Údolie smrti. mikroregión. Death Valley Dolina Śmierci mikroregion

Údolie smrti mikroregión Death Valley Dolina Śmierci mikroregion 1

ZDRUŽENIE MIKROREGIÓNU ÚDOLIE SMRTI Kružlová 8 090 02 Kružlová tel: 054/7594286, 0908/665593 www.udoliesmrti.sk udolie.smrti@gmail.com PhDr. Adrián Gužo - predseda Údolie smrti Mikroregión Death Valley Microregion Dolina Śmierci Mikroregion Výroba: Grafická úprava: Texty a mapy: Projekt je realizovaný v rámci Regionálneho operačného programu - opatrenie: Podpora a rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu, prioritná os - Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a rozvoj cestovného ruchu. The project is implemented under the Regional Operational Programme - action: Support and development of tourism infrastructure; priority axis - Strengthening of cultural potential of regions and development of tourism Projekt jest realizowany w ramach regionalnego Programu Operacyjnego: Wsparcie i Rozwój Infrastruktury Turystycznej, oś priorytetowa - wzmocnienie potencjatu kulturalnego regionów i rozwój turystyki. ISBN 978-80-89540-23-5 Foto: Quantum One s.r.o. ADIN, s.r.o. Ing. arch. Václav Hochmuth, Ing. arch. Jozef Kužma, Ing. arch. Vladimír Nedelko, Akad. arch. Ing. arch. Jozef Zelem, Bc. Vladimír Nedelko, Jozef Andrej, Cecília Mihalová Václav Hochmuth, Miron Mikita, Marek Biskup, Kamil Soóš, Róbert Vico, Ivan Marko 8 4 4 4 Mikroregión Údolie smrti Death Valley microregion Mikroregion Dolina Śmierci Základná charakteristika obcí mikroregiónu Basic characteristics of the villages of the microregion Podstawowa charakterystyka wsi mikroregionu Historické fakty z bojov Karpatsko duklianskej operácie Historical facts from the battles of Carpathian-Dukla operation Fakty historyczne z walk operacji karpacko-dukielskiej Cestovný ruch Tourism Turystyka OBSAH / CONTANTS / SPIS TREŚCI Vrch Stavok The hill Stavok Sczyt Baranie Vrch Rohuľa The hill rohuľa Sczyt Rohuľa Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty Východné Karpaty (East Carpathians) Protected Landscape Area Park Krajobrazowy Karpaty Wschodnie Územie európskeho významu SKUEV0048 Dukla Special Area of Conservation SKUEV0048 Dukla Obszar o znaczeniu europejskim SKUEV0048 Dukla Chránené vtáčie územie SKCHVU011 Laborecká vrchovina Bird Conservation Area SKCHVU011 Laborec Uplands Ostoja ptasia SKCHVU011 Pogórze laboreckie 4 7 9 2 3

Severné pohraničie Prešovského samosprávneho kraja je popretkávané množstvom prírodných, kultúrnych a historických skvostov. Jedinečne ich dopĺňa neopakovateľná atmosféra rázovitého regiónu uprostred Karpát. Na maličkom priestore sa tu zbiehajú rôznorodé kultúry, náboženstvá, národnosti i minulosť s prítomnosťou. V kontraste sa spája pokojná história malebných drevených cerkví a tragické dejinné udalosti z roku 1944, kedy sa na severovýchode Slovenska odohrala jedna z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny - Karpatsko-duklianska operácia. Dukla, brána do pekla, si vyžiadala desaťtisíce padlých, nezvestných a ťažko ranených vojakov. Dnes zelené Údolie smrti už len pokojne pripomína historický medzník slovenského národa. Mikroregión Údolie smrti je ako stvorené na rozvoj cestovného ruchu - ponúka obyvateľom i návštevníkom nádhernú nedotknutú prírodu, vzácne pamiatky i jedinečnú atmosféru. Každý tu nájde pokoj a pohodu, ktoré sú také potrebné pre oddych. Otvorte svoje srdcia a navštívte región, ktorý si každého návštevníka získa svojím neopakovateľným čarom. MUDr. Peter Chudík predseda Prešovského samosprávneho kraja 4 5

Mapka mikroregiónu a okolia Legenda Vážení návštevníci mikroregiónu Údolia smrti, vitajte k srdci Karpát, v regióne, ktorý dostal pomenovanie po jednej z významných bitiev 2. svetovej vojny, ktorá znamenala začiatok oslobodenia Československej republiky spod fašistickej nadvlády. Doposiaľ sa tu zachovala pôvodná bojová technika, mnoho pamätníkov a palebné postavenia, kde si návštevník živo predstaví vojnové bojisko. Toto územie nám pripomína, že za slobodu, ktorú dnes berieme ako samozrejmosť, je niekedy nutné bojovať a častokrát položiť i život. Kraj obýva najmenší východoslavanský národ - Rusíni, ktorí dali svetu i nenapodobiteľného umelca Andy Warhola, je situovaný v ekologicky čistej krajine s lesmi bohatými na zver a lesné plody. Ak hľadáte pokoj a netradičné zážitky, návštevu nášho kraja určite neoľutujete. PhDr. Adrián Gužo štatutárny zástupca mikroregiónu Údolie smrti a starosta obce Kružlová 6 7

MIKROREGIÓN ÚDOLIE SMRTI Združenie mikroregiónu Údolie smrti vzniklo 5.1.2005 ako záujmové združenie právnických osôb. Jeho členmi sú obce: Kapišová, Dobroslava, Vyšná Pisaná, Nižná Pisaná, Kružlová, Svidnička, Vápeník, Dlhoňa a Havranec. Účelom vzniku združenia bolo zachovávať históriu bojov Karpatsko-duklianskej operácie z konca 2 svetovej vojny, ktorá je spätá so vznikom názvu mikroregiónu Údolie smrti a zároveň pomôcť turisticky zatraktívniť a zviditeľniť tento zaujímavý región. Predmetom činnosti združenia je zabezpečiť vypracovanie rozvojových dokumentov mikroregiónu, územných plánov obcí, zvyšovať životnú úroveň obyvateľov, podporovať aktivity zamerané na vytváranie spolupráce so zahraničnými partnermi, zachovávať a rozvíjať kultúrne dedičstvo, napomáhať pri ochrane kultúrnych a prírodných pamiatok. Sídlom združenia je Obecný úrad Kružlová. Štatutárnym zástupcom je starosta obce Kružlová Mgr. Adrián Gužo. ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA OBCÍ MIKROREGIÓNU Mikroregión Údole smrti tvorí zoskupenie deviatich obcí Kapišová, Dobroslava, Vyšná Pisaná, Nižná Pisaná, Kružlová, Svidnička, Vápeník, Dlhoňa a Havranec a ich katastrálnych území. Nachádza sa ADMINISTRATÍVNE ZAČLENENIE ÚZEMIA Obec Kód ZUJ Rozloha ZUJ v ha Nadmorská Hustota obyv./ výška v m km 2 Kraj: Prešovský 524140 Okres: Svidník 527106 Dobroslava 527246 558 319 6 Dlhoňa 527238 885 355 8 Havranec 527301 765 385 2 Kapišová 527360 662 259 54 Kružlová 527483 828 282 77 Nižná Pisaná 527645 738 321 13 Svidnička 527858 572 317 22 Vápeník 527963 377 402 11 Vyšná Pisaná 528056 950 364 8 Poznámka: ZUJ - základná územná jednotka, zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky na južných svahoch Nízkych Beskýd, v susedstve hraníc so susednou Poľskou republikou (hranica prebieha v severnej časti mikroregiónu). Územie je charakteristické hlavne svojou historickou úlohou v oslobodzovaní Slovenska počas 2. svetovej vojny. Podľa ťažkých bojov v novembri 1944 získalo aj svoj názov Údolie smrti. Mikroregión leží na severovýchode Slovenska, je súčasťou administratívnych celkov Prešovského kraja a okresu Svidník. Zaujímavosťou je, že vstup na územie mikroregiónu je možný automobilom len po jedinej prístupovej ceste odbočke z hlavnej medzinárodnej trasy európskej cesty E371. Pozitívom pre rozvoj cestovného ruchu v tomto území, je jeho relatívne dobrá prístupnosť, ako aj blízkosť okresného mesta Svidník a z väčších miest v okolí Bardejov, Prešov a na poľskej strane Dukla a Krosno. 8 9

DEATH VALLEY MICROREGION Association of the Death Valley microregion was founded on 5.1.2005 as an association of legal entities. The following municipalities are its members: Kapišová, Dobroslava, Vyšná Pisaná, Nižná Pisaná, Kružlová, Svidnička, Vápeník, Dlhoňa and Havranec. The purpose of the foundation of the Association was to preserve the history of the end of World War II Carpathian-Dukla operation, which is linked with the creation of the name of the microregion - Death Valley and also in order to help attract tourists and raise the profile of this interesting region. The object of activity of the Association is to provide development documents of the microregion, land use plans of municipalities, raise standard of living of citizens, support activities aimed at developing cooperation with foreign partners, maintain and develop cultural heritage and assist in protection of cultural and natural heritage. The headquarters of the Association is Municipal Office of Kružlová. The statutory representative is Mayor of Kružlová - Mgr. Adrián Gužo. Municipality ADMINISTRATIVE INCORPORATION OF THE TERRITORY BTU code BASIC CHARACTERISTICS OF THE VILLAGES OF THE MICROREGION The Death Valley microregion is a grouping of nine municipalities - Kapišová, Dobroslava, Vyšná Pisaná, Nižná Pisaná, Kružlová, Svidnička, Vápeník, Dlhoňa and Havranec and their cadastral areas. It is located on the southern slopes of Low Beskids, adjacent to the border with the neighbouring Republic of Poland (the border runs in the northern part of the microregion). The area is characterised primarily by its historical role in the BTU area in hectares Altitude in metres Residential density/km 2 Region: Prešovský 524140 District: Svidník 527106 Dobroslava 527246 558 319 6 Dlhoňa 527238 885 355 8 Havranec 527301 765 385 2 Kapišová 527360 662 259 54 Kružlová 527483 828 282 77 Nižná Pisaná 527645 738 321 13 Svidnička 527858 572 317 22 Vápeník 527963 377 402 11 Vyšná Pisaná 528056 950 364 8 Note: BTU basic territorial unit, source: Statistical Office of the Slovak Republic liberation of Slovakia during World War II. It got its name Valley of Death according to bitter battles in November 1944. The microregion lies in north-eastern Slovakia. It is a part of administrative units of Prešov Region and Svidník District. Interestingly, the only entry to the territory of the microregion is accessible by car only through a single access road the turnoff the main international route European route E371. 10 11

MIKROREGION DOLINA ŚMIERCI Stowarzyszenie Mikroregionu "Dolina Śmierci" powstało 05.01.2005 jako stowarzyszenie osób prawnych. Jego członkami są wsie: Kapišová, Dobroslava, Vyšná Pisaná, Nižná Pisaná, Kružlová, Svidnička, Vápeník, Dlhoňa i Havranec. Celem powstania stowarzyszenia było zachowanie historii walk podczas operacji Karpacko-dukielskiej z końca II Wojny Światowej, która jest związana z nazwą mikroregionu "Dolina Śmierci" a jednocześnie turystyczne uatrakcyjnienie i uwidocznienie tego ciekawego regionu. Przedmiotem czynności stowarzyszenia jest zabezpieczenie przygotowania dokumentów rozwojowych mikroregionu, planów rozwojów gmin, poprawa poziomu życia mieszkańców, wspieranie działań skierowanych na nawiązywanie współpracy z partnerami zagranicznymi, zachowywanie i rozwijanie dziedzictwa kulturowego, wspieranie ochrony pamiątek przyrodniczych i kulturalnych. Siedzibą stowarzyszenia jest urząd Sołectwa Kružlová. Statutowym przedstawicielem jest sołtys wsi Kružlová mgr. Adrián Gužo. PODSTAWOWA CHARAKTERY- STYKA WSI MIKROREGIONU Mikroregion "Dolina Śmierci" utworzony jest przez stowarzyszenie dziewięciu wsi Kapišová, Dobroslava, Vyšná Pisaná, Nižná Pisaná, Kružlová, Svidnička, Vápeník, Dlhoňa i Havranec łącznie z obszarami katastralnymi. Znajduje się na południowym stoku Beskidu Niskiego, w sąsiedztwie granicy z Polską (granica przebiega przez północną część mikroregionu). Obszar jest charakterystyczny głownie ze względu na swoją historię związaną z wyzwoleniem Słowacji podczas II Wojny Światowej. Na skutek ciężkich walk w październiku 1944 roku uzyskał swoją nazwę "Dolina Śmierci". Mikroregion leży na północnym wschodzie Słowacji, w granicach administracyjnych województwa preszowskiego i gminy Świdnik. Ciekawostką jest to, że dojazd samochodem do mikroregionu możliwy jest tylko jedną drogą zjazd z głównej trasy międzynarodowej drogi europejskiej E371. Pozytywnym aspektem dla rozwoju turystyki w tym regionie jest stosunkowo dobra dostępność do miasta Świdnik, a z większych miast w okolicy także do Bardejowa i Preszowa, zaś po polskiej stronie do Dukli i Krosna. OBSZAR ADMINISTRACYJNY REGIONU Wieś Kod JPA Powierzchnia Wysokość Gęstość jednostki w ha w m.n.p.m zaludnienia/km 2 Woj: preszowskie 524140 Gmina: Świdnik 527106 Dobroslava 527246 558 319 6 Dlhoňa 527238 885 355 8 Havranec 527301 765 385 2 Kapišová 527360 662 259 54 Kružlová 527483 828 282 77 Nižná Pisaná 527645 738 321 13 Svidnička 527858 572 317 22 Vápeník 527963 377 402 11 Vyšná Pisaná 528056 950 364 8 Uwaga: JPA Jednostka Poddziału Administracyjnego, źródło: Urząd Statystyczny Republiki Słowackiej 12 13

dobroslava The village was founded in 1573 98 as a colony of the manor Makovica. The village was mentioned in 1600 as Dobroszla, later as Dobroszlaw (1618), Dobroslava (1773), Dobroslav (1920), Dobroslava (1927); Hungarian name was Dobroszlava, Dobroszló. The village was almost depopulated in 1712 due to runaways of villeins. In 1787, the village had 23 houses and 154 inhabitants; in 1828, it had 33 houses and 241 inhabitants. They dealt with agriculture, sheep breeding, and they worked in forests. During the time of the first Czechoslovak republic (CSR), the occupation of village inhabitants did not change. In 1944, the village was in the front area for 7 weeks, and it suffered great damage. In 1947 49, it was newly rebuilt. Part of inhabitants worked in industrial factories in Svidnik and in Stropkov. Obec vznikla v rokoch 1573 98 ako osada panstva Makovica. Obec je doložená z roku 1600 ako Dobroszla, neskôr ako Dobroszlaw (1618), Dobroslava (1773), Dobroslav (1920), Dobroslava (1927); maďarsky Dobroszlava, Dobroszló. V roku 1712 sa útekmi poddaných takmer vyľudnila. V roku 1787 mala obec 23 domov a 154 obyvateľov, v roku 1828 mala 33 domov a 241 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, chovom oviec a prácou v lesoch. Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. V roku 1944 bola obec 7 týždňov vo frontovom pásme a utrpela veľké škody. V rokoch 1947 49 bola znovu vystavaná. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku a Stropkove. Wieś powstała w latach 1573 98 jako osada majątku Makovica. Nazwa miejscowości z roku 1600 udokumentowana jest jako Dobroszla, później jako Dobroszlaw (1618), Dobroslava (1773), Dobroslav (1920), Dobroslava (1927); węgierski Dobroszlava, Dobroszló. W roku 1712 w wyniku ucieczki miejscowych chłopów wieś została prawie wyludniona. W roku 1787 miejscowość liczyła 23 domy i 154 mieszkańców, zaś w roku 1828-33 domy i 241 mieszkańców. Mieszkańcy zajmowali się rolnictwem, hodowlą owiec i pracą w lesie. W czasach I Czechosłowacji mieszkańcy mieli podobne zajęcia jak w latach poprzednich. W 1944 roku wieś znalazła się na terenie frontu i została bardzo zniszczona. Odbudowano ją w latach 1947 1949. Część miejscowej ludności pracowało w zakładach przemysłowych w Świdniku i Stropkowie. 14 15

Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva do roku 2010 v obci Dobroslava: A retrospective population development until 2010 in the village of Dobroslava: Retrospektywny rozwój liczby mieszkańców do 2010 roku we wsi Dobroslava: rok / Year / rok 1869 1890 1910 1930 1948 1970 1991 2001 2010 počet obyvateľov / Population / Ilość mieszkańców 88 110 123 162 194 129 49 41 35 Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky / Source: Statistical Office of the Slovak Republic / Źródło: Urząd Statystyczny Republiki Słowacji National culture monument (NCM) Greek Catholic church of St. Paraskeva has reserved a territory of protective zone on the basis of the decision of the District Office in Svidnik no. 2000/08108-004 of 16 May 2000. In the local cemetery, there is a grave from the World War I. KULTÚRNE PAMIATKY V obci Dobroslava sú v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ÚZPF) evidované dve národné kultúrne pamiatky: Miesto pamätné karpatsko-dukelskej operácie č. ÚZPF 11645/0 kultúrna pamiatka histórie zahŕňa katastrálne územie obce Gréckokatolícky kostol sv. Paraskevy č. ÚZPF 172/0 drevený zrubový trojdielny sakrálny objekt s dvoma bočnými kaplnkami, vežou a vstupnou sieňou na západe a svätyňou s rovným záverom na východe, postavený v roku 1705, umiestnený na vyvýšenine na východnom okraji intravilánu obce na parcele č. 1. Národná kultúrna pamiatka (NKP) Gréckokatolícky kostol sv. Paraskevy má vymedzené územie ochranného pásma rozhodnutím Okresného úradu vo Svidníku č. 2000/08108-004 zo dňa 16. mája 2000. Na miestnom cintoríne sa nachádza hrob z I. svetovej vojny. CULTURAL MONUMENTS In the Central Register of the Monuments Fund, in the register of the immovable national cultural monuments (ÚZPF), two national cultural monuments for the village Dobroslava are recorded: Memorial site of the Carpathian-Dukla operation no. ÚZPF 11645/0 cultural monument of the history includes cadastral territory of the village Greek Catholic church of St. Paraskeva no. ÚZPF 172/0 wooden rustic threepart sacral object with two lateral chapels, tower and an entrance hall on the west, and with sanctuary with flat clavis on the east, built in 1705, located on the hill on the eastern edge of the village residential area on the parcel no. 1. ZABYTKI KULTURALNE We wsi Dobroslava widnieją w centralnym wykazie zabytków w rejestrze zabytków kultury narodowej dwa obiekty: Miejsce pamięci operacji kapracko-dukielskiej nr ÚZPF 11645/0 pamiątka kulturalna leży na terenie wsi Kościół grekokatolicki pod wezwaniem św. Paraskewy nr ÚZPF 172/0 drewniany rustykalny trójnawowy obiekt sakralny z ołtarzem skierowanym na zachód, wybudowany w 1705 roku, umiejscowiony na wzgórzu na wschodnim skraju wsi na działce nr 1. Zabytek narodowy, kościół grekokatolicki pod wezwaniem św. Paraskewy jest objęty ochroną przez decyzję Powiatowego Urzędu w Świdniku nr 2000/08108-004 z dnia 16 maja 2000 roku. Na miejscowym cmentarzu znajduje się grób z okresu I Wojny Światowej. 16 17

dlhoňa The village was founded in 1573 98 as a colony of the manor Makovica. The village was mentioned in 1618 as Dolhonya, later as Dolhuna (1920), Dolhoňa (1927), Dlhoňa (1948); Hungarian name was Dolhonya, Dolgonya. In the 17th century, local people were working at sawmill. At the beginning of the 18th century, Dlhoňa was almost depopulated. In 1787, it had 20 houses and 123 inhabitants; in 1828, the village had 22 houses and 174 inhabitants. They dealt with sheep breeding. Part of inhabitants was later employed in the industrial factories in the surrounding area. Obec vznikla v rokoch 1573 98 ako osada panstva Makovica. Obec je doložená z roku 1618 ako Dolhonya, neskôr ako Dolhuna (1920), Dolhoňa (1927), Dlhoňa (1948); maďarsky Dolhonya, Dolgonya. V 17. storočí tu ľudia pracovali na píle. Začiatkom 18. storočia sa Dlhoňa takmer vyľudnila. V roku 1787 mala 20 domov a 123 obyvateľov, v roku 1828 mala 22 domov a 174 obyvateľov. Zaoberali sa ovčiarstvom. Neskôr bola časť obyvateľstva zamestnaná v priemyselných podnikoch na okolí. Wieś powstała w latach 1573 98 jako osada majątku Makovica. Nazwa miejscowości z roku 1618 udokumentowana jest jako Dolhonya, później jako Dolhuna (1920), Dolhoňa (1927), Dlhoňa (1948); węgierska Dolhonya, Dolgonya. W XVII wieku mieszkańcy pracowali przy wyrębie lasów. Z początkiem XVIII wieku Dlhoňa wyludniła się z powodu ucieczki chłopów. W 1787 roku wieś liczyła 20 domów i 123 mieszkańców, w 1828 roku - 22 domy i 174 mieszkańców. Miejscowi zajmowali się gównie hodowlą owiec. Następnie cześć mieszkańców była zatrudniona w zakładach przemysłowych znajdujących się w okolicy. 18 19

Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva do roku 2010 v obci Dlhoňa: A retrospective population development until 2010 in the village of Dlhoňa: Retrospektywny rozwój liczby mieszkańców do 2010 roku we wsi Dlhoňa: rok / Year / rok 1869 1890 1910 1930 1948 1970 1991 2001 2010 počet obyvateľov / Population / Ilość mieszkańców 93 134 124 169 91 144 81 69 72 Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky / Source: Statistical Office of the Slovak Republic / Źródło: Urząd Statystyczny Republiki Słowacji KULTÚRNE PAMIATKY V obci Dlhoňa je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ÚZPF) evidovaná jedna národná kultúrna pamiatka: Pamätník padlým sovietskym letcom č. ÚZPF 4541/0 postavený a odhalený v roku 1984, situovaný v severnej polovici obce v areáli Obecného úradu, parcelné číslo 102. CULTURAL MONUMENTS In the Central Register of the Monuments Fund, in the register of the immovable national cultural monuments (ÚZPF), there is recorded one national cultural monument for the village Dlhoňa: Memorial of killed Soviet pilots no. ÚZPF 4541/0 built and unveiled in 1948, situated in the northern half of the village, in the area Municipal Office, parcel no. 102. ZABYTKI KULTURALNE We wsi Dlhoňa widnieje w centralnym wykazie zabytków w rejestrze zabytków kultury narodowej jeden obiekt: Pomnik ku czci poległych sowieckich pilotów nr ÚZPF 4541/0 wybudowany i odsłonięty w 1984 roku, usytuowany w północnej części wsi na terenie Urzędu Sołectwa, na działce nr 102. 20 21

vývoj počtu obyvateľstva do roku 2010 v obci Havranec: A retrospective population development until 2010 in the village of Havranec: Retrospektywny rozwój liczby mieszkańców do 2010 roku we wsi Havranec: havranecretrospektívny rok / Year / rok 1869 1890 1910 1930 1948 1970 1991 2001 2010 počet obyvateľov / Population / Ilość mieszkańców 48 85 77 80 65 47 17 10 13 Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky / Source: Statistical Office of the Slovak Republic / Źródło: Urząd Statystyczny Republiki Słowacji despread forests within the bounds of the village. In 1787 the village had 8 houses and 58 inhabitants; in 1828, it had 10 houses and 79 inhabitants. They worked in forests, and since 17th the many of them were well known as shinglers. The soil was cultivated by privately farming peasants. The village was considerably damaged during World War II. Obec založili v rokoch 1598 1618 na panstve Makovica. Obec je doložená z roku 1618 ako Gawriniecz, neskôr ako Gawranecz (1773), Havranec (1927); maďarsky Gavranyec, Kishollód. V chotári boli rozsiahle lesy. V roku 1787 mala The village was founded in 1598 1618 within the territory of the manor Makovica. The village was mentioned obec 8 domov a 58 obyvateľov, v roku 1828 mala 10 domov a 79 obyvateľov. Pracovali v lesoch a od 17. storočia boli známi šindliari. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Za 2. svetovej vojny bola obec veľmi poškodená. in 1618 as Gawriniecz, later as Gawranecz (1773), Havranec (1927); Hungarian name was Gavranyec, Kishollód. There were wi- Wieś została założona w latach 1598 1618 w majątku Makovica. Nazwa miejscowości w roku 1618 udokumentowana jest jako Gawriniecz, później jako Gawranecz (1773), KULTÚRNE PAMIATKY V obci Havranec nie sú v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ÚZPF) evidované žiadne národné kultúrne pamiatky. V lokalite Filipovský vrch sa nachádza vojenský pamätník. Havranec (1927); węgierski Gavranyec, Kishollód. W pobliżu znajdowały się rozległe lasy. W 1787 roku wieś liczyła 8 domów i 58 mieszkańców, zaś w roku 1828-10 domów CULTURAL MONUMENTS In the Central Register of the Monuments Fund, in the register of the immovable national cultural monuments (ÚZPF), there aren t recorded any national cultural monument for the village Havranec. In the locality called Filipovský vrch, there is located a war memorial. i 79 mieszkańców. Mieszkańcy pracowali w lasach, a od XVII wieku byli sławnymi szyndzielarzami. Rolnictwem zajmowali się ubodzy rolnicy. W czasie II Wojny Światowej wieś została bardzo zniszczona. ZABYTKI KULTURALNE We wsi Havranec nie widnieje w centralnym wykazie zabytków w rejestrze zabytków kultury narodowej żaden obiekt zabytkowy. W okolicy szczytu Filipovský znajduje się wojenny pomnik. 22 23

kapišová The village was mentioned in 1548 as Capyssowa, later as Kapisowa (1551); Hungarian name was Kapissó. The village belonged to Makovica manor. In 1711, it was depopulated due to runaways of villeins. In the 18th century, there was operated a sawmill. Inhabitants dealt with agriculture and stock breeding. At the begging of World War I, it was occupied by Russian army. In 1787 the village had 40 houses and 249 inhabitants; in 1828, it had 46 houses and 342 inhabitants. During the first CSR, people worked in agriculture, forests, and at the local sawmill established in 1912. In October 1944, there happened near the village the greatest tank battle of the Carpathian-Dukla operation. During liberational battles, the village was completely destroyed; it was rebuilt after liberation. After World War II, great part of inhabitants worked in industrial factories in Svidnik and Stropkov. Obec je doložená z roku 1548 ako Capyssowa, neskôr ako Kapisowa (1551); maďarsky Kapissó. Obec patrila panstvu Makovica. V roku 1711 sa útekmi poddaných vyľudnila. V 18. storočí tu bola v prevádzke píla. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Začiatkom 1. svetovej vojny ju obsadilo ruské vojsko. V roku 1787 mala 40 domov a 249 obyvateľov, v roku 1828 mala 46 domov a 342 obyvateľov. Za I. ČSR pracovali v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a na miestnej píle založenej v roku 1912. V októbri roku 1944 sa pri obci odohrala najväčšia tanková bitka karpatsko-duklianskej operácie. Za oslobodzovacích bojov bola obec úplne zničená, po oslobodení obnovená. Značná časť obyvateľstva po 2. sv. vojne pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku a Stropkove. Nazwa wsi w roku 1548 udokumentowana jest jako Capyssowa, później jako Kapisowa (1551); węgierski Kapissó. Wieś należała do majątku Makovica. W roku 1711 wyludniła się w wyniku ucieczki chłopów. W XVIII wieku we wsi znajdował się tartak. Mieszkańcy zajmowali się rolnictwem i hodowlą bydła. Z początkiem I Wojny Światowej wieś zamieszkiwały rosyjskie wojska. W roku 1797 wieś liczyła 40 domów i 249 mieszkańców, w roku 1828-46 domów i 342 mieszkańców. W czasach I Czechosłowacji mieszkańcy pracowali na roli, w lesie i w miejscowym tartaku powstałym w 1912 roku. W październiku 1944 roku przy wsi rozegrała się największa bitwa pancerna operacji karpacko-dukielskiej. Podczas walk wyzwoleńczych wieś została całkowicie zniszczona, po wyzwoleniu została odbudowana. Większość mieszkańców po II Wojnie Światowej pracowała w zakładach przemysłowych, w Świdniku i Stropkowie. 24 25

26 27

Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva do roku 2010 v obci Kapišová: A retrospective population development until 2010 in the village of Kapišová: Retrospektywny rozwój liczby mieszkańców do 2010 roku we wsi Kapišová: rok / Year / rok 1869 1890 1910 1930 1948 1970 1991 2001 2010 počet obyvateľov / Population / Ilość mieszkańców 249 247 228 572 463 342 352 381 358 Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky / Source: Statistical Office of the Slovak Republic / Źródło: Urząd Statystyczny Republiki Słowacji KULTÚRNE PAMIATKY V obci Kapišová sú v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ÚZPF) evidované dve národné kultúrne pamiatky: Miesto pamätné karpatsko-dukelskej operácie č. ÚZPF 11641/0 kultúrna pamiatka histórie zahŕňa celé katastrálne územie obce, s troma symbolmi: Pamätník pred obcou tvorený dvojicou tankov v bezprostrednom boji Pomník trom československým vojakom západne od pamätníka Dvojica sovietskych tankov T-34 s hrobom príslušníka Červenej armády (parcela č. 495). Gréckokatolícky kostol Narodenia Panny Márie č. ÚZPF 194/0 objekt postavený v roku 1892, v duchu ukrajinského neskorého baroka, situovaný na vyvýšenom mieste v západnej časti obce na parcele č. 1 a 2. CULTURAL MONUMENTS In the Central Register of the Monuments Fund, in the register of the immovable national cultural monuments (ÚZPF), there are recorded two national cultural monuments for the village Kapišová: Memorial site of the Carpathian-Dukla operation no. ÚZPF 11641/0 Cultural monument of the history includes all cadastral territory of the village with three symbols: Memorial in front of the village consisting of two tanks in close battle Memorial of three Czechoslovak soldiers to the west from the memorial Pair of Soviet tanks T-34 with the grave of the Red Army member (parcel no. 495). Greek Catholic church of Virgin Mary s birth no. ÚZPF 194/0 object built in 1892 in the style of the Ukrainian late baroque, situated on the hill in the western part of the village on the parcel no. 1 and 2. ZABYTKI KULTURALNE We wsi Kapišová widnieją w centralnym wykazie zabytków w rejestrze zabytków kultury narodowej dwa obiekty: Miejsce pamięci operacji kapracko-dukielskiej nr ÚZPF 11641/0 pamiątka kulturalna leży na terenie wsi i posiada trzy obiekty: Pomnik nieopodal wsi zbudowany z dwóch czołgów symulujących walkę Pomnik ku czci czechosłowackich żołnierzy Dwa sowieckie czołgi T-34 z grobem żołnierza Armii Czerwonej (działka nr 495) Grekokatolicki kościół pod wezwaniem Narodzenia Najświętszej Marii Panny nr ÚZPF 194/0 obiekt zbudowany w 1892 roku, w duchu późnego ukraińskiego baroku, na wzniesieniu w zachodniej części wsi, na działce nr 1 i 2. 28 29

Kružlová Obec sa spomína z roku 1414 ako majetok Cudarovcov, časť panstva Makovica. Obec je doložená z roku 1414 ako Crusulwagasa, neskôr ako Cruszlowa (1600), Kruslyowa (1618), Krusslowá (1808), Kružľová (1920); maďarsky Kruzslyova, Ruzsoly. Obec založili na zákupnom práve. V roku 1427 bola obec oslobodená od platenia daní, v roku 1787 mala obec 54 domov a 350 obyvateľov, v roku 1828 mala 56 domov a 433 obyvateľov. Zaoberali sa pastierstvom a chovom dobytka. Za I. ČSR sa mnohí vysťahovali. V októbri roku 1944 sa pri obci odohrala najväčšia tanková bitka karpatsko-duklianskej operácie. Počas prechodu frontu v roku 1944 bola Kružlová takmer úplne zničená. Časť obyvateľstva po 2. sv. vojne pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku a Stropkove. The village is recorded in 1414 as a possession of Cudar family, part of Makovica manor. The village was mentioned in 1414 as Crusulwagasa, later as Cruszlowa (1600), Kruslyowa (1618), Krusslowá (1808), Kružľová (1920); Hungarian name was Kruzslyova, Ruzsoly. The village was founded on the basis of so called emfyteutic (or German) law. In 1427, the village was exempt from payment of taxes; in 1787 the village had 54 houses and 350 inhabitants; in 1828, it had 56 houses and 433 inhabitants. They dealt with shepherding and stock breeding. During the first CSR, many of them emigrated. In October 1944, there happened near the village the greatest tank battle of the Carpathian-Dukla operation. During transition of the front in 1944, Kružlová was almost completely destroyed. Part of inhabitants worked after World War II in industrial factories in Svidnik and Stropkov. 30 31

Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva do roku 2010 v obci Kružlová: A retrospective population development until 2010 in the village of Kružlová: Retrospektywny rozwój liczby mieszkańców do 2010 roku we wsi Kružlová: rok / Year / rok 1869 1890 1910 1930 1948 1970 1991 2001 2010 počet obyvateľov / Population / Ilość mieszkańców 321 322 312 394 422 552 545 558 641 Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky / Source: Statistical Office of the Slovak Republic / Źródło: Urząd Statystyczny Republiki Słowacji Pierwsze wzmianki o miejscowości datowane są na rok 1414 jako majątek Cudarov, część majątku Makovica. Nazwa wsi z roku 1414 zapisana jest jako Crusulwagasa, później jako Cruszlowa (1600), Kruslyowa (1618), Krusslowá (1808), Kružľová (1920); węgierska Kruzslyova, Ruzsoly. Wieś została założona na niemieckim prawie, w roku 1427 została wyzwolona od płacenia daniny. W roku 1787 wieś liczyła 54 domy i 350 mieszkańców, w roku 1828-56 domów i 433 mieszkańców. Miejscowi zajmowali się wypasaniem i hodowlą bydła. Za czasów I Czechosłowacji wielu mieszkańców opuściło wieś. W październiku 1944 roku obok wsi rozegrała się największa bitwa pancerna operacji karpacko-dukielskiej. Podczas przejścia frontu w 1944 roku wieś Kružlová została całkowicie zniszczona. Część mieszkańców po II Wojnie Światowej pracowała w zakładach przemysłowych w Świdniku i Stropkowie. KULTÚRNE PAMIATKY V obci Kružlová je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ÚZPF) evidovaná národná kultúrna pamiatka: Miesto pamätné karpatsko-dukelskej operácie č. ÚZPF 11642/0 kultúrna pamiatka histórie zahŕňa celé katastrálne územie obce, so symbolmi ôsmich tankov rozmiestnených v bojovom postavení na východnej strane obce. CULTURAL MONUMENTS In the Central Register of the Monuments Fund, in the register of the immovable national cultural monuments (ÚZPF), there is recorded one national cultural monument for the village Kružlová: Memorial site of the Carpathian-Dukla operation no. ÚZPF 11642/0 Cultural monument of the history includes all cadastral territory of the village with the symbols of eight tanks arranged in combat position in the eastern side of the village. ZABYTKI KULTURALNE We wsi Kružlová widnieje w centralnym wykazie zabytków w rejestrze zabytków kultury narodowej jeden obiekt: Miejsce pamięci operacji kapracko-dukielskiej nr ÚZPF 11642/0 zabytek zbudowany jest z ośmiu czołgów rozmieszczonych w bojowych pozycjach na wschodniej stronie wsi. 32 33

34 35

á n a s í p á n Niž M T O bec založili v rokoch 1573-1598. Patrila panstvu Makovica. Obec je doložená z roku 1600 ako Also Pisana, neskôr ako Nizna Pisana (1773); maďarsky Alsópiszana, Alsóhímes. V 19. storočí tu mali majetky Nevickovci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. V roku 1787 mala obec 29 domov a 187 obyvateľov, v roku 1828 mala 40 domov 36 a 326 obyvateľov. V polovici 19. storočia tu bolo veľké vysťahovalectvo. V rokoch 1914 15 boli v chotári boje medzi rakúsko-uhorskými a ruskými vojskami. V októbri roku 1944 sa pri obci odohrala najväčšia tanková bitka karpatsko-duklianskej operácie. Obec bola značne poškodená. Obyvatelia po 2. sv. vojne pracovali v lesnom hospodárstve a v priemyselných podnikoch vo Svidníku a Stropkove. he village was founded in 1573-1598. It belonged to Makovica manor. The village was mentioned in 1600 as Also Pisana, later as Nizna Pisana (1773); Hungarian name was Alsópiszana, Alsóhímes. In the 19th century, Nevicky family had some properties in the village. Inhabitants were occupied in agriculture, stock and sheep breeding. In 1787, the village had 29 houses and 187 inhabitants; in 1828, it had 40 houses and 326 inhabitants. There was a great emigration in the village in the middle of the 19th century. In the years 1914 15, there occurred battles between Austria-Hungarian and Russian armies.in October 1944, there happened near the village the greatest tank battle of the Carpathian-Dukla operation. The village was considerably damaged. Inhabitants worked after World War II in forests and in industrial factories in Svidnik and Stropkov. iejscowość została założona w latach 1573-1598. Należała do majątku Makovica. Nazwa wsi z 1600 roku udokumentowana jest jako Also Pisana, później jako Nizna Pisana (1773); węgierska Alsópiszana, Alsóhímes. W XIX wieku we wsi posiadali swoje majątki Neviczkovcy. Mieszkańcy zajmowali się rolnictwem, hodowlą bydła i owiec. W 1787 roku wieś liczyła 29 domów i 187 mieszkańców, w 1828 roku - 40 domów i 326 mieszkańców. W połowie XIX wieku miała miejsce wielka emigracja. W latach 1914 1915 w pobliżu miały miejsce walki między wojskami austro-węgierskimi i rosyjskimi. W październiku 1944 roku obok wsi rozegrała się największa bitwa pancerna operacji karpacko-dukielskiej. Mieszkańcy po II Wojnie Światowej pracowali w gospodarstwach leśnych i zakładach przemysłowych w Świdniku i Stropkowie. 37

Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva do roku 2010 v obci Nižná Písaná: A retrospective population development until 2010 in the village of Nižná Písaná: Retrospektywny rozwój liczby mieszkańców do 2010 roku we wsi Nižná Písaná: rok / Year / rok 1869 1890 1910 1930 1948 1970 1991 2001 2010 počet obyvateľov / Population / Ilość mieszkańców 168 176 204 225 207 198 112 98 93 Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky / Source: Statistical Office of the Slovak Republic / Źródło: Urząd Statystyczny Republiki Słowacji KULTÚRNE PAMIATKY V obci Nižná Pisaná sú v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ÚZPF) evidované dve národné kultúrne pamiatky: Miesto pamätné karpatsko-dukelskej operácie č. ÚZPF 11643/0 kultúrna pamiatka histórie zahŕňa celé katastrálne územie obce, ktoré symbolizuje park, situovaný v strede obce pri gréckokatolíckom chráme, kde sú umiestnené dva sovietske tanky T-34 a pomník a sovietska húfnica, voľne umiestnená za obcou, vedľa cesty v smere na Vyšnú Písanú. Kríž č. ÚZPF 1884/0 drevený kríž, pochádzajúci z 19. storočia, situovaný na miestnom cintoríne pri gréckokatolíckom chráme v strede obce na parcele č. 4. CULTURAL MONUMENTS In the Central Register of the Monuments Fund, in the register of the immovable national cultural monuments (ÚZPF), there are recorded two national cultural monuments for the village Nižná Pisaná: Memorial site of the Carpathian-Dukla operation no. ÚZPF 11643/0 Cultural monument of the history includes all cadastral territory of the village symbolized by the park, situated in the centre of the village near the Greek catholic church, in which there are placed two Soviet tanks T-34 and the memorial and the Soviet howitzer, freely placed behind the village, next to the road to the village Vyšná Pisaná. Cross no. ÚZPF 1884/0 wooden cross from the 19th century, situated at the local cemetery near the Greek Catholic church in the centre of the village on the parcel no. 4. ZABYTKI KULTURALNE We wsi Nižná Pisaná widnieją w centralnym wykazie zabytków w rejestrze zabytków kultury narodowej dwa obiekty: Miejsce pamięci operacji kapracko-dukielskiej nr ÚZPF 11643/0 obiekt historyczny obejmuje cały teren wsi, jest to park usytuowany w centrum wsi przy kościele grekokatolickim, gdzie umieszczone są dwa sowieckie czołgi T-34, pomnik i sowiecka haubica wolno stojąca, za wsią obok drogi w kierunku na Vyšnú Písanú. Krzyż nr ÚZPF 1884/0 drewniany krzyż pochodzący z XIX wieku, usytuowany na miejscowym cmentarzu przy kościele grekokatolickim w centrum wsi na działce nr 4. 38 39

a k č i n d i v s O bec založili v rokoch 1553-1572. Patrila panstvu Makovica. Obec je doložená z roku 1572 ako Zydnicza, Szuygniczka, neskôr ako Swidniczka (1618), Svidníčky (1920), Svidnička (1927); maďarsky Szvidnicska, Kisfagyalos. V roku 1712 bol hromadný útek poddaných. V roku 1787 mala obec 28 domov 40 T he village was founded in 1553-1572. It belonged to Makovica manor. The village was mentioned in 1572 as Zydnicza, Szuygniczka, later as Swidniczka (1618), Svidníčky (1920), Svidnička (1927); Hungarian name was Szvidnicska, Kisfagyalos. In 1712, there was a mass runaway of villains. In 1787, the village had 28 houses and 150 inhabitants; in 1828, it had 31 houses and 250 inhabitants. They dealt mostly with agriculture. The village was considerably damaged in both world wars. After World War II, inhabitants were occupied in weaving, wheelwrighting, part of them worked in industrial factories in Svidnik and Stropkov. M iejscowość została założona w latach 1553 1572. Należała do majątku Makovica. Nazwa wsi z roku 1572 udokumentowana jest jako Zydnicza, Szuygniczka, później jako Swidniczka (1618), Svidníčky (1920), Svidnička (1927); węgierska Szvidnicska, Kisfagyalos. W 1712 roku miała miejsce zbiorowa ucieczka chłopów. W 1787 roku wieś liczyła 28 domów i 150 mieszkańców, w roku 1828-31 domów i 250 mieszkańców. Miejscowa ludność zajmowała się rolnictwem. Wieś w obydwu wojnach została bardzo zniszczona. Po II Wojnie Światowej mieszkańcy zajmowali się tkactwem, kołodziejstwem, część pracowała w zakładach przemysłowych w Świdniku i Stropkowie. a 150 obyvateľov, v roku 1828 mala 31 domov a 250 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Obec bola v oboch vojnách veľmi poškodená. Po 2. sv. vojne sa obyvatelia zaoberali tkáčstvom, kolesárstvom, časť pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku a Stropkove. 41

Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva do roku 2010 v obci Svidnička: A retrospective population development until 2010 in the village of Svidnička: Retrospektywny rozwój liczby mieszkańców do 2010 roku we wsi Svidnička: rok / Year / rok 1869 1890 1910 1930 1948 1970 1991 2001 2010 počet obyvateľov / Population / Ilość mieszkańców 193 220 228 276 268 258 150 134 124 Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky / Source: Statistical Office of the Slovak Republic / Źródło: Urząd Statystyczny Republiki Słowacji KULTÚRNE PAMIATKY V obci Svidnička je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ÚZPF) evidovaná národná kultúrna pamiatka: Miesto pamätné karpatsko-dukelskej operácie č. ÚZPF 11646/0 kultúrna pamiatka histórie zahŕňa celé katastrálne územie obce, ktoré symbolizuje priestor v severnej časti obce s tankom T-34. CULTURAL MONUMENTS In the Central Register of the Monuments Fund, in the register of the immovable national cultural monuments (ÚZPF), there is recorded one national cultural monument for the village Svidnička: Memorial site of the Carpathian-Dukla operation no. ÚZPF 11646/0 Cultural monument of the history includes all cadastral territory of the village symbolized by the area in the northern part of the village with a tank T-34. ZABYTKI KULTURALNE We wsi Svidnička widnieje w centralnym wykazie zabytków w rejestrze zabytków kultury narodowej jeden obiekt: Miejsce pamięci operacji kapracko-dukielskiej nr ÚZPF 11646/0 obiekt historyczny obejmuje cały teren wsi, jest nim przestrzeń znajdująca się w południowej części miejscowości wraz z czołgiem T-34. 42 43

vápeník V rokoch 1573 1598 vznikli v tunajšom chotári obce Vápené pri Kečkovciach a Vápené pri Svidničke. Patrili panstvu Makovica. Obec je doložená z roku 1600 ako Vapene Uiszeswidnicze, Vapene Certhakechkouech, neskôr ako Also Wapennik, Kuchtocz alias Felső Wapennik (1618), Wapenik (1786); maďarsky Vapenyik, Mészégető. V roku 1618 sú uvedené ako Vyšný Vápeník a Nižný Vápeník. Do roku 1697 obce splynuli. V rokoch 1713 1714 sa útekmi poddaných takmer vyľudnila. V roku 1787 obec mala 26 domov a 159 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 208 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, kolárstvom, stolárstvom a chovom oviec. V polovici 19. storočia tu bolo veľké vysťahovalectvo. Za I. ČSR časť obyvateľstva pracovala v lesoch. V oslobodzovacích bojoch na jeseň roku 1944 obec bola úplne zničená a po oslobodení obnovená. Po 2. sv. vojne časť obyvateľstva pracovala ako roľníci a časť v priemyselných podnikoch vo Svidníku a Stropkove. In the years 1573 1598, two villages were founded - Vápené pri Kečkovciach and Vápené pri Svidničke. They belonged to Makovica manor. The village was mentioned in 1600 as Vapene Uiszeswidnicze, Vapene Certhakechkouech, later as Also Wapennik, Kuchtocz alias Felső Wapennik (1618), Wapenik (1786); Hungarian name was Vapenyik, Mészégető. In 1618, they are mentioned as Vyšný Vápeník and Nižný Vápeník. By the year 1697, both villages merged together. In the years 1713 1714, the village was almost depopulated due to runaways of villeins. In 1787, the village had 26 houses and 159 inhabitants; in 1828, it had 26 houses and 208 inhabitants. Inhabitants dealt with agriculture, wheelwrighting, carpentry and sheep breeding. There was a great emigration in the village in the middle of the 19th century. During the first CSR, part of inhabitants worked in forests. During liberational battles, in autumn 1944, the village was completely destroyed; it was rebuilt after liberation.after World War II, part of inhabitants worked as farmers, and part worked in industrial factories in Svidnik and Stropkov. W latach 1573 1598 pojawiły się w okolicy wsie Vápené przy Kečkovciach i Vápené przy Svidničke. Należały do majątku Makovica. Nazwa miejscowości z roku 1600 udokumentowana jest jako Vapene Uiszeswidnicze, Vapene Certhakechkouech, później jako Also Wapennik, Kuchtocz alias Felső Wapennik (1618), Wapenik (1786); węgierski Vapenyik, Mészégető. W 1618 roku była zapisana jako Vyšný Vápeník i Nižný Vápeník. Do roku 1697 obie wsie połączyły się. W latach 1713 1714 w wyniku ucieczki chłopów wieś wyludniła się. W roku 1787 wieś liczyła 26 domów i 159 mieszkańców, w roku 1828-26 domów i 208 mieszkańców. Mieszkańcy zajmowali się rolnictwem, kołodziejstwem, stolarstwem i hodowlą owiec. W połowie XIX wieku miała miejsce wielka emigracja. Za czasów I Czechosłowacji część mieszkańców wsi pracowała w lasach. Podczas walk wyzwoleńczych jesienią 1944 roku miejscowość została całkowicie zniszczona, a po wyzwoleniu odbudowana. Po II Wojnie Światowej część mieszkańców pracowała w gospodarstwach rolnych, a część w zakładach przemysłowych w Świdniku i Stropkowie. 44 45

Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva do roku 2010 v obci Vápeník: A retrospective population development until 2010 in the village of Vápeník: Retrospektywny rozwój liczby mieszkańców do 2010 roku we wsi Vápeník: rok / Year / rok 1869 1890 1910 1930 1948 1970 1991 2001 2010 počet obyvateľov / Population / Ilość mieszkańców 71 128 147 166 152 163 87 52 40 Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky / Source: Statistical Office of the Slovak Republic / Źródło: Urząd Statystyczny Republiki Słowacji KULTÚRNE PAMIATKY V obci Vápeník je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ÚZPF) evidovaná národná kultúrna pamiatka: Miesto pamätné karpatsko-dukelskej operácie č. ÚZPF 11647/0 kultúrna pamiatka histórie zahŕňa celé katastrálne územie obce, ktoré symbolizuje priestor juhovýchodne od obce, kde je situovaný jeden sovietsky tank T-34. CULTURAL MONUMENTS In the Central Register of the Monuments Fund, in the register of the immovable national cultural monuments (ÚZPF), there is recorded one national cultural monument for the village Vápeník: Memorial site of the Carpathian-Dukla operation no. ÚZPF 11647/0 Cultural monument of the history includes all cadastral territory of the village symbolized by the area in the south-eastern part of the village, in which there is situated one Soviet tank T-34. ZABYTKI KULTURALNE We wsi Vápeník widnieje w centralnym wykazie zabytków w rejestrze zabytków kultury narodowej jeden obiekt: Miejsce pamięci operacji kapracko-dukielskiej nr ÚZPF 11647/0 - obiekt historyczny obejmuje cały teren wsi, jest nim przestrzeń znajdująca się na południowy-wschód od miejscowości, gdzie umieszczony został jeden sowiecki czołg T-34. 46 47

á n a s i P á n Vyš O bec založili v rokoch 1573-1598. Patrila panstvu Makovica. V 19. storočí rozsiahle lesy vlastnili Széchényiovci. Obec je doložená z roku 1600 ako Felsö Pisana, neskôr ako Wisna Pisana (1773); maďarsky Felsőpiszana, Felsőhímes. V roku 1787 mala obec 18 domov a 133 obyvateľov, v roku 1828 mala 22 domov a 190 obyvateľov. Od začiatku 17. storočia 48 sa zaoberali šindliarstvom, prácou v lesoch a ovčiarstvom. Od 6. 10. 1944 do 26. 11. 1944 boli v chotári ťažké boje, obec bola zničená, po oslobodení obnovená. Obyvatelia pracovali v lesnom hospodárstve a priemyselných závodoch vo Svidníku a Stropkove. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. he village was founded in 1573-1598. It belonged to Makovica manor. In the 19th century, the widespread forests were possessed by members of Széchényi family. The village was mentioned in 1600 as Felsö Pisana, later as Wisna Pisana (1773); Hungarian name was Felsőpiszana, Felsőhímes. In 1787, the village had 18 houses and 133 inhabitants; in 1828, it had 22 houses and 190 inhabitants. Since the begging of T the 17th century, inhabitants of the village dealt with shingle making, work in forests and sheep breeding. From 6 October, 1944, to November 26, 1944, there were heavy battles within the bounds of the village. The village was destroyed; it was rebuilt after liberation. Inhabitants worked in forests, and in industrial factories in Svidnik and Stropkov. The soil was cultivated by privately farming farmers. M Na początku XVII wieku mieszkańcy zajmowali się szyndzielarstwem, pracą w lasach i owczarstwem. Od 6.10.1944 roku do 26.11.1944 roku w okolicy miały miejsce ciężkie walki, wieś została zniszczona, a po wyzwoleniu odbudowana. Mieszkańcy pracowali w gospodarstwie leśnym i zakładach przemysłowych w Świdniku i Stropkowie. Pracą na roli zajmowali się skromni rolnicy. iejscowość została założona w latach 1573 1598. Należała do majątku Makovica. W XIX wieku właścicielami rozległych lasów byli Széchényiovci. Nazwa wsi z 1600 roku udokumentowana jest jako Felsö Pisana, później jako Wisna Pisana (1773); węgierska Felsőpiszana, Felsőhímes. W 1787 wieś liczyła 18 domów i 133 mieszkańców, zaś w roku 1828-22 domy i 190 mieszkańców. 49

Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva do roku 2010 v obci Vyšná Pisaná: A retrospective population development until 2010 in the village of Vyšná Pisaná: Retrospektywny rozwój liczby mieszkańców do 2010 roku we wsi Vyšná Pisaná: rok / Year / rok 1869 1890 1910 1930 1948 1970 1991 2001 2010 počet obyvateľov / Population / Ilość mieszkańców 397 126 140 166 130 138 70 80 80 Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky / Source: Statistical Office of the Slovak Republic / Źródło: Urząd Statystyczny Republiki Słowacji KULTÚRNE PAMIATKY V obci Vyšná Písaná je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ÚZPF) evidovaná národná kultúrna pamiatka: Miesto pamätné karpatsko-dukelskej operácie č. ÚZPF 11644/0 kultúrna pamiatka histórie zahŕňa celé katastrálne územie obce, ktoré symbolizuje pomník padlým v II. svetovej vojne a samostatne stojací tank T-34 na severnom okraji obce. CULTURAL MONUMENTS In the Central Register of the Monuments Fund, in the register of the immovable national cultural monuments (ÚZPF), there is recorded one national cultural monument for the village Vyšná Písaná: Memorial site of the Carpathian-Dukla operation no. ÚZPF 11644/0 Cultural monument of the history includes all cadastral territory of the village symbolized by the World War II memorial, and independently located tank T-34 on the northern edge of the village. ZABYTKI KULTURALNE We wsi Vyšná Pisaná widnieje w centralnym wykazie zabytków w rejestrze zabytków kultury narodowej jeden obiekt: Miejsce pamięci operacji kapracko-dukielskiej nr ÚZPF 11644/0 obiekt historyczny obejmuje cały teren wsi, jest to pomnik ku czci poległych żołnierzy podczas II Wojny Światowej i samotnie stojący czołg T-34 na północnym skraju miejscowości. 50 51

52 53 Legenda (legend / legenda)

HISTORICKÉ UDALOSTI HISTORICKÉ FAKTY Z BOJOV KARPATSKO DUKLIANSKEJ OPERÁCIE Dukliansky priesmyk, ako najnižšie položený priesmyk v Karpatskom oblúku mal z vojenského hľadiska významnú strategickú úlohu. Už Rakúsko uhorský panovník Jozef II. tu nariadil vybudovať Jozefínku - vojenskú cestu. Na jar 1799 prechádzali Duklianskym priesmykom cez Svidník vojaci ruského vojenského zboru do Talianska pod vedením generála Rebindera. Už o rok neskôr, roku 1800, tadiaľ prešli pod velením Ivana Morozinského kozáci, ktorí tvorili súčasť Suvorovovho vojska. Pamätná tabuľa s reliéfom na budove Obvodného úradu vo Svidníku zas pripomína, že v januári 1806 viedol svoje vojsko cez Svidník smerom na Duklu slávny ruský vojvodca Kutuzov. Roku 1849 cez Dukliansky priesmyk prechádzali ruské vojská pod vedením generála Paskieviča, s cieľom potlačiť revolúciu v Maďarsku. Prvá svetová vojna zasiahla aj región Horný Šariš, čoho dôkazom sú pozostatky vojnových hrobov, ktoré sa nachádzajú aj v obciach mikroregiónu. V novodobých dejinách 20. storočia región pod Duklou zažil veľa utrpenia. Najviac ho postihli značné vojnové straty, ktoré priniesla 2. svetová vojna. Karpatsko duklianska operácia, ktorú začalo sovietske vrchné velenie na pomoc Slovenskému národnému povstaniu a do jej priebehu bol plnou mierou zapojený aj 1. čs. armádny zbor, predstavuje historicky takmer trojmesačný súhrn neľútostných bojov o prechod cez Karpaty. Táto operácia nemá, čo do rozsahu a významu bojov a počtu strát v československých štátnych i národných dejinách obdobu. Sovietske vojska tu mali viac ako 84 000 padlých, ranených a nezvestných. 1. čs. armádny zbor tu stratil viac ako 6 000 bojovníkov, nemecké straty predstavovali vyše 54 000 bojovníkov. Preto je potrebné v pamäti národa zachovať tieto najväčšie boje za slobodu nášho ľudu. Útočné boje v smere poľské mestečko Dukla Prešov pokračovali koncom septembra 1944 v neľútostných bojoch už takmer tri týždne od začatia vojenskej operácie. Po tuhých bojoch sa jednotky 38. armády a 1. čs. armádneho zboru konečne priblížili k prístupom k Duklianskemu priesmyku a začali boj o samotný priesmyk. Prvý pokus o čelný prelom obrany v Duklianskom priesmyku sa začal 30. septembra 1944. Nepriateľ sa bránil na čiare poľských dedín Barwinek Zydranowa. Útok československých jednotiek bol odrazený. Jednotky čs. zboru sa márne pokúšali v tento deň preniknúť na výšinu juhovýchodne od Barwinka k československým hraniciam. Tu bolo zničených posledných 7 tankov 1. čs. tankovej brigády. Bojový úspech zaznamenal pravý sused čs. zboru, 241. sovietska strelecká divízia, ktorá 1. októbra 1944 prekročila čs. štátne hranice a vstúpila na pôdu našej vlasti. Tento úspech chceli využiť jednotky čs. zboru a snažili sa nepriateľskú obranu prelomiť zo západu. V tvrdých bojoch 3. októbra 1944 sa nepodarilo čs. jednotkám prelomiť nepriateľský odpor a ovládnuť Dukliansky priesmyk. 4. októbra 242. sovietska tanková brigáda s časťou 67. zboru dobili obce Vyšná Pisaná a Havranec. Vznikla možnosť, že sovietske vojská preniknú do nepriateľskej obrany na Dukelskom sedle. Tušiac nebezpečie, začali Nemci odtiaľto sťahovať svoje sily a tak oslabili obranu na priesmyku. Využijúc túto situáciu, veliteľ 38. armády sa snažil juhozápadne preniknúť do tylu obrany na Dukelskom sedle a preto opätovne presunul čs. zbor na pôvodný smer Tylawa Dukliansky priesmyk Vyšný Komárnik. Presun vojsk čs. zboru do nového priestoru bol veľmi ťažký. Jednotky postupovali po neschodných cestách za stáleho dažďa a v blate. Delostrelectvo sa 54 55