ÚZEMNÝ PLÁN OBCE JAROVNICE. Prieskumy a rozbory. Krajinno-ekologický plán

Transkrypt

1 ÚZEMNÝ PLÁN OBCE JAROVNICE Prieskumy a rozbory Krajinno-ekologický plán August 2014

2 Objednávateľ : Obec Jarovnice, Obecný úrad Jarovnice Jarovnice 223, Jarovnice Zastúpený : Florián Giňa, starosta obce IČO : DIČ : Zhotoviteľ : Ing. arch. Jozef Kužma autorizovaný architekt Duchnovičovo nám. 1, Prešov Zastúpený : Ing. arch. Jozef Kužma - konateľ IČO : DIČ : Hlavný riešiteľ Číslo osvedčenia Vypracoval : Ing. arch. Jozef Kužma AA : 1203 AA Ing. Ján Stano Odborne spôsobilou osobou na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacích dokumentácii obcí a regiónov podľa 2a zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov je Ing. Slavomír Kmecik s registračným číslom preukazu 303 vydaného Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky dňa Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 2

3 OBSAH Textová časť A. ŠIRŠIE PRIESTOROVÉ VZŤAHY Krajinno-ekologická analýza 1. PRÍRODNÉ POMERY - Mapovanie (terénny výskum) abiotických prvkov krajiny Geologické pomery Geomorfologické mapovanie Geomorfologické jednotky Morfometrická charakteristika, určenie morfogenetickej formy georeliéfu a geometrickej formy Súčasný dominantný geomorfologický proces Klimatické pomery Hydrogeologické a hydrologické pomery Pedologické pomery Popis skeletu Druhy pôd Typologicko-produkčné kategórie Predpokladaný negatívny vplyv abiokomplexu na ekologickú stabilitu územia 9 2. PRÍRODNÉ POMERY - Mapovanie (terénny výskum) biotických prvkov krajiny Fytogeografia Prirodzená potenciálna vegetácia Fytologické a zoologické mapovanie Lesné spoločenstva Lúčne spoločenstva Nelesná stromová a krovitá vegetácia (ďalej len NSKV ) PASPORT OSOBITNE VÝZNAMNÝCH ČASTÍ PRÍRODY A KRAJINY Osobitne chránené časti prírody a krajiny Významné krajinné prvky ANALÝZA SÚČASNEJ KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRY Orná pôda Trvalé trávne porasty Nelesná stromová a krovitá vegetácia (ďalej len NSKV") Záhrady a sady Lesy Vody Zastavané plochy ANALÝZA SOCIO-EKONOMICKÝCH JAVOV Kultúrnohistoricky hodnotné formy osídlenia a hospodárskeho využívania územia Súčasné socio-ekonomické javy Rozvojový potenciál a ľudské zdroje Trh práce a sociálna situácia Občianska vybavenosť Hospodárska základňa obce Spoločenské dianie Šport a rekreácia Bývanie Technická infraštruktúra 17 B. KRAJINNO-EKOLOGICKÁ SYNTÉZA PASPORT VYBRANÝCH STRESOVÝCH (BARIÉROVÝCH) JAVOV A PRVKOV Bariérové prvky vodných tokov a pobrežných ekosystémov Bariérové prvky agroekosystémov Barierové prvky lesných ekosystémov Bariérové prvky zastavaných plôch 18 2.PASPORT VYBRANÝCH POZITÍVNYCH JAVOV A PRVKOV SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNEHO PROSTREDIA KRAJINNO-EKOLOGICKÁ TYPIZÁCIA ÚZEMIA 19 C. KRAJINNOEKOLOGICKÉ LIMITY 19 D. KRAJINNO-EKOLOGICKÝ PLÁN 19 ÚZEMNÝ PRIEMET EKOLOGICKEJ STABILITY KRAJINY 1. REÁLNY STAV ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY NÁVRH Miestneho ÚSES 20 Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 3

4 3. EKOLOGICKY OPTIMÁLNE USPORIADANIE A FUNKČNÉ VYUŽÍVANIE ÚZEMIA Plochy ekologicky nestabilné Plochy ekologicky stabilné Výpočet koeficientu ekologickej stability (ďalej len KES"): KRAJINNO-EKOLOGICKÉ OPATRENIA Program ochrany prírody Program tvorby krajiny Orná pôda Trvalé trávne porasty Nelesná stromová a krovitá vegetácia (NSKV) Lesný pôdny fond Voda Zastavané plochy a cesty 23 Záver 23 Zoznam použitých podkladov 23 Grafická časť Výkres č.1 Širšie vzťahy (M 1 : ) Výkres č.2 Súčasná krajinná štruktúra (M 1 : ) Výkres č.3 Návrh MUSES (M 1 : ) Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 4

5 Krajinnoekologický plán (KEP) pre územný plán obce (ÚPN-O) Jarovnice Katastrálne územie: Jarovnice (822272) Močidľany (838004) Obec: Jarovnice (524603) Okres: Sabinov (710) Kraj: Prešovský (7) Rozloha základnej územnej jednotky: 2017,6952 ha Riešeným územím pre KEP v administratívnom území obce Jarovnice je celé katastrálne územia Jarovnice a Močidľany. Analýza abiotických a biotických prvkov bola vykonaná na riešenom území s prihliadnutím na poskytnuté podklady, ktoré zohľadňujú evidovaný stav druhov pozemkov. Vzhľadom k značným zmenám skutočného stavu druhov pozemkov mimo zastavaného územia obce oproti evidovanému stavu bude v ďalších stupňoch ÚPN-O potrebné nové zameranie skutkového stavu druhov pozemkov v k. ú.. A. ŠIRŠIE PRIESTOROVÉ VZŤAHY Krajinno-ekologická analýza 1. PRÍRODNÉ POMERY - Mapovanie (terénny výskum) abiotických prvkov krajiny 1.1 Geologické pomery Z geologického hľadiska sa na stavbe katastra podieľajú horniny patriace do Vonkajších Západných Karpát flyšové pásmo - vnútorná magurská zóna. Po vyvrásnení Centrálnych Západných Karpát sa už počas kriedového obdobia, ale najmä v paleogéne vytvorila v ich predpolí predhlbeň geosynklinálneho charakteru. Podmorskými chrbtami a valmi bola rozčlenená na niekoľko sedimentačných priestorov a jedným mohutným pozdĺžnym prahom na dve základné sedimentárno-tektonické jednotky: vonkajšiu (krosnenskú) a vnútornú (magurskú). Celá oblasť mala poklesávajúci charakter a bola ovplyvňovaná zemetrasnými otrasmi, ktoré spôsobovali zvírenie nespevneného klastického materiálu, hromadiaceho sa na jej dne. Tento sa v podobe kalových prúdov dostával do centrálnych častí panvy, kde sa ukladal a spevňoval. Sedimentáciu ovplyvňovali časté podmorské zosuny. Tak sa usadzoval mohutný vrstevný komplex (5-7 km), v ktorom sa mnohonásobne striedali najmä ílové bridlice, pieskovce a zlepence vo vrstvách a polohách rôznej hrúbky (od niekoľkých cm do niekoľko desiatok metrov). Uvedený vývoj sa označuje ako flyšový (nem.. fliessen = tiecť). V moravskom a slovenskom úseku sú jednotkami flyšového pásma tvorené pohoria: Ždánický les, Chřiby, Biele Karpaty, Javorníky, Hostínsko-vsetínska hornatina, Vizovická vrchovina, Západné Beskydy, Oravská Magura, Čergov, Nízke Beskydy (Ondavská a Laborecká vrchovina), Bukovské vrchy. Žiadna z tektonických jednotiek flyšu sa dnes nenachádza vo svojom pôvodnom sedimentačnom priestore. Všetky boli prevrásnené a pri vzniku príkrovov presúvané na sever po paleogéne a v neogéne. V obidvoch základných flyšových jednotkách vystupujú ílovce, pieskovce, sliene, íly, zlepence, slieňovce, slienité vápence. V severozápadnej a južnej časti oboch katastrov vystupujú ílovce, siltovce a pieskovce zubereckých súvrství paleogénu a deluviálno-polygenetické sedimenty (hlinito-ílovité a pieščité svahové hliny) pleistocénu - holocénu. Litológia tohto súboru je veľmi variabilná. V severovýchodnej a východnej časti oboch katastrov vystupujú ílovce v prevahe nad pieskovcami a zlepencami. V údolí riečky Malá Svinka vystupujú fluviálne sedimenty (pieščité štrky a štrky nižších stredných terás) mladšej časti stredného pleistocénu a (litofaciálne nečlenené nivné hliny alebo pieščité až štrkovité hliny dolinných nív a nív horských potokov) holocénu Geomorfologické mapovanie Geomorfologické jednotky Oba katastre z hľadiska geomorfologického členenia územia Slovenskej republiky (Mazúra a Lukniša): Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 5

6 Sever oboch k. ú. patrí do Alpsko-Himalajskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty, oblasti Bachureň a juh oboch katastrov patrí do Alpsko-Himalajskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty, oblasti Šarišská vrchovina a podoblasti Širocká a Sedlická brázda Morfometrická charakteristika, určenie morfogenetickej formy georeliéfu a geometrickej formy Oba katastre sú tvorené dvomi základnými morfoštruktúrami, dvomi typmi erózno-denundačného reliéfu a morfologicko-morfometrickými typmi reliéfu: - v severnej časti katastrov ide o hraste a klinové hraste centrálnokarpatských flyšových pohorí, pričom z hľadiska morfologicko-morfometrického ide o vrchoviny stredne až silne členité a základným eróznodenudačným reliéfom je vrchovinový reliéf. - v južnej časti katastrov. ide o morfoštruktúru prechodné štruktúry centrálnokarpatských vrchovín, pričom z hľadiska morfologicko-morfometrického ide o polygénne pahorkatiny a základným akumulačno-eróznym reliéfom je reliéf kotlinových pahorkatín. Oba katastre ležia v nadmorskej výške od 330 m n. m. do 760 m. n. m Súčasný dominantný geomorfologický proces Súčasný dominantný geomorfologický proces priamo súvisí so základným typom reliéfu, morfometrickým typom a geometrickými formami nachádzajúcimi sa na území oboch katastrov.. V pahorkatinách a hornatinách v území oboch katastrov. a pozdĺž vodných tokov ide o fluviálnu eróziu, pohyb zvetralín, splach a ryhovú eróziu, v strednej časti oboch katastrov navyše aj o potenciálne vývraty a zosúvanie Klimatické pomery Z hľadiska klimatických regiónov pre bonitačný informačný systém (Džatko, Mašát, Cambel, 1989) ide o klimatický región 07 - mierne teplý, mierne suchý, 08 - mierne teplý, mierne vlhký, 09 chladný, vlhký, 10 veľmi chladný, vlhký. Pri vyčleňovaní klimatických regiónov (Džatko, 1989) boli použité aj dlhoročné priemery teplôt zohľadňujúce všeobecné konštatované teplejšie zimné a suchšie letné a jesenné obdobie v posledných rokoch. Prihliadalo sa taktiež na výškopis (vrstevnice), pričom sa využila priama závislosť medzi priebehom zmien sumy teplôt TS > 10 C a nadmorskou výškou. Kategorizácia vychádza z charakteristiky regiónov vypracovanej pri bonitáci pôd (Linkeš, Pestún, Džatko, 1996) nasledovne: Kód regiónu - charakteristika TS > 10 C td > 5 C [dni] VI - VIII [mm] T jan. [ C] T veget. [ C] 07 mierne teplý, mierne vlhký mierne chladný, mierne vlhký chladný, vlhký veľmi chladný, vlhký < < Vysvetlivky: TS > 10 C - suma priemerných denných teplôt nad 10 C; td > 5 C - dĺžka obdobia s teplotou vzduchu nad 5 C v dňoch;vi - VIII - klimatický ukazovateľ zavlaženia podľa Budyka (rozdiel potenciálneho výparu a zrážok v mm); T jan. - priemerná teplota vzduchu v januári; T veget. - priemerná teplota vzduchu za vegetačné obdobie (IV-IX) Zrážky I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ROK IV-X Lipovce Sabinov Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 6

7 Teploty I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ROK IV-X Prešov -3,7-1,5 2,7 8,7 13,6 17,3 18,6 17,8 13,8 8,6 3,5-1,3 8,2 15,0 Šar. lúky Sabinov -4,1-1,9 2,3 8,3 13,2 16,7 17,9 17,2 13,2 7,9 3,0-1,6 7,7 14, Hydrogeologické a hydrologické pomery V rámci širšie riešeného územia Bachurne a Spišskošarišského medzihoria nachádzame dva hydrogeologické rajóny. V západnej časti katastra Jarovnice ide o hydrogeologický rajón P 122 Paleogén povodia Svinky (určujúcim typom priepustnosti na území tohto hydrogeologického rajónu je puklinová priepustnosť), východnú časť zaberá hydrogeologický rajón QP 120 Paleogén Spišskošarišského medzihoria, Bachurne a Šarišskej vrchoviny v povodí Torysy. Využiteľné množstvá podzemných vôd sa v hydrogeologickom rajóne QP 120 pohybujú okolo 300 l.s -1 a odbery a pohybujú okolo l.s -1 a v hydrogeologickom rajóne P 122 sa pohybujú okolo 145 l.s -1 a odbery a pohybujú okolo 8 l.s - Podzemné vody v tomto prostredí sa tvoria okrem infiltrácie zo zrážkových a povrchových vôd i prestupovaním vôd z priľahlých paleozoických hornín. Riešené územie a jeho bližšie okolie nie je príliš bohaté na výskyt minerálnych vôd Pedologické pomery Pôdotvorné procesy sú podmienené rôznymi endogénnymi a exogénnymi faktormi ako je materská hornina, klíma, biologické činitele, geografia terénu. Odrazom vplyvu týchto faktorov sú základné vlastnosti pôdy, a to chemické, fyzikálne a biologické. Riešené územie patrí z prevažnej časti do flyšového pásma. Pretože na flyšové horniny je viazaná genéza hnedých pôd kambizemí tento pôdny typ v pôdnom pokryve prevláda. Tento pôdny typ je však vlastnosťami veľmi heterogénny, preto uvádzame charakteristiku jeho jednotlivých subtypov. Fluvizeme (v starších klasifikáciách: nivné pôdy) sú pôdnym typom, ktorý sa vyskytuje len v nivách vodných tokov, ktoré sú alebo donedávna boli ovplyvňované záplavami a výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody. Majú svetlý humusový horizont. Najdôležitejšie subtypy používané v bonitácií: typické (vo variete: typické a karbonátové), glejové s vysokou hladinou podzemnej vody a glejovým horizontom pod humusovým horizontom, pelické s veľmi vysokým obsahom ílovitých častíc (zrnitostne veľmi ťažké pôdy). Kambizeme patria do skupiny pôd hnedých, pre ktoré je charakteristický proces hnednutia (alterácie), oxidického zvetrávania, s dominantným kambickým B - horizontom. Kambizeme typické kyslé (KMm a ) stredne hlboké až hlboké na svahoch do 12 o tvoria len veľmi malé percento z celkovej výmery pôdy riešeného územia. Obsah celkového prachu je 53,5 %, hrubého prachu 29,8 %, to znamená, že sú tiež veľmi ľahko erodovateľné. Obsah humusu je vyšší, priemerne 2,6 %, čo je podmienené najmä vyšším zastúpením trávnych porastov na týchto pôdach. Výmenná reakcia je kyslá 5,4 a sorpčný komplex je nasýtený bázickými katiónmi priemerne na 39 %. Relatívne veľmi malé zvýšenie ph a nasýtenia v povrchovom horizonte je podmienené kultiváciou. Obsah prijateľného P je 43 mg.kg -1, K 193 mg.kg -1. Intenzita hnojenia je v týchto pôdach s najväčšou pravdepodobnosťou nižšia ako v predchádzajúcich a rovnako v nich nie je používané vápnenie. Subtypy kambizemí s plytkým profilom (KM) (do 0,30 m) sú prevažne stredne ťažké. Sú to pôdy využívané prevažne ako trvalé trávne porasty. Majú vyšší obsah humusu, priemerne 2,9 %. Sú prevažne slabo kyslé s nasýtením sorpčného komplexu bázami pod 50 %. Obsah prijateľného P je nízky, pretože tieto pôdy sú väčšinou využívané menej intenzívne. Okrem malej hĺbky profilu majú často veľmi členitý mikroreliéf povrchu (zosuvy, terasy, erózne strže). Subtypy kambizemí na svahoch od 12 do 25 o (KM) sú prevažne stredne ťažké s vysokým zastúpením prachových častíc v prvom horizonte (53 %), čo v orných pôdach na svahoch nad 12 o pri Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 2

8 súčasnej agrotechnike zapríčiňuje výrazné poškodzovanie plošnou vodnou eróziou. Obsah humusu je priemerne 2,4 %, pôdna reakcia je slabo kyslá 5,6 ph/kcl, obsah prijateľného P a K v rámci kambizemí je najnižší, čo sa dá vysvetliť vysokým zastúpením extenzívne využívaných pôd, ale svoj podiel tu má zrejme aj erózia. Z pôdnych druhov prevládajú v území pôdy hlinité, stredneskeletovité (obsah skeletu do hĺbky 0,6 m v rozsahu %). Podľa dostupných údajov sa v riešenom území nenachádzajú kontaminované pôdy. Luvizeme - vznikli hlavne na okraji nížin a v mnohých karpatských kotlinách väčšinou na sprašiach a sprašových hlinách, obyčajne pod dubovo-hrabovými lesmi. Posun ílových častíc bol silnejší (vlhšie podnebie). Tak sa vytvoril výrazne ochudobnený (eluviálny) horizont. Kultivované ilimerizované pôdy sú stredne úrodné. Nachádzajú sa v predhorskom rade za hnedozemami a to v najvlhších okrajových častiach nížin, na severnom okraji Podunajskej, Východoslovenskej a Myjavskej pahorkatiny. Ich výskyt možno pozorovať vo všetkých slovenských kotlinách. Tiež sa nachádzajú na plošinách Krupinskej planiny a Nízkych Beskýd. Pseudogleje sa nachádzajú v stredne a vysoko položených kotlinách a v najvlhších častiach nízko položených kotlín a nížin a na úpätí pohorí. Výskyt tohto pôdneho typu je čiastočne podmienený azonálnym činiteľom, ktorým je nepriepustný podklad. Nepriepustná, alebo slabo priepustná vrstva spôsobuje periodické prevlhčovanie časti pôdnej masy, ktoré je počas roka vystriedané v kratšom letnom období vysychaním. Takto dochádza k procesu oglejovania povrchovou vodou, keď prebiehajú redukčné procesy. Prejavujú sa svetlosivými jazykmi a škvrnami, ktoré sa striedajú s hrdzavohnedými oxidovanými partiami (mramorovaný pseudoglejový B-horizont). Rendziny vznikli v častiach pohorí, ktoré sú budované vápencami sú tiež prevažne horské pôdy vytvorené na zvetralinách karbonátových hornín (vápence, dolomity). Prebieha v nich hromadenie kvalitného humusu. Z lesníckeho hľadiska sú zvyčajne menej produkčné ako hnedé lesné pôdy (sú často silne skeletnaté, udržia málo vlahy, s jednostranným obsahom živín) Popis skeletu Vývoj pôd v riešenom území sa odvíja od pôdotvorného substrátu, ktorý tvoria prevážne pieskovce, fylity, zlepence a ílovce. Z petrografického hľadiska sa jedná o horniny s nízkym nasýtením bazickými katiónmi. Preto sú pôdy na týchto horninách z kvalitatívneho hľadiska prevážne kyslé. V tabuľke č. 3 je uvedená výmera pôd v závislosti od obsahu skeletu a percentuálne zastúpenie týchto pôd. tab. č. 2 Skelet Výmera v ha Zastúpenie v % bez skeletu 97,6889 6,9% slabo skeletovité 712, ,6% stredne skeletovité 585, ,6% silne skeletovité 12,0365 0,9% Z tabuľky č. 2 vyplýva, že v k. ú. pôdy bez skeletu sú zastúpené 7-mimi %. Slaboskeletovite pôdy sú zastúpené 50-timi % z celkovej výmery PP, čo znamená, že obsah skeletu do hĺbky 0,6 m je od 10 do 25 %. Porovnateľné sú pôdy stredne skeletovité (42 %). Silne skeletovité pôdy sa v katastri nachádzajú sporadicky (1 %) z celkovej výmery PP. V tabuľke č. 3 sú uvedené hlavné pôdne jednotky jednotlivých pôdnych typov a ich zastúpenie v k. ú.: tab. č. 3 Typ pôdy Výmera v ha Zastúpenie v % Fluvizeme 103,3373 7,34% Černozeme 0,0000 0,00% Čiernice 0,0000 0,00% Kultizeme 0,0000 0,00% Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 3

9 Regozeme 0,0000 0,00% Hnedozeme 0,0000 0,00% Kambizeme 1 066, ,78% Luvizeme 69,5429 4,94% Pseudogleje 163, ,64% Podzoly 0,0000 0,00% Rendziny 4,1335 0,29% Gleje 0,0000 0,00% Ostatné 0,0000 0,00% Druhy pôd: V tab. č. 4 sú uvedené druhy pôd nachádzajúce sa v k. ú. v OPPÚ: tab. č. 4 Druh pôdy Výmera v ha Zastúpenie v % Piesočnatá ľahká 65,0360 4,6% Hlinitá stredne ťažká 894, ,6% Piesočnato-hlinitá stredne ťažká až ľahká 148, ,5% Ílovito-hlinitá ťažká 299, ,3% Z hľadiska druhu pôd prevažujú pôdy hlinité (64%), sporadicky piesočnato-hlinité (10 %) a ílovitohlinité (21%). Hĺbka pôdneho profilu: tab. č. 5 Hĺbka pôdy Výmera v ha Zastúpenie v % hlboké 681, ,4% stredne hlboké 645, ,9% plytké 80,3266 5,7% Hlbokých pôd nad 60 cm je v katastri cca polovica poľnohospodárskej pôdy (48 %), o niečo menej je pôd stredne hlbokých, od 30 do 60 cm (46%) a cca štvrtina sú pôdy plytké (6%) s hĺbkou pôdneho profilu do 30 cm Typologicko-produkčné kategórie Z hľadiska racionálneho využívania a pôdoznaleckého hodnotenia produkčnej schopnosti sú začlenené všetky PP do typologicko-produkčných kategórií. Prehľad typologicko-produkčných kategórií v k. ú. je uvedený v tab. č. 6. tab. č. 6 Typologickoprodukčné kategórie Výmera v ha Zastúpenie v % O 4 - produkčné orné pôdy 0,0000 0,0% O 5 - pomerne produkčné orné pôdy 62,7467 4,5% O 6 - mierne produkčné orné pôdy 204, ,5% O 7 - málo produkčné orné pôdy 451, ,1% OT 2 - mierne produkčné striedavé polia 244, ,4% OT 3 - málo produkčné striedavé polia 194, ,8% T 2 - produkčné trávne porasty 0,0000 0,0% T 3 - mierne produkčné trávne porasty 148, ,5% Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 4

10 T 4 - málo produkčné trávne porasty 101,8174 7,2% N - nevyvinuté pôdy 0,0000 0,0% Prehľad typologicko-produkčných kategórií v tab. č. 7 poukazuje na potenciálnu stredne až mierne produkčnú schopnosť PP. Potenciálna výmera ornej pôdy predstavuje 51 % z celkovej výmery PP. Pre dané územie sú potenciálne majoritné mierne až málo produkčné orné pôdy s výmerou 655 ha (47%). V danom území je preto pre zachovanie trvalo udržateľného rozvoja PP nevyhnutné dodržiavať protierózne osevné a pestovateľské postupy a udržiavanie nelesnej stromovej a krovitej vegetácie ako ekostabilizačného prvku Predpokladaný negatívny vplyv abiokomplexu na ekologickú stabilitu územia Vzhľadom na vyššie uvedenú analýzu abiotických prvkov v kapitolách A geologické pomery, A geomorfologické mapovanie, A klimatické pomery, A hydrogeologické a hydrologické pomery a pedologické pomery je možné vysloviť v rámci syntézy mapovania abiokomplexu tento predpoklad: Geologické pomery, hydrogeologické pomery, geomorfologické pomery a pedologické pomery v riešenom k. ú. determinujú vo výraznej miere antropogénnu činnosť a ekologickú stabilitu územia do takej miery, že ich možno považovať za majoritný bariérový prvok. V zmysle abiotického komplexu hodnoteného podľa členitosti reliéfu, fyzikálnych vlastnosti geologického podkladu, pôdnych typov a teplovlhkostnej charakteristiky klímy je využívanie riešeného územia na poľnohospodárske účely mierne limitované a so stredným potenciálom. 2. PRÍRODNÉ POMERY - Mapovanie (terénny výskum) biotických prvkov krajiny 2.1. Fytogeografia V zmysle regionalizácie na báze floristického zloženia (Kolény, Barka) sú územia oboch katastrov začlenené do Oblasti Západoeurópskej flóry, obvod východobeskydskej flóry, okres Východné Beskydy a podokres Šarišská vrchovina Prirodzená potenciálna vegetácia Geobotanické členenie je spracované na základe geobotanickej mapy Slovenska (MICHALKO A KOL., 1986), ktorá je mapou vegetačno - rekonštrukčnou, využíva znalosti o vegetácii v prirodzených podmienkach Slovenska a znázorňuje rovnovážny stav rastlinstva alebo stav jemu blízky s prírodným prostredím. Súčasná potenciálna prirodzená vegetácia je vegetáciou, ktorá by sa za daných klimatických, pôdnych a hydrologických pomerov vyvinula na určitom mieste (biotope), keby vplyv ľudskej činnosti ihneď prestal. Je predstavovanou vegetáciou rekonštruovanou do súčasných klimatických a prírodných pomerov. Súčasná rekonštruovaná prirodzená vegetácia je predpokladanou vegetáciou, ktorá by pokrývala určité miesto bez vplyvu ľudskej činnosti počas historického obdobia. Prirodzená potenciálna vegetácia (ďalej len "PPV") na území oboch katastrov predstavuje nasledovné spoločenstvá: Kyslomilné bukové horské lesy a bukové a jedľovo-bukové lesy Fc - Cephalantero-Fagenion Kyslomilné bukové horské lesy s reprezentatívnymi druhmi: FAgus silvatica, Pinus silvestris, Lonicear xylosteum, Rhamnus cathartica, LAserpitum latifolium, Hordelymus europaeus, Cephalanthera damasonium a C. rubra. dubové a cerovo-dubové lesy Dubovo-cerové lesy predstavujú subxerotermofilné až xerotermofilné lesy, v ktorých je pod vplyvom edafických pomerov výrazne zastúpený dub cerový. Vyskytyjú sa na úpätí pahorkatín Podunajskej nížiny, na Myjavskej pahorkatine, v Juhoslovenskej kotline, Krupinskej planine a v Cerovej vrchovine. Stromová etáž je tvorená Quercus cerris, Quercus petraea, dubom mnohoplodým, Acer campestre a Acer tataricum. Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 5

11 Krovinnú etáž zastupujú teplomilné druhy ako Ligustrum vulgare, Cornus mas, Swida sanguinea, trnka obyčajná a Crataegus laevigata. Bylinnú etáž tvoria teplo- a svetlomilné druhy ako nátržník biely, lipnica úzkolistá, hrachor čierny, králik chocholíkatý, veronika lekárska a lipnica hájna. Dubovo-cerové porasty sa nachádzajú na južných exponovaných svahoch, na pahorkatinách, na plošinách a na južných svahoch úvalín. Pôdny typ tvoria luvizeme, hnedozeme luvizemné, menej rendziny a existuje tu posun ílových častíc do spodných horizontov. Vplyv človeka sa v týchto lesoch prejavil výmladkovým hospodárením. Cer má dobrú regeneračnú schopnosť. Výsadba agátu vytláča pôvodné porasty. Na odlesnených plochách sa nachádzajú úrodné polia, na ktorých sa pestuje pšenica, kukurica, vinič a ovocné dreviny. jelšové lesy na nivách podhorských a horských vodných tokov Patria k nim pobrežné lesy pozdĺž potokov vo výškach do m n.m.. Nachádzajú sa na celom území Slovenska a majú líniový charakter. Stromová etáž je tvorená Alnus glutinosa, Salix fragilis, Salix alba, Fraxinus excelsior a Ulmus glabra. Krovinnú etáž tvoria hygrofilné a nitrofilné druhy ako Sambucus nigra, Viburnum opulus (v prípade, že sa etáž vôbec vytvorí). Bylinná etáž je veľmi rôznorodá a závisí od konkrétnych podmienok. Zahŕňa nitrofilné a hygrofilné druhy ako nezábudka močiarna, hviezdica hájna, ostružina ožinová a záružlie močiarne. V jarnom období v jelšových lesoch rastie blyskáč jarný, prvosienka jarná a cesnak medvedí. Tieto lesy sú rozšírené na nivách pozdĺž menších vodných tokov. Hladina podzemnej vody tu neklesá nižšie ako 1m. Záplavy v jarnom období nie sú výrazné, pričom v lete vznikajú len lokálnymi prietržami mračien. Pôvodné porasty boli v minulosti vyrúbané a premenené na lúky a polia. Zachovali sa len úzke pásy v okolí vodného toku, ktoré majú za úlohu stabilizovať breh. Najlepšie zachované porasty sa nachádzajú v zalesnených dolinách v okolí potokov Fytologické a zoologické mapovanie Z fytologického hľadiska sa v k. ú. nachádzajú pomerne rôznorodé lesné a lúčne spoločenstva a spoločenstva nelesnej stromovitej a krovitej vegetácie Lesné spoločenstva Lesné pôdy (ďalej len LP) sú v k. ú. zastúpené na 464 ha. Tvoria ho komplexy lesa v severnej a južnej časti k.ú.. Vekové rozvrstvenie porastov na danom území je malé. Priemerný vek porastov je 45 rokov. V týchto porastoch sa vykonávajú výchovné zásahy zamerané na zvýšenie kvality drevnej hmoty a zvýšenie ich stability vekovým rozvrstvením a drevinovým zložením. Sú však aj porasty rovnoveké, kedy bol používaný spôsob obnovy holorubný, vzhľadom na drevinové zloženie a možnosť obnovy vhodný (monokultúry borovice, nekvalitné hrabové porasty a p.). V pôvodných porastoch hlavnou drevinou v 2. bukovo dubovom a 3. dubovo - bukovom lesnom vegetačnom stupni (LVS) prevládal dub zimný a buk lesný. Podružnými drevinami bol hrab, osika, breza, čerešňa a v podraste kroviny. Z umelej obnovy tvoria prímes porastov smrekovec opadavý a javor horský. V 2. LVS sú hospodárske lesy prevážne tvaru vysokého. Zastúpené sú HSLT 211 živné bukové dúbravy. Hlavnými drevinami v tomto LVS sú dub, buk a borovica, v podraste, je prevažne hrab. Prímes v porastoch podľa stanovišťa tvorí viac druhov drevín. Najviac sa vyskytuje čerešňa, javor poľný a breza. V menšej miere sa pridružujú javor horský, osika. Porasty sú výškovo rozdiferencované, rovnomerne zmiešané, čím sa zvyšuje ich ekologická stabilita. V 3. LVS sú hospodárske lesy tvaru vysokého. Zastúpené sú HSLT živné dubové bučiny. Hlavnými drevinami sú buk a dub, prímes tvorí hlavne hrab. Z ihličnanov okrem borovice sa na vyšších stanovištiach vyskytuje smrekovec. Podružnými drevinami v závislosti od stanovišťa sú osika, breza, Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 6

12 čerešňa, javor horský, javor poľný. Aj v tomto LVS sú porasty výškovo a hrúbkovo rozdiferencované, čo zvyšuje ich stabilitu. Priemerný sklon porastov je 35% väčšinou na JV a JZ expozíciách v nadmorskej výške od 250 do 470 m.n.m.. Uvedené súbory lesných typov tvoria zároveň aj lesné biotopy v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o OPaK"). Vymedzenie biotopov je uvedené v mape č. 3 koncepčný návrh ÚSES. Na predmetnom území sa nachádzajú tieto lesné biotopy národného a európskeho významu (BNV a BEV): BNV Ls2.1 biotop národného významu Dubovo-hrabové lesy karpatské, BEV Ls5.1, kód NATURA9130 biotop európskeho významu - Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy. BEV Ls5.2, kód NATURA9130 biotop európskeho významu Kyslomilné bukové lesy Lúčne spoločenstva Lúčne spoločenstvá predstavujú v k. ú. rozsiahle plochy, či už intenzívne alebo extenzívne využívané. Spracovateľ upozorňuje na skutočnosť, že pri akýchkoľvek zásahoch do lúčnych spoločenstiev a lesných spoločenstiev, ktoré sú zároveň biotopom národného, či európskeho významu v zmysle zákona o OPaK v k. ú. je potrebné tento zásah konzultovať so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, Správou NP Slovenský Kras (ďalej len ŠOP SR, S NP ). Zásah do biotopu európskeho alebo národného významu podlieha súhlasu orgánu ochrany prírody v zmysle 6 zákona o OPaK Nelesná stromová a krovitá vegetácia (ďalej len NSKV ) NSKV sa v k. ú. vyskytuje v rôznych formách. Porasty lesných drevín mimo lesný pôdny fond Kompaktné porasty druhovo blízke susediacim lesným spoločenstvám v strednej časti k.ú.. Nedostatkom sa javí skutočnosť, že prevládajúcim druhom v tejto kompaktnej NSKV je breza Betula ssp, ktorá by nemala mať z pohľadu PPV dominantné postavenie. Remízy Ďalšou formou NSKV je rozptýlená vegetácia na lúčnych spoločenstvách s prevládajúcim druhovým zložením: Prunus padus, Acer sp., Betula ssp., Salix sp., Coryllus avellana, Sambucus nigra, Prunus spinosa. Brehové porasty NSKV ako líniová zeleň sa vyskytuje formou brehových porastov miestnych tokov, kde prevažuje v zastúpení Prevládajúce druhy Populus ssp, Salix alba, Salix fragilis, Salix caprea, Frangula alnus, Alnus glutinosa, Alnus incana, Acer pseudoplatanus, Coryllus avellana. Fytocenologická pestrosť a biodiverzita zachovalých pôvodných biotopov vytvára dobré podmienky pre existenciu pôvodných zoocenóz. Od bezstavovcov, cez obojživelníky a avifaunu až po cicavce. Zo zástupcov vzácnych druhov avifauny sa tu vyskytuje tesár čierny (Dryocopus martius), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopus martius), trasochvost biely (Motacilla alba) a ďalšie. Cicavce sú zastúpené bohatým výskytom jelenej a diviačej zveri. Na vhodnú potravinovú bázu sú viazaní predátori ako vlk obyčajný (Canis lupus). Poznámka: Na celom k. ú. sa môžu vyskytovať biotopy mnohých chránených druhov fauny a flóry v zmysle zákona o OPaK a vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o OPaK. Keďže presná lokalizácia týchto biotopov je predmetom utajovaných informácií z dôvodu prísnej ochrany týchto druhov, nie je cieľom tohto elaborátu identifikovať v grafickej podobe jednotlivé biotopy vzácnych druhov fauny a flóry. Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 7

13 3. PASPORT OSOBITNE VÝZNAMNÝCH ČASTÍ PRÍRODY A KRAJINY 3.1. Osobitne chránené časti prírody a krajiny Súčasný stav V súčasnosti je štatút chránených území legislatívne upravený zákonom o OPaK, ktorý rozdeľuje celé územie Slovenska do piatich stupňov ochrany. Územnou ochranou podľa tohto zákona sa rozumie osobitná ochrana prírody a krajiny v druhom až piatom stupni ochrany. Prvý stupeň ochrany platí na území, ktorému sa neposkytuje osobitná územná ochrana podľa 17 až 31 zákona o OPaK a teda platí všade tam, kde nie je vyhlásený vyšší ako prvý stupeň ochrany v zmysle zákona o OPaK. Povinnosťou Slovenskej republiky, vyplývajúcou zo Smernice Rady ES 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúcich vtákov je vyhlásiť chránené územia európskeho významu. Účelom ochrany v CHVÚ je zachovanie biotopov druhov vtákov európskeho významu, uvedených v národnom zozname. Cieľom ochrany v CHVÚ je zachovanie a obnova ekosystémov významných pre druhy vtákov, pre ktoré je oblasť vyhlásená v ich prirodzenom areáli rozšírenia, ako aj zaistenie podmienok pre zachovanie populácie týchto druhov v priaznivom stave z hľadiska ich ochrany (územie NATURA 2000). Z vyššie spomínaných chránených území sa na území oboch katastrov nenachádza žiadne chránené územie. Celé katastrálne územie je evidované v 1. stupni ochrany. Výhľadový stav V zmysle Územného plánu VÚC Prešovského kraja, schváleného nariadením vlády SR č. 281/1998 Z.z. v znení neskorších doplnkov, VZN KSK č. 2/2004, VZN KSK č. 10/2009 a zistených skutočnosti na Okresnom úrade odbore starostlivosti o životné prostredie v Prešove sa v k. ú. neuvažuje so zmenou z hľadiska vyhlasovania maloplošných, či veľkoplošných chránených území, ÚEV a taktiež sa nepripravuje zaradenie k. ú. do pripravovaných chránených vtáčích území Slovenskej republiky Významné krajinné prvky V k. ú. sa nachádzajú mnohé významné krajinné prvky t. j. také časti územia, ktoré utvárajú charakteristický vzhľad krajiny, alebo prispievajú k jeho ekologickej stabilite. Je možné konštatovať, že, v celom k. ú. sú pomerne rovnomerne a dobre zastúpené. Nachádzame tu mezoformy a mikroformy reliéfu, vodné plochy a pobrežné ekosystémy, ochranné lesy a spoločenstvá príbuzné až zhodné s PPV v hospodárskych lesoch, zarastené medze a výmole a systém remízok na prevažujúcich lúčnych spoločenstvách s výskytom vzácnych druhov. 4. ANALÝZA SÚČASNEJ KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRY Orná pôda Súčasná výmera ornej pôdy je podľa stavu KN 1 031,49 ha, pričom výmera predstavuje 51,12 % z celkovej výmery oboch katastrov Veľkosť a tvar honov ornej pôdy predstavuje určité environmentálne riziko z dôvodu erózie spôsobenej nesprávnou orbou. Ako je uvedené v kapitole A pedologické pomery, výmera potenciálnych orných pôd (TPK) predstavuje 51,1 % z PP. Môžeme teda konštatovať, že výmera súčasnej ornej pôdy neprevyšuje potenciál PP v oboch katastroch. Orné pôdy sú považované za nestabilný prvok z hľadiska ekologickej stability Trvalé trávne porasty Celková výmera trvalých trávnych porastov je podľa stavu KN 273,12 ha. Táto výmera predstavuje 13,54 % podiel z celkovej výmery oboch katastrov. Extenzívny spôsob hospodárenia má za následok, že sa na týchto pozemkoch rozšírila, buď kompaktná alebo rozptýlená NSKV. Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 8

14 Z hľadiska ekologickej stability predstavujú tieto lúky a pasienky stabilný prvok v poľnohospodárskej krajine vzhľadom na ich protieróznu a retenčnú funkciu a sú považované za stabilný prvok z hľadiska výpočtu koeficientu ekologickej stability Nelesná stromová a krovitá vegetácia (ďalej len NSKV") NSKV je zastúpená rôznymi formáciami v závislosti od abiotických pomerov lokality a spôsobu i intenzity antropogénnych aktivít. Súčasnú výmeru NSKV nie je možné presne definovať z dôvodu, že nie je dostupné aktuálne zameranie stavu. Výmera evidovanej NSKV je 67,87 ha, čo predstavuje 3,36 % z celkovej výmery oboch katastrov. Líniová zeleň - brehové porasty potokov Najzachovalejšie brehové porasty v riešenom území sa nachádzajú v alúviu miestnych tokov. Tvoria ich viacetážové porasty reprezentujúce mäkké lužné lesy Prevládajúce druhy sú uvedené v kapitole fytologicky a zoologicky prieskum. NSKV rozptýlená a kompaktná Vyskytuje sa v komplexoch extenzívnych trvalých trávnych porastov. Tieto pásové formácie TTP s rozptýlenými krovitými porastmi sú významným krajinným prvkom a vegetačnou štruktúrou nie len z estetického a kultúrneho hľadiska. Majú multifukčný význam v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine, kde plnia dôležitú funkciu protieróznej ochrany pôdy, podporujú retenčnú funkciu a predstavujú nenahraditeľný biotop pre drobnú zver, avifaunu a včelstvo. NSKV sa považuje za stabilný a pozitívny prvok v zmysle výpočtu koeficientu ekologickej stability Záhrady a sady Výmera záhrad a sadov podľa stavu EN v riešenom území je 61,86 ha, čo je 3,07 % z celkovej výmery oboch katastrov. Záhrady a sady sa považujú za stabilný a pozitívny prvok v zmysle výpočtu koeficientu ekologickej stability Lesy Lesný pôdny fond (ďalej len LPF) je v oboch katastroch zastúpený 464,24 ha, čo predstavuje 23,01 % z celkovej výmery. Tvoria ho komplexy lesa v severnej, západnej a južnej časti k.ú.. Vekové rozvrstvenie porastov na danom území je malé. Priemerný vek porastov je 45 rokov. V týchto porastoch sa vykonávajú výchovné zásahy zamerané na zvýšenie kvality drevnej hmoty a zvýšenie ich stability vekovým rozvrstvením a drevinovým zložením. Sú však aj porasty rovnoveké, kedy bol používaný spôsob obnovy holorubný, vzhľadom na drevinové zloženie a možnosť obnovy vhodný. (monokultúry borovice, nekvalitné hrabové porasty a p.) Prevažne borovicové porasty vznikli z prirodzenej obnovy na pozemkoch, ktoré sa nedali obhospodarovať inak. V danom k. ú. sú hospodárske lesy, ktoré okrem produkčnej funkcie plnia aj funkcie celospoločenské. Stanovištné a klimatické pomery tu podmienili vznik spoločenstiev s hospodárskymi súbormi lesných typov (HSLT) v 2 a 3 lesnom vegetačnom stupni (LVS) s prevahou v živnom rade trofnosti. V 2 LVS sú hospodárske lesy prevážne tvaru vysokého. Zastúpené sú HSLT 211 živné bukové dúbravy. Hlavnými drevinami v tomto LVS sú dub, buk a borovica, v podraste, je prevažne hrab. Prímes v porastoch podľa stanovišťa tvorí viac druhov drevín. Najviac sa vyskytuje čerešňa, javor poľný a breza. V menšej miere sa pridružujú javor horský, osika. Porasty sú výškovo rozdiferencované, rovnomerne zmiešané, čím sa zvyšuje ich ekologická stabilita. Rubná doba v závislosti od stanovišťa a drevinového zloženia je rokov, obnovná doba 30 rokov. Hospodársky spôsob obnovy je prevážne podrastový s formou maloplošnou, pričom je potrebné zachovať v čo najväčšej miere prirodzené zmladenie. Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 9

15 V lesoch ochranných HSLT 292 svieže vápencové bukové dúbravy. Vyskytujú sa na plytkých silno skeletnatých pôdach s často vystupujúcou materskou horninou na povrch. Na týchto stanovištiach je na danom území v porastoch 100% zastúpenie borovice. Zakmenenie týchto porastov je prirodzene nízke s početnými medzerami a trávnatou pokrývkou. Cieľovým hospodárstvom v hospodárskych lesoch je bukovo dubové hospodárstvo s prímesou cenných listnáčov a z ihličnanov borovica. V 3 LVS sú hospodárske lesy tvaru vysokého. Zastúpené sú HSLT živné dubové bučiny. Hlavnými drevinami sú buk a dub, prímes tvorí hlavne hrab. Z ihličnanov okrem borovice sa na vyšších stanovištiach vyskytuje smrekovec. Podružnými drevinami v závislosti od stanovišťa sú osika, breza, čerešňa, javor horský, javor poľný. Aj v tomto LVS sú porasty výškovo a hrúbkovo rozdiferencované, čo zvyšuje ich stabilitu. Rubná doba v závislosti od stanovišťa a drevinového zloženia je rokov, obnovná doba 30 rokov. Hospodársky spôsob obnovy je prevážne podrastový s formou maloplošnou, pričom je potrebné zachovať v čo najväčšej miere prirodzené zmladenie. Cieľovým hospodárstvom je dubovo bukové hospodárstvo s prímesou cenných listnáčov a z ihličnanov borovica a smrekovec. Porasty v obidvoch LVS sú prevážne pôvodné a prirodzené, z ekologického hľadiska stabilné. Ich stabilitu mierne znižuje imisný spád, avšak zmiešané porasty na danom území s dobrou porastovou štruktúrou výškovou aj druhovou tvorené z odolnejších drevín mu pomerne dobre odolávajú. Lesy sa považujú za stabilný a pozitívny prvok v zmysle výpočtu koeficientu ekologickej stability Vody Vodné plochy majú podľa stavu EN výmeru 34,88 ha, čo predstavuje cca 1,73 % z celkovej výmery k. ú.. Z hydrologického hľadiska územie patrí do čiastkového povodia Hornád (číslo hydrologického poradia povodia 4-32), základné povodie Hornád (číslo hydrologického poradia ). Riečnu kostru územia tvorí rieka Malá Svinka. Do hlavného toku vtekajú z oboch strán bezmenné prítoky Kvalita vôd: Kvalita povrchových a podzemných vôd v obci nie je sledovaná v rámci celoslovenského monitoringu. Odpadové vody v obci sú odvádzané do kanalizácie a do ČOV. Chránené územia vôd: Na území obce sa nenachádzajú vodohospodársky chránené územia a ani zraniteľné oblasti. Západne od katastra sa nachádzajú minerálne pramene v Lipovciach, ale ich ochranné pásma nie sú dotknuté. Vodné toky sa považujú za stabilný a pozitívny prvok v zmysle výpočtu koeficientu ekologickej stability Zastavané plochy Zastavané plochy tvoria vzhľadom na determináciu abiotickými prvkami kompaktné jadrové zastavané územie obce. V k. ú. sa nenachádzajú roztrúsené zastavané plochy v krajine okrem vodohospodárskeho objektu. Výmera zastavaných plôch je 84,23 ha, čo je 4,17 % z celkovej výmery k.ú.. Zastavané plochy sú považované za nestabilný prvok z hľadiska výpočtu koeficientu ekologickej stability. 5. ANALÝZA SOCIO-EKONOMICKÝCH JAVOV 5.1. Kultúrnohistoricky hodnotné formy osídlenia a hospodárskeho využívania územia Stručné dejiny obce: Obec Jarovnice bola osídlená v neolite a v jej histórii sa spomínajú slovanské hrobové nálezy. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku Obec je doložená z roku 1260 ako Jerne, Therenye, neskôr ako Due ville Sancti Antoni Superior et Inferior (1320), Jerona aliter de Sancto Antonio, Gerona, Jeregna (1330), Jerawnicze (1773), Jerawnica (1786), Jarownice (1808), Jaronivce (1920), Jarovnice (1927); maďarsky Jernye. Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 10

16 Obec patrila začiatkom 13. storočia Bankovi. Spomína sa rok 1260 v majetku Merša, Jána zo Svinie. V chotári mala 3 mlyny. Začiatkom 14. storočia to boli dve osady Vyšné a Nižné Jarovnice, ktoré v 15. storočí splynuli. Patrili viacerým šľachtickým rodom. V roku 1427 mala obec 56 port. Obec patrila Berzeviczyovcom, v 17. storočí Szinyeiovcom. V roku 1787 mala 87 domov a 613 obyvateľov, v roku 1828 mala 83 domov a 616 obyvateľov. Boli roľníci ovocinári, vyrábali drevené náradie. Aj za I. ČSR boli Jarovnice poľnohospodársko-ovocinárska obec, so stupami a pílou. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Sabinove, Michaľanoch, Prešove a Košiciach Súčasné socio-ekonomické javy Rozvojový potenciál a ľudské zdroje Údaje o obyvateľstve a bytovom fonde boli analyzované na základe výsledkov zo sčítania ľudu, domov a bytov k roku Vývoj počtu obyvateľstva v obci Jarovnice v rámci jednotlivých sčítaní a medziročných cenzov poukazuje na kontinuálny výrazný rast počtu obyvateľstva. Ku koncu roka 2013 stúpol počet obyvateľov na hodnotu 5 935, čo je nárast oproti roku 1970 o 265%. V priebehu sledovaného obdobia možno sledovať postupný nárast priemerných ročných prírastkov obyvateľstva v obci, pričom najvýraznejší rast zaznamenala obec Jarovnice v období rokov (nárast o 35%). Z celkového počtu obyvateľov v roku 2013 je mužov (49,4%) a žien (50,6%). Skladba obyvateľstva podľa sčítania roku 2011 tab. č. 7 Typy skladieb obyvateľstva Počet obyvateľov trvalo bývajúce obyvateľstvo 5763 muži 2852 ženy 2911 predproduktívny vek produktívny muži 15 59, ženy poproduktívny muži od 60, ženy od 55r Rok počiatočný stav narodení prihlásení zomrelí odhlásení končený stav prírastok / úbytok Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 11

17 Rok počiatočný stav narodení prihlásení zomrelí odhlásení končený stav prírastok / úbytok Trh práce a sociálna situácia V samotnej obci je ponuka pracovných miest veľmi slabá. Lokálne pracovné príležitosti sú vo verejnom sektore ako je materská škola, kultúrny dom, obecná knižnica, obecný úrad, malú časť pracovných príležitostí poskytuje súkromný sektor. Väčšina obyvateľov dochádza za prácou do Sabinova a Prešova Občianska vybavenosť V obci je materská škola a základná škola. Administratívnu občiansku vybavenosť zabezpečuje Obecný úrad so svojimi prevádzkami. Obyvateľom obce slúži zdravotné stredisko, knižnica a iné zariadenia služieb. Komplexná zdravotná starostlivosť je dostupná v Prešove. V oblasti výrobných a opravárenských služieb sa v obci nachádza prevádzka Autoopravovne pneuservis - autosklo, Autodoprava a autodielňa, drevovýroba Marciňák a drevovýroba Tupta, píla a pekáreň PD Jarovnice. Vznik ďalších výrobných prevádzok závisí predovšetkým od podnikateľských ambícií miestnych obyvateľov Hospodárska základňa obce Hospodárska základňa obce je nedostatočná a vzhľadom k počtu obyvateľov značne poddimenzovaná. Výrobné a podnikateľské aktivity zabezpečujú súkromné firmy. Vznik ďalších výrobných prevádzok v sektore remeselných služieb závisí predovšetkým od podnikateľských ambícií miestnych obyvateľov. Očakávaná expanzia firiem by obohatila ekonomickú základňu obce a znamenala aj zvýšenie príjmov obecného rozpočtu. Poľnohospodárska činnosť je zameraná na rastlinnú a živočíšnu prvovýrobu. Poľnohospodársky pôdny fond pozostávajúci z ha ornej pôdy a 271 ha lúk a pasienkov obhospodaruje PD Jarovnice a samostatne hospodáriaci roľníci. Poľnohospodárska pôda zaradená podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ) do kvalitatívnej skupiny sa v katastrálnom území obce Jarovnice nenachádza. V katastrálnom území Jarovnice sa nachádza hospodársky dvor, ktorý je situovaný v izolovanej polohe na východnom okraji obce. Rastlinná výroba je zameraná predovšetkým na pestovanie pšenice, jačmeňa, zemiakov, kukurice a repky olejnej. Živočíšna výroba je zameraná na chov hovädzieho dobytka dojnice, jalovice cca 600 kusov a chov oviec cca kusov, s celoročným ustajnením. V katastrálnom území Močidľany sa nachádza hospodársky dvor, ktorý je situovaný v izolovanej polohe na severnom okraji obce. Areál hospodárskeho dvora tvoria sklady. Jestvujúca poľnohospodárska pôda dáva všetky predpoklady vhodné pre rozvoj poľnohospodárskej prvovýroby pri zabránení nežiaducich javov negatívne ovplyvňujúcich biodiverzitu. Rozvoj poľnohospodárskej výroby je podmienený podnikateľskými zámermi PD Jarovnice. V severnej časti obce na k.ú. Močidľany za hospodárskym dvorom, bol pripravovaný zámer umiestnenia priemyselného parku na predprojektovej a projektovej úrovni. Na základe stanoviska Ministerstva hospodárstva SR, môžu oprávnení príjemcovia štátnej pomoci žiadať o uplatnenie podporných nástrojov, napríklad v zmysle zákona č. 193/2001 Z. z. o dotácii na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, prípadne zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 12

18 neskorších predpisov, prípadne v rámci vyhlásených schém štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci v rámci využitia zdrojov operačných programov programového obdobia 2014 až Lesné porasty na území obce Jarovnice tvoria niekoľko komplexov na sever od obce, ktoré sú súčasťou Šarišskej vrchoviny. V oboch katastroch sa nachádzajú lesy s celkovou výmerou 464 ha, čo tvorí cca 23 % celkovej plochy katastrálneho územia. Lesy obhospodarujú: Lesy SR š.p. OZ Prešov, Lespro s.r.o. Prešov a Pozemkové spoločenstvo Hury Jarovnice Spoločenské dianie Na organizácii kultúrno-spoločenských podujatí sa aktívne podieľa obecný úrad. V budove obecného úradu sa nachádza kultúrny dom s viacúčelovou sálou s cca stoličkami, ktorej súčasťou je aj kuchyňa a 2 zasadacie miestnosti s výmerou cca 100 m 2. V kaštieli, pri obecnom úrade je knižnica, ktorú spravuje príspevková organizácia s knižným fondom cca kníh, počítačová miestnosť s 20. počítačmi a spoločenská miestnosť. V obci sú vytvorené podmienky pre klubovú činnosť, stretávanie mládeže a dôchodcov. Na kultúrnospoločenskom živote obce sa okrem pracovníkov obecného úradu podieľa tiež Klub dôchodcov, Zväz telesne postihnutých, Únia žien a Červený kríž. V kultúrno-spoločenskej oblasti pôsobia aj ľudový rozprávači Aranka a Stano Gaľa. Obec Jarovnice má zriadený klub dôchodcov. V oblasti sociálnej starostlivosti pôsobia 4 terénni pracovníci a 3 osobní asistenti. V obci pôsobiaci Červený kríž rozváža stravu dôchodcom. V súčasnosti sa čaká na kolaudáciu prístavby kultúrneho domu, kde bude vývarovňa, ktorá bude zabezpečovať výdaj a rozvoz stravy. Iná vybavenosť s touto funkciou sa na území mesta nenachádza. Cirkev zohrávala v minulosti v spoločenskom a kultúrnom živote obce dôležitú úlohu Šport a rekreácia Obec má vytvorené podmienky pre športové aktivity na futbalovom ihrisku TJ Družstevník o výmere cca m 2 s budovou TJ a na volejbalovom ihrisku, kde sa organizujú volejbalové aj iné športové turnaje. V obci pôsobí aj futbalový klub FK Roma a pingpongový klub. Pri základnej škole je ihrisko, ktoré v súčasnosti využívajú prevažne žiaci školy. Obec má záujem vybudovať na tejto ploche nové multifunkčné ihrisko Bývanie Rodinné domy tvoria väčšinu stavebného fondu. Prevláda kontinuálna zástavba, ktorá je zväčša jednopodlažná alebo dvojpodlažná. V obci sa nachádza 135 bytov v bytových domoch. Priemerná obložnosť bytu (počet obyvateľov na 1 byt) dosahuje hodnotu 7,8. tab č. 8 Bývanie počet domy spolu 415 trvale obývané domy 378 z toho rodinné domy 354 neobývané domy 37 byty spolu 740 trvale obývané byty spolu 703 z toho v rodinných domoch 536 neobývané byty spolu Technická infraštruktúra Inžinierske siete pre zásobovanie pitnou vodou nie sú vybudované v celej obci. Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 13

19 Obec Jarovnice má vybudovanú čiastočnú verejnú splaškovú kanalizáciu DN 300 zaústenú do ČOV pod obcou. Kanalizačné potrubia DN 300 mm sú nové, bezporuchové s kapacitnou rezervou pre rozvoj obce. Rieka Malá Svinka má nevyhovujúcu reguláciu, prípadne na niektorých miestach nemá žiadnu, čo ohrozuje obyvateľov v prípade povodní. ČOV SDR Jarovnice tvorí päť aktivačných reaktorov a dva kalové reaktory kapacity pre obyvateľov a pripravuje sa jej rozšírenie. Obec Jarovnice je plynofikovaná pri tlakovej hladine 300 kpa potrubím z polyetylénu (PE). Zdrojom zemného plynu naftového sú regulačné stanice (RS 3 000) plynu Lažany a Fričovce, ktoré sú prepojené stredotlakým (STL) plynovodom D 160, ktoré je trasované v Jarovniciach po hospodársky dvor, kde D 160 končí a do Úzovských Pekľan pokračuje rozvodný plynovod D 110 mm. Odberatelia plynu sú zásobovaní plynom z miestnej STL siete, buď priamo cez STL prípojky plynu (VO), alebo cez stredotlaké prípojky a regulátory tlaku STL/NTL. Plynovody v obci sú nové, bezporuchové s kapacitnou rezervou pre ďalší rozvoj obce. Rozvodné potrubia sú trasované v zelenom páse alebo okrajom miestnych ciest a štátnych ciest. Obec Jarovnice je v súčasnosti zásobovaná elektrickou energiou z 12 distribučných trafostaníc 22/0,4kV. Trafostanice sú napájané po VN strane z kmeňového vedenia VSD číslo 545 prípojkami tvorenými prevažne vodičmi AlFe na podperných bodoch, kiosková trafostanica TS007 je napojená VN káblom v zemi. Miestne komunikácie majú nevyhovujúci technický stav. Jeho riešenie je zdĺhavé, pretože v niektorých prípadoch sú nevyriešené vlastnícke vzťahy. Spojenie s okolím zabezpečuje autobusová doprava, v obci sa nachádza šesť autobusových zastávok. Jarovnice patria do uzlovej telefonickej oblasti pevnej telefónnej siete s predvoľbou 051, s prístupom k širokopásmovému internetu. Obec je plne pokrytá signálom všetkých slovenských mobilných operátorov. Prístupný je aj mobilný vysokorýchlostný internet od T-Mobile, 3G internet od Orange a bezdrôtové pripojenie na internet prostredníctvom WiFi. B. KRAJINNO-EKOLOGICKÁ SYNTÉZA 1. PASPORT VYBRANÝCH STRESOVÝCH (BARIÉROVÝCH) JAVOV A PRVKOV 1.1. Bariérové prvky vodných tokov a pobrežných ekosystémov Medzi najdôležitejšie bariérové prvky vodných tokov a pobrežných ekosystémov patria antropogénne vplyvy. Potenciálne sa javia ako bariérové prvky antropogénne aktivity (výstavba ciest, individuálna stavebná činnosť, podnikateľské aktivity, poľnohospodárstvo, chov dobytka, nelegálne skládkovanie tuhých komunálnych odpadov a stavebných odpadov), ktoré môžu najviac ohroziť vodné toky. Vodnú sieť a pobrežné biotopy môže veľmi vážne ohroziť nevhodné poľnohospodárske využívanie krajiny (chemizácia, nelegálne výruby, regulácia tokov) Bariérové prvky agroekosystémov Z hľadiska súčasnej štruktúry poľnohospodárskeho pôdneho fondu prevládajú orné pôdy, zornenie je až 51 % z výmery oboch katastrov. Typologicko-produkčné kategórie predurčujú, že prevládajúcou kategóriou by mali byť orné pôdy, kde bariérovým prvkom môže byť predovšetkým vodná erózia, ktoré má za následok vymývanie pôdnych horizontov Barierové prvky lesných ekosystémov Počas vývoja sú porasty od mladého veku poškodzované rôznymi škodlivými činiteľmi. Podľa druhu poškodenia sú zaradené do troch skupín a to: - antropogénne (ťažba a približovanie, imisie, pastva, požiare a p.) - abiotické (vietor, sneh a námraza, mráz a sucho) - biotické (obhryz a odhryz zverou, lykožrúty, drevokazy, motýle a ostatný hmyz, huby, hniloby, rakoviny a tracheomykózy, burina) Krajinnoekologický plán pre územný plán obce Jarovnice 14