JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY

EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT KUNOVICE 1. SOUKROMÁ VYSOKÁ ŠKOLA NA MORAVĚ SBORNÍK JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 9. Červen 2006, Kunovice, Česká Republika

Kolektiv autorů JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil: (C) Evropský polytechnický institut, s.r.o., 2006 Publikace neprošla jazykovou úpravou. Za obsahovou správnost odpovídají autoři ISBN 80-7314-097-7

JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 Organizován EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, s.r.o. KUNOVICE Předseda programového výboru konference Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr.h.c.

PROGRAMOVÝ VÝBOR KONFERENCE Ing. Oldřich Kratochvíl, Drh.c. rektor EPI, s.r.o. Mgr. Josef Slovák náměstek hejtmana Zlínského kraje prof. Ing. Jozef Benčo, PhD. prorektor Univerzity Matěja Bela v Banské Bystrici prof. Zw. Dr. hab. Krystyna Duraj-Nowakowa rektorka Akademia Swietokrzyska, Kielce Plk. prof. JUDr. Josef Králík, CSc. prorektor Akadémie policajného zboru Bratislava prof. Dr. Genadij N. Smirnov, Dr.Sc. - Ruská Ekonomická Akademie, Moskva doc. Ing. Viera Cibáková, CSc. rektorka VŠ ekonomie a manažmentu verejnej správy v Bratislave prof. Ing. Helena Strážovská, Ph.D. prorektorka VŠ ekonomie a manažmentu verejnej správy v Bratislave prof. Ing. Wlodzimierz M. Baranski, Ph.D. Ústav k\bernetiky Wroclawské unioverzity prof. Dr. Vitaly Ivanovič Vidyapin, Dr.Sc. rector REA Moskva Ing. Jozef Habánik, Ph. D. proděkan UAD Trenčín Ing. Břetislav Ošťádal předseda Asociace malých a středních podniků ČR Viktor Ivanovič Sibilev generální konzul RF v Brně doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc. děkan UAD Trenčín prof. PhDr. Vladimír Cechák, CSc. prorektor VŠFS, Praha prof. Ing. Anton Blažej, DrSc. OPONENTNÍ RADA prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc. vedoucí ústavu veřejné správy a práva, Univerzita Pardubice prof. PhDr. Bohumír Blížkovský, CSc. Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice prof. PhDr. Stanislava Kučerová, CSc. - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice Sekce 1: Úkoly veřejné správy při rozvoji příhraničního regionu jižní Moravy Moderátor: prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc. Sekce 2: Podnikatelské activity a řešení aktuálních problémů v příhraničních regionech Moderátor: prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, PhD.

OBSAH ÚVODNÍ SLOVO... 9 NIEKTORÉ PROSTRIEDKY OCHRANY OSÔB A MAJETKU V PRIHRANIČNÝCH REGIÓNOCH EURÓPSKYCH KRAJÍN Z COLNOPRÁVNEHO HĽADISKA Králik Jozef...13 APLIKÁCIE A SKÚSENOSTI ŠPANIELSKEHO MODELU V ROZVOJI VEDY, VÝSKUMU A INOVÁCIÍ Mečár Miroslav...23 INTEGRACJA EUROPEJSKA WYZWANIEM DLA INNOWACJI W SZKOLNICTWIE WYŻSZYM: METATEORIE Duraj-Nowakowa Krystyna...31 SOCIÁLNO EKONOMICKÉ PRÍSTUPY K ROZVOJU TRENČIANSKEHO KRAJA Habánik Jozef, Šedivá Mária...35 SEKCE 1- ÚKOLY VEŘEJNÉ SPRÁVY PŘI ROZVOJI PŘÍHRANIČNÍHO REGIONU JIŽNÍ MORAVY IDABC SLUŽBA PRE VEREJNÚ SPRÁVU, PODNIKATEĽSKÉ SUBJEKTY A OBČANOV V EURÓPSKEJ ÚNII Balga Jozef...49 ÚROKY Z OMEŠKANIA V PRÁVNEJ REFLEXIÍ SLOVENSKÉHO A ČESKÉHO PRÁVNEHO PORIADKU Jakubovič Daniel...55 ŠTÁTNA SLUŽBA V PODMIENKACH DEMOKRATICKÉHO A PRÁVNEHO ŠTÁTU Kuril Jozef...67 POVODŇOVÁ SPOLUPRÁCA NA RIEKE MORAVE Suja Marián...73 ŘEŠENÍ KATASTROFICKÝCH RIZIK POJIŠTĚNÍM Radová Jarmila, Hlačita Tibor...81 PODNIKATELSKÉ AKTIVITY V RÁMCI INTRAKOMUNITÁRNÍHO OBCHODU EU A SOUVISEJÍCÍ PROBLEMATIKA STATISTIKY INTRASTAT Matoušek Pavel...91 ZVÝŠENÍ LUKRATIVITY ZLÍNSKÉHO KRAJE Z POHLEDU CESTOVNÍHO RUCHU Slaměná Eva...97 JAK SE VYROVNAT S TLAKEM GLOBÁLNÍ KONKURENCE Prachař Jan...101 K NIEKTORÝM VYBRANÝM INŠTITÚTOM ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA OBCÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Králiková Kristína...105 METODOLOGICKÝ POHLED NA STRATEGICKÉ ŘÍZENÍ ZDRAVOTNICKÝCH ZAŘÍZENÍ VE VZTAHU K MIMOŘÁDNÉ SLOŽITOSTI ŘÍZENÍ ZDRAVOTNICKÝCH ZAŘÍZENÍ Rössler Miroslav...113 7

SEKCE 2 PODNIKATELSKÉ AKTIVITY A ŘEŠENÍ AKTUÁLNÍCH PROBLÉMŮ V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH ZVYŠOVANIE KONKURENČNEJ SCHOPNOSTI PODNIKU Vodák Josef...121 NOVÉ FORMY KOMUNIKÁCIE S TRHOM (SO ZAMERANÍM NA REKLAMU) A ICH VPLYV NA POZÍCIU PODNIKU Nadányiová Margaréta...125 MARKETINGOVÝ PRÍSTUP MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV NA NOVÉ TRHY Strišš Jozef...133 SHADOW ECONOMY IN THE AREAS NEAR THE STATE LINES Dubovec Juraj, Hlačina Tibor...137 PODNIKATELSKÉ ROZHODOVÁNÍ PŘI SVOZU ODPADU V PŘÍHRANIČNÍCH OBLASTECH ZA PODPORY GENETICKÝCH ALGORITMŮ Dostál Petr, Doskočil Radek...141 PODNIKATELSKOU PROFESIONALITOU KE SPOKOJENOSTI ZÁKAZNÍKŮ V PŘÍHRANIČNÍCH OBLASTECH Mráček Pavel, Volša Lukáš...145 SPOJITOST MEZI ODMĚŇOVÁNÍM A KONKURENCESCHOPNOSTÍ PODNIKU Staňková Marie, Novák Petr...151 NÁKUPEM A PRODEJEM KE KONKURENCESCHOPNÉMU PODNIKÁNÍ Syrovátková Petra...149 MOŽNOSTI VYUŽITIA DEVÍZOVÉHO TRHU V SR A ČR Galajdová Jana...155 REŽIM PLATOBNÉHO STYKU MEDZI SLOVENSKOU REPUBLIKOU A PROTEKTORÁTEM ČECHY A MORAVA Šmátrala Milan...159 PODPORA PODNIKAELSKÉ ČINNOSTI ZE STRANY INSTITUTU PRO TESTOVÁNÍ A CETIFIKACI, A.S. Čech Karel, Sviták Zdeněk...165 MODERN METHODS IN MANAGEMENT Chodasová Zuzana...169 STUDENTI EVROPSKÉHO POLYTECHNICKÉHO INSTITUTU PARTICIPUJÍCÍ NA VÝZKUMU Malach Antonín...173 JMENNÝ REJSTŘÍK...179 8

ÚVODNÍ SLOVO Magnificence honorabilis spektabilis vážení hosté, přátelé dovolte, abych vás po roce všechny i já přivítal v krásném prostředí Luhačovic na této konferenci. Mnozí z nás, včetně zahraničních hostů, starostů, podnikatelů a členů akademické obce, společně navazujeme na loňskou mezinárodní konferenci v květnu a na letošní lednovou mezinárodní konferenci, jejímž nosným mottem bylo Vysoká škola jako facilitátor rozvoje regionu. V uplynulém období jsme společně - Češi, Slováci, Poláci, Maďaři a zástupci z Ruska a Ukrajiny hledali místo vysoké školy při rozvoji společenského a hospodářského života v naší nově se rodící společnosti. Konstatovali jsme tehdy, že procesy moderní vysoké školy mají výrazněji sloužit tomu, kdo vysokoškolský systém financuje, k rozumnému rozvoji společnosti, ke zkvalitnění života nás a našich dětí. Moudří lidé tehdy volali po tom, abychom účinněji vstoupili do řešení problematiky rozvoje teritoria, které je nesmírně bohaté kulturou a tradicemi, a přesto se v současné době potýká s vysokou nezaměstnaností. Vyměnili jsme si zkušenosti mezi sebou a dnes před odchodem na prázdniny se pokusíme shrnout, čeho jsme za uplynulý rok společně dosáhli. Tížila nás nezaměstnanost populace. I když celá ČR má nezaměstnanost kolem 8%, Hodonínsko se pohybuje kolem 14%. Proto bylo do Hodonína nasměrováno množství našich aktivit. Dobudovali jsme první část kampusu a v tomto roce jsme ověřili systém studia u prvních 45 studentů kombinované formy studijního oboru finance a daně a 100. učitelů v DPS. Ve spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banské Bystrici dokončujeme pro Hodonín studijní obor Management cestovního ruchu, Management veřejné správy a s Policejní akademií v Bratislavě a akademickými pracovníky Univerzity Karlovy v Praze dokončujeme pro AK studijní obor Právo. Tyto studijní obory zahájí činnost v příštím kalendářním roce. Garant veřejné správy je náš člen AR, pan prof. Ing. Karel Lacina, Dr.Sc. V této oblasti bychom udělali jen málo, pokud by nám nepomáhala po celý rok nezištně paní děkanka, profesorka Ing. Milota Vetráková, Ph.D. Od září tohoto roku začne v Hodoníně studovat ve studijním oboru Finance a daně kolem 120 posluchačů bakalářského studia a 60 posluchačů studijního oboru MMZO. Minulý rok jsme konstatovali, že je třeba posílit veřejnou správu a zdravotnictví v regionu. Vítám mezi námi paní starostky a pány starosty měst a obcí z regionu. Pro naše zdravotníky zahájíme společně s ústavy Trenčianské Univerzity od září bakalářské studium Ošetřovatelství pro 60 sestřiček. Přednášet budou akreditovaní docenti a profesoři z Trenčianské univerzity A. Dubčeka. Garantem bude pan doc. MUDr. Jan Bielik, Ph.D. Zahájili jsme spolupráci s nemocnicemi v Hodoníně (p. ředitel Ing. Baláž a pan primář MUDr. Oldřich Vychytil), Břeclavi (paní ředitelka MUDr. Danihelková, MBA). Participovali jsme na laparoskopické konferenci. Pokud se týká veřejné správy, studují u nás jak starostové z regionu, pracovníci ÚP, FÚ i policisté. První absolventi našeho bakalářského studia již ukončili navazující inženýrské studium a úspěšně složili státní zkoušky na TU AD v Trenčíně a jiných vysokých školách. Bakalářů od nás již odešlo 716 dne 15. 7. 2006 bude v Uh. Hradišti promoce prvních 42 inženýrů navazujícího studijního oboru Veřejná správa za přítomnosti rektora TU AD v Trenčíně, pana prof. Ing. Vágnera, Dr.Sc. Pro naše a další absolventy bakalářského studia zahájíme v Hodoníně inženýrské navazující studium Lidské zdroje (60), do Hodonína přesuneme i druhý ročník tohoto studia (45) a zahájíme inženýrské navazující studium Mechatronika (60). Přednášet budou akreditovaní docenti a profesoři z Trenčianské univerzity A. Dubčeka. Připočteme li studium učitelů, bude od září v Hodoníně pracoviště, na němž si bude zvyšovat kvalifikaci kolem 400 vysokoškoláků z praxe. 9

Podařilo se nám akreditovat pracoviště pro vzdělávání vedoucích pracovníků státní správy pod Ministerstvem vnitra, v jehož čele stojí pan PhDr. Ladislav Rýznar, PhD. Věřím, že ve spolupráci s paní místostarostkou Hodonína, Mgr. Z. Domesovou toto pracoviště brzy zahájí činnost a že by mohlo pomoci i Břeclavsku, Uherskohradišťsku a Zlínsku. Za několik let uvidíme, zda masový nástup vzdělanosti povede ke snížení nezaměstnanosti na úroveň Uh. Hradiště. V této chvíli to vypadá, jako bychom viděli jen Hodonín. Není tomu tak. Mohu ubezpečit paní místostarostku Kunovic, Mgr. Ivanu Májíčkovou, že se Kunovice rozvíjí dále a my všichni z toho máme upřímnou radost. Ale v Hodoníně je nás nyní potřeba více. Naše záměry však jdou mnohem dále. Dokončujeme virtuální univerzitu, máme plnou elektronizaci studijních textů i technologie pro střední a starší generaci. Zahajujeme tvorbu videonahrávek přednášek stejně, jako tomu činí přední světová pracoviště (MIT v kalifornii). Cílem je, aby veřejnost měla volně k dispozici všechny studijní texty, videonahrávky i diagnostické elektronické testy volně přístupné na vebu tak, aby každý náš občan si mohl látku nastudovat kdykoliv mu to vyhovuje a do školy přicházel konzultovat aplikace teorie do své práce. Vedeme studenty k tomu, aby si sami volili oblast specializace buď pro svého zaměstnavatele, nebo i pro sebe. Hlavním naším cílem je tedy dosáhnout změny myšlení populace v regionu. Aby k nám nepřicházeli lidé jen kvůli papíru, i když i on je důležitý, ale aby na vysokou školu přicházeli s jasnými cíli a pocitem odpovědnosti za výsledky své práce. Mění se pojetí také naší práce. Klesá potřeba klasických přednášek a studenti volají po výuce na praktických, ale živých případech, nejlépe jako společné hledání učitele a studenta při řešení jeho problémů s využitím příslušné vědní disciplíny. V práci studentů začínají mizet tvrdá rozhraní mezi jednotlivými vědními disciplínami a studijními předměty. Studenti si cení učitelů, kteří umí řešit složité problémy komplexně, s využitím širokého rozsahu znalostí a zkušeností z různých vědních disciplín. Jsou náročnější a vyžadují od přednášené teorie, aby viděli v dohledu její využití a přínos pro ně. Začali jsme také hledat ono spojení vysoké školy a praxe. Pilotně jsme zahájili spolupráci v oblasti marketingu s Kurýrem, s firmou pana Bartoníka, připravili jsme spolupráci s Železárnami Veselí n. Mor., připravujeme unikátní projekt s panem ředitelem Slovenské informační a marketingové společnosti, panem Igorem Tinkou, kdy od příštího akademického roku u nás bude studovat jeho 5 pracovníků a ti si vytvoří studijní miniskupinu, jejíž zaměření bude na rozvoj své mateřské firmy. Učíme se sloužit a spolupracovat, řešit bakalářské práce, které zadává praxe. Není náhodou, že je mezi námi předseda Asociace malých a středních podniků a živnostníků ČR, pan Ing. Břetislav Ošťádal, předsedové OHK V Hodoníně a Uh. Hradišti, pánové Luděk Šebesta a Ing. Jiří Zezulák, nebo pan Ing. Karel Čech z ITC Hodonín, pan ředitel Ing. Vladimír Vojkovský a další. Loni jsme konstatovali, jak velkou obavu má střední a starší generace ze studia na vysoké škole. Proto jsme vyvinuli přípravné studium pro tyto uchazeče z matematiky, jazyka anglického a informatiky. Zájem je veliký. Zahajujeme již druhý běh tohoto kurzu a máme dobré výsledky. Studentům jsme natočili videa do angličtiny a matematiky a tak s radostí vidíme, jak jejich obavy mizí. Děkuji panu Ing. Jaroslavu Kavkovi, Petru Rochemu, doc. RNDr. Josefu Zapletalovi, CSc a dalším za kvalitní práci. Naším následujícím cílem je dovést do regionu nejlepší specialisty ze střední Evropy. Spolupracujeme s Vysokou školou ekonomiky a manažmentu v Bratislavě. Úzce spolupracujeme s UMB v B. Bystrici a TU AD v Trenčíně na propojení akademiků z těchto regionů v oblasti cestovního ruchu, práva a veřejné správy. Chceme do regionu přivést akademické pracovníky specialisty na různé druhy práva ze Slovenska, Brna, Olomouce a UK v Praze. Chceme pro naše studenty tu nejvyšší kvalitu. Jsme rádi a je pro nás velikou ctí, že mezi sebou můžeme přivítat děkanku paní profesorku Ing. Milotu Vetrákovou, CSc z UMB v B. Bystrici. Vítám proděkany TU AD paní JUDr. Máriu Gogovou, CSc a pana Ing. Josefa Habánika Ph.D. v Trenčíně a jejich spolupracovníky. Poprvé mezi sebou srdečně vítáme pana Dr. Ing. Miroslava Rösslera, CSc z Moravské vysoké školy v Olomouci a pana JUDr. Pavla Matouška z právnické fakulty UP v Olomouci. Určitě rozšíříme spolupráci s VUT Brno, které zastupují paní Ing. Marie Staňková a Ing. Petr Novák z podnikatelské fakulty. 10

Srdečně vítám paní rektorku profesorku Nowakovou z Kielců v Polsku, která patří k našim dlouholetým spolupracovníkům. Svět je malý. Lékaři z Hodonína signalizují potřebu specialistů na fyzioterapii a je možné, že tento obor otevřeme s našimi Polskými přáteli. Vstup do EU nám podstatně rozšířil možnosti. Radíme se, jak spolu a s REA vytvořit společné studijní obory, které budou mít nadregionální úroveň. I proto přijel pan děkan profesor Dr. Genadij N. Smirnov, Dr.Sc. dnes mezi nás. Domnívám se, že jsme společně udělali za uplynulý rok veliký kus práce. Mohu jen konstatovat, že v naší práci je jen málo formálnosti a že nám jde v každém okamžiku o přidanou hodnotu pro studenta, nebo i učitele. Rád bych závěrem konstatoval, že nepracujeme na rozvoji jakési virtuální, do sebe zahleděné vysoké školy. Pracujeme společně na rozvoji regionu jihovýchodní Moravy a jeho populace a naše vysoká škola je naším společným nástrojem. Po skončení této konference opět poctivě zanalyzujeme vše, co má z naší diskuse přinést lidem v tomto regionu užitek a vaše myšlenky převedeme do života. Stejně jako v loňském roce musím konstatovat, že jediným kritériem užitečnosti této konference a naší práce bude opět konkrétní přínos pro nás a naše spoluobčany, který vyhodnotíme v lednu 2007. Všichni, kdo jste v tomto sále přítomní máte své práce nad hlavu. Přesto si myslím, že čas věnovaný projektování budoucnosti našeho regionu se nám všem vrátí. To proto, že dnes neseme my všichni přítomní v tomto sále odpovědnost za rozvoj tohoto regionu bez rozdílu toho, zda v něm žijeme, nebo sem přijíždíte pomáhat regionu v jeho rozvoji. Vždyť například rozvoj cestovního ruchu na Uherskohradišťsku a Hodonínsku zcela jistě bude korespondovat s rozvojem cestovního ruchu na Trenčínsku a následně v regionu B. Bystrice. Dostali jsme do ruky nástroj, pomocí něhož můžeme pomáhat lidem a přírodě a neměli bychom jej odmítnout. Vážení přátelé kdyby mě to čas dovolil, rád bych Vás přivítal všechny jmenovitě. Protože mně to čas nedovolí dovolte prosím vážení přátelé, abych vám všem poděkoval za účast a popřál příjemnou a tvořivou atmosféru. Protože vědecká konference, zvláště v případě, kdy se jí zúčastní akademičtí pracovníci z tolika zemí je mimo svůj odborný obsah také významnou společenskou událostí. Ze srdce Vám přeji, abyste také vychutnali krásy prostředí lázní Luhačovic a načerpali alespoň trochu nových sil do Vaší další práce. Abyste měli na konferenci vzpomínku, zašleme Vám videonahrávku našeho společného dne. Chceme Vám udělat radost. Věřím, že se spolu setkáme na příští naší konferenci. Ještě jednou Vás srdečně vítám a přeji hezký den. 11

12

NIEKTORÉ PROSTRIEDKY OCHRANY OSÔB A MAJETKU V PRIHRANIČNÝCH REGIÓNOCH EURÓPSKYCH KRAJÍN Z COLNOPRÁVNEHO HĽADISKA Jozef Králik Abstrakt: tento článok poskytuje komplexný právny pohľad na empirické kreovanie a následný kontunuálny vývoj jedného zo základných finančno-právnych inštitúov, ku ktorým rozhodne clo patrí. Vyššie uvedený finančno-právny inštitút je podrobený analytickej právnej štúdií nielen z pohľadu vlastnej normatívnej právnej úpravy, ale i z pohľadu praktickej aplikácie autor sa venoval taktiež otázkam štátnej správy v colníctve, medzinárodným bileterálnym a multilaterálnym dohodám a medzinárodným dohovorom v oblasti colníctva, Svetovej colnej organizácií a prirodzene, komunitárnej legislatíve. Kľúčové slová: mýtus európskeho zjednotenia, clo, sústava orgánov štátnwej správy, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, colné úrady, colný kriminálny úrad, Svetová colná organizácia. Zdá sa, že čoraz viac našich, osobitne vekom starších občanov na vlastnej koži pociťuje, že dnes žijeme naozaj komplikovanú realitu Európskej únie (ďalej len EÚ ) a vari ešte problémovejšou a kontroverznejšou sa mnohým, najmä skutočne vzdelaným a skúseným, teda (politicky) prezieravým ľuďom, javí jej ďalšia vízia. Vrátane vízie v dlhodobejšom časovom horizonte očakávaného zániku historicky vzniknutej európskej kultúry v dôsledku jej rozpustenia sa v mori legálnych a najmä ilegálnych prisťahovalcov prichádzajúcich z oblastí nebezpečne a nezmieriteľne atakujúcich dokonca existenčnú podstatu európskych národov, v dôsledku narastanie otvoreného i skrytého spoločenského vplyvu novo sa formujúcich spoločenských štruktúr najmä islamskej proveniencie, v dôsledku dynamického rastu populačnej krivky legálnu ekonomickú aktivitu odmietajúcich a na sociálnych zdrojoch spoločnosti parazitujúcich vrstiev a elementov deformovaných materskou kultúrou, v dôsledku manipulovania s verejnou mienkou z jedného záujmového centra ovládanými médiami, v dôsledku paralyzovania vplyvu štátu a štátnej moci a jej orgánov na chod globálnych spoločenských procesov, v dôsledku deformovania európskej právnej kultúry rímskoprávneho pôvodu a jej podriaďovania vplyvu islamského práva (napr. šaria) atď. Čoraz viac a vypuklejšie sa prejavujúce prvky pseudohumanity, pseudodemokracie, pseudoslobody, pseudorovnoprávnosti či pseudospolupráce v proklamáciách a žiaľ aj v činoch niektorých predstaviteľov a orgánov EÚ a Rady Európy (ďalej len RE ) vedú nielen ku skepse, apatii a rozčarovaniu značnej časti nimi spravovaného, teda vlastne ovládaného tzv. euronároda resp. euroľudu, ale dokonca vyúsťujú až do vážnych obáv o jeho vlastnú biologickú stabilitu a budúcnosť, o jeho vlastnú existenciu. (1) Zamyslieť sa v tomto duchu podnecuje potom aj neraz v praxi zisťovaná všeobecná nevzdelanosť a nedostatočný všeobecný prehľad tzv. euroúradníkov, ale i europoslancov a iných funkcionárov EÚ, ktorí najmä o novo pristúpených krajinách EÚ nevedia prakticky nič, ba nevedia ich neraz dodnes ani správne rozlišovať jednu od druhej, pomenovať ich, pričom si stále nemýlia iba Slovensko so Slovinskom, ale dokonca Slovensko ešte i s Juhosláviou. Ich politická a profesijná spôsobilosť pôsobiť na jednotlivých politických a administratívnych stupňoch spravovania záležitostí EÚ je preto viac ako spochybniteľná. Aj z týchto dôvodov zastávame názor, že napĺňanie poslaneckého mandátu v akomkoľvek parlamente ktoréhokoľvek členského štátu EÚ i samotného Európskeho parlamentu, by malo byť konštruované v podobe honorárnej, teda ako neplatená a výlučne čestná funkcia. Glorifikovanie mnohých inštitútov, napr. inštitútu úplnej nezávislosti a teda i stavu nekontrolovateľnosti verejnej správy regiónov a obcí zo strany štátu, ktorá sa potom môže dostať za určitých podmienok do rúk úzko záujmových, ba i zločineckých skupín a tak pôsobiť proti záujmom vlastného obyvateľstva regiónu, inštitútu absolútneho preferovania ochrany, všestrannej podpory a rozvíjania minorít postihnutých rozličnými deformáciami a anomáliami na úkor geneticky majoritného obyvateľstva (sociálne neprispôsobivých vrstiev obyvateľstva cigánsko rómskeho pôvodu, ekonomických imigrantov, príslušníkov agresívnych náboženských spoločností, homosexuálov a pod.), inštitútu demontáže štátnosti, inštitútu súkromného vlastníctva, inštitútu nedotknuteľnosti liberálneho resp. voluntaristického trhového mechanizmu a nekritického presadzovania iných pseudohodnôt v geopolitickom priestore Európskej únie ruka v ruke s vysokou mierou korupcie a byrokratizácie, vyúsťujúcich do administratívneho teroru resp. byrokratického terorizovania občanov EÚ, je jedným z atribútov 13

a determinantov narastania euroskepticizmu medzi obyvateľstvom Európy resp. EÚ. Akoby akási plazivá demencia, smerujúca od politického debilizmu až k politickému kreténizmu EÚ, vyvolávaná aj cielenými mediálnymi atakmi, ovládla mnohé základné smery a črty myslenia a konania jej súčasných oficiálnych inštitúcií a predstaviteľov. Akoby sa na pôde EÚ potichu rodila zrada mnohých pôvodných ideálov zrodených v konfrontačnom revolučnom pohybe más Francúzov v roku 1789, stelesnených v známom súsloví sloboda, rovnosť, bratstvo. Teda pilierov, na ktorých bol už dávnejšie konštruovaný mýtus európskeho zjednotenia, prvotne prostredníctvom permanentne zintenzívňujúcej sa vzájomnej všestrannej spolupráce a vzájomného pochopenia, vyúsťujúceho do odmietania násilného riešenia vzájomných sporov medzi európskymi národmi. Stupnica spomínaných obáv o európsku kultúru a kultúru európskych národov však ukazuje nebezpečné približovanie sa až k bodu varu, keďže EÚ je živená praktickým nerealizovaním či nedôsledným realizovaním mnohých už kodifikovaných (pseudo)liberalistických zámerov a (pseudo)liberálnych krokov v oblasti pohybu osôb, kapitálu, tovaru a služieb v spoločnom priestore EÚ. Pripomeňme tu na jednej strane napr. prijatie diskriminačnej sústavy tzv. prechodných opatrení voči novým členom EÚ, tiež neodôvodnenú pozitívnu diskrimináciu vybraných etník v niektorých štátoch (v SR neekvivalentnú výstavbu rodinných domov pre cigánsko rómske obyvateľstvo, ktorých financovanie je zabezpečované z národných verejných zdrojov a z rozpočtových a mimorozpočtových zdrojov EÚ, pričom ostatné vrstvy obyvateľstva, patriaceho podľa Cigánov- Rómov do občianskej kategórie gádžov, vrátane mladých slovenských rodín, si musia zabezpečiť financovanie strechy nad hlavou formou vlastného ekonomického zaťažovania sa hypotekárnym úverom, rozličnými pôžičkami a pod.), odporujúcu zásade rovnosti ľudí bez ohľadu na ich pôvod, rasu, pohlavie, majetkový cenzus a náboženstvo. Na druhej strane možno však tiež zaznamenávať v EÚ otvorené právne a tiež faktické uprednostňovanie ľudí akejkoľvek abnormálnej orientácie, a najmä pre európsku ekonomiku a kultúru a ich ďalší vývoj nežiadúcich cudzorodých a z iných kontinentov importovaných svetonázorových orientácií, ekonomických návykov, ich nadštandardné preferovanie, dlhodobé a inštitucionalizované materiálne podporovanie ekonomicky antiaktívnych a sociálne parazitujúcich komunít, neodôvodnené uprednostňovanie akýchkoľvek minorít na úkor majoritnej komunity a pod. Vývoj EÚ na začiatku 21. storočia teda možno vnímať do značnej miery ako cestu smerujúcu k deformovaniu tradičnej európskej reality a vízie, a teda ako do značnej miery negatívny proces, ktorý ale možno stále ešte bez vážnejších problémov ozdraviť revitalizáciou racionalistických prístupov k realite a vízii EÚ, ktoré by sa mali čo najskôr premietnuť do Zmluvy o európskej ústave. Isto, nemožno obchádzať aj mnohé pozitíva, ktoré tzv. eurointegračný proces pre európske národy priniesol a prináša. Racionálna spolupráca európskych národov totiž môže v konečnom dôsledku i uspieť a môže dokonca ponúknuť svoje zrelé ovocie všetkým, hoci sa bude musieť nesporne zbaviť mnohých nebezpečných vírusov, ktoré ju môžu nielen napadnúť, ale i totálne paralyzovať, ako aj reálne vohnať až do vnútorného konfliktu so sebou samou, ale i s ostatným svetom. Do chaosu, ktorý sa po splnení určitých podmienok stane historicky neodvratným, neovládateľným, a pre Európu a jej populáciu sebazničujúcim. So všetkou zodpovednosťou zodpovedávaná otázka riešenia problémov rozvíjania univerzálnej, osobitne ekonomickej prihraničnej spolupráce jednotlivých štátov ale môže do značnej miery otupiť a vyhladiť mnohé trecie plochy mnohých problémových interetnických, interkonfesionálnych, interekonomických, intersociálnych či iných vzťahov, možných zdrojov potenciálnych konfliktov. I keď v popredí ochranného záujmu spoločnosti môže stáť konjukturálne a utilitárne čokoľvek, predsa však problematika zabezpečenia primeranej a zákonnej ochrany osôb a majetku občanov všeobecne patrí medzi hlavné úlohy, ktoré patria do okruhu kategórií stojacich na špičke pyramídy záujmovej sféry moderného štátu tzv. západného typu. Táto problematika je nesporne aj mimoriadne členitá, rôznorodá, rozsiahla. A isto práve preto je aj svojim vnútorným obsahovým štruktúrovaním a charakterom súčasne tiež interdisciplinárna, a preto komplikovaná. Vyžaduje si v procese svojho skúmania, ak chce byť komplexne riešená a doriešená, nielen rôznorodý metodologický a metodický prístup, ale aj sústredenie mnohých poznatkov z rozličných vedných disciplín a ich dialektické skúmanie, kritické zovšeobecňovanie, aplikovanie a realizovanie, pričom tiež potrebuje účelne využiť i poznatky získavané prostredníctvom vyhodnotenia praktických skúseností, nadobúdaných v každodennom živote. Je zrejmé, že problematika ochrany osôb a majetku má svoj zásadný politický, ale najmä národohospodársky, právny, kultúrny, sociologický vnútroštátny i medzinárodný aspekt a rozmer. V našom príspevku sa môžeme zamerať prirodzene iba na niektoré čiastkové problémy ochrany osôb a majetku v prihraničných regiónoch európskych krajín, a aj to len z demonštratívneho reštriktívneho pohľadu, ktorý korešponduje nám na tomto mieste poskytnutému priestoru. Ako najvhodnejší úsek príslušný na parciálnu analýzu identifikovaného problému sme si preto z nášho pohľadu zvolili čiastočnú právnu analýzu ochrany osôb a majetku v prihraničných regiónoch EÚ prostredníctvom fragmentovitého vyhodnotenia slovenskej colnoprávnej regulácie de lege lata. Prostriedky, ktoré podmieňujú kvalitu podnikateľského prostredia, pritom možno členiť na politické, ekonomické, právne, sociálne, kultúrne a iné. Avšak, práve miera ochrany osôb a majetku zabezpečovaná najmä právnymi prostriedkami, vari najvýraznejšie ovplyvňuje možnosti podnikania, jeho rozvoj, stagnovanie alebo útlm. Preto právnym prostriedkom a najmä colnoprávnym nástrojom ochrany osôb a majetku je venovaná aj naša pozornosť. 14

I. Clo ako historická kategória, avšak najmä ako ekonomická kategória a súčasne aj ako finančnoprávny inštitút plní dôležité funkcie aj v colnom priestore EÚ. Vyberané v osobitnom colnom konaní príslušnými colnými orgánmi sa súčasne stáva vo výške 75% vlastným zdrojom príjmov EÚ a vo výške zvyšných 25 % aj zdrojom vlastných príjmov verejného rozpočtu SR. Napĺňajúc svoju ochranársku funkciu, clo vytvára aj dôležitú bariéru a priestor na ochranu a rozvoj výrobných faktorov EÚ pred lacnou a spravidla dumpingovou produkciou dovážanou do colného priestoru EÚ z tretích štátov, situovaných najmä v ázijskom priestore. Tým priamo chráni aj podnikateľské subjekty, fyzické osoby aj právnické osoby, pôsobiace legálne na priestore európskom trhu, osobitne na trhu EÚ. Prijatie Colného zákona č. 199/2004 Z. z. a jeho prirodzené integrovanie do právneho poriadku Slovenskej republiky (ďalej len SR ) bolo svojho času nevyhnutnou reakciou na obligatórne aproximačné výzvy adresované SR a následne formujúce budúci vzťah SR k EÚ. Jeho prijatie bolo tiež načasované tak, aby nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ. Týmto dňom sa totiž stali základom slovenskej colnoprávnej úpravy prvotne colnoprávne akty EU resp. colné acquie Európskych spoločenstiev (ďalej len ES ) a teda tak sa tento nový národný colný zákon stal predovšetkým iba ich doplnkom. Priamo záväznými a aplikovateľnými sa totiž dňom vstupu SR do EU stali v oblasti colného práva sekundárne pramene európskeho práva, najmä nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. 10. 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva (ďalej len CKES ) v znení neskorších zmien a doplnkov, nariadenie Komisie č. 2454/93 z 2. 7. 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/93, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva, v znení neskorších zmien a doplnkov, nariadenie Rady (EHS) č. 918/83 z 28. 3. 1983, ktorým sa ustanovuje v Európskom spoločenstve systém oslobodenia od cla, v znení neskorších zmien a doplnkov, nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a Colnom sadzobníku ES v znení neskorších predpisov. Colnému zákonu z roku 2004 potom prirodzene pripadla iba rola regulovania tých colných vzťahov vznikajúcich na území SR, ktoré komunitárne colnoprávne predpisy ponechávajú priamo právne neupravené a ich vnútroštátnu právnu reguláciu ponechávajú na vôli jednotlivých členských štátov EÚ. Do formou pôvodne deväťdesiatštyri paragrafového rozsahu najnovšieho slovenského Colného zákona (ďalej len CZSR ) je integrovaná právna úprava pravidiel a postupov normujúcich zaobchádzanie s tovarom, pričom sa nimi zabezpečuje praktické uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitných predpisov EU pre pohyb tovaru medzi EÚ a tretími štátmi na území SR a tiež aj opatrení na zabránenie protiprávneho konania osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi EÚ a tretími štátmi na území SR. Územie SR je pritom od 1. 5. 2004 súčasťou colného územia EÚ, v ktorého rámci sa dôsledne realizuje princíp jednotného trhu bez vnútorných hraníc. V týchto súvislostiach je nevyhnutné pripomenúť, že od spomínaného dátumu sa ako tzv. tretí štát definuje teda iba taký štát, ktorý nie je členským štátom EÚ. Napr. SR má s Českou republikou (ďalej len ČR ) spoločnú štátnu hranicu, ktorá však v spomínanom zmysle slova nie je súčasne aj colnou hranicou, keďže colnú hranicu tvorí iba štátna hranica s tretím štátom. V prípade SR je to teda iba štátna a paralelne colná hranica s Ukrajinou, v prípade ČR v podstate neexistuje klasická colná hranica so susednými štátmi, keďže všetky sú členmi EÚ a tak sú teda súčasťou spoločného colného priestoru EÚ. V takto chápaných intenciách treba potom akceptovať aj platný colnoprávny režim uskutočňovaný v obvode prihraničných území členských štátov EÚ, vrátane SR a ČR, a colnoprávny režim realizovaný v prihraničných územiach EÚ a tretích štátov, pričom sa prirodzene od neho odvíja aj režim colnoprávnej ochrany osôb a majetku. II. Sústavu orgánov štátnej správy colníctva v SR tvorí Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len MF ), Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len CRSR ), colné úrady (ďalej len CÚ ) a Colný kriminálny úrad (ďalej len CKÚ ). S výnimkou MF tvoria tieto orgány súčasne aj organizačnú štruktúru špecializovanej sústavy colnej správy. Zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný od 1. 1. 2005 komplexne zakotvuje postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti výkonu colníctva. Zo širšieho zorného uhla možno pritom do určitej miery chápať tento právny predpis ako jeden zo špecifických nástrojov zabezpečujúcich právnu ochranu osôb a majetku. Najmä preto, že promptne reagoval na zmeny úloh colnej správy vyplývajúce zo zavŕšenia predvstupových aktivít SR do EÚ, ktorých podstatou sa stala práve ochrana ekonomických záujmov fyzických osôb a právnických osôb, a osobitne záujmov podnikateľských subjektov pôsobiacich na území európskej colnej únie, teda na teritóriu politicky, ekonomicky, právne, sociálne a kultúrne sa integrujúcej Európy. Zdôrazniť ale treba, že CZSR je svojou 15

filozofickou podstatou a koncepciou upriamený aj na dosiahnutie inštitucionálneho garantovania optimálneho právneho normovania spoločenských vzťahov integrujúcich sa do širšie chápanej oblasti problematiky zabezpečovania ľudských a občianskych práv, ako aj na špecifickými nástrojmi zabezpečovanú ochranu bezpečnosti občanov SR a EÚ. Napĺňať tieto úlohy a ciele má aj aplikácia ustanovení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Príslušné ustanovenia tohto zákona ustanovujú ako garanta plnenia úloh štátu v oblasti colníctva MF, ktoré ho charakterizujú a definujú ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť colníctva. Náplňou jeho činnosti je o. i. garantované vypracovávanie koncepcie colnej politiky, ktorá sa ex lege chápe ako súčasť globálnej finančnej politiky a colníctva. Možno konštatovať, že MF predstavuje v hierarchickej štruktúre colnej správy akýsi tretí vrcholový stupeň jej organizačnej základne, keďže vo vzťahu k CRSR plní úlohu odvolacieho orgánu a preskúmava jeho rozhodnutia v mimoodvolacom konaní. Takto MF ovplyvňuje činnosť podriadených orgánov colnej správy definovaním záväzného právneho názoru, ktorý sú tieto orgány povinné úplne a bezvýhradne rešpektovať, čím vlastne vytvára aj príslušnú klímu pre ďalší rozvoj colnej legislatívy. MF určovaním organizačnej štruktúry CRSR môže tiež priamo a aktívne pôsobiť na činnosť celej sústavy colnej správy v súlade so zámermi finančnej politiky SR, stanovenej v programovom vyhlásení vlády SR na príslušné volebné resp. funkčné obdobie. Z finančnoprávnej charakteristiky CRSR vyplýva, že tento druhostupňový stredný riadiaci správny orgán je rozpočtovou organizáciou, riadiacou a kontrolujúcou colné úrady a Colný kriminálny úrad. Na čele špecializovanej sústavy orgánov colnej správy, teda na čele CRSR stojí generálny riaditeľ, menovaný do svojej funkcie a odvolávaný z nej ministrom financií. Tento vrcholový funkcionár colnej správy realizuje svoju riadiacu úlohu o. i. aj ex lege mu zvereným oprávnením určovať vnútornú organizačnú štruktúru colných úradov a Colného kriminálneho úradu. Racionálne využívanie tohto oprávnenia umožňuje podľa potreby elasticky reagovať na zmenu konkrétnej situácie v oblasti výkonu colníctva, zvyšovať jeho adaptabilitu a mobilitu, avšak súčasne vytvára kompetenčné a následne aj organizačné predpoklady na zabezpečovanie permanentnej optimalizácie ochrany osôb a majetku nielen v prihraničných regiónoch členských štátov EÚ, ale aj všeobecne v colnom priestore EÚ, a to prostredníctvom efektívnej aplikácie platných colnoprávnych predpisov na konkrétne aktuálne spoločenské vzťahy, na mieru ich dynamiky, ako aj na realizáciu ich vývinových tendencií. Generálny riaditeľ CRSR bezprostredne ovplyvňuje efektívnosť fungovania colnej správy aj prostredníctvom oprávnenia zriaďovať organizačné zložky jednotlivých colných úradov, ktorými sú pobočky a stanice colného úradu, ako aj oprávnením menovať a odvolávať riaditeľov colných úradov a Colného kriminálneho úradu. Je markantné, že toto výrazné personálne oprávnenie môže účinne napomáhať aj boju s korupciou v colníctve, ako aj v boji s colnou kriminalitou, bezprostredne sa dotýkajúcou ochrany osôb a majetku. Sústavu resp. sieť colných úradov spolu s Colným kriminálnym úradom považujeme za prvý a základný stupeň integrovanej organizačnej základne sústavy colnej správy. Colné úrady sú preddavkové organizácie napojené na rozpočet CRSR. Ich organizačná základňa je deväťprvková. Každý spomedzi colných úradov, spolu s podriadenými pobočkami a stanicami, vykonáva svoju pôsobnosť v územnom obvode, ktorého hranice vymedzuje všeobecne záväzný podzákonný právny predpis, ktorým je v súčasnosti vyhláška MF č. 736/2004 Z.z. resp. jej príloha. Pôsobnosť colných úradov sa uskutočňuje v každodennej praxi ich rozhodovacou činnosťou, vykonávaním úkonov vo veciach colného dohľadu, vymeriavaním, vyberaním a vymáhaním nedoplatkov na cle a na príslušenstve cla, pátraním po tovare, ktorý unikol colnému dohľadu a pátraním po osobách, ktoré porušili colné predpisy, vykonávaním správy dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru podľa zákona č. 222/204 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a od 1. 5. 2005 aj plnením úloh v oblasti správy spotrebných daní (spotrebná daň z minerálneho oleja, spotrebná daň z vína, spotrebná daň z liehu, spotrebná daň z tabakových výrobkov, spotrebná daň z piva). Vari už klasickou úlohou colných úradov je aj vykonávanie kontroly plnenia ohlasovacej povinnosti pri dovoze, vývoze a prevoze peňažných prostriedkov alebo iných platobných prostriedkov cez colné územie EÚ. Colný úrad následne v tejto súvislosti zhromaždené a vyplnené úradné tlačivá deklarujúce splnenie uvedenej zákonnej ohlasovacej povinnosti zasiela príslušným orgánom finančnej polície tvoriacich organizačnú zložku Policajného zboru. Vo sfére ochrany osôb a majetku napĺňajú svoje legitímne poslanie colné orgány aj vykonávaním kontroly, ktorej podstatou je zisťovanie, či sú dovážané výrobky opatrené vyhlásením o zhode a značkou zhody. Túto povinnosť im v súčasnosti ukladá zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Aplikáciou jeho ustanovení do praxe colné orgány súčasne priamo pôsobia aj pri zabezpečovaní ochrany obyvateľov EÚ pred dovozom takého tovaru do colného priestoru EÚ, ktorý by mohol ovplyvniť ich zdravie alebo ich 16

bezpečnosť, keďže ich kardinálnou úlohou je v tejto oblasti tiež zabezpečenie vlastnej spôsobilosti a schopnosti takýto tovar nielen zadržať, ale následne aj informovať vnútroštátne orgány zodpovedné za monitorovanie trhu tak, aby mohli tieto orgány podniknúť potrebné opatrenia, uložené im nariadením Rady (EHS) č. 339/93 o kontrole zhody výrobkov dovážaných z tretích krajín s právnymi predpismi o bezpečnosti výrobkov. Ochranu osôb a majetku, ako aj vytváranie žiadúcich podmienok na optimálny rozvoj podnikania v regiónoch prostredníctvom efektívnej a optimálnej aplikácie colnoprávnych predpisov zabezpečujú všetky colné úrady a ich zložky. Tento cieľ sa dosahuje isto aj prostredníctvom zákonného výkonu úloh colného dohľadu, ktorý je v kompetencii ako pohraničných colných úradov, tak aj vnútrozemských colných úradov. (2) Colný kriminálny úrad je relatívne špecifickou a autonómnou zložkou sústavy orgánov colnej správy a svoju pôsobnosť vykonáva na celom území SR sám ako celok alebo prostredníctvom svojich siedmych regionálnych pobočiek. Je riadený na princípoch, na akých je postavené riadenie iných bezpečnostných zborov, hoci colná správa nie je bezpečnostným ozbrojeným zborom, ale podľa Colného zákona iba ozbrojeným zborom. CKÚ bol kreovaný k 1. 1. 2005 ako dôsledok realizácie záväzkov SR vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv v oblasti spolupráce colných správ a spolupráce s policajnými orgánmi, pričom plní úlohy v oblasti boja proti nedovolenému dovozu, vývozu a prevozu omamných látok, psychotropných látok, ich prekurzorov, chránených druhov rastlín a živočíchov, proti nedovolenej preprave rádioaktívnych a iných vysoko nebezpečných materiálov a pod. Jeho úlohou je aj zisťovanie a odhaľovanie osôb, ktoré sa na trestných činoch takejto povahy podieľajú. CKÚ tiež vyvíja aktivity v oblasti odhaľovania a vyšetrovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušovaním colných predpisov alebo daňových predpisov, zisťuje ich páchateľov a vykonáva úkony v rámci skráteného vyšetrovania ako poverený colný orgán v procesnom postavení povereného policajta. III. Globálne, celosvetové štatistické údaje naznačujú sústavný nárast páchania trestnej činnosti, a to aj internacionalizovanou organizovanou formou, vrátane zreteľného nápadu colnej kriminality. Trestná činnosť páchateľov trestných činov v oblasti colníctva, vrátane samotných colníkov, sa však výrazne negatívne, teda škodlivo, prejavuje najmä na ekonomických, obchodných a finančných aktivitách a záujmoch každého ňou napadnutého štátu. Osobitne ale postihuje oprávnené záujmy a práva legálne podnikajúcich a fungujúcich hospodárskych subjektov. To priamo núti jednotlivé štáty spájať svoje sily do boja s trestnou činnosťou, teda vzájomne spolupracovať. Svetová colná organizácia (WCO) poskytuje pritom primeraný priestor na efektívnu spoluprácu colných správ jednotlivých štátov sveta, keďže slúži na to, aby jej signatárske štáty svojim colným systémom garantovali čo možno najvyšší stupeň vzájomného súladu a jednotnosti postupov, aby v záujme permanentného rozvoja svetového medzinárodného obchodu efektívne využívali všetky najnovšie poznatky nazhromaždené teoretickým frontom i získané vyhodnotením každodenných praktických skúseností o colnej technike a colnej legislatíve preto, aby boli colné orgány v súlade s colnoprávnymi predpismi schopné vždy operatívne zasahovať v prospech ochrany oprávnených osôb a ich majetku. V podmienkach EÚ bol však v záujme zabezpečenia ešte efektívnejšieho súladu činnosti colných správ podpísaný v Bruseli 26.7.1995 Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o používaní informačných technológií, tzv. dohovor CIS. Na jeho základe colné správy členských štátov EÚ zriadili a začali prevádzkovať spoločný automatizovaný informačný systém orientovaný do sféry colníctva colný informačný systém (ďalej len CIS ). Jeho úlohou je napomáhať rozvíjaniu procesu predchádzania, vyšetrovania a trestného stíhania závažných porušení vnútroštátnych colnoprávnych predpisov, a to práve prostredníctvom zvýšenia efektívnosti vzájomnej spolupráce a kontrolných postupov colných správ členských štátov EÚ zlepšovaním kvality, kvantity, operability a rýchlosti ich vzájomnej informovanosti. Preto CIS umožňuje rýchle šírenie informácií o tovare, o dopravných prostriedkoch, o podnikateľských subjektoch, o osobách, o trendoch v oblasti podvodov a o dostupnosti odborných poznatkov operatívne medzi jednotlivými orgánmi colnej správy štátov integrovaných do EÚ. Nariadenie Rady (ES) č. 515/97 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach spoločenstva je ďalším prvkom registra formálnoprávnych nástrojov slúžiacich na zabezpečenie medzinárodnej integrovanej pomoci a vzájomnej spolupráce colných orgánov členských štátov EÚ. (3) Zámerom, ktorý podnietil vznik a prijatie tohto dokumentu, bolo optimálne upraviť a normovať spôsoby, ktorými colné orgány ako správne orgány garantujúce bezporuchové vykonávanie predpisov upravujúcich colné a poľnohospodárske záležitosti v EÚ zabezpečujú v týchto oblastiach vzájomnú spoluprácu a spoluprácu s Európskou komisiou (ďalej len EK ). Takto sa určili povinnosti členských štátov EÚ 17

v rámci systému vzájomnej administratívnej pomoci a spolupráce pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania colných a poľnohospodárskych predpisov a pri právnej ochrane finančných záujmov spoločenstva. Dosahovanie cieľového zámeru tohto nariadenia je zabezpečované predovšetkým preventívnou, excerpčnou, analytickou, objasňujúcou a represívnou činnosťou príslušných colných orgánov, ktorá sa realizuje najmä predchádzaním a dôsledným vyšetrovaním konaní, v rámci ktorých došlo k porušeniu noriem integrovaných v tomto nariadení, avšak aj dôsledným vyšetrovaním činov a operácií, realizovanie ktorých môže byť v rozpore so stanovenými zásadami, zakotvenými v tomto nariadení. Zo všeobecnej povinnosti aplikovať jednotlivé ustanovenia nariadenia v každodennom živote vyplýva aj konkrétna povinnosť colných orgánov členských štátov EÚ oznamovať EK všetky dôležité informácie, dotýkajúce sa tovaru, ktorý sa stal, alebo vzniklo podozrenie, že sa stal predmetom porušenia colných alebo poľnohospodárskych predpisov, metód alebo praktík, ktoré boli použité, alebo vzniklo podozrenie, že boli použité na porušenie colných alebo poľnohospodárskych predpisov, žiadostí o pomoc, podniknutých krokov a vymenených informácií. Colné orgány sú súčasne v tomto kontexte povinné oznamovať EK aj všetky informácie o nedostatkoch alebo medzerách zistených v colných a poľnohospodárskych predpisoch, ktoré sú zrejmé a ktoré môžu vplývať na ich praktické uplatňovanie. Z toho je zrejmá aj vysoká miera pozornosti, ktorú príslušné orgány EÚ venujú oblasti praktickej aplikácie accquie communitaire, keďže mnohé diery v právnych predpisoch veľmi často odhalí výlučne až samotná ich praktická aplikácia do každodenného ekonomického života EÚ. Okruh poskytovania informácií tohto typu má obligatórny charakter vzájomnosti a promptnosti. Aj takýmto spôsobom je potom zabezpečená bezprostredná informovanosť colných orgánov členských štátov EÚ o možnostiach a možnom spôsobe porušovania colných a poľnohospodárskych predpisov. Tým je tiež prejudiciovaný postup smerujúci k zabráneniu ich porušovania a k zabezpečeniu ochrany záujmov EÚ a jej hospodárskych subjektov. Obdobné colnoprávne a colnotechnické informačné postoje EÚ možno ale identifikovať aj vo vzťahu k tretím krajinám. Významný formálny nástroj medzinárodnej spolupráce colných správ a policajných orgánov predstavuje Dohovor vypracovaný na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii a o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami (dohovor Neapol II.), ktorý, nahrádzajúc Dohovor o poskytovaní vzájomnej pomoci medzi colnými správami, tzv. Neapol I. zo 7. 9. 1967, stelesňuje nový významný colno - legislatívny posun vpred a jedinečný právny nástroj pôsobiaci v rámci tretieho piliera EÚ (4). Jeho aplikáciou sa majú naplniť očakávania na všeobecné zlepšovanie efektívnosti colnej spolupráce v priestore EÚ sústredeným využívaním právoochranných nástrojov, osobitne široko chápanej prevencie a dôsledného odhaľovania porušovania colných predpisov, čo má prispieť k posilneniu boja proti colným a daňovým podvodom, proti nadnárodnému porušovaniu vnútroštátnych colných predpisov, ako i colných predpisov EÚ. Dohovor, keďže napomáha realizácii cieľov tretieho piliera EÚ, teda rozvoju policajnej a justičnej spolupráce v trestnoprávnej oblasti, ako i činnostiam slúžiacim na ich dosiahnutie, prezentuje súčasne nové horizonty vzájomnej spolupráce, ktoré predstavujú napr. inštitúty cezhraničného prenasledovania osoby spozorovanej pri porušovaní colných predpisov, cezhraničného sledovania osoby dôvodne podozrivej zo zapojenia do porušovania colných predpisov, kontrolovaných dodávok, skrytého vyšetrovania, teda vyšetrovania utajenou formou, spoločných vyšetrovacích tímov a ich realizácia. Je zrejmé, že tento dohovor explicitne deklaruje realitu medzinárodnej spolupráce colných orgánov najmä v prihraničných oblastiach, avšak aj inde. Pozoruhodné je, že dohovor tiež je bezprostredným impulzom aj na rozvíjanie spolupráce s príslušnými orgánmi Ministerstva vnútra SR, keďže colné orgány SR nedisponujú niektorými nevyhnutnými nástrojmi a právomocami na úspešnú realizáciu zámerov tohto dohovoru (absentujúci útvar sledovania v štruktúrach colnej správy SR, nemožnosť využívania krycích dokladov a pod.). Je potrebné, aby tento dokument v čo najkratšom čase nadobudol platnosť a účinnosť, čo môže byť výlučne na prospech rozvoja legálnej ekonomiky, osobitne v prihraničných oblastiach, ako aj na prospech zvýšenej ochrany osôb a majetku v týchto regiónoch. Samozrejme, že okrem nariadení a dohovorov na úrovni EÚ a okrem vnútroštátnych colnoprávnych predpisov, sféru miery ochrany osôb a majetku prostredníctvom hmotných a procesných inštitútov colného práva garantujú aj bilaterálne a multilaterálne medzinárodné dohody o vzájomnej pomoci a administratívnej spolupráci v colných otázkach. Slovenská strana resp. jej colná správa je pritom doteraz signatárom dvadsiatichpiatich bilaterálnych medzivládnych dohôd takéhoto poslania a obsahu. Takéto dohody však nie sú uzatvárané iba medzi SR a členskými štátmi EÚ, ale aj s inými zmluvnými stranami, ako je napr. Čínska ľudová republika (1992), Spojené štáty americké (1997), Turecká republika (2001), Albánska republika (2006). Do spektra partnerských zmluvných strán možno teda nazrieť aj z pohľadu ich postavenia, významu, úlohy a váhy v medzinárodných obchodných vzťahoch, a to ako legálnych, tak aj ilegálnych. SR má preto prirodzený záujem aktívne všestranne spolupracovať v colnej oblasti aj s tými partnermi, ktorí sa sami boria s dôsledkami prejavov, poukazujúcich na 18

silné a vplyvné medzinárodné štruktúry kreované organizovaným zločinom (nezákonný obchod s umeleckými dielami, alkoholom, tabakovými výrobkami, minerálnymi olejmi, ženami, drogami, pornografiou a pod.) a spoločne sa brániť preventívnymi opatreniami i represívnymi opatreniami produktom jeho importu z cudziny do tuzemska. (5) IV. Zabezpečovanie ochrany osôb a majetku je vo všeobecnom záujme vari každého štátu. Osobitné, a to najmä právne nástroje však štát poskytuje na ochranu majetku podnikateľských subjektov a podnikajúcich osôb. Pravda, len majetku legálne a legitímne nadobudnutému, a osobám legálne a legitímne podnikajúcim. Ochranu osôb a majetku okrem rozličných mimoprávnych inštitútov zabezpečujú predovšetkým všeobecne záväzné vnútroštátne právne predpisy rozličnej právnej sily, avšak predovšetkým ústava príslušného štátu, ale i medzinárodné zmluvy, a v prípade SR a Českej republiky (ďalej len ČR ) aj právne akty, pútajúce tieto štátne útvary k EÚ. Už samotný právne zakotvený inštitút ochrany osôb a majetku napomáha rozvoju ekonomiky v komunálnej sfére, v regionálnej sfére, vo vnútroštátnej sfére i v medzinárodnom merítku. Na tejto ochrane sa pritom podieľajú rozličné nástroje a rozličné orgány. Najdôležitejšie však je, aby sa najväčšou mierou intenzity na tejto participácii podieľali štátne orgány. Práve ich postoj k riešeniu rozličných problémov sputnávajúcich spoločenské aktivity sa prostým obyvateľom javí ako ukazovateľ funkčnosti štátu. A ten za funkčný považujú iba vtedy, ak sa primeranými prostriedkami postará o ich osobnú bezpečnosť a o bezpečnosť ich majetku. Štát za týmto účelom zriaďuje a prevádzkuje celý komplex univerzálnych i špecializovaných orgánov a inštitúcií, vrátane ozbrojených síl (armáda), ozbrojených bezpečnostných zborov (polícia), ozbrojených zborov (colná správa, väzenská stráž), ako i hasičských a záchranárskych zborov. Osobnú ochranu a ochranu svojho majetku si ale môžu vo vlastnej réžii zabezpečovať z verejných zdrojov aj obce (obecná polícia, mestská polícia), a určité kategórie obyvateľstva a podnikateľských subjektov aj z vlastných súkromných zdrojov (tzv. osobná telesná stráž významných osôb, banková stráž, závodná stráž atď.). Pre zdravý rozvoj podnikania má teda, ako z už uvedeného vidieť, podstatný význam zdravé podnikateľské prostredie. Jeho stav však závisí od mnohých okolností, vrátane garantovaného stupňa ochrany osôb a majetku. Podnikateľské prostredie v konkrétnom regióne ale najviac determinujú faktory, medzi ktorými patrí priorita politickej klíme. Jej kvalita sa napokon prejavuje vo všetkých sférach života spoločnosti, a v konečnom dôsledku aj na kvalite podnikateľského prostredia. V týchto súradniciach možno konštatovať, že SR v kvalite podnikateľského prostredia dlhodobo stagnuje. A to najmä preto, že sa v jej spoločenskom organizme už dlhodobo prejavujú vážne nedostatky, ktoré sa vlastne nedarí riešiť vôbec. Do tohto okruhu negatív, vážne narušujúcich kvalitu existujúceho podnikateľského prostredia SR patrí predovšetkým problém vzdelávania, problém financovania podnikateľskej sféry, problém zjednotenia a zjednodušenia daňového a odvodového systému a zaťaženia obyvateľstva jeho produktmi, problém efektívneho využívania zdrojov tzv. eurofondov, problém administratívneho terorizovania obyvateľstva zo strany štátnej moci, problém plazivej korupcie, problém morálky obyvateľstva, najmä úradníkov a podnikateľov, problém vysokej nezamestnanosti, problém nízkej konkurencieschopnosti slovenských výrobkov na medzinárodnom trhu, problém zlej kvality infraštruktúry, problém nízkej efektivity činnosti orgánov štátnej moci, problém rastu početnosti asociálnych etnických skupín, problém dobrovoľného i vynúteného odchodu intelektuálov do zahraničia a podobne. Tieto problémové okruhy SR môžeme demonštratívne klasifikovať podrobnejšie do tejto štruktúry: vysoké odvodové zaťaženie, administratívny terorizmus, vysoká miera nezamestnanosti, nedostatočne rozvinutý finančný a najmä kapitálový trh, nerozvinuté podnikateľské štruktúry, nedostatok kvalifikovaných riadiacich pracovníkov, energetická náročnosť, podpriemerná zdravotnícka a sociálna starostlivosť, nedostatočná vzájomná previazanosť vzdelávania a podnikania, nízka miera tzv. hight tech exportu, zaostávajúca dopravná infraštruktúra, nedostatočná vymožiteľnosť práva, korupcia. SR však nemá len problémy a vo svojich interných štruktúrach neidentifikuje iba negatíva a problémové oblasti. Možno povedať, že medzi silnejšie stránky SR, ktoré môžu na inonárodné podnikateľské prostredie pôsobiť 19

povedzme až inšpiratívne, treba zaradiť: mieru ekonomického rastu, otvorenosť ekonomiky medzinárodnému obchodu, motivačný otvorený postoj voči zahraničným investorom, nízke náklady na pracovnú silu a jej reprodukciu, solídne meno štátu ako spoľahlivého partnera v zahraničí, mieru populačnej hustoty ekonomicky produktívneho obyvateľstva, jednoduchý, motivačný a fungujúci daňový systém, rast miery investícií do tzv. vedomostnej ekonomiky, rast miery investícií do telekomunikačnej sféry. Možnosti SR participovať výraznou mierou na rozvoji podnikania všeobecne, avšak aj v medzinárodnom meradle, najmä vzájomným pozitívnym ovplyvňovaním rozvíjania kvality podnikateľského prostredia v prihraničných regiónoch so susediacimi členskými štátmi EÚ, osobitne s Českou republikou (ďalej len ČR ) sú dlhodobo otvorené a nie vždy efektívne a racionálne využívané. Napriek tomu, že medzinárodné hodnotenie kvality podnikateľského prostredia v ČR je hodnotené podstatne vyššie, než v SR, keďže česká ekonomika stojí dlhodobo na výdatnom a sústavnom prílive zahraničných investícií, čo o SR nemožno povedať, predsa len možno predpokladať dynamizáciu rozvoja podnikania v oblasti Pomoravia za účasti oboch štátov. Podľa nášho názoru, základnými akcelerátormi úspešného naštartovania takéhoto procesu na strane oboch štátnych útvarov môžu byť len politicky motivované a navzájom ústretové ekonomické stimuly. Tak, ako sú v SR podporované investičné injektáže zo strany Hyundai Kia alebo PSA, tak by mohli byť oboma štátmi a ich prihraničnými samosprávnymi krajmi podporené projekty oživenia leteckého, traktorového, potravinárskeho, drevospracujúceho, farmaceutického, turisticko - kúpeľníckeho či chemického priemyslu, a to napr. aj podporovaním vzniku joint ventures. Vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúcu svetovú permanentnú krízu v oblasti výroby a distribúcie pohonných hmôt by bolo azda osožné urýchlene premyslieť aj možnosti zintenzívnenia vzájomnej spolupráce v oblasti poľnohospodárstva, ktorá by mohla byť prednostne orientovaná na produkciu poľnohospodárskych plodín vhodných na priemyselné spracovanie a využitie ako alternatívneho zdroja produkcie bionafty a biopalív, resp. bioenergií. Napokon, práve v tejto sfére špecificky zameraného podnikania vidíme v súčasnosti najpravdepodobnejšiu úspešnosť realizácie vízie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu slovensko českých prihraničných regiónov a paralelne od neho sa odvíjajúce možnosti efektívneho rozvíjania globálneho podnikateľského prostredia juhovýchodnej Moravy a juhozápadného Slovenska. POZNÁMKY: (1) Pod označením tzv. euronárodov resp. euroľudu máme na mysli v zásade tzv. historické európske národy indoeurópskeho pôvodu (národy románske, germánske, slovanské, ugrofínske a autochtónne), teda etnické komunity duchovne disponujúce kresťanskou ideologickou bázou a v jej intenciách formovanou autonómnou kultúrou, ktorá je v podstate založená na relatívne liberálnom postoji väčšiny ich príslušníkov k materiálnym statkom a ich využívaniu, ako aj k od nich odvodeným sociálnym štruktúram, kreovaným na základe príslušného normativizovaného vzťahu a prístupu či postoju určitého jednotlivca a určitej identifikovateľnej komunity k ich tvorbe, rozdeľovaniu, využívaniu, ovládaniu, kontrole a prerozdeľovaniu. (2) Colný zákon definuje pohraničný colný úrad ako colný úrad, ktorý vykonáva svoju pôsobnosť na železničných staniciach, v prístavoch, na letiskách, na poštách a iných miestach, ak vykonáva vstupný colný dohľad a výstupný colný dohľad. Vnútrozemským colným úradom je každý iný colný úrad. Po vstupe SR do EÚ je absolútna väčšina colných úradov klasifikovateľných ako vnútrozemské colné úrady. Pohraničné colné úrady pôsobia vlastne iba na vonkajšej hranici EÚ s Ukrajinou a na letiskách. (3) Pod pojmom poľnohospodárske záležitosti chápe toto nariadenie ucelený súbor opatrení, ktoré boli prijaté na základe dohodnutej Spoločnej poľnohospodárskej politiky, realizovanej v EÚ. (4) K Európskej únii komplexnejšie v KOLEKTÍV: Encyclopaedia Beliana IV. Eh Gala. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2005, s. 231 236. ISBN 80 224 0847 6. (5) V obchodnej oblasti colným orgánom a ich činnosti pri ochrane osôb a majetku môžu účinne pomáhať aj justičné orgány. K tomu pozri napr. JAKUBOVIČ, Daniel: Zmluvná disciplína a zabezpečovacie právne inštitúty v obchodnom práve s relevantnou judikatúrou. 1. vyd. Bratislava : EPOS, 2005, 494 s.; ISBN 80 8057 674 5. 20

ADRESA: plk. prof. JUDr. Jozef Králik, CSc. Akadémia Policajného zboru v Bratislave Sklabinská 1 835 17 Bratislava Slovenská republika Tel.: 0961 057 402, 0244 888 372 e-mail: kraliko@minv.sk 21

22

APLIKÁCIE A SKÚSENOSTI ŠPANIELSKEHO MODELU V ROZVOJI VEDY, VÝSKUMU A INOVÁCIÍ Miroslav Mečár Abstrakt: Článok analyzuje vedecko-technologický systém Španielska a význam aplikácie vedeckých poznatkov a nových technológií pre národné hospodárstvo krajiny v kontexte Európskej únie. Hoci výdavky na vedu a výskum sú v Španielsku v porovnaní s EÚ nízke, je badať zlepšenie oproti minulosti. Stále však pretrvávajú štrukturálne problémy ako najmä fungovanie väzieb medzi verejným a súkromným sektorom a regionálne disparity v rámci krajiny na poli výskumu a vývoja. Ide o to, že súkromná sféra nevie zúžitkovať vysokokvalifikované výskumné kapacity verejného sektora pre zvyšovanie svojej vlastnej konkurencieschopnosti. Kľúčovým je, aby existovala kvalitná spolupráca regionálnych vlád a ústrednej štátnej správy, ktorá by ako centrálny orgán dokázala aktivity výskumu a vývoja do určitej miery regulovať. Kľúčové slová: Konkurencieschopnosť, regionálne disparity, vedecko-technologické parky, verejný sektor, vedecká infraštruktúra, hrubá pridaná hodnota, vedecko-výskumný sektor, priemyselná koncentrácia. V moderných ekonomikách, v makroekonomickej rovine platí, že ekonomický rast je v súčasnosti založený na schopnosti ekonomík zavádzať technologické inovácie. V mikroekonomickej rovine je technológia považovaná za strategický prvok podnikovej konkurencieschopnosti v odvetviach, ktoré zavádzajú nové spôsoby výroby a distribúcie produktov a služieb. Technológia je poznatkom, ktorý je výsledkom dlhoročných a nazbieraných skúseností. V centre celého procesu je podnik, ako hlavný prvok vytvárania nových technológií. Pramene technologických poznatkov sú viaceré. Môžu byť výsledkom výskumu a vývoja na univerzitách, vo výskumných centrách, nadáciách, podnikoch, alebo môžu prameniť z doplnkových aktivít transformujúcich výsledky výskumu a vývoja na inovácie. Ďalšou možnosťou je import týchto poznatkov zo zahraničia. Ekonomický rozvoj v Španielsku bol počas industrializácie poznačený neschopnosťou vytvárať potrebné technologické imputy. Španielsko sa tak stalo krajinou závislou od dovozu technológií zvonka. Technologický proces bol kľúčovým faktorom rastu španielskej ekonomiky až v druhej polovici 20. storočia. Etapa silného ekonomického rozvoja, ktorá začala v roku 1960, podnietila zrýchlenie priemyselného rastu a s ním spojeného dopytu po technologických zdrojoch. Vzhľadom na nepostačujúce vnútorné technologické kapacity španielskej ekonomiky si krajina naďalej udržiavala závislú pozíciu od dovozov. Boli však naštartované určité pokusy vymaniť španielsku ekonomiku z tejto nevyhovujúcej situácie. Uplynulý vývoj v Španielsku sa dá charakterizovať tak, že hoci sa v krajine čoraz viac prostriedkov venuje technologickým inováciám, priepasť voči vyspelým krajinám sa naďalej prehlbuje a to vedie k štrukturálnej slabosti celej ekonomiky. Preto je kľúčové prehodnotiť politiky týkajúce sa technologických inovácií, snažiť sa aktívne zúčastňovať Rámcového programu EÚ pre výskum a vývoj, a tak isto vyvíjať aj väčšie interné úsilie na prekonanie tejto technologickej medzery voči iným krajinám EÚ. Tento proces je nevyhnutný a Španielsko má dostatočné kapacity na to, aby v ňom zastávalo lepšie pozície, ako doteraz. V 80. rokoch sa začali vypracovávať hospodárske politiky na podporu vedy, technológií a inovácií. V Španielsku je vypracovaná tzv. vedecko-technologická politika, ktorej súčasťou je aj Národný plán výskumu, vývoja a inovácií (NP). Podľa zákona č. 13/1986 o podpore a všeobecnej koordinácii vedecko-technického výskumu je Národný plán jej hlavným nástrojom. Od schválenia tohto zákona bolo vypracovaných päť NP s podstatnými rozdielmi, reagujúcimi na meniace a vyvíjajúce sa podmienky v oblasti vedy a technológií. NP výskumu, vývoja a inovácií je kľúčový pri budovaní a riadení Španielskeho systému vedy, technológií a riadenia - SECTE. Priamu zodpovednosť za vytýčenie priorít a za financovanie Národného plánu má Ústredná štátna správa (AGE), hlavne Ministerstvo školstva a vedy (MEC). Takisto existujú štátne výskumné ústavy (OPI) pod gesciou spomínaného ministerstva, ktoré majú tiež dané povinnosti pri plnení národného plánu. Národný plán je integrujúcim prvkom národnej politiky v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Za riadenie NP 23

zodpovedajú viaceré odbory na ministerskej úrovni, preto bola vytvorená Medziministerská komisia pre vedu a technológie (CICYT). Tá je zodpovedná za koordináciu aktivít jednotlivých ministerských odborov vo veci výskumu, vývoja a inovácií. Od roku 2001 bola časť jej kompetencií delegovaná na novovzniknuté Ministerstvo vedy a technológií (MCYT). Po zmene vlády v roku 2004 bolo ministerstvo zrušené a taktiež došlo k zmenám v zložení CICYT a celkovej koordinácie. Kompetencie MCYT prešli na novovzniknuté Ministerstvo priemyslu, obchodu a cestovného ruchu (MICYT) a Ministerstvo školstva a vedy (MEC), čo spolu s ostatnými organizáciami tvorí systém SECTE. Predsedom pléna komisie CICYT sa stal predseda španielskej vlády a v pléne sú zastúpení všetci ministri a štátni zástupcovia. Okrem vypracovania má CICYT za úlohy: navrhovať rozdelenie verejných a súkromných zdrojov medzi programy NP, koordinovať vedecké aktivity na jednotlivých ministerstvách, hodnotiť plnenie NP a rozpracovaných programov, predkladať vláde ročnú správu o plnení NP, dodávať vedecko-technické informácie. Medzi základné ciele Národného programu patrí: 1. Posilniť spoluprácu medzi AGE a regiónmi, resp. zlepšiť koordináciu národného a regionálnych plánov výskumu a vývoja. 2. Zlepšiť koordináciu medzi riadiacimi orgánmi NP a inštitúciami vo verejnom sektore výskumu a vývoja. 3. Posilniť systém väzieb a spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom v oblasti výskumu a vývoja. Osobitá pozornosť pri napĺňaní cieľov agendy Národného plánu pre výskum a inovácie je venovaná úlohe regiónov. Na úrovni autonómnych spoločenstiev regiónov sú taktiež vyčlenené zodpovednosti a právomoci. NP má byť vypracovávaný a dodržiavaný na národnej úrovni, ale aj na regionálnej úrovni. Regióny si vypracovávajú vlastný vedecko-technologický podnikový systém, ako základ ich socioekonomického rastu. Niektoré regióny prijali i vlastné zákony o vede a technológiách a disponujú regionálnymi orgánmi pre túto oblasť. Všetky si vypracovávajú regionálne plány pre výskum, vývoj a inovácie. Národný plán a regionálne plány majú oblasti spoločných záujmov ako najmä vytváranie a posiľňovanie konkuren-cieschopnosti výskumných centier, budovanie vedecko-technickej infraštruktúry a podpora vedecko-technickej kultúry. V účasti na programoch v rámci NP sa na prvých troch miestach umiestňujú regióny Madrid, Katalánsko a Andalúzia. V novembri 2003 bol schválený Národný plán na obdobie 2004 2007, ktorý počíta s rozpočtom 9,2 mld. EUR na prvé dva roky. NP 2004 2007 má tri hlavné princípy, ktorými sa má riadiť vedecko-technická politika Španielska: slúžiť občanovi a zvyšovaniu životnej úrovne, prispievať k zvyšovaniu podnikovej konkurencieschopnosti, prispieť k vytváraniu nových poznatkov a vedomostí. Pri definovaní strategických cieľov sa zohľadňovalo spustenie nového projektu Európskeho výskumného priestoru (ERA) a rastúci význam regionálnych plánov pre výskum, vývoj a inovácie. Aktualizácia posledného NP, ktorú si za jednu z priorít vytýčila aj nová vláda, sa bude realizovať prostredníctvom tzv. pracovného programu, ktorého cieľmi je najmä: nárast počtu a kvality ľudských zdrojov vo verejnom i súkromnom sektore výskumu a vývoja, posilnenie medzinárodnej dimenzie španielskeho sektoru vedy a technológií hlavne v ERA, posiľňovanie spolupráce Ústrednej štátnej správy (AGE) a regiónov, v rámci formulácie tzv. podporných politík vedy a výskumu a inovácií financovanie výskumu s vývoja s cieľom ročného rastu na úrovni cca 10%. V súvislosti s Lisabonskou stratégiou EÚ, dosiahnuť v roku 2010 úroveň 3% HDP na vedu a výskum, španielska vláda predstavila program Ingenio 2010. Ten sa snaží zapojiť štát, podniky, vysoké školy a iné štátne výskumné ústavy do aktivít, ktoré majú zlepšiť pozíciu Španielska v oblasti výskumu a vývoja, keďže tá je kľúčová pre zvyšovanie hospodárskeho rastu, produktivity práce a životnej úrovne v krajine. Prioritou vedeckotechnologickej politiky Španielska bude znižovanie technologickej zaostalosti voči okolitým európskym krajinám. Hlavnými nástrojmi programu sú verejné zdroje na vedu a výskum, minimálne 25% ročne a nové strategické aktivity. Konkrétne ciele programu sú: dosiahnuť úroveň investícií do vedy a výskumu 2% HDP v roku 2010, dosiahnuť úroveň 55% súkromných investícií do vedy a výskumu v roku 2010, dosiahnuť úroveň 0,9% HDP verejných výdavkov na vedu a výskum v roku 2010, 24

dosiahnuť priemer EÚ v % HDP na TIC, t.j. 7% v roku 2010. Piliermi programu Ingenio 2010 sú: 1. program Cénit ide o financovanie veľkých strategických projektov priemyselného výskumu so širokým vedecko-technickým obsahom v perspektívnych sférach, kde by nové poznatky mohli vylepšiť technologickú pozíciu španielskeho výrobného sektora. Cieľ je zvýšenie kooperácie a presadiť začleňovanie MaSP. Trvanie projektov sú 4 roky, rozpočet 5 10 mil. EUR a subvencie pokryjú až 50% celkových nákladov. 2. program Consolider jeho úlohou je zvyšovať úroveň výskumu a má 4 piliere: Consolider zvyšovanie finančných dotácií najkvalitnejšieho výskumu, posilnenie účasti štátnych výskumných ústavov na Rámcovom programe EÚ pre vedu a výskum, Ciber podpora nového výskumu v biomedicíne a zdravotníctve, Program I 3 incentivácia (podnecovanie), inkorporácia a intenzifikácia výskumných aktivít najímaním vysokokvalifikovaných domácich a zahraničných výskumných pracovníkov, Strategický fond vedecko-technických infraštruktúr zabezpečenie vedecko-výskumného vybavenia a zariadenia a podpora VTP. 3. plán Avanz@ - cieľom je dosiahnuť konvergenciu s ostatnými členskými krajinami EÚ v oblasti informačnej spoločnosti so zameraním na 4 kľúčové skupiny: občania, MaSP, elektronická verejná správa a vzdelávanie. Významnou formou podpory vedy a výskumu v Španielsku sú daňové stimuly pre vedecko-výskumné a inovačné aktivity. Novelou zákona 43/1995 o daniach z príjmov spoločností sa Španielsko zaradilo medzi najvýhodnejšie krajiny z hľadiska daňových stimulov pre vedecko-výskumné aktivity v OECD. Aj napriek však len 20% vedecko-výskumných a inovačných projektov využilo tieto daňové zvýhodnenia v posledných rokoch. V danej legislatíve je zakotvená daňová úľava na aktivity výskumu a vývoja napr. všeobecná daňová úľava 30%, doplnková 20% na výdavky na výskumníkov, zmluvné projekty s vysokými školami, technologickými centrami, 10% na investície do vedy ba výskumu. Daňové úľavy v oblasti technologických a inovačných aktivít napr. 10% úľava až do 1mil. EUR na výdavky na projekty týkajúce sa priemyselného dizajnu, pokrokovej technológie vo forme patentov, know-how a licencií, obdržania certifikátu kvality ISO 9000, 10% na výdavky na nákup TIC v hodnote do 5 mil. EUR. Podľa analýzy OECD je Španielsko krajinou, ktorá ponúka najvyššie daňové stimuly pre veľké podniky realizujúce výskumno-vývojové aktivity. Nasledujú Portugalsko, Rakúsko, Kanada. V oblasti MaSP prvé priečky patria Taliansku, Španielsku a Holandsku. Ďalšou nemenej významnou formou podpory vedy a výskumu v Španielsku je vytváranie vedeckotechnologických parkov (VTP). Prvé VTP v Španielsku vznikali za účelom regionálneho rozvoja a nie prenosu technológií. Do polovice 90. rokov, hlavnými aktérmi vo VTP neboli subjekty zaoberajúce sa výskumom. Postupne si VTP uvedomili, že bez výskumu na vysokých školách sa nepohnú ďalej. V polovici 90. rokov s rastúcim záujmom o inovácie a rozširovaním VTP o univerzity a vedecko-výskumné centrá sa začína hovoriť o riadení vedecko-výskumných poznatkov. V súčasnosti 90% podnikov zapojených do VTP sú MaSP vznikajúce v inkubátoroch. V porovnaní s inými krajinami v Španielsku sa prepojenie VŠ s podnikateľskou sférou nezvykne uskutočňovať pomocou spin-off podnikov, ktoré sa rodia na pôde VŠ. Naopak VTP sú tie, ktoré sa približujú vysokým školám a ktoré žiadajú o príspevky v národných alebo vedecko-výskumných programoch. V Európe len Fínsko a Veľká Británia majú viac technologických parkov než Španielsko, ktoré ich v roku 2004 malo 19 fungujúcich parkov a 35 zapojených do projektov. Z tých 19 je 17 technologických a 2 vedecké parky (Madrid, Barcelona), ktoré sa vyznačujú silným rozvojom podnikov technologickej povahy. V porovnaní s Talianskom alebo Francúzskom vo VTP Španielska je malé zastúpenie štátnych podnikov a vo všeobecnosti podniky pracujú s technológiami výrazne nižšej úrovne. Z konkrétnych údajov o španielskych VTP môžeme spomenúť: 34% podnikov sa zapája do projektov s IT a ITC, zdravotníctva, inžinierstva a biotechnológií, 58% výskumných centier zapojených do verejného systému vedy a výskumu sa zaujíma o VTP, zahŕňajú 53% subjektov tvoriacich verejný systém vedy a výskumu, 80% VTP v krajine sa okrem prilákania podnikov a koncentrácie technológie snažia o prenos inovácie do sféry výroby. 25

Medzi jednotlivými regiónmi Španielska existujú priepastné rozdiely aj v oblasti vynakladania verejných zdrojov na výskum a vývoj. V regiónoch zaradených do kategórie cieľ 1 výdavky verejného sektora na vedu a výskum tvorili v r. 2003 61,9% celkových výdavkov v týchto regiónoch. Ide o zaostalé regióny orientované na poľnohospodárstvo, kde firmy nedisponujú takými prostriedkami, aby investovali do výskumu a vývoja. Preto na výskum a vývoj tu vynakladá najväčšie finančné prostriedky takmer výlučne verejný sektor. V Andalúzii a Extremadure podiel týchto výdavkov na HDP v roku 2003 bol 0,55%, v Madride 0,77% a vo Valencii 0,57% HDP. Pri porovnaní údajov o financovaní vedy a výskumu a vynakladaní výdavkov v jednotlivých sektoroch zisťujeme, že podniky minuli v roku 2003 na vedu a výskum 4,21 mld. EUR. Z toho si sami financovali 3,7 mld., zvyšok im pokryli: verejná správa s 500 mil. EUR a zahraničné zdroje 232,6 mil. EUR. Verejnej správe z celkových 1,159 mld. EUR výdavkov na vedu a výskum financovalo 103 mil. zahraničie, ostatné si pokryla z vlastných zdrojov. Porovnaním španielskych investícií do vedy a výskumu v zahraničí, ktoré boli v roku 2003 na úrovni 1,4 mld. EUR a zahraničných investícií do vedy a výskumu v Španielsku (471 mil. EUR) dospejeme k negatívnej bilancii mínus 940 mil. EUR, ktorá poukazuje na to, že Španielsko dostáva na vedu a výskum menej financií zo zahraničia, ako samo zahraničiu poskytuje. Z týchto zistení vyplýva, že španielsky výskum a vývoj je závislý od zahraničných zdrojov, no krajina vystupuje v tejto oblasti ako tzv. čistý prispievateľ, čo nie je z dlhodobého hľadiska optimálne. Otázne je však, či po rozšírení EÚ bude európska pokladnica stačiť nárokom všetkých členov, tak ako doteraz, čo môže viesť krajiny ako je Španielsko do situácie, že budú musieť hľadať zdroje i na iných miestach ako sú európske fondy. V rámci rozpočtového financovania vedy a výskumu aj napriek určitej liberalizácii, Ústredná štátna správa (AGE) zohráva kľúčovú úlohu pri výrobe tzv. verejných statkov, kam patrí aj veda a výskum. verejný sektor v oblasti vedy a výskumu a vývoja reprezentujú štátne výskumné ústavy a vysoké školy. V NP pre výskum a vývoj sú zakotvené dva hlavné nástroje používané na financovanie výskumu a vývoja z rozpočtových zdrojov: 1. tzv. Program 46 štátneho rozpočtu Výskum, vývoj a inovácie, ktorý zahŕňa rozpočtové programy na financovanie vedecko-technologickej politiky. 2. štrukturálne fondy Európskej únie. Za posledných sedem rokov sa objem prostriedkov vyčlenených na rozpočtový program 46 zvýšil. Viac ako 52,2% prostriedkov vyčlenených na rozpočtový program 46 spotrebuje program výskumu a priemyselného technologického vývoja. Z toho jasne vyplýva, že krajina sa snaží viac prostriedkov vynakladať na podporu vedecko-technologických aktivít, znižujúc príspevky oblastiam, ktoré za prioritné nepovažuje, ako je napr. výskum v obrane, informačnej spoločnosti, či zdravotníctve. Technologické zaostávanie krajiny sa dá prekonať len investovaním do technologického pokroku. Preto úvery alebo subvencie na financovanie vedeckovýskumných a inovačných aktivít súkromných podnikov zahŕňajú 42% prostriedkov vyčlenených na rozpočtový program 46. Stručne môžeme povedať, že hoci podiel výdavkov na vedy a vývoj na HDP rastie, ich úroveň je nepostačujúca v porovnaní s priemernou úrovňou 2% v EÚ. Aktivity podnikov v oblasti výskumu a vývoja sú nedostatočné, hoci by mali byť jedny z kľúčových, lebo od nich závisí transformácia nových poznatkov na technologické inovácie a zvyšovanie produktivity práce a hospodárskeho rastu. V porovnaní s EÚ (1,1%) sa na výskum a vývoj v španielskych podnikoch vynakladá iba 0,41% HDP. Španielska vedecká produkcia tvorí iba 2,77% svetovej. V krajine je v priemere 0,6 patentov/1000 obyvateľov, v EÚ je to 2,5 patentov/1000 obyvateľov. Celkovo vo výskumu a vývoji pracuje 8 ľudí/1000 obyvateľov. Náklady na jedného výskumníka klesli z 11,8 mil. v 1990 na 11,7 mil. EUR v 2000. Hoci výdavky na výskum a vývoj sú v Španielsku v porovnaní s EÚ nízke, je badať zlepšenie oproti minulosti. Stále však pretrvávajú štrukturálne problémy, ktoré poukazujú na slabosti španielskeho systému inovácií. Ide najmä o fungovanie väzieb medzi verejným a súkromným sektorom a regionálne disparity v rámci krajiny na poli výskumu a vývoja. Faktom je, že súkromná sféra nevie zúžitkovať vysokokvalifikované výskumné kapacity verejného sektora pre zvyšovanie svojej vlastnej konkurencieschopnosti. Počet VTP je síce tretí najväčší v EÚ, no iba 50% zapojených podnikov vykonáva činnosť výskumu a vývoja. Absentuje kultúra kooperácie medzi podnikmi, nedostatočná vedecká infraštruktúra, malá podpora multidisciplinárnych projektov a vývoju nových technológií. Ďalej je tu otázka vysokej regionálnej koncentrácie výskumných aktivít do najvyspelejších regiónov Madridu, Katalánska a Baskytska. Ide o akýsi bludný kruh, kde vždy budú existovať regióny preferované s vyššou životnou úrovňou. Podstatné je, aby difúzia vedecko-technologickch poznatkov fungovala efektívne v rámci celej krajiny, inak sa regionálne rozdiely ešte viac prehĺbia. Kľúčovým je, aby existovala kvalitná spolupráca regionálnych vlád a Ústrednej štátnej správy (AGE), ktorá ako centrálny orgán by vedela disperziu 26

výskumno-vývojových aktivít regulovať aspoň do určitej miery, pretože AGE má dosah iba na verejný sektor výskumu a vývoja, ktorý by mal byť postupne nahrádzaný podnikovým výskumom, ktorý sa zase naopak riadi trhovými princípmi. Podnikový výskum však nie je možné úplne abstrahovať od verejného. Súčasné vedeckotechnologická politika vyzdvihuje ich vzájomné prepojenie vo VTP, ktoré majú byť zdrojom vedeckotechnických inovácií pre výrobnú sféru. Tu sa už nemôže spoliehať na cenové konkurenčné výhody, ale musí stavať na stabilnejších perspektívnych pilieroch vychádzajúcich zo znalostí a moderných technologických inovácií generujúcich vysokú pridanú hodnotu pre samotnú výrobu i spoločnosť. V nasledujúcej časti bude rozobratá tématika, do akej miery španielsky výrobný sektor dokázal transformovať svoju štruktúru smerom k odvetviam sofistikovaných statkov. Na zhodnotenie ekonomickej situácie národného hospodárstva sa používajú vo všeobecnosti dva základné ukazovatele: hrubý domáci produkt (HDP) a hrubá pridaná hodnota (PH), t.j. pridaná hodnota vykazovaná vo výrobných, a nie v predajných cenách. Miera podielu na tvorbe pridanej hodnoty odráža ekonomickú vyspelosť národnej ekonomiky. Štruktúra tvorby PH v Španielsku prešla zmenami, no aj naďalej sa najväčším podielom zúčastňujú na nej tradičné odvetvia. Pokrokové odvetvia nevytvárali ani 3% pridanej hodnoty priemyslu. V súčasnosti podiel pokrokových výrob vzrástol na 6%, z toho najmarkantnejší skok bol zaznamenaný v odvetví elektroniky, kde to bolo vďaka prílivu zahraničných investícií. Tvorba pridanej hodnoty je takmer rovnomerne rozložená v odvetviach stredných a nízkych technológií, s nedostatočnou, minimálnou úrovňou odvetví vysokých technológií. V období na prelome 20. a 21. storočia sa nedá hovoriť o významných výkyvoch ani v jednom z odvetví. V rámci odvetví vysokých technológií si najväčší podiel udržiava farmaceutický priemysel, ktorý v poslednej dobe celosvetovo zažíva priaznivé obdobie. Napr. v porovnaní s odvetvím základnej chémie, ktorá vynakladá len 1,67% výdavkov na výskum a vývoj, farmaceutický priemysel míňa až okolo 13%. Preto je dôležité, aby Španielsko udržiavalo a upevňovalo svoju pozíciu v tomto odvetví spolu s ďalšími odvetviami vysokých technológií ako je napr. výroba zdravotníckych a optických prístrojov. Tie spolu s výrobou rádiových, televíznych a spojových zariadení a výrobou kancelárskej techniky a počítačov zaznamenávali od roku 2001 klesajúcu tendenciu. To môže mať súvis s trendom, že svetové korporácie v odvetviach farmácie, chémie a elektroniky investujú do závodov na výrobu vysokých technológií na novovznikajúcich trhoch Ázie, odkiaľ sa vyvážajú sofistikované produkty a komponenty, čo ohrozuje také krajiny ako Španielsko. Odvetvia stredne vysokých a stredne nízkych technológií spoločne vytvárajú približne 57% pridanej hodnoty celej priemyselnej výroby. V rámci odvetví stredne vysokých technológií Španielsko ako 6. svetový producent automobilov vytvára najviac pridanej hodnoty práve vo výrobe motorových vozidiel. Toto odvetvie má porovnateľnú pozíciu s odvetvím priemyselných strojov a zariadení. Významný je aj chemický priemysel, ktorý využil trend nahrádzania tradičných materiálov ako drevo, oceľ a sklo umelými, chemicky upravenými materiálmi (plasty kaučuk) v 80. rokoch. Odvetvia, ktoré sa najviac podieľajú na tvorbe domáceho produktu a teda aj pridanej hodnoty sú zaradené do skupiny stredne nízkych a nízkych technológií. Sú to najmä výroby kovových výrobkov, potravinárstvo a papiernictvo. Z hľadiska vybavenosti národnej ekonomiky je to prirodzený dôsledok, pretože tieto odvetvia čerpajú domáce prírodné zdroje, ktoré spracovávajú a vyrábajú z nich finálne výrobky. Z hľadiska ekonomickej efektívnosti však tradičné odvetvia generujú minimálnu pridanú hodnotu. Tieto odvetvia sú náročné na pracovnú silu i drahé energetické zdroje, ktoré Španielsko nakupuje zo zahraničia, čo má nepriaznivý dopad i na zahraničnoobchodnú bilanciu krajiny. Tieto drahé dovozy však len ťažko budú kompenzované vývozmi tradičných výrob, pre ich nízku pridanú hodnotu a tým pádom nevýhodné obchodné výmenné relácie v zahraničnom obchode. Z hľadiska zamestnanosti najviac ľudí zamestnávajú odvetvia nízkych technológií, aj keď celkovo v odvetviach stredných technológií pracuje až 50% ľudí celého priemyslu Španielska. V poslednom období zamestnanosť v odvetviach nízkych technológií zaznamenáva klesajúcu tendenciu najmä v odvetviach textilu a kožiarstva, čo kopíruje aj vývoj v tvorbe pridanej hodnoty. I keď ide o tradičné výrobky, lacné dovozy z ázijských krajín ohrozujú ich konkurencieschopnosť, čo sa prejavuje poklesom výroby a zamestnanosti. Pokles pracujúcich v tradičných odvetviach sa uskutočnil v prospech odvetví stredných technológií, ktorých miera zamestnanosti mierne vzrástla. Pri porovnávaní údajov o zamestnanosti a údajov o tvorbe pridanej hodnoty zisťujeme: necelých 44% pracovníkov priemyslu v odvetviach nízkych technológií vytvára len 37% PH. To potvrdzuje tvorbu nízkej pridanej hodnoty v tomto type odvetví náročných na pracovnú silu a energie. Najmarkantnejší je rozdiel v textilnom, drevárskom a kožiarskom priemysle, kde podiel na tvorbe HDP je polovičný oproti podielu na zamestnanosti. 27

postupujúc k sofistikovanejším výrobám sa pomer ukazovateľov obracia. Zatiaľ čo zamestnanosť v odvetviach stredne vysokých technológií je v priemere ne úrovni 23%, podiel na tvorbe PH je vyšší, cca 26%. Najväčší rozdiel je badať vo výrobe chemických výrobkov. podobná je situácia aj v odvetviach vysokých technológií, kde cca 5% zamestnaných v priemysle vytvára cca 6-7% PH. Opäť farmaceutický priemysel dokazuje, že chémia je vysoko náročná na know-how a výrobné technológie. Podiel drahých energetických vstupov u týchto výrob klesá v prospech nárastu náročných technológií a vedecko-technických poznatkov. To znamená, že hodnota vstupov týchto druhov výrob je značne nižšia ako vstupov, čo umožňuje uplatňovať vysoké obchodné marže pri realizácii výrobkov na trhoch. Španielsko preukazuje nevyrovnanú priemyselnú koncentráciu v regiónoch. Až 59% priemyselnej výroby je sústredenej v regiónoch Katalánaska (28%), Valencii (10,9%), Madride (10%) a Baskitsku (9,7%), ktoré sa vyznačujú diverzifikovanejšou hospodárskou štruktúrou, s vyššími úrovňami produktivity a technológií. Naopak južanské regióny Extremadura a Andalúzia sú najchudobnejšie a orientujú sa najmä na tradičné málo produktívne odvetvia ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo, verejné služby a potravinárstvo. Odvetvia vysokých technológií majú najsilnejšie zastúpenie v Madride (6% na všetkých podnikoch), v Katalánsku (3,7%) a v Baskitsku (3,5%). Španielsko po vstupe do EÚ naštartovalo etapu transformácie a vďaka zvýšenej otvorenosti národnej ekonomiky a prílevu PZI začalo modernizovať svoj systém produkcie rozširujúc odvetvia stredne vysokých a vysokých technológií. Aj napriek tomu však dnes po 20 rokoch odvetvia nízkych technológií sú tie, ktoré sa podieľajú najviac na tvorbe PH a zamestnávajú najviac pracovnej sily. High-tech odvetvia, rovnako ako high-tech služby sa podieľajú na tvorbe PH v rámci sektoru iba 6%. Ide o alarmujúco nízku hodnotu, ktorá okrem toho, že radí krajinu na posledné pozície spomedzi vyspelých krajín, vypovedá o dlhodobo neudržateľnej a neperspektívnej konkurenčnej pozícii španielskej ekonomiky. krajina sa jednoznačne pohybuje v oblasti stredných technológií, pretože ak zohľadníme podiely v odvetví stredne vysokých a stredne nízkych technológií na domácej produkcii i pri realizácii na zahraničných trhoch, v oboch ukazovateľoch sa súčet hodnôt blíži k 60%. Krajina za to vďačí silnému automobilovému priemyslu, chémii a kovospracujúcemu odvetviu. Je to logický dôsledok disponibilných ľudských a prírodných zdrojov v krajine, no z dlhodobého hľadiska to nielenže bude prehlbovať závislosť krajiny od technologických dodávok zo zahraničia, ale i technologickú priepasť a závislosť voči vyspelým obchodným partnerom budujúcim svoje konkurenčné výhody na poznatkoch a inováciách. Ak porovnáme vedné disciplíny, do ktorých plynie najviac prostriedkov zistíme, že najvyšší podiel výdavkov smeruje na inžinierstvo a technológie, čo pokrývajú spomínané odvetvia. Na druhej strane ale miera výdavkov výskumu a vývoja na exaktné disciplíny, t.j. optiku a elektroniku (19% všetkých výdavkov) nezodpovedá ich podielu na tvorbe domácej PH, ktorý je iba na úrovni necelých 2%. Španielsko podporuje aplikovaný výskum i technologický rozvoj v menšej miere ako iné vyspelé krajiny EÚ. Problémom však je, že ani existujúcu úroveň vedecko-výskumných aktivít nedokážu zúžitkovať španielske podniky a reflektovať ju vo výrobnom procese. Kľúčové je zapojenie súkromných subjektov do výskumných aktivít, resp. ich napojenie na štátne výskumné ústavy a vysoké školy prostredníctvom VTP, technologických inkubátorov a pod., aby sa zabezpečil transfer získaných vedecko-technických poznatkov do praxe. Je potrebné, aby si centrálne inštitúcie uvedomili tieto priority a zvýšili podporu súkromného vedecko-výskumného sektora, vzdelávania vedeckého personálu a posilnili vnútorné väzby v rámci SECTE. Španielsko má predpoklady na zmiernenie svojho technologického zaostávania, no je potrebné, aby kompetentné orgány a subjekty začali túto otázku chápať ako prioritnú z hľadiska budúcej konkurencieschopnosti celej národnej ekonomiky a zamerali svoje úsilie na jej napĺňanie. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY: [1] IPKOVÁ, Ľ a kol. Medzinárodné hospodářské vzťahy. Bratislava : SPRINT, 2006. [2] CSABAY, M. K niektorým aspektom teoretického vymedzenia podpory exportu. In Medzinárodné vzťahy vedecký časopis pre medzinárodné politické, ekonomické, kultúrne a právne vzťahy, roč. 1, 2003, č. 2. 1-8. Bratislava, 2003. [3] Internetová brána do Európy : www.euroactiv.sk [4] Portál Európskej únie : www.europa.eu.int 28

ADRESA: doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc. Fakulta sociálnoekonomických vzťahov Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Študentská 1 911 01 Trenčín tel.: +421-32-7400400 mecar@tnuni.sk 29

30

INTEGRACJA EUROPEJSKA WYZWANIEM DLA INNOWACJI W SZKOLNICTWIE WYŻSZYM: METATEORIE Krystyna Duraj-Nowakowa Abstrakt: Metateoretyczne konteksty ujęć wybranej problematyki polegają na szukaniu ich tła i specyfiki w teoriach teorii naukowych: socjologicznych i pedagogicznych. Problemy integracji europejskiej są postrzegane na tle społeczno-politycznym takich zjawisk, które stanowią czynniki i zarazem składniki wyzwań dla innowacji w szkolnictwie wyższym: globalizacja a uniwersalizacja i partykularyzacja, trybalizacja i fundamentalizacja. Niebezpieczeństwa globalizacji w sferze szkolnictwa wyższego oznaczają standaryzację myślenia i zachowania ludzi, ich zagrożenie utratą tożsamości i nawet kolonizację przez kulturę i ekonomię (gospodarkę). Dawnej daty globalizm ograniczony obecnie pokonuje globalizm uniwersalny integracji przez głoszenie haseł: liberalizmu, pluralizmu i tolerancji w szkołach wyższych Europy. Oznacza to, jeśli posłużyć się tu metaoptyką systemologii, zanurzenie tych kwestii w problematyce deontologicznej, moralnej i etycznej tak nauczycieli, jak i studentów. Słowa kluczowe: integracja europejska, globalizacja oświaty, uniwersalizacja wyzwań, innowacje pedagogiczne, szkolnictwo wyższe, metateorie pedagogiczne. WSTĘP Autorska optyka tytułowego problemu cyklicznej już konferencji międzynarodowej zakłada systemowe postrzeganie integracji europejskiej, czyli w wymiarach jej pełnej globalizacji. Zaś próbom rozwiązań tej problematyki nadaje się formę ujęć metateoretycznych, czyli teorii teorii globalizowania zjawisk integracji i ich sensów dla szkolnictwa wyższego. 1. METATEORETYCZNE KONTEKSTY INTEGRACJI Współczesna kultura i edukacja także w szkolnictwie wyższym wykazują silną tendencję do integracji, globalizacji i uniwersalizacji oraz natężania procesów naskórkowej dyfuzji, czyli przenikania idei. Podłoże tych zjawisk stanowi przede wszystkim gwałtowny rozwój w różnych dziedzinach życia, głównie w zakresie europeizacji polityki i kultury, techniki i ekonomii. Globalizacja to stan (sytuacja, zjawisko i proces) kurczenia się czasu i przestrzeni. Aktualnie ten termin posiada jeszcze bardziej uniwersalne znaczenia i treści. W XXI wieku proces globalizacji nie obejmuje już tylko ekonomii, techniki i informatyki (por.: Z. Bauman, 2000), jednak te dyscypliny objął w pierwszym rzędzie i w szczególności. Wobec problemu bycia globalizowanym i życia we współczesnej megapolis (por.: A. i H. Toffler, 1996, J. Kozielecki, 1995) coraz częściej stają: pedagogika w teorii, edukacja w praktyce i także pedeutologia (por.: K. Duraj-Nowakowa). Obecnie można mówić o różnych odmianach globalizmu. W zasadzie możemy wyróżnić dwa wspomniane już rodzaje globalizmu: globalizm ograniczony i globalizm uniwersalny. W praktyce i życiu społeczeństw narodów europejskich, w których rozpowszechnia się ideologia globalizmu, faza początkowa jego funkcjonowania przybiera zwykle postać globalizmu uniwersalnego. Opiera się on na innej triadzie idei niż dotychczasowe formacje społeczne. Wysuwane są w nim trzy hasła: liberalizmu, pluralizmu i tolerancji. Liberalizm to podmiotowa niezależność jednostki od wszelkich form bytowania wspólnotowego oraz wszelkiej etyki i moralności o zasięgu społecznym. Natomiast hasło pluralizmu odnosi się do działania człowieka. Określa bowiem społeczne warunki aktywności właściwe jednostce twórczej. Zaś hasło tolerancji, wysuwane przez globalistów, to imperatyw określający postawę jednostki ludzkiej wobec innych jednostek. Charakterystyczną cechą tej postawy jest nieodróżnianie dobra od zła, a w skrajnych przypadkach prawdy od fałszu, piękna od brzydoty, a więc okazuje się, iż są nader ważne to właściwości aksjologiczne procesów edukacji. Zjawisko globalizacji niesie jednak ze sobą pewne zagrożenia dla pedagogiki i edukacji (por. P. Martin, H. Schumann, 1999). Jest to przede wszystkim niebezpieczeństwo standaryzacji myślenia i zachowań ludzi w skali dotąd nieznanej, bowiem wykraczającej daleko poza środowisko lokalne. Zagrożenie utraty tożsamości kulturowej poszczególnych mniejszych lub większych całości społecznych może stać się więc kolejnym 31

skutkiem procesu globalizacji (por.: H. Golka, 1992) Pomimo postępującego procesu globalizacji zauważa się też inną, skrajnie odmienną tendencję do partykularyzacji, a niekiedy nawet do trybalizacji i fundamentalizacji. Na szczególną uwagę pedagogów także szkoły wyższej w kontekście globalizacji zasługuje zjawisko i termin partykularyzmu, który ma pejoratywną konotację. Tego zjawiska nie można jednak bez szkody dla rozumienia jego znaczenia wyczerpująco objaśniać tylko w tym negatywnym obrazie. Niesie ono bowiem z sobą także określone korzyści społeczne, w tym edukacyjne. Pozwala docenić znaczenie poczucia własnego interesu jednostki, lub bliskiej grupy społecznej dla dynamizowania postaw aktywnych, rozwijania więzi grupowych i poczucia solidarności. Przede wszystkim jednak dla kształtowania tożsamości wspólnotowej na jej elementarnym poziomie, jeszcze niedojrzałej, ale stanowiącej niezbędny fundament. Może też służyć lepszemu wykorzystaniu lokalnych zasobów i ich powiększaniu dla zaspokojenia różnorodnych potrzeb itp. Trybalizacja za socjologią jest tu rozumiana jako wsteczna tendencja do powtórnego zbudowania społeczeństwa zamkniętego, na wzór dawnych społeczeństw plemiennych, a fundamentalizacja oznacza uruchomienie procesów totalnej indoktrynacji opartej na tradycyjnej ideologii, która użyta zostaje jako jedyny czynnik budowania wspólnoty i regulowania działalności ludzkiej, której z kolei podłożem jest najczęściej fundamentalistycznie interpretowana religia (por. D. Jankowski, 1999, J. Szczepański, 1989). Partykularyzm i globalizm, jako dwa różne co do swej charakterystyki nurty społeczne, bynajmniej nie muszą się wykluczać, gdyż mogą się dopełniać, realizując wiele ważnych dla rozwoju społecznego funkcji. Na płaszczyźnie wysiłków edukacyjnych, które zwykle są zorientowane na integrowanie procesów rozwoju osobowości, zachodzi możliwość pełnego pogodzenia wpływów ze źródeł globalnych i lokalnych, w tym nawet źródeł partykularnych, co podkreśla D. Jankowski (1999, s.34). Więc należałoby tę możliwość wykorzystywać celowo. Zważmy, iż Globalizacja w równym stopniu dzieli i jednoczy, a przyczyny podziału świata są takie same, jak czynniki pobudzające go do uniformizacji (por.: Z. Bauman, tamże). Globalizacja naszych czasów, której celem jest liberalizacja ludzkiego ducha, wyróżnia się główną cechą tworzenia wspólnej przestrzeni dla różnych działań człowieka. Drugą cechą globalizmu jest idea symbiozy ludzi i przyrody. Zaś za trzecią cechę globalizmu uznawana jest koncepcja przestrzeni informacyjnej nie geograficznej, lecz system sieci sieci komunikacyjnych (por.: M. Fleischer, 1994). Jak w Internecie. Współcześnie największym problemem dla oświaty okazują się być aspekty uniwersalizacji, standaryzacji oraz partykularyzacji, wyznacza to konieczność systemowego oglądu współczesnych wyzwań edukacyjnych w szkolnictwie w ogóle a szkolnictwie wyższym w szczególności. 2. CAŁOŚCIOWE WIZJE Systemologiczna optyka edukacyjnych problemów warunkuje ich poznawanie w kategoriach nie tylko genetycznych i strukturalnych, lecz równocześnie i funkcjonalnych. Funkcje systemologiczne oświaty wymagają z kolei rozpatrzenia w dwu kategoriach wewnątrz- i zewnątrzsystemowych. Przy czym funkcje zewnątrzsystemowe to takie, które system wykonuje dla siebie samego, natomiast funkcje zewnątrzsystemowe są wykonywane na rzecz otoczenia ( środowiska ) dla tamtego wyodrębnionego spośród innych systemów: adaptacji, osiągania celów i podtrzymania wzorów (por.: K. Duraj-Nowakowa, 2000). Systemowe interpretowanie wyzwań edukacyjnych współcześnie obliguje do posłużenia się nadrzędnym dla edukacji pojęciem systemu społecznego w ujęciu twórcy teorii T. Parsonsa (1969). Proces pojawiania się wyzwań edukacyjnych pozostaje w ścisłym związku z systemem (obiektem), w którym ten proces zachodzi. Model tego systemu służy jako modus operandi, umożliwiając określenie funkcji oświaty w procesach społecznych. Mimo krytyki tego modelu posługiwanie się nim jest nadal uzasadnione, jest to bowiem model wysoce heurystyczny, tzn. sugerujący i płodne pytania i poszukiwanie na nie własnych prób odpowiedzi. Możliwość taka pojawia się w sytuacji przyporządkowania edukacji jej funkcji systemowych, które Parsons ujął w cztery grupy funkcji: 1) adaptacyjną 2) osiągania celów, 3) podtrzymywania wzorów i 4) integracji. Już same ich nazwy, a tym bardziej konotacje tych pojęć wiele znaczą dla pedagogiki. Jak rozumie się te cztery podsystemy według Parsonsa: oto podsystem adaptacyjny dotyczy otoczenia w postaci ekonomii i technologii, podsystem osiągania celów dotyczy rządu, podsystem podtrzymywania wzorów tyczy gospodarstw domowych i rodziny, zaś podsystem integracyjny obejmuję kulturę, religię, wychowanie (w szerokim pojmowaniu) i środki masowej informacji. 32

3. DEMOKRATYZACJA W INNOWACJACH SZKOLNICTWA WYŻSZEGO Przyjmując taki podział funkcji i założenie o działaniu systemu oświaty jako organizacji, można je uporządkować wedle schematu prakseologicznego, w którym występują cele, środki i skutki. Przyporządkowując zaś te funkcje do cyklu działania prakseologicznego, uzyskujemy następującą klasyfikację: funkcje osiągania celów, funkcje realizacyjne adaptacji i integracji oraz funkcje skutków, tzn. podtrzymywania wzorów. W następstwie tu prowadzonych tropów zaznaczam, iż zupełnie nie podejmowano rozpatrzenia systemowości wyzwań edukacyjnych w kontekście właściwości obiektu w związku z czterema aspektami systemów w ujęciu systymologicznym (por.: L. v. Bertalanffy, 1984, K. Duraj-Nowakowa, 1992). I tak po pierwsze należałoby przyjrzeć się jeszcze systemowi integracji edukacji w kontekstach par cech następujących: koherencja i addytywność, homo- i heterostaza, współzależność (ekwifinalność) i samoorganizacja elementów. Po wtóre perspektywiczny byłby ogląd wyzwań edukacyjnych w kontekście integracji formalnych cech systemów: kompleksowości, czyli integralności tej integracji, sumatywności, mechanizacji, centralizacji i hierarchizacji struktury komponentów. Po trzecie rezerwy tkwią jeszcze w uwzględnianiu przez identyfikację wyzwań edukacyjnych czterech procesów zmieniających właściwości systemów: integracji, dyferencjacji, centralizacji i decentralizacji oraz upadku i rozpadu systemów. To w pierwszym ujęciu ich dynamiki, drugie bowiem ujęcie dynamiczne wiąże się z ostatnią odmianą dynamiki ruchu systemów, o czym niżej. Oto po czwarte są to potencjały tkwiące w procesach utrzymania lub naprawy zachowania systemu zjawisk edukacyjnych współczesności: naprawa systemu, reprodukcja (autokreacja) i samoreprodukcja systemu, sterowanie i samopodtrzymywanie systemu edukacji o takich perspektywach (por.: K. Duraj-Nowakowa, tamże). Realizacja idei globalistycznych w edukacji pojmowanej systemologicznie występuje w sposób wyraźny w formach działania zwanych skrótowo demokratycznymi. W kontekście społecznym i edukacyjnym budowanie demokracji europejskiej bez odpowiedzialności moralnej człowieka byłoby ułomne. Odpowiedzialność bowiem jest wartością nader cenną dla demokratycznego stylu współżycia. W erze globalizacji szczególnego znaczenia nabiera ten problem odpowiedzialności. Jeśli ludzkość chce kierować swoim losem (przeznaczeniem), musi przezwyciężyć globalny kryzys moralny. Dzieje się tak za sprawą dynamiki czynników, zwłaszcza w sferze polityki i ekonomii, cywilizacji technicznej i informacyjnej. Dlatego w tekście tym postuluje się przedstawienie drogi i wyników poszukiwań argumentów przemawiających za tak znaczną funkcją odpowiedzialności w życiu człowieka w globalnym świecie, człowieka w roli zawodowej nauczyciela, w świecie moralnej ambiwalencji, w którym cieszymy się niespotykaną wcześniej wolnością wyboru, a jednocześnie w sposób podmiotowy i etyczny nie potrafimy z niej skorzystać. KONKLUZJE Tytułem prób uogólnień tu poprowadzonych analiz można sformułować szczególnie istotne pytania nowe dla współczesnej edukacji. Czy i w jakim zakresie współczesna pedagogika edukacja i wychowanie mogą pomóc, a w jakim przeszkadzać globalizowanym i zarazem europeizowanym podmiotom edukacji? Czy globalizacja w pedagogice szkoły wyższej nie wymagałaby naszej uwagi w wymiarze nie tylko uniwersalnym, lecz także partykularnym z zachowaniem między nimi stosowanych proporcji, z uwzględnieniem ich pozytywnych i negatywnych wydźwięków? Czyż nie jawi się to zadanie jako nieprzeciętnie trudne w ujęciu teoretycznym, obecnie dopiero częściej opisywanym i jeszcze bardziej w mniej charakteryzowanym podejściu praktycznym, w kontekstach praktyk edukacyjnych i wychowawczych, np. w wymiarach etycznych? Czy optyka systemologiczna tytułowej problematyki nie zdaje się konieczna adekwatnie do globalnych wymiarów wielce złożonego i skomplikowanego przedmiotu poznania? Niektóre z postawionych tu pytań znalazły już próby rozwiązań w autorskiej monografii (por.: K. Duraj-Nowakowa, 2005), nazwanej przez recenzentów wydawniczych metateoretyczną. 33

LITERATURA: [1] BAUMAN, Z. Globalizacja: i co z tego dla ludzi wynika? Warszawa : PIW, 2000. [2] BERTALANFFY, L. v. Ogólna teoria systemów. Warszawa : PWN, 1984. [3] DURAJ-NOWAKOWA, K. Teoria systemów a pedagogika. Kraków : WN WSP, 1992. [4] DURAJ-NOWAKOWA, K. Modelowanie systemowe w pedagogice. Kraków : WN WSP, 1997. [5] DURAJ-NOWAKOWA, K. Nauczyciel: kultura osoba zawód. Kielce : Wyd. Mediator i WSU, 2000. a [6] DURAJ-NOWAKOWA, K. Systemologiczne inspiracje pedeutologii. Kraków : Of. Wyd. Impuls, 2000. b [7] DURAJ-NOWAKOWA, K. Źródła podejść do pedagogiki: zarys problemów. Kielce : Wyd. ŚSW, 2005. [8] FLEISCHER, M. Problemy i hipotezy systemowej teorii kultury. Wrocław : Ossolineum, 1994. [9] GOLKA, H. Kultura jako system. Poznań : Ośr. Wyd. Nauk. PAN, 1992. [10] HABER, L. H. Mikrospołeczność informacyjna: na przykładzie Miasteczka Internetowego Akademii Górniczo-Hutniczej w Krakowie. Kraków : Wyd. AGH, 2001. [11] JANKOWSKI, D. Autoedukacja wyzwaniem współczesności. Toruń : Wyd. Adam Marszałek, 1999. [12] KOZIELECKI, J. Koniec wieku nieodpowiedzialności. Warszawa : Wyd. J. Santorski, 1995. [13] MARTIN, P.; SCHUMANN, H. Pułapka globalizacji: atak na demokrację i dobrobyt. Wrocław : Wyd. Dolnośląskie, 1999. [14] PARSONS, T. Struktura społeczna a osobowość. Warszawa : PWN, 1969. [15] SZCZEPAŃSKI, J. Społeczne uwarunkowania rozwoju oświaty. Warszawa : WSiP, 1989. [16] TOFFLER, A. i H. Budowa nowej cywilizacji: polityka trzeciej fali. Poznań : Wyd. Zysk i S-ka, 1996. ADRESA: Prof. Zw, dr. hab. Krystyna Duraj-Nowakowa Akademia Świetokrzyska im. Jana Kochanowskiego Ul. Krakowska 11 25-029 kielce 34

SOCIÁLNO EKONOMICKÉ PRÍSTUPY K ROZVOJU TRENČIANSKEHO KRAJA Jozef Habánik, Mária Šedivá Abstrakt: Po vstupe SR do EÚ, v súvislosti s procesmi jej ďalšieho rozširovania, ekonomickými a štrukturálnymi zmenami a kompetenčnými úlohami a aktivitami, jednu z rozhodujúcich otázok tvorí problematika programovania regionálneho rozvoja. Úlohou inštitúcií pôsobiacich v lokálnom a regionálnom rozvoji bude pripraviť programy, ktoré zabezpečia možnosť uchádzať sa o alokované zdroje. Pôjde o tvorbu základných dokumentov a programov nevyhnutných pre získanie, alokáciu a efektívne využitie prostriedkov a zdrojov regionálneho rozvoja. V programovacom období 2007 2013 regionálna politika únie stojí pred niekoľkými výzvami v oblastiach konkurencieschopnosti a vnútornej súdržnosti, nakoľko jej rozšírenie na 25 členov, prípadne budúce rozšírenie na 27 členov prehĺbilo priemerné regionálne rozdiely. HDP na 1 obyvateľa klesol po rozšírení o 12%. 18.2.2004 Európska komisia schválila správu o ekonomickej a sociálnej súdržnosti, z ktorej vyplynuli tri zámery a to: konkurencieschopnosť, konvergencia a spolupráca. V článku sa zaoberáme prístupmi k rozvoju Trenčianskeho kraja vo väzbe na nové programovacie obdobie, prelínanie a tvorbu stratégií a koncepcií na regionálnej úrovni a tiež otázkami zamestnanosti a nezamestnanosti ako fundamentami sociálno ekonomického rozvoja kraja. Klúčové slová: Región, Regionálny rozvoj, Regionálna ekonomika a politika, Regionálna dostupnosť, Vedomostná ekonomika, Rozvojový potenciál, Póly rastu, HDP, Zamestnanosť, Nezamestnanosť, Územná systematizácia, Integrovaná stratégia, Programovacie obdobie, Regionálne operačné programy. ÚVOD Ukazuje sa, že regióny predstavujú dnes hybnú silu ekonomického a sociálneho rozvoja a v budúcnosti budú hlavným motorom rastu založeného na znalostiach a inováciách. Preto i zameranie novej štrukturálnej politiky EÚ pre programovacie obdobie 2006 2013 je založené na politike konvergencie, politike konkurencieschopnosti, politike vzdelávania a výskumu, politike územnej spolupráce a podobne. Každá z uvedených politík má vymedzený priestor, napríklad politika konvergencie má za úlohu riešiť regionálne disparity a politika vzdelávania a výskumu je naopak nástrojom transformácie na región poznatkovo orientovaný. Už dnes regióny predstavujú hnací motor a katalyzátor rozvoja založeného na vedomostiach a inštitúcie pôsobiace v lokálnom a regionálnom prostredí majú za úlohu vytvárať absorbčné kapacity pre zdravý a udržateľný ekonomický rast regiónu, jeho dynamičnosť a konkurencieschopnosť regiónu. Lokálne a regionálne inštitúcie v tomto procese majú pôsobiť ako facilitátor a koordinátor s cieľom prepojenosti stratégie a programov Európskej politiky a národnej politiky na regionálnu ekonomiku a politiku. Ukazuje sa, že orgány územnej samosprávy budú tým článkom, ktorý bude integrovať vyššie uvedené funkcie. Trenčiansky kraj s viac ako 605 tisíc obyvateľmi, mierou zamestnanosti 53%, mierou nezamestnanosti 11.7%, mierou nezamestnanosti mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov 16%, HDP na 1 obyvateľa v parite kúpnej sily pred rozšírením EÚ 44% ( 9 846 EUR ), HDP na 1 obyvateľa v roku 2003 5 195 EUR, priemernou nominálnou mzdou 14 812 Sk, je z hľadiska ľudského potenciálu značne heterogénny. Trenčiansky kraj má necelých 11% obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním a takmer 37% obyvateľov má úplné stredné vzdelanie. Len pre porovnanie najvyspelejší kraj v rámci Slovenskej republiky, Bratislavský kraj má 26% ekonomicky aktívnych obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním. REGIONÁLNY ROZVOJ Zaoberať sa akoukoľvek problematikou si vyžaduje vopred uviesť, čo rozumieme pod základnými pojmami skúmaného problému, aké sú ich vzájomné vzťahy a súvislosti, interakcie. Pre účely nášho príspevku sú to pojmy, ktoré sa v súčasnosti v spojení so sociálno-ekonomickým rozvojom vyskytujú a ktoré považujeme za potrebné vysvetliť, pretože sa často používajú bez jednoznačne vymedzeného obsahu. 35

V literatúre nachádzame rôzne ponímanie rozdelenia určitého územia. Za región v najširšom slova zmysle považuje Gúčik [5] územie, v rámci ktorého sa vo funkčnej nadväznosti organizujú ekonomické a sociálne činnosti, využívajúce špecifické prírodné, demografické (ľudské) a ekonomické zdroje. Podľa Hamalovej [1] regióny reprezentujú základné územné články regionálnej politiky, vystupujú ako adresáti koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja centra a ako iniciátori aktivizácie vlastného rozvojového potenciálu a lokálnej politiky. Z poznania uvedeného vidíme, že územná diferenciácia je rozhodujúcim článkom celého komplexu sociálno ekonomických faktorov. Podľa Búšika [4] može ísť tiež o územie, v ktorom podľa dlhodobých cieľov regionálnej politiky majú vzniknúť alebo vyvíjať sa vyvážené hospodárske a sociálne vzťahy využívajúce miestne zdroje, ľudský a ekonomický potenciál. Niektorí ďalší autori sa stotožňujú s definíciou regiónu ako základnej jednotky, na ktorú možno členiť priestor, pričom región predstavuje...priestorovo zviazaný systém premenných, ktoré sú medzi sebou v silnejšej interdependencii ako iné premenné..., možno ho definovať aj ako subsystém priestorového systému štátu,...bohato štrukturovaný celok, ktorý sa vyznačuje ekonomickými, geografickými, sociálnymi, kultúrnymi, historickými, národnostnými a ďalšími znakmi. Uvádzame aj označenie regiónu ako základného prvku ekonomického priestoru, ktorý zjednodušuje realitu a v dnešnej dobe decentralizácie je dôležitým elementom aj na Slovensku. Zákon č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja definuje región ako územne vymedzený priestor na tvorbu regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého a tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek. Región možno špecifikovať viacerými spôsobmi a to: podľa zvolených kritérií (napr. HDP na obyvateľa, miera zamestnanosti, miera nezamestnanosti, hrubá pridaná hodnota) kedy hovoríme o homogénnych regiónoch, alebo podľa funkčnej závislosti centra a jeho príslušného územia, kedy sú to regióny funkčné. [4] Koncepcia teórie pólov rozvoja, vychádzajúc z abstraktného ekonomického priestoru, rozlišuje tri typy regiónov: homogénny región, ktorý sa vyznačuje určitým stupňom homogénnosti (napr. homogénne prírodno geografické podmienky, homogénna ekonomická a sociálna úroveň obyvateľstva), polarizovaný región, v ktorom sa ekonomická činnosť sústredí do určitého pólu, pričom do regiónu patria ekonomické subjekty, ktorých väčšina ekonomických väzieb smeruje k tomuto pólu a menšia časť von z regiónu, programový región sa vyznačuje tým, že jeho rozvoj sa uskutočňuje podľa toho subjektu, ktorý riadi ekonomickú činnosť. Tento subjekt sleduje ciele, ktoré zabezpečuje prostredníctvom rozvojového programu. Ide o vytvorenie tzv. účelových regiónov. [6] V zásadnom rozdelení podľa stupňa rozvoja na dve kategórie hovoríme o regiónoch rozvinutých, v ktorých nie sú potrebné špeciálne zásahy štátu a zaostalé, ktoré sa vyznačujú nízkym využívaním vlastného potenciálu. Sociológovia zaoberajúci sa územím a sídlami zdôrazňujú, že pre dynamiku regiónov bola dôležitá industrializácia a urbanizácia a tie boli aj na Slovensku historicky oneskorené, prebiehali v čase, kedy inde končila etapa klasickej urbanizácie. Zaostalé regióny majú horší sociálny potenciál, vyššiu mieru nezamestnanosti, nevyhovujúci stav infrašturktúry, odvetvové a sektorové problémy a podobne. Do ťažkej situácie sa dostali pohraničné okresy juhu, východu a severu, ale i regióny s dôrazom na poľnohospodársku výrobu a s neperspektívnymi výrobnými štruktúrami. Z ekonomického hľadiska pre problematické okresy a mikroregióny je charakteristické: vysoká miera nezamestnanosti (absolventov, osôb v preddôchodkovom veku, dlhodobá nezamestnanosť), slabá absorbčná schopnosť malých a stredných podnikov v oblasti zamestnanosti, nedostatočný rozvoj súkromného podnikania, odchod odborníkov za vedecko-výskumnými centrami do iných regiónov, ktoré sú schopné absorbovať ich potenciál, nedostatočná sociálna a technická infraštruktúra. Podľa zákona č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja je regionálny rozvoj trvalý rast hospodárskeho potenciálu regiónu, čo zvyšuje jeho hospodársku úroveň, jeho obyvateľov, región tak prispieva k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju celej ekonomiky. 36

Pre lepšie pochopenie podstaty regionálneho rozvoja je potrebné poznať faktory, ktoré rozvoj ovplyvňujú. Tieto faktory môžeme rozčleniť na dve základné skupiny: a) exogénne faktory nachádzajú sa mimo regiónu a predstavujú vonkajšie podmienky regionálneho rozvoja. Príkladom vonkajšieho faktora je hospodárska politika integrovaná do dokumentov ako Programové vyhlásenie vlády, Národný rozvojový plán, Národný strategický referenčný rámec, Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska, Stratégia prijatia Eura, Lisabonská stratégia, Agenda 21 a ďalšie, b) endogénne faktory predstavujú vnútorné podmienky regiónu a nachádzajú sa priamo v ohraničenom území konkrétneho územného celku. Ide o transfer regionálnej politiky EÚ priamo do regionálnej, subregionálnej a lokálnej úrovne. Po koncepčnej stránke sú zahrnuté v dokumentoch ako Plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja, Sektorové regionálne operačné programy, Programy rozvoja vidieka, Koncepcie a stratégie zamestnanosti, Regionálne inovačné stratégie a ďalšie. Región disponuje vnútornými zdrojmi, ktoré majú dvojaký charakter. Pôsobia ako: zdroje alokácie, zdroje regionálneho rozvoja. Na realizáciu regionálnej politiky sa v Európskej únii používa systém kategorizácie územno-štatistických jednotiek (systém NUTS, podľa francúzskeho názvu Nomenclature des Unités Territoriales Statistiques), vypracovaný Eurostatom, ktorý slúži potrebám sociálno-ekonomických a štrukturálnych analýz územných jednotiek. Systém NUTS pracuje s päťstupňovým hierarchickým triedením, z toho sa vzťahujú tri na regionálnu úroveň a dve na lokálnu úroveň. Územná systematizácia v zmysle tohoto opatrenia je nasledovná: Úroveň NUTS 1 tvorí Slovenská republika, NUTS 2 tvorí Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko, NUTS 3 je 8 krajov, NUTS 4 predstavuje 79 okresov a NUTS 5 tvorí 2878 obcí Slovenska. Pre potreby porovnávania hospodárskej úrovne jednotlivých regionálnych celkov a plánovaciu činnosť sa vypracovala v každej členskej krajine hierarchicky trojstupňová klasifikácia regiónov (NUTS 1, 2, 3). Platná územná systematizácia SR Jednotka Počet územných celkov Územný celok/celky NUTS I 1 Slovensko NUTS II 4 NUTS III 8 Zdroj: Národný strategický referenčný rámec, 2006 Bratislavský kraj, západné, stredné a východné Slovensko Kraje Slovenska: kraj bratislavský, trnavský, nitriansky, trnavský, trenčiansky, banskobystrický, žilinský, košický, prešovský Podľa Tvrdoňa [2] regionálna politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky štátu a realizuje sa v úzkej súčinnosti s odvetvovými politikami, štrukturálnou a urbanistickou politikou, pričom sama ich dopĺňa o regionálny rozmer. Z uvedeného vyplýva, že regionálny rozvoj úzko súvisí s regionálnou politikou, ktorej podstatu formulujú inštitúcie verejného sektora, v tomto prípade najmä orgány územnej samosprávy. Môžeme povedať, že regionálna politika je inštitucionalizovaný systém, ktorý spája lokálnu úroveň so stratégiou hospodárskeho rozvoja národnej ekonomiky. Je mostom a zároveň hranicou pre sociálny, ekonomický a environmentálny rozmer rozvojových stratégií. TRENČIANSKY KRAJ Trenčiansky kraj patrí medzi ekonomicky vyspelé oblasti Slovenskej republiky s mnohoodvetvovou priemyselnou základňou. Z hospodárskeho hľadiska má kraj dve výrazne odlišné oblasti oddelené Považským Inovcom, a to Považie a Ponitrie. Na Hornej Nitre je najvýznamnejšia banícka oblasť Slovenska, kde ťažba uhlia a rašeliny predstavuje viac ako štyri pätiny produkcie celej Slovenskej republiky, na Považí dominuje strojárstvo a textilný priemysel. 37

Trenčiansky kraj Zdroj: www.tsk.sk Trenčiansky samosprávy kraj sa rozprestiera v severozápadnej časti Slovenskej republiky. Patrí do oblasti Západných Karpát. Územím preteká rieka váh. Celú dĺžku západnej časti kraja tvorí štátna hranica s Českou republikou, na juhu kraja hraničí s Trnavským a Nitrianskym samosprávnym krajom na východe hraničí s Banskobystrickým a na severe so Žilinským samosprávnym krajom. Jeho územie prešlo mnohými historickými etapami. Pamätá si príchod rímskych légií, vpád Tatárov i obdobie slávy počas vládnutia Pána váhu a Tatier Matúša Čáka Trenčianskeho. Odrazom jedinečného kultúrneho dedičstva sú zachovalé majestátne stavby na historických miestach, staré kostoly, či kaštiele. O historickom a kultúrnom bohatstve vypovedajú múzeá a muzeálne expozície. Pre domácich a zahraničných návštevníkov sa každoročne konajú rôzne spoločensko-kultúrne podujatia. Ľudové zvyky, remeslá a tradície sú uchovávané prostredníctvom festivalov hudby a tanca. Rozloha Trenčianskeho samosprávneho kraja je 4501 km 2. Na jeho území žilo k 31. 12. 2004 spolu 601 392 obyvateľov. V skladbe obyvateľstva prevažujú ženy (51,2%). Z národnostného hľadiska je zloženie homogénne. Najpočetnejšou národnosťou Trenčianskeho kraja je národnosť slovenská, po nej nasleduje česká národnosť s veľmi malou početnosťou rómska a maďarská národnosť. Územie Trenčianskeho samosprávneho kraja tvorí 9 okresov (Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín), z ktorých najväčší okres je Prievidza a najmenší okres Myjava. Z celkového počtu 276 administratívnych sídiel má 18 štatút mesta, okrem krajského a okresného mesta Trenčín. Z hľadiska ekonomickej štruktúry má Trenčiansky samosprávy kraj priemyselno-poľnohospodársky charakter. Priemysel je rôznorodý, zastúpený strojárstvom, elektrotechnikou, banským priemyslom, gumárenským, drevospracujúcim, chemickým, odevným, sklárským, kožiarskym a potravinárským priemyslom. Z hospodárskeho hľadiska má Trenčiansky samosprávy kraj dve výrazne odlišné oblasti oddelené od seba Považským Inovcom, a to Považie a Ponitrie. Na Hornej Nitre je najvýznamnejšia banícka oblasť Slovenska. Medzi väčšie podniky v kraji patria Hornonitrianske bane Prievidza a.s. Prievidza, Ozeta odevné závody a.s. Trenčín, Makyta a.s. Púchov, Matador a.s. Púchov, Yazaky Debnar Slovakia s.r.o Prievidza, Novácke chemické závody a.s. Nováky, Rona a.s. Lednické Rovne, Merina a.s. Trenčín, Tana a.s. Bánovce nad Bebravou a Vulkan a.s. Partizánske. Poľnohospodárska pôda zaberá dve pätiny územia. Z hľadiska poľnohospodárskej výroby má Trenčiansky samosprávy kraj rôzne pestovateľské podmienky. Rastlinná výroba v teplejších, nižšie položených častiach kraja produkuje najmä jačmeň, cukrovú repu, pšenicu. Významné je ovocinárstvo a pestovanie chmeľu. Vo vyšších polohách sa pestujú prevažne zemiaky. So stúpajúcou nadmorskou výškou pribúdajú lúky a pasienky, na ktoré nadväzuje chov hovädzieho dobytka. Z dopravného hľadiska sú dôležité cestné a železničné trasy, ktoré vedú Považím. Územím ide hlavný železničný ťah Bratislava Žilina Košice, ktorý podľieha rekonštrukcii. Okolo Trenčína je vybudovaný 38