Analýza zdrojových trhov (AZCR) Poľsko

Transkrypt

1 Analýza zdrojových trhov (AZCR) Poľsko September 2014

2 OBSAH ÚVOD 2 CHARAKTERISTIKA KRAJINY 4 CESTOVATEĽSKÝ PROFIL 4 PROFIL NÁVŠTEVNÍKA 7 SPRÁVANIE KLIENTOV 8 DOPRAVNÉ SPOJENIE 8 ZAUJÍMAVÉ INTERNETOVÉ STRÁNKY 9 AKTIVITY SACR NA POĽSKOM TRHU 9 ODPORÚČANÉ PRODUKTY CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU PRE POĽSKÝ TRH 10 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 11 ÚVOD 2

3 Po druhej svetovej vojne sa Poľsko stalo socialistickou republikou pod silným vplyvom ZSSR. Po slobodných voľbách v roku 1989 nastala zmena politického režimu na parlamentnú demokraciu a tvrdá ekonomická reforma s cieľom transformácie hospodárstva na konkurencieschopný voľný trh. Poľské hospodárstvo prešlo premenou na jednu z najväčších ekonomík v strednej Európe. V súčasnosti má Poľsko šiestu najrozvinutejšiu ekonomiku spomedzi krajín EÚ a dvadsiatutretiu na svete. Transformácia zdravotníctva, vzdelávacieho systému, dôchodkového systému a štátnej správy spôsobili tlaky na štátny rozpočet. Popri transformácii ekonomiky prebehla v Poľsku v roku 2006 privatizácia malých, stredných a veľkých štátnych podnikov, čo spôsobilo aj nárast nezamestnanosti (okolo 15,5 %). Na druhej strane noví investori priniesli do poľských podnikov knowhow a nové technológie, čím si Poľsko zabezpečilo dlhoročný rast ekonomiky. Poľsko pohltilo väčšinu z investícií smerujúcich do transformujúcej sa východnej Európy. Poľsko ako jediná krajina v Európe neupadla do recesie počas hospodárskej krízy. Poľský HDP na 1 obyvateľa zostáva dlhodobo najnižším v strednej Európe. Kým v posledných šiestich rokoch sa poľskej ekonomike darilo (HDP v roku ,8 %, v roku ,3 %), v roku 2012 sa jej ekonomický rast spomalil na 2 % a v roku 2013 na 1,6 %, čo súviselo s pokračujúcimi hospodárskymi ťažkosťami v Európe. HDP Poľska v 1. kvartáli 2014 dosiahol nárast 3,4 %. Podiel cestovného ruchu na HDP Poľska predstavuje okolo 5 %. Inflácia v roku 2013 bola 0,9 %. Neefektívne súdnictvo, neflexibilný zákonník práce, byrokracia a zaťažujúci systém zdaňovania bránia súkromnému sektoru realizovať sa v plnom potenciálnom rozsahu. Aktuálna nezamestnanosť v Poľsku je 11,5 %. Poľsko má jeden z najväčších sektorov poľnohospodárstva, v ktorom pracuje 16,1 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, 29 % pracuje v priemysle a 54,9 % v službách. V sektore ubytovacích a stravovacích služieb je v Poľsku zamestnaných približne 180 tis. osôb. Priemerný príjem v Poľsku je 4 017,- PLN v hrubom (približne 980,- EUR), minimálna mzda je na úrovni 1 680,- PLN v hrubom (približne 400,- EUR). Dĺžka platenej dovolenky predstavuje 20 dní (do 10 rokov práce), po 10 odpracovaných rokoch majú Poliaci nárok na 26 dní platenej dovolenky. Veľkým spoločenským problémom Poľska je vysoký podiel osôb žijúcich v chudobe. Až 15 % dospelých a 26 % detí v Poľsku žije pod hranicou chudoby, čo zaraďuje Poľsko na prvé miesto v uvedených štatistikách spomedzi krajín EÚ. Zárobkovo činných je okolo 16 miliónov obyvateľov. 3

4 CHARAKTERISTIKA KRAJINY Tabuľka 1: Vybrané informácie o Poľsku Ukazovateľ Hodnota Rozloha krajiny km 2 Počet obyvateľov Veková štruktúra obyvateľstva (odhad júl 2014) (medziročný prírastok -0,1 %) 0-14 rokov: 14,6 % rokov: 70,9 % >= 65 rokov: 14,5 % HDP na 1 obyvateľa ,- USD (rok 2013) Devízové príjmy z cestovného ruchu 12,5 mld. USD (rok 2013 ) Mena poľský zlotý Jazyk poľština Zdroj: CIA CESTOVATEĽSKÝ PROFIL V roku 2013 Poľsko navštívilo okolo 72,3 miliónov cudzincov, z toho 15,8 miliónov boli turisti, čo predstavuje nárast o 6,8 % v porovnaní s rokom Do roku 2018 Poľsko ráta s 2,5 3 %-ným nárastom turistov ročne. Veľký vplyv na uvedené štatistiky príjazdov mali Majstrovstvá Európy vo futbale, ktoré sa konali v Poľsku a na Ukrajine v roku 2012, vďaka nim krajiny získali pozitívnu reklamu. V roku 2014 Poľsko organizovalo viacero významných športových podujatí a v najbližších rokoch pripravuje ďalšie veľké projekty, ktoré majú výrazne zviditeľniť Poľsko aj ako atraktívnu krajinu v oblasti cestovného ruchu a prilákať viac zahraničných turistov (Halové MS v atletike 2014, MS vo volejbale 2014, MS v hokeji B kategórie 2015, MS v hádzanej 2016, Tour de Pologne, Svetový pohár v skokoch na lyžiach a iné). Pre Slovensko je Poľsko ako susedná krajina strategickým štátom príjazdového cestovného ruchu. Poliaci sú cestovateľským národom, čo dokazuje počet vycestovaní do zahraničia zobrazený v Tabuľke 2. Trvajúca svetová ekonomická kríza zasiahla aj Poľsko, čo sa negatívne odrazilo na príjazdoch poľských turistov na Slovensko, najmä po zavedení eura na Slovensku v roku V roku 2013 do zahraničia vycestovalo okolo 51,84 miliónov Poliakov, z čoho 10,05 miliónov tvorili turisti. 4

5 Tabuľka 2: Výjazdový cestovný ruch Poľska v období rokov Výjazdy spolu (v tisícoch) % ročný nárast/pokles Zdroj: ETC ,4 +6,4 +5,6-21,8 +8,9 +1,2 +11,6 +7,9 V roku 2013 boli najpreferovanejšími cieľovými destináciami poľských turistov Nemecko, Veľká Británia, Taliansko, Chorvátsko, Česko, Francúzsko, Španielsko, Slovensko (približne 500 tisíc), Rakúsko a Grécko. V letných mesiacoch Poliaci najčastejšie vyhľadávajú destinácie s teplým morom, ako Chorvátsko, Taliansko, Grécko, Španielsko, Egypt, Turecko a Bulharsko, pretože ich Baltické more má v lete teplotu iba okolo C. V zimných mesiacoch prvenstvo patrí Česku, Slovensku a následne Rakúsku, Taliansku a Francúzsku. Poliaci začali v zime objavovať aj nové lyžiarske destinácie Turecko a Andorru. Tabuľka 3: Výdavky návštevníkov na cestovný ruch v zahraničí (okrem výdavkov na dopravu) v období rokov Výdavky spolu (v miliardách USD) 4,63 5,77 5,63 7,01 6,68 7,82 9,09 % ročný nárast/pokles -8,1 +12,5-2,7 +12,4-4,4 +11,7 +13,08 Zdroj: ETC 5

6 Vývoj návštevnosti Slovenska Poliakmi od roku 2004 po súčasnosť zobrazuje Tabuľka 4. Počet ubytovaných hostí v roku 2013 vzrástol o 2,4 % minulému roku a počet prenocovaní o 0,3 %. Výdavky Poliakov na Slovensku počas pobytu v zime sú približne 350,- EUR (na dospelú osobu), počas letnej sezóny približne 250,- EUR. Tabuľka 4: Návštevnosť Slovenska poľským obyvateľstvom na základe štatistiky vykazovanej ubytovacími zariadeniami Rok Počet ubytovaných hostí Medziročný nárast/pokles (v %) Počet prenocovaní Medziročný nárast/pokles (v %) , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,3 1.polrok Zdroj: Štatistický úrad SR (rok 2014) Hlavným faktorom, ktorý sa v posledných rokoch výrazne podieľal na počte príjazdov poľských turistov na Slovensko, je zavedenie eura na Slovensku a predovšetkým kurz EUR/PLN. Kvôli výraznému posilneniu EUR voči PLN za posledných 6 rokov sa dovolenka na Slovensku pre Poliakov predražila. Taktiež výrazne vzrástli ceny ubytovania v hoteloch a penziónoch, skipasov, vstupného do aquaparkov, iných doplnkových služieb a DPH na Slovensku, dôsledkom čoho už Slovensko nie je pre Poliakov tak cenovo atraktívnou krajinou ako tomu bolo v rokoch , kedy bola zaznamenaná veľmi vysoká návštevnosť Slovenska Poliakmi. Poľské štatistiky uvádzajú, že v rokoch Slovensko navštevovalo okolo tisíc poľských turistov ročne. 6

7 PROFIL NÁVŠTEVNÍKA Cestovanie a poznávanie majú Poliaci pravdepodobne už v génoch. Najviac vycestovaní zaznamenávame v mesiacoch máj - september a január - marec. Do zahraničia cestujú najčastejšie osobným autom (47 %), následne lietadlom (21 %), autobusom (15 %) a iba 4 % vlakom. Tabuľka 5: Motívy cestovania Poliakov do zahraničia Motív cestovania % Turistické pobyty 44 Návšteva rodiny, známych a priateľov 23 Služobné pobyty 19 Školenia 5 Iné 9 Až 63 % Poliakov cestuje do zahraničia bez sprostredkovania pobytu cez cestovné kancelárie, ich služby využíva iba okolo 16 % cestujúcich do zahraničia. Čoraz viac Poliakov si dovolenkové pobyty vyhľadáva a rezervuje cez internet. Poliaci si najčastejšie volia v zahraničí ubytovanie v penziónoch, apartmánových domoch, chatách, hoteloch a v súkromí. Slovensko najčastejšie navštevujú turisti zo Sliezska, Malopoľska, Podkarpatska (Rzeszow), ktorí k nám cestujú najčastejšie na krátkodobé a víkendové pobyty. Na predížené víkendy a dlhodobé pobyty k nám prichádzajú turisti z Mazovského vojvodstva, Veľkopoľska a následne z Pomorského (mestá Gdansk, Gdynia, Sopot) a Štetínskeho regiónu. Na Slovensko za turistickým účelom cestuje hlavne stredná vrstva poľského obyvateľstva s mesačným príjmom okolo 3 000,- až 5 000,- PLN (okolo 750,- až 1 200,- EUR). Vyššia vrstva poľského obyvateľstva uprednostňuje predovšetkým zimné pobyty v TOP lyžiarskych strediskách a ubytovanie v luxusných hoteloch priamo na svahu, resp. v kúpeľných hoteloch a wellness hoteloch. 7

8 SPRÁVANIE KLIENTOV Vzhľadom na blízkosť Poľska a Slovenska ako susedných krajín, celkovo dobrú znalosť slovenského prostredia a bezproblémovú komunikáciu veľká časť poľských turistov prichádza na Slovensko individuálne osobnými autami (okolo %), bez sprostredkovania pobytu poľskou alebo slovenskou cestovnou kanceláriou. Cestujú sem na dlhodobé, ale aj na krátkodobé a víkendové pobyty. Ubytovanie si spravidla objednávajú v penziónoch, chatách, chalupách, apartmánoch a na privátoch. Len približne 15 % Poliakov sa ubytuje v našich hoteloch. Okolo 80 % Poliakov k nám prichádza na prázdninové, dovolenkové a krátkodobé pobyty, zvyšných 20 % predstavujú pracovné cesty, nákupná turistika a návštevy rodiny a známych. Poliaci najčastejšie navštevujú Vysoké a Nízke Tatry, regióny Liptov, Oravu, Malú Fatru, Slovenský raj, Pieniny, a čoraz častejšie aj Bratislavu a Malokarpatský región. Poliakov láka na Slovensku predovšetkým to, čo im chýba vo svojej krajine, prípadne to, čo je u nás cenovo zaujímavejšie. Obdivujú u nás hory, peknú prírodu, množstvo kultúrnych a prírodných atrakcií, navštevujú hrady, zámky, jaskyne, historické mestečká, v zime lyžiarske strediská a momentálne najväčšou atrakciou pre nich sú termálne kúpaliská a aquaparky s celoročnou prevádzkou. Významným činiteľom, ktorý rozhoduje o návšteve Slovenska je taktiež blízka dopravná dostupnosť, pretrvávajúca cenová atraktívnosť služieb, podobná mentalita, a takmer žiadna jazyková bariéra. Slovensko navštevujú všetky vekové kategórie Poliakov. Mladí ľudia uprednostňujú aktívny oddych, pešiu turistiku, adrenalínové atrakcie, pobyt na horách, hrady, zámky, jaskyne, lyžovanie a kúpanie v aquaparkoch. Rodiny s deťmi vyhľadávajú hory, vodné plochy, termálne kúpaliska, lyžiarske strediská a zábavné parky. Starší ľudia trávia pobyty v kúpeľoch, na termálnych kúpaliskách, ale navštevujú aj hory, zámky, jaskyne a sakrálne pamiatky na Slovensku. DOPRAVNÉ SPOJENIE Medzi Poľskom a Slovenskom je v súčasnosti najhoršie dopravné spojenie spomedzi susedných krajín. Vlakové spojenie z Poľska na Slovensko premáva dvakrát denne z Varšavy do Bratislavy cez Českú republiku, čím prakticky obchádza naše turistické regióny Žilinu, Trenčín a Piešťany. Priame autobusové spojenie z hlavného mesta Poľska ide raz denne do Bratislavy. Autobusová linka na území Slovenska ma zastávku iba v Bratislave a ďalej pokračuje do Viedne. Jediné celoročné autobusové spojenie medzi poľskou a slovenskou stranou Tatier je linka zo Zakopaného do Popradu, ktorú prevádzkuje poľský komerčný subjekt. 8

9 Cestná infraštruktúra medzi Poľskom a Slovenskom je v katastrofálnom stave. Chýba diaľničné prepojenie a cesty v poľsko-slovenskom pohraničí sú veľmi nekvalitné. Tento faktor výrazne brzdí ďalší rozvoj cestovného ruchu medzi Poľskom a Slovenskom. Neexistujúce letecké spojenie Poľska so Slovenskom má negatívny vplyv na návštevnosť Slovenska zo vzdialenejších poľských miest (Varšava, Gdansk, Štetín a iné) a príjazdy solventnej poľskej klientely. Má to taktiež nepriaznivý dopad na organizovanie školení, konferencií a firemných pobytov pre bohaté poľské a zahraničné firmy v Poľsku, ktoré častokrát z dôvodu chýbajúcej leteckej dostupnosti organizujú pobytu v iných krajinách. ZAUJÍMAVÉ INTERNETOVÉ STRÁNKY Poľská turistická organizácia (POT) Národný turistický portál Poľskej republiky Združenie poľských cestovných kancelárií a agentúr (PIT) Združenie regionálnych turistických organizácií Poľský turistický zväz AKTIVITY SACR NA POĽSKOM TRHU Na základe dlhodobého vývoja štatistických ukazovateľov návštevnosti Slovenska zahraničnými účastníkmi cestovného ruchu, geografickej polohy krajiny, historických a spoločensko-demografických väzieb zaraďujeme Poľsko ako susedný štát k primárnym trhom cestovného ruchu Slovenska. SACR má od roku 2002 svoje zahraničné zastúpenie vo Varšave, ktoré realizuje viaceré marketingové aktivity na poľskom trhu: účasť na veľtrhoch cestovného ruchu GLOB Katovice, TT Varšava, Tour Salón Poznaň, GTT Gdansk, Podrože Varšava, Rzeszow prezentácie a tlačové konferencie pre poľských touroperátorov a zástupcov masmédií prezentácie Slovenska pre širokú verejnosť na námestiach poľských miest v Krakove, Vroclave, Varšave atď. infocesty pre poľských touroperátorov, novinárov, rozhlasové a televízne stanice poskytovanie rozhovorov pre poľské rozhlasové a televízne stanice zasielanie tlačových správ o novinkách a turistických produktoch na Slovensku zástupcom poľských masmédií a touroperátorom inzercie v poľských denníkoch, odborných časopisoch a na internetových portáloch 9

10 spolupráca so Slovenskými inštitútom vo Varšave, Zastupiteľským úradom SR vo Varšave, Generálnym konzulátom SR v Krakove a Honorárnymi konzulátmi vo Vroclave, Gliwiciach, Rzeszowe, Gdansku a Poznani. ODPORÚČANÉ PRODUKTY CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU PRE POĽSKÝ TRH letná turistika a zimné športy Poliaci sú aktívni turisti, ktorí v lete obľubujú pešie túry po slovenských horách (Vysoké, Belianske a Západné Tatry, Liptov, Orava, Slovenský raj, Malá a Veľká Fatra). V zime uprednostňujú lyžovanie v TOP slovenských lyžiarskych strediskách. kúpeľný turizmus a relaxácia v termálnych vodách Poliaci veľmi radi navštevujú nasledovné termálne kúpele a termálne aquaparky s celoročnou prevádzkou: Lúčky, Turčianske Teplice, Piešťany, Rajecké Teplice, Bojnice, Tatralandia, Oravice, Aquacity Poprad, Gino Paradise Bešeňová, Veľký Meder, Štúrovo. kultúrny a mestský cestovný ruch Počas pobytu na Slovensku Poliaci vyhľadávajú naše kultúrne bohatstvo, predovšetkým hrady, zámky a historické pamiatky zapísané na zozname UNESCO: Oravský hrad, Ľubovniansky hrad, Spišský hrad, Bojnický zámok, Bardejov, Levoču, Banskú Štiavnicu, Vlkolínec. V roku 2013 prejavili zvýšený záujem o návštevu mesta Košice, ktoré vtedy bolo EHMK. prírodné bohatstvo Počas celého roka poľskí turisti patria k najčastejším návštevníkom slovenských jaskýň. Navštevujú predovšetkým jaskyne, ktoré sa nachádzajú v blízkosti poľsko-slovenských hraníc: Belianska jaskyňa, Važecká jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa. vinná turistika Za posledné roky Poliaci prejavujú väčší záujem o slovenské vína. V súvislosti s tým čoraz viac poľských milovníkov vína navštevuje vinne cesty na Slovensku. Najčastejšie cestujú do Malokarpatského regiónu a pobyt spájajú s návštevou Bratislavy. 10

11 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 1. Poland, The World Fact Book, Central Intelligence Acency [on line] Dostupné na: 2. UNWTO World Tourism Organisation Interné materiály SACR. 4. Instytut Turystyki Szkoły Głównej Turystyki i Rekreacji 5. Ministerstwo Sportu i Turystyki RP 11