1 ORTOEPICKÉ A ORTOGRAFICKÉ ROZDIELY

1 ORTOEICKÉ A ORTOGRAFICKÉ ROZDIELY Grafika a výslovnosť v slovenčine a poľštine Grafémy Hlásky Jazyky ríklady v slovenčine ríklady v poľštine a [a] krátke a auto, ulicami, muža auto, ulicami, męża á [a:] dlhé a rádio, áno, pekná, o ženách, mestá, mestám, volám ia [ a] diftong cudzia, srdcia, srdciach, uliciam, uliciach, robia, požičiam ą [õ] nosovka mąż, kąsać, wąsy, dobrą szkołą, mają, wołają, piszą b [b] brat, dub, zub, biely, obed, biť brat, dobry, kobyła bi [b ] biuro, obiad, biały, bić, słabi c [c] celý, práca, srdce, oliaci cały, praca, serce, olacy č [č] čelo, človek, cvičenia, učiteľ, čiapka, čí cz [č] czoło, człowiek, ćwiczenia, nauczyciel, czapka, czyj ć, ci [ć] mieć, kąpać, nazywać, bić, pięć; ciocia, cieszyć, cielęciu, ci d [d] tvrdé d dom, expedícia, dobrý dom, ekspedycja, dobry ď, d [ď] mäkké ď ďakujem, žrď, ďateľ, ihneď, poď, buď; desať, diaľka, dieťa, div dz [ ] medzi, hrdza, cudzí między, rdza, cudzy dž [ ] džem, džús džudo, hádžem, stridží, cvendžať dż [ ] dżem, dżdżysty (daždivý), miażdżyć dź, dzi [ ] żerdź, dziecko, gdzie, dziesięć, dzień, dziw [ if] e [e] krátke e mesto, expedícia, krásne temat, ekspedycja, dobrze é [e:] dlhé e téma, šéf, mladého, dobré, légia ie [ e] diftong chlieb, pieseň, viera, žien, matiek, riešenie, niekto, rieka, vyššie ę [ẽ] nosovka mięso, język, męski, język, rzęsy, się, mogę ä [ ][e] päť, deväť, svätý, mäso, väčší, smäd f [f] formát, fabrika, film, ofera format, fabryka, flaga fi [f ] ofiara, o żyrafie, film g [g] guma, gymnázium, Gabriel noga, tego, mojego, gęś (hus) gi [g ] chirurgiem, nogi, długi, Wirginia h [h] noha, toho, môjho, hus (gęś), dobrého, prvého, otcovho, Verdiho ch [x] chodiť, chichot, chalupa, chudobný, choroba h, ch [x] hak, hotel, hańba, choroba, chytry, kochać, słuchać hi, chi [x ] hip-hop, historia, Chiny, chirurg i [i] krátke i list, biť, čistý, pani list, bić, wino, pani í [i:] dlhé i lístok, víno, číslo, ľudí, cudzí, vyšší j [j] ja, jesť, jedla, jeden ja, jeść, jadła, jeden, jaki [ ] kraj, roj, vraj, raj kij, niżej k [k] koruna, kedy, čiapka, kino kobieta, czapka, kto ki [k ] kiedy, człowiekiem, robotnikiem, rokiem, czapki, kino, jaki l [l] lampa, lopta, liter, literatúra, lúka, robil, labiála, labyrint li [ľ] lipa, robili, list lipa, zrobili, list; litera, likwidacja ľ [ľ] ľavý, ľúbiť, oľsko, ľad l [l] stredné lekarz, olak, olska, lód, labialny, labirynt ł [ ] łowacja, ładny, zrobił, zrobiła, zrobiły, padł 15 t r a n a

1 ORTOEICKÉ A ORTOGRAFICKÉ ROZDIELY Grafémy Hlásky Jazyky ríklady v slovenčine ríklady v poľštine l [ ] slabičné l plný (pełny), dlhý (długi), vlk (wilk), mlčať (milczeć), žltý (żółty) ĺ [ :]dlhé l stĺp, hĺbka, dĺžka, tĺcť (tłuc) m [m] matka, mesto, miera, pánmi matka, z panem, matkom mi [m ] miara, miasto, panami n [n] tvrdé n nos, minister, univerzita, na nos, nasz, na, nazywać [ŋ] pred k, g banka, kuchynka, topánka bank, parking, Kongo 6 ň, n [ň] mäkké ň skloňovať, deň, aspoň, prestaň, vstaň; nebo, nemý, nikto, nie ń, ni [ň] koń, nie ma, minister, uniwersytet o [o] krátke o oko, okno, nos, noha oko, okno, nos, noga ó [o:] dlhé o pól, gól, telefón ô [ o] diftong stôl, ôsmy, kôň, drôt; nôh, môj, spôsob, vôľa, kôš, dôkaz p [p] pompa, pán, pena, práca pompa, pan, praca pi [p ] piana, piękny, piłka, głupi, pisać q [ ] internacionalizmy Quintus, Québec [kebek] r [r] rok, vietor, eter, rieka rok, wiatr, iotr r [ ] slabičné r prvý (pierwszy), krk (kark), hrdlo (gardło), žrď (żerdź), trpieť (cierpieć) ŕ [ :] dlhé r vŕba, vŕšok, žŕdka, mŕtvy (martwy) s [s] soľ, syn, slovo sól, syn, słowo, student, sport š [š] šport, škandál, štát, škola, Varšava, študent sz [š] szkoła, Warszawa, szukać, nasz, wasz, masz, szyja, sześć ś, si [ś] środa, środek, osiem, siedem, siwy, siła t [t] tvrdé t ten, most, torta, univerzita tata, trzeba, uniwersytet ť, t [ť] mäkké ť pociťovať, ťažký, ťuťmák, päť, nosiť; tešiť, tisíc, teta, učiteľ, tichý u [u] krátke u urobiť, univerzita, zuby ucho, uniwersytet, kultura u [ ] bilabiálne cudzou ženou ó [u] chór, pomóc, Kraków, Bóg ú [u:] dlhé u úlomok, štúdium, úspech, úloha iu [ u] diftong cudziu, k vysvedčeniu v [v] voz, váza, vŕba, človek, viera internacionalizmy VI, verbum, varia v [ ] bilabiálne dievča [ď e ča], od mužov [mužo ], Krakov [krako ] w [v] internacionalizmy watt, Wagner wat, Warszawa, worek, woda wi [v ] wiara, człowiek, widły x [ ] neznelé text, xerox, fax, Luxemburg, index, kódex x [ ] znelé existovať, exotika y [ı] krátke i byt, ty, fyzika, krásny, známy, hlúpy y [y] być, wymowa, uniwersytet, ty ý [i:] dlhé i bývať, pekný, pekných, pekným, prvý z [z] zub, nazývať, zima, zebra ząb, nazywać, zupa (polievka) ž [ž] žena, žirafa, žurnalistika ż, rz [ž] żona, żeński, ważny (dôležitý), rzadko (zriedka), żyrafa ź, zi [ź] źle (zle), ziarno (zrno), zima 6 V poľštine velárne [ŋ] je pravidelne v cudzích slovách, v domácich slovách variantne [ŋ] alebo [n] v závislosti od regiónu. 16 t r a n a

M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami 1.1 ZÁKLADNÉ ORTOEICKÉ ROZDIELY MEDZI LOVENČINOU A OĽŠTINOU 1.1.1 Zhodné hlásky Čítanie slovenského a poľského textu má podobné zákonitosti pri vokáloch a, e, o, u a pri konsonantoch [b], [c], [d], [ ], [f], [g], [j], [k], [m], [n], [p], [r], [s], [t], [v], [z] pred vokálmi a, e, o, u, v pozícii pred iným konsonantom a na konci slov: Grafémy Hlásky ríklady v slovenčine ríklady v poľštine a [a] krátke a adresa, aby, na, ulica, ulicami adres, aby, na, ulica, praca, ulicami b [b] brat, dobrý, benzín, bol, bez brat, dobry, był, bez c [c] cibuľa, citrón, cukor, oliaci cebula, co, cały, praca, olacy, cudzy d [d] tvrdé d dom, delegácia, expedícia, dub droga, ekspedycja, dąb, dom, dobry dz [ ] medzi, hádzať, cudzí, hrdza bardzo, ludzki, cudzy, cudzoziemiec e [e] krátke e mesto, expert, dobre, experiment temat, ekspedycja, dobrze f [f] fotel, fúkať, fľaša, film, filozofia format, fabryka, flaga g [g] guma, galéria, génius, gejzír guma, galeria, geniusz, gejzer j [j] ja, jesť, jeden ja, jeść, jeden [ ] môj, vajce mój, jajko k [k] koruna, kofeín, koncert, koniec korona, kofeina, koncert, koniec m [m] pomoc, múzeum, miesto, mi masz, mamy, panem, matkom n [n] tvrdé n nos, ráno, noha nos, rano, noga pred k, g [ŋ]: banka, sanky, gang [ŋ] alebo [n]: bank, sanki, gang o [o] krátke o oko, okno oko, okno p [p] pompa, hlúpy, pán pompa, pan r [r] rok, dobrý, rak, registrácia rok, dobry, rak, rejestracja s [s] soľ, syn, kosa sól, syn, kosa t [t] tvrdé t ten, mosty, torta ten, tata, trzeba, tort u [u] krátke u urobiť, univerzita ucho, uniwersytet v [v] voda, váza, vŕba, človek, viera internacionalizmy varia, verbum, VI w [v] internacionalizmy watt, Wagner woda, Warszawa z [z] zúžiť, zub, zebra, zima zużyć, ząb 1.1.1.1 V obidvoch jazykoch je za pôv. dj polozáverové dz a za pôv. tj je c. V obidvoch jazykoch sa dz aj c chápu rozdielne: v slovenčine ako mäkké dz a mäkké c: hádzať, medzi, cudzí; cibuľa, citrón, celý, svieca, oliaci v poľštine ako tvrdé dz a tvrdé c: bardzo, ludzki, cudzoziemiec, miedza; co, cały, ulica, praca, serce, olacy, cały, świeca. Konsonanty n a j majú v obidvoch jazykoch pozičné varianty: velárne [ŋ] pred k, g a [ ] na konci slabiky. 1.1.2 Rozdielne hlásky V slovenčine existujú dlhé vokály a diftongy ako dlhé nositele slabičnosti, poľština má len krátke vokály. Dĺžka vokálov nie je viazaná na prízvuk: prízvučné slabiky môžu byť dlhé (právo) alebo krátke (vpravo). odobne neprízvučné slabiky môžu byť dlhé (prosím) alebo krátke (prosil). Grafémy Hlásky ríklady v slovenčine v radixoch a afixoch ríklady v slovenčine v zakončení á [a:] dlhé a bál rádio, áno, lovák pekná, mestá, mestám, mestách, volám é [e:] dlhé e šéf, tréma pekné, dobrého, dobrému í [i:] dlhé i lístok, víno musím, musíš, musí, tretí, noví (ľudia) ó [o:] dlhé o pól, gól, telefón, demagóg, teória ú [u:] dlhé u úlomok, štúdium peknú, mladú, pracujú ý [i:] dlhé i bývať, výška pekný, pekných, pekným ĺ [ :]dlhé l stĺp, hĺbka, dĺžka, tĺcť (tłuc) ŕ [ :] dlhé r vŕba, vŕšok, žŕdka, mŕtvy (martwy) 17 t r a n a

1 ORTOEICKÉ A ORTOGRAFICKÉ ROZDIELY 1.1.2.1 Dlhé vokály v slovenčine majú dištinktívnu funkciu: rad rád, krik krík, sud súd, babka bábka (babka lalka), hra on hrá (gra on gra); dobre dobré (dobrze dobre); či čí (czy czyj), uši uší (uszy uszu/-ów), ľudsky ľudský (po ludzku ludzki); divy divý (dziwy dziki); chorý chóry (adjektívum chory chóry). 1.1.2.2 Kvantitatívne korelácie vytvárajú aj slabikotvorné hlásky r ŕ, l ĺ: vrch vŕšok (szczyt, wierzch wierzchołek), srna sŕn (sarna saren); vlk vĺča (wilk wilczę), dlhý dĺžka (długi długość), žltý žĺtok (żółty żółtko), hlboký hĺbka (głęboki głębina). 1.1.2.3 lovenské dlhé vokály a diftongy sú často v komplementárnej distribúcii: a) po tvrdých konsonantoch je á, napr. pekná, o ženách, mestá, mestám, ženám, mestách, volám; lovák; b) po mäkkých konsonantoch je ia, napr. cudzia, uliciach, srdcia, srdciach, uliciam, vidia, nosia, požičiam, oliak. 1.1.3 lovenské diftongy V slovenčine existujú diftongy ia (viac), ie (vie), iu (tretiu), ô (kôň) ako dlhé nositele slabičnosti. Tieto stúpavé diftongy sa skladajú vždy z polovokálu [ ], [ ] a z plného vokálu (a, e, u, o); polovokál a plný vokál sa musia vysloviť v rámci jednej slabiky. Grafémy Diftongy ríklady v slovenčine v radixoch a afixoch ríklady v slovenčine v zakončení ia [ a] piatok, viac, čiapka, desiaty, oliak srdcia, uliciam, uliciach, vidia, nosia ie [ e] chlieb, pieseň, viera, liek, liečiť, niekedy cudzie, cudzieho, cudziemu, rozumiem ô [ o] stôl, ôsmy, kôň, drôt, môj iu [ u] cudziu, paniu, vysvedčeniu 1.1.3.1 Diftongy ia, ie, ô majú v slovenčine tiež dištinktívnu funkciu, porov. miesto mesto (miejsce miasto), priechod prechod (przejście przejście); hôrny horný (górski górny), bôr bór (bor bor). Vzácny výskyt ô, o, ó je v trojiciach: nôta nota nóta (nuta nuta nota); kopia sa kopija kópia (gromadzą się kopia kopia). 1.1.3.2 Diftongy patria k charakteristickým znakom slovenského zvukového systému; počúvajúci pri ich nesprávnej artikulácii postrehnú aj malý odklon od ich ustálených charakteristík. V nesprávnej výslovnosti slovenských diftongov sa potláča výslovnosť i-ového prvku (pri diftongoch ia, ie, iu), najmä v koncových slabikách a po palatálach: [ňe] namiesto [ň e], alebo sa polovokál [ ] nahrádza konsonantom j: [pjatok] namiesto [p atok], resp. prvý segment sa vyslovuje ako plný vokál, čím sa diftong tvoriaci celok rozkladá do dvoch slabík: [pi-atok]. 1.1.3.3 Od i-ových diftongov ia, ie treba odlíšiť spojenia dvoch plných vokálov, ktoré sa vyslovujú dvojslabične (demokracia, demokracie, demokraciu), a spojenia j + vokál (ja, je, ju) s konsonantom j, nie polovokálom, porov. maria Mária (marnują Maria), priať prijať (życzyć przyjąć), biely objem (biały objętość), bieda subjekt. 1.1.3.4 V slovenčine existuje graféma ô označujúca diftong [ o], napr. stôl, ôsmy, kôň, drôt, z nôh, vôd, nôžka. Najčastejšie chyby vo výslovnosti diftongu ô [ o] sú: realizácia tohto diftongu bez polovokálu [ ], pričom druhá časť diftongu je krátka alebo dlhá [možem, móžeš, dóverňik], výslovnosť tejto dvojhlásky s pernozubným v [mvožem, kvoň]. 1.1.4 Neutralizácia kvantity V kvantite vokálov sú najvýraznejšie rozdiely medzi obidvoma jazykmi v tom, že v poľštine nie je kvantita a v slovenčine sú hlásky, ktoré vytvárajú dlhé slabiky. V slovenčine platí navyše pravidlo o rytmickom krátení (porov. aj termíny rytmický zákon alebo neutralizácia kvantity), podľa ktorého nesmú za sebou nasledovať dve dlhé slabiky. triedanie dlhých a krátkych slabík je relevantnou typologickou vlastnosťou slovenčiny (Dvonč, 1955). triedanie dlhých a krátkych slabík zabezpečujú tieto mechanizmy: 18 t r a n a

M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami a) regresívna kvantitatívna alternácia V /V v radixe a sufixe pred dlhými afixmi a koncovkami (úzky užší, krátky kratší, slimák slimačí, kamzík kamzičí, čítať čitáreň): b) progresívna kvantitatívna neutralizácia, resp. rytmický zákon: v sufixe a koncovke (robotník, ale právo právnik; mestá, ale miesta; pekný, ale krásny; chytá, ale hlása; robí, ale hlási): c) sekundárne aj infixy pri jadrových, predovšetkým modifikačných morfémach (priamejší, známejší, chválenkár); infixy a interfixy primárne odstraňujú netypické kombinácie konsonantov (cudzejší, belasejší, ostrejší), ale tým, že infix ej je krátky, odstraňuje zároveň dve dlhé slabiky po sebe (známejší, múdrejší, rýchlejší), okolová Jarošová, 2008. 1.1.4.1 Ak je koreňová morféma dlhá, kráti sa nasledujúca koncovka: napr. v Dpl. a Lpl. pri feminínach a neutrách (miestam, ale mestám; miestach, ale mestách), v nominatíve a akuzatíve pri neutrách (miesta, ale mestá), vo všetkých koncovkách adjektív (krásny, krásneho ale pekný, pekného) a pri slovesách (hlásim, ale robím; posielam, kráčam, skáčuci, žiaduci, bývam, môžu, skáču). 1.1.4.2 Existujú aj morfémy rezistentné voči neutralizácii kvantity, rezistentné sú gramatické a derivačné morfémy hlavne s i-ovými diftongmi a vokálom í (prútie, chvália, zmúdrie; vtáčí). Aj väčšinu výnimiek z neutralizácie kvantity, ktoré sa uvádzajú v kodifikačných príručkách, tvoria koncovky a formanty s diftongmi. Výnimky z neutralizácie kvantity sa týkajú týchto typov: a) slová s prefixmi nie-, bárs-, sú-, zá-, ná- (niečí niečieho, bársčí bársčia; súčiastka, zámienka, námietka); b) sufixy -iar, -ár, ktoré podľa poslednej kodifikácie podliehajú neutralizácii kvantity 7, -álny, -ácia 8 (orientálny, orientácia), sufix -ier, formant -í (pri druhových adjektívach vtáčí vtáčia vtáčie, ale rýdzi, svieži) a morféma -iev (blúdievať, trápievať); c) radixy (pri dvoch radixoch tisíckrát, viacmiestny; d) gramatické koncovky (Gpl. -í: básní, piesní), celá paradigma vzoru vysvedčenie (lístie, prútie, skálie) 9, 3. os. pl. -ia (porov. chvália, ale skáču); menej sa upozorňuje na to, že vždy dlhá, teda voči neutralizácii rezistentná je aj koncovka v komparatíve a superlatíve -ší (biely: belší belšia belšie). 1.1.5 oľské nazálne hlásky V poľštine sú špecifickým hláskami nazály ą [õ], ę [ẽ]. 1.1.5.1 Nazála, ktorá sa označuje grafémou ą, sa vyslovuje ako: [õ], [on], [om], [oň], [oŋ], [o]: a) ako [õ] sa vyslovuje pred [s], [z], [š], [ž], [ś], [ź], [x], [v], [f] a na konci slov, napr. wąs [võs], mąż, związek, siąść, wąchać, wąwóz; z matką, sąsiadką, szkołą; mają, śpiewają, mogą, wołają, kupują, piszą; dobrą, ładną, śliczną; b) ako [on] sa vyslovuje pred [c], [ ], [č], [t], [d], napr. kąt [kont], wołający, skąd; piątek, sąd, gorący, pieniądze, rączka; c) ako [om] sa vyslovuje pred [b], [p], napr. ząb, [zomp], kąpać [kompać], dąb, stąpać, rąbać; d) ako [oň] sa vyslovuje pred [ ], [ć], napr. wziąć [vźoňć], ciągnąć [ćoŋgnoňć], trącić, kądziel; e) ako [oŋ] sa vyslovuje pred [k], [g], napr. okrąg, łąka, drąg; f) nosovosť sa stratila pred [ ], napr. ciągnął [ćoŋgno ], minął [mino ]. 7 odľa novej úpravy ravidiel slovenského pravopisu z r. 1991, 1998 podlieha neutralizácii kvantity aj sufix -ár, formová morféma -úc v príčastiach a transgresívoch: bábkar, frézar, frézareň, výškar, výškarka, mliekar, škôlkar, diaľkar, mliekareň, vládnuci, kážuci, skáčuci, píšuci, lížuci, sádžuci, rýpuci, viažuci, škriabuci, žiaduci, striehnuci, liahnuci sa. 8 L. Dvonč hodnotí aj -álny, -ácia ako rezistentné sufixy (Dvonč, 2000). 9 ozoruhodný postreh o tom, že väčšiu mieru rezistentnosti voči neutralizácii kvantity prejavovali práve kontrakčné koncovky, uvádza Jiří Marvan (1999; s. 54, 58). 19 t r a n a

1 ORTOEICKÉ A ORTOGRAFICKÉ ROZDIELY 1.1.5.2 oľština má nazálu ę, ktorá sa vyslovuje ako [ẽ], [en], [em], [eň] [eŋ] [e]: a) ako [ẽ] sa vyslovuje pred [s], [z], [š], [ž], [ś], [ź], [x], [v], [f], napr. język [jẽzyk], mięso, kęs, pęcherz, węch, węszyć, mężny; b) ako [en] sa vyslovuje pred [c], [ ], [č], [t], [d], napr. ręce [rence], więc (teda, nuž), święty, więdnąć, prędko, mięta, pięta, pamiętać, męczyć, jędza; c) ako [em] sa vyslovuje pred [b], [p], napr. zęby [zemby], krępy [krempy], dęby, tępy; d) ako [eň] sa vyslovuje pred [ć], [ ], napr. cięcie [ćeňće], pamięć, dziewięć, będzie; e) ako [eŋ] sa vyslovuje pred [k], [g], napr. ręka [reŋka], miękki, piękny, większy, potęga; f) nosovosť sa stratila pred [ľ], [ ], na konci slov v Asg. a v 1. os. sg., napr. ciągnęli [ćoŋgnel i], minęli, ciągnęła; proszę matkę, idę, widzę, cielę. 1.1.6 Korelácia i y V obidvoch jazykoch je korelácia grafém i y, v slovenčine aj í ý: Grafémy Fóny ríklady v radixoch a afixoch ríklady v zakončení i [ı] krátke i list, informácia bić, Egipt krásni wielki í [i:] dlhé i lístok, víno veľkí y [ı] krátke i byt, ty, fyzika, Egypt krátky y [y] krátke y być, wymowa, fizyka, Bratysława, nowy, nowych, nowym, nowymi Wielka Brytania, Argentyna, bazylika ý [i:] dlhé i bývať pekný, pekných, pekným, peknými 1.1.6.1 Mäkké i [i] sa nachádza v obidvoch jazykoch na začiatku slov a po mäkkých konsonantoch: citrón, čistý, divadlo, džin, moji, lipa, nikto, šija, tisíc, žiť słabi, ci, dziw, długi, film, chirurg, kino, lipa, mi, nikt, przy okazji, głupi, o misji, siwy, wino, zima. V poľštine sa za postpalatalizované konsonanty pokladajú aj gi, ki [g, k ], ktoré sú v slovenčine vždy tvrdé, preto je po týchto konsonantoch najviac rozdielov, napr. noga nogi, czapka czapki, polski a noha nohy, čiapka čiapky, poľský. 1.1.6.2 Graféma tvrdé y sa nachádza v obidvoch jazykoch po tvrdých konsonantoch, v slovenčine vrátane g, h, k: dym, gynekológ, hynúť, chytrý, krátky, krásny, ty. V slovenčine sa tvrdé y [i] nachádza aj po obojakých konsonantoch najčastejšie v radixoch: byť, mydlo, ryba, syn, vybrať, jazyk; v koncovkách adjektív len po dlhej slabike: hlúpy, známy. V slovenčine sa tvrdé ý [i:] nachádza aj po obojakých konsonantoch najčastejšie v koncovkách adjektív: pekný, pekným, pekných, pekným, peknými; výr, výška, výsmech. 1.1.6.3 V poľštine sa odlišuje výslovnosť hlásky i [i] a y [y] (bić, być). orovnaj výslovnosť y po tvrdých konsonantoch: bydło, dym, cytryna, między, fyrkać, chytry, łysy, my, nylon, pycha, ryba, syn, ty, wy, język, Rzym, życie. Za mäkké konsonanty sa v slovenčine pokladajú aj c, dz, č, dž, š, ž, ktoré nemajú palatalizované ekvivalenty: cibuľa, citrón, oliaci, na ulici, v práci, číslo, čistý, učiteľ, čiapka, medzi olacy, na ulicy, w pracy, czysty, nauczyciel, między. 1.1.7 Korelované konsonanty d ď, l ľ, n ň, t ť V obidvoch jazykoch je korelácia konsonantov n ň, l ľ, v slovenčine sú rovnaké pravidlá aj pre korelácie d ď, t ť. Tvrdé konsonanty d, l, n, t sa nachádzajú pred konsonantmi a pred vokálmi a, o, u, ą, ę, napr. dom, droga (cesta), dąb, dobry; nos, ráno, noha, banka; treba trzeba; ten, tort, tata, uniwersytet, a na konci slov, napr. pred przed, pán pan; most, uniwersytet. 1.1.7.1 Mäkkosť hlásky [ň] sa graficky znázorňuje v slovenčine ako ň len pred a, u, o (vôňa, na ňu, skloňovať) a na konci slova (aspoň, deň). V poľštine sa mäkkosť graficky 20 t r a n a

M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami znázorňuje prostredníctvom grafémy ń pred spoluhláskou a na konci slova (kończyć, obrońca, dzień, koń). 1.1.7.2 Graféma n pred e, ie, i, í, ia, iu sa vyslovuje v slovenských domácich slovách ako [ň], napr. nebodaj [ňeboda ], nemá [ňema:], nech [ňex], nebo [ňebo], nemý [ňemi:], neskoro [ňeskoro], ničomník [ňičomňi:k], zničiť [zňičiť], nízko [ňi:sko], sloní [sloňi:], slonia [sloň a], slonie [sloň e], ale graféma n pred grafémou i, e, í sa vyslovuje v internacionalizmoch tvrdo ako [n], napr. nihilizmus [nihilizmus], univerzita [univerzita], neurón [neuro:n], nikotín [nikoti:n], chinín [xini:n]. 1.1.7.3 V poľštine sa tvrdej výslovnosti [t, d, r, c, ž, s] prispôsobuje grafika a na označenie tvrdej výslovnosti sa v prevzatých neslovanských slovách využíva graféma y, napr. Bratysława, Argentyna, matematyka, centymetr, Bałtyk, Adriatyk, dylemat, ekspedycja, Wielka Brytania, aryż, decymetr, acyfik, Norymberga, Madryt, inżynier, uniwersytet, lebo slabiky ti, di, ri, ži, si by sa aj v internacionalizmoch museli čítať mäkko, porov. mäkkú výslovnosť [ň] v poľštine uniwersytet [uňiversytet], technika [texňika], minister [miňister], ale tvrdú výslovnosť [n] v slovenčine univerzita, technika, minister. 1.1.7.4 V slovenčine platia rovnaké pravidlá ako pri korelácii n, ň aj pri korelovaných konsonantoch d, ď, t, ť, l, ľ. Mäkkosť sa graficky znázorňuje v slovenčine diakriticky pomocou mäkčeňov ako ň, ď, ľ, ť len pred a, u, o (ďalej, ďaleko ďakujem; ľavý, ľúbiť; pociťujem, ťava, ťažký, dieťa) a na konci slova (snáď, žrď; soľ, nechváľ deň pred večerom, učiteľ; robiť, byť, desať). 1.1.7.5 kupiny ni, ti, di, li sa v slovenčine vyslovujú odlišne v domácich slovách a internacionalizmoch. Grafémy n, d, l, t pred e, ie, i, í, ia, iu sa vyslovujú v slovenských domácich slovách ako [ň, ď, ľ, ť], napr. nemá, nie, nikto, nízko, slonia, slonie; desať, diaľka, dieťa; lekár, liečiť, list, lístok, mýlia sa, včeliu; tešiť, objatie, tisíc, kohútí, kohútia, kohútie, kohútiu. V domácich slovách sa skupiny di, ti, ni, li, de, te, ne, le nemäkčia len výnimočne, napr. ten [ten], tento, teraz, terajší, tentoraz, tikať, v Npl. adjektív vzťahujúcich sa na životné maskulína nevznikajú alternácie a skupiny ní, tí, dí, lí, ni, di, ti, li sa vyslovujú vždy tvrdo: krásni mladí muži [kra:sni mladi: muži], naši zlatí hokejisti, bohatí ľudia, stáli verní diváci. 1.1.7.6 Grafémy n, d, l, t pred grafémou i, e, í sa však vyslovujú v internacionalizmoch tvrdo ako [n, d, l, t], napr. nihilizmis, univerzita, dekanát, delegácia, diktatúra, demagóg, literatúra, letargia, tiger, titul, televízia, lízing, aktív. 1.1.8 alatalizované konsonanty v poľštine Grafémy 10 Hlásky ríklady bi [b ] biały, obiad, słabi (ludzie) ci/ć [ć] cieszyć, nauczyciel, cicho, ciocia, cielęciu dzi/dź [ ] dziecko, dziadek, dziesięć, dzień, dziw, wodzie, narodzie!, młodzi fi [f ] ofiara, film, o żyrafie gi [g ] Wirginia, z chirurgiem ki [k ] kiedy, kino, człowiekiem, robotnikiem, rokiem mi [m ] miara, miasto, mieć, niemi (ludzie), rozumiem, miły ni/ń [n ] nie ma, niedziela, ćwiczenia, nikt, o żonie, o rodzinie, nisko pi [p ] piana (pena), piękny, pięć, głupi, chłopi, pisać si/ś [ś] osiem, siedem, ślimak, nasi, Czesi 10 Niektoré konsonanty majú v poľstine viacero grafických podôb (fonéme [ć] zodpovedá graféma ć, ci, aj c a pod.). V takýchto prípadoch používame v publikácii kvôli zjednodušeniu fonematický zápis (napr. [ć]) alebo uvádzame len jednu z grafických podôb (napr. ć). 21 t r a n a

1 ORTOEICKÉ A ORTOGRAFICKÉ ROZDIELY wi [v ] wiara, człowiek, wino, wdowie, panowie zi/ź [ź] zielony, ziarno, źle, zima, o wozie, kozie chi, hi [x ] Chiny, historia, hiacynt, hierarchia lovenčina nemá palatalizované konsonanty [b, ć,, f, g, k, m, p, ś, v, ź]. Z tohto dôvodu treba pri výučbe osobitne upozorňovať na to, že v slovenčine je polovokál i súčasťou diftongov ia, ie, iu, napr. rob-ia, nárad-ie, nárad-ia, nárad-iu, cvičen-ie, cvičen-ia, cvičen-iu, v poľštine je graféma i súčasťou palatalizovaných konsonantov bi, ci, dzi, fi, gi, ki, mi, ni, pi, ri, si, wi, zi: narzędzi-e, narzędzi-a, narzędzi-u; ćwiczeni-e, ćwiczeni-a, ćwiczeni-u. Graféma i, ktorá palatalizuje predchádzajúci kosonant, a) vyslovuje sa ako plný vokál [i], ak je i centrom slabiky: nasi [naśi], wina [v ina]; b) nevyslovuje sa, iba označuje mäkkosť: osiem [ośem], cień [ćeň], miara [m ara] alebo [m ara] (prípustná regionálna výslovnosť). 1.1.8.1 Asibilácia (pravidelná zmena ť na ć, ď na ) v poľštine spôsobila časté rozdiely v porovnávaných jazykoch: dzieci, dziewięć, pięćdziesiąt, w zasadzie, samodzielnego, nadziei, dzielimy, oddzielnie, siedzieć, niedziela, dziewczyny, będzie bądź, ludzie, bardziej ładny najbardziej ładny, tydzień. 1.1.8.1.1 Formová morféma v infinitíve má v slovenčine podobu ť, v poľštine ć, zriedka -c:ø mať, kúpať, nazývať, biť, môcť, tĺcť, piecť mieć, kąpać, nazywać, bić, móc, tłuc, piec, ale aj v iných pozíciách je rovnaký rozdiel medzi obidvoma jazykmi: päť, ti, teta, tešiť, teľaťu pięć, ci, ciocia, cieszyć, cielęciu. 1.1.8.1.2 ravidelný rozdiel je aj v korešpondencii slovenského ď s poľským dź: žrď, decko, dedo, kde, desať, deň żerdź, dziecko, dziadek, gdzie, dziesięć, dzień. 1.1.8.2 V poľštine sa vytvárajú konsonantické korelácie nepalatalizovaných a palatalizovaných konsonantov: cz ć (bicz, boczek, płacz bić, bociek, płać), (dżem, pobrużdżony, dżdżysty, jeżdżę dzień, gdzie, jeździec), porov. džem, daždivý, mliaždiť, hvízdať, hvižďať. V slovenčine sú konsonanty dz a dž veľmi zriedkavé a tvoria znelostné páry s mäkkými konsonantmi c a č: džem, džbán, červený, čistý, činiť, činiteľ, činný, čelo, človek dżem, dzban, czerwony, czysty, działać, czynnik/działacz, czynny, czoło, człowiek. 1.1.8.3 ykavky v poľštine vytvárajú tiež konsonantické korelácie nepalatalizovaných a palatalizovaných konsonantov š ś (szyny siny, proszę prosię, kasza Kasia). V slovenčine sú korelácie sykaviek s š, pretože za pôv. s aj s je tvrdé s, ktoré korešponduje s mäkkým š: škola, sivý szkoła, siwy, porov. soľ, syn, nos sól, syn, nos; škola, Varšava, Štokholm, Švédsko, myš szkoła, Warszawa, ztokholm, zwecja, mysz; streda, prostriedok, dnes, sestra, osem, sedem środa, środek, dziś/dzisiaj, siostra, osiem, siedem. V poľštine existuje aj korelácia nepalatalizovanej a palatalizovanej sykavky ž ź (róża Rózia, każę Kazię, mrożę na mrozie). V slovenčine je korelácia sykaviek z ž, pretože za pôv. z aj z je tvrdé z: aríž, inžinier, vážny, žena, muž, žirafa, Záhreb, zriedka, zima, zrno, zle, zelený aryż, inżynier, ważny, żyrafa o żyrafie, żona, mąż, Zagrzeb, rzadko, zima, ziarno, źle, zielony. 1.1.8.4 V poľštine sa vytvárajú aj konsonantické korelácie konsonantov: c cj (co Francja, łowacja, specjalista, ekspedycja, artykulacja, rewolucja), s sj (syn pasja, misja), z zj (mróz Indonezja), r ri (rok serio, materiał, galeria). Grafémy Hlásky ríklady cj [c ] akcjonariusz, abstrakcjonista, kolacja, akcja ri [r ] serio, materiał, ring, galeria sj [s ] misjonarz, aksjomat, pasja, misja zj [z ] wizjoner, anestezjolog, Indonezja, wizja 22 t r a n a

M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami 1.1.9 rízvuk Výrazným rozdielom medzi slovenčinou a poľštinou je okrem kvantity prízvuk. rízvuk je v obidvoch jazykoch fixný, ale v slovenčine sa prízvukuje prvá slabika slov (Učiť, NAučiť, Učiteľ, Učiteľka, Učiteľský), v poľštine sa prízvukuje zvyčajne predposledná (penultima): U-czyć na-u-czyć na-u-czy-ciel na-u-czy-ciel-ski. Výnimkami sú cudzie slová (polityka, FIzyka, matematyka, bazylika, REzydent), zriedka iné poľské spojenia a tvary (w Ogóle, OLska RzeczposOlita LuDOwa, okolica, robiliśmy, DZIEwięćset). Jednoslabičné prepozície v slovenčine sa zvyčajne prízvukujú v spojení s jednoslabičným slovom (NAD stôl, ale NAD morom/nad MOrom), v poľštine sa prepozície zvyčajne neprízvukujú (nad MOrzem, nad TÓŁ). repozície sú bez prízvuku v spojení s jednoslabičnými i viacslabičnými slovami: za DRZWI, pod LA, nad TÓŁ, pod DRZEwem, nad MOrzem, bez NIEgo. rízvukované sú: a) prepozície vo frazeologických spojeniach s jednoslabičným slovom wodzić ZA nos, NA wsi, NA wieś a pred jednoslabičnými tvarmi osobných zámen DO mnie, ZA mną, DLA niej, RZED nią, O to; b) častica nie pred jednoslabičným tvarom slovesa NIE daj, NIE ma (ale nie CZYtała). 1.1.10 Znelostná neutralizácia Takmer rovnaké pravidlá v obidvoch jazykoch platia pre spodobovanie (asimiláciu) konsonantov. Konsonanty vytvárajú v obidvoch jazykoch korelácie znelých a neznelých konsonantov a okrem toho existujú nepárové znelé konsonanty. a) lovenské a poľské párové konsonanty: Znelé b d ď g h v z ž Neznelé p t ť c č k x f s š Znelé b d g v z ž ź Neznelé p t c č ć k f s š ś b) lovenské a poľské nepárové konsonanty: onórne j l ľ m n ň r v onórne j l ľ m m n ń r u ł 11 1.1.10.1 ravidlá znelostnej neutralizácie, ktorá má regresívny charakter, sú rovnaké. Rovnako sa asimilujú znelé konsonanty pred neznelými konsonantmi: hádka [hátka], lebka [ľepka], pod sedlo [pot sedlo], odpočívať [otpoči:vať] v tejto [f te to] v tej [f te ], odpowiedzieć [otpov e eć], kąd to pan ma? [skont to pan ma]: Znelý konsonant + neznelý konsonant = neznelý konsonant + neznelý konsonant (regresívna asimilácia). Napr. v škole [f škoľe] w szkole [f škoľe]. 11 Vyskytuje sa v dialektoch na juhu a východe oľska a v javiskovej výslovnosti. 23 t r a n a

1 ORTOEICKÉ A ORTOGRAFICKÉ ROZDIELY 1.1.10.2 Neznelé konsonanty sa menia na znelé pred párovými znelými konsonantmi: k borovici [g borovici], prosba [prozba] Jak zdrowie? [jag zdrov e]), prośba [proźba]: Neznelý konsonant + znelý konsonant = znelý konsonant + znelý konsonant (regresívna asimilácia). Napr. k banke [g ba ke] pracownik banku [pracovňik ba ku]. 1.1.10.3 Znelé konsonanty sa menia na neznelé pred pauzou, napr. dub [dup#], zub [zup#], hviezd [hv est#], už [uš#], spád [spa:t#] dąb [domp#], ząb [zomp#], gwiazd [gv ast#], już [juš#], skąd [skont#]: Znelý konsonant + # pauza = neznelý konsonant + pauza (regresívna asimilácia). Napr. oď! [poť] Chodź! [xoć]. 1.1.10.4 Odlišnosti sú pri korelácii v f. V slovenčine aj poľštine sa konsonant v/w na začiatku slabiky vyslovuje ako [v]: voda woda [voda], pred neznelým konsonantom ako [f]: včela [fčela] wczoraj [fčora ]. Na konci slabiky, a to uprostred alebo na konci slova, sa vyslovuje v slovenčine vždy ako bilabiálne [ ]: div [ďi ], kým v poľštine sa konsonant w v pozícii pred pauzou vždy vyslovuje ako f: dziw [ if]: lovenčina oľština [v] v voda [voda] [v] w woda [voda] [f] f Frederik [frederik] [f] f Fryderyk [fryderyk] [w] f šéf opery [še:w operi] [f/v] f szef opery [šef opery] alebo [šev opery] [f] v včera [fčera] [f] w wczoraj [fčora ] [ ] v div [ďi #] [f] w dziw [ if#] Koncovka -ou v Isg. feminín sa v slovenčine vyslovuje rovnako s bilabiálnym u [o ] ako koncovka -ov [o ] v Gpl. a Apl. maskulín a v tvaroch privlastňovacích adjektív: so ženou [zo ženo ], od chlapov [ot xlapo ], susedov dom [susedo dom]. V poľštine sa koncovka -ów v Gpl. maskulín vyslovuje vždy ako [-uf]. V poľštine sa v pred neznelou spoluhláskou vždy vyslovuje ako f, napr. postawcie [postafće] postavte [posta ťe]: Konsonant v + neznelý konsonant = konsonant f + neznelý konsonant (regresívna asimilácia). V poľštine sa v pred pauzou vždy vyslovuje ako f: Václav [va:cla ], stav [sta ] Wacław [vac af], staw [staf] (rybník, pleso): Konsonant v + pauza = konsonant f + pauza (regresívna asimilácia). Ak spoluhláskam w, w predchádza neznelý konsonant, najčastejšie strácajú znelosť a vyslovujú sa ako f, f. Ide o tzv. progresívnu asimiláciu: twój [tfu ], swój [sfu ], kwiat [kf at], świat [śf at], swoboda [sfoboda], chwila [xf ila], czwarty [čfarty]. Uvedenej asimilácii neprekážajú sonórne konsonanty nachádzajúce sa medzi neznelou spoluhláskou a spoluhláskou w: trwały [trfa y], krwisty [krf isty]. Tento typ výslovnosti je charakteristcký pre väčšinu obyvateľov oľska, avšak v okolí oznane sa znelosť w, w v takejto polohe zachováva. Obidva typy výslovnosti sa pokladajú za správne. rogresívna asimilácia sa uplatňuje bezpodmienečne pri rz [š]: przy [pšy], trzeba [tšeba], krzak [kšak]: 24 t r a n a

M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami Neznelý konsonant + rz [ž] = neznelý konsonant + [š] (progresívna asimilácia). 1.1.10.5 Rozdielna je výslovnosť neznelých konsonantov pred znelou nepárovou spoluhláskou m, n, ň, l, ľ, r, j a konsonantom v (hlt vody [h d vody]). V slovenčine sa pred týmito konsonantmi asimiluje neznelý konsonant na znelý (okrem spojenia prepozícií a osobných pronomín [k nám, k vám, s nami, s vami, s ňím, k ňemu]): Neznelý konsonant + sonórny konsonant = znelý konsonant + sonórny konsonant. Napr. brat matky [brad matki] brat matki [brad matk i] aj [brat matk i] V poľštine je pred týmito konsonantm i variantná výslovnosť a neznelý konsonant sa nemusí asimilovať: koniec mesta [koň e mesta] koniec miasta [koňec m asta] aj [koňe m asta], tak napríklad [tag napríklat] tak naprzykład [tak napšyk at] aj [tag napšyk at], tak nejako [tag ňejako] tak jakoś [tak jakoś] aj [tag jakoś]. 1.1.10.6 V slovenčine aj poľštine sa znelý konsonant pred vokálom nemení (z okna [z okna], w ogrodzie [v ogro e]) a neznelý konsonant sa mení na znelý (s okom, k oknu [z okom, g oknu]): Neznelý konsonant + vokál = znelý konsonant + vokál (regresívna asimilácia). Napr. k oknu [g oknu] [čaz ućeka] aj [čas ućeka]. V súvislosti s rázom je priamo úmerná k jeho výskytu existencia protetických hlások. Bez protetických hlások je slovenčina, v poľštine existuje hláska j (jaki), vo väčšom meradle aj v češtine (ještě, jehla). Vo vzťahu k medzislovnej asimilácii platia v poľštine nasledujúce pravidlá (trutyński, 1997, s. 52): i) Ak sa na konci slova a na začiatku nasledujúceho slova stretnú dva konsonanty odlišné z hľadiska znelosti, oba sa vyslovujú znelo alebo neznelo podľa konsonantu, ktorým sa začína druhé slovo. Táto výslovnosť platí pre celé územie oľska: mów sam [muf sam], jak daleko [jag daleko], zrób to [zrup to], jak dziś [jag iś]. ii) Ak sa nasledujúce slovo začína na vokál alebo sonóru, realizuje sa: a) znelá výslovnosť (krakovsko-poznaňská oblasť, centrálna a juhozápadná časť oľska) gniew ludu [gňev ludu], głos ludu [g oz ludu], kot idzie [kod i e]; b) javisková neznelá výslovnosť (varšavská oblasť, severovýchod oľska) gniew ludu [gňef ludu], głos ludu [g os ludu], kot idzie [kot i e]; c) výnimku tvoria prepozície zakončené spoluhláskou, ktoré sa v tejto pozícii vyslovujú na celom území oľska znelo: od roku [od roku]. 1.1.11 Zdvojené konsonanty V slovenčine sa skupiny ds, dc, tc, dš, tš vyslovujú vo vyššom štýle ako gemináty cc alebo čč: predsa, sudca, otca, mladší, kratší [precca, succa, occa, mlaččí, kraččí]. V poľštine je vo výslovnosti konsonantických skupín viac geminát: Anna [an-na], motto [mot-to], panna [pan-na], wanna [van-na]. Zdvojené konsonanty sa v poľštine vyslovujú výraznejšie než v slovenčine a vyskytujú sa: a) v internacionalizmoch: bulla, lasso, willa, idylla, fontanna, wanna, lenno, terror, netto, brutto, libretto. lovenčina tu má väčšinou len jeden konsonant (bula, laso, vila, idyla, fontána, vaňa, léno, teror, libreto), výnimočne dva (netto, brutto); 25 t r a n a

1 ORTOEICKÉ A ORTOGRAFICKÉ ROZDIELY b) v predložkových konštrukciách, kde na rozdiel od slovenčiny nedochádza k vokalizácii prepozícií: w wodzie, z ziemi, z żoną, w Warszawie, z zasady, w wannie vo vode, zo zeme, so ženou, vo Varšave, zo zásady, vo vani; c) na hranici prefixu a radixu, kde tiež nedochádza k vokalizácii prefixov: wwieść, zzielenieć, zzuć, wwalić, wwieźć voviesť, zozelenať, vyzuť, vovaliť, voviezť; d) v adjektívach a adjektiváliách: inny, lekki, ranny, senny, sienny, piśmienny iný, ľahký, ranený, ospalý, senný, písomný; e) v kompozitách prepozícií: zza (spoza) spoza; f) pri asimilácii konsonantov podľa miesta artikulácie: rozsiekać [rośśekać], bezzsilny [beśśilny], zżerać [žžerać], zżyć się [žžyć śe], rozszerzyć [roššežyć]. 1.1.12 Výslovnosť vokalických skupín V internacionalizmoch sa v spisovnej slovenčine vyslovujú vokalické skupiny i + vokál bez hiátovej hlásky j: [fi-alka, a:zi-a, idi-ot]. lovenským heterosylabickým spojeniam v internacionalizmoch zodpovedá v poľštine: i + vokál: diamant [diamant], maniera, pódium diament [djament], maniera, podium. V poľštine sa skupiny au, eu v prevzatých a zvukomalebných slovách vyslovujú jednoslabične, teda s neslabičným : pauza [pa -za], aula [a -la], miauczeć [m a -čeć], pneumatyczny [pne -ma-tyč-ny], Europa [e -ro-pa] pauza, aula, miaukať/miaučať, pneumatický, Európa. V domácich slovách sa uvedené skupiny vyslovujú v dvoch rôznych slabikách nauka [na-u-ka], nauczyć się [na-u-čyć śe] náuka, naučiť sa. ri porovnaní slovenčiny a poľštiny si treba všímať rozdiely vo výslovnosti tých istých grafických skupín, porov. nie nie [n e ňe], čítaniu czytaniu [či:taň u čytaňu]. 1.1.13 Výslovnosť konsonantov l ľ ri artikulácii konsonatu l (tzv. stredného l) predná časť jazyka tvorí s hornými ďasnami záver, súčasne však po bokoch je ústna dutina otvorená (preto sa v poľštine nazýva spoluhláskou polootvorenou). Hlasivky sa pritom chvejú, stredná časť jazyka sa nezúčastňuje na artikulácii. Je to teda konsonant predojazyčno-ďasnový, polootvorený, znelý a tvrdý. Oproti slovenskému zubnému l je toto poľské l ako konsonant ďasnový trocha zadnejšie, teda akusticky o niečo mäkšie. retože nemá neznelý pár, patrí k sonóram; pre bočný otvor vznikajúci pri jej artikulácii sa nazýva tiež bočnou spoluhláskou (laterálou). Táto hláska sa vyslovuje v domácich i prevzatých slovách (lekarz, olak, lud, labialny, labirynt) okrem pozície pred mäkkým i, v ktorej sa vyslovuje ako [ľ], napr. lipa. 1.1.14 Vzájomné interferencie pri čítaní textov 1.1.14.1 ri čítaní poľských textov slovenskými čitateľmi sa isté chyby opakujú. Najväčší problém spôsobuje lovákom rozlišovanie vo výslovnosti y a i, ako aj tvrdého [č], [ ], [š], [ž] a mäkkého [ć], [ ], [ś], [ź], napr. v slovách czapka cicho, dżem dziwny, kosz koś, żaba źle. 1.1.14.2 K častým chybám tiež patrí čítanie spojení pi, bi, mi, fi, wi, ci, dzi, si, zi, ni, ki, gi, chi, ako keby po tvrdej spoluhláske nasledoval diftong namiesto mäkkej artikulácie konsonantov [p, b, m, f, v, c,, s, z, n, k, g, x ]. Mäkká výslovnosť je v texte označená pomocou písmena i, napr. biały, piec, miód, wieźć, hierarchia; kiedy, drogie [b a y, p ec, m ut, v eść, x erarx a, k edy, drog e]. Tieto chyby sa vyskytujú aj u lovákov aktívne ovládajúcich poľštinu, porov. mäkkú výslovnosť lis, liście, miły, kobieta, nic, kiwać, gibać tvrdú výslovnosť syn, być, typ, my, zimny, który, myśleć, Tatry, domy, ako aj chłopcy, wielcy, między, cudzy, czysty, czyj, dżdżysty, miażdżyć, szyja, szyć, żywy, żyto, brzydki. 26 t r a n a

M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami 1.1.14.3 odstatne ľahšie sa eliminujú iné typické výslovnostné chyby, ako mäkká artikulácia te, de, ne, le namiesto tvrdej (teść, deska, zielone, lepiej), prítomnosť h (v poľštine sa ch a h najčastejšie číta ako ch, aj v slovách historia, hańba, hotel, výslovnosť h v týchto slovách je charakteristická pre niektoré regióny oľska a nepokladá sa za chybu). 1.1.14.4 K častým chybám patrí: a) výslovnosť poľského rz ako české ř (správne sa vyslovuje o niečo tvrdšie než slovenské ž: rzeka, korzeń, rzemień), b) ą ako nosové a (správne ako nosové o: wąsy, wąż, kąsać), c) ł ako l (správna výslovnosť je ako v slovenčine bilabiálne u [spe ]: łopata [ opata], kiełbasa, ładny, łowacja, zrobił, zrobiła, zrobiły). 1.2 ZÁKLADNÉ ORTOGRAFICKÉ ROZDIELY MEDZI LOVENČINOU A OĽŠTINOU Diakritický pravopis je založený na tom, že jedna fóna je zobrazená jednou grafémou s diakritickými znamienkami, napr. bodka, dve bodky, mäkčeň, dĺžeň, háčiky pri nazálach, strieška pri ô a tilda na graféme pri ł: š, č, ž, ľ, ň, ď, ť, ř, ý, á, í, é, ô, ú, ě, ä, ś, ź, ż, ń, ł, ą, ę. Zložkový pravopis je založený na tom, že jedna fóna je zobrazená dvoma alebo viacerými grafémami: ch, dz, cz, rz, sz; dž, dż, dź; ia, ie, iu; ci, dzi, ni, zi, si, bi, fi, chi, hi, mi, pi, wi, ki, gi; cj, sj, zj, napr. Warszawa, nauczyć, rzucić. Zriedkavo môže byť jedna fóna zobrazená viacerými než dvoma grafémami, napr. v nemčine sú aj tri grafémy: chule [šule], resp. štyri grafémy: tschechisch [čexiš]. 1.2.1 ravopisné princípy ravopis, ustálený konvenčný spôsob zachycovania zvukovej reči písmom, je v každom jazyku založený na pozadí istých princípov (abol, 1989; Buffa, 1998). Ich súhrn tvorí pravopisný systém. V poľštine je viac zastúpený fonetický pravopisný princíp (dech tchu, tekst egzystencja). V slovenčine je viac zastúpený morfematický princíp (dub duba), etymologický princíp (byť, všetko, už) a gramatický pravopisný princíp (pekný človek pekní ľudia, prepozícia z s genitívom, prepozícia s s inštrumentálom). lovenský pravopis bol pri Štúrovej kodifikácii založený na fonematickom pravopisnom princípe, ale po úpravách M. Hattalu sa priblížil českému pravopisu, preto sú dnes obidva jazyky pravopisne veľmi podobné, napr. v slovenčine aj češtine je graféma ypsilon, hoci hláska y neexistuje: byt, byť, aby, obyčaj, býk, my, umyť, pýcha, ryť, ryba, ryža, rýpať, bryndza, strýko, syn, syčať, sypať, syr, sýty, vy, zvyk, vydra, výber, vysoký, nazývať, jazyk Č byt, být, aby, obyčej, býk, my, mýt, pýcha, rýt, ryba, rýže, rýpat, brynza, strýc, syn, syčet, sypat, sýr, sytý, vy, zvyk, vydra, výběr, vysoký, nazývat, jazyk. V poľštine je v týchto slovách nielen graféma y, ale aj hláska [y]: aby [aby], byt (bytie), być, obyczaj, byk, my, umyć, pycha, ryć, ryba, ryż, bryndza, stryj, syn, syczeć, sypać, syty, wy, zwyczaj, wydra, wybór, wysoki, nazywać, język. Na rozdiel od slovenčiny, po tvrdých spoluhláskach sa nemôže vyskytovať graféma i, ale len y, napr. Bratysława, Argentyna, matematyka, centymetr, Bałtyk, Adriatyk, dylemat, ekspedycja, Wielka Brytania, aryż, decymetr, acyfik, Norymbergia, Madryt, inżynier, uniwersytet. 1.2.2 úhrnné porovnanie grafickej sústavy slovenčiny a poľštiny Grafémy vo vokalickom systéme: a á ä e é i í ia ie iu o ó ô u ú y ý r ŕ l ĺ a ą e - ę i o ó u y 27 t r a n a

1 ORTOEICKÉ A ORTOGRAFICKÉ ROZDIELY Grafémy v konsonantickom systéme: b c č d ď dz dž f g h ch j k l ľ b/ bi c cz ć/ ci d dz dż dź/ dzi f/ fi g/ gi h ch/ chi j k/ ki l ł m n ň p r s š t ť v (w) z ž x m/ mi n ń/ ni p/ pi r s sz ś/ si t (v) w/ wi z ż/ rz ź/ zi Obidva jazyky používajú latinské jednoduché grafémy (1 graféma = 1 fóna: a, b, c, d ap.), zložky (2 grafémy = 1 fóna ch, dz, dž/dż/dź, ia, ie, iu, bi, cz, ci, fi, gi, dzi, chi, ki, mi, ni, pi, si, wi, rz, zi) a grafémy s diakritickými znakmi (á, é, í, ý, ó, ú, ď, ť, ň, č, š, ž, ľ, ĺ, ŕ, ä, ô; ć, dź, ś, ź, ż, ń, ą, ę). ravopis v slovenčine zachytávajú ravidlá slovenského pravopisu (1953, 1968, 1991, 1998, 2000). V r. 1953 bol podstatne zjednodušený: prebehla úprava písania predložiek s, so, z, zo podľa pádov a úprava písania predpôn s-/z- na základe fonematického princípu (spomínať, zložiť, zhodiť, zoskočiť), zjednotilo sa písanie tvaru l-ového príčastia v pluráli pre všetky rody (písali). 12 1.2.2.1 V obidvoch jazykoch sú diakritické znamienka na označenie mäkkých konsonantov, napr. v slovenčine č, š, ž, dž a ď, ť, ň pred a, u, o a na konci slov, v poľštine ć, ś, ź, dź, ń. Zhodne sa graficky označujú krátke vokály a [ň, ľ] v domácich slovách pred i ako n, l: nič, lipa [ňič, ľipa] nic, lipa [ňic, ľipa]. 1.2.2.2 V obidvoch jazykoch sa využívajú aj zložky, ale zložkový pravopis, pri ktorom dve grafémy označujú jednu fónu, je výraznejšie zastúpený v poľštine. účasťou zložiek sú okrem ch na označenie fóny [x] tieto grafémy: a) graféma z v zložkách: dz [ ], sz [š], cz [č], rz [ž]; v poľštine aj ż, ź: dż [ ], dź [ ]; v slovenčine aj ž: dž [ ]; b) graféma i v zložkách: bi, ci, mi, ni, pi, wi, si, zi, gi, dzi, fi, chi, ki, ri na označenie palatalizácie [b, ć, m, n, p, v, ś, ź, g,, f, x, k, r ]; v slovenčine v zložkách ia, ie, iu na označenie polovokálu v diftongoch [ a, e, u]; c) graféma j v zložkách: cj, sj, zj na označenie [c, s, z ]. 1.2.3 Grafémy na zapisovanie vokalických hlások 1.2.3.1 Graféma ä sa píše po perniciach p, b, m, v v niektorých historicky podmienených prípadoch a vyslovuje sa ako [ä] (príznakovo) aj ako [e] (štandardne): deväť, devätnásť, deväťdesiat, hovädzina, mäso, mäkký, najmä, napätie, päta, päsť, päť, pätnásť, päťdesiat, pamäť, smäd, späť, svätý, väzba, väčší, väčšinou, väzenie. 1.2.3.2 V obidvoch jazykoch je graféma ó, ktoré sa vyslovuje rôzne. V slovenčine graféma ó označuje v koreňoch cudzích slov dlhé [o:], napr. pól, gól, telefón. V poľštine graféma ó označuje hlásku [u], napr. chór, móc, Kraków, Bóg, a jej slovenským ekvivalentom je často diftong ô ( ósmy, stół, mój ôsmy, stôl, môj) alebo o ( Krakov, Boh, hora Kraków, Bóg, góra). 1.2.3.3 Grafémy á, é, í, ó, ú, ý, ĺ, ŕ označujú slovenské dlhé vokály. V slovenčine označuje graféma ô diftong [ o], napr. stôl, ôsmy, kôň, drôt. 1.2.3.4 Odlišnosti medzi jazykmi sú pri písaní y a i: 12 Terminológia ku grafémam je zriedka odlišná: ł diakritika na písmene (tilda), ę, ą diakritika pod písmenami (háčiky/chvostíky), y igrek (slov. ypsilon), ó o kreskowane. 28 t r a n a

M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami a) v l-ovom príčastí na tvorenie minulého času. V slovenčine je jednotný tvar s i, v poľštine je pri životných maskulínach i, pre ostatné rody y: oni/ony spievali oni śpiewali one śpiewały; b) poľský pravopis sa okrem toho líši od slovenského pravopisu použitím grafém y a i, lebo i sa vyskytuje okrem pozície po mäkkých konsonantoch ako v slovenčine aj po k, g, napr. niedziela, ziarnko, siano, śpiewać, lis, liście, miły, kobieta, nic, kiwać, gibać, kierowca. Graféma y je v poľštine po tvrdých a po tzv. historicky alebo fonologicky mäkkých konsonantoch, čiže c, dz, cz, dż, sz, ż/rz [c,, č,, š, ž], napr. syn, być, typ, my, zimny, który, myśleć, Tatry, domy, ako aj chłopcy, wielcy, między, cudzy, czysty, czyj, dżdżysty, miażdżyć, szyja, szyć, żywy, żyto, brzydki. V internacionalizmoch je v poľštine tendencia používať po n vokál a grafému i bez ohľadu na pôvodné znenie. lovenčina si tu zachováva grafému y alebo i podľa pôvodného pravopisu: nimfa nymfa. pojenie ny sa v poľštine vyskytuje len výnimočne: nystagmus, nylon nystagmus, nylon. 1.2.3.5 V poľštine sú nazály ą [õ], ę [ẽ]. oľština má nazálu ą, ktorá je na konci slov (z matką, sąsiadką, szkołą), v 3. os. pl. (mają, śpiewają, mogą, wołają, kupują, piszą), v koncovkách adjektív v Asg. (dobrą, nową), v koreni slov (kąpać, okrąg, dąb, ząb, wąs; kąt), v particípiách (wołający, wołający), v infinitíve (ciągnąć). Nazála ę je na konci slov, napr. v Asg. (matkę), Nsg. neutier (cielę, dziecię), v 1. os. sg. (proszę), v koreni slov (mięso, święty, więdnąć, większy, mięta, pięta, pięć, pamięć, dziewięć; dęby, zęby, ręka, krępy). 1.2.4 Grafémy na zapisovanie konsonantických hlások 1.2.4.1 V slovenčine sa hláska [ň] graficky označuje ako ň na konci slov a pred a, o, u alebo pomocou grafémy n pred i, e, ia, ie, iu (kôň, ňufák, vaňa, nie, nikdy, nemám, slonia, slonie, sloniu). Na rozdiel od slovenčiny má poľština okrem hlásky [ň], ktorá sa graficky znázorňuje ako ń na konci slov a pred konsonantom alebo pomocou grafémy ni pred vokálom (koń, nie ma, czytaniu, z nią), variatné zachytávanie aj iných konsonantov. Mäkkosť konsonantov [ń,, ś, ź, ć] je označená čiarkou nad písmenom, ak sa po nich nevyskytujú vokály, napr. kość, chodź, źle, koń. Ak po týchto konsonantoch nasledujú vokály, palatálnosť je označená pomocou grafémy i, ako v slovách: siedzieć, ziemia, ciebie, nie, ciotka. Tá istá hláska sa zachytáva dvojako: diakriticky ś, ź, ć, ń alebo zložkami si, zi, ci, ni, porov. środa siano, źrebak zima, robić ciasto, koń koniec. Mäkkosť všetkých ostatných konsonantov sa označuje grafémou i, napr. mięso, piasek, biorę, fioletowy, wierzch, lipa, takiego, giez (ovad), higiena, wysłuchiwać. 1.2.4.2 ri velárach [k ] a [g ], labiálach [b, p, m ] a labiodentálach [v, f ] sa mäkkosť označuje iba zložkami ki, gi, bi, pi, mi, wi, fi, napr. kiedy, drogi, piasek, biały, miasto, fiolet, wiatr. Výslovnosť mäkkých velár pred samohláskami je pomerne často realizovaná asynchronicky, t. j. s redukovanými polovokálom po spoluhláske: [p asek] [b a y], [m asto], [f olet], [v atr]. Z normatívneho hľadiska je správna výslovnosť [p asek] aj [p asek]. 1.2.4.3 re písanie ja, je, ju/ia, ie, iu v domácich slovách platia v slovenčine tieto pravidlá: a) po vokáloch, na začiatku a na konci slova či pred konsonantom sa píše vždy ja/já, je, ju/jú, aj, ej, oj: šija, šijací, žijúci, strojár, pijem, volajúci, hrajúc, zajac, moja, tvoja, svoju, stroje, vojaci; jeseň, juh, jama, ja; môj, tvoj, stroj, boj, lej, koľaj; fajka, čajka; b) po konsonantoch sa píše vždy ia, ie, iu: viac, viem, veniec, robia, nosia, cudziu paniu, poriadok, miera, viera, niesol, nie som, tiež, piaty, deviaty, riadia. ríklady zjazd a zjesť sú deriváty, pre ktoré platí prvé pravidlo: z-jazd je utvorené od jazdiť, z-jesť od jesť. 1.2.4.4 V poľštine absentuje graféma j v tých pozíciách, kde v slovenčine slúži j ako interfix medzi vokálmi: kraina, Ukraina, ukraiński, swoim, z moim, moi, twoi, złodziei 29 t r a n a

1 ORTOEICKÉ A ORTOGRAFICKÉ ROZDIELY krajina, Ukrajina, ukrajinský, svojim, s mojím, moji, tvoji, zlodejov. oľský pravopis sa vyhýba spojeniu j + i. Toto spojenie sa vyskytuje len na morfematickom švíku: najistotniejszy a v tvaroch internacionalizmov na -cja, -sja, -zja: stacja stacji, pasja pasji, poezja poezji. 1.2.5 Grafická adaptácia internacionalizmov ri preberaní cudzích slov do slovenčiny a poľštiny pôsobí tendencia, že pravopis sa prispôsobuje výslovnosti. odľa stupňa adaptácie rozlišujeme tri skupiny: a) ortograficky neadaptované lexémy sa používajú v pôvodnej pravopisnej podobe: team, briefing, billboard, dubbing, hardware, software, boss e-mail/email, evergreen, teenager, windsurfing, jury; b) ortografické varianty tvoria početnú skupinu najmä v poľštine: lider/leader, menedżer/manager, haker/hacker, bejsbol/baseball rock (rockový)/rok (rokový), koktail (koktailový)/kokteil (kokteilový), catering (cateringový)/ketering, pager/pejdžer; c) ortograficky adaptované sú lexémy, ktoré sa píšu v zhode s ich zaužívanou domácou výslovnosťou, nie vždy zhodnou s originálnou výslovnosťou. ri ich písaní sa uplatňuje fonetický pravopisný princíp, v poľskej ortografii dominantný: finisz, ofsajd, bekhend, forhend, bajt, komputer, mityng, boks, futbol, żurnal finiš, bajt, forhend, míting, tím, futbal, klub, manažér/manažérka, manažment, líder, brífing, bilbord, dabing, hardvér, softvér, bos. 1.2.6 Rozdiely v písaní a vokalizácii prepozícií a prefixov V slovenčine platí jednoduché pravidlo, že prepozícia s sa viaže s inštrumentálom a prepozícia z s genitívom. refixy sa píšu podľa výslovnosti (zblednúť, skomponovať, zbiehať sa, združiť sa, sčítať) a vokalizujú sa pomocou o (zosumarizovať). V poľštine je jedna grafická podoba prepozície z (z panem, z domu), ale pri prefixoch je z- aj s- (zrobić, sprawdzić). refixy sa v poľštine vokalizujú pomocou e, ak sa spojením koncového konsonantu prefixu so začiatkom slova, ku ktorému sa pripája, vytvára skupina ťažko vysloviteľných konsonantov: odebrać, podeprzeć, wepchać, zebrać odobrať, podoprieť, vopchať, zobrať. Nevokalizujú sa prefixy w-, z- pripájajúce sa k slovu začínajúcemu sa na ten istý alebo foneticky príbuzný konsonant, ak za ním nasleduje vokál (w + w-, z + z-, ź-, ż-, s-, ś-, sz-): wwieźć, zzielenieć, zszyć, zsychać (ale zeschnąć). refixy s-/z- sa píšu v poľštine podľa výslovnosti: scedzić, skończyć; zbieleć, zmarznąć, zranić scediť, skončiť; zbelieť, zmrznúť, zraniť. Iba prefix z- sa pred konsonantmi s, sz, ś píše morfologicky, aby sa vyhlo opakovaniu tej istej grafémy: zsadzić, zszarzeć, zsiąść. 1.2.7 ísanie veľkých písmen 1.2.7.1 re písanie veľkých písmen platia v obidvoch jazykoch podobné pravidlá. V slovenčine sa píšu s veľkým začiatočným písmenom propriá: a) krstné mená a priezviská, vlastné mená zvierat, mená riek, miest, krajín atď. (Alexander Dubček, Rexo, Dunaj, Bratislava, lovensko); b) etnonymá mená národov a ich príslušníkov (lovák, Nemec, Rus); c) označenia planét a nebeských telies (Mars, Zem, Venuša, Jupiter, lnko); d) sviatky (Vianoce, Nový rok, Veľká noc, Veľký piatok, Turíce); e) mená ulíc (Zimná ulica); f) slová na začiatku vety (aj nadpisy, tituly, nápisy: otraviny, ravda, Colnica); g) skratky (EÚ, R [es er], NATO, UA [ú es á]); h) tvary osobných a privlastňovacích zámen 2. osoby v listoch (Ty, Vy, Váš, Tvoj). 30 t r a n a

M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami 1.2.7.2 Veľké písmená sa v poľštine píšu na začiatku viet a niekedy aj na začiatku veršov v básňach (rovnako ako v slovenčine). Veľkými písmenami sa ďalej píšu: a) vlastné mená osôb, zvierat a iných bytostí: Adam Mickiewicz, Bolesław Śmiały, Burek, Azor, Miś Uszatek, Śpiąca Królewna; b) mená obyvateľov svetadielov, národov, rás, oblastí atď.: Europejczyk, olak, łowianin, Murzyn, Żyd (člen národa, ale żyd vyznávač judaizmu), Kozak, Krakowiak (obyvateľ krakovskej oblasti). Názvy obyvateľov miest a dedín sa píšu malými začiatočnými písmenami: krakowianin, poznańczyk, rzymianin Krakovčan, oznančan, Riman; c) názvy sviatkov: Boże Narodzenie, Nowy Rok, Dzień Matki; d) názvy periodík, ak sa skloňujú všetky súčasti názvu: Gazeta Wyborcza, Tygodnik owszechny, aństwo i rawo, v inom prípade sa píše veľkým písmenom len prvé slovo z názvu, napr. Żyjmy dłużej, Dookoła świata; e) viacslovné názvy literárnych a vedeckých diel, názvy kapitol, deklarácií, zákonov atď., pričom veľkým písmenom píšeme len prvé slovo názvu: Noce i dnie, Historia języka polskiego, Wiśniowy sad, Kodeks cywilny, Konstytucja 3 maja; f) názvy štátov, regiónov, miest, dedín atď.: Rosja, Rzeczpospolita olska, tany Zjednoczone Ameryki ółnocnej, Księstwo Warszawskie, Teksas, odlesie, Europa, Ameryka ołudniowa, Beskidy Wschodnie, Jelenia Góra, Morskie Oko, ółwysep Apeniński, Gródek nad Dunajcem; g) názvy mestských štvrtí, ulíc, námestí, záhrad, budov: odzamcze, tary Rynek, plac Wolności, Ogród aski, pomnik Zaślubin olski z Morzem, ulica Bitwy pod łowcami; h) názvy podnikov, kaviarní, hotelov: Dom Książki, Kawiarnia Literacka, Karczma łupska; i) názvy inštitúcií, úradov, škôl, organizácií: Muzeum Narodowe, olska Akademia Nauk, Wydział Filologiczny Uniwersytetu Jagiellońskiego, Uniwersytet Warszawski, Liga Kobiet; j) v listoch všetky oslovenia a slová vzťahujúce sa bezprostredne na adresáta: Kochana iostro! Jak Ci służy zdrowie; czekamy Twego listu; zawiadamiam zanownego ana; dziekuję anu za list; uprzejmie proszę ana Dziekana; nie byłem przy Tobie, gdy byłem Ci potrzebny. Konjunkcie a prepozície, ktoré stoja vo vnútri názvu a sú jeho súčasťou, píšu sa malým písmenom: Gródek nad Dunajcem, Noce i dnie. Malým písmenom sa píšu aj slová, ktoré nie sú súčasťou názvu: bar Flisak, ulica Bitwy pod łowcami. ÚLOHY K 1. LEKCII 1. Všimnite si fonologickú platnosť kvantity v slovenčine a uvedené dvojice tvarov a slov použite v krátkych spojeniach, aby vynikli ich významové rozdiely: baby babí druhy druhý hory horí badať bádať dobre dobré husi husí bal bál dom dóm chyba chýba baza báza dostať dostáť vydaj výdaj byty bitý dosypať dosýpať guľa gúľa ľudsky ľudský pristať pristáť vinný vínny naznak náznak stať stáť pichá pýcha 31 t r a n a

1 ORTOEICKÉ A ORTOGRAFICKÉ ROZDIELY 2. Dodržiavajte výslovnostný pomer r ŕ, l ĺ v uvedených dvojiciach slov: hrb hŕba krmník kŕmnik vyhrnúť vyhŕňať o hrbe o hŕbe hlboký hĺbka pršať pŕška dlhý dĺžka smrť mŕtvy predlžovanie predĺženie chlp chĺpok krčiť kŕč srkot sŕkať vrch vŕšok krčný kŕčový prehlbovať prehĺbiť vlk vĺča krm kŕmiť klzký skĺznuť srna sŕňa žltý žĺtok dĺžiť zadlžiť sa trpký tŕpka krkavec kŕkať vrbina vŕba 3. Všímajte si rozdiely medzi jazykmi a označte hranice medzi hláskami: p-iatok: piaty, viac, rybia, šermiar, sviatok, rozviazanie, rozviať, namiesto, pieseň, viera, rozumieť, vie, bieda, biely, piesok, vietor, smieť, zbierať, miešaný, miesto, spievať, zosmiešňovať, miera, mieriť, piecť, svieži, svrbieť, svietiť, usmievať sa, uviesť, zmiesť pi-ątek: piąty, więcej, rybia, szermierz, święto, rozwiązanie, rozwiać, zamiast, pieśń, wiara, rozumieć, wie, bieda, biały, piasek, wiatr, śmieć, zbierać, mieszany, miejsce, śpiewać, ośmieszać, miara, mierzyć, piec, świeży, świerzbieć, świecić, uśmiechać się, uwieść, zmieść 4. Všímajte si rozdiely medzi slovenčinou a poľštinou vo výslovnosti, napr. čítaniu [či:taň u] czytaniu [čytaňu]: organizovaniu, čítaniu, sedeniu, maľovaniu, mlčaniu, prenasledovaniu; dielo, dieťa, niekedy, vyľudnenie, vyniesť, zamiešanie, tienistý, tielko, nie, ukázanie, vyrovnávanie, sieťka, rozsievač, sinieť (modrieť), predsieň, strihanie, vytiecť, vznietiť, koniec; desiaty, siahať, stiahnuť organizowaniu, czytaniu, siedzeniu, malowaniu, milczeniu, prześladowaniu; dzieło, dziecko, niekiedy, wyludnienie, wynieść, zamieszanie, cienisty, ciałko, nie, okazanie, równanie, siatka, siewca, sinieć, sień, strzyżenie, wyciec, wzniecić, koniec; dziesiąty, sięgać, ściągnąć 5. Všímajte si pravopis a precvičujte správnu výslovnosť spojení i + a, i + e v slovenčine a j + a, j + e v poľštine: poézia, akcia, asociácia, revízia, polícia, Ázia, pozícia, pasia, demokracia, internacionalizácia, komunikácia, emisia, kondícia, elegancia, konfekcia, administrácia, penzia (dôchodok), konfiškácia, konfirmácia, kongregácia, diferencia, imitácia, aplikácia, improvizácia, emancipácia; akcie, asociácie, revízie, pozície, pasie, komunikácie, emisie, konfekcie, penzie, diferencie, imitácie, aplikácie, depresie, interjekcie, inšpicient poezja, akcja, asocjacja, rewizja, policja, Azja, pozycja, pasja, demokracja, internacjonalizacja, komunikacja, emisja, kondycja, elegancja, konfekcja, administracja, pensja (plat), konfiskacja, konfirmacja, kongregacja, dyferencja, imitacja, aplikacja, improwizacja, emancypacja; akcje, asocjacje, rewizje, pozycje, pasje, komunikacje, emisje, konfekcje, pensje, dyferencje, imitacje, aplikacje, depresje, interiekcje, inspicjent 32 t r a n a

M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami 6. Všímajte si pravopis a precvičujte správnu výslovnosť spojení i + a, i + e v internacionalizmoch v obidvoch jazykoch: diamant, neuralgia, harmónia, kolónia, línia, mánia, diagnóza, dialóg, liana, tiara, kariatída, ortopédia, pediatria, logopédia, dialekt, história, chirurgia, leukémia, dyzentéria; maniera, neuralgie, harmónie, kolónie, línie, mánie, ortopédie, pediatrie, logopédie, histórie, chirurgie, leukémie, dyzentérie diament, neuralgia, harmonia, kolonia, linia, mania, diagnoza, dialog, liana, tiara, kariatyda, ortopedia, pediatria, logopedia, dialekt, historia, chirurgia, leukemia, dyzenteria; maniera, neuralgie, harmonie, kolonie, linie, manie, ortopedie, pediatrie, logopedie, historie, chirurgie, leukemie, dyzenterie 7. Nacvičujte výslovnosť diftongu ô v protiklade k hláskovej skupine v + o, resp. iný konsonant + ó: stôl stvol môj tvoj svoj tôniť tvoriť tón skôr skvost potôčik potvora nôta nota nóta vôbec v obci tôňa tvoja dôkaz dvojka dóza dôraz dvor vôkol v okne sôch svoj sóda dôstojník dvoran ôsmak v osobe chôdza chvoja chór dôležitý dvojtvar osôb (Gpl.) svojeť hôrny horný kôpor kvočka kôš k vode nevôľa nevoľa kôra kvocient lôžko ilvo bôr bór 8. Rozlišujte slová s i-ovým diftongom a s monoftongom: cieliť celiť prieklep preklep zbierať zberať miesto mesto prieliv preliv priechod prechod dielo delo priepad prepad vzdialiť vzďaľovať diviak divák pieta päta priať prať hriať hrať prievoz prevoz vysiať vysať lienka Lenka riad rad prekliať preklať miechy mechy riasa rasa zo šiat šat 9. Všímajte si zmenu v kvantite lexém podľa novej úpravy ravidiel slovenského pravopisu z r. 1991, 1998, 2000: a) pred rokom 1991: bábkár, frézár, výškár, výškárka, frézáreň, mliekár, diaľkár, lahôdkáreň, mliekáreň, vládnúci, tŕpnúci, skáčúci, píšúci, lížúci, kníšúci sa, pĺznúci, rýpúci, viažúci, škriabúci, žiadúci, striehnúci, liahnúci sa b) po roku 1991: bábkar, frézar, výškar, výškarka, frézareň, mliekar, diaľkar, lahôdkareň, mliekareň, vládnuci, tŕpnuci, skáčuci, píšuci, lížuci, kníšuci sa, pĺznuci, rýpuci, viažuci, škriabuci, žiaduci, striehnuci, liahnuci sa 33 t r a n a

1 ORTOEICKÉ A ORTOGRAFICKÉ ROZDIELY 10. Vysvetlite výnimky z neutralizácie kvantity: pár básní, kázní, teplární; viacero lekární, čakární; z obrazární, manéží, montáží, z púští, z tvárí; s ústím, prútím, tŕním, lístím; vtáčí, páví, kohútí, býčí, kamzíčí, líščí, krokodílí, motýlí, pavúčí, papagájí, muflóní, kapúní; hlásiaci, chváliaci; v prítmí, o bezpráví, v orýní, v orúrí; jedinýkrát, tretíkrát, tisíckrát, miliónkrát; súčiastka, zálievka 11. ri čítaní a hovorení venujte zvýšenú pozornosť výslovnosti neznelého konsonantu ako znelého pred sonórnymi konsonantmi m, n, ň, l, ľ, r, j, v v slovenčine: k názoru, s minulosťou, súvislosť jazyka s myslením, k výrobe, k nášmu, k vášmu, vôbec nemám strach, mysliac na to, sme, takmer, takrečeno, k nebu, kosme, nosme, prosme, trafme, plaťme, vlak mešká, viac menej, otec Jolany, kúsok ľadu, nič nedám, kvet rastie, denník ME, šéfredaktor, k jeho postoju, s lopatou, k vode, k vedomiu, náš národ, ak náhodou nepríde, s mojím bratom, kvôli tebe, s maličkosťou, k jeho výkonu, s vašou, s vami 12. ozorne vyslovujte a transkribujte: a) kto, všetkých, odpočívať, hádka, lebka, vstup, náš jazyk, nerobiť vôbec nič, kvôli nemu, tak napríklad, len cez moju mŕtvolu!, chlieb s maslom, liečba, hocikde, vták letí, zaplať mi, kúpme to, zľutovať sa, chrbát a boky, večierok absolventov, šéf agentúry, reč umelcov, vznik spoločnosti, napíš adresu, stop alkoholu, bozk opätoval, pes od susedov, Wolfgang Amadeus Mozart, krik žiakov, moc zimy, plášť do dažďa, tabak škodí, päsť zovrel, radosť zo života, ukáž prst, trh s ropou, dážď so snehom; nájsť riešenie, činnosť mesta, pec je horúca, prísť nemusíš b) k mestu, k moru, v aute, bez úspechu, z okolia mesta, v Európe, k Viere, s radosťou, s vodou, s matkou, s nebom, s nosom, s lakťom, s rukou, bez teba, k babke, s hadom, s nami, v obchode, v ekonomike, k stanici, k vodičovi, k Jane, ku Kvete, ku mne, bez otca, pod útesom, s Romanom, s Ondrejom, k ľuďom c) Dana a Alena išli k Aničke. Oľgou je to ťažké. ťahujeme sa z Opavy do Ostravy. áči sa mi spev operných umelcov. Teraz už viem všetko. Udržiava spojenie s vonkajším svetom. ôjdem s vami k vašim rodičom. Chyť ju! Vráť jej tie peniaze. Máš veľa priateľov? 13. rečítajte poľské nosovky ą, ę podľa pravidiel z 1.1.5 ako [õ, ẽ], ako [on, en], ako [oň, eň], ako [om, em], ako [oŋ, eŋ] alebo ako [o, e]: a) wąs, gąska, mąż, wiązać, związek, wąwóz, wziąwszy, książę, ukąsić, wąchać; rzęsa, więzy, mężny, węszyć, węch, język, mięso, gęś, kęs, pęcherz, mięsień, więzień b) niosą, biorą, mają, mogą, wołają, kupują, piszą, osobą, sąsiadką, szkołą, szablą, dobrą, lodową, z matką, mają, śpiewają c) idę, widzę, proszę matkę, cielę, słyszę, poetę, kobietę, trzęsę, robię, tę książkę d) ciął, minął, zgarnął, dąłem, sunął, błysnąłem e) cięła, cięli, ciągnęła, ciągnęli, wzięłam, przyjęliśmy, minęli, minęła 34 t r a n a