Dôvodová správa Regionálna a cezhraničná spolupráca je významným nástrojom regionálnej politiky, významným prostriedkom posilňovania dôvery a dobrých susedských vzťahov medzi občanmi regiónu i verejno-privátnymi inštitúciami. Predstavuje možnosť využitia finančných zdrojov alokovaných pre túto oblasť. V súlade s princípmi rovnosti a vzájomnej výhody, zastúpené orgánmi, ktoré podpísali Zmluvu medzi samosprávami Poľskej republiky a Slovenskej republiky o spolupráci v rámci cezhraničného združenia, vytvára cezhraničné združenie - Euroregión Tatry (ďalej len EUT) spoločný poradný a koordinačný orgán s cieľom podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi prihraničnými regiónmi Slovenska a Poľska - členmi združenia tak, ako je to definované v Európskom rámcovom dohovore o cezhraničnej spolupráci medzi územnými samosprávami alebo orgánmi čl. 106 Rady Európy. Predstavitelia miestnej správy už v októbri 1999, podpisom spoločnej zmluvy o spolupráci v rámci cezhraničného združenia založili Združenie Región TATRY na slovenskej strane a Euroregión Tatry na poľskej strane, ktorého územie zahŕňa aj administratívne územné celky okresov Prešovského samosprávneho kraja. Základným cieľom Euroregiónu Tatry je: spoločná cezhraničná činnosť zameraná na rovnomerný a vyrovnaný rozvoj regiónu a zblíženie obyvateľov a inštitúcií na obidvoch stranách hranice v nadväznosti na historické skúsenosti a to najmä prostredníctvom: podporovania rozvoja hospodárskej spolupráce a budovania komunálnej, cestnej a telekomunikačnej infraštruktúry na pohraničí, ochrany životného prostredia, podporu investičných aktivít vedecko výskumných, rozvoj monitoringu vody, povetria, ako aj zvyšovanie ekologického vedomia medzi obyvateľstvom, zorganizovanie komplexného systému výmeny informácií, spolupráca pri predchádzaní a bojom s katastrofami a živelnými pohromami, spolupráca a výmena medzi rôznymi vedeckými, kultúrnymi, mládežníckymi, turistickými a športovými strediskami, s cieľom lepšieho vzájomného poznávania a zbližovania spoločnosti na pohraničí, spolupráca v rozvoji turistiky, podporovanie ideí európskej integrácie a medzinárodnej spolupráce. Združenie Región "Tatry" reprezentuje slovenskú časť Euroregiónu Tatry. Združenie deleguje zástupcov slovenskej časti v orgánoch Euroregiónu Tatry. Prijíma stanovy EUT a svoju činnosť vyvíja v súlade s nimi. Ako bolo spomenuté, hlavným cieľom EUT je podporovať rozvoj cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce aj v slovensko - poľskom prihraničnom pásme Prešovského samosprávneho kraja. Jeho úlohou je uľahčenie cezhraničnej spolupráce medzi svojimi členmi, organizovanie a koordinovanie činností, ktoré podporujú hospodársku, vedeckú, ekologickú, kultúrnu, športovú a výchovnú spoluprácu, ako aj uľahčenie stykov s medzinárodnými organizáciami a inštitúciami.
Euroregión Tatry sa už dnes priamo a úspešne podieľa na riadení európskych programov cezhraničnej spolupráce a to konkrétne Iniciatívy Spoločenstva INTERREG III.A a v minulosti na riadení predvstupového programu Phare CBC - spoločný fond malých projektov. Je však potrebné podotknúť, že toto tvrdenie žiaľ platí iba na poľskú časť Euroregiónu Tatry, keďže spôsob riadenia programov cezhraničnej spolupráce na Slovensku je od poľského modelu odlišný v tom, že najnižším partnerským orgánom pre riadenie cezhraničných programov priamo v regiónoch sú samosprávne kraje. Je však potrebné podotknúť, že administratívne a aj personálne postavenie Euroregiónu Tatry, rovnako ako aj Karpatského euroregiónu ponúkajú všetky predpoklady a možnosti na hlbšiu spoluprácu PSK s týmito cezhraničnými štruktúrami pri ambícii riadiť fondy malých projektov na jednotlivých hraniciach PSK. Euroregióny v tomto chcú a majú ambíciu s PSK spolupracovať a nie PSK konkurovať. 1. Euroregión Tatry Myšlienka zblíženia a spolupráce medzi Poľskom a Slovenskom v oblasti Tatier vznikla počas konferencie o samosprávach v Zakopanom v novembri 1991. O tomto projekte sa následne diskutovalo na konferencii starostov poľských a slovenských obcí, ktorá sa konala v máji 1992 v Poprade. Rozhovory týkajúce sa formálnej stránky vzájomných kontaktov sa viedli v nasledujúcich rokoch. O vytvorenie Euroregiónu Tatry sa živo začali zaujímať novinári na obidvoch stranách hranice. Na základe ich iniciatívy sa v roku 1993-27. mája v Poprade a 28. mája v Nowom Targu stretli predstavitelia samospráv a štátnej správy. Výsledkom týchto stretnutí bola Deklarácia zámerov, ktorá navrhovala popularizáciu myšlienky euroregiónu v masovokomunikačných prostriedkoch. V marci 1993 vznikol v Poprade slovenský projekt medziregionálneho zväzu, ktorý bol predstavený poľskej strane 17. júla v Kežmarku. Na tomto stretnutí boli navrhnuté hranice budúceho spoločného tatranského územia. Zo slovenskej strany mali doň patriť mestá a dediny patriace do okresov Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Poprad, Stará Ľubovňa a z poľskej strany gminy patriace do bývalého okresu Nowy Targ nachádzajúce sa na Orave, Podhalí, Spiši a v Pieninách. Bola vytvorená pracovná skupina, ktorá mala vypracovať štatút a ktorej členmi boli: Marian Blažkiewicz z Podhalanského zväzu gmin v Nowom Targu, Wendelin Haber - vojt gminy Nižné Lapše na Spiši, Maciej Krokowski - primátor Zakopaneho, Zofia Pieczkowska z vojvodského úradu v Nowom Saczi, Július Lojek - primátor Spišskej Starej Vsi a Ján Skupin - primátor Kežmarku. V dňoch 30. a 31. októbra 1999 sa konala v Krakowe konferencia pod názvom "Spolu alebo osobitne". Cieľom konferencie bolo vytýčiť a predstaviť o. i. aj harmonogram činností v rámci prihraničných území Slovenskej a Poľskej republiky. Záverom konferencie bolo naplnenie cieľa - podpisu "Zmluvy o vytvorení cezhraničného združenia Euroregión "Tatry" v poľskom Nowom Targu. Žiaľ, na základe iniciatívy štátneho tajomníka Ministerstva kultúry SR a ďalších zainteresovaných centrálnych orgánov štátnej správy v Slovenskej republike sa text "Zmluvy" zmenil na "Deklaráciu". A tak 31. októbra 1993 bola v Zakopanom podpísaná Deklarácia samosprávnych orgánov územných častí Poľskej republiky a Slovenskej republiky o projekte vytvorenia cezhraničného združenia Euroregión "Tatry". V tomto dokumente predstavitelia samospráv z oboch strán Tatier potvrdili svoj záujem o vytvorenie Euroregiónu "Tatry".
18. augusta 1994 bola vo Varšave podpísaná Dohoda medzi vládou Poľskej republiky a vládou Slovenskej republiky o cezhraničnej spolupráci, v ktorej obidve strany, okrem iného, vyjadrili uznanie iniciatíve miestnych a regionálnych samospráv o "zbližovanie susedných národov" a zaviazali sa "podporovať cezhraničnú spoluprácu a týmto spôsobom sa pričiniť o hospodársky rast v obidvoch štátoch.". Dohody medzi vládami oboch štátov sa vo veľkej miere pričinili o to, že niekoľkoročné snahy o vytvorenie euroregiónu sa mohli realizovať. 26. augusta 1994 na ustanovujúcej Kongrese v Nowom Targu bola podpísaná dohoda medzi samosprávami Poľska a Slovenska o založení cezhraničného zväzu Euroregión Tatry, ktorý "v súlade s procesom integrácie európskych krajín, na základe Rámcovej európskej konvencie o cezhraničnej spolupráci zo dňa 11. mája 1980" sa bude snažiť o "urýchlenie všestranného rozvoja susediacich oblastí Poľskej republiky a Slovenskej republiky nadväzujúc na historické korene a vzájomné vzťahy týchto regiónov". Dohodu podpísali, zo slovenskej strany: Ján Skupin - primátor mesta Kežmarok František Závadský - viceprimátor mesta Starý Smokovec Michal Šipoš - primátor mesta Stará Ľubovňa Mikuláš Mýtnik - starosta obce Kamenka Julián Helka - primátor mesta Ružomberok Július Medvedi - primátor mesta Liptovský Hrádek Jozef Mažári - primátor mesta Trefená Ivan Šaško - primátor mesta Tvrdošín a z poľskej strany: Czeslaw Borowicz - primátor mesta Nowy Targ Jan Pyka - viceprimator mesta Rabka Józef Gacek - primátor mesta Ščavnica v mene gmin vojtovia: Andrzej Majewski - gmina Biely Dunajec Jan Kuruca - gmina Bukovina Tatranská Kazimierz Dzielski - gmina Čierny Dunajec Stanislaw Wojtaszek - gmina Čorštyn Julian Stopka - gmina Jablonka Bronislaw Bublik - gmina Kroščenko Franciszek Adamczyk - gmina Lipnica Veľká Wendelin Haber - gmina Lapše Nižné Jan Smarduch - gmina Nowy Targ Slawomir Olszewski - gmina Ochotnica Dolná Marek Wierzba - gmina Raba Vyšná Stanislaw Ślimak - Šaflary a starosta Franciszek Bachleda - Ksiedzularz - gmina Tatranská.
Vojvodský súd v Novom Saczi rozhodnutím zo dňa 15. decembra 1994 zapísal Euroregión Tatry do zoznamu zväzov a potvrdil jeho štatút. Hranice Euroregiónu boli stanovené na základe administratívneho delenia. Z poľskej strany patrí do Euroregiónu 26 gmín z malopoľského vojvodstva: powiaty: gorlicki, nowosądecki, nowotarski, tatrzański, mestá Nowy Targ, Zakopane, Szczawnica, Limanowa, mestá a gminy Rabka, Muszyna, Piwniczna, gminy Biały Dunajec, Bukowina Tatrzańska, Krościenko n. Dunajcem, Lapsze Nižne, Raba Wyźna, Nowy Targ, Lipnica Wielka, Jablonka, Ochotnica Dolna, Czarny Dunajec, Szaflary, Czorsztyn, Poronin, Kościelisko, Uście Gorlickie. Má približne 530 tis. obyvateľov o rozlohe 4 500 km2 Na slovenskej strane patrí do Euroregiónu 78 miest a obcí z deviatich okresov: Námestovo, Dolný Kubín, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš, Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves a Sabinov. Má približne 500 tis. obyvateľov o rozlohe 7 000 km2 Sídlami Euroregiónu sú mestá Nowy Targ v Poľsku a Kežmarok na Slovensku. Euroregión "Tatry" má celkovú rozlohu 11 500 km2 a žije v ňom okolo 1 030 000 obyvateľov. Geograficky Euroregión "Tatry" zasahuje slovensko-poľské Tatry a podtatranskú oblasť s Oravskou Magurou, Oravsko - Novotargskou, Liptovskou a Popradskou kotlinou, Pieniny, Gorce, Chočské vrchy, čiastočne Beskydy Žywiecke a Sadecké, Malú a Veľkú Fatru, Stratenské a Levočské pohorie. Do Euroregiónu "Tatry" patria historicko-kultúrne oblasti so zachovanými hodnotami a tradíciami materiálnej a duchovnej kultúry, ako je Orava, Liptov, Spiš a Podhalie. Je tu päť národných parkov - Tatranský, Pieninský, Babiohorský, Gorczanský a Slovenský raj, chránené krajinné oblasti a prírodné rezervácie. Činnosť euroregiónu sa riadi nasledovnými zásadami: partnerstvo a rovnoprávnosť obidvoch strán, zachovanie národnej, štátnej, miestnej a regionálnej príslušnosti, úplná dobrovoľnosť spolupráce a pod. Vedenie Euroregiónu je spoločné a orgánmi EUT sú: - Kongres - Rada - Revízna komisia - Tajomníci (riaditelia kancelárií) - Pracovné komisie Kongres je najvyšším orgánom zväzku. Skladá sa zo 70 delegátov po 35 z každej strany. Delegátov volia členovia zväzku osobitne na každej strane. Kongres sa zvoláva minimálne raz ročne. Rieši záležitosti na základe konsenzu strán v prítomnosti minimálne 50% delegátov každej zo strán. Rada je najvyšším výkonným orgánom zväzku a skladá sa z 14 členov po 7 členov z každej strany volených kongresom na obdobie 2 rokov. Radu riadi predseda zvolený radou v tajnom hlasovaní na obdobie 2 rokov. Revízna komisia je kontrolným orgánom voleným kongresom a skladá sa z 6 členov po 3 z každej strany volených na obdobie 2 rokov.
Riaditelia kancelárii EUT na oboch stranách hraníc sú výkonnými orgánmi rady, jeden na poľskej a jeden na slovenskej strane. Komisie menuje rada a sú to: - Hospodárska komisia - Komisia životného prostredia - Kultúrna komisia - Informačná komisia - Komisia športu a mládeže - Komisia cestovného ruchu a turistiky Financovanie je samostatné na slovenskej a poľskej časti Euroregiónu a získava sa: zápisné a členské príspevky, dobrovoľný príspevok miest a gmín, dotácií, darov a iných zdrojov. V súčasnosti - od Kongresu vo februári 2007, ktorý sa uskutočnil v Dolnom Kubíne je podpredsedom Euroregiónu "Tatry" zástupca slovenskej strany Ing. Ivan Budiak. V priebehu svojej existencie dosiahol Euroregión "Tatry" značné úspechy - inicioval a bol účastníkom mnohých kultúrnych a športových podujatí, ktoré sa natrvalo zapísali do kalendára pravidelných každoročných akcií, ako napr. Euroregión bez hraníc, Dni slovenskej kultúry v Poľsku, Dni poľskej kultúry na Slovensku, Sviatok pastierov na hornej Orave, Festival pohraničnej kultúry Spišská vatra, Stolnotenisový turnaj O pohár euroregiónu, Slovensko-poľské ekonomické fórum, Slovensko - Poľské fórum životného prostredia, Fórum miest Euroregiónu "Tatry, zrkadlový projekt výstavby domov Slovensko - Poľského stretávania v Kežmarku a Nowom Targu. V roku 2002 sa vďaka významnej pomoci vlády SR zabezpečoval činnosť pri mnohých horeuvedených akciách z projektu schváleného MV RR vo výške 1 485 000,- Sk a z 10% finančnej spoluúčasti RT vo výške 165 000,- Sk. Z tohoto projektu je financovaná aj základná etapa t. j. projekt Domu Slovensko - Poľského stretávania na ktorý MsÚ Kežmarok poskytla RT dom v centre mesta. 2. Vznik "REGIÓNU TATRY" Inštitucionálny rámec jestvovania cezhraničného zväzku s prvkom medzinárodného práva v rokoch 1994-1996 nedovoľoval podľa platnej legislatívy registráciu cezhraničného zväzku typu Euroregiónu "Tatry" na Slovensko - Poľskom pomedzí. Po dlhých konzultáciách a odporúčaniach zo strany Ministerstva vnútra SR bola na Slovenskej strane v záujme registrácie prijatá nasledovná koncepcia: 1. v zmysle Občianskeho zákonníka, par. 20 vytvoriť na Slovenskej strane "Záujmové združenie právnických osôb" pod názvom "Región Tatry", ako samostatný právny subjekt. 2. požiadať o registráciu tohto zväzku na príslušnom Okresnom úrade (v našom prípade Okresný úrad Poprad) 3. žiadosť o registráciu doplniť príslušnými organizačnými dokumentmi, o.i. Zápisnica z ustanovujúceho zhromaždenia zo dňa 17. novembra 1995 a Stanovy združenia.
Tieto kroky sa uskutočnili v rokoch 1995-1996 a 23. júla 1996 bol "Región Tatry" zaregistrovaný na Okresnom úrade v Poprade ako Záujmové združenie právnických osôb s predmetom činnosti - vytvárať vhodné podmienky pre rozvoj spolupráce prihraničných regiónov medzi Slovenskou a Poľskou stranou v záujme hospodárskeho, kultúrneho rozvoja a ochrany krajiny a zároveň zabezpečovania vzájomného sprostredkovania informácií v oblasti samospráv. 3. Legislatívny rámec cezhraničnej spolupráce, základné pojmy Charakteristickým javom v spoločensko-politickom a hospodárskom živote v celej Európe 90. rokov boli procesy integrácie a medziregionálnej spolupráce. Rozvoj cezhraničnej spolupráce mal v západnej Európe svoje etapy rýchleho a neriadeného rozvoja. Štáty západnej Európy, vedomé si toho, že neriadený rozvoj so sebou prináša mnoho nových poznatkov, ale aj rovnaké množstvo problémov, sa rozhodli riešiť tento problém právnou úpravou, ktorá je obsiahnutá v Európskom rámcovom dohovore (ERD) o cezhraničnej spolupráci medzi územným celkami alebo orgánmi a Doplnkovom protokole k tomuto ERD (DP ERD) známych aj ako Madridská konvencia z roku 1980. Európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci bol prijatý na uľahčenie cezhraničnej spolupráce medzi územnými celkami alebo orgánmi a je zameraný na podporu pohraničného plánovania, hospodárskeho rozvoja, ochrany ŽP a kultúrnej spolupráce. Oba tieto dokumenty vstúpili do platnosti na Slovensku 21. mája 2000. Prvý je publikovaný v ZZ č. 78/2001 čiastka 32 z 15. marca 2001 a DP ERD je uverejnený v ZZ č. 79/2001, čiastka 33 z 15. marca 2000. Protokol č. 2 k ERD o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi týkajúci sa interteritoriálnej spolupráce v SR vstúpil do platnosti 1. februára 2001 a je uverejnený v ZZ SR č. 116/2001 z 30. marca 2001, čiastka 47. Na tieto európske dokumenty nadväzuje a dopĺňa ich Európska charta prihraničných a cezhraničných regiónov z r. 1981 a Európska charta miestnej samosprávy z r. 1985 Posledné menovaná nadobudla pre SR platnosť jej ratifikáciou 1. júna 2000. K tomuto dňu vznikla povinnosť pre SR dodržiavať tie ustanovenia, ku ktorým sa SR pri ratifikácii zaviazala. Charta je uverejnená v ZZ SR č. 336/2000, čiastka 138 z 19. októbra 2000. Podľa článku 2 ods.1 ERD o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami a orgánmi sa pod cezhraničnou spoluprácou rozumie každé spoločné konanie zamerané na posilnenie a podporu susedských vzťahov medzi územnými celkami alebo orgánmi podliehajúcimi jurisdikcii dvoch alebo viacerých zmluvných strán a uzatvorenie každej zmluvy alebo dohody potrebnej na tento účel. Cezhraničná spolupráca sa musí realizovať v rámci pôsobnosti územných celkov alebo orgánov definovanej vnútroštátnym právnym poriadkom. Rozsah a charakter tejto pôsobnosti nesmie byť zmenený týmto dohovorom. Európska únia prostredníctvom Európskej komisie od roku 1993 prideľuje prihraničným regiónom finančné prostriedky v rámci špeciálnych programov.
V zmysle týchto základných cieľov cezhraničnej spolupráce si každý fungujúci euroregión stanovuje špecifické ročné ciele, ktoré sú orientované na podmienky daného regiónu. Zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov, 5 umožňuje, aby samosprávny kraj spolupracoval s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov, vykonávajúcimi regionálne funkcie. Zároveň ho oprávňuje, aby sa stal členom medzinárodného združenia územných celkov alebo územných orgánov. Vychádzajúc z tohto legislatívneho rámca je našou snahou, aby Prešovský samosprávny kraj aktívne pôsobil smerom k zahraničiu, nakoľko stále širšia spolupráca a konkurencia medzi európskymi regiónmi kladie pred nás významné úlohy aj v tejto oblasti. V definícii cezhraničnej spolupráce sa hovorí o susediacich regiónoch a o činnosti na regionálnej alebo miestnej úrovni. Cezhraničný región je región lokalizovaný po obidvoch stranách hranice. Je to región, ktorý svojimi znakmi regionálnej delimitácie má cezhraničný charakter. V praxi európskych integračných zoskupení sa najčastejšie zvýrazňujú tieto dva znaky: - geografická jednota - kultúrna identita alebo príbuznosť - cezhraničná spolupráca Euroregión je zvláštnym druhom cezhraničných regiónov, pre ktorý je charakteristickým znakom vyšší stupeň inštitucionalizácie štruktúr cezhraničnej spolupráce napr. spoločné euroregionálne kancelárie, sekretariáty, rady euroregiónov alebo pracovné skupiny. Základom je vždy zmluva uzatvorená medzi oprávnenými subjektami najmenej dvoch susedných štátov na lokálnej samosprávnej úrovni.