŚWIĘTA FOLKLORU Przemarsz uczestników, przemówienie starosty Zuberca, mieszkańcy Zuberca RADOŚCI MŁODOŚCI Program dziecięcych zespołów folklorystycznych i solistów z Orawy Występują: GORALČEK z Suchej Góry, TRNKÁRIK z Żaszkowa, ROHÁČIK i ZUBERČEK z Zuberca, PODBIELAN z Podbielu, KAŠUNKA z Rabczyc, soliści Adrian Matis i Martin Machajda z Orawskiej Półgóry, Viktor i Łukasz Janoštinowie z Zuberca Autor: Miroslav Žabenský, Pavla Ganobčíková INSPIROWANI ORAWĄ ORAVAN SENIOR, GYMNIK, SKORUŠINA Autor: Richard Janoštín SKOWRONKI Program dziecięcych kapel ludowych i śpiewaków Autor: Peter Kučka GOŚCIE JAVORNÍK z Brna, KRZESANI z Polski, KOPANIČIAR z Myjawy, GYMNIK z Bratysławy, Ritmos & Tambores da Caboverdianidade z Wysp Zielonego Przylądka (Afryka) LIPTACY W TAŃCU Program zespołu LIPTOV z Rużomberka NA ŁĄCE POD KOLIBĄ Grajcie i śpiewajcie z Podrohacką kapelą ludową z Zuberca 8 Niedziela, 8 sierpnia PRZEZ ZIMNĄ DOLINĘ FURMANI JADĄ Spod Klimkovskiego Vršku do Zuberca i Muzeum Wsi Orawskiej w Brestowej Przygotował: Pavol Šroba Muzeum Wsi Orawskiej 9.00 UROCZYSTA MSZA ŚWIĘTA Amfiteatr WITAJCIE w ZUBERCU ROHÁČIK, ZUBERČEK i Podrohacka Grupa Folklorystyczna Scenariusz i reżyseria: Daniela Žuffová KARNAWAŁ Program grup folklorystycznych z Orawy Występują: TRNKÁRIK z Żaszkowa, SENKOVÁ z Podbielu, POD OSTRÝM VRCHOM z Długiej nad

9 Orawą, Podrohacka Grupa Folklorystyczna z Zuberca, PORUBANKA z Orawskiej Poruby, grupa folklorystyczna i kapela SPOD VINTIŠKY z Niżnej i ROVŇAN z Rabczyc. Autorka: Oľga Žabenská, Jaroslav Zápotočný NA PANA MŁODEGO I NA PANNĘ MŁODĄ. Program dziecięcych zespołów folklorystycznych żylińskiego województwa samorządowego pod patronatem jego marszałka Juraja Blanára Występują: PILSKO z Orawskiego Wesołego, ROHÁČIK z Zuberca, ĎUMBIER z Liptowskiego Mikulasza, TURIEC z Martina, STAVBÁRIK z Żyliny, DĽH SKORUŠINA z Liesku Autor: Miroslav Žabenský GYMNIK Program zespołu GYMNIK z Bratysławy PROGRAM GALOWY SKORUŠINA z Liesku, JAVORNÍK z Brna, KRZESANI z Polski, Ritmos & Tambores da Caboverdianidade z Wysp Zielonego Przylądka (Afryka), KOPANIČIAR z Myjawy Muzeum Wsi Orawskiej NA RYNKU W MUZEUM W niedzielę program dziecięcych zespołów i grup folklorystycznych XIX ORAWSKI TRADYCYJNY JARMARK RZEMIOSŁ OŻYWIO- NYCH W przypadku złej pogody wszystkie programy będą prezentowane w domach kultury, w Orawskim Białym Potoku (piątek) i w Zubercu (sobota, niedziela). Ceny biletów całodziennych: Dorośli 3 euro, Dzieci od lat 6 do 12 1,50 euro Bilet ważny również na wstęp do Muzeum Wsi Orawskiej Przedsprzedaż biletów i informacje Urząd gminny Zuberec Tel.: 043/ , , fax: 043/ pfs@zuberec.sk, obec@zuberec.sk Turistická informačná kancelária Tel.: 043/ tik@zuberec.sk UWAGA W niedzielę od godz do będzie całkowicie zamknięta droga z Zuberca do Rohaczy. Z Zuberca do miejsca festiwalu komunikacja wahadłowa. 9

10 10 THE VILLAGE OF ZUBEREC The Municipality of Žilina The Orava Cultural Centre The Orava Museum of P. O. Hviezdoslav the villages of Oravský Biely Potok and Habovka are inviting you to an INTERNATIONAL FOLKLORE FESTIVAL XXXV. Folklore Festival under Roháče August 6st, 7nd and 8rd 2010 Zuberec Brestová Friday, August 6, 2010 PROGRAMME PLAYING THE VIOLIN Folk music walks through the village Sports ground Oravský Biely Potok GREETING Children s Folk ensembles OSĽARIK, ROHÁČIK, ZUBERČEK and Women s choir from Oravský Biely Potok IN THE WHITE STREAM Ritmos & Tambores da Caboverdianidade from Cape Verde Islands (Africa), GYMNIK from Bratislava, KRZESANI from Poland DANCE PARTY The Culture House Zuberec DANCE SCHOOL SKORUŠINA, Podroháčska Folklore Group, GYMNIK Prepared by: Richard Janoštín and Róbert Vavrek FOLK DANCE PARTY Saturday, August 7, 2010 The Museum of Orava Village EXHIBITION STONE SCULPTURE crosses and relieves BEBEJ S HOUSE opening of a new exposition of traditional housing in Zuberec YESTERDAY SHE WAS A GIRL, TODAY SHE S A WOMAN Fragments from The Orava Museum - haircuts, scarves, bonnets Theme, script, direction: Elena Beňušová Cooperation: Richard Janoštín, Daniela Žuffová BELLS ARE CHIMING IN THE BELL TOWER Procession of ensembles and groups from the open-

11 air museum toward the amphitheatre Hosted by: Richard Janoštín Amphitheatre CEREMONIAL OPENING OF THE XXXV. FOLKLORE FESTIVAL UNDER ROHÁČE Procession, the Mayor s speech, the group from Zuberec THE JOY OF YOUTH Performances by children s folklore ensembles and soloists from Orava Performances by: GORALČEK from Suchá Hora, TRNKÁRIK from Žaškov, ROHÁČIK and ZUBERČEK from Zuberec, PODBIELAN from Podbieľ, KAŠUNKA from Rabčice, soloists: Adrián Matis and Martin Machajda from Oravská Polhora, Viktor and Lukáš Janoštínovci from Zuberec Author: Miroslav Žabenský, Pavla Ganobčíková INSPIRED BY ORAVA ORAVAN SENIOR, GYMNIK, SKORUŠINA Author: Richard Janoštín LARKS Performances by children s folk music and singers Author: Peter Kučka GUESTS JAVORNÍK from Brno, KRZESANI from Poland, KOPANIČIAR from Myjava, GYMNIK from Bratislava, Ritmos & Tambores da Caboverdianidade from Cape Verde Islands (Africa) GUYS FROM LIPTOV ARE DANCING Profile programme of an ensemble LIPTOV from Ružomberok ON THE MEADOW NEAR THE SHEPHERD`S HUT Let s sing and dance to Podroháčska Folk Music from Zuberec Sunday, August 8, CATRMEN AND THEIR HORSES ARE WALKING DOWN THE COLD VALLEY Ceremonial Procession from Klimkov vŕšok toward Zuberec and The Museum of Orava Village in Brestová Prepared by: Pavol Šroba The Museum of Orava Village 9.00 CEREMONIAL HOLY MASS Amphitheatre WELCOME TO ZUBEREC ROHÁČIK, ZUBERČEK, Podroháčska folklore group Script and direction: Daniela Žuffová CARNIVAL Performances by folklore groups from Orava 11

12 Performances by: TRNKÁRI from Žaškov, SENKOVÁ from Podbieľ, POD OSTRÝM VRCHOM from Dlhá nad Oravou, Podroháčska Folklore Group from Zuberec, PORUBANKA from Oravská Poruba, folklore group and folk music SPOD VINTIŠKY from Nižná and ROVŇAN from Rabčice Author: Oľga Žabenská, Jaroslav Zápotočný TOAST TO THE BRIDE AND THE GROOM... Performances by children s folklore ensembles from the county of Žilina under the patronage of its chairman Ing. Juraj Blanár Performances by children s folklore ensembles PILSKO from Oravské Veselé, ROHÁČIK from Zuberec, ĎUMBIER from Liptovský Mikuláš, TURIEC from Martin, STAVBÁRIK from Žilina, DĽH SKORUŠINA from Liesok Author: Miroslav Žabenský GYMNIK Profile programme of the GYMNIK ensemble from Bratislava GALA PROGRAMME SKORUŠINA from Liesok, JAVORNÍK from Brno, KRZESANI from Poland, Ritmos & Tambores da Caboverdianidade from Cape Verde Islands (Africa), KOPANIČIAR from Myjava The Museum of Orava Village ON THE VILLAGE SQUARE AT THE MUSEUM Performances by children s ensembles and folklore groups XIX. ORAVA TRADITIONAL FAIR OF REVIVED CRAFTS Alternative programme in case of bad weather All the programmes will take place in the culture houses in Oravský Biely Potok (Friday), in Zuberec (Saturday, Sunday) Entrance fee Adults: 3 Children from 6 to 12, disabled people with a card: 1,50 Entrance also possible with culture vouchers Daily ticket is also valid in The Museum of Orava Village Advance sale of tickets and information Municipal Office Zuberec Tel.: 043/ , , fax: 043/ pfs@zuberec.sk, obec@zuberec.sk Tourist Information Centre Tel.: 043/ tik@zuberec.sk Notice The road from Zuberec to Roháče will be closed on Sunday August 8, 2010 in the time from 9.00 a.m. to 6.00 p.m. There will be shuttle transportation provided from Zuberec to the festival area. 12

13 Sobota 7. augusta 2010 Múzeum oravskej dediny VÝSTAVA Kamenné plastiky kríže a reliéfy Vo výstavnej miestnosti domu z Hornej Lehoty na Hornooravskej ulici bude v Múzeu oravskej dediny otvorená zaujímavá výstava s názvom Kamenné plastiky kríže a reliéfy. Má pripomenúť bohatú tradíciu kamenárskej tvorby z kamenárskej dielne v Oravskom Bielom Potoku. Prvý raz sa táto dielňa spomína už v roku Od polovice 18. storočia kamenárska dielňa Belopotockých zásobovala sakrálnymi exteriérovými plastikami a kamennými náhrobníkmi celú Oravu aj susedné Podhalie. V kameňolome v Oravskom Bielom Potoku sa ťažil pieskovec mimoriadne vhodný ako stavebný kameň alebo materiál i na jemné opracovanie v reliéfnej či sochárskej tvorbe. Celé roky v lome pracoval Štefan Kubala ( ) z Oravského Bieleho Potoka. Práca s kameňom ho natoľko motivovala, že po odchode do dôchodku v 70. rokoch 20. storočia vytvoril niekoľko sôch a reliéfov z pieskovca a neskôr i z dreva. Výstava je sumárom jeho prác a a požičali ich jeho vnuci. (mj) BEBEJOV DOM ZO ZUBERCA nový expozičný objekt v Múzeu oravskej dediny Na Hornooravskej ulici v Múzeu oravskej dediny je s popisným číslom 14 kópia zrubového Bebejovho domu zo Zuberca. Vedenie múzea v ňom otvára novú expozíciu, ktorá má zdôrazniť úzku previazanosť obce s horským prostredím. 13

14 Vďaka polohe Zuberca pod horstvom Roháčov, bola pre Zuberčanov práca v okolitých lesoch jedným zo zdrojov obživy. V zimnom období muži pracovali ako drevorubači a vyťažené drevo odvážali do drevoskladu v Podbieli. Na prácu až do polovice 20. storočia používali jednoduché náradie sekery, ručné píly, kliny, škrabáky na kôru. Drevo sa zvážalo na saniach či vozoch, ťahaných koňmi. Zaujímavosťou je, že okolo 80. rokov 19. storočia začali správcovia lesov pri zimných obchôdzkach používať lyže. Oravský komposesorát, ako vlastník lesov, sa bránil ich sprístupňovaniu. Napriek tomu sa už v druhej polovici 19. storočia začala v Roháčoch rozvíjať letná turistika, ktorá po vzniku ČSR v roku 1918 výrazne vzrástla. V tomto období sa pomaly začína rozvíjať aj lyžovanie na podomácky vyrobených lyžiach. V súvislosti s rastúcim záujmom turistov o Roháče sa ukázala potreba organizovanej formy záchrany v horách, ktorá neskôr vyústila do založenia Horskej služby v Roháčoch. Expozícia sa bude postupne dopĺňať o ďalšie predmety spojené s históriou turistiky a zimných športov v Roháčoch. (mj) Sobota 7. augusta 2010 Včera bola dievka a dnes žena Fragmenty z Oravského múzea Námet, scenár, réžia: Elena Beňušová Spolupráca: Richard Janoštín, Daniela Žuffová Úprava a pokrytie hlavy dievok a vydatých žien v Zamagurí na Orave Dievčatá až do vydaja nosili vlasy učesané na pútec, zapletené z troch prameňov do jedného vrkoča, na konci spleteného šnúrkou. Na sviatočné dni a obradové príležitosti si do vrkoča vpletali farebnú stužku. Na sobáš si mladuchy zdobili hlavy partou. Jej súčasťou bol zelený veniec, ktorý partu neskôr celkom nahradil. Symbolizoval nielen slobodný stav, ale bol aj znakom panenstva mladuchy. 14

15 Pri začepčení kičkaní zaplietli mladuche vlasy do dvoch vrkočov, ktoré obtočili okolo drevenej doštičky a sformovali do dvojrohého účesu kički. V zátylí uviazali dve široké stužky ružovej a modrej farby, ktorých konce siahali po dĺžku sukne. Ešte koncom 19. storočia mladuche na dvojrohý účes založili dvojdielny rožkový sieťovaný čepiec cipki. Štvorhranné dienko dníčko bolo ušité z kvetavého kašmíru, brokátu i jednofarebného ružového delénu. V hornej časti bolo vystužené drevenou doštičkou, ktorá na ňom vytvárala požadované rožky a vzadu ho sťahovali stužkou. Spodný biely háčkovaný čepiec, ktorý nosili ženy pod šatkou, bol jednodielny. Okolo tváre mal dvojradový volánik a za ním vysoké stĺpiky s otvormi pre navlečenie farebnej stužky. V zadnej časti sa čepiec stužkou stiahol a prispôsobil kontovému účesu. Tento čepiec nosievali vydaté ženy hlavne v letnom období, aby ochránil sviatočnú šatku pred zašpinením od vlasov. Najzdobenejšie boli vrchné rožkové čepce. Tento druh čepca bol ušitý z dvoch dielov kvetavého kašmíru, brokátu alebo delínu. Prednička okolo tváre mala srdcový výkroj zdobený nazberkanou stužkou partičkou a šujtášom v tvare slučiek a osmičiek kľučkovania. Dienko bolo bez výzdoby. Novší variant tohto typu čepca bol po strihovej stránke podobný. Ušitý bol vždy z bielej satínovej alebo atlasovej látky, na ktorej zvlášť vynikala farebná stužková výzdoba. Jeho okraj bol lemovaný krepínkou z kovových nití a farebných flitrov šajbičiek. Výzdobu tvorili zo stužiek nazberkané volániky a kvietky s našitými i voľne, na nitke navlečenými lesklými korálkami páterničkami. Stred čepca na konci predničky zdobili našité točené stužky do ruľky. Po zložení čepca z hlavy, ženy hneď vkladali do ruliek skrútené papieriky, aby zamedzili ich deformácii a ostali pekne formované. Na čepce si mladé nevesty uväzovali biele priesvitné šatky môľki, zdobené výšivkou a lesklými flitrami. Najstaršou ovinovacou ženskou súčiastkou, ktorá chránila pred chladom a dažďom, bolo prestieradlo plachta alebo obrus, zhotovené z domáceho plátna. Koncom 19. storočia si ženy uväzovali na hlavu biele mušelínové šatky, neskôr biele tylové šatky. V Babíne si ženy šatky viazali dvojakým spôsobom. Ak chceli mať ženy šatku uviazanú na okrúhlo okolo tváre, vkladali si do nej ražnú slamu, ktorá pomohla dotvoriť požadovaný tvar. Ak mala šatka nad čelom ostrú hranu, bola uviazaná na pochválen. Staršie ženy v lete nosili čierne glotové šatky, v jednom rohu zdobené plnou výšivkou pestrofarebných ružičiek. Na chladné dni si uväzovali zamatki, šatky z hladkého vzorovaného zamatu, vybíjaného aksamitu v najrôznejších farebných odtieňoch. Výzdobu opäť tvorila bohatá plná výšivka pestrých kvetov, kombinovaná s našitými granátkami a lesklými kovovými flitrami. Po dvoch vonkajších krajoch bola šatka lemovaná dlhými hodvábnymi strapcami vo farbe zamatu. Staršie ženy nosili veľké modrotlačové kosičky s drobným potlačeným vzorom a po obvode lemované úzkym pásikom prámom. V súčasnosti šité čepce, či iné pokrývky hlavy, v rámci rekonštrukcie tradičného ľudového odevu, zachovávajú formu a tvar, ale pôvodné materiály nahradili nové. PhDr. Elena Beňušová Etnografka Oravského múzea P. O. Hviezdoslava 15

16 Sobota 7. augusta RADOSTI Z MLADOSTI Program detských folklórnych súborov a sólistov z Oravy Autori: Miroslav Žabenský, Pavla Ganobčíková Účinkujú súbory a uvedú programové čísla: GORALČEK zo Suchej Hory Koša, koša, košany detská hra so spevom, ĽH, tanec TRNKÁRIK zo Žaškova, Keď som ja rukoval a ĽH ROHÁČIK zo Zuberca, Vieš, ako sa chlieb dorába? PODBIELAN z Podbiela, Zbojník (chlapci), Na rínku (dievčatá) KAŠUNKA z Rabčíc a Slo se dzevce po vode Sólisti: Adrián Matis a Martin Machajda z Oravskej Polhory, Viktor a Lukáš Janoštínovci zo Zuberca 16 Sobota 7. augusta INŠPIROVANÍ ORAVOU Folklórne súbory na oravskú nôtu Námet, scenár a réžia: Richard Janoštín Účinkujú: ORAVAN SENIOR, GYMNIK, SKORUŠINA Oravskou ľudovou kultúrou, piesňami a tancami sa od päťdesiatych rokov minulého storočia inšpirovalo niekoľko oravských, ale aj folklórnych súborov a kolektívov z iných regiónov. Oravské súbory v minulosti i v súčasnosti vychádzali z hudobno-tanečného repertoáru dedinských folklórnych skupín. Aj v tomto roku sa v programe Inšpirovaní Oravou predstavujú folklórne kolektívy, ktoré majú vo svojich programových číslach motívy vychádzajúce z oravského regiónu. ORAVAN senior Členovia folklórneho súboru Oravan senior svoje záujmy v pestovaní ľudového umenia uplatňuje na pôde Domu kultúry

17 v Nižnej. Tam, kde kedysi boli členmi folklórneho súboru Oravan. Ich mottom je Kým vládzeš, tancuj. V tanečnej, hudobnej a speváckej zložke aktívne pracuje 40 členov. V programoch už vystupujú aj vnúčatá tanečníkov a spevákov. Členovia súboru robia vlastný terénny prieskum po Orave, hľadajú nepoznané piesne, zvyky, tanečné prvky. Zo získaných a zozbieraných materiálov zostavujú novšie choreografie a spevácky repertoár. Kroje si financujú z vlastných príspevkov. Obľúbenými tancami sú tance z Nižnej a Brezovice. Predstavia sa nimi aj v programe Inšpirovaní Oravou. Speváčky zaspievajú trávnice. Program vystúpení súboru ORAVAN senior je pestrý. V tomto roku sa predstavili aj na najväčšom slovenskom folklórnom festivale vo Východnej. Spolu s nimi si zaspieval aj prezident SR Ivan Gašparovič. Speváčky FS ORAVAN senior ORAVAN senior sa každoročne podieľa na programe Stavanie májov a Pltnícke dni v Nižnej, predstavil sa na slávnosti 650. výročia založenia obce Zemianska Dedina. Najplnší kalendár vystúpení má však v čase fašiangov, keď otvára tanečné plesy po celej Orave. Za sebou má aj účinkovanie v zahraničí. V júni 2005 bol na medzinárodnom festivale v norskom Arendal, v rámci Kultúrneho leta účinkoval pri Jadranskom mori v Chorvátsku, kde sa zúčastnil aj festivalu slovenskej ľudovej piesne Slovákov žijúcich v Chorvátsku Keď sa ruža rozvíjala. Vedúci: Ján Homola, ĽH vedie: Marta Mikšíková Spev: Daniela Iskrová Sobota 7. augusta ŠKOVRÁNKY Mladé muzikantské a spevácke talenty z Oravy Autor: Peter Kučka V dramaturgii Podroháčskych folklórnych slávností je neodmysliteľné účinkovanie detí. V posledných ročníkoch festivalu dostávajú priestor v osobitných programoch aj speváci a detské ľudové hudby navštevujúce základné umelecké školy. 17

18 D Ľ H SKORUŠI- NÁ z Liesku, ktorá reprezentovala tento rok Oravu aj Žilinský kraj na celoslovenskej prehliadke ľudových hudieb v Likavke, sa predstaví pásmom piesní zo Žaškova. Členmi zoskupenia sú súrodenci Vavrekovci. Martina, Táňa husle, Ivana cimbal, Šimon basa. DĽH dopĺňa Ľubomír Harmata z Habovky kontra husľová. Pripravuje ju Mgr. Bohuslav Kortman. 8-ročná Lenka Gonšenicová zo Zuberca zaspieva piesne Leština, leština a Ak sa ja nevydám. K ľudovej piesni a tancu ju od mala vedú jej rodičia, dlhoroční členovia folklórnej skupiny zo Zuberca. Sprevádza ju ľudová hudba pedagógov ZUŠ Nižná. Petra Kučková je už známa z minulých ročníkov Podroháčskych folklórnych slávností. Do programu si vybrala piesne Žažkovskí mládenci, A ja rada ryby jem, Každá dievka blázon. Sestry Adriana, Eva a Patrícia Pilarčíkové z Habovky majú obľúbené goralské ľudové piesne, hlavne vďaka svojej mamine, ktorá je dcérou jedného z najznámejších interpretov goralských piesní pána Harmatu zo Suchej Hory. Ich premiérovou piesňou je Cihé i pogodné. Za sprievodu detskej ľudovej hudby Skorušina sa predstaví aj Dominika Kabáčová z Liesku. Zaspieva piesne Tá láska, Liesečanka som ja a Olaskú by tancovala. Dominika ako aj ostatní speváci a muzikanti navštevujú ZUŠ Nižná, kde sa ich talenty ďalej rozvíjajú. Na záver programu si mladí muzikanti pripomenú 100. rokov od narodenia Jozefa Vidiečana, chýrneho muzikanta z Habovky. Keď vznikol festival Staré nôty mladých strún, ešte bol medzi nami. DĽH Ostrvka zo ZUŠ Nižná s primáškou Petrou Kučkovou zahrajú pár jeho známych melódií. Ľudové hudby pripravoval učiteľ Miroslav Štefan. 18 Sobota 7. augusta HOSTIA Účinkujú: JAVORNÍK z Brna, KRZESANI z Poľska, KOPANI- ČIAR z Myjavy, GYMNIK z Bratislavy, Ritmos & Tambores da Caboverdianidade z Kapverdských ostrovov (Afrika) Príprava: Cecília Matysová Folklórny súbor JAVORNÍK Jeho začiatky siahajú do roku 1950, kedy vznikla najskôr malá spevácka skupina Vlajka mládí a z nej neskôr folklórny

19 súbor piesní a tancov rovnakého mena. Rozhodujúcim impulzom tejto zmeny bol niekoľkoročný výskum u ľudových spevákov a tanečníkov najmä na južnom Valašsku, Vizovicku a Fryštátsku. Tak dnešný Javorník vyrástol z pevných základov, z vlastných folklórnych materiálov v teréne zapísaných a prostredníctvom posledných pamätníkov osobne poznaných. Koncom 60. rokov Javorník rozšíril svoj repertoár o región Moravských Kopaníc. Už od roku 1959 Javorník koncertuje snáď vo všetkých štátoch západnej Európy (získal Strieborný náhrdelník z Dijonu a Strieborný kahan z Marchienne du Pont). Poznali ho i diváci v európskej časti Ruska a v Grécku. Súbor má na svojom konte celý rad rozhlasových a televíznych nahrávok a vydal niekoľko CD. To najnovšie má názov Lučina, lučina zelená. Za svoju dlhoročnú tvorivú a zberateľskú činnosť bol Javorník v roku 1982 ocenený Nadáciou Fridricha von Schillera v Hamburgu Európskou cenou za ľudové umenie. JAVORNÍK Súčasný Javorník disponuje 30-člennou tanečnou skupinou, z ktorej sa vyčleňuje i spevácky zbor. Hudobný sprievod tanečným pásmam i samostatné koncertné čísla zabezpečuje cimbalová muzika. Všetci členovia súboru, vrátane vedenia, sa tejto činnosti venujú popri svojom zamestnaní alebo štúdiu a bez honorárov. Vedúci súboru: Ivan Nedělka Umelecký vedúci: Jiří Tesauer Vedúci cimbalovej muziky: Mirko Otáhal KRZESANI goralský súbor zo Spytkowíc Poľsko Prvá myšlienka založiť súbor sa objavila koncom roku Konkurz na súbor vyhlásil v kostole miestny pán farár Józef Hajnos. Prihlásilo sa vyše 70 detí. Po pár mesiacoch skúšok sa premiéra programu konala na Deň detí už s názvom súboru Krzesani, čo je názvom jedného z goralských tanečných motívov. Entuziazmus bol ohromný, v krátkom čase sa súbor stal reprezentantom gminy. Najväčším problémom bolo miesto, kde by súbor skúšal. To sa podarilo vyriešiť v starej miestnej knižnici. Zanedlho už členovia súboru mali aj vlastné kroje. Mimoriadne sa angažovali aj rodičia detí. Pomocnú ruku podali manželia Zofia i Józef Mieszczakowie z Białego Dunajca. Súbor sa stal domom kde počuť goralčinu, spev, vidieť ako to je v goralskej rodine, aké boli zvyky a obyčaje, ktoré sa dodnes mnohé udržiavajú. 19

20 Medzi deťmi súboru sa objavili aj muzikantské talenty. Pod odborným vedením Kuby Rusieckiego sa deti učili hre na husliach. V súčasnosti má súbor 40 členov. Zúčastňuje sa súťaží a vystúpení v celom Podhale, ale najmä rôznych slávností ako sú dožinky Dni Spytkowic, odpusty a rôzne kresťanské sviatky. Atmosféra v súbore je neopakovateľná, deti obdarúvajú svojich divákov a priateľov úsmevom, dobrým slovom, spevom, tancom i spontánnou radosťou. Krzesani vystupovali aj v Chorvátsku na medzinárodnom festivale regionálnych súborov. Súbor z Chorvátska potom hostili aj v Spytkowiciach. Program Krzesani poznajú aj poľskí televízni diváci. Vďaka nesmiernemu úsiliu viacerých osôb, láske ku folklóru, angažovanosti sa celým srdcom, má mladých kolektív ešte veľa cieľov. Predovšetkým chce objavovať a kultivovať tradície podhaľanských goralov vo vlastnom okolí. Stále majú na mysli slová Svätého otca Jána Pavla II., ktorý povedal: Gorali to je spoločenstvo, ktoré v sebe nesie znamenia veľkých poľských tradícii, takých veľkých, že treba, aby oni pretrvali naďalej. Nech sa obyčaje a štýl života podhaľanských horalov nezničí, lebo ho nič nemôže nahradiť. Vedenie súboru: Bogusław Jarząbek, Boguslaw Hazel, Anna Trzop, Beata Rzeszótko, Jan Kowalczyk, Zofia Smętek KOPANIČIAR z Myjavy Folklórny súbor Kopaničiar je umeleckým telesom s dlhoročnou tradíciou šírenia a uchovávania folklórnych zvykov a tradícií myjavského regiónu. Vznikol v roku Pôsobí v meste Myjava, ktoré má bohatú folklórnu tradíciu a je prirodzeným centrom kopaničiarskeho regiónu. Folklórny súbor však vo svojej práci načrel aj do klenotnice folklórnych oblastí Horehronu, Detvy, Trenčína, Zamutova i Pozdišoviec, ktoré spolu s umeleckým spracovaním myjavského folklóru súborom obohacujú nie len kultúrno-spoločenský život v celom myjavskom regióne, v rámci celého Slovenska, ale sú zároveň i významnou reprezentáciou kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky v zahraničí. 20

21 V roku 2010 v súbore pôsobí viac ako 40 členov, najmä z radov študentov stredných a vysokých škôl, ale aj pracujúcich z Myjavy a okolia. Počas svojej dlhoročnej činnosti Kopaničiar získal množstvo ocenení a tituly laureáta na prestížnych domácich i zahraničných festivaloch. Kopaničiar zožal potlesk obecenstva v mnohých krajinách sveta. Predstavil sa nielen divákom z európskeho, ale i ázijského, afrického a amerického kontinentu. Patrí medzi najvýznamnejšie umelecké kolektívy na Slovensku, ktoré šíria tradičné ľudové umenie a svojou dlhoročnou činnosťou uchováva vzácne kultúrne bohatstvo našich predkov pre budúce generácie. Na Podroháčskych folklórnych slávnostiach súbor uvedie blok myjavských tancov. Vedúci súboru: Marián Kosík Umelecká vedúca: Elena Vránová Choreograf: Jaroslav Viselka Vedúca tanečnej zložky: Dana Škopová Hlasová pedagogička: Lenka Derdová Vedúci hudby: Martin Bunčiak Sobota 7. augusta LIPTÁCI V TANCI Profilový program folklórneho súboru LIPTOV z Ružomberka Folklórny súbor LIPTOV vznikol už v roku 1946 ešte ako folklórna skupina ružomberských Severoslovenských celulózok a papierní (SCP). Pracovníčky z Liptovských Sliačov vystupovali so svojimi domácimi spevmi a kolesovými tancami na rôznych oslavách, neraz i so svojimi kamarátmi ako boli folklorista PhDr. Kliment Ondrejka CSc., či dlhoročný šéfchoreograf SĽUK-u Juraj Kubánka vtedy študenti ružomberského gymnázia. Na túto činnosť nadviazal hudobno-spevácky súbor závodu Supra v Ružomberku, ktorý pracoval od roku 1948, oficiálne v roku V roku 1950 už v jeho radoch účinkovala ako žiačka, neskôr veľmi populárna speváčka ľudových piesní Anna Hulejová, rod. Littvová. Začiatkom roku 1962 začal v súbore pracovať Vojto Littva, ktorý rozvinul činnosť na výraznejšie nových tradíciách. Tanečná skupina bola spočiatku bez mena alebo pod voľne používaným názvom Súbor Supra. Súbor s názvom Liptov sa konštituoval 2. februára

22 V rýchlom slede nasledovali choreografické ocenenia a významné sólové úspechy. Už v roku 1967 sa súboru naskytla prvá možnosť reprezentovať vo francúzskom Lons le Saunier. ĽH viedol a striedavo primášoval Dr. Alexander Móži. Nasledovali ďalšie zahraničné zájazdy NDR, Maďarsko. V roku 1969 prešiel súbor z papierenského podniku pod ružomberskú textilku a hneď pod Mestské osvetové stredisko v Ružomberku. Veľmi úspešné boli sedemdesiate roky, keď s Liptovom spolupracovali manželia Anna a MUDr. Miloslav Hulejovci. V roku 1971 na celoštátnej súťaži v Poprade boli tanečníci Vojtech Littva a Dušan Domiter za tanec Liptovský čardáš vyhlásení za najlepších amatérskych tanečníkov. Rok 1973 možno označiť v tvorbe choreografa Vojtecha Littvu za určitý medzník, kedy sa po prvýkrát v podaní tohto kolektívu dostáva na scénu choreografia s remeselníckou tematikou Murársky z Bobrovca, Úspech motivoval k ďalšej podobnej tvorbe Remeselnícky bál 1978 (víťazná choreografia na celoštátnej prehliadke tvorivých choreografií v Bratislave). Súbor Liptov sa tak dostal do povedomia verejnosti okrem kvalitnej interpretácie tradičného dedinského folklóru aj ako interpret remeselníckych tradícií. V roku 1983 nasledoval úspešný tanečný blok Textilácky majáles. Rok 1979 znamenal ďalší nový impulz pre tvorbu, prechodom pod závodný klub ružomberskej textilky. Kvalitné podmienky v novom, pre súbor prebudovanom sídle boli motiváciou, ktorá inšpirovala k ďalšej tvorbe. O kvalite súboru v tomto období svedčí i poverenie reprezentovať republiku na medzinárodných festivaloch vo Francúzku 1983, Sýrii 1984 či Maroku 1985 a ďalších festivaloch. V roku 1992 súbor prechádza pod odbor kultúry Mestského úradu v Ružomberku. A v roku 2001 vzniká občianske združenie Folklórny súbor Liptov. Počas dlhej histórie súboru sa o jeho vzhľad pričinil celý rad odborníkov, predovšetkým jeden z prvých členov súboru PhDr. Kliment Ondrejka Csc, hudobníci: Alexander Móži, Svetozár Stračina, Juraj Dubovec, choreografi: Juraj Kubánka, Štefan Nosáľ, Štefan Uderman, Zdena Kyselá, Oleg Ivančenko, Leopold Kulich, Jozef Pálka, Ján Novenko, Pavol Gábor, či odborníčka na kroje Viera Nosáľová. V súčasnom období pracuje súbor samostatne v nových priestoroch, za veľmi významnej pomoci Mestského úradu v Ružomberku a plným priehrštím ďalej načiera do bohatej klenotnice tradičnej ľudovej kultúry, aby ju mohol ponúkať všetkým na obohatenie ducha, mysle i tela. Tematické zameranie tancov je veľmi rôznorodé: dedinské tance z Liptova a regiónov, remeselnícke tance murárov z Bobrovca, remeselníkov z Nemeckej Ľupče, tance robotníkov ružomberskej textilky, vojenské tance ako husársky z kuruckých vojen a tance vojakov na majálesoch za 1. ČSR i Slovenského štátu, cigánske tance. Členovia folklórneho súboru Liptov prinášajú radosť, ktorá je zárukou príjemnej zábavy, ale i hodnotný umelecký zážitok. Umelecký vedúci a choreograf: Vojtech Litva Organizačný vedúci a choreograf: Igor Littva Vedúci tanečnej zložky: Michaela Apolenárová a Ľuboš Camber Predníkom ĽH: Peter Rázga Vedúca kostýmovej dielne: Emília Štupáková. 22

23 Nedeľa 8. augusta FAŠIANGY Program folklórnych skupín z Oravy Autorka: Oľga Žabenská, Jaroslav Zápotočný Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde, kto nemá kožúška, zima mu bude... takto sa spieva v ľudovej piesni. A v inej Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia, Staré dievky plačú, že sa nevyskáču. Posledné fašiangy, fašiangové časy, budeme jesť šišky, aj dobré klobásy. Fašiangy, slávnosť s pohyblivým umiestnením v kalendári, patrili do zimného času. Zima na Orave bývala rôzna. Slabá, tuhá, dlhá, zasnežená, mrazivá, keď klince zo šindľov mráz vyťahoval, steny pukali. Zimné obdobie na dedine ľudia vždy využívali nielen na odpočinok, ale doširoka otvárali náruč i veselej hudbe, spevu a tancu. Práve fašiangy boli oddávna dňami smiechu, zábavy a veselosti. V tomto období sa dedinami šírila vôňa klobások, jaterníc a iných zakáľačkových špecialít, konávali sa priadky, páračky, svadby ale i rozličné hry, zábavy, obchôdzky s maškarami a muzikami. Aj dnes sa fašiangovníci so svojím pestrým sprievodom v maskách pristavujú v dvoroch, vytancujú domácich, a najmä dievky, na dlhý ľan a konope, povyberajú od nich vajíčka, slaninku, pálenku i korunky, aby mali na večernú zábavu. Ak by sme sa chceli pozrieť na pôvod fašiangov hlbšie, zistíme, že majú predkresťanský pôvod. Už naši slovanskí predkovia slávili toto obdobie roka najmä v súvislosti s jarným slnovratom a čoraz dlhším dňom. Vtedy oslavovali kult slnka, plodnosti a s nimi spriaznených síl. Masky predstavovali plodivú silu a hojnosť. Zvieracou maskou tohto druhu bol turoň predstavujúci tura symbol sily a plodnosti. Spolu s turoňom išiel poľovník, ktorý ho zastrelil a mäsiar. Slameník bol ďalšou maskou, ktorá prestavovala roľnícku prácu, vo fašiangovom sprievode boli aj iné masky žobrák, cigáni, baba s košom, muži prezlečení za ženy, kominári a pod. Pochôdzky sa začínali už v sobotu pred popolcovou stredou, vyhrávali im heligonkári, gajdoši i celé muziky z dediny. Všetkých pozývali na fašiangovú muziku. Vyvrcholením fašiangového obdobia je posledná zábava z utorka na popolcovú stredu. Bývala všade takmer rovnaká. Keď sa priblížila polnoc, dedinský vartáš odtrúbil: Odbila dvanásta hodina, chváľ každý duch Hospodina, jeden zo starších fašiangovníkov predstúpil pred muziku a prikázal pochovať basu. Zhasli svetlá, zapálili sa sviečky a z každého kúta bolo počuť plač. Basa ležala na márach, k nej pristúpili fašiangovníci, preoblečení za kňaza, rechtora, miništranta a ďalší. Ženy, ako sa patrí na pohrebe, stáli v čiernych šatkách. A kňaz spieval: Olóres, dolóres, naučia ťa v pekle móes. 23

24 Keby si nebola pila pálené s rozolišom, neprišli by sme po teba s čiernym krížom. Ale že si pila pálené s rozolišom, prišli sme po teba s čiernym krížom. Ešte včera som ti hladkal líčka, dneska ti už horí sviečka. Ešte včera som ti chytal kolená, dneska si už na márach vystrená. Zbohom tu prebývaj basa milá, aby si sa k Veľkej noci vzbudila. Zvyky a tradície z minulosti prechádzajú do dneška. Fašiangy aj v dnešnej dobe sú príležitosťou pre tradičné spoločenské stretnutia a karnevaly. V mnohých dedinách sa zachovali, udržiavajú sa alebo ich oživili vo svojich programoch folklórne skupiny. V programe Fašiangy na 35. ročníku PFS vám ich priblížia folklórne skupiny a ľudové hudby: RABČIČANKA a ľudová hudba Rovňan, Rabčice Vedúca: Valéria Baľáková SENKOVÁ, Podbiel Vedúca: Mgr. Hedviga Mintálová FSk a ĽH SPOD VINTIŠKY, Nižná Vedúci: Tibor Kičin Podroháčska folklórna skupina, Zuberec Vedúca: Daniela Žuffová PORUBANKA, Oravská Poruba Vedúca: Božena Baričáková POD OSTRÝM VRCHOM, Dlhá nad Oravou Vedúca: Helena Červeňová TRNKÁRI, Žaškov Vedúci: Jaroslav Zápotočný Oľga Žabenská 24 Nedeľa 8. augusta NA ŽENÍCHA A NEVESTU... Program detských folklórnych súborov Žilinského samosprávneho kraja pod záštitou jeho predsedu Ing. Juraja Blanára Účinkujú detské folklórne súbory PILSKO z Oravského Veselého, ROHÁČIK zo Zuberca, ĎUMBIER z Liptovského Mikuláša, TURIEC z Martina, STAVBÁRIK zo Žiliny Námet, scenár a réžia: Miroslav Žabenský V dramaturgii Podroháčskych folklórnych slávností začína mať svoje pevné miesto program Žilinského samosprávneho kraja. Stáva sa miestom pre prezentáciu bohatstva tradičnej hudobnej, tanečnej i piesňovej kultúry Oravy, Turca, Liptova, Kysúc i horného Považia a priestorom pre úspešné folklórne kolektívy a jednotlivcov, ktoré tu pôsobia. V tomto roku sa prichádzajú predstaviť deti. Ich svet je plný hier. Živo pozorujú život okolo seba i zvyky nás, dospelých. A keď ich už omrzí hrať sa na skrývačku či naháňačku, radi sa zahrajú i na svadbu. A na tú ich svadbu pozývajú i nás. Detský folklórny súbor STAVBÁRIK zo Žiliny Súbor píše svoju históriu už 35 rokov a pôsobí spolu so súborom Stavbár pod ochrannými krídlami Žilinskej univerzity.

25 Vyše 80 detí nacvičuje a vystupuje v dvoch vekových kategóriách a od toho sa odvíja aj repertoár súboru od detských riekaniek a hier cez tanečné hry až po párové a čardášové formy. Najčastejšie prezentuje folklórne klenoty z oblasti blízko Žiliny Čičmany, Považský Chlmec, Štiavnik, Terchová, až po Kysuce. Pre spestrenie programu má súbor v repertoári aj piesne a tance iných oblastí Slovenska. V programe Stavbárik uvedie tanec Čo nového u Piešov, ktorý je scénickým spracovaním hry na krštiny v prostredí čičmianskej dediny. Po hre a po tanci idú do domu Piešovcov, kde matka spieva uspávanku svojmu dieťatku a od únavy zaspia ako prví. Čo už, veď sú to tiež len deti... Umelecká vedúca a choreografka: RNDr. Dana Šedová. Detský folklórny súbor TURIEC z Martina Úspešne pracuje v Martine už od septembra 1982, kedy ho založili bývalí tanečníci folklórneho súboru Turiec Božena Kočalková, Šárka Zubercová a Ján Linceni. Repertoár sa sústreďuje na zvyky a obyčaje, hry, tance a piesne z regiónu, po ktorom je pomenovaný. Od roku 1990 so súborom účinkovali detské ľudové hudby Gader, Fialôčka, Studienka, Rozmajrín, Veternica, Bobovník a Fatranček. Turiec sa postupne prepracoval medzi popredné detské folklórne kolektívy na Slovensku. Vystriedalo sa v ňom viac ako 500 detí. Osobité scénické spracovanie, jasná dramaturgická a systematická práca s deťmi priviedla súbor na javiská popredných celoslovenských a európskych festivalov, kde úspešne reprezentoval mesto Martin i Slovensko. Celkovo sa súbor predstavil priaznivcom folklóru vo viac ako 700 vystúpeniach doma i v zahraničí. Medzi úspechy detského folklórneho súboru patrí i účinkovanie v programoch STV Úsmev ako dar, Vandrovali hudci a Vianočnom programe, či účinkovanie vo videofilmoch Láska v Turci a Svadba v Turci. Vyvrcholením jednej etapy pôsobenia súboru bolo vydanie MC a CD Piesne z Turca a Vianoce s nami. V roku 2009 bolo vydané pokračovanie krásnych turčianskych piesní na CD nosiči pod názvom Piesne z Turca II. a reedícia Piesne z Turca I. na CD nosiči. V súčasnosti pôsobí súbor, ktorý sa na Podroháčskych folklórnych slávnostiach nepredstavuje po prvýkrát, ako občianske združenie umeleckého vedenia, detí a rodičov. Základom vzniku choreografie Starý Putra syna žení, ktorým sa predstavia v programe, bol výskum v Mošovciach. V jednom z najúspešnejších súborového repertoáru osobný kontakt detí s nositeľmi tradícií uľahčil prípravu ako aj samotnú realizáciu turčianskej svadby tak, aby v podaní detí pôsobila hravo a prirodzene. Vedúci: Ján Linceni Detský folklórny súbor ĎUMBIER z Liptovského Mikuláša Súbor Ďumbier prostredníctvom dobrovoľných tanečných pedagógov a choreografov už viac ako 40 rokov približuje deťom lásku k tradíciám a zvykom našich predkov. Snahou členov detského folklórneho súboru je prostredníctvom ľudového 25

26 tanca, spevu, hudby a zvykoslovia najmä z oblasti Liptova uvádzať do života toto kultúrne dedičstvo. Detskou bezprostrednosťou a veselosťou rozdáva súbor radosť a dobrú pohodu divákom doma i v zahraničí. Ďumbieru už tlieskali diváci v Česku, Poľsku, Slovinsku, Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku, Bulharsku, na Ukrajine, v Anglicku, Belgicku, Holandsku, Taliansku, vo Francúzsku. Členmi súboru sú deti vo veku od 4 do 15 rokov, súčasťou je i ľudová hudba. Umelecká vedúca a choreografka: Ľudmila Štrkolcová Vedúci ľudovej hudby: Vladimír Struhár Detský folklórny súbor PILSKO z Oravského Veselého Súbor Pilsko, pomenovaný podľa vrchu nad Oravským Veselým, vznikol v roku 1972 z iniciatívy učiteľky Márie Balčirákovej. Od roku 1973 vedenie súboru prebrala učiteľka Pavla Ganobčíková. Pomáha jej manžel Serafín Ganobčík, ktorý súbor sprevádza na heligónke. DFS Pilsko sa počas svojej existencie zúčastnil mnohých významných festivalov, súťaží i zahraničných zájazdov. Účinkoval vo Východnej, Detve, Myjave, Martine, Terchovej, Veľkej Lehote, Trenčíne, Zuberci, Sihelnom, Dulovciach a Strážnici. Od roku 1977 sa každoročne zúčastňuje okresnej súťaže detských folklórnych súborov. Absolvoval zájazdy do Francúzska, Nórska, Švédska, Česka, Maďarska a Poľska. Pilsko získalo mnoho ocenení a je známy na celom Slovensku. Niekoľkokrát získal hlavnú cenu na Celoštátnom detskom folklórnom festivale v Prešove i v Trenčíne. Na Podpolianských folklórnych slávnostiach v Detve získalo Pilsko 1. miesto v roku 1987 i 1991, na medzinárodnom folklórnom festivale v Strážnici v roku 1993 získalo ocenenie Laureát festivalu. DFS bol pozvaný na 1. svetový festival detského folklóru, ktorý sa konal v roku 1992 v Luhačoviciach. Niekoľkokrát účinkoval v televízii, nahrával v Slovenskom rozhlase a vydal aj vlastné CD s názvom Ganobčíkovci a DFS Pilsko. Súbor sa vo svojom repertoári zameriava na spracovanie ľudových hier, zvykoslovia a tancov z rodnej obce i okolia, s typickou a charakteristickou dynamikou a tempom. Od svojho vzniku vychádza z celoslovenského hnutia Pri prameňoch krásy, do ktorého sa zapojil pri vyhľadávaní a tvorbe repertoáru. Deti z Pilska v piesňach, hrách, riekankách uchovávajú goralské nárečie, ktoré pomaly zaniká. V programe tohtoročných Podroháčskych folklórnych slávností sa súbor predstaví s jedným z najúspešnejších programových blokov pod názvom Elje, velje, bavíme sa na veselie. Vedúca: Pavla a Serafín Ganobčíkovci Detský folklórny súbor ROHÁČIK zo Zuberca Súbor Roháčik bol založený vo februári Dve kamarátky, Daniela Žuffová, rod. Matištíková a Daniela Krúpová, rod. Blažeková, členky folklórnej skupiny, sa rozhodli, že zistia, aký majú záujem zuberské deti o tanec, spev a ľudovú kultúru. Súbor mal do 50 členov a účinkoval s ľudovou hudbou Valekovcov. Medzi prvé programové bloky patrili jarné hry, Kto sa s chlebom rovná, rovná sa i s ľuďmi, Bielime si plátno, Na gazdovskom dvore či Jarmok je tu. Deti sú v programoch veľmi spontánne, rozdávajú radosť, smiech, spev, ba aj poučenie. Od 26

27 roku 1995 je vedúcou súboru a tvorkyňou programov Daniela Žuffová. Medzi úspechy súboru patrí účinkovanie na krajských súťažných prehliadkach detských folklórnych súborov, v roku 1999 sa Roháčik predstavil i na celoštátnom detskom festivale. Svojimi vystúpeniami potešil Roháčik divákov na festivaloch vo Východnej, Lúčkach, v programoch Oravských Vianoc, každoročne na PFS na Brestovej, účinkoval na rozličných podujatiach na Slovensku a v zahraničí v Poľsku, Čechách a v Kanade. Vedúca: Daniela Žuffová Detská ľudová hudba SKORUŠINA z Liesku reprezentovala tento rok Oravu aj Žilinský kraj na celoslovenskej prehliadke ľudových hudieb v Likavke. Členmi zoskupenia sú súrodenci Vavrekovci, Táňa, Martina, husle, Ivana cimbal, Šimon basa. DĽH dopĺňa Ľubomír Harmata z Habovky kontra husľová. Pripravuje ju Mgr. Bohuslav Kortman. Všetci sú žiakmi Základnej umeleckej školy v Nižnej a v Dolnom Kubíne. Vedúci: Gabriela a Róbert Vavrekovci Nedeľa 8. augusta GYMNIK Profilový program folklórneho GYMNIK z Bratislavy GYMNIK Súbor vznikol v roku 1964 pri FTVŠ UK v Bratislave. Jeho názov je odvodený z termínov gymnopédia (grécky bojový tanec), gymnos (cvičiť nahý), gymnikológia (náuka o telesných cvičeniach) na návrh Kuchena, Hrku a Šimonekovej, ktorá sa najväčšmi zaslúžila o vznik súboru a vyučovala na fakulte predmety rytmika a ľudové tance. Gymnik patrí medzi najlepšie vysokoškolské folklórne súbory na Slovensku. Za roky existencie sa v ňom vystriedalo nespočetne veľa členov, vedúcich aj choreografov, uskutočnil stovky vystúpení. V súčasnosti má 46 tanečníkov (zväčša študentov SŠ a VŠ). Špecifikum súboru vyplýva z prirodzených daností. Vzhľadom na to, že pôsobí pri športovo zameranej fakulte, v progra- 27

28 me sa môže výborne uplatniť šikovnosť, obratnosť a pohybová zdatnosť tanečníkov, ako aj hravosť a humor. V repertoári súboru sú tance takmer zo všetkých regiónov Slovenska. Choreografický rukopis Jána Blaha sa vyznačuje návratom k pôvodným zdrojom ľudového tanca a snahou o minimálnu štylizáciu. Súbor je laureátom mnohých festivalov a prehliadok na Slovensku (Východná, Detva, Myjava, Terchová, Zuberec, Krakovany, Heľpa a i.) i v zahraničí, získal mnoho ocenení (Cena Mikuláša Senku). K najvýznamnejším oceneniam zo zahraničia patria: 1. miesto na Medzinárodnej súťaži vysokoškolských FS v poľskom Sosnovci, 1979, 1. miesto (Zlatý chrám) na Medzinárodnom folklórnom festivale v sicílskom Agrigente, 1989, 1. miesto (Zlatá valaška) na XXIX. medzinárodnom festivale horských krajín v poľskom Zakopanom, 1997, Grand Prix XIII. medzinárodného folklórneho stretnutia v poľskom Ziwieci, 2002, folklórny Oscar z 35. svetového folklórneho festivalu v talianskej Gorizii, 2005). Predstavil sa snáď vo všetkých štátoch Európy, hosťoval v Amerike, Afrike a Ázii. Umelecky spolupracuje s bratislavskými divadlami (SND: Na skle maľované, Playback; Nová scéna: Hrnčiarsky bál). V roku 2004 generálny riaditeľ Národného osvetového centra udelil súboru Medailu D. G. Licharda. Vedenie súboru: Riaditeľ: Štefan Gerhát Manažéri: Eva Julényová, Pavol Ferianc Choregrafi: Ján Blaho, Juraj Hamar, Peter Mezei Umelecký vedúci: Peter Mezei Taneční pedagógovia: Juraj Jánošík, Peter Mezei, Monika Mihočková Primáš a vedúci ľudovej hudby: Ján Paprčka Nedeľa 8. augusta GALAPROGRAM Účinkujú: JAVORNÍK z Brna, Ritmos & Tambores da Caboverdianidade z Kapverdských ostrovov (Afrika), KOPANIČIAR z Myjavy, KRZESANI z Poľska, SKORUŠINA z Liesku Príprava: Cecília Matysová RITMOS & TAMBORES DA CABOVERDIANIDADE 28

29 Súbor RITMOS & TAMBORES DA CABOVERDIANIDADE prichádza k nám z exotických Kapverdských ostrovov, konkrétne ostrova Santiago, ktoré sa nachádzajú v južnej časti severného Atlantiku. Súostrovie pozostáva z 9 väčších obývaných ostrovov a niekoľko menších neobývaných súostroví. Úradným jazykom na Kapverdských ostrovoch je portugalčina. Po väčšinu roka tu vládne letné počasie. Všetky ostrovy sú vulkanického pôvodu, krajina má nedostatok vody a je seizmicky aktívna. Kapverdská republika je africký ostrovný štát vzdialený od Afriky okolo 400 km. V posledných rokoch sa Kapverdy stávajú zaujímavou letnou dovolenkovou destináciou. Kapverdy boli až do 5. júla 1975 portugalskou kolóniou. Zaujímavosťou je, že v roku 1990 tento ostrovný štát navštívil aj pápež Ján Pavol II. Kapverdská kultúra je zmesou európskych a afrických koreňov. Najznámejším hudobným žánrom je folklórny štýl morna. Spieva sa kapverdskou kreolčinou a je sprevádzaný klarinetom, husľami, gitarou a cavaquinho (nástroj pôvodne z Portugalska, malá gitara). Folklórny súbor Ritmos & Tambores z ostrova Santiago reprezentuje folklór národov, pre ktoré je samozrejmé, a životne dôležité, spolužitie s prírodou. Súbor žne úspechy na festivaloch po celom svete. Toto leto vystupoval aj na niekoľkých festivaloch v Českej republike. SKORUŠINA z Liesku Folklórny život v hornooravskej obce Liesek, je od roku 1988 spojený s činnosťou folklórneho súboru Skorušina. Jeho zriaďovateľom sa stalo Jednotné roľnícke družstvo v Liesku. Za krátky čas postavil niekoľko tancov predovšetkým z goralskej oblasti. Súbor však spracúva folklór z celého Slovenska no hlavne bohatý folklór Oravy. Od svojho vzniku sa špecializuje na goralský folklór z Hladovky a Suchej Hory. Zachováva autenticitu tejto oblasti či už po tanečnej alebo hudobnej stránke. V máji roku 1989 získal za programový blok GURALE, GURALE cenu na krajskej prehliadke a zároveň priamy postup na celoslovenskú prehliadku. Tá sa konala v októbri a Skorušina tam získala cenu za štýlovú interpretáciu. Choreografiu bloku postavil Vladimír Janoťák, ktorý bol v začiatkoch aj vedúcim súboru. Odvtedy sa Skorušina pravidelne predstavovala aj na Pod- 29