18. medzinárodná konferencia Etické myslenie minulosti a súčasnosti (ETPP 2017/18) pod názvom ČLOVEK V SÚČASNEJ ETIKE 13. - 14. september 2017 Hotel Granit, Zemplínska Šírava Zborník abstraktov
Prof. PhDr. Viera Bilasová, CSc. Inštitút etiky a bioetiky, Filozofická fakulta, Prešovská univerzita v Prešove K niektorým metodologickým otázkam problému človeka v etickej teórii Autorka príspevku sa sústreďuje na niektoré metodologické súvislosti formovania obrazu človeka a jeho roly ako mravného subjektu v kontextoch súčasnej etickej teórie. Obracia pozornosť na etický diskurz, ktorý je v súčasnosti sprevádzaný polemikou o potrebe etickej teórie vôbec pri riešení morálnych problémov súčasného človeka. Kladie otázku, akú podobu by mala mať etická teória v kontextoch súčasnej kultúry, v ktorej normy blahobytu a subjektívneho práva sú povyšované na určujúce kvality autonómnej osobnosti a sú kladené nad akúkoľvek povinnosť či záväzok? Zastáva názor, že teoretická reflexia pomáha posilňovať predovšetkým schopnosť človeka rozpoznávať spoločenskú realitu, jej podstatné a určujúce morálne vzťahové súvislosti. Etická teória súčasne explikuje termíny a pojmy, ktoré umožňujú orientáciu v sociálnych interakciách. Pomáha hľadať odpovede na otázky prečo sa niečo stalo tak a súčasne predpokladať aj budúci vývoj. Takáto reflexia je nevyhnutnou súčasťou života človeka, jeho kognitívnej aktivity a súčasne uľahčuje jeho orientáciu, napomáha formovať jeho etickú spôsobilosť. Z metodologického hľadiska ju možno považovať za východisko morálneho uvažovania, ktoré pomôže objaviť tie procesy, ktoré zapríčinili to, že sa človek chová daným spôsobom. Potrebu teórie spája s racionálnou voľbou a úsilím paradigmaticky vymedziť v akom zmysle sa stáva teória vhodnou na aplikovanie v praktickom živote. dr Stanislav Ciupka Wyższa Szkola Ekonomiczno-Humanistyczna, Bielsko-Biała Problemy etyczne z punktu widzenia nurtów zarządzania Etyka zarządzania jest nową, dynamicznie rozwijającą się gałęzią wiedzy. Ślady jej istnienia znajdujemy w myśli filozow gerckich i wszystkich znanych systemów religijnych. Analiza pojaiwjących się publikacji z tego zakresu, skłania do wniosku, że należy z wnikliwą uwagę śledzić i pogłębiać obszary zainteresowań etyki zarządzania. W referacie będziemy starali się ukazać historię tego nurtu etycznego myślenia, jak i wskazać wspólczesne jej zagadniennia dotyczące zarządzania strategicznego, zarządzania zasobami ludzkimi, kulturę organizacji. Pragniemy także zasygnalizować przejawy instrumentalnego i opresyjnego działania w ramach procesów zarządzania, przejawy dehumanizacji oarz manipulacji ze strony osób sprawujących władze w organizacjach. PhDr. Wendy Drozenová, PhD. Filosofický ústav AV ČR Pojetí osoby v etice péče, jeho problémy a kulturní kontext Etika péče usiluje o vytvoření nového směru v etice, který vychází od zkušenosti pečujících vztahů a zároveň se hlásí k feministickému východisku. Kritizuje pojetí individua v utilitarismu a kantovské etice, zároveň se však nechce vzdát požadavku spravedlnosti, který je spjat s otázkou rovnoprávnosti žen. Příspěvek ukazuje, jak pojetí člověka a genderu v etice péče (např. v interpretaci americké feministky V. Held) je podmíněno typem společnosti,
charakterizované nadměrně rozvinutými tržními vztahy (a některými rysy tradice protestantské etiky), které expandují s narůstající globalizací. Kľúčové slová (v angličtine): Ethics of Care, feminism, globalisation, V. Held. Mgr. Paulina Dubiel-Zielińska, PhD. Zakład Pedagogiki Opiekuńczej, Wydział Pedagogiczny, Uniwersytet Rzeszowski Etos życia osoby niepełnosprawnej ruchowo Artykuł podejmuje trudny temat sztuki życia osoby niepełnosprawnej fizycznie w świecie współczesnym, ponowoczesnym. Wskazuje na praktyczne rozwiązania w zakresie formacji własnej osobowości przez osobę kaleką. Kľúčové slová (v angličtine): ethics, life ethos, a way of living, physical disability. prof. UR dr hab. Grzegorz Grzybek; doc. Taras Dubrovny, PhD. Wydział Pedagogiczny, Uniwersytet Rzeszowski; Uniwersytet Lwowski im. I. Franki Muzyka w życiu człowieka a etos życiowy 1) Znaczenie muzyki w życiu człowieka. 2) Etos życiowy. 3) Rola muzyki w etosie życiowym. Kľúčové slová (v angličtine): Muzyka, etos życiowy Prof. PhDr. Vasil Gluchman, CSc. Človek súčasnosti: sloboda prejavu verzus morálna zodpovednosť Timothy Garton Ash sformuloval 10 najdôležitejších znakov a oblastí, ktorých sa týka sloboda prejavu. Do tohto zoznamu zaradil okrem iného aj násilie, poznanie, diverzitu, náboženstvo a odvahu. V nadväznosti na Asha sa budem zamýšľať nad politicko-liberálnym človekom súčasnosti, ktorý na jednej strane vyzýva k politickej korektnosti a na druhej strane v rámci slobody prejavu uráža svojich odporcov a inak zmýšľajúcich ľudí vrátane veriacich. Zo slobody prejavu urobil fetiš, povýšil ju nad všetky ostatné hodnoty, obetoval jej aj morálnu zodpovednosť. Problém slobody prejavu a morálnej zodpovednosti budem skúmať cez prípad Charlie Hebdo, a to na základe hodnôt a princípov etiky sociálnych dôsledkov. PhDr. Marta Gluchmanová, PhD.
TU FVT Prešov, Katedra prírodných a humanitných vied Učiteľ v kontexte etických a morálnych výziev súčasnosti Zmeny v spoločnosti a zvyšujúce sa nároky na prácu učiteľa patria k súčastiam vzdelávacieho procesu. Zdôrazňujú sa niektoré princípy a hodnoty, ktoré sú odrazom súčasných i predpokladaných potrieb v spoločnosti, napríklad princíp spravodlivosti vzdelávania, vzdelávania sa učiteľov, či individualizácie vzdelávania. Uvedené princípy sa premietli aj do pripravovaného Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania Učiace sa Slovensko. Významnú úlohu v napĺňaní požiadaviek na prácu učiteľa v súčasnosti by mala zohrávať aj profesijná učiteľská etika. Aplikáciou princípov a hodnôt etiky sociálnych dôsledkov, aj iných etických koncepcií, učiteľ ako mravný subjekt rozvíja kritické nezávislé myslenie študentov, učí ich byť zodpovednými a rešpektovať, či mať v úcte iných. Z toho dôvodu je nevyhnutné zdôrazňovať vzájomnú previazanosť vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, poukázať tiež na ich dôležitosť pri riešení rozličných problémov nielen v školskom prostredí, ale aj v bežnom živote jedincov. Kľúčové slová (v angličtine): teacher, student, education, ethical and moral issues, ethics of social consequences, values and principles. Prof. PhDr. Petr Jemelka, PhD. Katedra občanské výchovy, Pedagogická fakulta Masarykovej univerzity v Brne Antropomorfismus jako metodologický problém animal ethics Příspěvek chce upozornit na závažný metodologický problém soudobé bioetiky (zejm. témat animal ethics). V probíhajícím diskursu o problematice bolesti a utrpení zvířat a v odvozených otázkách se projevuje jistá podoba antropomorfismu. Upřednostňovány jsou etické aplikace výsledků empirického výzkumu, které se týkají člověka (či člověku anatomicky a fyziologicky analogických živočišných druhů). Následně slouží tyto extrapolace jako kritérium usuzování o kvalitativní úrovni schopností všech živočichů. Z této redukce jsou vyvozovány závažné etické závěry. Kľúčové slová (v angličtine): animal ethics, pain, suffering, nociceptors. PhDr. Bibiana Kahánková, PhD. ZŠ A. Dubčeka v Martine Žena ako mravný subjekt (Chápanie ženy podľa S.Š. Osuského v kontexte etiky sociálnych dôsledkov) Postavenie ženy v spoločnosti je jednou z najdôležitejších mravných otázok, ktorá sprevádza celú históriu ľudstva. Sociálny status a sociálnu rolu žien vo veľkej miere určujú jednotlivé kultúry, ideológie a náboženstvá národov. Postavenie ženy v spoločnosti vždy prechádza zmenami, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Téma príspevku sa dotýka postavenia
žien do prvej polovice 20. storočia na území Čiech a Slovenska, tak ako ich vnímala a chápal Samuel Štefan Osuský. Pri podrobnom štúdiu osobného fondu Samuela Štefana Osuského ma zaujali jeho myšlienky, názory, postoje o žene a jej úlohách v spoločnosti. Od druhej polovice 19. storočia sa výraznejšie začali prejavovať snahy žien o zrovnoprávnenie s mužmi. Od spoločnosti požadovali právo na vzdelávanie, na ekonomickú a právnu samostatnosť, volebné právo a právo angažovať sa v politike. Chceli si získať rešpekt, prevažne od mužskej spoločnosti a vydobiť si patričnú úctu. Dať na vedomie, že dokážu chápať a rozoznávať normy a hodnoty spoločnosti, že sa plnohodnotne môžu zapájať do aktivít, ktoré napomáhajú pri pokrokovom rozvíjaní spoločnosti a dokážu za svoje rohodnutia a konania niesť zodpovednosť. To boli ciele vtedajšej rozvíjajúcej sa emancipácie. Cieľom príspevku je zhodnotiť, do akej miery možno Osuského názory v dobovom kontexte považovať za humánne a rešpektujúce ľudskú dôstojnosť ako hodnoty, ktoré sú súčasťou etiky sociálnych dôsledkov. Kľúčové slová (v angličtine): woman, moral subject, S. Š. Osusky, ethics of social consequences, moral, society. Mgr. Ján Kalajtzidis, PhD. Mravný subjekt v etike sociálnych dôsledkov a jeho komparácia v kontexte konzekvencializmu Cieľom predloženého príspevku bude v základných charakteristikách popísať a hlbšie definovať podmienky, ktoré si etika sociálnych dôsledkov stanovuje pre uvažovanie o mravnom subjekte. V tomto kontexte je zjednodušene predstavená etika sociálnych dôsledkov ako forma neutilitaristického konzekvencializmu. Podmienky, ktoré kladie sú popísané, analyzované a objasnené v kontexte samotnej teórie. Následne sú konfrontované s inou konzekvencialistickou teóriou preferenčným utilitarizmom Petra Singera. Predložené a analyzované sú podmienky, ktoré si kladie táto etická koncepcie pre uvažovanie o mravnom subjekte. Následne sú vo vzťahu k skúmanému problému tieto koncepcie a ich podmienky porovnané. Kľúčové slová (v angličtine): moral agency, ethics of social consequences, consequentialism, responsibility. Mgr. Katarína Komenská, PhD. Model morálneho správania sa podľa Jamesa Resta a jeho význam pre súčasné diskusie o morálnej motivácií mravného subjektu V predkladanom príspevku poukážem na to, že etické rozhodovanie a konanie je komplexným procesom pozostávajúcim z viacerých zložiek a nemožno preto hovoriť o morálnych súdoch bez toho, aby sa uvažovalo o konkrétnom morálnom konaní. Tieto závery sú dôležité najmä pri diskusiách o praktickom živote mravných subjektov. Morálne súdy musia byť v neustálom
kontakte a vzájomne sa podporovať s uskutočňovaním a naplnením morálneho záväzku. Práve z toho vychádza aj James Rest, ktorý na základe týchto poznatkov formuloval model morálneho správania sa pozostávajúci zo štyroch komponentov: morálneho vedomia, morálneho usudzovania, morálnej motivácie a mravného charakteru. Morálna motivácia si zasluhuje zvýšenú pozornosť teoretikov, keďže ako vnútorný podnet pre uskutočnenie kognitívne rozpoznaného morálneho záväzku bola táto časť procesu etického rozhodovania a konania doteraz značne ignorovaná, resp. rozpoznávaná skôr intuitívne. Mgr. Slavomír Lesňák, PhD. Katedra občanské výchovy, Pedagogická fakulta Masarykovej univerzity v Brne Patočkovská solidarita otrasených v konfrontácii vybraných anarchistických autorov v dobe ekologickej krízy Príspevok analyzuje možnosti solidarity otrasených ako mravných subjektov v dobe ekologickej krízy. Uvažuje nad formou solidarity i nad formou angažovania otrasených v súčasnom svete. Autor polemizuje s Patočkovými požiadavkami na mravné subjekty v podobe bojovníkov a askétov v konfrontácii s názormi vybraných anarchistických autorov a ich požiadavky konať tu a teraz. Mgr. Lukáš Makky, PhD. Inštitút estetiky, vied o umení a kulturológie, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove Autentickosť umeleckej tvorby a estetickej recepcie ako esteticko-etický problém Súčasné umenie má často neujasnenú pozíciu voči spoločnosti, vlastnej histórií, ale aj recipientovi a autorovi. Teoretici umenia sú často konfrontovaní s neistotou a výraznou dištinkciou v názoroch ohľadom klasifikácie umeleckých artefaktov. V dobe, keď sa hovorí o konci umenia či smrti autora, ide o prirodzenú reakciu na neschopnosť obhájiť poslanie a úlohu umenia. Umelecká produkcia je však neustále tvorená pre recipienta a je určená pre estetickú recepciu (intímnu, verejnú). Predložený príspevok sa pokúsi z esteticko-etického hľadiska nazerať na recepciu umeleckého diela, ako na vzťah autora a recipienta, ktorý by mal byť založený na záujme úprimne komunikovať a autenticky sprostredkovať informácie či zážitky. Kľúčové slová (v angličtine): author, recipient, artistic production, authenticity, communication. Mira Malczyńska-Biały, PhD. Instytut Nauk o Polityce, Uniwersytet Rzeszowski
Etyczny wymiar działalności organizacji konsumenckich w Unii Europejskiej 1) Etyka w działalności organizacji pozarządowych. 2) Płaszczyzny działań organizacji konsumneckich w Unii Europejskiej. 3) Znaczenie organanizacji konsumenckich a europejski etos życiowy. Kľúčové slová (v angličtine): Consumer organisations, consumer ethic, European Union. Mgr Inż. Zbigniew Małodobry; Mgr. Joanna Jarczak Państwowa Wyższa Szkoła Zawodowa im. rtm. Witolda Pileckiego w Oświęcimiu; Akademia Ignatianum w Krakowie Filozofia J. S. Milla i jej implikacje Przedmiotem opracowania będzie omówienie myśli J.S. Milla, przede wszystkim filozofii politycznej i filozofii społecznej. Tłem to analizowanego zagadnienia będą rozważania na temat liberalizmu i utylitaryzmu. Ponadto omówiona zostanie kwestia relacji łączącej jednostkę z państwem oraz relacja pomiędzy, na ile ta relacja ogranicza wolność jednostki. Zostanie również przedstawiona współczesna ocena myśli J. S. Milla. Kľúčové slová (v angličtine): utilitarianism, liberalism, social philosophy, individual freedom. Mgr. Pavol Markovič, PhD. Inštitút slovakistiky a mediálnych štúdií, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove Ohlasy posthumanizmu v súčasnej slovenskej literatúre Ohlasy a referencie posthumanistických ideí sa v súčasnej slovenskej literatúre, resp. v období po r. 1989, vyskytujú vo viacerých podobách. Na jednej strane sa v básnickej aj prozaickej tvorbe nachádzajú explicitné zmienky a básnicky transformované pojmy posthumanistického myslenia (napr. v dielach Michala Habaja alebo Petra Šuleja), ale časté je aj voľné priblíženie sa týmto myšlienkam, napr. v próze Maroša Krajňaka. Posthumanizmus a transhumanizmus sú do istej miery všeobecným podkladom veľkej časti súčasnej slovenskej literatúry. Cieľom príspevku je reflexia a základné vymedzenie vývinového tematického dosahu posthumanistického myslenia a jeho poetologických dôsledkov v kontexte súčasných prúdov slovenskej literatúry. Kľúčové slová (v angličtine): contemporary slovak literature, posthumanism, transhumanism, influence, poetics. Prof. PhDr. František Mihina, CSc. Inštitút filozofie, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove
Morálne maximy Sándora Máraia alebo éthos non fecit saltus Väčšia časť ľudského života sa svojím rytmom podobá dobre fungujúcemu mechanizmu. Vlastným domovom éthosu je ľudské správanie, práve ono sa vymedzuje vo vzťahu k meniacim sa podmienkam a nadobúda podoby, ktoré neberú ohľad na stíšený, umlčaný, oslabený éthos. Ľudské správanie, ľudský čin menia svoje pôvodné meandrické podoby, ako rieky, ktorým sa do cesty postavila prekážka. Zdá sa, že jestvuje akási všeobecná forma človeka, aj keď človek má vždy konkrétnu podobu jednotlivca. Týka sa to aj jeho morality. Odlišujeme sa tým, že spúšťače jej prejavov máme odlišné, individuálne, neraz celkom nepochopiteľné. Moralita úzko súvisí s časom, dozrie každému a všetkému. Veľké listiny ľudstva kódexy, manifesty, deklarácie, vyhlášky, zákonníky a podobne majú len jednu funkciu, sú na to, aby nám zreteľne a jednoznačne povedali, čo máme robiť. Majú zväčša imperatívny, nie odporúčací charakter. Máraiova literárna pozostalosť osciluje v uvedených horizontoch. Kľúčové slová (v angličtine): moral maxims, moral and duration or duration of moral standards, temporal aspects of morality, time and human beeing in the perspective of morality. doc. PhDr. Daniela Navrátilová, CSc. Fakulta výrobných technológií v Prešove, Technická univerzita v Košiciach K sociálno-etickej reflexii statusu človeka v turbulentných premenách súčasnosti Sociálnu realitu súčasnej doby do značnej miery formujú technologické premeny, ktoré charakterizuje komplex fenoménov zrýchľovania. V článku budeme analyzovať vplyv týchto fenoménov na postavenie človeka, na jeho premeny vzťahu k materiálnej realite ako aj premeny vlastnej subjektivity. V konfrontácii s novými modernými technológiami je zaujímavé a potrebné analyzovať, ako sa človek vyrovnáva so svojimi mentálnymi, fyzickými a sociálnymi obmedzeniami najmä v rovine sebahodnotenia. K porozumeniu súčasného sveta a postavenia človeka v ňom vyzývajú aj sociálne turbulencie na prahu 21. storočia, ktoré prehlbujú ambivalentné napätie medzi rastom slobody a stratou istoty, a aktualizujú otázku možnosti kontroly nad vlastným životom. Etická teória v období postmodernej doby sa musí pokúsiť hľadať odpovede na otázku, ako v čase turbulentných zmien nájsť spôsob pre vytváranie možností dobrého života a zmysluplnej existencie. Kľúčové slová (v angličtine): technology, speed, estrange, man, meaning of life. Mgr. Štefan Oreško
Človek v kontexte etiky Richarda Rortyho Autor sa v príspevku zaoberá analýzou a hodnotením vnímania človeka v morálnom myslení amerického neopragmatistu Richarda Rortyho. Najmä na pozadí termínov antiesencializmus a panrelacionizmus vysvetľuje Rortyho pohľad na človeka a morálku. Príspevok autora je kritickou recepciou Rortyho filozoficko-antropologických a etických názorov. Je zároveň ich reflexívnou aplikáciou na niektoré vybrané problémy morálneho milieu slovenskej society. doc. PhDr. Marián Palenčár, PhD. K ontologickým predpokladom a morálnym konzekvenciám definovania/kritérií smrti v bio-medicíne Jedným z tradičných tematických okruhov diskutovaných v súčasnej bioetike, zvlášť v oblasti zdravotníctva (biomedicíny a ošetrovateľstva), sa stala otázka smrti a umierania. Jedným z podproblémov v danej problematike je otázka definície/kritérií pojmu smrti. V súčasnej biomedicíne je totiž tradičný pojem smrti, definovaný prostredníctvom kritéria nevratnej zástavy činnosti srdca a dýchania jednotlivca sproblematizovaný a diskutuje sa o viacerých nových kritériách. Cieľom príspevku je analýza základných podôb tohto definovania smrti v biomedicíne v kontexte ich ontologických predpokladov a možných morálnych konzekvencií. Kľúčové slová (v angličtine): death, definition/criteria, bioethics, biomedicine, ontology, moral consequences, logic and epistemology. Mgr. Martin Pazdera Človek ako aktívny tvorca kultúry v etike sociálnych dôsledkov a evolučnej ontológii Súčasná doba často označovaná ako doba, v ktorej kulminuje konflikt kultúrnych systémov s prirodzenými, je súčasne poznačená reflexiami o človeku ako aktívnom kreátorovi kultúry či reflexiami o jeho prirodzenosti. Na obraz človeka a jeho výtvor teda kultúru samozrejme reagujú mnohé filozoficko-antropologické koncepcie, ktoré reflektujú aj to, aké dôsledky má jeho činnosť nielen na kultúru, ale aj na samotnú prírodu ako niečo, čo vytvorilo počiatočné predpoklady pre vznik kultúry. Konkrétne sa v príspevku zameriavam na dve koncepcie, ktoré vznikali v našom resp. československom prostredí v minulom storočí, a ako podľa môjho názoru potenciálom nabité koncepcie reagujú na mnohé problémy dodnes. Kľúčové slová (v angličtine): culture, Ethics of social consequences, Evolutionary ontology, nature. Mgr. Michaela Petrufová Joppová
(Mravný) subjekt etiky sociálnych dôsledkov: filozoficko-psychologická analýza Etika sociálnych dôsledkov je ako forma konzekvencialistickej etickej teórie s neutilitaristickým charakterom koncipovaná predovšetkým ako teória správneho konania. Ako taká však operuje na dvoch úrovniach morálky: mimo úrovne správnosti konania, orientovanou na zhodnotenie formálno-objektívnych aspektov konania, sa jej tvrdenia dotýkajú tiež úrovne morálnej motivácie, teda subjektívnej sféry morálneho obsahu konania. Obe zohľadňované úrovne pritom môžu byť chápané ako expresie základných subjekt-objektových foriem orientácie a vzťahovosti subjektu na úrovni morálneho usudzovania a reflexie konkrétne objektívnej orientácie, ktorá smeruje k adekvátnemu zhodnoteniu objektívnych faktov, a subjektívnej orientácie, ktorej cieľom je subjektívny pôvod motivácie, t.j. koncipovanie adekvátnych ideí ako adekvátnych motívov konania. Predložený príspevok analyzuje koncepciu subjektu morálky (t.j. mravného subjektu) etiky sociálnych dôsledkov optikou základných psychologických foriem orientácie predstavených švajčiarskym psychológom C. G. Jungom, s cieľom preskúmať antropologické východiská tejto etickej teórie iným, originálnym, a nesporne produktívnym spôsobom. Touto optikou sa antropologické jadro etiky sociálnych dôsledkov javí ako viacrozmerné a filozoficky bohaté, i keď do istej miery jednostranne preferujúce objektívne orientovaný spôsob morálneho usudzovania. Závery skúmania preto implikujú najmä potrebu koherentnejšieho zdôraznenia významu subjektívne orientovaného aspektu danej teórie. Kľúčové slová (v angličtine): ethics of social consequences, moral agent, jungian psychology, subjectivity, objectivity. doc. PhDr.Gabriela Platková Olejárová, PhD. Obraz žiaka v kontextoch súčasnej výchovy (etické aspekty) Slovenské školstvo dlhodobo zápasí s mnohými problémami, ktoré ovplyvňujú i formovanie názorov a nárokov na obraz žiaka vzdelaného, vychovaného a hotového pre trh práce. Nemám však v úmysle analyzovať stav slovenského školstva, skôr chcem upozorniť na etické a morálne aspekty kontrastu: úloha súčasnej školy verzus záujmy a potreby, správanie či konanie dnešného žiaka. Časy sú tekuté vrátane individualistických prejavov, relativistických postojov, ľahostajných prístupov, konzumného spôsobu života a žiak je ten ktorý hľadá zmysel (života). Cieľom príspevku je konfrontácia obrazu žiaka v kontextoch rôznych názorov na výchovu v súčasnej škole. Zdôrazniť charakter? Učiť etickým vedomostiam? Konať prosociálne? Ktoré ciele sú v (etickej a mravnej) výchove dnešného žiaka na Slovensku dôležité a prečo? Mgr. Maria Pleskaczyńska Wydzial Filozofii, Katolicki Uniwersytet Lubelski Jana Pawla II.
Etyka dziś a jutro: projekty sztucznej inteligencji jako problem współczesnej i przyszłej etyki Rozwój technologiczny zmusza do stawiania pytań o status osoby, naturę, granice ingerencji w świat. Postęp naukowo-techniczny, medyczny oraz informatyzacja stanowiły istotne problemy etyki drugiej połowy wieku XX i początku XXI. Obecnie etyka musi mierzyć się z nowymi problemami. Przykłady istniejących wynalazków (program AlphaGo, chatbot Taylor, android BINA48) oraz prognozowany projekt superinteligencji, pozwalają sformułować pytania dla etyki dziś i jutro, dotyczące obok kwestii związanych z badaniami naukowymi, relacjami ludzi i maszyn czy niemożnością przewidzenia konsekwencji wynalazków, moralnego prawa do tworzenia istot doskonałych (także etycznie ). W kontekście pytania o tworzenie całkowitej (i etycznej ) sztucznej inteligencji, warto przywołać argument z odgrywania roli Boga. Kľúčové slová (v angličtine): artificial inteligence (AI), devellopement, ethics, moral excellence, the playing God argument. doc. PhDr. Eva Smolková, CSc. Filozofický ústav SAV Kvalita života ako filozofický problém Problematika kvality života je aktuálnou filozofickou témou, ktorá rezonuje v rámci morálnej filozofie, najmä problematiky ľudských práv. Súvisí s ich rozširovaním a presadzovaním sa a so spoločenskými a ekonomickými zmenami, ktoré v súčasnosti v spoločnosti prebiehajú. V príspevku sa budeme zaoberať dvoma rovinami problému - ontologickou a sociálnou. Ontologické východiská sa viažu na existenciu človeka ako takú, potrebu zachovania ľudského života ako hodnoty a to hodnoty spoločenskej i individuálnej. Na ontologické východiská sa viažu sociálne. Tie súvisia s postupným presadzovaním sa princípov humanizmu a možnosťami štátov na spoločenskej úrovni - ovplyvňovať kvalitu života občanov v štáte systémom zdravotnej starostlivosti - ale aktuálne vytvárať aj podmienky na sebarealizáciu a uplatnenie sa v spoločnosti. Zmeny spoločenských hodnôt a hodnotových štruktúr sa menia a ovplyvňujú ich aj individuálne preferencie a predstavy o plnohodnotnom živote. Kľúčové slová (v angličtine): Quality of live, Human rights, full-fledged life. Mgr. Lívia Šebíková Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky, Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Hodnotový pluralizmus a identita človeka v etike realistického liberalizmu Fakt hodnotového pluralizmu sa stal jednou z určujúcich charakteristík súčasných (post)moderných spoločností. Konzekvencie plurality, diverzity a inkomensurability hodnôt, ktoré môžu vstupovať do konfliktov, nám dávajú dôvod premýšľať o morálnej (i politickej) filozofii nielen v zmysle racionálnej argumentácie, ale taktiež v rozmere psychologickom, socio-kultúrnom a historickom. V tomto kontexte sa realistická kritika liberálneho moralizmus zameriava na značnú naivitu v zmysle, že ľudská motivácia je spätá s epistemologickými predpokladmi, ktoré vychádzajú z predstavy o jednom všetkými zdieľanom rozume. V perspektíve etiky realistického liberalizmu je samo indivíduum tak fragmentarizované a pluralizované, že morálny kód, ktorý by bol schopný zopnúť mnohosť rozmerov ľudského bytia do jedinej platnej hierarchie hodnôt, neexistuje. V tomto kontexte sa autorka v predkladanom príspevku zameriava na analýzu identity človeka v podmienkach hodnotového pluralizmu a možnosti utvárania základov pre Modus Vivendi, ako i na analýzu dôsledkov relevantných pre morálnu reflexiu týchto fenoménov. Kľúčové slová (v angličtine): Bernard Williams, ethics, liberalism, realism, value pluralism. Mgr. Ivana Šeptáková Mať v živote človeka a jeho narcistická morálka Súčasná spoločnosť premieňa a pretvára ľudskú bytosť, z ktorej sa stáva zákazník, výrobca, spotrebiteľ, klient či dokonca tovar. Človek dnes už vlastne ani nemá na výber, je zviazaný silnou materiálnou hodnotovou štruktúrou, ktorá je človeku vštepovaná už od detstva. Jednotlivec stále túži mať, vlastniť, užívať, spotrebúvať, nahrádza staré novým, konzumuje, je orientovaný na veci a existuje kvôli veciam. Príspevok sa zaoberá práve materiálnou hodnotovou orientáciou človeka a jeho sklonom k narcizmu. Podmieňuje konzumný spôsob života sklon človeka k narcizmu? Je dnešný človek egoista s narcistickou morálkou? prof. PhDr. Ján Šlosiar, CSc. Katedra filozofie, Filozofická fakulta UMB v Banskej Bystrici Kultúrny a mravný kontext zmyslu života Okrem iného, človek je aj kultúrna bytosť. Klasici filozofickej antropológie považujú jeho kultúrnosť za jeden zo základných antropínov. Súčasťou jeho kultúry je predovšetkým tvorba hodnôt, v ktorých nachádza význam pre svoj život. A práve ideové (ideologické) spracovanie týchto hodnôt, ktoré je limitované pravidlami mravného správania, dáva jeho životu zmysel. Kľúčové slová (v angličtine): man, culture, values, the meaning of life, morality. Mgr. Lukáš Švaňa, PhD. Eticko-psychologické aspekty násilia, vojen a terorizmu
Cieľom príspevku je odhaliť spojitosti medzi psychickým prežívaním človeka a jeho konaním najmä v kontexte páchania zla v podobe terorizmu prípadne vo vojnách apod. Konanie a správanie človeka je vo výraznej miere ovplyvnené stavom jeho mysle, ktorý môže byť rovnako dlhodobého ako aj krátkodobého až impulzívneho charakteru. Významným determinantom je prostredie, v ktorom sa jedinec nachádza a posledné výskumy ukazujú, že pri úvahách o pôvode zla nemožno prehliadnuť aj genetické predispozície človeka. Príspevok je snahou o reflexiu viacerých determinantov a aplikáciu jednotlivých hypotéz na praktické príklady týkajúce sa zväčša hraničných až extrémnych situácií ako sú vojna, terorizmus apod. Kľúčové slová (v angličtine): psychology, evil, ethics, violence, war, terrorism. Mgr. Lukáš Švihura Inštitút filozofie, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove Estetika fragmentárnej existencie Úlohou príspevku je prezentovať špekulatívnu predstavu takého chápania ľudskej existencie, ktoré stojí v protiklade k narativistickým konceptom. Tieto filozofické koncepty predpokladajú možnosť interpretácie ľudskej existencie ako koherentného celku, pričom fundujúcim elementom sú v tomto prípade hodnoty. V príspevku sa autor naopak pokúša nahliadať na ľudskú existenciu ako na fragmentárnu, takú, ktorá sa kreuje prostredníctvom druhovo unikátnych situácií, vyskytujúcich sa v živote človeka, a ktorým človek musí podriadiť selekciu (nielen etických) hodnôt. Na uchopenie takejto predstavy ľudskej existencie slúži autorovi neologizmus epizodická axika. Kľúčové slová (v angličtine): Aesthetics of existence, values, plurality. dr Andrzej Świerczek Państwowa Wyższa Szkoła Zawodowa w Oświęcimiu Człowiek pomiędzy etyką a patlogią Nieniejszy tekt prezentuje zagadnienia człowieka, który z powodu swej słabości jest stale uwikłany w problemy społeczne, uzależnienia, czy przestępstwa. Stale podejmuje działania sytuujące go w opozycji do reszty większości społeczeństwa. Człowiek ulega patologiom, poddaje się im, narażając się na konflikty społeczne i prawno karną odpowiedzialność. Jest adresatem działań resocjlaizacyjnych, kontrolnych, naprawczych i represyjnych. Zachowania etyczne są równie bliskie człowiekowi jak zachowania dysfunkcyjne. Jakie są przyczyny i motywacje człwoieka do zachowań aspołecznych. W jakim stopniu proces socjlizacji warunkuje zachowania człowieka. Czy zachowań etycznych można się nauczyć? Czy zachowań patologicznych można sie wyzbyć? Prezentowany tekst próbuje znaleźć odpowiedzi na te i inne pytania. Kľúčové slová (v angličtine): man ethics pathologies, addiction. Mgr. Paweł Tobiczyk; Mgr. Szymon Siwek Szoła Policji w Katowicach; osoba prywatna Religia katolicka wobec seksualności a etyka rozwoju
Celem wystąpienia jest wskazanie na uwarunkowania religijne, które narzucają normy działań seksualnych i mogą być przeszkodą na drodze zintegrowanej seksualności. Z uwagi na zróżnicowanie społeczne i kulturowe współczesnych wspólnot, należy wskazać na konieczność samowychowania seksualnego w kontekście osobowości etycznej. Teza o rozwoju osobowości etycznej stanowi kluczowe założenie w teorii etyki rozwoju. Kľúčové slová (v angličtine): religion, sexuality, development ethics. dr Leokadia Wiatrowska Państwowa Wyższa Szkoła Zawodowa w Oświęcimiu Wychowanie liberalne czy jego deformacja dzieciocentryzm Wychowanie jako proces, ma wiele odsłon i odcieni, co stanowi o zróżnicowanych sposobach wychowawczych oddziaływań i dywergencjach interpretacyjnych. Podczas cywilizacyjnych przekształceń w zakresie jego uprawiania, w oparciu o szeroko rozpowszechnianą pedagogikę liberalną, nastąpiła nadinterpretacja pewnych idei i zasad. Wygenerowało to z kolei nowe zjawisko w wychowaniu, jak dzieciocentryzm, który kreśli nowe linie i granice przestrzeni rodzica i dziecka. Nie ma w nim ani pragmatycznego wymiaru, ani etycznych walorów, które nadawałyby wychowaniu pożądanych efektów i celowości. Stąd namysł, refleksja i dyskurs nad rodzicielskimi sposobami pracy wychowawczej oraz adekwatnym umiejscowieniem dziecka w przestrzeni życia rodzinnego i społecznego, to wyzwanie dla współczesnej pedagogiki i nauk z nią współdziałających. Kľúčové slová (v angličtine): education, child, humanistic pedagogy, liberal education, childcentricity. Monika Wild-Urbanek Inštitút histórie, Uniwersytet Rzeszowski Etyczne i moralne dylematy współczesnego mężczyzny 1) Mężczyzna jako indywidualna istota posiadająca swoją własną moralność. 2) Rozwój technologiczny a dylematy moralne. 3) Nowa rola mężczyzny w XXI wieku. Kľúčové slová (v angličtine): ethic, morl development, social opinion, psychology. dr hab. Wiesław Wójcik, prof. nadzw. Akademia im. Jana Długosza w Częstochowie Józefa Tischnera droga od etyki do antropologii
W pracy podejmuję zagadnienie krystalizowania się antropologii na drodze rozwoju filozoficznego Józefa Tischnera. W trakcie rozważań etycznych pojawia konieczność udowodnienia istnienia człowieka. Istnieje wiele elementów w świecie podważających możliwość istnienia bytu ludzkiego. Człowiek staje wobec wartości, które mogą go pochłonąć jak groźne żywioły. Jednak te wartości mogą też stać się siłą konstytuującą człowieka. Pokażę w jaki sposób Tischner próbował rozwiązać te dylematy i uzasadnić wartość i możliwość człowieka. Kľúčové slová (v angličtine): Tischner s anthropology, arguments for the existence of man, the way from ethics to anthropology. prof. PhDr. Viera Žemberová, CSc. Inštitút slovakistiky a mediálnych štúdií, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove Premeny morálky v próze o súčasníkovi V slovenskej próze posledného desaťročia sa vytvoril vo vydavateľskej praxi priestor pre autorky prozaických textov, v ktorých sa ústrednou postavou stáva žena v rozličnom veku, odlišného sociálneho prostredia, s navzájom blízkymi problémami, teda spravidla s problémom utvoreným z medziľudských vzťahov a nimi iniciovaných emócií a situácií. V ponuke takto nasmerovaných textov sa nájdu aj také prózy, ktoré vážne, premýšľavo a so zámerom vedieť, poznať a zhodnotiť aj tieto všedné entity v živote literárnej i neliterárnej postavy, tematizujú a beletrizujú svoj neliterárny subjekt a svoju empíriu do sujetu a fabuly tak, aby to, čo si v pamäti uchovali rozprávačky, upozornilo na náhodu a univerzum reálneho života. Kľúčové slová (v angličtine): artistic text, value, morality, experience.