Štátne záverečné skúšky bakalárskeho štúdia odboru filozofia UAP. Garantka odboru: Doc. Mgr. Erika Lalíková, PhD. Študijný poradca: PhDr. Ladislav Sabela, PhD. Ústna časť štátnej záverečnej skúšky bakalárskeho štúdia II. Špecializácia: Predmet FILOZOFIA 1. Dejiny filozofie 2. Systematická filozofia (Sociálna a politická filozofia, Etika, Epistemológia, Metafyzika, Logika a filozofia vedy) Antika 1. Dejiny filozofie 1. Vznik filozofie v antickom Grécku. Vznik polis, hláskové písmo, kodifikácia práva, povaha náboženstva, civilizačné výpožičky z Orientu. Hussey, E.: Predsokratici. Prel. M. Pokorný. Praha: Rezek 1997, s. 11 23. 2. Vysvetlite ontologické implikácie Parmenidovej cesty pravdy a ich význam pre nasledujúcu grécku filozofiu. Motív zjavenia, tri cesty, racionalistická metóda skúmania bytia počiatky ontológie, dôsledky pre svet javov a reakcia postparmenidovskej filozofie. Hussey, E.: Predsokratici. Prel. M. Pokorný. Praha: Rezek 1997, s. 101 125. 3. Na základe podobenstva o čiare vysvetlite základné princípy Platónovej ontológie a teórie poznania. Genos noéton, genos horaton, doxa, epistéme, dialektika ako výstup k arché, anhypothetos, porovnanie dialektiky s vedami. Platón: Ústava VI a VII, najmä 509c 511e. Hare, R. M., Barnes, J., Chadwick, H.: Zakladatelé myšlení. Prel. K Berka. Praha: Svoboda 1994, s. 44 61. 4. Na základe výkladu pohybovej príčiny vysvetlite Aristotelovu fyziku, pojem FYSIS a chápanie pohybu. Štyri druhy Aristotelových príčin (vysvetlení), odlíšenie prírodného bytia od ľudských výtvorov, pohyb ako zmena a ako uskutočňovanie možného. Hare, R. M., Barnes, J., Chadwick, H.: Zakladatelé myšlení. Prel. K. Berka. Praha: Svoboda 1994, s. 148 160. 5. Podajte všeobecnú charakteristiku helenistickej filozofie a vysvetlite, v čom sa helenizmus odlišuje od klasického obdobia. Pojem helenizmus, historicko-kultúrny kontext, odklon od polis, vzťah fyziky a etiky, šírenie filozofie, charakter škôl. Kalaš, A.: Helenizmus nové výzvy gréckej filozofie. In: Studia philosophica. Sborník prací filozofické fakulty Brněnské Univerzity. B 52, Masarykova Univerzita v Brně 2005, s. 69 79
(prístupné aj na www stránke katedry). 6. Vysvetlite pojmy pneuma, boh, Logos, osud a ekpyróza vo filozofii starých stoikov. Stoické aktívne a pasívne živly, tenzia pneumy, miera integrácie a dynamizmu, duša, participácia človeka na Logu a jeho sloboda, kozmický cyklus. Obraz globalizovaného stoického univerza a sloboda stoického mudrca v ňom. In: Wartości i ich Funkcje w Ksztaltowaniu Cywilizacji Globalnej. Medzinárodná konferencia Ustroń, 13. 15. mája 2003. Katowice, Wydawnictwo Universytetu Ślaskiego 2004, s. 197 206. (prístupné aj na www stránke katedry). Stredovek 1. Aký je rozdiel medzi antickým a kresťanským (patristickým) chápaním miesta človeka vo svete. Charakterizujte zdroje a obsah filozofického myslenia Augustina: nevyhnutné pravdy, náuka o iluminácii, problematika času, zla, Božej a pozemskej obce. Patristika, platonizmus, filozofia helenistická, patristika, človek, viera, konečnosť, nekonečnosť svet Heinzmann, R.: Středověká filosofie. Olomouc : Nakladatelství Olomouc, 2000, s. 11 95. Floss, P.: Architekti křesťanského středověkého vědění. Praha 2004, s. 19 24. 2. V čom spočíval stredoveký spor o univerzálie a aké stanoviská sa v priebehu jeho riešenia vykryštalizovali. Spor o univerzálie, univerzálie, realizmus, nominalizmus, konceptualizmus. Floss, P.: Architekti křesťanského středověkého vědění. Praha 2004, s. 120 123, 155 160, 215 229, 243 250, 290 291, 317 320, 326 332. 3. Aké sú zdroje a hlavný obsah filozofie Tomáša Akvinského. Vyložte jeho riešenie vzťahu rozumu a viery. Vysvetlite základné pojmy metafyziky Tomáša Akvinského ako akt bytia, esencia, možnosť, uskutočnenie, forma, látka. Rozum, viera, akt bytia, esencia, možnosť, uskutočnenie, forma, látka. Floss, P.: Architekti křesťanského středověkého vědění. Praha 2004, s. 201 240. 4. Vysvetlite základné črty myslenia Jána Dunsa Scota a W. Occama. Individuácia, rozum, vôľa, umiernený realizmus, nominalizmus, konceptualizmus. Floss, P.: Architekti křesťanského středověkého vědění. Praha 2004, s. 307 337. Novoveká klasická filozofia 1. Vplyv platonizmu na renesančnú filozofiu a vedu (Kuzánsky, Florentská Academia, Kopernik, Bruno). Antológia z diel filozofov, zv. 4.: Humanizmus a renesancia. Bratislava 1966; úvodná štúdia J. Kocku, s. 9 17, 19 25, 32 39. Zigo, M.: Pohľady do novovekej filozofie. Bratislava 1987; Učenou nevedomosťou k začiatkom novovekého myslenia, s.11 36; Kopernik a kopernikovská revolúcia vo vede a filozofii, s. 38 67.
2. Baconovo chápanie novej vedy a jej metódy. Antológia z diel filozofov, zv. 4.: Humanizmus a renesancia. Bratislava 1966: úvodná štúdia J. Kocku, s. 25 28; Francis Bacon: Nové organon. Aforizmy o výklade prírody a o vláde človeka, 1 68, s. 257 278. Sobotka, M., Znoj, M., Moural, J.: Dějiny novověké filosofie: Od Descarta po Hegela. FÚ AV ČR, Praha 1994; Francis Bacon jako filosof, s. 23 36. 3. Porovnajte Descartovo a Spinozovo učenie o substancii. Antológia z diel filozofov, zv. 6.: Novoveká racionalistická filozofia. Bratislava 1970: úvodná štúdia E. Várossovej, s. 13 18, 22 27; René Descartes: Meditácie o prvej filozofii. Druhá, tretia, piata a šiesta meditácia, s. 81 97, 102 117; Baruch Spinoza: Etika. O Bohu, s. 257 278 a Prirodzenosť a pôvod duše, s. 291 301). Zigo, M.: Pohľady do novovekej filozofie. Bratislava 1987; Spinozova ontológia a úsilie o vedecké zmocnenie sa skutočnosti, s. 96 108. 4. Základné charakteristiky monády u Leibniza a jeho hierarchia monád. Antológia z diel filozofov, zv. 6.: Novoveká racionalistická filozofia. Bratislava 1970: úvodná štúdia E. Várossovej, s. 27 32; Gottfried Wilhelm Leibniz: Monadológia, s. 339 351. Zigo, M.: Pohľady do novovekej filozofie. Bratislava 1987; Fyzika a metafyzika u Leibniza, s. 119 142. 5. Lockovo učenie o primárnych a sekundárnych kvalitách a dôsledky Berkelyovej kritiky tohto učenia. Antológia z diel filozofov, zv. 5.: Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Bratislava 1967: úvodná štúdia T. Münza, s. 7 18; John Locke: Rozprava o ľudskom rozume. Kniha druhá kap. VIII., s. 71 78; George Berkeley: O základoch ľudského poznania. Prvá časť, s. 120 138. 6. Humova kritika pojmu príčinnosti. Antológia z diel filozofov, zv. 5.: Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Bratislava 1967: úvodná štúdia T. Münza, s. 8 21; David Hume: Úvahy o ľudskom rozume. IV Skeptické pochybnosti o úkonoch rozumu, s. 167 176. 7. Základné spoločné črty a hlavné smery vnútornej diferenciácie predstaviteľov francúzskej osvietenskej filozofie (Montesquieu, Voltaire; Diderot, d`alembert Condillac, Helvétius, La Mettrie, Holbach; Rousseau). Antológia z diel filozofov, zv. 5.: Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Bratislava 1967: úvodná štúdia T. Münza, s. 21 36. Zigo, M.: Pohľady do novovekej filozofie. Bratislava 1987, s. 143 272. Nemecká klasická filozofia
1. Vysvetlite, akú úlohu hrá v Kantovej teórii poznania skúsenosť. Kant, I.: Prolegomena. In: Antológia z diel filozofov, Novoveká racionalistická filozofia, Bratislava, 1970; 6-22, s. 445 463. Sobotka, M.: Německá klasická filozofie. Praha, Univerzita Karlova, 1992, s. 13 26. 2. Charakterizujte Kantovu koncepciu umu (Verstand) a rozumu (Vernunft). Kant, I.: Prolegomena. In: Antológia z diel filozofov, Novoveká racionalistická filozofia, Bratislava, 1970; 14 60, s. 455 509. Sobotka, M.: Německá klasická filozofie. Praha, Univerzita Karlova, 1992, s. 13 26. 3. Vysvetlite východiská Kantovej kritiky metafyziky. Kant, I.: Prolegomena. In: Antológia z diel filozofov, Novoveká racionalistická filozofia, Bratislava, 1970; 40 60, s. 480 514. Sobotka, M.: Německá klasická filozofie. Praha, Univerzita Karlova, 1992, s. 13 26. 4. Vysvetlite Kantovo chápanie morálneho zákona, povinnosti a dobrej vôle. Kant, I.: Kritika praktického rozumu. Bratislava, Spektrum, 1990, s. 92 128. Kant, I.: Základy metafyziky mravov. Bratislava, Kalligram, 2004, druhá kapitola, s. 31 75. Sobotka, M.: Německá klasická filozofie. Univerzita Karlova, Praha, 1992, s. 27 35. 5. Opíšte Hegelov systém absolútneho idealizmu. Hegel, G. W. F.: Encyklopédia filozofických vied. In: Antológia z diel filozofov. Novoveká racionalistická filozofia, Bratislava, 1970, 1 18 s. 645 659. Sobotka, M.: Německá klasická filozofie. Praha, Univerzita Karlova,1992, s. 75 80. 6. Vysvetlite základné črty Hegelovej filozofie dejín. Vysvetlite myšlienku konca dejín, uveďte jej ďalšie osudy v dejinách filozofie (Feuerbach, mladý Marx). Hegel, G. W. F.: Filozofia dejín. In: Antológia z diel filozofov, Novoveká racionalistická filozofia, Bratislava, 1970. Úvod, s. 705 738. Sobotka, M.: Německá klasická filozofie. Praha, Univerzita Karlova,1992, s. 85 92, 99 113. Filozofia 19. 20. storočia 1. V čom sa zhodujú a v čom sa líšia predstavitelia prvého (klasického) obdobia pozitivizmu (Comte, Mill, Spencer)? Antológia z diel filozofov, zv. 7.: Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Bratislava 1967: úvodná štúdia I. Hrušovského a M. Zigu, s. 12 16; Auguste Comte: Kurz pozitívnej filozofie. Prvá prednáška, s. 39 61; Herbert Spencer: Systém syntetickej filozofie. Základné princípy. I. časť: Nepoznateľné, s. 147 157 a II. časť: Poznateľné, s.159 178. Mihina, F., Leško, V.: Metamorfózy poklasickej filozofie. Prešov 1994 (1. vyd.). Kapitola VI. John Stuart Mill tvorca anglickej verzie pozitívnej filozofie, s. 144 175.
2. Charakterizujte rozdiel v chápaní vôle u Schopenhauera a Nietzscheho a jeho dôsledky. Antológia z diel filozofov, zv. 7.: Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Bratislava 1967: úvodná štúdia I. Hrušovského a M. Zigu, s.18 22; Arthur Schopenhauer: Svet ako vôľa a predstava. II. Prvé nazeranie sveta ako vôle, s. 302 324 a IV. Druhé nazeranie sveta ako vôle, s. 334 354. Nietzsche, F.: Mimo dobro a zlo. Praha 1996 (aj iné vydania). Hlava první: O předsudcích filosofů. 13 (s.19 20); 19 (s. 23 24), 21 (s. 26 27), 23 (s. 28 29) a Hlava druhá: Svobodný duch. 36 (s. 42 43). 3. Ako vymedzujú špecifickosť humanitných vied predstavitelia novokantovskej bádenskej školy (Windelband, Rickert) a ako Dilthey? Čím sa líšia ich východiská a argumenty? Antológia z diel filozofov, zv. 7.: Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Bratislava 1967: úvodná štúdia I. Hrušovského a M. Zigu, s. 24 26; Wilhelm Windelband: Dejiny a prírodné vedy (Štrasburský rektorský prejav, 1894), s. 524 537; Heinrich Rickert: Kultúrna veda a prírodná veda. Kap. IV. a X., s. 543 559; Wilhelm Dilthey: Úvod do duchovných vied, s. 565 588. 4. Čo rozumie Nietzsche pod prehodnotením všetkých hodnôt, s akými morálnymi fenoménmi ho spája a ako ho historicky situuje? Antológia z diel filozofov, zv. 7.: Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Bratislava 1967: úvodná štúdia I. Hrušovského a M. Zigu, s. 20 22; Friedrich Nietzsche: Genealógia morálky. Prvá kapitola, s. 361 370 a Mimo dobra a zla. Piata kapitola: 202 a 203, s. 395 398. 5. V čom sa Marxovo chápanie dejín a človeka líši od Hegelovej a mladohegelovskej filozofie dejín a človeka? Antológia z diel filozofov, zv. 10.: Marxisticko-leninská filozofia. Bratislava 1977 (Karol Marx, Fridrich Engels: Nemecká ideológia. I, s. 109 133 a Tézy o Feuerbachovi, s. 135 137. Mihina, F., Leško, V.: Metamorfózy poklasickej filozofie. Prešov 1994 (1. vyd.). Kapitola IV. Marxova filozofia praxe a dejín, s. 77 113. 6. Charakterizujte základné princípy Diltheyovej a Bergsonovej filozofie života. Antológia z diel filozofov, zv. 7.: Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Bratislava 1967: úvodná štúdia I. Hrušovského a M. Zigu, s. 26 a zv. 8.: Pragmatizmus, realizmus, fenomenológia a existencializmus. Bratislava 1969: úvodná štúdia Jána Bodnára, 2. Filozofia života, s. 22 25; Henri Bergson: Tvorivý vývoj, s. 153 166. Dilthey, W.: Život a dejinné vedomie. Pravda, Bratislava 1980; predslov J. Suchého, s. 5 27 a III. časť, s. 225 247 a IV. časť, s. 329 343.
20. storočie súčasná filozofia 1. Charakteristika novopozitivizmu a jej konkretizácia na prínose Viedenského krúžku. Princíp verifikácie, jazyk vedy, kritérium zmysluplnosti, kritika metafyziky, problém základov poznania. Antológia z diel filozofov: Logický empirizmus a filozofia prírodných vied. Bratislava 1968, s. 7 34, 207 255, 257 306. Peregrin, J.: Úvod do analytické filosofie, Praha 2003. 2. V čom spočíva prínos fenomenológie k obohateniu filozofických metód? Intencionalita, fenomenologická metóda, fenomenologická redukcia, životný svet, prúd vedomia. Patočka, J.: Úvod do fenomenologické filosofie. Praha 1993, s. 5 93. Petříček, M.: Úvod do (současné) filosofie. Praha 1990, s. 10 35. 3. Charakteristika existencializmu a špecifikum jeho prístupu k človeku. Existencia, autenticita, neautenticita, ontologická diferencia, hraničná situácia, sloboda. Janke, W.: Filosofie existence. Praha 1994, s. 13 61, 179 232. Petříček, M.: Úvod do (současné) filosofie. Praha 1997, s. 36 60. 4. Charakteristika filozofickej hermeneutiky a špecifikum jej prístupu k tradícii. Hermeneutický kruh, predporozumenie, tradícia, chápanie, interpretácia. Grondin, J.: Úvod do hermeneutiky. Praha 1997, s. 13 43, 120 156. Hroch, J.: Filosofická hermeneutika v dějinách a současnosti. Brno 1997, s. 38 60. 5. Charakteristika filozofickej antropológie a jej konkretizácia na príklade učenia Maxa Schelera. Podstata človeka, duch a pudy, vzťahy človeka k svetu. Landgrebe, L.: Filosofie přítomnosti. Praha 1968, s. 37 42. Scheler, M.: Místo člověka v kosmu. Praha 1968, s. 5 41. 6. Charakteristika pragmatizmu a jej konkretizácia na učení Ch. S. Peircea Teória pravdy, prax, význam Antológia z diel filozofov: Pragmatizmus, realizmus, fenomenológia, existencializmus. Bratislava 1969, s. 20 22, 43 121. Višňovský, E., Mihina, F.: Pragmatizmus, Bratislava 1998. Riška, A.: Americká filozofia. Bratislava 1996, s. 9 63. 7. V čom spočíva prínos štrukturalizmu k rozvoju metód filozofického myslenia? Štruktúra, epistéma, diachrónia a synchrónia. Descombes, V.: Stejné a jiné. Čtyřicetpět let francouzské filosofie (1933-1978). Praha 1995, s. 79 181. Frank, M.: Co je neostrukturalismus? Praha 2000, s. 26 69. 8. Špecifikum náboženského filozofického myslenia v 20. storočí a jeho ilustrácia na príklade novotomizmu. Analógia bytia, Boh a človek, solidarita, rozum a viera. Landgrebe, L.: Filosofie přítomnosti. Praha 1968, s. 128 138. Raeper, W., Smithová, L.: Úvod do světa ideí. Praha 1994, s. 106 136, 190 198.
Brugger, W (ed.): Filosofický slovník. Praha 1994, s. 276 278 (heslo novoscholastika ), 454 455 (heslo tomizmus ). Lobkowicz, M.: Křesťanství a filosofie ve XX. století. In: Křesťanství a filosofie (velké epochy). Praha 1991, s. 67 85. Dejiny slovenskej filozofie 1. Reflexia ontologickej a gnozeologickej problematiky v tvorbe prešovských filozofov Jána Bayera a Izáka Cabana. Dupkala, R. a kol.: Antológia z diel Prešovského evanjelického kolégia I. Prešov 1999, s. 7 99. Dupkala, R.: Prešovská škola. Prešov 1999. 2. Vplyv nemeckej filozofie na tvorbu štúrovcov. Dupkala, R.: Reflexie európskej filozofie na Slovensku. In: Metamorfózy poklasickej filozofie. Príspevok k dejinám západoeurópskej filozofie 19. storočia. Prešov 1994, s. 356 411 Dupkala, R.: Štúrovci a Hegel. K problematike slovenského hegelianizmu a antihegelianizmu. Prešov 1996. 3. Svätopluk Štúr a Igor Hrušovský východiská ich tvorby, myšlienkové zdroje, reflexie európskeho filozofického myslenia v ich tvorbe. Bakoš, V.: Filozofický scienticizmus Igora Hrušovského. In: Kollár, K., Kopčok, A., Pichler, T. (eds.): Dejiny filozofie na Slovensku v 20. storočí. Bratislava 1998, s. 217 227. Pichler, Tibor: Kritický realizmus Svätopluka Štúra. In: Kollár, K., Kopčok, A., Pichler, T. (eds.):dejiny filozofie na Slovensku v 20. storočí. Bratislava 1998, s. 228 241. Hrušovský, Igor: Zákonitosti vývinu. In: Filozofia 48, 1993, č. 6, s. 234 255. Štúr, Svätopluk: Zápasy a scestia moderného človeka. Bratislava 1998, s. 234 255. 2. Systematická filozofia (Sociálna a politická filozofia, Etika, Epistemológia, Metafyzika, Logika a Filozofia vedy) Sociálna a politická filozofia 1. Problém ľudskej prirodzenosti. Prirodzený zákon. Zdôvodnenie nescuditeľných ľudských práv. 2. Miesto otázky slobody v sociálnej filozofii. Problém vzťahu slobody jednotlivca a moci štátu. Negatívne a pozitívne vymedzenie slobody. 3. Filozofia dejín a teória odcudzenia (porovnanie základných východísk Hegla a Marxa). 4. Problém zvrchovanej moci a deľby moci. Legitimita moci a možné hranice moci (Hobbes, Locke, Rousseau, Montesquieu). 5. Vzťah spoločnosti a jednotlivca (niektoré základné východiská: individualizmus vs. holizmus). Spory o povahe spoločnosti (spoločnosť prirodzený alebo umelý útvar, vojnový a konsezuálny model spoločnosti). Kritika modernej spoločnosti (Tocqueville, Mill).
Etika 1. Základné vymedzenia a podoby etiky. Kritéria členenia. Typológia morálky. 2. Problematika cnosti v európskej etickej tradícii a v súčasnosti. 3. Tematizácia slobody, slobodnej voľby a zodpovednosti vo filozofickej etike. 4. Interpretácia svedomia a viny v etike. 5. Etika (morálka) z hľadiska etológie a sociobiológie. Epistemológia 1. Predmet epistemológie ako filozofickej disciplíny a jej vzťah k iným filozofickým disciplínam. Základné typy epistemológie v dejinách filozofie. 2. Zdroje poznania. Skúsenosť a rozum ako dva hlavné zdroje poznania. Spor empirizmu a racionalizmu. 3. Zmyslové poznanie. Koncepcie zmyslovej percepcie. Empirizmus, senzualizmus, solipsizmus. 4. Rozumové poznanie. Racionalizmus v epistemológii. Problém apriórneho poznania: učenie o vrodených ideách a jeho kritika. 5. Možnosť a hranice poznania. Problém skepticizmu. Metafyzika 1. Postavenie metafyziky v rámci filozofie, súčasné spory o metafyziku. Rôzne metafyzické otázky. Metafyzika ako veda. Metafyzika klasifikácia z hľadiska jej predmetu, začiatočnej otázky, funkcie a cieľa. 2. Klasická metafyzika (ontologická paradigma); platónsky a aristotelovský model: zhody a rozdiely - platónsky a aristotelovský model: zhody a rozdiely 3. Novoveká metafyzika (mentalistická paradigma) - nové zdôvodnenie metafyziky R. Descartes - Kantova kritika tradičnej metafyziky. Ako je možná metafyzika ako veda 4. Metafyzické otázky v lingvistickej paradigme. Bytie - poznanie - jazyk. Ich povaha a vzájomné vzťahy. Kritika jazyka v L. Wittgensteinovom Tractatus. Jazykové hry vo Filozofických skúmaniach 5. Rozvinutie metafyzického pýtania sa u M. Heideggera. Bytie, súcno, pobyt. Vypracovanie otázky o nič a jej zodpovedanie. Heideggerova argumentácia o konci klasickej metafyziky. Logika a Filozofia vedy 1. Výroková logika. Syntax a sémantika jazyka výrokovej logiky. Výroková logika ako deduktívny formalizovaný systém. Výrokovologické vyplývanie. Prirodzená dedukcia pre výrokovú logiku. Korektnosť, úplnosť a neprotirečivosť logických kalkulov. Gahér, F. : Logika pre každého. Bratislava: IRIS 2003, s. 57 123. Szomolányi, J. : Základné logické kalkuly. Bratislava: UK 1975, s. 13 57. Zouhar, M. : Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory. Bratislava: VEDA 2008, s. 45 90, 130 168. 2. Predikátová logika. Syntax a sémantika jazyka predikátovej logiky.
Predikátovologické vyplývanie. Prirodzená dedukcia pre predikátovú logiku. Gahér F.: Logika pre každého. Bratislava: IRIS 2003, 159 217. Szomolányi, J.: Základné logické kalkuly. Bratislava: UK 1975, 69 100. Zouhar, M. : Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory. Bratislava: VEDA 2008, s. 169 213, 257 305. 3. Prirodzený jazyk a jazyk logiky. Reprezentácia výrokov z prirodzeného jazyka pomocou formúl jazyka výrokovej, resp. predikátovej logiky. Sémantika prirodzeného jazyka. Pojmy. Fregeho sémantická teória. Gahér, F.: Logika pre každého. Bratislava: IRIS 2003, s. 127 155. Zouhar, M.: Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory. Bratislava: VEDA 2008, s. 91 129, 214 256. 4. Výstavba vedeckých teórií. Vedecký jazyk. Vedecké zákony a hypotézy. Pozorovanie, meranie a experiment. Induktívne a deduktívne vedecké postupy. Princíp verifikácie a falzifikácie. Modelovanie a analógia. Čížek, F. a kol.: Filosofie, metodologie, věda. Praha: Svoboda 1969, s. 361 445. 5. Explanácia a predikcia. Funkcie vedeckých teórií - vedecké vysvetlenie a vedecké predvídanie. Štruktúra vedeckého vysvetlenia. Typy explanácie. Pravdepodobnostné vysvetlenie. Čížek, F. a kol.: Filosofie, metodologie, věda. Praha: Svoboda 1969, s. 446 479.