Informácia o aktuálnej situácii na trhu cestovného ruchu R A K Ú S K O

Podobne dokumenty
Informácia o aktuálnej situácii na trhu cestovného ruchu N E M E C K O

Prioritná os 1 Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva cezhraničného územia

Monitoring kolónií svišťa vrchovského tatranského (Marmota marmota latirostris) na poľsko-slovenskej hranici a pytliactvo

PROJEKT OŚRODEK WSPARCIA EKONOMII SPOŁECZNEJ MAZOWSZA PŁOCKIEGO WSPÓŁFINANSOWANY PRZEZ UNIĘ EUROPEJSKĄ ZE ŚRODKÓW EUROPEJSKIEGO FUNDUSZU SPOŁECZNEGO

Rejestr decyzji Komitetu Monitorującego Programu Interreg V-A Polska-Słowacja w 2017 roku/

Rejestr decyzji Komitetu Monitorującego Programu Interreg V-A Polska-Słowacja w 2017 roku/

BEZPEČNÉ SLOVENSKO V EUROATLANTICKOM PRIESTORE

Formálne jazyky Automaty. Formálne jazyky. 1 Automaty. IB110 Podzim

INFRAREGTUR INSTYTUT GEOGRAFII I PRZESTRZENNEGO ZAGOSPODAROWANIA PAN GEOGRAFICKÝ ÚSTAV SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

Ž I L I N S K Ý S A M O S P R Á V N Y K R A J

Rejestr decyzji Komitetu Monitorującego Programu Interreg V-A Polska-Słowacja w 2017 roku/

Analýza zdrojových trhov (AZCR) Poľsko

Príloha II. Zmluvy o prepojení elektronických komunikačných sietí medzi spoločnosťou ŽSR-Železničné telekomunikácie Bratislava, o.z.

Wydawnictwo Uniwersytetu Kardynała Stefana Wyszyńskiego w Warszawie WARSZAWSKIE STUDIA PASTORALNE

Nowy Targ,

PRZEGLĄD NAUK STOSOWANYCH NR 6 RELACJE W PRZESTRZENI SPOŁECZNO-EKONOMICZNEJ ISSN ISBN

Rejestr decyzji Komitetu Monitorującego Programu Interreg V-A Polska-Słowacja w 2018 roku/

GRAJ W SUDOKU

Rola i znaczenie pszczoły miodnej w środowisku

Opatrovateľ / ka - Nemecko

Rejestr decyzji Komitetu Monitorującego Programu Interreg V-A Polska-Słowacja w 2017 roku/

Stratégia systémovej spolupráce medzi Žilinským samosprávnym krajom a Sliezskym vojvodstvom

Miletičova 19, Bratislava. Oddelenie dopravných prieskumov a analýz ZAŤAŽENIE CESTNÝCH HRANIČNÝCH PRIECHODOV SR V ROKU 2007

Opatrovateľ / ka - Holandsko

Prehľad,,,,,, R, RR vlakov

LISTA RANKINGOWA / PORADOVNÍK PROJEKTOV. Gmina Czarny Dunajec

ročná spr áva 2014/2015

Register and win!


KOLOKVIUM DIDAKTIKOV GEOGRAFIE Z ČESKA, POĽSKA A SLOVENSKA

ICOPAL BEZPEČNÝ SYSTÉM ZÁKLADOV

Karpacki Przegląd Gospodarczy Karpatský Hospodársky Prehľad

3. WTSL /10 Obec Osturňa Dostupnosť, bezpečnosť a skvalitnenie infraštruktúry v slovensko - poľskom pohraničí

RIZIKOVÉ SPRÁVANIE V TEÓRII A PRAXI

Rejestr decyzji Komitetu Monitorującego Programu Interreg V-A Polska-Słowacja w 2017 roku/

DVierka pre váš nábytok

NAGRODA PUBLICZNOŚCI w kategorii MEBEL SKRZYNIOWY na Międzynarodowych Targach Meblowych w Ostródzie w 2013 r.

Inflácia a nezamestnanosť v podmienkach Európskej únie

Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v

Człowiek w kulturze i przyrodzie polsko-słowackiego Spisza. Človek v kultúre a prírode poľsko- slovenského Spiša

E. ČÍSLO ORGANIZÁCIA ADRESA

Karpacki Przegląd Gospodarczy Karpatský Hospodársky Prehľad

Trasa podľa služby HIKEPLANNER Výsledky vyhľadávania. Tu je priestor pre tvoje poznámky: Tip: pod mapou je priestor pre tvoje poznámky

Príloha D. Údaje o pedagogickej činnosti organizácie. Semestrálne prednášky:

Sprawy narodowościowe w Euroregionie Beskidy

VITAJTE V TURCI WELCOME TO TURIEC WITAMY W REGIONIE TURIEC

I oś priorytetowa - Ochrona i rozwój dziedzictwa przyrodniczego i kulturowego obszaru pogranicza (Drugi nabór wniosków)

Tytuł mikroprojektu / Názov. mikroprojektu

Program cezhraničnej spolupráce Pol sko Slovenská republika

ZRKADLENIE - ZRCADLENÍ 4/2008

Typ mikroproje ktu/ Typ mikroproje ktu. Partner Wiodący/ Wnioskodawca/ Vedúci partner/žiadateľ. Partnerzy/ Partneri

VÝVOJ REGIONÁLNYCH DISPARÍT NA SLOVENSKU A PROBLÉMY REGIONÁLNEHO ROZVOJA PREŠOVSKÉHO KRAJA

Humanum # 16 (1) / 2015

,Poľsko. špecializovaná príloha denníka.

Opcja uchwytu metalowego lub plastikowego. Možnosť výberu kovovej alebo plastowej rukoväte.

1. Fungovanie turistického hospodárstva a miestna samospráva. 1. Funkcjonowanie gospodarki turystycznej a samorząd lokalny

SPOLOČNÁ SWOT ANALÝZA TURISTICKÉHO POTENCIÁLU POĽSKO-SLOVENSKÉHO POHRANIČIA

Programy spolupráce v rámci cieľa Európska územná spolupráca

FAVORIT I. Návod na používanie Návod k použití Instrukcja obsługi. Umývačka riadu Myčka nádobí Zmywarka do naczyń

IV BELIANSKIE DNI PIELĘGNIARSTWA

Opatrovateľ / ka - Rakúsko

Staráme sa o tvoje zdravie doma, na pracovisku a v škole

Příručka k rychlé instalaci: NWD2105. Základní informace. 1. Instalace softwaru

Rizikové súvislosti chudoby a rodiny v súčasnej slovenskej spoločnosti

AKO SA ROBÍ ICOPAL BEZPEČNÝ SYSTÉM ZÁKLADOV???!!!

SC800 INSTRUCTIONS FOR USE. 7/10 revised 11/12 FORM NO Návod na používanie Návod k obsluze Instrukcja obsługi Használati útmutató

Bezplatná mestská hromadná doprava v Žiline pre všetkých obyvateľov mesta Žilina

Dip. Zdr. sestra - Anglicko

Dip. Zdr. sestra - Anglicko

Zivot PO. 12 października :26

Programu Współpracy Transgranicznej Rzeczpospolita Polska - Republika Słowacka

MIĘDZYNARODOWE STUDIA FILOZOFICZNE. Katedra Filozofii Wydział Psychologii Wyższa Szkoła Finansów i Zarządzania w Warszawie T.

Partnerská zmluva dohoda o spolupráci v oblasti Vzdelávanie na trhu práce

Społeczeństwo i Edukacja Międzynarodowe Studia Humanistyczne Nr 2/2008

SAMOTNOŚĆ DZIECKA WE WSPÓŁCZESNEJ RODZINIE. red. Dorota Sikora

POHRANIČIE POĽSKO-SLOVENSKÉ POGRANICZE POLSKO-SŁOWACKIE ROCZNIK EUROREGIONU TATRY ROČENKA EUROREGIÓNU TATRY

CR 1100, CR Návod na používanie Návod k obsluze Instrukcja obsługi Használati útmutató. 2/04 revised 9/10 FORM NO

Umowa partnerska - porozumienie o współpracy w obszarze Integracja społeczno - zawodowa

CENNÍK ZÁKLADNÝCH SLUŽIEB

BUDOWA MOSTU GRANICZNEGO NA RZECE POPRAD PIWNICZNA ZDRÓJ MNISZEK N/ POPRADEM

NENECHÁVAJTE NEPOUŽÍVAJTE NENOSTE

Ľubovnianske regionálne združenie miest a obcí Stará Ľubovňa

Konzultačné stretnutie na tému poľsko-slovenskej cezhraničnej spolupráce v rokoch ciele návrhu Programu cezhraničnej spolupráce PL - SK

ROZVOJ EUROREGIONU BESKYDY IV

Karpacki Przegląd Gospodarczy Karpatský Hospodársky Prehľad

«SÚČASNÝ STAV A MOŽNÝ VÝVOJ KVALITY ŽIVOTA RODINY PROFESIONÁLNEHO VOJAKA»

CITNET. Cezhraničná Poľsko slovenská inovačná a technologická sieť Transgraniczna Polsko słowacka sieć innowacji i nowych technologii

PODTATRANSKÉ OSTROVY INOVATÍVNYCH IMPULZOV V ROZVOJI CR

Studia Aloisiana ročník 2 rok 2011 číslo 1 teologická fakulta trnavská univerzita v trnave

GAZETA BEZPŁATNA Nr 24 (345), 22 czerwca 2017 Nakład

Demografické a migračné procesy v SR

Aneks nr 1 do Umowy cesji wierzytelności

doctor HOnOris CAusA ekonomickej univerzity v BrAtislAve

Karpacki Przegląd Gospodarczy Karpatský Hospodársky Prehľad

Spravodaj c 158. Prednášať bude Mgr. Ing. Štefan Šrobár, CSc.

POĽSKO-SLOVENSKO

FSA X PL SK CZ. Instrukcja Obsługi. Pokyny pre pouzitie. Pokyny pro používání

Prehľad dodatočných povolení na prevádzkovanie železničných vozidiel cudzích železničných správ na tratiach ŽSR od

Chémia Vzdelávanie v poľských školách

Rejestr decyzji Komitetu Monitorującego Programu Interreg V-A Polska-Słowacja w 2019 roku /

Transkrypt:

Informácia o aktuálnej situácii na trhu cestovného ruchu R A K Ú S K O Jún 2009

Obsah Obsah... 3 Význam rakúskeho trhu cestovného ruchu pre Slovensko... 4 Aktuálna charakteristika rakúskeho návštevníka a cestovateľského správania... 5 Charakteristika rakúskeho návštevníkov... 5 Typy návštevníkov... 5 Hodnotenie návštevy Slovenska... 7 Najžiadanejšie produkty... 8 Aktuálna situácia na trhu v súvislosti so svetovou hospodárskou krízou... 8 Štatistiky... 12 Kontakty... 13 Slowakische Zentrale für Tourismus - Vertretung Österreich Ing. Daniel Lukáč, Parkring 12, A - 1010 Wien, Österreich Tel.: +43 1 5139569, Fax: +43 1 5139763, E-mail: sacr-wien@aon.at www.slovakia.travel

VÝZNAM RAKÚSKEHO TRHU PRE SLOVENSKO Rakúsky trh je pre Slovensko dôležitý až v druhom slede, predovšetkým z hľadiska počtu prenocovaní, čo súvisí s atraktivitou jednotlivých produktov slovenského cestovného ruchu. Najvýznamnejšie z hľadiska tržieb sú pobyty v rámci hlavnej dovolenky, pre túto však Slovensko pre Rakúšana prichádza do úvahy len výnimočne (lyžovanie, letné pobyty). Jediným zabehnutým produktom sú kúpeľné pobyty, tie však najmä z dôvodov preplácania zdravotnými poisťovňami stagnujú. Keďže pre Rakúšanov je cestovanie významnou súčasťou života, cestujú niekoľkokrát do roka, vzhľadom na veľký počet sviatkov, voľných dní a prázdnin. Na to sú vhodné tzv, city-breaky, na tie je vhodná však iba Bratislava, kde však prenocuje turista iba jednu noc (zriedkavo viac), najmä ak je zo vzdialenejšej časti Rakúska. Zo štatistiky MH SR vyplýva, že v roku 2008 oproti predchádzajúcemu roku sa počet rakúskych návštevníkov na Slovensku, ktorý tu prenocovali, znížil o 1%, počet prenocovaní však o necelé 3 percentá, z čoho vyplýva, že pokračuje znižovanie priemernej dĺžky ubytovania, v sledovanom období o ďalšiu desatinu percenta. Dá sa predpokladať, že celkovo neprišlo na Slovensko menej rakúskych turistov, pretože počet jednodňových turistov v relácii východné Rakúsko Bratislava pravdepodobne ďalej stúpa. Usudzovať možno tak napr. zo stáleho nárastu počtu turistov, prepravených loďami Twin-City-Liner, ako aj železnicou, resp. autobusmi a rýchloloďami spoločnosti LOD. Oproti rokom 2007-08 sa zvýšil i počet cestovných kancelárií (touroperátorov, autobusových CK), ktoré zaradili Slovensko do svojej ponuky. Naďalej drvivo prevláda Bratislava a Vysoké Tatry so Spišom. Schengen a vstup do eurozóny určite kompenzoval negatívne trendy, aj vďaka takmer nulovému nárastu maloobchodných cien služieb a tovarov, hlavne v dôsledku hospodárskej krízy. 4

Najväčším segmentom bude aj v budúcnosti klientela poznávacích zájazdov, kde je aj najväčší potenciál v tvorbe a ponuke produktu. Jedným z najvýznamnejších produktov by sa mohla stať kultúra dostupná ponuka, t.j. vhodná pre cudzinca, sa týka však takmer výlučne Bratislavy, a aj tá často trpí na málo inovácie, vopred nejasné termíny a pod. AKTUÁLNA CHARAKTERISTIKA NÁVŠTEVNÍKA A CESTOVATEĽSKÉHO SPRÁVANIA CHARAKTERISTIKA RAKÚSKYCH NÁVŠTEVNÍKOV všeobecne náročná klientela, najmä na kvalitu služieb, v tom najmä na gastronómiu, na čistotu, na ochotu a poctivosť personálu cestovanie je významnou súčasťou života, sú zvyknutí cestovať niekoľkokrát do roka na krátkodobejšie výlety, keďže v Rakúsku je asi najväčší počet sviatkov v Európe chcú mať všetko garantované, neradi improvizujú, na cestu sa pripravia hlavnou motiváciou je niekde, kde ešte neboli, niečo objaviť a hlavne sa cítiť príjemne, najmä vďaka dobrej strave nie sú takí objavitelia, ako napr. Nemci, vhodnosť destinácie majú najradšej potvrdenú priateľmi, susedmi, kolegami dosť ich ovplyvňujú média, najmä pri vzbudzovaní pozornosti o nové turistické ciele. TYPY NÁVŠTEVNÍKOV SENIORI (50+) Charakteristika najsilnejšia a pre subjekty CR najatraktívnejšia skupina početná a stále narastajúca časť obyvateľstva (demografický vývoj) dostatok disponibilného voľného času a finančných prostriedkov ochota na niekoľko výjazdov počas roka najsilnejšia skupina pre organizované, najmä autobusové zájazdy 5

ĽUDIA V PRODUKTÍVNOM VEKU Charakteristika menej početná skupina, ako seniori, chce objavovať ešte nepoznané okolie Rakúska cestujú aj rodinne alebo v menších skupinách s priateľmi organizovane cestujú najmä v prípade podnikových zájazdov podujímajú sa aj na dlhšie, až 14-dňové pobyty Motív - účel návštevy poznávacia turistika, najmä organizovaná, hlavne do Bratislavy a okolia a do Vysokých Tatier a na Spiš kultúrna turistika do Bratislavy, organizovaná a individuálna cykloturistika a aj pešia turistika poľovníctvo a rybárstvo MLADÍ ĽUDIA, ŠTUDENTI, TEENAGERI (Young Tourismus) Charakteristika relatívne najmenšia skupina klientela náročná na ponuku zábavy obmedzené finančné prostriedky Motív - účel návštevy programy v rámci školských výletov a organizovaných skupín, najmä Bratislava a okolie menej turistické pobyty, cykloturistika SLUŽOBNÉ A OBCHODNÉ CESTY Charakteristika náročná klientela na kvalitu a garantovanosť dohodnutých služieb prevažne krátkodobé pobyty relatívne bez finančného obmedzenia bez služobného motívu by neprišli, keď sú už na mieste, chcú aj spoznávať Motív - účel návštevy vyplýva zo služobného účelu cesty 6

SPÔSOB DOPRAVY pri organizovanej doprave (zájazdoch) predovšetkým autobus pri individuálnej doprava najmä osobné auto, často vlak, do Bratislavy aj lode a autobus, resp. bicykel pri služobných cestách na východné Slovensko aj lietadlom HODNOTENIE NÁVŠTEVY SLOVENSKA (POZITÍVA, NEGATÍVA) POZITÍVA nižšia cenová úroveň v porovnaní s cenami v Nemecku imidž kúpeľníctva pomerne zaujímavé spektrum turistických cieľov (príroda, história) väčšinou pozitívne skúsenosti (vlastné a sprostredkované) priateľskosť v osobnom kontakte s cudzincami z časti gastronómia vstup do EÚ, vstup do Schengenského priestoru, vstup do Eurozóny NEGATÍVA jazyková bariéra (napr. info na autobusových a železničných staniciach,...) hygiena (ubytovacie a reštauračné zariadenia, verejné toalety,...) úroveň a ponuka služieb úroveň dopravnej infraštruktúry nekomplexné služby (chýbajú tzv. doplnkové služby) nedodržanie dohodnutých podmienok (doplnkové služby, ceny...) obavy z kriminality (krádež a vykrádanie áut) nedostatočná profesionalita v službách, neústretovosť, nezdvorilosť neprehľadné ceny za taxi-služby (Bratislava) malicherná povinnosť mať diaľničnú známku za úsek hranica Jarovce Petržalka, nejasnosť v udeľovaní pokút 7

NAJŽIADANEJŠIE PRODUKTY Rakúski návštevníci sa zaujímajú predovšetkým o: hlavné mesto Bratislava a okolie, najmä pozdĺž Malých Karpát historické oblasti, najmä Spiš, banské mestá (Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Kremnica), Bardejov, Košice miesta, zaradené do zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO liečebné pobyty v najznámješích slovenských kúpeľoch (napr. Piešťany, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Rajecké Teplice, Bardejov, Bojnice, Dudince, Sliač..) kultúrne a podobné podujatia v Bratislave (opera a filharmónia, Korunovačné slávnosti, Vianočné trhy, Hudobný festival, Kultúrne leto AKTUÁLNA SITUÁCIA NA TRHU V SÚVISLOSTI SO SVETOVOU HOSPODÁRSKOU KRÍZOU - PRÍLEŽITOSTI/OHROZENIA PRE SLOVENSKO 2008 zimná sezóna 2009 Hospodárska situácia v Rakúsku sa v priebehu roka 2008 vplyvom globálnej finančnej a hospodárskej krízy tak, ako v iných krajinách EÚ, zhoršila, došlo k poklesu hrubého domáceho produktu (HDP) a hlavne podľa niektorých zdrojov sú ohrozené štátne financie. Napriek tomu však nemožno povedať, že by to bolo obzvlášť citeľné v každodennom živote spoločnosti. Ľudia sú v nakladaní s finančnými prostriedkami síce opatrnejší, podľa rakúskej mentality nadávajú a lamentujú, avšak nekonzumujú podstatne menej a zatiaľ nemenia zásadne spotrebiteľské chovanie. Napriek negatívnym ekonomickým súvislostiam došlo minulý rok v oblasti cestovného ruchu k ďalšiemu zvýšeniu tržieb, počtu turistov v ACR i DCR, a v počte prenocovaní. Rakúsko má ideálnu skladbu celoročnej ponuky pobytových, poznávacích, kultúrnych a kongresových produktov, ktoré sa navzájom dopĺňajú, vyvažujú, a vzhľadom na svoju kvalitu a imidž podstatne neklesajú. Tu treba spomenúť hlavné stĺpy rakúskeho CR lyžiarske pobyty letné pobyty v horách a prírodných vodných plochách kúpeľné pobyty, najmä typu wellness 8

city-breaky najmä do Viedne a Salzburgu kultúrne podujatia (Salzburg, Bregenz, Viedeň, Burgenland, atď., atď.) kongresová turistika v rôznych typoch prostredia. Celková situácia na trhu z hľadiska incomingu do Rakúska bola za prvé štyri mesiace 2009, t.j. za zimnú sezónu v podstate veľmi prijateľná, celkovo došlo za toto obdobie o zníženie prenocovaní o 0,5%, z toho v ACR o 1,5% (138 tis. os.), v DCR naopak prírastok 1,4% (+ 63 tis.os.). Pokles počtu turistov o 77 tis. osôb sa zdá byť veľký, pri celkovom počte 15,1 mil. je však zanedbateľný. Najväčšie výpadky boli z Veľkej Británie (16,3%, 80 tis.os.), Nemecka (síce len 0,7%, avšak 37 tis.os.), USA (13,9%, 22 tis.os.) a zo Švédska, naopak najväčší prírastok bol z ČR (38 tis.os., 12,7%). Tento údaj je však dôležitý aj z hľadiska slovenského incomingu, nakoľko ide o českých lyžiarov, pre ktorých eurozóna v dôsledku oslabenia Kč zdražela (vrátane Slovenska), v takom prípade si však vyberajú lepšiu úroveň služieb a aj kratšiu vzdialenosť. Paradoxne najväčší výpadok zaznamenala Viedeň a Dolné Rakúsko (3.7 a 4,4%), lyžiarske veľmoci, ako Salzburg, Tirolsko, Korutansko a Štajersko, minimálny resp. žiadny. Ako z uvedeného vyplýva, tradične veľmi silným zdrojom príjmov je DCR, ktorý sa na nich podieľa približne polovicou. Súvisí to so životným štýlom Rakúšanov, v ktorom prežiť mimo domova príjemné chvíle je veľmi podstané, menej už, kde sa to má realizovať doma, či v zahraničí. Vzhľadom na mentalitu, ktorá nemá rada nepríjemné prekvapenia, práve doma je úroveň služieb viac garantovaná. Celková filozofia sa asi zásadne nezmení, hlavná dovolenka však pravdepodobne bude skromnejšia, čiže menej do drahých (vzdialených) destinácií. Ďalšie, krátkodobejšie zájazdy budú asi tiež viac brať do úvahy finančné možnosti, čiže budú vyhľadávané lacnejšie a bližšie ciele (v rámci toho asi i Slovensko). RAKÚSKY TURISTA Rakúsky turista je pomerne pohodlný a dá sa povedať rozmaznaný, najmä vďaka vysokej životnej úrovni, keď si môže vyberať z najlepšieho. Pritom mu ide veľmi výrazne o prijateľný pomer ceny a výkonu, čiže hľadá rôznorodé výhodné ponuky na strávenie dovolenky a ťaží z konkurenčného boja medzi cestovnými kanceláriami. Dôležitým faktorom pre výber cieľovej destinácie je spoľahlivosť krajiny, ktorá sa v prípade Slovenska vstupom do EÚ, Schengenu a eurozóny pre Rakúšanov významne zvýšila. Ďalším kritériom je možnosť dorozumieť sa a prehľadnosť pravidiel v danej 9

krajine, vrátane cestných. Hlavnou motiváciou na strávenie dovolenky je pre Rakúšanov odpočinok a relaxácia, útek od každodenného zhonu, čas na vlastnú rodinu a načerpanie nových síl. Zároveň miesto pobytu musí byť príjemné a poskytovať dobré služby, najmä stravu. Pri výbere miesta dovolenky hrá významnú úlohu informovanosť o cieľovej destinácii, pričom veľký vplyv majú osobné skúsenosti ako aj odporúčania a skúsenosti známych a priateľov. Aj v Rakúsku je samozrejme na prvom mieste doprava vlastnými autami, avšak v závislosti na komplikovanosti príjazdu použijú radi aj lietadlo, autobus a vlak, a to ako organizovane, tak individuálne. V rámci požadovaného pohodlia a zážitkov sa zväčšuje záujem a pobyty typu all-inclusive a wellness. Tak, ako v celej Európe, rakúska spoločnosť starne, čo však pre cestovný ruch je v dnešných podmienkach stabilizačný faktor majú čas a predbežne i dosť peňazí, sú nezávislí a vďaka zdravotnej starostlivosti fyzicky a psychicky schopní i náročnejších zájazdov. SLOVENSKO AKO CIEĽOVÁ DESTINÁCIA Rôznorodé kritériá, podľa ktorých sa rakúsky turista rozhoduje pre danú cieľovú destináciu je možné zhrnúť do troch skupín: atraktivita cena úroveň služieb Atraktivita Slovensko sa čoraz viac (i keď pomaly) presadzuje vo vnímaní Rakúšanov ako krajina s pomerne veľkým počtom turistických atraktivít a cieľov. Tými druhmi produktov, ktoré ponúka Slovensko, sa však prezentuje takmer každá krajina a často v lepších cenách a kvalitnejších službách. Zatiaľ sa však ako overené berú poznávacie ciele v Bratislave a okolí a vo Vysokých Tatrách a na Spiši, kúpeľné pobyty a kultúrne podujatia. Cena Napriek tomu, že v minulosti bola cena pobytov a služieb na Slovensku v porovnaní so Západom nižšia, postupným vyrovnávaním životnej úrovne a aj zavedením eura sa i ceny približujú rakúskym (zatiaľ okrem niektorých segmentov, ako je verejná doprava, 10

niektoré služby, jednoduchšie gastronomické zariadenia). Na to však mnohí poskytovatelia služieb nereagujú primerane vo svojej cenovej politike. Úroveň služieb Ešte stále platí určitý paradoxný postoj, keď Rakúšania vzhľadom na podceňovanie Ostblocku očakávali oveľa horšie služby a tak boli relatívne pozitívne prekvapení. To však nebude trvať donekonečna a najmä pri ďalšej návšteve turista nie ochotný tolerovať neochotu, neprofesionalitu, nezdvorilosť, slabé jazykové schopnosti, ako aj hygienu a nepoctivosť. Spracoval: Ing. Daniel Lukáč vo Viedni, jún 2009 www.slovakia.travel 11

Štatistiky Príjazdy rakúskych účastníkov cestovného ruchu na Slovensko Ukazovateľ 2004 Rozdiel 03/04 v % 2005 Rozdiel 04/05 v % 2006 Rozdiel 05/06 v % 2007 Rozdiel 06/07 v % 2008 Rozdiel 07/08 v % Počet návštevníkov 55 609 8,3 55 630 0,0 60 560 8,9 62 661 3,5 62 052-1,0 Počet prenocovaní 176 337 0,1 172 310-2,3 172 924 0,4 163 149-5,7 158 594-2,8 Priemerný počet prenocovaní 3,2-3,1-2,9-2,6-2,6 - Zdroj: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, sekcia Turizmu Vývoj počtu návštevníkov z Rakúska v sledovanom období 64 000 62 661 62 052 62 000 60 560 60 000 58 000 56 000 55 609 55 630 54 000 52 000 2004 2005 2006 2007 2008 Zdroj: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, sekcia Turizmu 12

Kontakty Pracoviská na Slovensku Pracovisko Banská Bystrica: Slovenská agentúra pre cestovný ruch Námestie Ľ. Štúra 1, P. O. Box 35 974 05 Banská Bystrica Tel.: +421/48/413 61 46 Fax: +421/48/413 61 49 E-mail: sacr@sacr.sk Pracovisko Bratislava: Slovenská agentúra pre cestovný ruch Dr. V. Clementisa 10 821 02 Bratislava Tel.: +421/2/50 700 801, 821 Fax: +421/2/55 571 654 E-mail: sacrba@sacr.sk Regionálne pracoviská Slovenská agentúra pre cestovný ruch Regionálne pracovisko Bratislava Ing. Viera Norisová Dr. V. Clementisa 10 821 02 Bratislava Tel.: +421 918 336 239 Fax: +421/2/55 571 654 E-mail: sacrba@sacr.sk Slovenská agentúra pre cestovný ruch Regionálne pracovisko Nitra Ing. Ronald Turček Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja Kupecká č.3 949 01 Nitra Tel.: +421/37/ 69 259 23 Mobil: +421 918 336 238 E-mail: turcek@sacr.sk Slovenská agentúra pre cestovný ruch Regionálne pracovisko Trenčín Mgr. Peter Pastier Úrad Trenčianskeho samosprávneho kraja Námestie Svätej Anny 9 911 50 Trenčín Tel.: +421/32/ 65 37 218 Mobil: +421 918 336 237 E-mail: pastier@sacr.sk Slovenská agentúra pre cestovný ruch Regionálne pracovisko Žilina Mgr. Martin Vataj Úrad Žilinského samosprávneho kraja Komenského 48 011 09 Žilina Mobil: +421 918 336 277 E-mail: vataj@sacr.sk Slovenská agentúra pre cestovný ruch Regionálne pracovisko Prešov Michaela Rafajová, BSBA (budova Úradu Prešovského samosprávneho kraja) 4. poschodie, č. d. 427 Nám. Mieru 2 080 01 Prešov Mobil: +421 918 336 236 E-mail: presov@sacr.sk Slovenská agentúra pre cestovný ruch Regionálne pracovisko Košice Mgr. Marián Ivan (budova Úradu Košického samosprávneho kraja) 2. poschodie, č. d. 201 Strojárenska 3 042 66 Košice Mobil: +421 918 336 235 E-mail: ivan@sacr.sk Zahraničné zastúpenia Česká republika Slovenská agentura pro cestovní ruch Ing. Klára Badinková Jilská 16 110 00 Praha 1 Česká republika Tel./Fax: +420 224 946 082 Mobil: +420 776 7654 77 E-mail: sacrpraha@seznam.cz Holandsko Slowaaks Verkeersbureau Ing. Ingrid Stupavska t Hotel, Leliegracht 18 1015 DE Amsterdam Nederland Tel.:+31 20 423 0539 Fax:+31 20 626 7873 E-mail: info@slowaaks-verkeersbureau.nl Nemecko Slowakische Zentrale für Tourismus Vertretung Deutschland Ing. Ingrid Sorat Zimmerstr. 27 D - 10969 Berlin Deutschland Tel: +49/30/25 94 26 40 Fax: +49/30/25 94 26 41 E-mail: tourismus@botschaft-slowakei.de Poľsko Narodowe Centrum Turystyki Słowackiej Ing. Ján Bošnovič ul. Krakowskie Przedmieście 13 pok.17, (budynek hotelu Europejski) 00-071 Warszawa Polska Tel./Fax: +48/22/827 00 09 E-mail: sacr@poczta.onet.pl Rakúsko Slowakische Zentrale für Tourismus Vertretung Österreich Ing. Daniel Lukáč Parkring 12 A - 1010 Wien Österreich Tel.: +43 1 5139569 Fax: +43 1 5139763 E-mail: sacr-wien@aon.at Ruská federácia Predstaviteľstvo Slovackovo Upravlenija po Turizmu Ing. Ľubica Alušicová Posolstvo Slovackoj Respubliky Ul. J.Fučíka 17-19, 123 056 Moskva Rossijskaja Federacija Tel.: +7/495/251 76 31 Fax: +7/495/251 76 45 E-mail: sacrmow@comail.ru Maďarsko Szlovák Idegenforgalmi Hivatal Dipl. Ing. Soňa Jelínková Rákoczi út 15 H 1088 Budapest Magyarország Tel.: +36 1 4290049 Fax: +36 1 4290050 Mobil: +36 30 4341368 E-mail: slovakiatourism@slovakiatourism.hu 13

www.slovakia.travel