Hovorená podoba jazyka v médiách

Transkrypt

1 Hovorená podoba jazyka v médiách

2

3 Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Filozofická fakulta Hovorená podoba jazyka v médiách Zborník materiálov z konferencie konanej v Nitre septembra 2007 Editor Ľubomír Kralčák Nitra 2008

4 Recenzenti: prof. PaedDr. Pavol Odaloš, CSc. prof. PhDr. Jana Sokolová, CSc. Zborník je výstupom z výskumnej úlohy VEGA 1/2231/08 Hovorená podoba spisovnej slovenčiny v masmédiách (príspevky členov Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre). Ľubomír Kralčák (ed.) 2008 ISBN

5 OBSAH Na úvod... 9 Jubilant Ábel Kráľ Ábel Kráľ: Ako to bolo a ako je v médiách Ľubomír Kralčák: Sociálno-komunikačné aspekty hovorenej podoby slovenčiny v médiách Jana Svobodová: Česká média a slovenština Květoslava Musilová: Česko-slovenské kontaktové jazykové jevy v médiích Jiří Zeman: Konverzační opravy v projevech Slováků v českých médiích Juraj Vaňko: Vetné typy alebo stereotypy v publicistike Zuzana Kováčová: Prostriedky syntaktickej roviny ako súčasť autorskej stratégie v pripravených a polopripravených jazykových prejavoch Katarína Pekariková: Modálnosť a komunikačné funkcie v zábavných rozhlasových komunikátoch Bohumila Junková: Stylizace mluvenosti v psané publicistice. 89 Marián Macho: O niektorých aspektoch komunikačnej stratégie v televíznom politickom diskurze Eva Čulenová: Spôsoby kontaktovania adresátov v komerčných rádiách Patrik Mitter: Několik poznámek k hybridním složeninám s prvním komponentem domácím v médiích Jana Kišová: Lexikálne inovácie ako odraz kultúry etnika (II) 124 Hedviga Marcinková: Neologizmy v jazyku spravodajských relácií Soňa Schneiderová: Kolokviálnost v současných médiích (Na příkladech srovnání TV Nova, TV Prima a ČT) Tomáš Macoun, Šárka Dvořáková: Metafora v mluvených projevech moderátorů dvou rozhlasových stanic [ 5 ]

6 Darina Auxová: Frazémy v mediálnej publicistike Ilona Balkó: Fonetická charakteristika mluvených projevů moderátorů v zábavných televizních pořadech Pavlína Kuldanová: Mějte krésný podzemní dan Marcel Olšiak: Intonačné varianty v televíznom spravodajstve 177 Ľubomír Rendár: Hlasový začiatok v spravodajstve Ladislav Navrátil: O dodržiavaní morfologickej normy a kodifikácie v masmédiách Mária Alabánová: Vplyv jazyka televízie na rozvíjanie komunikatívnej kompetencie Saša Poklač: Govorjena podoba Dnevnika, osrednje informativne oddaje na slovenski nacionalni televiziji Natalia Sosnowska: Komentarz radiowy w formie dialogu najważniejsze elementy struktury wypowiedzi Ján Bauko: Slovensko-maďarské kontaktové javy v hovorenom jazyku v seriáli Susedia Martina Kyselová: Mluvená podoba jazyka v živě vysílaném pořadu pro ženy Helena Chýlová: K mluvené češtině v relacích o počasí Jitka Málková: Dobré a ještě lepší ráno aneb Mluvená čeština v ranním vysílání českých televizních stanic Tatiana Deptová: Hovorená podoba jazyka v reklamných komunikátoch Renáta Hlavatá: Zahranično-politický komentár v Slovenskom rozhlase Miloš Mlčoch: Sportovní reportáž jako typ komunikační situace (Analýza pořadu S mikrofonem za sportem) Jindřiška Svobodová: Signalizace projevů zdvořilosti v pořadu Jana Krause Uvolněte se, prosím Tomáš Bánik: O jazykovej správnosti alebo slovenčina v niektorých videorozprávkach na CD nosičoch Martin Klimovič: Komunikácia detí v televíznej relácii Táraninky [ 6 ]

7 Content Na úvod... 9 Jubilant Ábel Kráľ Ábel Kráľ: What it was and what is it like in the media Ľubomír Kralčák: Social-communication aspects of spoken Slovak in the media Jana Svobodová: Czech media and Slovak language Květoslava Musilová: Czecho-Slovak contact phenomena in media Jiří Zeman: Conversation repair in speeches of Slovaks in the Czech mass media Juraj Vaňko: Syntactic patterns as stereotypes in the journalism Zuzana Kováčová: Means of syntactic level as a part of author s strategy in prepared and half-prepared speeches Katarína Pekariková: Modality and communication functions in entertaining radio communicats Bohumila Junková: Stylization of spoken expressions in written journalism Marián Macho: On some aspects of communication strategy in television political discourse Eva Čulenová: Ways of addressee contacting in commercial radios Patrik Mitter: Few remarks on hybrid compounds with the first component domestic in the media Jana Kišová: Lexical innovation as a reflection of ethnic culture (II) Hedviga Marcinková: Neologisms in the language of reporting programmes Soňa Schneiderová: Colloquiality in today s media (comparing TV Nova, TV Prima and ČT) Tomáš Macoun, Šárka Dvořáková: Metaphore in speeches of presenters of two radio channels [ 7 ]

8 Darina Auxová: Phrasems in the media publicism Ilona Balkó: Phonetic characteristics of presenters speeches in entertaining television programmes Pavlína Kuldanová: Mějte krésný podzemní dan Marcel Olšiak: Intonation variants in television broadcasting. 177 Ľubomír Rendár: Vocal beginning in broadcasting Ladislav Navrátil: On keeping morphological norms and codification in the media Mária Alabánová: Influence of the TV language on development of communicative competence Saša Poklač: Spoken form of language in the main reporting programme Dnevnik in the Slovak public television Natalia Sosnawska: Radio commentary in form of dialogue the most important elements of the enunciation structure 216 Ján Bauko: Slovak-Hungarian contact phenomena in spoken language in the TV-serial Neighbours Martina Kyselová: Spoken form of language in live broadcasting programmes for women Helena Chýlová: To the spoken Czech in weather forecasts Jitka Málková: Good and even better morning or Spoken Czech in the morning broadcasting of Czech television channels. 257 Tatiana Deptová: Spoken form of language in advertising communicats Renáta Hlavatá: Foreign political commentary in Slovak radio 278 Miloš Mlčoch: Sport reportage as a type of communication situation (Analysis of the programme Towards sport with microphone) Jindřiška Svobodová: Signalization of polite speeches in the programme of Jan Kraus Relax, please Tomáš Bánik: About language correctness or Slovak language in some video tales on CDs Martin Klimovič: Communication of children in the television programme Táraninky (Tittle-tattle) [ 8 ]

9 Na úvod Oproti dávnejšej a či nedávnej minulosti sa dnes čoraz častejšie stáva predmetom záujmu lingvistov hovorená podoba jazyka. Je to nepochybne aj dôsledok novšieho vývoja v jazykovede, ktorý musel zákonite nastať po období, keď sa preferoval intralingvistický prístup k jazyku ako k homogénnemu systémovému objektu. Bežný hovorený jazykový prejav sa u nás v minulosti skúmal predovšetkým v rámci dialektologického bádania, ktoré však, ako je známe, sústreďuje svoj záujem len na špecifickú existenčnú formu národného jazyka. Navyše takýto výskum, hoci vykazuje celoúzemnú sieť vybraných bodov, priam programovo obchádza hovorený jazyk mesta. A tak za akýsi protipól klasického dialektologického výskumu na Slovensku v minulosti môžeme pokladať projekt Hovorená podoba spisovnej slovenčiny. Išlo o celkom špecifický a u nás dodnes ojedinelý výskum, ktorý sa realizoval pod vedením E. Paulinyho začiatkom 60. rokov minulého storočia a bol zameraný na hovorenú spisovnú slovenčinu reálne používanú v bežnej komunikácii v slovenských mestách. K tomuto smeru výskumu treba z novšieho obdobia zaradiť aj viacero predovšetkým sociolingvisticky orientovaných štúdií a niektorých projektov zaoberajúcich sa problematikou hovorenej podoby jazyka, ktoré u nás vznikali najmä od začiatku 90. rokov minulého storočia. Ide najmä o niektoré výskumné aktivity lingvistov z Prešovskej univerzity a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ale obísť nemožno ani zásluhu jednotlivých zväzkov zborníka Sociolinguistica Slovaca, vydávaných Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra SAV. Keďže na tomto mieste nie je priestor na širší, podrobnejší prehľad histórie bádateľských aktivít zameraných na hovorený jazyk, spomeniem aspoň najnovší výskumný projekt, ktorý od r riešil nitriansky kolektív Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa. Ide o výskumnú úlohu VEGA pod názvom Hovorená podoba spisovnej slovenčiny v masmédiách, ktorá bola riešená so snahou prispieť k spomínanému smeru výskumu živej reči. Základným cieľom tejto úlohy bolo zmapovanie a analýza reálneho [ 9 ]

10 stavu hovorenej spisovnej slovenčiny v súčasných elektronických médiách. Východiskom výskumu sa stalo hľadanie odpovede na nasledujúce rámcové otázky: (1) akou mierou sa prenáša typologická rôznosť mediálnych textov do ich jazykového stvárnenia; (2) v akom pomere je hovorená spisovná slovenčina v médiách ku kodifikovanej norme; (3) ktoré sociálno-komunikačné aspekty majú rozhodujúci vplyv na aktuálny stav hovorenej podoby spisového jazyka v slovenských médiách. Odpoveď na tieto otázky sa stala predmetom jadrovej časti spomínaného spoločného výskumu, ktorý bol štruktúrovaný podľa jednotlivých jazykových rovín i podľa typu textov. Vznik predkladaného zborníka referátov z medzinárodnej konferencie Hovorená podoba jazyka v médiách i samotná konferencia boli iniciované práve uvedeným projektom a jeho riešitelia na konferencii i v zborníku prezentovali, resp. prezentujú zásadné časti výsledkov svojho výskumu. Pokiaľ ide o konferenciu, ako aj samotný zborník, podstatnou mierou rozširujú tento výskumný záber nielen účastníci z niektorých vysokoškolských pracovísk na Slovensku, ale aj zo zahraničia z Poľska, zo Slovinska a najmä z Česka. Zborník referátov je obsahovo zameraný tak, že výsledky bádania prezentované jednotlivými príspevkami pokrývajú pomerne širokú časť komunikačnej sféry elektronických médií, ako aj podstatné oblasti štruktúr samotného jazyka. Vo výskumnom pokrytí je zastúpená zvuková, morfologická, lexikálna i syntaktická rovina a pozornosť je venovaná aj viacerým štylistickým aspektom hovoreného mediálneho textu, ale tiež aktuálnym sociálno-komunikačným okolnostiam fungovania a dynamiky hovorenej mediálnej sféry na Slovensku. Zároveň sa tu prejavuje aj istá pestrosť v zastúpení jednotlivých mediálnych žánrov, najmä tých, ktoré svojou frekvenciou a či vyššou mierou sledovanosti väčšmi rezonujú v súčasnej spoločnosti, napr. mediálny dialóg, spravodajstvo, reklama alebo viaceré typy špecifických intencionálnych textov. Zostavovatelia zborníka predkladajú túto publikáciu širšej verejnosti s vierou, že prispeje nielen k opisu, ale i k hlbšiemu pochopeniu rečotvorných procesov vo sfére komunikácie, ktorá má každodenne veľmi výrazný dosah na formovanie jazykového vedomia dnešného používateľa jazyka. [ 10 ]

11 Redakcia zborníka sa rozhodla venovať túto publikáciu profesorovi Ábelovi Kráľovi, ktorý sa dožíva významného životného jubilea. Profesor Á. Kráľ je dlhoročným pracovníkom Katedry slovenského jazyka FF UKF v Nitre a výraznou mierou sa podieľal na organizovaní viacerých výskumných aktivít a projektov katedry. Za všetky hodno spomenúť aspoň projekt, ktorý je reprezentovaný zborníkom štúdií Otázky jazykovej kultúry (2004). Jubilant navyše veľkú časť svojho doterajšieho vedeckého úsilia venoval skúmaniu hovorenej podoby spisovnej slovenčiny a špecificky riešil problematiku správnej výslovnosti. Redakcia predkladaného zborníka želá jubilantovi veľa síl do ďalšej tvorivej práce. Ľubomír Kralčák [ 11 ]

12 Jubilant Ábel Kráľ Profesor Ábel Kráľ oslávil v tomto roku významné životné jubileum. Narodil sa v Novej Bani. V rokoch študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (slovenský jazyk ruský jazyk); 1966 PhDr., 1968 CSc., 1975 docent, 1981 DrSc., 1989 profesor. Ešte ako študent piateho ročníka v roku 1958 sa stal vedeckým pracovníkom v Kabinete fonetiky FF UK v Bratislave, kde pôsobil až do roku 1989, pričom od roku 1971 ho viedol. V tomto období nadviazal cenné kontakty a úspešnú spoluprácu so zahraničnými fonetickými špičkami ( lektorát slovenského jazyka v Slovanskom ústave univerzity v Kolíne nad Rýnom, študijný pobyt v Ústave fonetiky a komunikácie univerzity v Bonne a v rokoch v Ústave fonetiky univerzity v Kolíne nad Rýnom). Rok 1989 priniesol nielen zmenu spoločenskú, ale aj veľkú zmenu v jeho živote. Nepriaznivé okolnosti ho prinútili odísť z materského pracoviska. Jeho novým pôsobiskom sa stal Ústav kybernetiky SAV v Bratislave, kde ako jediný pracovník s humanitným vzdelaním nachádza ďalšie možnosti bádania zvukovej roviny v oblasti automatickej analýzy a syntézy reči. (V ÚTK SAV založil a viedol oddelenie s touto výskumnou orientáciou.) V rokoch bol poslancom FZ ČSFR. V roku 1993 bol vyslaný ako veľvyslanec SR do Švajčiarska na necelých šesť rokov. Po návrate z diplomatických služieb ostáva aktívny v slovenskej jazykovede. Od roku 1998 sa stal vedúcim Katedry slovenského jazyka FF UKF v Nitre, kde už predtým externe vyučoval (v rokoch ). V tomto prostredí svojou obdivuhodnou vitalitou motivuje predovšetkým mladých pracovníkov, poskytuje im cenné rady a usmerňuje ich vedecký rast. Odborne zastrešil spoločnú prácu nad grantovým projektom o jazykovej kultúre, ktorého cieľom bolo poukázať na dnešnú jazykovú úroveň vo všetkých oblastiach spoločenského [ 12 ]

13 života. V rámci grantu Ortoepická kodifikácia slovenčiny zhromaždil materiál na vydanie novej príručky slovenskej výslovnosti. Základné okruhy bádateľskej práce profesora Á. Kráľa tvorí všeobecná lingvistika, fonetika, fonológia, ortoepia a jazyková kultúra. Svojou neúnavnou prácou vydobyl fonetike náležité miesto na slovenskom vedeckom poli. Využijúc experimentálne fonetické zistenia, podáva prvý sústavný výklad a opis slovenskej ortoepickej normy. Dodnes je v platnosti kodifikačná príručka spisovnej výslovnosti Pravidlá slovenskej výslovnosti (1984, druhé doplnené vydanie 1988, tretie doplnené vydanie 1996); najnovšie na ňu nadväzuje publikácia Pravidlá slovenskej výslovnosti. Systematika a ortoepický slovník (2005). Poznatky obsiahnuté v príručke prenáša do praxe, dôkazom čoho je aj kurz Slovenská výslovnosť (spolupráca s V. Záborským, 1979), ktorý je aj v súčasnosti užitočnou pomôckou pre všetkých používateľov slovenského hovoreného slova, a Príručný slovník slovenskej výslovnosti (1979). Dodnes profesor Kráľ ochotne poskytuje odbornú pomoc vo forme poradenskej práce v masovokomunikačných prostriedkoch i v divadle. Počas štyridsaťročnej tvorivej práce v odbore publikoval viacero prác. Okrem Pravidiel slovenskej výslovnosti je potrebné spomenúť štúdie zo 60. rokov, z obdobia príprav významnej publikácie slovenskej experimentálnej fonetiky Atlasu slovenských hlások (1969), v ktorých sa presadzuje autorova základná orientácia na artikulačné a akustické javy slovenčiny (artikulácia perných spoluhlások, otázka podnebnohltanového záveru, fonetická systematika slovenských samohlások, dvojhlások atď.). Treba spomenúť aj významný seriál štúdií o slovenskej výslovnosti, ktorými sa pripravovali materiálové základy pre ortoepickú kodifikáciu slovenskej spisovnej výslovnosti. Publikácia Fonetika a fonológia (spoluautorstvo s J. Sabolom, 1989) je vysokoškolskou učebnicou, ktorá obsahuje výklady o materiálnej stránke reči z hľadiska jej fyzickej podstaty a jazykovej organizácie. Na rozdiel od starších textov sa autorom podarilo preklenúť historický rozpor medzi fonetikou a fonológiou. Sledujúc vývin modernej fonetiky, rozpracoval problematiku jazykovej komunikácie, uvažoval nad teoretickými základmi fonetiky [ 13 ]

14 a vytvoril funkčný model rečového mechanizmu v práci Model rečového mechanizmu (1974). Kniha Základy jazykovej kultúry (v spoluautorstve s A. Rýzkovou, 1990) približuje jazykovú kultúru ako uzavretý samostatný celok a ponúka kritériá na posudzovanie jazykovej praxe. V súčasnosti sa okrem akademického pôsobenia zameriava aj na spoločenský život ako predseda spoločenstva Kresťanské Slovensko. Z tejto pozície kriticky posudzuje aktuálne deje v slovenskom verejnom, politickom a kultúrnom živote Slovenska, čo dokladajú jeho systematické časopisecké publikácie najmä v týždenníkoch Kultúra a Literárny týždenník. Redakcia [ 14 ]

15 Ako to bolo a ako je v médiách Ábel Kráľ Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa Nitra Podujatie Katedry slovenského jazyka UKF pripraviť a uskutočniť medzinárodnú konferenciu s témou Hovorená podoba jazyka v médiách bolo určite veľmi aktuálne a záslužné. Táto téma je už dlhší čas predmetom diskusií nielen v jazykovede, ale je aj vecou mnohostranného záujmu širšej kultúrnej verejnosti. Svedčia o tom mnohé publikované články, ale aj iné (nepublikované) aktivity. Ja som sa na tejto konferencii osobne nezúčastnil. Ocitol som sa v časovej kolízii. Dodatočne však chcem povedať, že o hovorenom slove v slovenskej publicistike v rozhlase a televízii, v tzv. zvukových (neprintových) médiách som opakovane písal v odbornej a kultúrnej tlači. Reč médií systematicky sledujem, a ak sú také možnosti, usilujem sa ju ovplyvniť aj pomocnými aktivitami v jazykovej praxi (analýzami, konzultáciami, praktickými cvičeniami s publicistami). Nasledujúci text nie je materiálová štúdia a fonetická analýza rečových prejavov vo zvukových médiách. Tá je v mojich publikovaných prácach. Toto je skôr prezentácia skúseností, návod, metodika, ktorú by si mali všimnúť tí, ktorí dnes majú prístup do zvukových médií, a tí, ktorí v nich pracujú. Venujem ho teda najmä rozhlasovým a televíznym rečovým profesionálom a zodpovedným pracovníkom aj ako hodnotiace zovšeobecnenie stavu v jeho časovej dimenzii, predovšetkým však dnešného stavu kultúry rečových prejavov v týchto médiách s ohľadom na minulý stav. Mrzí ma totiž, že (nie iba) moje hodnotenie a moje stanovisko pre mnohých z nich, najmä však pre vedúcich pracovníkov týchto inštitúcií dnes už nie je zaujímavé. Z inej strany bolo zasa počuť, že moja jazykovedná teória je vraj zastaraná, [ 15 ]

16 že som tradicionalista, purista, že zastávam krajne konzervatívne stanoviská, ktoré vraj moderná jazykoveda už dávno prekonala, a všeličo iné sledovaným cieľom vo vedeckej diskusii nemiestne. Ako zovšeobecnenie a zhrnutie dlhoročnej teoretickej i praktickej práce s médiami a v médiách si však dovoľujem pri tejto osobitnej príležitosti a v prostredí mojej terajšej domovskej Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa uviesť toto: 1. Určite je to tak, že naše poznanie sveta nie je nijakým doterajším bádaním skončené, nijakou knižkou ani článkom, nijakým ľudským dielom nie je vyčerpané. Nemáme a nebudeme mať posledné slovo dnes ani v budúcnosti. Aj dynamika pohybu a osobitne i sociálneho vývinu odhaľuje nové obzory, prináša nové problémy a s nimi aj nové potreby. Je očividné, že taký vývinový zlom, aký sa u nás uskutočňuje od roku 1989, taká zmena orientácie spoločnosti v jej materiálnej i duchovnej sfére, musí sa prejaviť aj na jazyku. Veď jazyk je základným, najdôležitejším a najdokonalejším nástrojom človeka. Odráža sa v ňom aj ľudské poznanie. Netreba opakovať, že sa to najmarkantnejšie prejavuje napr. v pomenúvacích potrebách v lexike. Bez pohybu však nezostávajú ani iné jazykové roviny a medzi nimi ani zvuková rovina. Nechcem teda povedať, že ďalšie poznávanie a bádanie už nie je potrebné, že neprinesie nové poznania. 2. Rozsiahle ekonomické a spoločenské zmeny, rozličné ideové prúdy zasiahli a dynamizovali v našom najnovšom vývine aj duchovnú sféru. Ukazuje sa, že nás najmarkantnejšie ovplyvnil liberalizmus. Pod jeho tlakom sa otriasli samy základy tradovaných hodnôt, zjavujú sa nové hodnotové štruktúry. Presadzujú sa netradičné postoje. Aj v jazykovede. Ekonomickým a materiálnym cieľom a potrebám sa podriaďuje všetko. Zákon konkurencie je najaktívnejším usporiadateľom spoločnosti, zisk zasa naším bezkonkurenčným pánom. U nás sa to doteraz prejavuje i tak, že na vzdelávanie, výskum a vedu, všeobecne na kultúru, sa zo spoločenských materiálnych zdrojov vyčleňujú neprime- [ 16 ]

17 rane malé prostriedky. Chýbajú zdroje aj preto, že veľká časť ziskov nezostáva doma. Okrem toho politické zápasy vyvolávajú potrebu okamžitých úspechov: vidina života na materiálnej úrovni tzv. vyspelého sveta prevyšuje u nás aj (inak poznanú) nevyhnutnosť a prednosť duchovného napredovania a kultúrneho vyrovnávania sa s konkurujúcim okolím. Lebo dobre vieme, hoci sa o tom menej hovorí, že na začiatku ľudského konania je duchovná a intelektuálna aktivita. Ona je mierou sily a úspechu. Ovplyvňuje všetko konanie. Problém je však aj v spomenutom nedostatku na to potrebných materiálnych zdrojov. K tomu ešte efekt investície do vzdelania, vedy a vôbec kultúry sa prejavuje až generačne neskoršie. A voľby sa uskutočňujú v štvorročných intervaloch... V našej politike je to tak, že tí, čo tento trend založili, silou-mocou sa dnes domáhajú toho, čo sami neurobili. Ako to teda je s našou slovenčinou v médiách? 3. Netreba zdôrazňovať, že jazyk a vôbec kultivovanosť médií, do čoho patrí aj obsah mediálnych komunikátov, významne ovplyvňujú kultúrnu (ba i politickú a mravnú) úroveň spoločnosti. Preto je prirodzené, že v kultúrnych spoločenstvách sa rozličným spôsobom prejavuje starostlivosť spoločnosti aj o jazykovú úroveň tohto významného činiteľa kultúry. Príkladov je veľa. Spomeniem iba Francúzsko a na druhej svetovej strane Rusko. Uvediem, lebo dnes a v našej súčasnej situácii to treba povedať, že som desaťročia, takmer pol storočia, systematicky nielen sledoval a študoval, ale aj usmerňoval výslovnosť, dikciu, prednes a interpretáciu textov v televízii, najmä však v Slovenskom rozhlase. Vedenie týchto inštitúcií, opäť najmä Slovenského rozhlasu, vytvorilo také podmienky, že som sa mohol zúčastňovať v úlohe odborného poradcu (hovorili: experta) v rozličných odborných komisiách, na konkurzoch, na hodnoteniach hlásateľov, redaktorov a moderátorov (aj na kvalifikačných a postupových hodnoteniach, od ktorých závisel i platový postup), na interných poradách, seminároch a konferenciách o jazyku, prednese a interpretácii rozhlasových textov. To dokladajú aj rozhlasové publikácie (zborníky). V Slovenskom rozhlase sa dlhý čas uskutočňovali individuálne hodnotenia a cvičenia pracovníkov, ktorí [ 17 ]

18 prichádzali pred mikrofón. Uskutočňovali sa v spolupráci konzultanta s rozhlasovým pracovníkom. V tejto práci sme sa nevyhýbali ani komplexnejšiemu, napr. aj gramatickému a štylistickému hodnoteniu, hľadaniu optimálneho lexikálneho, syntaktického a štylistického vyjadrenia redaktorovej (autorovej) myšlienky. Veľkú pozornosť sme venovali nielen artikulácii, eufónii a ortoepii, lež aj intonačnému formovaniu a členeniu dlhšieho textu (napr. komentára) a diferenciácii rozličných častí relácie (napr. pozdravu, zahlásenia oproti tomu, čo nasledovalo, odhlásenia a pod.). Hľadali sme optimálny prednesový štýl podľa druhu relácie a textu. Postupovali sme takto: 4. V pravidelných konzultáciách na začiatku cvičení sme študovali, event. zdokonaľovali myšlienkovú (logickú) stavbu a štylistiku podkladového textu. Potom sme odpočúvali odvysielanú reláciu: Konfrontovali sme počuté s pôvodnou písomnou predlohou a porovnávali sme interpretačné prostriedky a možnosti pôvodného textu s jeho upravenou verziou. Hľadali sme optimálne zvukové prostriedky na transformáciu pripravenej predlohy: identifikovali sme možné a konštatované individuálne artikulačné úskalia, sledovali sme ortoepické javy a nacvičovali kodifikovanú výslovnosť, študovali sme melódiu viet a výpovedí, ich prízvukový rytmus, hľadali sme miesta vetného prízvuku a dôrazu, uvažovali sme o dynamike a tempe prednesu, o jeho variáciách v závislosti od obsahu, o prednesovom (intonačnom) členení celku podľa jeho myšlienkovej stavby atď. Jednoducho: podkladové texty sme sa usilovali nie iba zvukovo reprodukovať, lež aj interpretovať zvukovými prostriedkami, transformovať ich do optimálnej zvukovej podoby vždy v zhode s normami spisovnej slovenčiny. Usilovali sme sa teda o komplexnú, t. j. artikulačno-akustickú, intonačne logickú, ľahko zrozumiteľnú a obsahovo jednoznačnú rozhlasovú (televíznu) reč. Vždy sme vnímali a rešpektovali poslucháča usilovali sme sa prednášaný text počúvať a posudzovať aj jeho ušami, brať do úvahy aj rozptyl komunikačných situácií, v ktorých sa on môže nachádzať (sprievodné, tzv. prísluchové počúvanie rozhlasu). Zdôrazňovali sme právo každého zdravého poslucháča bez väčšej námahy, ľahko, bez jazykových rekonštrukcií a domnienok prijať rozhlasový [ 18 ]

19 prejav a úplne mu porozumieť. Zdôrazňovali sme, že každá neistota poslucháča, čo vo vysielaní práve odznelo, spôsobuje ďalšie ťažkosti, lebo odstraňovanie neistoty a nejasnosti vyžaduje sústredenie na kritický bod, počas ktorého rozhlasová reč plynie a poslucháčovi sa môže stratiť slovo, slovné spojenie alebo aj väčší úsek prejavu vzniká komunikačná porucha. Táto práca bola namáhavá a pre konzultujúcu a nacvičujúcu osobu mnohokrát aj nepríjemná, lebo sa hovorilo o jeho event. nedokonalostiach a chybách, pri nácvikoch sa odhaľovali individuálne slabosti. Nepríjemné bolo napr. i zistenie, že nacvičujúca osoba niekedy nevníma, nepočuje predkladaný jav (preto bolo treba najprv otvárať sluch prepájať fonologickú rovinu s fonetickou a ortoepickou). Ešte nepríjemnejšie bolo namáhavé, niekedy zdĺhavé osvojovanie artikulačného automatizmu (stereotypu) a prednesového stvárnenia (interpretácie) písomného podkladu, teda prerábanie osobných návykov, čo je namáhavé a zdĺhavé. Treba vnímať, že túto námahu a neraz aj nepríjemnosti podstupovali aj známe, právom sebavedomé i hrdé osobnosti. 5. V odstupe času a sledujúc súčasný stav ako nový model, v konfrontácii minulého a dnešného stavu usudzujem, že táto dlhoročná systematická a veľkou väčšinou rozhlasových pracovníkov pozitívne prijímaná kolektívna práca priniesla dobré ovocie. V takejto práci a kooperácii vyrástli také rozhlasové (a televízne) osobnosti, ako boli I. Fábry, H. Rendeková, L. Rábeková, nasledovníci hlásatelia ako P. Šrámek, O. Holič, M. Kováčik, M. Mikušová, I. Štefuca, A. Bugošová, redaktori a moderátori ako I. Brožík, J. Šmihula, A. Michalicová, L. Mrázová, K. Farkašovský, Ľ. Farkašovská, Z. Štukovská, M. Stolárová, V. Seman, V. Chuguryan, B. Zvara a mnohí iní podobne kvalifikovaní a tu nemenovaní. (Možno práve tí, ktorí tam už dnes nie sú nie preto, že by boli nekvalifikovaní alebo že by boli prekročili vekovú hranicu. Slovenský rozhlas sa vydal inou cestou.) Títo si uvedomovali, že ich práca neustále prináša nové problémy, že jazyk je (pri všetkej systémovej usporiadanosti), zložitý a je aj dôležitý nástroj, ktorý sa treba učiť po celý život, treba ho neustále študovať a profesionálne sa zdokonaľovať. Jeho ponuka je individuálne nevyčerpateľná. V zhŕňa- [ 19 ]

20 júcom hodnotení dnešných tendencií vo zvukových médiách musím povedať, že dnes to už nie je zaujímavé... Myslím si, že nijaká kultúrne a humánne uskutočňovaná transformácia by nemala a ani nesmie spôsobiť sebaodcudzenie. Slovenské a nie iba jazykové sebaodcudzovanie je však, bohužiaľ, skutočnosťou... Všimnite si napr. názvy nových budov v našom hlavnom meste, čítajte v ňom orientačné tabule akoby Bratislava už nebola na Slovensku. Preto časť slovenských jazykovedcov vyslovila výzvu na ochranu slovenčiny štátneho jazyka v SR. Transformačný odpor sa prejavil aj v časti po nej nasledujúcich príspevkov v Literárnom týždenníku. Záver Štúdium rozhlasovej a televíznej reči mi prinieslo veľa jazykovedných poznatkov. V mojom prípade to boli najmä poznatky o zvukovej stránke reči o zvukovej kultúre slovenčiny. Sú uložené v publikovaných textoch, v štúdiách a článkoch. Dovolím si spomenúť, že sú spracované aj v knižných prácach, najmä v knižke Základy jazykovej kultúry spoluautorka A. Rýzková), vo väčšom gramofónovom, neodôvodnene prehliadanom kurze Slovenská výslovnosť (vznikol v spolupráci s V. Záborským) a v Pravidlách slovenskej výslovnosti, ktorým zasa chýba primeraná podpora a propagácia práve zo strany jazykovednej inštitúcie. Možno nevyhovujú transformačnému cieľu. Štúdie a články boli uverejnené najmä v jazykovedných časopisoch (Slovenská reč, Kultúra slova), ale aj v iných periodikách, napr. v zborníkoch Filozofickej fakulty UKF v Nitre, v zborníkoch, ktoré vydával Slovenský rozhlas, najnovšie i v Literárnom týždenníku. Domnievam sa, že podávajú ucelený obraz o problémoch reči a vôbec jazykovej kultúry v rozhlase a televízii z hľadiska jej zvukovej podoby. Podávajú ich s kvalifikáciou jazykovedca fonetika. Možno by som v istom rozsahu a zmysle mohol povedať, že podľa možností mojej pracovnej orientácie som už o tejto téme povedal všetko dôležité a podstatné. Tak som to tu teda neopakoval. Podľa môjho poznania súčasný stav v našich médiách nie je uspokojujúci. Zdá sa, že sa podceňujú a odhodili sa daktoré (nie iba moje) [ 20 ]

21 poznatky a nahromadené skúsenosti. Zmenila sa (ako inde) hierarchia dôležitosti činiteľov, v tomto prípade tých, ktoré významne ovplyvňujú reč vo zvukových médiách (teda aj reč televízie, ktorá vždy akosi váhavo nahliadala, že je dôvod starať sa aj o zvukovú stránku reči možno práve preto, že tam sú prítomné špecifické javy). Podceňuje sa dôležitosť artikulačnej a ortofonickej čistoty a zrozumiteľnosti, nerešpektujú sa známe (aj kodifikované) pravidlá slovenskej výslovnosti tam, kde je spisovná slovenčina nevyhnutná a kde ju poslucháči aj spontánne očakávajú; neraz chýba dobrý prízvukový rytmus a dynamika podľa logickej stavby výpovedí, veľmi veľa nedostatkov je vo zvukovej realizácii vetného prízvuku i dôrazu (teda v logike reči) neraz sa intonačne vytláča, priklincúva posledný rytmický takt (resp. posledné slovo vety), neistoty sú v intonácii viet podľa ich modálneho typu, mnoho chýb býva v prednesovom diferencovaní (členení) väčších výpovedných celkov (napr. vo zvukovej realizácii toho, čo v písme signalizuje odsekové členenie), chýba cit aj pre dynamickú (silovú) diferenciáciu väčších textov podľa ich obsahovej stavby a situácie, komunikačne neprijateľne sa zvyšuje tempo reči a zjavujú sa aj pokusy vnášať do slovenčiny cudzie zvukové prvky (napr. násilnou a nápadnou, z normy vybočujúcou výslovnosťou v slovenčine nejestvujúcej spoluhláskovej skupiny [th thaĭsko], umelou výslovnosťou dvojhlásky ô na začiatku slova) atď. Podceňuje sa (ba niekedy sa aj odmieta) požiadavka výchovného a kultivujúceho pôsobenia týchto médií, a to aj v reči a osobitne s ohľadom na mládež. Hovoriť o estetike a kráse reči (ba o estetike vôbec) je dnes aj v tomto prostredí a v súvislosti s našou témou vonkoncom neaktuálne. Hoci reč (najmä vo vážnom verejnom prejave) by mala byť s ohľadom na zmysel a cieľ verejného prejavu dobrá, mala by poslucháčov obohacovať a svojím obsahom i formou pozitívne orientovať. Mala by byť možno aj pekná, niekedy možno krásna i vo svojom obsahu, i svojou formou. Práve preto, že reč, národný jazyk, materinská reč je identifikačný prvok, je aj jeden z podstatných pilierov národnej identity, a naša integrita a identita je dnes z rozličných strán nahlodávaná, o jazyk a kultúru reči by sa mali starať nielen jazykovedci, vzdelanci, kultúrni [ 21 ]

22 pracovníci, ale aj politici a príslušné inštitúcie. Zdá sa, že toto vedomie už ožíva. Materinská reč v podobe spisovného jazyka by sa mala vnímať ako významná národná hodnota. Ťažko sa vyhnúť konštatácii, že odmietavý, neraz až agresívne prezentovaný degradujúci a odmietavý postoj k nášmu Zákonu o štátnom jazyku (v jeho pôvodnej, nenovelizovanej podobe) je vo svojich dôsledkoch kultúrne a národne deštruktívny. Podpora a aj inštitucionálna ochrana nášho štátneho jazyka nie je európsky výnimočná! Výnimočný je negatívny postoj k štátnemu jazyku. (Nik nám nemôže viac uškodiť ako my sami. My sa vlastnou nerozumnosťou, sebapodceňovaním, zradnou honbou za údajnou svetovosťou a modernosťou oslabujeme, my v trvalom zastrašení chceme byť až zaslepene tolerantní a ústupčiví my neprozreteľne umožňujeme a podnecujeme vlastnú deštrukciu. Šikovní to vnímajú a šikovne využívajú. Ak nás prenasledujú problémy, ak nám vznikajú škody, pozrime sa, kde je ich prapôvod.) Jazyková kultúra, ako som ju tu reklamoval a celý život sledoval, hodnotenie tohto povriesla národa a jeho kultúry sa stáva problémom (ak to u nás problém ešte dnes je alebo niekedy bude), ktorý musia so všetkou vážnosťou a kvalifikovane riešiť tí, čo prichádzajú. Summary The author evaluates his article as a presentation of experiences, guide, methodology, that should be noticed by those people who have an access to acoustic media and those who work in the media. It is designed mainly for radio and television speech professionals and officials in charge as an evaluative generalization of present state of speech culture in the media with regard to the state in the past. [ 22 ]

23 Sociálno-komunikačné aspekty hovorenej podoby slovenčiny v médiách Ľubomír Kralčák Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa Nitra Po dlhých desaťročiach úzkostlivého stráženia obsahu i formy akýchkoľvek prehovorov tak v tlačených, ako aj v elektronických médiách vytvorila sa u nás od začiatku 90. rokov minulého storočia v mediálnej komunikačnej sfére celkom nová situácia. Pokiaľ ide o elektronické médiá, ako zreteľná zmena sa v tomto prostredí prejavuje predovšetkým prudký nárast nepripravených prehovorov, čomu zodpovedá aj rozšírenie funkčnosti pôvodných a vznik nových mediálnych foriem. Dynamické javy v mediálnej sfére, a špeciálne vo sfére elektronických médií, reprezentujú veľmi členité, niekedy viac, inokedy menej zreteľné zmeny v sociálnych a komunikačných štruktúrach spoločnosti. Za rozhodujúce sociálno-komunikačné aspekty hovorenej slovenčiny v súčasných médiách možno, podľa nášho výskumu, pokladať: 1) dynamiku mediálnej komunikačnej sféry, 2) štrukturálne zmeny v stratifikácii národného jazyka. 1. Dynamika mediálnej komunikačnej sféry Stav používania jazyka a jeho dynamika sú v istej miere iniciované aj stavom a dynamikou jednotlivých komunikačných sfér. Je známe, že komunikačné sféry, čiže oblasti, na ktoré sa člení komunikačný priestor národného jazyka, majú historickú povahu, t. j. vznikajú, zanikajú a štruktúrne sa obmieňajú. Jednotlivé spoločenstvá sa teda môžu líšiť počtom komunikčných sfér i stupňom ich stabilizovanosti [ 23 ]

24 a spoločenskej závažnosti. J. Bosák (1995) napr. prednedávnom poukázal na to, že kým v období 40. rokov minulého storočia bola dominujúcou komunikačnou sférou a dominantným zdrojom obohacovania slovenčiny sféra umeleckej literatúry, dnes ju vystriedala masmediálna a populárno-náučná sféra. A v tomto ohľade, ako uvádza, je rovnaká situácia vo všetkých slovanských jazykoch. V rámci masmediálnej komunikačnej sféry majú dnes stále rozhodujúci podiel na bežnej, každodennej realizácii masovej komunikácie elektronické médiá (rozhlas a televízia), a to aj napriek prudkému rozmachu tzv. telematických médií, zastúpených najmä internetom, ktoré sú schopné absorbovať i niektoré formáty masovej komunikácie. Novšie výskumy mediálnej sféry ukazujú (porov. Fairclough, 1995, s. 10), že súčasný jazyk médií je poznačený dvoma napätiami: napätím medzi informáciou a zábavou a napätím medzi verejným a súkromným. Zároveň možno v oblasti médií pozorovať dve tendencie: tendenciu ku konverzacionalizácii a tendenciu smerujúcu cez zábavu k marketizácii (teda v pozadí je trhové počínanie). Uvedené znaky masovej komunikácie sa vzťahujú primárne na súčasné elektronické médiá, a teda na hovorený jazykový prejav. A ako naznačujú niektoré výskumy anglického jazykového materiálu, tieto znaky nachádzajú svoj zreteľný výraz aj v jazyku samých médií. Pokiaľ ide o situáciu u nás, možno konštatovať, že rovnaké napätia a tendencie je možné zreteľne pozorovať už aj v našich podmienkach transformujúceho sa kultúrneho a ekonomického postkomunizmu. V týchto súvislostiach si treba položiť otázku: v čom spočívajú primárne sociálno-komunikačné súvislosti spomenutého smerovania, pokiaľ ide o fenomén, ktorý predstavuje hovorený jazyk? Tu možno, podľa nášho názoru, hovoriť predovšetkým o dvoch aspektoch; sú to: l. zmeny v kvantite produkovaných komunikátov, 2. typologické zmeny mediálnych produktov (najmä synkréza žánrov). 1.1 Zmeny v kvantite produkovaných komunikátov V elektronických médiách, ako už bolo uvedené, v ostatnom období výrazne vzrástol podiel nepripravených, spontánnych prehovorov, čo pokladáme za jednu z najzávažnejších súčasných zmien [ 24 ]

25 v tejto sfére komunikácie. Je všeobecne známe, že ide o dynamiku, ktorú umožnili najmä spoločenské zmeny po roku 1989 (pred týmto rokom podiel nepripravených prejavov bol v elektronických médiách zanedbateľný). Pamätníci si isto spomenú maximálne na športové komentáre z priamych prenosov, príp. ku koncu existencie reálneho socializmu diskusnú reláciu Televízny klub mladých alebo sporadicky sa vyskytujúce súťažné programy, kde však už bol podiel spontánnych prehovorov nízky. V súvislosti s kvantitatívnymi aspektmi masmediálneho diskurzu treba zároveň poznamenať, že rozhodujúci nie je ani tak nárast počtu produkovaných textov, ako skôr nárast recepcie daného typu textov. V súčasnom mediálnom priemysle má tento jav označenie sledovanosť (resp. počúvanosť). Ide tu, samozrejme, o už spomínanú tendenciu k marketizácii. Pre súčasnosť je tiež príznačné, že viaceré mediálne formáty založené na spontánnych jazykových prejavoch sú schopné získať pomerne vysokú mieru sledovanosti a sú zaraďované do vysielania v tzv. hlavnom vysielacom čase. 1.2 Typologická inovácia mediálnych produktov Dnes zaznamenávame pomerne výraznú snahu elektronických médií (rozhlas, televízia) o také inovácie, ako je zavádzanie nových, ale i ústup pôvodných žánrov či ich posúvanie do inej, netradičnej mediálnej polohy alebo aj preferovanie žánrového synkretizmu. Patrí sem tiež veľmi rýchla obmena novších formátov. Príkladom sú tzv. kontaktové relácie s poslucháčmi či divákmi, vysielané naživo, rôzne typy mediálneho dialógu, najmä politický diskurz alebo najnovšie sa rozširujúci žáner tzv. realityšou. Z komunikačného hľadiska tu všade nastáva využívanie domovského poľa masovej komunikácie na realizáciu spontánnej interpersonálnej komunikácie. Na druhej strane je v ostatnom čase napr. na výraznom ústupe rozhlasová reportáž ako žáner. Ján Sand (2002) konštatuje, že typ rozhlasových reportáží, ako sa u nás rozvinuli najmä v 60. rokoch, je dnes nahrádzaný inými žánrami, akými sú operatívny rozhovor, reportážna správa či rozšírená správa. Začali sa tiež rozvíjať aj akési hybridné podoby s prvkami reportáže, rozhovoru a komentára. Kla- [ 25 ]

26 sické reportovanie v priamom prenose zostalo doménou športových redakcií rozhlasu. Pri širšom pohľade na tieto javy sa ukazuje, že ide vlastne o presadzovanie sa tendencie, ktorú sme predtým identifikovali ako konverzacionalizáciu médií. Konverzacionalizácia má, samozrejme, aj účinok na jazykovú stránku mediálnej komunikácie. Prvým je zvýšenie miery nepripravených jazykových prejavov, druhým rozširovanie sféry interpersonálnej komunikácie, s čím bezprostredne súvisí realizácia bežne hovorenej podoby slovenčiny v elektronických médiách. S rozširovaním hovorenosti sa v médiách čoraz častejšie objavujú prvky hovorovosti ako znak spomínanej interpersonálnej komunikácie a či konverzacionalizácie. Je samozrejmé, že vo väčšom rozsahu sa vyskytujú v hovorených textoch elektornických médií, dokonca v najnovších telematických médiách aj v písaných textoch. Napr. vo sfére rozhlasových médií sa táto tendencia najzreteľnejšie prejavuje v súkromných rozhlasových staniciach, kde sa v spomínaných typoch kontaktových relácií, zameraných na mladého poslucháča, verejná sféra komunikácie a oficiálnosť najokázalejšie prestupujú so súkromnou sférou a s neoficiálnosťou. Viaceré súkromné rozhlasové stanice volia napr. možnosť moderovania dvoma moderátormi, ktorí sa vzájomne dopĺňajú a v štúdiu neformálne komunikujú medzi sebou alebo s kontaktovaným poslucháčom. Tu vzniká široký priestor na prezentáciu viacerých hovorových prvkov, no najbadateľnejší je prienik slangových výrazov. Napr. (Fun Rádio, január 2005): Nie si trošku vymletý, vypatlaný? On je tento Maroš stále vyrehotaný. Pustíme pesničku, aby sme netliachali do éteru blbosti. Toto som pre vás vypotila. S tebou je vždy taká prča. Ak je štruktúra jazykových prostriedkov v rozpore so spisovnou normou, pokladajú sa najčastejšie za slangové a chýba im perspektíva neutrálnych spisovných výrazov. Za slangové tvorenie sa pokladá napr. použitie dlhej prípony -ák po mäkkej spoluhláske, teda magneťák, slaďák, tereňák, vodičák. Znamená to, že takýto typ pomenovaní nemohol byť donedávna ani v prechodnom pásme čakateľov na zaradenie do neutrálnej lexiky. Z našich pozorovaní však vyplýva, že sa tu situácia začína meniť. Napr. v televíznych spravodajských reláciách, [ 26 ]

27 dokonca v pripravených prejavoch, sa sporadicky objavujú aj výrazy spomínaného charakteru:... budete si môcť urobiť v o d i č á k na počítač. (Markíza, ) Takmer do tla vyhorel sklad čínskeho tovaru blízo košického b l š á k u. (TA3, ) Uvedené prípady ukazujú, že výrazy tohto typu môžu tiež postupne strácať svoju príznakovosť, no je to, zdá sa, omnoho dlhší a komplikovanejší proces. Na to, aby sa takéto jazykové prostriedky vôbec zaradili medzi neutrálnu lexiku, musela by sa vybudovať všeobecná tolerancia voči príznakovej západoslovenskej hovorovej slabike typu ť+á, čo pri stredoslovenskom genetickom základe spisovnej slovenčiny nie je priamočiary proces. O istej zmene v miere tolerancie voči týmto prostriedkom, najmä u mladších používateľov, však môžu svedčiť práve uvedené prípady ich použitia, ale aj šírenie tohto typu slangových výrazov i na strednom či východnom Slovensku. 2. Štrukturálne zmeny v stratifikácii národného jazyka Takéto zmeny, pochopiteľne, nie sú časté a ani sa nedejú v krátkych časových intervaloch. Pre dynamiku jazykovej situácie slovenčiny v ostatných desaťročiach, ale i pre súčasnú a budúcu dynamiku sú významné predovšetkým zmeny: a) vo funkčnom zaťažení variet, b) v jazykovo-geografickej situácii. 2.1 Zmeny vo funkčnom zaťažení variet Tu iba stručne pripomeniem, že za poslednú generačnú periódu (niekoľko posledných desaťročí) nastali zmeny vo funkčnej zaťaženosti všetkých variet národného jazyka. Už viackrát sa konštatovalo, že výrazné zmeny zaznamenávajú na jednej strane miestne nárečia, pri ktorých sa znížila miera tohto ukazovateľa, na druhej strane viaceré výskumy potvrdzujú, že v rámci národného jazyka funkčne dnes najvýraznejšie expanduje spisovná slovenčina, čo znamená, že preberá aj niektoré sociálnokomunikačné funkcie hovorových útvarov. Tu je však potrebné rozlišovať medzi spisovnou varietou, ktorá sa používa v kodifikovanej podobe, a spisovným základom, ktorý [ 27 ]

28 v rámci národného jazyka varíruje. A takúto schopnosť varírovať zaznamenávame práve pri hovorených textoch spisovnej slovenčiny (predstavujúcich regulované, formálne rečové správanie). Spisovný základ súčasnej slovenčiny je životaschopný, funkčne široko využívaný, ibaže v hovorenej podobe sa bežne realizuje predovšetkým ako štandardná forma, zodpovedajúca niektorým základným charakteristikám neformálneho rečového správania. Na zmenu v dominancii variet v prospech štandardnej variety, teda bežnej hovorenej podoby spisovnej slovenčiny, poukázal už koncom 70. rokov J. Horecký, podľa ktorého v súčasnej jazykovej situácii možno na rozdiel od starších období štandardnú formu považovať za základný a najrozšírenejší prejav realizácie národného jazyka. Treba tu dodať, že v súčasnej situácii práve štandardná varieta, ktorá žije primárne v hovorenej podobe, najväčšmi korešponduje s podobou hovorených prejavov v elektronických médiách. 2.2 Zmeny v jazykovo-geografickej situácii Pre stav hovorenej podoby spisovného jazyka je zásadne dôležité, či kultúrne centrum daného etnika leží na území, ktorého nárečový základ sa geneticky zhoduje s nárečovým základom spisovného jazyka, alebo je jazykovo-geografická situácia iná. Situácia slovenského národného jazyka v súčasnosti nie je dokladom spomínaného súladného stavu. Dnes nemožno hovoriť o zhode geografickej polohy kultúrneho centra (západoslovenská) s nárečovou bázou spisovného jazyka (stredoslovenská). Na túto skutočnosť poukázal E. Pauliny už pred polstoročím, no jeho hodnotenie bolo publikované iba nedávno (2000). Zaujímavé však je, že v minulosti (približne od polovice 19. storočia) tu bolo dlhšie obdobie takejto zhody, keď sa v dôsledku spoločensko-kultúrneho vývinu stal prirodzeným centrom kultúrneho života Slovákov Martin so svojou stredoslovenskou hovorenou podobou slovenčiny, ktorá mala zo všetkých nárečových oblastí Slovenska (ako súčasť Turca) k spisovnej slovenčine najbližšie. Administratívnym presunutím slovenského politického a kultúrneho centra v prvej štvrtine 20. storočia zo stredoslovenského Martina do západoslovenskej Bratislavy sa vytvorila zásadne nová črta jazykovej situácie slovenčiny (porov. aj Ondrejovič, 1991; Pauliny, 2000; [ 28 ]

29 Kralčák, 1996, 1997). Vzniklo trvalé napätie medzi stredoslovenskou bázou spisovného jazyka (v ktorom sú permanentne tvorené texty s celonárodným určením) a západoslovenským nárečovým rámcom bežne hovorenej slovenčiny hlavného mesta (a jeho okolia), na pôde ktorého sa tieto texty tvoria Postavenie západnej slovenčiny v rámci národného jazyka V uvedených súvislostiach, t. j. vďaka novej geografickej polohe kultúrneho a politického centra, nadobudla za ostatných niekoľko desiatok rokov západná slovenčina oproti strednej a východnej slovenčine v rámci národného jazyka špecifické postavenie. Jeho osobitosť je v tom, že západoslovenské jazykové prvky majú dnes cez Bratislavu bližšie k celonárodnej štandardnej slovenčine než jazykové prvky zvyšných dvoch makroareálov (východoslovenského a stredoslovenského). To má dôsledky aj pre väčšiu možnosť prenikania takýchto prvkov do spisovnej variety, resp. pre formovanie základnej podoby sociolektov. Prosto, jazyk so stredoslovenským nárečovým základom je v slovenskom politickom, kultúrnom a najmä masovokomunikačnom centre v prevažnej miere pod nepretržitým vplyvom hovorenej podoby slovenčiny, do ktorej presakujú prvky západoslovenského nárečového základu. Takáto hovorená spisovná slovenčina je potom prostredníctvom elektronických médií denne šírená do ostatných oblastí Slovenska a je prirodzené, že sa vo vedomí používateľov slovenčiny chápe a napokon aj postupne fixuje ako hovorená norma. Podľa S. Ondrejoviča (1991) sa dnes javí situácia tak, akoby sa dominantným či expanzívnym stával jazyk Bratislavy aspoň v tom zmysle, že rozhlasový a televízny signál zväčša bratislavskej proveniencie sa ocitá v úlohe nenápadného spoločníka všetkých obyvateľov Slovenska Západoslovenský vplyv na štandardnú varietu Bežný používateľ slovenčiny na západnom Slovensku podľa našich pozorovaní pokladá za jeden z najvýraznejších indikátorov spi sovného jazykového prejavu dvojhlásky (najmä s i-ovým segmentom). [ 29 ]

30 Preto nečudo, že práve západoslovenskí komunikanti sú pôvodcami takých hyperkorektných podôb ako plieseň, čiašník, šialka, s poliami, o babiom lete a i. V súčinnosti s nedostatočne rozvinutým citom pre rytmické krátenie sa takéto tendencie môžu podieľať na niektorých štruktúrnych zmenách v hovorenej a neskôr aj v spisovnej podobe slovenčiny rozširovanie dvojtvarov výher/výhier, čísel/čísiel (porov. Pravidlá slovenského pravopisu z r s Pravidlami z roku 1949). Bežná hovorená podoba slovenčiny v oficiálnych a polooficiálnych prejavoch zacielených spisovne (označenie E. Paulinyho), teda vlastne štandardná varieta, je tou formou, ktorá je dnes najefektívnejšie schopná šíriť makroareálové nárečové prvky celonárodne. Podmienkou je, aby mala takáto varieta predovšetkým čo najčastejší prístup do celoštátnych elektronických médií. V prípade západoslovenského variantu formujúceho sa predovšetkým v hlavnom meste je, ako vieme, takáto podmienka napĺňaná každodenne. Vychádzame z predpokladu, že súčasná celonárodná hovorená podoba spisovnej slovenčiny (resp. štandardná varieta) je tá forma, ktorá sa v rozhodujúcej miere realizuje v elektronických médiách, a to najmä v nepripravených, ale neraz aj v pripravených prehovoroch. Tento relatívne jednotný úzus nadobúda status autority na báze dvoch aspektov: veľmi sa nelíši od spisovnej normy a má každodenný masový, celonárodný dosah. Ukazuje sa, že viaceré zo znakov hovorenej podoby spisovnej slovenčiny (štandardnej variety) používanej v celoštátnych médiách, ktoré sú odlišné od spisovnej normy, sú zároveň príznačné jednak pre hovorenú podobu spisovnej slovenčiny na západnom Slovensku, jednak pre samotný západoslovenský nárečový základ, resp. javia sa ním motivované. V súčasnosti sa západoslovenské nárečové podložie podieľa na formovaní hovorenej podoby spisovnej slovenčiny najmä hláskoslovnými a tvaroslovnými jazykovými prvkami. Ide najmä o tieto znaky: I. V hláskosloví: 1) výslovnosť stredného l v pozíciách mäkkého ľ, (predovšetkým v nepripravených prejavoch) [ 30 ]

31 2) oslabovanie u-ového segmentu vo výslovnosti diftongu ô, resp. nahrádzanie dlhým vokálom ó (móžem, vóbec); 3) konštituovanie diftongu io v dôsledku paradigmatickej analógie; okrem prípadov o babiom lete, s goriliou silou, na ktoré sa poukazovalo už viackrát (porov. napr. Dvonč, 1990), zaznamenali sme v ostatnom čase výslovnosť dvojhlásky io aj v tvaroch s väčšiou, o lepšiom, a to v nepripravených, ba dokonca v niektorých pripravených oficiálnych prejavoch v masovokomunikačných prostriedkoch (v televíznej predpovedi počasia). II. V morfológii: 1) rodová unifikácia niektorých zámenných tvarov v pluráli; ide o používanie podôb: a) oni (alebo ony) pre všetky rody, t. j. napr. deti oni, ženy oni, tak ako chlapi oni, resp. druhý spôsob unifikácie: chlapi ony, rovnako ako ženy, deti ony; b) podoba radi tiež rovnaká pre všetky rody (ženy radi, deti radi); c) tvar A pl. nich (na nich, pre nich...) rovnaký pre všetky rody (napr. Ženy vedia, čo je pre nich najlepšie... ); 2) unifikácia životnosti/neživotnosti: a) tvar samé pre neživotné maskulína, feminína a neutrá vo funkcii vymedzovacieho zámena samy s významom výlučnosti (ženy tam boli samé); rovnako tak samé dieťa; b) jednotný dlhý tvar v predložkovom A sg. osobného zámena on na označenie životných i neživotných maskulín (schod postaviť sa na neho namiesto naň); 3) krátkosť slovesnej témy -e- (vedeť, pozreť, neseš, bereš); 4) privlastňovacie adjektíva majú v str. rode koncovku -e: otcove/ matkine auto; 5) množné číslo zvieracích substantív má tvar podľa vzoru chlap (medvedi, sloni, hadi); 6) neistota a rozkolísanosť v slovách zakončených na -l (škridle, medaile, role úlohy ); tu sa zreteľne odzrkadľuje problém Západoslovákov s identifikovaním mäkkosti/tvrdosti konsonantu -l v zakončení základu slova, preto mnohí takpovediac pre istotu [ 31 ]

32 ohýbajú takéto slová ako mäkko zakončené, aby sa odpútali od svojho tvrdého západoslovenského základu. Z uvedených západoslovenských prvkov v štandardnej podobe spisovnej slovenčiny boli už dávnejšie alebo aj nedávno na stredoslovenskom a východoslovenskom jazykovom území v rozličnej miere uplatnenia zaznamenané najmä tieto znaky: oslabovanie u-ového (zväčša aj súčasné predlžovanie o-ového) segmentu diftongu ô; na túto tendenciu v oblasti východného Slovenska poukazujú už výskumy hovorenej podoby spisovnej slovenčiny uskutočnené v polovici 60. rokov (porov. J. Muránsky, 1965, s. 100; J. Sabol, 1965, s. 140); v stredoslovenských mestách je táto tendencia v rovnakom období takisto zaznamenaná (porov. Kriaková, 1965, s. 158; Rešetár, 1965, s. 350); funkčné rozširovanie stredného l na úkor mäkkého ľ (k situácii na východnom Slovensku porov. Muránsky, 1965, s. 101; 1967, s. 38; Furdík, 1965, s. 146; k stredoslovenskej situácii porov. Kriaková, ibid., s. 157); podľa výskumu S. Ondrejoviča (1991, s. 231) však nemožno tento jav chápať ako všeobecnú tendenciu v reči stredoslovenských miest; krátka slovesná téma -e- (porov. Kriaková, ibid., s. 157; Patráš, 1995, s 122; na východnom Slovensku ide pri tomto jave o súčasť širšej hláskoslovnej tendencie, porov. napr. Slančová Sokolová, 1994, s. 230; 1995, s. 138 ); privlastňovacie adjektíva zakončené na -e (otcove auto); tento jav bol zaznamenaný na východnom i strednom Slovensku s kolísaním otcovo/otcove, hoci v nárečiach na východe Slovenska je tu tvar zakončený na príponu -o (porov. Slančová Sokolová, ibid, s. 233); dlhý tvar v predložkovom A sg. osobného zámena on pri neživotných menách (naňho) bol okrem západného Slovenska zistený na východe krajiny, no na strednom Slovensku nie je výrazný (porov. Slančová Sokolová, ibid., s. 233). [ 32 ]

33 Záver Je nepochybné, že pri mapovaní a analýze hovoreného jazyka v súčasných médiách by bolo možné identifikovať aj početnejší inventár jeho sociálno-komunikačných aspektov. Našou snahou však bolo vytypovať pre súčasnú hovorenú slovenčinu podstatné, najtypickejšie mimojazykové súvislosti, ktoré by umožnili lepšie chápať status i podobu hovoreného jazyka v slovenských médiách, ale aj jeho úlohu pri formovaní rečotvornej činnosti používateľov slovenčiny. Literatúra bosák, ján: Z diskusie. In: Spisovná slovenčina a jazyková kultúra. Materiály z konferencie konanej v Budmericiach októbra Red. J. Doruľa. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1995, s DVONČ, Ladislav: Znovu o dvojhláske io v spisovnej slovenčine. In: Slovenská reč, 1990, 55, č. 3, s Fairclough, Norman: Media Discourse. New York: Oxford University Press Inc s. FURDÍK, Juraj: Výskum v troch východoslovenských mestách. In: Hovorená podoba spisovnej slovenčiny I. Red. E. Pauliny. Bratislava: Slovenské jazykovedné združenie 1965, s kralčák, ľubomír: Slovenčina na západnom Slovensku a jej postavenie v rámci národného jazyka. In: Sociolingvistika a areálová lingvistika. Sociolinguistica Slovaca 2. Red. S. Ondrejovič. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1996, s kralčák, ľubomír: K otázkam dynamiky súčasnej slovenčiny a jej faktorov. In: Slovenčina na konci 20. storočia, jej normy a perspektívy. Sociolinguistica Slovaca 3. Red. S. Ondrejovič. Bratislava: Veda 1997, s KRIAKOVÁ, Elena.: Hovorená podoba slovenčiny v stredoslovenských mestách. In: Hovorená podoba spisovnej slovenčiny I. Red. E. Pauliny. Bratislava: Slovenské jazykovedné združenie 1965, s [ 33 ]

34 MURÁNSKY, Jozef: Hovorená podoba slovenčiny na východnom Slovensku. In: Hovorená podoba spisovnej slovenčiny I. Red. E. Pauliny. Bratislava: Slovenské jazykovedné združenie 1965, s MURÁNSKY, Jozef: Spisovný jazyk a nárečia. In: Kultúra spisovnej slovenčiny. Red. J. Ružička. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1967, s ONDREJOVIČ, Slavomír: Bratislava versus stredné Slovensko I. (Socio lingvistický pohľad) In: Všeobecné a špecifické otázky jazykovej komunikácie. Red. P. Odaloš V. Patráš. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta 1991, s PATRÁŠ, Vladimír: Sociolingvistický profil bežnej hovorenej komunikácie v Banskej Bystrici (90. roky). In: Sociolingvistické aspekty výskumu súčasnej slovenčiny. Red. S. Ondrejovič M Šimková. Bratislava: VEDA 1995, s Pauliny, E.: Norma spisovnej slovenčiny a zásady jej kodifikovania. Spisy slovenskej jazykovednej spoločnosti 2. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV s. REŠETÁR, Jozef: Hovorená spisovná reč v Martine. In: Hovorená podoba spisovnej slovenčiny II. Red. E. Pauliny. Bratislava: Slovenské jazykovedné združenie 1965, s SABOL, Ján: Hovorená podoba slovenčiny v Košiciach a okolí. In: Hovorená podoba spisovnej slovenčiny I. Red. E. Pauliny. Bratislava: Slovenské jazykovedné združenie 1965, s sand, Ján: Rozhlasová reportáž žáner na ústupe? In: Otázky žurnalistiky, 2002, roč. 65, č. 1 2, s SLANČOVÁ, Dana SOKOLOVÁ, Miloslava: Variety hovorenej podoby slovenčiny. In: Studia Academica Slovaca. 23. Red. J. Mlacek. Bratislava, FF UK 1994, s [ 34 ]

35 Summary As decisive social-communication aspects of spoken Slovak in today s media, we can consider: dymanics of media communication sphere and structural changes in stratification of national language. Today, the dynamics of media is reflected in the change of quantity of produced communicats and in typology changes of media products (syncretism of genres). Structural changes in national language stratification are displayed not only by changes of mutual position of varieties, but also by change of linguistic-geographical situation of Slovak language (when cultural and political centre was removed from central Slovakia language milieu to western Slovakia milieu). [ 35 ]

36 Česká média a slovenština Jana Svobodová Pedagogická faktulta Ostravské univerzity Ostrava Není žádným tajemstvím, že výzkumy pasivního bilingvismu stále zřetelněji ukazují, jak v českém prostředí klesá schopnost porozumět slovenštině, a to zvláště u nejmladší generace Čechů. Potvrzuje se, že ze slovenské strany zdaleka nehrozí takové problémy, že by se výrazněji oslabila schopnost pochopit texty v češtině, protože čeština zde stále má dostatek místa zejména v programech médií, dostupné jsou i rozmanité české psané texty a literatura různého typu. Sotva lze očekávat, že na české straně znenadání stoupne sledovanost slovenských tištěných periodik nebo knih, a tak se zdá, že hlavně média, kde zní slovenština mluvená, by mohla být nositelem slovenštiny i pro české vnímatele všech generací. Mluvená slovenština se v českých médiích pozvolna zabydluje, vystupují tu slovenští hosté nebo zde hovoří zástupci a odborníci z různých oborů, konkrétně umělci, hudebníci, představitelé firem, bankovní sféry a podobně, ve zpravodajských a publicistických relacích v rozhlase a televizi není raritou zařazování příspěvků a komentářů ve slovenštině, nicméně jejich autoři-slováci poukazují na to, že své texty cíleně uzpůsobují českému vnímateli tak, aby odstranili případné méně známé výrazy. Zcela novým, unikátním fenoménem, dříve nezaznamenaným, je například slovenské znění některých televizních reklam na českých televizních stanicích, zejména šotů týkajících se péče o chrup, kde hovoří slovenští zubní lékaři. Je známo, že znalost dalšího než mateřského jazyka je přínosem, potvrdilo se, že děti vyrůstající v bilingvním prostředí mají vyšší verbální i neverbální inteligenci než jejich monolingvní vrstevníci a že [ 36 ]

37 bilingvní jedinci si dříve uvědomují arbitrárnost jazykového znaku, neboť rychleji oddělují významy slov od zvuku. Dětský bilingvismus je tedy třeba hodnotit jako nespornou výhodu, proto je škoda, když se nyní v českém prostředí u dětí porozumění slovenštině zhoršuje. Třebaže ani po rozpadu Československa neustaly čilé sousedské kontakty obou zemí, ba naopak se začaly vnímat jako ryze partnerské a nepoznamenané dřívějšími animozitami, třebaže po vstupu obou sousedních zemí do Evropské unie od 1. května 2004 se možnosti jazykových kontaktů ještě posílily, na české straně se ústup pasivního bilingvismu nezbrzdil. K doložení neutěšeného stavu můžeme připomenout jeden ilustrativní dílčí údaj, který vyplynul z výzkumné sondy provedené právě v roce 2004 u jedenáctiletých a dvanáctiletých žáků na Ostravsku. Děti (šlo o 85 respondentů) byly dotázány, jak přeloží do češtiny spojení farebná atramentová tlačiareň. Slovo farebná jako barevná přeložilo 58 dětí (tj. 68,2 %) atramentová jako inkoustová 2 žáci (čili 2,3 %) a tlačiareň jako tiskárna 3 žáci (čili 3,5 %). Celé spojení barevná inkoustová tiskárna bylo správně uvedeno pouze jednou (u jedenáctileté dívky). Proto je přinejmenším vhodné, aby v žákovském věku měly české děti možnost setkávat se se slovenštinou, v optimálním případě formou školního předmětu, o němž se jako o nepovinném začalo nyní hovořit v souvislosti s Rámcovým vzdělávacím programem pro základní vzdělávání. Informace o slovenštině v budoucí školní výuce se rozšířila počátkem roku 2007, zmíněný Rámcový vzdělávací program, který by její zařazení umožnil, totiž obsahuje vzdělávací oblast nazvanou Jazyk a jazyková komunikace a ta je koncipována šíře a obecněji, než bývalo zvykem dřív ve starších typech učebních osnov. Zajímali jsme se o to, jak čeští posluchači a diváci registrují přítomnost mluvené slovenštiny v různých médiích a v čem by případně viděli výhledovou funkci školní výuky, kde by slovenština opět mohla najít své místo v podobě nepovinného předmětu. Aktuální stav vnímání mluvené slovenštiny v českých médiích a postoj k výhledovému zařazení slovenštiny do českých základních škol jsme se pokusili na jaře 2007 zmapovat malým dotazníkem, tvořeným pouze dvěma otázkami. Vyhodnotili jsme odpovědi od 165 respondentů z Ostravska a Opavska, většinou studentů učitelství Ostravské univerzity v Ostravě a Slezské univerzity v Opavě, případně oboru Informační tech- [ 37 ]

38 nologie ve vzdělávání na OU v Ostravě. Zastoupeno bylo 58 mužů a 107 žen. Věkově činilo rozpětí respondentů 18 až 45 let; vyšší horní hranice je dána tím, že mezi posluchači byli i takoví, kdo studovali při zaměstnání kombinovanou formu. Dotazník byl zadán anonymně, lze tedy do značné míry spoléhat na věrohodnost odpovědí. V připojených grafech jsou počty odpovědí převedeny na procenta. 1. otázka zněla: Jak na vás působí mluvená slovenština v českých médiích? Nabídnuto bylo 6 variant odpovědí, nadto mohli respondenti zformulovat i odpověď odlišnou, vlastní. Nabídka měla tuto podobu: a) Slýchám ji tam s potěšení, mohlo by jí být víc. b) Slýchám ji tam, stavím se k ní neutrálně. c) Slýchám ji tam a poněkud mi vadí. d) Slýchám ji tam a vadí mi. e) Téměř jsem ji v nedávné době ani nezaregistroval/la, jen naprosto minimálně. f) Nevšímám si jazyka médií a ani slovenštiny v nich. g) jiná odpověď 1. otázka = 30,3% 64 = 38,3% 10 = 6% 3 = 1,8% 31 = 18,8% 1 = 0,6% 6 = 3,6% a) b) c) d) e) f) g) 0 [ 38 ]

39 Z výsledků u 1. otázky vyplynulo, že naprostá většina oslovených (bezmála 70 %) volí odpovědi a) nebo b), že tedy registruje slovenštinu v českých médiích buď s neskrývaným potěšením, anebo k ní nemá výhrady. Velmi pozitivní také je, že jen ojediněle byly zaznamenány připomínky ke slovenštině v českých médiích (typu odpovědi poněkud mi vadí nebo vadí mi ). Téměř 19 % respondentů konstatuje malý podíl slovenštiny na vysílání českých médií. Jen jediný respondent z celkových 165 si jazyka médií nevšímá vůbec. Z těch, kteří si nevybrali z nabídky a) až f) a připsali odlišnou vlastní odpověď, nikdo neměl na slovenštinu pohled negativní, naopak zdůrazňovali svými slovy, že slovenštiny v českých médiích je podle jejich názoru málo. Jedna žena (21 let) napsala: Chybí mi, téměř ji neslýchám. Jiná žena (20 let) připomíná, jak často je slyšet čeština ze slovenských médií, a k tomu dodává: Pořady a filmy ve slovenštině by se měly objevovat i v české televizi. Další žena (26 let) o českých médiích udává: Je skvělé, když host nebo partner hovoří slovensky, ale asi by to neměl být slovenský moderátor nebo hlasatel. Se slovenštinou by se měly děti určitě v českých médiích setkávat. Žena studující kombinovanou formu (41 let) vzpomíná na televizní pondělky a někdejší slovenské inscenace, o sobě říká, že má ráda slovenštinu pro její zvukomalebnost a že čte i literaturu ve slovenštině. Muž-informatik (23 let) zase napsal, že rozdíl mezi češtinou a slovenštinou se mu smazává, protože celý život bydlí dva kilometry od hranic; tím také poukázal na specifičnost regionu, kde byla výzkumná sonda provedena. 2. použitá otázka měla tuto formu: Zaznamenali jste názor, že slovenština by se mohla vrátit do škol jako nepovinný (volitelný) předmět? Nabízeny byly 4 možnosti odpovědi: a) ano, souhlasím s tím; b) ano, ale neumím se k tomu vyjádřit; c) ano, ale zdá se mi to zbytečné; d) ne, nic o tom nevím. [ 39 ]

40 2. otázka 58 = 35% 71 = 44% a) b) c) d) 27 = 16% 9 = 5% Velmi povzbudivé je, že nejčastěji byla označena odpověď a), a to zejména přičiněním příštích učitelů, kteří nyní studují učitelské kombinace v Opavě nebo Ostravě a možnost slovenštiny jako nepovinného školního předmětu vítají. Dost velká část dotázaných zatím neslyšela o verzi, že by slovenština mohla opět být zařazena do školní výuky, avšak jeden z mužů-informatiků připsal k odpovědi d) emotivně: Ale bylo by to dobré, fajne! Jen 16 % dotázaných si myslí, že zařazovat slovenštinu do českých škol je zbytečné. Pro upřesnění dodáme, že tato varianta odpovědi byla označena u 27 respondentů, z nich patřilo 13 do skupiny mužů-informatiků; na rozdíl od nich se příští učitelé za slovenštinu přimlouvají výrazně víc. Jak už bylo naznačeno, i v naší sondě se projevilo, že mezi studenty informačních technologií (vesměs mladých mužů ve věku 18 až 26 let) se výsledky u obou otázek poněkud odlišovaly od těch, které byly zachyceny u ostatních studentů učitelství. Shrňme na závěr, kde byly odlišnosti nejnápadnější. Informatici se v rámci 1. otázky nejčastěji vyslovili ke slovenštině v médiích tak, že ji slýchají a staví se k ní neutrálně (odpověď b) měla 55 %; odpověď a) měla jen 19 %), kdežto příští učitelé volili častěji odpověď a), tzn. slýchají slovenštinu v českých médiích s potěšením a mohlo by jí tam být víc (tj. a) 35 %, v těsném závěsu pak následovala odpověď b) s 32 %). Součet odpovědí [ 40 ]

41 a) a b) činil u informatiků plných 74 %, zatímco příští učitelé dosáhli 67 %. Vysvětlení disproporce spočívá v tom, že příští učitelé formou odpovědi e) častěji konstatovali minimální zastoupení slovenštiny v českých médiích. Z toho plyne, že na malý podíl slovenštiny ve vysílání českých médií si stěžují spíš příští učitelé (odpověď e) u učitelů dosáhla 21 %, zatímco u informatiků to bylo jen 13 %). Ve 2. otázce nijak nepřekvapilo, že podporu příští nepovinné slovenštině ve výuce ZŠ v odpovědi a) zřetelně deklarovala jen třetina informatiků (32 %), ale takřka polovina ze skupiny budoucích učitelů (47 %). Naše regionální sonda má pochopitelně pouze dílčí platnost, avšak vzdor tomuto jejímu omezení si myslíme, že naznačila jisté trendy, které v České republice aktuálně panují. Literatura KESSELOVÁ, Jana PALENČÁROVÁ, Jana: Slovensko-český pasívny bilingvizmus detí a mládeže. Sonda do jazykového vedomia detí a mládeže. In: Slovo o slove, roč. 10, Prešov: Prešovská univerzita, 2004, s KOPECKÝ, Kamil: K podstatě termínu pasivní bilingvismus. Dostupné na Internetu < KOPECKÝ, Kamil: Slovenčina na českých základných školách. Dostupné na Internetu < MUSILOVÁ, Květa: Retrospektivní a perspektivní pohled na komunikaci Čechů a Slováků. In: Retrospektívne a perpektívne pohl ady na jazykovú komunikáciu. Banská Bystrica Donovaly: UMB, 1999, s NÁBĚLKOVÁ, Mira: Slovenská prítomnosť v súčasnej českej (jazykovej) situácii. In: Eurolitteraria & Eurolingua Majority a minority v literatuře a v jazyce. Ed. O. Uličný. Liberec: Technická univerzita v Liberci 2005, s SVOBODOVÁ, Jana: Čeština a slovenština v kontaktu. In: Západoslovanské jazyky ve 21. století 2. Ed. J. Svobodová D. Svobodová E. Höflerová. Ostrava: Ostravská univerzita 2005, s [ 41 ]

42 SVOBODOVÁ, Jana: Rozumíme si ještě navzájem? In: Slovo a obraz v komunikaci dětmi. Komunikace s dětmi v proměnách doby. Ed. R. Novák. Ostrava: Pedagogická fakulta OU 2003, s ŠTEFÁNIK, Jozef: Jeden človek, dva jazyky. Dvojjazyčnosť u detí Predsudky a skutočnosti. Bratislava: Academic Electronic Press VÍŠKA, Václav: K výzkumu pasivního bilingvizmu současných českých vysokoškoláků. In: Češtinář, 12, 2001/02, č. 4, s ZEMAN, Jiří: K výzkumu kontaktů češtiny a slovenštiny v České republice po rozpadu Československa. In: Sociologické a psycholingvistické aspekty jazykovej komunikácie. Ed. V. Petráš. Banská Bystrica: UMB 1996, s Summary Reserch into passive bilingualism clearly shows that in the Czech environment the ability to understand Slovak is gradually decreasing, especially within the youngest generation of Czechs. In the author s opinion, the contact with spoken Slovak is mainly mediated by Czech public media. The aim of the author s pilot research was to find out to what degree this source of Slovak is perceived positively. Similar to primary and secondary school pupils, the university students also take a positive attitude to Slovak. The outcome of the research is that the impact of the Czech public media on spreading spoken Slovak and keeping Slovak in minds of the Czech people is most valuable and irreplaceable. [ 42 ]

43 Česko-slovenské kontaktové jazykové jevy v médiích Květoslava Musilová Pedagogická fakulta Univerzity Palackého Olomouc 0. Interference českého a slovenského jazykového systému během soužití Čechů a Slováků ve společném státě byla příčinou vzniku mnoha kontaktových jazykových jevů, především ve slovní zásobě. Ve změněné sociolingvistické situaci po r nám zprotředkovávají kontakt obou jazyků především média. 1. Mluvený text Mluvenou podobu mediálních textů v kontextu doby výstižně hodnotí česká lingvistka S. Čmejrková: Proměna sociálních a kulturních hodnot v posledních desetiletích způsobila, že ostrou hranici mezi lingvistickými rysy mluvených projevů veřejných a neveřejnýchdne vést nelze, vzhledem ke klesající prestiži řeči charakterizované rysy oficiálnosti a formálnosti a rostoucí prestiži řeči záměrně prezentující neoficiálnost, neformálnost, spontánnost a bezprostřednost (Čmejrková 2004, s. 244). Vzhledem k tomu, že kontaktové jazykové jevy jsou většinou nekodifikované, můžeme je zkoumat právě v takovýchto mluvených projevech. Jazykový materiál jsme získávali především z pořadů kontaktního typu (publicistických i zábavných) na českých a slovenských televizních okruzích. Kontaktové jevy, slovakismy a bohemismy, tvoří dnes do jisté míry uzavřenou množinu výrazů a gramatických vazeb. Nelze monitorovat veškeré televizní vysílání, pouze na základě individuální [ 43 ]

44 zkušenosti můžeme konstatovat, že některé z nich jsou méně časté, u jiných frekvence narůstá Slovakismy v českém televizním vysílání K méně frekventovaným slovakismům patří dnes např. výrazy středobod (1), pozývat, strážit něco, vlámat se někam, porov. výpovědi (2) (4), jiné jsou naopak frekventovanější; s růstem agresivity ve sportovních utkáních se stále častěji objevuje slovo bitka a bitkař (5), frekvenci substantiva lyžovačka podporuje analogické tvoření také u jiných hovorových (až substandardních) českých výrazů (stanovačka, líbačka ), porov. (6), podobně u substatniva dovolenka (7). U některých výrazů můžeme sledovat rozšíření mimo původní kontext/kolokaci, např. bitka, bitkař, pikoška, rozlučka, rozlučkový. Substantiva bitka a bitkař jsou častá i mimo sportovní sféru, bitkař může být jakýkoliv rváč, bitka může znamenat potyčku s policií (8), nebo ani o fyzický kontakt osob nejde, porov. přenesné užití ve výpovědích (9), (10). S rozvojem bulváru jsme mohli v 90. letech minulého století slýchat v komerčních rádiích slovo pikoška ve smyslu pikantní zpráva o někom, v současné době může znamenat i něco zvláštního, neobvyklého obtížného, porov. komentář cvičitele aerobiku k obměně krokové sestavy (11). Výraz rozlučka je nyní často užíván i v jiném významu než rozloučit se s někým, porov. (12) komentář k závodu motorek v Brně. Adjektivum rozlučkový je dosud spojován se substantivem večírek (13), ale jeho kolokace se také mění (porov. 2.2.). (1) pokud by se měla stát středobodem tato statická obrana (ČT1 4/7/07) (2) Teď vás pozýváme za kulturou (ČT1, Dobré ráno s ČT 29/5/06) (3) Tobě nevadí, že stráží moje aktivity? (Prima 31/5/07; seriál Velmi křehké vztahy (4) To je její 13. komnata a nechtěl jsem se jí do ní vlámat. (ČT1 18/5/07; pořad 13. komnata Z. Bubílkové) (5) Je to bitkař z NHL, český bitkař. Ty bitky a rvačky (Nova 18/1/07 [ 44 ]

45 (6) Využili posledního dne sezóny a za jednu cenu spojili lyžovačku s opalovačkou. (Nova; Střepiny 16/4/07) (7) Teď moc nevystupují, nejezdí na festivaly, ale jezdí na dovolenky. (RTA, Óčko 24/7/07) (8) Demonstrace skončila bitkou s policií. (Nova 3/6/07). - (9) Pomalu se rozjíždí právní bitka. (Nova 27/4/07) (10) A teď už může začít ta správná bitka, řekl moderátor o semifinále soutěže Česko hledá Superstar (Prima 10/12/07) (11) A my si přidáme takovou malou pikošku v té další sestavě. (Buď fit s ČT1; 17/7/07) (12) Rozlučka s rekordním víkendem. (ČT1 20/8/07; sport) (13) Máma chce udělat takovej rozlúčkovej večírek. (Nova 19/6/07; seriál Ulice) 1.2. Bohemismy ve slovenském televizním vysílání Z důvodů historicko-politických obsahuje slovenština větší množství kontaktových jevů, bohemismů, než čeština slovakismů. V souvislosti s platností zákona o slovenském jazyce by se neko difikované bohemismy užívat neměly ve veřejných projevech psaných ani mluvených, avšak jazykový materiál, který jsme zpracovávali, svědčí o jejich poměrně vysoké frekvenci. V běžném kontaktu se často užívá vedle spisovného ďakujem hovorový výraz dík (14), v reklamě se pravidelně objevuje substantivum hranolky (15), sloveso doporučiť (16) a adjektivum kojenecký (17), vizážisté používají kartáč (20), z dalších bohemismů je to např. pusa (18), spojení sáčkové mlieko (19), ustálené spojení vyvenčiť psíka (20), ale také vyvenčiť oblek (21), posilovňa (22), bratranec (23), sloveso natočiť film, pesničku (24), substandardní (po)kecať (si) (25), genitivní vazba adjektiva (25), (26). Některé z uvedených bohemismů v textech psaných výrazně konkurují výrazům nekontaktovým, což můžeme doložit naším výzkumem kontaktových a nekontaktových variant, porov. dále (14) Tak vám veľmi pekne ďakujem. Dík za pomoc. (STV2 9/5/07; pořad SOS) [ 45 ]

46 (15) Všestranné strúhadlo na hranolky Jedlo z pravých hranoliek (STV1 23/6/07; reklama) (16) Ja by som doporučil zubnú pastu Senzodyne. (Prima 24/7/07; slovenská reklama v české televizi) (17) Tento porad vám prináša kojenecká strava Hamánek od Hamé (STV1 29/6/07; reklama) (18) veľký kartáč na vlasy (RTA, Trendy face 22/7/07; slovenský vizážista v česté televizi) (19) Hádzali si liter mlieka v tom sáčku. sáčkové mlieko (STV1 29/8/07; Niečo za niečo) (20) Ja som chodila venčiť psíka. (STV1 5/5/07; Pošta pre teba) (21) Je príležitosť vyvenčiť oblek. (STV1 29/8/07; Niečo za niečo) (22) Na čo myslíš? Že som bol včera v posilovni. (STV1 4/7/07; Niečo za niečo) (23) Máš tu aj bratranca. (STV1 5/5/07; Pošta pre teba) (24) My sme tam prišli to natočiť. (STV1 8/1/07; Niečo za niečo) (25) že vám do toho nebudú kecať. Musíš povedať ty, ak som do toho kecal. (STV2 28/5/07) hudeb. pořad Metro (26) Oni s tým nemajú moc spoločného (STV2 4/4/07; Pod lampou) (27) Ak sa nič vážneho nestane, určite prídu. (STV1 5/5/07; Pošta pre teba) 2. Psaný text 2.1. Kontaktové jazykové jevy na Internetu Dalším zdrojem kontaktových česko-slovenských jazykových jevů jsou texty internetové. Vykazují mnohé společné rysy s texty mluvenými, charakterizovanými v úvodu tohoto referátu. Na rozdíl od textů mluvených, u nichž se nemůžeme zatím opřít o kvantifikaci sledovanýh jevů, na Internetu alespoň v některých případech můžeme získat přehled o rozsahu jejich užívání. Vzhledem k tomu, že prohlížeč Google není schopen v plném rozsahu rozeznat slovenský text od českého, jsou možnosti kvantifikace některých jevů omezené; příkladem mohou být výrazy bitka, rozlučka, lyžovačka, prívarok (citátový výraz), [ 46 ]

47 kdy vysoká frekvence řádově až ve statisících nevypovídá nic o rozsahu kontaktového jevu (zde slovakismu), protože vyhledávání bylo provedeno v textech českých i slovenských, porov. (28), (29), (30), (31). Jiná je situace u slovakismů, které obsahují grafém odlišný od slovenštiny, např. ve slovech bitkař nebo dovolenkář (32), (33). (28) Problém: Dětské bitky na internetu (Výsledky z asi na dotaz bitka.) zahranicni.ihned.cz/c problem-detske-bitky-na-interntu (29) Rozlučka s minulostí (Výsledky z asi na dotaz rozlučka.) (30) Skvělá lyžovačka bez front (www, rubrika Komerční sdělení, ) Výsledky 1 10 z asi česky psaných stránek na dotaz lyžovačka (31) Prívarok Kuchařka on-line [ ] Recept: Tykvový prívarok Kuchařka on-line (Výsledky 1 10 z asi 387 česky psaných stránek na dotaz prívarok.) (32) enhl.cz Bitkař Kočí se minimálně na půl roku rozloučil s NHL. (Výsledky z asi na dotaz bitkař.) (33) Dovolenkář (Výsledky 1 10 z asi česky psaných strá nek na dotaz Dovolenkář C3%A1%C5%99&btnG=Vyhledat+Googlem&lr=lang_cs Korpusové texty Zkoumání kontaktových jevů v databázích národních korpusů má tu výhodu, že můžeme na základě seriozních údajů získaných v konkordancích jednotlivých výrazů hodnotit a porovnávat jejich frekvenční distribuci, např. můžeme v Českém národním korpusu doložit expanzi některých slovakismů včetně dokladů o změně v kolokacích: [ 47 ]

48 ČNK Rozlučka SYN x SYN x SYN2006pub 280x Rozlučkový SYN2000 7x SYN x SYN2006pub 178x Bitka SYN x SYN x SYN2006pub 2109x Bitkař SYN2000 5x SYN x SYN2006pub 110x Příkladem statisticky doložené změny/posunu v kolokaci může být adjektivum rozlučkový: turné (16), večírek, koncert (7), party, zápas (6) atd. Slovenský národný korpus nám poskytuje jazykový materiál ke zkoumání konkurence kontaktových a nekontaktových variant (Musilová 2005, 2006, 2007), porov. následující příklady u dvou skupin výrazů, kdy v první (a) je poměr užívání vcelku vyrovnaný, ale převažuje výraz původní, ve druhé skupině (b) převažuje bohemismus nad variantou původní. (a) Konkurují si: KV bratranec 1 136x : NV bratanec 1 289x KV zamilovať sa, zamilovaný 3 324x : NV zaľúbiť sa, zaľúbený x KV hranolky 196x (většinou jídlo) : NV hranolčeky 323x (většinou jídlo) (b) Převažuje bohemismus: KV fanynka 179 x : NV fanúšička 47 x KV doporučený 426x : NV odporučený 105x KV hmoždinka 59x : NV zápustný kolík 0x; zápustka 3 x KV sáčková polievka 22x : (NV) vrecková polievka 5x. Jako další příklad možnosti porovnávání mezijazykových jevů je atributivní rozvíjení zájmen neurčitých, vztažných a záporných, kdy [ 48 ]

49 můžeme doložit výraznou převahu varianty původní, akuzativní, nad variantou kontakotovou, nespisovnou (s genitivem): KV niečo nepríjemného 4x : NV niečo nepríjemné 89x KV čo takého 40x : NVčo také 406x; KV nič nového 382 : NV nič nové apod. Závěr Pro exaktní posuzování a komparaci mezijazykových česko-slovenských jevů máme v současné době dostatečně rozsáhlé korpusové databáze textů psaných; se vznikem stejně reprezentativních databází textů mluvených, kde především můžeme sledovat vývojové tendence v jazyce, bude umožněn ucelenější pohled na danou problematiku. Summary The autor deals with the use of Czech-Slovak contact linguistic phenomena in spoken and written text, namely in Czech and Slovak television broadcasting, in the Internet and in the databases of written texts in the Czech and Slovak national corpuses. In the corpus databases she studies the frequency of slovakisms and bohemisms and according to their frequency distribution she describes the extent of their mutual competition. Key words: slovakisms, bohemisms, media, spoken text, written text, the Internet, Slovak National Corpus, Czech National Corpus, frequency distribution Translation Mgr. Jindřiška Katzerová Literatura ČMEJRKOVÁ, Světlana a kol.: Mluvená čeština v televizních debatách: Korpus Dialog. In: SaS, 65, 2004, s [ 49 ]

50 MUSILOVÁ, Květoslava: Nevalenční užití výrazů on, ona, ono a to v češtině a slovenštině (Sonda do ČNK a SNK). In: Sborník prací Syntax a jej vyučovanie III. Nitra: UMB 2005a, s MUSILOVÁ Květoslava: K některým česko-slovenským kontaktovým variantám. In: Slovenský jazyk na české škole. Praha: Slovensko- -český klub 2005b, s MUSILOVÁ, Květoslava: Slovakismy v současné češtině. In: Eurolitteraria et Eurolingua. Opera Academiae Paedagogicae Liberecensis. Series Bohemistica. Red. O. Uličný. Liberec: KČL TUL 2006, s MUSILOVÁ, Květoslava, Vliv češtiny na atributivní rozvíjení slovenských zájmen nič a niečo. In: Čeština bádání a učení. Brno: PdF MU 2007, s MUSILOVÁ, Květoslava: Česko-slovenské kontaktové a nekontaktové jazykové jevy. Referát na mezinárodní vědecké konferenci Kontinuitné a diskontinuitné otázky jazykovej komunikácie konané v září 2006 na UMB v Banské Bystrici. MUSILOVÁ, Květoslava: Prostor pro bohemismy ve slovenštině. In: Prostor v jazyce a literatuře. Ústí nad Labem: PdF UJEP 2007, s Zdroje Český národní korpus SYN2000. Ústav Českého národního korpusu FF UK, Praha Dostupný z WWW: Český národní korpus SYN2005. Ústav Českého národního korpusu FF UK, Praha Dostupný z WWW: Český národní korpus SYN2006pub. Ústav Českého národního korpusu FF UK, Praha Dostupný z WWW: Slovenský národný korpus a prim-2.1. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV Dostupný z WWW: [ 50 ]

51 Konverzační opravy v projevech Slováků v českých médiích Jiří Zeman Pedagogická fakulta Univerzity Hradec Králové Hradec Králové 0. Příspěvek je dílčí sondou do problematiky, jíž zatím větší pozornost věnována nebyla (na jev upozornily J. Hoffmannová a O. Müllerová, 1999, s ). Jeho východisko tvoří mluvené projevy, které slovenští mluvčí v českých auditivních médiích realizují celé ve slovenštině nebo v češtině. Z nich budou v centru pozornosti takové repliky a výpovědi, v jejichž jádru mluvčí verbalizuje věcný obsah, který čeština a slovenština vyjadřují odlišně (lexikálně nebo gramaticky); mluvčí tak užije pro týž věcný obsah pojmenování v obou jazycích: /1a/ Podujatie sa uskutoční začiatkom júla července. /1b/ Akce se uskuteční začátkem července júla. Při rozboru tohoto jevu bude využita metodologie konverzační analýzy a bude popsán jako specifický typ konverzační opravy (viz Schegloff Jefferson Sacks, 1977). Pro zjednodušení bude jazyk, v němž je převážná část výpovědi, označen jako základní, alternovaný jazyk bude nazýván opačný. Vzhledem k analyzovanému materiálu, v němž byly projevy slovenských mluvčích vedeny převážně ve slovenštině, budou i v příkladech převažovat případy, kdy základním jazykem bude slovenština a opačným jazykem čeština. 1. Konverzační oprava je mechanizmus, kdy při rozhovoru jsou tytéž věcné obsahy, popř. tytéž sekvence komunikační události, vyjádřeny vícekrát (nejčastěji dvakrát). Má tři základní komponenty: opravitelnou část (výpověď nebo úsek výpovědi, které blokují plynutí rozhovoru nebo nevyjadřují sdělení mluvčího přiměřeně komunikač- [ 51 ]

52 ní události v příkladech bude podtržena), iniciaci opravy (identifikuje opravitelnou část) a opravu (výpověď nebo úsek výpovědi, které korigují opravitelnou část a umožňují tak pokračování rozhovoru v příkladech bude označena tučným písmem). 1.1 Je třeba předeslat, že ne každá sledovaná konstrukce je jako konverzační oprava realizována. Nejčastější jsou případy, kdy mluvčí celou výpověď vytvoří v jednom jazyku (Podujatie sa uskutoční začiatkom júla. Akce se uskuteční začátkem července.) bez ohledu na mateřský jazyk příjemce a možnost potenciálního nedorozumění. Vzhledem k jazykové kompetenci některých mluvčích dochází v jejich projevech i k míšení obou jazyků: mluvčí užije prvek z opačného jazyka a částečně jej adaptuje základnímu jazyku (nahrazuje dílčí prvky formy opačného jazyka elementy základního jazyka): /2/ Podujatie sa uskutoční začiatkom červenca. 1.2 Pokud mluvčí sledovanou konstrukci užije ve formě konverzační opravy, pak jen jako vlastní iniciaci vlastní opravy, tj. oprava je iniciovaná a provedená týmž mluvčím (blíže viz Nekvapil, ), a to formou reformulace (výraz z opravitelné části je nahrazen adekvátním výrazem z opačného jazyka). V českých mediálních projevech se nevyskytují: (a) cizí iniciace vlastní opravy, v nichž by komunikační partner inicioval opravu mluvčího: /3/ A: Podujatie sa uskutoční začiatkom červenca. B: Jak je to slovensky správně? A: Začiatkom júla. (b) cizí iniciace cizí opravy, v nichž by komunikační partner opravu inicioval a zároveň sám provedl: /4/ A: Podujatie sa uskutoční začiatkom červenca. B: Ale správně slovensky je to júla. Takové opravy by v konkrétní komunikační situaci působily nezdvořile (např. v rozhovorech slovenských novinářů s českými umělci majícími své příbuzné na Slovensku a užívajícími slovenštinu, nebo se slovenskými mluvčími žijícími trvale v českém jazykovém prostředí), [ 52 ]

53 v některých komunikačních situacích míšení obou jazyků komunikační partner ani nezaznamenává (např. v rozhovoru českého reportéra se slovenským sportovcem hrajícím za český klub bezprostředně po fotbalovém zápasu). Řídce se vyskytují cizí iniciace cizí opravy, když mluvčí realizuje svou repliku v základním jazyku a v jejím jádru uvede diferenční výraz. Komunikační partner ve snaze zabránit nedorozumění u příjemců opačného jazyka doplní výraz v opačném jazyku: /5/ A: Podujatie sa uskutoční začiatkom júla. B: Po česky července. Podmínkou takového upřesnění je, aby diferenční výraz v opravné části nebyl částečně adaptován. 2. Příklady /1a/ a /1b/ naznačují, že jsou teoreticky možné dva typy těchto konverzačních oprav. 2.1 Na prvním místě je výraz z opačného jazyka, na druhém místě výraz ze základního jazyka. Lze v něm vyčlenit dva podtypy V prvním podtypu je nejprve neadaptovaný výraz z opačného jazyka a poté výraz ze základního jazyka: /1c/ Podujatie sa uskutoční začiatkom července júla. /1d/ Akce se uskuteční začátkem júla července. Tento podtyp konverzační opravy se v českých médiích téměř nevyskytuje. Připadal by v úvahu tehdy, pokud by se mluvčí obracel primárně k příjemcům s mateřským jazykem opačným, než v němž realizoval výpověď, a předcházel by potenciálnímu nedorozumění. /6/ Odpovede nám pošlite do konca března čiže marca. Po opravné části (března) nastane iniciace opravy (nejčastěji výraz, který je v základním jazyku, např. čiže) a poté oprava výraz v základním jazyku (marca) Frekventovanějším případem je druhý podtyp, v němž mluvčí na prvním místě užije výraz z opačného jazyka a částečně jej adaptuje základnímu jazyku: [ 53 ]

54 /1e/ Podujatie sa uskutoční začiatkom červenca júla. Po opravné části (červenca) přichází iniciace opravy a poté adekvátní výraz v základním jazyku. Iniciace opravy bývá většinou provedena těmito technikami: (a) nulová signalizace: mluvčí nahrazuje opravitelnou část okamžitým uvedením opravy: /7/ Nějaká taká taková naděje tu je. Slovenský výraz (taká) mluvčí bezprostředně opraví nahrazením adekvátního českého slova (taková). Tento typ opravy je nenápadný: někdy provede mluvčí opravu a partner ani ji, ani opravitelnou část nemusí vůbec nezaznamenat. (b) speciální signalizátor: jde o verbální výrazy, které signalizují, že bude následovat oprava: /8/ Vy ste spomínala pardon spomínali... Mluvčí pro vykání užije slovesný tvar příčestí minulého v singuláru (spomínala), uvědomí si chybu, iniciuje opravu (výraz pardon, kterým se zároveň omlouvá za gramatický nedostatek) a poté ji provede užitím příčestí minulého v plurálu (spomínali). (c) fonačně (neverbálním zvukem): /9/...za výběžkami əə výběžky vyššího tlaku... Mluvčí užije český výraz se slovenskou koncovkou (výběžkami), poté nastává krátká pauza vyplněná hezitačním zvukem (pauza je zde určena k promýšlení formy opravy, nikoliv k výměně komunikačních rolí) a je provedena oprava výrazem ve spisovném tvaru základního jazyka (výběžky). Ve všech případech je opravitelná část výsledkem míšení jazyků mluvčí užije v základním jazyku výraz nebo jeho tvar částečně adaptovaný opačnému jazyku; tuto skutečnost si však uvědomí a bohemizmus/slovakizmus opravuje adekvátním výrazem základního jazyka. 2.2 Na prvním místě je výraz v základním jazyku, na druhém výraz opačného jazyka. I v něm lze vyčlenit dva podtypy V prvním podtypu je na druhém místě neadaptovaný výraz opačného jazyka (viz příklady /1a/ a /1b/). Tento podtyp opravy je rovněž častý. Slovenský mluvčí vytvoří výpověď určenou primárně příjemcům se základním mateřským jazykem, protože však vědomě počítá i s příjemci opačného jazyka (těch může být většina), předchází [ 54 ]

55 možnému nedorozumění doplněním spisovného výrazu tohoto opačného jazyka. /10/ Bude aj rozprávka o Popoluške, čiže Popelce. Opravitelnou částí je zde výraz základního jazyka (Popoluška), k iniciaci opravy slouží opět několik signalizátorů (např. čiže/tedy) a poté dochází k opravě užitím spisovného výrazu opačného jazyka (Popelka) Teoreticky lze předpokládat druhý podtyp, kdy je oprava vytvořena výrazem opačného jazyka částečně adaptovaným základnímu jazyku: /1f/ Podujatie sa uskutoční začiatkom júla červenca. Tento podtyp se v projevech Slováků v českých médiích nevyskytuje. Lze jej předpokládat v takových komunikačních situacích, v nichž by Slovák, který aktivně neovládá češtinu, předcházel potenciálnímu nedorozumění. Jak naznačuje materiál J. Hoffmannové a O. Müllerové (1999), v neoficiální komunikaci může být častější u komunikantů, kteří žijí v prostředí opačného jazyka krátkou dobu, nebo přechodně. 3. Specifičnost výzkumu sledovaných konstrukcí spočívá v tom, že se při jejich analýze není možné opřít o reakci příjemců, tj. nelze pracovat se souborem všech komunikační událostí, v nichž konstrukce fungují a jsou různými příjemci interpretovány. Záměr mluvčího, aby mu rozuměli Slováci i Češi (např. v pořadu Stretnutie na Radiožurnálu Českého rozhlasu), může být některými posluchači vnímána jako oprava, jinými nikoliv. 4. Dílčí sonda umožňuje formulovat předběžné závěry. Pokud je opravitelnou částí výraz v opačném jazyku a opravou výraz v základním jazyku, jde o vědomé nahrazení bohemizmu/slovakizmu adekvátním výrazem v základním jazyku (jde tedy o skutečnou opravu chybného jazykového prvku jako výsledku jazykové interference správným výrazem nebo tvarem). Pokud je na místě opravitelné části výraz v základním jazyku a na místě opravy výraz opačného jazyka, mluvčí záměrně předpokládá také přítomnost příjemce v opačném jazyku a předchází opravou (doplněním výrazu v opačném jazyku) potenciálnímu nedorozumění. [ 55 ]

56 Literatura HOFFMANNOVÁ, Jana MÜLLEROVÁ, Olga: Dialog v češtině. München: Verlag Otto Sagner s. NEKVAPIL, Jiří: Etnometodologická konverzační analýza v systému encyklopedických hesel. In: Češtinář, , roč. 10, s SCHEGLOFF, Emanuel A. JEFFERSON, Gail SACKS, Harvey. The preference for self-correction in the organization of repair in conversation. In: Language, 1977, roč. 53, s Summary The article deals with speeches of Slovaks in the Czech mass media. It concentrates on organization and functions of repair sequences in their conversation. [ 56 ]

57 Vetné typy alebo stereotypy v publicistike Juraj Vaňko Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa Nitra Jedným z charakteristických znakov súčasných komunikačných procesov je dominantné postavenie publicistických prejavov, ktoré vyplýva jednak z veľkého počtu žánrovo pestrých komunikátov, jednak z ich ľahkého prístupu k prijímateľom. V súlade s mienkou viacerých bádateľov (nielen lingvistov, ale aj mediálnych odborníkov) možno preto usudzovať, že publicistické prejavy sa pre bežných používateľov jazyka stávajú akýmisi vzormi, prototypmi, ktoré sa opakujú alebo napodobňujú aj v ostatných komunikačných sférach. Osobitné postavenie v tomto procese majú hovorené prejavy v rozhlase a v televízii (porov. Kráľ, 2006, s a i.), ktoré na prijímateľa pôsobia sugestívnejšie aj vďaka tomu, že jazykový prejav sa spája s jeho konkrétnym (najmä obľúbeným) realizátorom, moderátorom/moderátorkou, hlásateľom či redaktorom/redaktorkou. Recipient je pritom vystavený tak vplyvu spravodajsko-publicistických, ako aj zábavných relácií. Bežné sledovanie elektronických médií, ako aj ich doterajšie výskumy ukazujú, že výber jazykovo-štylistických prostriedkov vyplýva z charakteru jednotlivých publicistických žánrov exponujúcich hovorový jazyk. Napr. jazyk spravodajsko-publicistických žánrov vrátane rozhovorov ku konkrétnym spravodajským témam je štylisticky neutrálnejší, resp. vyšší, ale aj stereotypnejší v porovnaní so zábavnými žánrami, ktorých relatívna tematická voľnosť zvádza účastníkov na čerpanie prostriedkov z nižšieho štýlového registra. Predmetom nášho rozboru sa stali spravodajské publicistické televízne a rozhlasové žánre, a to predovšetkým správy vrátane tzv. dialogizovaných správ, pri ktorých rozhovor má funkciu ilustrovať, [ 57 ]

58 doplniť, resp. komentovať pripravenú redaktorovu alebo redakčnú správu. Takéto spravodajské rozhlasové a televízne žánre sú z lingvistického hľadiska zaujímavé tým, že sa v nich preskupujú pripravené komunikáty (redakčné, agentúrne správy a pod.) so spontánnymi jazykovými prejavmi (rozhovory s účastníkmi alebo aktérmi spravodajstva). Z tohto hľadiska nás zaujímali niektoré syntaktické javy, ktoré podľa našej mienky signalizujú určité vyjadrovacie tendencie aj v mimomediálnej sfére, resp. z prostredia publicistiky sa dostávajú aj do iných komunikačných sfér. V pripravených i spontánnych hovorených prejavoch realizovaných v televíznych a rozhlasových spravodajských reláciách pozorujeme v ostatnom čase veľmi častý výskyt vetných štruktúr typu Pri Nitre došlo k zrážke dvoch kamiónov., ktorých jadrom (gramatickým i sémantickým) je spojenie slovesa (VF) dôjsť v neosobnom tvare so substantívom v datíve s predložkou k. Používajú ich tak redaktori/ moderátori v pripravených prejavoch, t.j. pri čítaní/moderovaní správ, ako aj tí účastníci spravodajstva, s ktorými sa robí rozhovor k danej správe alebo téme. Popri tom sa táto vetná štruktúra často používa aj v tlači; stretávame sa s ňou však aj v odbornej a náučnej literatúre, ale i v iných textoch. Na spomenutej vetnej štruktúre sú podľa nás zaujímavé dva aspekty: syntaktický, resp. syntakticko-sémantický a komunikačnopragmatický, čiže zisťovanie komunikačno-pragmatických okolností/ súvislostí jej výskytu, a teda aj motivácia jej použitia. Pokiaľ ide o komunikačno-pragmatické súvislosti výskytu týchto vetných štruktúr, v publicistike dominujú v spravodajských žánroch, a to najčastejšie v televíznych alebo rozhlasových správach. (Ako sme už uviedli, tento typ vety sa vyskytuje aj v tlačených médiách, takisto najčastejšie pri správach). Ide pritom o taký druh správ, ktorých obsahom sú udalosti zvyčajne s negatívnymi konotáciami (nešťastie, katastrofy, nehody, vraždy a pod.); mohli by sa zaradiť do kontextu prezentovaného otázkou Čo sa stalo? (Došlo k hromadnému nešťastiu. Došlo k úniku informácií. Došlo k preneseniu požiaru cez vodovodné potrubie. Priamo k ohrozeniu našej obce nedošlo.) Preto je sloveso dôjsť časovo zaradené najčastejšie préteritne, aj keď vetné štruktúry s iným časovým zaradením nie sú zriedkavosťou, porov. [ 58 ]

59 Dochádza k pomalému ubúdaniu jedle. K vyrovnaniu dôjde cez splátky. (V správach s kontextom prezentovaným otázkou Čo sa deje? alebo Čo je nové? sa vyskytujú iné vetné typy, porov. Slovnaft od zajtra znižuje ceny benzínu. Medzi 3300 zamestnancami automobilky PSA Peugeot Citröen Slovakia v Trnave pôsobí v súčasnosti aj 42 pracovníkov z Rumunska. V piatich obciach sa 27. októbra uskutočnia voľby do orgánov samospráv.) Zo syntaktického hľadiska jadrom vetných štruktúr typu Pri Nitre došlo k zrážke dvoch kamiónov. je sloveso dôjsť v neosobnom tvare a substantívum v datíve s predložkou k. Sloveso dôjsť alebo zriedkavejšie prísť nemožno v tomto prípade hodnotiť ako plnovýznamové, ale ako neplnovýznamovú slovesnú lexému, resp. ako kategoriálne sloveso (Mluvnice češtiny 1987, s. 23; Kačala 1993), ktorého kategoriálnym významovým komponentom je dynamickosť a subkategoriálnym významovým komponentom napr. dynamickosť a mutačnosť. Podobne toto sloveso ako kategoriálne charakterizuje aj Ľ. Kralčák (2005, s. 79) pri opise analytických verbo-nominálnych spojení. Sloveso dôjsť je významovo chudobné, jeho funkciou je vlastne časovo zaradiť predikáciu, aj modálne zaradenie tohto slovesa na osi reálnosť nereálnosť je obmedzené, lebo je tu síce možný podmieňovací spôsob (porov. Keby išiel nejaký vodič okolo neho, tak by mohlo dôjsť k nejakému neštastiu.), ale nie je možný imperatív, iba ak opisný? *Nech dôjde k nešťastiu. (pri našom výskume sme sa s ním však nestretli). (Vo Valenčnom slovníku slovenských slovies (Nižníková Sokolová, 1998, s. 202) sa pri slovese dôjsť s významom (18) nastať uvádzajú tieto sémantické príznaky: neakčnosť, dynamickosť, rozčlenenosť a mutačnosť). V súvise s touto interpretáciou slovesa dôjsť nepokladáme na rozdiel od E. Macháčkovej (1980, s. 187) substantívny komponent v datíve s predložkou k za predmet, ale za menný (substantívny) komponent analytického predikátu, ktorý vypĺňa všeobecný kategoriálny význam slovesa dôjsť/prísť konkrétnym významom. Štruktúry typu došlo k havárii pokladáme teda za analytický predikát pozostávajúci s VF v impersonálnom tvare a substantíva v datíve (s predložkou k), na ktorom je ťažisko lexikálneho významu. Tým sa substantívny výraz v datíve stáva aj jadrom alebo ohniskom propozičného obsahu celej výpovede. Vypovedá o tom, čo sa stalo, kým ďalšie komponenty tejto [ 59 ]

60 vetnej štruktúry udávajú miestne alebo časové okolnosti: Na okraji Bratislavy prišlo dnes k vážnej nehode. (TA 3). Pri sémantickom rozbore týchto konštrukcií sa východiskom stáva práve význam menného komponentu. Na základe získaného materiálu (z televízneho a rozhlasového vysielania zhruba od februára 2007 do septembra 2007) možno v rámci analyzovaného typu vyčleniť dve základné štruktúry: 1. s dejovými substantívami (došlo k pomalému ubúdaniu jedle) a 2. s nedejovými, zväčša stavovými (v širšom zmysle) substantívami (niekedy dochádza k takýmto katastrofám; za určitých okolností môže dôjsť k neúspechu). Vo výpovediach s dejovým substantívom možno v závislosti od jeho sémantiky predpokladať istých účastníkov, participantov, podobne ako vo vetách s určitým slovesom. Získaný materiál ukazuje, že výpovede s dejovými substantívami sú dvojaké: v jedných sú participanty deja vyjadrené a v iných nie, aj keď sa predpokladajú. Najčastejšie (a sémanticky najzreteľnejšie) sú výpovede, v ktorých participant ako činiteľ deja je v genitíve alebo v inom páde, t. j. je vo funkcii prívlastku: Pri Nitre došlo k zrážke dvoch kamiónov. (SR), porov. Pri Nitre sa zrazili dva kamióny. Cez víkend došlo k fyzickým útokom medzi farníkmi.(markíza), porov. Cez víkend farníci na seba fyzicky útočili. Po sobotňajšej bezgólovej remíze... prišlo údajne v kabíne Anglicka k veľkej hádke medzi trénerom Stevom McClarenom a kanonierom Wayneom Rooneym. (Sme), porov. Tréner Steve McClaren a Wayne Rooney sa pohádali. Tu možno uvažovať o sekundárnej diatéze od pôvodnej dvojčlennej štruktúry. Zriedkavejšie sú štruktúry s dejovým substantívom odvodeným od slovies s nominatívno-akuzatívnou valenciou, resp. s intenciou agens paciens. V týchto prípadoch sa pôvodný predmet v akuzatíve dostáva do pozície prívlastku pri dejovom substantíve, a to v tvare genitívu: porušiť pravidlá porušenie pravidiel, zvýšiť ceny zvýšenie cien. Pôvodný podmet sa však v týchto prípadoch už nevyjadruje genitívom (nemôže byť v genitíve, lebo v tomto tvare je už pôvodný predmet), lež iným pádom, porov. Medzi oboma stranami došlo k porušeniu stanovených pravidiel: Obe strany porušili stanovené pravidlá. (STV 1) Sobášom krásnej Indiánky s Angličanom prišlo k zmieru [ 60 ]

61 oboch kultúr (Sme): Sobáš krásnej Indiánky a Angličana zmieril obe kultúry/spôsobil zmier oboch kultúr. Oveľa častejšie sa však v spontánnych i pripravených hovorených prejavoch v publicistike vyskytujú také konštrukcie typu došlo k niečomu, v ktorých je paciens v pozícii genitívneho prívlastku (pri dejovom substantíve) a agens nie je vyjadrený, pretože buď nie je známy, alebo naopak je všeobecne známy, a preto ho netreba pomenúvať, alebo hovoriaci ho z určitých dôvodov nechce pomenovať: Štrajk bude trvať dovtedy, kým nedôjde k splneniu všetkých požiadaviek. (TA 3) V týchto prípadoch ide o analógiu s pasívnymi (deagentnými) štruktúrami so zvratným alebo opisným pasívom, porov. Štrajk bude trvať dovtedy, kým nebudú splnené všetky požiadavky. Paciens je v týchto štruktúrach v pozícii podmetu, no agens zo spomenutých dôvodov nie je vyjadrený (v uvedenom prípade je všeobecne známy, čiže predpokladaná aktívna vetná štruktúra by mohla mať podobu, kým zamestnávateľ nesplní všetky požiadavky), porov. ďalšie príklady: K celkovému zvýšeniu cien palív by nemalo dôjsť. (SR) : Celkovo by sa ceny palív nemali zvýšiť. Nechceme, aby tam došlo k vytvoreniu ďalšej osady. (STV 1) : Nechceme, aby sa tam vytvorila/aby tam bola vytvorená ďalšia osada. Došlo k vyhláseniu nečestnej vojny. (STV 1) : Bola vyhlásená nečestná vojna. Ako často dochádza k utlačovaniu toho druhého? (otázka redaktora psychológovi) (SR) : Ako často je ten druhý utlačovaný? Sme proti tomu, aby došlo k zrušeniu fakulty. (TA 3) : Sme proti tomu, aby bola zrušená fakulta. V žiadnom prípade nedôjde k znižovaniu dôchodkov. (Markíza) : V žiadnom prípade sa nebudú znižovať dôchodky. V niektorých prípadoch konštrukciám typu došlo k niečomu konkurujú jednočlenné deagentné štruktúry, porov. Na pôde univerzity došlo k streľbám. (STV 1) : Na pôde univerzity sa strieľalo. Konštrukcie typu došlo k niečomu sa hojne vyskytujú aj v prípadoch, keď po slovese dôjsť nasleduje nedejové, zväčša stavové (v širšom zmysle) substantívum. V mnohých prípadoch sú tieto vety analogické so štruktúrami so stavovým slovesom stať sa alebo (zriedkavejšie) so slovesom nastať: Na okraji Bratislavy prišlo dnes k vážnej nehode. (TA 3) : Na okraji Bratislavy sa dnes stala vážna nehoda. Niekedy dochádza k takýmto katastrofám. (STV 1) : Niekedy sa stavajú takéto [ 61 ]

62 katastrofy. K nešťastiu došlo na tomto mieste. (Markíza) : Nešťastie sa stalo na tomto mieste. Doterajší vývoj ukázal, že nedošlo k nejakým veľkým zmenám. (STV 1) :... že nenastali nejaké veľké zmeny. K zmene by malo dôjsť do najbližších volieb. (STV 1) : Zmena by mala nastať do najbližších volieb. K čomu teda v Číne došlo v priebehu dvoch storočí? (STV 1) : Čo sa teda v Číne stalo/udialo v priebehu dvoch storočí? Stavová sémantika je najvýraznejším, najtypickejším zástupcom konštrukcií dôjsť k niečomu, hoci uvedené ilustrácie ukazujú, že aj v tomto prípade máme k dispozícii dvojčlenné štruktúry s predikátom stať sa v personálnom tvare. Naša analýza vetných štruktúr s analytickým predikátom dôjsť k niečomu ukazuje, že na vyjadrenie rozoberanej dejovej aj nedejovej, resp. stavovej sémantiky, signalizovanej postverbálnym substantívom, má slovenčina k dispozícii dvojčlenné, resp. jednočlenné vetné štruktúry so syntetickým predikátom, (porov. Pri Nitre došlo k zrážke dvoch kamiónov : Pri Nitre sa zrazili dva kamióny. Sme proti tomu, aby došlo k zrušeniu fakulty : Sme proti tomu, aby bola zrušená fakulta. K nešťastiu došlo na tomto mieste : Nešťastie sa stalo na tomto mieste. Na pôde univerzity došlo k streľbe : Na pôde univerzity sa strieľalo). Preto sú namieste otázky: 1. Čím je u používateľov slovenského jazyka motivované používanie vetných štruktúr s analytickým predikátom dôjsť k niečomu? S touto otázkou tesne súvisí alebo z nej vyplýva 2. otázka, a to, či medzi analyzovanými štruktúrami s analytickým predikátom a konkurenčnými štruktúrami so syntetickým predikátom je sémantický rozdiel alebo či tieto štruktúry sú synonymné? Ukazuje sa, že pri hľadaní odpovedí treba vychádzať z toho, čo majú vety s analytickým predikátom spoločné a čím sa jednotlivé podtypy týchto viet líšia. Spoločným je v prvom rade určitý, no pritom vždy impersonálny tvar kategoriálneho slovesa dôjsť, pričom z prvotného významu tohto slovesa chôdzou, dopravným prostriedkom, pohybom sa niekam dostať, dosiahnuť nejaké miesto sa do konštrukcie dôjsť/prísť k niečomu vnáša a zdôrazňuje fakt, že sa dosahuje istý bod, no na rozdiel od pôvodného priestorového významu, teda že niekto/niečo dosiahol/ dosiahlo určitý bod lokalizovaný v priestore (dôjsť domov, dôjsť/prísť niekam načas, prísť k priateľovi), v konštrukciách typu došlo k zrážke [ 62 ]

63 dvoch kamiónov/ k nešťastiu sa vyjadruje dosiahnutie alebo dosahovanie nejakého deja (došlo k zrážke dvoch kamiónov, došlo k dvom prepadom poštových doručovateľov) alebo stavu (došlo k nešťastiu, k dopravnej nehode). Analyzované vetné štruktúry s tvarom predikátu v 3. osobe singuláru majú konštrukčnú oporu v jednočlenných vetách, resp. bezvalenčných štruktúrach typu V horách sneží. Včera celú noc pršalo., ale aj jednovalenčných štruktúrach s predmetovým prechodným slovesom typu V lese ho privalilo., neimplikujúcim žiadneho priameho činiteľa. Ďalej treba poukázať na rozdiely v motivácii použitia dejových a stavových štruktúr. Dejové štruktúry typu Pri Nitre došlo k zrážke dvoch kamiónov. Cez víkend došlo k fyzickým útokom medzi farníkmi. sú podľa nás kondenzáciou dvoch propozičných obsahov, resp. dvoch sémantických rovín : 1. stavu (Stalo sa to, že...), vyjadreného neosobným tvarom slovesa dôjsť/prísť (došlo/prišlo), a 2. deja, ktorý však nie je vyjadrený dejovým verbálnym predikátom implikujúcim činiteľa v pozícii podmetu, t. j. zrazili sa dva kamióny, ale substantívom slovesného pôvodu (zrážka). Hovoriaci nevolí najjednoduchšiu a syntakticky i štylisticky korektnú vetnú štruktúru Pri Nitre sa zrazili dva kamióny., resp. Cez víkend farníci na seba útočili., pretože substantívum v nominatíve v pozícii podmetu vníma ako zámerného činiteľa deja a on chce vyjadriť, že dej nastal spontánne, bez pričinenia konateľa. Bezosobnou/bezpodmetovou vetnou štruktúrou sa deje (zrážka, útoky) modifikujú alebo degradujú na stavy, resp. na udalosti, ktorých pôvodcu hovoriaci /píšuci nechce pomenovať. Medzi štruktúrami typu Cez víkend farníci na seba fyzicky (za)útočili. a Cez víkend došlo k fyzickým útokom medzi farníkmi nie je úplná synonymia. Štruktúry typu Na tomto mieste došlo k nešťastiu. referujúce o stave, ktorým konkurujú dvojčlenné štruktúry Na tomto mieste sa stalo nešťastie., možno pokladať za synonymné, obidve referujú o udalosti, ktorá sa stáva spontánne, pričom jej pôvodca vo vete absentuje. Hovoriaci dáva prednosť konštrukcii došlo k nešťastiu zrejme preto, lebo v slovenčine sa deje, stavy, udalosti, ktorých pôvodca nie je známy, [ 63 ]

64 vyjadrujú jednočlennou (neosobnou) formou: Suseda privalilo v lese. Zasypalo ho v bani. Strašilo ho. Ďalším motivačným faktorom používania nielen štruktúr referujúcich o stavoch, ale aj dejových štruktúr je tendencia k stereotypnému vyjadrovaniu v publicistike, ale aj v administratíve a v odbornom štýle. Syntakticky akceptovateľné štruktúry typu Na ministerstve došlo k úniku informácií. totiž slúžia ako model aj na vytváranie syntakticky a štylisticky nekorektných, nevhodných viet, napr. Síce dôjde k poskytnutiu náhrady, ale dôjde k porušeniu vlastníckeho práva. (Výpoveď jedného právnika na STV 1). U pretekára došlo k zlomenine pravej hornej končatiny. (TA3) Pri takom výbuchu veľmi ťažko mohlo dôjsť k prežitiu niekoho. (Výpoveď jedného záchranára na STV 1 v súvislosti s detonáciou muničného skladu v Novákoch). Možno povedať, že tam došlo k záchrane života pána exprezidenta. Za určitých okolností môže dôjsť k neúspechu. (MZA tréner reprezentantov SR v hokeji). Štruktúry s impersonálnym tvarom slovesa dôjsť/prísť navyše pretvárajú slovesnú vetu na mennú, často s rozvetvenými genitívnymi väzbami, napr. Jeho strana predložila do parlamentu návrh zákona o znížení spotrebnej dane z minerálneho oleja, na základe ktorého by došlo k zníženiu cien pohonných látok. (Plus 7 dní). K samotnej realizácii hromadného prepúšťania dôjde až o týždeň. (MZA). Osobne som presvedčený, že k zníženiu dane z príjmov nedôjde. (STV Počiatek). Celkovo používanie vetných štruktúr typu Pri Nitre došlo k zrážke dvoch kamiónov. možno podľa mojej mienky vysvetliť dvoma vyjadrovacími tendenciami: 1. tendenciou k neosobnému vyjadrovaniu (namiesto Neurobil som skúšku. sa bežnejšie používa Nepodarilo sa mi urobiť skúšku.) a 2. tendenciou k intelektualizácii prejavu, najmä takého, ktorý sa realizuje v médiách (ľudia chcú pred mikrofónmi vyzerať pekne a múdro). Táto tendencia sa v syntaxi hovorených prejavov realizovaných v médiách prejavuje napr. používaním viet s opisným pasívom, a to v tých prípadoch, keď je náležité použiť aktívnu vetnú štruktúru, zvratné pasívum, vetu so všeobecným osobným činiteľom a pod. Príklady: Neboli dávané žiadne úlohy. (SR) Bolo nám vravené, že dostaneme odškodné. (Markíza) Bolo nám povedané, že bude [ 64 ]

65 mať nádor na mozgu. (Markíza) Boli dané peniaze na 24 postelí pre absolútnych chudákov. (TA 3) V prípade, že tak nebude urobené, budeme musieť prepustiť zamestnancov. (STV 1) Paradoxne väčšie byty sú pritom predávané výhodnejšie. (SR) Ukazuje sa, že skúmanie jazyka a štýlu spravodajsko-publicistických i zábavných televíznych a rozhlasových žánrov môže poskytnúť dobrý obraz aj o expanzii niektorých jazykových modelov publicistiky do bežnej hovorovej i nehovorovej sféry komunikácie. Používatelia jazyka preberajú z publicistických prejavov nielen lexikálne prostriedky, ale veľmi často aj celé syntaktické konštrukcie vrátane vetných a súvetných štruktúr, medzi nimi aj tie, ktoré sú syntakticky a sémanticky neakceptovateľné. Literatúra KAČALA, Ján: Kategoriálne slová v slovných spojeniach. (Príspevok k teórii jazykového významu). In: Jazykovedný časopis, 44, 1993, 1, s KRÁĽ, Ábel: Zvuková stránka súčasnej slovenskej publicistiky. In: Vaňko, Juraj Kráľ, Ábel Kralčák, Ľubomír: Jazyk a štýl súčasnej slovenskej publicistiky. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa s. KRALČÁK, Ľubomír: Analytické verbo-nominálne spojenia v slovenčine. Synchrónno-diachrónny pohľad. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa s. MACHÁČKOVÁ, Eva: Výrazy typu došlo k nehodě, došlo k hádce. In: Naše řeč, 63, 1980, 4, s Mluvnice češtiny. 3. Skladba. Praha: Academia s. NIŽNÍKOVÁ, Jolana SOKOLOVÁ, Miloslava: a kol.: Valenčný slovník slovenských slovies. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity s. [ 65 ]

66 Summary Recently in the spoken Slovak language used mainly in the broadcast media, the sentences occur that refer to spontaneous actions or events transferring the agent or originator of such actions from the position of the subject, cf. Pri Nitre sa zrazili dva kamióny : Pri Nitre došlo k zrážke dvoch kamiónov. The structure of such sentences consists of analytical predicate composed of the verb in impersonal form (došlo/prišlo it came ) and the noun in dative with the preposition k (k zrážke dvoch kamiónov to collision of two camions ). The meaning of the verb dôjsť/prísť is empty (it is functioning just as the mean of expression of the categories of tense and mood), whereas the action is expressed by means of the noun (mostly deverbative) in dative with the preposition k (k zrážke). This type of sentence is used in order to refer to the actions or events which occur without intentional participation of an agent. [ 66 ]

67 Prostriedky syntaktickej roviny ako súčasť autorskej stratégie v pripravených a polopripravených jazykových prejavoch Zuzana Kováčová Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa Nitra Médiá plnia z komunikačného hľadiska predovšetkým informačnú funkciu. Potreba rozšíriť dôležitú správu, resp. ju aktualizovať bola pravdepodobne najsilnejším motivujúcim faktorom pre vznik prvých tlačených periodík. Možnosti sa značne rozšírili, keď vďaka technickému pokroku bolo možné percipientovi sprostredkovať nielen tlačené či hovorené slovo, ale bolo možné prenášať i obraz a presvedčiť tak adresáta o autentickosti informácie. Dnes médiá považujú technické výdobytky za samozrejmosť a hľadajú ďalšie možnosti ako zaujať, upútať, upriamiť pozornosť adresáta na predmet svojej informácie. Hľadajú a nachádzajú sa prostriedky ako vniesť do textu subjektívne hodnotenie a tak v konečnom dôsledku ovplyvniť postoj percipienta. Spomenuté prostriedky a postupy nemôžu byť explicitné, nemôžu mať podobu štylisticky príznakovej lexiky, ale musia byť v komunikáte, ktorý si robí ambície byť objektívny, skryté, preto ich možno vypozorovať nie na úrovni lexikálnej, ale na úrovni syntaktickej roviny. Predovšetkým v spravodajských a publicistických reláciách, kde sa vyžaduje objektívnosť a zachovanie dojmu nestrannosti moderátora, musia autori výpovedí pracovať najmä s melódiou vety, príznakovými syntaktickými konštrukciami, musia dbať na prostriedky vnútrotextového nadväzovania, ich postoj k predmetu výpovede je často zrejmý z frekvencie uvádzacích častíc, pretože požiadavka objektívneho informovania nedovoľuje využívať štylisticky príznakovú lexiku. [ 67 ]

68 Predmetom našej analýzy hovorenej podoby súčasnej slovenčiny v médiách bola syntaktická rovina jazykových prehovorov v spravodajských a diskusných reláciách. Pri analýze sme vychádzali zo základných poznatkov textovej syntaxe. K takémuto metodologickému východisku nás vedie fakt, že predmetom skúmania je vždy viac-menej ucelený útvar jazykový prehovor, v ktorom sa realizuje verbálna komunikácia. Samotný fakt, že pristupujeme k jazykovému prehovoru v médiách ako k textu, je podmienený tým, že je tematicky vymedzený a formálne sa realizuje jazykovými i mimojazykovými prostriedkami. Vlastnosti a kvalitu pripravených a polopripravených prejavov posudzujeme ako postupy výstavby textu, všímame si prostriedky, ktoré umožňujú dosiahnuť istý stupeň kohézie textu. Pozornosť venujeme výstavbe prehovoru v spravodajských, publicistických a v diskusných reláciách. Z hľadiska pripravenosti ide o pripravené jazykové prejavy v spravodajstve a polopripravené jazykové prejavy v diskusných reláciách, v ktorých ich účastníci vopred poznajú tému, na ktorú budú diskutovať. V prvej skupine prejavov v spravodajských reláciách, ide jednoznačne o pripravené prejavy, ktorých autorom je profesionál človek opierajúci sa o odborné jazykové vzdelanie. V tejto skupine prejavov je zaujímavé sledovať funkčné využívanie častíc, ktoré informáciu robiacu si nárok na objektívnosť modifikujú, dávajú jej hodnotiaci aspekt a s ním aj ďalší podtext, čiže pre percipienta hodnotenie na osi dobré zlé, resp. vyjadrenie súhlasu nesúhlasu, pričom samotné zakomponovanie častice so sebou prináša i špecifickú intonáciu, ktorá posilňuje už naznačené hodnotenie. Napríklad: Zišli sa predstavitelia vládnej koalície. No informácie zo stretnutia medzi novinárov neprenikli. (Markíza, Televízne noviny, ) Častica a intonácia druhej vety je v tomto prípade nositeľom istej miery negatívneho hodnotenia, ba až vyjadrením absurdnosti, ktorú si však divák priradí aj k prvej nocionálnej vete. V samotných televíznych spravodajských reláciách ide vždy o informácie stručné, dotvorené a dopovedané obrazom. Samotná téma sa rozvíja minimálne, informácie majú podobu úplných nocionálnych dvojčlenných viet alebo jednoduchých súvetí. Jednotlivé správy sa navzájom líšia vnútornou súvislosťou, ktorá sa dosahuje hlavne [ 68 ]

69 anaforickým vnútrotextovým nadväzovaním, najčastejšie sú to ukazovacie zámená: Polícia odhalila prevádzačov. Tí sa však dali na útek. (Markíza, Televízne noviny, ) Matku šesťročnej Nikoly dnes predviedli na okresný súd a začalo sa súdne pojednávanie. Tá však odmietla vypovedať. (STV, Televízne noviny, ) Na súd prišiel hlavný svedok v kauze Černákovci. Ten však pôvodnú výpoveď zmenil. (Markíza, Televízne noviny, ) V spravodajských publicistických reláciách, ktoré majú charakter analytických žánrov, badať vo všeobecnosti úsilie kondenzovať výpoveď použitím doplnkových neurčitkových konštrukcií a paralelne s tým sa snaha o úplnosť informácie transformuje do podoby viacnásobných vetných členov. Chýbajú im základné veci: teplo a teplá voda, elektrina, šatstvo a možno čoskoro aj strecha nad hlavou. (Markíza, Reflex, ) Táto spoločnosť vlastnila budovy, sklady autá a ďalšie nehnuteľnosti. (Markíza, Televízne noviny, ) V reláciách analytického charakteru konkrétne v relácii Reflex (Markíza) a v relácii Črepiny plus (JOJ) moderátori často a nie náhodne využívajú príznakové syntaktické konštrukcie. Vytýčený vetný člen, pričlenený vetný člen, osamostatnený vetný člen im umožňujú vnášať do vety skonštruovanej z bezpríznakových slov vlastný postoj, hodnotenie, ktoré chtiac-nechtiac preberá i divák. Niekedy nestačí len hodnotenie, ale usilujú sa aj o emocionálnu zaangažovanosť adresáta. Jednoznačne syntaktické príznakové konštrukcie sú súčasťou stratégie autora správy príspevku, pomáhajú zaujať diváka, nútia ho zaujať hodnotiaci postoj a ak sa autorovi darí aj percipienta citovo zaangažovať, potom si ho získava ako diváka aj v budúcnosti. Relácie Reflex, Črepiny, Črepiny plus chcú na prvom mieste informovať, ale súčasne sa chcú aj odlíšiť od bežného spravodajstva, a to príbehom a jeho čiastočnou beletrizáciou. Keďže nemôžu využiť ďalšie fabulačné postupy, využívajú príznakové prostriedky na úrovni výstavby vety. Niekoľko príkladov: Aj postihnutí ľudia sa bijú o svoje uplatnenie. Húževnato a vytrvale. (Reflex, Markíza, ). Takáto konštrukcia je účinnejšia v procese komunikácie s divákom než podoba: [ 69 ]

70 Postihnutí ľudia sa húževnato a vytrvale bijú o svoje uplatnenie. Autor takto získava priestor i čas na zdôraznenie. Nešťastie ho pripravilo o nohu, o radosť z pohybu. Navždy. (Črepiny plus, JOJ, ) Luník 9, to je nočná mora väčšiny šoférov MHD. (Reflex, Markíza, ) Osamostatnený vetný člen je v prvých dvoch príkladoch nástrojom dramatizovania výpovede, ale často plní aj zdôrazňovaciu funkciu. Tu badať vplyv reklamy: napríklad Rýchlostný internet. Šesť mesiacov zadarmo. Od T-comu. Zriedkavejšie sa vytýčený vetný člen vyskytuje priamo v spravodajstve. Tu plní funkciu vstupnej informácie, po ktorej nasleduje obrazová reportáž: Zakryté tváre a sklopené hlavy tak vyzerali títo dvaja muži. Museli odvádzať 90 percent tržby. Oboch mužov zatkli detektívi. (Markíza, Televízne noviny, ) Podobné tendencie vo využívaní syntaktických príznakových konštrukcií nájdeme v publicistických reláciách Paľba, Reflex, Lampáreň, Črepiny plus. Všetky majú ešte jeden spoločný znak: vždy obsahujú záverečné zhrnutie, resp. vysvetlenie analyzovaného problému. Z hľadiska výstavby komunikátu patria zhrnutia, vysvetlenia tiež medzi anaforické vnútrotextové konektory. Autori komunikátov tak dávajú adresátovi najavo, že zrozumiteľnosť a jednoznačnosť informácie je dominantná a jej opakovanie je pre adresáta nutné. Dá sa povedať, že sumarizovanie informácií je dôkazom perspektívy adresáta v texte. Vyskytujú sa spojenia: Zhrnuté a podčiarknuté, Takže si to zhrňme ešte raz, Zopakujme si, ako nasledovali udalosti za sebou. Podobný druh spravodajskopublicistickej relácie predstavujú vstupy zahraničných komentátorov, ktoré nasledujú po Rádiožurnále v Slovenskom rozhlase. Z hľadiska syntaktickej analýzy vo výstavbe textu špecifickú funkciu zohrávajú jednočlenné vety, parentézy, otázky, ktoré však nemajú adresáta a autor ich kladie sám sebe, aby si vytvoril priestor pre ďalšie úvahy a súčasne, aby si udržal pozornosť poslucháčov, niekedy sú tiež šikovným prostriedkom na nepriame deklarovanie postoja k predmetu výpovede. Analýza textovej výstavby spomenutej relácie ukázala, že špecifickú funkciu majú jednočlenné vety, parentézy, otázky a otázky s použitím kondicionálu a osobitnú [ 70 ]

71 frekventovanosť dosiahli nepravé parataktické súvetia príčinné a dôsledkové, čo zrejme vyplýva z charakteru relácie a z komunikačného zámeru autora odhaľovať a komentovať kauzalitu udalostí na medzinárodnej scéne. Jednočlenné vety z hľadiska autorskej stratégie používa redaktor vtedy, keď chce poslucháčovi odporučiť do pozornosti nejaký politický poznatok, ktorý je prijímaný v politických medzinárodných kruhoch ako axióma, teda ako všeobecne známa téza, ktorú netreba dokazovať, no on ako autor s istou perspektívou príjemcu považuje za potrebné ju zopakovať, pripomenúť, ale nemôže ju prezentovať ako vlastný názor, pretože: 1. chce si zachovať rolu objektívneho spravodajcu, 2. nie je kompetentný hodnotiť udalosti závažného medzinárodného charakteru. Uvedieme niekoľko príkladov: V tejto súvislosti si treba uvedomiť ďalšiu skutočnosť. (Oľga Baková, Washington, Zahraničnopolitický komentár týždňa, ) Ahmadimedžáda rozhodne nemožno ignorovať. (Tamže) Podobnú funkciu plní jednočlenná veta ako súčasť súvetia: To ale neznamená, že sa s Iránom nedá sadnúť za spoločný stôl. (Oľga Baková, Zahraničnopolitický komentár, ) Vie sa, že v minulosti uvalil na takéto informácie embargo, ale... (I. M. Papuček, Zahraničnopolitický komentár, ) V prvom rade si treba uvedomiť, že USA nevedia presne, čo Irán zamýšľa... Ak sa nepodarí dosiahnuť prísne sankcie, bude treba siahnuť k iným prostriedkom. (Oľga Baková, Zahraničnopolitický komentár, ) Napriek tomu, že v spravodajských žánroch publicistického štýlu by sme neočakávali výskyt parentézy, ktorá je subjektivizujúcim prostriedkom v texte, v zahraničnopolitických komentároch sa vyskytuje takmer pravidelne. Nastáva tu napätie medzi požiadavkou zachovať objektívnosť informácie a medzi subjektivizujúcimi postupmi. Toto napätie je pre adresáta príťažlivé a motivujúce k vlastným názorom. V spomínanej relácii je vždy predmet výpovede zložitý a problém pomerne abstraktný, preto napríklad parentézy sú nástrojom nielen na modifikáciu postoja a názoru, ale sú aj nástrojom na [ 71 ]

72 upútanie záujmu poslucháča. Napríklad: Samozrejme, predtým si treba uvedomiť viacero faktov... Mimochodom, ak už chceme hovoriť o slovensko-maďarských vzťahoch,... (I. M. Papuček, ). Tento formát krízu nevyrieši, priznajme si to, nanajvýš ju môže udržať na mŕtvom bode. Chtiac alebo nechtiac. (Tamže). Princ Harry, povedzme si to otvorene, by žiadne svoje prešľapy takto nákladne žehliť nemusel. (Oľga Baková, Zahraničnopolitický komentár, ) Pre nasledujúcu analýzu sme si zvolili dva komentáre: komentár Miroslavy Hospodárovej Summit EÚ a Latinskej Ameriky, odvysielaný , v čase o 12:05 hod. a komentár Michala Rybanského Slon v porceláne. Oba komentáre zaraďujeme do publistického štýlu, konkrétne do analytických žánrov. Ako slohový postup je použitý informačný slohový postup. Pre komentár je typické, že má veľmi blízko k správe, pretože sa tiež zaoberá faktami, ktoré má podať poslucháčovi jasne a zrozumiteľne. Od správy sa však odlišuje tým, že nepodáva úplne nové informácie, čiže na novosti faktov nestavia. Komentuje určitú, už jasnú situáciu, ktorá je aktuálna. Sústreďuje sa predovšetkým na interpretáciu faktov, menej na novosť faktu samotného. Z textu cítiť istú mieru subjektívnosti, pretože autor vyjadruje svoj vlastný postoj ku konkrétnemu problému. Najskôr problém pomenuje priblíži a až potom podáva možné riešenie, či svoj subjektívno objektívny pohľad na danú vec. Pre poslucháča je práve z tohto hľadiska text zaujímavý. Komentár Miroslavy Hospodárovej sa tematicky týka summitu krajín Európskej únie a Latinskej Ameriky. Zišla sa tam tretina štátov sveta, ktorá vyprodukuje 25% svetového hrubého domáceho produktu. Aj keď išlo skôr o reprezentačné stretnutie v Latinskej Amerike, štáty Andského spoločenstva národov od neho veľa očakávali. Autorka sa subjektívne vyjadruje k nenaplnenej túžbe štátov Andského spoločenstva. Komentár Michala Rybanského je o Severnej Kórei, ktorá opäť pohrozila svetu. Počas osláv amerického Dňa nezávislosti odpálila 7 rakiet, aby demonštrovala svoju vojenskú silu a pritiahla na seba pozornosť medzinárodného spoločenstva. Autor sa zamýšľa nad otáz- [ 72 ]

73 kami, či sa treba komunistického režimu báť, aké sú jeho skutočné ciele a ako zareaguje na provokácie Pchjongjangu zahraničie. V konkrétnych komentároch prevládajú plnovýznamové slová, väčšinou nesúce význam prvotný, základný. Je to hlavne preto, že sa tu podávajú informácie, ktoré slúžia na informovanie verejnosti, a teda musí byť ich význam jednoznačný. Text nie je príliš náročný, pretože je určený pre široké publikum, a teda musí prihliadať na to, aby konkrétne informácie dokázalo i adekvátne prijať. Je tu viditeľná i automatizácia (text má určitú konvenčnosť vyjadrovania) a aktualizácia (oba texty sa snažia poslucháčov zaujať najmä zviditeľnením autorovho vlastného záujmu a vyjadrením svojho vlastného názoru k zahraničnej problematike). Komentár číslo 1 (Miroslava Hospodárová: Summit EÚ a Latinskej Ameriky) je však subjektívnejší než komentár číslo 2 (Michal Rybanský: Slon v porceláne). Je to hlavne z toho dôvodu, že v komentári č. 2 autor v oveľa vyššej miere prezentuje svoj vlastný názor, dokonca sa mnohokrát vyjadruje príliš ironicky. O vodcovi Kim Čongovi sa vyjadruje takto:,,ľudí vedie k tvrdej práci, obetavosti a skromnosti za vyššie ideály, no sám žije v niekoľkoposchodovej vile s množstvom mladých dievčat, ktoré sa oňho starajú, samozrejme, nechýba drahý alkohol, na ktorý minie tento playboy státisíce dolárov. Pritom priemerný ročný príjem v Severnej Kórei je hlboko pod tisíc dolármi. Jednoducho, je to charakter vodu káže a whisky pije. Subjektívnohodnotiaci aspekt autorky sa prejavuje použitím jednak tradičných frazém, ale predovšetkým aktualizovaných frazém. Fakt, že tento analytický žáner nesie znaky subjektívnosti, sa tu už dá dokumentovať na prvoplánovej lexikálnej úrovni; používajú sa personifikácie, hodnotiace epitetá, nájdeme aj oxymoron a frazémy, ktoré sa používajú najmä v aktualizovanej podobe. V oboch nachádzame i expresívne výrazové prostriedky (v prevažnej miere personifikácie), tie oveľa viac prevládajú v komentári č. 2: Kórea pohrozila svetu; namiesto svetlíc odpaľovali komunistický režim; Severná Kórea môže znovu ťahať celý svet za nos; smutná realita, tvrdohlavosť režimu, ješitné túžby, pohladenie svojho ega, vodu káže a whisky pije, mastné účty, nárazníková zóna, možno jej otvoria oči (Číne), cíti sa ako slon v porceláne; používať národnosť ako prostriedok [ 73 ]

74 boja proti sociálnej nespravodlivosti je veľmi tenký ľad; odvaha poťahovať figúrkami na juhoamerickej šachovnici tak, ako sa jemu páči; Kórea môže zasa doma pod pokrievkou ukuchtiť nejaké prekvapenie; rozum by mal preto vziať do hrsti Washington a dať komunistickému režimu aspoň to málo, čo žiada, rešpekt; Neúspechy bilaterálnych rokovaní na Blízkom východe sú dôkazom toho, že Bushova administratíva sa v zahraničnej politike správa ako slon v porceláne. Nepripravené jazykové prehovory sme sledovali v diskusných reláciách: Vadkerti show a Skutočné príbehy. Ide o relácie, ktoré vnášajú zámerne na obrazovku hovorovosť, dovolíme si tvrdiť, že z hovorovosti sa stáva už štylizovaná hovorovosť, čo je ťažko dokázať, ak ide o prejav priemerného človeka, u ktorého nepredpokladáme jazykové vzdelanie. Do tejto hovorovosti sa však štylizujú aj osoby, ktoré možno považovať za profesionálov, napríklad herci. Za všetky príklady jeden, konkrétne sú to odpovede Maroša Kramára, slovenského herca, známeho aj v Čechách. Bruchala: Herec Maroš Kramár je už pomaly viac doma v Prahe ako v Bratisleve. Posledný rok tam trávi vždy tak dva týždne do mesiaca. V Česku totiž dostal hlavnú postavu v úspešnom televíznom seriáli. Má ale toľko práce, že si život v Prahe nestíha ani užiť. Maroš Kramár v Prahe akurát pracuje a spí. Kramár: Proste si ten život v Prahe moc neužívam, lebo ja prídem, väčšinou v noci o jednej z Bratislavy a chodím preto v noci, lebo ráno o šiestej mám napríklad nástup, takže to by som musel o tretej z Bratislavy odchádzať a to sa mi nechce, že radšej prídem ešte v noci a ráno o piatej o šiestej tu vstávam, ľadová sprcha. Tam robím do večera, takže večer prídem úplne vyčerpaný. Bruchala: V českej metropole si obľúbil Thajské masáže. [ 74 ]

75 Kramár: Jak som dolámaný, som objavil takú Thajskú čajovňu, tam, kde čajík dávajú a čo som bol prekvapený, Thajky ma poznali. Oni tam majú tie... takou plachtou a tam vedľa masírujú niekoho iného a tá thajská masáž, že som myslel je taká erotická. A ona je taká akupresúra, oni mačkajú strašne silno a to aj bolí veľakrát. Keď mačkajú tak ja vždy vzdychám a znie to dosť erotično, takou úplnou rozkošou aj bolesťou. A oni sa vždy smejú tie Thajky a tá druhá masíruje vedľa niekoho a ja neviem koho a oni si medzi sebou rozprávajú a furt sa chichocú. Tá druhá sa jej pýta, že čo mi robí. Spomenutá štylizovaná hovorovosť sa realizuje na syntaktickej úrovni. Moderátorka: Tak začneme teda... ja som ťa už predstavila, ako učiteľku sexu, tak čo robíš teraz aktuálne? Ušiaková: Aktuálne teraz pripravujem diplomovú prácu, takže mám momentálne plné ruky práce, aby som to zvládla na jednotku. Moderátorka: Čiže posledná vec, ktorá ťa momentálne zaujíma, je sex. Ušiaková: Určite! Tak zas nemôžem to povedať stopercentne, ale v tomto momente áno. Moderátorka: Dobre. Poďme sa vrátiť k času, kedy si vlastne bola spomínanou učiteľkou sexu. Bol vôbec problém pre teba sa vyzliecť? Podľa času, kedy sú do vysielania zaradené diskusné relácie typu Soňa talk show či skutočné príbehy, predpokladáme, že ich cieľovou skupinou je mládež v najširšom zmysle slova. Z toho vyplýva, že televízia ponúka mladému človeku istý vzor reči, ktorý mládež nekriticky preberá, ale ktorý nemožno z aspektu didaktického a lingvistického akceptovať. Záver Príznakové syntaktické konštrukcie sa neočakávane paradoxne vyskytujú v spravodajstve a v spravodajských publicistických [ 75 ]

76 reláciách. Ich výskyt v kontexte nocionálnych viet môžeme hodnotiť ako dôkaz subjektívnosti a následne i istej miery expresivity výrazu, napriek tomu, že očakávame objektívnosť a nocionálnosť. V diskusných reláciách je gramaticky korektná veta skôr výnimkou v záplave neúplných syntaktických konštrukcií, rôzne deformovaných a defektných konštrukcií, čo hodnotíme v prípade moderátora, resp. jazykovo pripraveného a vzdelaného hosťa ako štylizovanú hovorovosť. J. Vaňko (2006, s. 30) z komunikačného hľadiska takúto situáciu hodnotí nasledovne:,,v texte sa subjektívny aspekt modálnosti prejavuje jednak prostredníctvom modálnosti jednotlivých textových jednotiek a jednak v spôsobe, ako autor modeluje skutočnosť, ako ju jazykovo a štylisticky spracúva, štrukturuje, usilujúc sa pritom, aby v relácii vznikol žiaduci odrazový model výseku skutočnosti aj u adresáta. Literatúra Vaňko, Juraj Kráľ, Ábel Kralčák, Ľubomír: Jazyk a štýl súčasnej publicistiky. Nitra: UKF s. Kralčák, Ľubomír: K otázkam dynamiky súčasnej slovenčiny a jej faktorov. In: Slovenčina na konci 20. storočia, jej normy a perspektívy. Sociolinguistica Slovaca 3. Bratislava: Veda 1997, s Miko, František: Aspekty literárneho textu. Štúdie 6. Nitra: Pedagogická fakulta s. Zdroje Televízne noviny Markíza Zahraničnopolitický komentár týždňa Slovenský rozhlas Vadkerti talk show Televízia JOJ Skutočné príbehy Televízia JOJ Reflex Markíza Črepiny Televízia JOJ [ 76 ]

77 Summary Mass media communication has a great influence on opinions of percipients. News reports try tobe objective, they contain expressive syntactic sentences which make then subjective. In talk shows, conversation is intentionally stylizated to the participants of discussion. Gramatical incorrect and deformed sentences predominate in these types of conversation. [ 77 ]

78 Modálnosť a komunikačné funkcie v zábavných rozhlasových komunikátoch Katarína Pekariková Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa Nitra Základným znakom média (lat. medius) v najširšom slova zmysle je jeho sprostredkovanosť, schopnosť vytvárať prostredie, v ktorom prebieha komunikácia. K najstaršiemu médiu, novinám, sa v priebehu desaťročí pripojili ďalšie, dnes už klasické médiá rozhlas a televízia. Podľa posledných prieskumov, ktoré urobila firma IBM sa ukazuje, že záujem o zábavu prostredníctvom internetu sa čoraz viac zvyšuje na úkor televízie. 1 Ak v príspevku budeme zameriavať pozornosť na jazykové komunikáty, ktorých zvukový prenos sa realizuje na základe rozhlasových prijímačov s absenciou vizuálneho kontaktu medzi komunikantmi, je to práve vďaka špecifickým vlastnostiam, ktorými toto médium disponuje. Výlučná auditívnosť ochudobňuje rozhlas o niektoré vizuálne mimojazykové prostriedky, ktoré s úplnou samozrejmosťou vnímame pri televíznom vysielaní, príp. na internete. Ide predovšetkým o kinetické zložky prejavu (mimika, gestikulácia, posturika hovoriaceho), ale aj o priestor, osvetlenie, farbu a iné faktory, ktoré ovplyvňujú komunikáciu. Na druhej strane môže hovorený rozhlasový prejav účinnejšie ( nerušene ) pôsobiť na recipienta svojou zvukovo-jazykovou zložkou, ktorá sa realizuje v ústnej komunikačnej situácii. Rozhlas sa čoraz viac stáva médiom, v ktorom dominuje a šíri sa zábava, kým faktické informácie majú menší priestor. Rozhlasový príspevok by nemal obsahovať komplikované návraty, mätúce vsuvky, no naopak 1 [ 78 ]

79 sú vítané opakovania slov či výrazov, ktoré zjednodušujú pochopenie moderátorovho prejavu. Dôvodom je fakt, že poslucháč nemá možnosť opýtať sa hovoriaceho, ak niečomu neporozumel, alebo ovplyvniť tempo jeho prejavu. Táto nevýhoda rozhlasových komunikátov nehrozí vtedy, keď primárnym cieľom autora nie je sprostredkovať recipientovi vecnú informáciu, ale príjemne ho zaujať, zabaviť bez väčšieho úsilia. Niekedy sa nízka miera námahy či úsilia neobjavuje iba na strane prijímateľa, ale aj odosielateľa. Hoci kvalitný zábavný rozhlasový program by sa mal vyznačovať maximálnou pripravenosťou moderátora, na základe ktorej sa vytvára improvizovaný a spontánny prejav 2. Oddych a relaxácia ako emocionálno-psychické faktory sú pragmatickým cieľom tvorby zábavného rozhlasového vysielania. Jazyková stránka takéhoto komunikátu je rozmanitá, pretože samotný obsah slova zábava je široký. Záujem vytvoriť zábavu zahŕňa čiastkové (skryté) zámery tvorcu vo vzťahu k adresátovi, ktoré poukazujú na viacdimenzionálnosť zábavy v slovenských rozhlasových médiách. Východiskom je pre nás teória rečového konania, ktorú rozpracoval J. R. Searle v piatich triedach ilokučných aktov a ktorú rozšírili Karlík a Grepl 3 na osem základných typov komunikačných funkcií výpovedí (KFV). Pri definovaní funkcie (funkcií) sa v dejinách lingvistiky vyšpecifikovalo viacero koncepcií, ktoré k tejto otázke pristupujú z hľadiska polyfunkčnosti (K. Bühler, Ch. Morris, R. Jakobson) alebo monofunkčnosti jazyka zdôrazňujúcej jedinú komunikatívnu funkciu (R. V. Pazuchin, G. V. Kolšanskij). Prechod medzi polyfunkčnými a monofunkčnými koncepciami predstavuje Mikova dichotómia ikonickosť a operatívnosť. 4 Práve na tomto mieste sa koncepcia F. Mika stretáva s kategorizáciou rôznych KFV u Karlíka a Grepla v Skladbe češtiny (1989). Autori uvádzajú dve kritéria, na základe ktorých sa rozlišujú KFV: a) záměr (úmysl, cíl), který mluvčí vůči adresátovi výpověďmi sleduje, t. j. pokouší se u adresáta dosáhnout; b) vztah,slov k světu. 5 2 Mislovičová, 1995, s Grepl Karlík, 1998, s Vaňko, 1999, s Grepl Karlík, 1998, s [ 79 ]

80 Obidva momenty sa v zábavných komunikátoch objavujú v rozličnom pomere v závislosti od hlavného cieľa pobaviť recipienta. Kým v niektorých zábavných, humoristických či satiristických reláciách operatívna zložka existuje na úkor úmyslu hovoriaceho vypovedať cez svoj subjekt o svete, v iných je tento pomer vyvážený alebo obrátený. Vychádzame z hypotézy, že fenomén zábavy je rozhlasovým médiom (ako aj ďalšími médiami) ponúkaný poslucháčovi rôznym spôsobom, ktorý je závislý nielen od komplexných a parciálnych zámerov hovoriaceho, ale aj od jeho postojov k tomu, prostredníctvom čoho chce (má v úmysle, je jeho zámerom) zabaviť. Cieľom tohto príspevku je poukázať na jazykové prostriedky, pomocou ktorých sa realizujú parciálne zámery a postoje hovoriaceho prostredníctvom komunikačnej funkcie a modálnosti výpovede. Pri analýze sa venujeme týmto zábavným rozhlasovým programom: Ran Fun RF (Fun rádio, 9. 5., , ), Pálenica Borisa Filana PBF (Slovensko 1; , ), Nedeľný zábavník NZ (Slovensko 1; , , ), Trochu mimo TM (Rádio Viva; ), Večer s Balážom a Hubinákom VBH (FM rádio; , ). Podľa komunikačných funkcií členíme prezentáciu nášho výskumu do týchto častí: 1. oznam, tvrdenie, hlásenie, klasifikácia; 2. rozkaz, príkaz, prosba, pozvanie, inštrukcia, návod, návrh, rada, odporúčanie; 3. otázka; 4. sľub, záväzok, prísaha, návrh; 5. dovolenie, súhlas, pripustenie/koncedovanie, rezignácia, nesúhlas, odmietnutie; 6. varovanie, výstraha, vyhrážka; 7. výčitka, pokarhanie, pochvala, uznanie, poďakovanie, blahoželanie, kondolencia; 8. krst, menovanie, odsúdenie. V snahe globálnejšie zachytiť jazykové vyjadrenia zámerov a postojov hovoriacich (nie chyby proti pravidlám spisovnej slovenčiny) vo viacerých zábavných rozhlasových komunikátoch na priestore, ktorý nám vymedzuje rozsah tohto príspevku, vystavili sme sa riziku, že jednotlivé príklady môžu pôsobiť izolovane bez ich komunikačného kontextu, hoci pri ich klasifikácii sme tento aspekt zohľadňovali. Pri prepise zvukových nahrávok sme sa zamerali na ich pôvodnú morfologickú, lexikálnu podobu a autentický slovosled; z tohto dôvodu nepoužívame fonetickú transkripciu. 1. Asertívna výpovedná komunikačná funkcia. Špecifickými jazykovými prostriedkami sú indikatív/kondicionál slovesa, klesavá alebo [ 80 ]

81 stúpavo-klesavá kadencia. Kategória slovesného času a osoby nie je pre tento typ KF relevantná. Pravda je oveľa jednoduchšia (NZ, ); Takže začnem niečím, čo je trošku klubovejšie ladené (VBH, ); Na Markíze ide film s velikánom filmovej scény Stevenom Segalom, ktorý sa volá Na pokraji smrti (VBH, ); Urobili sme rozprávanie o relly (TM, ); Hubinák bol na Simple Mains a nefrflal (VBH, ). V menšej miere sa uplatňujú aj explicitné performatívne formuly, ktoré sú po kreatívnej transformácii zakomponované do výpovede alebo širšieho kontextu v takom morfologickom tvare, aby pôsobili čo najhovorovejšie a najprirodzenejšie. V tomto príklade sa to prejavuje pomocou lexikálneho konektora zaoberajú sa. A: Skrátka, doba sa mení a čo s tou dobou a ako sa na ňu pripraviť to vám možno trošku poradia rôzni psychológovia a iní ľudia, ktorí sa tým zaoberajú, A: My sa zaoberáme napríklad hlásením presného času, B: Štyri hodiny aj tri minúty (RF, 9. 5.) / = Hlásim, že je štyri hodiny aj tri minúty. Prostredníctvom asertívnych výpovedí vníma príjemca spolu s doteraz pre neho neznámym obsahom aj postoj emitenta k téme, ktorý je vo vzťahu k obsahu možný, nutný, chcený, alebo je o ňom autor rôznou mierou presvedčený. V zábavných programoch sa modálne modifikátory objavujú najčastejšie práve v asertívnom type výpovedí, kde zámerom hovoriaceho je informačne obohatiť príjemcu. Vyplýva to zo samotnej štruktúry relácie takéhoto charakteru, ktorá pomerne často pozostáva z rozhovorov s hosťami. Ich obsahom sú názory, postoje rôznych spevákov, hercov, politikov a iných predstaviteľov spoločensko-kultúrneho života, ale aj moderátorov. Musím ho tak trošku uchrániť (PBF, ); Môžem vám s istotou povedať, že najzdravšia je moja svokra (NZ, ); Ale podľa mňa humor nielen povznáša, ale aj nadnáša (NZ, ); V minutáži treba zodpovedať na menej ako sedem otázok (RF, 9. 5.); Dnes by sme tam chceli pridať napríklad aj vás (RF, 9. 5.); Treba výhercu poznať po šestnástej (RF, ); Je to také, možno plytké (TM, ). Okrem vlastných modálnych indikátorov uplatňujú sa v tomto type výpovedí pri vyjadrení miery presvedčenia hovoriaceho aj postojové predikátory (predikátové výrazy), ktoré majú pri vyjadrení postoja a zámeru hovoriaceho podobnú funkciu ako modálne prostriedky. Pokiaľ viem, povinnosťou dôstojníka v uniforme je napomenúť vojaka, [ 81 ]

82 keď ho v meste nepozdraví (NZ, 13. 5); Je pravda, že ono to ani nie sú humorné, vymyslené príhody, ale väčšinou je to tvrdá realita (NZ, 13. 5). V hovorených zábavných rozhlasových komunikátoch sú asertívne výpovede rovnako percepčne pociťované ako aj v iných typoch hovorených textov. Tento typ výpovedí majú zábavné relácie spoločný so spravodajskými aj dokumentárnymi rozhlasovými programami. Z tohto hľadiska ho považujeme za bázový a nevyhnutný pre akúkoľvek, a teda aj pre mediálnu komunikáciu. Oznámenie, tvrdenie, prípadne klasifikácia a hlásenie, vytvárajú základný myšlienkový pôdorys, vecnú rovinu, ktorá môže byť príznakovo podfarbená najmä z hľadiska fonetického, lexikálneho a syntaktického. Neutrálny postoj autora je modifikovaný nielen subjektívnym poradím výpovedných častí, ale aj ďalším jazykovým indikátorom modálnymi slovesami, príslovkami, časticami či postojovými predikátormi. Kľúčové postavenie asertívnych výpovedí s povahou informatívnosti je pre rozhlasové vysielanie signifikantné, pretože príjemca okrem jazykového (zvukového) kódu nemá k dispozícii iný (neverbálnu reč) znakový systém, prostredníctvom ktorého by dekódoval to, čo mu hovoriaci chce odovzdať. 2. Direktívna (výzvová) výpovedná komunikačná funkcia. Na vyjadrenie všetkých druhov výziev je polyfunkčná forma, t. j. imperatív slovesa a konkluzívna kadencia, ktorá môže byť pomocou častíc alebo analytických foriem imperatívu modifikovaná. Tak ťahajte, ťahajte domov! (NZ, ); Tak stavaj loď, a neopatruj veslo! (NZ, ); Takže už vám ostáva len štvrtok...! (RF, 9. 5.). Hovoriaci vyzýva buď k tomu, aby adresát vykonal obsah (adhibitívny aspekt), alebo nevykonal obsah (prohibitívny aspekt). Kým pri adhibitívnych slovesách sa používa dokonavý vid, pri prohibitívnych slovesách je to nedokonavý vid. Nájdi nejaký obrázok! (VBH, ); Povedz mu, kto to je, lebo takto meno! (VBH, ); Neplač už na druhom schode! (NZ, ); Nechudni, to by si už nebol ty! (TM, ) Imperatív slovesa môže byť tvorený od akčných predikátov (implikujú agens) alebo zriedkavo od neakčných predikátov. Pán Fif ík, povedzte mi už konečne, čo vám je, pretože mám plnú čakáreň pacientov! (NZ, ); Pán Romančík, prosím, do štúdia! (NZ, ). Používajú sa opisné imperatívne formy: Kto si to môže dať nahrať, nech si [ 82 ]

83 dá nahrať, lebo dávajú životopisný film o Chaplinovi. (VBH, ); Menej častý je pasívny imperatív: Si normálny!? (NZ, ). Alebo niektoré slovesá v imperatíve strácajú svoj lexikálny význam, významovú funkciu a nadobúdajú povahu častíc, t. j. kontaktovú funkciu. Čiže o tri dvadsaťštyri som zistil, že: Počúvaj, ty, ty ešte..., alebo dve tridsaťštyri som zistil, že: Ty ešte stále nespíš, aby si si po hodine pozrel na tridsať sekúnd... (VBH, ); Počúvaj, Hubinák! (VBH, ). Stretávame sa aj s frazeologizáciou imperatívnych foriem, ktoré nemajú žiaden obsah, ale v danej situácii majú komunikačnú funkciu protestu, námietky. Á dobre, tak už choď! (VBH, ). V návode, recepte, inštrukcii sa uplatňuje 1. osoba pl. indikatívu prézenta. Ideme odmeniť niekoho, kto sa zapojil do našej súťaže, pretože dnes sme hovorili a budeme hovoriť o oceneniach! (RF, ); Skúsme predtým, než sa dostaneme do poslednej hodiny RanFunu, naskočiť späť na tému (RF, 9. 5.); Poďme ku kinám a TV tipom! (VBH, ); Áno, lebo potom sa prepracujeme postupne k dvom filmom od Stevna Segala alebo so Stevnom Segalom. (VBH, ) Prvá osoba množného čísla môže byť signálom aj pre zvukára v rozhlasovej relácii. Pustíme si teraz ukážku zo singlu Naozajstné (RF, 9. 5.). Základnou a nutnou podmienkou výzvy je predpoklad hovoriaceho, že adresát je schopný, môže vykonať obsah požiadavky. Uplatňujú sa v tomto smere epistemické modálne prostriedky: asi, hádam, môcť, nemusieť. A ťahať môžete? (NZ, 10. 6); Môžem do toho vstúpiť? (PBF, ); Kto si to môže dať nahrať, nech si dá nahrať, lebo dávajú životopisný film o Chaplinovi. (VBH, ) Samotná požiadavka stručnosti, pregnantnosti a úsečnosti rozkazu, povelu nepredpokladá použitie explicitných performatívnych formul: Tak ťahajte, ťahajte domov! (NZ, ); Pozri sa! (NZ, ) Ak si hovoriaci nie je istý, či adresát prijme a bude hodnotiť pozitívne alebo negatívne jeho prianie (zámer), používa podmienku. Mal by si si aj niečo našporiť, ak chceš aj živú hudbu (NZ, ); Mala by si tam zakomponovať, na tú narodeninovú oslavu, univerzálne mazivo, extrasilné čistiace obrúsky, a silikónové prekvapenie. (RF, ) Všetky jazykové prostriedky, ktoré indikujú direktívnu komunikačnú funkciu, naznačujú, že spôsob vyjadrenia vôle hovoriaceho vo vzťahu k príjemcovi je v rozhlasových zábavných komunikátoch pomerne [ 83 ]

84 pestrý. Výzvové výpovede dávajú celku prvok akčnosti, dynamiky, komunikačnej interaktívnosti a dramatickosti. Sú to znaky, ktoré sa nepredpokladajú v spravodajských alebo dokumentárnych reláciách. V zábavných rozhlasových reláciách vytvárajú direktívne komunikačné výpovede lepšie podmienky pre intenzívnejšiu emocionálnu účasť poslucháča, hoci adresátom výzvy môže byť aj komunikačný partner v rozhlasovom štúdiu. Autorský subjekt sa tu neneutralizuje, ale naopak, vysúva do popredia, čím sa zvyšuje subjektívnosť. Táto povaha direktívnych komunikačných funkcií môže byť podporená modálnymi prostriedkami, ktoré vnášajú do výziev predpoklad hovoriaceho, že adresát je schopný vykonať obsah požiadavky. Prostredníctvom direktívnych výpovedí nadobúdajú pre recipienta relácie, ktoré sú označené v programovej štruktúre rozhlasu ako zábavné, vlastnosť adresnosti a aktuálnosti. 3. Interogatívna (opytovacia) výpovedná komunikačná funkcia. Je istým druhom výzvy k odpovedi, opýtaný má opytujúcemu doplniť chýbajúce informácie o svete. Pre zisťovacie otázky je charakteristická forma slovesného indikatívu a antikadencie. Kategória osoby a času nie je pre KVF určujúca. Keď ste s dievčatami nadväzovali kontakt, išli ste cez poéziu? (PBF, ); Mávate niekedy problém? (PBF, ); Ty čítaš Kinga? (VBH, ); Ešte jazdíš rely? (TM, ). Kadencia sa uplatňuje pri výpovediach, ktoré obsahujú časticu. Tu hovoriaci pochybuje o tom, či adresát je schopný doplniť informácie, ktoré mu chýbajú. Ale snáď pochopíme, čo nám povie Janka. (VBH, ) Otázky formulované kladne alebo záporne, príp. disjunktívne, kde sú vyjadrené obidva obsahy, vyjadrujú neistotu hovoriaceho, či obsah platí alebo neplatí. Takýmto typom otázky môže hovoriaci kontrolovať splnenie uloženej povinnosti, overiť nejaké tvrdenie, naliehať na adresáta: Budeme čítať ešte inú, alebo prečítame tú víťaznú? (RF, ). Predpoklad hovoriaceho, že príjemca pozná odpoveď, sa vyjadruje pomocou epistemických indikátorov alebo pomocou slovies vieš, rozumieš, chápeš a i., ktoré majú v interogatívnej vete kontaktovú funkciu. A ty chápeš, čo povedal Jano? (VBH, ); Paľko, vieš, že polovica ľudí sa venuje u nás tomu, že sleduje tú druhu polovicu? (NZ, ) [ 84 ]

85 V zisťovacej otázke sa tematizuje miera presvedčenia hovoriaceho pomocou epistemických modálnych prostriedkov: Si si istý, že je to ešte stále čižma? (NZ, ); a preferenčných prostriedkov: Povedz mi, načo si sa ty ženil? (NZ, ). Nepravé zisťovacie otázky majú opytovaciu iba formu, pričom obsahom je výzva, námietka, odmietnutie, návrh, tvrdenie, výčitka. Patria sem otázky rečnícke a otázky vyjadrujúce prekvapenie. Až takto profesionálne to beriete? (TM, ); A viete, čo som spravil v tom Colombe? (PBF, ). Doplňovacie otázky obsahujú opytovacie zámeno, indikatív/kondicionál a stúpavo-klesavú kadenciu. Ako tieto úspechy prežívaš? (NZ, ); Ktoré deti? (PBF, ); Kde máte skladisko tých fráz všetkých? (PBF, ); O čom to je? (VBH, ); To ako vzniklo? (VBH, ); Prečo by som ja chcel vidieť Ameriku? (TM, ); Kam sa to ešte dá posunúť, tá vaša tvorba? (TM, ). Doplňovacie otázky môžu vyjadrovať aj námietku: Ako sa dá s ním komunikovať? (PBF, ). Používajú sa aj nepravé doplňovacie otázky, tzn. rečnícke a údivové: To čo je za otázku?! (VBH, ); A prečo nie?! (TM, ) Interogatívne komunikačné výpovede pôsobia v dialógu stimulačne, vytvárajú predpoklad pre základnú štruktúru komunikácie (otázka odpoveď). Ich výrazová rôznorodosť vyplýva z jazykovej kreativity hovoriaceho, jeho schopnosti rôznymi spôsobmi poznávať vnútorný i vonkajší svet opýtaného. V tomto smere sú interogatívne výpovede podobne ako asertívny typ bázou nielen zábavných, ale aj dokumentárnych a spravodajských rozhlasových komunikátov. Rozdiel medzi obidvoma komunikačnými typmi je v postavení, aké majú v písomnej a ústnej komunikačnej situácii. Kým prevaha asertívnych výpovedí je typická pre písané komunikáty, vytváranie vzťahu medzi otázkou a odpoveďou je znakom kolokviálnosti, hovorenosti, hovorovosti a prirodzenosti. Súčasne s týmito znakmi sa uplatňujú v rámci interogatívnych výpovedí postojové modálne indikátory, ktoré vnášajú do otázky záujem hovoriaceho poznať spolu s vecnou informáciou aj adresátovu mieru presvedčenia o jej platnosti. Podstatnou črtou otázok je, že zábava sa tu kreuje na základe rozhovoru a elimináciou monológu. 4. Komisívna výpovedná komunikačná funkcia. Prostredníctvom tohto typu KF vyjadruje hovoriaci záväzok alebo návrh v prospech [ 85 ]

86 adresáta. V porovnaní s predchádzajúcimi typmi KFV používajú sa explicitné performatívne formuly častejšie: Sľubujem, Prisahám, Dávam ti slovo, Súhlasím s tým, Navrhujem ti a i. Okrem týchto výrazov sa stretávame s nezaväzujúcou výzvou pomocou kondicionálu a modálneho pomocného slovesa mať. Mal by si si aj niečo našporiť, ak chceš aj živú hudbu! (NZ, ). Spolu s ďalšími komunikačnými typmi výpovedí (5, 6, 7, 8) sa objavujú v zábavných komunikátoch zriedkavejšie sľuby, záväzky, prísahy, návrhy a i. Zámer hovoriaceho je spôsobiť u adresáta to, čo je mu na úžitok, slúži jeho záujmom. V zábavných rozhlasových programoch napomáha tento typ výpovede k vytváraniu priaznivejšej atmosféry medzi hovoriacim a príjemcom. Modálne prostriedky tu nemusia vyjadrovať iba nedostatočnú mieru presvedčenia hovoriaceho, ale môžu mať zdvorilostný charakter, pomocou ktorého hovoriaci eliminuje direktívnosť a násilnú persuáziu. 5. Permisívna a koncesívna komunikačná funkcia. Vyjadruje pomocou explicitných performatívnych formúl dovolenie, súhlas, rezignáciu, nesúhlas, odmietnutie. Môže mať imperatívnu formu s výrazmi tak, teda. A to si teda nedokážem predstaviť! (VBH, ). Hovoriaci môže tematizovať fakt, že adresát nezmení svoje správanie, konanie a vôľu. Pomocou predikátorov vyjadruje napríklad rezignáciu: No dobre, kto nemá rád Segala, tak o dvadsiatej... dvadsiata hodina na Príme ide Kontakt s Džody Foster (VBH, ). V rámci nesúhlasu sa používajú častice veď, predsa: Ale brašňu si mala na brannej výchove predsa (RF, 9. 5.). Tieto výpovede modifikujú obsah priameho direktívneho či asertívneho zámeru autora prehĺbením alebo narušením náklonnosti vo vzťahu medzi komunikačnými partnermi. Hoci je poslucháč zábavnej relácie iba vonkajším pozorovateľom, ovplyvňuje jeho percepciu miera názorovej, emocionálnej a osobnostnej spriaznenosti hovoriaceho a adresáta v rozhlasovom štúdiu. 6. Komunikačné funkcie varovania. Hovoriaci sa snaží prinútiť adresáta k tomu, aby vykonal/nevykonal niečo, čo by mohlo mať pre neho nepríjemné následky. Ako vyhrážka, varovanie môže v určitej komunikačnej situácii fungovať aj výpoveď s formou konštatácie. Začína charakterové úlohy (varovanie) (VBH, ). Vôľový aspekt výziev má charakter nutnosti, pretože autor výpovede chce od príjemcu to, čo považuje za nevyhnutné (keby to adresát vykonal alebo [ 86 ]

87 nevykonal, malo by to pre neho negatívne následky). Samozrejme, v zábavných reláciách sa nestretávame s výzvami, ktoré by mali existenčné dôsledky. Ide zväčša o dramatické nadsadenie napätia medzi komunikantmi s cieľom upútať pozornosť poslucháča. 7. Komunikačné funkcie expresívne a satisfaktívne. Veľmi často sa používajú v podobe explicitných performatívnych formúl. Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa tvorivých síl (NZ, ); Blaženy, všetko najlepšie k meninám (RF, ); Gratulujeme (RF, ). V neoficiálnych prejavoch dáva autor najavo svoje kladné alebo záporné stanovisko pomocou frazeologizovaných predikátov či častíc: Lebo je veľmi dobré, aby mal človek radosť z toho, čo robí (NZ, ); A viete, to je nebezpečné, čo vy rozprávate, aj pre ľudí aj pre každého (PBF, ). Pre výčitku a pokarhanie sa používajú špecifické interogatívne formy s jak, kam, aký a i. Kde máte skladisko tých fráz všetkých? (PBF, ). Na základe tohto typu výpovedí získava adresát pozitívny alebo negatívny postoj hovoriaceho ku konaniu adresáta. Odkrýva sa tu vlastná hierarchia hodnôt hovoriaceho (moderátora alebo hosťa), čím sa zvyšuje evaluatívno-poznávací aspekt zábavného programu. 8. Komunikačné funkcie deklaratívne sme v analyzovanom materiáli neobjavili. Záver Škála jazykových prostriedkov, ktorými hovoriaci počas vysielania vyjadrujú svoje zámery a postoje, je v zábavných rozhlasových programoch širšia ako v dokumentárnych či spravodajských komunikátoch. V súčasnosti módne slovo zábava zahŕňa z jazykovokomunikačného hľadiska viacero dimenzií: sprostredkovanie vecných informácií modifikovaných postojom autora, adresnosť s predpokladom hovoriaceho, že adresát je schopný vykonať obsah požiadavky, hovorovosť spojenú so záujmom hovoriaceho poznať spolu s vecnou informáciou aj adresátovu mieru presvedčenia o jej platnosti, vytváranie pozitívnej atmosféry medzi hovoriacim a príjemcom so zdvorilostnými prvkami, prehĺbenie/narušenie náklonnosti medzi komunikačnými partnermi, dramatické nadsadenie napätia medzi komunikantmi s cieľom upútať [ 87 ]

88 pozornosť poslucháča a odkrývanie hodnotovej hierarchie hovoriaceho. Literatúra FERENČÍK, Milan: Štruktúra rozhlasového dialógu. In: Slovenská reč, 1995, roč. 60, s GIGEL, Milan: Internet začína konkurovať televízii , pocitace.sme.sk/clanok.asp?cl= GREPL, Miroslav KARLÍK, Peter: Skladba češtiny. Olomouc: VO- TOBIA s. Jazyk, média a politika. Ed. S. Čmejrková J. Hoffmanová. Praha: ACADEMIA, nakladatelství AVČR s. OSVALDOVÁ, Barbora HALADA, Jan: Praktická encyklopedie žurnalistiky. Praha: Nakladatelství Libri s. Počúvanosť rádií. In: ROβ-MOHLA, Stephan BAKIČOVÁ. Hana: Žurnalistika; Komplexní průvodce praktickou žurnalistikou. Praha: CORBIS s. MISLOVIČOVÁ, Sibyla: Jazyk na vlnách éteru. In: Spisovná slovenčina a jazyková kultúra. Bratislava: VEDA s VAŇKO, Juraj: Komunikácia a jazyk. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre s. Summary Speakers express their attitudes and intentions by way of range of language indicators, which is wider in the entertainment radio discourses than document or news. Analyzation modality and communication function shows (in entrtainment radio discourses), that fashion word entertainment includes seven dimensions. This aspects are consequence of comunication types from Karlík and Grepl. [ 88 ]

89 Stylizace mluvenosti v psané publicistice Bohumila Junková Filozofická fakulta Jihočeské univerzity České Budějovice Komunikačním záměrem textů psané publicistiky je mj. přesvědčování, uvědomování a ovlivňování adresáta. Adresát čtenář novin je pro autora reprezentantem odlišných i shodných vlastností, zkušeností, vzdělání i racionálních schopností. Je anonymní, a to značně ztěžuje komunikaci s ním. Lze totiž předpokládat, že každý, kdo zvládl dovednost číst, je potenciálním čtenářem novin. Publicistický komunikát určený široké veřejnosti musí proto promlouvat ke každému čtenáři, který je do jisté míry jeho spolutvůrcem. Podle Jozefa Mistríka (1977, s. 25) text vyhotovený autorem je řečeno obrazně jen polotovar, který dostane finální podobu v rukou příjemce žijícího v potenciálně odlišném prostředí, čase, situaci a náladě. Autor publicistického komunikátu by se měl snažit o vysokou komunikační úroveň svých textů, ohled na šíři čtenářské obce jej v tom do určité míry omezuje. Platí totiž, že adresáti se svými zkušenostními komplexy velice liší, proto nebývá ani komunikační efekt publicistických komunikátů stejný (Chloupek, 1988, s. 189). Jako neutrální prostředek vnímá čtenář novin spisovný jazyk, prostředky ostatních útvarů národního jazyka v českém prostředí jde převážně o obecnou češtinu jsou v textech psané publicistiky příznakové. Mezi velmi frekventované patří různorodá skupina prostředků mluvenostních, tzn. takových, které se primárně užívají v běžné mluvené komunikaci, čtenáři je aktivně ovládají a mají s jejich používáním praktickou zkušenost v roli autorů i příjemců adresátů. [ 89 ]

90 Jazyk textů současné psané publicistiky je do značné míry ovlivněn komercí. Na trhu existuje konkurence deníků, jejichž vydavatelé soupeří o čtenáře zákazníka. Vydavatelé těch novin, o které čtenáři ztratí zájem a přestanou je kupovat, dříve či později zkrachují. Potřeba zajistit si dostatečně velkou čtenářskou obec vede publicisty k využívání jazykových inovací, z nichž ovšem ne všechny jsou ku prospěchu dobré úrovně novin. Dokladem, že čtenáři si nevybírají svůj deník podle kvality jazyka, je skutečnost, že v České republice je už několik let nejprodávanějším deníkem Blesk. Mnohé deníky se často podbízejí čtenářům i volbou témat. Jazyk současné psané publicistiky se jeví jako různorodý. Rozdíly lze u jednotlivých publicistů spatřovat mj. v míře užívání konkrétních mluvenostních prostředků. Mluvenostní prostředky užívané v psaných komunikátech jsme tradičně zvyklí spojovat s texty uměleckého funkčního stylu, v nichž mají funkci estetickou, na rozdíl od psané publicistiky, kde jednoznačně podporují funkci persvazivní. Jde o prostředky různých jazykových rovin, nejčastěji roviny lexikální, fonetické, syntaktické a morfologické. Publicistické texty obsahují názor autora (redakce, společnosti, obecně platný apod.), podpořený autoritami. Někdy jde o doslovnou reprodukci komunikace autority, podle našich zkušeností však častěji o autorovu stylizaci této komunikace především v případech, kdy doslovná citace by byla příliš dlouhá nebo nepřehledná. Cituje-li se cizí myšlenka, text nabývá na věrohodnosti, a to i tehdy, není-li přímo uveden její autor, např. Auta nám poskytla úžasné důkazy. Měli jsme štěstí, řekl nejmenovaný policejní zdroj. Radil jsem se o tom s právníky a jejich rada byla jednoznačná. Nic nepřiznávat a říct, že řídila osoba blízká. A tou může být třeba i společník ve firmě, říká muž, který si z pochopitelných důvodů přeje zůstat v anonymitě. Častěji se ovšem čtenář jméno komunikanta od autora dozví, třebaže to není vždy informace pro něj nezbytná, protože vyplývá z kontextu, např. V posledních týdnech se mou partnerkou stala slečna Mgr. Petra Kováčová, řekl Paroubek ve zmíněném prohlášení. Občas čtenáři jméno nic neříká, pouze doplňuje informaci třeba tím, že je neobvyklé, např. Mé děti jely do válkou postižené země jako dobrovolníci, řekl agentuře Reuters 57letý Seo Čung Pe, jehož syn a dcera jsou mezi unesenými. [ 90 ]

91 Pokud jde o přímou řeč, je text většinou graficky odlišen od ostatního textu uvozovkami, součástí je obvykle i uvozovací věta. Stylizace přímé řeči oživí text a většinou je i součástí kompozice. Občas je informace vytržená ze souvislosti, např. To snad nemůže být pravda! Vyděsili jste mne na nejvyšší míru, zareagoval šéf sněmovního výboru pro obranu Jan Vidím (ODS) ; Já ho mám! vykřikla však už po deseti minutách jedna návštěvnice, a bez kontextu je v podstatě nesrozumitelná. V českých denících není neobvyklé, když výpověď skutečného či stylizovaného komunikanta zcela postrádá logiku, např. Za prvé už v květnu počet mrtvých klesl o dvanáct. A dobře je to vidět i u motocyklistů. Evidujeme velký nárůst počtu mrtvých motocyklistů, což znamená, že jezdili celou zimu, říká mluvčí Vokuš. Očekávali bychom, co je za druhé. Je ale třeba si uvědomit, že v reálné mluvené komunikaci bychom se s podobně nepřesnými informacemi setkali běžně. Z příkladů je zřejmé, že publicista formou přímé řeči uvádí jak informace velmi důležité, tak nevýznamné, popř. zcela zbytečné. Řadu informací přinášejí čtenářům samy uvozovací věty. Kromě toho, že se čtenář dozví, kdo je autorem citované promluvy, např. řekl Topolánek; uvedla Džamila Stehlíková; říká Bublan, bývá ke jménu připojena i funkce nebo pracovní zařazení, např. řekl ředitel svitavské policie Miroslav Brandejs; nechala se slyšet Veronika Maxová z organizačního týmu soutěže; popsal ředitel školy, někdy je uvedeno i pracoviště, např. uvedl Pavel Turčáni, primář Kliniky nemocí plicních a tuberkulózy Fakultní nemocnice Brno apod. Součástí uvozovací věty bývá rovněž informace o emocích, např. trvá si na svém; smutně si prohlížel poničené Audi jeho řidič; pochlubil se Mojmír Holec, jednatel Technických služeb Dačice, které areál provozují; postěžoval si na přístup magistrátu Viktor Kuzminskij, učitel a předseda školské rady; posteskl si Chrástek; řekl šťastně desetibojař apod. Výjimečně mohou vznikat i složitější konstrukce, např. když přímá řeč odkazuje na dalšího komunikanta, např. Jak to vyjádřila přední právnička specializující se na lékařské žaloby Alice Burkinová: Lidé nežalují lékaře, které mají rádi. Za celá ta léta, co se pohybuji v tomto oboru, se mi nikdy nestalo, že by přišel potenciální klient a řekl: Ten doktor se mi opravdu zamlouvá, mám z toho hrozný pocit, ale chci ho žalovat. Zažili jsme lidi, kteří přišli s tím, že chtějí žalovat nějakého [ 91 ]

92 specialistu. Ale když jsme řekli, že si myslíme, že nic nezanedbal a na vině je jejich praktická lékařka, tak ten klient reagoval: To je mi jedno, co udělala. Mám ji rád a nehodlám ji žalovat. Někdy jsou uvedeny v uvozovkách pouze nejpodstatnější informace vytržené z původního kontextu, obvykle jde o část výpovědi, nezřídka jen o slova či slovní spojení, často neobvyklá, které někdo řekl nebo říci mohl, např. Premiér Gordon Brown včera mluvil o lidech, kteří jsou napojeni na Al Kajdu. Před objevením druhého zaparkovaného mercedesu s bombou v Londýně a útokem v Glasgow mluvili bezpečnostní experti spíše o samoucích a amatérech. strůjci kulturní likvidace Západu spíše spoléhají, jak sami říkají, na dělohy žen tedy na populační explozi muslimského obyvatelstva. Mluvenostní charakter mohou mít také informace o tom, co si někdo myslí, či jaký má názor, zprostředkované autorem textu. Myšlenka je součástí okolního textu bez grafických prostředků, obvykle s využitím hovorových lexikálních prostředků, např. V podobné situaci se nicméně kvůli špatné úřední praxi ocitají řidiči, kteří chtějí vědět, jak jsou na tom se svými body. Kolik mám bodů? Nevím, říká Václav Špička z Autoklubu ČR. A stejně jsou na tom miliony českých řidičů. Lze ale vůbec zařídit, aby v obou sportech jednou rozhodovaly pouze šikovnost, odvaha a trénovanost mužů za volanty a řídítky? Snadná odpověď. Ne! Někdy se čtenář dozví, kdo je autorem názoru či myšlenky, často ovšem jde o fiktivní osobu a jméno, popř. není uvedena vůbec. Mluvenostní prostředky se v hojné míře využívají v titulcích, a to jak v denících tzv. seriózních, tak i bulvárních. Titulek má někdy formální podobu přímé řeči s uvozovkami, např. Romové za město museli, následuje podtitulek Řekl to včera Jiří Čunek na debatě pořádané MF DNES v Ostravě, někdy uvozovky chybějí, např. Bush: Víza nejsou fér. Paroubek: Řeknu Bushovi nepříjemnou pravdu. Přiveze nám dárek, říká o vízech Schwarzenberg. Občas je v titulku využito kontaktových prostředků, např. Seberte odvahu, pane premiére! Poslanci, přidejte si, ale nesmějte se nám. V uvedených příkladech je to jednak sloveso v imperativu, jednak oslovení, co může vzbuzovat u čtenářů zdání skutečné komunikace s osobnostmi. Mluvenostní stylizace se [ 92 ]

93 může uplatnit v titulku také formou řečnické otázky s následnou odpovědí na ni, např. Proč nenávidí Čunek cikány? Přepadli jeho dceru. V psané publicistice nacházejí významné uplatnění mluvenostní prostředky roviny lexikální. Jsou to obvykle prostředky hovorové, mnohdy se sklonem k lidovosti. Publicista se jejich prostřednictvím přibližuje běžné mluvené komunikaci, kterou čtenáři dobře znají z vlastní zkušenosti. Tyto prostředky hodnotíme aktualizované, jsou vždy expresivní, publicistický text se jimi oživí. Např. Jágr chystá podle bulváru na léto veselku. Myslím si, že je to blbost, tvrdí osobní trenér hvězdného hokejisty Jelínek. Laik by řekl: Mají v tom ti hoši pořádný čurbes. ČSSD si nechala opozicí vyfouknout nápad, S problémem nepřizpůsobivých zakvedlal (Čunek) k velké libosti Vsetínských. Často se tyto prostředky užívají v titulcích, např. Oslavy prezidenta Panenky: Šampáňo a slivovička. Na stránkách českých deníků se bohužel stále častěji užívají výrazy vulgární. Obvykle jsou rozvity dalšími větnými členy. Tato aktualizovaná spojení jsou v textu velmi nápadná, např. politické svinstvo, čurbes v systému státního odměňování, namíchnout se apod. Někdy mají hodnotící funkci, např. Pan Jezerský je hlupák, protože se dopouští nepřípustného generalizování, stejně tak jako paní Liana Janáčková a pan vicepremiér Čunek. Na mě jako na motorkáře jsou lidi ohleduplnější, než to bývalo. Už jen hodně vyměklý mozek se pokouší závodit já tyhle blby pouštím před sebe, naposledy zrovna dnes, kdy mě jeden předjel ve vesnici, když jsem jel padesátkou a mačkal jsem se k chodníku, aby mě v záchvatu vítězného opojení nesmetl. U nás se lehce stane tajrtlíkem nebo blbem každý, kdo nesdílí názor nadávajícího, dokonce i blb sám. V České republice je vládnutí daleko těžší. Je nás deset milionů a co blbec, to názor. Často se hodnocení současně nepřímo vztahuje i k osobě, která je autorem vulgárního výroku, protože tyto podle našeho názoru zcela nevhodné prostředky vypovídají mnohé i o osobě, která je pronesla, např. Americká herečka: Co Čech, to debil (titulek) Statisíce lidí po celém světě se v červnovém čísle magazínu Stuff dočtou, že Češi jsou fucking assholes. (pozn. řekla herečka Bijou Phillipsová, MFD ) Příklad názorně dokumentuje i další skutečnost, a sice užívání vulgarismů původem z cizích jazyků, převážně z angličtiny. S oblibou jsou v českých denících citovány vulgární [ 93 ]

94 výroky českých politiků, v nedávné minulosti hlavně Miloše Zemana, v poslední době je to Mirek Topolánek a Jiří Paroubek, např. Kreatura. Mám z něj štítivý pocit. Lidský hnus a sprostota. Mrva. Skvrna a hanba. Takové a podobné výrazy volí Jiří Paroubek pro přeběhlíka Miloše Melčáka. Je jim (novinářům) do toho hovno (M. Topolánek). Jindy je známá osobnost ukázána v situaci, která není příznivá a mnohý čtenář může změnit svůj původně kladný názor na ni. Takto může působit titulek v bulvárním deníku Šíp Slávista Vlček popravil Ajax! a počural Václavák! doplněný fotografií fotbalisty Vlčka, který močí na Václavském náměstí, s přesným časovým údajem, kdy k tomu došlo. Početnou skupinu tvoří v českých denících vulgární lexikální prostředky primárně užívané některými lidmi obvykle v situacích silně emotivních, např. Mohlo by se čekat, že poté, co chcípla vláda jedné strany, začneme si svých dějin považovat. Vytáhl jsem tu svoji žvýkačku z koše a dal jí šanci, ale barvivo E133 v kombinaci s E155 chutnalo jako myší chcanky. Už v tom zase lítá. Zase chlastá. Někdy není vulgární výraz uveden přímo, ale formou opisu nebo obrazu, např. Zcela do Dalíkových prodloužených zad vrchní ODS své zelené a černé pikolíky samozřejmě neposlal, parádní šlápnutí do nevoňavého měkkého, nebo je vulgarismus pouze naznačen uvedením prvního grafému, za nímž následují tři tečky, např. Jedna sousedka mi kdysi řekla, že mi nakope p..., jestli na ni ještě jednou upozorním domovníka, že neuklízí odpadky. Užívání vulgarismů zcela jistě úzce souvisí s problematikou implantace mluvenostních prostředků do textů psané publicistiky. Je třeba přiznat, že vulgarismy jsou v současné mluvené komunikaci v českém prostředí velmi rozšířeny a používají se nejen v komunikaci soukromé, ale i polooficiální a oficiální, v rozhlasových i televizních pořadech. Jde patrně o proces postupného snižování hranice vnímání těchto prostředků jako nenáležitých. Mluvenostní charakter mají rovněž frazémy lidového původu. Jejich rozšíření v textech psané publicistiky je značné. Jde o jazykové anomálie upoutávající svou neobvyklostí. Někdy jsou užívány ve své základní podobě, tak, jak je čtenář zná, např. Tesko? Má taky škraloup Sociální demokracie připomíná psa zahnaného do kouta Lidé nejsou z jednoho těsta apod., častěji ale dochází k jejich různým úpra- [ 94 ]

95 vám (aktualizacím a modifikacím) v souladu s tématem a se záměrem autora ozvláštnit text např. zmatek, v němž se ani graduované prase nevyzná. Takový kozel, který by sám sebe nahlásil, se ještě v žádném zahradnictví nepohyboval. Exministryně si může připadat jako beránek na obětním špalku Tohle není zveřejnění, ale házení klacků pod nohy. Írán je však jiný oříšek. státní zvůle, která strká nos do všeho. Účel a hlavně peníze posvěcují všechny vynaložené prostředky Čas mynicmuzikantů (tit.) apod. Při aktualizace dochází k narušení některých vlastností frazému. Možností, jak původní frazém aktualizovat, je mnoho. Někdy je část původního frazému vypuštěna bez náhrady, jindy je aktuálně doplněn. Aktualizací se zvyšuje expresivita, někdy je obměněný frazém konfrontován s frazémem původním. Občas publicista využívá významové podobnosti frazémů v češtině a některém cizím jazyce, nejčastěji opět v angličtině, např. Jiří Paroubek a jeho spolupracovníci by v současné situaci mohli nacházet útěchu v anglickém přísloví Every cloud has a silver lining. Překládá se to různě. Každý mrak má stříbrný lem. Nic není tak zlé, jak to vypadá. Všechno zlé je k něčemu dobré. V některých případech má mluvenostní charakter slovesná vazba, např. Eva Aichmajerová: Dělám teď do Saudka! (tit), jindy je užito nespisovného (třebaže v běžně mluvené komunikaci velmi frekventovaného) tvaru slovesa být, např. Dohodli jsme se, že budeme své klienty směřovat k tomu, aby se dohodli. Aby jsme pro Terezku zachránili aspoň zbytek prázdnin, řekla LN advokátka Smutné Dita Savičová. Prostředky roviny morfologické tzn. nespisovné ovšem pro většinu běžných čtenářů nejsou příliš nápadné a pouze doplňují mluvenostní prostředky roviny syntaktické a lexikální. Mluvenostní prostředky všech jazykových rovin jsou v současné psané české publicistice využívány v hojné míře především v útvarech analytických, které svým subjektivním charakterem nekladou publicistovi žádná omezení. Hovoříme-li o beletrizaci publicistiky, máme na mysli právě útvary analytické. V současné době se jejich úloha v denním tisku zvyšuje, pomáhají totiž čtenáři orientovat se ve složitých situacích a utvořit si názor na ně, na rozdíl od zpráv, které ve chvíli, kdy je čteme v novinách, už nejsou aktuální. Kromě persvazivní funkce spočívá úloha mluvenostních prostředků ve snaze [ 95 ]

96 pobavit čtenáře, získat jej, zaujmout. S tím také souvisejí již zmíněné důvody komerční. Je ale třeba připomenout, že užívání některých ze zmíněných mluvenostních prostředků (zvláště vulgarismů) jazykovou úroveň psané publicistiky poněkud snižují. Literatura Bečka, Josef V.: Česká stylistika. Praha: Academia Čechová, Marie a kol.: Současná česká stylistika. Praha: ISV Chloupek, Jan: Publicistický styl jako pole jazykového vývoje. In: Čs. Přednášky pro VIII. Mezinárodní sjezd slavistů v Záhřebu. Praha: Academia Junková, Bohumila: Persvazivní funkce v současné psané publicistice. In: Regulacyjna funkcja textów. Lódž: 2000, s Minářová, Eva Chloupek, Jan: Výrazy v publicistickém textu označené uvozovkami. In: Naše řeč 1983, roč. 66, s Mistrík, Jozef: Kapitolky zo štylistiky. Bratislava: Obzor Vlašín, Štěpán a kol.: Slovník literární teorie. Praha: Československý spisovatel Summary Expressions of spoken language of all language plans are frequently used in contemporary written Czech journalism. Besides their persuasive function they are also used in written journalistic texts to entertain, involve or interest the reader. Commercial reasons are relevant as well. However, it is necessary to mention the fact that the use of some of them (especially vulgarisms) lower the language standard of written journalism. [ 96 ]

97 O niektorých aspektoch komunikačnej stratégie v televíznom politickom diskurze Marián Macho Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa Nitra Politická komunikácia je predmetom záujmu politológie, psychológie, žurnalistiky, semiotiky, ale i lingvistiky, najmä ak hovoríme o jej pragmatickej či komunikatívnej orientácii. Politickí komunikanti si uvedomujú dôležitosť a persuazívnu účinnosť svojej mediálnej prezentácie. Tejto skutočnosti viac či menej intencionálne podriaďujú i svoju prípravu na verejné vystúpenie. Spomedzi širokej variety foriem mediálnych prezentácií si vo svojom príspevku všímame prezentáciu politikov v televíznom politickom diskurze, presnejšie z hľadiska žánrového usúvzťažnenia prevažne v televíznej politickodiskusnej relácii. Na úvod sa v stručnosti pokúsime o vymedzenie pojmu politický diskurz. Termín diskurz sa v súčasnej prevažne anglickej a francúzskej jazykovede rozšíril najmä vďaka jeho pôvodnému používaniu v bežnej reči (angl. discourse, franc. discours reč, rečový prejav, rozhovor). V lingvistickej terminológii išlo teda o druhý člen saussurovskej dichotómie langue parole. Zellig S. Harris s ním pracoval vo význame koherentná postupnosť viet, autori teórie ilokučných aktov J. L. Austin a J. Searle ho od 60. rokov používali vo význame konkrétny akt hovorenia. Problematika diskurzu vymedzeného ako jazyk za hranicami vety (D. Tannenová) bola predmetom skúmania rozličných odborov zaoberajúcich sa človekom a jeho spoločenskými rolami a funkciami. Spoločnými rysmi všetkých týchto poňatí diskurzu (porov. Čmejrko vá Hoffmannová, 2003, s ) sú: [ 97 ]

98 a) schopnosť prenášať určité informácie, ktorých význam sa vy- tvára v priebehu štylizačnej a interpretačnej činnosti autora a príjemcu textu, b) zmyslovými i formálnymi jazykovými prostriedkami vyjadrená súdržnosť, koherencia jeho jednotlivých zložiek (slov a výpovedí), c) situačnosť, t. j. zasadenie do konkrétneho prostredia a vyme- dzenie vzťahu k určitému sociálne, názorovo, generačne či inak charakterizovanému auditóriu, d) intertextovosť, t. j. nadväznosť na iné texty, zreteľná najmä v diskurzoch orientovaných diskusne a polemicky, t. j. aj v politickom diskurze, e) inštitucionálnosť viazanosť na istý spôsob organizácie vzťa- hov medzi jednotlivcami alebo skupinami osôb v rámci určitej inštitúcie, pričom základným prvkom tejto organizácie je prítomnosť (očakávanosť) konštantných vlastností textu v rámci ustálených typov žánrov, komunikačných situácií a pod. Diskurz teda môžeme vymedziť ako istý integrovaný celok kontinuálnych, sociálne inštitucionalizovaných interakcií v zmysle komunikačných aktov, ich účastníkov (tvorcov textov aj ich adresátov) spolu so situačnými kontextami v istej sfére komunikácie a jej súčastiach. Poukazuje sa pritom na fakt, že účastníkmi týchto interakcií sú nielen aktívni produktori (tvorcovia) prejavov či replík v dialógoch, ale aj ich interpreti (príjemcovia), ktorí na základe istých aktuálnych etických, sociálnych, jazykových a iných noriem anticipujú obsah i funkcie diskurzu a vďaka svojmu skúsenostnému a vedomostnému komplexu preukazujú schopnosť vyvodzovať z povedaného mienené či dotvárať naznačené textové presupozície a implikácie (Orgoňová Bohunická, 2007, s. 92). Na rozdiel od textu (koherentného zreťazenia viet) ako abstraktnej kategórie v rámci langue sa diskurz chápe ako text s presne vymedzeným vzťahom k určitému prostrediu a funkcii. Na základe toho potom rozlišujeme napr. diskurz ideologický, teologický, politický, resp. diskurz lekárov, politikov, ekológov atď. Vzhľadom na tému vymedzenú názvom nášho príspevku sa zameriame na politický diskurz, resp. politický dialóg, resp. confrontainment. V súvislosti s televíznym politickým diskurzom treba zdôrazniť, že tu máme do činenia s masovou komunikáciou, ktorú chápeme ako [ 98 ]

99 komunikačný proces, v ktorom organizovaná skupina odosielateľov (alebo zriedkavejšie jeden odosielateľ) produkuje verejnú správu a pomocou technických prostriedkov ju vysiela veľkej, heterogénnej a disperznej skupine prijímateľov (Vaňko, 1999, s. 189). Ak sa pre nesieme priamo na pôdu politickodiskusnej relácie, musíme hneď na začiatku konštatovať, že hoci ide prevažne o interpersonálnu komunikáciu medzi dvoma (viacerými) aktérmi politického diania moderovanú redaktorom, perspektívnym recipientom politikových replík nie je výlučne politický oponent či moderátor, ale široká verejnosť, t. j. spomenutá veľká, heterogénna a disperzná skupina prijímateľov. Z toho následne vyplýva potreba formulovať politické posolstvo tak, aby bolo zrozumiteľné veľkému počtu diferencovaných percipientov (niekedy sa používa anglický termín catch all snaha o ovplyvnenie a naklonenie si maximálneho množstva / všetkých / názorových skupín) a zároveň persuazívne efektívne. Tento komunikačný zámer je zasadený do asymetrického kontextu, a to minimálne v dvoch úrovniach: 1. Myšlienky musia byť formulované dostatočne jednoznačne, jasne a z obsahového či persuazívneho hľadiska by mali byť primerane razantné (poukazujeme na bühlerovskú apelovú funkciu jazyka), no pritom musia disponovať istou mierou zovšeobecnenia (kontrastujúcou s predchádzajúcimi požiadavkami), aby svojou polarizačnou silou neeliminovali politikovo úsilie o získanie priazne maximálneho počtu recipientov. 2. Politik v televíznom štúdiu diskutuje zväčša s jedným politickým oponentom (napr. relácia De Facto, resp. Politika.sk), no zároveň chce ovplyvniť širší okruh percipientov. Musí teda explicitne reagovať na repliky iného politického komunikanta či moderátora, no pritom nesmie strácať zo zreteľa ohľad na primárne zvolený komunikačný zámer, ktorý má širšie dimenzie (z ilokučného hľadiska najmä ovplyvniť, presvedčiť, informovať, nakloniť si, vyzvať, zastrašiť /a pod./ viaceré sociálne skupiny). Ako sa ukazuje, je evidentné, že v televíznom politickom diskurze sa politik dostáva do komunikačnej situácie, v ktorej musí anticipovať viaceré faktory. Ak chce svoju mediálnu prezentáciu modelovať ako zmysluplnú, intencionálne organizovanú činnosť, musí jej pred- [ 99 ]

100 chádzať adekvátna príprava, ktorej súčasťou je o. i. i voľba efektívnej komunikačnej stratégie či komunikačného plánu. Nejde pritom o prípravu, na ktorej by participoval výlučne samotný politik. Stojí za ňou tím mediálnych analytikov a stratégov, ktorých úlohou je eliminovať potenciálne nevýhody toho-ktorého politika a akcentovať jeho potenciálne prednosti. Nesmieme však zabúdať na skutočnosť, že ani ideálne zvolená komunikačná stratégia nie je automatickou zárukou úspechu politikovej mediálnej prezentácie. Úspešnou sa stáva až vtedy, keď ju politik interiorizuje a vhodne kombinuje so svojimi osobnými dispozíciami. Spomenutý komunikačný plán je systémom konkrétnych komunikačných postupov (verbálnych i neverbálnych) smerujúcich k dosiahnutiu komunikačného zámeru (Vaňko, 1999, s. 188). Komunikačný plán je akýsi generálny konštrukt zložený z konkrétnych intencionálnych postupov. Môžeme ho vnímať ako súčasť určitej komunikačnej stratégie, ktorá zahŕňa napr. identifikáciu cieľovej skupiny, výber tém, komunikačných prostriedkov, časovú organizáciu a pod. Cieľom nášho príspevku je pokúsiť sa o abstrakciu a na základe mediálnej prezentácie politikov v televíznych diskusných reláciách identifikovať niektoré aspekty komunikačnej stratégie politických komunikantov. 1. Ako sme uviedli, politik si uvedomuje, že jeho komunikáty sformulované v politickodiskusnej relácii sú adresované širokej verejnosti. S touto dimenziou svojej mediálnej prezentácie zväčša pracuje ako s implicitnou direktívou, čo však nevylučuje dokonca aj explicitné zakomponovanie zmienky o verejnosti do jednotlivých replík: Chcem občanom vysvetliť, prečo to Róbert Fico robí ; Už len jednu vetu, aby diváci porozumeli (M. Dzurinda, Politika.sk, TV JOJ, ). Viem, viem pochopiť ľudí, ktorí žijú vo veľmi ťažkej situácii, že uverili tomu, že budú mať švajčiarske dôchodky... a želám si, aby dostali aspoň to, čo do toho investovali (M. Maďarič, Politika.sk, TV JOJ, ). Všetci majú, a oslovujem občanov, garantované to, čo do systému vložili (I. Radičová, Politika.sk, TV JOJ, ). [ 100 ]

101 Do tejto kategórie explicitného nadväzovania kontaktu s percipientom (máme na mysli širšiu verejnosť) patria aj apely politikov na imaginárneho súdneho či rozumného človeka: Súdny človek, ktorý nás pozerá, vie, ako mi veľmi záleží na bezpečnosti Slovenska (M. Dzurinda, TA3, ). Každý rozumný človek dnes uzná, že sme spravili dobre (tamže). Každý súdny človek si musí klásť otázku, kam by sa dostala rodina, ktorá by si na svoje bežné každodenné potreby požičiavala za 28 % (tamže). Z uvedených príkladov je evidentné, že politik pri svojej mediálnej prezentácii vyslovene počíta s aspektom masovosti komunikácie, ktorá sa realizuje pri interakcii politik verejnosť. Niekedy môžeme byť dokonca svedkami extrémov, najmä vtedy, keď politik priamo odmietne odpovedať na otázku moderátora či politického oponenta, pretože on sám považuje za dôležitejšie expedovať svoj politický postoj širšiemu okruhu poslucháčov či divákov (potenciálnemu elektorátu), a to aj vtedy, keď moderátorova otázka smeruje svojím obsahom úplne inde. 2. Zámerom politika je striktne diferencovať svoje politické postoje od politických postojov oponentov. Iba jednoznačné odlíšenie sa od iného politika či politického subjektu pomáha fixovať obraz politika ako reprezentanta určitej idey, postoja a pod. Dokumentuje to napr. vyhlásenie My hovoríme ani Taliban, ani autonómia (V. Mečiar, Sedmička, TV JOJ, ). Politik chce týmto výrokom jednoznačne odlíšiť svoj politický subjekt od ďalších dvoch, využijúc symboliku pri ich označení (Taliban = KDH, autonómia = SMK). Analogickým typom takejto diferenciácie je výrok Ani dvojnásobné platy, ani Švajčiarsko nie je obsahom našej kampane (R. Fico, O 5 minút 12, STV 1, ). /S úsilím petrifikovať identifikáciu verejnosti s tým-ktorým politickým subjektom v rovine symbolov priamo korešponduje [ 101 ]

102 predstavenie maskotov politických subjektov počas predvolebnej kampane (lev Samson, bocian Kristián)./ Signifikantný bol v tomto kontexte slogan politickej strany SMER v predvolebnej kampani v roku 2002: Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne za Dzurindu. Komunikačným zámerom tohto hesla bolo dokonca vyvolať presvedčenie, že politická strana, z dielne ktorej slogan vyšiel, je vo svojom úsilí o dekriminalizáciu politicko-ekonomického priestoru solitérna. V istom zmysle je takáto súčasť komunikačnej stratégie politikov analógiou javu známeho zo sféry marketingovej komunikácie ako posilňovanie vedomia značky. 3. Súčasťou komunikačnej stratégie politikov na úrovni časovo širšieho záberu je opakovanie. Nemáme však na mysli opakovanie ako proces, na základe ktorého dochádza k prehodnoteniu syntaktickej jednotky z neutrálnej na expresívnu (porov. Mistrík, 1970, s. 326), ale zámerné, funkčné využitie opakovania typické pre politický diskurz, ktoré možno pozorovať v širšej kontextovej dimenzii. Opakovať tie isté vety je pre politikov veľmi výhodné. Odvolávame sa na názor sociológa Michala Vašečku, ktorý tvrdí: Občan si často zapamätá nejaký odkaz až vtedy, keď je zopakovaný niekoľkokrát. Pre inteligentnejšieho voliča je to možno trochu urážajúce a smiešne, ale politici docielia, čo chcú (Friš, 2002, s. 5). Schéma opakovania je pritom zjavná: zjednodušená formulácia zložitého problému opakovanie zjednodušenej formulácie. Výrok, ktorý vstupuje do tejto schémy, je starostlivo zvolený. Musí totiž ísť o koncíznu formuláciu dôležitého politického posolstva. Nemalo by zmysel opakovať výrok, ktorého obsah má marginálny persuazívny efekt. Politik počíta s tým, že ľudia nesledujú každú politickú reláciu. Jeho uvažovanie sa zakladá na tomto myšlienkovom pochode: najskôr pokryť jednou vetou všetky cieľové skupiny, následne opakovanú vetu zmeniť. Politik vie, že ľudí, ktorí si opakovanú frázu všimnú, je príliš málo. S takým občanom, ktorý by sledoval všetky médiá, sa nepočíta. Opakovanie v takýchto prípadoch súvisí s tým, že každé médium má inú štruktúru divákov/poslucháčov/čitateľov, t. j. politik sa opakovaním usiluje pokryť všetky cieľové skupiny. [ 102 ]

103 Uvádzame výroky, ktoré politici zopakovali vo viacerých médiách; tieto výroky spĺňajú kritériá komunikačnej efektivity (sú dobre sformulované, aktuálne, saturujú požiadavku faktografickosti, vhodne pracujú s efektom hyperbolizácie): A ešte len mi predsa nedá nespomenúť aj iný ukazovateľ. Minister financií pána Mečiara si o takomto čase pred štyrmi rokmi na prekrytie požiadaviek štátnych deficitov požičiaval približne za 28-percentný úrok. Dnes môj minister si požičiava, keď bude potrebné, za úrok, ktorý je nižší ako osem percent (M. Dzurinda, O 5 minút 12, STV 1, ). Dnes nie sme v takej situácii, že máme cross-default na Východoslovenské železiarne, že si minister financií požičiava za 28 % a mal by si za sedem alebo za osem (M. Dzurinda, SITO, TV Markíza, ). Pani redaktorka, Slovensko je krajina, kde sa oplatí kradnúť, lebo sme ešte nikoho nechytili, a krajina, kde sa neoplatí príliš pracovať, lebo mzdy sú veľmi nízke (R. Fico, Sobotné dialógy, Slovenský rozhlas, /primárne analyzujeme televízny politický diskurz, príklad z rozhlasu uvádzame preto, aby bolo zrejmé, že opakovanie ako súčasť komunikačnej stratégie sa realizuje v širšom mediálnom rozmere/). Slovensko je zvláštna krajina. Tu sa oplatí kradnúť, lebo sme ešte nikoho nechytili. A neoplatí sa príliš pracovať, lebo mzdy sú veľmi nízke (R. Fico, O 5 minút 12, STV 1, ). Tento typ opakovania (upozorňujeme, že ide o viacnásobné opakovanie) má svoje pevné miesto v komunikačnej stratégii politikov. Akcentuje sa ním dôležitosť opakovanej myšlienky, zároveň pomáha fixovať recepciu prezentovanej myšlienky. 4. Iniciatívne nastoľovanie určitých tém, ktoré politik (politický subjekt) považuje za dôležité, takisto zaraďujeme medzi dôležité komponenty komunikačnej stratégie v politickej komunikácii. Tieto témy sa následne stávajú komponentmi politického diskurzu (samozrejme, iba vtedy, ak sa stretnú s adekvátnym mediálnym ohlasom). [ 103 ]

104 Politikovým zámerom je, aby sa diskutovalo o tých témach, ktoré sám považuje za podstatné (napr. komunikačná stratégia strany SMER v súčasnosti: zisky zdravotných poisťovní, ohrozenie bezpečnosti zhodnocovania financií občanov v dôchodkových správcovských spoločnostiach, nepriateľstvo médií voči vláde a pod.). Ide tu podľa nášho názoru o cieľavedomú súčasť komunikačnej stratégie. Jej efektom môže byť (nie vždy!) napr. hypertrofia času i priestoru venovaného takýmto témam vo vzťahu k ich významu pre spoločnosť. Čas a priestor, ktorý sa im venuje, zaberá podstatnú časť aktuálneho politického diskurzu, pričom nezostáva ani čas, ani priestor na diskusiu o iných, pre politika azda menej príjemných otázkach (témach) aktuálneho politického diania. Na dlhšej časovej osi môžeme v súčasnosti sledovať napr. frekventovanú súčasť politického diskurzu, ktorou je vzťah vlády a médií. Na uvedených výrokoch je okrem ich obsahu zaujímavý i ten aspekt, že boli prednesené s takmer mesačným časovým odstupom, čo potvrdzuje skutočnosť, že zo strany expedienta (politika) ide o súčasť premysleného komunikačného plánu s cieľom permanentne revitalizovať forsírovanú tému: Takýto hyenizmus, ktorý od vás zažívame za posledných sedem-osem mesiacov, tu nikdy nebol (R. Fico, Noviny, TV JOJ, ). Ak si myslíte, že ma na takéto detské hádanky a chytačky dostanete, tak ste na veľkom omyle. Polovička z toho nie je pravda, čo popíšete. Sa postavíte, vypytujete sa úplné nezmysly (R. Fico, Hlavné správy, TA3, ). 5. Politický komunikant sa niekedy dostáva do situácií, v ktorých nie je ochotný odpovedať na otázku moderátora či politického oponenta. Jestvujú totiž témy, ktorých medializácia by mu mohla skôr uškodiť ako pomôcť. Vtedy sa usiluje vyhnúť priamej odpovedi na otázku. Poukazuje na to i Olga Müllerová: Vyhýbavost je jednou ze strategií řeči politiků a její projevy lze považovat za rys politického stylu. Způsob jejich řeči ve veřejných situacích nebývá neutrální, objektivní, upřímný, protože sledují své politické cíle, chovají se účelově, [ 104 ]

105 leccos zastírají. Jejich odpovědi jsou méně přímé, jsou vyhýbavější než v jiných institucionálních kontextech (In: Čmejrková Hoffmannová, 2003, s. 124). Diskrepancia medzi otázkami moderátora a politikovými odpoveďami na ne je často frapantná. Na ilustráciu uvádzame dialóg medzi moderátorkou S. Kušnírovou a politikom M. Dzurindom (Politika.sk, TV JOJ, ). Moderátorka: Ako toto súvisí s kauzami SDKÚ? Politik: Veľmi, veľmi úzko súvisí a ešte poviem druhý citát, aby to bolo úplne jasné. Moderátorka: Pán predseda, poďme ku kauzám SDKÚ. Politik: Ale nie tak, ako sa páči iba vám. Moderátorka: Poďme späť k SDKÚ. Politik: Pritom ešte len jednu vec. Veľmi rád. Pritom ešte chcem povedať jednu vec. Jediné dve... Moderátorka: Posuňme sa teda ďalej... Politik: Už len jednu vetu, aby diváci porozumeli. Moderátorka: Máme ešte veľa tém. Mali ste priestor to vysvetliť. Politik: Áno, no dobre. Je zjavné, že téma (kauzy SDKÚ) je pre politika nepríjemná. Na otázku moderátorky nechce odpovedať, usiluje sa odviesť pozornosť iným smerom. Jeho komunikačný zámer (neodpovedať na otázku) je v konečnom dôsledku úspešný, pretože moderátorke sa nepodarilo získať politikovu odpoveď na položenú otázku. Politik anticipuje, že súčasťou diskusie v politickodiskusnej relácii budú i také témy, ktorých medializácia by nekorešpondovala so zámerom pozitívnej mediálnej prezentácie jeho osoby či politického subjektu, ktorý reprezentuje. Súčasťou komunikačnej stratégie politika je preto aj postup, ktorým odvádza pozornosť od otázok a tém, ktoré považuje za nepríjemné. Neodpovedanie na otázku je jedným z týchto postupov (niekedy môže ísť o kombináciu s prudkou zmenou témy, inokedy sa politik vyjadrí, že na podobné otázky nebude odpovedať, v iných prípadoch obviní moderátora či oponenta v diskusii zo [ 105 ]

106 zaujatosti alebo na neho priamo zaútočí v snahe odviesť pozornosť iným smerom). Uvedené príklady identifikujú niektoré aspekty komunikačnej stratégie v slovenskom mediálnom (televíznom) politickom diskurze. Pri podrobnej analýze tohto diskurzu by sme nepochybne odhalili i ďalšie črty premyslenej komunikačnej stratégie politikov. Aj zistenia, ku ktorým sme dospeli, však v dostatočnej miere potvrdzujú tvrdenie, že politik v role persuádera postupuje premyslene a cielene pôsobí na verejnú mienku v súlade so svojimi zámermi. Literatúra ČMEJRKOVÁ, Světla HOFFMANNOVÁ, Jana (ed.): Jazyk, média, politika. Praha: Academia, nakladatelství Akademie věd České republiky s. FRIŠ, Michal: Opakovanie matka politikovej múdrosti. In: SME, 2002, roč. 10, č. 200, s. 5. MISTRÍK, Jozef: Štylistika slovenského jazyka. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo s. ORGOŇOVÁ, Oľga BOHUNICKÁ, Alena: Obsahové, pragmatické a jazykové východiská recepcie súčasného politického diskurzu na Slovensku. In: Studia Academica Slovaca. 36. Bratislava: Stimul 2007, s VAŇKO, Juraj: Komunikácia a jazyk. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, Filozofická fakulta s. Summary The aim of this article is to identify some of the aspects of communication strategy of politicians in Slovak political discourse. In the theoretical-conceptual part, we specify the terms: discourse, political discourse, communication strategy and communication plan. In the practical-application part, we try to prove, on the basis of concrete examples mostly from political discussions broadcasts, that a politician in the role of persuader acts thoughtfully on the basis more or less elaborated communication strategy while he intentionally influence the public opinion mutually with his communication intentions. [ 106 ]

107 Spôsoby kontaktovania adresátov v komerčných rádiách Eva Čulenová Ústav vedy a výskumu Univerzity Mateja Bela Banská Bystrica Úvod Zväčšujúce sa množstvo komerčných rádií spôsobuje zvyšujúcu sa konkurenciu medzi nimi. Spoločným menovateľom existencie, pôsobnosti, a nakoniec i práce všetkých komerčných médií je záujem adresáta, v tomto prípade poslucháča. Preto je hlavným cieľom všetkých médií vzbudiť a udržať si záujem svojho adresáta. Už dlho je možné pozorovať aplikovanie rôznych metód na dosiahnutie tohto cieľa. 1. Metódy pritiahnutia poslucháčov Tento problém je už dlhodobo centrom pozornosti všetkých súkromných firiem. Microsoft Office ( publisher/ha aspx, ) tiež podrobne rozpracováva otázku pritiahnutia pozornosti svojich zákazníkov. Jeho metódy a vstupné odporúčania platia všeobecne; vychádzajú z premisy, že svoju správu treba adresovať ľuďom, ktorých to pravdepodobne zaujíma, usilovať sa vybudovať osobné vzťahy a dostať sa k cieľu rýchlym, jednoznačným a zároveň pôsobivým spôsobom. Stanovuje postupy vedúce k pritiahnutiu záujmu: Príprava vyžaduje priamočiare myslenie, to je základom zrozumiteľného písania. Čím lepšie sa pripravíte, tým jednoduchšie sa vám bude písať. Pripraviť sa a zhromaždiť informácie = naučiť sa čo najviac o svojich zákazníkoch, obchode a svojej konkurencii. [ 107 ]

108 Počúvať svojich zákazníkov: vžiť sa do ich problémov, preskúmať ich spôsob používania jazyka; to znamená, že firma rozumie záujmom svojich zákazníkov. V prípade, že sa firma chce naučiť výrazy, ktoré používajú zákazníci, Microsoft Office odporúča nasledovné možnosti: denne navštevovať internetové diskusné skupiny, každý týždeň počúvať telefonické hovory týkajúce sa podpory a predaja, stretnúť sa s dôležitými zákazníkmi raz za štvrť roka na pravidelnom poradnom stretnutí. Určiť činnosť, ktorou chceme na čitateľov zapôsobiť; teda čo chcete, aby zákazníci urobili? Klikli na prepojenie? Zatelefonovali? Poslali lístok s odpoveďou? Intenzívnejšie začali myslieť na náš obchod? Dôležité je otestovať svoj systém ohlasov, aby sme ho mohli použiť efektívnejšie v čase reakcií našich zákazníkov. Stanoviť si ciele: čo bude predstavovať úspech? Chceme určité množstvo nových potenciálnych zákazníkov alebo chceme nových, či vracajúcich sa zákazníkov? Chceme dosiahnuť určitý objem predaja alebo zvýšiť počet návštevníkov obchodu? Informovanosť o tom, ako a koľko toho chcete dosiahnuť pomôže udržať si prehľad pri rozvíjaní svojej predstavy. Urobiť revíziu svojich prostriedkov: neprekračovať rozpočet a držať sa ďalších obmedzení. Je lepšie pracovať s tým, čo máme k dispozícii, než sa dostať do polovice projektu a potom zistiť, že so svojimi obmedzenými prostriedkami nie sme schopní svoj cieľ dosiahnuť. Ďalej je potrebné: očakávať prejavy pochybností a námietok a chápať ich ako jeden zo spôsobov vedúcich k zlepšeniu našej práce. Dôležité je aj zamerať sa na výhody pre našich zákazníkov, teda vysvetliť im, čo náš produkt pre nich znamená a čo tým získajú. Netreba ani zabúdať použiť svedectvá a odporúčania zákazníkov, ktoré nám signalizujú práve dopad našej práce na klientov, a chápať ich ako odporúčania do budúcej práce. [ 108 ]

109 Už dlhý čas môžeme pozorovať celý rad rôznych postupov, ktorými sa rádiá snažia pritiahnuť svojich poslucháčov. Z nich môžeme menovať tieto: a) osvieženie vysielania rýchlejším tempom, používaním jazyka bežného, predovšetkým mladšieho obyvateľstva, zaradením prvkov humoru a spontánnosti, vzbudzovaním predstavy, že moderátori sú vekovo blízki práve tej skupine, ktorá počúva (čo je naozaj veľmi náročné)b) využívanie tzv. moderátorských mostíkov (teda šikovné prepá- jania tém a plynulý skok na nové témy); c) dynamické striedanie hovorených a hudobných prvkov; d) dynamické striedanie činností, napr. rozhovorov, monológov, hudby, reklám a pod.; e) priame kontaktovanie poslucháča využívaním rôznych jazyko- vých prvkov (na tento problém sa zameriavame v príspevku); f) v minulosti bolo využívané aj živé vysielanie paralelne v rádiu i v TV (toto sa však nestretlo s výraznejším úspechom, preto rádiá, ktoré tento postup aplikovali, od neho upustili); g) zavedenie a pravidelné realizovanie webových stránok, kde okrem úplných nahrávok z vysielania si môžeme napr. prečítať správy, informácie o jednotlivých (prihlásených) poslucháčoch, o súťažiach a výhrach (a znova o poslucháčoch) a pod. Tieto stránky bývajú farebné, s výraznou grafikou, teda po ich otvorení aj opticky priťahujú pozornosť. h) Iné druhy reklám, napr. veľkých bilboardov na uliciach, rekla- my v novinách a časopisoch, v TV; i) vyhlasovanie súťaží pre poslucháčov realizované v uliciach miest; j) sponzorovanie rôznych kultúrnych a športových akcií; k) realizácia rôznych reklamných zábavných interaktívnych akcií, napr. práca pracovníka rádia v teréne a vysielanie týchto nahrávok v rádiu. [ 109 ]

110 2. Kontaktovanie poslucháča prostredníctvom jazykových prvkov Aj v samotných monologických prejavoch moderátorov komerčných rádií možno badať výraznú orientáciu na poslucháča. Ich prejavy poslucháča oslovujú nielen svojím obsahom, ale aj formálnymi prostriedkami, napr. jazykovými. Pod pojmom kontaktové jazykové prostriedky chápeme také jazykové formy, výrazy a lexikálne jednotky, ktoré sú vedome použité so zámerom osloviť osobnosť adresáta, navodiť dojem, že jazykový prejav je adresovaný práve jemu. Zároveň však tieto prostriedky bezprostredne pre podanie objektívnej informácie nie sú potrebné, sú nadbytočné. Ich funkcia je len štylistická. Kontaktové prostriedky môžeme rozdeliť do skupín: a) morfologické napr. využívanie osobného pronomina vy, ty, my, posesívneho pronomina váš, tvoj, náš; 2. osoby verb (počúvaj, počúvajte) b) lexikálne nadbytočné používanie autosémantických verb, častíc, deiktickej lexiky, familiarizmov a pod., bez ktorých by komunikát mohol existovať, avšak pôsobil by strohejšie, náučnejšie. c) syntaktické štylisticky príznakové syntaktické konštrukcie, vynechávanie častí vo vete a pod. Jazykové prostriedky z éteru rádia využívané na kontaktovanie poslucháča je potrebné sledovať nie celoplošne, ale s ohľadom na jednotlivé rubriky. Napríklad je jasné, že v spravodajských prejavoch bude kontaktových prostriedkov menej než v rubrikách týkajúcich sa životného štýlu alebo šoubiznisu. Z pohľadu jazykových kontaktových prostriedkov možno teda rozdeliť rubriky komerčných rádií nasledovne (smer šípky naznačuje zvyšovanie používania jazykových kontaktných prostriedkov): [ 110 ]

111 !! spravodajské rubriky (okrem dopravného servisu)!!"#$%"&'$%$!"&()*+),!!%&"#)'-.!*$#'+*,!! zábavné rubriky o "ivote v spolo#nosti (o "ivotnom $t%le, o $oubiznise),!!#/0#+12!&!3+'&4-.56! *+4/75+756,!#&86&'&#2!!!+-4$#)149'-$!'2*+$:)-+)! ;-)"#<!*=>)3$!<<<?<!! 2.1 Spravodajské rubriky (okrem dopravného servisu) Podľa Tušera Follrichovej (2001, s. 5)... je spravodajstvo súhrn novinárskych prejavov, ktoré vecne, stručne a presne približujú aktuálnu či neznámu udalosť širšej verejnosti. Spravodajské rubriky môžeme v komerčných rádiách členiť do 2 skupín, a to na: a) zábavné a b) seriózne (výraz je prebratý z Fun rádia, a) Zábavné spravodajské rubriky sa vyznačujú humorným podaním objektívnych informácií, prípadne ich karikatúrou, vtipnými komentármi a hodnoteniami. V súčasnosti sa aj v komerčných rádiách menej vyskytujú, v minulosti sme ich na niektorých staniciach mohli častejšie počuť (napr. v čase vlády M. Dzurindu). V týchto prípadoch sú však paradoxne kontaktové jazykové prostriedky výrazne obmedzené, prípadne úplne absentujú. b) Forma serióznych spravodajských rubrík najčastejšie korešponduje s obvyklým štýlom spravodajstva v tej podobe, v akej je podávané v televíziách a v iných médiách. Prejav je objektívny, monologický, využívajú sa výlučne oznamovacie vety, najčastejšie súvetia. Časté sú trpné konštrukcie, ale aj konštrukcie s autosémantickými verbami. Expedient i adresát sú potláčaní v úzadí, v popredí stojí objektívna informácia. [ 111 ]

112 Pr. č. 1 Kysuce sú pod vodou. Na rovnomennej rieke vyhlásili 3. stupeň povodňovej aktivity. Zvýšené hladiny evidujú aj na iných tokoch na Orave, vyhlásili tam 1. stupeň povodňovej aktivity. Hladina Dunaja bude cez víkend kulminovať. 2.2 Predpovede počasia Všeobecný charakter komunikátu: Obsahovo homogénny, stručný komunikát, ktorý sa vyznačuje maximálnou objektivitou a náučnosťou. Stavia sa na trpných konštrukciách a potlačení adresáta i autora do úzadia. V popredí sú strohé, objektívne informácie. Využívajú sa termíny z oblasti meteorológie. Ukážka č. 1 Veľká oblačnosť až zamračené a dážď. Na juhu spočiatku miestami prechodne zmenšená oblačnosť. Najvyššia denná teplota 10 až 14 st. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 7 st. Slabý premenlivý vietor. Charakter v komerčných rádiách: Zvýšené, niekedy veľmi časté využívanie autosémantických verb a súvetí, zámen, častíc, ktoré inak nie sú pre objektívnu informáciu potrebné. Celkovo prevládajú morfologické a lexikálne kontaktové prostriedky. Pr. č.2 Keď pôjdete do výšky 1500 metrov a viac, zažijete už aj sneženie. Pr. č. 3 A Ak pôjdete dnes s vašimi priateľmi von, určite si nezabudnite dáždniky, lebo bude pršať. Dnes nás čaká zamračené počasie... Ukážka č. 2 Dnes bude pršať, ak sa rozhodnete ísť von, určite si nezabudnite dáždniky! A nezabudnite sa teplejšie obliecť, lebo teploty dnes dosiahnu len 14 stupňov. Ak pôjdete na hory do výšky 1500 metrov, bude ešte chladnejšie 7 stupňov. Pozor na prechladnutie! Fúkať bude len slabšie. Pekný dnešný deň vám želá rádio... [ 112 ]

113 Zámer komunikátu: Pritiahnuť pozornosť poslucháča, obrátiť svoj prejav priamo na neho, a to tak, aby vznikol pocit spontánnosti výpovede a užšieho vzťahu medzi moderátorom (rádiom) a poslucháčom, priblíženie a spopularizovanie pomerne odborného prejavu. 2.3 Dopravný servis Všeobecný charakter komunikátu: Obyčajne stručný, krátky, informatívny monologický prejav s maximálnou objektivitou. Často sú využívané trpné konštrukcie, prípadne konštrukcie s autosémantickými verbami, avšak bez štylistického príznaku. Pr. č. 4 Rýchlosť sa meria v Bratislave na Bajkalskej ulici a na Starom moste... Za Nitrou smerom do Hlohovca je havarované osobné auto, na mieste sú už policajti, treba rátať s miernym zdržaním, blokovaný je jeden jazdný pruh. Cestná kontrola: v Nitre pod Zoborom, medzi Banskou Bystricou a Zvolenom, medzi Zvolenom a Lovinobaňou. Komunikát v komerčných rádiách: Pomerne stručný, informatívny komunikát, avšak obohatený práve o kontaktové jazykové prostriedky, ktoré predlžujú jeho rozsah. Tým je teda potrebné zvýšiť tempo monológu. Aby sa celý prejav zmestil do určeného času, ktorým nezriedka býva 5 sekúnd, často sú vynechávané zo známych slovných spojení ich časti (povolená /rýchlosť/, /dopravná/ hliadka, Bajkalská /ulica/...). Využívajú sa morfologické kontaktové prostriedky (1. os. pl. verb, častejšie však 2. os. pl. pri verbách, osobné a posesívne pronominá), sledovať možno aj nadbytočné používanie deiktických zámen, výskyt zaznamenávajú aj prirovnania, slangové výrazy a skrátené slová. Pr. č na maximálnu povolenú si dávajte pozor na výjazde z Rožňavy... Hliadky vás zastavia za Trnavou smerom na Nitru. [ 113 ]

114 Zrážka dvoch áut sa stala na ceste medzi Nitrou a Zlatými Moravcami, zdržíte sa asi 5 minút. Dobrý deň, máme čerstvú dopravnú nehodu..., je to tam ako na klzisku, radšej úplne spomaľte. Na cestách je slabá viditeľnosť, tak si pomôžte tým, že zapnete svetlá. 2.4 Zábavné rubriky o živote v spoločnosti (o životnom štýle, o šoubiznise), rubriky o životných situáciách, rozhovory Podobne orientované rubriky sa väčšinou pretekajú v nápadoch, preberajú rôzne témy zo života ľudí, spoločnosti a hviezd šoubiznisu. Ich hlavným cieľom nie je informovať poslucháča, ale predovšetkým zabaviť ho. Preto sú tieto časti hlavnými programovými časťami. Sú plné kontaktových jazykových výrazov, aby poslucháč nadobudol dojem spontánnosti, záujmu moderátorov práve o jeho osobu. Obyčajne majú oveľa väčší rozsah než vyššie menované rubriky. Adresát je často kontaktovaný aj priamo: vyzývaním, aby do rádia zavolal alebo napísal a porozprával sa s pozvaným hosťom rádia, prípadne s moderátorom. Tieto rubriky sú obohatené aj o časté hudobné vložky. Pr. č. 6 Počúvajte, čo sme pre vás našli... Tak toto bol interpret zo skupiny... a pre informáciu vám o ňom povieme pikošku... Teraz vám povieme, čo máte robiť, aby ste sa dobre, v pokoji a bez stresov zobudili... A viete ešte, ako môžete zo seba dostať stres? Volajte, volajte, volajte, lebo keď nebudete, musíme to dnes zrušiť! 2.5 Interaktívne vysielania Sú to rôzne súťaže, akcie realizované v teréne, teda mimo rádia, ktoré sú vysielané priamo do rádia a ostatní poslucháči môžu kontaktovať ako moderátorov v rádiu, tak aj účinkujúcich vonku. [ 114 ]

115 Ide o hybridný žáner založený na priamom dialógu s poslucháčom, a to predovšetkým prostredníctvom telefonátov alebo nepriamo aj prostredníctvom ov a sms. Zámerom interaktívneho vysielania je predovšetkým bezprostredný kontakt s poslucháčmi, preto sa využívajú všetky jazykové prostriedky typické pre dialóg. Literatúra a zdroje MISTRÍK, Jozef: Štylistika. 1. vydanie. Bratislava: SPN TUŠER, Andrej FOLLRICHOVÁ, Mária: Teória a prax novinárskych žánrov 1. Bratislava: Univerzita Komenského Summary The aim of this paper is to analyze contact language expressions employed by private radio station reporters to address listeners, attract their attention or establish interactive communication with them. A commercial radio station speech is normally brief and informative. At the same time it features contact language expressions that make it longer, but more addressing. [ 115 ]

116 Několik poznámek k hybridním složeninám s prvním komponentem domácím v médiích Patrik Mitter Pedagogická fakulta Univerzity Jana Evangelisty Purkyně Ústí nad Labem Sledujeme-li publicistiku po roce 1989, můžeme pozorovat mnohé změny jak v oblasti ideologické (existence názorové plurality zvláště v textech analytických žánrů), tak v oblasti jazykových prostředků. Jazykem současné politiky a publicistiky se zabývalo již někteří autoři. Většinou sledovali proměny dřívějšího jazyka totality v lexikálním, a to jak v rovině nových, resp. staronových pojmenování, tak v rovině lexikálněsémantické, sledujíce nové významy slovníkové i pragmatické (viz Bartošek, 1993, Lotko, 1997; Hlavsová, 1997, 26-41). Při popisu lexikální stránky publicistického stylu je nutno počítat s prolínáním jazyka politiky a publicistiky. Publicistický styl je vedle řečnického stylu oblastí komunikace, kde se jazyku politiky teprve dostává naplnění svého poslání. Je proto v mnohých konkrétních případech naprosto nemožné stanovit ostrou hranici mezi výrazem z oblasti mluvy politiků a tzv. publicismem. Publicismy bývají vymezeny jako osobité výrazové prostředky publicistické stylové vrstvy, a to buď jednoslovné, např. masmédium, kauza, artikulovat, množství nových odvozenin (viz dále), nebo víceslovné, např. časový horizont, politické schéma, zorný úhel, stará struktura, politické spektrum, stávková vlna apod. Mezi dobovými publicismy se mnohdy uplatňují výrazy pocházející z odborné sféry. Původní termín je tak užíván v nových souvislostech, a tak se význam termínu rozšiřuje, např. spektrum (původně fyzikální termín), nyní i publicismus spektrum nových úkolů. Mnoho publicismů patří mezi výrazy módní, např. mechanismus (ústavní, senátní), signalizovat, monitorovat, mapovat (srov. Minářová 2003, [ 116 ]

117 ). Ze zlomkového výčtu některých jazykových jevů vyplývá, že předěl mezi politickou mluvou a publicismem mnohdy skutečně nelze jednoznačně vymezit. V této stati se budeme dále zabývat nově vzniklými složeninami publicistického charakteru sestávajícími z prvního komponentu domácího (zdomácnělého) a druhého komponentu cizího. Při stanovování toho, zda je komponent cizí nebo domácí (zdomácnělý), se opíráme o reprezentativní synchronní lexikografické dílo v oblasti synchronního lexika Nový akademický slovník cizích slov (2005). Ty komponenty, které slovník uvádí ve svém hesláři, považujeme (synchronně) za cizí a ty, které slovník neuvádí, považujeme za domácí, resp. již za zdomácnělé. Zajímají nás jen složeniny nově utvořené, nikoli složeniny již déleexistující pouze s novými významy. Neexcerpovali jsme přitom takové složeniny, jejichž první komponent je motivován propriálně. Jedná se o složeniny s prvním komponentem havlo-, klauso-, temelíno-, ostravo-, brno-, čecho-, kelto-, Mečiari-. Původ některých takovýchto komponentů je totiž ne zcela jasný, a tudíž obtížně zařaditelný do námi vymezených skupin kompozit. Složeninami (i hybridními) jsme v psané české publicistice jsme se již zabývali v několika statích (srov. Mitter 2001, 2003, 2004, 2005). V této stati se dále budeme věnovat pouze hybridním složeninám s prvním komponentem domácím (resp. zdomácnělým). Zmíníme se nejprve o složeninách publicistického charakteru obsažených ve slovníku neologizmů Nová slova v češtině 2 (2004, dále jen NSČ 2), k nimž poté připojíme i složeniny uvedeného typu, získané především excerpcí internetových textů. Složeniny uvádíme v té pravopisné podobě, resp. v těch pravopisných podobách, v jakých je NSČ 2 zaznamenává. Mezi hybridními kompozity s prvním komponentem domácím převládají (stejně jako u kompozit opačného skladu) substantiva. Složená substantiva publicistického charakteru se tvoří především čistou kompozicí. Produktivními komponenty jsou polo-, kruho-, lži-, pidi-, staro-, vele-/velko-, srov. polobolševik /expr. hanl., polit. publ. /, polodiktátor /polit. publ./, polokapitalismus /polit. publ./, polokomunismus /polit. publ. /, polosocialismus /polit. publ. / ; kruhoturistika /příl. publ./; lžidoktor /expr. publ./, [ 117 ]

118 lžiinženýr /žert., publ./ ; pidiklávesnička /poč.. publ./; starosocialismus /expr. publ./ ; velepark /publ./, veletunel /příl., publ./. Některé složeniny tohoto typu vznikají především na základě produktivity druhého komponentu. K takovým produktivním komponentům patří -manie (šipkomanie /expr., příl. publ. / ), -logie (počítačologie /expr., poč. publ. / ), -filie (úřadofilie /expr., příl. publ. / ). Jako publicismus charakterizují NSČ 2 i složeninu vepřoknedloland / expr. hanl., publ. /. Komponenty jakoby-, jako-, skoro- se uplatňují při tvoření spřežek, srov. jakobyamatérismus /kult. publ./, jakobykancelář /příl. publ. /, jakobyliteratura /expr., kult. publ./, jakobyreferendum /expr., příl. publ. /, jakoblues /příl. kult. publ. / ; skoroevropan /publ. /, skoroministr /publ. /. Adjektiva se uplatňují v menší míře, srov. jakobyrealistický /kult. publ. /, jednohitový /hud. publ./, jednopartajní /expr., polit. publ./ ; mladokapitalistický /publ. / ; poloautobiografický /kult. publ. / ; rádobyseriózní /expr. hanl., publ./ ; velelukrativní /expr./, velkokoaliční /polit. publ./ ; vícepartajní /expr., polit. publ./ ; smluvněopoziční /polit. publ. / (obdoba složeniny opozičněsmluvní), smluvněkoaliční /polit. publ./ (obdoba složeniny koaličněsmluvní). Z uvedeného výčtu je patrné, že u tohoto typu adjektiv se uplatňuje čistá kompozice (složeniny s jedno-, mlado-, polo-, velko-) i juxtapozice (ostatní). Z hlediska druhu publicistiky převládají mezi kompozity tohoto typu výrazy obecně publicistické a pojmenování z oblasti politické publicistiky, dále následují výrazy z oblasti kulturní (včetně hudební publicistiky) publicistiky atd. (srov. Mitter 2006). Tolik tedy složeniny, u nichž výše uvedený neologický slovník uvádí charakteristiku publicismus. Domníváme se ovšem, že publicistický, resp. mediální charakter mají i některé další složeniny, u nichž NSČ 2 tuto charakteristiku neuvádí. Setkáváme se totiž s nimi právě v médiích, ačkoli je možné, že některé z následujících výrazů nemusely původně vzniknout jako lexikální prostředky mediálních textů, přesto se však v nich hojně uplatňují. K takovým výrazům patří podle našeho názoru složeniny s prvním komponentem domácím mají největší zastoupení juxtapozita s prvním členem také-/taky-. Jedná se o expresivní pojmenování (povětšině také s hanlivým příznakem). V některých složeninách se uplatňuje pouze jedna podoba komponentu, srov. buď také- (takébankrotář, [ 118 ]

119 takérealita), nebo taky- (takyagentura, takyfanda, takyhomosexuál, takyreforma, takysport), v jiných složeninách se mohou podle NSČ 2 uplatňovat obě podoby tohoto komponentu (takéekolog/takyekolog, takéfond/takyfond, takémanažer/takymanažer, taképolitik/takypolitik). Velmi frekventovaně se vyskytují také komponenty pidi-, polo-, vele-, vzdoro- a vele-/velko-, složeniny s těmito komponenty nacházejí své uplatnění především v politické publicistice, např. pidighetto, pidikauza; polodemokracie, polodiktátor, polodiktatura. Komponenty velko-, vele- a vzdoro- spoluutvářejí četná expresiva, srov. zde doložené složeniny velkohit, velkomuzikál, velkopašerák, velkoprivatizátor/ velkoprivatizér; veleautogramiáda, velehit, vekekauza, velemuzikál; vzdorokultura, vzdoroprezident. I nadále je hojné tvoření substantivních spřežek se spolu- a skoro-, jakoby-, rádoby-, sebe-, srov. spoludiskutér, spoludiskutující, spolueditor, spolulídr/spoluleader, spolusponzor; skorodokument, skorolaureát, skoromuzikál, skororecenze. Juxtapozita s jakoby- a rádoby- mívají často expresivní charakter (někdy s hanlivým příznakem) a uplatňují se především jako příležitostné výrazy, jako např. jakobyamatérismus, jakobykancléř, jakobyliteratura; rádobyaféra, rádobyekolog, rádobyheterosexuál, rádobypolemika. Vedle substantivních spřežek (sebereprezentace, seberegulace, sebereklama) se uplatňují i spřežky slovesné. Naproti tomu hybridní adjektivní spřežky se skoro- a spolu- neologický slovník nedokládá. Tradičně produktivní jsou komponenty numerální povahy čtyř-, troj-, dvoj-/dvou-, srov. čtyřkoalice, trojkoalice, dvojpremiérství/dvoupremiérství. Substantivní hybridní kompozita zaznamenává slovník ještě s komponenty kruho-, počítačo-. Jedná se povětšině o expresivní výrazy, srov. kruholog, počítačomanie. Také některá složená hybridní adjektiva s prvním komponentem domácím mají zřetelně charakter publicistický, ačkoli to NSČ 2 výslovně neuvádí. Z prvních komponentů domácích se při tvoření adjektiv uplatňují především numerální a adverbiální, jako např. jedno-, mnoho-/mnoha-, dvoj-/dvou-, více-. Uplatnění složenin s prvním komponentem jedno- je pokud jde o komunikační oblasti velmi [ 119 ]

120 široké, srov. výrazy jednocédéčkový 1 apod. Člen mnoha-/mnoho- se podle NSČ 2 uplatňuje v adjektivních složeninách spíše v nevariantních podobách (buď jen v podobě mnoha-, nebo mnoho-), než ve variantní podobě mnoha-/mnoho-. Tuto skutečnost potvrzují výrazy mnohanacionální, mnohaproduktový, mnohoetnický, mnohokulturní/ mnohokulturální. Frekventovaně se na skládání adjektiv podílí také adverbiální komponent vnitro- (hybridní substantiva s tímto komponentem stejně jako s komponenty mnoha-/mnoho- a více- slovník neuvádí), srov. vnitroetnický, vnitrogenerační, vnitroministerský, vnitrounijní. Pro tvoření adjektiv publicistického charakteru se tradičně využívají členy celo-, polo-, které spoluutvářejí vlastní kompozita, např. celointernetov(sk)ý, celokontinentální, celoparlamentní; polobulvární, polopirátský. Na sdružených pojmenováních se zakládají výrazy veřejnosektorový (veřejný sektor), zlatogólový (zlatý gól), zlatokapličkový (zlatá kaplička). Přímo determinančním adjektivem je spřežka kolemkulturní. K hybridním složeninám s prvním komponentem domácím řadíme samozřejmě i ty, které nemají produktivní první komponent domácí, produktivní je však druhý komponent cizího původu. V mnohých případech jde o první členy pouze příležitostného charakteru, které se spojují s druhými (resp. koncovými) produktivními slovotvornými základy cizími, jako např. -filie (běžkofilie),-logie (dojmologie, upírologie, pojmologie, výčtologie /expr./, zatloukologie /expr., příl./ ), -fobie (zvonofobie), -mánie (kloboukománie /expr./ ), -koalice (pětikoalice, sedmikoalice), -techna (zastupotechna /expr./ ). Na pomezí mezi kompozity a deriváty se nacházejí výrazy s -kracie (křupokracie), -téka (zpěvníkotéka). V jazykovědné literatuře bývají tyto produktivní slovotvorné prostředky společně s výše uvedenými, jako např. manie/-mánie/-man, -fobie/-fob, -logie/-log, -holie/-holismus/-holik, -filie/-fil, a některými 1 Druhý komponent této složeniny -cédéčkový Nový akademický slovník cizích slov neuvádí (z důvodu novosti tohoto komponentu). Považujeme jej za cizí, neboť je motivován zkratkou CD (z angl. Compact Disc). Zkratková odvozenina cédéčkový však svědčí o jejím postupujícím zdomácňování v češtině. [ 120 ]

121 dalšími, jako např. -gate, -centrum, -terapie apod., označovány jako sufixoidy (srov. např. Janovec Rangelova 2005, 85-98). O tom, že tvoření složenin s druhým komponentem -filie/-fil, -fobie/-fob, -holie/-holik, -logie /-log, -manie/-mánie/-man je v současné češtině živé, svědčí příklady výrazů člověkofil, olivofil, světlofil, školofil, úřadofilie, zvířatkofil, pavoukofobie, světlofob, jablkoholik, jídloholik, člověkologie, stromologie, záhadologie, zatloukologie, céčkománie, hvězdománie, šipkománie, známkománie, želvomanie. Tyto výrazy vznikají jako prostředky aktualizovaného vyjadřování s cílem ozvláštnit text, upoutat pozornost. Mnohé z těchto výrazů vznikají pro potřeby konkrétního textu, vlivem velké produktivity (a slovotvorné potence) svých druhých komponentů a jejich snadné významové dešifrovatelnosti však mohou do jisté míry fungovat i mimo daný kontext. Jejich první komponenty mohou buď vykazovat jistý stupeň spojovatelnosti s druhými komponenty (jde např. o komponenty světlo-, vodo-), nebo se takto mohou vyčlenit jen ojediněle (to je případ komponentů pavouko-, záhado-, zatlouko-). V každém případě lze uvažovat o tom, že spojení prvních komponentů domácích s druhými komponenty -filie/-fil, -fobie/-fob, -holie/-holik, -logie/-log, -manie/-mánie/-man je charakteristické právě pro aktuálně užité výrazy v publicistickém stylu. Tvoření hybridních výrazů tohoto typu je však v češtině nové. Příruční slovník jazyka českého dokládá množství takto tvořených výrazů, vesměs však jde o spojení prvního komponentu původu cizího (tedy nikoli domácího) s některým z výše uvedených komponentů (např. entomofilie, gerontofilie, germanofobie, rusofobie, srbofob). Jedná se o výrazy již v češtině zdomácnělé, některé z nich mají funkci termínů. 2 Některé první členy mohou být motivovány propriálně a takové složeniny jsou jakožto prostředky aktualizující text (a některé posléze i automatizované) výsledkem slovotvorné potence svých druhých komponentů. Protože objasňovat původ propriálně motivovaných komponentů je mnohdy obtížné, do naší excerpce jsme je nezahrnuli. 2 Příruční slovník jazyka českého. Praha, Srov. i Dokulil, M.: Jména konatelská. In: Tvoření slov v češtině 2. Praha, Academie 1967, s [ 121 ]

122 Ukazuje se, že v masmediálních textech uplatňují jednak hybridní složeniny s prvním komponentem domácím tvořené přímo pro potřeby takovýchto textů, jednak ty složeniny uvedeného typu, které mohly vzniknout i mimo masmediální sféru, nacházejí však v ní své mnohočetné uplatnění. Tato druhá skupina složenin zpravidla není v lexikografických příručkách (pokud jsou v nich vůbec zaznamenány) hodnocena jako publicismy. Výrazy okazionálního charakteru (uplatňující se v masmediálních textech) zachycují v určité míře jen neologické slovníky. Literatura Bartošek, J.: Jazyk současné české politiky. Olomouc: UP Čechová, M. CHLOUPEK, J. Minářová, E. Krčmová, M.: Současná česká stylistika. Praha: ISV DOKULIL, M.: Jména konatelská. In: Tvoření slov v češtině 2. Praha: Academie 1967, s Hlavsová, J.: Jazyk politiky. In: Český jazyk na přelomu tisíciletí. Edit. Fr. Daneš. Praha: Academia 1997, s JANOVEC, L.- RANGELOVA, A.: Sufixoidy a sufixoidními lexémy u substantivních kompozit. Praha: ÚJČ AV ČR 2005, s Lotko, E.: Kapitoly ze současné rétoriky. Olomouc: UP Martincová, O. et al.: Nová slova v češtině. Praha: Academia Martincová, O. et al.: Nová slova v češtině 2. Praha: Academia Mitter, P.: Nové složeniny v současné psané české publicistice. In: Jazyková komunikácia v 21. storočí. 4. medzinárodná vedecká konferencia o komunikácii. Banská Bystrica, september Banská Bystrica: Univerzita M. Bela 2001, s MITTER, P.: Složená hybridní substantiva s prvním komponentem cizího původu v současné češtině. Acta Universitatis Purkynianae 95, Ústí nad Labem: UJEP 2003, 190 s. MITTER, P.: Složená hybridní substantiva s komponenetem telev současné psané české publicistice. In: Súčasná jazyková komunikácia v interdisciplinárnych súvislostiach. 5. medzinárodní [ 122 ]

123 konferencia o komunikácii, Banská Bystrica Banská Bystrica: UMB 2004, s MITTER, P: K novým složeninám v současné psané české publicistice (na základě materiálu NSČ 2). In: Komunikace text styl (sborník z 1. mezinárodní stylistické konference). České Budějovice: JČU 2005, s Nový akademický slovník cizích slov A Ž. Praha: Academia Příruční slovník jazyka českého. Praha: Summary Our study deals with the new compounds in the current written Czech publicism. Social and economical changes are reflected in the new lexic of the publicist style. Our explication follow from the analysis of the neological dictionary. A big number of hybrid compounds are result of the influence of foreign compounds. The new compounds of domestic origin aren t so, frequently represented in current publicism. The high productivity in new compounds in the current written publicism have components techno-, tele-, truc-, eko-, ultra-, polo-, lži-, novo-, staro-, jakoby-, skoro-, také-/taky-. This productive components will presumably create new compounds further. Tato studie vznikla jako součást projektu Grantové agentury České republiky č. 405/06/P094 s názvem Hybridní složeniny v současné češtině. [ 123 ]

124 Lexikálne inovácie ako odraz kultúry etnika (II) * Jana Kišová Filozofická fakulta Univerzity Komenského Bratislava Úvod Pre dnešnú lingvistiku sa relatívne výrazným fenoménom stalo skúmanie hovorenej podoby jazyka. Teda takej, ktorá sa neobmedzuje výlučne na výskum hotových, zoštylizovaných, vopred pripravených a komunikačnej situácii prispôsobených komunikátov, ale v centre jej pozornosti stoja také charakteristické vlastnosti ako spontánnosť, nepripravenosť, uvoľnenosť, neformálnosť či živelnosť prejavujúce sa najmä pri voľbe jazykového výraziva. Pravda, aj tu do istej miery musia byť dodržané isté zásady komunikačnej relevantnosti pri voľbe konkrétnych prostriedkov (komunikačná sféra, partner, situácia,...). Jedným zo základných termínov v tejto súvislosti je bežný hovorený jazyk, ktorým J. Bosák (1995, s. 20) neoznačuje žiadnu konkrétnu varietu národného jazyka, ani ho nespája s vyhranenou skupinou nositeľov, ale ho vníma ako súčasť každého stráta prechádzajúcu celým stratifikačným modelom a v rozličnom stupni využívajúcu výrazové prostriedky celého národného jazyka, pričom žiadna z ostatných variet naň nemá deštrukčný vplyv. Pre súčasnú modernú lingvistiku, rovnako ako pre ostatné vedné odbory, je charakteristické, že si vytvára vzťahy a využíva poznatky iných, samostatných vedných odborov, spolupracuje s nimi a nadobúda tak výrazne interdisciplinárny charakter. Svedčia o tom najmä mnohé novovyprofilované disciplíny, ako napríklad sociolingvistika, etnolingvistika, psycholingvistika, neurolingvistika, lingvokulturológia či kognitívna lingvistika, formujúce sa stieraním pevných hraníc [ 124 ]

125 a ich prestupnosťou, pričom tieto prechody sú celkom plynulé a prirodzené. Práve kríženie metód viacerých disciplín prinieslo odvtedy vo vede najviac nových poznatkov z rôznych oblastí vôbec (Černý, 1996). V súvislosti s témou nášho príspevku sa zameriame najmä na sociolingvistické, lingvokulturologické a kognitívnolingvistické aspekty lexikálnych inovácií, ktoré sa k nám bežným používateľom dostávajú najmä prostredníctvom médií. Teoretické východiská Jedným z východísk našej práce bude chápanie jazyka z pohľadu kognitívnolingvistickej teórie, kde je tento fenomén definovaný nasledovne: Jazyk je súčasťou poznávania a poznania, podieľa sa na tom, ako svetu rozumieme, ako ho kategorizujeme, aký obraz sveta si vytvárame a ako ho podávame ďalej (Vaňková a kol., 2005, s. 21). Rovnako ako s myslením je jazyk úzko spätý aj s kultúrou 1 príslušnej lingvosociety. Lingvokulturológia hľadá odpovede na otázky spojené s determinovanosťou jazyka kultúrou a naopak a hľadá princípy vzájomnej podmienenosti týchto dvoch javov. S tým, pravda, úzko súvisí aj prirodzená orientácia človeka vo svete a z toho vyplývajúca prirodzená kategorizácia entít v závislosti od ich interpretácie jazykovým spoločenstvom, ktorá je osobitá a istým spôsobom špecifická v každom jazyku. Práve spôsob prirodzenej orientácie a kategorizácie je to, čím sa jednotlivé jazyky od seba odlišujú, a tak ponúkajú odlišný pohľad na svet. To, ako vnímame svet prostredníctvom jazyka, vytvára tzv. jazykový obraz sveta. Ten však nie je nemenný ako z hľadiska vývinu, tak i z hľadiska používania jazyka v jednotlivých komunikačných sférach. Jazyk na jednej strane uchováva poznatky o premenách spoločnosti, každodenného života, myslenia i prežívania jeho nositeľov, na strane druhej sa mení, čo je spôsobené hlavne dynamikou potrieb jeho používateľov, zmenou 1 Kultúru budeme chápať ako systém noriem naučeného správania ľudí, ktorý zahŕňa verbálnu zložku, t. j. jazyk a neverbálnu zložku, čiže produkty poznávania, duchovné a hodnotové orientácie a materiálnu kultúru spätú s praktickými zručnosťami. In: Orgoňová, O., [ 125 ]

126 spôsobu ich života, vyznávaných hodnôt a stavu poznania (Dolník, 2002, s. 21), ďalej v súčasnosti veľmi dominantnou celosvetovou globalizáciou, európskou integráciou, všadeprítomnou a akcentovanou multikulturálnosťou a dynamikou vôbec. Veľmi všeobecne možno vyčleniť dva výrazné faktory ovplyvňujúce túto mimojazykovú sféru, a síce jednak oblasť médií a publicistiky vrátane reklamy a jednak sféru popularizácie vedy a vedeckých poznatkov. Spomenuté komunikačné sféry vyčleňuje aj J. Bosák (1995, s. 25) vo svojej vyššie uvedenej koncepcii stratifikácie slovenského národného jazyka ako sféru masovej informácie a sféru vedy a jej popularizácie. V súčasnosti sa totiž v praxi stretneme s celým spektrom rozličných tzv. podjazykov, ktoré vyčleníme ako prieniky Bosákom naznačených (jedenástich) komunikačných sfér a (šiestich) typov komunikácie, a tak dokážeme celoplošne a flexibilne rozvrstviť náš jazyk a charakterizovať jeho štandardizované stráta. Vzhľadom na tému tohto príspevku bude pre nás relevantná sféra bežného každodenného života, výrazne ovplyvnená médiami a popularizáciou, v prieniku s celospoločenskou a bežnou komunikáciou ako prototypická sféra komunikácie. Ako prototypickú, a v porovnaní s ostatnými ako bezpríznakovú, sféru ju vyčleňujeme preto, že práve tu stoja v centre pozornosti záležitosti spojené s plnením a uspokojovaním primárnych potrieb človeka (či už je to stravovanie, odievanie alebo bývanie). Tu sa používa jazyk, s ktorým prichádzajú do kontaktu denno-denne všetci členovia každej lingvosociety bez ohľadu na ich rozdielne socio lingvistické diferenciácie (vek, profesné zameranie či záujmy) oproti napríklad skupinovej komunikácii v podobe profesných žargónov a podobne. Taktiež je to sféra, kde sa takmer v najväčšej miere môže uplatniť subjektívnosť, ktorá stojí v základe našej preferencie pri výbere konkrétnych jazykových prostriedkov v komunikácii. Analýza lexikálneho materiálu Naším cieľom tu je ukázať, ako sa mení lexika v ďalšej z oblastí každodenného života Slovákov. Ako modelovú sme si tu zvolili sféru spoločenského života Slovákov zahŕňajúcu mnohé parciálne subsféry. Z nich sa sústredíme na novú lexiku z oblasti rozličných voľnočaso- [ 126 ]

127 vých aktivít (spojených so športom, zábavou, médiami, spoločenskými udalosťami), ďalej politiky a verejného života a napokon zdravotníctva a farmakológie 2. Iste to nie sú všetky oblasti, ktoré zastrešuje hyperonymický názov životný štýl, no pre potreby nášho príspevku si ani nemôžeme klásť za cieľ spracovať túto oblasť komplexne. Ako reprezetatívne sme si preto zvolili vyššie spomenuté sféry, ktoré dostatočne plasticky a dôveryhodne dokumentujú výrazné tendencie, ktoré v jazyku odrážajú nový spôsob života nášho jazykového spoločenstva, pričom sa tu primárne sústredíme na sémantické inovácie. Jazyk nezostáva nemenný a reflektuje všetky zmeny odohrávajúce sa v mimojazykovej realite. Už vyššie spomínané nastupujúce spoločenské trendy ako globalizácia a integrácia (jazykov, národov i kultúr) sa výrazne odrážajú i v jazyku, povedzme, v tendencii k internacionalizácii. I v lexike tejto tematicky vymedzenej sféry dominujú absolútne neologizmy prevažne cudzieho pôvodu 3. Do veľkej miery ide práve o anglicizmy, v málo prípadoch je tu zastúpená aj lexika iného pôvodu (freeride, squash, bungeejumping, scrabble, kokteil, raut, party, pub, show, celebrita, spam, all inclusive, workshop, babysitting, ombudsman...). Fakt, že je tu dominantná práve angličtina, možno zdôvodniť niekoľkými faktormi. Po prvé, ide o úplne nové lexikálne jednotky pomenúvajúce nové reálie (u nás dosiaľ neznáme). Je ich príliš veľa na to, aby náš jazyk dokázal v takom krátkom čase promptne zareagovať a z domácich zdrojov vytvoriť adekvátne ekvivalenty tak, aby absolútne dokázali vystihnúť podstatu daného pojmu. Časom sa možno nájde vhodný ekvivalent, taký, ktorý bude zodpovedať cudziemu výrazu a ktorý bude rovnako funkčný ako jeho inojazyčný pendant. Vzhľadom na vývin mimojazykovej situácie však možno skôr predpokladať, že rovnako ako pozorujeme tendenciu ku globalizácii vo svete a v spoločnosti, tak sa táto môže analogicky odraziť i v jazyku. Na základe výsledkov našich sociolingvistických prieskumov 4 možno usúdiť, že i samotní 2 Interpretovaný jazykový materiál sme vyexcerpovali z hovorených textov televíznych a rozhlasových relácií vysielaných v období jún august Bližšie porov. v Kišová, 2007 (v tlači). 4 Bližšie porov. v Kišová-Bakošová, 2006, s. 16. [ 127 ]

128 používatelia by túto tendenciu uvítali, a to z dôvodu ľahšieho dorozumenia sa aj s používateľmi iných jazykov. Oni sami sú si vedomí faktu, že jazyk tu je predovšetkým na to, aby sme sa prostredníctvom neho vzájomne dorozumeli, čo umožňuje (uľahčuje) i druhý faktor znalosť angličtiny u väčšiny používateľov (aj keď u niektorých iba pasívna) ako prvého cudzieho jazyka. Podporuje to i legislatíva v snahe zaviesť do škôl angličtinu ako prvý a povinný cudzí jazyk, čo pravdepodobne spôsobí, že prenikanie nových anglicizmov nebude stáť v ceste jednej z primárnych funkcií jazyka dorozumievacej. S otázkou anglicizmov, pochopiteľne, súvisí i otázka prestíže ( kategórie, ktorá je opäť iba odrazom mimojazykového života), čo v našom prípade znamená, že ak nateraz obídeme výrazy, ktoré sú do slovenčiny doslova nepreložiteľné, tak používateľ neuprednostní anglický výraz preto, že je výstižnejší, ale preto, že je prestížnejší. Dokáže tak, že je in, je cool, je trendy, je stúpencom globalizácie a hlavne ovláda angličtinu. Napokon, anglické ekvivalenty si často ponechávame ako funkčnejšie práve pre ich spomenutú ťažšiu preložiteľnosť do slovenčiny. Preložiť ich dokážeme len v podobe atributívnej syntagmy či perifrastického slovného spojenia (hacker vs. počítačový pirát, bodyguard vs. telesný strážca, gamblerstvo vs. závislosť na hracích automatoch, piercing vs. prepichovanie mäkkých častí tela, do ktorých sa nasadzujú drobné kovové šperky...), a tak sa nové preložené anglické výrazy dostávajú do rozporu s ekonomickosťou vyjadrovania, teda odrazu ďalšieho z prejavov nového životného štýlu. S otázkou prestíže do istej miery súvisí aj nové (odborné) pomenúvanie rozličných javov a činností, ktoré už dávno poznáme (influvakcína vs. vakcína proti chrípke, laktobacil vs. mliečny bacil, hepatitída vs. žltačka...), alebo používanie odborných, respektíve cudzích výrazov s cieľom eufemizovať náš prejav (liposukcia vs. odsávanie podkožného tuku, peeling vs. odstraňovanie odumretých častí pokožky, laktózne vs. tučné dieťa, celulitída vs. ukladanie podkožného tuku...). Prečo máme potrebu ich takto pomenúvať? Týmto spôsobom našu lexiku inovujeme len v tom zmysle, že ju intelektualizujeme, čo v súčasnosti možno považovať za ďalšiu výraznú tendenciu. Jedným zo zdrojov intelektualizácie neodborného jazyka je determinologizá- [ 128 ]

129 cia (prechod výrazov z odbornej komunikácie do bežnej lexiky, ktoré sa tak stávajú prostriedkami každodennej komunikácie). Vysvetliť to môžeme práve rastúcimi nárokmi spoločnosti kladúcimi dôraz na celkový všeobecnejší rozhľad jazykového spoločenstva. Jedným zo spôsobov, ako ho môžeme docieliť, je práve popularizácia vedeckých poznatkov a ich sprostredkúvanie širokej neodbornej verejnosti, často prostredníctvom médií a publicistiky 5. Uprednostňovanie terminologickej lexiky aj v bežnom jazyku však môže byť spôsobené tiež tým, že tieto výrazy v porovnaní s bežnými nie sú zaťažené rozličnými negatívnymi konotáciami. Prechodom pôvodne termínu do sféry bežnej komunikácie sa jeho význam stáva extenzívnejší a širšie uplatniteľný v rozličných kontextoch (globula, aspirín, ibalgin, stres, kolaps, skolabovať...) alebo si ponecháva svoj odborný význam, len je známy širokému spektru používateľov (koenzým Q10, imunodeficit, meteorizmus, hypersenzibilita...), pričom sa tu opäť dostáva do popredia otázka prestíže. Ak predsa používateľ ovláda, často najmä inojazyčné, termíny, je rozhľadenejší, má niečo naviac. Túto tendenciu v našej tematicky vymedzenej sfére reprezentuje najmä jazykové výrazivo zo sféry zdravia a zdravotníctva, teda z výsostne odbornej komunikačnej sféry týkajúcej sa však každého jednotlivca. Preto sme sa odvážili zaradiť aj túto tendenciu na okraj prototypickej sféry komunikácie. Na jednej strane tu potom stojí výsostne odborná lexika pomenúvajúca javy známe väčšine našej lingvosociety sprostredkované popularizačnými zásahmi, či už v podobe termínov (vírus H5N1, vírus SARS, Kreutzfeldova-Jacobova choroba, BSE, Downov syndróm...) alebo v podobe ich hovorových náprotivkov všeobecne známych profesinalizmov (vtáčia chrípka, choroba šialených kráv, prasačí mor, pomarančová koža, slintačka, krívačka...) v opozícii k výrazne ekonomizovaným profesionalizmom (ako súčasti odbornej komunikácie, no nie súčasti prototypickej komunikačnej sféry), ktoré zefektívňujú komunikáciu medzi profesionálmi (železo, mašina, grabovať, trojan, červ, sizeovať, sejvnúť, exnúť, mikrovlnka, dvojičky, eso...). 5 Bližšie porov. v Kišová-Bakošová, 2006, s [ 129 ]

130 Ďalšiu relatívne početnú skupinu nových lexikálnych jednotiek tvoria revitalizované výrazy, teda také lexikálne jednotky, ktoré sa niekoľko desaťročí v našom jazyku (z rozličných dôvodov, a to predovšetkým v médiách), nepoužívali a v súčasnosti sa opäť dostávajú z periférie do jadra slovnej zásoby vo svojom pôvodnom význame, avšak v novom sociokultúrnom kontexte. Spravidla ide o výrazy spojené s novým územnosprávnym rozdelením Slovenskej republiky, so zriaďovaním nových inštitúcií a vytváraním nových funkcií (župa, župan, starosta, septima, oktaván...) či rôzne výrazy týkajúce sa cirkevného života, cirkevných inštitúcií a iných oblastí spoločenského života (úžera, bankovanie, expozitúra, kastelán, komisár...). Pružnou a veľmi produktívnou skupinou nových lexikálnych jednotiek v tejto sfére sú tiež výrazy s nádychom okazionálnosti, ktoré nie sú neologizmami v pravom slova zmysle. Sú to iba dobovo podmienené výrazy, ktoré ešte nestihnú preniknúť do neutrálnej lexiky a už sú na jej periférii. Ich krátka životnosť azda najdôslednejšie, najvýstižnejšie a najdynamickejšie odráža dynamiku mimojazykovej skutočnosti. Vznikajú a zanikajú spoločne s reáliami, ktorých sú odrazom (mikivláda, ficovláda, ficovina, dzurindovec, mečiarizmus...), teda ich životnosť je naozaj časovo veľmi ohraničená (Orgoňová, 2006). Zo sémantických inovácií sú ešte výrazné polysémanty, v ich rámci, pravda, nové generalizované, špecifikované, metaforizované i inými sémantickými postupmi utvorené neosémantizmy (rosnička, dinosaurus, trvalka, hitovka, tunel...) a novou kolokáciou lexém utvorené lexikalizované spojenia. V nových kolokáciách tieto výrazy často nadobúdajú i nový význam zovšeobenený a rozšírený aj do iných sfér komunikácie. Slúžia predovšetkým na špecifikovanie alebo odlíšenie novej reality od inej (dopravný kolaps, hudobný kokteil, informačný kokteil, kokteil kultúr, splátkový kalendár, štrukturálne fondy, balík/balíček služieb/opatrení, druhý pilier, daňové prázdniny, ochranný faktor, umelý sneh...) a prevládajú obzvlášť v tejto sfére, kde je výraznejšie zastúpená, ba až dominantná, abstraktná lexika. [ 130 ]

131 Záver Integračné a globalizačné trendy v spôsobe života slovenského jazykového spoločenstva sa zákonite odrážajú aj v jeho jazyku. Na základe analyzovaného materiálu môžeme konštatovať, že nová lexika v prototypickej komunikačnej sfére slovenskej lingvosociety sa pomerne výrazne internacionalizuje (alebo anglicizuje?) a do istej miery i intelektualizuje. Obe tendencie sú do veľkej miery podmienené stimulmi vysielanými z médií prostredníctvom reklamy a popularizácie vedeckých poznatkov sprostredkúvaných týmito kanálmi. Literatúra BOSÁK, Ján: Sociolingvistická stratégia výskumu slovenčiny. In: Sociolingvistické aspekty výskumu súčasnej slovenčiny. Sociolinguistica Slovaca. 1. Zost. S. Ondrejovič M. Šimková. Bratislava: Veda 1995, s ČERNÝ, Jiří: Dějiny lingvistiky. Olomouc: Votobia s. DOLNÍK, Juraj: Jazyk ako kultúrny jav. In: Jazykovedný časopis, 2002, roč. 53, s KIŠOVÁ, Jana: Lexikálne inovácie ako odraz kultúry etnika. In: Jazyk a komunikácia v súvislostiach II. Zborník z medzinárodnej konferencie konanej v Bratislave. Bratislava: Univerzita Komenského (v tlači). KIŠOVÁ-BAKOŠOVÁ, Jana: Neologizácia a neologizmy v súčasnom jazyku. [Diplomová práca]. Bratislava: FF UK s. ORGOŇOVÁ, Oľga: Kultúrne pozadie českých a slovenských jazykových inovácií (na materiáli neologizmov a okazionalizmov). In: Třináct let po Trinásť rokov po. Zborník z jubilejnej X. československej konferencie konanej v Brne. Brno: Masarykova univerzita (v tlači). VAŇKOVÁ, Irena a kol.: Co na srdci, to na jazyku. Kapitoly z kognitivní lingvistiky. Praha: Karolinum s. [ 131 ]

132 Summary The paper deals with a problem of neologisms from the sphere of social life of Slovaks as a constituent part of prototypical communicational sphere which are presented to the language users mainly through media. It aims to reveal basic tendencies of innovations in this sphere and through them also a reflection of the Slovak culture which changes and adopts itself to new trends. * Príspevok vznikol s podporou grantu Univerzity Komenského č. UK/331/2007 Neologizácia a neologizmy v súčasnom jazyku. [ 132 ]

133 Neologizmy v jazyku spravodajských relácií Hedviga Marcinková Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa Nitra V súčasnom modernom svete komunikácia zohráva dôležitejšiu úlohu než kedykoľvek predtým a vďaka mnohým technickým výdobytkom nadobúda také podoby, ktoré prekonávajú všetky priestorové a časové obmedzenia a prekážky (Vaňko, 1999, s. 7). Medzi najrozšírenejšie technické vymoženosti patrí jednoznačne televízia. V súčasnej dobe vstúpila televízia do nášho života tak búrlivo ako žiaden iný prostriedok masovej komunikácie. Nebol to iba búrlivý rast televíznych prijímačov, ale tiež veľký rast rozsahu vysielania, ako aj spracovania a sprostredkovania informácií televízneho programu. Televízia sa stala dôležitým zdrojom získavania poznatkov. Naším cieľom však nie je informovať o štruktúre, rozsahu a tematickom zameraní televízneho vysielania. Treba ale pripomenúť, že televízia sa v živote spoločnosti stala prostriedkom na šírenie rôznych informácií, kultúry a umenia, ale je tiež prostriedkom na vytváranie hodnôt takmer vo všetkých oblastiach. Z toho nám vyplývajú predpoklady na pozitívne pôsobenie na mladú generáciu a na televízneho diváka vôbec. Tieto skutočnosti kladú požiadavky na televíziu aj v jej vzťahu k základnému prostriedku komunikácie, ktorým je jazyk. Proces odovzdávania informácií je vlastne komunikáciou. Komunikáciu teda chápeme ako prenos informácie od jedného subjektu k druhému (Vaňko, 1999, s. 11). V tomto procese ide jednak o jazykové spracovanie myšlienkového obsahu vo vedomí odosielateľa (hovoriaceho) a jednak o jeho vyjadrenie pomocou jazykových prostriedkov (Vaňko, 1999, s. 12). Za posledné obdobie nastal v našej spoločnosti výrazný pohyb v slovnej zásobe, ktorá ako prvá reaguje na akékoľvek zmeny, či sú to už zmeny umelecké alebo spoločenské. Informačná [ 133 ]

134 hodnota týchto jazykových jednotiek sa vždy prejavuje v istých konkrétnych komunikačných situáciách. Podobný názor zastáva aj Matej Považaj konštatovaním, že v rozhlase a televízii sa ustanovenia o používaní štátneho jazyka nie v plnej miere rešpektujú. Inak povedané, v týchto médiách sa nie vždy v dostatočnej miere rešpektujú zásady jazykovej kultúry, neuplatňuje sa spisovný jazyk, v zmysle dikcie zákona o štátnom jazyku kodifikovaná podoba štátneho jazyka (2000, s. 82). Smerovanie slovenských televízií, ako i úroveň jazykovej realizácie jej účinkujúcich moderátorov, v súčasnosti ovplyvnili, ako sme už vyššie uviedli, i spoločenské zmeny. V ich jazykových prejavoch sa zriedkavo stretávame s jazykovo vycibrenými a tvorivými prejavmi, v ktorých sa funkčne vhodne využívajú prvky rozličných štýlov. Našu pozornosť však zameriame na hlavný problém, a to hodnotenie jazykových prostriedkov moderátorov. Vo vysielaní televízie treba primeranú pozornosť venovať okrem výslovnosti aj lexike, výberu jazykových prostriedkov vzhľadom na komunikačnú situáciu. Z jednotlivých jazykových rovín je dynamickou situáciou najviac zasiahnutá lexikálna rovina. Prirodzeným javom v slovnej zásobe je jej neustála zmena, jej dopĺňanie či regenerácia. Jazyk je systém, ktorý sa neustále mení a vyvíja. Ovplyvňuje ho množstvo poznatkov z oblasti vedy, techniky, kultúry i spoločenského života. Vznik spoločenských javov a najnovšie výsledky vedecko-technického rozvoja priamo súvisia so vznikom nových pomenovaní. Slovotvorný vývin je daný vzájomným pôsobením dvoch činiteľov: pomenovacích potrieb spoločnosti a pomenovacích možností v jazyku. V ostatnom čase sa stále väčšia pozornosť venuje sledovaniu rozvoja slovnej zásoby z hľadiska spoločenských pomenovacích potrieb. Zmeny v spoločnosti podnecujú aj veľké zmeny v slovnej zásobe. Potreba pomenúvať nové javy a skutočnosti súvisí so vznikom nových slov. Neologizmus nie je len nové slovo, ale aj nový jazykový znak. Môže byť reprezentovaný novým slovom, novým významom slova alebo slovným spojením (Horecký, 1988, s. 23). Neologizmy patria do širokej skupiny jazykových inovácií, teda takých prvkov v jazyku, ktoré predstavujú niečo nové jednak v systéme jazyka, jednak v stavbe [ 134 ]

135 jazykových prejavov (Horecký Buzássyová Bosák a kol., 1989, s. 309). Neologizmy vznikajú z potreby pomenovať nejaké nové javy a skutočnosti, ktoré vznikli v istom období a v slovnej zásobe pre ne neexistuje adekvátny názov. V čase svojho vzniku si neologizmy udržujú svoju nezvyčajnosť a novosť. Používa ich spravidla iba úzky okruh ľudí a len postupne si ich osvojuje čoraz väčší počet užívateľov. Slovo prestáva byť neologizmom vtedy, keď prejde do aktívnej slovnej zásoby a stane sa všeobecne známym pojmom (Mistrík, 1989, s. 75). Tento prechod sa však neuskutočňuje pri všetkých nových pomenovaniach rovnako rýchlo. V našom príspevku sa sústredíme na spravodajské relácie celoplošných slovenských televízií (STV, JOJ, Markíza, TA3), pričom si budeme všímať neologizmy v moderátorských a redaktorských jazykových prejavoch, ktoré boli odvysielané od januára do júna Neologizmy rozdelíme podľa realizácie príznaku novosti na: lexikálne (vlastné, absolútne), sémantické (neosémantické), združené pomenovania, hybridné pomenovania, akronymá. Lexikálne neologizmy tvoria spojenie nového obsahu slova s jeho novou formou. Zaraďujeme sem aj prevzaté slová z cudzích jazykov, pretože sa v nich spája nový obsah s novou formou. Prevažne ide najmä o anglicizmy, zriedkavo je zastúpená aj lexika iného pôvodu: raut, squash, pub, paparazzi, realityshow, homebanking, bodyguard, celebrita, spam, hacker, scrabble, all inclusive, workshop, babysitting, bungeejumping, piercing, byť in, out, trendy, cool; , skinhead, kasting. Dominantnosť anglicizmov súvisí s prienikom nových javov a inštitúcií na naše územie. Žiaden moderný jazyk sa neobohacuje len z vlastných domácich zdrojov, do nášho jazykového systému veľmi rýchlo vstupujú cudzie slová, najmä tie, ktoré sa používajú v medzinárodnom kontakte. [ 135 ]

136 Môžeme však súhlasiť s Ábelom Kráľom, ktorý hovorí, že v ostatnom desaťročí mnohí používatelia slovenčiny chcú získať prestíž svetovosti tým, že vyhľadávajú a používajú cudzie slová a neraz ich používajú celkom nevhodne, ba aj s neznalosťou ich významu (2004, s. 10). K takýmto používateľom jazyka zaraďuje Á. Kráľ aj rozhlasových a televíznych moderátorov, ktorí svojím vystupovaním preukazujú svoju nekultivovanosť, ide často len o kategóriu prestíže, snahu za každú cenu zaujať a byť svetovým, byť in. Markéta Pravdová zaregistrovala v súčasnom českom jazyku proces tzv. mcdonaldizácie: Příklon k typizovaným, uniformním, sériově vyráběným produktům postihl nejen prostředí fastfoodových restaurací, ale sledujeme ho i v zábavním průmyslu, tisku, časopisecké a rozhlasové produkci a zvláště v televízním vysílaní. Oblast masových médií podléhá mcdonaldovským principům efektivity, racionalizace, předvídatelnosti a kontroly (2005, s. 293). Podobný trend sme zaregistrovali aj v televíznom vysielaní na Slovensku. Lexikálnych neologizmov, ktoré nemajú žiadnu motiváciu k ostatným členom slovnej zásoby, nie je v jazyku veľké množstvo. Zriedkavosť týchto neologizmov v jazyku médií v sledovanom období je ovplyvnená motiváciou, respektíve antimotiváciou,... pretože absolútne nová forma sa pri pomenúvaní nových obsahov spravidla nepoužíva, je veľmi málo neologizmov, ktoré by nemali nejakú motiváciu formálne vyjadrenú koreňom a príponami (Horecký Buzássyová Bosák, 1989, s. 309). Pri sémantických neologizmoch, tzv. neosémentizmoch ide o prenášanie významu pri ich vzniku, a to na základe istých podobností a súvzťažností podobne ako pri metafore či metonymii. Príznakovosť spočíva v novom obsahu, ktorý sa pomenúva starou formou: krtkovanie, cenový strop, počítačový vírus, mäkké úverovanie, žánrový koktail, plávajúca podlaha, televízna rosnička. Združené pomenovania predstavujú nový obsah, forma nie je vyjadrená novými výrazmi, ale novým spojením slov do nového celku, pričom tieto slovné spojenia vyjadrujú jeden celistvý význam: vitálny liek, archívne víno, silový rezort, živý štít,...vytvorili živú reťaz...,...herec Cinkota bol už rok čistý... (nebral drogy), choroba šia [ 136 ]

137 lených kráv, adopcia na diaľku, pranie špinavých peňazí, dopravný kolaps, splátkový kalendár, daňové prázdniny. Akronymické slová a hybridné pomenovania patria do skupiny absolútnych neologizmov, keďže ide o novovzniknuté slová, ktoré sú utvorené spojením začiatočných písmen viacslovného názvu. Akronym sa ponáša na existujúce alebo novovzniknuté slovo: agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), SMS (skratka je utvorená z anglického spojenia Short Message Service, MMS (Mutimedial Message Service), DVD (Digital Video Disc). Vo vysokej miere sú zastúpené neologizmy, ktoré vznikli univerbizáciou, majú starý obsah vyjadrený novou formou: čítačka (autorské čítanie), panelák (panelový dom), bulvár (bulvárna tlač), podpisovka (podpisová akcia), kreditka (kreditná karta), výberovka, bestofka (výber toho najlepšieho), simka (SIMkarta). V tejto skupine sa často objavujú slová s príznakom hovorovosti či slangovosti, preto by sa ich používanie v televíznom spravodajstve malo zvážiť. V prevažnej miere dominoval tento typ neologizmov v hlavnej spravodajskej relácii TV Joj, a to najmä v príspevkoch regionálnych spravodajcov. Podľa nášho názoru by televízni redaktori, moderátori a hlásatelia mali šíriť kultivovanú spisovnú slovenčinu, aby rešpektovali zásady jazykovej kultúry, materinský jazyk by mali dokonale ovládať. Matej Považaj uvádza: Kto ho neovláda, nemal by mať prístup pred mikrofón alebo kameru (2000, s. 85). Bohatou skupinou nových lexikálnych jednotiek sú okazionalizmy, ktoré nie sú neologizmami, keďže ide o časovo podmienené výrazy, neprenikajú do neutrálnej lexiky Originálne však odrážajú dynamiku mimojazykovej skutočnosti, ich existencia úzko súvisí s reáliami, ktorých sú odrazom: ficovina, dzurindovec, mečiarovka, budajka, hruštička húževnatá. Prevažnú časť neologizmov tvoria odvodené a zložené slová, ktoré sa tvoria zo slovotvorných základov prostredníctvom slovotvorných postupov. Najväčšiu produktívnosť vykazovalo sufixálne tvorenie slov, napríklad hladovkár, esemeskár, tunelár, výpalník, internetista, me [ 137 ]

138 dializácia, balkanizácia; no čoraz populárnejším je tvorenie slov kompozíciou: šéfmanažér, vnútrobankový, spoluriešiteľ, internetbanking, holobyt, dlhoprstý, pravostredová, imidžmaker, euroth, eurošek, eurohymna, euroobal. Vďaka častejšiemu používaniu neologizmov v médiách, predovšetkým v televíznom spravodajstve, postupom času neologizmy strácajú svoj príznak novosti, pričom niektoré môžu postupne prechádzať do aktívnej slovnej zásoby používateľov jazyka. Vplyv jazyka médií patrí k výrazným činiteľom ovplyvňujúcim adaptačné procesy prijímania nových lexikálnych jednotiek do systému slovenčiny. Literatúra BUZÁSSYOVÁ, Klára: Ako vznikajú nové slová. In: Kultúra slova, 1976, roč. 10, č. 5, s Encyklopédia jazykovedy. Red. J. Mistrík. Bratislava: Obzor s. HORECKÝ, Ján BUZÁSSYOVÁ, Klára BOSÁK, Ján: Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny. Bratislava: Veda s. KRÁĽ, Ábel: Úvod. In: Otázky jazykovej kultúry. (Jazyková kultúra a jazyková ekológia). Nitra: FF UKF MISTRÍK, Jozef: Štylistika. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo s. ONDRUS, Pavel HORECKÝ, Ján FURDÍK, Juraj: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Lexikológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo s. POVAŽAJ, Matej: O jazykovej kultúre v elektronických médiách. In: Kultúra slova, 34, č. 2, 2000, s PRAVDOVÁ, Markéta: O kultuře mcdonaldovské a mcdonaldizujúcí. In: Oratio et ratio. Ed. S. Čmejrková - I. Svobodová. Praha: Ústav pro jazyk český Akademie věd ČR. s VAŇKO, Juraj: Komunikácia a jazyk. Nitra: UKF s. [ 138 ]

139 Summary The presented article deals with the newscasts on Slovak nationwide TV channels, focusing on neologisms in presenters speech. Since their usage in the media, especially in TV reporting, is very common, they are slowly losing their novelty and some of them even enter the active vocabulary of language users. As a result the language presented in the media becomes an important factor influencing the infiltration process of new lexical units into Slovak. [ 139 ]

140 Kolokviálnost v současných médiích (Na příkladech srovnání TV Nova, TV Prima a ČT) Soňa Schneiderová Filozofická fakulta Univerzity Palackého Olomouc V poslední době se se studenty zabýváme v seminářích stylistiky a textu analýzou zpravodajských relací na našich televizních stanicích na České televizi, na Primě a televizi Nova, a to z mnoha perspektiv z hlediska výstavby textu jako celku, syntaktické stránky, lexika, jedním z hledisek je také míra neutrálnosti vyjadřování. Sledujeme-li a srovnáváme-li všechna zpravodajství, ukazují se samozřejmě shodné rysy dané žánrem televizního zpravodajství, ale i rozdíly například ve stavbě zpráv; v jednotlivostech je větná stavba odlišná, rozdíly jsou v interpretaci jednotlivých událostí atd. Zjistili jsme, že nejvíce se odlišuje právě Nova, respektive je mnohem aktivnější v užití některých výrazových prostředků a je osobitá, odlišná jak od ČT, tak také druhé komerční stanice televize Prima. Nova využívá mnohem více těch prvků, kterými může diváka zaujmout týká se to kontaktových prostředků, typická je pro ni hyperbolizace a expresivita vůbec (z prostředků jmenujme například superlativy nejčernější úterý, nejtragičtější nehoda, nejkrvavější útok, nejhorší obavy veterinářů, nejkurióznější krádež; formulace typu to tady ještě nebylo, případ, který nemá obdoby ; působení na diváka slouží také velké množství stále se opakujících přívlastků obrovská lavina se převalila, obrovské množství knih, hrozící obrovské finanční problémy, obrovský pocit, obrovské štěstí, obrovská tragédie; mohutný, tragický a dramatický dramatická aféra; evaluační částice). Nova je adresnější, konkrétnější (týká se to konatele děje; raději než Polsko volí je užito formulace Poláci volí svého prezidenta; ČSSD Jiří Paroubek, [ 140 ]

141 úřad úředníci atd.). Nova také využívá více výpovědí běžného člověka jedná se například o svědky události, názory obyčejných lidí (ne vždy odborníků), což je jeden z prostředků, jak událost přiblížit běžnému divákovi (lze rovněž konstatovat, že citovanost ve zpravodajství narůstá). Podání zprávy nese rysy výraznějšího zpřístupnění informace jsou to různé prvky grafiky, konkretizace, sem patří také záměrná stylizace blízká běžnému až někdy lidovému vyjadřování prostřednictvím syntaxe, ale zejména lexika a frazeologických jednotek, které slovníky hodnotí jako kolokviální nebo jako expresivní. Někdy je na tyto části promluvy poukázáno přímo metařečově: lidově řečeno ruply mu nervy. V televizním zpravodajství se tak dnes běžně setkáváme s frazeologií užívanou v běžném vyjadřování (příklady pocházejí z TV Nova): sociální demokraté mu dali košem; podle policie při řidičích stáli všichni svatí; řešení má svůj háček; věc má ale drobný háček; šťastné výrazy a úsměvy od ucha k uchu; je to voda na jejich mlýn; mít oči na šťopkách atd.; boural auto rodičů (P. Dumbrovský); ještě jsme se nedívali na české silnice a dálnice ( ), jestli se dnes bouralo (P. Charvátová). Je rozdíl mezi tím, jak je zpráva prezentována ve studiu a co je součástí tzv. reportážního vstupu. Samozřejmě v reportážním vstupu je vyjadřování uvolněnější, míra připravenosti je menší (přesto i zde se redaktoři drží určitých interních pravidel zpracování a formulování události). Podoba stylizace zprávy se liší také podle toho, kterých událostí se týká čím blíže je zpráva domácímu prostředí, tím více je možné uvolněnější vyjadřování, nebo čím více má zpráva charakter bulvárního tématu, bulvární zprávy tak také. Týká se to i sportovních zpráv, nebo zpráv nikoliv v hlavní zpravodajské relaci, ale relace odpolední na TV Nova v 17,00. Př. 1 (TV Nova, Sportovní noviny, redaktor Martin Pouva): Maradonovi už zase pořádně otrnulo. Ještě před pár měsíci bojoval slavný Diego o život, ale sotva se z nemoci vylízal, znovu vymetá noční bary. Teď byl přistižen v Kolumbii. ( ) Maradona si zase zahrává ( ) Př. 2 Český kouč zažil na Slovensku nechutnou scénu. Závěrečných deset minut zápasu ( ) bylo pořádně horkých. Zahraničním událostem se Nova věnuje méně a formulace těchto zpráv je velmi schematická, nepodléhá takové vynalézavosti. [ 141 ]

142 Uvolněnost se objevuje rovněž v pasážích navozujících kontakt s divákem: Držte palce našemu redaktorovi, ( ) ať všechno dobře dopadne; chcete-li nový šmrncovní hadřík, podívejte se teď( ); Tak a jedeme dál, ještě jsme se nedívali ( ). Komerční televize mají také větší sklon k jazykové hravosti: Př. 3 Soud soudil soudce (TV Nova). V 1. větě zprávy na Nově je figura ethymologica. Pokračování v reportážním vstupu obsahuje řadu expresivních hovorových obratů, které odpovídají současnému trendu vyjadřování v médiích: Půjčovala si peníze ( ) Pak už vytloukala klín klínem. A vrchní soud dnes v odvolacím řízení pořádně přitvrdil. Př. 4 (TV Prima) Moravsko-česká vzájemnost dostává v těchto dnech vážné trhliny, začíná se dokonce mluvit o odtržení Moravy od Čech a přitom jde vlastně o houby. Zatímco v západní části republiky rostou jako zběsilé, na východě chodí houbaři po lesích nadarmo. Př. 5 (TV Prima) Umíte si představit obydlenou základnu na Měsíci? Možná vám to připadá spíš jako téma filmu z budoucnosti. Americká NASA ale oznámila, že Měsíc hodlá osídlit už za 18 let. ( ) A s jakým rozpočtem NASA počítá? S astronomickým. Podle nejstřízlivějších odhadů to bude 500 až 800 miliard dolarů, tedy asi jako 15 ročních rozpočet České republiky. V současném zpravodajství lze sledovat proměny stylu nejen v užití lexika a frazeologie, ale také výstavby texty, kompozičních postupů. Objevují se ve zpravodajství nové postupy zvláštní druh vyprávěcího postupu, který lze pracovně označit jako jedna paní povídala nebo pavlačový styl (níže Př. 8, TV Nova); v příkladu 4 z Primy je začátek zprávy formulován jako tzv. fraška; objevuje se hra s jazykem, s významy slov (Př. 3, 4, 5). Dochází ke střetu zpravodajské schematizace a nových postupů, k jejich mísení a překrývání. Nový styl vyjadřování do českého zpravodajství přinesla TV Nova. I Česká televize, která plní veřejnou službu a není tolik závislá na sledovanosti a zisku, je ovlivňována novými okolnostmi působí v prostředí, kdy si divák může vybrat, a chce také zaujmout. Přesto rozdíl mezi ČT a komerčními stanicemi je stále výrazný. Uveďme pro srovnání část zprávy o téže události na TV Nova a ČT: [ 142 ]

143 Př. 6 (ČT) Ministr zdravotnictví nečekaně odvolal ředitele státního ústavu pro kontrolu léčiv Milana Šmída. (TV Nova) Ministr zdravotnictví David Rath má další zářez na pažbě, tentokrát se jménem Milan Šmíd. Př. 7 (ČT) Sociální demokracie definitivně ukončila jednání o podpoře menšinové vlády ODS. (TV Nova) Politickou bombu odpálil šéf ČSSD Jiří Paroubek. Rozdílná stylizace je patrná rovněž na příkladech následujících: Př. 8 (ČT) Dvě nejsilnější politické strany, ODS a ČSSD, dnes k jednání o nové vládě vůbec nezasedly. Jejich lídři se totiž nedokázali domluvit ani na tom, kdo bude vyjednávat a kde se politici sejdou. Poměrně překvapivě proto zní pozdější prohlášení občanských demokratů, že už je vlastně naprostá většina sporů odstraněna. (TV Nova) Tak jim to dlouho nevydrželo. Poté, co se včera večer po dramatickém dni předsedové ODS a ČSSD usmířili, už spolu zase nemluví. Pikantní přitom je proč. Kdo by čekal, že jablkem sváru bude příští vláda, je na omylu. Topolánek s Paroubkem se totiž chytli dříve, než se vůbec stačili potkat. Nedokázali se domluvit na tom, v jaké sestavě a kde by mělo proběhnout další jednání. A tak ho nakonec raději zrušili. Na druhé straně samozřejmě vidíme i některé trendy nezáměrné, které jsou odrazem současného stavu užívání jazyka. Zastavím se u jednotlivostí: 1. Např. se jedná o volbu variant v 1. p. pl. M, kdy přednost se dává variantě s i: Američani; sociální demokrati; hokejisti (v titulku); také dva lidi; 2. současná žurnalistika psaná ani mluvená snad již nezná slovo několik, na místo toho se prosazuje slovo pár: pár triků; pár dnů před plánovaným spuštěním akce (SSČ hodnotí toto slovo jako hovorové) 3. stejně tak slovo velmi: hodně zamotaný případ se snaží rozlousknout policisté (TV Nova, 1. věta zprávy); je to hodně jinak; jsem hodně spokojený zaznělo v překladu v reportáži ve zpravodajství; 4. rychlé zpracování informací má za následek mnoho chybných vazeb Pavla Charvátová z čtecího zařízení ( ) varuje proti potratům atd. Vzhledem k tomu, že média ať tištěná, nebo mluvená dnes nejvíce ovlivňují mluvu populace, měla by dbát na úroveň vyjadřování, [ 143 ]

144 nevnášet tvary a výrazy nefunkčně nesprávné, plynoucí z jazykové neznalosti a nepoučenosti gramatické a stylové (a zachovávat si tak svoji kredibilitu), a to i v novém kontextu souboje o diváka a svých snah přiblížit se mu (a tím získat sledovanost). Zároveň jsme si vědomi toho, že média jsou svým aktivním užíváním jazyka jako nástroje komunikace odrazem současného vývoje jazyka, jehož některé trendy neovlivní ani preskritivní snahy lingvistů. Prameny a literatura ČERMÁK, F. HRONEK, J. MACHAČ, J. (eds.): Slovník české frazeologie a idiomatiky. Výrazy neslovesné. Academia, Praha 1988; Výrazy slovesné. Academia, Praha FILIPEC, J. DANEŠ, F. MACHAČ, J. (eds.): Slovník spisovné češtiny pro školu a veřejnost. Academia, Praha OSVALDOVÁ, B. a kol.: Zpravodajství v médiích. Karolinum, Praha SVOZILOVÁ, N. PROUZOVÁ, H. JIRSOVÁ, A.: Slovník slovesných, substantivních a adjektivních vazeb a spojení. Academia, Praha Zusammenfassung Der Artikel zeigt Zunahme der umgangssprachlichen Lexik und Phraseologie in Medien; dies wird vor allem am Beispiel von TV NOVA dokumentiert, das sich in seinem Art und Weise von Ereignispräsentation dem gewöhnlichen Zuschauer anpassen. [ 144 ]

145 Metafora v mluvených projevech moderátorů dvou rozhlasových stanic Tomáš Macoun, Šárka Dvořáková Pedagogická fakulta Univerzity Palackého Olomouc 1. Úvod Jsou to právě mluvené projevy moderátorů dvou českých, přesto však v mnoha směrech odlišných, rádiových stanic, na které se zde zaměřujeme: Evropa 2 a Český rozhlas Brno. Sledovali jsme výskyt a užití různých jazykových prostředků ve dvou typologicky podobných pořadech obou zmíněných rádií: Ranní show (Evropa 2) a Dobré ráno (Český rozhlas Brno). Cílem příspěvku je popsat metafory a typy nominací u mluvených projevů moderátorů těchto dvou rozhlasových pořadů. Všechny uvedené příklady zachycují originální podobu mluveného slova. V mnohých případech však byly cíleně zkráceny, vytrženy z kontextu, a to z důvodu dosažení maximální výstižnosti a přehlednosti. Pro jejich snadnější orientaci v textu užíváme kurzívy. 2. Rozhlas Jak jsme uvedli výše, pro získání požadovaného materiálu jsme pracovali s pořady dvou stanic: Evropy 2 a Českého rozhlasu Brno. Obě dvě tato rádia se však v několika věcech liší. Tou nejmarkantnější z nich je vlastnictví. Vlastníkem veřejnoprávního rozhlasu (Český rozhlas Brno) je veřejnost. Ta je zastoupena v dozorčích orgánech (Rada Českého rozhlasu). Aby byla zaručena nezávislost na státu, financuje se veřejnoprávní rozhlas z poplatků, které jsou povinni odvádět všichni majitelé rozhlasových přijímačů. Veřejnoprávní rozhlas je veřejnou [ 145 ]

146 institucí, nikoli státní. V ČR je řídícím orgánem Rada pro rozhlasové a televizní vysílání, která je volena parlamentem. Zcela jinak jsou na tom komerční rádia (Evropa 2). Ta vstupují na trh pod záminkou zisku. Jejich snahou je sestavit programové schéma tak, aby bylo maximálně prodejné. Soukromá komerční rádia jsou financována výhradně z reklamy. V ČR se podíl soukromých a veřejnoprávních rádií na trhu změnil po roce Co do počtu převažují soukromá rádia. Ta se zaměřují převážně na hudební produkci. Zpravodajské, vzdělávací a kulturní pořady naopak převládají ve veřejnoprávních stanicích (srov. Schellmann, 2004) Specifické rysy rozhlasu Abychom charakterizovali různá specifika rozhlasu, považujeme za vhodné uvést v několika bodech jeho nejdůležitější rysy a také odlišnosti od jiných typů médií: Rozhlasový program se k posluchači šíří výhradně zvukovou, respektive auditivní cestou. Vnímání obsahu rozhlasového pořadu probíhá při auditivním příjmu jinak než při četbě nebo sledování televize. Významnou roli hraje aktivizace pozornosti a myšlenkových procesů. Poslech rozhlasového pořadu klade větší nároky na procesy analýzy a syntézy, srovnávání, abstrakce a zobecňování než při vnímání téhož obsahu v tisku nebo v televizi. Vztah mezi rozhlasovým redaktorem a posluchačem je jednostranný. Posluchač má možnost kdykoli poslech přerušit (dobrovolnost výběru a poslechu rozhlasového programu). Program je sledován velmi často při vykonávání některé další činnosti (např. při jízdě autem). Dominantním výrazovým prostředkem v rozhlase je jazyk. Jedná se o jazyk mluvený, a to se všemi výhodami i nevýhodami. V rozhlase je jazyk prvkem autosémantickým, primárním. Ostatní zvuky a šumy hrají úlohu pouze podpůrnou, druhořadou. [ 146 ]

147 Percepce rozhlasu probíhá pouze jednorozměrně, posluchač na rozdíl od čtenáře vnímá text jen v čase, v němž projev probíhá, a nemá většinou možnost se k vyslovenému vrátit a dodatečně se v potřebné míře orientovat. Jazyková komunikace v rozhlase je ve srovnání s novinami dynamičtější, sugestivnější a představově inspirativnější. Slovník rozhlasového projevu by měl být jednodušší a jednoznačnější než slovník novin. I syntax rozhlasového sdělení by měla vycházet z faktu auditivního příjmu informace. Texty by měly být méně gramaticky nasyceny, větná a souvětná stavba programu by měla vycházet ze skladebného principu sukcesivnosti, a tak se blížit syntaxi běžně mluveného (hovorového) jazyka (Bozděch, 1982). 3. Moderátor Moderátor 1 je dominantní složkou u typů pořadů, jež jsme v naší práci zkoumali, a nelze si bez něj zkoumané pořady představit. Je to právě jeho mluva a projev, jež, vedle dalších aspektů, charakterizují vysílaný a poslouchaný pořad Projev moderátora Projev moderátora je v základě monologický. To je dáno situací rozhlasového vysílání, v němž není možný bezprostřední kontakt partnerů komunikace, nicméně je silně dialogizován. Moderátor oslovuje posluchače, obrací se na ně s výzvami, dotazy, předjímá jejich odpovědi a reakce. Vedle toho se vyskytuje, i když ne příliš často, skutečný dialog. Je to tehdy, když moderátor hovoří s jiným z redaktorů ve studiu. Často však jde o dialog neúplný, tvořený jednou situační replikou. Tyto situační dialogy posilují bezprostřednost vysílání, dávají nahlédnout do redakčního prostředí, posilují tak kontakt s posluchači. 1 Jako moderátor se označuje rozhlasový nebo televizní hlasatel, který je zároveň redaktorem a někdy dokonce autorem uváděných zpráv. [ 147 ]

148 Jednotlivé vstupy moderátorů do vysílání lze posuzovat z různých hledisek. Např. také z hlediska jejich připravenosti nebo nepřipravenosti: Za připravené lze považovat ty vstupy nebo promluvy, kdy moderátor čte text, jehož autorem je jiný redaktor (např. meteorologické zpravodajství). Dále sem patří promluvy, v nichž moderátor vytváří text založený na písemném podkladu jiného redaktora nebo kdy autorem písemného podkladu je moderátor jakožto vysílající redaktor sám. Písemný podklad může mít podobu heslovitých poznámek, bodů, popř. se může jednat i o souvislý text. Jako nepřipravené lze označit ty promluvy, jimiž moderátor zprostředkovává, uvádí různé druhy informací, různé druhy připravených textů. Improvizované jsou také promluvy, které vznikají jako reakce na aktuální společenskou situaci. Jejich cílem je poskytovat pohotové informace, které jsou okamžitě zařazovány do vysílání. Kromě toho se občas vyskytnou bezprostřední spontánní reakce na momentální situaci, která vznikla ve studiu. 4. Prostředky nepřímé nominace Při poslouchání a následném přepisu obou rozhlasových ranních pořadů jsme se u mluvy moderátorů zaměřili na jeden z jazykových prostředků nepřímé nominace: metaforu Metafora V. Šmilauer (1972) definuje metaforu jako přenesení slova na představu, která je původní představě v něčem podobná, nicméně patří do sféry zcela jiné. Společný znak nebývá znakem podstatným, nýbrž nápadným. Účinek metafory spočívá v evokaci představy, nikoli v jejím popisu. Další názor na tuto problematiku přináší P. Hauser (1980), jež vymezuje metaforu jako přenášení slov na základě vnější podobnosti denotátů. Podobnost se týká tvaru, umístění, rozsahu, barvy a funkce. [ 148 ]

149 Už Aristoteles tvrdil, že metafora je jedním z nejvýznamnějších prostředků působení krásné literatury, který je znakem nadání, a proto se mu není možné naučit. Hlavní podtypy metafor podle druhů slov (podle Filipec J. Čermák F. Česká lexikologie, 1985) I. Substantiva 1) Substantiva zakládající se na podobnosti tvaru předmětů: a) pojmenování předmětů motivovaná pojmenováními částí lidského a živočišného těla Evropa 2: - Kolik umíš světovejch jazyků? - Patriku, kdo je u vás hlava domácnosti? b) pojmenování předmětů motivovaná pojmenováními živočichů Evropa 2: - Renato, a ty máš jaký koníčky? c) pojmenování předmětů motivovaná pojmenováními (částí) rostlin Český rozhlas Brno: - ostré čepele mečů d) pojmenování předmětů motivovaná pojmenováními neživé přírody Evropa 2: - Když tak na tebe koukám, tak seš vrchol zoufalství. Český rozhlas Brno: - Nad Českou republikou se nachází brázda nízkého tlaku vzduchu, která - Přes Českou republiku se v noci na zítřek přežene tropická bouře. e) pojmenování předmětů motivovaná pojmenováními jiných výrobků [ 149 ]

150 Evropa 2: - Si klidně pochutnám i na kolečku salámu. - projížděl křižovatkou smrti Český rozhlas Brno: - Chleba je pilířem výživy. 2) Substantiva zakládající se na podobnosti vlastnosti: a) pojmenování lidí a jejich povahových vlastností motivovaná pojmenováními živočichů Evropa 2: - Ty draku, tys musel válet. Český rozhlas Brno: - Veškeré jejich kroky byly sledovány ostřížím zrakem. b) pojmenování lidí motivovaná pojmenováními rostlin Evropa 2: - Tys musel bejt pěkný kvítko. c) pojmenování lidí motivovaná pojmenováními neživé přírody Evropa 2: - Já sem tady dneska hlavní hvězda pořadu! Český rozhlas Brno: - Divadelní hvězda brněnského herce Igora Ondříčka prudce stoupá. d) pojmenování lidí motivovaná pojmenováními pohádkových bytostí Evropa 2: - A teď si dáme princeznu světovýho popu Český rozhlas Brno: - Teď nám dozpívala královna českého popu II. Adjektiva a) pojmenování lidské vlastnosti motivovaná pojmenováními přírodních jevů Evropa 2: - Ty máš rád horskou dráhu? [ 150 ]

151 b) pojmenování vlastností lidí motivovaná pojmenováními z oblasti živočišné Evropa 2: - Voláme, Renatě Kajdžas, naší zuřivé reportérce. c) pojmenování z oblasti lidské motivovaná pojmenováními z oblasti neživé přírody Evropa 2: - To seš pak slaměnej vdovec. III. Slovesa Produktivní je podtyp sloves pojmenovávajících a) zvukové projevy (mluvení) lidí motivované pojmenováními zvuků živočichů Evropa 2: - Po ránu pěkně skřehotáš cos včera dělal? b) pojmenování zvuků, pohybů, činností, stavů lidí motivovaná pojmenováními zvuků, pohybů, činností předmětů a jevů neživé přírody Evropa 2: - Ukaž ten palec, ti ho pofoukám. Český rozhlas Brno: - Na Staroměstském náměstí bouřily davy fanoušků. c) pojmenování pohybu lidí motivovaná pojmenováními pohybu živočichů Evropa 2: - Než v takovejch hicech lítat po vobchodech, to si radši zajdu na koupák. Český rozhlas Brno: - Čas nám letí, máme za pár minut pravé poledne. d) pojmenování pohybů, schopností a stavů neživých předmětů a jevů motivovaná pojmenováními pohybů, činností a stavů lidí, popř. zvířat [ 151 ]

152 Evropa 2: - Leží nám tady na stole cédečko za chvíli bude patřit jednomu z vás. Český rozhlas Brno: - Čas běží, je tady osmá hodina ranní. 5. Závěr Díky masovému rozvoji soukromých radiových vysílačů v posledních letech dochází k pozvolnému poklesu úrovně mluvy moderátorů, a to z důvodu snadné cesty k zprovoznění soukromého rádia, které bohužel ne vždy jde ruku v ruce se soudobými jazykovými normami. Příspěvek chtěl přispět k obohacení charakteristiky mluvené podoby jazyka moderátorů u dvou ranních pořadů vysílaných dvěma rozdílnými rozhlasovými stanicemi: Evropa 2 a Český rozhlas Brno. Snažili jsme se zaměřit na jeden z prostředků nepřímé nominace v zachycených nahrávkách mluvených projevů rádia veřejnoprávního a rádia soukromého. Uvedli jsme také nalezené příklady metafor a pokusili jsme se je zařadit do daných kategorií dle jejich vlastností a struktury. Literatura ARISTOTELES: Poetika. Praha: Svoboda, BOZDĚCH, Vladimír: O jazyce rozhlasu a televize. Praha: SPN, HAUSER, Přemysl: Nauka o slovní zásobě. Praha: SPN, FILIPEC, Josef ČERMÁK, František. Česká lexikologie. Praha: Academia, MÜLLEROVÁ, Olga: Úlohy moderátora v rozhlasovém diskusním pořadu Radiofórum. Naše řeč, 82, 1999, s PATRÁŠ, Vladimír: Politická komunikácia v slovenských mediálnych podmienkach na konci 90. rokov. In Jazyk, média, politika. Praha: Academia, 2003, s SCHELLMANN, Bernhard a kol.: Média. Praha: Europa Sobotáles, ŠMILAUER, Vladimír: Nauka o českém jazyku. Praha: SPN, [ 152 ]

153 Prameny Rozhlasové stanice: Evropa 2, Český rozhlas Brno (červenec září 2005). Summary Paper analyses metaphors in spoken discourses of broadcasting stations Český rozhlas Brno and Evropa 2 moderators. Authors analysed two similar radio programmes: Ranní show (Evropa 2) and Dobré ráno (Český rozhlas Brno). [ 153 ]

154 Frazémy v mediálnej publicistike Darina Auxová Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa Nitra Dynamickejší spôsob žitia si vyžaduje progresívnejší spôsob odovzdávania informácií, čomu sa nevyhnutne prispôsoboval aj rozvoj masmediálnej kultúry. S takýmto trendom vývoja sa nevyhnutne mení i podoba slova, či už hovorená alebo písaná. V našom výskume nám išlo predovšetkým o zachytenie hovorenej podoby slova, ktorá funguje ako určitý odkaz na všeobecné kultúrne, ba až civilizačné pozadie. Mohli by sme povedať, že pri jej odovzdávaní a prijímaní vzniká určité napätie, tlak a rozdiel medzi vysielajúcim prostredím a kultúrou prijímajúceho prostredia, teda medzi autorom a príjemcom, ktorý vyplýva i so samotného marketingového boja o poslucháča alebo diváka. Samozrejme, medzi tieto realizácie by sme mohli pokojne zaradiť i výsledný formálny a obsahový vzhľad relácií, ktorý zaujme a ovplyvní prijímateľa natoľko, že sa rozhodne vysielaný program vizuálne alebo sluchovo sledovať. Sem by sme mohli zaradiť i výber jazykových prostriedkov, ktoré nakoniec určia výsledný tvar relácie. (Na mysli máme predovšetkým štylistické stvárnenie relácií, výber určitých jazykových prostriedkov so zameraním sa na frazeologické jednotky (FJ) a ich výskyt v jednotlivých médiách.) V súvislosti s rozvíjajúcou sa mediálnou publicistikou prichádza do úvahy rozvoj jazykovej kultúry v rozhlasovej a televíznej mediálnej tvorbe. Výrazne odlišné oblasti tvorby sa prispôsobujú potrebám poslucháča, jeho zámerom a predstavám. Rozdielnosť a rozmanitosť nielen kultúrnych, ale aj ľudských hodnôt vedie k pomerne diferentnému uchopeniu určitých tém (sociálnych, ekonomických, športových a zábavných) individuálnou jazykovou formou. Jednou z nich [ 154 ]

155 je aj frazeológia v jej najširšom poňatí, ktorá tvorí integrálnu zložku jazykovej kultúry. Na tento fakt o. i. upozornil aj F. Miko (1998, s. 6): frazeológia je v samom jazyku i v rečovej praxi príznačným nositeľom kultúry, kultúrnosti, kultivovanosti, vycibrenosti, rovnako ako aj prejavom autentickosti a zvrchovanosti v ovládaní materinskej reči a jazyka vôbec. Programová zameranosť na konkrétne spoločenské problémy v jednotlivých médiách je rozdielna nielen formálne, ale aj obsahovo (v niektorých sa im venuje len málo pozornosti, niekde viac a niekde žiadna pozornosť). Je však paradoxné, že táto rozdielnosť nakoniec vedie k určitému zjednoteniu, pretože všetkým médiám ide o príjmcu, ide o to, aby prilákali čo najväčšie množstvo poslucháčov či divákov. Rozmach médií v živote súčasného človeka však potláča vplyv umeleckej literatúry na jednotlivcov, čoho dôsledkom je i ubúdanie tradičnej frazeológie. Príčinu možno vidieť aj v tom, že moderná próza v istej svojej časti stráca pre svoju hermetickosť na svojej čitateľskej obľube a zužuje svoj čitateľský dosah. Okrem toho, značná jej časť rezignuje z primeraného využívania frazeológie a v živej kultúre vyjadrovania badať znateľný pokles. Nesie to zo sebou istú suchopárnosť reči. Výstižný výraz sa nahrádza núdzovým (Miko, 1998, s. 8). V našom výskume sme sa sústredili predovšetkým na výskyt FJ v týchto médiách: Slovenský rozhlas Rádio Slovensko 1(SRo RS 1), Slovenská televízia (STV 1), Markíza (TV Mark.), JOJ (TV JOJ), TA3, Express (R Ex). Sledovali sme prejavy pripravené, ale aj prejavy spontánne, resp. do určitej miery pripravené. Naše zistenie bolo nasledujúce: výskyt FJ na televíznej stanici TA3 má takmer nulový index. Ak sa aj nejaké frazémy vyskytli, väčšinou išlo o športové správy. Čo sa týka športových prenosov, športoví komentátori skoro vo všetkých médiách používajú na lepšie zachytenie a vystihnutie situácií pomerne dosť FJ a prirovnaní: Rýchli ako šípy... (SRo);...slovenský útok je ako blesk (STV 1);... Gáborík sa tam objavil zčista-jasna ako blesk z jasného neba... (STV 1);... chlapci dali to najlepšie zo seba a mal v tom prsty náš prvý útok (STV1; :20)... na konci bič plieska (R EX; ; 7:30); tréner urobil správny krok (SRo RS 1; ; 18:15). [ 155 ]

156 Dokonca, v niektorých prípadoch tvorili FJ repliky celého dialógu: Zdá sa, že dnes je jeho deň a je vo forme... Áno, hrá ako víno. Nie je víno ako víno... Myslíš to červené alebo biele... (nepripravený rozhovor dvoch komentátorov v STV 1 pri hodnotení výkonu slovenských hokejistov počas MS 2007 v ľadovom hokeji). Bolo zaujímavé sledovať ich myšlienkové pochody, ktoré boli prerušené samotným vývojom hry. Komentátori rozvíjali dialóg kumulovaním FJ. Dokonca by sme si dovolili tvrdiť, že prirovnávaním bieleho a červeného vína k hráčom v tomto prípade vôbec nešlo o náhodný jav, práve naopak, keďže mužstvá hrali v bielych a červených dresoch. Reportéri takto odkazovali na mimojazykovú skutočnosť. Druhá najčastejšia relácia, v ktorej sa pomerne často opakovali paremiologické útvary, a to pranostiky, bolo Počasie: Matej ľady láme, ak ich nenájde, Jozef ich narobí (SRo; ; 6:40; predpoveď počasia). Matej ľady láme, keď ich nemôže, tak svätý Jozef pomôže (SRo; , 8:00; predpoveď počasia). Vážení poslucháči, pri dnešnom dátume je v občianskych kalendároch meno Matej a v liturgických sviatok apoštola Mateja. Podľa ľudovej pranostiky Matej už zimné ľady láme, ale ak ich nenájde, tak ich ešte urobí. Apoštol Matej bol jedným z tých, ktorí sprevádzali Ježiša od samotného počiatku jeho pôsobenia až do vzkriesenia (SRo; ; 8:20). V týchto prípadoch ide o určité obmieňanie, variácie tej istej pranostiky a jej komponentov zimné ľady/ľady; Jozef/svätý Jozef; keď ich nemôže, pomôže/keď ich nenájde, narobí. Odkazom na istú spoločensko-politickú situáciu je aj aktualizácia pranostiky: Ak začiatkom septembra prší, Mečiar prezradí mená na CD-čku (TV Mark; ; 18:55). Autor tu brilantným a výstižným spôsobom naznačil neustále opakujúce sa javy začiatkom septembra. Prognostický charakter pranostiky však skutočne potvrdili neustávajúce dažde v septembri. [ 156 ]

157 Všimnime si nasledujúcu ukážku: V súvislosti s populárnym decembrovým oslávencom, patrónom detí, ktorý nosí sladkosti, pranostiky konštatujú: O svätom Mikuláši, sniežik sa nám práši a Na svätého Mikuláša už je celá zima naša. Meno Mikuláš pochádza z gréckeho Nikoláos, čo znamená víťaziaci medzi ľuďmi, víťaz. Meno je pomerne obľúbené, k jeho známym nositeľom patrí premiér SR Mikuláš Dzurinda (1955) a volali sa tak i herec Mikuláš Huba ( ), maliar a ilustrátor Mikuláš Galanda ( ), či skladateľ Mikuláš Moyzes ( ) (SRo; , 06:55). V tomto prípade má pranostika niekoľko funkcií. Svoju prvotnú predpoveď budúcich javov, teda počasia; ale pranostika tu pôsobí aj ako celý výstavbový prvok, akýsi leitmotív, od ktorého sa potom odvíja celý príspevok, príhovor pre poslucháča, čím relácia získava určitý náznak náučnosti, resp. jej cieľom je bližšie vysvetliť, kto bol Matej. Tým, že má poučný charakter, zjavne sa mení štruktúra a funkčné zameranie samotnej relácie: predpovede počasia. V konečnom dôsledku, práve použitie pranostík v predpovedi počasia je náležitý jav, ktorý vyplýva z ich definície: pranostiky sú ustálené folklórne výroky, ktoré sa ako výsledok dlhodobej skúsenosti ľudu, týkajú vecí v prírode, počasia, striedania ročných období, prác na poli a pod. Staršia folkloristika vyzdvihovala ich prognostický charakter. Odtiaľ je aj ich názov. Táto črta však nie je všeobecným znakom všetkých pranostík. Tým je ich tematická spätosť s vecami, prácami v prírode, na poli (Mlacek, 1984, s. 130). Pranostiky boli zastúpené vo všetkých sledovaných médiách. Prevažná väčšina médií vysiela spravodajstvo, ale čoraz viac sa vyskytujú i také médiá, v ktorých sa správy v programovej náplni takmer vôbec neobjavujú. Samozrejme, že spomenutý fakt súvisí aj s cieľovým zameraním rozhlasovej alebo televíznej stanice (napr. hudobné rozhlasové a televízne stanice priorita vysielania je len hudobný žáner a málo hovoreného slova). Práve pre tento jav sme sa zamerali na spravodajskú publicistiku a výskyt FJ v spravodajstve. V tomto publicistickom žánri sa FJ vyskytovali len ojedinele. Vyplýva to predovšetkým z funkcie spravodajstva, ktorého dominantnou úlohou je podať čistú aktuálnu informáciu. V analytických publicistických žánroch ide predovšetkým o prienik do hĺbky danej skutočnosti [ 157 ]

158 a jej podstaty. V tejto žánrovej skupine sa vychádza z informácie ako zo základu spravodajstva, avšak informácia je iba východiskom, rozhodujúcim momentom sa stáva analýza, vysvetlenie, postoj, názor, stanovisko. Práve žánre analytického charakteru využívajú výrazové prostriedky, ktoré majú predovšetkým vecný, pojmovo logický charakter, ktorý vyplýva z ich funkcie a ktorých dominantnou úlohou je zameranie sa na analýzu jednotlivín, a tak vplývať na racionálnu stránku prijímateľa správ. Pre skupinu beletristických žánrov, v ktorých prevládajú prvky emocionálneho charakteru a snaha pôsobiť silnejšie na city človeka, je príznačné využívanie umelecko-zobrazovacích prostriedkov v jazyku. Obe tieto skupiny spája spoločný základ, ktorý vyplýva z ich príbuznej funkčnosti, ako aj hĺbky prenikania k podstate aktuálnej spoločenskej problematiky. Práve týmto kritériám najviac vyhovujú frazeologické útvary, ktoré v zhustenej forme, stručne, jasne a zreteľne pomenúvajú sociálno-ekonomickú realitu: Prečo si mám sypať popol na hlavu? (TV Mark; ; 19:05);... byť v dobrej kondícii (TV Mark; ; 19:05); Koľko ľudí, toľko chutí (TV JOJ; ; 18:45); Šťastie praje vytrvalým (SRo RS 1; ; 14: 05). Sledované jazykové špecifiká, ktorými sa vyznačujú skúmané texty, sa zakaždým dostávajú do konfrontácie poslucháč, divák tvorca. Môžno povedať, že ide aj o akési kultúrno-kontextové špecifiká. Sem môžeme zaradiť sémantické a asociatívne hodnoty, ktoré sú podmienené kontextom (vzťah frazémy k intertextualite a mimojazykovým skutočnostiam). Patria sem aj narážky (alúzie), ozveny a odrazy predstáv o svete spojené s danou kultúrou, obrazné pomenovania, prenášanie významu a i. Aj v tomto prípade musí mať autor takéhoto textu (na mysli máme jeho hovorenú podobu) základné znaky: zrozumiteľnosť (prístupnosť), výstižnosť, pôsobivosť. V každom prípade by mali byť aj v rovnováhe s nezvyčajnosťou vyjadrovania, ktorou sa text oživí. Všetky tieto podmienky nasledovné ukážky spĺňajú: Komu sa nelení, tomu sa zelení; Má náskok ako konská hlava; STV 1; ; 15:50; (redaktor, pripravená relácia); Z deravého [ 158 ]

159 duba len sova vyletí (hosť pri rozprávaní životného príbehu o pobyte v Gulagu; STV 1; ; 20:45); Jedlo bez soli je ako práca bez zábavy (STV 1; ); Oblievali ústa medom (TV Mark; ; 21:00); Jedna lastovička leto nerobí (TV Mark; ; 22:35); Keď netečie, aspoň kvapká (TV JOJ; ; 20:50); Neplačte nad rozliatym mliekom (TV JOJ; ; 9:05). Oživovanie textu a nezvyčajnosť vyjadrovania oproti automatizácii (ustálenosť, konvenčnosť vyjadrovania) je variantnosť a aktualizácia niektorých frazeologických jednotiek. Takéto frazémy môžu v určitých prípadoch tvoriť celé repliky textov. Dokonca sme zachytili reláciu, ktorá bola zostavená výlučne len z FJ: Každý dážď raz prestane, každý hosť raz odíde; Každá žena je krásna po tme, v diaľke pod slnečníkom; Múdry hostiteľ krája mäso na malé kúsky, ale múdry hosť si berie po trochu (SRo RS 1; ; 11:35 11:55). (Autor relácie čerpal a citoval z knihy Príslovia z celého sveta.) V reláciách vysielaných naživo, ale aj pripravených, ktoré boli odvysielané zo záznamu, používanie FJ pôsobí veľmi pestro oproti používaniu bežných pojmov, čo má za následok upútanie pozornosti a výstižnejšie uchopenie skutočnosti. Redaktor v úvode relácie privítal poslucháčov nasledovnými FJ: Vzdelanie je najväčšie bohatstvo života; Pravda vždy vyjde najavo; Žiadna kaša sa neje horúca (SRo RS 1; ; 7,20). Tento spôsob oživovania textu využívali nielen moderátori, ale aj hostia v reláciách: So zdvihnutým klobúkom vybavíš veľa vecí; Svetská sláva, poľná tráva; Vypovedané slovo nevtiahneš späť ani párom volov (SRo RS 1; ; 6:20); Uč se hochu, budeš pánem, budeš jezdit tatraplánem (SRo RS 1; ; 7:50); To, čo máš v hlave, ti nikto nezoberie; Pomaly ďalej zájdeš, ale rýchlejšie tam budeš skôr; Kúp si Káčo, jak máš začo; Každá minca má dve strany (SRo RS 1; ; 8:20). Samozrejme, zaznamenali sme aj prípady, v ktorých dochádzalo k výrazným aktualizáciám a variantnostiam frazém, oproti čisto citátovým uplatňovaniam frazém v texte. [ 159 ]

160 Za všetkým treba hľadať: práva žien kariérny postup finančné ohodnotenie rovnosť príležitostí (SRo RS 1; ; 8:10). Používanie frazeologizmov a ich tvorivé obmieňanie (po určitom časovom intervale) pôsobilo v texte veľmi progresívne predovšetkým pre pozorného poslucháča, ktorý z rozličných dôvodov nepreladí práve naladenú stanicu (napr. generačný aspekt): Ženu ani kvetinou neudrieš (5:05); Žena je nežnejšia ako kvet, ale tvrdšia ako kameň (5:50); Kam čert nemôže, tam pošle ženu (6:50) (SRo RS 1; ). Konvenčné vyjadrovanie v prejavoch vedie v mnohých prípadoch k stereotypom a nezáživnému vysielaniu. V zábavne ladených prejavoch sme zaznamenali tieto výrazy: Pomaly ďalej zájdeš, ale rýchlejšie tam budeš skôr (Fun R; ); Ráno je múdrejšie večera (TV JOJ; ; 18:25); Ak máš pred sebou dve cesty, vyber si tú ťažšiu (8:25); Stratenú chuť do práce nikdy nehľadaj (8:55); Zabiť jednou ranou dve muchy (11:30) (SRo RS 1; ); Smiech je korením života; V zdravom tele zdravý duch (SRo RS 1; ; 15:50). Oproti tomu môže dôjsť aj k určitému kontrastu klišé čím často opakovaná jazyková aktualizácia stráca svoj účinok a mení sa na automatizáciu, ba až na ošúchanú frázu, často súvisiacu s uplatňovaním cudzojazyčnej problematiky: keep smiling; nem dopadne dobre... alebo večný problém reklám, ktoré svojím častým opakovaním menia frázu na klišé, i keď sa o reklame hovorí ako o určitej forme komunikácie, ktorá je produktom kultúry. Reklama v marketingu funguje ako neoddeliteľná súčasť trhovej ekonomiky v súčasnosti. Ide o komunikáciu s obchodným zámerom. Riadi sa existujúcimi spoločenskými normami a pravidlami, ktoré sú niekedy na hraniciach zákona. Reklama je presvedčovanie tvrdé, násilné, humorné, pravdivé, klamlivé, slušné, čestné a zodpovedné. Navyše sa stala aj ekonomickou podmienkou fungovania masovej komunikácie s podnikateľskými zámermi. Vyu- [ 160 ]

161 žíva na to rozličné formy zviditeľňovania sa, stereotypy, ale aj predsudky. Takmer všetky médiá prežívajú len vďaka financiám získaným z reklamy. A práve to je jedným z dôvodov, prečo sa reklame darí. Je zameraná na určitú skupinu konzumentov. Reklama, ako určitá forma komunikácie, musí osloviť presne tých ľudí, ktorí môžu mať záujem o produkty alebo služby, o ktorých daná reklama informuje dokonca až dematerializovaním výrobku. Má svoj štýl, ktorý sa podľa Mistríka (1997) kvalifikuje ako verejné odporúčanie, propagácia tlačou, rozhlasom, televíziou, plagátmi, letákmi, bilboardmi a pod., teda všetkými prístupnými a efektívnymi prostriedkami. Reklamný štýl používa všetky štylistické prostriedky, semiotické a komunikačné prvky. Reklamná štylistika je maximálne variabilná, rôznorodá, aktualizovaná a vynachádzavá. Reklama sa snaží o to, aby čo najviac zapôsobila na emocionálnu stránku poslucháča. Narábanie so sémanticky pestrým textom a situáciami núti percipienta pozornejšie vnímať reklamu a hľadať správny význam. V reklamách autori často používajú aktualizáciu, napr. frázy: byť vytočený v tvare: Vytočte nás a nič Vás nevytočí. Verbum vytočiť núti percipienta na jednej strane konať tak, aby vytočili to správne číslo, čoho dôsledkom je na strane druhej fakt, že ich nemôže už nič vytočiť. Nastáva určitý paradox, pretože v konečnom dôsledku vytočením dosiahnu to, že ich už nič nevytočí. Aj tento prípad môže potvrdiť fakt, že kreativita tvorcov reklamy nepozná hranice nielen pri využívaní prostriedkov a postupov, ktorými disponuje slovná zásoba, ale autori sami tvoria nové prostriedky a používajú slovné hračky. Nové frazémy majú v textoch nízky výskyt, viac sa používajú staršie, zaužívané. Ak sa náhodou vyskytne nové slovné spojenie, resp. nové potencionálne frazémy, mohli by sme povedať, že nie je jasné, či nejde len o okazionálne javy, resp. o autorovu metaforu a neplánované použitie určitého voľného spojenia: Dám Vám Štefánika; vygooglil som si to, má v tom prsty; rozdiely sa stierajú; nemaľuj dikobraza na obrus; vytočte nás a naše ceny Vás nevytočia; oži v koži, poprípade použitie vtipu v relácii: Stretnú sa dva kliešte a jeden sa pýta druhého: Ako sa máš? A druhý odpovedá: Ani sa nepýtaj. Je ešte len poludnie a už ma dvakrát vytočili. [ 161 ]

162 Výskyt novšej alebo pôvodnej frazeológie v médiách by sa mohol odsledovať jedine dlhodobejším výskumom z časového hľadiska. Ako vieme, jazyk publicistiky je veľmi premenlivý a často doň vstupujú čisto funkčné prirovnania a metafory pre určitú udalosť, ktorá má len krátke trvanie. Práve tieto potencionálne frazémy sú dosť vysokým adeptom na obohatenie štylistiky hovorenej podoby textov predovšetkým v súkromných rozhlasových médiách. Otázka využívania frazém vrátane prísloví, porekadiel a pranostík patrí k tým jazykovým špecifikám, ktoré, dovolím si tvrdiť, vždy budú vďačným zdrojom pre ďalšie výskumy slovenčiny nielen v jej hovorenej podobe v médiách, ale aj v súkromnom styku. Literatúra Findra, Ján: Jazyk, reč, človek. Bratislava: Q , 112 s. Kráľ, Ábel Kralčák, Ľubomír Vaňko, Juraj: Jazyk a štýl súčasnej slovenskej publicistiky. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2006, 152 s. Miko, František: Frazeológia v škole. Bratislava: SPN 1989, 229 s. Mistrík, Jozef: Štylistika. Bratislava: SPN 1989, 584 s. Mlacek, Jozef: Slovenská frazeológia. Bratislava: SPN 1984, 159 s. Summary More dynamic way of life requires more progressive methods of retrieving and referring information. Mass media culture progress is necessarily suited to that. Spoken form of a word is also necessarily changed with this tendency of progress, which uses various lingual resources from phraseology for its enriching and revival. Frequent usage of idioms on TV and radio broadcasting, its updates and paraphrases in books have large-scale effect. The result catches attention of audience and takes reality more apposite or approximate theme to respondents. Observed lingual specifications will not lose anything of its originality and it will be at any time a benefit for next research. [ 162 ]

163 Fonetická charakteristika mluvených projevů moderátorů v zábavných televizních pořadech Ilona Balkó Pedagogická fakulta Univerzity Jana Evangelisty Purkyně Ústí nad Labem V řečové komunikaci, která je realizována ve zvukové formě, je sémantická platnost lexikálních jednotek obohacována nebo modifikována o informaci, kterou podává prozodická, suprasegmentální realizace dané výpovědi. V každé, a to i ve zcela neutrálně míněné výpovědi, vyjadřuje mluvčí prozodií svůj postoj k obsahu řeči i ke komunikačnímu partnerovi. Mnohdy může zvuková realizace (prozodie) sloužit i ke zcela obrácenému smyslu výpovědi, například při ironii. Postojová prozodie má konvenční charakter fungující jako jazykový znak, za určitých okolností ovšem může dojít i k nepochopení záměru (z důvodu nedostatku zkušenosti příjemce, případně jeho nižší inteligenci. V zábavných a soutěžně zábavných pořadech je úlohou moderátora vést rozhovory s účastníky pořadu, řídit komunikaci s publikem, organizovat průběh rozhovorů a soutěžního klání. K moderování takovýchto pořadů jsou proto vybíráni osvědčení baviči, případně herci, tedy profesionálové, kteří jsou vybaveni rétorickými a zejména improvizačními schopnostmi, schopností výrazně mluvit a využívat všech verbálních i nonverbálních prostředků ke splnění komunikačního záměru, jímž je především diváky pobavit v atmosféře plné překvapení a humoru. Sledujeme-li projevy emocí moderátorů na úrovni prozodie, můžeme vyčlenit jednak ty, které jsou nezáměrné, jednak ty, které jsou mluvčím užity úmyslně, kdy dává najevo překvapení, údiv, radost, zlost, lítost, pochybnost a chce, aby byl jeho záměr pochopen. [ 163 ]

164 Pro některé mluvčí je určitý způsob prozodického naplnění promluvy charakteristický, každý z nich má poněkud jiný styl řečového jednání a specifickým způsobem zachází s prostředky prozodickými i kinetickými, úpravou zevnějšku apod. K analýze výrazových zvukových (i nezvukových) prostředků v komunikačním chování moderátorů jsme využili videozáznamů pořadu Banánové rybičky (Halina Pawlowská), Uvolněte se, prosím (Jan Kraus), Hodina pravdy (Petr Svoboda) a Udělám cokoli (Tomáš Matonoha). Jde v podstatě o dvě dvojice různých pořadů: 2 talk show a 2 soutěžně zábavných pořadů. Zajímalo nás, jak důležitou roli v komunikaci, která je náplní zábavného pořadu, má zvuková realizace projevu, o které informace je jejím prostřednictvím modifikována sémantická platnost lexikálních jednotek, jak jí mluvčí vyjadřují svůj postoj k obsahu řeči i ke komunikačnímu partnerovi. Všímali jsme si spolupůsobení mluvního tempa, rozložení pauz, dynamické modulace a nonverbálních projevů (gest, mimiky, pohledů apod.) a jejich uplatnění při působení na diváka (např. při vyjadřování empatie, vybízení ke komunikaci, předstírání emocí). Částečně jsme věnovali pozornost hodnocení projevů z hlediska dodržování pravidel spisovné výslovnosti. Uváděné přepisy výpovědí nejsou foneticky transkribovány, velká písmena jsou užita jen v případě vlastních jmen. V textech jsou uváděny tyto značky: stoupavá (a houpavá) kadence neukončující (polokadence), klesavá ukončující kadence, stoupavá kadence ukončující, rovná melodie, / relativní pauza (nádechová, logická) delší důrazová nebo dramatická pauza, * hlavní přízvuk, podtržení znamená důraz, tučné písmo je užito pro pomaleji vyslovené části výpovědi. Řeč Haliny Pawlowské se projevuje výrazně prohnutou ( houpavou ) melodií krátkých promluvových úseků: př. a *talmud *praví / že *vášeň je *nejprve *pavučina /*a pak *ano /* a že *do domu /se *vášeň *dostane *jako *cizinec / *zůstává *jako *host / a *nakonec je *pánem ). V jejím projevu je využito zejména dynamické modulace spolu s realizací delších důrazových a dramatických pauz ( ), jimiž je výpověď segmentována na krátké (jednotaktové nebo dvoutaktové) úseky. Je tomu tak zejména při barvitém líčení vlastních zážitků. Každý takt [ 164 ]

165 je doprovázen silovým zdůrazněním první slabiky taktu, např.: můj *manžel *nedávno *vášnivě *podlehl *démonu *alkoholu *vracel se *v noci Větný důraz spolu s pomalejším tempem artikulace a delšími pauzami využívá moderátorka běžně při pozvání hosta na jeviště. K posílení komičnosti sdělení slouží dramatické pauzy a výrazné změny v tempu artikulace (od 2, 9 do 5, 3 slabik za sekundu). Po pauze (/), která divákovi dává možnost dvojího pochopení významu sdělení, následuje dodatečné zpřesnění významu s pomalejší artikulací (zaznamenáno tučně), např.: *jak sme se *s kamarádkou/ * učili *jednou *na zkoušky/ *ve škole / a *pak sme *byli *taky *unavený / *tak sme si *lehli/ *a náš pes se *taky *stulil *vedle / a *vrazil *do bytu muj *otec / a *protože *ten pes ho *nevítal / tak *muj *otec *zařval tak *vstávej *potvoro *líná / a *ona se *vymrštila ta *moje *přítelkyně/ a *řiká *ježiš * dobrý den /*já sem si *nevšimla.... Typickým způsobem komunikace s hosty pořadu je hrané vyjadřování nedůvěry, pochyb, které moderátorka vyjadřuje formou jednoduché otázky zjišťovací s výrazně stoupavou melodií a ironickým zabarvením hlasu např. jó vopravdu. Hlas je při tom často navíc roztřesený smíchem a doprovázený nonverbálními projevy, např. zvednutím obočí, sklopením očí a pokyvováním hlavou, které dodávají výpovědi ironický příznak. Synonymně funguje rovněž delší pauza v kombinaci se zdviženým obočím a pohledem se široce otevřenýma očima s absencí verbálních prostředků, nebo úmyslné odkašlávání. Při vyprávění zážitků se u Pawlowské setkáváme s nespisovnou výslovností (spodobou artikulačního místa, zkracováním samohlásek, protezí), a užíváním vycpávkového jako a živou gestikulací i mimikou, např. no *právě *ona (o své matce) se *tudle *dívala *do zrcadla a *řikala/ *bože/ *to sem *vopice/ *já už se *skoro *nepoznávám/ *v tom *zrcadle/ a *protože *já sem byla *vedle a *mlčela sem tak *jako / tak *vona se *na mě * podivá *ale ty *taky *brzo *budeš *vopice Při rozhovoru s hosty, zejména s těmi, s nimiž si vyká, je projev moderátorky obvykle spisovný (i z hlediska ortoepie). Zvláštností projevu Jana Krause jsou obměny barvy hlasu a intonace, které dodávají obsahům výpovědí další významy (pochyb- [ 165 ]

166 nost, znevažování) při často užívané ironii a jízlivosti. V kombinaci s mimikou je význam výpovědi a postoj mluvčího k výpovědi zcela jednoznačný. Hlasové obměny spolu s významovými pauzami trvajícími od 1 sekundy do 1,5 sekundy se projevují při předstírané vážnosti s ironickým podtextem, např.: *Američani *našli *v jídle *lidský *prst *tohleto *americký *puntičkářství *nesnášim *dělaj *ze všeho *vědu *tak ho snim *anebo *nejim, nebo:*láska *prodlužuje *život *to bych byl *nesmrtelnej ). Podobně je tomu v replikách dialogu, kdy slovně vyjádřenou ironii nahrazuje neverbální vyjádření: natočení vzpřímené hlavy do strany, nedůvěřivý pohled a významně zvednuté obočí. Jindy je ironicky míněná otázka zjišťovací vyjádřena klesavým nebo neukončujícím melodémem (rovnou melodií ) v kombinaci s výše uvedenými neverbálními projevy, např. Kraus: tak *vám je *čoveče *dvacet /a *co tak *děláte *večer Host (starosta Malých Svatoňovic): poslouchám Gotta Kraus: *takže *dáte si *goťáka a *jdete *spát. Při realizaci očekávaného stoupavého melodému je obvykle klouzavá melodie doplněna o ironické zabarvení hlasu a výrazně pomalejší artikulační tempo (zaznamenáno tučným písmem), např. Kraus: *no a *co vy si *ráda *koupíte Host (Halina Pawlowská): no já sem skromná já mam jenom dva malý brilianty Kraus: *dva *malý *brilianty Větný důraz je zvlášť silný při vítání hosta přicházejícího před publikum, např. tak *dámy a *pánové/ *dovolte *abych *přivítal *našeho *prvního *hosta/ *kterým je *herečka a *poslankyně/ *Táňa *išerová.), a při ukončení rozhovoru s hostem: *Táňa *Fišerová, a *uvolněte se *prosím. Tempo řeči J.K. je průměrné, činí 3,9 slabiky za sekundu v úvodní části pořadu, podstatně se zrychluje v reakcích na repliky hosta až na 5,8 slabiky za sekundu, nápadně pomalé tempo artikulace některých slov při spolupůsobení dalších projevů (verbálních a neverbálních) signalizuje ironii. Projev J. K. je značně nespisovný ve všech rovinách jazyka. Ve výslovnosti jsou pravidelně kráceny vokály (nevim, nesnášim atd.), dochází k neortoepické spodobě artikulačního způsobu. Nespisovnost a celkové ležérní vystupování moderátora lze považovat za součást jeho image. [ 166 ]

167 U moderátora Petra Svobody pozorujeme nápadné změny v intonaci při vyjadřování souhlasu pobrukováním a změnou barvy hlasu implikující pochvalu, uznání, např.: hmm/ *Mirek/ no *to je *princ jak *vyšitej, při ironii se smíchem, např. *musel to být *krásný (ve smyslu náročný) *týden/* ne ), při projevu zvědavosti, případně při potvrzování správného porozumění odpovědi vyjádřenou soutěžícím, např. *jo *tam to *bylo *to bylo *krizový *místo. Větný důraz je nejvýraznější při sdělování informací týkajících se konkrétního vysílání pořadu, např.: *už jsme se *dostali do *čtyřiačtyřicáté *hodiny *pravdy, při naznačování specifičnosti soutěžního úkolu, např. *piškoty/ *život na *vysoké *noze/ a *talíře, při představování soutěžících *mají *přijet *Nebeští/ *v Nové *Včelnici/ tam *rodina *žije. Velice zdatně využívá důrazu spolu se zvláštním zabarvením hlasu při antitezi, např. *to bude dnes/ *pekelná *zábava *vlastně *ne/ *co to *říkám/ *to bude *nebeská *zábava, při zvolání a vítání soutěžících, např. a jsou tady, při pozvání soutěžících k místu s odměnami (výhrou) motivujícího soutěžící k výkonu, např.: *já si *myslim/ že *naladim vás/ *připravim vás/ *pohledem *na ceny/ co *řikáte *pojďme se *na to *podívat.) Ve Svobodově projevu se často vyskytují delší pauzy v trvání 1 až 1,5 sekundy ( ) a můžeme si jich všimnout při potlesku diváků, např.: *hezký *večer *dobrý *večer, při vyjadřování míry náročnosti úkolu, např. *nechtěl bych být *baletkou *natož pak *baleťákem, po oslovení soutěžícího, např. *Pavli *vy se *smějete... *Martine *řekni mi..., ale i při nedostatku výpovědní perspektivy, kdy jsou pauzy zčásti zaplněné vycpávkovými výrazy, paralingválními zvuky nebo smíchem, např. *vy jste *ale /*tak jako/ *vyzařovali *takovou *jako *skepsi *ze sebe..., *víte/ehmm/ *já si *myslim/ že/*možná (smích), *možná/ *že i *tady *vobčas *někdo *z nás se *usměje... V souvislé řeči se většina pauz v trvání do 400 milisekund většinou plně kryjí fyziologické s logickými. Průměrné tempo řeči Petra Svobody činí 5,7 slabiky za sekundu. Při perfektní artikulaci je řeč však srozumitelná i v místech, kdy je průměrná hodnota výrazně zvýšená, a to díky zachování logického členění textu, jež umožňuje kvalitní percepci i porozumění. Nespisovná výslovnost se v moderátorově projevu objevuje při improvizaci, [ 167 ]

168 kdy reaguje na konkrétní dění na jevišti a repliky soutěžících: dochází ke krácení samohlásek a vypouštění souhlásek (naladim, připravim, pudem), protezi (vobčas). Pro mluvený projev Tomáše Matonohy je typická změna hlasové modulace, charakterizuje-li soutěžní úkoly a napíná-li diváky očekáváním překvapení. Intonace, barva hlasu i temporální kvality řeči připomínají řečové chování rodiče, který vypráví dítěti pohádku, nebo je udržuje v napětí: *ti (má na mysli soutěžící) to *nevědí *já je *neznám / *oni *neznají *mě *kde jsou *dnešní *soutěžící / *kde *jsou. Podle reakcí diváků v sále tento způsob zvukové modulace neuráží (jinak by tomu zřejmě bylo v jiném pořadu). Důrazu se zpomalením artikulace užívá moderátor pravidelně na konci výpovědí (před jádrem je obvykle položena delší (významová) pauza ( ), např. *sledujete *naši *rodinnou *show *udělám *cokoliv, často i při zdůraznění podstatných částí výpovědi zesíleným hlavním přízvukem, zejména při vyjadřování pochvaly soutěžícímu, např.: *byli jsme *svědky *nebojácného *hrdinského *výkonu *pana *Petra/ *který *chodil *v šedesátimetrové *výšce *po prkně, při pozdravu adresovaném divákům, kdy je řeč rušena potleskem, např.: *dobrý *večer *hezký *večer/ *hezký *večer/ vy *fantastické *naše *publikum/ zde na *Kavčích *Horách,...*krásný *večer i *vy *televizní *diváci, a při zvolání, např.: *je to *Zuzana; *také *Tomáš. Průměrné tempo řeči Tomáše Matonohy činí 4,9 slabiky za sekundu. K nápadnému zrychlení dochází při kontaktu s diváky ve studiu. Moderátor člení plynulý projev polokadencí a logicky umístěnými pauzami s trváním maximálně 0, 75 sekundy, ostatní pauzy (do 0, 38 sekundy) jsou pauzy nádechové překrývající se s logickými. Při rozboru zvukové stránky dvou talkshow a dvou soutěžně zábavných pořadů jsme zaznamenali jednak odlišnosti vyplývající ze specifičnosti pořadu (souvisejí s výběrem zúčastněných hostů, ale i s druhem předpokládaných diváků), jednak společné rysy, jež jsou typické pro moderátory zábavných pořadů, jejichž primárním úkolem odlehčit komunikaci s účastníky v dialogu nebo v soutěži a pobavit adekvátním způsobem komunikace televizní diváky i v televizním studiu. V talk show se zábava realizuje zejména prostřednictvím neformálního dialogu s hosty při hodnocení a komentování spole- [ 168 ]

169 čenských a politických událostí. Objevuje se v ní především ironie, sarkasmus, jež jsou realizované několika variantami prozodických schémat dostatečně signalizujících záměr moderátora, a improvizace implikující v projevu moderátora nestandardní jazykové jevy. Prozodická schémata jsou dostatečně výrazná, a tedy snadno percepčně rozpoznatelná, běžným příjemcem dobře identifikovatelná. Prozodie projevů moderátorů (v talkshow) má výrazně teatrální podobu při vyjadřování údivu, překvapení, předstírané vážnosti či nedůvěry, projevující se výraznou intonací, zabarvením hlasu, vysokou frekvencí gest a mimických projevů, které mnohdy suplují, jak jsme výše uvedli, vyjadřování verbální. V zábavně soutěžních pořadech se objevuje ve větší míře verbální i neverbální vyjadřování empatie a vstřícnosti. K typickému komunikačnímu chování moderátorů náleží snaha motivovat soutěžící k výkonu, vyjadřování chvály při úspěchu soutěžícího i zklamání při případném neúspěchu, odstraňovat obavy z nezdaru, napínat televizní diváky i diváky v sále. Ironie je využívána jen omezeně a dostatečně jasně s ohledem na adresáty. Správná identifikace prozodie je mnohdy jediným bodem, jímž se může posluchač v řeči moderátora orientovat. Při vyjádření emocí a specifických postojů je prozodie ve sledovaných talkshow a zábavně soutěžních pořadech často projevům ostatních rovin (lexikálně morfologické, syntaktické) nadřazená, a tudíž ostatní projevy mohou být zcela zastřeny. Velmi důležitou součástí řečového chování moderátorů je také řeč očí, mimika a gestikulace. Ukazuje se, že se poměrně často zvukové prostředky a nezvukovými (neverbálními) doplňují, za určitých okolností je prozodické schéma nahrazeno kombinací neverbálních prostředků s toutéž sémantickou funkcí. Velmi důležitou součástí řečového chování moderátorů ve sledovaných pořadech jsou nonverbální projevy. Bez nich by stěží nabyly informace potřebné dávky humoru a napětí. K nejčastějším mimickým výrazům patří: široce otevřené oči (při údivu), nakrčené čelo (při signalizaci nedůvěry), úsměv a smích (při vítání diváků, hostů, v rámci pořadu vtipné historky a situace v sále), explicitně vážný výraz obličeje při ironii. Moderátoři používají ně- [ 169 ]

170 která gesta záměrně, např. kontaktová gesta (podání ruky při vítání hosta, položení ruky na rameno hosta, polibek na přivítanou), gesta zobrazující, symbolická. Velmi nápadná jsou i gesta bezděčná, doprovázející improvizovanou řeč. Moderátoři gestikulují výrazněji a více během dialogu s hosty. Mluví-li k divákům v sále nebo u obrazovek, jsou jejich nonverbální projevy mírnější a méně četné. Nespisovné vyjadřování je podle našeho zjištění podstatně častější v řeči moderátorů talk show. Důvodem je, jak uvádí Jiří Kraus, fakt, že si moderátoři přechody mezi spisovnou a nespisovnou češtinou ani neuvědomují, zvláště pak v projevech mluvených a prakticky nepřipravených, při potížích v jazykovém plánování v reakci na dění, které je součástí pořadu. Mnohdy však moderátoři užívají nespisovné prostředky užívány záměrně proto, aby svou mluvu přiblížili posluchačům, aby svému způsobu řečového chování dodali na důvěrnosti a menší oficiálnosti. V neposlední řadě může být důvodem i snaha mluvčího zdůrazňovat vlastní osobitost, demonstrovat nezávislosti na konvencích. Literatura VLČKOVÁ-MEJVALDOVÁ, Jana: Prozodie, cesta i mříž. Praha: Karolinum 2006, 204 s. HARTLEY, Mary: Řeč těla v praxi. Praha: Portál, 2004, 104 s. Summary In talshow is typical occurence prosodic schemes with irony colour. Meadings of irony establish especially specific melody, but also dynamics, speech variability, gesticulative and feature. In festivities are prevalent schemes with emapthy, strain, suprice, ecstasy, acclamation. Moderators make use resources which are passably discernible. Spectator hasn t problems understand moderators intention. Moderators manipulate with prosodic means and nonverbal means susceptible and deeply to spectator. Prosodic means take effect equal nonverbal expression, that are sometimes can wholly substitute prosodic means. [ 170 ]

171 Mějte krésný podzemní dan Pavlína Kuldanová Pedagogická fakulta Ostravské univerzity Ostrava Přání typu mějte hezký dan a krésný večer můžeme zaslechnout z úst moderátorů publicistických pořadů veřejnoprávní televize a rozhlasu, přestože by se to v těchto typech médií a relací vůbec nemělo stát. Běžně se to však děje, protože k některým aspektům mluvených veřejných projevů jsou posluchači a sami mluvčí málo vnímaví plně to platí o zvukové stránce jazyka. Replika z názvu příspěvku nám přála krásný den prožitý na podzim, nikoli v podzemí. Nepřesná, obecněčeská artikulace samohlásek způsobila nejen jejich nesprávné, otevřené znění, ale zároveň i záměnu významu dvou slov. Projevil se zde ovšem ještě další nešvar cizorodá vazba mějte krásný den, která je doslovným překladem anglického have a nice day; slyšíme ji však z médií tak často, že mnozí si snad už ani neuvědomují, že je nečeská. A stačilo by říci pouze přejeme vám krásný podzimní den. Ačkoli se na špatnou úroveň zvukové roviny mluvených projevů v médiích upozorňuje již delší dobu, žádný významný slyšitelný posun k lepšímu zaznamenán nebyl (snad s výjimkou hlasatelky zpráv o počasí na ČT1 Taťány Míkové). Například pracovnice z Fonetického ústavu FF UK (ale nejen ony) se dlouhodobě a systematicky zabývají mapováním a hodnocením mluvených projevů různých televizních a rozhlasových stanic (veřejnoprávních i soukromých), avšak jejich cenná konkrétní zjištění založená na přesných záznamech a analýzách zřejmě nenacházejí patřičnou odezvu u kompetentních lidí (jak u jazykových poradců stanic, pokud nějací jsou, tak u moderátorů samotných). [ 171 ]

172 Silně je tím narušováno povědomí veřejnosti o kvalitních řečových vzorech, které bychom ve zpravodajských a publicistických pořadech veřejnoprávních médií měli nacházet. Co vše vlastně může kazit naši představu o kultivovaném mluvním profesionálovi? Může to být jeho vzhled, upravenost vlasů nebo oblečení; mohou to být nadměrné pohyby částí těla, většinou hlavy nebo rukou, tedy nevhodná gestikulace a mimika; malá mluvní pohotovost a plynulost předání informace; často to bývají nezvládnuté prozodické prostředky, zejména intonace a frázování; nedobrá kvalita hlasu, tvrdé hlasové začátky, hezitační zvuky; nejčastějším prohřeškem je však nesprávná výslovnost hlásek a jejich seskupení (otevřená/redukovaná výslovnost samohlásek, nedodržování jejich délky, nesprávná artikulace souhlásek a souhláskových skupin vlivem řečových vad, nářečí nebo ledabylosti mluvčího). My jsme se zaměřili na zkoumání zvukové roviny mluvených projevů moderátorů regionálního zpravodajství televizní stanice ČT1 vysílaného z Ostravy. Redakce zpravodajství Ostrava má ostravské a olomoucké studio, pokrývá kraj Moravskoslezský, Olomoucký a část Zlínského. Sledovali jsme dva druhy regionálního zpravodajství podvečerní Report a Události v regionech v rámci hlavních večerních zpráv. Pro každou z těchto relací jsou určeni tři moderátoři, kteří se střídají po týdnu (celkem 5 žen a 1 muž), jednotlivé vstupy pak komentují další reportéři. Chtěli jsme zjistit, zda je jejich mluva spisovná a po všech stránkách kultivovaná, či zda obsahuje vlivy nářeční (moravské), příp. individuální mluvní manýry. Objevily se tyto největší nedostatky: tvrdé hlasové začátky, špatná kvalita hlasu, nelogické frázování, nedostatečná artikulační námaha, nedbalá výslovnost hlásek. U všech 6 moderátorů, průvodců zpravodajskými relacemi, jsme provedli podrobnější zkoumání: lepší úroveň má trojice moderátorek Událostí v regionech, jejich mluvní výkon je po všech stránkách vytříbenější než u moderátorů Reportu. Vcelku bezchybný je projev Ireny Vojkůvkové, Markétě Pernické by prospěla lepší práce s hlasem, který jí někdy při přechodu do vyšších poloh selhává. V mluvě Lindy Bendové jsou slyšitelné hlasité nádechy, někdy místo polokadence signalizující pokračování výpovědi užije klesavou, ukončující [ 172 ]

173 kadenci, také místo středního [i] vyslovuje jeho pokleslejší variantu [odlyv, jejych vynou]. Moderátorům Reportu musíme bohužel vytknout více nedostatků. 1 U Martina Musiala jsme vysledovali dva základní problémové jevy nevhodné umísťování pauz (tam, kde by pauza být měla, není, objeví se často na nepatřičném místě) a málo výrazná artikulace hlásek v důsledku nedostatečného otevírání úst (mluva je tudíž někdy málo srozumitelná) samohlásky jsou buď redukovány, nebo úplně vynechány, někdy bývají nesprávně zjednodušeně vyslovena také souhlásková spojení. Příklady: redukce samohlásek: [dobrí večәr, rәgijonálňí správi, fodbalisté baňíku ostrәva, informәčňí stráŋka, hlәdají řešeňí, әutomobilka]; vynechání samohlásky: [pokračvalo mistrofství]; vynechání souhlásky: [poroňice] porodnice, [rozhodla havička] rozhodla hlavička, [v mňeskích bitech] v městských bytech; frázování: z tamní dílny/na kočáry vyjel první automobil, utkání mezi Torpédo Havířova/Vítkovicemi, obor mechanizace/a podnikání. Projev Šárky Bednářové je poznamenán častou výslovností předrazu, tvrdého hlasového začátku (zvuk [ ], někdy prodloužený, příp. zabarvený do [ h ]), který je velmi rušivým prvkem, stejně jako její hlasité nádechy; moderátorka má problémy také s logickým frázováním (pauzy chybí nebo nadbývají). Příklady: havárie, v pravotočivé zatáčce, náklad vypadl, václav, většinový vlastník, protože se bojí, že s vraždami ; ukázka souvislého textu v jejím podání (s předrazy a nesprávnými pauzami): Suchá Loz a h Vysoká Pole/dvě nevelké vesnice na Zlínsku/zvažují žaloby na český státu/evropského soudu pro lidská 1 Pozn.: Ukázky pocházejí z období srpen září 2007; nejsou-li zachyceny v hranatých závorkách, jsou zaznamenány zjednodušeným přepisem, nikoli vědeckou fonetickou transkripcí. [ 173 ]

174 práva ve Štrasburku/ důvod / h údajná/daňová diskriminace vesnic oproti velkým městům/(...) jednání sleduje/ Josef Kvasnička. Mluva Drahomíry Račákové působí ve srovnání s předchozí moderátorkou uklidňujícím dojmem, vyznačuje se však zřetelným prodlužováním délek samohlásek, občasným nevhodným umístěním pauz a nesprávnou intonací, vlivem dialektu při výslovnosti souhláskových seskupení, dokonalá není ani artikulace sykavek. Příklady: prodlužování délek samohlásek: Na pytláky se zaměřili při mimořádné kontrole přerovští policisté. Požádali je o to členové rybářské stráže. Nejúspěšnější česká horolezecká výprava za posledních dvacet let/ostravská expedice Leopolda Sulovského/se vrátila z výstupu na osmitisícovku K2. nevhodné pauzy v kombinaci s nesprávnou intonací: přijal půl / miliónový úplatek ; výbuch a následný požár /včera ráno otřásl rodinným domem ; vliv slezského dialektu se někdy projevuje při výslovnosti skupiny -tv- jako [tf]: [sout potfrďil]; dochází také k nesprávné změně znělosti souhlásky na konci slova před sonórou: [jag na argumenti lidé reagují]. Ze všech dalších reportérů, kterých je asi 20, lze za nejméně kultivovaný označit projev Silvie Klekové, který je proložen takovým množstvím tvrdých hlasových začátků, že se stává až neposlouchatelným; nepříjemnou dikci doprovází špatná výslovnost sykavek a některých samohlásek, např. artikulace [e] jako [a]: [nečakaně] nebo ve vlastním jméně [ sylvije klaková]. Jiná z reportérek, Marta Pilařová, nemá dobrou kvalitu hlasu (hlas je nesprávně tvořen a je stále jakoby mírně ochraptělý) a zároveň málo otevírá ústa při artikulaci, čímž trpí zejména výslovnost samohlásky [o], která v jejím podání zní jako [u]: udvolat se, ukresní soud, ustrava, pupulární, práce kontrulorů, informace u ovzduší (o ovzduší), uny samy (ony samy). U Evy Dannhoferové naopak můžeme pozorovat hyperartikulaci všech hlásek přehnaně pečlivou výslovnost s pomalejším tempem řeči, ovšem hlavním nedostatkem je kladení důrazu na každé plnovýznamové slovo: Duše festivalu/dirigent Petr Kotík si totiž přál [ 174 ]

175 propojit hudební dění/s výtvarným životem města /Z toho důvodu Kotík galerii doporučil autorem osobně vybranou kolekci snímků a to nejen proto/že na několika z nich sám figuruje. Nebudeme se zde zabývat hodnocením všech reportérů, souhrnně však můžeme říci, že v mluvě několika mužů lze zaslechnout nesprávnou výslovnost souhlásek (r, ř, sykavek), u několika dalších osob nedbalou artikulaci samohlásek ([polecysté, na dálňicy, komunykacy, lymyty]), vliv slezského dialektu se projevil u některých reportérek při výslovnosti skupiny -tv- jako [tf] ([nepotfrďili]), u jiných lze za problémovou považovat kvalitu jejich hlasu. Zajímali jsme se, zda tito profesionální mluvčí prošli nějakou jazykovou a hlasovou přípravou, když u nich pozorujeme mnohdy výrazné nedostatky. Všichni musejí projít tzv. kamerovými zkouškami, v jejichž rámci se hodnotí i mluvený projev. Ten je pak procvičován s pedagožkou hlasové výchovy z ostravské konzervatoře údajně teprve až když je ona s mluvou moderátorů spokojena, jsou vypuštěni na obrazovku. Kromě úvodního nácviku pak probíhají i průběžné kursy hlasové výchovy. Jak je tedy možné, že někdy slyšíme projevy, které mají k ideálu kultivovanosti hodně daleko? Otázka zůstává v této chvíli nezodpovězena, protože zatím z televize nikdo zájem o navázání bližšího kontaktu neměl, ale snad až vedení redakce zpravodajství uvidí výsledky našich sledování, odhodlá se něco pro zlepšení udělat. Zkoumáním projevu moderátorů ostravské redakce zpravodajství jsme zjistili rozdíl v nejčastějších chybách moderátorů pražského a ostravského televizního studia. Pro zaměstnance pražských studií je kromě nesprávného frázování a intonace typické zejména větší množství chyb v artikulaci samohlásek (vlivem obecné češtiny nebo ledabylé mluvy), které způsobují i změnu významu slov (např. spolupráce s ledovci, školy bodují nová hřiště, policie zatkla přivaděče, maďarský forent a slovanská korona, cukravinky, rekonstrukce histerického mostu ). U ostravských mluvčích převládají jiné nedostatky: prozodické (spojené s nesprávným frázováním a modulací) nebo problémy s tvořením hlasu (jeho špatná kvalita, tvrdé hlasové začátky); jen u několika se občas objevuje redukovaná výslovnost samohlásek, ojediněle zaslechneme nářeční vlivy, např. při výslovnosti -tv- ([potfrďit]). [ 175 ]

176 Typické slezské prvky zkracování délek samohlásek a posunování přízvuku na penultimu ve zpravodajství slyšitelné nejsou (ale např. když Šárka Bednářová moderuje sobotní zpravodajsko-publicistický pořad Týden v regionech, v němž zprávy pouze nečte, ale vede rozhovory s hosty, se u ní oba tyto jevy vyskytují). Po profesionálních mluvčích v médiích bychom neměli vyžadovat jen plynulé předání obsahu sdělení, bezchybnou a spisovnou výslovnost, logické členění textu a náležitou modulaci, zejména intonaci, ale také správné zacházení s hlasem a dechem tak, aby hlas byl libozvučný a projev celkově příjemný na poslech. Literatura ADÁMKOVÁ, I.: Hodnocení výslovnostních jevů z hlediska ne/spisovnosti. In: Spisovnost a nespisovnost. Eds. E. Minářová K. Ondrášková. Brno: MU 2004, s JANÍKOVÁ, J.: Moderátoři televizního zpravodajství (ze série poslechových testů Řečový vzor ). In: Čeština doma a ve světě 9, 2001,č. 3 4, s PALKOVÁ, Z.: Fonetika a fonologie češtiny. Praha: Karolinum s. PALKOVÁ, Z.: Srozumitelnost řeči ve vztahu k spisovnosti mluvených projevů. In: Spisovnost a nespisovnost. Eds. E. Minářová K. Ondrášková. Brno: MU 2004, s Summary The article deals with the problem of the non-standard quality of the diction and the pronunciation of the TV moderators who should be the good speech models. There were evaluated the speeches of the moderators and the reporters of the TV news on the local (Ostrava) TV studio. The analysis shows the main imperfections of these professional speakers, e.g. incorrect pronunciation of the speech-sounds, esp. vowels, or incorrect usage of the voice modulation (mainly intonation) and the speech phrasing. [ 176 ]

177 Intonačné varianty v televíznom spravodajstve Marcel Olšiak Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa Nitra Vzťah intonačných a sémanticko-komunikatívnych jednotiek tvorí podstatu jazyka ako špecifickej znakovej sústavy odrážajúcej mimojazykovú skutočnosť a garantujúcej dorozumievanie medzi ľuďmi. Intonáciu treba v širšom zmysle chápať ako prirodzený výraz, ktorý je súčasťou dorozumievacieho zámeru, takže dotvára to, čo je v sémantike slovného radu, aktualizuje ho, pomáha tvoriť vyššiu významovú rovinu: rovinu zmyslu výpovede. Komplex suprasegmentálnych zvukových javov charakterizuje ucelenú výpoveď, slúži na formovanie rozmanitej modálnej platnosti vety a pomáha zvýrazniť významové prvky vety. V priebehu rokov sme sa sústredili na realizáciu suprasegmentálnych javov v televíznom spravodajstve (STV, TA3, TV Joj, TV Markíza). Analyzovali sme jazykové prejavy televíznych moderátorov a redaktorov, pričom v prevažnej miere išlo o pripravené jazykové prejavy, len sporadicky sa objavili spontánne prejavy v živých vstupoch redaktorov vo vysielaní hlavnej spravodajskej relácie. Na základe získaného jazykového materiálu sme zaregistrovali nové intonačné varianty, ktoré sú charakteristické pre televízne spravodajstvo. Okrem sprostredkovania transponovanej informácie spĺňajú suprasegmentálne javy aj iné funkcie, a tak obohacujú rečový prejav. Čím viac sa vyjadrovanie upína na odraz skutočnosti, čím priamejšie ju označuje, tým je intonácia invariantnejšia. Čím viac sa vzťahuje na odosielateľa a prijímateľa prejavu, tým je variantnejšia, variabilnejšia. [ 177 ]

178 Variabilita sa vníma ako jeden z princípov stavby, vývinu a fungovania jazyka, ktorý odráža potencialitu (chápanú ako synchrónnu osciláciu), pružnosť a aj dynamiku jazyka a reči. Je dôsledkom analógie, súčinnosti a pravidelnosti početných a rôznorodých intralingválnych a extralingválnych faktorov. Variantnosť je neoddeliteľnou súčasťou prirodzeného jazyka ako jednotného, dynamického, znakového a súčasne ako sociálno-komunikačného systému. Reflektuje napätie antinómie jazyka a reči, diachrónie a synchrónie, individuálneho a sociálneho (Sokolová, 2004, s. 7). Na elementárne signálové jednotky sa navrstvujú modulačné zložky, nimi sa členia a diferencujú väčšie signálové úseky a signalizujú sa aj postoje odosielateľa k obsahu správy a k prijímateľovi. Modulačné signálové zložky sú vlastne intonačné prostriedky. Intonačné prostriedky modifikujú významovú platnosť výpovede s ohľadom na komunikačnú situáciu, komunikačný kontext a komunikačný cieľ. Pri formovaní vzťahu výrazových a významových prvkov hrá sémantika na úrovni suprasegmentov rozhodujúcu úlohu. Určujúcim prvkom je v tomto vzťahu intonácia vety, ktorá stmeľuje sémantickú, gramaticky sformovanú informáciu o skutočnosti. Na podobu výpovede má vplyv osobnosť adresáta, hovoriaci jej musí prispôsobiť svoj komunikačný zámer. V stavbe vety je rovnako dôležitý intonačný princíp, ako aj sémantický princíp, ktorý rozhoduje nielen o tom, či sa veta podáva ako oznámenie..., ale aj to, či sa veta z modálnej alebo expresívnej stránky vníma ako neutrálna, príznaková alebo intonačne chybná (Bugárová, 2001, s. 54). Spätosť jazykovej formy a jazykového obsahu je vo zvukovej reči kanonizovaná. Ustálené a v norme uložené intonačné typy významne prispievajú k jednoznačnej platnosti výpovedí a neodôvodnené, nefunkčné intonačné varianty zaťažujú komunikačný proces, sťažujú dorozumievanie a môžu spôsobiť aj vážne komunikačné poruchy. Globalizačné tendencie vytvárajú snahu o jednotnú intonačnú podobu spravodajstva. Súčasné módne, jednoznačne nefunkčné ozvláštňovanie televíznych jazykových prejavov je frekventovaným javom. Vysoká frekvencia ich opakovania v televíznom vysielaní zbytočne ruší ustálený intonačný typ spisovnej slovenčiny a výrazne vplýva na ich príjemcov. V praxi pozorujeme primárnu závislosť modulácie súvislého textu na potrebe dýchania so zreteľom na osobný (situačný) [ 178 ]

179 kontext, napríklad realizácia páuz na dýchanie bez ohľadu na voľnosť alebo tesnosť syntaktických celkov, intonačné trieštenie výpovedí na jednotlivé slová, teda segmentovanie prejavu prestávkami nelogickými, neprekrývanie logickej a fyziologickej pauzy, zosilňovanie hlasu po nádychu, alebo, naopak, príliš rýchle tempo reči bez hierarchie v členení, minimálna kvantita. Z pragmatického hľadiska spôsobuje ústretovosť k adresátovi, smer k hovorovosti, rozpor medzi pôvodným zámerom zapôsobiť na poslucháčov prirodzene a tým, ako to vyznie, vznik opačného účinku. Realizácia princípov prirodzenosti a jednoduchosti sa nedosiahne nepripravenosťou vysielania. Z fyziologického hľadiska sú prejavy bez tvrdej práce s textom realizované umelo, neprirodzene (Tomajková, 1999, s. 155). Analyzované jazykové prejavy sa niesli iba v jednom tóne, v takomto prípade už hovoríme o monotónnosti prejavu, o intonačnej plochosti prejavu. Hovoriaci vôbec nepracovali s hlasom, s jeho silou a výškou, nenastávalo žiadne vlnenie, prejav bol stále na rovnakej úrovni, nič v prejave sa nezdôrazňovalo. Monotónnosť však výrazne znižuje účinnosť reči. Typickým javom bolo pravidelne sa opakujúce, stereotypné nedodržiavanie správnej melódie na konci vety. Namiesto poklesu hlasu na konci vety sa na posledných dvoch slabikách hlas dvíha, a tak posledné slovo prevyšuje predchádzajúci vetný úsek. Mecha nické intonačné dvíhanie, akési priklincovanie, dotlačenie, dokríknutie posledného slova alebo slovného spojenia vety je opakujúcim sa nefunkčným priebehom konca vety, ktorý vníma poslucháč ako hojdanie, spievanie. Ak sa to opakuje, pôsobí stereotypne, monotónne. Spôsobuje ho melodické zvýšenie a súčasne aj zosilnenie hlasu (zvýšenie intenzity), takže posledné slovo (posledný rytmický takt) melodicky a intenzitne prevyšuje predchádzajúci vetný úsek a prejavuje sa podobne ako slovo pod dôrazom, pri miernejšom vy zdvihnutí ako slovo s vetným prízvukom. Dotláčanie narúša intonačný systém slovenčiny aj svojou melodickou zložkou. Vyznačuje sa stúpnutím hlasu na poslednom rytmickom takte pred vnútrovetnou alebo koncovou prestávkou, ale aj inde. Poslucháč má dojem vyzdvihnutia, akéhosi priklincovania, niekedy až vyrazenia posledného slova vety. Možno vysloviť domnienku, že táto (dnes už rozšírená chyba) o. i. môže byť [ 179 ]

180 dôsledkom častej požiadavky zvukových technikov a režisérov, aby hovoriaci neprehĺtal posledné slovo vety, aby aj posledná slabika bola dobre počuteľná. To však neospravedlňuje prednesovú chybu, ktorou je dotláčanie. Dotláčanie sa stáva akousi módnou formou ( štýlom ) mnohých profesionálov televízie, v menšom rozsahu aj rozhlasu (Kráľ, 2006, s. 100). Televízni moderátori členia podobným intonačným stereotypom aj dlhšie vety a súvetia. Ich intonácia sa vníma ako výrazný príznakový stereotyp, ktorý nie je v súlade s logickou stavbou výpovede. Takýto prejav potom vyznieva ako mechanické intonačné a pravidelne opakované pridávanie krátkych myšlienkových úsekov. Výpoveď je segmentovaná mechanickými intonačnými zdvihmi, ktoré však nie sú v súlade s logickou štruktúrou výpovede, sú komunikačne prázdne. Výsledným dojmom je opäť monotónnosť a plochosť čítaných alebo hovorených jazykových prejavov. Stereotypne sa prejavuje aj ďalší intonačný jav, ktorý sme zaregistrovali v analyzovanom jazykovom materiáli vo vysokej frekvenci. Ide o intonačné drobenie vety alebo súvetia pohybom, ktorý sa objavuje v prípade snahy hovoriaceho niečo vo výpovedi zdôrazniť. Často však drobí vetu na nevhodnom mieste, a tak počúvajúci vníma tento jav ako signál konca vety. Veta pokračuje z vyššej hlasovej polohy, čo sa podobá na intonačný začiatok novej vety. Tento jav sa objavoval najmä pri čítaní správ z čítacieho zariadenia (zahlásenia príspevkov), vznikal akousi snahou o aktualizáciu, fakty sa podávali s neprimeranou expresivizáciou. Sprievodným javom je rýchlejšie tempo reči, intonačná stereotypnosť súvisí s nedostatkom páuz, to pôsobuje sťaženú percepciu textu. Ilona Balkó uvádza: Předpokladem vnímaní krátke pauzy je podle našeho zjištění především nápadná akcelerace nebo retardace artikulačního tempa v okolí pauzy, respektive změny tempa v úseku před pauzou a po pauze je-li porušena syntaktická stavba anakolutem v důsledku nedostatku výpovědní perspektivy, případně nasleduje-li vsuvka, je pauza pro posluchače snadno rozpoznatelná (2005, s. 181). Pri vopred pripravených jazykových prejavoch si môže moderátor osvojiť tzv. čítaciu intonáciu, ktorú získa pravidelným a opakovaným hlasným čítaním. Ide o frekventovaný jav, ktorý súvisí s výpovednou [ 180 ]

181 perspektívou. V tomto prípade je melódia vety plochá, čítanie pôsobí umelo, obyčajne až na konci vety sa objaví signál modálneho typu výpovede, chýba zvuková signalizácia východiska a jadra výpovede, tempo reči sa nemení. Ďalšie intonačné prvky súvisia so snahou televíznych moderátorov a redaktorov o akúsi uvoľnenosť, spontánnosť, príhovorovosť, a to s cieľom priblížiť sa divákovi. Tieto nové varianty sa objavujú v prípadoch, ak je téma televízneho príspevku menej závažná. Prejavuje sa úsilím tlačiť hlas do nižšej polohy, čoho výsledkom je neschopnosť intonovať taký interval melodického poklesu, aký vyžaduje signál uspokojivej ukončenosti oznamovacej vety, napokon je výsledkom afektovaný prejav. Namiesto ozvláštňovania jazykových prejavov sa môžu vyskytnúť rušivé nedostatky, ktoré súvisia so spomínaným nefunkčným využívaním vlastností hlasu, ide predovšetkým o neprimeranú výšku hlasu a intenzitu. Už na začiatku týchto výpovedí sa hlas rýchlo unavuje, čo spôsobuje pocity škriabania v hrdle, stišovanie, resp. vypadávanie hlasu. Poslucháč sa dostáva spolu s hlásateľom alebo moderátorom do akéhosi psychického štylizovaného napätia a nervozity, čo je podľa našich zistení nevyhovujúce pre staršiu, ale i strednú generáciu poslucháčov. Nevyhovujúca je pre nich tiež zvýšená miera agresivity v zvukových prejavoch niektorých vysielaní, nehovoriac už o preexpenovanej miere agresivity vo vysielaní reklám (Tomajková, 1999, s. 152). Naším cieľom bolo poukázať na rôzne varianty intonačného systému slovenčiny, ktorý stanovuje určité hranice. Aktuálnou otázkou je v súčasnosti nefunkčné uplatňovanie intonácie najmä v masovokomunikačných prostriedkoch. Intonačný systém v sledovaných jazykových prejavoch bol odlišný najmä zvýrazňovaním koncového slova, postupným zvyšovaním sily a tónu, a to nielen na poslednom rytmickom takte, ale aj na väčšom úseku vety. Uvedené intonačné varianty sú viacerými televíznymi profesionálmi považované za ortoepickú normu, kodifikovanú predlohu. Nepísanou požiadavkou pre účastníkov konkurzov na post televízneho moderátora či redaktora je čítať spravodajský text monotónne, plasticky, nevyspevovať (vo význame nečítať spisovne), pričom vzorom sú [ 181 ]

182 jazykové prejavy objavujúce sa v súčasnom televíznom spravodajstve. Počas prípravných kurzov pre moderátorov a redaktorov sme zaregistrovali rozpor medzi spisovne čítaným alebo hovoreným prejavom a snahou o napodobňovanie výslovnostných vzorov z elektronických médií. Ich vplyv na jazykové vedomie príjemcov je jednoznačný a pravidelným opakovaním vzniká presvedčenie o intonačnej správnosti odvysielaných jazykových prejavov. Z objektivistického hľadiska ich treba odmietnuť ako funkčne neodôvodnené, výslovnostne neprípustné, vyplývajúce z nedôslednosti zachovávania kodifikovanej ortoepickej normy. Z pragmatického hľadiska by sa tieto varianty mohli vnímať ako ústretovosť v prienikovom komunikačnom poli spisovnej variety a nespisovných variet smerom k hovorovosti (Dolník, 1997, s. 53). V súčasnosti jednoznačne prevláda snaha o dynamickosť v suprasegmentálnej oblasti zvukovej roviny, je tu tendencia k rýchlemu a pružnému vyjadovaniu, nemalo by to ale byť na úkor zrozumiteľnosti a prirodzenosti jazykového prejavu televíznych moderátorov, hlásateľov a redaktorov v spravodajských reláciách. Použitie intonácie a jej formy však usmerňuje sémantika. Intonáciu treba v širšom zmysle chápať ako prirodzený výraz, ktorý je súčasťou dorozumievacieho zámeru, pričom dotvára rovinu zmyslu výpovede. Intonácia je úzko spätá s faktormi jazykovej komunikačnej situácie, so sociálnymi a individuálnymi charakteristikami hovoriaceho. Pre hovorenú komunikáciu je inherentnou vlastnosťou zrozumiteľnosť reči. Zreteľ na tvarované melodémy je predpokladom na bezporuchové vnímanie prijímaných správ, pretože sú dôležité pre vznik zhody medzi odosielateľom a prijímateľom. Literatúra BALKÓ, Ilona: O některých podmínkách percepce krátkých pauz. In: Čas v jazyce a v literatuře. Sborník z mezínárodní konference. Ústí nad Labem 2005, s BUGÁROVÁ, Marta: Intonácia a sémantika vety. Nitra: FF UKF s. [ 182 ]

183 DOLNÍK, Juraj: Diferenciácia teórie kultúry spisovnej slovenčiny. In: Studia Academica Slovaca. 26. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul s Vaňko, Juraj Kráľ, Ábel Kralčák, Ľubomír: Jazyk a štýl súčasnej slovenskej publicistiky. Nitra: FF UKF. 151 s. SOKOLOVÁ, Jana: Variantnosť v jazyku a variantnosť jazyka. Nitra: Garmond s. TOMAJKOVÁ, Elena: Princípy prirodzenosti a jednoduchosti v zvukovej rovine hovorovej slovenčiny. In: Princípy stavby a fungovania slovenčiny. Bratislava: FF UK 1999, s VAŇKO, Juraj KRÁĽ, Ábel KRALČÁK, Ľubomír: Jazyk a štýl súčasnej slovenskej publicistiky. Nitra: FF UKF s. Summary The article deals with actual problems of using non-effective intonation in the mass media communication devices. It is our aim to point out that the intonation system of the Slovak language becomes monotonous and stereotypical. We believe a trouble-free communication can be achieved only if intonation relationships between sentences are not violated. [ 183 ]

184 Hlasový začiatok v spravodajstve Ľubomír Rendár Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity Trnava Rozhlasoví a televízni hlásatelia a moderátori celoslovenských, ale aj daktorých regionálnych spravodajských relácií disponujú vysokou mierou pripravenosti rečových prejavov. Text, ktorý sa vysiela do éteru, si zväčša sami expedienti starostlivo pripravia, absolvujú hlasovú rozcvičku, precvičujú si také miesta textu, ktoré sú náročnejšie na výslovnosť atď. Z hľadiska kultúry jazykového prejavu by sme ich mohli, po profesionálnych recitátoroch a divadelných hercoch, zaradiť medzi špičkových profesionálov slova, ktorí by mali ovládať vyšší štýl výslovnosti. Sú precízne vybraní podľa zručnosti narábať s hovoreným slovom, majú možnosť komunikovať s hlasovými pedagógmi. V tomto príspevku však nebudeme pozitívne ani negatívne hodnotiť jazykovú kultúru spravodajstva. Touto štúdiou chceme poukázať na konkrétne javy, ktoré sú v slovenčine netypické. Ide o zvláštne typy hlasových začiatkov. Hlasový začiatok v slovenčine bezprostredne súvisí so splývavou výslovnosťou a znelostnou asimiláciou teda plynulosťou jazykového prejavu. Pri porušení pravidiel splývavej výslovnosti vznikajú chyby v znelostnej asimilácii a frekvencia zvláštnych hlasových začiatkov sa zvyšuje. Dôsledkom toho je potom menej plynulý prejav hovoriaceho. Plynulosť prejavu však môže narušiť napr. aj nesprávne použitie dôrazu na neprízvučných slabikách: po predložke, ktorá mala byť prízvučná na okne, pod oblakmi, pri Ilave a pod. J. Findra (1977, s. 145) poznamenáva, že jednotlivé vety redaktori často intonačne nenáležite členia, ignorujúc pritom zásady splývavej výslovnosti. [ 184 ]

185 ... mechanicky kladenou pauzou sa tak rozbíja predložková väzba, napr. Sme pret ukončením... V podobných prípadoch sa pred artikuláciou samohlásky objavuje ráz alebo sa samohláska vyslovuje s tvrdým nasadením hlasu. V slovenskej jazykovede sa artikuláciou hlasových začiatkov doteraz zaoberali viacerí jazykovedci najskôr v 20. rokoch minulého storočia Václav Vážný (1922/23), Ľudovít Novák (1933/34), v 50. rokoch J. Stanislav (1953 aj 1978), neskôr A. V. Isačenko (1968), Á. Kráľ (1974, 1989, 1996, 2005), J. Sabol (1989) a niektorí ďalší. Jedinú samostatnú štúdiu o hlasových začiatkoch v slovenčine vypracovala Jana Dvončová (1977). Avšak nijaká z doteraz publikovaných prác neprezentuje systematický výskum v uvedenej oblasti. Zatiaľ najpodrobnejšiu fonetickú charakteristiku jednotlivých typov hlasových začiatkov podávajú najnovšie Pravidlá slovenskej výslovnosti. Systematika a ortoepický slovník (2005) od Á. Kráľa. Mäkký, plynulý začiatok artikulácie sa v slovenčine pokladá za základný, prvoradý. Samohlásky na začiatku slova sa vyslovujú s mäkkým (hladkým) začiatkom rozkmitu hlasiviek a v samohláskových skupinách na hranici samohlások sa kmitanie hlasiviek neprerušuje. Uvedený spôsob artikulácie môžeme pozorovať na obrázku č. 1. Hovoriaci mal v prípade, ktorý demonštrujeme na obrázku, sťaženú výslovnosť tesným susedstvom troch samohlások v spojení: kanada a africky. Podobné hiátové pozície robia vo výslovnosti hlásateľov a moderátorov problémy najčastejšie druhú samohlásku vyslovujú často s tvrdým nasadením hlasu alebo s rázom. Podobná situácia nastáva vtedy, ak po koncovej hláske slova nasleduje samohláska, napr. v spojeniach mama a otec, viac ako, pokles úspor, pomoc a poradenstvo atď. [ 185 ]

186 Obr. č. 1: Splývavá výslovnosť s mäkkým hlasovým začiatkom v hláskovom rade [kanada_a_africki] je vyznačená negatívne. Tvrdý hlasový začiatok sa vyskytuje na začiatku vety, ale aj na prvom segmente slova ako súčasť artikulácie samohlásky, ojedinele vnútri slova na začiatku prvého segmentu morfémy [za ʔ i ʔ ákať]. Podľa platnej kodifikácie je prítomnosť tvrdého hlasového začiatku náležitá len v citovo zafarbených výpovediach, v citoslovciach, vo zvolaniach a zvukomalebných slovách. Z akustického hľadiska sa tvrdý hlasový začiatok prejavuje silnejšou amplitúdou prvého (niekedy aj druhého a tretieho) hlasivkového kmitu oproti plynulému rozkmitu amplitúdy (hlasiviek) na začiatku artikulácie segmentu pri náležitej výslovnosti. Z hľadiska artikulácie však záver (rozrazenie hlasiviek) nie je taký výrazne silný ako pri artikulácii rázu a pri otvorení hlasiviek nevzniká výbuchový šum (Kráľ, 2005, s. 45). Obr. č. 2: Tvrdý hlasový začiatok (vyznačený negatívne) je naznačený vo výreze [a_u] z hláskového radu [a_uprednostňujú]. [ 186 ]

187 Ráz sa v slovenčine môže vyskytnúť na hraniciach slov pred samohláskou, pred ktorou je pauza (často nelogická), ale aj na začiatku vety a ako náležitý segment na rovnakých miestach ako tvrdý hlasový začiatok. V nenáležitých pozíciách sa ráz vyslovuje v dôsledku neuplatnenia splývavej výslovnosti. Vnútri slova sa v slovenčine ráz ani tvrdý hlasový začiatok nevyskytujú. Obr. č. 3: Ráz v hláskovom rade [celi? irak] vyznačený negatívne V slovenskej jazykovede sa často pokladajú tvrdý hlasový začiatok a ráz za synonymné výrazy, ale nie je to tak. Rozdiel medzi nimi možno vysvetliť najjednoduchšie takto: Ráz je relatívne samostatnou hláskou (ktorá však nemá fonologickú platnosť). Oproti tomu tvrdý hlasový začiatok je súčasťou artikulácie samohlásky, teda nefunguje ako samostatná hláska. Z akustického hľadiska sa tvrdý hlasový začiatok prejavuje silnejšou amplitúdou prvého (niekedy aj druhého a tretieho) hlasivkového kmitu oproti plynulému rozkmitu amplitúdy (hlasiviek) na začiatku artikulácie segmentu pri náležitej výslovnosti. Z hľadiska artikulácie však záver (rozrazenie hlasiviek) nie je taký výrazne silný ako pri artikulácii rázu a pri otvorení hlasiviek nevzniká výbuchový šum (Kráľ, 2005, s. 45). Najmenej frekventovaným typom HZ je dyšný hlasový začiatok alebo hlasový začiatok s prídychom. J. Stanislav tento jav spomína [ 187 ]

188 v príručkách Slovenská výslovnosť (1953) aj Hudba spev, reč (1978, s. 215), pričom akustické hľadisko uvedeného typu hlasového začiatku J. Stanislav opisuje takto:... ak výdychový prúd plynie aj ďalej po doznení hlasových záchvevov... môže dakedy vytvoriť aj hlasnú hrtanovú spoluhlásku h. (Tamže.) V našom výskume reči moderátorov a hlásateľov spravodajských relácií sme zachytili len dva prípady artikulácie hlasového začiatku s prídychom. Obidva prípady sú podobné, pričom nepochádzajú od rovnakého autora. Artikuláciu samohlásky predchádza šum, ktorý sa podobá na artikuláciu spoluhlásky h alebo neznelého x. Hlasový začiatok ako termín sa neskôr v slovenskej jazykovede takmer prestal používať, pravdepodobne preto, že má v prejavoch veľmi nízku frekvenciu. Obr. č. 4: Hlasový začiatok s prídychom v hláskovom rade [alena]. Negatívne je vyznačený prídych pred samohláskou a, ktorý sa vyznačuje šumom pred samohláskou. Zvláštny hlasový začiatok sme zaznamenali aj vo forme hrtanového tónu. Je charakteristický predlžovaním fonácie bez artikulácie. Namiesto samohlásky alebo časti samohlásky sa artikuluje chrapľavý zvuk, ktorý sa podobá na spoluhlásku h alebo neznelé x. Samohláska je teda deformovaná a je narušená jej kompaktnosť na oscilograme možno uvedený jav identifikovať podľa asymetrickej (roztrhanej) amplitúdy samohlásky (porov. obr. č. 5). Hrtanový tón sme však za- [ 188 ]

189 znamenali aj vnútri slova nejde teda len o typ hlasového začiatku, ale možno ho pokladať za nenáležitú, deformovanú artikuláciu samohlásky. Obr. č. 5: Zvláštna, tzv. lenivá artikulácia samohlásky v hláskovom rade [oblas(ť)]. Hrtanový tón sme zaznamenali najčastejšie v reči redaktorov, ktorí vysielali svoj spravodajský príspevok z terénu, a teda nedisponovali takou mierou pripravenosti ako redaktori v štúdiu v uvedenom prípade sa hrtanový tón vyskytoval aj ako tzv. výplnkový zvuk. Záver V našej štúdii sme analyzovali približne 100 minút zvukového záznamu rozhlasového a televízneho spravodajstva, v ktorom sme sluchovo aj prístrojovo identifikovali 125 zvláštnych hlasových začiatkov. Z toho sme analyzovali len 2 hlasové začiatky s prídychom, 22-krát výslovnosť rázu, 31 tvrdých hlasových začiatkov a 74 prípadov artikulácie predlžovania fonácie hrtanovým tónom. Pri analýze hlasových začiatkov sa však dakedy nedá jednoznačne určiť, o aký typ hlasového začiatku ide, niektoré prípady sa môžu kombinovať, najmä v prípade predlžovania fonácie hrtanovým tónom s iným typom hlasového začiatku. Z nášho výskumu vyplýva, že vo vysielaní spravodajstva sa často zanedbáva splývavá výslovnosť a v dôsledku toho sa robia chyby [ 189 ]