ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Tento dokument bol spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie v rámci Programu Iniciatívy Spoločenstva INTERREG IIIA, Poľská Republika Slovenská republika

OBSAH Úvodné slovo predsedu ZMOL... 5 1 SOCIO EKONOMICKÁ ANALÝZA OKRESU LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ... 6 1.1 Stručná charakteristika okresu Liptovský Mikuláš... 7 1.2 Územné plánovanie... 8 1.3 Demografia a ľudské zdroje... 9 1.3.1 Národnostná štruktúra a náboženské vyznanie obyvateľstva... 10 1.3.2 Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva... 11 1.4 Trh práce a mzdy... 11 1.4.1 Ekonomická aktivita obyvateľstva a trh práce... 11 1.4.2 Miera evidovanej nezamestnanosti... 11 1.4.3 Stav bytového fondu... 13 1.5 Ekonomická výkonnosť... 14 1.5.1 Organizačná štruktúra hospodárstva... 14 1.6 Priemyselná výroba... 16 1.6.1 Zahraničné investície... 18 1.6.2 Priemyselné parky... 18 1.7 Poľnohospodárstvo... 19 1.8 Stavebníctvo... 19 1.9 Cestovný ruch... 19 1.9.1 Štatistika cestovného ruchu regiónu LIPTOV v rokoch 2001-2006... 20 1.9.2 Kapacity a výkony ubytovacích zariadení za rok 2006 v okrese Liptovský Mikuláš... 20 1.10 Základná infraštruktúra... 22 1.10.1 Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd... 23 1.10.2 Čistiarne odpadových vôd... 23 1.11 Životné prostredie... 24 1.11.1 Veľkoplošné chránené územia a územia európskeho významu NATURA 2000... 25 1.11.2 Odpadové hospodárstvo... 26 1.11.3 Geotermálna energia... 26 1.11.4 Pôdny fond... 27 1.11.5 Nerastná surovinová základňa a ťažba nerastných surovín... 27 1.11.6 Rastlinstvo... 28 1.11.7 Enviromentálna regionalizácia... 28 1.12 Energetika... 28 1.12.1 Netradičné zdroje energie... 29 1.12.2 Obnoviteľné zdroje energie... 29 1.12.3 Prenos elektrickej energie... 30 1.12.4 Zásobovanie plynom... 30 1.13 Občianska vybavenosť... 31 1.13.1 Doprava... 31 1.13.2 Školstvo... 31 1.13.3 Šport... 35 1.13.4 Zdravotníctvo... 36 1.13.5 Sociálna oblasť... 38 1.13.6 Kultúra... 40 1.14 Stručná charakteristika gminy Nowy Targ... 43 2

1.14.1 Navrhované formy cezhraničnej spolupráce región Liptov a Gmina Nowy Targ:... 44 2 AUDIT ROZVOJOVÝCH DOKUMENTOV Žilinského samosprávneho kraja...45 2.1 Oblasť školstva... 46 2.1.1 Starostlivosť o mládež... 46 2.1.2 Využívanie finančných prostriedkov z predvstupových a štrukturálnych fondov EÚ v oblasti školstva 46 2.2 Rozvoj ľudských zdrojov... 47 2.3 Kultúra... 47 2.3.1 Využívanie finančných prostriedkov z fondov EÚ v oblasti rozvoja kultúry... 49 2.4 Územné plánovanie a sociálno-hospodárske plánovanie... 49 2.5 Technická infraštruktúra... 50 2.6 Poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka... 51 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK 2007-2013... 51 2.7 Konkurencieschopnosť subregiónov... 51 2.7.1 Faktory rozvoja a kľúčové disparity pre konkurencieschopnosť regiónov... 52 2.8 Koncepcia kultúry ŽSK... 52 2.9 Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v ŽSK na roky 2007 2009 UČIACI SA REGIÓN 54 2.9.1 Racionalizácia siete štruktúry stredných škôl a školských zariadení... 55 2.9.2 Požiadavky zamestnávateľov pre trh práce v regióne... 56 2.9.3 Návrhy Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja... 56 2.9.4 Stratégia rozvoja športu v Žilinskom samosprávnom kraji... 57 2.10 Koncepcia rozvoja zdravotníctva ŽSK na roky 2004 2006... 57 2.10.1 Nemocnica s poliklinikou NsP Liptovský Mikuláš... 57 2.10.2 Stredná zdravotnícka škola Liptovský Mikuláš... 58 2.11 Koncepcie sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva v Žilinskom samosprávnom kraji (august 2004)... 58 2.11.1 Prieskum potrieb obcí a miest v oblasti poskytovania sociálnych služieb v ŽSK... 59 2.12 Akčný plán rozvoja vidieka Žilinského kraja na roky 2005 2006... 59 2.12.1 Hodnotenie plnenia akčného plánu rozvoja vidieka 2005 2006... 60 2.12.2 Prístup LEADER... 60 2.12.3 Vytypovanie vhodných území pre program LEADER... 61 2.13 Akčný plán rozvoja vidieka na roky 2007-2009... 62 2.13.1 Ciele pre Akčný plán rozvoja vidieka na roky 2007 2009... 62 2.14 Vyhodnotenie plnenia akčného plánu a príslušných prioritných oblastí z plánovacieho dokumentu na roky 2003-2008 LIPTOV... 62 2.14.1 Zhodnotenie čerpania prostriedkov... 64 3 SWOT ANALÝZA HORNÉHO LIPTOVA...65 3.1 SWOT analýza Horného Liptova a jej popis... 67 3.1.1 Zváženie vybraných znakov pomocou rozhodovacej matice... 68 3.1.2 Hodnotenie intenzity vzájomných vplyvov analyzovaných kritérií... 68 3.1.3 Výsledky vyplývajúce zo SWOT analýzy za jednotlivé strategické oblasti... 68 4 AUDIT PROJEKTOVÝCH ZÁMEROV OBCÍ HORNÉHO LIPTOVA...70 4.1 Projektové zámery a ich charakteristika... 72 4.1.1 Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Technická a občianska vybavenosť... 74 4.1.2 Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Moderný región... 77 4.1.3 Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Životné prostredie... 78 3

4.1.4 Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Cestovný ruch... 81 4.1.5 Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Podnikanie... 83 5 NÁVRH STRATÉGIE ROZVOJA HORNÉHO LIPTOVA A GMINY NOWY TARG...84 5.1 ŠTRUKTÚRA CIEĽOV A AKTIVÍT HORNÉHO LIPTOVA na roky 2007-2013... 85 5.2 Štruktúra cieľov gminy Nowy Targ na roky 2007-2013... 97 5.2.1 Rozvojová stratégia gminy Nowy Targ... 97 Záver... 99 Zapracované pripomienky... 99 Zoznam príloh... 101 Zoznam skratiek... 101 Zoznam tabuliek... 103 Zoznam grafov... 106 Zoznam máp... 106 4

Úvodné slovo predsedu ZMOL Vážení občania. Strategický dokument rozvoja Horného Liptova a Gminy Nowy Targ, ktorý držíte v rukách, je výsledkom snaženia Združenia miest a obcí Liptova o podporu proporcionálneho rozvoja regiónu s dopadom na cezhraničnú spoluprácu s Poľskou republikou. Spracovaný dokument obsahuje socio - ekonomickú analýzu regiónu a jeho strategické zámery na najbližšie programovacie obdobie Európskej únie v rokoch 2007 2013. Zachytáva doterajší vývoj v regióne a sleduje hlavné zámery samosprávy a podnikateľských subjektov pri ďalšom hospodárskom rozvoji územia s využitím prírodného, technického i ľudského potenciálu. Prírodné danosti Liptova predznamenávajú orientáciu ďalšieho rozvoja smerovanú na podporu cestovného ruchu a využitie tohto potenciálu. Strategický dokument je podporným dokumentom pre čerpanie finančných prostriedkov z EÚ, a z finančných prostriedkov na národnej úrovni. V tomto smere poslúži každému záujemcovi pri podávaní žiadostí na investičné i neinvestičné zámery. S týmto zámerom sme ho pripravovali, a spolu s Liptovskou regionálnou rozvojovou agentúrou veríme, že dokument poslúži všetkým, ktorí budú plánovať svoje investičné i neinvestičné aktivity v našom regióne, ale aj aktivity smerujúce k spolupráci s poľským partnerom. Som presvedčený, že Strategický dokument rozvoja Horného Liptova a Gminy Nowy Targ bude na prospech všetkým, ktorí takúto podporu potrebujú. Ďakujeme za spoluprácu pri tvorbe dokumentu s názvom Rozvoj regiónu Liptova a Gminy Nowy Targ na roky 2007 2013 všetkým subjektom, ktoré poskytli potrebné údaje a spolupracovali pri jeho spracovaní. Ing. Ján Blcháč, PhD. Predseda ZMOL 5

ČASŤ I 1 SOCIO EKONOMICKÁ ANALÝZA OKRESU LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 1.1 Stručná charakteristika okresu Liptovský Mikuláš 1.2 Socio-ekonomická analýza Územné plánovanie Demografický vývoj Ekonomická výkonnosť Priemyselná výroba Poľnohospodárstvo Stavebníctvo Cestovný ruch Trh práce a mzdy Základná infraštruktúra Životné prostredie Energetika Občianska vybavenosť 1.3 Stručná charakteristika gminy Nowy Targ Panoráma obce Pavčina Lehota (autor: Gabriel Lipták) 6

VYBRANÉ ÚDAJE A UKAZOVATELE A ICH ANALÝZA: 1.1 Stručná charakteristika okresu Liptovský Mikuláš Okres Liptovský Mikuláš leží vo východnej časti Žilinského samosprávneho kraja na hranici s Prešovským a Banskobystrickým samosprávnym krajom. Zahŕňa 54 obcí a 2 mestá. Okres tvoria katastrálne územia 54 obcí a 2 miest. mapa 1: Okres Liptovský Mikuláš (Horný Liptov) Zdroj:ww.geodesy.gov.sk tabuľka 1. Obce a mestá okresu Liptovský Mikuláš Okres Liptovský Mikuláš 54 obcí Územné vymedzenie regiónu obce Beňadiková, Bobrovček, Bobrovec, Bobrovník, Bukovina, Demänovská Dolina, Dúbrava, Galovany, Gôtovany, Huty, Hybe, Ižipovce, Jakubovany, Jalovec, Jamník, Konská, Kráľova Lehota, Kvačany, Lazisko, Liptovská Anna, Liptovská Kokava, Liptovská Porúbka, Liptovská Sielnica, Liptovské Beharovce, Liptovské Kľačany, Liptovské Matiašovce, Liptovský Ján, Liptovský Ondrej, Liptovský Peter, Liptovský Trnovec, Ľubela, Malatíny, Malé Borové, Malužiná, Nižná Boca, Partizánska Ľupča, Pavčina Lehota, Pavlova Ves, Podtureň, Pribylina, Prosiek, Smrečany, Svätý Kríž, Trstené, Uhorská Ves, Vavrišovo, Važec, Veľké Borové, Veterná Poruba, Vlachy, Východná, Vyšná Boca, Závažná Poruba, Žiar 2 mestá Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok Zdroj: Regionalizácia CR v SR (2003) Počet obyvateľov každej obce k dátumu 31.10.2007 je uvedený v prílohe č. 1. Do okresu Liptovský Mikuláš zasahuje Tatranský národný park (TANAP) a Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Pohorie Nízkych Tatier je priestorovo najrozsiahlejšie jadrové pohorie, ktoré sa pripája k Liptovskej kotline. 7

Okres má veľký potenciál pre využívanie geotermálnej energie, o čom svedčia aj existujúce geotermálne zariadenia využiteľné v cestovnom ruchu Aquapark Tatralandia, ktorý je významnou destináciou cestovného ruchu. Región Liptova a konkrétne okres Liptovský Mikuláš má na svojom území pohoria - Západné Tatry s prechodom do pohoria Vysokých Tatier a Nízke Tatry, s významným strediskom CR Demänovská Dolina Jasná ako aj ďalšie menšie strediská so zameraním na zimné športy (Liptovský Ján, Liptovská Porúbka, Závažná Poruba, Vyšná Boca, Čertovica, Žiarska dolina Pavčina Lehota a pod.) Úroveň priemyslu v okrese má mierne klesajúci charakter. V okrese pôsobí pomerne vysoký počet subjektov podnikajúcich v poľnohospodárstve, poľovníctve a lesníctve. V uplynulom období bol zaznamenaný nárast stavebnej výroby. V okrese pôsobí veľký počet podnikov s počtom zamestnancov 250 a viac. 1 Polohové faktory: významné dopravné koridory Turiec, Žilina, Liptov, Rajec osídlenie kotlín Turčianska, Podtatranská a Žilinská Genéza osídlenia: nemecká kolonizácia prílev inovácií do územia (Turiec, Liptov) zemianstvo a šľachta Turiec, Rajec, Liptov, Dolná Orava spriemyselňovanie Martin, Žilina, Kysucké Nové Mesto, Horná Orava, Liptov tabuľka 2: základné údaje o meste Liptovský Mikuláš Názov obce Názov okresu Názov kraja Štatút obce Liptovský Mikuláš Liptovský Mikuláš Žilinský mesto PSČ 031 01 Prvá písomná zmienka o obci - meste - rok 1286 tabuľka 3: Základné údaje o meste Liptovský Hrádok Názov obce Názov okresu Názov kraja Štatút obce Liptovský Hrádok Liptovský Mikuláš Žilinský mesto PSČ 033 01 Prvá písomná zmienka o obci - meste - rok 1341 1.2 Územné plánovanie tabuľka 4. Aktuálny stav spracovanosti územno-plánovacej dokumentácie rozpracované schválené Územno-plánovacia dokumentácia VÚC ŽSK 1 Zmeny a doplnky ÚPN VÚC ŽSK 2 okres Liptovský Mikuláš 12 26 Zdroj: interné materiály ŽSK 1 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK 2007-2013 8

1.3 Demografia a ľudské zdroje ZMOL Demografický vývoj na Slovensku je od konca 80. rokov 20. storočia charakterizovaný postupným spomaľovaním reprodukcie obyvateľstva, najmä zásluhou znižovania pôrodnosti. Tento trend sa prejavuje aj v okrese Liptovský Mikuláš, kde dochádza neustále k poklesu prirodzeného prírastku obyvateľstva. tabuľka 5: Počet obyvateľov okresu Liptovský Mikuláš k 30.6.2007 Územie Stav k 30.6.2007 spolu muži ženy Okres Liptovský Mikuláš 73361 35528 37833 Liptovský Hrádok 7756 3661 4095 Liptovský Mikuláš 32759 15729 17030 Zdroj: Regionálny štatistický úrad Slovenskej republiky (LM) tabuľka 6. Vývoj počtu obyvateľov od roku 1997 do roku 2003 Okres 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 Liptovský Mikuláš Zdroj ŠÚ SR 74 730 74 689 74 649 74 555 73 852 73 758 73 668 tabuľka 7. Prirodzený prírastok (úbytok) obyvateľstva od roku 1997 do roku 2003 Liptovský Mikuláš Zdroj ŠÚ SR okres 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 84-22 -32-90 -128-58 -54 tabuľka 8: Porovnanie prirodzeného pohybu obyvateľstva okresu Liptovský Mikuláš, Žilinského kraja a SR v r. 2006: Rok 2006 Natalita ( ) Mortalita ( ) Prirodzený prírastok, úbytok ( ) Okres Liptovský Mikuláš 9,12 10,33-1,21 Žilinský kraj 10,05 9,53 0,51 SR 10,00 9,89 0,11 Zdroj: KSŠÚ v Žiline tabulka 9: Veková štruktúra obyvateľstva k 31.12.2006: Obec 0-14 (%) 15 59 M, 60+ M, 55+ Ž 15 54 Ž (%) (%) Priemer. vek Index vitality Okres LM 14,82 64,03 21,15 38,88 70,09 Žilinský kraj 17,29 64,10 18,61 36,87 92,93 SR 16,14 64,15 19,70 37,71 81,92 Zdroj: KSŠÚ v Žiline 9

graf 1. Zastúpenie detí a mládeže do 26 rokov v regiónoch ŽSK k 31.12.2003 17% 19% 21% 20% 23% Kysuce Liptov Orava Považie Turiec Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja. Na Liptove a v Turci prevláda obyvateľstvo v poproduktívnom veku, zatiaľ čo v hornooravských okresoch je podiel predproduktívnej populácie dvojnásobne väčší. 1.3.1 Národnostná štruktúra a náboženské vyznanie obyvateľstva Okres Liptovský Mikuláš sa vyznačuje špecifickým národnostným zložením obyvateľstva. Podľa SODB v r. 2001 bol v okrese dosiahnutý najvyšší percentuálny podiel občanov českej (1,41%), maďarskej (0,19%) i rómskej národnostnej menšiny (2,07%) v rámci Žilinského kraja, pričom v okrese Liptovský Mikuláš je skoncentrovaných až 54% Rómov celého kraja. tabuľka 10. Národnostná štruktúra obyvateľstva v roku 2003 Okres Liptovský Mikuláš 2001 2002 2003 2004 2005 2005 v % slovenská 70 453 70 346 70 251 70 117 69 958 95,29 maďarská 139 139 139 139 138 0,19 rómska 1 514 1 520 1 520 1 521 1 523 2,07 česká 1 095 1 099 1 100 1 110 1 115 1,52 rusínska 23 23 23 23 23 0,03 ukrajinská 22 22 23 22 23 0,03 nemecká 23 23 23 24 27 0,04 poľská 40 40 40 40 42 0,06 ruská 16 16 16 17 17 0,02 iná 527 530 533 536 552 0,75 Spolu 73 852 73 758 73 668 73 549 73 418 100,00 Zdroj: Regionálny štatistický úrad Slovenskej republiky (LM) Okres Liptovský Mikuláš sa vyznačuje aj špecifickou štruktúrou obyvateľstva podľa náboženského vyznania, nakoľko ako v jedinom z okresov Žilinského kraja prevládajú obyvatelia evanjelickej cirkvi (37,01%) nad obyvateľmi rímsko-katolíckeho náboženského vyznania (36,77%). Okres Liptovský Mikuláš dosahuje zároveň najvyšší podiel obyvateľov inklinujúcich k svedkom Jehovovým (0,55%) a druhý najvyšší podiel obyvateľov bez náboženského vyznania (21,16%) v rámci kraja. tabuľka 11: Porovnanie štruktúry obyvateľstva podľa náboženského vyznania okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, SR (r. 2001) - najviac zastúpené cirkvi Náboženské vyznanie (%) Okres LM Žilinský kraj SR Rímsko-katolícke 36,77 75,48 68,93 Evanjelické (augs. vyznania) 37,01 10,52 6,93 Grécko - katolícke 0,49 0,25 4,09 Jehovovi svedkovia 0,55 0,17 0,38 Pravoslávni 0,13 0,08 0,94 Bez vyznania 21,16 10,42 12,96 Zdroj: SODB 2001 10

1.3.2 Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva Úroveň vzdelania obyvateľstva našej republiky je aj napriek deformáciám vzdelávacieho systému v povojnových desaťročiach a nedostatku prostriedkov počas posledného desaťročia pomerne vysoká, avšak je výrazne diferencovaná nielen priestorovo, ale aj v závislosti od etnickej príslušnosti. Najväčšie rozdiely sú vo vzdelanostnej úrovni majoritného etnika a rómskeho obyvateľstva, ktoré dosahuje veľmi nízky podiel stredoškolského vzdelania a takmer nulový podiel vysokoškolského vzdelania. Okres Liptovský Mikuláš patrí v rámci Žilinského kraja k okresom s najvyššou vzdelanosťou s viac ako 10%-ným podielom vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva. tabuľka 12: Porovnanie vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva podľa SODB 2001 (obyv. nad 16 rokov): Vzdelanie Základné Stredné bez Stredné s Bez Vyššie VŠ matur. maturitou vzdelania Okres LM % 23,67 31,18 32,56 0,63 10,79 0,31 Žilin. kraj % 25,52 32,22 31,52 0,65 8,81 0,30 SR % 26,31 29,42 31,45 0,62 9,85 0,36 Pozn.: výpočet % podielu nezahŕňa skupinu obyvateľstva bez údajov (celkom 259 osôb za mesto LM, 5336 osôb za Žilinský kraj a 85532 osôb za SR) 1.4 Trh práce a mzdy 1.4.1 Ekonomická aktivita obyvateľstva a trh práce tabuľka 13. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo z evidencie nezamestnanosti. okres ekonomicky aktívne obyvateľstvo 2001 2004 2005 Liptovský Mikuláš 38 250 35 250 36 818 Zdroj: ŠÚ SR Najvyšší vzdelaný ľudský potenciál je v okresoch, v ktorých sídlia vysoké školy, alebo ich vysunuté pracoviská ako Žilina, Martin, Liptovský Mikuláš a Ružomberok. tabuľka 14. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa najvyššieho ukončeného stupňa vzdelania v r. 2001 obyvateľstvo podľa vzdelania / okres základné stredné vyššie vysokoškolské bez udania vzdelania Liptovský Mikuláš 3 625 28 666 236 5 571 152 Zdroj: ŠÚ SR, SODB 2001 1.4.2 Miera evidovanej nezamestnanosti Po roku 1990 sa nezamestnanosť stala novým a veľmi vážnym problémom celej našej spoločnosti. Z hľadiska vývoja nezamestnanosti bol pre región Liptova najkritickejší rok 2001, kedy sa miera nezamestnanosti blížila k 16% hranici. Táto hodnota však bola v porovnaní s krajským i celoslovenským priemerom podstatne nižšia a okres Liptovský Mikuláš neustále dosahoval jednu z najnižších mier nezamestnanosti v kraji. Po r. 2001 dochádza k postupnému poklesu nezamestnanosti ako v celej republike, tak aj na Liptove. tabuľka 15. Vývoj počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie a miery evidovanej nezamestnanosti okres uchádzači o zamestnanie k 31.12.2005 z toho spolu ženy v % miera evidovanej nezamestnanosti uchádzači o zamestnanie k 31.12.2006 z toho spolu ženy v % miera evidovanej nezamestnanosti Liptovský 4 152 2 141 51,57 9,35 3 244 1 753 54,04 7,49 Mikuláš Zdroj: Bulletin ŠÚ KS Žilina 4/2005, údaje za rok 2006 - ÚPSVaR 11

graf 2: Miera nezamestnanosti v okrese Liptovský Mikuláš rok 2007 v % 8 7 6 5 4 3 2 1 0 7,41 6,72 6,32 6,09 5,89 5,89 5,89 5,73 5,82 5,6 5,37 5,49 január február marec apríl máj jún júl august september október november december Zdroj: UP Liptovský Mikuláš V mesiaci november roku 2007 sa miera nezamestnanosti znížila dokonca na hodnotu 5,37%, čo môže byť dôsledkom ponuky sezónnych pracovných príležitostí v centrách cestovného ruchu v okrese. Vzdelanostná štruktúra nezamestnaných Najväčší podiel občanov so základným vzdelaním uchádzajúcich sa o prácu bol v okresoch: Čadca (15,2%), Liptovský Mikuláš (14,1%) a Martin (13,5%). tabuľka 16. Vzdelanostná štruktúra nezamestnaných v ŽSK v rokoch 2001, 2004 a 2005 okres Liptovský Mikuláš VŠ vyššie vzdelanie ÚSO ÚS vyuč. ZŠ bez vzdelania 2001 241 32 1 073 560 2 024 1 495 147 2004 178 20 735 370 1 907 1 279 89 2005 172 13 641 353 1 563 1 163 82 Vysvetlivky: VŠ vysokoškolské vzdelanie, vyššie vzdelanie - vyššie odborné vzdelanie, ÚSO - úplné stredné odborné vzdelanie, ÚS - úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou, vyuč. stredné odborné vzdelanie, ZŚ - základné vzdelanie, bez vzdelania. ukončená povinná dochádzka. graf 3. Počet evidovaných nezamestnaných mladých ľudí (vo veku 15 24 rokov) podľa regiónov Žilinského samosprávneho kraja k 1.1.2004 1937 1729 2089 2232 1931 Kysuce Liptov Orava Považie Turiec Zdroj: Deti a mládež v číslach za rok 2003 (ročenka o deťoch a mládeži). Bratislava: ÚIPŠ oddelenie ISOM, 2004. 12

tabuľka 17. Priemerná mesačná mzda zamestnancov ZMOL okres 2001 2002 2003 2004 2005 2006 index 2005/2004 Lipt. Mikuláš 11 631 12 496 13 231 14 617 15 371 15 989 105,16 Zdroj: ŠÚ SR Mobilita pracovnej sily Z okresov kraja najvyšší podiel odchádzajúcich z miesta bydliska v rámci okresu bol v okresoch Liptovský Mikuláš 78,3 %, Žilina 72,7 % a Martin 72,3 %. tabuľka 18. Odchádzka a dochádzka do zamestnania, škôl a učenia v roku 2001 úhrn odchádzajúcich a dochádzajúcich v kraji, okrese odchádzka spolu ekon. aktívni v tom žiaci a študenti dochádzka spolu ekon. aktívni v tom žiaci a študenti Liptovský Mikuláš 18 276 13 016 5 260 18 654 12 791 5 863 Zdroj: ŠÚ, SOBD 2001 1.4.3 Stav bytového fondu tabuľka 19:Stav bytového fondu v okrese Liptovský Mikuláš k 31.12.2003 v tom vo vlastníctve Stav k 31. 12. 2003 Okres Prírastky bytov spolu územnej samosprávy družstev -nom súkromnom tuzemskom Úbytky bytov spolu byty spolu záhradné chaty rekreačné chaty garáže Liptovský Mikuláš 227 88-139 5 27 879 861 1 489 5 735 Zdroj: Regionálny štatistický úrad Slovenskej republiky (LM) tabuľka 20. Stav domového fondu trvale obývané domy okres domy spolu spolu z toho rodinné neobývané domy Lipt. Mikuláš 16 312 12 831 11 752 3 333 Zdroj: Regionálny štatistický úrad Slovenskej republiky (LM) tabuľka 21: Byty - dokončené podľa: územie, Byty, typ ukazovateľa a rok OKRES Liptovský Mikuláš Dokončené byty v roku - v rodinných domoch Dokončené byty v roku - podľa počtu izieb 2002 2003 2004 2005 2006 2002 2003 2004 2005 2006 Spolu 110 131 116 140 79 208 227 123 394 278 Jednoizbové byty a garzónky 0 1 1 2 0 14 12 2 27 8 Dvojizbové byty 3 6 12 9 4 42 31 13 123 124 Trojizbové byty 29 35 25 46 24 62 95 30 149 91 Štvorizbové byty 57 68 49 37 23 69 68 49 42 26 Päť a viacizbové byty 21 21 29 46 28 21 21 29 53 29 Zdroj: Regionálny štatistický úrad Slovenskej republiky (LM) 13

tabuľka 22: Byty - vybrané ukazovatele podľa: územie, typ ukazovateľa a rok OKRES Liptovský Mikuláš 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Byty - dokončené v danom roku 67 208 227 123 394 278 Priemerná obytná plocha bytu (m 2 ) 76,8 73,4 76,5 89 64,5 65,1 Byty rozostavané k 31. 12. 578 670 504 792 739 835 Byty - rozostavané k 1. 1. 550 578 516 482 789 757 Byty - začaté v danom roku 95 300 215 433 344 356 Zdroj: Regionálny štatistický úrad Slovenskej republiky (LM) 1.5 Ekonomická výkonnosť 1.5.1 Organizačná štruktúra hospodárstva Počet podnikateľov sa neustále zvyšuje, (klesol iba v roku 2002) čo môže byť aj signálom, že sa podmienky na podnikanie v okrese Liptovský Mikuláš z roka na rok zlepšujú. Rastie podiel živnostníkov avšak z tabuľky 21 je zrejmé, že samostatne hospodáriacim roľníkom sa darí čoraz menej. Najviac živnostníkov dlhodobo pôsobí v oblasti obchodu. Toto konštatovanie platí aj pre počet právnických osôb podnikov v okrese Liptovský Mikuláš, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 23. V grafe č.4 je zobrazený percentuálny podiel jednotlivých typov podnikov z ich celkového počtu. Až 36 % podnikov na území okresu sa zaoberá práve obchodnou činnosťou. Z tabuliek vyplýva, že najmenej priaznivým rokom pre podnikanie bol rok 2002. Počet živnostníkov vtedy klesol o 82 subjektov a počet podnikov vzrástol v porovnaní s rokom 2001 iba o 4 nové podniky. Po roku 2002 dochádza každý rok už o výraznejší nárast živnostníkov aj podnikov. tabuľka 23. Fyzické osoby podnikatelia podľa právnych noriem OKRES Liptovský Mikuláš 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Fyzické osoby - podnikatelia (osoby) 4 276 4 197 4 531 4 991 5 067 5 138 Živnostníci 3 882 3 800 4 144 4 592 4 685 4 732 Slobodné povolania 160 161 163 168 161 202 Samostatne hospodáriaci roľníci 234 236 224 231 221 204 Zdroj: ŠÚ SR-KS v Žiline tabuľka 24: Počet živnostníkov podľa druhu podnikania v okrese Liptovský Mikuláš od roku 2001 do roku 2006 OKRES Liptovský Mikuláš 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Pôdohospodárstvo, rybolov 53 37 44 51 65 118 Priemyselná výroba spolu 720 713 784 885 920 1 006 Stavebníctvo 369 370 440 524 583 606 Obchod 1 561 1 461 1 568 1 650 1 621 1 652 Hotely, reštaurácie 396 364 375 406 411 358 Doprava, skladovanie, pošty a telekom. 193 187 195 209 208 178 Finančné sprostredkovanie 11 15 14 17 17 36 Nehnuteľnosti prenájom, obchod 372 425 474 559 564 515 Školstvo 43 48 45 48 48 41 Zdravotníctvo sociálna pomoc 2 4 5 5 6 5 Ostatné 162 176 200 238 242 217 Živnostníci spolu 3 882 3 800 4 144 4 592 4 685 4 732 Zdroj: ŠÚ SR 14

tabuľka 25: Právnické osoby podľa právnych noriem OKRES 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Právnické osoby spolu 1 142 1 218 1 303 1 433 1 587 1 730 Obchodné spoločnosti 510 520 567 660 765 869 Družstvá 19 19 20 19 19 19 Štátne podniky 1 0 0 0 0 0 Rozpočtové organizácie 86 115 113 116 120 119 Príspevkové organizácie 33 37 38 27 26 26 Ostatné organizácie 493 527 565 611 657 697 Zdroj: ŠÚ SR tabuľka 26: Počet podnikov v okrese Liptovský Mikuláš od roku 2001 do roku 2006 OKRES Liptovský Mikuláš 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Pôdohospodárstvo, rybolov 55 54 55 64 70 74 Priemyselná výroba spolu 119 115 125 143 157 164 Stavebníctvo 37 38 40 40 46 51 Obchod 243 236 256 301 325 359 Hotely, reštaurácie 42 42 44 49 64 71 Doprava, skladovanie, pošty a telekom. 21 23 24 31 36 38 Finančné sprostredkovanie 0 3 2 2 2 2 Nehnuteľnosti prenájom, obchod 83 86 97 103 128 155 Školstvo 3 3 2 2 2 2 Zdravotníctvo sociálna pomoc 1 0 0 5 14 28 Ostatné 16 24 23 29 30 36 Podniky spolu 620 624 668 769 874 980 Zdroj: ŠÚ SR graf 4: Podiel jednotlivých druhov podnikov v okrese Liptovský Mikuláš v roku 2006 0% 16% 0% 4% 3% 8% 17% 4% 7% 5% 36% Pôdohospodárstvo, rybolov Priemyselná výroba spolu Stavebníctvo Obchod Hotely, reštaurácie Doprava, skladovanie, pošty a telekom. Finančné sprostredkovanie Nehnuteľnosti prenájom, obchodi Školstvo Zdravotníctvo sociálna pomoc Ostatné 15

tabuľka 27. Podniky podľa vybraných druhov vlastníctva v roku 2005 okres podniky spolu súkromný sektor z toho zahraničné z toho medzinárodné k 31.12. podiel k 31.12. podiel k 31.12. podiel k 31.12. podiel (%) (%) (%) (%) Liptovský Mikuláš 874 10,4 855 10,2 40 8,7 55 10,9 Zdroj: ŠÚ SR, Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2006 tabuľka 28. Podniky podľa počtu zamestnancov okres rok 2001 v tom s počtom zamestnancov 0-19 20 49 50-249 250 a viac rok 2004 rok 2005 rok 2001 rok 2004 rok 2005 Liptovský Mikuláš 537 656 766 25 45 51 42 58 47 16 10 10 Zdroj: ŠÚ SR, Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2006 rok 2001 rok 2004 rok 2005 rok 2001 rok 2004 rok 2005 1.6 Priemyselná výroba Liptovský Mikuláš patrí medzi rozvinuté priemyselné oblasti. Rozvinutý priemysel a služby v regióne Liptov: - výroba celulózy papiera, papierenských výrobkov - elektrotechnický priemysel - telekomunikačný priemysel - drevársky priemysel - potravinársky priemysel - strojársky priemysel - ľahký priemysel tabuľka 29. Vybrané ukazovatele za priemyselné závody kraja OKRES Liptovský Mikuláš 2001 2002 2003 2004 2005 Hrubý obrat (mil. Sk) 13 133 12 934 12 530 9 654 9 880 Medzispotreba (mil. Sk) 10 123 10 335 10 331 7 386 7 753 Počet priemyselných závodov 45 43 45 42 40 Pridaná hodnota (v mil. Sk) 3 010 2 599 2 198 2 267 2 127 Zdroj: ŠÚ SR, Štatistická ročenka regiónov Slovenska 16

tabuľka 30. Podiel okresov na tržbách za vlastné výkony a tovar v % Ž ilin a T v r d o š í n T u rč ia n s k e T e p lic e R u ž o m b e r o k N á m e s t o v o M a r t in L ip t o v s k ý M ik u lá š K y s u c k é N o v é M e s t o D o ln ý K u b í n Č a d c a B y tč a 0 5 1 0 1 5 2 0 2 5 3 0 3 5 V rámci Žilinského kraja najvyššiu zamestnanosť v priemysle má po okrese Žilina (23,4 %) okres Martin (17,0 %) a Liptovský Mikuláš (9,4 %). tabuľka 31. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca okres 2001 2004 2005 rozdiel oproti priemeru kraja rozdiel oproti priemeru SR Liptovský Mikuláš 13 512 15 832 17 823-300 -1 712 Pozn.: údaje sú za organizácie s 20 a viac zamestnancami Zdroj: ŠÚ SR-KS v Žiline, Bulletin 2001, 2004, 2005 Z hľadiska koncentrácie priemyslu môžeme kraj rozdeliť na okresy s vysokou koncentráciou priemyslu a to od Žiliny po Liptov. Medzi menej rozvinuté priemyselné oblasti patrí Bytča, región Orava a Kysuce. Okres Turčianske Teplice je bez veľkých podnikov a je zameraný na poľnohospodárstvo a kúpeľníctvo. V okrese Liptovský Mikuláš má zastúpenie výroba telekomunikačných, elektrických a optických zariadení, výroba potravín a nápojov, spracovanie kože a a výroba kožených výrobkov, výroba strojov, spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva. Výroba potravín a nápojov má svoje stabilné postavenie. Po poklese tržieb za vlastné výkony a tovar v r. 2004, tieto medziročne vzrástli o 13,2 % a dosiahli v roku 2005 7 777 183 tis. Sk. Medzi popredné podniky v okrese patria aj: Liptovská mliekáreň, a.s. Liptovský Mikuláš; Liptovské pekárne a cukrárne Včela - Lippek k.s. Liptovský Mikuláš; St. Nicolaus, a.s., Liptovský Mikuláš; Pečivárne Liptovský Hrádok, s.r.o., Liptovská Porúbka OR LI s.r.o. Dovalovo, Liptovský Hrádok Automobilový priemysel sa stáva hnacím motorom rastu ekonomiky kraja. V roku 2007 sa už začalo s výrobou osobných automobilov v novom závode juhokórejskej spoločnosti KIA Motors Slovakia s.r.o. a u jeho subdodávateľov. Výrobou dopravných prostriedkov sa zaoberá aj firma Craemer spol. s.r.o. Liptovský Mikuláš so sídlom v Závažnej Porube. Strojársky priemysel tento druh priemyslu v okrese reprezentuje podnik Liptovské strojárne a.s. Spoločnosť Haco, a ostatné menšie strojárske podniky Elektrotechnický priemysel je jedným z najdynamickejších odvetví. Na tržbách za vlastné výkony a tovar sa podieľa 10,1 %. V poslednom období do Žilinského kraja zamierilo niekoľko významných investorov elektrotechnického priemyslu. Významné centrá elektrotechnickej produkcie sú aj v Liptovskom Hrádku (Tesla Liptovský Hrádok, a.s. Liptovský Hrádok; Alcatel - Lucent Slovakia, a.s. Liptovský Hrádok, Eltec Valere s.r.o., Liptovský Hrádok, Tecwings Slovakia s.r.o., Liptovský Hrádok), Spracovanie dreva má rozvinutú surovinovú základňu. Dynamický rast tohto odvetvia je zrejmý na tržbách, ktoré vzrástli o 30,9 % Hlavnými predstaviteľmi tohto odvetvia sú najmä podniky: Swedwood Slovakia, odštepný závod Jasná; Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o. Liptovský Hrádok; Drevomax, s.r.o. Liptovský Mikuláš; v území sa nachádza množstvo menších spracovateľských firiem / píly, výroby nábytku apod./ Výrobu nábytku reprezentuje Thermospor, spol. s r.o. Liptovský Mikuláš. 17

Kožiarsky a obuvnícky priemysel: Disponuje lacnou a kvalifikovanou pracovnou silou, dostatočnou technologickou úrovňou, čo predurčuje vďaka tradíciám rast uvedeného odvetvia. V súčasnosti pracuje v siedmych väčších spoločnostiach 960 ľudí. (Gábor Slovensko s.r.o., SlovTan Contract Tannery s.r.o., Tatra LEDER s.r.o, Ďumbier s.r.o., Liptospol s.r.o., Nicolaus Leather s.r.o., Split Slovakia s.r.o.) 1.6.1 Zahraničné investície tabuľka 32. Najvýznamnejší zahraniční investori investor krajina pôvodu spoločnosť odvetvie priemyslu Alcatel Nemecko Alcatel Lipt. Hrádok Elektrotechnický Swedwood Gabor Švédsko Rakúsko Swedwood Slovákia Závažná Poruba Gabor Slovakia Liptovský Mikuláš Nábytkársky Obuvnícky Schafstall Handelsgesellschaft Nemecko Schafstall Liptovský Mikuláš Kožiarsky BMBeteiligung Management Nemecko Tatra - Leder Liptovský Mikuláš Kožiarsky Paul Craemer GmbH Nemecko Craemer Liptovský Mikuláš Strojárenský Bongrain Europe Zdroj: interné materiály ŽSK Francúzsko Liptovská mliekáreň Liptovský Mikuláš Potravinársky 1.6.2 Priemyselné parky tabuľka 33. Lokality priemyselných parkov posúdených z hľadiska vplyvov na životné prostredie okres obec názov lokality-pp výmera (ha) Liptovský Mikuláš L. Mikuláš, Závažná Poruba L. Mikuláš - Liptov 150 K Vysvetlivky: Z zelená plocha, K kombinovaná plocha Zdroj: MŽP SR Údaje o priemyselných parkoch a rozvojových výrobných plochách sú uvedené v nasledovnej tabuľke. tabuľka 34. Priemyselné parky v ŽSK - etapa návrh do r. 2015 ozn. okres názov 9/5 LM PP Liptovsk ý Mikuláš 10/5 LM PP Liptov II druh plochy K Z plocha (ha) záber PPF (ha) 150 22 107 100 Zdroj: Zmeny a doplnky ÚPN-VÚC Žilinského kraja 2005 katastrálne územie Liptovský Mikuláš, Okoličné, Závažná Poruba Beňadiková, Okoličné, Uhorská Ves význ am C vhodný typ PP PP C PP TP druh plochy obmedzujúce faktory záber ornej pôdy v 6.skupine, blízkosť nadregionálneho biokoridoru Váh, malé voľné plochy záber ornej pôdy v 6.skupine, blízkosť nadregionálneho biokoridoru Váh Vysvetlivky : H - zastavané plochy (hnedé plochy) Z - voľné plochy (zelené plochy) K - kombinované plochy C - celoštátny význam R - regionálny význam L - lokálny význam PP - priemyselný park TP - technologický park VTP vedecko-technologický park LC - logistické centrum PPF - poľnohospodársky pôdny fond TTP - trvalé trávne porasty 18

1.7 Poľnohospodárstvo Z jednotlivých okresov, najväčší objem tržieb z oblasti poľnohospodárstva dosiahli okresy Liptovský Mikuláš, Martin a okres Tvrdošín. Počet podnikov a živnostníkov v poľnohospodárstve, poľovníctve a lesnom hospodárstve podľa výberu ekonomických činností, bol najvyšší v okresoch Žilina, Liptovský Mikuláš a Martin. tabuľka 35. Počet podnikov a živnostníkov podnikajúcich v poľnohospodárstve, poľovníctve a lesníctve v okrese LM okres počet podnikov v poľnohospodárstve, poľovníctve a lesníctve v r. 2005 počet živnostníkov podnikajúcich v poľnohospodárstve, poľovníctve a lesníctve v r. 2005 Liptovský Mikuláš 70 65 Zdroj: SU SR Tržby za predaj poľnohospodárskych výrobkov spolu majú klesajúci trend. Najvyššie tržby tradične dosahovali okresy Liptovský Mikuláš, Martin a okres Tvrdošín za predaj živočíšnych výrobkov. 1.8 Stavebníctvo Z územného hľadiska Žilinského kraja, najväčšiu produkciu výkonov vykonaných vlastnými zamestnancami v stavebníctve vykazujú podniky a živnostníci okresov Žilina, Liptovský Mikuláš a Kysucké Nové Mesto. tabuľka 36. Prehľad ukazovateľov v stavebníctve za podniky s 20 a viac zamestnancami OKRES Liptovský Mikuláš 2001 2002 2003 2004 2005 Produktivita práce na zamestnanca zo stavebnej produkcie vykonanej vlastnými zamestnancami Produktivita práce na zamestnanca zo stavebnej produkcie podľa dodávateľských zamestnancov Stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami (mil Sk) Stavebná produkcia podľa dodávateľských zmlúv (mil. Sk) Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca (Sk) Priemerný evidenčný počet zamestnancov (fyz. os.) Zdroj: SU SR 568 475 679 102 825 361 1 004 725 1 307 439 774 161 933 628 1 094 816 1 484 571 1 719 945 559 614 731 879 1 194 761 844 970 1 299 1 570 11 555 13 254 14 434 16 764 18 337 983 904 886 875 913 1.9 Cestovný ruch Okres Liptovský Mikuláš obklopujú najväčšie hory na Slovensku: Vysoké Tatry, Západné Tatry a Chočské vrchy na severe, Nízke Tatry na juhu a Popradská kotlina na východe. Cez Liptov preteká Váh v dĺžke 43,5 km a jeho prítok Belá. Nachádza sa tu známa priehrada Liptovská Mara. Okrem lyžovania a turistiky ponúka tento región aj menej tradičné športy ako paragliding, rafting, jazdu na koni, vyhliadkové lety, horolezectvo, cyklistiku, poľovníctvo, rybárstvo. Známe sú termálne kúpaliska v Liptovskom Mikuláši a Liptovskom Jáne. V zimnej sezóne sú vyhľadávanými zimnými strediskami Demänovská dolina, Jasná, Chopok, Bocká dolina, Jánska dolina. Na Liptove sa nachádzajú 3 sprístupnené najkrajšie jaskyne na území Slovenska. Počas celého roka sú výrazne navštevované ďalšie zaujímavé oblasti ako Prosiecka, Kvačianska a Žiarska dolina. Zásluhou jedinečnosti prírodných zaujímavostí a bohatstvu kultúrno-historických pamiatok patrí okres Liptovský Mikuláš k najatraktívnejším oblastiam Slovenska. Väčšina jeho územia je hornatá, bohatá na lesy a prírodné krásy. Najcennejšie prírodné hodnoty sú chránené v Tatranskom národnom parku a Národnom parku Nízke Tatry. Pešia turistika a cykloturistika v lete, ako aj zjazdové a bežecké lyžovanie v zime patria k najčastejším motívom návštevy regiónu. 19

Za prírodným bohatstvom nezaostávajú ani kultúrno-historické pamiatky. Celý región je mimoriadne bohatý na stavebné pamiatky z rôznych historických období. Veľmi často sú medzi nimi zastúpené kúrie a kaštiele, s ktorými sa možno stretnúť vo viacerých obciach. Vo viacerých obciach na Liptove sa možno dodnes stretnúť s pamiatkami ľudovej architektúry, z ktorých sa viaceré nachádzajú v múzeu v prírode v Pribyline. Jedinečný drevený kostol vo Sv. Kríži je jednou z najväčších drevených stavieb v Európe. 1.9.1 Štatistika cestovného ruchu regiónu LIPTOV v rokoch 2001-2006 Región Liptov disponoval v roku 2006 kapacitou 11 369 lôžok, čo predstavuje 45%-ný podiel na kapacite lôžok Žilinského samosprávneho kraja. Tento podiel sa od roku 2001 výrazne nemenil a má rovnakú priemernú hodnotu za sledované obdobie 2001-2006. Počet lôžok v regióne však medzi rokmi 2001 a 2006 medziročne klesol o 1365 lôžok. V počte ubytovacích zariadení zaberá priemerný 38%-ný podiel na ubytovacích zariadeniach v kraji. V roku 2006 v regióne bolo evidovaných 229 ubytovacích zariadení. Počet ubytovacích zariadení sa oproti roku 2001 znížil o 14 zariadení (6%), kým medzi rokmi 2005 a 2006 o 6 zariadení. V návštevnosti má región Liptov na návštevnosti kraja 48%-ný podiel. V roku 2006 ubytovacie zariadenia regiónu navštívilo 336 tis. návštevníkov, čo je o 38% viac ako v roku 2001, kedy sa región podieľal na návštevnosti kraja 45%-ami. Pri zvýšenej návštevnosti a prenocovaniach oproti poklesu počtu 14 zariadení s 1365 lôžkami to znamená nárast priemernej obsadenosti existujúcich zariadení v regióne Liptov. tabuľka 37: Štatistika cestovného ruchu regiónu LIPTOV v rokoch 2001-2006 Okres Ukazovateľ 2001 2002 2003 2004 2005 2006 priemer 2006/2005 2006/2001 Okres Liptovský Mikuláš Okres Ružomberok subregión LIPTOV Žilinský samosprávny kraj podiel subregiónu na ŽSK Zdroj: ŠÚ SR Počet prenocovaní návštevníkov v ubyt. zariadeniach 800 324 836 710 844 198 801 499 933 846 977 546 5% 22% Počet lôžok v ubytovacích zariadeniach 10 624 10 823 11 349 11 615 11 643 9 173-21% -14% Počet návštevníkov v ubyt. zariadeniach 209 099 232 582 241 766 235 562 277 929 281 498 1% 35% Počet ubytovacích zariadení 196 201 209 204 181 172-5% -12% Počet prenocovaní návštevníkov v ubyt. zariadeniach 209 919 230 499 244 334 180 144 181 735 224 911 24% 7% Počet lôžok v ubytovacích zariadeniach 2 110 2 058 2 404 2 330 2 065 2 196 6% 4% Počet návštevníkov v ubyt. zariadeniach 34 386 44 707 45 703 40 216 43 829 54 801 25% 59% Počet ubytovacích zariadení 47 51 57 59 54 57 6% 21% Počet prenocovaní návštevníkov v ubyt. zariadeniach 1 010 243 1 067 209 1 088 532 981 643 1 115 581 1 202 457 8% 19% Počet lôžok v ubytovacích zariadeniach 12 734 12 881 13 753 13 945 13 708 11 369-17% -11% Počet návštevníkov v ubyt. zariadeniach 243 485 277 289 287 469 275 778 321 758 336 299 5% 38% Počet ubytovacích zariadení 243 252 266 263 235 229-3% -6% Počet prenocovaní návštevníkov v ubyt. zariadeniach 2 096 427 2 159 791 2 175 857 1 987 306 2 095 016 2 255 610 8% 8% Počet lôžok v ubytovacích zariadeniach 28 611 29 003 30 429 30 452 29 389 25 167-14% -12% Počet návštevníkov v ubyt. zariadeniach 541 689 596 971 609 858 577 808 625 790 652 770 4% 21% Počet ubytovacích zariadení 621 641 684 688 646 650 1% 5% Počet prenocovaní návštevníkov v ubyt. zariadeniach 48% 49% 50% 49% 53% 53% 51% 0% 11% Počet lôžok v ubytovacích zariadeniach 45% 44% 45% 46% 47% 45% 45% -3% 1% Počet návštevníkov v ubyt. zariadeniach 45% 46% 47% 48% 51% 52% 48% 0% 15% Počet ubytovacích zariadení 39% 39% 39% 38% 36% 35% 38% -3% -10% 1.9.2 Kapacity a výkony ubytovacích zariadení za rok 2006 v okrese Liptovský Mikuláš V roku 2006 vygenerovalo 172 ubytovacích zariadení s 9173 lôžkami v okrese Liptovský Mikuláš 456 mil. Sk tržieb, čo predstavuje priemernú hodnotu 2,8 mil. Sk na zariadenie. Priemerná cena na ubytovacie zariadenie v regióne predstavovala 466 Sk s DPH na deň a lôžko. Pričom 39 ubytovávateľov na súkromí nad 10 lôžok na zariadenie, vygenerovalo spolu 3,8 mil. Sk, čo celoročne predstavuje len 100 tis Sk na zariadenie. Na druhej strane 32 hotelových zariadení vygenerovalo 300 mil. Sk, čo predstavuje 938 tis Sk na zariadenie. Priemerná cena pre ubytovania na súkromí predstavovala v roku 2006 244 Sk, kým v hotelovom zariadení 537 Sk. Cena lôžka v penzióne predstavovala priemerne 462 Sk. V domácom cestovnom ruchu bola priemerná cena o 12% nižšia ako v aktívnom zahraničnom cestovnom ruchu. Okres navštívilo 281 tis. návštevníkov, z toho 165 tis. zo zahraničia a 116 tis. v rámci DCR. Priemerne strávili domáci návštevníci v rámci DCR v okrese 3,5 dňa, pričom v turistických ubytovniach 3,9 a na súkromí 4,4 dňa. Z celkového počtu návštevníkov 163 tis. navštívilo hotelové zariadenie (58%), 14% chatové osady a ostatné hromadné ubytovania. Domáci návštevníci najviac vyhľadávali hotely a ostatné hromadné zariadenia typu kempingov, kým zahraniční hotely a chatové osady. 20

Priemerné využitie ubytovacích kapacít predstavovalo 36%, z toho najväčšie 57%-né využitie mali chatové osady a hotely mali obsadenosť na úrovni 50%. Penzióny boli využívané na 30%. Najnižšie len 14%-nú obsadenosť vykazovali ubytovávatelia v súkromí. Toto % je čiastočne skreslené vzhľadom na skutočnosť, že nie všetci návštevníci ubytovaní na súkromí sú evidovaní. Štruktúru ubytovacích zariadení v okrese Liptovský Mikuláš v roku 2006 tvorili z najväčšej časti ostatné hromadné ubytovania typu kempingov 33%, nasledovalo ubytovanie v súkromí 39 (23%) a hotely 32 zariadení (19%). tabuľka 38: Kapacity ubytovacích zariadení podľa druhu za rok 2006 v okrese Liptovský Mikuláš Okres Liptovský Mikuláš Zdroj: ŠÚ SR Druh zariadenia Počet Počet Počet v tom Počet miest Počet v tom Počet v tom ubytov. izieb lôžok stále príležit. na voľnej návštevníkov DCR ZACR prenocov. DCR ZACR zar. podiel lôžka lôžka ploche podiel Spolu ubytovacie zar. 172 3 050 9 173 7 406 1 767 2 360 281 498 116 309 165 189 977 546 351 712 625 834 1. Hromadné ubytovacie zar. 133 2 914 8 764 7 040 1 724 2 360 277 982 115 623 162 359 961 907 348 879 613 028 Hotely (motely, botely) spolu 32 1 713 4 558 3 541 1 017 0 162 902 70 102 92 800 571 105 204 211 366 894 Penzióny 19 278 800 672 128 0 19 303 8 758 10 545 67 112 26 882 40 230 Turistické ubytovne 20 341 1 041 926 115 0 19 557 10 100 9 457 76 074 32 980 43 094 Chatové osady 5 234 1 144 815 329 0 39 658 10 028 29 630 134 400 24 234 110 166 Ostatné hromadné ubytovanie 57 348 1 221 1 086 135 2 360 36 562 16 635 19 927 113 216 60 572 52 644 2. Ubytovanie v súkromí 39 136 409 366 43 0 3 516 686 2 830 15 639 2 833 12 806 Izby v súkromnom objekte 21 60 186 164 22 0 1 298 181 1 117 4 515 594 3 921 Súkromné objekty 18 76 223 202 21 0 2 218 505 1 713 11 124 2 239 8 885 tabuľka 39: Výkony ubytovacích zariadení podľa druhu za rok 2006 v okrese Liptovský Mikuláš Okres Liptovský Mikuláš Zdroj: ŠÚ SR Tržby v tom Priemerná v tom Využitie Priemerný v tom Druh zariadenia za ubytovanie DCR ZACR cena za ubyt. DCR ZACR kapacity počet DCR ZACR spolu vr. DPH spolu vr. DPH čisté v% prenocovaní (tis. Sk) podiel (Sk) Spolu ubytovacie zar. 455 992 151 517 304 475 466 431 487 35,9 3,5 3,0 3,8 1. Hromadné ubytovacie zar. 452 173 150 798 301 375 470 432 492 36,8 3,5 3,0 3,8 Hotely (motely, botely) spolu 306 654 105 737 200 917 537 518 548 49,2 3,5 2,9 4,0 Penzióny 30 975 11 440 19 535 462 426 486 28,8 3,5 3,1 3,8 Turistické ubytovne 20 420 8 813 11 607 268 267 269 25,4 3,9 3,3 4,6 Chatové osady 72 776 13 395 59 381 541 553 539 57,1 3,4 2,4 3,7 Ostatné hromadné ubytovanie 21 348 11 413 9 935 189 188 189 16,5 3,1 3,6 2,6 2. Ubytovanie v súkromí 3 819 719 3 100 244 254 242 14,3 4,4 4,1 4,5 Izby v súkromnom objekte 1 214 149 1 065 269 251 272 9,9 3,5 3,3 3,5 Súkromné objekty 2 605 570 2 035 234 255 229 17,3 5,0 4,4 5,2 Spolu ubytovacie zar. 114 253 50 982 63 271 508 441 579 36,0 4,1 4,6 3,7 V roku 2006 ubytovacie zariadenia v okrese vygenerovali o 201 mil. Sk viac (priemerne o 79%) ako v roku 2001. O 190 mil. Sk vzrástli tržby od zahraničných návštevníkov v rámci ZACR, (87%). Hodnota tržieb z DCR sa výrazne zvýšila v okrese Liptovský Mikuláš o 59 mil. SK (o 64%). Priemerná cena v rámci DCR sa z ceny 252 Sk v roku 2001 zvýšila na cenu 431 SK v roku 2006 (o 71%). Vrámci ZACR bol nárast o 30% z ceny 375 Sk v roku 2001 na cenu 487 Sk v roku 2006. Počet návštevníkov vzrástol o 35%. Počty návštevníkov vrámci DCR vzrástli len o 13%, kým vrámci ZACR o 55%. Celkové prenocovania sa však zvýšili len o 22% vzhľadom na to, že v okrese Liptovský Mikuláš zostala priemerná dĺžka pobytu takmer zachovaná, poklesla len o 0,3 dňa. Využitie kapacity sa za sledované obdobie v okrese Liptovský Mikuláš vzrástlo o 5% z hodnoty 34% v roku 2001 na hodnotu 36% v roku 2006. V okrese Liptovský Mikuláš najviac ubytovacích zariadení eviduje Mesto Liptovský Mikuláš (30 zariadení), nasleduje obec Liptovský Ján (23), obec Demänovská dolina (23) a obec Pribylina (19) s chatovou osadou Podbanské. Najviac lôžok je evidovaných v obci Demänovská dolina, kde prevládajú hotelové zariadenia (2920 lôžok), nasleduje mesto Liptovský Mikuláš (1904 lôžok) a obec Liptovský Ján (1547 lôžok). Najviac návštevníkov eviduje Demänovská dolina (94 695), pričom prevládajú zahraniční návštevníci, podobne ako v Liptovskom Mikuláši (60152). V Liptovskom Jáne s celkovou návśtevnosťou 48222 návštevníkov, však prevládajú domáci návštevníci (32150) pred zahraničnými (16072). Najvyššia priemerná cena na úrovni 625 Sk je v Demänovskej doline, kým najnižšia je 131 Sk v obci Pavčina Lehota priamo pri Demänovskej doline, kde prevláda ubytovanie v súkromí. Najvyššie využitie ubytovacej kapacity má Liptovský Ján na úrovni 48,8 % pri priemernej cene 433 Sk. 21

Demänovská dolina využíva ubytovacie kapacity priemerne na 42,3%. Najviac priemerne 3,8 dňa strávia návštevníci v Liptovskom Jáne, pričom zahraniční až 4,6 dňa. 2 V ostatných obciach prevláda ubytovanie na súkromí a menšie penzióny. Väčšie ubytovacie zariadenia sa vyskytujú aj v obci Vyšná Boca. tabuľka 40: Kapacity ubytovacích zariadení cestovného ruchu za roky 2001-2006 ROK Územie Ubytovacie zariadenia Izby Lôžka stále lôžka v tom v tom v tom príležitost. lôžka Miesta na voľnej Návštevníci ploche Prenocovania DCR ZACR návštevníkov DCR ZACR 2001 Liptovský Mikuláš 196 2 767 7 999 6 546 1 453 2 625 209 099102 694 106 405 800 324 366 024 434 300 2004 Liptovský Mikuláš 204 3 150 9 270 7 526 1 744 2 345 235 562106 564 128 998 801 499 328 020 473 479 2005 Liptovský Mikuláš 181 3 117 9 283 7 494 1 789 2 360 277 929119 281 158 648 933 846 357 621 576 225 2006 Liptovský Mikuláš 172 3 050 9 173 7 406 1 767 2 360 281 498116 309 165 189 977 546 351 712 625 834 06/05 Liptovský Mikuláš -9-67 -110-88 -22 0 3 569-2 972 6 541 43 700-5 909 49 609 06/05 Liptovský Mikuláš -5% -2% -1% -1% -1% 0% 1% -2% 4% 5% -2% 9% Zdroj: ŠÚ SR tabuľka 41: Výkony ubytovacích zariadení cestovného ruchu za roky 2001-2006 ROK Územie Tržby za ubytov. spolu vr. DPH (tis. Sk) v tom v tom v tom Priemerný Priemerná cena Využitie počet DCR ZACR za ubyt. DCR ZACR kapacity DCR ZACR prenocov. vr. DPH (Sk) čisté (%) 2001 Liptovský Mikuláš 255 254 92 346162 908 319 252 375 34,0 3,8 3,6 4,1 2004 Liptovský Mikuláš 311 200112 031199 169 388 342 421 31,3 3,4 3,1 3,7 2005 Liptovský Mikuláš 395 233 129 136 266 097 423 361 462 33,9 3,4 3,0 3,6 2006 Liptovský Mikuláš 455 992 151 517 304 475 466 431 487 35,9 3,5 3,0 3,8 06/05 Liptovský Mikuláš 60 759 22 381 38 378 43 70 25 2 0 0 0 06/05 Liptovský Mikuláš 15% 17% 14% 10% 19% 5% 6% 3% 1% 4% Zdroj: ŠÚ SR V oblasti Cestovného ruchu je potrebné ďalej podporovať rozvoj a výstavbu kvalitných zariadení ako aj vytvárať nové produkty a to aj v lokalitách, v ktorých zatiaľ služby nie sú dostatočne rozvinuté, ale ich potenciál pre rozvoj tohto odvetvia je výrazný vzhľadom na vhodné prírodné podmienky. 1.10 Základná infraštruktúra Výstavbou prívodu vody z VN Žilina bol položený základ severoslovenskej vodárenskej sústavy a prepojenie skupinových vodovodov (ďalej SKV) Žilina a Čadca. Ďalšie vodovodné sústavy v Žilinskom kraji sú: Oravský SKV zásobujúci okresy Tvrdošín, Námestovo a Dolný Kubín, Martinský SKV zásobujúci takmer všetky sídla v okrese Martin, SKV Liptovský Mikuláš, SKV Ružomberok, miestne skupinové a miestne vodovody. V roku 2003 bolo na verejný vodovod napojených 599 730 obyvateľov Žilinského kraja, čo je viac ako 86% obyvateľov žijúcich v regióne. V uvedenom roku dosiahla dĺžka vodovodnej siete 2 údaje za rok 2006 22

v území 3352 km, najväčšia dĺžka vodovodného potrubia je v okresoch Liptovský Mikuláš a Žilina, najmenšia v okrese Bytča. tabuľka 42. Dĺžka vodovodnej siete v okrese Liptovský Mikuláš v km do roku 2003 okres dĺžka vodovodnej siete bez prípojok 2002 2003 Liptovský Mikuláš 506 509 Zdroj: VÚVH tabuľka 43. Dĺžka a počet vodovodných prípojok za vodárenské závody v okrese Liptovský Mikuláš do roku 2003 závod počet vodovod. prípojok 2001 2003 dĺžka vodovod. prípojok (km) počet vodovod. prípojok dĺžka vodovod. prípojok (km) Liptovský Mikuláš 13 003 140 12 635 136 Zdroj: VÚVH 1.10.1 Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd V r. 2003 bola vybudovaná kanalizačná sieť v dĺžke 894 km. Najdobudovanejšia verejná kanalizácia je v okresoch Liptovský Mikuláš, Žilina a Martin; najmenej je rozvinutá v okresoch Turčianske Teplice 40,19% obyvateľov. tabuľka 44. Dĺžka kanalizačnej siete v okrese Liptovský Mikuláš do roku 2003 okres dĺžka kanalizačnej siete bez prípojok (km) 2002 2003 Liptovský Mikuláš 141 144 Zdroj: VÚVH tabuľka 45. Dĺžka a počet kanalizačných prípojok za vodárenské závody v okrese Liptovský Mikuláš do roku 2003 závod počet vodovod. prípojok 2001 2003 dĺžka vodovod. prípojok (km) počet vodovod. prípojok dĺžka vodovod. prípojok (km) Liptovský Mikuláš 4 470 24 4 650 29 Zdroj: VÚVH Prehľad o vybavenosti obcí v oblasti zásobovania pitnou vodou a obcí s vybudovanou kanalizáciou je uvedený v prílohe č.2 Údaje bolí získané zo zozbieraných dotazníkov, ktoré boli rozposlané zástupcom všetkých obcí okresu a porovnané s údajmi z Obvodného úradu ŽP v Liptovskom Mikuláši (úseku štátnej vodnej správy). 1.10.2 Čistiarne odpadových vôd Za jedného z najväčších znečisťovateľov povrchových vôd sa pokladajú aj veľké ČOV, ktoré nedosahujú požadované čistiarenské efekty. Ich nízka kapacita môže byť spôsobená aj vysokým obsahom balastných vôd v kanalizačných privádzačoch, ako je to napr. v ČOV: Žilina, Rajec, Martin, Liptovský Hrádok, Liptovský Ján, Liptovský Mikuláš, Demänovská Dolina, Dolný Kubín. Preto je potrebné doriešiť ich intenzifikáciu, rekonštrukciu, príp. rozšírenie kapacity. 23

tabuľka 46. Prehľad ČOV v roku 2003 ZMOL čistiarne odpadových vôd kapacita závod mech. - biolog. s celkom mechanicky mech. - biolog. ČOV m/deň dočisťovaním Liptovský Mikuláš 9 1 8 0 66 628 Zdroj: VÚVH Zlepšenie životného prostredia v oblasti Liptova: rieši vybudovanie kanalizačného zberača dĺžky 6,9 km z Liptovského Hrádku do Liptovského Mikuláša z čistením splaškových odpadových vôd z L. Hrádku, L. Petra, Dovalova, L. Porúbky, L. Jána, Uhorskej Vsi, Podturne, časti L. Mikuláša Okoličné s napojením na ČOV L. Mikuláš, celková dĺžka navrhovanej kanalizácie je 56,7km a 4 ČS. V rámci mesta L. Mikuláš je navrhnutá rekonštrukcia 8,3 km kanalizačného potrubia. ČOV bola v Liptovskom Mikuláši pripravovaná už v 60tych rokoch minulého storočia. Výstavba bola ukončená v roku 1976. Trvalá prevádzka funguje od roku 1980. Momentálne sa pracuje na rekonštrukcii IV. Etapy ČOV, kde po jej ukončení bude ČOV Liptovský Mikuláš čistiť 711,4 l/s na úrovni požadovanej NV SR č. 491/2002Z.z. Táto čistiareň slúži aj ako regionálna ČOV po napojení stokovej siete obcí od Liptovského Hrádku po Liptovský Mikuláš po realizácii projektu financovaného z programu predvstupovej pomoci Európskej Únie ISPA. Tento projekt je významný aj z hľadiska predpokladu pre realizáciu ďalších aktivít v riešení otázky odpadových vôd. Východná Važec Hybe, kanalizácia a ČOV rieši vybudovanie stokovej siete v dĺžke 22,4 km a samostatnej ČOV pre obce Východná,Važec a Hybe. Liptovský Hrádok čistenie zrážkových vôd rieši rekonštrukciu ČOV Liptovský Hrádok na čistenie dažďových vôd. Liptovský Ján - čistenie zrážkových vôd a odstránenie balastných vôd rieši rekonštrukciu existujúcej ČOV na čistenie zrážkových vôd a rekonštrukciu kanalizácie v úsekoch s nátokom balastných vôd. Zoznam čistiarní odpadových vôd v ostatných obciach je uvedený v prílohe č.2 1.11 Životné prostredie Malé prietoky Váhu sú významne zlepšované najmä najväčšími zásobnými nádržami Liptovskou Marou na Váhu a Oravou na Orave. V Žilinskom kraji sa nachádza 21 vodárenských tokov, ktoré sa môžu využívať na odber pitnej vody a to najmä v okresoch Liptovského Mikuláša (tu je ich 6). V kraji je evidovaných 852 zdrojov pitnej vody (studne, vrty, pramene), najviac v okrese Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Na severnom úseku Váhu (okolie Liptovského Hrádku) došlo k zhoršeniu kvality vody z I. na III. triedu (koncentrácia ortuti). 24

1.11.1 Veľkoplošné chránené územia a územia európskeho významu NATURA 2000 mapa 2: Chránené územia v okrese Liptovský Mikuláš Zdroj: www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/kraje/zilina/ochrana_dedicstvo.html Zoznam veľkoplošných chránených území okresu Liptovský Mikuláš je uvedený v prílohe č. 3. tabuľka 47. Rozloha veľkoplošných chránených území názov chráneného územia NP Nízke Tatry 72 842 48 064 Lipt. Mikuláš, Ružomberok NP Nízke Tatry OP 110 162 44 634 Lipt. Mikuláš, Ružomberok TANAP 73 800 24 984 Tvrdošín, Lipt. Mikuláš TANAP OP 30 703 16 351 Tvrdošín, Lipt. Mikuláš Zdroj: Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Žilinského kraja tabuľka 48. Prehľad navrhovaných chránených vtáčích území v ŽSK názov CHÚ celková výmera (ha) Nízke Tatry 96 951 Vysoké Tatry Zdroj: www.sopsr.sk 54 717 celková Lokalizácia chráneného územia kraj okres ŽSK zasiahnuté ktastrálne územie Žilinský, Banskobystrický, Prešovský Žilinský, Prešovský výmera (ha) z toho v ŽSK Liptovský Mikuláš, Poprad, Ružomberok Liptovský Mikuláš, Poprad, Tvrdošín okres ŽSK Horná Lehota, Partizánska Ľupča, Malatíny, Kráľovská Ľubeľa, Ploštín, Svätý Kríž, Demänová, Bodice, Závažná Poruba, Liptovský Ján, Dúbrava, Iľanovo, Liptovské Kľačany, Pavčina Lehota, Lazisko, Demänovská Dolina, Liptovská Porúbka, Kráľova Lehota, Malužiná, Nižná Boca, Vyšná Boca, Ružomberok, Liptovské Sliače, Ludrová, Liptovská Štiavnica, Liptovská Osada, Liptovská Lúžna Huty, Bobrovec, Liptovský Trnovec, Kvačany, Jalovec, Jamník, Pribylina, Žiar, Babky, Liptovské Matiašovce, Smrečany, Konská, Jakubovany, Liptovská Kokava, Hybe, Východná, Važec, Okoličné, Vavrišovo, Ždiar, Vitanová, Habovka, Zuberec Navrhované územia európskeho významu v okrese Liptovský Mikuláš sú v prílohe č. 4 25

1.11.2 Odpadové hospodárstvo ZMOL tabuľka 49. Produkcia odpadu a nakladanie s odpadom v okrese Liptovský Mikuláš v r. 2004 okres, kraj zneškodnený odpad (t) zhodnotený odpad (t) skladovanie odpadu (t) odovzdanie inej organizácii spolu (t) (t) 21759,2189 81306,0980 24,1143 2405,1237 105288,9178 Liptovský Mikuláš Zdroj: http://cms.enviroportal.sk/odpady/verejne-informacie.php?rok=b-2004&kr=5&kat=v tabuľka 50. Skládky odpadov v okrese Liptovský Mikuláš okres Liptovský Mikuláš názov skládky Veterná Poruba Partizánska Ľupča - I., II. K katastrálne územie Veterná Poruba, Smrečany Partizánska Ľupča trieda skládky prevádzkovateľ rok ukončenia O Verejnoprospešné služby 2010 O OZO a.s., Liptovský Mikuláš (KI+KII+KIII) 2030 Partizánska Ľupča - Partizánska N OZO a.s., Liptovský Mikuláš 2030 III. K Ľupča Liptovský Hrádok Podtureň, Liptovský Peter O TS mesta Liptovský Hrádok 2040 Závažná Poruba Závažná Poruba I Obecný úrad 2005 Zdroj: www.enviro.gov.sk/servlets/files/14374 Vysvetlivky: I skládka odpadov na inertný odpad, N skládka odpadov na nebezpečný odpad, O - skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný tabuľka 51. Spaľovne odpadov prevádzkovateľ SA - Invest, s.r.o Lipt. Mikuláš typ spaľovacieho zariadenia Hoval Multizon GG 24 spôsob čistenia spalín mokrá práčka OSKO rok uvedenia do prevádzky Zdroj: Návrh koncepcie starostlivosti o životné prostredie Žilinského kraja projektovaná / skutočná kapacita 1992 208-300 kg.h-1 / 146 kg.h-1 ZL v tr. "B" Zámer v následujúcich rokoch TZL zámer inštalácie odlučovača TZL 1.11.3 Geotermálna energia Vrty v okolí Liptovského Mikuláša: FGL-1 Pavčina Lehota, HGL-3 Lúčky, VL-1 Vlachy, ZGL-1 Bešeňová, ZGL-2/A Liptovský Trnovec, ZGL-3 Liptovská Kokava. Geotermálne vrty sú využívané prevažne na rekreačné účely jeden z nich je aj v Liptovskom Jáne. V oblasti Bešeňovej sa geotermálna energia využíva aj na vykurovanie skleníkov. tabuľka 52. Geotermálne zariadenia por. č. činnosť zariadenia vrt lokalita teplota ( 0 C) 56 (+) FGL-1 Pavčina Lehota 32 358 + ZGL-1 Bešeňová 62 359 (+) ZGL-2 Liptovský Trnovec 61 360 (+) ZGL-3 Liptovská Kokava 44 Zdroj: Atlas geotermálnej energie SR Vysvetlivky: + geotermálne zariadenia v činnosti (+) geotermálne zariadenie vo výstavbe, alebo plánované 26

Geotermálna energia územia Liptovskej kotliny je priemerná, kotlina je preskúmaná 5 vrtmi. V regionálnom tepelnom poli hodnota hustoty tepelného toku klesá od bešeňovskej hráste západným smerom a východným smerom do depresie Liptovskej Kokavy. 1.11.4 Pôdny fond tabuľka 53. Úhrnné hodnoty druhov pozemkov (v ha) okres Liptovský Mikuláš rok poľnohospodárska pôda lesné pozemky vodné plochy zastavané plochy ostatné plochy celková výmera pôdy 1998 44 418 78 632 3 196 3 639 2 369 132 254 2002 44 211 80 042 3 203 3 691 2 326 133 473 2006 44 088 80 732 3 206 3 726 2 333 134 086 Zdroj: ÚGKK SR Pozn.: Odchýlky v súčtoch sú spôsobené matematickým zaokrúhľovaním výmer v m 2 na ha bez vyrovnania. tabuľka 54. Hodnotenie vývoja poľnohospodárskeho pôdneho fondu v r. 2001 a r.2006 okres rok orná pôda trvalé trávne porasty 2001 11 658 31 694 Liptovský Mikuláš 2006 11 514 31 715 vývojový trend - + Zdroj: ÚGKK SR, ŠÚ SR Vysvetlivky: hodnotenie trendu vývoja: nárast výmery +; pokles výmery - 1.11.5 Nerastná surovinová základňa a ťažba nerastných surovín Značné zásoby tehliarskych hlín podnietili vznik viacerých tehelní, v súčasnosti sú však v prevádzke len Liptovský Mikuláš Ondrašová, Martin a Ružomberok. Z rudných surovín sa v minulosti ťažil antimón na ložisku Dúbrava, zlaté a strieborné rudy na Magurke v Nízkych Tatrách. tabuľka 55. Vyhradené ložiská v zmysle 43 ods. 6 zákona č. 558/2001 Z.z nerast okres názov ložiska organizácia antimónové rudy Liptovský Mikuláš Dúbrava PKSBS s.r.o., Banská Bystrica antimónové rudy Liptovský Mikuláš Dúbrava - Ľubelská ŠGÚDŠ Bratislava antimónové rudy Liptovský Mikuláš Dúbrava - Martin štôlňa ŠGÚDŠ Bratislava antimónové rudy Liptovský Mikuláš Dúbrava - Matošovec ŠGÚDŠ Bratislava antimónové rudy Liptovský Mikuláš Dúbrava - Predpekelná ŠGÚDŠ Bratislava zlaté a strieborné rudy Liptovský Mikuláš Magurka - štôlňa Adolf - halda ŠGÚDŠ Bratislava dekoračný kameň Liptovský Mikuláš Liptovské Kľačany LESOSTAV.s r.o., Liptovský Hrádok stavebný kameň Liptovský Mikuláš Malužiná Lipt. Porúbka SsK a.s., Žilina štrkopiesky a piesky Liptovský Mikuláš Liptovský Hrádok SKŠ š.p. v likvidácii, Žilina tehliarske suroviny Liptovský Mikuláš Liptovská Ondrašová STP a.s., Žilina Zdroj: Krajská správa o stave životného prostredia v Žilinskom kraji v r. 2002 tabuľka 56. Ložiská nevyhradených nerastov - štrkopiesky a piesky okres názov ložiska; organizácia Liptovský Mikuláš Podkopy - Važec; PD Važec Liptovský Mikuláš Východná - Lom Bereky; PD Východná Zdroj: Krajská správa o stave životného prostredia v Žilinskom kraji v r. 2002 27

Vplyv ťažby na životné prostredie - V okrese Liptovský Mikuláš veľký vplyv na životné prostredie predstavuje ťažobná činnosť na ložisku Dúbrava. Aj keď už niekoľko rokov tu ťažba neprebieha, existujú pri štôlňach veľké haldy hlušiny a odkalisko. Problémom môžu byť aj banské vody. 1.11.6 Rastlinstvo Charakteristickým znakom územia Liptova je pestrosť flóry a usporiadanie rastlinstva do niekoľkých výškových vegetačných stupňov. Oblasť polí a lúk, tzv. podhorský vegetačný stupeň sa nachádza v nadmorskej výške 400 až 800 m. Vo vyšších polohách podhorský stupeň strieda bukový a najmä smrekový stupeň. Kosodrevinový vegetačný stupeň siaha do nadmorskej výšky 1 800 až 1 850 m. Nad ním sa nachádza subalpínsky a alpínsky vegetačný stupeň. V extrémnych podmienkach alpínskych lúk rastie asi 300 druhov drobných odolných rastlín. Floristicky najbohatšie sú alpínske lúky na vápencoch Západných Tatier. Na začiatku jari kvitne napríklad poniklec slovenský, neskôr prvosienka holá a horec Clusiov. Z letných druhov sa za najkrajšie považuje ľalia zlatohlavá, astra alpínska a plesnivec alpínsky. Na jeseň rozkvitá cyklámen európsky a najcharakteristickejší jesenný kvet jesienka obyčajná. V oblasti Liptova sa nachádzajú dubovo-hrabové lesy lipové, jedľové a jedľovo-smrekové lesy. 1.11.7 Enviromentálna regionalizácia Na území ŽSK bola v zložitých geomorfologických podmienkach severného Slovenska vymedzená Hornopovažská zaťažená oblasť zahrňujúca 4 subregióny v Liptovskej, Turčianskej, Oravskej a Žilinskej kotline. V Žilinskej kotline zaberá aglomeráciu Žiliny a v Liptovskej kotline Ružomberok. tabuľka 57. Podiel jednotlivých úrovní stavu ŽP v okrese LM a LM podľa environmentálnej regionalizácie SR k 31.12. 2001 okres plocha zaťažených oblastí (km 2 ) - počet dotknutých obyvateľov 1. stupeň 2. stupeň 3. stupeň 4. stupeň 5. stupeň spolu plocha zaťažených oblastí - spolu počet dotknutých obyvateľov plocha 1 083,303 56,899 111,693 70,968 0,277 1 323,140 Liptovský Mikuláš obyvateľstvo 22 447 497 6 518 44 522 0 73 984 Zdroj: Krajská správa o stave životného prostredia v Žilinskom kraji v r. 2002 1.12 Energetika tabuľka 58. Spotreba palív, elektriny, tepla podľa: územie, typ ukazovateľa a rok OKRES Liptovský Mikuláš 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Spotreba elektriny (MWh) 86 788 100 407 74 212 65 421 57 306 68 635 Spotreba motorovej nafty (t) 10 552 10 422 9 084 5 190 8 777 8 161 Spotreba zemného plynu (1000 m 3 ) 46 254 45 553 38 131 17 033 16 629 17 677 Spotreba tepla (GJ) 1 186 935 1 053 299 729 081 759 482 545 628 647 012 Spotreba čierneho uhlia, hnedého uhlia, koksu (t) 7 382 5 482 4 017 2 383 902 718 Spotreba vykurovacích olejov (t) 3 675 2 217 9 106 20 430 11 194 5 610 28

tabuľka 59. Prehľad významných vodných elektrární v ŽSK názov inštalovaný výkon (MW) ročná výroba (GWh) PVE Čierny Váh 735, 16 1203 VE Liptovská Mara 202,64 176 VE + PVE Mikšová I+II 93,6 208,4 VE Žilina 62 171 1.12.1 Netradičné zdroje energie Z netradičných zdrojov energie sa využívajú: geotermálne vody, v Žilinskom kraji sú vytypované 4 oblasti s výskytom zdrojov geotermálnej energie Turčianska, Žilinská, Liptovská kotlina a Skorušina. 1.12.2 Obnoviteľné zdroje energie Využitie obnoviteľných zdrojov energie patrí k hlavným cieľom zlepšenia životného prostredia a zlepšenia energetickej samostatnosti riešeného územia. Z hľadiska dostupnosti obnoviteľných zdrojov energie je najaktuálnejšia solárna energia, veterná energia, tepelné čerpadlá a biomasa. Z hľadiska využiteľnosti je však veterná energia málo rentabilná. Biomasa Pre praktické využitie prichádza v súčasnosti do úvahy najmä rastlinná časť biomasy, tzv. dendromasa (t.j. lesná biomasa a priemyselný resp. komunálny drevný odpad). Biomasa je OZE, ktorý v budúcnosti postupne nahradí významnú časť fosílnych palív využívaných na výrobu tepla. Celkový ročný potenciál Slovenska v produkcii lesnej biomasy vhodnej na energetické využitie do roku 2010 dosiahne približne 1.810 tisíc ton. Po roku 2010 sa bilancia lesnej biomasy môže reálne zvýšiť vyššou ťažbou dreva a pestovaním energetických porastov na výmere cca 45.400 ha. Priemerný energetický obsah v jednom kilograme suchého dreva ( slamy ) je cca 4,5 kwh, čo je o cca 20 % vyššia hodnota ako energia obsiahnutá v jednom kg hnedého uhlia. Slnečná energia Množstvo dopadajúcej slnečnej energie na územie Slovenska je zhruba 200 krát väčšie ako je súčasná potreba zo všetkých primárnych zdrojov energie v krajine. Celkový potenciál slnečnej energie pre celé územie Slovenska je na úrovni 54.000 TWh. Priemerné ročné žiarenie na území je 1.055 kwh/m 2 za rok (z toho približne 800 kwh/m 2 sa dosahuje v mesiacoch apríl september). Do roku 1997 bolo v SR aktívne využívaných približne 30.000 m 2 slnečných kolektorov. Koncom roku 2004 je odhadované množstvo v SR pracujúcich slnečných kolektorov na úrovni cca 50.000 m 2, prevažne slúžiacich ako zdroj tepla na prípravu TÚV a ohrev vody v bazénoch. Predpokladá sa, že inštalácia slnečných kolektorov v nasledujúcich rokoch bude dosahovať viac ako 5.000 m 2 /rok. Geotermálna energia Geotermálny výskum územia Slovenska začal v 70 tých rokoch, na základe jeho výsledkov bolo vymedzených 26 oblastí perspektívne vhodných pre získavanie geotermálnej energie. V 90-tych rokoch bol zahájený regionálny geologický výskum a prieskum jednotlivých perspektívnych oblastí, vrátane výpočtov množstiev geotermálnych vôd a geotermálnej energie. V súčasnosti sa geotermálna energia na Slovensku využíva na cca 36 lokalitách, s tepelne využiteľným výkonom 131 MWt. Sumárny tepelnoenergetický potenciál geotermálnych vôd vo všetkých perspektívnych oblastiach Slovenska reprezentuje 5.538 MWt. Súčasný stav v oblasti využívania geotermálnej energie je nedostatočný vzhľadom na potenciál, ktorý obsahuje tento obnoviteľný zdroj. Geotermálny vrt Liptovský Trnovec na brehu vodného diela Liptovská Mara v súčasnosti slúži na rekreačné účely ako Aquapark Tatralandia. Veterná energia Tento druh energie je zaradený medzi OZE bez priameho dopadu na životné prostredie. 29

Potenciál veternej energie SR je odhadnutý na cca 600 GWh/r, čo je v porovnaní s potenciálom ostatných obnoviteľných zdrojov energie, ako je biomasa alebo voda, veľmi nízky. Vodná energia Jedným z významných obnoviteľných zdrojov energie, ktorý má na území Slovenska dostatočné veľký nevyužitý potenciál, je hydroenergetický potenciál vodných tokov. Celkový technický využiteľný hydroenergetický potenciál je vyčíslený na 6.607 GWh ročne. Z celkového technicky využiteľného hydroenergetického potenciálu sa malé vodné elektrárne (MVE) podieľajú hodnotou 1.034 GWh. Z toho potenciálu sa v súčasnosti využíva 245 GWh (24,5 %). Z vodných tokov, ktorých hydroenergetický potenciál je možné využiť pre výrobu elektrickej energie, cez MVE sú aj vodné toky v okolí Liptovského Mikuláša. 3 1.12.3 Prenos elektrickej energie Prenos elektrickej energie v ŽSK sa uskutočňuje po prenosovom systéme 400-220 - 110 kv prostredníctvom energetických uzlov 400/220/110 kv transformovní ako aj distribučných sústav ZVN/VVN. Prenosová sústava 400 kv: severnou časťou kraja prechádza prenosová sústava 400 kv v smere Lemešany - Spišská Nová Ves - Liptovská Mara - Sučany - Varín - Nošovice (ČR), kde sa napája na celoeurópsku 400 kv sústavu. Energetické uzly 400/110 kv Liptovská Mara, Varín a 400/220/110 kv Sučany sú prepojené 400 kv prenosovou sústavou : 493 Horná Ždaňa - Sučany, 494 Sučany - Liptovská Mara, 406 Sučany - Liptovská Mara, 407 Liptovská Mara - Spišská Nová Ves, 045 PVE Čierny Váh - Liptovská Mara, 404 Varín - Nošovice, dvojité vedenie 405 Varín - Sučany, 495 Varín - Nové Mesto nad Váhom. Distribučná 110 kv sieť: distribučné vedenia 110 kv slúžia pre rozdelenie elektrickej energie z nadradenej sústavy (uzol Varín, Sučany, Liptovská Mara) a zdrojov elektrickej energie (tepelné a vodné elektrárne) pre zásobovanie distribučných staníc 110/22 kv. Na území ŽSK sú rozvodne: Čadca, Kys. N. Mesto, Bytča, Hričov, Tp Žilina, Rajčanka Žilina, Rajec, Tp Martin, Košúty, Námestovo, Mokraď, Nižná, Liptovský Mikuláš, Závažná Poruba, Kráľova Lehota, Lisková, Sučany, Kraľovany. V území sa nachádzajú aj veľkoodberateľské elektrické stanice: ZŤS Martin, Mondi SCP Ružomberok, OFZ Istebné, Cementáreň Liet. Lúčka, ŽOS Vrútky, TDZ Turany. 1.12.4 Zásobovanie plynom V Žilinskom kraji je zásobovanie zemným plynom riešené prostredníctvom vysokotlakových (VTL) plynovodov, VTL prípojok a sústavy regulačných staníc (RS), ktoré jeho umožňujú využitie zemného plynu vo všetkých formách spotreby (vykurovanie, príprava TÚV, varenie a technologické účely). Dodávku a spotrebu zemného plynu v kraji zabezpečujú nasledujúce plynárenské zariadenia : VTL plynovody, Severné Slovensko DN 500, PN 64, Rimavská Sobota - Liptovská Kokava DN 500, PN 64, Kysucký plynovod DN 500, DN 300, DN 200,DN 150, DN 100, PN 40, Oravský plynovod DN 200, PN 64; DN 200, DN 150, PN 40, Považský plynovod DN 300, PN 25, Žilina - Martin - Prievidza DN 300, PN 25. Z hľadiska nadradenej plynárenskej sústavy SR je hlavný zdroj zemného plynu pre ŽK medzištátny VTL plynovod Bratstvo s prepojovacími VTL plynovodmi Malženice Považská Bystrica, Severné Slovensko a Rimavská Sobota - Michalová Liptovská Kokava. Zoznam plynofikovaných obcí je uvedený v prílohe č. 2 3 Zdroj: Koncepcia rozvoja mesta Liptovský Mikuláš v oblasti tepelnej energetiky 30

1.13 Občianska vybavenosť ZMOL 1.13.1 Doprava Diaľnica D1 je trasovaná v línii Bratislava Považská Bystrica hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja Hričovské Podhradie Žilina Vrútky Ružomberok Liptovský Mikuláš hranica Žilinského a Prešovského kraja Košice Záhony štátna hranica SR / Ukrajina. tabuľka 60. Prehľad termínov výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií, týkajúcich sa okolia LM ťah názov stavby dĺžka (km) termín zahájenia Termín ukončenia D1 Hubová - Ivachnová 15,25 marec 08 december 12 Lipt. Mikuláš - D1a I/18 križ. Závažná 7 január 10 december 13 D1 Poruba D1 dobudovanie prídav. pruhov Dechtáre 1 máj 05 november 05 D1 Hybe Važec 10,66 august 06 október 06 D1 Važec - Mengusovce 12,22 september 98 október 07 D1 PH Podtureň 0 marec 07 august 07 D1 Privádzač Lietavská Lúčka 4,85 september 09 december 12 Zdroj: NDS, a.s. tabuľka 61. Prehľad horských priechodov v okrese LM okres názov Brestová Huty Liptovský Mikuláš Čertovica Jasná Zdroj: pracovný materiál odboru dopravy Úradu ŽSK Želežničná doprava - Modernizácia železničných tratí je najvyššiu prioritu v železničnej doprave ŽSK. Dotýka sa aj úseku cez Liptovský Mikuláš: trať č. 180 v úseku Žilina Vrútky Liptovský Mikuláš Poprad, modernizácia na traťovú rýchlosť 120 až 160 km/hod., Cyklistická doprava - ŽSK patrí medzi regióny s najhustejšou a najlepšou sieťou cyklotrás (Horné Považie, Kysuce, Turiec) a najlepšie vyznačenými trasami pre horské bicykle (okolie Terchovej s prepojením na Oravu). Liptovská cyklomagistrála - náročná trasa vedúca po severnom podhorí Nízkych Tatier. Začína v Bešeňovej na Oravskej cyklomagistrále. Pokračuje cez Liptovský Hrádok a trasa končí na Čiernom Váhu v lokalite Biely Potok. Odtiaľto pokračujú trasy na Poprad alebo smerom do Slovenského raja. Jej dĺžka je 74 km. 1.13.2 Školstvo Základné a materské školy Podľa demografických prognóz v materských a základných školách celkový počet detí bude mať klesajúci trend. Materské školy nemajú určené školské obvody a predškolská výchova nie je povinná. Z toho vyplýva, že je veľmi ťažko predpokladať, koľko detí bude jednotlivé predškolské zariadenia navštevovať. Prevádzkovanie materských škôl je originálnou kompetenciou obce. 31

Mesto Liptovský Mikuláš má v zriaďovateľskej pôsobnosti 10 materských škôl z toho 1 materská škola je spojená so základnou školou. V meste sa nachádza aj jedna súkromná Materská škola. Technický stav všetkých školských zariadení si vyžaduje rekonštrukciu a je nevyhnutné riešiť energetickú náročnosť budov, v ktorých Základné školy sídlia. Rovnako aj vybavenie škôl IKT j veľmi zastaralé. tabuľka 62: Zoznam základných škôl v okrese Liptovský Mikuláš p.č. Názov školy Adresa Ulica Druh školy Zriaďovateľ 1 ZŠ apoštola Pavla Liptovský Mikuláš Jura Jánošku 11 ZŠ 1.-9. ročník Cirkev 2 ZŠ Bobrovec 490 ZŠ 1.-9. ročník Obec 3 ZŠ Hybe 140 ZŠ 1.-9. ročník Obec 4 ZŠ Partizánska Ľupča 419 ZŠ 1.-9. ročník Obec 5 ZŠ s MŠ Ľubeľa 197 ZŠ 1.-9. ročník Obec 6 ZŠ Janka Kráľa Liptovský Mikuláš Žiarska 679/13 ZŠ 1.-9. ročník Mesto 7 ZŠ Liptovský Mikuláš Okoličianska 404 ZŠ 1.-9. ročník Mesto ZŠ Márie Rázusovej- 8 Martákovej Liptovský Mikuláš Nábr. 4. apríla 1936/23 ZŠ 1.-9. ročník Mesto 9 ZŠ Liptovský Mikuláš Nábr. A. Stodolu 1863 ZŠ 1.-9. ročník Mesto 10 ZŠ Liptovský Mikuláš Demänovská cesta 5 ZŠ 1.-9. ročník Mesto ZŠ (s triedami na 11 Sládkovičovej ul.) Liptovský Mikuláš Ul. čs. brigády 4 ZŠ 1.-9. ročník Mesto 12 ZŠ s MŠ Liptovský Ján Starojánska 11 ZŠ 1.-9. ročník Obec 13 ZŠ s MŠ Liptovská Kokava 354 ZŠ 1.-4. ročník Obec 14 ZŠ Východná Školská 790 ZŠ 1.-9. ročník Obec 15 ZŠ s MŠ Važec Školská 339 ZŠ 1.-9. ročník Obec 16 ZŠ Svätý Kríž 184 ZŠ 1.-9. ročník Obec 17 ZŠ Kvačany 227 ZŠ 1.-9. ročník Obec 18 ZŠ s MŠ Pribylina 2 ZŠ 1.-9. ročník Obec 19 ZŠ s MŠ Dúbrava 464 ZŠ 1.-4. ročník Obec ZŠ s MŠ (s triedami 20 na ul. J. D. Matejovie 548) Liptovský Hrádok Hradná 342 ZŠ 1.-9. ročník Mesto 21 ZŠ s MŠ Liptovský Hrádok J. D. Matejovie 539 ZŠ 1.-9. ročník Mesto 22 ZŠ s MŠ Liptovský Hrádok m. č. Dovalovo 425 ZŠ 1.-4. ročník Mesto 23 ZŠ s MŠ Liptovský Mikuláš P. J. Kerna 76 ZŠ 1.-4. ročník Mesto 24 ZŠ Závažná Poruba Hlavná 189 ZŠ 1.-4. ročník Obec Evanjelická spojená škola a 25 ZŠ biskupa Jura Janošku Liptovský Mikuláš Hurbanova 6 ZŠ 1.-9. ročník Cirkev Zdroj: Štatistické materiály Krajského školského úradu v Žiline. tabuľka 63: Zoznam špeciálnych základných škôl v okrese Liptovský Mikuláš p.č. Názov školy Obec Adresa 1 ZŠ s MŠ pri NsP Liptovský Mikuláš Palúčanská 25 2 Spojená škola Liptovský Mikuláš J. Rumana 6 3 Špec. základná škola Liptovský Hrádok Hradná 336 4 Spojená škola Liptovský Mikuláš J. Rumana 6 5 ZŠ pre chyby reči int. Liptovský Hrádok Liptovský Jamník 42 6 Špeciálna zákl.škola i. Liptovský Ján Kúpeľná 97 Zdroj: Štatistické materiály Krajského školského úradu v Žiline. 32

graf 5. Počet základných, stredných a vysokých škôl v Žilinskom samosprávnom kraji (bez rozdielu zriaďovateľa) k 1.9.2004 Počet škôl (bez školských zariadení) 80 70 60 50 40 30 20 10 0 74 68 57 55 47 30 15 22 19 14 0 2 0 1 1 Kysuce Liptov Orava Považie Turiec Regióny základné školstvo stredné školstvo vysoké školstvo Zdroj: Štatistické materiály Krajského školského úradu v Žiline. tabuľka 64. Prehľad počtu žiakov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského kraja v školskom roku 2006/2007 Región Liptov Počet stredných škôl 19 Naplnenosť škôl 90,4% Kvalifikovanosť pedagógov 70,6 % Počet žiakov stredných škôl 7238 Gymnáziá 1491 Stredné odborné školy 1546 Stredné odborné učilištia 477 Učilištia 477 Združené stredné školy 3724 Poznámka: región Liptov zahŕňa okres Liptovský Mikuláš a okres Ružomberok Sieť stredných škôl a školských zariadení Žilinský samosprávny kraj zrealizoval v rokoch 2002 2007 racionalizačné opatrenia: - zriadenie Združenej strednej školy elektrotechnickej, Liptovský Hrádok, - zrušenie Dievčenskej odbornej školy, Liptovský Mikuláš, - zrušenie Školského lesného závodu, Liptovský Hrádok, - zrušenie Školy v prírode, Huty. V školskom roku 2006/2007 je Žilinský samosprávny kraj v regióne Liptov zriaďovateľom devätnástich stredných škôl tri gymnáziá, päť stredných odborných škôl, dve stredné odborné učilištia, šesť združených stredných škôl a tri učilištia. V regióne Liptov sa nachádza 7 školských výchovno-vzdelávacích zariadení - domov mládeže, 1 školské záujmovo-vzdelávacie zariadenie štátna jazyková škola a 13 školských účelových zariadení (12 školských stravovacích zariadení, 1 školské hospodárstvo školský majetok). Demografický vývoj počtu žiakov stredných škôl V školskom roku 2006/2007 študuje v stredných školách v regióne Liptov 7238 žiakov (20,6 % žiakov gymnázií, 21,4 % žiakov stredných odborných škôl, 6,6 % žiakov stredných odborných učilíšť a učilíšť a 51,4 % žiakov združených stredných škôl). Z dlhodobého hľadiska má región Liptov klesajúci trend vývoja počtu perspektívnych žiakov 1. ročníka stredných škôl. 33

graf 6. Demografický vývoj počtu perspektívnych žiakov 1. ročníka stredných škôl v regióne Liptov v školských rokoch 2002/2003 2016/2017 2000 1500 1000 500 0 2002/2003 2003/2004 2004/2005 2005/2006 2006/2007 2007/2008 2008/2009 2009/2010 2010/2011 2011/2012 2012/2013 2013/2014 2014/2015 2015/2016 2016/2017 počet žiakov Zdroj: Štatistické materiály Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja, 2006. graf 7. Počet žiakov súboru integrovaných skupín študijných a učebných odborov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v regióne Liptov v školskom roku 2006/2007 2000 1962 1800 1600 1400 1491 1200 1000 1038 800 600 400 200 0 317 175 0 81 136 Liptov 395 326 0 240 409 161 všeobecné (gymnaziálne) vzdelávanie elektrotechnika a informačné systémy spracúvanie kože, plastov, gumy a výroba obuvi doprava, pošty a telekomunikácie poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, vodohospodárstvo pedagogika, sociálna starostlivosť a knihovníctvo umenie, úžitkové umenie a ručná umelecko-remeselná výroba hutníctvo, strojárstvo a ostatná kovospracúvacia výroba technická chémia a potravinárstvo textil a odevníctvo stavebníctvo, geodézia a kartografia, baníctvo a banícka geológia ekonomika a organizácia, obchod a služby spracúvanie dreva, výroba hudobných nástrojov, polygrafia ekológia a ochrana prostredia, zdravotníctvo Zdroj: Štatistické materiály Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja, 2006. Najpočetnejšiu skupinu študijných a učebných odborov stredných škôl v regióne Liptov tvorí oblasť obchodu a služieb (odbory hotelová akadémia, cestovný ruch, kuchár, čašník), nasledovaných všeobecným (gymnaziálnym) vzdelávaním a elektrotechnikou a informačnými systémami. Vzhľadom na rozvoj cestovného ruchu v regióne Liptov je štruktúra študijných a učebných odborov stredných škôl dostatočná a požiadavky trhu práce sú naplnené. Ohrozením však naďalej ostáva odchod kvalifikovaných mladých ľudí za lepšími pracovnými a finančnými podmienkami do zahraničia. Potreba zamestnávateľov je zabezpečená dostatočným počtom absolventov stredných škôl drevárskeho a ekonomického zamerania a súčasne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vykazujú nadbytok absolventov uvedených zameraní. Región Liptov vykazuje najvyšší počet škôl vo vzťahu k počtu žiakov, v porovnaní s ostatnými regiónmi Žilinského kraja, čo je nevyhnutné riešiť racionalizáciou siete stredných škôl a študijných a učebných odborov. 34

Priestorové a personálne zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu graf 8. Kapacita stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v regióne Liptov podľa typov stredných škôl k 30. 06. 2007 120% 100% 80% 101% 95,40% 90% 93,50% gymnázia stredné odborné školy stredné odborné učilištia a učilištia združené stredné školy gymnázia stredné odborné učilištia a učilištia stredné odborné školy združené stredné školy Zdroj: Štatistické materiály Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja, 2007. V regióne Liptov sú gymnáziá naplnené na 101 %, stredné odborné školy na 95,4 %, stredné odborné učilištia a učilište na 90 % a združené stredné školy na 93,5 %. Pri zabezpečení kvality výchovno-vzdelávacieho procesu vzniká priestor pre realizáciu racionalizačných opatrení (vychádzajúcich z demografického vývoja počtu žiakov základných škôl okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok). graf 9. Počet jazykových, počítačových a odborných učební stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v regióne Liptov k 30. 06. 2007 80 60 69 40 44 20 0 18 13 gymnáziá stredné odborné školy stredné odborné učilištia a učilištia združené stredné školy Zdroj: Štatistické materiály Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja, 2007. V regióne Liptov v gymnáziách je celkovo 18 jazykových, počítačových a odborných učební (2 jazykové učebne, 3 počítačové učebne a 13 odborných učební), v stredných odborných školách je celkovo 44 jazykových, počítačových a odborných učební (2 jazykové učebne, 8 počítačových učební a 34 odborných učební), v stredných odborných učilištiach je celkovo 13 jazykových, počítačových a odborných učební (1jazyková učebňa, 2 počítačové učebne a 10 odborných učební), v združených stredných školách je celkovo 69 jazykových, počítačových a odborných učební (5 jazykových učební, 9 počítačových učební a 55 odborných učební) a v školských zariadeniach je celkovo 10 jazykových, počítačových a odborných učební (3 počítačové učebne a 7 odborných učební). 1.13.3 Šport V okrese Liptovský Mikuláš je Stredná lesnícka škola J. D. Matejovie so školským športovým strediskom, v ktorom majú zastúpenie nasledujúce športy: športová streľba, biatlon a karate. Študenti dosahujú v uvedených športoch kvalitné výsledky na národnej úrovni. Najaktívnejšia škola v oblasti záujmovo-športovej činnosti je Gymnázium M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. V okrese pracujú športové strediská na základných školách: vo futbale, v lyžovaní, v atletike, v kanoistike, v športovej gymnastike, v športovej streľbe a vo volejbale. V okrese Ružomberok je jedna škola so športovými 35

triedami - Združená stredná škola v Ružomberku má triedu zameranú na futbal. Z pohľadu záujmovošportovej činnosti je najaktívnejšie Gymnázium v Ružomberku. Školské družstvo dievčat v basketbale si na celoslovenskej kvalifikácii vybojovalo postup na Majstrovstvá sveta v juhofrancúzskom meste Pau, kde v silnej konkurencii získalo zlaté medaily a skvele reprezentovalo školu, mesto, Žilinský samosprávny kraj, ako aj Slovenskú republiku. Najvýraznejšiu podporu z pohľadu športových zväzov má najmä basketbal, stolný tenis a futbal. Týmto smerom sa bude uberať aj podpora zo strany Žilinského samosprávneho kraja. Pozornosť si z pohľadu členskej základne, výkonnosti a tradície zaslúžia najmä zimné športy, cyklistika, vysokohorská turistika a športová streľba. tabuľka 65. Pasportizácia športových objektov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja Športoviská Vnútorný areál Vonkajší areál Ihriská Regióny Žilinského kraja Spolu Kysuce Liptov Orava Považie Turiec počet % počet % počet % počet % počet % telocvičňa 7 70% 14 82% 11 64% 14 70% 11 79% 57 bazén 0 0% 1 6% 1 0% 0 0% 0 0% 1 posilňovňa 6 60% 12 71% 10 58% 12 60% 9 64% 49 dráha 1 10% 7 41% 4 23% 5 25% 5 36% 22 doskočisko 0 0% 11 65% 3 18% 2 10% 5 36% 21 basketbalové 2 20% 3 18% 1 6% 1 5% 7 50% 14 futbalové 2 20% 8 47% 4 23% 3 15% 4 29% 21 hádzanárske 1 10% 2 11% 2 12% 4 20% 2 14% 11 hokejbalové 0 0% 0 0% 2 12% 0 0% 0 0% 2 tenisové 0 0% 0 0% 1 6% 0 0% 3 22% 4 volejbalové 1 10% 7 41% 2 12% 3 15% 5 36% 18 Poznámka: Percentuálne vyjadrenie počtu športovísk k počtu stredných škôl zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v príslušnom regióne. Zdroj: Pasportizačné listy športových objektov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja k 30. 06. 2006. graf 10. Pasportizácia športových objektov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v regióne Liptov k 30. 06. 2006 14 12 14 12 11 10 8 7 8 7 6 4 2 0 1 3 Liptov 2 0 0 telocvičňa bazén posilňovňa dráha doskočisko basketbalové ihrisko futbalové ihrisko hádzanárske ihrisko hokejbalové ihrisko tenisové ihrisko volejbalové ihrisko Zdroj: Pasportizačné listy športových objektov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja k 30. 06. 2006. 1.13.4 Zdravotníctvo Nemocnica s poliklinikou v zriaďovacej pôsobnosti ŽSK NsP Liptovský Mikuláš Poskytuje zdravotnú starostlivosť pre cca74 000 obyvateľov spádovej oblasti Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. Ďalšie nároky na poskytovanie zdravotníckych služieb súvisia so značným rozvojom turistiky a športu v okrese Lipt. Mikuláš a veľkým počtom tu sa nachádzajúcich rekreačných zariadení a súkromných rekreačných chát. Z poliklinických služieb NsP poskytuje už len ambulantné služby v odbore : klinickej onkológie, detskej kardiológie, tbc a respiračných chorôb a poliklinickým pracoviskom RTG. Ťažiskom činnosti NsP je poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti. 36

Nemocnica s poliklinikou je nemocnicou II. typu. Jej zriaďovateľom je od 1.1. 2003 Žilinský samosprávny kraj, ktorého právomoci podlieha ako samostatná príspevková organizácia ŽSK. Na internom oddelení je zriadená koronárna jednotka a dialyzačné pracovisko. Nemocnica má zriadené všetky požadované oddelenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek a to : oddelenie klinickej biochémie, oddelenie klinickej mikrobiológie, hematologickotransfuziologické oddelenie, rádiodiagnostické oddelenie, patologicko- anatomické oddelenie a oddelenie fyziatricko- rehabilitačné. Nemocnica disponuje pracoviskom CT, mamografickým pracoviskom a pracoviskom angiografie. V areáli NsP je vybudovaný heliport pristávacia plocha pre leteckú záchrannú službu. Zriadená je tiež stanica rýchlej lekárskej pomoci. Nemocničný komplex už z t.č. dobrým priestorovým a prístrojovým vybavením, vzdelaným a odborne pripraveným zdravotníckym personálom, dobrým technickým zázemím a s upraveným a udržiavaným parkom tvorí vhodné prostredie pre poskytovanie zdravotníckych služieb obyvateľstvu. Poliklinika Liptovský Hrádok Poliklinika poskytuje základnú zdravotnú starostlivosť občanom spádovej oblasti mesta Liptovský Hrádok. V jej priestoroch sa nachádzajú väčšinou súkromné ambulancie Obvodných lekárov, ambulancie odborných lekárov/ gynekológia, ortopédia, očné, kožné, chirurgia, Otorinolaryngológia, a ďalšie (ambulancie stomatológov, pracovisko RTG a laboratória). Vzhľadom na veľkosť spádového územia sú niektoré oddelenia preťažené a pacienti sú nútení na vyšetrenie veľmi dlho čakať. tabuľka 66. Počet lôžok a zamestnancov v nemocniciach Rok 2002 2003 rozdiel Počet lôžok NsP Lip.Mikuláš 434 406-28 Počet zamestnancov celkom NsP NsP Lip.Mikuláš 776,25 749,06-27,19 tabuľka 67. Hospodársky výsledok nemocníc v tis.sk mesto 2002 2003 L.Mikuláš -17 823-122 751 L.Hrádok -1 714-2 259 Úhrady za služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú za všetky NsP v ŽSK mesačne cca 917 tis. Sk. 37

tabuľka 68. Nemocnica s poliklinikou - Liptovský Mikuláš Nemocnica s poliklinikou - LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ Norma počtu Potrebný Skutočný stav Odbor lôžok (na 1000 počet lôžok počtu lôžok k 1.4. Rozdiel obyv. vnsp 2004 Postele pre pacientov s akútnym ochorením Anesteziológia a resuscitácia 0,09 6,65 5-1,65 Gynekológia a pôrodníctvo 0,65 48,00 35-13,00 Chirurgia 0,75 55,39 40-15,39 Neurológia 0,35 25,85 35 9,15 Novorodenecké postele 0,13 9,60 16 6,40 Ortopéda 0,2 14,77 25 10,23 Otorinolaryngológia 0,17 12,55 5-7,55 Pediatria 0,5 36,92 28-8,92 Traumatológia 0,2 14,77 20 5,23 Urológia 0,12 8,86 10 1,14 Vnútorné lekárstvo 0,85 62,77 60-2,77 SPOLU 4,01 296,13 279-17,13 Postele pre pacientov s chronickým ochorením Doliečovacie 0,3 22,15 35 12,85 SPOLU 22,15 35 12,85 Postele pre pacientov s psychiatrickým ochorením Psychiatria 0,85 62,77 60-2,77 SPOLU 62,77 60-2,77 Celkom NsP 381,05 374-7,05 Od 1.4.2004 zriadenie jednodňovej chirurgie v odbore oftalmológia a otorinolaryngológia tabuľka 69. Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) na 1 ADOS pripadá Okres počet obyvateľov počet ADOS obyvateľov Liptovský Mikuláš 73 758 2 36 879 x - uvedené agentúry majú 2 miesta výkonu práce 1.13.5 Sociálna oblasť tabuľka 70. Zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja Okres Druh ZSS Zriaďovateľ Kapacita Forma pobytu Adresa ZSS PSČ Liptovský Mikuláš DeD ÚPSVaR 48 celoročný Sady M. R. Štefánika, LM 033 01 Liptovský Mikuláš DD,DSS dosp. ŽSK 121 celoročný Jefremovská 634, LM 031 04 Liptovský Mikuláš DSS dospelí ŽSK 37 celoročný Pod Lipami 105/ 16, L. Hrádok 033 01 Liptovský Mikuláš DSS dospelí ŽSK 70 celoročný Smrečany 52 032 05 Liptovský Mikuláš ZOS "neštátny" 20 prechodný J. D. Matejovie, L. Hrádok 033 01 Liptovský Mikuláš Ú, KS "neštátny" 8 prechodný Borbisova 5, LM 031 01 Liptovský Mikuláš DOS Príslušné mesto 11 prechodný Štefánikova 6, LM 031 01 Liptovský Mikuláš KS Pálkovo centrum ŽSK 105 klientov Denný Školská 16, LM 031 01 38

tabuľka 71: Zariadenia sociálnych služieb, ktorých zriaďovateľom je mesto Liptovský Mikuláš Zariadenie Zameranie Kapacita Forma pobytu Detské jasle inštrukčné, Komenského 1989, Liptovský Mikuláš pre deti od 6 mesiacov do 3 rokov 35 miest denný Domov dôchodcov mesta Liptovský Mikuláš, Palúčanská 219, Liptovský Mikuláš pre seniorov 44 celoročný Domov s opatrovateľskou službou, Štefánikova 6, Liptovský Mikuláš Komunitné centrum Nový svet Hlboké pre seniorov 11 malometrážnych bytov celoročný pre deti z znevýhodneného sociálneho prostredia predškolského a školského veku 25 denný Noclaháreň v Hlbokom nocľaháreň pre mužov pre ženy Zdroj: Koncepcia rozvoja sociálnych služieb mesta Liptovský Mikuláš 12 (8 mužov, 4 žien) prechodný na určitý čas Slovenský Červený kríž, územný spolok LIPTOV so sídlom Kuzmányho 15, 031 01 Liptovský Mikuláš poskytuje opatrovateľskú službu v Poliklinike J. D. Matejovie, Liptovský Hrádok pre 20 osôb (ženy a muži) v zariadení nazvanom Stredisko opatrovateľskej služby SČK. Poskytuje starostlivosť starým, invalidným a osamelým občanom a občanom v produktívnom veku nachádzajúcim sa v sociálnej núdzi na základe odporúčania zdravotníckeho zariadenia. Spišská katolícka charita so sídlom Jesenského 5, 052 01 Spišská Nová Ves poskytuje sociálne služby v Dome Charitas sv. Kláry, Borbisova 5, Liptovský Mikuláš pre 8 žien v kombinovanom zariadení sociálnych služieb (krízové stredisko a útulok) mladým ženám vo veku 15 25 rokov, ktoré sú bez prístrešia, majú poruchy správania, mierne narušenú sociálnu prispôsobivosť, alebo sa ocitli v citovej a sociálnej deprivácií, boli týrané či inak zneužívané. Zároveň poskytuje opatrovateľskú službu ambulantnou formou Charitatívnou službou v rodinách na základe a v rozsahu odporúčania zdravotníckeho zariadenia, priamo v byte občana v regióne okresu Liptovský Mikuláš pre 48osôb. Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Liptovský Mikuláš so sídlom Tranovského 6, 031 01 Liptovský Mikuláš poskytuje opatrovateľskú službu ambulantnou formou priamo v bytoch starých, nevládnych, osamelých, dlhodobo chorých občanov na základe a v rozsahu odporúčania zdravotníckeho zariadenia v regióne okresu Liptovský Mikuláš pre 11 osôb. Rómska problematika Podľa výsledkov sčítania ľudu z mája 2001, v ktorých sa občania Slovenskej republiky prihlásili k rómskej národnostnej menšine v Žilinskom kraji žije najväčší počet rómskeho etnika v okrese Liptovský Mikuláš. V Liptovskej Porúbke 11,8 % a v Pribyline 16,6 %. Početné rómske komunity sa v rámci okresu Liptovský Mikuláš nachádzajú aj v obciach Východná, Važec a meste Liptovský Mikuláš - lokalita Hlboké s rómskym komunitným centrom. V týchto obciach sú Rómovia sústredení v samostatných osadách. S rómskou komunitou sa intenzívne pracuje. V okrese Liptovský Mikuláš bolo v predošlom období realizovaných niekoľko projektov z programov EU na podporu vzdelávania a resocializácie Rómov. V okrese Liptovský Mikuláš je poskytovaná výchovná a psychologická prevencia špeciálne pre rómske deti vo veku 7-15 rokov v krízovom stredisku Pálkovo centrum. Rómska komunita je zameraná na predchádzanie sociálno-patologických javov. Táto komunita je určená špeciálne pre rómske deti. Stretávania prebiehajú 1x do týždňa. 39

1.13.6 Kultúra tabuľka 72. Prehľad počtu regionálnych kultúrnych organizácií región ŽSK počet kultúrnych organizácií Liptov 4 Múzeá Liptovské múzeum v Ružomberku (s Múzeom Liptovskej dediny v Prybiline, Roľníckym domom vo Vlkolínci, objektom NKP Čierny orol v Liptovskom Mikuláši, archeologickým múzeom v prírode Liptovská Mara-Havránok, Národopisné múzeum Liptovský Hrádok) o poslanie: zachovanie kultúrnohistorického dedičstva, ktoré sa prezentuje v budovaní zbierok a dokumentačnej činnosti, vedecko-výskumnej a odbornej činnosti, prezentácii stálych a príležitostných expozícií, odbornými podujatiami a edičnou činnosťou. o spravuje významné kultúrne pamiatky ako napr. národná kultúrna pamiatka hrad Likava. o NKP Čierny orol: činnosť: propagácia poľovníctva, rybárstva a ľudovej kultúry v regióne. Nezamerané len na dospelého návštevníka, ale i na mládež a deti z mesta i blízkeho okolia. Organizované podujatia, sú vhodným doplnením vyučovacieho procesu v školách. Na tvorivých dielňach deti majú možnosť rozšíriť si svoje teoretické vedomosti o praktické ukážky, prejaviť svoju vlastnú tvorivosť. Tvorivé dielne sú doplnkovým programom každej výstavy. o Národopisné múzeum, ovčiarske múzeum Liptovský Hrádok Maša v Liptovskom Hrádku (expozícia baníctva), Mestské múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši spravuje aj objekt Synagógy vo vlastníctve židovskej náboženskej obce. o činnosť: prieskumná, výskumná, zbierkotvorná - akvizičná činnosť, edičná a publikačná činnosť, prezentácia výsledkov svojej práce /výstavy, expozície, prednášky, kultúrno-výchovné podujatia pre školy i širokú verejnosť/; spolupráca na podujatiach kultúrno-spoločenského, cirkevného i politického diania. Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, ktorého zriaďovateľom je Ministerstvo životného prostredia SR Banícky dom Vyšná Boca Galérie Galéria P.M.Bohúňa v Liptovskom Mikuláši (GPMB) s pobočkami 1. Galéria Petra Michala Bohúňa Liptovský Mikuláš, 2. Galéria Jána Halu Važec a 3. Centrum Kolomana Sokola Liptovský Mikuláš o poslanie: zbierkotvorná činnosť, vedecko-výskumná, prezentačná a popularizačná kultúrno - výchovná činnosť. Zberateľský program Galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši sa zameriava na tvorbu Petra Michala Bohúňa a Jozefa Božetecha Klemensa, predstaviteľov slovenského národného obrodenia. Kultúrne strediská Liptovské kultúrne stredisko v Liptovskom Mikuláši (LKS) o poslanie: vytváranie podmienok pre rozvoj miestnej kultúry, záujmovo - umeleckej činnosti, zachovávanie tradícii a zabezpečovanie kultúrnych a vzdelávacích aktivít pre široký okruh občanov v rámci svojej územnej pôsobnosti; poskytovanie poradenstva a pomoci pri realizácii kultúrnych aktivít, organizácii súťaží, prehliadok, festivalov a výstav; organizovanie vzdelávacích podujatí pre pracovníkov v kultúre; evidencia a sprostredkovanie informačnej databázy o kultúrnom zázemí v územnej oblasti pôsobenia; uchovávanie, ochrana, rozvoj a sprístupnenie hodnoty tradičnej remeselnej výroby, umelecko - remeselnej výroby, ľudovej kultúry a amatérskej tvorby. 40

Regionálne knižnice ZMOL o Regionálne kultúrne strediská spolu s miestnou samosprávou sú garantom alebo spoluorganizátorom tradičných kultúrnych podujatí, zabezpečujú kultúrne aktivity podľa svojho určenia i v nadregionálnej pôsobnosti a plnia úlohy celoštátneho i medzinárodného charakteru. K najvýznamnejším podujatiam v okolí Liptovského Mikuláša patrí folklórny festival Východná. Knižnica G.F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši o poslanie: budovanie a výpožičky knižničného fondu; poskytujú kompletné knižničné a informačné služby; pôsobia ako koordinačné, metodické a vzdelávacie centrá pre verejné knižnice v okresoch; poskytujú bibliografické, rešeršné a odborné informácie; poskytovanie špecializovaných služieb zdravotne postihnutým občanom. Obecné knižnice Dôležitou inštitúciou sú obecné knižnice, ktoré sa nachádzajú takmer vo všetkých obciach okresu Liptovský Mikuláš. Nákup kníh je financovaný z obecných rozpočtov rovnako ako činnosť knižníc. Väčšinou sú tieto knižnice prístupné verejnosti raz až dva krát do týždňa. Obecné kultúrne domy V každej obci sa nachádza kultúrny dom. Tieto kultúrne domy v súčasnosti slúžia na rôzne účely, nielen na kultúrne aktivity. Fungujú v nich kluby dôchodcov alebo rôzne obecné združenia. Ich priestory sú využívané aj na podnikateľské účely. Takmer všetky kultúrne domy si vyžadujú rekonštrukciu a prehodnotenie využívania ich priestorov. graf 11. Celkový počet návštevníkov v galériách v rokoch 2000-2002 Celkový počet návštevníkov v galériach v rokoch 2000-2002 Tisíce 70 60 2000 2001 2002 50 40 30 20 10 0 Zahraničn Domáci Zahraničn Domáci Zahraničn Domáci ZahraničníDomáci ZahraničníDomáci KG OG TG PGU GPMB 2000 241 10417 16500 62976 794 15867 112 11675 24334 2001 158 5566 14788 56776 899 13824 103 13804 24894 2002 279 12978 12547 65418 859 12265 117 13705 29616 V oblasti kultúry nie sú dostupné aktuálne štatistiky. Vo všeobecnosti návštevnosť kultúrnych inštitúcií a podujatí klesá. Toto môže byť dôsledkom rôznych spoločenských faktorov, či už je to nízka kúpna sila, zaneprázdnenosť občanov, nízka atraktivita kultúrnych podujatí alebo ich slabá propagácia. 41

Folklórne skupiny v regióne Liptova ZMOL tabuľka 73: Zoznam aktívnych folklórnych skupín v regióne Liptova za rok 2007 Folklórne skupiny 1 FSk Sliačanka Liptovské Sliače 2 FSk Likava Likavka 3 FSk Lúčan Lúčky 4 FSk Važec Važec 5 FSk Kriváň Východná 6 FSk Chabenec Dúbrava 7 FSk Veselosť Komjatná 8 FS Váh Liptovský Mikuláš 9 FS Liptov Ružomberok 10 FSk Poludnica Závažná Poruba 11 FSk Brestovina Liptovský Ondrej Detské folklórne skupiny 1 DFS Ďumbier Liptovský Mikuláš 2 DFS Pramienok Liptovský Mikuláš 3 DFS Likava Likavka 4 DFS Liptáčik Ružomberok 5 DFS Sliačanček Liptovské Sliače 6 DFS Slniečko Komjatná 7 DFS Belanka Liptovský Hrádok 8 DFS Podkrivánček Važec Ľudová hudba 1 ĽH Haluška Liptovský Mikuláš 2 ĽH Sláčik Liptovský Mikuláš 3 ĽH Borovianka Huty - Borové 4 ĽH Bystrianka Liptovský Hrádok Zdroj: Liptovské kultúrne stredisko LM Kultúrne dedičstvo tabuľka 74. Pamiatkové zóny (vyhlásené) okres počet objektov obec rok vyhlásenia Liptovský Mikuláš 7 Hybe 1991 Liptovský Mikuláš Liptovský Hrádok 1994 Liptovský Mikuláš Liptovský Ján 1991 Liptovský Mikuláš Liptovský Mikuláš 1991 Liptovský Mikuláš Nižná Boca 1991 Liptovský Mikuláš Partizánska Lupča 1991 Liptovský Mikuláš Východná 1991 Zdroj: Pamiatkový úrad SR tabuľka 75. Významné objekty národných kultúrnych pamiatok okres obec identifikácia objektu Bobrovník Hradisko Havránok Liptovský Mikuláš Liptovský Mikuláš Pamätný dom Čierny Orol Liptovský Ondrej Kostol rímsko katolícky sv. Ondreja Smrečany Kostol rímsko katolícky Očisť. Panny Márie Zdroj: Pamiatkový úrad SR Zoznam kultúrnych pamiatok je uvedený v prílohe č.5 42

1.14 Stručná charakteristika gminy Nowy Targ Gmina (na slovensku menšia časť okresu, napríklad Horný Liptov) Nowy Targ leží v Malopolskom wojewodstve (slovenský kraj/provincia napríklad VÚC) na území powiatu (slovenský okres) Nowy Targ. Je to najväčšia gmina powiatu a zahŕňa 21 obcí: tabuľka 76. Zoznam obcí a počet obyvateľov Gminy Nowy Targ ku dňu 31.12.2003 Pč. Obec Muži Ženy Spolu 1 Dębno 392 432 824 2 Długopole 246 232 478 3 Dursztyn 245 240 485 4 Gronków 781 812 1593 5 Harklowa 226 289 515 6 Klikuszowa 747 724 1471 7 Knurów 265 233 498 8 Krauszów 371 318 689 9 Krempachy 651 656 1307 10 Lasek 540 536 1076 11 Lasek Trute 276 286 562 12 Ludźmierz 1110 1155 2265 13 Łopuszna 733 772 1505 14 Morawczyna 351 335 686 15 Nowa Biała 664 683 1347 16 Obidowa 377 388 765 17 Ostrowsko 625 638 1263 18 Pyzówka 446 434 880 19 Rogoźnik 455 456 911 20 Szlembark 296 275 571 21 Waksmund 1147 1184 2331 SPOLU 10944 11078 22022 Zdroj: Strategicky dokument Gminy Nowy Targ Severnú hranicu Gminy Nowy Targ tvorí pohorie Gorce s najvyšším štítom Turbacz (1311 m. n. m) a južnú Orawsko Nowotarska kotlina. Z juhovýchodnej strany ju ohraničuje vápencové bradlá Pienin. Pohorie Gorce je turisticky atraktívne vzhľadom na pôvodné zalesnenie a je známe rovnako horskými a lúkami vo výškach 800 až 1250 m.n.m. Na týchto lúkach sa zachovali pozostatky tradičného pastierstva, ktoré už oddávna ovplyvňuje originálny charakter goralského folklóru známeho svojím typickým krojom, hudbou a ľudovými zvykmi. V podhorí Gorcov v doline Dunajca sa nachádzajú najväčšie obce Gminy Nowý Targ: Ludźmierz nad Czarym Dunajem, Waksmund, Ostrowsko, Łopuszna nad Dunajem, Klikuszowa, Lasek nad Lepietnicą, Gronków nad Leśnicą, Nowa Biała i Krępachy nad Białką. Túto podhorskú nížinu charakterizujú polia, hospodárske lúky a borovicovo smrekové lesy. Najmenej dostupné horské časti na území Lopusznej sú zaradené do Gorczanského Národného Parku, kde sa chránia najmä pôvodné lesy a jedinečná fauna a flóra. Do gminy Nowy Targ turistov priťahujú najmä Gorce, Pieniny, Drevené a murované kostoly, drevený šľachtický dom rodiny Tetmajerów w Lopusznej z 18. stor., pôvodné sídelné štruktúry spiskich a horskych obcí. V Gorcach je hustá sieť turistických a cykloturistických chodníkov a v zimných mesiacoch sú vybrané svahy využívané na zjazdové lyžovanie. V podhorí je veľa možností ubytovania a veľmi populárne je ubytovanie v súkromí, kde sa turista stretne s neopakovateľnou ľudovou kultúrou. 43

Na východe sa vo vápencovom pohorí v blízkosti Nowej Bialej nachádza veľmi atraktívna prírodná rezervácia prielom rieky Bialky. Rezerváciou je aj skala Rogoźnicka, kde sa zachovali výnimočné jurské skameneliny. Letnej rekreácii pri vode slúžia jazerá, ktoré vznikli po ťažbe štrku v Ludžmirzu ako aj priehrada Czorsztyňsko Niedzicka. 4 Poznámka: Stratégia rozvoja Gminy Nowy Targ neobsahuje body, ktoré by priamo súviseli s cezhraničnou spoluprácou s regiónom Liptov alebo SR. Je v nej len stručne opísaný región Liptov prírodné podmienky. 1.14.1 Navrhované formy cezhraničnej spolupráce región Liptov a Gmina Nowy Targ: - spolupráca pri príprave spoločných projektov v oblasti kultúry, športu, školstva a mládeže - spolupráca pri realizácii spoločných aktivít a produktov v oblasti CR. - spolupráca a realizácia aktivít v oblasti kultúrnej výmeny, podpory tradičných remesiel - spolupráca v oblasti ochrany ŽP a riešení environmentálnych projektov s dopadom na partnerské regióny. - zapájanie partnerov do tradičných akcií a podujatí - aktívna spolupráca medzi inštitúciami, spolkami, združeniami a klubmi - spolupráca s veľvyslanectvami partnerského regiónu na území SR - podpora akcií a podujatí, ktoré napomáhajú vzájomnej prezentácii partnerov doma a v zahraničí - organizovanie výmenných pobytov mládeže - organizovanie študijných pobytov v zahraničí, výmena poznatkov a skúseností - využívanie komunitárnych programov EU na prehlbovanie vzájomnej spolupráce - podpora projektov s cezhraničným významom na území regiónov - recipročné návštevy delegácií partnerských regiónov, recipročné pobyty pracovníkov samosprávy - účasť zástupcov regiónov na veľtrhoch cestovného ruchu v partnerskom regióne 4 Zdroj: Strategia rozwoju gminy Nowy Targ na lata 2007-2013 44

ZMOL ČASŤ II 2 AUDIT ROZVOJOVÝCH DOKUMENTOV Žilinského samosprávneho kraja 1. Hodnotiaca správa o plnení PHSR ŽSK na roky 2004 2006 2. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK 2007-2013 Koncepcia kultúry Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v ŽSK na roky 2007 2009 UČIACI SA REGIÓN Koncepcia rozvoja starostlivosti o mládež v ŽSK (2005) Koncepcia rozvoja zdravotníctva ŽSK na roky 2004 2006 Koncepcie sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva v Žilinskom samosprávnom kraji (august 2004) Akčný plán rozvoja vidieka Žilinského kraja na roky 2005 2006 Vyhodnotenie plnenia akčného plánu a príslušných prioritných oblastí z plánovacieho dokumentu na roky 2003-2008 LIPTOV Panoráma obce Bobrovec (autor: Gabriel Lipták) 45