ZÁVEREČNÁ SPRÁVA K PROJEKTU

Transkrypt

1 ZÁVEREČNÁ SPRÁVA K PROJEKTU Monitorovanie, hodnotenie a výskum efektívnosti liečby závislosti na medzinárodnej úrovni s európskou pridanou hodnotou ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

2 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU OBSAH 2 Všeobecné informácie Predhovor Úvod Súhrn Diskusia... 6 Foreword... 7 Summary... 7 Introduction... 7 Discussion... 9 Słowo wstępne...10 Posumowanie...10 Wprowadzenie...10 Dyskusja Charakteristika krajín z pohľadu systému a štruktúry liečby závislosti Poľsko prehľad...13 SYSTEM LECZENIA W KRAJU...13 CHARAKTERYSTYKA INSTYTUCJI...13 System leczenia uzależnień w Polsce...13 CHARAKTERYSTYKA INSTYTUCJI - WOTUW w Krakowie...14 OPIS PRACY ODDZIAŁU TERAPII UZALEŻNIONYCH OD ALKOHOLU 5c...16 Kryteria kwalifikacji na całodobowy oddział:...16 Kryteria wykluczające:...16 Warunki przyjęcia:...16 Systém liečby závislostí v Poľsku...19 Liečba alkoholovej závislosti...19 Liečba závislostí na psychoaktívnych látkach iných než alkohol...20 Charakteristika zariadenia WOTUW v Krakove...20 Ad1. Detoxikačné oddelenie...21 Ad2. Oddelenie terapie alkoholových závislostí, vrátane pridružených diagnóz:...21 Ad3. Poradňa pre osoby s problémami týkajúcimi sa alkoholu...22 Ad 4 a 5 Kancelária WOTUW a MOSTU...22 OPIS PRÁCE ODDELENIA TERAPIE ZÁVISLÝCH NA ALKOHOLE 5c...22 Kritéria prijatia na lôžkové oddelenie:...22 Kritériá pre zamietnutie prijatia :...22 Podmienky prijatia:...22 Zdravotnícky personál:...23 Terapeuti:...23 Zdravotné sestry:...23 Sekretariát: Česko prehľad...24 Charakteristika zařízení...25 Léčebný plán Slovensko prehľad...26 HLAVNÁ ČINNOSŤ Cieľ výskumu, metódy a metodiky Očakávané výsledky Štádiá zmeny v priebehu liečby Dotazník AUDIT Vzťah medzi škálami: pripravenosť k zmene a skóre v dotazníku AUDIT Rozdiel v skóre AUDIT vzhľadom na štádium zmeny Vzťah závažnosti užívania alkoholu a psychopatológie Miera psychopatológie počas liečby Rozdiel v miere psychopatológie u pacientov končiacich v 12. a 6. týždni Zmena psychopatológie počas liečby Zmena v subškále somatizácie počas liečby Zmena v subškále obsesií a kompulzií počas liečby Zmena v subškále interpersonálnej senzitivity počas liečby Zmena v subškále depresie počas liečby Zmena v subškále anxiety počas liečby Zmena v subškále hostility počas liečby Zmena v subškále fóbie počas liečby Zmena v subškále paranoidnej ideácie počas liečby Zmena v subškále psychoticizmu počas liečby Výsledky dotazníka Socrates Rekognícia problémov s alkoholom v rôznych fázach liečby Ambivalencia v rôznych fázach liečby Aktívne kroky k liečbe v rôznych fázach liečby Rozdiely v skóre škál dotazníka Socrates vzhľadom na dĺžku liečby Vzťah subškál dotazníka Socrates so subškálami dotazníka pripravenosti k zmene a skóre v dotazníku AUDIT Diskusia Limity výskumu Odporúčanie Záver...45 Zoznam tabuliek a grafov...46 Použitá literatúra...47 Autori...47

3 Všeobecné informácie Názov projektu: Monitorovanie, hodnotenie a výskum efektívnosti liečby závislosti na medzinárodnej úrovni s európskou pridanou hodnotou. Účel projektu: Účelom projektu je monitoring a hodnotenie terapeutických zmien v liečbe závislosti s cieľom prispieť k lepšiemu porozumeniu všetkým aspektom závislostnej problematiky ako aj účinkom jednotlivých opatrení a poskytnúť tak vierohodné, komplexné a na faktoch založené podkladové materiály pre účely národných politík a opatrení krajín EÚ. Ďalším cieľom je zabezpečenie a posilnenie odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov v oblasti drogovej problematiky (lekári prvého kontaktu, pediatri, psychiatri a pedopsychiatri). Parciálnym cieľom je zlepšenie dostupnosti výsledkov monitorovania, výskumu a hodnotenia na medzinárodnej úrovni, ako aj posilnenie synergií prostredníctvom harmonizácie metodík, vytvárania sieťových štruktúr a budovania užšej medzinárodnej spolupráce. Dohoda medzi: Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Odborným liečebným ústavom psychiatrickým n.o. Predná Hora Číslo zmluvy: 150/2015 Prioritná oblasť: Podpora programov, iniciatív a aktivít zameraných na účinné a efektívne využívanie zdrojov v oblasti protidrogovej liečby, v súlade s Národnou protidrogovou stratégiou Slovenskej republiky na obdobie rokov Trvanie projektu: 08/ /2015 Hlavná oprávnená osoba: Odborný liečebný ústav psychiatrický, n.o., Predná Hora Inštitúcia: Odborný liečebný ústav psychiatrický, n. o., Predná Hora so sídlom Muránska Huta, časť Predná Hora č. 126, Muráň, Slovenská republika. IČO Registrovaná: rozhodnutím Krajského úradu v Banskej Bystrici pod č. OVVS/NO-39/2005 Zákona č. 213/1997 o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v platnom znení Počet pridružených partnerov: 2 Inštitúcia: Inštitúcia: Szpital Specjalistyczny im dr. J. Babińskiego SP ZOZ v Krakove, so sídlom: ul. dr. J. Babińskiego 29, Krakov, Poľská republika, DIČ: PATEB s.r.o., Budějovická 1172, Jemnice, Česká republika Celkový finančný objem projektu: ,00 3 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

4 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU 1. Predhovor V rámci výzvy na podporu programov, iniciatív a aktivít zameraných na účinné a efektívne využívanie zdrojov v oblasti protidrogovej liečby, v súlade s Národnou protidrogovou stratégiou Slovenskej republiky na obdobie rokov , sme pripravili výskumný projekt Monitorovanie, hodnotenie a výskum efektívnosti liečby závislosti na medzinárodnej úrovni, s európskou pridanou hodnotou. Hlavným cieľom projektu je monitoring a hodnotenie terapeutických zmien v liečbe závislosti, s cieľom prispieť k lepšiemu porozumeniu všetkým aspektom závislostnej problematiky a účinkom jednotlivých opatrení a poskytnúť tak vierohodné, komplexné a na faktoch založené podkladové materiály na účely národných politík a opatrení krajín EÚ. Konkrétne ide o spoluprácu OLÚP, n. o. na Prednej Hore s psychiatrickou liečebňou PATEB, s.r.o. v Jemnici (Česká republika) a liečebňou Wotuw v Krakove (Poľsko). Zariadenia majú obdobnú obložnosť i zdravotnú starostlivosť, založenú hlavne na psychoterapeutickej práci. Hlavným rozdielom v porovnávaných zariadeniach je dĺžka protitoxikomanickej liečby. Na Slovensku činí 12 týždňov, v Čechách majú pacienti na výber 6 alebo 12 týždňovú liečbu a v Poľsku 6 týždennú. Paralelným cieľom projektu je zlepšenie povedomia odbornej verejnosti o komplexnom prístupe k prevencii závislostí a využitie pozitívnych skúseností terapeutov z krajín V4 pri skvalitňovaní primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencii závislostí. To znamená: vypracovať blok prednášok pre odbornú verejnosť (t.j. pre ambulantných psychiatrov, pedopsychiatrov, pediatrov, dorastových lekárov a praktických lekárov pre dospelých) a zrealizovať tieto prednášky v troch samosprávnych krajoch Slovenska, s cieľom zlepšiť dostupnosť prednášok pre čo najvyšší počet lekárov prvého kontaktu. Formou prednášok odprezentovať témy: - skúsenosti s komplexnou prevenciou závislostí v krajinách V4, - aktuálne trendy v prevencii a terapii látkových a nelátkových závislostí, - využitie laboratórnych vyšetrení markerov v diagnostike závislostí, - doliečovanie závislostí a prevencia recidív, - alkohol a návykové látky za volantom, posudzovanie spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, rehabilitácia vodičov. 2. Úvod Závislosť od návykových látok je celosvetový problém. Návyku prepadajú jedinci bez ohľadu na národnosť či rasu, sociálnu situáciu, vzdelanie, vek, pohlavie, či iné faktory. Odborníci uvádzajú, že presný počet ľudí, závislých od psychoaktívnych látok vo svete nie je známy. Ich celkový počet sa odhaduje na viac ako na 50 miliónov ľudí. Počet evidovaných a diagnostikovaných závislých je niekoľkonásobne nižší. Problematika súvisiaca s pitím alkoholu sa sleduje z rôznych aspektov. Odhadujú sa a vyčísľujú napr. finančné náklady a to jednak na samotný alkohol, ale i náklady vzniknuté v dôsledku zneschopnenia pre rôzne ochorenia, či úrazy v dôsledku alkoholu. Celosvetové ekonomické náklady v dôsledku psychických zdravotných porúch sa pohybujú v miliardách dolárov. R.1990 WHO uverejnila náklady za medicínske ochorenia na celom svete. Výsledky boli sumarizované v knihe The Global Burden of Disease. Veľa ľudí odhaduje, že najvyššie náklady sú spojené s rakovinou a kardiovaskulárnymi chorobami. Omyl. Duševné ochorenia nás stoja omnoho viac, ako iné ochorenia. Predmetom záujmu odborníkov sú aj psychické komplikácie u závislých (psychózy). Poukazuje sa aj na iné celospoločenské dôsledky pitia, akými sú rozvodovosť, trestná činnosť, ale aj sociálna a vývojová prosperita detí z rodín závislých rodičov. Pozornosť púta aj pitie u detí, mladých ľudí, u žien, či u geriatrickej populácie. Menej často sa však stretávame s porovnávaním úspešnosti liečby závislosti v jednotlivých liečebniach a to či už doma alebo v zahraničí. Klinická prax so závislými bola podnetom, ktorý viedol k rozhodnutiu realizovať nasledujúci výskum. 3. Súhrn MUDr. Martinove, PhD. - garant projekt 4 Výskumný súbor tvorilo 380 pacientov závislých od alkoholu, z toho 282 mužov a 98 žien. Priemerný vek v súbore bol 44,58 rokov, u mužov 44,04 a u žien 46,18 rokov. Väčšinu výskumného súboru tvorili pacienti OLÚP, n. o., Predná Hora (n=212), ďalej pacienti Wotuw Krakow (n=117) a pacienti zo psychiatrickej liečebne Pateb Jemnice (n=51). Takmer polovica (46,5 %) pacientov bola nezamestnaná, 36,7 % pacientov malo stále zamestnanie. Z ostatných v invalidnom dôchodku bolo 6,9 % pacientov, 9 % v starobnom dôchodku a asi 1 % tvorili študenti. Vyše tretina pacientov (37,4 %), mala v čase liečenia partnerský vzťah, nasledovali slobodní (30,1 %), rozvedení (28,7 %) a ovdovení pacienti (3,8 %). Štatistická analýza ukázala, že slobodní pacienti vykazovali závažnejší vzorec problémov s alkoholom, než pacienti v manželstve a rozvedení pacienti.

5 Takmer 60 % pacientov malo okrem závislosti od alkoholu aj minimálne jednu ďalšiu pridruženú psychiatrickú diagnózu. Okrem diagnóz súvisiacich s užívaním alkoholu (8,5 %), a iných psychoaktívnych látok ako je tabak (40 %), sedatíva a hypnotiká (2,5 %), kanabis (1%), prípadne s užívanie viacerých drog a iných psychoaktívnych látok (3,5 %), najčastejšie sa vyskytovali afektívne poruchy (5,5 %), neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (5 %), poruchy osobnosti (4 %), organické duševné poruchy (4 %), patologické hráčstvo (3,5 %), či schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (2 %). Väčšina pacientov (66,3 %) mala predpisované niektoré psychofarmaká. Vo všeobecnosti najčastejším dôvodom sa liečiť bola túžba skoncovať s alkoholom (35,2 % pacientov). Na druhom mieste bol výrazný najmä tlak zo strany rodiny, ktorý ako hlavnú motiváciu uviedlo 20,3 % pacientov. Častou motiváciou k liečbe boli aj strata schopnosti zvládať každodenný život (12,8 % pacientov), či nepriaznivý zdravotný stav (12,3 %). V súbore malo súdne nariadenú liečbu 12,3 % závislých, 4 % pacientov prišli na liečenie na podnet psychiatra alebo známeho a 2,2 % pacientov uviedlo ako hlavnú motiváciu ultimátum od partnera. Jedným z hlavných cieľov výskumu bolo zmapovať, v akom štádiu zmeny sa pacienti nachádzali v rôznych fázach liečby. Tabuľka č. 2 zobrazuje absolútne a relatívne početnosti pacientov v jednotlivých štádiách zmeny v rôznych fázach liečby. Väčšina pacientov už na začiatku liečby spadá do štádia akcie (68,5 %), resp. do prípravy (26,3 %). Počas liečby už k signifikantným zmenám v pripravenosti na zmenu nedošlo. Zaujímavé ale je, že pacienti, ktorí liečbu končili skôr ako v 12. týždni, boli s malým rozdielom vo vyššom štádiu zmeny, ako pacienti končiaci v 12. týždni Závažnosť užívania alkoholu u pacientov sme merali dotazníkom AUDIT, ktorý vyplnilo na začiatku liečby 212 pacientov s priemerným skóre 25,02. Len 1,4 % pacientov (n=3) zaznamenalo skóre, ktoré nebolo indikátorom škodlivého pitia a 6,1 % pacientov (n=13) skórovalo do pásma strednej úrovne problémov s alkoholom. 14,7 % pacientov (n=31) skórovalo do pásma vysokej úrovne problémov s alkoholom, kým zvyšných 75,9 % pacientov (n=166) skórovalo do pásma závislosti od alkoholu. Tabuľka č. 3 znázorňuje, že skóre v dotazníku AUDIT je v zápornom vzťahu so škálou prekontemplácie a v pozitívnom vzťahu so škálou kontemplácie dotazníka pripravenosti k zmene. Okrem toho pacienti vo fáze akcie dosiahli v dotazníku AUDIT signifikantne nižšie skóre, než pacienti v štádiu prípravy. Korelačná analýza následne ukázala, že závažnosť užívania alkoholu pozitívne koreluje s mierou psychopatológie vo všetkých subškálach dotazníka SCL-90 (tabuľka č. 4). Inými slovami, čím závažnejšie bolo užívanie alkoholu, tým väčšiu mieru psychopatológie pacient vykazoval. V jednotlivých fázach liečby sme na základe celkového skóre (global severity index) v dotazníku SCL-90 rozdelili pacientov podľa cut-off skóre na skupinu s normálnou úrovňou psychopatológie a na dysfunkčnú, s klinicky závažnou úrovňou psychopatológie. Na grafe č. 4 vidieť, že kým na začiatku liečby klinicky závažnou úrovňou psychopatológie disponovalo 57,9 % pacientov, po 6. týždňoch to bolo už len 19,8 % pacientov. U závislých, ktorí liečbu ukončili skôr ako v 12. týždni, nachádzame klinicky závažnú mieru psychopatológie u 36,2 %, u pacientov končiacich v 12. týždni to bolo len 18,1 %. Z pacientov, ktorí liečbu ukončili predčasne, vykazovalo klinicky závažnú mieru psychopatológie 44,4 %. Je tiež dôležité, že počas liečby došlo k výraznej redukcii psychopatologických symptómov. V porovnaní so začiatkom liečby sme zaznamenali signifikantný pokles psychopatológie už po 6 týždňoch dvanásťtýždňovej liečby, potom na konci liečby pred 12. týždňom a napokon aj na konci dvanásťtýždňovej liečby. Pozoruhodné je, že pacienti, ktorí liečbu ukončili po uplynutí n12. týždňov, vykazovali nižšiu mieru psychopatológie, ako pacienti končiaci skôr, ako v 12. týždni. Čo sa týka zmien skóre v jednotlivých subškálach dotazníka SCL-90, tak počas liečby sa znížilo skóre v každej subškále dotazníka a to bez ohľadu na dĺžku liečby. K výraznému poklesu psychopatológie pritom došlo už v 6. týždni dvanásťtýždňovej liečby. Relatívny počet pacientov s normálnou a klinicky závažnou mierou psychopatológie v jednotlivých subškálach dotazníka SCL-90 ilustrujú grafy č Na posúdenie rekognície problémov súvisiacich s pitím alkoholu, ambivalencie voči problémom s alkoholom a na posúdenie aktívnych krokov k samotnej liečbe sme pacientom opakovane administrovali dotazník Socrates. Deskriptívna analýza výsledkov dotazníka ukázala (grafy č. 16, 17 a 18), že na začiatku liečby uvádzalo vysokú úroveň rekognície problémov s pitím 30 % pacientov, strednú úroveň rekognície 36,7 % pacientov a nízku úroveň rekognície 33,3 % pacientov. Vysokú mieru ambivalencie voči problémom súvisiacim s pitím uvádzalo 40 % pacientov, strednú mieru ambivalencie 46,6 % pacientov a nízku mieru ambivalencie uvádzalo len 13,3 % pacientov. Vysokú mieru aktívnych krokov k liečbe uviedlo na začiatku liečby 50 % pacientov. Strednú mieru aktívnych krokov uviedlo 35,2 % pacientov a nízku mieru 15,3 % pacientov. Signifikantné zmeny sme počas liečby zaznamenali len v škále aktívne kroky k liečbe, kde sme zaznamenali 5 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

6 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU nárast zmien medzi začiatkom liečby a jej koncom v 12. týždni a tiež medzi 6. a 12. týždňom dvanásťtýždňovej liečby. V ostatných škálach k zmenám nedošlo. Jedným z čiastkových cieľov výskumu bolo aj identifikovanie premenných, potenciálne súvisiacich s predčasným ukončením liečby u niektorých pacientov. V tejto súvislosti bola pozoruhodná vysoká miera ambivalencie voči problémom s alkoholom u tých pacientov, ktorí liečbu ukončili predčasne. Vysoká miera ambivalencie sa teda javí ako jeden z možných faktorov predčasných odchodov pacientov z liečenia Diskusia Prvá výskumná otázka sa zameriavala na symptómy závislosti pacientov pri príchode na liečenie. Odpoveď na počiatočný stav, súvisiaci so symptómami závislosti v čase zahájenia liečby a to závažnosť užívania alkoholu, sme získali administrovaním dotazníka AUDIT. V tomto dotazníku väčšina pacientov vnímala seba samých ako závislých od alkoholu. 75 % pacientov popisuje svoj problém s alkoholom na začiatku liečby kriticky a akceptuje ho ako ochorenie so závažnou diagnózou a s nutnosťou liečby. Druhá výskumná otázka bola zameraná na výskyt psychopatologických fenoménov u pacientov a na ich zmenu v priebehu liečenia. Miera závažnosti celkového skóre, vyjadreného GSI indexom dotazníka SCL-90 indikuje, že vzhľadom k začiatku liečby, kde prevažovala klinicky závažná úroveň psychopatológie, v jej ďalších fázach došlo k signifikatnému poklesu závažnosti a nárastu počtu pacientov s normálnu úrovňou psychopatológie. Pacienti, ktorí ukončili liečbu v 12 týždni, vykazovali vo všetkých subškálach SCL, s výnimkou subškály fóbie, signifikantne nižšiu mieru psychopatológie, než pacienti končiaci liečbu v 6 týždni. Je pozoruhodné, že tento pokles bol nameraný už v 6. týždni liečby napriek tomu, že pacienti riadne neukončili liečbu a signifikantne sa nelíšil od poklesu v skupine, ktorá liečbu ukončila v 12 týždni (graf č. 6). Uvedené zistenie môže viesť k záveru, že k najvýraznejšiemu poklesu psychopatológie dochádza v prvých týždňoch liečby. Pri nástupe na liečenie je pacient často v zlom klinickom stave, následne je medikovaný, jeho stav sa stabilizuje, dochádza k úprave somatického stavu, začína chodiť do terapeutických skupín, čo vedie k výraznému ústupu psychopatológie. Nástup efektu psychoterapie je pomalší ako nástup medikácie, ale je to efekt dlhodobejší. Práve uvedený pokles psychopatológie v ďalšom umožňuje terapeuticky pracovať s pacientom, pretože prestáva blokovať jeho kognitívnu kapacitu a dokáže tak efektívnejšie pracovať na skupinách. Je otázkou, či by sme pri ešte viac predĺženej liečbe dosiahli štatisticky významný rozdiel (medzi 6 a 12 týždňom, resp. koncom liečby). Jednou z hlavných výskumných otázok bolo (č.3), v akom štádiu zmeny sa nachádzajú pacienti, ktorí prichádzajú na protialkoholickú liečbu. Z výsledkov vyplýva, že prevažná väčšina pacientov sa už pri príchode vníma v štádiu akcie alebo prípravy. V štádiu akcie znamená, že závislí sa vnímajú tak, akoby už menili svoje správanie, zážitky a/alebo prostredie takým smerom, aby problémy súvisiace s pitím prekonali. Zdá sa teda, že u väčšiny pacientov nie je potrebné výrazne zvyšovať ich motiváciu a je možné používať cielené postupy na zmenu podľa tohto modelu. Výsledky výskumu nám teda naznačujú, že na udržanie motivačného štádia a na výrazný pokles psychopatológie môže byť dostatočne účinná už aj 6 týždňová liečba. Výhodou 12 týždennej liečby je však ďalšie znižovanie psychopatológie, nakoľko v tom období je možné viac ovplyvňovať charakteristiky súvisiace s osobnostnými črtami a tiež psychický stav, často s charakteristickou obsesívno - kompulzívnou zložkou, pravdepodobne súvisiacou s cravingom. Za limit v našich výskumných zisteniach považujeme získavanie údajov od rôznych skupín pacientov, čo sa môže podieľať na niektorých rozdieloch, ktoré tým pádom nesúvisia a nie sú dôsledkom rôznej dĺžky liečby. Ukazuje sa, že presnejšie údaje by nám mohlo poskytnúť kontinuálne sledovanie. Preto chceme u pacientov, ktorí boli zaradení do výskumnej vzorky, v meraní pokračovať aj po ukončení projektu. Rovnako je obtiažne posudzovať tú skupinu pacientov, ktorí liečbu predčasne ukončili a to z dôvodu malého počtu jedincov v súbore. Je tiež otázne, s akou presnosťou zachytáva 12 položkový dotazník RCQ nielen pripravenosť k akcii, ale aj konkrétne viditeľné kroky. V tomto prípade by bolo vhodné tieto kroky operacionálne definovať. Vynára sa aj otázka, či je dotazník RCQ vhodný na diferenciáciu štádií zmien v rôznych etapách liečenia. Domnievame sa, že zistenia výskumu je potrebné ďalej overovať v početnejšom súbore kontinuálne snímaných pacientov a pri určovaní štádií zmien je potrebné hľadať citlivejšie meracie nástroje. 6

7 Foreword While being challenged to support programmes, initiatives and activities focused on effective utilization of sources in the area of drug treatment in accordance with the National Anti-Drug Strategy of the Slovak Republic for the years we have prepared a research project Monitoring, Evaluation and Research on Effectiveness of Drug Treatment on an International Level with European Added Value. The main goal of this project is to monitor and evaluate a therapeutic change within drug addiction treatment in order to improve the understanding of all aspects of addiction and of the effects of particular measures and thus provide credible, complex and fact-based materials to be used by national politics and measures of the EU member states. It regards particularly the cooperation with the psychiatric hospital PATEB, s.r.o. situated in Jemnice (Czech Republic) and the hospital WOTUW in Cracow (Poland). These facilities have similar capacities as well as health care based mainly on the psychotherapy. The main difference among the compared facilities is the length of drug treatment. It takes 12 weeks in Slovakia, in the Czech Republic the patients are allowed to choose either 6 or 12 weeks and in Poland the treatment takes 6 weeks. The secondary aim of the project is to raise professional awareness of a complex approach to drug addiction prevention and to utilize V4 countries therapists positive experience to enhance the primary, secondary and tertiary addiction prevention. In other words: to prepare lecture series for professional public (psychiatrists, paediatricians, general practitioners for the young and adults) and to present them in three of Slovak self/governing regions in order to enhance the availability of these lectures for as many general practitioners as possible. The topics to be presented: experience with drug prevention in V4 countries, current trends in substance and non-substance abuse prevention and therapy utilization of laboratory examination of markers in addiction diagnostics, after-treatment and recurrence prevention, alcohol and other substances behind the wheel, assessing fitness to drive, rehabilitation of drivers. Summary Introduction Drug addiction is a global problem. It regards the individuals of any nationality, race, social environment, education or gender. Experts state that precise number of the addicts is not known. However, it is estimated that there are about 50 million addicts worldwide. The number of those registered and diagnosed is several times lower. The issue related to alcohol abuse is observed from several different perspectives. The total costs of alcohol consumption are calculated, as well as the costs related to the consequences of alcohol abuse such as inability to work due to the diseases or injuries caused by alcohol consumption. The overall economic costs of the psychological diseases consequences reach several billions dollars. In 1990, WHO presented the worldwide costs of medical diseases in the publication The Global Burden of Disease. Most people would think that the highest costs are related to heart diseases. But in fact the psychological diseases cost us much more. Psychological complications such psychosis are also the subject of professionals interest. Other social consequences of alcohol consumption are pointed at, such as divorce rate, criminality, social prosperity and development of children of addicted parents. Furthermore, attention is also paid to alcohol abuse by children, the young, the pregnant or the older. However, rarely the comparison of drug treatment effectiveness between particular institutions within one country or internationally is rarely observed. Therefore our clinical practice became the inspiration for our research project. MUDr. Martinove, PhD. - Project Supervisor The research sample consisted of 380 patients addicted to alcohol; 282 men and 98 women. Average age was years, while average age of men was years and of women was years. The patients of OLUP Predna Hora (n=212) create the majority of the sample, followed by the patients of Wotuw Cracow (n=117) and patients of psychiatric hospital in Jemnice (n=51). Almost half of the patients (46.5 %) were unemployed, 36.7 % had a stable employment, 6.9 % of patients were receiving disability pension, 9 % were retired and there was also 1% of students. 7 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

8 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU 8 Around one third of patients was married (37.4 %), followed by singles (30.1 %), divorced (28.7 %) and widowed (3.8 %). Statistical analysis revealed that single patients showed more serious problems related to alcohol than married or divorced patients. Almost 60% of patients had at least one secondary psychiatric disorder. Besides the diagnoses related to alcohol consumption (8.5 %), and consumption of other psychoactive substances such as tobacco (40 %), sedatives and hypnotics (2.5 %), cannabis (1%), or other combinations of drugs and psychoactive substances (3.5 %), among the most often occurring disorders belonged: affective disorders (5.5 %), neurotic, stress-related, and somatoform disorders (5 %), personality disorders (4 %), organic personality disorders (4 %), pathological gambling (3.5 %) and schizophrenia, schizotypal and delusional disorders (2 %). Most of patients were prescribed certain medications (66.3 %). The most often motivation to undertake the treatment was the desire to stop drinking (35.2 % of patients), followed by some kind of family pressure (20.3 %). Inability to manage everyday life (12.8%) and unpleasant health state (12.3%) were also often stated as a reason for the treatment. 12.3% of hospitalizations were ordered by the court, 4% of patients came on recommendation of a friend or a psychiatrist and 2.2% were forced to treatment by their partners. One of the research s main goals was to observe, what the patient s stage of change was in a particular phase of the treatment. Table 2 displays both absolute and relative numbers of patients in particular stages of change in various phases of treatment, while the majority of patients is at the stage of action (68.5%) or preparation (26.3%) surprisingly just at the beginning of the treatment. During following phases of treatment, no significant changes in stages of change were observed. However, it is interesting, that patients finishing the treatment earlier than in the 12.week were in the higher stage of change than the patients finishing the treatment in the 12.week. The severity of harmful alcohol use was measured by the AUDIT questionnaire, in which 212 patients took part with the average score of Only 3% of patients (1.4% of the sample) achieved the score, which does not indicate hazardous drinking. 13 patients (6.1%) scored to the level of hazardous drinking. 31 patients (14.7 %) scored to the level of harmful drinking and 166 of patients (75.9 %) scored into the level of alcohol addiction. Table 3 shows that there is a negative correlation between the score of the AUDIT test and the scale of pre-contemplation and a positive correlation between the AUDIT test and the scale contemplation of the questionnaire Readiness to Change. Moreover, patients in the stage of action achieved significantly lower score in AUDIT test than those in the stage of preparation. Correlation analysis shows, that severity of alcohol use positively correlates with the level of psychopathology in all subscales of SCL-90 questionnaire (Table 4). In other words, the more severe was the consumption of alcohol, the higher level of psychopathology was observed. In particular phases of the treatment, we divided the group of patients based on the score they had achieved (global severity index) in SCL-90 questionnaire according to cut-off score into two groups: patients with normal psychopathology and patients with serious psychopathology. Graph 4 presents that while at the beginning of the treatment 57.9 % of patients indicated serious psychopathology, after 6 weeks of treatment the number fell to only 19.8%. Furthermore, 36.2% of patients, who finished the treatment earlier than in the 12th week, indicated serious psychopathology, while only 18.1% of patients, who finished the treatment in the 12th week, indicated serious psychopathology. Among the patients who decided to resign from the therapy, 44.4% indicated serious psychopathology. It is important to state, that psychopathologic symptoms were significantly reduced during the treatment. In comparison with the beginning of the treatment we observed significant reduction in the 6th week of 12-week treatment, at the end of treatment earlier then in the 12th week, and at the end of 12-week treatment. It is remarkable, that the patients who finished the treatment in the 12th week showed lower level of psychopathology and patients who finished treatment earlier than in the 12th week. Regarding the changes in score of particular subscales of the SCL-90 questionnaire, during the treatment the score decreased in all subscales regardless of the length of treatment. Significant decrease in psychopathology was observed in the 6th week. Relative numbers of patients with both normal and serious psychopathologies in particular subscales of SCL-90 are illustrated on graphs The Socrates questionnaire was repeatedly administered to patients in order to evaluate their ability to recognise their problems with alcohol, ambivalence towards their problem with alcohol and their active attitude to treatment. Descriptive analysis of outcomes of this questionnaire (graphs 16, 17 and 18) shows, that at the beginning of the treatment 30% of patients had high recognition of their problem with alcohol, 36.7% had intermediate recognition and 33.3% had low recognition. 40% of patients had high ambivalence towards their problem with alcohol, 46.6% had intermediate ambivalence and only 13.3% had low ambivalence. 50% of patients had high level of active attitude to treatment, 35.2% had intermediately active attitude and 15.3% had low level of active attitude. Significant changes were observed only in the scale of active attitude, where the increase from the beginning till the end of the treatment in the 12th week, as well as from the 6th week till the end of the treatment, was noticed. There were no changes in other scales.

9 Whereas one of the partial aims of this research was to identify the factors that potentially relate with resignation from the treatment of some patients, it is important to mention that in these cases patients had a remarkable level of ambivalence at the beginning of the treatment. Therefore, so far we can assume that the level of ambivalence may be one of the potential factors affecting the resignation from the treatment. Discussion The first research question was focused on the addiction symptoms of patients when arriving for treatment. The answer was searched in the outcomes of the AUDIT questionnaire where patients had described their symptoms related to level of harmful use of alcohol at the beginning of the treatment. The outcomes of this questionnaire show that the majority of the patients perceived themselves as addicts. 75% of patients described their problem with alcohol critically and admit it is a disease with serious diagnosis and necessity of treatment. The second research question was focused on psychopathological phenomena of patients and their change during the treatment. The GSI of SCL-90 questionnaire indicates that in comparison with the beginning of the treatment, where serious psychopathology dominated, in following phases of treatment it falls rapidly, while number of patients with normal psychopathology increases. Patients who finished the treatment in the 12th week had significantly lower level of psychopathology than the patients who finished the treatment in the 6th week in all the subscales besides phobia. It is remarkable, that this decrease was observed already in the 6th week even though the patients had not finished the treatment yet and did not differ significantly from those finishing the treatment in the 12th week (graph 6). We thus may assume that the most significant decrease happens in the first weeks of the treatment. At the beginning of the treatment patients find themselves in the worst circumstances, later they take medicines and are stabilised and their somatic state is improved, also with help of therapeutic groups, and therefore the decrease of psychopathology occurs. Occurrence of effects of psychotherapy is slower than effects of medications, but is long-term. And actually the decrease of psychopathology enables the therapeutic work, because it does not block the cognitive capacity of a patient anymore and therefore they can take more effective part in therapeutic groups. The question is, whether we could achieve even more significant difference (between the 6th and 12th week/end of treatment) if we prolonged the treatment. One of the most important research questions also asked, in which stage of change patients at the beginning of the treatment are. The results show that majority of patients find themselves in the stage of activity or preparation. For those in the stage of activity it means that they are already changing their behaviour, experiences and/or environment in order to overcome their problems. It seems though that it is very important to support the motivation of most of patients and it is possible to use aimed techniques to achieve change according to this model. The results of the research thus indicate that also 6-week long treatment is sufficient in case the motivation stages are supported and thank to significant decrease in psychopathology. The advantage of the 12-week long treatment is additional decrease of psychopathology since there are more opportunities to influence the factors related to personal characteristics as well as the psychological state characterised by obsessive-compulsive element related probably to craving. The research outcomes were limited by collection of data from different groups of patients; therefore some differences may be influenced by the differences between groups, not only by the length of the treatment. It seems that we could gain more precise results by continual monitoring of those patients who had already taken part in the research; therefore we would like to continue measuring patients even after the end of the research project. Furthermore, it is difficult to evaluate the group of patients who had resigned from the treatment due to low number of those patients. There is also a question, how precisely the RCQ questionnaire with 12 questions covers not only readiness to change but also specific visible steps. In this case it would be suitable to define them operationally. It is also questionable whether this questionnaire is suitable for the differentiation of stages of change in various phases of treatment. We believe that it is necessary to continue verifying the results of the research on the sample of more patients who would be monitored continually. We also believe that it is necessary to search for more precise measuring tools in order to determine the stages of change. 9 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

10 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU Słowo wstępne W ramach wyzwania do wsparcia programów, inicjatyw i działalności skupionych na skuteczne i efektywne korzystanie z żródeł w zakresie terapii przeciwnarkotykowej zgodnie z Krajową strategią przeciwnarkotykową w okresie lat , przygotowaliśmy badanie pod nazwą Monitoring, ewaluacja i badania skuteczności leczenia uzależnień na poziomie międzynarodowym z Europejską wartością dodaną. Głównym celem projektu jest monitoring i ewaluacja zmian terapeutycznych w leczeniu uzależnień, które mogą przyczynić się do lepszego zrozumienia wszystkich aspektów problematyki uzależnień i efektów poszczególnych kroków leczenia oraz zapewnić wiarygodne, kompleksowe i oparte na faktach materiały przeznaczone politykam krajowym i działaniu krajów UE. Mianowicie wspólpracujemy z szpitalem psychiatrycznym PATEB, s.r.o. w Jemnicy (Republika Czeska) i Wojewódzkim Ośrodekiem Terapii Uzależnienia i Współuzależnienia WOTUW w Krakowie (Rzeczpospolita Polska). Instytucje te mają podobne obłożenie oraz dostarczanie opieki zdrowotnej opartą głównie na pracy psychoterapeutycznej. Głowną rożnicą instytucji porównywanych jest więc długość leczenia przeciw toksykomanicznego. Na Słowacji leczenie takie trwa 12 tygodni, w Czechach pacjenci decydują pomiędzy 6 i 12 tygodni i w Polsce leczenie trwa standardowo 6 tygodni. Jednoczesnym celem projektu jest zwiększanie świadomości specjalistycznej w zakresie kompleksnego podejścia do prewencji uzależnień i korzystanie z pozytywnych doświadczeń terapeutów z krajów V4 w celu polepszenia prymarnej, sekundarnej oraz terciarnej prewencji uzależnień. To znaczy, przygotować wykłady dla specjalistów (t.z. psychiatrów, pedopsychiatrów, pediatrów, lekarzy ogólnich dla dorosłych) i zrealizować ich w trzech wojewódstwach słowackich w celu polepszenia dostępności tego rodzaju wykładów dla jak największej liczby lekarzy pierwszego kontaktu. Formą wykładów prezentować tematy takie jak: doświadczenia w zakresie prewencji kompleksowej uzależnień w krajach V4 trendy aktualne w zakresie prewencji i terapii uzależnień substancjalnych lub niesubstancjalnych korzystanie z badań laboratoryjnych markerów w diagnostyce uzależnień doleczenie uzależnień i prewencja recydywy alkohol i narkotyki za kierownicą, ocena przydatności do prowadzenia pojazdu silnikowego, rehabilitacja kierowców 10 Posumowanie Wprowadzenie Uzależnienia od substancji chemicznych to problem ogólnoświatowy. Dotyczy on ludzi niezależnie od ich narodowości, rasy, sytuacji społecznej, wykształcenia, wieku, płci czy innych zmiennych. Naukowcy stwierdzają, że precyzyjna liczba osób uzależnionych od substancji psychoaktywnych na świecie nie jest znana, jednak liczba szacunkowa to ponad 50 milionów osób. Liczba zewidencjonowanych i zdiagnozowanych uzależnionych jest kilkukrotnie niższa. Problemy związane z używaniem alkoholu badano z różnych perspektyw. Szacowano np. koszty związane z następstwami picia, takimi jak np. obniżenie wydajności pracy lub niezdolność do pracy z powodu zachorowania lub urazu doznanego pod wpływem alkoholu. Ogólnoświatowe koszty ekonomiczne związane z następstwami zaburzeń psychicznych wynoszą miliardy dolarów. W 1990r. ogólnoświatowe koszty opieki medycznej zostały opublikowane przez Światową Organizacje Zdrowia w publikacji The Global Burden of Disease. Koszty opieki medycznej w chorobach nowotworowych lub kardiologicznych błędnie uważano przez większość obywateli za najwyższe. Zaburzenia psychiczne kosztują nas dużo więcej. Komplikacje psychiczne (psychozy) osób uzależnionych lub inne konsekwencje społeczne, np. liczba rozwodów, przestępczość oraz rozwój dziecka z rodzin z problemem uzależnienia, są też przedmiotem zainteresowania specjalistów. Bardzo poważnym problemem, który przyciąga uwagę, jest również picie dzieci, młodzieży, kobiet lub osób starszych. Jednak rzadko spotykamy się z porównywaniem skuteczności leczenia uzależnień w poszczególnych szpitalach w kraju lub poza krajem. Praktyka kliniczna w obszarze leczenia uzależnień stała się inspiracją do realizacji naszego badania. MUDr. Martinove, PhD. - kierownik projektu W badaniu wzięło udział 380 pacjentów z problemem uzależnienia od alkoholu, w tym 282 mężczyzn i 98 kobiet. Średni wiek to 44,58 lat (SD=10,48), u mężczyzn 44,04 lat i u kobiet 46,18 lat. Większość badanych stanowili pacjenci z OLÚP Predná Hora (n=212), kolejną grupą pod względem ilości byli pacjenci z WOTUW Kraków (n=117), a następną pacjenci ośrodka psychiatrycznego Pateb Jemnice (n=51). Niemal połowę (46,5 %) pacjentów stanowią osoby bezrobotne, 36,7 % badanych pracuje zawodowo, 6,9 % pacjentów pobiera rentę inwalidzką, 9 % osób to emeryci i 1% studenci. Średnio jedna trzecia pacjentów w trakcie leczenia pozostawała w związku małżeńskim - żonaci/mężatki (37,4 %), osoby stanu wolnego stanowili 30,1 %, rozwiedzeni 28,7 % i osoby owdowiałe 3,8 %. Analiza statystyczna pokazała, że pacjenci stanu wolnego (panny i kawalerowie) mieli poważniejszy problem z nadużywaniem alkoholu niż pacjenci żonaci/mężatki oraz rozwiedzeni.

11 Niemal 60 % pacjentów miało oprócz diagnozy podstawowej, tj. uzależnienia od alkoholu, co najmniej jedną współistniejącą diagnozę innych zaburzeń psychicznych i zachowania. Z wyjątkiem diagnoz powiązanych z używaniem alkoholu (8,5 %), oraz uzależnienia od innych substancji psychoaktywnych, jak np. tytoń (40 %), leki uspokajające i nasenne (2,5 %), konopie indyjskie (1%), ewentualnie uzależnienia od wielu substancji psychoaktywnych (3,5%), występowały najczęściej: zaburzenia afektywne (5,5 %), zaburzenia nerwicowe, związane ze stresem i pod postacią somatyczną (5 %), zaburzenia osobowości (4 %), organiczne zaburzenie osobowości (4 %), hazard patologiczny (3,5 %) lub schizofrenia, zaburzenia schizotypowe i urojeniowe (2 %). Większość pacjentów (66,3 %) przyjmowała przepisane leki. Najczęstszym powodem zgłoszenia się na leczenie była, zgodnie z deklaracjami pacjentów, gotowość do zakończenia picia (35,2 % pacjentów). Znaczący był również nacisk rodziny, taką motywację wskazało 20,3 % pacjentów. Częsta motywacja do leczenia to też niezdolność do wykonywania czynności życia codziennego (12,8 % pacjentów) lub zły stan zdrowia (12,3 %). Zobowiązanie do leczenia przymusowego posiadało 12,3 % pacjentów hospitalizowanych, 4 % pacjentów trafiło do leczenia skierowanych przez lekarza psychiatrę lub znajomego i 2,2 % pacjentów otrzymało ultimatum od partnera i to podawali jako główna motywację podjęcia leczenia. Jednym z głównych celów badania było monitorowanie etapów gotowości do zmiany wśród pacjentów na różnych fazach leczenia. Tabela 2 prezentuje liczbę absolutną i relatywną pacjentów w poszczególnych etapach zmiany w różnych fazach leczenia, gdzie zdecydowana większość pacjentów znajduje się już na początku leczenia w etapie działania (68,5 % pacjentów), ewentualnie przygotowania (26,3 %). W trakcie dalszego leczenia nie dochodzi już do znaczących zmian w etapach gotowości do zmiany pacjentów. Interesującym jest fakt, że pacjenci, którzy kończyli leczenie wcześniej niż w 12. tygodniu, znajdowali się w wyższym etapie zmiany niż pacjenci kończący leczenie w 12. tygodniu. W celu sprawdzenia nasilenia problemu alkoholowego pacjentów, skorzystano z ankiety AUDIT, na początku leczenia wypełnionej przez 212 pacjentów ze średnim wskaźnikiem na poziome 25,02. Tylko 3 pacjentów (1,4 % próby) osiągnęło wskaźnik, który nie potwierdza picie problemowe, 13 pacjentów (6,1 %) osiągnęło wskaźnik picia ryzykownego, 31 pacjentów (14,7 %) osiągnęło wskaźnik picia szkodliwego, 166 pacjentów (75,9 %) osiągnęło wskaźnik uzależnienia. Tabela 3 prezentuje, że wskaźnik w ankiecie AUDIT odnosi się negatywnie do skali prekontemplacji i pozytywnie do skali kontemplacji w wynikach ankiety Gotowość do zmiany. Oprócz tego, pacjenci w fazie działania osiągnęli w ankiecie AUDIT znacząco niższy wskaźnik niż pacjenci w fazie przygotowania. Analiza korelacyjna pokazała, że nasilenie używania alkoholu koreluje pozytywnie z miarą psychopatologii we wszystkich podskalach ankiety SCL-90 (Tabela 4). Innymi słowy, im poważniejsze używanie alkoholu, tym większa miara psychopatologii pacjenta. Na podstawie wskaźnika całkowitego (global severity index) w ankiecie SCL-90, podzieliliśmy pacjentów w poszczególnych fazach leczenia ( na podstawie punktu odcięcia cut-off score), na osoby z normalną psychopatologią i dysfunkcyjną, czyli klinicznie znaczącą miarą psychopatologii. Graf 4 prezentuje, że na początku leczenia znaczącą miarę psychopatologii wykazywało 57,9% pacjentów, jednak po 6 tygodniach, tylko 19,8%. Pacjenci, którzy zakończyli leczenie wcześniej niż w 12 tygodniu, wykazywali klinicznie znaczącą psychopatologię (36,2%), ale tylko 18,1% pacjentów kończących leczenie w 12 tygodniu wykazywało znaczącą psychopatologię. Pacjenci, którzy zakończyli leczenie przedwcześnie, wykazywali znaczącą miarę psychopatologii (44,4%). Ważnym jest też fakt, że w trakcie leczenia nastąpiła istotna redukcja objawów psychosomatycznych. W porównaniu z początkiem leczenia, obserwowaliśmy znaczący upadek miary psychopatologii po 6 tygodniach w ramach 12-tygodniowego leczenia, na końcu leczenia wcześniejszego niż w 12 tygodniu oraz na końcu 12-tygodniowego leczenia. Godnym uwagi jest fakt, że pacjenci kończący leczenie po 12 tygodniach wykazywali niższy poziom psychopatologii niż pacjenci kończący wcześniej. Jeżeli chodzi o zmiany wskaźnika w poszczególnych podskalach ankiety SCL-90, w trakcie leczenia wskaźnik spadł w każdej podskali ankiety bez względu na długość leczenia. Istotny spadek psychopatologii nastąpił już w 6 tygodniu 12-tygodniowego leczenia. Grafy 7-15 pokazują liczbę relatywną pacjentów z normalną i klinicznie znaczącymi objawami psychopatologicznymi w poszczególnych podskalach ankiety SCL-90. W celu zbadania jak pacient rozpoznawa własne picie problemowe, jakia jest miara jego ambiwalencji wobec picia problemowego oraz jakie jest jego aktywne nastawienie do leczenia, ankieta Socrates została dystrybuowana do pacjentów. Analiza deskryptywna wyników ankiety (grafy 16, 17 oraz 18) pokazała, że na początku leczenia 30% pacjentów doświadczało wysoki 11 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

12 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU poziom rozpoznania picia problemowego, 36,7% pacjentów doświadczało średni poziom rozpoznania picia problemowego, u 33,3% pacjentów występował niski poziom rozpoznania picia problemowego. 40% pacjentów doświadczało wysoki poziom ambiwalencji wobec picia problemowego, 46,6% pacjentów doświadczało średniego poziomu ambiwalencji wobec picia problemowego i tylko 13,3% pacjentów doświadczało niski poziom ambiwalencji wobec picia problemowego. 50% pacjentów doświadczało wysoką miarę aktywnego nastawienia do leczenia, 35,2% pacjentów doświadczało średnią miarę aktywnego nastawienia do leczenia i 15,3% pacjentów doświadczało niską miarę aktywnego nastawienia do leczenia. Ważne zmiany w trakcie leczenia ewidencjonowano jedynie w skali aktywnego nastawienia do leczenia, gdzie nastąpił wzrost między początkiem leczenia i końcem leczenia w 12.tygodniu i również między 6. i 12. tygodniem 12-tygodniowego leczenia. W innych skalach nie nastąpiły żadne zmiany. Ponieważ jednym z celów badania była też identyfikacja zmiennych potencjonalnie korelujących z przedwczesnym zakończeniem leczenia niektórych pacjentów, w związku z tym godny uwagi jest bardzo wysoki poziom ambiwalencji wobec picia problemowego wśród pacjentów, którzy zakończyli leczenie przedwcześnie. Wysoki poziom ambiwalencji wydaje się być jednym z możliwych czynników przedwczesnej rezygnacji z leczenia. 12 Dyskusja Pytanie pierwsze badania dotyczyło objawów uzależnienia pacjentów przy przyjęciu na leczenie. Odpowiedź mierzyliśmy za pomocą ankiety AUDIT, w której pacjenci opisywali początkowy stan związany z objawami uzależnienia w czasie przyjęcia na leczenie i jak poważny jest ich problem z alkoholem. W ankiecie tej większość pacjentów postrzegała siebie jako uzależnionych od alkoholu. 75% pacjentów na początku leczenia opisuje swój problem z piciem krytycznie i postrzega problem ten jako poważną chorobę z koniecznością leczenia. Pytanie drugie badania dotyczyło objawów psychopatologicznych pacjentów oraz ich zmiany w trakcie leczenia. Miara ważności wskażnika całkowitego (global severity index) ankiety SCL-90 indykuje, że w porównaniu z początkiem leczenia, kiedy dominowała klinicznie znacząca miara psychopatologii, w następnych etapach nastąpił znaczący spadek jej ważności i wzrost liczby pacjentów z normalną psychopatologią. Pacjenci, którzy zakończyli leczenie w 12. tygodniuwykazywali na końcu leczenia znacząco niższy poziompsychopatologii niż pacjenci kończący leczenie w 6. tygodniu, we wszystkich podskalach SCL oprócz subskali fobie. Godny uwagi jest fakt, że spadek ten pojawił się już w 6.tygodniu leczenia i nie różnią się oni od grupy pacjentów kończących leczenie w 12.tygodniu (graf 6). Wynik ten mógłby potwierdzać, że największy spadek psychopatologii pojawia się w pierwszych tygodniach leczenia. Przy przyjęciu na leczenie stan pacjenta jest najgorszy, później pacjent jest stabilizowany, używa medykamentów, dochodzi do polepszenia stanu zdrowia somatycznego, pacjent uczestniczy w grupach terapeutycznych, z powodu czego pojawia się duży spadek psychopatologii. Początek skuteczności psychoterapii jest powolniejszy niż w przypadku leczenia farmakologicznego, ale jest długoterminowy. I właśnie spadek psychopatologii umożliwia terapeutyczną pracę z pacjentem, bo psychopatologia już nie przeszkadza jego kognitywnej wydolności i może on efektywnie pracować na terapii grupowej Pojawia sie tutaj pytanie, czy wydłużenie leczenia przyniosłoby statystycznie znaczącą różnicę (między 6 i 12, tygodniem, ewentualnie końcem leczenia). Jedno z głównych pytań badania (nr 3) to w jakiej fazie zmiany znajdują się pacjenci przychodzący na leczenie odwykowe. Z badania wynika, że większość pacjentów przychodzących na leczenie postrzega siebie w fazie działania lub przygotowania. To znaczy, że pacjenci postrzegają siebie jako zmieniających własne zachowania, przeżycia i/lub otoczenie w celu opanowania własnego problemu z piciem. Wydaje się, że dla większości pacjentów niekonieczne jest zwiększanie motywacji. Na podstawie tego modelu proponujemy koryzstać z konkretnych postępów terapeutzcznych w celu osiągnąć zmiany. Wyniki badania pokazują więc, że również 6-tygodniowe leczenie może być efektywne przy utrzymaniu faz motywacyjnych i znaczącym spadku psychopatologii. Zaletą 12-tygodniowego leczenia jest dalszy potencjalny spadek psychopatologii, ponieważ wpływa on na charakterystyki związane z osobowością i na stan psychiczny charakteryzowany obsesyjno-kompulsyjnymi objawami prawdopodobnie związanymi z cravingiem. Ograniczeniem naszego badania jest to, iż uzyskaliśmy zbiór danych od różnych grup pacjentów i dlatego niektóre różnice w wynikach mogą być spowodowane różnicami pomiędzy grupami, nie tylko długością leczenia. Wydaje się, że precyzyjniejsze wyniki moglibyśmy uzyskać badaniem longitudinalnym i z tego powodu chcielibyśmy kontynuować badania pacjentów, którzy wzięli w nim udział, także po zakończeniu aktualnego projektu. Podobnie, jest niemal niemożliwe ocenić grupę pacjentów, którzy przedwcześnie zrezygnowali z leczenia z powodu bardzo niskiej liczby tych osób. Ważnym jest też pytanie, czy ankieta RCQ z 12 pytaniami zawiera tylko przygotowanie do działania, albo również konkretne widoczne kroki. W takim przypadku byłoby konieczne kroki te dalej operacjonalnie zdefiniować. Mamy też pytanie, czy ankieta RCQ jest stosowna do dyferencjacji etapów zmiany w różnych fazach leczenia. Wydaje nam się, że wyniki badania powinno dalej weryfikować na większej próbie ciągle monitorowanych pacjentów i szukać precyzyjniejszych narzędzi pomiarowych do determinacji etapów zmiany.

13 4. Charakteristika krajín z pohľadu systému a štruktúry liečby závislosti 4.1 Poľsko prehľad SYSTEM LECZENIA W KRAJU Jakie istnieją możliwości leczenia Kto udziela świadczeń zdrowotnych w zakresie leczenia uzależnień Jakie są warunki (finansowe, czasowe,...) CHARAKTERYSTYKA INSTYTUCJI Profil instytucji krótki opis + struktura organizacyjna Główna działalność - opieka ambulatoryjna i szpitalna (opis - obłożenie łóżek, leczenie farmakologiczne, leczenie niefarmakologiczne, rehabilitacja) a) Opieka medyczna b) Opieka psychologiczna i psychoterapeutyczna c) Opieka pielęgniarska Zasoby ludzkie - warunki wszechstronnego rozwoju i stabilizacji kadry (polityka kadrowa, polityka wynagradzania i polityka społeczna, fundusz socjalny, program socjalny, ciągłe doskonalenie zawodowe i dalsze szkolenia wewnątrzzakładowe kadry) Działalność poboczna- działalność wspierająca główną działalność (świadczenie usług wyżywienia, działalność operacyjna, prowadzenie badań, działalność publikacyjna i edukacyjna...) a) Marketing - promocja, media (telewizja, radio, prasa...) b) Działalność edukacyjna - prymarna prewencja (laicka + profesjonalna publiczność) Współpraca z innymi instytucjami, projekty zrealizowane Plany na przyszłość System leczenia uzależnień w Polsce System leczenia uzależnień w Polsce opiera się na przepisach prawnych ustanowionych odrębnie dla lecznictwa uzależnienia od alkoholu i lecznictwa uzależnienia od narkotyków (substancji psychoaktywnych innych niż alkohol). W ramach obu systemów leczenia prowadzone są także programy dla rodzin oraz dla osób z problemami uzależnień niechemicznych. Leczenie uzależnienia od alkoholu Organizacja leczenia uzależnienia od alkoholu opisana jest w Rozporządzeniu Ministra Zdrowia z dnia 25 czerwca 2012 r. w sprawie organizacji, kwalifikacji personelu, sposobu funkcjonowania i rodzajów podmiotów leczniczych wykonujących świadczenia stacjonarne i całodobowe oraz ambulatoryjne w sprawowaniu opieki nad uzależnionymi od alkoholu oraz sposobu współdziałania w tym zakresie z instytucjami publicznymi i organizacjami społecznymi, wydanym na podstawie Ustawy z dnia 26 października 1982 r. o Wychowaniu w Trzeźwości i Przeciwdziałaniu Alkoholizmowi. Ponadto Rozporządzenie Ministra Zdrowia z dnia 6 listopada 2013 r. w sprawie świadczeń gwarantowanych z zakresu opieki psychiatrycznej i leczenia uzależnień reguluje zakres świadczeń zdrowotnych wykonywanych przez placówki lecznicze. Jest to zakres świadczeń refundowany przez Narodowy Fundusz Zdrowia (NFZ). Leczenie osób uzależnionych jest bezpłatne, opłacane przez NFZ, także w przypadku osób nieubezpieczonych. Dodatkowym źródłem finansowania są samorządy lokalne (miasta i gminy), które mogą dofinansowywać działalność placówek leczniczych i czasem to czynią. 13 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

14 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU Leczenie odbywa się w podmiotach leczniczych zarejestrowanych w odpowiednich rejestrach prowadzonych przez Wojewodów. Leczenie odbywa się w następujących typach placówek: 1. Oddziałach Leczenia Alkoholowych Zespołów Abstynencyjnych (OLAZA), który leczy zespoły abstynencyjne oraz motywuje do podjęcia psychoterapii uzależnień. Leczenie w OLAZA trwa do 10 dni. 2. Poradniach terapii uzależnień / uzależnienia od alkoholu. Leczenie w poradni trwa od 6 miesięcy do 2 lat. 3. Całodobowych oddziałach terapii uzależnień/ uzależnienia od alkoholu. Leczenie trwa 6 8 tygodni. 4. Dziennych oddziałach terapii uzależnień/ uzależnienia od alkoholu. Leczenie trwa również do 8 tygodni. W przypadku przekroczenia czasu leczenia pacjentów lub ponownego przyjęcia przed upływem 14 dni od wypisu NFZ płaci 70% ceny osobodnia w oddziale. Podstawową metoda leczenia jest psychoterapia, dominuje podejście integracyjne, z przewagą behawioralno poznawczego. Jednakże coraz częściej stosowane są inne podejścia w psychoterapii, jak np. dialog motywujący, TSR, psychodrama, a także psychodynamiczne, systemowe i inne. Poza psychoterapią stosowana jest farmakoterapia zaburzeń towarzyszących uzależnieniu, rzadko stosuje się disulfiram, akamprozat, naltrekson i nalmefen. Leki te nie są jak dotychczas refundowane. Często zalecane jest pacjentom uczestnictwo w grupach samopomocowych, zwłaszcza AA. Psychoterapię uzależnień prowadzą: psychoterapeuci i specjaliści psychoterapii uzależnień. Pod nadzorem specjalistów psychoterapii uzależnień pracują instruktorzy terapii uzależnień, którzy mogą wykonywać niektóre świadczenia, np. porady, terapię grupową psychoedukacyjną itp. W lecznictwie uzależnień pracują ponadto lekarze, pielęgniarki i psycholodzy. Leczenie uzależnienia od środków psychoaktywnych innych niż alkohol (narkotyki). W przypadku uzależnienia od narkotyków, podstawowym aktem prawnym jest Ustawa z dnia 29 lipca 2005 r. o przeciwdziałaniu narkomanii oraz podobnie jak w przypadku uzależnienia od alkoholu - Rozporządzenie Ministra Zdrowia z dnia 6 listopada 2013 r. w sprawie świadczeń gwarantowanych z zakresu opieki psychiatrycznej i leczenia uzależnień. Pacjenci leczeni są w podobnych placówkach jak opisane wyżej, oddziałem niespotykanym w lecznictwie uzależnienia od alkoholu jest oddział rehabilitacyjny. Inny jest też czas leczenia w placówkach stacjonarnych. Detoksykacja trwa do 14 dni, a w przypadku rozpoznania F.13.3 i F.13.4 do 56 dni. Leczenie w całodobowym oddziale terapii świadczenia krótkoterminowe do 182 dni, natomiast w oddziale rehabilitacyjnym do 1 roku. Leczenie w oddziale podwójnych diagnoz uzależnienie plus inne zaburzenie psychiczne F10-F19 (bez F17), ze współistniejącym rozpoznaniem: F06, F07, F1x.5, F1x.7, F20-F29, F30-F39, F40.x, F41.2, F42, F43, F45, F50- F59, F60.0, F60.1, F60.2, F60.3 (borderline), F60.4, F70, F70.1, F71, F84.5, F90-F98 trwa do 70 dni, a w oddziale rehabilitacyjnym dla podwójnych diagnoz do 1 roku. Oddział podwójnych diagnoz jest miejscem, w którym mogą być leczeni pacjenci uzależnieni od różnych substancji, w innych miejscach też to się zdarza, jednak regułą jest oddzielne leczenie osób uzależnionych od alkoholu i uzależnionych od narkotyków. Metody leczenia uzależnienia od narkotyków różnią się nieco od tych stosowanych w placówkach terapii uzależnienia od alkoholu. Ośrodki terapeutyczne najczęściej pracują metodą społeczności terapeutycznej. Stosowane jest podejście behawioralno poznawcze, model 12 kroków, zarządzanie przypadkiem, wywiadu motywującego, a najczęściej podejście eklektyczne. W leczeniu farmakologicznym stosowany jest, ale bardzo rzadko naltrekson i nalmefen. Prowadzone są także programy leczenia substytucyjnego oraz redukcji szkód. Po zakończeniu leczenia pacjenci mogą skorzystać także z programów post rehabilitacyjnych, których celem jest pomoc osobom uzależnionym w powrocie do pełnienia ról społecznych, podjęciu pracy, usamodzielnieniu się itp. Większość ośrodków leczenia uzależnienia od narkotyków prowadzona jest przez organizację pozarządową Monar. Leczenie finansowane jest przez NFZ, dodatkowo także przez samorządy lokalne i Krajowe Biuro d.s. Przeciwdziałania Narkomanii, które organizuje konkursy na dodatkową ofertę terapeutyczną. Leczenie uzależnień behawioralnych (hazard i inne) finansowane jest ze środków NFZ oraz ze specjalnego Funduszu Ministra Zdrowia. Środki te przekazane zostają corocznie do Krajowego Biura Przeciwdziałania Narkomanii, które w drodze konkursu przeznacza je na rozwiązywanie problemów hazardowych, w tym na terapię. CHARAKTERYSTYKA INSTYTUCJI - WOTUW w Krakowie 14 Zgodnie z polskimi przepisami, w każdym województwie utworzono wojewódzki ośrodek terapii uzależnienia od alkoholu (WOTUW), który pełni zarówno zadania lecznicze w formie stacjonarnej i ambulatoryjnej, jak i zadania poza lecznicze, do których należą:

15 1) monitorowanie funkcjonowania placówek leczenia uzależnienia od alkoholu w zakresie dostępności świadczeń stacjonarnych i całodobowych oraz ambulatoryjnych w sprawowaniu opieki nad uzależnionymi od alkoholu na terenie województwa; 2) ocena jakości świadczeń stacjonarnych i całodobowych oraz ambulatoryjnych w sprawowaniu opieki nad uzależnionymi od alkoholu udzielanych na terenie województwa oraz przygotowanie wniosków i zaleceń w tym zakresie, w tym wnioskowanie o konieczności podjęcia doskonalenia zawodowego pracowników; 3) opiniowanie wojewódzkich strategii i planów w zakresie zdrowia publicznego; 4) udzielanie konsultacji podmiotom leczniczym prowadzącym placówki oraz innym podmiotom zajmującym się rozwiązywaniem problemów alkoholowych; 5) prowadzenie działalności metodyczno-organizacyjnej w zakresie zbierania i opracowywania danych statystycznych dotyczących rozpowszechnienia uzależnienia od alkoholu i związanych z nim problemów oraz leczenia uzależnienia od alkoholu na terenie województwa, a także ocena tych danych; 6) inicjowanie i realizacja działań podnoszących kwalifikacje zawodowe pracowników merytorycznych zatrudnionych w placówkach, w tym organizowanie staży i szkoleń; 7) inicjowanie i prowadzenie działań podnoszących kompetencje zawodowe osób współdziałających z placówkami w realizacji zadań programowych; 8) współpraca z Państwową Agencją Rozwiązywania Problemów Alkoholowych oraz wojewódzkim konsultantem do spraw psychiatrii i wojewódzkim konsultantem do spraw psychologii klinicznej. Wojewódzki Ośrodek Terapii Uzależnienia i Współuzależnienia (WOTUW) działa w ramach Szpitala Specjalistycznego im. dr Józefa Babińskiego w Krakowie ul. Dr J. Babińskiego 29, Kraków W jego skład wchodzą następujące jednostki: 1. Oddział Leczenia Alkoholowych Zespołów Abstynencyjnych 5d 2. Oddział Terapii Uzależnionych od Alkoholu, w tym osób z innymi dysfunkcjami 5c 3. Poradnia dla Osób z Problemami Alkoholowymi 4. Biuro WOTUW 5. Małopolski Ośrodek Szkolenia Terapeutów Uzależnień (MOSTU). W załączeniu schemat organizacyjny Szpitala Babińskiego Ad1. Oddział Leczenia Alkoholowych Zespołów Abstynencyjnych Oddział całodobowy, o hospitalizacji decyduje lekarz dyżurny Izby Przyjęć szpitala. Skierowanie nie jest bezwzględnie wymagane. Decydujące znaczenie ma ocena aktualnego stanu pacjenta. Leczenie trwa 7 10 dni. Zakres działań oddziału: Leczenie zespołów abstynencyjnych alkoholowych oraz mieszanych (alkohol + leki uspokajające bądź nasenne) Motywowanie pacjentów do podjęcia terapii uzależnienia od alkoholu. Ad2. 2. Oddział Terapii Uzależnionych od Alkoholu, w tym osób z innymi dysfunkcjami: Oddział całodobowy. Program terapii trwa przeciętnie 7 tygodni. Metody pracy: Psychoedukacja na temat uzależnienia od alkoholu i zdrowienia. Psychoterapia grupowa: - grupa motywacyjna (praca nad wzmocnieniem motywacji do leczenia i utrzymywania abstynencji), - grupa terapeutyczna (praca nad rozpoznaniem swojego uzależnienia, budowaniem tożsamości osoby uzależnionej, destrukcją alkoholową, rozpoznawaniem psychologicznych mechanizmów uzależnienia), - Treningi umiejętności służących zdrowieniu (Trening Asertywnych Zachowań Abstynenckich, radzenie sobie z głodem alkoholowym i ze złością, planowanie i budowanie sieci wsparcia). Psychoterapia indywidualna 15 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

16 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU Badanie i konsultacje psychiatry Zajęcia dotyczące duchowości prowadzone przez księdza terapeutę Filmy edukacyjne Spotkania społeczności Ad4. 3. Poradnia dla Osób z Problemami Alkoholowymi Przychodnia czynna jest od 8.00 do w dni powszednie. Zakres działań: 1. Kwalifikacja pacjentów do leczenia, diagnoza. 2. Prowadzenie terapii uzależnienia od alkoholu, 3. Prowadzenie terapii współuzależnienia oraz poradnictwa dla dorosłych członków rodzin osób z problemem alkoholowym. Metody pracy: 1. Psychoterapia indywidualna 2. Psychoterapia grupowa i małżeńska (terapia par) 3. Psychoedukacja 4. Porady lekarza psychiatry Ad 4 i 5 Biuro WOTUW i MOSTU zajmują się wykonywaniem zadań poza terapeutycznych, opisane wyżej. Więcej informacji po opisie oddziału 5c w pkt. działalność edukacyjna i współpraca z innymi instytucjami. OPIS PRACY ODDZIAŁU TERAPII UZALEŻNIONYCH OD ALKOHOLU 5c (oddziału, na którym odbywać się będzie badanie efektywności terapii) Oddział Leczenia Uzależnionych od Alkoholu 5C znajduje w strukturach Szpitala psychiatrycznego. Współpracuje z innymi oddziałami umożliwiając pacjentom szpitala uczestniczenie w zajęciach edukacyjnych dotyczących uzależnienia. Pacjenci przyjmowani są po uprzedniej kwalifikacji Pacjenci Oddziału Leczenia Alkoholowych Zespołów Abstynencyjnych (5D) i innych oddziałów Szpitala mogą zostać skonsultowani w czasie pobytu w Szpitalu i po zakwalifikowaniu do leczenia przyjęci do oddziału 5C. Oddział przyjmuje również Pacjentów w ramach sądowego zobowiązania do leczenia w warunkach stacjonarnych. Kryteria kwalifikacji na całodobowy oddział: głębokość uzależnienia- długotrwałe ciągi, psychozy alkoholowe brak dostępności do terapii w miejscu zamieszkania nieskuteczne próby terapii w innych formach leczenia drastyczne konsekwencje picia brak wsparcia w środowisku I potrzeba korektywnego środowiska krzyżowe uzależnienie. Kryteria wykluczające: rozwijający się alkoholowy zespół abstynencyjny (pacjenci kierowani na oddział 5D) zespół psychoorganiczny uniemożliwiający pacjentowi rozumienie w czym uczestniczy brak jakiejkolwiek motywacji motywacja zewnętrzna, która podtrzymuje patologiczne funkcjonowanie -zwolnienie lekarskie, unikanie odpowiedzialności np. przed sądem gdy inna forma terapii jest korzystniejsza dla pacjenta ze względu na zdobycie motywacji I pracy nad sobą osoby chore somatycznie I psychicznie w zaostrzonej fazie choroby 16 Warunki przyjęcia: aktualne, prawidłowo wystawione skierowanie do Szpitala im. dr. J. Babińskiego w Krakowie, na Oddział: Terapii Uzależnionych od Alkoholu (ważne przez 14-dni) wystawione od Lekarza POZ, z Poradni Odwykowej, Lekarza Psychiatrę z właściwym rozpoznaniem F10.2 (uzależnienie od alkoholu) ; trzeźwość pacjenta (min. 10 dni abstynencji od alkoholu) ; wskazane wyniki badań: morfologii krwi oraz moczu, AST, ALT, bilirubina (ok. 1-go miesiąca) oraz RTG klatki piersiowej (nie dłuższy niż 2-letni) ;

17 ustabilizowany stan psychiczny i fizyczny pacjenta (Pacjenci ze schorzeniami dodatkowymi proszeni są o okazanie zaświadczenia od Lekarza Specjalisty o braku przeciwwskazań do odbycia terapii). Terapia trwa 7 tygodni. Zajęcia odbywają się od poniedziałku do piątku. Proces terapii rozpoczyna się blokiem zajęć edukacyjnych (2 tygodnie) oraz pracą na grupie motywacyjnej (ok 3 tygodnie), którą pacjent kończy przygotowaniem I przedstawieniem na grupie swojej historii uzależnienia tzw. piciorysu. Praca ta umożliwia pacjentowi zobaczenie procesu rozwoju uzależnienia i jego konsekwencji, mechanizmów choroby, co ma wzmocnić motywację do zmiany. Pacjenci otwarci na zmianę kontynuują dalsza pracę na grupie terapeutycznej (ok 4 tygodni) skoncentrowanej na tym, co robić aby nie wrócić do picia : jak sobie radzić z głodem alkoholowym, z wyzwalaczami głodu, zapoznają się z zaleceniami dla trzeźwiejących alkoholików oraz nabywają umiejętności rozwiązywania trudności w sposób konstruktywny. W piątym szóstym tygodniu pobytu uczestniczą w Treningu Umiejętności Służących Zdrowieniu (TUSZ -6 spotkań) gdzie m.in. trenują (elementy psychodramy) informowanie o swoim uzależnieniu, odmawianie picia, budowanie sieci wsparcia. Przeciętnie pacjent ma 3 spotkania terapii grupowej w ciągu dnia: 8:00-9:15 Edukacja/TUSZ; 9:40-11:50 Grupa motywacyjna/grupa terapeutyczna; 15:30-16:30 Grupa motywacyjna/grupa terapeutyczna. Dla chętnych możliwe spotkania z duszpasterzem trzeźwości. Osoby szczególnie nie radzące sobie z napięciem uczestniczą w muzykoterapii (4 spotkania). Jest również oferta dla osób z bardzo niskimi umiejętnościami społecznymi, udziału w dodatkowych zajęciach Treningu Umiejętności Społecznych (6 spotkań). Raz w tygodniu odbywa się dodatkowo spotkanie terapii indywidualnej. Każdy pacjent ma przydzielonego terapeutę prowadzącego. Kadra lekarska: kierownik oddziału, lekarz psychiatra, w trakcie procesu certyfikacji na specjalistę psychoterapii uzależnień lekarz psychiatra oraz lekarze stażyści Kadra terapeutyczna: 4 psychologów, w tym jeden kliniczny, specjaliści psychoterapii uzależnień 6 specjalistów psychoterapii uzależnień, pedagogów 2 instruktorów terapii uzależnień duszpasterz trzeźwości, w trakcie procesu certyfikacji na specjalistę psychoterapii uzaleznień Kadra pielęgniarska: pielęgniarka oddziałowa, ukończone Studium Pomocy Psychologicznej 12 pielęgniarek Sekretariat: Dwie sekretarki medyczne zajmujące się prowadzeniem dokumentacji, archiwizowaniem jej, przygotowywaniem dokumentów do wypisu pacjenta, korespondencją z urzędami, sądem oraz udzielaniem informacji osobom zgłaszającym się do sekretariatu. Zakres czynności lekarskich: konsultowanie I diagnozowanie przy przyjęciu na oddział, opieka medyczna osób tego wymagających, wypisywanie leków, wystawianie zaświadczeń do urzędów, monitorowanie procesu leczenia farmakologicznego, udzielanie informacji o stanie zdrowia pacjenta, wspieranie motywacji pacjenta do trzeźwego stylu życia. Zakres czynności terapeutycznych: uczestniczenie w porannym zebraniu całego zespołu, prowadzenie zajęć edukacyjnych / TUSZu, dyżur telefoniczny (możliwość konsultacji, informacji telefonicznej z dyżurującym terapeutą), konsultowanie i diagnozowanie pacjentów do ewentualnego przyjęcia na terapię, prowadzenie grup motywacyjnych / grup terapeutycznych, sesje terapii indywidualnej, sesje rodzinne, prowadzenie dokumentacji terapeutycznej, uczestniczenie w codziennych zebraniach klinicznym zespołu, udział w grupowej superwizji pacjentów, udział w cotygodniowym zebraniu społeczności pacjentów. Przewodnią formą terapii jest terapia grupowa wsparta sesjami indywidualnymi z terapeutą prowadzącym. Techniki psychoterapii: mikro edukacja, elementy psychodramy, psychorysunek, collage, praca z genogramem, dialog terapeutyczny. 17 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

18 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU Zakres czynności pielęgniarskich: zapoznanie się z raportem z poprzedniego dyżuru, pomiar ciśnienia, temperatury, poziomu cukru, wydanie leków pacjentom którzy je przyjmują. O godz. 9:00 uczestniczenie w konsultacjach lekarskich pacjentów zgłaszających dolegliwości, rozpisywanie zaleceń lekarskich, zmienianie opatrunków, iniekcje, obserwowanie i raportowanie funkcjonowania pacjentów wymagających szczególnej opieki (z zaburzeniami psychicznymi, fizycznymi). Pielęgniarki współpracują z terapeutami: uczestniczą w zebraniach klinicznych, w superwizjach pacjentów, prowadzą wieczorny bilans dnia społeczności pacjentów, sprawdzają obecność pacjentów na oddziale, o dowolnej porze dnia i nocy sprawdzają trzeźwość pacjentów, wydają klucze do sal terapeutycznych, jedna pielęgniarka jest obecna przy wydawaniu posiłków. Pielęgniarki oprócz swoich obowiązków pielęgnacyjno-medycznych, dbają o bezpieczeństwo na oddziale, nadzorują przestrzeganie regulaminu oddziału i trzeźwość. Każdy dyżur obstawiony jest minimum dwiema pielęgniarkami. Pracę pielęgniarek koordynuje pielęgniarka oddziałowa. W zakresie jej obowiązków jest także: planowanie przyjęć, zaprowiantowanie pacjentów, dbanie o sprawy techniczne na oddziale, nadzoruje grupę sprzątającą oddział, dba o sprawy sanitarne, dba o zaopatrzenie medyczne, prowadzi elektroniczną dokumentację pielęgniarską, uczestniczy w porannej odprawie, organizuje konsultacje specjalistyczne. Pielęgniarka oddziałowa pracuje codziennie od poniedziałku do piątku. Pozostałe pielęgniarki pracują w systemie zmianowym. Całym oddziałem zarządza Pani Kierownik Oddziału. Podejmuje decyzje dotyczące spraw organizujących pracę zespołu terapeutycznego, lekarskiego, pacjentów, stażystów i praktykantów. Uczestniczy w porannych odprawach i zebraniach klinicznych, a także w grupowych superwizjach pacjentów. Wspiera współpracę pracowników oddziału. Oddział 5C obejmuje dwa piętra. Jedno z nich zajmują 4 sale terapeutyczne, 1-2 osobowe gabinety terapeutów, gabinety lekarzy, pokój socjalny, sekretariat. Poniższe piętro to 3-5 osobowe pokoje pacjentów, pokój socjalny, dyżurka pielęgniarek, pokój zabiegowy. Jadalnia na parterze współdzielona z innym oddziałem. Pacjenci tworzą 70 osobową społeczność. Co tydzień o stałej porze wspólnie z personelem oddziału odbywa się zebranie społeczności, na którym omawiane są bieżące sprawy pacjentów, zgłaszane przez nich trudności. Społeczność prowadzi prezes społeczności oraz jego zastępca, wybierani co tydzień przez wszystkich pacjentów. Zarząd Społeczności pacjentów odpowiedzialny jest za dbanie o życie społeczne na oddziale. Pacjenci oddziału mają możliwość wzięcia udziału w mityngach AA, odbywających się co tydzień w budynku szpitala. 18 Zasoby ludzkie Warunki pracy, płacy, polityka kadrowa określane są przez Dyrektora Szpitala Babińskiego. Wszyscy pracownicy muszą uzyskać kwalifikacje zgodne z ich zakresem odpowiedzialności, określone przez płatnika, czyli Narodowy Fundusz Zdrowia. Od terapeutów uzależnień wymagane jest uzyskanie certyfikatu specjalisty psychoterapii uzależnień lub instruktora terapii uzależnień. Pracować mogą już będąc w trakcie szkolenia, ale pode nadzorem specjalisty psychoterapii uzależnień. Inne szkolenia są nieobowiązkowe, część osób bierze jednak w nich udział, w szczególności w kursach psychoterapii. Jeśli pracownik bierze udział w szkoleniu na wniosek lub za zgodą pracodawcy, otrzymuje na ten cel urlop szkoleniowy. W ramach działalności WOTUW organizowana jest superwizja kliniczna i wewnętrzne seminaria szkoleniowe. Pracownicy biorą także udział w szkoleniach prowadzonych przez MOSTU oraz w innych konferencjach. Działalność poboczna- działalność wspierająca główną działalność (świadczenie usług wyżywienia, sprzątania i inne) organizowane są przez Dyrekcję szpitala, a realizowane w większości przez firmy zewnętrzne. a) Marketing - promocja, media - odbyło się nagranie video dotyczące pracy terapeutycznej WOTUW oraz innych ośrodków w województwie finansowane przez Urząd Marszałkowski, poza tym były też udzielane wywiady dotyczące terapii uzależnień do radia lub telewizji lokalnej. O działalności WOTUW informowano także przy okazji uroczystości takich jak: konferencja z okazji obchodów 90 lecia Szpitala Babińskiego, czy otwarcie WOTUW po remoncie w 2011 roku. Prowadzona jest także strona internetowa. b) Działalność edukacyjna: wykonywana bezpośrednio przez oddział: staże dla lekarzy w procesie specjalizacji wykonywana przez WOTUW: szkolenia prowadzone przez MOSTU, ze szczególnym uwzględnieniem Studium Psychoterapii Uzależnień, będącego pierwszym etapem w procesie uzyskiwania certyfikatów przez terapeutów uzależnień; szkolenia dla przedstawicieli innych grup zawodowych współpracujących z lecznictwem, np. pracowników socjalnych, kuratorów sądowych, oraz studentów. MOSTU od 9 lat prowadzi akredytowane szkolenia będące etapem uzyskiwania certyfikatów specjalisty psychoterapii uzależnień oraz instruktora terapii uzależnień. Rocznie prowadzone są 2 edycje Studium Psychoterapii Uzależnień, w każdej są 1 lub 2 grupy szkoleniowe. W ramach działalności MOSTU wydana została ksiązka pod redakcją B. Bętkowskiej Korpały pt. Uzależnienia w praktyce klinicznej zagadnienia diagnostyczne, która doczekała się drugiego uzupełnionego wydania i stała się obowiązkową lekturą dla osób kształcących się w zakresie terapeutów uzależnień, nie tylko w MOSTU. Opracowano także skrypt dla uczestników SPU.

19 Współpraca z innymi instytucjami Jako ośrodek wojewódzki (WOTUW), powołany przez Sejmik Województwa Małopolskiego, wykonujemy również działania poza lecznicze (wymienione wyżej) od roku Działania te skierowane są nie tylko do pracowników WOTUW, ale do wszystkich placówek leczenia uzależnienia w Małopolsce oraz dodatkowo instytucji współpracujących z lecznictwem. W związku z tym współpracujemy z placówkami leczenia uzależnień, poprzez np. Organizowanie narad dla kierowników placówek, Organizowanie superwizji w placówkach, Wizytacje i konsultacje w placówkach, przygotowanie zaleceń dla placówek na temat jakości realizowanych świadczeń, Organizowanie szkoleń warsztatowych, Zbieranie danych z placówek, poprzez ankiety i inne materiały (np. opisy programów terapii), prowadzenie bazy danych na temat placówek w województwie. Prowadzenie strony internetowej. Organizowanie konferencji, spotkań międzyinstytucjonalnych, w tym we współpracy z Urzędem Marszałkowskim. Jesteśmy jednym z realizatorów Małopolskiego Programu Profilaktyki i Rozwiązywania Problemów Alkoholowych. Te zadania obejmują też współpracę z i wymianę doświadczeń z OLUP w Prednej Horze oraz wspólny projekt badań efektywności leczenia (z udziałem CMUJ). Uzyskaną wiedzą zamierzamy dzielić się z innymi placówkami w województwie. Systém liečby závislostí v Poľsku Systém liečby závislostí v Poľsku je založený na právnych predpisoch týkajúcich sa zvlášť liečby alkoholovej závislosti a zvlášť liečby drogovej závislosti (závislosť na iných psychoaktívnych látkach než alkohol). V rámci oboch systémov liečby sa realizujú aj rodinné terapie a programy pre osoby s nelátkovou závislosťou. Liečba alkoholovej závislosti Organizáciu liečby závislostí stanovuje Vyhláška Ministerstva zdravotníctva zo dňa 25.júna 2012 o organizácii, kvalifikácii personálu, spôsobe fungovania a druhoch zdravotníckych zariadení, ktoré vykonávajú stacionárnu a dlhodobú, ale i ambulantnú starostlivosť o pacientov závislých na alkohole a spôsobe spolupráce s verejnými inštitúciami a spoločenskými organizáciami v tejto oblasti, vydaná na základe Zákona zo dňa 26.decembra 1982 o výchove k triezvosti a boji proti alkoholizmu. Okrem toho Vyhláška Ministerstva zdravotníctva zo dňa 6.novembra 2013 o službách poskytovaných v rámci psychiatrickej starostlivosti a liečby závislostí upravuje oblasť zdravotnej starostlivosti poskytovanej liečebnými ústavmi. Túto oblasť zdravotnej starostlivosti finančne podporuje Národný zdravotný fond (NZF). Liečba pacientov so závislosťou je bezplatná, hradí ju NZF, a to aj v prípade zdravotne nepoistených osôb. Doplňujúcim zdrojom financovania sú miestne samosprávy (mestá a obce), ktoré môžu dofinancovať činnosť poskytovateľa liečby a niekedy túto pomoc aj skutočne realizujú. Liečbu poskytujú liečebné jednotky zaregistrované v príslušných krajských registroch. Liečbu poskytujú nasledujúce typy zariadení: 1. Detoxikačné oddelenia (Oddziały Leczenia Alkoholowych Zespołów Abstynencyjnych - OLAZA) sú zamerané na liečbu abstinenčných príznakov a motivujú k psychoterapii závislostí. Liečba na týchto oddeleniach trvá do 10 dní. 2. Terapeutické poradne v oblasti závislostí / závislosti na alkohole. Dĺžka liečby v poradni sa pohybuje od 6 mesiacov do 2 rokov. 3. Lôžkové oddelenia terapie závislostí / závislosti na alkohole, kde liečba trvá 6-8 týždňov. 4. Denné stacionárne oddelenia terapie závislostí / závislosti na alkohole, kde taktiež liečba trvá najviac 8 týždňov. 19 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

20 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU V prípade prekročenia dĺžky liečby pacientov alebo opakovaného prijatia na oddelenie skôr ako 14 dní po prepustení, NZF prepláca 70% nákladov. Základnou liečebnou metódou je psychoterapia, dominuje integračný prístup s prevažne behaviorálno-kognitívnym zameraním. Avšak čoraz častejšie sa aplikujú aj iné terapeutické prístupy, ako napr. motivačný rozhovor, krátka terapia zameraná na riešenie (SFBT), psychodramatická terapia a tiež metódy psychodynamické, systémové a iné. Okrem psychoterapie sa využíva farmakoterapia porúch sprevádzajúcich závislosť, občas sa podáva disulfiram, akamprosát, naltrexon a nalmefen. Tieto liečivá doteraz nie sú preplácané. Často sa pacientom odporúča účasť na svojpomocných skupinách, obzvlášť na stretnutiach AA. Psychoterapiu závislosti vykonávajú psychoterapeuti a špecialisti psychoterapie závislostí. Pod supervíziou špecialistov psychoterapie závislostí pracujú inštruktori terapie závislostí, ktorí môžu vykonávať určité formy starostlivosti, napr. poradenstvo, skupinovú terapiu, psychoedukačnú terapiu a pod. Okrem nich sa na poskytovaní starostlivosti v rámci liečby závislostí podieľajú lekári, zdravotné sestry a psychológovia. Liečba závislostí na psychoaktívnych látkach iných než alkohol Liečbu látkových nealkoholových závislostí stanovuje Zákon zo dňa 29.júla 2005 o boji proti drogovej závislosti a podobne ako v prípade alkoholovej závislosti aj Vyhláška Ministerstva zdravotníctva zo dňa 6.novembra 2013 o službách poskytovaných v rámci psychiatrickej starostlivosti a liečby závislosti. Liečba je poskytovaná v podobných zariadeniach ako liečba alkoholových závislostí, okrem rehabilitačného oddelenia, ktoré sa v liečbe alkoholových závislostí nevyužíva. Rozdiel je tiež v dĺžke trvania liečby v stacionárnych zariadeniach. Detoxikácia trvá max. 14 dní, v prípade diagnóz F.13.3 a F.13.4 max 56 dní. Liečba na lôžkovom oddelení je krátkodobá max 182 dní, avšak terapia na rehabilitačnom oddelení trvá max. 1 rok.. Liečba na oddelení sekundárnych diagnóz závislosť sprevádzaná inou psychickou poruchou F10-F19 (okrem F17), s paralelnou diagnózou: F06, F07, F1x.5, F1x.7, F20-F29, F30-F39, F40.x, F41.2, F42, F43, F45, F50- F59, F60.0, F60.1, F60.2, F60.3 (borderline), F60.4, F70, F70.1, F71, F84.5, F90-F98 trvá max. 70 dní, a na rehabilitačnom oddelení pre sekundárne diagnózy max. 1 rok. Oddelenie sekundárnych diagnóz je zariadením, kde sa môžu liečiť pacienti s akoukoľvek látkovou závislosťou. V iných zariadeniach je to taktiež možné, avšak spravidla je liečba alkoholovej závislosti oddelená od liečby ostatných látkových závislostí. Metódy liečby iných látkových závislostí než alkoholových sú odlišné od tých, ktoré sa aplikujú pre liečbu alkoholovej závislosti. Terapeutické centrá najčastejšie pracujú metódou terapeutickej komunity. Využíva sa behaviorálno-kognitívny prístup, model 12 krokov, case management, motivačný rozhovor a najčastejšie eklektický prístup. V rámci farmakologickej liečby sa najčastejšie, i keď veľmi zriedka, podáva naltrexon a nalmefen. Poskytujú sa tiež programy substitučnej liečby a prístup harm reduction. Po ukončení liečby majú pacienti k dispozícii post-rehabilitačné programy, ktorých cieľom je pomoc závislým osobám po návrate z liečby s plnením spoločenských úloh, hľadaním práce, osamostatňovaním sa a pod. Väčšinu center liečby látkových závislostí prevádzkuje mimovládna organizácia Monar. Liečbu financuje NZF, prípadne miestne samosprávy a Národný úrad pre drogovú prevenciu, ktorý prostredníctvom súťaží rozširuje ponuku terapeutických služieb. Liečenie nelátkových závislostí (patologické hráčstvo a iné) je financované z prostriedkov NZF a tiež z osobitného Fondu Ministerstva zdravotníctva. Tieto prostriedky sa každoročne presúvajú Národnému úradu pre drogovú prevenciu, ktorý ich prostredníctvom vyhlasovania súťaží rozdeľuje na riešenie problémov s hazardom, a teda i na terapiu. Charakteristika zariadenia WOTUW v Krakove 20 V súlade s poľskou legislatívou, je v každom samosprávnom kraji vytvorené Krajské centrum pre terapiu alkoholovej závislosti (WOTUW), ktoré zároveň poskytuje liečebnú starostlivosť formou stacionárnou i ambulantnou, ktorá zahŕňa: 1) monitoring fungovania zariadení pre liečbu alkoholovej závislosti v oblasti dostupnosti služieb v rámci stacionárnej, ambulantnej i ústavnej starostlivosti pre osoby so závislosťami na území samosprávneho kraja;

21 2) hodnotenie kvality služieb v rámci stacionárnej, ambulantnej i ústavnej starostlivosti pre osoby so závislosťami na území samosprávneho kraja a príprava návrhov a odporúčaní v tejto oblasti, vrátane návrhov týkajúcich sa nevyhnutnosti ďalšieho vzdelávania zamestnancov; 3) pripomienkovanie krajských stratégií a plánov v oblasti verejného zdravotníctva; 4) poskytovanie konzultačných služieb zariadeniam poskytujúcim pomoc v oblasti riešenia problémov týkajúcich sa alkoholových závislostí; 5) metodicko-organizačná činnosť v oblasti zberu a spracovania štatistických údajov týkajúcich sa nárastu alkoholovej závislosti a s nimi spojených problémov a liečby alkoholovej závislosti na území samosprávneho kraja, a tiež hodnotenie zozbieraných údajov; 6) iniciatíva a realizácia činnosti v oblasti pozdvihovania profesionálnej kvalifikácie zamestnancov zariadení, vrátane organizovania stáží a školení; 7) iniciatíva a realizácia činnosti v oblasti pozdvihovania profesionálnej kompetencie osôb spolupracujúcich so zariadeniami na realizácii programových úloh; 8) spolupráca so Štátnou agentúrou pre riešenie problémov s alkoholom a krajským klinickým psychológom. Krajské centrum pre terapiu alkoholovej závislosti (WOTUW) je súčasťou Špecializovanej nemocnice Dr. Józefa Babińského v Krakove ul. Dr J. Babińskiego 29, Krakov Patria doň nasledujúce jednotky: 1. Detoxikačné oddelenie 5d 2. Oddelenie terapie alkoholových závislostí, vrátane pridružených diagnóz 5c 3. Poradňa pre osoby s problémami týkajúcimi sa alkoholu 4. Kancelária WOTUW-u 5. Malopoľské centrum školenia terapeutov v oblasti závislostí (Małopolski Ośrodek Szkolenia Terapeutów Uzależnień - MOSTU). Ad1. Detoxikačné oddelenie Je to lôžkové oddelenie, o prijatí na hospitalizáciu rozhoduje službukonajúci lekár príjmovej ambulancie. Odporúčanie nie je nevyhnutné. Rozhodujúcim faktorom sú výsledky vyšetrenia aktuálneho stavu pacienta. Liečba trvá 7-10 dní. Oblasť činností: liečba abstinenčných príznakov alkoholovej príp. kombinovanej závislosti (alkohol + sedatíva alebo hypnotiká) motivácia pacientov k účasti na terapii závislosti na alkohole. Ad2. Oddelenie terapie alkoholových závislostí, vrátane pridružených diagnóz: Je to lôžkové oddelenie. Program terapie trvá v priemere 7 týždňov. Metódy práce : Psychoedukácia v oblasti závislosti na alkohole a zotavovania. Skupinová psychoterapia: - motivačná skupina (práca na zvyšovaní motivácie k liečbe a udržiavanie abstinencie), - terapeutická skupina (práca na odhaľovaní vlastnej závislosti, budovanie vlastnej identity osôb so závislosťou, odhaľovanie deštrukčných vlastností alkoholu a psychologických mechanizmov závislosti) - tréningy schopností podporujúcich zotavenie (tréning asertívneho správania, zvládanie cravingu a návalov zlosti, plánovanie a budovanie podpornej siete). Individuálna psychoterapia Psychiatrické vyšetrenie a konzultácie Stretnutia na duchovné témy s kňazom terapeutom 21 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

22 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU Edukačné filmy Stretnutia komunít Ad3. Poradňa pre osoby s problémami týkajúcimi sa alkoholu Otváracie hodiny v pracovné dni od 8.00 do Oblasť činností: 1. Posúdenie vhodnosti liečby pre pacientov, diagnostika. 2. Poskytovanie terapie pre osoby závislé na alkohole. 3. Poskytovanie terapie pre osoby spoluzávislé a poradenstvo pre dospelých členov rodín alkoholikov. Metódy práce: 1. Individuálna psychoterapia 2. Skupinová a párová terapia 3. Psychoedukácia 4. Psychiatrické poradenstvo Ad 4 a 5 Kancelária WOTUW a MOSTU sa zaoberajú realizáciou doplnkových činností podporujúcich vyššie spomínanú terapeutickú činnosť. Podrobnejšie informácie nasledujú po opise oddelenia 5c v bodoch edukačná činnosť a spolupráca s inými inštitúciami. OPIS PRÁCE ODDELENIA TERAPIE ZÁVISLÝCH NA ALKOHOLE 5c (oddelenie, na ktorom sa uskutočnil výskum efektívnosti terapie) Oddelenie liečby závislých na alkohole 5C sa nachádza v Psychiatrickej nemocnici. Spolupracuje s inými oddeleniami a umožňuje pacientom nemocnice zúčastňovať sa edukačných programov v oblasti závislostí. Pacienti sú prijímaní na základe predchádzajúceho odporúčania pacienti detoxikačného oddelenia (5D) a ďalších oddelení nemocnice môžu využiť konzultácie počas hospitalizácie a po odporúčaní na liečbu byť prijatí na oddelenie 5C. Oddelenie prijíma aj pacientov na základe súdneho nariadenia na liečbu v podmienkach denného stacionára. Kritéria prijatia na lôžkové oddelenie: rozvinutá závislosť- dlhotrvajúce stavy, alkoholové psychózy nemožnosť terapie v mieste bydliska neúspešné terapeutické pokusy v iných formách liečby drastické následky pitia nedostatok podpory v stredisku a potreba korektívneho strediska kombinovaná závislosť. Kritériá pre zamietnutie prijatia : rozvíjajúce sa abstinenčné príznaky (pacienti sú smerovaní na oddelenie 5D) psychoorganické príznaky znemožňujú pacientovi porozumieť, akej liečby sa zúčastňuje neprítomnosť akejkoľvek motivácie vonkajšia motivácia, ktorá podporuje patologické správanie lekárske potvrdenie o práceneschopnosti, vyhýbanie sa zodpovednosti napr. pred súdom ak je pre pacienta iná forma liečby výhodnejšia vzhľadom na nadobudnutie motivácie a práce na sebe vážny somatický prípadne psychický stav pacienta 22 Podmienky prijatia: platné a správne vyplnené odporúčanie na liečbu do nemocnice Dr. J. Babińského v Krakove, na Oddelenie terapie závislých na alkohole (platné 14 dní), vystavené lekárom prvého kontaktu, Odvykačnou poradňou, psychiatrom s uvedením konkrétnej diagnózy F10.2 (závislosť na alkohole) ; pacient musí byť triezvy (min. 10 dní abstinencie od alkoholu) ; potvrdzujúce výsledky vyšetrení: vyšetrenie krvi a moču, AST, ALT, bilirubín (nie staršie ako jeden mesiac) a RTG hrudníka (nie staršie ako 2 roky) ;

23 zastabilizovaný psychický a fyzický stav pacienta (pacienti s pridruženými ochoreniami potrebujú potvrdenie od špecialistu, že ich zdravotný stav im umožňuje zúčastniť sa liečby). Terapia trvá 7 týždňov. Sedenia sa konajú od pondelka do piatku. Proces terapie sa začína edukačným blokom (2 týždne) a prácou v rámci motivačnej skupiny (okolo 3 týždňov), ktorú pacient ukončí pripravením a predstavením vlastnej histórie pitia alkoholu. Táto práca umožňuje pacientovi uvedomiť si, ako sa jeho závislosť postupne vyvíjala a pomenovať jej následky, mechanizmy ochorenia a čo môže posilniť motiváciu ku zmene. Pacienti pripravení na zmenu pokračujú ďalšou prácou v rámci terapeutickej skupiny (okolo 4 týždňov) zameranej na to, čo robiť preto, aby som sa nevrátil k pitiu : ako si poradiť s cravingom, aké sú jeho spúšťače, oboznámia sa s odporúčaniami pre alkoholikov, ktorí sa rozhodli pre abstinenciu a nadobúdajú schopnosti riešiť ťažkosti konštruktívnym spôsobom. V piatom až šiestom týždni pobytu sa zúčastňujú tréningu schopností podporujúcich zotavovanie (6 stretnutí), kde si okrem iného nacvičujú (prvky psychodrámy) informovanie o svojej závislosti, odmietnutie alkoholu, budovanie podpornej siete. Pacient má v priemere 3 stretnutia skupinovej terapie počas dňa 8:00-9:15 Edukácia/ tréning schopností podporujúcich zotavovanie; 9:40-11:50 motivačná skupina/terapeutická skupina; 15:30-16:30 motivačná skupina/terapeutická skupina. Pre tých, ktorí majú záujem, sú k dispozícii stretnutia s kňazom. Osoby, ktoré majú osobitné ťažkosti so zvládaním napätia, sa môžu zúčastňovať muzikoterapie (4 stretnutia). Pre osoby s nerozvinutými spoločenskými zručnosťami je k dispozícii tréning spoločenských zručností (6 stretnutí). Raz týždenne sa pacient zúčastňuje individuálnej terapie. Každý pacient má priradeného sprevádzajúceho terapeuta. Zdravotnícky personál: Vedúci oddelenia, psychiater, v procese certifikácie na špecialistu psychoterapie závislostí Psychiater a lekári stážisti Terapeuti: 4 psychológovia, z toho jeden klinický, špecializácia v psychoterapii závislostí 6 špecialistov v psychoterapii závislostí, pedagógovia 2 inštruktori terapie závislostí Pastier triezvosti, v procese certifikácie na špecialistu psychoterapie závislostí Zdravotné sestry: Vrchná sestra, ukončené štúdium psychologickej pomoci 12 zdravotných sestier Sekretariát: Dve zdravotnícky vzdelané asistentky sa zaoberajú spracovávaním dokumentácie, archiváciou, prípravou dokumentov pre prepúšťacie správy, korešpondenciou s úradmi a súdom a poskytovaním informácií. Oblasť lekárskej činnosti: konzultácie a diagnostika v rámci prijatia na hospitalizáciu, zdravotná starostlivosť pre osoby, ktorým je určená, preskripcia liekov, vystavovanie potvrdení pre príslušné úrady, monitoring priebehu farmakologickej liečby, poskytovaním informácií o zdravotnom stave pacienta, podpora motivácie pacienta k triezvemu štýlu života. Oblasť terapeutickej činnosti: účasť na rannom stretnutí všetkých terapeutov, vedenie edukačných stretnutí/tréningu schopností podporujúcich zotavovanie, telefonická služba (možnosť konzultácií, telefonickej informácie so slúžiacim terapeutom), konzultácia a diagnostika pacientov pred prípadným prijatím na liečbu, vedenie motivačných/terapeutických skupín, sedenia individuálnej terapie a rodinnej terapie, poskytovanie terapeutickej dokumentácie, účasť na denných stretnutiach klinických pracovníkov, účasť na skupinovej supervízii pacientov, účasť na týždennom stretnutí komunity pacientov. Hlavnou formou terapie je skupinová terapia posilnená individuálnou terapiou so sprevádzajúcim terapeutom. Medzi techniky psychoterapie patria: mikroedukácia, psychodramatické prvky, kresba, koláž, práca s rodokmeňom, terapeutický rozhovor. 23 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

24 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU Oblasť ošetrovateľskej činnosti: oboznámenie sa so správou predchádzajúcej služby, meranie tlaku, teploty a hladiny cukru, podanie liekov pacientom, ktorým boli predpísané. O 9:00 účasť na lekárskych konzultáciách o pacientoch, ktorí hlásili ťažkosti, rozpis odporúčaní lekára, výmena obväzov i injekcií, pozorovanie a hlásenie, ako sa darí pacientom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť (s psychickými alebo fyzickými poruchami). Zdravotné sestry spolupracujú s terapeutmi: zúčastňujú sa klinických stretnutí, supervízie pacientov, poskytujú večernú bilanciu dňa komunite pacientov, kontrolujú prítomnosť pacientov na oddelení, kontrolujú triezvosť pacientov o ktorejkoľvek nočnej či dennej hodine, vydávajú kľúče od terapeutických miestností, jedna zo zdravotných sestrier vypomáha s výdajom stravy. Zdravotné sestry sa okrem svojich medicínsko-ošetrovateľských záväzkov venujú dohľadu nad dodržiavaním vnútorného poriadku oddelenia a triezvosťou. Na každej zmene sú prítomné aspoň dve zdravotné sestry. Prácu zdravotných sestier koordinuje vrchná sestra oddelenia. Do náplne jej práce patrí plánovanie príjmov pacientov, prihlasovanie pacientov na stravu, starostlivosť o technické zariadenia na oddelení, dohľad nad sanitárnou službou na oddelení, objednávanie zdravotníckeho materiálu, poskytovanie elektronickej ošetrovateľskej dokumentácie, účasť na rannej vizite, organizácia odborných konzultácií. Vrchná sestra pracuje denne od pondelka do piatku. Ostatné sestry pracujú na zmeny. Oddelenie riadi vedúca oddelenia. Rozhoduje o organizácii práce terapeutického tímu, lekárskeho tímu, komunite pacientov, stážistov a praktikantov. Zúčastňuje sa ranných vizít a klinických stretnutí a skupinových supervízií pacientov. Podporuje vzájomnú spoluprácu všetkých zamestnancov oddelenia. Oddelenie 5C má k dispozícii dve poschodia. Na jednom z nich sa nachádzajú štyri terapeutické miestnosti, ambulancie terapeutov, lekárov, spoločenská miestnosť a sekretariát. Na druhom sú 2-5 lôžkové izby pre pacientov, spoločenská miestnosť, sesterská izba, ambulancia. Jedáleň sa nachádza na prízemí a slúži aj pacientom z iného oddelenia. Na oddelení je 70 pacientov. Každý týždeň o rovnakom čase sa koná stretnutie celej komunity s personálom oddelenia, na ktorom sú pacienti informovaní o aktualitách, a kde zároveň môžu vyjadriť všetky svoje otázky a pripomienky. Toto stretnutie moderuje predseda komunity alebo jeho zástupca, ktorého si počas týždňa zvolia pacienti. Rada komunity pacientov je zodpovedná dbať o primerané spolunažívanie na oddelení. Pacienti oddelenia majú možnosť zúčastňovať sa stretnutí AA, ktoré sa konajú týždenne v budove nemocnice. 4.2 Česko prehľad Psychiatrická léčebna v Jemnici funguje od roku 1975 (jako detašované pracoviště Nemocnice Třebíč). V roce 2004 došlo ke zprivatizování léčebny - privatizace neměla prakticky žádný vliv na chod zařízení (vyjma několika provozních opatření). V současné době léčebna disponuje cca 60-ti lůžky pro psychiatrické pacienty a pacienty, kteří se chtějí léčit ze závislostí. Dále máme 5 sociálních lůžek pro osoby v tíživé životní situaci. Naše léčebna je otevřeného typu, tzn., pacienti jsou zde zcela dobrovolně a z vlastní vůle. Pobyt v léčebně je financován zdravotními pojišťovnami, se kterými má léčebna uzavřenou smlouvu. O pacienty se stará odborná terapeutický tým, který tvoří mj. lékaři, psychologové, arteterapeut, sociální sestra, zdravotní sestry, pracovní terapeutky. 24

25 Charakteristika zařízení Zařízení je na principu terapeutické komunity. Terapeutická komunita pracuje na těchto základníchprincipech: pacient přichází dobrovolně, s jasnou motivací a dobrovolně může zařízení opustit, snaží se vytvořit prostředí příznivé pro možnost pacientovi změny, deleguje zodpovědnost za společné věci na všechny členy komunity, terapie probíhá především ve skupinových formách, snaží se co nejlépe zajistit péči před nástupem na pobyt a hlavně následnou péči. Terapeutický tým není expertem na pacientův život, ale především jeho průvodcem a poradcem. Uvažujeme-li o terapeutické komunitě zaměřené na práci s dospívajícími uživateli drog, je potřeba některé její prvky zdůraznit, a tím ji odlišit od komunit, které jsou zřizovány pro práci s dospělými. je zaměřena na dospívající problémové uživatele návykových látek starší 15. let doba pobytu je 6 nebo 12 týdnů. Režim a program léčby terapeutická nabídka Jedná se o privátní zařízení s dobou pobytu 6 nebo 12 týdnů. Léčba probíhá formou komunitní režimové terapie. Program zahrnuje skupinovou psychoterapii dynamického a interakčního charakteru, individuální psychoterapii a v případě zájmu rodinné konzultace včetně možné účasti rodinných příslušníků na skupinové psychoterapii. Během léčby využíváme metod arteterapie, muzikoterapie, relaxačních a imaginativních metod. Nedílnou část léčby tvoří pracovní terapie. Součástí programu jsou sportovní aktivity (k dispozici je tělocvična a sportovní hřiště v areálu oddělení). Filozofií zařízení je aktivní přístup pacientů k léčbě a motivovanost ke změně. Léčebný plán Lékař při přijetí pacienta vypíše do příjmového protokolu diagnózu pacienta, tuto diagnózu s číslem, dle klasifikace nemocí MKN-10, zapíše i do příslušné kolonky počítačového programu. Při přijetí předepíše přijímací lékař individuální plán pacient (dietu, pohybový režim, pracovní terapii, medikaci), zařadí ho do příslušného režimu a vyznačí jej v počítačovém systému psychiatrický, protialkoholní, protidrogový. Pokud uzná za nutné, při přijetí naordinuje pacientu laboratorní nebo další odborná vyšetření, k tomu použije časovač ordinací v počítačovém systému. O diagnóze, ordinovaných lékách a vyšetření informuje přijímací lékař terapeutický tým na ranním sezení následující dne. Pokud není přijímací lékař z vážného důvodu na sezení přítomen, informuje o těchto skutečnostech tým jím pověřený lékař, kterému předtím tyto informace sdělil. Většinou je to primář léčebny nebo jeho zástupce. Terapeutický tým na ranní poradě ve čtvrtek rozhodne o zařazení pacienta do příslušné psychoterapeutické skupiny a o přidělení terapeuta, toto vyznačí primář do počítačového programu V pátek ráno probíhá zařazovací skupina, kde se pacient dozví do jaké psychoterapeutické skupiny byl zařazen, jaké terapeut mu byl přidělen a jaké jsou jeho základní povinnost v AT režimu, rovněž je upozorněn na to, že se musí důkladně seznámit s léčebným řádem. Všechny změny se aktualizují dle potřeby a stavu pacienta. Hodnocení, kontrola pacientů V rámci režimové léčby probíhá pravidelné hodnocení komunity, udělování kladných a záporných bodů, zpětná vazba. Dle potřeby a situace kontroly moči na obsah drog, dechové zkoušky. Vzdělávání pracovníků Je nutné, aby jednotliví pracovníci i celý tým mohli procházet dalším průběžným vzděláváním formu tréninku a teorie. Každý odborný pracovník by měl mít absolvovat sebezkušenostní psychoterapeutický výcvik s teoretickou nadstavbou o závislostech. Měl by znát možnosti péče o uživatele návykových látek, měl by se orientovat v komunitních formách práce. 25 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

26 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU Další vzdělávání pracovníků: Na pracovišti: vedoucí nebo jiný člen týmů školí ostatní, členové týmu se školí navzájem, tým nebo vedoucí školící odborník přicházející z jiného zařízení. Mimo pracoviště: psychoterapeutický výcvik, konference, kursy, semináře, stáže. Supervize Ostatní činnost: Léčebna disponuje vlastní kuchyní a jídelnou pro pacienty a zaměstnance zařízení. 4.3 Slovensko prehľad Odborný liečebný ústav psychiatrický, n. o. Predná Hora je nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby. Organizácia vznikla transformáciou štátnej príspevkovej organizácie k , pričom zakladateľmi sú Slovenská republika v zastúpení Ministerstva zdravotníctva SR a právny subjekt ZÁVISLOSTI, s.r.o. Organizácia bola zaregistrovaná Krajským úradom v Banskej Bystrici a bolo jej pridelené IČO. OLÚP, n. o. Predná Hora má správne a kontrolné orgány (správnu radu a dozornú radu) a štatutárneho zástupcu (riaditeľa organizácie). OLÚP, n. o. Predná Hora špecializovaná nemocnica, je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v oblasti liečby závislostí všetkých druhov a liečby psychických porúch. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je realizované formou ústavnej zdravotnej starostlivosti v odboroch psychiatria a medicína drogových závislostí a formou ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Patria sem ambulancie v odboroch psychiatria, medicína drogových závislostí, klinická psychológia, dopravná psychológia a zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek v odboroch klinická biochémia s hematologickým úsekom, klinická mikrobiológia, fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia. OLÚP, n. o. Predná Hora ďalej na základe povolenia vykonáva výrobu stravy v rámci liečebnej výživy a stravovania, publikačnú a prednáškovú činnosť a prevádzkové činnosti spojené s výkonom hlavnej činnosti (pranie prádla, údržbu a pod.) HLAVNÁ ČINNOSŤ Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je realizované formou ústavnej lôžkovej starostlivosti a ambulantnou formou. Do tohto procesu sú zapojené aj spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (laboratóriá, pracovisko fyziatrie a liečebnej rehabilitácie) a oddelenie liečebnej výživy a stravovania. V rámci nej je pacientom poskytovaná komplexná lekárska, psychoterapeutická a ošetrovateľská starostlivosť zahŕňajúca diagnostiku i liečbu látkových a nelátkových závislostí a tiež psychických a somatických ochorení spojených so závislosťami. 26 Lekárska starostlivosť o pacientov so závislosťami zahŕňa v sebe starostlivosť o somatické i psychické zdravie. Pacientom je poskytovaná prostredníctvom tímu lekárov, špecialistov v odboroch psychiatria, medicína drogových závislostí, vnútorné lekárstvo, klinická biochémia a fyziatria, balneológia, liečebná rehabilitácia. Pri nástupe na liečbu je každý pacient komplexne vyšetrený lekárom včítane posúdenia vstupného laboratórneho screeningu, ktorý zahŕňa vyšetrenia zamerané na funkciu pečene, obličiek, na metabolizmus glukózy a tukov, na hladinu minerálov. U pacientov sa vyšetruje EKG, hodnoty TK a ďalšie parametre podľa potreby (EEG, USG, ventilometrické vyšetrenie...). V prípade zistenia pridružených ochorení, ktoré vyžadujú konzílium ďalších špecialistov, spolupracuje OLÚP, n. o. s najbližšími zdravotníckymi zariadeniami v Revúcej, Poprade a Brezne, kde sú pacienti podrobení potrebným špeciálnym vyšetreniam event. absolvujú krátku diagnostickú hospitalizáciu pri dočasnom prerušení liečby závislostí.

27 Psychologická - psychoterapeutická starostlivosť pozostáva z dvoch základných činností: 1. Psychodiagnostika podieľajú sa na nej: 1 školená psychologická laborantka, ktorá administruje a kvantitatívne vyhodnocuje používané psychodiagnostické metodiky, 4 klinickí psychológovia a 4 neklinickí psychológovia, ktorí psychologické vyšetrenia interpretujú a spracovávajú do správy o psychologickom vyšetrení. Na rozšírenie a objektivizovanie údajov získaných klasickou psychodiagnostikou sa využívajú aj psychofyziologické diagnostické metódy. V roku 2013 bolo psychodiagnosticky vyšetrených 911 pacientov. 2. Psychoterapia OLÚP, n. o. Predná Hora je zariadenie režimového typu, v ktorom základný terapeutický prístup vychádza z modelu kognitívne - behaviorálnej terapie. Terapeutická práca spočíva v práci s veľkou skupinou a v skupinovej terapii. Pacienti v režimovej liečbe sa zúčastňujú edukačných skupín (asertivita, protistresová, antidepresívna, protifajčiarska, resocializačná, recidívy, cravingová skupina a skupina so súdnym nariadením liečby, sociálno-právne poradenstvo, základy finančnej gramotnosti, uplatnenie sa na trhu práce, separácia odpadu). Skupinová psychoterapia je vedená podľa teoretickej orientácie jednotlivých terapeutov (Katatýmne imaginatívna psychoterapia, Adlerovská individuálna psychoterapia, Systemická psychoterapia, Geštalt psychoterapia, KBT). Podporný proces v liečbe závislosti je umocnený arteterapiou, ergoterapiou, videoterapiou, liečebnou telesnou výchovou, terapiou učením (anglický jazyk, práca s počítačom), biblioterapiou, autogénnym tréningom a pod. Práca psychológa a psychoterapeuta podlieha pravidelným supervíznym stretnutiam, odborne, po kvalitatívnej stránke sa rozvíja a smeruje tak k vytváraniu štandardov v liečbe závislostí. Ošetrovateľská starostlivosť o závislých pacientov vychádza z uspokojovania ich bio-psycho-sociálnych potrieb. V procese liečby poskytuje ošetrovateľskú a psychoterapeutickú starostlivosť sestra. Skúma a zaznamenáva správanie pacienta, spoločne s ostatnými členmi terapeutického týmu. Edukuje o následkoch užívania drog a o rizikách potenciálneho návratu k ich užívaniu. Objasňuje pacientovi jeho problémové správanie a snaží sa mu pomáhať rozpoznať jeho časté vyhýbanie sa zodpovednosti. V terapeutickej komunite podporuje jeho účasť na aktivitách, na fyzickom cvičení a rozvíjaní nových záujmov. Poskytuje mu štruktúrované prostredie, rozvrh plný aktivít, na mieru ušitým manažmentom času (program dňa). Nepretržite monitorujeme abstinenciu pacienta a spoločne hľadá krátkodobé, či dlhodobé ciele vhodné pre zmenu životného štýlu. 5 Cieľ výskumu, metódy a metodiky Cieľ a výskumné otázky: Hlavným cieľom výskumu bolo porozumieť procesu psychoterapeutickej zmeny v priebehu liečby a to v závislosti od dĺžky liečby a závažnosti stavu pri prijatí (objektívne i subjektívne vnímaného), i iných premenných (pridružená psychiatrická diagnóza, sociálne zázemie, existencionálne hodnoty) Podrobné monitorovanie vývoja psychického stavu pacienta počas liečby a jej efektivity pomocou nástrojov merania validizovaných a štandardizovaných pre slovenskú populáciu a tiež zmapovanie schopnosti pacienta konceptualizovať svoje aktuálne problémy. Identifikovanie premenných, súvisiacich s predčasnými dobrovoľnými odchodmi z liečby, s cieľom do budúcnosti ich predikovať a predchádzať im. Mapovanie zmien v jadrových vzťahových vzorcoch smerom k sebe a k vlastnej závislosti v priebehu liečby. Výskumné otázky: 1. Aký je stav pacientov v SR, ČR a Poľsku, čo sa týka symptómov závislosti, v čase príchodu na liečbu? 2. Aký je rozdiel v psychopatologických fenoménoch v jednotlivých etapách hospitalizácie (začiatok, 6. t. liečby, koniec skôr ako v 12 t., koniec v 12 t.) u týchto pacientov? 3. Aký je rozdiel v štádiách zmeny v jednotlivých etapách hospitalizácie (začiatok, 6. t. liečby, koniec skôr ako v 12 t., koniec v 12 t.) u týchto pacientov? 27 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

28 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU Metódy analýzy Pre spracovanie výskumných dát sme použili štatistické testy pomocou programu Statistical Packages for the Social Sciences (SPSS 16.0) pre Windows, prostredníctvom ktorého sme vykonali deskriptívnu a korelačnú analýzu výskumných dát. Výskumný súbor Výskumný súbor tvorilo 380 pacientov závislých od alkoholu, z toho 282 mužov a 98 žien. Priemerný vek v súbore bol 44,58 rokov (SD=10,48), u mužov to bolo 44,04 a u žien 46,18 rokov. Väčšinu výskumného súboru tvorili pacienti OLÚP Predná Hora (n=212), potom pacienti Wotuw Krakow (n=117) a pacienti psychiatrickej liečebne Pateb Jemnice (n=51). Takmer polovica (46,5 %) pacientov bola nezamestnaná, 36,7 % bolo zamestnaných, 6,9 % pacientov bolo na invalidnom, resp. starobnom (9 %) dôchodku. Medzi nezamestnanými, zamestnanými a dôchodcami sme nezaznamenali signifikantné rozdiely v závažnosti užívania alkoholu (K-W=3,64; sig.=0,30), v štádiu zmeny (K-W=1,76; sig.=0,62), v závažnosti psychopatológie (K-W=5,38; sig.=0,15) a ani v škálach rekognície (K-W=1,18; sig.=0,76), ambivalencie (K-W=2,90; sig.=0,41) a aktívnych krokov k zmene (K-W=4,98; sig.=0,17) p. dotazníka Socrates. Graf č. 1: Zamestnanie pacientov. Takmer 60 % pacientov malo okrem závislosti od alkoholu aj minimálne jednu ďalšiu pridruženú psychiatrickú diagnózu. Okrem diagnóz súvisiacich s užívaním alkoholu (8,5 %) a iných psychoaktívnych látok ako tabak (40 %), sedatív a hypnotík (2,5 %), kanabis (1 %), prípadne viacerých drog a iných psychoaktívnych látok (3,5 %), šlo najčastejšie o afektívne poruchy (5,5 %), neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (5 %), poruchy osobnosti (4 %), organické duševné poruchy (4 %), patologické hráčstvo (3,5 %), či schizofrénie, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (2 %). Väčšina pacientov (66,3 %) mala predpisované aj psychofarmaká. Vysokoškolské vzdelanie dosiahlo 10,7 % pacientov, stredoškolské s maturitou v Českej republike a na Slovensku, resp. stredoškolské vzdelanie v Poľsku dosiahlo spolu 37,9 % pacientov, stredoškolské bez maturity v Českej republike a na Slovensku, resp. zawodowe (ktoré je istým ekvivalentom učnovského vzdelania v SR a ČR) v Poľsku dosiahlo spolu 42,2 % pacientov. Nižšie ako spomenuté vzdelanie dosiahlo spolu 9,2 % pacientov. 28 Sociálne zázemie Približne tretina všetkých pacientov výskumnej vzorky bola v dobe liečenia v manželskom zväzku (37,4 %), nasledovali slobodní (30,1 %), rozvedení (28,7 %) a ovdovení pacienti (3,8 %). Pri porovnaní závažnosti užívania alkoholu vzhľadom na stav sme zistili, že slobodní pacienti vykazujú závažnejšiu mieru užívania alkoholu ako pacienti v manželskom zväzku (U=1423,50; sig.=0,01), kde tento rozdiel reprezentuje malý efekt (r=0,24), aj ako rozvedení pacienti (U=1304,00; sig.=0,02), kde tento rozdiel reprezentuje taktiež malý efekt (r=0,21). V miere psychopatológie (K-W=0,10; sig.=0,95), ani v štádiu zmeny (K-W=1,87; sig.=0,39) sa v súvislosti s rodinným stavom signifikantné rozdiely nevyskytli.

29 Graf č. 2: Rodinný stav v súbore pacientov z troch krajín. Najčastejšie bývali pacienti s partnerom (38,1 %), takmer tretina z nich žila s rodičmi (30,4 %), takmer pätina (18,6) žila sama a 9,7 % pacientov žilo s inými príbuznými alebo priateľmi. Len 25 % pacientov dotazovaných na začiatku liečby malo deti. Vzhľadom na tieto charakteristiky neboli medzi pacientmi signifikantné rozdiely v závažnosti užívania alkoholu, dotazovanej dotazníkom AUDIT (K-W=1,97; sig.=0,58), ani v štádiu zmeny na začiatku liečby (K-W=3,991; sig.=0,26) a ani v miere psychopatológie (K-W=3,00; sig.=0,39). Dôvody liečby Najčastejším dôvodom liečenia bola vo všeobecnosti túžba skoncovať s alkoholom (35,2 %). Výrazný bol aj tlak rodiny, ktorý ako hlavnú motiváciu uviedlo 20,3 %. Častou motiváciou k liečbe bola aj strata schopnosti zvládať každodenný život (12,8 %), či nepriaznivý zdravotný stav (12,3 %). Súdne nariadených bolo 12,3 % hospitalizácií, 4 % pacientov prišli na liečenie na podnet známeho a 2,2 % pacientov uviedlo ako hlavnú motiváciu ultimátum od partnera. 6. Očakávané výsledky 6.1 Štádiá zmeny v priebehu liečby Tabuľka č. 2 zobrazuje absolútne a relatívne početnosti pacientov v jednotlivých štádiách zmeny v rôznych fázach liečby. Veľká väčšina pacientov spadá už na začiatku liečby do štádia akcie (68,5 % pacientov), resp. prípravy (26,3 %). Rozdiel v štádiu zmeny medzi koncom liečby v 12. týždni a koncom liečby skôr než v 12. týždni je signifikantný (U=2982,50, sig.=0,03) a poukazuje na to, že pacienti, ktorí ukončili liečbu skôr než v jej 12. týždni, boli vo vyššom štádiu zmeny, ako pacienti končiaci v 12. týždni, pričom tento rozdiel reprezentuje malý efekt (r=0,17). Tab. č. 2: Absolútne a relatívne početnosti pacientov v jednotlivých štádiách zmeny v rôznych fázach liečby (dotazník RCQ). Fáza liečby N Prekontemplácia Kontemplácia Príprava Akcia Začiatok (1,9 %) 7 (3,3 %) 56 (26,3 %) 146 (68,5 %) 6. týždeň (3,5 %) 25 (21,7 %) 86 (74,8 %) Koniec 12.t (1,1 %) 2 (2,1 %) 24 (25,3 %) 68 (71,6 %) Koniec <12.t (1,4 %) 2 (2,7 %) 7 (9,6 %) 63 (86,3 %) Predčasný Koniec 9-1 (11,1 %) 1 (11,1 %) 7 (77,8 %) 29 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

30 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU Pri porovnaní štádia zmeny v priebehu liečby sa u pacientov medzi začiatkom liečby a 6. týždňom dvanásťtýždňovej liečby nevyskytli signifikantné zmeny (n=60, Z=1,18; sig.=0,24), ďalej ani u pacientov medzi začiatkom liečby a koncom liečby skôr ako v 12. týždni (n=32, Z=0,95; sig.=0,34), ako ani u pacientov medzi začiatkom liečby a koncom liečby po 12 týždňoch (n=17, Z=1,63; sig.=0,10, aj keď tu bola prítomná výrazná tendencia k postupu do vyššieho štádia, avšak bez štatistickej významnosti) a napokon ani u pacientov medzi 6. týždňom dvanásťtýždňovej liečby a koncom liečby v 12. týždni (n=42, Z=0,00; sig.=1,00). 6.2 Dotazník AUDIT Dotazník AUDIT vyplnilo na začiatku liečby 212 pacientov s priemerným skóre 25,02 (SD=6,98). 1,4 % zo súboru (n=3) zaznamenali skóre, ktoré nie je indikátorom škodlivého pitia, 6,1 % (n=13) skórovalo do pásma strednej úrovne problémov s alkoholom. 14,7 % (n=31) pacientov skórovalo do pásma vysokej úrovne problémov s alkoholom, kým zvyšných 75,9 % (n=166) skórovalo do pásma závislosti od alkoholu. Graf č.3: Podiel pacientov v jednotlivých dimenziách škodlivého pitia p. dotazníka AUDIT Vzťah medzi škálami: pripravenosť k zmene a skóre v dotazníku AUDIT Na overenie vzťahu medzi závažnosťou užívania alkoholu a skóre v škálach prekontemplácie, kontemplácie a akcie dotazníka pripravenosti k zmene sme aplikovali štatistické testovanie korelácií (Pearson). Výsledky preukázali prítomnosť signifikantných korelácií medzi sledovanými premennými, ktoré uvádzame v tabuľke č. 3. Tab. č. 3: Koeficienty korelačnej analýzy medzi subškálami dotazníka pripravenosti k zmene a skóre v dotazníku AUDIT. Prekontemplácia Kontemplácia Akcia AUDIT r= -0,26** r=0,29** - **-sig.<0,01 dvojsmerný test signifikancie Rozdiel v skóre AUDIT vzhľadom na štádium zmeny Pacienti vo fáze akcie (n=144; M=23,94) dosiahli v dotazníku AUDIT signifikantne nižšie skóre než pacienti v štádiu prípravy (n=55; M=27,58) (U=2647,50, sig.=0,00), pričom tento rozdiel reprezentuje malý efekt (r=0,26). Pacientov vo fáze prekontemplácie resp. kontemplácie sme pre nízky počet do analýzy rozdielov nezahrnuli. 6.3 Vzťah závažnosti užívania alkoholu a psychopatológie 30 Na overenie vzťahu medzi závažnosťou užívania alkoholu a úrovňou psychopatológie sme medzi výsledným skóre dotazníka AUDIT a skóre v jednotlivých subškálach dotazníka SCL-90 aplikovali štatistické testovanie korelácií (Pearson).

31 Výsledky preukázali prítomnosť signifikantných korelácií medzi všetkými sledovanými premennými a uvádzame ich v tabuľke č. 4. Tab. č 4: Koeficienty korelačnej analýzy medzi skóre v dotazníku AUDIT a škálami SCL-90 (N=202). Škály SCL-90 r sig. Somatizácia 0,36 0,00 Obsesie a kompulzie 0,40 0,00 Interpersonálna senzitivita 0,36 0,00 Depresia 0,36 0,00 Anxieta 0,39 0,00 Hostilita 0,29 0,00 Fóbia 0,30 0,00 Paranoidná ideácia 0,33 0,00 Psychoticizmus 0,32 0,00 Celkové patologické skóre (Global severity index) 0,40 0,00 dvojsmerný test signifikancie 6.4 Miera psychopatológie počas liečby Pacientov sme na základe celkového skóre (global severity index) v dotazníku SCL-90 rozdelili podľa cut-off skóre na pacientov s normálnou a dysfunkčnou, teda klinicky závažnou úrovňou psychopatológie. Na grafe č. 4 vidieť, že kým na začiatku liečby disponovalo klinicky závažnou úrovňou psychopatológie 57,9 % pacientov, po 6 týždňoch to bolo už len 19,8 % pacientov. U pacientov, ktorí liečbu ukončili skôr ako v 12. týždni (PL/CZ), disponovalo klinicky závažnou mierou psychopatológie 36,2 %, u pacientov končiacich v 12. týždni to bolo len 18,1 %. Z pacientov, ktorí liečbu končili predčasne, vykazovalo klinicky závažnú mieru psychopatológie 44,4 %. Graf č.4: Závažnosť psychopatológie v priebehu liečby. 31 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

32 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU Rozdiel v miere psychopatológie u pacientov končiacich v 12. a 6. týždni Pacienti, ktorí ukončili liečbu skôr ako v 12. týždni (n=69), vykazovali signifikantne vyššiu mieru psychopatológie, než pacienti končiaci v 12. týždni (n=94) (U=1994,50; sig.=0,00), pričom tento rozdiel reprezentuje stredne veľký efekt (r=0,33). Pacienti, ktorí ukončili liečbu v 12. týždni, vykazovali na konci liečby signifikantne nižšiu mieru psychopatológie než pacienti končiaci skôr, ako v 12. týždni a to vo všetkých subškálach SCL-90, s výnimkou subškály fóbie, kde sme signifikantný rozdiel nezaznamenali (U=2744,00; sig.=0,09). Pacienti končiaci v 12. týždni mali signifikantne nižšie skóre v subškále somatizácie (U=2325,00; sig.=0,00), obsesií a kompulzií (U=2322,50; sig.=0,00), interpersonálnej senzitivity (U=2251,00; sig.=0,00), depresie (U=1888,00; sig.=0,00), anxiety (2052,00; sig.=0,00), hostility (U=2271,50; sig.=0,00), paranoidnej ideácie (U=2404,50; sig.=0,01) a psychoticizmu (U=2169,50; sig.=0,00). Tieto rozdiely reprezentujú v subškálach depresie (r=0,36) a anxiety (r=0,31) stredne veľký efekt. V subškálach somatizácie (r=0,24), obsesií a kompulzií (r=0,24), interpersonálnej senzitivity (r=0,26), hostility (r=0,26), paranoidnej ideácie (r=0,22) a psychoticizmu (r=0,28) reprezentujú tieto rozdiely malý efekt. Rozdiely v priemernom skóre jednotlivých subškál znázorňujeme na grafe č. 5. Graf č. 5: Rozdiely v miere psychopatológie podľa subškál SCL-90 na konci liečby. 6.5 Zmena psychopatológie počas liečby Na mieru psychopatológie bolo vo výskumnom súbore s časovým odstupom opakovane dotazovaných 146 pacientov. Tí, ktorí vyplnili dotazníky SCL-90 na začiatku liečby a po 6 týždňoch (n=61), vykazovali signifikantnú redukciu psychopatologických symptómov vyjadrenej GSI indexom po 6 týždňoch v porovnaní so začiatkom liečby (Z=6,19; sig.=0,00), pričom tento rozdiel reprezentuje veľký efekt (r=0,79). Pacienti, ktorí boli dotazovaní na začiatku liečby a na konci liečby skôr ako v 12. týždni (n=29), taktiež vykazovali signifikantnú redukciu psychopatologických symptómov na konci liečby v porovnaní so začiatkom liečby (Z=4,23; sig.=0,00), pričom aj tento rozdiel reprezentuje veľký efekt (r=0,78). Pacienti, ktorí boli dotazovaní na začiatku liečby a na konci liečby po 12. týždňoch (n=15), taktiež vykazovali signifikantnú redukciu psychopatologických symptómov na konci liečby v porovnaní so začiatkom liečby (Z=3,18; sig.=0,00) a aj tento rozdiel predstavuje veľký efekt (r=0,82). A napokon pacienti, ktorí boli dotazovaní v 6. týždni a na konci liečby v 12. týždni (n=41), síce vykazovali pokles miery psychopatológie na konci liečby v porovnaní so 6. týždňom liečby, uvedený pokles však iba tesne nesplnil kritéria štatistickej významnosti (Z=1,50; sig.=0,13). Profil skóre subškál SCL-90 v rôznych fázach liečby vzhľadom ku cut-off skóre znázorňujeme na grafe č. 6. O zmenách v jednotlivých subškálach SCL-90 referujeme v osobitných odsekoch. 32

33 Graf č. 6: Profil skóre subškál SCL-90 v rôznych fázach liečby. 6.6 Zmena v subškále somatizácie počas liečby Medzi začiatkom liečby a 6. týždňom dvanásťtýždňovej liečby došlo u pacientov k veľkému a signifikantnému zníženiu skóre v subškále somatizácie (n=61, r=0,61, Z=4,74; sig=0,00). Okrem toho sme v tejto subškále zaznamenali signifikantný a veľký pokles symptómov u pacientov medzi začiatkom liečby a koncom skôr ako v 12. týždni (n=30, r=0,69, Z=3,71; sig.=0,00) a u pacientov medzi začiatkom liečby a koncom liečby v 12. týždni (n=15, Z=2,34; sig.=0,02), kde táto zmena taktiež reprezentovala veľký efekt (r=0,60). Pri porovnaní skóre v subškále somatizácie pacientov v 6. týždni a na konci liečby v 12 týždni sme signifikantné zmeny nezaznamenali (n=41, Z=0,2; sig.=0,36). Nasledujúci graf znázorňuje relatívne početnosti pacientov s normálnou a klinicky závažnou úrovňou somatizácie v jednotlivých fázach liečby. Na začiatku liečby vykazovalo klinicky závažnú úroveň somatizácie 54,5 % pacientov, kým v 6. týždni dvanásťtýždňovej liečby to už bolo len 22,5 % pacientov. Z pacientov, ktorí liečbu ukončili skôr ako v 12. týždni, vykazovalo klinicky závažnú úroveň somatizácie 37,7 % pacientov, kým z pacientov, ktorí ju ukončili v 12. týždni, to bolo len 20,2 %. Graf č. 7: Pomer normálnej a klinicky závažnej úrovne somatizácie u pacientov v rôznych fázach liečby. 33 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

34 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU 6.7 Zmena v subškále obsesií a kompulzií počas liečby Medzi začiatkom liečby a 6. týždňom dvanásťtýždňovej liečby došlo u pacientov k signifikantnému a veľkému zníženiu skóre v subškále obsesií a kompulzií (n=61, r=0,67, Z=5,25; sig.=0,00). Okrem toho sme v tejto subškále zaznamenali signifikantný a veľký pokles symptómov u pacientov medzi začiatkom liečby a koncom liečby skôr ako v 12. týždni (n=29, r=0,50, Z=2,68; sig.=0,01). Pokles v subškále obsesí a kompulzií u pacientov medzi začiatkom liečby a koncom liečby v 12. týždni (n=15, Z=3,05; sig.=0,00) bol taktiež signifikantný a reprezentoval veľký efekt (r=0,79). Pri porovnaní skóre v subškále obsesií a kompulzií pacientov v 6. týždni a na konci liečby v 12 týždni, sme taktiež zaznamenali signifikantný pokles stredne veľkého efektu (n=41, r=0,34, Z=2,19; sig.=0,03). Nasledujúci graf znázorňuje relatívne početnosti pacientov s normálnou a klinicky závažnou úrovňou obsesií a kompulzií v jednotlivých fázach liečby. Na začiatku liečby vykazovalo klinicky závažnú úroveň obsesií a kompulzií 61,2 % pacientov, kým v 6. týždni to už bol len 26,1 % pacientov. Z pacientov, ktorí ukončili liečbu skôr ako v 12. týždni, vykazovalo klinicky závažnú úroveň obsesií a kompulzií 40,6 % pacientov, kým z pacientov, ktorí ju ukončili v 12. týždni, to bolo len 22,3 %. Graf č. 8: Pomer normálnej a klinicky závažnej úrovne obsesií a kompulzií u pacientov v rôznych fázach liečby. 6.8 Zmena v subškále interpersonálnej senzitivity počas liečby Medzi začiatkom liečby a 6. týždňom dvanásťtýždňovej liečby došlo u pacientov k signifikantnému a veľkému zníženiu skóre v subškále interpersonálnej senzitivity (n=61, r=0,78, Z=6,07; sig.=0,00). Okrem toho sme u pacientov v tejto subškále zaznamenali signifikantný a veľký pokles symptómovmedzi začiatkom liečby a koncom liečby skôr ako v 12. týždni (n=29, r=0,82, Z=4,40; sig.=0,00) a u pacientov medzi začiatkom liečby a koncom liečby v 12. týždni (n=15, Z=2,99; sig.=0,00) tento pokles reprezentuje veľký efekt (r=0,77). Pri porovnaní skóre v subškále interpersonálnej senzitivity pacientov v 6. týždni a na konci liečby v 12. týždni sme signifikantné zmeny nezaznamenali, aj keď tendencia k poklesu bola zjavná (n=41, Z=1,59; sig.=0,07). Nasledujúci graf znázorňuje relatívne početnosti pacientov s normálnou a klinicky závažnou úrovňou interpersonálnej senzitivity v jednotlivých fázach liečby. Na začiatku liečby vykazovalo klinicky závažnú úroveň interpersonálnej senzitivity 51,7 % pacientov, kým v 6. týždni to už bolo len 17,1 % pacientov. Z pacientov, ktorí liečbu ukončili skôr ako v 12. týždni, vykazovalo klinicky závažnú úroveň interpersonálnej senzitivity 29 % pacientov, kým z pacientov, ktorí končili v 12. týždni, to bolo len 19,1 %. 34

35 Graf č. 9: Pomer normálnej a klinicky závažnej úrovne interpersonálnej senzitivity u pacientov v rôznych fázach liečby. 6.9 Zmena v subškále depresie počas liečby Medzi začiatkom liečby a 6. týždňom dvanásťtýždňovej liečby došlo u pacientov k signifikantnému zníženiu skóre v subškále depresie (n=61, Z=6,07; sig.=0,00), kde tento pokles reprezentuje veľký efekt (r=0,78). Okrem toho sme v tejto subškále zaznamenali signifikantný a významný pokles symptómov u pacientov medzi začiatkom liečby a koncom liečby skôr ako v 12. týždni (n=29, r=0,65, Z=3,49; sig.=0,00) a u pacientov medzi začiatkom liečby a koncom liečby v 12. týždni (n=15, Z=3,30; sig.=0,00) tento rozdiel reprezentuje veľký efekt (r=0,85). Pri porovnaní skóre v subškále depresie u pacientov v 6. týždni a na konci liečby v 12. týždni sme signifikantné zmeny nezaznamenali (n=41, Z=1,14; sig.=0,17). Nasledujúci graf znázorňuje relatívne početnosti pacientov s normálnou a klinicky závažnou úrovňou depresie v jednotlivých fázach liečby. Na začiatku liečby vykazovalo klinicky závažnú úroveň depresie 59,8 % pacientov, kým v 6. týždni to bolo už len 18,9 % pacientov. Z pacientov, ktorí liečbu ukončili skôr ako v 12. týždni, vykazovalo klinicky závažnú úroveň depresie 34,8 % pacientov, kým z pacientov, ktorí končili v 12. Týždni, len 13,8 %. Graf č. 10: Pomer normálnej a klinicky závažnej úrovne depresie u pacientov v rôznych fázach liečby. 35 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

36 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU 6.10 Zmena v subškále anxiety počas liečby Medzi začiatkom liečby a 6. týždňom dvanásťtýždňovej liečby došlo u pacientov k signifikantnému zníženiu skóre v subškále anxiety (n=61, Z=5,69; sig.=0,00), pričom tento rozdiel reprezentuje veľký efekt (r=0,73). Okrem toho sme v tejto subškále zaznamenali signifikantný a veľký pokles symptómov u pacientov medzi začiatkom liečby a koncom liečby skôr ako v 12. týždni (n=29, r=0,67, Z=3,59; sig.=0,00). U pacientov medzi začiatkom a koncom liečby v 12. týždni (n=15, Z=3,41; sig.=0,00) tento pokles taktiež reprezentuje veľký efekt (r=0,88). Pri porovnaní skóre v subškále anxiety pacientov v 6. týždni a na konci liečby v 12. týždni sme rovnako zaznamenali signifikantný pokles stredne veľkého efektu (n=41, r=0,38, Z=2,43; sig.=0,03). Nasledujúci graf znázorňuje relatívne početnosti pacientov s normálnou a klinicky závažnou úrovňou anxiety v jednotlivých fázach liečby. Na začiatku liečby vykazovalo klinicky závažnú úroveň anxiety 58,4 % pacientov, kým v 6. týždni to už bolo len 23,4 % pacientov. Z pacientov, ktorí liečbu končili skôr ako v 12. týždni, vykazovalo klinicky závažnú úroveň anxiety 42 % pacientov, kým z pacientov, ktorí končili v 12. týždni, to bolo len 20,2 %. Graf č. 11: Pomer normálnej a klinicky závažnej úrovne anxiety u pacientov v rôznych fázach liečby Zmena v subškále hostility počas liečby Medzi začiatkom liečby a 6. týždňom dvanásťtýždňovej liečby došlo u pacientov k signifikantnému zníženiu skóre v subškále hostility (n=61, Z=2,91; sig.=0,00), pričom tento pokles reprezentuje stredne veľký efekt (r=0,37). Okrem toho sme v tejto subškále zaznamenali signifikantný a to stredne veľký pokles symptómov u pacientov medzi začiatkom liečby a koncom liečby skôr ako v 12. týždni (n=29, r=0,46, Z=2,50; sig.=0,01). Medzi začiatkom liečby a koncom liečby v 12. týždni (n=15, Z=0,63; sig.=0,53) a ani pri porovnaní skóre v subškále hostility pacientov v 6. týždni a na konci liečby v 12. týždni sme signifikantné zmeny nezaznamenali (n=41, Z=1,18; sig.=0,24). Nasledujúci graf znázorňuje relatívne početnosti pacientov s normálnou a klinicky závažnou úrovňou hostility v jednotlivých fázach liečby. Na začiatku liečby vykazovalo klinicky závažnú úroveň hostility 44,5 % pacientov, kým v skôr ako v 12. týždni to už bolo len 22,5 % pacientov. Z pacientov, ktorí liečbu končili v 6. týždni, vykazovalo klinicky závažnú úroveň hostility 33,3 % pacientov, kým z pacientov, ktorí končili v 12. týždni, to bolo len 24,5 %. 36

37 Graf č. 12: Pomer normálnej a klinicky závažnej úrovne hostility u pacientov v rôznych fázach liečby Zmena v subškále fóbie počas liečby Medzi začiatkom liečby a 6. týždňom dvanásťtýždňovej liečby došlo u pacientov k signifikantnému zníženiu skóre v subškále fóbie (n=61, Z=4,26; sig.=0,00), pričom tento pokles reprezentuje veľký efekt (r=0,55). Okrem toho sme v tejto subškále zaznamenali signifikantný a veľký pokles symptómov u pacientov medzi začiatkom liečby a koncom liečby skôr ako v 12. týždni (n=29, r=0,74, Z=3,97; sig.=0,00), tiež u pacientov medzi začiatkom liečby a koncom liečby v 12. týždni (n=15, Z=2,11; sig.=0,04) tento pokles tiež reprezentuje veľký efekt (r=0,55). Pri porovnaní skóre v subškále fóbie pacientov v 6. týždni a na konci liečby v 12. týždni sme síce zaznamenali pokles symptómov, ktorý iba tesne nedosahuje hranicu štatistickej významnosti (n=41, Z=1,85; sig.=0,07). Nasledujúci graf znázorňuje relatívne početnosti pacientov s normálnou a klinicky závažnou úrovňou fóbie v jednotlivých fázach liečby. Na začiatku liečby vykazovalo klinicky závažnú úroveň fóbie 48,3 % pacientov, kým v 6. týždni to už bolo len 16,2 % pacientov. Z pacientov, ktorí liečbu končili skôr ako v 12. týždni, vykazovalo klinicky závažnú úroveň fóbie 26,1 % pacientov, kým z pacientov, ktorí končili v 12. týždni, to bolo len 18,1 %. 37 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

38 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU Graf č. 13: Pomer normálnej a klinicky závažnej úrovne fóbie u pacientov v rôznych fázach liečby Zmena v subškále paranoidnej ideácie počas liečby Medzi začiatkom liečby a 6. týždňom dvanásťtýždňovej liečby došlo u pacientov k signifikantnému zníženiu skóre v subškále paranoidnej ideácie (n=61, Z=5,05; sig.=0,00), pričom tento pokles reprezentuje veľký efekt (r=0,65). Taktiež sme v tejto subškále zaznamenali signifikantný a veľký pokles symptómov u pacientov medzi začiatkom liečby a koncom liečby skôr ako v 12. týždni (n=29, r=0,62, Z=3,33; sig.=0,00) a u pacientov medzi začiatkom liečby a koncom liečby v 12. týždni (n=15, Z=2,20; sig.=0,03) tento pokles reprezentuje taktiež veľký efekt (r=0,57). Pri porovnaní skóre v subškále paranoidnej ideácie pacientov v 6. týždni a na konci liečby v 12. týždni sme signifikantné zmeny nezaznamenali (n=41, Z=1,76; sig.=0,08), pozorovaný pokles v tejto subškále tesne atakoval hranicu štatistickej významnosti. Graf č. 14. ilustruje relatívne početnosti pacientov s normálnou a klinicky závažnou úrovňou paranoidnej ideácie v jednotlivých fázach liečby. Na začiatku liečby vykazovalo klinicky závažnú úroveň paranoidnej ideácie 63,2 % pacientov, kým v 6. týždni to už bolo len 28,8 % pacientov. Z pacientov, ktorí liečbu končili skôr ako v 12. týždni, vykazovalo klinicky závažnú úroveň paranoidnej ideácie 46,4 % pacientov, kým u pacientov, ktorí končili v 12. týždni, to bolo len 28,7 %. 38 Graf č. 14: Pomer normálnej a klinicky závažnej úrovne paranoidnej ideácie u pacientov v rôznych fázach liečby.

39 6.14 Zmena v subškále psychoticizmu počas liečby Medzi začiatkom liečby a 6. týždňom dvanásťtýždňovej liečby došlo u pacientov k signifikantnému zníženiu skóre v subškále psychoticizmu (n=61, Z=5,20; sig.=0,00), kde tento pokles reprezentuje veľký efekt (r=0,67). Okrem toho sme v tejto subškále zaznamenali signifikantný a veľký pokles symptómov u pacientov medzi začiatkom liečby a koncom liečby skôr ako v 12. týždni (n=29, r=0,81, Z=4,39; sig.=0,00) a u pacientov medzi začiatkom liečby a koncom liečby v 12. týždni (n=15, Z=2,51; sig.=0,01), tento pokles tiež svedčí tiež pre veľký efekt (r=0,65). Pri porovnaní skóre v subškále psychoticizmu pacientov v 6. týždni a na konci liečby v 12. týždni sme signifikantné zmeny nezaznamenali (n=41, Z=0,94; sig.=0,35). Nasledujúci graf znázorňuje relatívne početnosti pacientov s normálnou a klinicky závažnou úrovňou psychoticizmu v jednotlivých fázach liečby. Na začiatku liečby vykazovalo klinicky závažnú úroveň psychoticizmu 56 % pacientov, kým v 6. týždni to už bolo len 23,4 % pacientov. Z pacientov, ktorí liečbu končili skôr ako v 12. týždni, vykazovalo klinicky závažnú úroveň psychoticizmu 47,8 % pacientov, kým u pacientov, ktorí končili v 12. týždni, to bolo len 25,5 %. Graf č. 15: Pomer normálnej a klinicky závažnej úrovne psychoticizmu u pacientov v rôznych fázach liečby. 7 Výsledky dotazníka Socrates 7.1 Rekognícia problémov s alkoholom v rôznych fázach liečby Na začiatku liečby vyplnilo dotazník Socrates 210 pacientov, po 6 týždňoch dvanásťtýždňovej liečby 111 pacientov, na konci liečby skôr ako v 12. týždni 67 pacientov a na konci dvanásťtýždňovej liečby 100 pacientov. Na začiatku liečby vykazovalo nízku úroveň rekognície 33,3 % pacientov, v 6. týždni dvanásťtýždňovej liečby 40,5 % pacientov, na konci liečby skôr ako v 12. týždni 20,9 % pacientov a na konci dvanásťtýždňovej liečby 34 % pacientov. Strednú úroveň rekognície vykazovalo na začiatku liečby 36,7 % pacientov, v 6. týždni dvanásťtýždňovej liečby 37,8 % pacientov, na konci šesťtýždňovej liečby 26,9 % pacientov a na konci dvanásťtýždňovej liečby 40 % pacientov. Vysokú mieru rekognície uvádzalo na začiatku liečby 30 % pacientov, v 6. týždni dvanásťtýždňovej liečby 21,6 % pacientov, na konci šesťtýždňovej liečby 52,2 % pacientov a na konci dvanásťtýždňovej liečby 26 % pacientov. Z pacientov, ktorí liečbu ukončili predčasne, uvá- 39 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA

40 PROJEKT MONITOROVANIE, HODNOTENIE A VÝSKUM EFEKTÍVNOSTI LIEČBY ZÁVISLOSTI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI S EURÓPSKOU PRIDANOU HODNOTOU dzalo na konci liečby nízku mieru rekognície 18,2 %, strednú mieru 54,5 % a vysokú mieru 27,3 % pacientov. Nasledujúci graf znázorňuje relatívne početnosti pacientov s nízkou, strednou a vysokou mierou rekognície problémov s alkoholom v jednotlivých fázach liečby. Graf č. 16: Relatívne početnosti pacientov s nízkou, strednou a vysokou mierou rekognície problémov s alkoholom v rôznych fázach liečby. 7.2 Ambivalencia v rôznych fázach liečby Na začiatku liečby uvádzalo nízku mieru ambivalencie 13,3 % pacientov, v 6. týždni dvanásťtýždňovej liečby 17,1 % pacientov, na konci liečby skôr ako v 12. týždni 27,9 % pacientov a na konci dvanásťtýždňovej liečby 20 % pacientov. Strednú mieru ambivalencie uvádzalo na začiatku liečby 46,7 % pacientov, v 6. týždni dvanásťtýždňovej liečby 36,9 % pacientov, na konci šesťtýždňovej liečby 29,4 % pacientov a na konci dvanásťtýždňovej liečby 41 % pacientov. Vysokú mieru ambivalencie uvádzalo na začiatku liečby 40 % pacientov, v 6. týždni dvanásťtýždňovej liečby 45,9 % pacientov, na konci šesťtýždňovej liečby 42,6 % pacientov a na konci dvanásťtýždňovej liečby 39 % pacientov. Z pacientov, ktorí liečbu ukončili predčasne, uvádzalo na konci liečby nízku mieru ambivalencie 9,1 %, strednú mieru rovnako 9,1 % a vysokú mieru 81,8 % pacientov. Relatívne početnosti pacientov s nízkou, strednou a vysokou mierou ambivalencie znázorňujeme aj v grafe č Graf č. 17: Relatívne početnosti pacientov s nízkou, strednou a vysokou mierou ambivalencie voči problémom s alkoholom v rôznych fázach liečby.

41 7.3 Aktívne kroky k liečbe v rôznych fázach liečby Na začiatku liečby uvádzalo nízku mieru aktívnych krokov k liečbe 14,8 % pacientov, v 6. týždni dvanásťtýždňovej liečby 15,3 % pacientov, na konci liečby skôr ako v 12. týždni 7,4 % pacientov a na konci dvanásťtýždňovej liečby 10 % pacientov. Strednú mieru aktívnych krokov k liečbe uvádzalo na začiatku liečby 35,2 % pacientov, v 6. týždni dvanásťtýždňovej liečby 44,1 % pacientov, na konci šesťtýždňovej liečby 16,2 % pacientov a na konci dvanásťtýždňovej liečby 30 % pacientov. Vysokú mieru aktívnych krokov k liečbe uvádzalo na začiatku liečby 50 % pacientov, v 6. týždni dvanásťtýždňovej liečby 40,5 % pacientov, na konci šesťtýždňovej liečby 76,5 % pacientov a na konci dvanásťtýždňovej liečby 60 % pacientov. Z pacientov, ktorí liečbu ukončili predčasne, uvádzalo na konci liečby strednú mieru aktívnych krokov k liečbe 36,4 % a vysokú mieru 63,6 % pacientov. Relatívne početnosti pacientov s nízkou, strednou a vysokou mierou aktívnych krokov k liečbe znázorňujeme aj v grafe č. 18. Graf č. 18: Relatívne početnosti pacientov s nízkou, strednou a vysokou mierou aktívnych krokov k liečbe v rôznych fázach liečby. 7.4 Rozdiely v skóre škál dotazníka Socrates vzhľadom na dĺžku liečby Pacienti končiaci liečbu skôr ako v 12. týždni uvádzali v porovnaní s pacientmi končiacimi v 12. týždni signifikantne vyššiu mieru rekognície (U=2443,50, sig.=0,00), aj keď tento rozdiel reprezentuje len malý efekt (r=0,24). Pacienti končiaci skôr ako v 12. týždni uvádzali v porovnaní s pacientmi končiacimi v 12. týždni aj vyššiu mieru aktívnych krokov k liečbe (U=2568,00, sig.=0,01), pričom tento rozdiel reprezentuje tiež malý efekt (r=0,21). V miere ambivalencie sa títo pacienti pacienti vzhľadom na dĺžku liečby nelíšili (U=3180,50; sig.=0,48). 7.5 Zmeny v škálach dotazníka Socrates a v priebehu liečby U pacientov sme sledovali zmeny v skóre jednotlivých škál dotazníka Socrates a v priebehu liečby. Testovali sme rozdiely medzi začiatkom a koncom liečby v 12. týždni (n=16), medzi začiatkom liečby a 6. týždňom dvanásťtýždňovej liečby (n=59), medzi začiatkom liečby a jej koncom skôr ako v 12. týždni (n=31) a medzi 6. týždňom dvanásťtýždňovej liečby a jej koncom v 12. týždni (n=42). Signifikantnú zmenu sme identifikovali v náraste skóre v škále aktívne kroky k liečbe 41 ODBORNÝ LIEČEBNÝ ÚSTAV PSYCHIATRICKÝ, n.o. PREDNÁ HORA