BABIA HORA NATURA 2000

Transkrypt

1 BABIA HORA NATURA 2000 Spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci projektu Zlepšenie informovanosti a environmentálneho povedomia verejnosti o územiach NATURA 2000 v CHKO Horná Orava.

2 NEŽIVÁ PRÍRODA Babia hora sa nachádza na hranici Slovenskej a Po skej republiky. Slovenská as sa nachádza na území najsevernejšej obce Slovenska - Oravskej Polhory. Orograficky patrí do sústavy vonkajších Západných Karpát, asti Oravských Beskýd, do komplexu horského masívu Babej hory. Na území Po ska sa za le uje do Beskidu ywieckiego. Vrchol Babej hory so svojou nadmorskou výškou m n. m. zara uje Oravské Beskydy na tretie miesto v skupine tzv. vysokých pohorí Západných Karpát, hne za Tatry a Nízke Tatry. Výraznejšími vrcholkami masívu v smere od východu zo sedla Krowiarki sú Sokolica (1 367 m n. m.), Kopa (1 521 m n. m.), Gówniak (1 619 m n. m.) a Babia hora (1 725 m n. m.), po sky nazývaná tiež Diab ak, kon iac Malou Babou horou (1 517 m n. m.), v po štine známa tiež pod názvom Cy. Vrchol Babej hory prevyšuje okolité vrcholky o takmer 500 metrov. Horský masív Babej hory tvorí samostatné pásmo dlhé asi 10 km tiahnuce sa v smere západ východ. Z geologického h adiska patrí k vonkajšiemu flyšovému oblúku západokarpatskej sústavy. Štruktúrne je budovaný zo súvrství rozli ných flyšových hornín (pieskovcov, slie ovcov, ílovcov, bridlíc a zlepencov). Przyroda nieo ywiona Babia Góra le y na granicy Republiki S owackiej i Polski. Cz s owacka znajduje si na terenie najbardziej wysuni tej na pó noc gminy s owackiej Oravská Polhora. System orograficzny nale y do zespo u zewn trznych Karpat Zachodnich, cz ci Orawskich Beskidów, do kompleksu górskiego masywu Babia Góra. Na terytorium Polski wchodzi w sk ad Beskidu ywieckiego. Babia Góra z wysoko ci m. n p. m. plasuje Orawskie Beskidy na trzecim miejscu w grupie tzw. wysokich pasm górskich Karpat Zachodnich, zaraz za Wysokimi i Niskimi Tatrami. Wa niejszymi szczytami masywu w stron od wschodu z Krowiarki s Sokolica (1 367 m n. m.), Kopa (1 521 m n. m.), Gówniak (1 619 m n. m.) i Babia Góra ( m n. m.), znana równie pod nazw Diab ak. Masyw ko czy Ma a Babia Góra (1 517 m n. m.), w Polsce znana równie pod nazw Cy. Szczyt Babiej Góry jest wy szy od okolicznych szczytów o oko o 500 metrów. Masyw górski Babiej Góry tworzy samodzielne pasmo o d ugo ci oko o 10 km, ci gn ce si w linii zachód-wschód. Z geologicznego punkt widzenia nale y do zewn trznego uku fliszowego systemu zachodniokarpackiego. Strukturalnie zbudowany jest z warstw licznych sk ad fliszowych (piaskowców, margli, i owców, upków i zlepie ców). Schéma geologickej stavby Babej hory / Schemat budowy geologicznej Babiej Góry Legenda: a magurský pieskovec / piaskowec magurski b podmagurské vrstvy / warstwy podmagurskie c hlavný tektonický zlom / glowny uskok tektoniczny d sklz / po lizg e hranica masívu Babej hory / granica masywu Babiej Góry f zvetralinové vrstvy / pokrywy zvietrzelinowe

3 Vrchol Babej hory / Szczyt Babiej Góry Geologickou zaujímavos ou Babej hory je výskyt pseudokrasových jaský, ktoré vznikli vplyvom gravita ných svahových deformácií a pohybov. Na Babej hore bolo doteraz objavených 7 jaský (6 na Malej Babej hore a 1 na Babej hore). Oblas Oravských Beskýd môžeme za leni do chladnej klimatickej oblasti. Vyššie položené asti a oblasti horských lesov patria do chladného horského okrsku. Najvyššie položené územia nad m n. m. patria do studeného horského okrsku. Masív Babej hory sa vyzna uje ve kou zásobou povrchových vôd, o je dôsledok bohatých a astých zrážok a vysokej lesnatosti. Pod úpätím na slovenskej strane sa nachádzajú sírne pramene. Zaujímavos ou Babej hory sú po etné jazierka. Ich po et sa odhaduje na 20, no na slovenskej strane masívu je len jedno. Z povrchových te úcich vôd na južnej strane odvádzajú vodu do Polhoranky potoky Bystrá a Hlásna rieka. Geologiczn ciekawostk Babiej Góry jest wyst powanie pseudo-jaski, które powstaj wskutek grawitacyjnych deformacji zbocza i ruchów. Na Babiej Górze do teraz odkryto 7 jaski (6 na Ma ej Babiej Górze i 1 na Babiej Górze) Obszar Beskidów Orawskich mo emy zaliczy do strefy klimatu ch odnego. Wy ej po o one cz ci i obszary lasów górskich nale do ch odnego obszaru górskiego. Najwy ej po o one tereny ponad m nale do zimnego obszaru górskiego. Masyw Babiej Góry charakteryzuje si du ymi zapasami wody powierzchniowej, co jest konsekwencj wysokich i cz stych opadów deszczu i wysokiego zalesienia. Po s owackiej stronie znajduj si siarkowe ród a. Ciekawostk Babiej Góry s liczne jeziorka. Ich liczb szacuje si na 20, ale po s owackiej stronie masywu jest jedynie jedno. Z wód powierzchniowych p yn cych na po udniowej stronie odprowadza wod a do bocznych do Polhoranki Bystrá i Hlásna rzeka. PRÍRODNÉ POMERY WARUNKI NATURALNE

4 RASTLINSTVO Ve mi výrazný vplyv na rastlinstvo má tunajšia drsná klíma a geologické podložie. No málo o vplýva na vegetáciu takým tlakom a rýchlos ou ako lovek. Na základe vertikálneho lenenia môžeme na danom území rozlíši 5 zonálnych stup ov: RO LINNO Istotny wp yw na ro linno maj pod o e geologiczne i tutejszy surowy klimat. Ale nic nie wp ywa na wegetacj tak bardzo, jak cz owiek. Na podstawie pionowego podzia u danego obszaru strefowe mo na wyró ni pi poziomów strefowych: alpínsky stupe ( mn n. m.) m) subalp alpíns ky stupe ( m n. m.) vyššíší hor ský stupe ( m n. m.) nižší horský stupe ( m n. m.) podhoro ský stupe ( m n. m.) PRÍRODNÉ POMERY WARUNKI NATURALNE V jednotlivých výškových stup och nachádzame rôzne spolo enstvá rastlín, ktoré sú ovplyvnené podložím, nadmorskou výškou, expozíciou, množstvom zrážok, sklonom a orientáciou vo i svetovým stranám. Tieto spolo enstvá sú oproti pôvodným zna ne pozmenené hospodárskou innos ou loveka. Pozd ž vodných tokov môžeme nájs rôzne zachované lužné lesy zastúpené horskými jelšovými lesmi s dominantnou jelšou sivou a v bami. W poszczególnych stopniach wysoko ci wyst puj ró ne zbiorowiska ro linne, na które wp yw ma pod o e, wysoko, ekspozycja, opady, nachylenie stoku i orientacja w stosunku do stron wiata. S one znacz co zmienione w wyniku dzia alno ci cz owieka. Wzd u wód p yn cych mog znale wiele zachowanych lasów gowych, w postaci lasów górskich olszynowych z dominuj c olch szar i wierzb. Páperník pošvatý / We nianka ochwowata Vachta trojlistá / Bobrek trójlistkowy Vstava ovec májový / Kuku ka szerokolistna Na úpätí skalných zrázov, najmä na svahoch hlbokých dolín, kde prevládajú balvanité, ve mi humózne pôdy, sa pomerne vzácne vyskytujú sutinové spolo enstvá s prevládajúcim javorom horským. Charakteristickými a najcennejšími prvkami prírodného prostredia Hornej Oravy sú rašeliniská. Nájdeme tu prevažne prechodné rašeliniská. Z fytocenologického h adiska môžeme spolo- enstvá týchto biotopov zaradi k spolo enstvám ostricovo-machových slatín. Z jednotlivých druhov tu nájdeme ostrice, prasli ky, páperníky, nátržníky, vstava e a iné. U podnó a ska, zw aszcza na stokach g bokich dolin, gdzie dominuj skaliste, bardzo humusowe gleby, stosunkowo rzadko wyst puj piargowe spo eczno ci z przewa aj cym jaworem górskim. Charakterystycznymi i najbardziej warto ciowymi elementami rodowiska naturalnego Górnej Orawy s torfowiska. Znajdziemy tu g ównie torfowiska przej ciowe. Z punktu widzenia fitocenologicznego, zbiorowiska tych biotopów nale do turzycowo- -mechowiskowych mokrade. Z poszczególnych gatunków znajdziemy tu g ównie turzyce, skrzypy, we nianki, pi ciorniki, orchidee i inne.

5 Prevažnú as územia však zaberajú smrekové lesy. V nadmorskej výške od m sa vyskytujú jed ové smre iny, v nadmorskej výške nad m pravé horské smre iny. Przewa aj c cz zajmuj lasy wierkowe. Na wysoko ci m n. p. m. wyst puj wierki, na wysoko ci m n. p. m. wyst puj w a ciwe wierki górskie. Poniklec biely / Sasanka alpejska Horec bodkovaný / Goryczka kropkowana Interiér rašeliniska / Wn trz torfowiska Zaujímavos ou Babej hory sú pralesy, ktoré sú tvorené spolo enstvom jed ových smre ín. Po posledných meraniach bol prales v tejto oblasti identifikovaný v nadmorskej výške od do m po obvode na ploche takmer 257 ha. Jedným z charakteristických znakov pralesa je prítomnos ve kého množstva m tveho (moderového) dreva. M tve drevo plní v lesnom prostredí významné funkcie (zvyšuje biodiverzitu, zabra- uje erózii pôdy, úkryt pre živo íšstvo, at.). Prechod medzi smre inami a kosodrevinou je na mnohých miestach tvorený istými porastmi borievky sibírskej. V stupni kosodreviny sa okrem kosodrevinových porastov hojne vyskytujú spolo- enstvá subalpínskych lúk so psicou tuhou. Pre najvyšší (alpínsky) stupe, je charakteristická prítomnos mnohých vysokohorských (alpínskych) druhov ako napr. poniklec biely, i skalnica horská. Skalnica horská / Sasanka alpejska M tve (moderové) drevo / Martwe drewno Ciekawostk Babiej Góry s lasy wierkowo-jod owe. Po ostatnim pomiarze, w tym obszarze zidentyfikowano las pierwotny na wysoko ci metrów na ca ym obwodzie powierzchni prawie 257 ha. Jedn z charakterystycznych cech lasu jest obecno du ej ilo ci martwego drewna. Martwe drewno w lesie pe ni wa n rol (zwi kszenie ró norodno ci biologicznej, zapobieganie erozji gleby, schronisko dla zwierz t, itp.). Przej cie mi dzy wierkami a kosodrzewin w wiele miejscach wyst puje w postaci czystego drzewostanu ja owca syberyjskiego. Ponadto na poziomie kosodrzewiny, wyst puj liczne subalpejskie ki z psi trawk. Na najwy szym (alpejskim) stopniu charakterystyczne jest wyst powanie licznych wysokogórskich (alpejskich) gatunków, np. sasanka alpejska, czy rojnik górski. PRÍRODNÉ POMERY WARUNKI NATURALNE

6 ŽIVO ÍŠSTVO FAUNA PRÍRODNÉ POMERY WARUNKI NATURALNE Podobne ako flóra aj živo íšstvo je charakterizované výskytom najmä lesných druhov typických pre Karpaty. Je to prevažne fauna ihli natých a zmiešaných lesov, rašelinísk, potokov a riek a nakoniec spolo enstvá živo íchov žijúcich nad hornou hranicou lesa. Z významnejších druhov cicavcov tu žijú naše ve ké šelmy medve, vlk aj rys, ktorých potravou je jele, diviak a srna. Typickou obyvate kou lesa je líška hrdzavá. Tiež tu nájdeme kunu lesnú s typicky žltooranžovo sfarbeným hrdlom. Systém podzemných chodieb buduje jazvec lesný, ktorého po etnos na Orave v posledných rokoch vzrastá. Kvôli zmenám v lesnom hospodárstve sa stal zriedkavým hluchá hôrny. Z dravých vtákov môžeme naj astejšie pozorova myšiaka hôrneho, jastraba lesného, jastraba krahulca, sokola myšiara, vzácnejšie orla krik avého a orla skalného. Charakteristickým druhom alpínskych a subalpínskych lúk je abtuška vrchovská. Srnec hôrny / Sarna europejska Podobnie jak flora, tak i fauna charakteryzuje si g ównie obecno ci gatunków le nych charakterystycznych dla Karpat. Jest to w przewa aj cej wi kszo ci fauna lasów iglastych i mieszanych, bagien, strumieni i rzek oraz spo eczno ci zwierz t yj cych ponad górn granic lasu. Z g ównych gatunków ssaków yj tutaj, nasze du e drapie niki - nied wied, wilk i ry, których po ywienie stanowi jele, dzik i sarna. Typowym mieszka cem lasu jest lis rudy. Znajdziemy równie kun le n z typowym ó to-pomara czowym zabarwieniem podgardla. System podziemnych tuneli buduje borsuk le ny, którego liczebno na Orawie wzrasta w ostatnich latach. Ze wzgl du na zmiany w gospodarce le nej populacja g uszców uleg a zmniejszeniu. Z ptaków drapie nych mo na zauwa y najcz ciej myszo owa, jastrz bia, krogulca, pustu k, rzadziej orlika krzykliwego i or a przedniego. Gatunkami charakterystycznymi dla alpejskich i subalpejskich k s siwerniak. Medve hnedý / Nied wied brunatny V ela medonosná / Pszczo a miodna

7 Pri prechádzke lesom asto za ujeme klopanie at a ve kého alebo tesára ierneho. Pri vä šom š astí aj vzácneho ubníka trojprstého. V nižších polohách Babej hory môžeme spozorova bociana bieleho a plachejšieho bociana ierneho. Vo vodných tokoch sa objavuje z rýb najmä pstruh poto ný a hlavá pásoplutvý, ktoré sú potravou vydry rie nej. V lesoch Babej hory asto stretneme hlavne po daždivom po así zaujímavo na fialovo sfarbeného slizniaka karpatského. Z hlodavcov je zaujímavý hrabá tatranský a myšovka vrchovská. Typickým po stromoch sa obratne pohybujúcim hlodavcom je veverica oby ajná. Podczas spaceru po lesie cz sto s yszymy pukanie dzi cio a du ego lub Dzi cio a czarnego. Po odrobinie szcz cia, równie i rzadkiego dzi cio a trójpalczastego. W ni szych partiach Babiej Góry mo na zaobserwowa bociana bia ego i p ochliwego bociana czarnego. W ciekach wodnych wyst puje pstr g potokowy i lipie, które s pokarmem dla wydry rzecznej. W lasach Babiej Góry cz sto spotykamy, zw aszcza po deszczu, ciekawego, fioletowego limaka karpackiego. Z gryzoni interesuj ce mog by darniówka tatrza ska i smu ka le na. Typowym gryzoniem poruszaj cym si zwinnie po konarach drzew jest wiewiórka zwyczajna. Myšovka vrchovská / Smu ka le na V horských pralesových porastoch bol zistený vzácny reliktný druh fúza štvorpásy. V oblasti stojatých vôd a rašelinísk nájdeme pri troche š astia dravé vážky a rôzne druhy pavúkov. Majstrovským dielom môžeme ozna i okrúhlu sie, ktorú si stavia pavúk križiak oby ajný vyskytujúci sa aj na Babej hore. Bocian biely / Bocian bia y W górskich lasach pierwotnych wyst puje rzadki relikt chrz szcza gatunku cornumutila quadrivittata. W wodach stoj cych i torfowisk przy odrobinie szcz cia mo na natkn si na drapie ne wa ki i ró ne rodzaje paj ków. Za dzie o sztuki mo na uzna sie utkan przez krzy aka, wyst puj cego równie na Babiej Górze. PRÍRODNÉ POMERY WARUNKI NATURALNE ubník trojprstý / Dzi cio trójpalczasty zástupca radu vážok druh (Cordulegaster boltoni) Líška hrdzavá / Lis rudy

8 OCHRANA PRÍRODY Ochrana prírody na Babej hore má dlhodobú tradíciu. Je spojená najmä s lesníctvom, ke že lesníci ako prví využívali lesnú krajinu. Postupne si lesní hospodári za- ali uvedomova dôležitos a nenahradite nos lesnej krajiny nielen pre hospodársky úžitok, ale za ali rozvíja vz ah k ochrane lesa. Prvá zákonná norma bola vydaná už v roku 1769 Máriu Teréziou pod názvom Porádek hor, aneb lesúw zachowání. Najznámejším priekopníkom ochrany lesa a prírody na Orave bol v 19. storo í lesmajster Oravského komposesorátu Wiliam Rowland. V roku 1868 vydal slovenskú brožúru Z ktorého oh adu je potrebno na ho ach a vysokých vrchoch nachádzajúce sa stromy a kroviny nenivo i. Prvým štátnym predstavite om v novodobej ochrane prírody v eskoslovenskej republike, ktorý pracoval na vyhlasovaní chránených území, bol Rudolf Maximovi. V roku 1926 došlo k vyhláseniu prvej prírodnej rezervácie na území Babej hory, ktorá sa volala Kotlina pod Babou horou s výmerou 118 ha. Táto rezervácia v sebe nezah ala cenné vrcholové lokality Babej hory a tým nevystihovala pravý charakter územia. Preto v roku 1974 došlo k vyhláseniu celej slovenskej asti Babej hory za štátnu prírodnú rezerváciu Babia hora o výmere 530,33 ha. To už bol na po skej strane Babej hory od roku 1954 vyhlásený Babiogórsky Park Narodowy. V roku 1994 nastala zmena v kategórii chráneného územia štátnej prírodnej rezervácie Babia hora na národnú prírodnú rezerváciu Babia hora o tej istej výmere. OCHRONA PRZYRODY Ochrona przyrody ma na Babiej Górze wieloletni tradycj. Ma zwi zki g ównie z le nictwem, poniewa le nicy, jako pierwsi korzystali z gruntów le nych. Stopniowo le nicy zacz li zdawa sobie spraw, jak wa ne i niezb dne s lasy, nie tylko z uwagi na korzy- ci ekonomiczne, zacz li wi c dba o ochron lasów. Pierwsza norma prawna zosta a wydana ju w 1769 r. przez Mari Teres pod nazw Porádek hor, aneb lesúw zachowání. Najbardziej znanym pionierem ochrony lasu i przyrody na Orawie w XIX wieku by naczelny le niczy Orawskiego Komposesoratu William Rowland. W 1868 roku opublikowa s owack broszur Dlaczego nie nale y niszczy drzew i krzewów na halach i szczytach górskich. Pierwszym urz dnikiem pa stwowym na polu wspó czesnej ochrony przyrody w Czechos owacji, który pracowa przy wyznaczaniu obszarów chronionych, by Rudolf Maximovi. W 1926 roku dosz o do powo- ania pierwszego rezerwatu przyrody w Babiej Górze, który nazywa si Kotlina pod Babi Gór i mia powierzchni 118 ha. Rezerwat ten nie obejmowa cennych fragmentów wokó szczytu Babiej Góry, a wi c nie oddawa prawdziwego charakteru terenów. Dlatego w 1974 roku dosz o do og oszenia ca ej s owackiej cz ci Babiej Góry Parkiem Narodowym Babia Góra o powierzchni 530,33 ha. Po polskiej stronie ju w 1954 r. utworzono Babiogórski Park Narodowy. W 1994 roku nast pi a zmiana w kategorii obszaru chronionego Krajowego Rezerwatu Przyrody Babia Góra na Narodowy Rezerwat Przyrody Babia Góra na tym samym obszarze.

9 Chránená krajinná oblas Horná Orava bola vyhlásená v roku Od jej vyhlásenia došlo k mnohým zmenám v prírodnom prostredí Oravy, ako aj v legislatívnych pomeroch. Schválením novej vyhlášky MŽP SR. 420/2003 Z.z. sa vyhlasuje CHKO Horná Orava za prvé zónované ve koplošné chránené územie na Slovensku. Babia hora a jej najcennejšia vrcholová as bola zaradená do zóny A s výmerou 503,9 ha. Po jej okrajoch bola vyhlásená zóna B predstavujúca ochranné pásmo zóny A s výmerou 468,7 ha. Na po skej strane Babej hory od roku 1977 existuje Biosférická rezervácia Babia Góra v rámci programu UNESCO Man and Biosphere. Na slovenskej strane Babej hory tiež došlo k návrhu Biosférickej rezervácie Babia hora s výmerou ha. Obszar Chroniony Krajobrazu Górna Orawa zosta og oszony w 1979 roku. Od jego og oszenia dosz o do wielu zmian w rodowisku naturalnym Orawy, a tak e stosunkach legislacyjnych. Zatwierdzenie nowego Rozporz dzenia Ministra rodowiska nr 420/2003 Z.z. uznaje CHKO Górna Orawa za pierwszy strefowy obszar chroniony na S owacji. Babia Góra wraz ze swoj najcenniejsz cz ci zosta a zaliczona do strefy A o powierzchni 503,9 ha. Na jej kraw dzi ustanowiono stref B, która stanowi pas ochronny strefy A o powierzchni 468,7 ha. Po polskiej stronie Babiej Góry od 1977 roku istnieje Rezerwat Biosfery Babia Góra w ramach programu UNESCO Man and Biosphere. Po s owackiej stronie Babiej Góry pojawi a si tak e propozycja utworzenia Rezerwatu Biosfery Babia Góra o powierzchni ha. NATURA 2000 Hlavným cie om vytvorenia sústavy chránených území krajín EU Natura 2000, je zachovanie prírodného dedi stva, ktoré je významné nielen pre konkrétny lenský štát, ale hlavne pre EÚ ako celok. Tvoria ju dva typy území, a to chránené vtá ie územia (CHVÚ Horná Orava) a územia európskeho významu (ÚEV Babia hora, ÚEV Rašeliniská Oravských Beskýd a ÚEV Slaná Voda). Chránené vtá ie územia Horná Orava Horná Orava je prvým chráneným vtá ím územím na Slovensku. Bolo vyhlásené vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR. 173/2005 zo d a 6. apríla Rozloha územia je , 83 ha. Nadmorská výška sa pohybuje od m n. m. Prilbica tuhá / Tojad mocny G ównym celem utworzenia obszarów chronionych UE Natura 2000 jest zachowanie wyj tkowego dziedzictwa przyrodniczego nie tylko dla danego pa stwa cz onkowskiego, ale dla Unii Europejskiej, jako ca o ci. Tworz go dwa rodzaje terenów, chronione tereny ptasie (CHVÚ Horná Orava) i tereny o znaczeniu europejskim (ÚEV Babia hora, ÚEV Rašeliniská Oravských Beskýd i ÚEV Slaná Voda). Chronione tereny ptasie Horná Orava Horná Orava to pierwszy chroniony teren ptasi na S owacji. Zosta og oszony rozporz dzeniem Ministerstwa rodowiska nr 173/2005 z dnia 6. kwietnia 2005 r. Powierzchnia wynosi , 83 ha. Wysoko terenu waha si od m n. p. m. ochrana prírody OCHRONA PRZYRODY

10 Bocian ierny / Bocian czarny Hluchá hôrny / G uszec zwyczajny Orol krik avý / Orlik krzykliwy ochrana prírody OCHRONA PRZYRODY Babia hora Územie európskeho významu Babia hora má rozlohu 503,94 ha. Územie je v 5. stupni ochrany. Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany sú: horské smrekové pralesy, nad ktorými sa rozprestiera pásmo kosodreviny alpínske lúky a skalnaté rastlinné spolo enstvá na silikátovom podklade Medzi druhy európskeho významu patrí prilbica tuhá moravská, mlok karpatský, vlk dravý, rys ostrovid a medve hnedý. Z ostatných významných druhov môžeme spomenú rožec alpínsky, horec bodkovaný, hluchá a hôrneho. Slaná voda Ojedinelé zoskupenie prechodných rašelinísk a slatín s brezovými, borovicovými a smrekovými podmá anými lesmi s 2. a 4. stup om ochrany. Nachádzajú sa tu druhy európskeho významu ako vrchovka alpínska a kunka žltobruchá. Z ostatných druhov je zaujímavý plavúnec záplavový, rosi ka okrúhlolistá a k ukva mo iarna. Rašeliniská Oravských Beskýd Tvoria ich aktívne vrchoviská a prechodné rašeliniskové lesy so smrekom a borovicou v lokalitách Tisovnica, Spálený grúnik, Pod Novo skou ho ou a Zlatná, v ktorých je 3., 4. a 5. stupe ochrany. Z druhov európskeho významu sa tu nachádza vrchovka alpínska, mlok karpatský a kunka žltobruchá. Z ostatných významných druhov tu nájdeme napríklad plavúnec zaplavovaný, i k ukvu mo iarnu. Babia Góra ÚEV Babia hora ma powierzchni 503,94 ha. Teren obj ty jest 5. stopniem ochrony. Biotopy, które s przedmiotem ochrony: górskie wierkowe lasy pierwotne, nad którymi rozci ga si pasmo kosodrzewiny. alpejskie ki i zbiorowiska ro linne na kamienistym pod o u krzemowym. W ród gatunków o znaczeniu europejskim znajduj si tojad mocny morawski, traszka karpacka, wilk, ry i nied wied brunatny. Z innych wa nych gatunków mo emy wspomnie rogownic alpejsk, goryczk kropkowan, g uszca. Slaná Voda Pojedyncze zgrupowania torfowisk przej ciowych i torfowisk z brzozowymi, sosnowymi i wierkowymi lasami podmok ymi 2. i 4. stopnia ochrony. Znajduj si tam równie gatunki europejskiego znaczenia jak kumak górski i tocja alpejska. Z pozosta ych gatunków ciekawe s wid aczek torfowy, rosiczka okr g olistna i urawina b otna. Torfowiska Orawskich Beskidów Sk adaj si one z torfowisk wysokich i przej- ciowych lasów bagiennych z przewag wierka i sosny w obszarach Tisovnica, Spálený Grúnik, Pod Novo skou ho ou i Zlatná, w których jest 3., 4. i 5. stopie ochrony. Z gatunków o znaczeniu europejskim wyst puje tu tocja alpejska, traszka karpacka i kumak górski. Z pozosta ych gatunków znajduje si tu np. wid aczek torfowy i urawina b otna.

11 POZNAJ A CHRÁ PRÍRODU BABEJ HORY Babia hora je popretkávaná turistickými chodníkmi, ktoré tvoria akúsi pavu inu spájajúcu oba národy. Babia hora a jej okolie dokáže maximálne uspokoji nejedného pešieho turistu, i nadšenca aktívneho odpo inku. Naj astejšie využívaná pešia trasa pre zdolanie Babej hory vedie žlto zna eným turistickým chodníkom, totožným s náu ným chodníkom Slaná voda Babia hora. Chodník je celoro ný, obojsmerný, stredne náro ný. Prevýšenie, ktoré zdoláte približne za 3,5 hodiny, je 975 výškových metrov. Trasa je lemovaná zastávkami s informa nými dvojjazy nými tabu ami, opisujúcimi prírodné bohatstvo Babej hory, oddychovými lavi kami a aj výh adovými miestami. Kroky nás povedú cez po any porastené solitérnymi smrekmi okolo Hviezdoslavovej hájovne až cez všetky vegeta né výškové stupne Babej hory do výšky m n. m. Sie turistických chodníkov pokra uje aj na po skej strane. V turistických a informa ných centrách si možno zaobstara nevyhnutné mapy a sprievodcov, z ktorých možno erpa potrebné informácie. V aka hustej sieti turistických chodníkov podnecuje Babia hora k turistike nielen pokro ilých turistov, ale aj za iato níkov. POZNAJ I CHRO PRZYROD BABIEJ GÓRY Babi Gór przeplataj szlaki turystyczne, które tworz swego rodzaju paj czyn cz c dwa narody. Babia Góra i jej okolice mog sprawi ogromn satysfakcj niejednemu tury cie lub zwolennikowi aktywnego wypoczynku. Najcz - ciej pokonywana trasa zdobycia Babiej Góry prowadzi ó tym szlakiem turystycznym, to samym ze cie k dydaktyczn szlak Slaná voda Babia hora. Szlak jest ca oroczny, rednio wymagaj cy, dwukierunkowy. Ró nica wysoko ci pokonana w ci gu 3,5 h wynosi 975 metrów. Na trasie znajduj si dwuj zyczne stacje z tablicami informacyjnymi, opisuj cymi bogactwo naturalne Babiej Góry, awki do odpoczynku i miejsca widokowe. Szlak prowadzi nas przez ki pokryte samotnymi wierkami, obok gajówki Hviezdoslava, przez wszystkie stopnie wegetacyjne Babiej Góry do wysoko ci 1725 m n. p. m. Sie szlaków turystycznych ci gnie si równie po polskiej stronie. W punktach informacji turystycznej mo na uzyska niezb dne mapy i przewodniki, z których mo na zyska potrzebne informacje. Ze wzgl du na du sie szlaków turystycznych, Babia Góra zach ca do pieszych w drówek nie tylko zaawansowany, ale równie pocz tkuj cych turystów. poznávame BABIU HORU POZNAJ BABIA GÓRE Masív Babej hory poh ad z Malej Babej hory/ Masyw Babiej Góry widok z Cyla

12 Správa CHKO Horná Orava Bernolákova ul. 408, Námestovo tel: Vydala: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica v roku 2015 v rámci projektu Zlepšenie informovanosti a environmentálneho povedomia verejnosti o územiach NATURA 2000 v CHKO Horná Orava, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Životné prostredie Autor textov: Z. Vorčáková Autori fotografií: Ľ. Jaňák, Š. Kertys, T. Krúpa, V. Michalec, J. Mlich, T. Pšenák, R. Trnka, T. Urban, Z. Vorčáková Preklad: LANARD, s. r. o. NÁKLAD: 1000 ks TLAČ: GS - SERVIS, s.r.o. ISBN