Analýza Prešovského kraja vybrané charakteristiky (upravený materiál)

(upravený materiál) Spracovala: Ing. Helena Miščíková, pracovníčka Odboru strategického rozvoja Úradu PSK V Prešove dňa 22.09. 2006 Predkladaný analytický materiál bol upravený v zmysle pripomienok, ktoré boli prednesené na rokovaní 9. zasadnutia Zastupiteľstva PSK, ktoré sa uskutočnilo v auguste 2006. Údaje uvádzané v materiále boli, tam kde to bolo možné, zjednotené k dátumu 31.12.2005. V niektorých častiach nie sú však ešte v súčasnosti k dispozícii dostupné oficiálne štatistické údaje za rok 2005, a tak boli použité staršie údaje. Pre informáciu uvádzame prehľad dátumov vydania niektorých oficiálnych publikácií (za rok 2005) v zmysle Edičného programu 2006 Štatistického úradu SR podľa vybraných tém: Obsah: Dátum publikovania: Energetika 2005 november 2006 Vybrané ukazovatele energetiky december 2006 Ročenka stavebníctva SR 2006 november 2006 Ročenka dopravy, pôšt a telekomunikácií 2006 december 2006 Aktuálne údaje v doprave december 2006 Ročenka dopravy a životného prostredia 2006 december 2006 Lesné hospodárstvo v SR za roky 2001-2005 október 2006 Životné prostredie v SR vybrané ukazovatele v rokoch 2001-2005 október 2006 Odpady v SR za rok 2005 október 2006 Ročenka priemyslu 2006 október 2006 Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2006 október 2006 Okresy Prešovského kraja 2005 október 2006 Zdravotnícka ročenka SR 2006 december 2006 Programové obdobie štrukturálnych fondov pre roky 2007 2013 predstavuje v porovnaní so súčasným obdobím veľkú výzvu na všetkých úrovniach verejnej správy, pretože prináša mnohé zmeny tak pre nové ako aj pre staré členské krajiny. Najvýznamnejšími oblasťami, v ktorých dôjde k zmenám sú: Nové nariadenia, ktoré budú určovať mechanizmus fungovania štrukturálnych fondov. Zvýšený dôraz na cieľovú orientáciu štrukturálnej pomoci už na úrovni Európskej únie, (najmä na vybrané ciele Lisabonskej stratégie a Göteborskej stratégie). Významne väčšie množstvo potenciálne dostupných finančných prostriedkov pre nové členské krajiny v porovnaní s rokmi 2004 2006.. V nadväznosti na uvedené skutočnosti bude vytváraný Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja na roky 2008 2015. Formulácia programu rozvoja kraja bude reakciou kraja na nové ekonomické príležitosti a na výzvu spojenú s implementáciou regionálnej politiky Slovenskej republiky a prípravami na štrukturálnu pomoc Európskej únie v novom období 2007 2013. Príprava tohto dokumentu bude vychádzať čiastočne tiež zo súčasného Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja, ktorý bol schválený v roku 2003 a vyhodnotený bude v roku 2007. V zmysle uplatnenia princípu programovania, subsidiarity a partnerstva a v nadväznosti na 9 zákona č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a zákona č. 351/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, samosprávne kraje vypracúvajú

svoj Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja. Ten im vytvorí predpoklady širšieho zapojenia sa do procesu čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Tento dokument predstavuje nielen rozšírenie komplexnosti podpory realizácie Národného rozvojového plánu v období rokov 2004 2006, ale vytvára predpoklad na zabezpečenie konzistencie v podpore regionálneho rozvoja, a tým aj zvýšenia účinnosti strategického plánovania tejto podpory a prípravy projektov aj v nasledujúcom programovacom období rokov 2007 2013. Vypracovanie a realizácia účinného programu rozvoja je zložitý proces, ktorý je mimoriadne náročný na koordináciu, odborné vedomosti a zabezpečenie širokej palety väzieb. Aby tento dokument čo najviac odrážal skutočné potreby jednotlivých subjektov pôsobiacich na území kraja, je nutné, aby tieto subjekty mali možnosť zapojiť sa do procesu prípravy i prerokovávania jeho obsahu. Prešovský samosprávny kraj chce preto do tohto procesu zapojiť čo najviac svojich obyvateľov a umožniť im, aby verejnosť, mestá, obce, podnikatelia, školy a iné inštitúcie teda čo najviac takzvaných regionálnych partnerov mohlo jednoducho uplatniť svoje znalosti a dobré námety a pomohlo vyjasniť, čo je pre náš kraj dôležité, čo môžeme spoločne pre jeho rozvoj urobiť. V zmysle platnej metodiky bude uvedený dokument obsahovať: Schéma dokumentu Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja: Kapitola Orientačný rozsah str. 1. Úvod 1 2 2. Poslanie PRSK, celkový prístup a podmienky spracovania 2. Ekonomické a sociálne východiská 11 16 2.1. Makroekonomická analýza 3 4 Rozvojový potenciál, ekonomická výkonnosť, trh práce a mzdy, životná úroveň, základná infraštruktúra, životné prostredie 2.2. Socio ekonomická analýza 4 6 Kvalita ľudských zdrojov, štruktúra a efektívnosť ekonomiky, kvalita a cena pracovnej sily, sociálne zabezpečenie, vzdelávanie, výskum a kultúra, občianska vybavenosť, čistota životného prostredia 2.3. Analýza realizovaných opatrení 2 3 Relevantnosť stratégie, efektívnosť a účinnosť podpory, vyhodnotenie kritických faktorov, identifikácia opatrení na zvýšenie efektívnosti realizácie 2.4. SWOT analýza 1 2 Silné stránky, slabé stránky, príležitosti, ohrozenia Kľúčové disparity a hlavné faktory rozvoja 1 Koherentné poradie disparít, faktory rozvoja 3. Rozvojová stratégia 9 16 3.1. Ciele a priority 1 2 Globálny cieľ, špecifické ciele, priority (hlavné oblasti smerovania podpory) 3.2. Opatrenia a aktivity 1 3 Opatrenia (súhrn aktivít), aktivity (napomáhanie realizácie priorít) 3.3. Popis rozvojovej stratégie 4 6 Programová štruktúra, merateľné ukazovatele 3.4. Územné priority a smery rozvoja v odvetviach 3 5 Okresy a obce, ktorých rozvoj treba podporovať; hlavné smery rozvoja v odvetviach 4. Finančný plán 6 9 4.1. Rozdelenie financií na programovacie obdobie 1 Parametre finančného plánu, finančná tabuľka programu 4.2. Rozdelenie financií na priority a opatrenia 2 3 Finančná tabuľka podľa priorít a opatrení 4.3. Rozdelenie financií na opatrenia podľa okresov a obcí 3 5 Finančná tabuľka podľa opatrení, okresov a obcí 5. Zabezpečenie realizácie 9 14 5.1. Inštitucionálne a organizačné zabezpečenie 4 5 Inštitucionálne zabezpečenie, opatrenia na realizáciu programu a princípy fungovania modelu implementácie 5.2. Monitorovanie a hodnotenie 2 3 Princípy a fungovanie systému monitorovania a hodnotenia 5.3. Časový harmonogram realizácie 1 2 Časový rozvrh činností vedúcich k vytvoreniu PRSK 6. Záver 2 3 1

Prílohy Rozsah dokumentu Kapitola Orientačný rozsah str. 38 60 strán + prílohy Metodický postup tvorby Programu rozvoja Prešovského samosprávneho kraja a časový harmonogram jeho spracovania je znázornený v nasledujúcej schéme 2

OBSAH: Zhrnutie 2 I. Analýza Prešovského kraja - vybrané charakteristiky 4 1. Popis kraja a základné geografické údaje 5 2. Obyvateľstvo a sídelná štruktúra 7 3. Bývanie, bytová výstavba 9 4. Technická infraštruktúra 11 1. Zásobovanie elektrickou energiou 11 2. Zásobovanie plynom 12 3. Zásobovanie teplom 13 4. Obnoviteľné zdroje 13 5. Telekomunikácie 14 6. Zásobovanie vodou, odvod a čistenie odpadových vôd 14 7. Dopravná infraštruktúra 15 Cestná doprava 16 Železničná doprava 17 Letiská 17 Hraničné priechody 17 Dopravná obslužnosť verejnou dopravou 19 5. Cestovný ruch a kultúra 19 1. Interpretácia územia z hľadiska cestovného ruchu 19 2. Základné ukazovatele cestovného ruchu 21 3. Kultúra a kultúrne dedičstvo 23 6. Podpora a rozvoj podnikania 26 1. Organizačná štruktúra ekonomiky kraja 26 2. Ekonomická výkonnosť kraja 27 3. Vývoj v odvetviach 28 4. Ekonomická aktivita obyvateľstva 32 7. Sociálne služby a zdravotníctvo 35 1. Sociálne služby 35 2. Zdravotníctvo 37 8. Životné prostredie 38 1. Odpadové hospodárstvo 41 9. Vzdelávanie, školstvo, veda 43 1. Veda a výskum 46 1

Zhrnutie Tento materiál je svojim spôsobom zhrnutím najvýznamnejších charakteristík regiónu a jeho okresov, ktoré sú kľúčové pre jeho ďalší ekonomický rozvoj. Sú to tieto: a) Zaostávajúce miestne hospodárstvo Rozvoj hospodárstva Prešovského kraja zaostáva za rozvojom ostatných slovenských regiónov ako aj regiónov EÚ. Jeho úroveň HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosahuje ani 40 % úrovne v súčasných krajinách EÚ. Hoci náskok EÚ sa postupne znižuje, toto znižovanie je len pozvoľné. Pri súčasných tempách rastu by hospodárstvo Východného Slovenska, dosiahlo hladinu Európskej Únie až v roku 2111, Prešovský kraj dokonca až v roku 2259. Príčiny zaostávania je možné rozdeliť do niekoľkých skupín: 1. Nízka produktivita práce v sektoroch priemyslu a služieb. Produktivita práce v priemysle regiónu dosahuje len 51 % produktivity práce v priemysle SR, a len približne 20 % produktivity práce v priemysle EÚ. Zaujímavosťou je, že v sektore poľnohospodárstva od roku 2002 región Slovensko - Východ dosahuje nadpriemernú produktivitu práce (109 % produktivity práce v poľnohospodárstve SR). Ide o následok dlhodobého poklesu zamestnancov v poľnohospodárstve, vyššieho ako bol pokles produkcie (meraný prostredníctvom hrubej pridanej hodnoty). Produktivita práce v poľnohospodárstve Východného Slovenska sa už blíži k produktivite práce v poľnohospodárstve EÚ. V štruktúre produkcie poľnohospodárstva regiónu sme zaznamenali dlhodobý pokles v chove hospodárskych zvierat rovnako ako aj niektorých krmovín a vysoký rast produkcie lukratívnejších komodít rastlinnej výroby ako sú napr. olejniny. Príčinou nízkej produktivity priemyslu a služieb v štruktúre hospodárstva Prešovského kraja je aj podpriemerný počet vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov. Celoslovenským problémom je schopnosť absolventov domácich škôl uplatňovať svoje vedomosti v praxi. 2. Nízka miera využitia pracovných síl vzhľadom na vysokú nezamestnanosť a nízku mieru priestorovej mobility. Pre Prešovský kraj sú charakteristické vysoké vnútro regionálne rozdiely, pričom najzaostalejšie sú hospodárstva okrajových vidieckych mikroregiónov. Problémom samým o sebe je vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, keďže až 70 % nezamestnaných Prešovského kraja je nezamestnaných dlhodobo. Ide často o uchádzačov s najnižšou kvalifikáciou, ktorí nie sú schopní nájsť uplatnenie na trhu práce. 3. Efektívnejšiemu rozvoju hospodárstva regiónu bráni aj nedostatočne vybudovaná infraštruktúra dopravných rýchlostných komunikácií, či už ide o napojenie na rozvojové póly mimo regiónu alebo rozvojové póly v rámci regiónu.. b) Nevyužitý rozvojový potenciál Na území Prešovského kraja existuje veľký potenciál rozvoja, schopný zvyšovať konkurencieschopnosť jeho hospodárstva. Medzi najsilnejšie stránky regiónu patria: Bohaté prírodné a kultúrno-historické danosti krajiny vytvárajú predpoklady pre vysokú kvalitu života a rozvoj cestovného ruchu. Strategická poloha na hranici troch krajín a v hraničiacom pásme EÚ. Výhodou je aj multikultúrne obyvateľstvo so znalosťou rôznych prostredí a tým aj schopnosťami slúžiť ako komunikačné mosty na rozvoj medzinárodného obchodu. Na druhej strane nevýhodou polohy na hranici EÚ môže byť zvýšený výskyt migrantov a žiadateľov o azyl z chudobnejších krajín. Mladá pracovná sila, pričom prítomnosť tradičných odvetví a pomerne dobre rozvinutá sieť škôl dáva predpoklady pre jej vysokú kvalifikáciu. Zvlášť priaznivá je úroveň obyvateľov v oblasti stredného odborného vzdelania, o niečo menej priaznivá je v oblasti vysokoškolského vzdelania. Priaznivé klimatické prostredie a pôdne pomery na rozvoj poľnohospodárstva a lesníctva. Ukazuje sa, že napriek celkovej nízkej produktivite poľnohospodárstva v porovnaní s inými 2

odvetviami (danej predovšetkým roztvárajúcimi sa nožnicami medzi nákupnými a predajnými cenami poľnohospodárskych výrobcov) aj tu môžu existovať lukratívne suroviny. Vzhľadom na trend rastu cien fosílnych palív príležitosťou môže byť napríklad pestovanie biomasy. Navyše, po poľnohospodárskych výrobkoch bude vždy existovať globálny dopyt, pričom ten má v súvislosti so zvyšujúcim sa počtom svetovej populácie a ubúdaním poľnohospodárskej pôdy vo svete rastúcu tendenciu.. Výdatné zásoby minerálnych a liečivých prameňov a geotermálnych prameňov. c) Únik mozgov Pretrvávajúcim negatívom v regióne Prešovského kraja je dlhodobé vysťahovávanie sa miestnych obyvateľov v súvislosti s nízkou atraktivitou existujúcich pracovných miest. Najväčším problémom je udržanie najkvalifikovanejšej pracovnej sily. d) Sociálne napätie Zaostávajúce hospodárstvo vytvára sociálne napätie v marginalizovaných skupinách obyvateľstva. Problémom je aj regionálne rozmiestnenie a dostupnosť zariadení sociálnych služieb najmä pokiaľ ide penzióny a domovy dôchodcov, pre klientov ktorých je dôležitý pocit domáceho prostredia e) Znečistenie životného prostredia Životné prostredie Prešovského kraja, predovšetkým jeho juhovýchodná časť, patrí medzi najviac znečistené oblasti na Slovensku. Oveľa dôležitejšie je, že toto znečistenie rastie a môže ohroziť ekologickú stabilitu. K znečisteniu životného prostredia v regióne došlo a stále dochádza dôsledkom pôsobenia nevhodnej štruktúry priemyslu (ako následok činnosti veľkých stacionárnych zdrojov), absencie využívania obnoviteľných zdrojov energie, v dôsledku znečistenia prostredia komunálnou sférou (vypúšťanie splaškových vôd, produkcia odpadu). Akútnym problémom Prešovského kraja ale aj celého Východného Slovenska je neustále ohrozenie ničivými záplavami. 3

I. Analýza Prešovského kraja vybrané charakteristiky 4

I.1 Popis kraja a základné geografické údaje Územie Prešovského kraja leží v severnej časti východného Slovenska. Severnú hranicu tvorí štátna hranica s Poľskou republikou, vo východnej časti kraja hraničí s Ukrajinskou republikou, v južnej časti susedí s Košickým krajom a v západnej časti so Žilinským a Banskobystrickým krajom. Svojou rozlohou 8 981 km 2 zaberá asi 18 % územia Slovenskej republiky. Povrch kraja je výrazne členitý. Najvyššie položeným miestom je Gerlachovský štít (2 665 m n. m.), ktorý je najvyšší aj v rámci celej Slovenskej republiky. Z celkovej výmery kraja 899 761 ha má poľnohospodárska pôda 43,0 % zastúpenie, lesná pôda zaberá 49,1 %. Na ostatné nepoľnohospodárske a nelesné pozemky pripadá 7,9 %. Obr.: Územné členenie Slovenskej republiky samosprávne kraje (NUTS III), regióny NUTS II V rámci rozlohy SR má najväčší podiel Banskobystrický kraj (19,3 %), Prešovský (18,3 %), Žilinský (13,8 %) a Košický kraj (13,8 %). Napriek tomu, že podiel Bratislavského, Trnavského, Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja predstavuje v súhrne iba 34,8 % podiel na území SR, v týchto krajoch žije viac než 46 % z obyvateľov SR. Najhustejšie obývanými krajmi SR sú Bratislavský (301 obyvateľov na km 2 ), Trenčiansky (136 obyvateľov na km 2 ) a Trnavský (133 obyvateľov na km 2 ). Najnižšia hustota obyvateľstva je v Banskobystrickom kraji (70 obyvateľov na km 2 ) a Prešovskom kraji (88 obyvateľov na km 2 ). 18% 4% 8% Slovenská republika - rozloha podľa krajov v % Bratislavský kraj Trnavský kraj 14% Trenčianský kraj 9% Nitrianský kraj Žilinský kraj 13% Banskobystrický kraj 20% 14% Prešovský kraj Košický kraj Zdroj údajov: Štatistický úrad SR 5

Prírodné prostredie Prešovského kraja je relatívne málo narušené najmä v oblastiach s nízkou ekonomickou aktivitou. Ucelené zachovalé časti prírody vymedzujú národné parky (Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Pieninský národný park, Národný park Poloniny), chránené krajinné oblasti (biosférická rezervácia chránená krajinná oblasť Východné Karpaty, chránená krajinná oblasť Vihorlat a ďalšie územia viazanej krajiny s vlastným režimom. Medzinárodnými kúpeľmi sú Bardejovské kúpele a Vysoké Tatry. Územie Prešovského kraja sa vyznačuje pomerne veľkou variabilitou prírodných podmienok, ktoré súvisia s geologickou stavbou územia kraja a rozložením jednotlivých geologických útvarov (jadrové pohoria s kryštalinikom a obalovými jednotkami Branisko, Čierna hora, Tatry, Nízke Tatry, Humenské vrchy, Spišsko-gemerský kras, vulkanické komplexy Stráží, Slanských vrchov a Vihorlatu, bradlové pásmo oddeľujúce vnútrokarpatský paleogén od vonkajšíeho flyšu, neogénne sedimenty Košickej kotliny a Východoslovenskej roviny), členitosťou reliéfu (pričom na území kraja sa nachádza bod s najvyššou nadmorskou výškou na Slovensku Gerlachovský štít v najmenších veľhorách sveta, vo Vysokých Tatrách), zastúpením lesných komplexov s výskytom pôvodných alebo hodnotných lesných spoločenstiev, širokým spektrom klimatických podmienok (od nížinnej až po vysokohorskú klímu), rôznorodými pôdnymi pomermi, v dôsledku urbanizácie aj značne rozdielnou štruktúrou využívania krajiny. Konečným efektom je v jednotlivých častiach kraja výskyt prírodných fenoménov a zachovalých a hodnotných ekosystémov i celých území, ktoré boli v priebehu času postupne štátom vyhlasované za chránené v rôznom stupni ochrany. Na území Prešovského kraja sa nachádzajú horné úseky hlavných tokov Hornád, Torysa, Topľa, Ondava a Laborec, ktoré nie sú ešte výraznejšie postihnuté antropogénnou činnosťou. Výnimkou je rieka Poprad, ktorej celé povodie na území SR je v Prešovskom kraji a v svojom 137 riečnom kilometri prechádza do Poľskej republiky. Tiež dve nádrže, ktoré sa nachádzajú na riešenom území, Starina a najmä Veľká Domaša významne hydrologicky, ale i kvalitatívne ovplyvňujú toky, na ktorých ležia. Povodie rieky Poprad zahrňuje veľmi významnú oblasť Vysokých Tatier, v ktorej sa nachádza jedenásť vodárenských tokov, využívaných k zásobovaniu pitnou vodou celej oblasti. Územie kraja je bohaté na zdroje prírodných liečivých vôd, z ktorých najznámejšie sú Bardejovské kúpele, Cígeľka, Vyšné Ružbachy, prírodné zdroje minerálnych stolových vôd Lipovce Salvator, Baldovce a pramene minerálnych vôd napr. Sivá Brada, Hôrka, Gánovce, Nová Ľubovňa a Šarišský Štiavnik. Územie Prešovského kraja je chudobné na surovinové zdroje, resp. zásoby rudných surovín, predstavuje však významnú surovinovú základňu nerudných surovín a stavebných materiálov, zásoby ktorých umožňujú rozvoj hlavne stavebného priemyslu. Prešovský kraj má v štruktúre osídlenia a prírodných podmienok v zásade dva odlišné typy: - nivný charakter, vytvorený vodnými tokmi a kotlinami. Ide predovšetkým o alúvia riek Popradu, Torysy, Tople, Ondavy, Laborca a ďalších menších vodných tokov, - vysokohorské, horské a pahorkatinové, prezentované Vysokými Tatrami, Belanskými Tatrami, Spišskou Magurou, Ľubovnianskou Vrchovinou, Levočskými vrchmi, Slánským pohorím, Čergovom, Šarišskou vrchovinou, Nízkymi Beskydami, Ondavskou vrchovinou, Vihorlatom a Bukovskými vrchmi. Podľa agroklimatického členenia Slovenskej republiky patrí územie Prešovského kraja do troch klimatických oblastí, siedmich okrskov a piatich regiónov. Ich základná charakteristika je nasledovná: Teplá oblasť do teplej klimatickej oblasti patria doliny riek približne do výšky 400 m n. m., južná časť Ondavskej a Laboreckej vrchoviny, Beskydské predhorie, južná časť Šairšského podolia a východná časť Šarišskej vrchoviny. Mierna teplá oblasť Hornádska a Popradská kotlina, Ľubovnianska vrchovina, Spišsko Šarišské medzihorie, Bachureň, Šarišská vrchovina, Ondavská a Laborecká vrchovina. Chladná oblasť Spišská Magura, Levočské vrchy, Čergov a vrcholové oblasti Nízkych Beskýd. Pôdno ekologická regionalizácia svedčí o pestrých geomorfologických pôdnych i klimatických podmienkach kraja, čo ovplyvňuje aj poľnohospodársku výrobu. Táto sa v Prešovskom kraji realizuje v podmienkach rovín (okrajové časti Ondavskej roviny), kotlín (nižšieho stupňa Košická, stredne vysokého stupňa Hornádska a vysokého stupňa Popradská), pohorí a vrchovín flyšového pásma, pohorí a vrchovín sopečných Karpát 6

I.2. Obyvateľstvo a sídelná štruktúra Prešovský kraj je vytvorený z historicky formovaných regiónov a to horného Spiša a časti stredného Spiša, z horného Zemplína a takmer celého Šariša. Osídlenie v týchto regiónoch sa formovalo na základe prírodných daností, ekonomických výrobných podmienok a v priamych súvislostiach na európske obchodné trasy prepájajúce balkánske krajiny s pobaltskými. V súčasnosti sa Prešovský kraj administratívne člení na 13 okresov. Tvoria ho okresy Prešov, Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou, z ktorých najväčšie sú Prešov, Poprad a Bardejov. Územie Prešovského kraja patrí medzi redšie osídlené oblasti Slovenskej republiky. Tvorí ho 666 obcí, z toho je 23 miest. Priemerná hustota osídlenia je 89 obyvateľov na km 2. Z celkového počtu obyvateľov žije 54,3 % v mestách (krajské mesto Prešov obýva takmer 100 tisíc obyvateľov). Tab.: Základná charakteristika okresov Prešovského kraja Okres Rozloha (km2) Počet obyvateľov (k 31.12.2005) Hustota osídlenia (obyv./km2) Počet miest Počet obcí Bardejov 936 76 543 82 1 86 Humenné 755 64 519 86 1 62 Kežmarok 839 65 689 78 3 42 Levoča 357 32 377 90 2 33 Medzilaborce 427 12 324 29 1 23 Poprad 1 112 104 326 94 3 29 Prešov 934 164 331 175 2 91 Sabinov 484 55 658 114 2 43 Snina 805 39 090 49 1 34 Stará Ľubovňa 624 51 539 82 2 44 Stropkov 389 20 862 54 1 43 Svidník 550 33 407 61 2 68 Vranov nad Topľou 769 77 931 101 2 68 Prešovský kraj 8981 798 596 89 23 666 Zdroj údajov: Štatistický úrad SR Z celkového počtu sídel až 92,9 % tvoria sídla do 1 999 obyvateľov, z ktorých najmä v horských a podhorských oblastiach prevládajú malé vidiecke sídla. Štruktúra osídlenia sa vyznačuje veľkou početnosťou malých obcí, najmä v severnej a severovýchodnej polohe. Značná časť obcí (63)), t.j. 9,47 %, nedosahuje veľkostnú kategóriu 100 obyvateľov. 23 sídiel má štatút mesta, pričom veľkostnú kategóriu miest stredného typu (25 50 tis.) dosahujú mestá Bardejov, Humenné, Snina a Vranov nad Topľou. Nad 50 tis. obyvateľov dosahujú mestá Prešov a Poprad. Na 100 km územia pripadá 7,4 obcí. Na území Prešovského kraja žilo k 31.12.2005 spolu 798 596 obyvateľov, čo je v rámci Slovenskej republiky počtom obyvateľstva najväčší kraj (predstavuje to 14,8 % z celkového počtu obyvateľov republiky). Hustota osídlenia v jednotlivých okresoch kraja je značne diferencovaná. Na území kraja sa nachádzajú okresy patriace počtom obyvateľov k najväčším na Slovensku (Prešov 164 331 obyv., Poprad 104 326 obyv.) a na druhej strane okresy, ktoré sa zaraďujú k najmenej zaľudneným (Medzilaborce 12 324 obyv., Stropkov 20 862 obyv., Levoča 32 377 obyv., Snina 39 090 obyv.). Ich počet oproti roku 2004 vzrástol o 1 851 obyvateľov, t.j. o 0,2 %. Obyvateľstvo kraja sa vyznačuje progresívnou demografickou mobilitou. Až na okres Medzilaborce, ostatné okresy vďaka výrazne vyššiemu prirodzenému prírastku obyvateľov v porovnaní s celoslovenským priemerom majú veľmi vysoké hodnoty prirodzeného prírastku (najvyšší prírastok je v okresoch Prešov, Kežmarok, Vranov nad Topľou). Rozlohou najväčšími sú okresy Poprad, Bardejov a Prešov, naopak plošne najmenšími sú okresy Levoča, Stropkov a Medzilaborce. 7

Podľa najpravdepodobnejšieho variantu prognózy vývoja obyvateľstva s časovým horizontom do roku 2025 sa predpokladá, že Prešovský kraj by mal mať do roku 2025 zhruba 858 tisíc obyvateľov, čo je v porovnaní s dnešným počtom viac približne o 61 tisíc. Počet obyvateľov podľa krajov SR (k 31.12.2005) počet obyvateľov 1 000 000 800 000 600 000 400 000 200 000 0 kraje Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Zdroj údajov: Štatistický úrad SR Za rok 2005 bol celkový prírastok obyvateľstva v kraji 1 851, čo predstavuje 42,5 % z celkového prírastku obyvateľov Slovenskej republiky. Najvyššie celkové prírastky zaznamenali okresy Prešov (588), Kežmarok (560) a Vranov nad Topľou (340). Severovýchodná časť regiónu je tiež charakteristická vysokou migračnou mobilitou obyvateľstva v dôsledku nedostatku pracovných príležitostí, ako aj slabou sociálnou infraštruktúrou v týchto okresoch. Pri regionálnom porovnaní (podľa krajov SR) pôrodnosti a plodnosti platí vo veľkej miere rozdelenie Slovenska na relatívne progresívny sever a východ a na regresívny juh a západ. Počet narodených aj plodnosť dosahujú najvyššie hodnoty v Prešovskom, Košickom a Žilinskom kraji. Druhú skupinu tvoria kraje Banskobystrický, Nitriansky, Trenčiansky a Trnavský, pričom plodnosť v Banskobystrickom kraji je o niečo vyššia ako plodnosť v ostatných troch krajoch tejto skupiny. S odstupom najnižšia plodnosť je v Bratislavskom kraji. Rozdiely pôrodnosti aj plodnosti sú značné. Najvyššia plodnosť je v Prešovskom kraji. V porovnaní s Bratislavským krajom je skoro dvojnásobná. Ešte väčšie rozdiely sú v počte živo narodených, keď počet živo narodených v Bratislavskom kraji tvorí 56 % živo narodených v Prešovskom kraji. Spomínanému regionálnemu rozdeleniu zodpovedá aj priemerný vek ženy pri prvom pôrode. Prírastok obyvateľov (na 1000 obyvateľov) 7.00 6.00 Prešovský kraj 5.00 Východné Slovensko 4.00 Košický kraj 3.00 EÚ 15 EÚ 25 2.00 1.00 0.00-1.00 Slovensko 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 rok Zdroj údajov: Štatistický úrad SR, Eurostat 8

Vo vekovej štruktúre je pre viaceré okresy Prešovského kraja, v porovnaní s ostatnými krajmi a okresmi Slovenskej republiky typický nadpriemerný podiel obyvateľstva v podproduktívnom veku - 20,8 % populácie a v produktívnom veku 62,6 %. Tento jav je charakteristický najmä v okresoch s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva v štruktúre populácie, pre ktoré je vlastná progresívna dynamika populačných procesov. Ide hlavne o okresy Kežmarok, Sabinov, Stará Ľubovňa, Levoča, Vranov nad Topľou, Bardejov a Poprad. Veková i pohlavná štruktúra obyvateľstva je v rámci regiónov diferencovaná. Ak sledujeme regionálnu diferencovanosť vekovej štruktúry na úrovni krajov SR, výrazne sa prejavujú dva odlišné regionálne typy. Prvý typ je tvorený krajmi s progresívnou štruktúrou obyvateľstva ako sú Žilinský, Prešovský a Košický kraj. V porovnaní so slovenským priemerom tieto regióny charakterizuje vysoký podiel 0 až 14 ročných (nad 20 %) a naopak nízky podiel staršieho obyvateľstva. Podiel 60 a viac ročných v nich nepresahuje 15 % a podiel 80 a viac ročných je nižší ako 1,8 %. Vysoká úroveň pôrodnosti v týchto regiónoch zabezpečuje prevahu mladého obyvateľstva a pomalšie starnutie populácie. Pomalšie starnutie v porovnaní s ostatnými časťami Slovenska dokumentuje aj najnižšia hodnota indexu starnutia. V dôsledku vysokého zastúpenia detskej zložky v týchto krajoch index ekonomického zaťaženia výrazne prevyšuje slovenský priemer. Druhý typ tvoria kraje s regresívnou vekovou štruktúrou obyvateľstva, čiže s vysokým zastúpením staršieho obyvateľstva a relatívne nízkym podielom detskej zložky. Možno sem zaradiť populácie Bratislavského, Nitrianskeho, Trenčianskeho, Trnavského a Banskobystrického kraja. V pohlavnej štruktúre obyvateľstva Prešovského kraja mierne prevládajú ženy ( 50,8 %), s vyšším podielom žien v okresoch Medzilaborce (51,5 %), Poprad (51,4 %) a Prešov (51,3 %). Územie Prešovského kraja je národnostne nehomogénne. Viac ako 9/10 predstavuje obyvateľstvo slovenskej národnosti. Najpočetnejšími menšinami sú rusínska a ukrajinská s počtom obyvateľov 27 931, čo predstavuje 3,5 % z celkového počtu obyvateľov Prešovského kraja a rómska menšina s počtom 31 653 obyvateľov, čo predstavuje 4,0 % celkového počtu obyvateľov kraja, pričom ich reálny počet je vyšší ako ukazujú výsledky sčítania ľudu v roku 2001. Menej početné sú poľská, nemecká, česká a moravská menšina. I.3. Bývanie, bytová výstavba Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov,... v roku 2001 pozostával domový fond zo 135 525 domov určených na bývanie, vrátane ubytovacích zariadení bez bytu. Z uvedeného počtu je 17 308 domov neobývaných z rôznych dôvodov alebo určených na asanáciu. Celkový počet bytov je 229 936, z ktorých 20 670 bolo neobývaných. Na jedného obyvateľa kraja vychádza 15,9 m 2 obytnej plochy, čo je o 1,6 m 2 menej ako Slovenský priemer. V kraji prevláda forma bývania v rodinných domoch, keď rodinné domy tvoria až 92,7 % z trvale obývaných domov, v ktorých sa z celkového počtu bytov nachádza 54,2 %. Tab.: Trvale obývané byty v okresoch PSK (Sčítanie...2001) Trvalé obývané byty Okres celkom v rodinných domoch Počet trvale obývaných bytov na tisíc obyv. Počet všetkých bytov na tisíc obyvateľov Bardejov 18 618 9 048 250,5 291.1 Humenné 15 213 9 744 287,1 312,2 Kežmarok 8 188 5 126 240,6 257,0 Levoča 4 117 2 617 256,8 295,2 Medzilaborce 30 194 10 760 325 406,9 Poprad 44 401 19 402 289,4 313,6 Prešov 12 141 8 387 274,4 296,5 9

Okres dokončenie celkom Trvalé obývané byty v rodinných domoch Počet trvale obývaných bytov na tisíc obyv. Počet všetkých bytov na tisíc obyvateľov Sabinov 11 368 6 716 224,6 249,3 Snina 11 368 6 716 286,8 322,9 Stará Ľubovňa 12 209 8 113 240,9 278,5 Stropkov 5 362 3 367 255 287,7 Svidník 8 825 5 189 263,4 297 Vranov nad Topľou 18 699 13 206 244,4 266,4 Prešovský kraj 208 319 112 895 263,7 291,1 Zdroj údajov: Štatistický úrad SR (Sčítanie... 2001) Bytová výstavba V priebehu roka 2005 bolo v Prešovskom kraji dokončených 1760 bytov, z toho 16,5 % bolo dokončených v rámci prestavby, nadstavby alebo prístavby. Z celkového počtu dokončených bytov bolo 1 240 bytov v rodinných domoch, čo predstavuje 70,4 %. Z hľadiska druhu vlastníctva bola rozhodujúca časť 1 369 (77,8 %) dokončených bytov v súkromnom sektore. Vo verejnom sektore bolo dokončených 391 bytov, t.j. 22,2 % z celkového počtu dokončených bytov. V porovnaní s rokom 2004 vzrástol celkový počet dokončených bytov v kraji o 31 % a predstavoval 11,8 % podiel na dokončených bytoch v SR. Priemerná úžitková plocha bytu bola 128,7 m 2 a priemerná obytná plocha bytu 74 m 2. Z hľadiska jednotlivých okresov kraja sa najviac bytov dokončilo v okresoch Prešov (399), Poprad (333) a Sabinov (180). Najväčšia priemerná obytná plocha dokončeného bytu bola v okresoch Medzilaborce (98,8 m 2 ) a Svidník (89,1 m 2 ). Počet začatých bytov v kraji poklesol oproti minulému roku o 12,3 % na 1 672. Najväčší podiel na začatej výstavbe mali okresy Prešov (17,9 %), Poprad (17,8 %) a Kežmarok (14,4 %). Ku koncu sledovaného obdobia bolo v kraji rozostavaných 5 821 bytov, čo bolo o 83 bytov menej ako ku koncu roka 2004. Z územného hľadiska bolo najviac rozostavaných bytov v okresoch Prešov (1 363 bytov) a Vranov nad Topľou (626 bytov). Bytová výstavba podľa krajov za rok 2005 počet bytov 8 000 7 000 6 000 5 000 4 000 3 000 2 000 1 000 0 Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Dokončené byty Žilinský Banskobystrický Prešovský Začaté byty Košický Zdroj údajov: Štatistický úrad SR 10

I.4. Technická infraštruktúra I.4.1. Zásobovanie elektrickou energiou Zdroje elektrickej energie Na území kraja nie sú žiadne významnejšie zdroje elektrickej energie. V prevádzke sú štyri teplárne, ktoré zároveň vyrábajú aj elektrickú energiu pre vlastnú potrebu a pre odberateľov materských akciových spoločností a jedna vodná elektráreň. Malú časť elektrickej energie vytvárajú malé vodné elektrárne a to 1,5 % celkovej spotreby. Tab.: Výrobcovia elektrickej energie v Prešovskom kraji v roku 2005 Výrobca Typ výroby Inštalovaný výkon (MW) Výroba el. energie v roku 2002 (Gwh) Bukocel a.s. Hencovce TG parná turbína 25 44,8 Chemes a.s. Humenné TG parná turbína 24 71 Chemosvit a.s. Svit TG parná turbína 18,4 24 Vihorlat s.ro. Snina TG parná turbína 18,0 20,7 VSE a.s. Košice - VN Domaša TG vodná turbína 12,4 - Zdroj údajov: Prevádzkovatelia Malú časť elektrickej energie vytvárajú malé vodné elektrárne a to 1,5 % celkovej spotreby. Rozvod elektrickej energie Zásobovanie elektrickou energiou pre 13 okresov Prešovského kraja zabezpečujú 3 rozvodné závody (Prešov, Michalovce a Spišská Nová Ves). Prešovský kraj je zásobovaný elektrickou energiou z nadradenej prenosovej sústavy z uzlov Spišská Nová Ves 400/110 kv, Lemešany 400/220/110 kv a Voľa 220/110 kv, ktoré sú na území Košického kraja. Z týchto transformovní sú napájané 110 kv vedeniami elektrické stanice VVN/VN. Prenosové a distribučné vzdušné vedenia VVN - územím kraja prechádzajú prenosové vzdušné vedenia 400 a 220 kv. Ide o vedenia: - na úrovni 400 kv medzi uzlami - V. Kapušany - Lemešany V 409 - Sp. N. Ves Lemešany V 408, - na úrovni 220 kv medzi uzlami - Medzibrod - Lemešany V 273 - Lemešany Voľa V 285. Rozvod elektrickej energie do centier jednotlivých regiónov sa prevádza vzdušnými el. vedeniami 110 kv Energetická a surovinová náročnosť výroby je jedným z ukazovateľov efektívnosti hospodárstva. Nový postindustriálny model ekonomiky, rozvíjajúci sa vo svete predovšetkým v posledných dvadsiatich rokoch je charakterizovaný vysokou efektivitou nízkymi vstupmi a vysokou produktivitou výroby. Súčasná informačná ekonomika je založená na maximálnom využívaní moderných technológií, na minimalizácii spotreby času a energie a maximalizácii efektivity produkcie. Pokrokom už nie je kvantitatívny rast, ale zlepšovanie kvality tovarov, služieb a životnej úrovne obyvateľov. Energetická náročnosť ekonomiky býva najčastejšie uvádzaná v prepočte spotreby energie na jednotku vytvoreného hrubého domáceho produktu. V tomto ukazovateli dosahuje Prešovský kraj, podobne ako Slovenská republika, niekoľkonásobne vyššie hodnoty ako rozvinuté krajiny napriek tomu, že spotreba energie na obyvateľa je nižšia. Svedčí to o nízkej efektivite ekonomiky, ktorá je jednou z prekážok lepšej konkurencieschopnosti výrobkov na svetových trhoch. Spotreba primárnych energetických zdrojov Spotreba jednotlivých druhov palív, energie a tepla v rámci zaznamenáva trvalý pokles. Príčinou uvedeného trendu je na jednej strane postupná liberalizácia cien palív a energie s rastúcim tlakom na zvyšovanie efektivity výroby a na strane druhej i prijatie novej environmentálnej legislatívy na úseku ochrany ovzdušia. Významne pozitívnou skutočnosťou z environmentálneho hľadiska je podstatne výraznejší pokles spotreby tekutých palív (motorová nafta a vykurovacie oleje) uvoľňujúcich pri ich spaľovaní najväčšie množstvo znečisťujúcich látok do ovzdušia. 11

Tab.: Spotreba jednotlivých druhov palív, elektriny a tepla za rok 2004 1 Okres Čierne uhlie, hnedé uhlie, koks (t) Nafta (t) Vykurovacie oleje (t) Zemný plyn ( 1000 m 3 ) Elektrina (MWh) Teplo (GJ) Bardejov 109 4 015-16 516 16 181 50 879 Humenné D 5283 D 17 397 254 881 1 492 722 Kežmarok 330 1 214 D 4 827 16 586 92 527 Levoča 163 820-343 4 935 11 106 Medzilaborce - 35-494 3 317 - Poprad 1 345 8 592 D 57 820 160 454 846 249 Prešov D 8 889 D 61 492 138 688 806 149 Sabinov 2 264 834-6 028 21 027 40 475 Snina 27 624 1 512 D 820 25 254 314 396 Stará Ľubovňa 474 1 807-1 633 10 423 18 824 Stropkov - 715-3 000 6 585 31 066 Svidník - 282-1 831 5 334 56 919 Vranov nad Topľou 147 721 7 525 7 935 1 638 142 170 2 983 081 Prešovský kraj 274 872 41 523 9 386 173 839 805 835 6 744 393 Zdroj údajov: Štatistický úrad SR 1 - za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac D - dôverný údaj I.4.2. Zásobovanie plynom Územie Prešovského kraja je zásobované zemným plynom naftovým z nadradenej plynárenskej sústavy. Ako zdroj plynu slúži medzištátny plynovod VTL DN 700, PN 6,4 MPa. Na tento medzištátny plynovod je napojený vysokotlakový plynovod DN 500/300, PN 4,0 MPa v trasách Haniska pri Košiciach Drienovská Nová Ves Tatranská Štrba, Rakovec Strážske Humenné Snina. Súčasťou tranzitného plynovodu je sústava kompresorových staníc. V roku 1993 prevzal Transpetrol, a.s. vnútroštátnu sústavu plynovodov. Vnútroštátny systém zabezpečuje dodávku plynu regionálnym distribučným spoločnostiam a priamym odberateľom. Na území kraja sa nenachádzajú podzemné zásobníky plynu. Stupeň plynofikácie Prešovského kraja je 71%, keď zo 666 obcí je plynofikovaných 474. V ostatných sídlach je dodávka tepla zabezpečovaná tuhými palivami, ktoré je potrebné dovážať. Najvyšší stupeň plynofikácie vykazujú okresy Poprad, Vranov nad Topľou a Prešov s priebehom trás vysokotlakových plynovodov, najnižší stupeň naopak okresy Medzilaborce, Snina a Svidník v severovýchodnej časti územia Prešovského kraja. Tab.: Stav plynofikácie v okresoch Prešovského kraja (rok 2002) Okres Počet obcí Plynofikované % Bardejov 86 62 72 Humenné 62 45 73 Kežmarok 42 36 86 Levoča 33 25 76 Medzilaborce 23 9 39 Poprad 29 28 97 Prešov 91 78 86 Sabinov 43 32 74 Snina 34 12 35 Stará Ľubovňa 44 28 64 Stropkov 43 29 67 Svidník 68 37 55 Vranov nad Topľou 68 53 78 Prešovský kraj 666 474 71 Zdroj údajov: ÚPN VÚC 12

I.4.3. Zásobovanie teplom Palivo energetické surovinové zdroje v kraji V súčasných energetických podmienkach je v rámci kraja využívaných málo zdrojov. Z energetických surovín sa na území kraja vyskytujú ložiská ropy a plynu. Geografickým prieskumom v oblasti Lipian bola okrem metánu zistená aj prítomnosť ľahkej parafinickej ropy a v oblasti Hanušovce v okrese Vranov nad Topľou bol zistený prítok metánu. Výskyt lignitového uhlia sa zistil pri obci Banské v okrese Vranov nad Topľou. Sloje lignitu sa nachádzajú na ploche približne 6 km2 v rôznych hĺbkových úrovniach od 4,5 m do 99,5 m. Z prírodných zdrojov na teritóriu kraja sa nachádzajú ložiská termálnych vôd v širokom páse medzi Vysokými Tatrami a Vihorlatom. Ich výskyt bol overený prieskumom v okolí Popradu a Košíc. Majú teplotu okolo 900 C a sú vhodné na energetické využitie. Na území s ložiskami termálnych vôd sú mestá Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Levoča, Prešov, Sabinov, Humenné. Výdatnosť ložísk v západnej časti Poprad - Prešov sa odhaduje na 100 MW tepla v okolí Humenného na 800-1000 MW tepla. Ekonomické využitie geotermálneho tepla je perspektívne v mestách. Návratnosť priemerných investičných nákladov ( 5 mil. Sk/MW tepla ) je do 6 rokov. Územie Prešovského kraja sa vyznačuje veľmi nízkym stupňom centralizovaného zásobovania teplom v okresných mestách. V hromadnej bytovej zástavbe prevláda zásobovanie teplom z okrskových domových kotolní. Významnými zdrojmi tepla v kraji sú teplárne priemyselných podnikov, Teplárne Chemes a.s. Humenné, Chemosvit a.s. Svit a Vihorlat s.r.o. Snina. Zásobujú obyvateľstvo teplom na kúrenie a prípravu teplej úžitkovej vody. Výhrevňa Spravbytu a.s. Prešov pokrýva v meste Prešov čiastočne územné centralizované zásobovanie teplom. V uplynulom období stúpol počet plynofikovaných obcí. Zvýšený stupeň plynofikácie obci spôsobil, že sa začal dominantne na vykurovanie rodinných domov využívať zemný plyn, ktorý nahrádza doteraz prevažne používané pevné fosílne paliva (uhlie, koks). Vo vidieckych sídlach je na vykurovanie domov používané aj palivové drevo. I.4.4. Obnoviteľné zdroje energie Z obnoviteľných zdrojov energie sa v kraji najviac využíva vodná energia. Z pohľadu jej využitia je najviac využívaný vodný tok rieky Poprad. Solárna energia je využívaná ojedinelo a má len lokálny charakter pri ohreve vody pre domácnosť a malé prevádzky. Veterná energia sa v kraji nevyužíva. V príprave je výstavba veterných agregátov v k. ú. obce Šemetkovce (okr. Svidník), v okrese Bardejov Mihaľov.... Využitie obnoviteľných zdrojov energie, mimo hydroenergetického potenciálu vodných tokov nie je takmer žiadne a to predovšetkým z dôvodu vysokých investičných nárokov, nízkej návratnosti vložených prostriedkov. Bez výraznejšej podpory štátu v oblasti využívania biopalív na energetické účely sa súčasný stav ťažko zmení. Jedným z podstatných bodov, ktoré môžu výrazne pomôcť rozvoju používania biopalív je diferenciácia predajných cien zemného plynu. Celkové množstvo využiteľnej biomasy z drevospracujúcich prevádzok a z drevného odpadu po ťažbe v Prešovskom kraji je 302 413 ton. Z tohoto bilancovaného množstva využiteľnej biomasy v drevnej hmote je možné vyrobiť ročne cca 3100 TJ (pri H = 12 MJ/kg), čo predstavuje cca 25 % tepelnej potreby bytovo komunálnej sféry Prešovského kraja. Potenciál odpadovej lesnej biomasy v regióne v Prešovskom kraji a v regióne Slovensko - Východ Kraj Biomasa (t) z lesa z drevospracujúcich prevádzok spolu Prešovský kraj 82 483 219 930 302 413 Slovensko - Východ 116 570 135 330 449 900 Zdroj:Úrad PSK, r. 2006 Zdroje geotermálnej energie V Prešovskom kraji sa nachádza 5 perspektívnych oblastí alebo štruktúr geotermálnych zdrojov: - č. 10 Levočská panva (Z a J časť) s potenciálom 50-250 MWt a je jedinou oblasťou v kraji, kde sa už geotermálna energia využíva, označovaná aj ako Popradská kotlina, - č. 11 Košická kotlina s potenciálom nad 1000 MWt, na území PSK zatiaľ nevyužívané, 13

- č. 24 Levočská panva (SV časť) s potenciálom nad 1000 MWt zatiaľ nevyužívané, - č. 25 Humenský chrbát s potenciálom 250-1000 MWt,. zatiaľ nevyužívané, - č. 26 Prešovská kotlina dubnícka depresia, / severné svahy Slánskych vrchov/, zatiaľ nevyužívané zdroje, plánované k využitiu pre dodávku tepelnej energie pre obyvateľstvo. V rámci Prešovského kraja je využitie nízke: Územie Počet lokalít Celkový tepelný Využiteľný tepelný výkon (MWt) / (%) výkon (MWt) SR 36 269,95 130,97 / 100 Prešovský - 3* 26,87 * 11,16 / *8,52 * bez Popradu (v prevádzke od 07 2003) V rámci PSK je termálna voda využívaná v termálnych kúpaliskách: Vyšné Ružbachy 3 bazény + možnosť kúpania v travertínovom kráteri s termálnou vodou Vrbov 4 bazény pre dospelých a 3 pre deti Poprad 6 bazénov z toho 4 vonkajšie termálne, vo výstavbe sú ďalšie I.4.5. Telekomunikácie Prevádzka telekomunikačných zariadení v Prešovskom kraji je plne automatizovaná. V usporiadaní telekomunikačnej siete, Prešovský kraj spadá do sekundárneho centra Košice a v kraji sú zriadené štyri primárne oblasti (Bardejov, Humenné, Poprad a Prešov). Pod jednotlivé primárne oblasti podliehajú uzlové telefónne obvody. Na telekomunikačnom trhu v Prešovskom kraji dochádza k prudkému rozvoju služieb. Ten je spôsobený rozvojom digitálnych technológií a veľkým objemom finančných prostriedkov investovaných do rozvoja. V uplynulých rokoch bola zrealizovaná trasa transportných telekomunikačných sieti na báze optických káblov. Touto realizáciou sa umožnilo prepojenie digitálnych ústrední v kraji a sprístupneniu do optickej prenosovej medzinárodnej trasy. V Prešovskom kraji je počet HTS 198 541, hustota HTS na 100 obyvateľov je 25,3 %, miera digitalizácie je 64 % digitálnej spojovacej technológie oproti 66,8 % v Slovenskej republike. V oblasti telekomunikácii zabezpečujú služby na území kraja akciové spoločnosti Slovak Telecom, Orange a T-Com. Vnútroštátne televízne vysielanie je zabezpečované programami STV 1, STV 2, TA 3 a súkromnými spoločnosťami TV Markíza a TV JOJ. Televízna sieť je prakticky dobudovaná. Percento pokrytia riešeného územia predstavuje cca 85 90 %. Pri STV 1 94,2 % obyvateľov, pri STV 2 77 % obyvateľov. Príjem TV signálov v území kraja vzhľadom na konfiguráciu terénu nie je všade uspokojivý, napríklad v oblasti Prešova v lokalitách Šidlovec, Dúbrava, Za kalváriou, v oblasti priestoru Levoče Dravce, - Bukovinka. Nerovnomerné pokrytie sieťou je potrebné riešiť zavádzaním a rozširovaním káblovej televízie, čím televíznym koncesionárom bude ponúknutá možnosť príjmu aj satelitných programov. I.4.6. Zásobovanie vodou, odvod a čistenie odpadových vôd Pre zásobovanie pitnou vodou sú rozhodujúce dve nadradené vodárenské sústavy: Východoslovenská vodárenská sústava a Spišsko-Popradská vodárenská sústava. Tab.: Verejné vodovody a kanalizácie k 31.12.2004 Obyvatelia Obyvatelia napojení na zásobovaní vodou Kraj verejnú kanalizáciu 1 z verejných (%) vodovodov (%) Bratislavský kraj 98,6 85,1 Trnavský kraj 95,2 52,6 Trenčiansky kraj 72,5 47,2 14

Nitriansky kraj 89,4 45,1 Žilinský kraj 85,6 51,7 Banskobystrický kraj 90,0 59,4 Prešovský kraj 73,4 51,4 Košický kraj 76,1 56,6 SR spolu 84,7 56,3 Zdroj údajov: Štatistický úrad SR 1 vodovody a kanalizácie v správe podnikov Vodárne a kanalizácie a v správe obcí Podiel obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov dosahoval 73,4 % z celkového počtu obyvateľov. Podiel obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov v SR v tom istom období dosahoval hodnotu 84,7% Ukazovatele napojení obyvateľov kraja a obcí kraja na verejný vodovod aj kanalizáciu nedosahujú celoslovenský priemer. Tab.: Súčasný stav zásobovania obyvateľov pitnou vodou podľa jednotlivých krajov SR Počet obcí Počet obyvateľov Kraj celkom z toho: s verejným vodovodom % podiel obcí s verejným vodovodom z toho: bez verejného vodovou bývajúci zásobovaní z verejného vodovou podiel zásobovanosti v % Bratislavský kraj 72 67 93,1 5 601 132 572 854 95,5 Trnavský kraj 249 203 81,5 46 553 198 468 557 84,7 Trenčiansky kraj 275 229 83,3 46 601 392 538 765 89,6 Nitriansky kraj 351 297 84,6 54 709 350 611 093 86,1 Žilinský kraj 315 300 95,2 15 694 129 605 277 88,6 Banskobystrický kraj 516 362 70,2 154 658 368 554 610 84,2 Prešovský kraj 666 396 59,5 269 796 745 610 384 76,2 Košický kraj 439 318 72,4 121 770 508 610 349 79,2 SR spolu 2 882 2 172 73,4 710 5 384 822 4 572 089 84,9 Zdroj údajov: Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR Menej ako polovica sídiel má vybudovaný verejný vodovod v okresoch Sabinov, Snina, Stropkov, Medzilaborce. Veľmi nepriaznivá situácia je aj v okresoch Humenné, Svidník a Vranov nad Topľou s menej ako 60 % podielom sídiel vybavených verejným vodovodom. Na verejnú kanalizáciu bolo v roku 2004 na území Prešovského kraja napojených 51,4 % obyvateľov kraja. V roku 2000 bolo vypustených 64 576 tis.m³ odpadových vôd, z toho 58 435 tis.m³, t. j. 90,5 % odpadových vôd, bolo čistených. V roku 2001, kedy bolo vypustených 59 986 tis.m 3 odpadových vôd bol objem čistených odpadových vôd 52 352 tis. m 3, t.j. 87,3%. Napriek tomuto nárastu nebol dosiahnutý priemer SR, 97,2 % čistených vypúšťaných odpadových vôd. Počet čistiarní odpadových vôd v Prešovskom kraji je 44 a ich kapacita je 164 410 m3.d-1. Viaceré z týchto ČOV dosahujú len nízky efekt čistenia pre nedostatočnú kapacitu, hydraulické i látkové preťažovanie a nezriedka i nevyhovujúcu technológiu. I.4.7. Dopravná infraštruktúra Dopravný systém SR a v ňom územie východného Slovenska zasahujú tieto medzi-štátne dopravné väzby: Európske cestné trasy: - cesta E-50 v úseku hran. ČR/SR - Drietoma - Trenčín - Žilina - Prešov - Košice - hran. SR/UA (Užhorod) - cesta E-71 v úseku Košice - Seňa hranica SR/MR (Miškolc) - cesta E-371 v úseku Prešov - Svidník - Vyšný Komárnik - hranica SR/PR (Rzeszow) - cesta E-571 v úseku Bratislava - Nitra - Zvolen - Lučenec - Košice (trasa má medzinárodný charakter v prepojení na vyššie uvedené cestné trasy) 15

Medzinárodné železničné trate (ako diaľkové spoje európskeho významu) - východ - západ: hranica UA/SR - Čierna nad Tisou - Košice - Žilina - Bratislava - hranica SR/A - sever - juh: hranica PR/SR - Plaveč - Prešov - Košice - Čaňa - hranica SR/MR Medzinárodné verejné letiská: Košice a Poprad - Tatry Medzinárodné trasy kombinovanej dopravy V zmysle Európskej Dohody o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy AGTC územie východoslovenského regiónu zahrňujú tieto železničné trate: - C - E 40 : (ČR) - Čadca - Žilina - Poprad Kysak - Košice MR (ČR) - Horní Lideč - Púchov - C - E 30/1: (PR) - Plaveč - Prešov Kysak - Košice Kechnec - MR Do systému zariadení sú zahrnuté terminály medzinárodného významu: Košice a Čierna nad Tisou. Cestná sieť Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim konkurencieschopnosť regiónov je dopravná obslužnosť územia. Investície do cestnej infraštruktúry zaisťujúcej dopravnú obslužnosť územia umožňujú generovať priame investície do produkčnej sféry. Ich následné pôsobenie môže výrazne ovplyvniť rast ekonomickej výkonnosti a konkurencieschopnosti regiónu. Súčasný stav cestnej infraštruktúry v SR je charakterizovaný relatívne hustou sieťou ciest, avšak s nízkym podielom ciest vyšších tried, tzv. nadradenej infraštruktúry (diaľnice a rýchlostné cesty medzinárodného významu (siete TEN-T)). Tento stav je nevyhovujúci v súvislosti s prekračovanou kapacitou najmä na hlavných medzinárodných cestných ťahoch dôležitých z hľadiska tranzitnej dopravy. V Prešovskom kraji je spolu 3 0940 km ciest, na dĺžke cestnej siete SR má kraj 17,3 %. Z celkovej dĺžky cestnej siete v kraji sa cesty I. triedy podieľajú 20,2 %, cesty II. triedy 16,9 % a cesty III. triedy 61,9 %. Diaľnice majú iba 1 % podiel. Hustota cestnej siete na v kilometroch na 1000 obyvateľov je 3,883. Nedostatočne rozvinutá štruktúra ciest je príčinou zhoršenia rozvojových možností, a tým sa neúmerne zvyšujú náklady na prepravu cestujúcich a zásobovanie. Najnižšia hustota cestných sietí je v okresoch Kežmarok a Poprad, podstatne ovplyvnená reliéfom terénu. Nepriaznivé geomorfologické a klimatické podmienky v kraji zvyšujú náročnosť na opravy a údržbu cestných telies. Z celoslovenského pohľadu patrí Prešovský kraj na siedme miesto v hustote cestnej siete. Kvalita cestných sietí v Prešovskom kraji výrazne zaostáva a nie je na vyhovujúcej úrovni. Nie je vybudované diaľničné prepojenie kraja s inými regiónmi diaľnicou sú spojené iba krajské mestá Košice a Prešov. Prepojenie Prešovského kraja s hlavným mestom SR Bratislava severným ťahom je preťažené a nekvalitné, o čom svedčí aj vysoký počet dopravných nehôd. Nevyhovujúce je aj severojužné prepojenie Prešovského kraja smerom na hranicu s Poľskou republikou a Maďarskou republikou. Tab.: Dĺžka ciest v SR za rok 2004 Kraj Dĺžka ciest spolu (km) z toho: cesty diaľnice a diaľničné privádzače I. triedy II. triedy III. triedy Bratislavský kraj 797,247 103,097 130,817 210,431 352,902 Trnavský kraj 1 948,186 67,439 268,254 531,469 1 058,091 Trenčiansky kraj 1 865,029 69,516 301,542 349,551 1 137,772 Nitriansky kraj 2 555,792-495,720 500,223 1 541,025 Žilinský kraj 1 980,258 46,534 508,077 308,077 1 116,840 Banskobystrický kraj 3 166,779-568,673 718,422 1 850,113 Prešovský kraj 3 093,965 30,492 623,550 523,685 1 916,238 Košický kraj 2 379,288 5,325 366,651 586,440 1 420,872 SR spolu 17 786,544 322,403 3 263,284 3 729,028 10 393,853 Zdroj údajov: Štatistický úrad SR 16

Železničná sieť V Prešovskom kraji je železničná sieť málo rozvinutá. Predstavuje 345 km tratí a 41 km tatranskej elektrickej železnice. Z toho 45 km je zdvojkoľajnených a 76 km elektrifikovaných. Trať Košice Žilina má celoštátny význam, je zaradená do medzinárodných dohôd AGC, AGTC a trať Prešov Kysak Plaveč SR/PR tvorí súčasť severo j užného smeru medzinárodného významu. V železničnom uzle Prešov sa na túto napájajú trate regionálneho významu v smeroch na Bardejov, Vranov nad Topľou, Humenné, Snina, Medzilaborce. Železničné prepojenie chýba v severovýchodnej časti územia, v okresoch Stropkov a Svidník. Letiská Na území kraja je zaradené do siete verejných letísk SR so štatútom medzinárodného letiska len letisko Poprad. Do dnešnej podoby bolo dobudované v r. 1970. Z tohto letiska sa vykonáva pravidelná i nepravidelná letecká doprava a vyhliadkové lety v rámci turistického ruchu. V r. 1992 bola vykonaná komplexná rekonštrukcia odbavovacej plochy pre lietadlá. Letisko slúži ako základňa spoločnosti Air Transport Europa a Leteckej záchrannej službe. Podľa typu leteckej dopravy letisko zabezpečuje: 1. pravidelnú dopravu cestujúcich na krátke a stredné trate, 2. pravidelnú dopravu cestujúcich na ďiaľkových linkách (tranzit), 3. aktívny cestovný ruch - charterová doprava, 4. pasívny cestovný ruch - charterová doprava. Potenciálne letisko hlavnej siete podľa európskych dohôd je letisko Svidník, ktoré je zaradené v kategórii malých letísk s nepravidelnou osobnou dopravou na objednávku v rámci SR, ČR a prihraničných miest Poľska. Prevádzkovateľom je spoločnosť Dukla Air založená v r. 1993 mestami Svidník, Bardejov a Bardejovskými Pozemnými Stavbami a správcom sú Technické služby mesta Svidník. Prevádzkovatelia uvažujú s rozšírením technického vybavenia letiska, vybavovacej budovy, hangárov a odbavovacej plochy. Nutná je výstavba novej prístupovej komunikácie z mesta Svidník. Potenciálnym nadregionálnym letiskom pre medzinárodnú dopravu je letisko Prešov - Nižná Šebastová a letisko Kamenica nad Cirochou. Letisko Prešov Nižná Šebastová je v správe a užívaní Ministerstva obrany SR (MO SR). Okrem vojenskej cvičnej prevádzky helikoptérovej základne slúži letisko pre nepravidelné civilné lety aerotaxi a činnosti SNA. Má trávnatú verejnú prístupovú dráhu (VPD) dĺžky 1900 m. V súčinnosti s MO SR je potrebné spracovať štúdiu rozvoja spoločnej prevádzky ako potenciálne letisko medzinárodnej dopravy regionálne. Letisko Kamenica nad Cirochou je v správe MO SR. Navrhujeme dostavbu letiska pre civilné účely (za predpokladu súhlasu MO SR) s vybavením pre prevádzku malými lietadlami vrtuľníkmi. Letiskom miestneho významu je letisko Sabinov - Ražňany. Využíva sa pre nepravidelnú civilnú dopravu aerotaxi a poľnohospodárske účely. Má trávnatú VPD dĺžky 1600 m. Hraničné priechody Na území Prešovského kraja sa nachádzajú tieto hraničné priechody: Hraničné priechody na úseku štátnej hranice s Poľskou republikou Po r. č. 1. 2. 3. Názov hraničného priechodu Druh HP Prevádzková Kategória doba osoby doprava Palota - Radoszyce Palota - Lupków Vyšný Komárnik - Barwinek cestný nepretržitá VŠS osobná a nákladná do 7,5 tony železničný nepretržitá VŠS bez obmedzenia cestný nepretržitá VŠS bez obmedzenia 17

4. 5. 6. 7. Becherov - Konieczna Kurov - Muszynka Čirč - Leluchów Plaveč - Muszyna 8. Mníšek nad Popradom - Piwniczna 9. 10. Lesnica - Szczawnica Lysá nad Dunajcom - Niedzica 11. Podspády - Jurgów 12. Tatranská Javorina - Lysa Poľana cestný cestný cestný železničný cestný turistický cestný cestný cestný nepretržitá nepretržitá nepretržitá nepretržitá nepretržitá leto -8.00-22.00 zima 8.00-17.00 nepretržitá nepretržitá nepretržitá VŠS osobná a nákladná do 7,5 tony VŠS osobná a nákladná do 7,5 tony VŠS osobná a nákladná do 7,5 tony VŠS bez obmedzenia VŠS osobná a nákladná do 3,5 tony* vybrané štáty ** VŠS peší, cyklisti, lyžiari, invalidné vozíky osobná VŠS osobná a nákladná do 7,5 tony VŠS osobná a nákladná do 7,5 t legenda *HP Mníšek nad Popradom - Piwniczna - v súčasnosti je nákladná doprava vylúčená ** občania SR, PR a občania štátov, ktorí na vstup do SR a PR nepotrebujú vízum ****Na železničnom HP Plaveč - Muszyna sa nákladná doprava kontroluje na území PR a na železničnom HP Skalité na území SR VŠS - občania všetkých štátov sveta Zdroj údajov: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, 09/2006 Por. č. Hraničné priechody na úseku štátnej hranice s Ukrajinou Názov hraničného priechodu Druh HP Prevádzková Kategória doba osoby doprava 1. Ubľa - Malyj Bereznyj VŠS - občania všetkých štátov sveta cestný nepretržitá Zdroj údajov: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, 09/2006 VŠS osobná a nákladná do 3,5t Údržba cestnej siete Prešovského kraja V dôsledku dlhodobého nedostatku finančných prostriedkov na výstavbu, opravy a údržbu je stavebný stav cestnej siete veľmi zlý. Pritom sa ich kvalita, až na riedke výnimky, ďalej zhoršuje. Veľkým problémom je preto dopravná dostupnosť značnej časti územia kraja (ide predovšetkým o územie, ktoré nemá bezprostrednú väzbu na hlavné dopravné ťahy). Táto skutočnosť môže negatívne ovplyvniť ďalší hospodársky rozvoj regiónu. Prevodom ciest II. a III. triedy do majetku kraja sa na krajskú úroveň presunulo i zabezpečenie ich údržby a opráv. Prevedený majetok je však v dôsledku dlhodobého nedostatku financií v zlom stave. Súčasný technický stav vozoviek ciest nie je dobrý, čo je dôsledok dlhodobého nedostatku finančných prostriedkov na súvislú a pravidelnú údržbu a opravy. O údržbu týchto ciest sa stará organizácia Správa a údržba ciest PSK. 18

Dopravná obsluha verejnou dopravou Prešovský kraj je charakteristický rozdrobenou sídelnou štruktúrou s veľkým počtom malých sídiel, pre ktoré je nutné v zmysle platnej legislatívy zabezpečiť verejnú dopravu. Napriek tomu, že verejná doprava je zabezpečovaná rôznymi dopravcami, je nutné na ňu pozerať ako na jednotný systém minimálne vo vzťahu k zabezpečeniu účelovosti vynakladaných prostriedkov. Súčasný objem prepravovaných osôb - cestujúcich a úroveň cestovného nepokrývajú náklady na prevádzku, preto je na zabezpečenie dopravnej obsluhy nutná aj účasť rozpočtu kraja vo forme náhrady preukázanej straty za objednané výkony vo verejnom záujme. Tab.: Výkony vo verejnom záujme v pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja Výkony vo verejnom záujme Prepravené osoby (tis.) Prepravné výkony (tis. oskm) Ubehnuté kilometre Náhrady straty (v tis. Sk) r.2004 51 576 770 775 30 881 233 716 1 r.2005 48 341 762 291 29 674 209 053 Zdroj údajov: Úrad PSK 1 vrátane príspevku zo ŠR I.5. Cestovný ruch a kultúra I.5.1. Interpretácia územia z hľadiska cestovného ruchu Cestovný ruch predstavuje odvetvie, ktoré má prierezový charakter a na jeho realizácii sa priamo podieľa celý rad ďalších odvetví - kultúra, doprava, stavebníctvo, zdravotníctvo, priemyselné odvetvia, poľnohospodárstvo a i. Je to odvetvie sektoru služieb, ktorý v ekonomikách vyspelých krajín predstavuje výrazne nadpolovičný až dvojtretinový podiel. Cestovný ruch je odvetvím efektívneho zapájania sa do medzinárodnej výmeny, nakoľko získava devízy bez úverovania a poistných rizík. V rámci aktívneho zahraničného cestovného ruchu dochádza k predaju inak neexportovateľných služieb. Významný je aj vplyv cestovného ruchu na vývoj zamestnanosti. Prínos tohoto odvetvia je cenný pre horské a podhorské oblasti s nerozvinutým priemyslom, kde je často jedinou, resp. najvhodnejšou možnosťou ich rozvoja a zabraňuje neželanej migrácii obyvateľstva z týchto oblastí do miest. Miestna viazanosť cestovného ruchu na atraktívne územia s primeranou vybavenosťou je tiež jednou z charakteristík, ktorými sa odlišuje od priemyselných odvetví. Z hľadiska lokalizačných predpokladov je potenciál riešeného územia pre cestovný ruch, rekreáciu a kúpeľníctvo značne rozsiahly a hlboko diferencovaný. Nachádzajú sa tu priestory poskytujúce možnosti pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu od vysokohorskej a horskej krajiny Vysokých Tatier, Spišskej Magury, Spišsko Šarišské medzihoria, Pienin, Čergova, Slanských vrchov, Vihorlatu a Bukovských vrchov, významné prvky kultúrneho a historického dedičstva slúžiace ako cieľ poznávacieho turizmu až po možnosť kúpania vo vodných nádržiach a termálnych kúpaliskách. Najcennejšou devízou územia Prešovského kraja je vysoko hodnotná, zatiaľ relatívne málo narušená horská, v priestore Spišskej Magury, Pienin, Ľubovnianskej vrchoviny, Čergova, Vihorlatu a Bukovských vrchov i podhorská krajina osobitá nielen v celoslovenskom, ale i stredoeurópskom kontexte poskytujúca nevšedné turistické a rekreačné vyžitie v prírodnom prostredí. Na území Prešovského kraja sa nachádzajú, resp. do tohto územia plošne zasahuje 5 národných parkov - Tatranský národný park, Pieninský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj a Národný park Poloniny a dve chránené krajinné oblasti Vihorlat a Východné Karpaty. V rámci územia Prešovského kraja sa nachádzajú významné zdroje prírodných liečivých vôd vo Vyšných Ružbachoch a Bardejovských Kúpeľoch s celoslovenským až medzinárodným významom, v Novej Ľubovni, Malom Sulíne, Červenom Kláštore a Šarišskom Štiavniku s regionálnym významom a v Gánovciach s miestnym významom i mnohé pramene minerálnych vôd. Územie je rovnako bohaté na výskyt geotermálnych vôd. Významnými lokalitami výskytu týchto vôd sú Vrbov, Stará Lesná, Poprad, Veľký Slavkov, Plavnica a v oblasti Vranova nad Topľou a Humenného. Doposiaľ málo 19

využívaný je potenciál v podobe splavovania rieky Poprad od Spišskej Belej po štátnu hranicu s Poľskou republikou (prípadne do Noweho Saczu). Významným lokalizačným činiteľom z hľadiska prírodných predpokladov a jedným z nosných motivačných prvkov z hľadiska atraktívnosti územia pre účastníka cestovného ruchu je i vodná nádrž Domaša. Táto je situovaná v atraktívnom prírodnom prostredí a poskytuje veľmi vhodné podmienky pre pobyt pri vode a vodné športy. V rámci riešeného územia Prešovského kraja a predovšetkým v regióne Spiša sa nachádza najväčšia koncentrácia kultúrno historických pamiatok na území Slovenskej republiky tvoriacich cieľ poznávacieho turizmu. Turistickú príťažlivosť územia Prešovského kraja podstatne zvyšuje i lokalizácia štyroch rekreačných oblastí (oblasť Tatier, oblasť Pienin s priehradou Czorsztyn, oblasť tzv. Popradskej riviéry a Nízkych Beskýd s kúpeľnými miestami Krynica, Muszyna a Wysowa a oblasť Solińskieho jazera s územím Bieszczad) patriacich svojim potenciálom medzi najvýznamnejšie rekreačné priestory na území Poľskej republiky. Z hľadiska selektívnych predpokladov má územie Prešovského kraja veľmi dobré urbanizačné predpoklady rozvoja cestovného ruchu predovšetkým v oblasti Liptovskej Tepličky, Pienin, Spišskej Magury, Ľubovnianskej vrchoviny, Čergova, Slanských vrchov, Vihorlatu a Bukovských vrchov v podobe malebných horských a podhorských sídiel so zachovalou ľudovou architektúrou. Nízky počet obyvateľov a nízka hustota zástavby vytvárajú pôsobením pokojného prostredia vhodné podmienky pre rozvoj vidieckej turistiky a chalupárstva. Pre tento druh turizmu sú vhodné lokality najmä v obciach s prirodzeným úbytkom obyvateľstva a z čoho sa akumuluje voľný stavebný fond najmä rázovitá architektúra (obce v podhorí Čergova, v uličskej doline, v okolí Medzilaboriec a Stropkova a pod.). Špecifickým prvkom v urbanizácii je kopaničiarska štruktúra osídlenia jednotlivých osád miestnych častí obce Mníšek nad Popradom. Horský turizmus zahŕňa aktivity z hľadiska vplyvu na prírodné prostredie pri ponechaní živelného vývoja a absencii environmentálneho manažmentu dotknutých území potenciálne rizikové pre chránené prírodné územia a životné prostredie ako celok. Horský turizmus môže byť z hľadiska vplyvu na prírodné prostredie značne vnútorne diferencovaný zahŕňajúc udržateľné aktivity z hľadiska zaťažiteľnosti prírodných zdrojov (rekreácia), aktivity stredne rizikové pre prírodné prostredie (pešia a lyžiarska turistika, cykloturistika a pod.) až po turistické aktivity vyžadujúcich prísnu reguláciu týkajúcu sa vysokého rizika potenciálnych negatívnych vplyvov predovšetkým v chránených územiach (zjazdové lyžovanie, skialpinizmus, horolezectvo, paraglaiding a pod.). Z hľadiska plošného priemetu a lokalizácie svojich aktivít a činností dominantnými regiónmi horského turizmu je predovšetkým oblasť Vysokých Tatier s vysokohorskou krajinou v území s piatym stupňom ochrany prírody so zvýšenými nárokmi na ochranu prírodných hodnôt a manažment turistických aktivít. Najčastejšie vykonávanými aktivitami v rámci rekreačného turizmu sú prechádzky a poznávanie prírody, ktoré výrazným spôsobom nezaťažujú prírodné prostredie. Z hľadiska plošného priemetu a lokalizácie svojich aktivít a činností dominantnými regiónmi rekreačného turizmu sú predovšetkým Vysoké Tatry s podhorskými obcami v Popradskej Kotline, oblasť Liptovskej Tepličky a Ždiaru, Zamagurie, Pieniny a Ľubovnianska vrchovina v oblasti hraničného úseku rieky Poprad, oblasť Čergova a Slánskych vrchov, vodná nádrž Domaša i podhorie Vihorlatu a Bukovských vrchov. Poznávací turizmus prináša viaceré priaznivé ekonomické dopady pre odvetvie cestovného ruchu v podobe využívania ubytovacích, stravovacích a iných doplnkových služieb (nákup suvenírov a pod.) Priaznivý vplyv z hľadiska záťaže na prírodné prostredie spočíva v skutočnosti, že títo návštevníci sa v prevažnej miere sústreďujú v lokalitách koncentrácie kultúrnych a historických pamiatok, ktorými sú prevažne väčšie sídla a tak nezaťažujú prírodné prostredie. Medzi najvýznamnejšie prvky kultúrneho a historického dedičstva patria predovšetkým lokality zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO Národná kultúrna pamiatka Spišský hrad s historickými štruktúrami v okolí, Mestská pamiatková rezervácia Bardejov vrátane židovského suburbia a Drevený artikulárny kostol a historické centrum Kežmarku. Vysoká atraktívnosť lokalít svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO považovaných za klenoty v celosvetovom meradle bezprostredne vplýva na úroveň ich návštevnosti predovšetkým z hľadiska zahraničných návštevníkov. Významnými historickými sídelnými štruktúrami z hľadiska atraktívnosti pre účastníkov poznávacieho turistického ruchu sú predovšetkým mestské pamiatkové rezervácie Bardejov, Kežmarok, Levoča, Prešov, Podolínec, Spišská Kapitula a Poprad Spišská Sobota, pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry Ždiar a Osturňa, národné kultúrne pamiatky (ďalej len NKP) Súbor východoslovenských drevených kostolíkov a NKP Spišský hrad i múzeá ľudovej architektúry - skanzeny v Starej Ľubovni, v 20

Bardejovských Kúpeľoch, vo Svidníku a v Humennom. Predovšetkým v jednotlivých vyššie uvedených mestských pamiatkových rezerváciách i pamiatkových rezerváciách ľudovej architektúry je strategickým cieľom vytvorenie podmienok pre dlhodobejší pobyt turistických návštevníkov s dotvorením ponuky ubytovacích a stravovacích zariadení. Významnými cieľmi náboženského turizmu na území Prešovského kraja sú predovšetkým významné pútnické miesta jednotlivých cirkví Levoča, Gaboltov, Litmanová, Ľutina, s významnou nárazovou koncentráciou turistických návštevníkov predovšetkým v termínoch konania odpustových slávností a pod. Kongresový turizmus patrí medzi špecifické formy rekreácie a cestovného ruchu. Účastníci kongresového cestovného ruchu využívajú prevažne ubytovacie zariadenia vyšších kategórií a spravidla majú i vyššie priemerné výdavky za rôzne doplnkové služby a tak z ekonomického hľadiska do určitej miery kompenzujú spravidla nízky počet prenocovaní. Z hľadiska územnej lokalizácie kongresový turizmus je v prevažnej miere koncentrovaný na jednej strane na najatraktívnejšie územia z hľadiska i iných účastníkov cestovného ruchu (Vysoké Tatry, kúpeľné miesta) a na strane druhej na najväčšie sídla na území Prešovského kraja s ponukou spravidla nadštandardných ubytovacích a stravovacích zariadení i rôznych doplnkových služieb, situovaním vedeckých a vzdelávacích inštitúcií a pod. K najviac uplatňovaným formám dynamickej turistiky patrí pešia turistika. Územie Prešovského kraja vytvára veľmi vhodné lokalizačné predpoklady pre jej plné rozvinutie. Malebné a scenéricky veľmi pôsobivé územie Vysokých Tatier, Pienin a Bukovských vrchov, horské masívy pohorí Spišská Magura, Levočské vrchy, Čergov, Slanské vrchy a Vihorlat s čiastočne odlesnenými hrebeňmi s vyhliadkovými bodmi poskytujú celoročne široké možnosti horských túr, nenáročných turistických vychádzok a relaxácie v prírodnom prostredí. Významným druhom dynamického poznávacieho turizmu je cykloturistika a netradičné druhy atraktívnych dopráv. V území kraja je hustá sieť ako pamätihodností, tak aj prírodných daností, ktoré môžu návštevníci v rámci schopností poznávať, využívať prostredie pre poznávanie a oddych. Kúpeľný cestovný ruch sa v porovnaní s rekreačným, horským či poznávacím turizmom vyznačuje určitými špecifickými črtami. Výrazne prevažujúcou motiváciou účastníka kúpeľného cestovného ruchu sú liečebné dôvody zamerané na zlepšenie zdravotného stavu, pričom ostatné motívy ustupujú výrazne do úzadia a prejavujú sa ako nepodstatné, prípadne doplnkové. Z hľadiska vplyvu kúpeľného cestovného ruchu na prírodné prostredie je práve toto zachovalé prírodné prostredie významným podporným činiteľom vykonávanej liečby a výrazne zvyšuje atraktívnosť a prestíž príslušného kúpeľného miesta. Z hľadiska plošného priemetu a lokalizácie svojich aktivít a činností sa kúpeľný turizmus prejavuje v bodovej forme rozšírenia. V oblasti kúpeľného miesta Vysoké Tatry sú to predovšetkým tatranské osady s dominantným vplyvom kúpeľníctva (Vyšné Hágy, Nová Polianka, Tatranská Polianka) i osady, kde kúpeľný cestovný ruch spolupôsobí s inými druhmi, predovšetkým s rekreačným turizmom (Štrbské Pleso, Smokovce, Tatranská Kotlina). Ďalšími významnými kúpeľnými miestami sú Vyšné Ružbachy a Bardejovské kúpele. I.5.2. Základné ukazovatele cestovného ruchu V Prešovskom kraji bolo v roku 2005 spolu 449 ubytovacích zariadení z toho 173 hotelov (motelov) a penziónov, 49 turistických ubytovní, 8 chatových osád a 108 ostatných hromadných ubytovaní a 111 ubytovaní v súkromí. Návštevníci mali k dispozícii 9 358 izieb s 24 519 lôžkami. Uvedenú kapacitu v našom kraji využilo 621 tisíc návštevníkov, z toho 274 tisíc cudzincov. Tab.: Vybrané ukazovatele z cestovného ruchu za rok 2005 Priemerná dĺžka pobytu Územie návštevníkov v dňoch spolu cudzinci Podiel cudzincov na návštevnosti spolu % Priemerná cena za prenocovanie (SK) spolu cudzinci Slovenská republika 3,1 3,2 44,2 588 825 Prešovský samosprávny kraj 3,5 3,6 44,1 463 557 Zdroj údajov: Štatistický úrad SR 21

Návštevnosť v ubytovacích zariadeniach sa odvíja od ubytovacích kapacít, atraktívnosti a úrovne ekonomického rozvoja regiónov. Pri porovnaní v rámci krajov SR za rok 2005 Prešovský kraj zaznamenal po Bratislavskom kraji najvyššiu návštevnosť v ubytovacích zariadeniach. Pri analýze kapacít a výkonov ubytovacích zariadení v jednotlivých okresoch Prešovského kraja, z hľadiska druhu zariadení, majú dominantné zastúpenie predovšetkým hotely nižšej kategórie. Z hľadiska celkového počtu ubytovacích zariadení dominantné zastúpenie majú hotely a motely nižšej kategórie (predovšetkým hotely a motely**), penzióny a turistické ubytovne a ostatné ubytovacie zariadenia. Z analýzy štruktúry ubytovacích zariadení vyplýva, že počet ubytovacích zariadení stúpa. Tento trend bol spôsobený predovšetkým nárastom počtu malých ubytovacích zariadení. Tab.: Vybrané ukazovatele cestovného ruchu za rok 2005 Okres Počet ubytovacích zariadení Počet návštevníkov spolu Počet prenocovaní Priemerný počet prenocovaní Bardejov 27 39 504 253 172 6,4 Humenné 9 8487 29 055 3,4 Kežmarok 74 45 553 147 807 3,2 Levoča 13 14 024 31 790 2,3 Medzilaborce 4 1253 4 059 3,2 Poprad 217 399 894 1 363 353 3,4 Prešov 27 50 559 100 200 2,0 Sabinov 9 9 013 33 308 3,7 Snina 6 2 796 7 104 2,5 Stará Ľubovňa 32 34 190 160 173 4,7 Stropkov 9 1 850 8 373 4,5 Svidník 4 3 117 7 432 2,4 Vranov nad Topľou 18 10 792 24 307 2,3 Zdroj údajov: Štatistický úrad SR Z hľadiska výkonov jednotlivých druhov ubytovacích zariadení, vzhľadom na skutočnosť, že penzióny a turistické ubytovne v prevažnej miere predstavujú málo kapacitné ubytovacie zariadenia, najväčší počet ubytovaných návštevníkov, najvyšší počet prenocovaní i najvyšší objem získaných tržieb za ubytovanie pripadá na hotely a motely nižšej kategórie (predovšetkým hotely a motely **). Rovnako uvedené druhy ubytovacích zariadení spolu s penziónmi vzhľadom na svoju prevažujúcu lokalizáciu v turisticky atraktívnych lokalitách a väčších mestách zaznamenali najvyššie percentuálne využitie svojich kapacít. Nízke percentuálne využitie ubytovacích kapacít v prípade chatových osád a kempingov je spôsobené predovšetkým dominantným využívaním ich služieb turistickými návštevníkmi v letnej turistickej sezóne. Kvalitatívnym ukazovateľom hodnotiacim úroveň rozvoja cestovného ruchu z ekonomického, sociálneho i environmentálneho hľadiska je dĺžka pobytu turistických návštevníkov v ubytovacích zariadeniach. Tranzitní a jednodňoví netranzitní návštevníci nadmerne zaťažujú životné prostredie bez adekvátnych výdavkov v cestovnom ruchu, naopak dlhodobí návštevníci prinášajú ekonomický efekt v podobe výdavkov na ubytovanie, stravovanie a rôzne doplnkové služby, čím prispievajú k ekonomickému rozvoju cestovného ruchu ako hospodárskeho odvetvia i miestnych ekonomík. Kým najvyšší počet návštevníkov i počet prenocovaní v absolútnych číslach bol zaznamenaný v okrese Poprad, najvyšší priemerný počet prenocovaní na jedného návštevníka bol zaznamenaný v okrese Bardejov, v okrese Stará Ľubovňa 6,3. Nižší priemerný počet prenocovaní zaznamenaný v okrese Poprad môže súvisieť so skutočnosťou, že atraktívnosť prostredia Vysokých Tatier a vyhovujúce ubytovacie kapacity sú príčinou ich príťažlivosti i pre kongresový cestovný ruch, rôzne i medzinárodné kultúrne a spoločenské podujatia i poznávací cestovný ruch vyznačujúci sa spravidla krátkodobými pobytmi s malým počtom prenocovaní. Na druhej strane účastníci kongresového cestovného ruchu využívajú prevažne ubytovacie zariadenia vyšších kategórií a spravidla majú i 22

vyššie priemerné výdavky za rôzne doplnkové služby a tak z ekonomického hľadiska do určitej miery kompenzujú nízky počet prenocovaní. Vysoký priemerný počet prenocovaní zaznamenaný v okrese Bardejov súvisí s koncentráciou ubytovacích kapacít v atraktívnom prostredí Bardejova a Bardejovských Kúpeľov s orientáciou na kúpeľný turizmus charakterizovaný väčšou dĺžkou realizovaných pobytov zo strany turistických návštevníkov. Naopak, mimoriadne nízky počet prenocovaní zaznamenaný v okrese Prešov je spôsobený koncentráciou ubytovacích zariadení v tomto administratívnom centre kraja s dominantným využívaním nimi poskytovaných služieb účastníkmi pracovných a služobných ciest, obchodnými zástupcami a pod. Z vyššie uvedených ukazovateľov vyplýva, že Prešovský kraj disponuje dostatočnou kapacitou ubytovacích zariadení, čo je silnou stránkou územia aj napriek tomu, že nie všetky ubytovacie zariadenia sú v celkom vyhovujúcej štruktúre a kvalite a zaostávajú za požadovaným európskym štandardom. Zásadným problémom je predovšetkým nízka úroveň kvality základných a doplnkových služieb, ktorá sa odráža v návštevnosti, priemernom počte prenocovaní a z toho vyplývajúcom objeme tržieb za ubytovanie, t.j. ekonomických prínosoch. I.5.3 Kultúra a kultúrne dedičstvo Kultúra je neoddeliteľnou súčasťou života spoločnosti. Je odrazom životnej úrovne obyvateľstva, plní dôležitú sociálnu funkciu, výchovno-vzdelávaciu funkciu a je aj významným hospodárskym odvetvím. Na území Prešovského kraja sa nachádza stabilná sieť kultúrnych zariadení, ktoré sú porovnateľné s priemerom SR, v niektorých ukazovateľoch krajské hodnoty tento priemer prekračujú. Prešovský samosprávny kraj spolu vytvára finančné, koncepčné a legislatívne predpoklady pre rozvoj kultúry v kraji a reaguje na aktuálne potreby. Sieť kultúrnych zariadení, ktoré charakterizujú kultúru miest a obcí tvoria: divadlá, kiná, prírodné amfiteátre, múzeá, galérie, regionálne osvetové strediská, kultúrne domy, knižnice, domy mládeže, hvezdárne a planetária a zoologické a botanické záhrady. Prešovský samosprávny kraj je zriaďovateľom 28 kultúrnych zariadení. Medzi kultúrne organizácie zriadené štátom patria Slovenské národné múzeum (pobočky: Spišské múzeum v Levoči a Múzeum ukrajinsko rusínskej kultúry vo Svidníku), Slovenská národná galéria expozícia v kaštieli v Strážkach, Slovenské technické múzeum areál Solivaru v Prešove, Vojenské múzeum vo Svidníku, Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici a Štátna vedecká knižnica v Prešove. Medzi obecnými kultúrnymi zariadeniami dominujú rôzne mestské kultúrne centrá, parky kultúry a oddychu, mestské a obecné knižnice, ale aj múzeá a galérie. Významné postavenie majú občianske aktivity rôzne umelecké záujmové združenia (folklór, hudba, tanec, divadlo, výtvarné umenie a pod.) a súkromné kultúrne zariadenia hudobné skupiny, galérie (napr. MIRO v Snine). Kultúrne zariadenia zriadené PSK: Regionálne osvetové strediská a hvezdárne 1. Šarišské osvetové stredisko v Prešove 2. Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom 3. Hornozemplínske osvetové stredisko vo Vranove nad Topľou 4. Hornošarišské osvetové stredisko v Bardejove 5. Podduklianske osvetové stredisko vo Svidníku 6. Ľubovnianske osvetové stredisko v Starej Ľubovni 7. Podtatranské osvetové stredisko v Poprade 8. Hvezdáreň a planetárium v Prešove 9. Vihorlatská hvezdáreň v Humennom Regionálne knižnice 23

10. Knižnica P.O. Hviezdoslava v Prešove 11. Vihorlatská knižnica v Humennom 12. Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou 13. Okresná knižnica Davida Gutgesela v Bardejove 14. Podduklianska knižnica vo Svidníku 15. Ľubovnianska kniža v Starej Ľubovni 16. Podtatatranská knižnica v Poprade Múzeá a galérie 17. Krajské múzeum v Prešove 18. Vihorlatské múzeum v Humennom 19. Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou 20. Šarišské múzeum v Bardejove 21. Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni 22. Múzeum v Kežmarku 23. Podtatatranské múzeum v Poprade 24. Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach 25. Šarišská galéria v Prešove 26. Tatranská galéria v Poprade Divadlá 27. Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove 28. Divadlo Jonáša Záborského v Prešove Veľká pozornosť je venovaná rozvoju aktivít voľného času s dôrazom na stimuláciu rozvoja medzinárodnej kultúrnej spolupráce. Nezastupiteľnú úlohu tu má spolková a záujmová činnosť obyvateľov. Táto je v rámci kraja pravidelne podporovaná rôznymi formami. Osobitne sú podporované regionálne postupové a národné prehliadky v oblasti neprofesionálneho umenia. V záujme kraja je podpora ľudových tradícií, ktoré sú významné tak pre identifikáciu obyvateľov s územím, ako aj pre zvýšenie atraktivity z hľadiska cestovného ruchu. V Prešovskom kraji je registrovaných viacero folklórnych súborov, ktoré prezentujú ľudové tradície, zvyky a obyčaje regiónov kraja. Zásadné problémy, s ktorými sa stretávajú kultúrne zariadenia sú predovšetkým v oblasti finančného zabezpečenia činnosti, obnovy technického vybavenia, údržba a rekonštrukcie budov, nákup a ošetrovanie zbierok, kníh (múze, galérie a knižnice), výška mzdových prostriedkov (nedostatočné zdroje nízke priemerné mzdy, pokles počtu pracovníkov, vysoký vekový priemer). Následkom toho sa znižuje kvalita a odborná úroveň ponúkaných služieb. Nedostatok nových aktuálnych kníh v knižniciach síce spôsobuje pomalý pokles počtu výpožičiek, ale narastá počet návštevníkov, ktorí využívajú nové informačné zdroje každá knižnica poskytuje verejný prístup do siete internet. Kultúrne dedičstvo Región Prešovského kraja, ktorý v zásade pokrýva historické územie stredného a horného Spiša, Šariša a horného Zemplina, je mimoriadne bohatý na kultúrno-historické pamiatky. Vďaka tomu, že veľká časť regiónu bola dlho mimo hlavných prúdov civilizačného vývoja, nachádzame tu i dnes veľmi vzácne priestory, kde sa zachovali pôvodné zvyky i obce, kde sa tieto udržujú. Tieto javy, také dôležité pre vytvorenie uceleného kultúrno historicko - spoločenského obrazu v rozsahu celého vývoja osídlenia, je dôležité zachytiť, sledovať a podporovať. Takéto ciele napĺňajú múzeá v prírode, ktoré vznikli a vznikajú na území regiónu, čo je zároveň jeho špecifikom. Z celkového počtu ôsmich skanzenov na Slovensku sa tu nachádzajú štyri. - Múzeum ľudovej architektúry v Bardejovských kúpeľoch - Múzeum ľudovej architektúry v Humennom 24

- Múzeum ľudovej architektúry v Starej Ľubovni - Múzeum ľudovej architektúry vo Svidníku Podľa zákona NR SR č.49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu sa pamiatky a národné kultúrne pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu považujú za národné kultúrne pamiatky. Za najhodnotnejšie národné kultúrne pamiatky (NKP) v Prešovskom kraji s nadregionálnym významom je možné považovať Spišský hrad (katastrálne územie obce Žehra, Košický kraj), farský kostol sv. Jakuba s dielom Majstra Pavla v Levoči a drevené kostolíky na úpätí Východných Karpát v severovýchodnej časti regiónu. V rámci územia Prešovského kraja sa nachádzajú dve lokality zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. 1. Spišský hrad a pamiatky jeho okolia lokalita bola zapísaná na základe rozhodnutia 17. zasadnutia Výboru svetového dedičstva pri UNESCO v roku 1993 v kolumbijskej Cartagene. Urbanisticko krajinársky komplex tvoria NKP Spišský hrad (Košický kraj), NKP Kostol sv. Ducha v Žehre, MPR Spišská Kapitula, PZ Spišské Podhradie, národná prírodná rezervácia (NPR Dreveník) a NPR Sivá brada. 2. Historické jadro mesta Bardejov lokalita bola zapísaná na základe rozhodnutia 24. zasadnutia Výboru svetového dedičstva pri UNESCO v roku 2000 v austrálskom Cairns. Územie lokality zapísanej do Svetového dedičstva je totožné s ochranným pásmom MPR Bardejov zahŕňajúcej i areál židovského suburbia. NAJ Prešovského kraja Prešovský kraj Drevené kostolíky: 27 kostolíkov vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku, prezentujú rímsku a byzantskú kultúru; najstarší rímsko-katolícky Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove bol postavený v roku 1 500 Oltár majstra Pavla v meste Levoča; v meste sa nachádza Farský kostol sv. Jakuba s dreveným oltárom, ktorý je najvyšší na svete - má 18,6 m a šírku 6,2 m; tento svetový unikát vytvoril majster Pavel z Levoče v roku 1 510 Mesto Bardejov je držiteľom zlatej medaily UNESCO za záchranu kultúrnych pamiatok; dominantou mesta je námestie s meštianskymi domami; v strede je radnica zo 16 stor., Európskym unikátom je rímsko-katolícka Bazilika sv. Egídia, v ktorej sa nachádza pôvodných 11 gotických krídlových obrazov; v blízkosti mesta sa nachádzajú medzinárodne známe Bardejovské kúpele so 17 minerálnymi liečivými prameňmi Vysoké Tatry veľhory s pozoruhodnými jaskyňami, vodopádmi, morskými okami plesami (Štrbské Pleso, Popradské Pleso, Skalnaté Pleso a i. v počte cca 175); Patria medzi najvýznamnejšie strediská cestovného ruchu Slovenska pre letnú i zimnú rekreáciu s možnosťou návštevy ďalších stredísk CR v Nízkych Tatrách i blízkeho Pieninského národného parku. Vo Vysokých Tatrách je unikátna lanovka na Lomnický štít; Solivar ťažba kamennej soli začala v roku 1572; pamiatkou je klopačka na zvolávanie baníkov a šachta Leopold; šachta bola v roku 1752 zaplavená vodou a tak vznikol spôsob získavania soli odparovaním vody zo soľanky, ktorý sa používa dodnes Pieniny sú známe splavom na pltiach po rieke Dunajec, ktoré patrí medzi jedinečné atrakcie; zaujímavou lokalitou je Červený kláštor, jeho bohatá história siaha do 11. storočia; známa je postava liečiteľa a lietajúceho mnícha Cypriána, ktorý na zhotovenom lietacom stroji z vrchu Troch korún zaletel až do Tatier Opálové bane Dubník, kde sa ťažil vzácny opál; najväčší opál z Dubníka váži 594 g. Aj v súčasnosti Opálové bane sú lákadlom pre turistov Kúpele Vysoké Tatry, Bardejovské kúpele, Vyšné Ružbachy; sú medzinárodne známe kúpele a súčasne významné strediská CR; Vysoké Tatry majú vynikajúce klimatické podmienky na liečbu ochorení dýchacích ciest; Vo Vyšných Ružbachoch vyviera 85 minerálnych prameňov; v Bardejovských kúpeľoch je známych 17 prameňov Múzeum Andyho Warchola na pamiatku zakladateľa pop-artu; nachádza sa tu 150 umelcových diel Hrad Stará Ľubovňa bol postavený v 14. storočí ako pohraničná pevnosť; konali sa tu stretnutia uhorských a poľských panovníkov, Kežmarský hrad z 15 storočia vznikol prebudovaním kláštora križiakov 25

I.6. Podpora a rozvoj podnikania I.6.1. Organizačná štruktúra ekonomiky kraja V štatistickom registri organizácií Prešovského kraja bolo k 31.12.2005 zaregistrovaných 63 352 subjektov, čo je o 2 535 viac ako v roku 2004. Z uvedeného počtu tvorili 23,3 % právnické osoby (14 760 subjektov z nich bolo 8 401-56,9 % zameraných na tvorbu ziskov) a 76,7 % fyzické osoby podnikatelia (48 592 osôb). Zo 14 760 právnických osôb bolo 8 401 podnikov právnických osôb zameraných na tvorbu zisku. ch počet sa v porovnaní s rokom 2004 zvýšil o 1 090 subjektov. K zvýšeniu došlo najmä v obchodných spoločnostiach o 1 078 a v spoločnostiach vlastníkov pozemkov o 25. V rámci podnikov najpočetnejšou skupinu tvorili obchodné spoločnosti, 88, 1 %. Z nich 94,6 % (7 002 subjektov) tvorili spoločnosti s ručením obmedzeným. Akciové spoločnosti s počtom 322 subjektov predstavovali druhú najpočetnejšiu skupinu obchodných spoločností (4,2 %). Z hľadiska vlastníckych vzťahov 99,2 % podnikov bolo v súkromnom vlastníctve (8 332 subjektov), z ktorých družstevné vlastníctvo predstavovalo 3 %. Kapitálová účasť zo zahraničia bola zistená v 965 podnikoch, z nich 540 malo medzinárodné a 425 zahraničné vlastníctvo. Podľa odvetvia ekonomickej činnosti najviac podnikov podnikalo v obchodnej činnosti (35,9 %). V priemyselnej výrobe podnikalo 15,8 % podnikov. Podľa počtu zamestnancov bolo 94,9 % podnikov zaradených medzi malé podniky (0-49 zamestnancov), z týchto do 19 zamestnancov bolo 95 % podnikov. Medzi stredné podniky (od 50 249 zamestnancov) bolo zaradených 4,3 % podnikov. Tab.: Podniky podľa vybraných ekonomických činností Podniky spolu Kraj počet k Podiel (%) počet k z toho z toho pôdohospodárstvo priemysel spolu priemyselná výroba Podiel (%) počet k Podiel (%) počet k Podiel (%) 31.12.2005 na SR 31.12.2005 na SR 31.12.2005 na SR 31.12.2005 na SR Bratislavský 25 505 30.5 196 4.8 2 035 17.7 1 987 17.8 Trnavský 7 554 9.0 377 9.2 1 258 10.9 1 221 10.9 Trenčiansky 8 452 10.1 492 12.0 1 646 14.3 1 608 14.4 Nitriansky 7 453 8.9 530 13.0 1 329 11.5 1 299 11.6 Žilinský 8 444 10.1 484 11.8 1 403 12.2 1 352 12.1 Banskobystrický 8 060 9.6 598 14.6 1 282 11.1 1 220 10.9 Prešovský 8 401 10.0 894 21.9 1 330 11.6 1 296 11.6 Košický 9 841 11.8 520 12.7 1 232 10.7 1 169 10.5 SR spolu 83 710 100.0 4 091 100.0 11 515 100.0 11 152 100.0 Zdroj údajov: Štatistický úrad SR Veľké podniky (250 a viac zamestnancov) tvorilo 68 podnikov (0,8 %), z ktorých 41 sa zaoberalo priemyselnou výrobou. Podnikajúce fyzické osoby v Prešovskom kraji: Ich počet sa v porovnaní s rokom 2004 zvýšil o 1 045 osôb, 29 % fyzických osôb podnikalo v oblasti obchodnej činnosti; 19,3 % v priemysle; 19,9 % v stavebníctve; Podľa územného členenia najviac fyzických osôb podnikalo v okrese Prešov (9 891), Poprad (7 001), Bardejov (4 705) a Stará Ľubovňa (4 684). 26

Podiel počtu podnikov a fyzických osôb v Prešovskom kraji (rok 2005) 8 401 Podniky Fyzické osoby 48 592 Zdroj údajov: Štatistický úrad SR I.6.2. Ekonomická výkonnosť kraja Základným vyjadrením ekonomickej výkonnosti regiónu je hodnota HDP (hrubý domáci produkt) na obyvateľa vytvoreného v regióne. Ekonomická výkonnosť regiónu zvyčajne súvisí s jeho podielom na tvorbe HDP a počte nezamestnaných. Vo všeobecnosti platí, že čím je vyššia ekonomická výkonnosť regiónu, tak tým je vyšší jeho podiel na tvorbe HDP a nižší jeho podiel na počte nezamestnaných v národnom hospodárstve. Na základe štatistických ukazovateľov možno konštatovať, že Prešovský kraj má najnižšiu výkonnosť v rámci Slovenska. Ďalej nasledujú Trenčiansky a Žilinský kraj. Strednú ekonomickú výkonnosť má Nitriansky, Trnavský a Banskobystrický kraj. Vysokú ekonomickú výkonnosť má Košický kraj. Bratislavský kraj má z hľadiska ekonomickej výkonnosti výrazne dominantné postavenie. Regionálny hrubý domáci produkt v roku 2003 (v mil. Sk, v bežných cenách) kraj Košický Prešovský Banskobystr Žilinský Nitriansky Trenčiansky Trnavský Bratislavský 152 104 107 077 125 834 123 433 136 988 121 796 128 065 307 390 0 50 000 100 000 150 000 200 000 250 000 300 000 350 000 mil. Sk Zdroj údajov: Štatistický úrad SR Úroveň ekonomickej výkonnosti daného kraja je výslednicou objemu v kraji vytvorenej hrubej produkcie a podielu pridanej hodnoty na tejto produkcii. Kým hrubá produkcia predstavuje určité vyjadrenie extenzívneho, tak pridaná hodnota zas intenzívneho faktora ekonomickej výkonnosti. Ekonomická úroveň regiónov vyjadrená ukazovateľom HDP/obyv. (v parite kúpnej sily) v porovnaní s priemerom štátov EÚ v regióne predstavuje: Slovenská republika 51,3 %, Bratislavský kraj 119,7 %, Západné Slovensko 46,2 %, Stredné Slovensko 42,5 %, Východné Slovensko 37,2 %. Vplyvom rozdielnych podmienok daných najmä dostupnosťou koncentrovaných trhov, štruktúrou ekonomickej základne a vzdelanostnou štruktúrou obyvateľstva sa začínajú výrazne prejavovať 27

tendencie keď podnikateľské subjekty preferujú regióny v západnej časti SR najmä región Bratislava, ktorý vo vnútroštátnych reláciách má voči ostatným regiónom, najmä voči regiónu Východ až o cca 83 % vyšší podiel HDP/obyvateľa. Vzhľadom k rozširovaniu depresných území (okresov) v ostatných regiónoch vývoj zatiaľ smeruje k prehlbovaniu medzi regionálnych disparít. Graf: Vývoj HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily 25 000 20 000 HDP na obyvateľa v PPS EÚ 15 EÚ 25 15 000 Slovensko 10 000 5 000 Košický kraj Východné Slovensko Prešovský kraj 0 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 rok Zdroj: Štatistiský ärad SR, Eurostat Podľa stavu priamych zahraničných investícií v PSK v podnikateľskej sfére (t.j. bez bankovej sféry) k 31.12.2005 sa v medzikrajovom porovnaní Prešovský kraj nachádza na poslednom mieste. Tab.: Prílev a odlev equity kapitálu Prílev equity kapitálu spolu Odlev equity kapitálu spolu Kraj 2005 podiel stav k podiel 2005 podiel stav k 1. - 12. na SR 31.12.2005 na SR 1. - 12. na SR 31.12.2005 (%) (mil. Sk) (%) (%) (mil. Sk) Bratislavský 7 801 38.8 279 802 67.1 2 488 97.5 15 882 Trnavský 276 1.4 24 461 5.9 111 4.4 1 933 Trenčiansky 2 858 14.2 20 294 4.9 76 3.0 1 629 Nitriansky 428 2.1 13 255 3.2 6 0.2 42 Žilinský 6 974 34.7 25 862 6.2 6 0.2 542 Banskobystrický 845 4.2 10 754 2.6-212 -8.3 1 315 Prešovský 123 0.6 7 086 1.7 73 2.9 722 Košický 818 4.1 35 506 8.5 3 0.1 1 158 SR spolu 20 123 Zdroj údajov: Štatistický úrad SR 100.0 417 020 100.0 2 551 100.0 23 223 I.6.3. Vývoj v odvetviach Poľnohospodárstvo Vývojové možnosti poľnohospodárstva v jednotlivých krajoch SR sú podmienené ich pôdnoklimatickými podmienkami. Z hľadiska poľnohospodárskej výroby vedúce postavenie spomedzi krajov SR má Nitriansky a Trnavský kraj. Poľnohospodárstvo Prešovského kraja je charakterizované veľmi ťažkými výrobnými podmienkami, keďže podstatná časť územia je situovaná v podhorských a horských oblastiach. Prevažná časť územia spadá do flyšovej oblasti s priemernou ročnou teplotou 5 6 C a ročným 28

úhrnom zrážok 700 900 mm. Z celkovej výmery 381 888 ha má iba 10% pôd relatívne podmienky. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy zaberá orná pôda 42,8%, z ktorej 47% pôd je začlenených do súboru menej a málo produkčných. Až 57 % obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy tvoria trvalé porasty, 68,2% ornej pôdy kraja je erózne ohrozenej a značná časť poľnohospodárskej pôdy je výrazne ekologicky limitovaná z titulu určenia ochranných prírodných oblastí. Úrodno-pôdny potenciál sa v súčasnosti využíva na viac než 50 70 % a rovnako je to aj s využitím genetického potenciálu zvierat. Poľnohospodárske podniky v kraji dosiahli v roku 2005 tržby za predaj vlastných výrobkov (rastlinných a živočíšnych) v hodnote 2 680,1 mil. Sk. V porovnaní s minulým rokom poklesli o 10 %. Podiel Prešovského kraja na celoslovenskom objeme tržieb za predaj vlastných výrobkov spolu bol 6,6 % a oproti roku 2004 poklesol o 0,7 percentuálneho bodu. Tržby za predaj rastlinných a živočíšnych výrobkov za rok 2005 v tis. Sk 8 000 000 7 000 000 tis.sk 6 000 000 5 000 000 4 000 000 3 000 000 Tržby za predaj rastlinných výrobkov Tržby za predaj živočíšnych výrobkov 2 000 000 1 000 000 0 Kraj Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobyst rický P rešovský Košický Zdroj údajov: Štatistický úrad SR Štruktúra poľnohospodárskej pôdy ovplyvňuje podmienky v rastlinnej výrobe. V posledných troch rokoch mierne stúpli osevné plochy obilovín tak, že v tomto roku tvoria 56,7 % z celkovej ornej pôdy. Podobne mierny vzostup je zaznamenaný aj u olejnín, ktoré sa pestujú na 8,1 % ornej pôdy. Na druhej strane výrazne klesla výmera typickej plodiny - zemiakov na minimálnu výmeru 7 190 ha ( 4,9 %). Pri priemernej intenzite výroby takáto štruktúra plodín nezaručuje efektívnosť rastlinnej výroby. Nosným odvetvím živočíšnej výroby v kraji je chov hovädzieho dobytka. Počet hospodárskych zvierat podľa krajov k 31.12.2005 350 000 300 000 250 000 počet kusov 200 000 150 000 100 000 50 000 0 Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky kraj Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Hovädzí dobytok Ošípané ovce Zdroj údajov: Štatistický úrad SR 29

Priemysel Z hľadiska výkonnosti priemyselnej výroby vedúce postavenie spomedzi krajov SR má Bratislavský, Košický a Trenčiansky kraj. Rozdiely medzi výkonnosťou priemyselnej výroby v týchto a ostatných krajoch SR svedčia o značnej koncentrácii priemyselnej výroby. Je to dôsledok tak úrovne ekonomického potenciálu jednotlivých krajov ako aj štrukturálnych deformácií vo vnútri priemyslu. Tab.: Tržby v priemysle podľa krajov SR za rok 2005 Tržby za vlastné výkony a tovar v priemysle Sledované obdobie (tis. Sk) Podiel na SR (%) Index 3 MR=100 Územie/kraj Spolu SR 1 364 354 323 100,0 104,6 Bratislavský 558 575 517 40,9 94,1 Trnavský 153 596 477 11,3 133,1 Trenčiansky 134 263 818 9,8 113,7 Nitriansky 78 497 039 5,8 107,6 Žilinský 114 457 202 8,4 100,4 Banskobystrický 86 121 926 6,3 107,7 Prešovský 61 193 557 4,5 110,7 Košický 177 648 787 13,0 111,3 Zdroj údajov: Štatistický úrad SR Priemysel je v Prešovskom kraji nosným výrobným odvetvím. V okresoch Prešovského kraja sú zastúpené tieto priemyselné výrobné odvetvia: Súhrn priemyselných výrobných odvetví okresov Prešovského kraja: Ťažba nerudných surovín Výroba potravín Odevný textilný a kožiarsky priemysel Drevospracujúci priemysel, výroba celulózy, papierenský priemysel a polygrafia Chemický a farmaceutický priemysel Výroba kovových výrobkov, strojov, zariadení a dopravných prostriedkov Elektrotechnický priemysel Priemysel stavebných hmôt Rozhodujúce postavenie pritom má najmä potravinársky, chemický, strojársky a odevný priemysel, pričom najväčší podiel na tržbách mala výroba potravín a najväčší medziročný nárast tržieb zaznamenala výroba kovov. Drevospracujúci priemysel má výrazné zastúpenie najmä v okresoch Medzilaborce, Prešov, Sabinov, Snina a Vranov nad Topľou. Nielen z hľadiska drevospracujúceho priemyslu je vhodné poznamenať, že lesy, ktoré predstavujú významný faktor, nie sú využívané v optimálnej miere. Štruktúra výrobných činností v jednotlivých okresoch je daná historickým vývojom a realizáciou priemyselnej politiky uplynulých období. Výrobné zameranie sa len pomaly mení, napriek problémom pri realizácii zdedených výrobných programov. Nové projekty na rozvoj výroby i štrukturálne zmeny narážajú na problémy nedostatku investičných prostriedkov, ktoré svojou výrobnou činnosťou transformujúce sa firmy nedokážu získať. Dovtedajšia kombinácia kovospracujúceho a strojárenského priemyslu s odevným bola veľmi vhodnou, keď spoločne dávali zamestnanie mužom a ženám. Potravinársky priemysel zabezpečoval spracovanie poľnohospodárskej produkcie (rastlinnej i živočíšnej) pri zabezpečení zásobovania obyvateľstva potravinami vyprodukovanými v tomto regióne. Privatizácia priemyselných štátnych podnikov nepriniesla požadované vytvorenie podnikateľského prostredia schopného napomáhať rozvoju výroby. Komparatívne výhody nášho hospodárstva (lacná pracovná sila), po zorientovaní sa na západných trhoch, využíva najmä odvetvie odevného priemyslu. 30

Na základe regionálnych odlišností v zameraní priemyselnej činnosti sa Prešovský kraj delí na štyri regióny: bardejovský, humenský, popradský a prešovský. V bardejovskom regióne je kľúčovým potravinársky priemysel (obuvnícky priemysel stráca svoje pozície), v humenskom chemický a potravinársky priemysel, v popradskom popri spomenutých stavebných podnikoch a firmách dominuje strojárstvo, chemický, potravinársky a textilný priemysel, v prešovskom regióne prevláda elektrotechnický, strojársky a odevný priemysel. Priemyselné podniky so sídlom na území Prešovského kraja s počtom zamestnancov 20 a viac dosiahli v roku 2005 tržby za vlastné výkony a tovar v hodnote 61 193,6 mil. Sk. V porovnaní s minulým rokom vzrástli o 10,7 % v stálych cenách. Tržby za vlastné výkony a tovar tvorili 4,5 % z celoslovenských tržieb. Najväčší podiel na tržbách za vlastné výkony a tovar mali podniky zamerané na výrobu potravín, 18,2 %, na výrobu výrobkov z gumy, plastov, 12,3 % a na výrobu chemických výrobkov, 10,6 %. Z územného pohľadu rozhodujúci podiel na tržbách za vlastné výkony a tovar mali okresy Poprad (28,4 %), Prešov (26,8 %) a Humenné (18,9 %). Medziročne tržby najviac vzrástli v okrese Sabinov a najmenej v okrese Levoča. V priemyselných podnikoch pracovalo v roku 2005 v priemere 40 773 zamestnancov, ktorých počet oproti minulému roku vzrástol o 2,9 %. Tab.: Najvýznamnejší zahraniční investori v Prešovskom kraji Investor Krajina pôvodu Firma Priemysel South Africa Breweries Rakúsko Pivovar Šariš Potravinársky ZVA Italia S.p.A. Taliansko ZVL Auto Prešov Automobilový GFT Torino Taliansko Svik Svidník Textilný Rhodia Industrial Yarns Francúzsko Rhodia Industrial Yarns, a.s. Humenné KRONOSPAN Holdings Limited AN Cyprus Kronospan Slovakia, s.r.o. Prešov Nylstar Taliansko, Francúzsko Nylstar Slovakia, a.s. Humenné Chemický Drevospracujúci Chemický Raniplast Fínsko Terichem, a.s. Svit Chemický Abital Cofezioni S.p.A. Taliansko EGOTEX Prešov Strojársky BF Investment Luxembursko Spinea Prešov Strojársky TexWest B.V.B.A. Belgicko Betatex Prešov Textilný Holding Morsman B.V. Holandsko Gemor Fashion, s.r.o. Prešov Whirpool Corporation USA Whirpool Slovakia, s.r.o. Poprad Julius Schüle Druckguss, GmbH Textilný Strojársky Nemecko Schüle Slovakia, s.r.o. Strojársky Lorenz AG Rakúsko Shoe Fashion Group, s.r.o. Obuvnícky Stavebníctvo Stavebníctvo v SR je predstaviteľom odvetvia, ktorého rozvoj je závislí od dopytu, generovaného ekonomickým rastom a investičnými projektmi, ktoré v doterajšom vývoji boli prevažne na úrovni verejného sektora. Dominantné postavenie z hľadiska objemu stavebnej produkcie patrí Bratislavskému kraju. Najmenší podiel na stavebnej produkcii v SR ako aj najmenší objem stavebnej produkcie na obyvateľa má spomedzi regiónov SR Banskobystrický kraj. 31

Tržby za vlastné výkony a tovar v stavebných podnikoch s počtom zamestnancov 20 a viac za rok 2005 dosiahol hodnotu 5 785,8 mil. Sk a oproti minulému roku vzrástli o 16,8 % v stálych cenách. Podielom 5,5 % Prešovský kraj dosiahol druhé najnižšie tržby za vlastné výkony a tovar v porovnaní s ostatnými krajmi Slovenskej republiky. Z regionálneho hľadiska je najviac MSP prepočítaných na tisíc ekonomicky aktívnych obyvateľov v Bratislavskom kraji (160,0 v roku 2003 1 ), najmenej ich je naopak v Košickom (102,3) a Banskobystrickom kraji (108,4). Podobne je to pri živnostníkoch, ktorých sídli najviac v Bratislavskom kraji (59,2), najmenej v Nitrianskom (16,6) a Prešovskom kraji (17,3). Je zrejmé, že zaostávajúce regióny nie sú zatiaľ schopné vytvoriť dostatočný počet podnikateľských aktivít a úloha štátnej intervencie v prospech tvorby MSP a podpory podnikateľského ducha je tu nespochybniteľná a môže priniesť významné výsledky napr. aj v riešení vysokej miery nezamestnanosti. I.6.4. Ekonomická aktivita obyvateľstva K zásadným charakteristikám uplynulého obdobia patrí zníženie podielu ekonomicky aktívnych obyvateľov v dôsledku veľmi nízkeho počtu pracovných príležitostí. Veľkosť a kvalita pracovného kapitálu daného regiónu je daná obyvateľstvom a jeho ekonomickou aktivitou. Východiskovým ukazovateľom v tejto oblasti je miera ekonomickej aktivity. Najnižšiu úroveň pracovného kapitálu možno konštatovať predovšetkým v Nitrianskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Hodnota miery ekonomickej aktivity v týchto krajoch sa pohybuje od 95 do 97 percent z celoslovenskej úrovne. Najvyššia miera ekonomickej aktivity bola zaznamenaná v Žilinskom, Trenčianskom a Bratislavskom kraji, kde sa hodnota tohto ukazovateľa pohybuje od 102 do 110 percent v porovnaní s celoslovenským priemerom. Bilancia ekonomickej aktivity obyvateľstva Prešovského kraja v roku 2005 Prešovský kraj Obyvatelia - počet (v tis.) spolu muži ženy Počet obyvateľov použitý vo VZPS 1 795,8 391,2 404,6 v tom vo veku 0-14 168,0 86,1 81,8 vo veku 15+ 627,8 305,1 322,7 Ekonomicky aktívne obyvateľstvo 373,7 212,2 161,5 z toho pracujúci 292,8 167,2 125,6 nezamestnaní 80,1 44,2 35,9 Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo od 15 rokov 254,2 92,9 161,2 z toho študenti 78,2 38,4 39,8 dôchodcovia (starobní, invalidní) 139,9 49,9 90.0 osoby na rodičovskej dovolenke 9,1 9,1 Miera ekonomickej aktivity v % 59,5 69,6 50,1 Miera zamestnanosti 15+ v % 46,6 54,8 38,9 Miera zamestnanosti 15-64 v % 53,7 61,1 46,2 Miera nezamestnanosti 21,5 20,9 22,2 1 Stav pre 1. a 2. štvrťrok k 1.1.2004, stav pre 3. a 4. štvrťrok k 1.1.2005 32

Z pohľadu formovania ekonomického potenciálu možno konštatovať že na Slovensku rastie počet obyvateľov v produktívnom veku, predovšetkým tých, ktorí reálne vstupujú na trh práce, čo sa odzrkadľuje vo vývoji ponuky práce. Z pohľadu využitia ekonomického potenciálu možno za posledné roky konštatovať klesajúcu dynamiku hospodárskeho rastu, čo v dopyte po pracovnej sile znamená stagnáciu až pokles. Prírastky ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa premietajú do rastu nezamestnanosti, resp. sú absorbované šedou ekonomikou a odchodom za prácou do zahraničia. Výsledkom je narastajúce pnutie medzi ponukou práce a dopytom po práci, rozsah tohto pnutia je regionálne diferencovaný. Miera nezamestnanosti a miera ekonomickej aktivity v roku 2005 (Výberové zisťovanie pracovných síl) 70.0 % 60.0 50.0 Miera ekonomickej aktivity 40.0 30.0 20.0 10.0 Miera nezamestnanosti 0.0 Bratislavský Trnavský Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Kraj Zdroj údajov: Štatistický úrad SR Nezamestnanosť K 31.12.2005 dosiahla miera nezamestnanosti v Slovenskej republike 11,4 %. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka poklesla o 1,7 percentuálneho bodu. Priemernú hodnotu za SR prekročili Banskobystrický (18,3 %), Košický (17,5 %) a Prešovský kraj (15,8 %). Počet uchádzačov o zamestnanie v Prešovskom kraji oproti stavu k 31.12.2004 klesol o 8 040 osôb na 65 102. Z celkového počtu bolo 57 577 (88,4 %) disponibilných uchádzačov o zamestnanie. Najvyššiu mieru nezamestnanosti mali okresy Kežmarok 24,4 %, Sabinov 21,1 % a Vranov nad Topľou 18,3 %. Najnižšiu mieru nezamestnanosti dosiahli okresy Stará Ľubovňa 10,8 %. Poprad 11,9 % a Humenné 12 %. V štruktúre celkového počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie bolo 32 213 žien, čo predstavovalo 49,5 % z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie. V štruktúre uchádzačov o zamestnanie vzhľadom k dobe evidencie bolo 12 475 (19,2 %) nezamestnaných kratšie ako tri mesiace. Najväčší podiel (55,5 %) tvorili uchádzači s dobou evidencie nad 12 mesiacov. 33

Tab.: Vybrané ukazovatele nezamestnanosti k 31.12.2005 Kraj nezamestnanosť stav uchádzačov o zamestnanie v evidencii ku koncu sledovaného mesiaca miera evidovanej nezamestnanosti z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie Bratislavský 9 810 2,60 Trnavský 23 559 7,15 Trenčiansky 23 410 6,80 Nitriansky 44 241 11,39 Žilinský 34 013 9,33 Banskobystrický 63 462 18,32 Prešovský 65 102 15,77 Košický 70 237 17,50 SR spolu 333 834 11,36 Zdroj údajov: Štatistický úrad SR Zamestnanosť V Prešovskom kraji v roku 2005 v podnikoch s počtom zamestnancov 20 a viac a v neziskových organizáciách pracovalo v priemere 122 335 osôb, z ktorých viac ako jedna tretina (33,5 %) pracovala v priemysle. Oproti roku 2004 zamestnanosť vzrástla o 2,9 %. Z celkového počtu 2,4 % pracovalo v zahraničí a 2 % tvorili zamestnanci so zdravotným postihnutím I. a II. stupňa. V súkromnom sektore pracovalo 74 121 zamestnancov a ich počet oproti predchádzajúcemu roku vzrástol o 8,9 %. Vo verejnom sektore počet zamestnancov (48 214) v porovnaní s vlaňajškom klesol o 5,2 %. Sk 24000 22000 20000 18000 16000 14000 12000 10000 8000 6000 4000 2000 23212 Priemerná nominálna mesačná mzda v roku 2005 SR = 17 274 Sk 16086 15121 14257 15172 14541 13185 16768 Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický kraj Zdroj údajov: Štatistický úrad SR 34

Priemerná nominálna mesačná mzda v Prešovskom kraji v roku 2005 dosiahla 13 185,- Sk (index 104,5), čo je o 4 4 089,- Sk menej než priemer v Slovenskej republike. V porovnaní s ostatnými krajmi bola v našom kraji zaznamenaná najnižšia mzda. Na jedného zamestnanca za rok 2005 pripadlo v priemere 1 640 odpracovaných hodín. Priemerná nominálna mesačná mzda v roku 2005 bola v SR 17 274 Sk. Naďalej klesá zamestnanosť vo veľkých zamestnávateľských organizáciách v prospech malých a stredných podnikateľov. Trvalo rastie počet pracovníkov v malých podnikoch a u živnostníkov. Charakteristickou črtou pre kraj je nízka tvorba nových, resp. dodatočných pracovných miest. Zároveň sa ukazuje, že aj novo vytvárané pracovné miesta sú málo kvalitné. V roku 2001 bolo 1 363 voľných pracovných miest. I.7. Sociálna služby a zdravotníctvo I.7.1. Sociálne služby Jedným z hlavných sociálnych dôsledkov ekonomickej transformácie je rast počtu osôb, ktorí z dôvodov rozličných znevýhodnení majú zvýšené riziko sociálneho vylúčenia. Ide o dlhodobo nezamestnané osoby (riziko sociálneho vylúčenia spôsobuje nízka úroveň vzdelania a kvalifikácie, ktoré znižujú šance uplatniť sa na trhu práce), príslušníkov rómskej etnickej menšiny (nízka úroveň vzdelania detskej a dospelej zložky dospelej populácie, vysoká úroveň závislosti na systéme záchrannej sociálnej siete), občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (obmedzený prístup k vzdelaniu s následnou nízkou úrovňou kvalifikácie), starších občanov (v porovnaní s mladšími vekovými kategóriami vyššia miera ohrozenosti vylúčenia z trhu práce, skrytá diskriminácia vo vzťahu k veku), osoby s problémami sociálneho začlenenia po výkone trestu a drogovo závislé osoby, i rodiny s väčším počtom detí a neúplné rodiny a mládež vyrastajúca v znevýhodnenom sociálnom a rodinnom prostredí. Rôznorodosť príčin a symbióza rozličných typov znevýhodnení vyžaduje individualizovaný prístup ku každej príčine založený na stratégii sociálneho začlenenia. zmyslom tejto stratégie by malo byť odstraňovanie bariér znevýhodnení vzniknutých v dôsledku sociálnych udalosti a vytvorení podmienok k rovnoprávnej účasti ohrozených skupín na ekonomickom a sociálnom živote spoločnosti. Cieľom sociálnej pomoci je zmierniť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana hmotnú alebo sociálnu núdzu. Hlavným nástrojom sociálnej pomoci je sociálna práca, prostredníctvom ktorej sa zisťujú príčiny hmotnej alebo sociálnej núdze a stanovujú sa vhodné formy sociálnej pomoci. Patrí medzi ne sociálna prevencia, sociálne poradenstvo, poskytovanie dávky a to aj vo vecnej forme a poskytovanie peňažných príspevkov a sociálnych služieb. Sociálna starostlivosť je poskytovaná v zmysle zákona č. 238/1999 Z. z. o sociálnej pomoci. V zmysle zákona NR SR 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky vyplýva úloha pre samosprávny kraj vypracovávať a zverejňovať koncepciu soc. služieb, soc. prevencie a soc. poradenstva. V súčasnosti sa do popredia dostáva presadzovanie neinštitucionálnych sociálnych služieb, uplatňovanie zásady čo najdlhšieho zotrvania občana v domácom prostredí s poskytnutím potrebnej starostlivosti. Neinštitucionálne služby predstavuje opatrovateľská služba a spoločné stravovanie. Sociálne služby sú poskytované v sociálnych zariadeniach nasledujúcich typov DSS domovy sociálnych služieb, DD - domovy dôchodcov, ZChB - zariadenia chráneného bývania, DeD - detské domovy, DoR - domovy pre osamelých rodičov, SOS - stanice opatrovateľskej služby, SPS - zariadenia pestúnskej starostlivosti, U útulky, RsS resocializačné strediská, KS - krízové strediská, RhS - rehabilitačné strediská. V Prešovskom kraji je zriadených 111 pobytových zariadení, v ktorých sa poskytujú služby sociálnej starostlivosti pre občanov v sociálnej núdzi. Súčasná štruktúra vybavenosti územných celkov v regióne sociálnymi službami nie je výsledkom skutočných potrieb, ale odrazom zdrojových možností. 35

Tab.: Zariadenia, kapacity a využitie kapacít zariadení sociálnych služieb v Prešovskom kraji v širšom kontexte v roku 2004 % využitia miest po Počet miest k 31.12.2004 započítaní odpadnutých dní Počet z toho starostlivosť poskytovaná z toho starostlivosť poskytovaná Druh zariadenia zariadení Spolu týždenne denne Spolu týždenne denne 1. 1. SR spolu 730 37 111 662 1 472 96.8 91.6 82.9 domovy dôchodcov, domovy - penzióny a domovy sociálnych služieb pre dospelých 320 24 969 85 231 98.7 78.4 77.5 Prešovský kraj 40 2 939 0 0 100.8 - - zariadenia sociálnych služieb pre deti 189 7 709 489 699 95.3 94.6 80.2 Prešovský kraj 24 921 9 103 93.9 100.0 62.4 310 - zariadenia chráneného bývania 8 172 0 0 92.8 - - Prešovský kraj 1 21 0 0 87.7 - - 330 - domovy pre osamelých rodičov 22 435 0 0 87.4 - - Prešovský kraj 7 98 0 0 74.2 - - 510 - útulky 53 1 247 0 149 91.8-97.3 Prešovský kraj 15 305 0 0 97.4 - - 520 - krízové strediská 17 284 0 37 77.3-69.6 Prešovský kraj 5 100 0 15 72.0-38.0 530 - resocializačné strediská 19 270 0 0 89.0 - - Prešovský kraj 3 32 0 0 98.9 - - 540 - rehabilitačné strediská 14 261 20 76 78.2 100.0 97.7 Prešovský kraj 5 105 0 76 96.6-97.7 550 - zariadenia opatrovateľskej služby 88 1 764 68 280 89.4 84.1 84.4 Prešovský kraj 13 252 0 18 98.8-110.0 Zdroj: Štatistický úrad SR (Zariadenia sociálnych služieb v Slovenskej republike 2004) Do pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja prešlo 20 zariadení sociálnych služieb DSS, DD a DSS, 8 domovov pre osamelých rodičov DOR, 2 zariadenia pestúnskej starostlivosti ( ZPS), 12 útulkov, 2 zariadenia opatrovateľskej služby, 38 subjektov právnických osôb a fyzických osôb v PSK, 5 subjektov právnických osôb a fyzických osôb z iných krajov a 9 subjektov právnických osôb a fyzických osôb poskytujúcich len poradenstvo. Podľa posledných dostupných údajov vykonáva na území Prešovského kraja sociálne služby 105 právnických a fyzických osôb. V Prešovskom kraji je evidovaných 223 občanov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie služieb v ZSS, no pre nedostatok miesta, boli zaradení do poradovníka čakateľov. Z hľadiska územnej lokalizácie zariadenia sociálnych služieb sú lokalizované vo všetkých okresoch v rámci územia Prešovského kraja. Najvyšší počet týchto zariadení i najvyšší počet miest sa nachádza v okresoch s najvyšším počtom trvalo bývajúcich obyvateľov Prešov, Poprad, Humenné, Vranov nad Topľou a Bardejov, najnižšie hodnoty vyššie uvedených ukazovateľov boli naopak zaznamenané v okresoch Stropkov a Levoča. Výrazné rozdiely v rámci územia Prešovského kraja sa naopak prejavujú v územnej lokalizácii jednotlivých typov zariadení sociálnej starostlivosti. Z celkového počtu 13 okresov Domovy dôchodcov sa nachádzajú v 7 okresoch, penzióny pre dôchodcov iba v troch okresoch. Početnejšie zastúpenie v rámci územia Prešovského kraja majú Domovy sociálnych služieb pre dospelých územne lokalizované v jedenástich okresoch a Domovy sociálnych služieb pre deti územne lokalizované v desiatich okresoch. Najvyšší počet miest v týchto zariadeniach sa opäť nachádza v okresoch s najvyšším počtom obyvateľov Prešov, Poprad, v prípade Domovov sociálnych služieb pre dospelých má významné postavenie i okres Levoča. V Prešovskom kraji pomáhajú služby a dávky sociálnej pomoci občanom prekonať ťažkú životnú situáciu. Patria tu služby a dávky pre občanov v hmotnej núdzi, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. 36

Tab.: Počet dôchodcov, počet vyplatených dôchodkov a priemerná výška dôchodkov k 31.12.2004 v krajoch Východného Slovenska 1 Územie Dôchodcovia spolu (osoby) Počet vyplatených dôchodkov spolu starobné z toho vdovský a vdovecký Priemerná mesačná výška vyplatených starobných dôchodkov (Sk) Prešovský kraj 162 824 197 234 106 152 41 047 6 796 Košický kraj 167 556 202 873 103 556 44 470 7 131 Východné Slovensko 330 380 400 107 209 708 85 517 - Zdroj: Štatistický úrad SR Poznámka: 1 bez počtu dôchodkov neprevzatých do automatizovanej evidencie: 328 a bez počtu dôchodkov vyplácaných do cudziny 5 514 I.7.2. Zdravotníctvo V zdravotníctve v Prešovskom kraji pracovalo na konci roku 2004 celkom 14 625osôb (evidenčný počet). Z nich bolo 2 056 lekárov. Tab.: Počet zamestnancov podľa vybraných kategórií v okresoch kraja (rok 2004) Evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách Okres Spolu zdravotnícki pracovníci lekári zubní lekári v tom farmaceuti sestry pôrodné asistentky Bardejov 1 498 966 197 33 30 407 32 Humenné 1 253 947 178 39 23 438 20 Kežmarok 525 397 90 17 18 200 9 Levoča 729 522 104 10 18 240 14 Medzilaborce 104 80 17 5 2 36 2 Poprad 3 492 2 177 401 64 60 998 39 Prešov 3 851 2 960 613 99 100 1 423 94 Sabinov 328 133 32 10 11 45 Snina 403 345 68 17 9 152 17 Stará Ľubovňa 793 482 100 16 13 221 17 Stropkov 159 124 26 10 8 50 1 Svidník 638 488 90 13 11 229 10 Vranov nad Topľou 852 680 140 22 21 315 27 Prešovský kraj 14 625 10 301 2 056 355 324 4 754 282 Zdroj údajov: Zdravotnícka ročenka SR Sieť zdravotníckych zariadení je definovaná sústavou štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadení, ktoré sú usporiadané v takom počte, zložení a takej distribúcii, ktorá vytvára podmienky pre zabezpečenie štátom garantovanej zdravotnej starostlivosti. Sieť zdravotníckych zariadení tvoria zariadenia, ktoré sú v zmysle ustanovenia 24 ods. 1 zákona NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov zaradené do sústavy zdravotníckych zariadení. Základnou funkciou siete zdravotníckych zariadení je zabezpečiť dostupnosť jednotlivých druhov zdravotných starostlivostí, jej následnosť, nadväznosť, kvalitu aj bezpečnosť pri rešpektovaní jestvujúcich zdrojov a nákladovej efektivity. 37

Rozdiely v kapacite zariadení zdravotníckej starostlivosti medzi okresmi regiónu nie sú celkovo príliš výrazné. Odrážajú rozdielnu sídelnú štruktúru a tiež regionálnu pôsobnosť zdravotníckych zariadení. Zdravotná starostlivosť zahŕňa ambulantnú aj ústavnú zdravotnú starostlivosť vrátane kúpeľnej starostlivosti, závodnej preventívnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a lekárskej posudkovej činnosti vykonávanej ošetrujúcim lekárom a ošetrovateľskej starostlivosti. Nemocnice s poliklinikou, ktoré okrem nemocničnej a ambulantnej liečebno preventívnej starostlivosti poskytujú aj špeciálnu zdravotnícku starostlivosť so spektrom vyšetrovacích a liečebných zložiek, lekársku službu prvej pomoci a dopravnú zdravotnícku službu sú lokalizované prevažne v okresných mestách. Tieto zariadenia poskytujú všetky zdravotnícke služby s využitím najnovších odborných poznatkov, no niektoré z týchto zariadení však zápasia aj s nedostatočnou technickou vybavenosťou, ktorá do istej miery obmedzuje možnosti aj kvalitu poskytovaných odborných zdravotníckych služieb. Nemocnice s poliklinikou sú s výnimkou okresu Sabinov lokalizované vo všetkých okresných mestách. Na území Prešovského kraja sú lokalizované odborné liečebné ústavy zamerané na liečenie tuberkulóznych a respiračných chorôb ŠUDTaRCH - Dolný Smokovec, Ústav TARCH Kvetnica (225 lôžok), OLÚRCH - Nový Smokovec, OLÚRCH -Tatranská Kotlina (180 lôžok), Wolkerov OLÚTaRCH - Tatranská Polianka, ÚTPCHaHCH - Vyšné Hágy (450 lôžok) a Vojenský ústav pre choroby pľúcne - Nová Polianka. Kúpeľná starostlivosť lokalizovaná v tatranskej oblasti na horné dýchacie cesty sa vykonáva v kúpeľných liečebniach Kúpele Horný Smokovec a.s., Kúpele Lučivná a.s., Kúpele Nový Smokovec a.s., Kúpele Štrbské Pleso a.s. Významnými kúpeľnými miestami sú i Bardejovské kúpele a.s. a Kúpele Vyšné Ružbachy a.s. Okrem týchto uvedených zdravotníckych zariadení na území Prešovského samosprávneho kraja ústavnú zdravotnú starostlivosť poskytuje aj neštátne zdravotnícke zariadenie Rehabilitačný a doliečovací ústav OÁZA v Prešove s celovým počtom 44 lôžok. Do zoznamu detských sanatórií patria Denné detské sanatórium rehabilitačné v Kežmarku a Denné detské sanatóriu neurologických ochorení a pre zdravotne postihnuté deti. Ďalšími zdravotníckymi zariadeniami sú Liečebňa pre dlhodobo chorých v Bardejove, Liečebňa pre dlhodobo chorých v Humennom a Centrum pre liečbu drogových závislostí v Podskalke Humenné. Vzhľadom na prognózu demografického vývoja, ktorá predpokladá zvýšenie podielu osôb vyšších vekových skupín na celkovom počte obyvateľov, najvyššiu kapacitu postelí je potrebné zabezpečiť v liečebniach pre dlhodobo chorých. I.8. Životné prostredie Ovzdušie Prešovský kraj predstavuje z hľadiska čistoty ovzdušia relatívne homogénny celok. Výnimku tvoria oblasti, kde sa kumulujú zdroje znečistenia a činnosti spôsobujúce znečistenie ovzdušia (priemysel, doprava, a pod.) K týmto oblastiam v rámci kraja patria: Prešov, Poprad Svit a oblasť Zemplína: Vranov nad Topľou, Strážske, Humenné. Podľa vyhlášky č.112/1993 Z.z. o vymedzení oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia a o prevádzke smogových varovných a regulačných systémov v znení vyhlášky č. 103/1995 Z. z. medzi zaťažené územia SR, vyžadujúce osobitnú ochranu ovzdušia v rámci Prešovského kraja patrí oblasť Zemplína (Vranov n/topľou, Strážske, Humenné) a mesto Prešov. Emisie Najvýznamnejším zdrojom znečistenia ovzdušia v Prešovskom kraji i v samotnom okrese Vranov nad Topľou je Bukocel, a. s., Hencovce nachádzajúci sa v neveľkej vzdialenosti od samotného okresného mesta. Zdrojom znečistenia ovzdušia je energetické hospodárstvo a technologické zariadenia na výrobu celulózy a jej derivátov. Výrazne negatívnou skutočnosťou je pokračujúca prevádzka zdrojov znečistenia ovzdušia, ktoré momentálne nespĺňajú emisné limity v zmysle platnej legislatívy v ochrane ovzdušia. Chemes Humenné predstavuje veľký zdroj znečistenia ovzdušia svojím palivovo energetickým systémom teplárňou. Prevažná časť tepla je dodávaná do siete centrálneho zásobovania tepla samotného mesta Humenné pre bytovo komunálnu sféru. Kotle spaľujú uhlie, 38

ťažký vykurovací olej a zemný plyn. Podiel jednotlivých spaľovacích zariadení kotlov na tvorbe emisií je dosť premenlivý a závisí od podielu spaľovaného paliva a od kvalitatívnych ukazovateľov týchto palív. Spoločnosť v predchádzajúcom období zrealizovala opatrenie na ochranu ozónovej vrstvy náhradu turbokompresorov za absorpčné chladiace stroje (odstránenie freónu R 11 a R 12). Rovnako sa zrealizovali opatrenia na energetických zariadeniach (napr. rekonštrukcia zadných ťahov, ekonomizéra, žalúziového odlučovača na kotle K8, inštalácia ďalších plynových horákov a rekonštrukcia filtrácie spalín kotlov K3 a K4, inštalácia nového plynového kotla K9, inštalácia nízkoemisných horákov na plynovom kotle K7). Tieto opatrenia však nezabezpečili spĺňanie emisných limitov na všetkých týchto zariadeniach. Pre dosiahnutie súladu prevádzkovania energetických zdrojov s požiadavkami platnej legislatívy na ochranu ovzdušia a spĺňanie emisných limitov bude spoločnosť realizovať ďalšie potrebné opatrenia podľa ňou spracovaného programu znižovania emisií. V poslednom období zaznamenávame pokles emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, kde najvýznamnejším dôvodom je pokles priemyselnej produkcie po roku 1989. Pokles emisií má však ďalšie dve príčiny: 1. prechod z hnedého uhlia, drevného uhlia a ťažkej ropy na vysokoakostné fosílne palivá, konkrétne zemný plyn 2. zavedenie vyspelejších technológií (napr. zmena automobilového parku v prospech vozidiel vybavených riadeným katalyzátorom, separácia tuhých častíc a odsírovanie). Imisie Zhodnotenie lokálneho znečistenia ovzdušia je zamerané na kvalitu ovzdušia v sídlach a je jedným z rozhodujúcich indikátorov kvality životného prostredia. Na území Prešovského kraja sa nachádzajú 4 lokálne monitorovacie stanice v najviac zaťažených územiach: Prešov Solivar, Prešov Sídlisko III, Humenné a Vranov n/topľou. V trojuholníku miest Vranov n/topľou, Humenné a Strážske je hlavným zdrojom znečistenia miestny drevospracujúci a chemický priemysel a miestne vykurovacie systémy. Hlavný podiel na znečisťovaní ovzdušia na území Prešova majú kotolne, automobilová doprava a sekundárna prašnosť. Podľa výsledkov merania lokálneho znečistenia ovzdušia v Prešovskom kraji neboli na žiadnej z lokálnych automatizovaných staníc prekročené imisné limity základných znečisťujúcich látok, t.j. polietavý prach, SO 2, NO x, CO. V sledovaných lokalitách má najväčší podiel na znečistení ovzdušia prašnosť a oxidy dusíka. Okrem štyroch lokálnych staníc sa na území Prešovského kraja nachádzajú dve regionálne stanice Starina a Stará Lesná. Stanice monitorujú ovzdušie vo výške 1000 metrov, t. z. v hraničnej vrstve, kde sú priemyselné exhaláty rovnomerne rozptýlené. Uvedené stanice sú zaradené do medzinárodnej siete EMEP a výsledky ich meraní majú celoslovenský a regionálny význam. V roku 2000 bola regionálna úroveň koncentrácií oxidu síričitého v porovnaní s rokom 1992 o 50% nižšia. Kritická úroveň koncentrácie oxidov dusíka (pre všetky ekosystémy) nebola na žiadnej regionálnej stanici prekročená. Imisný limit prízemného ozónu O3 do 65µg.mˉ³ (denný priemer) pre ochranu vegetácie je v Starej Lesnej i Starine prekračovaný počas celého vegetačného obdobia. Je to o to vážnejšie, že obe monitorovacie stanice sa nachádzajú na území národných parkov (TANAP resp. NP Poloniny). Voda Na území Prešovského kraja sa nachádzajú horné úseky hlavných tokov Hornád, Torysa, Topľa, Ondava a Laborec, ktoré nie sú ešte výraznejšie postihnuté antropogénnou činnosťou. Výnimkou je rieka Poprad, ktorej celé povodie na území SR je v Prešovskom kraji a v svojom 137 riečnom kilometri prechádza do Poľskej republiky. Tiež dve nádrže, ktoré sa nachádzajú na riešenom území, Starina a najmä Veľká Domaša významne hydrologicky, ale i kvalitatívne ovplyvňujú toky, na ktorých ležia. Povodie rieky Poprad zahrňuje veľmi významnú oblasť Vysokých Tatier, v ktorej sa nachádza jedenásť vodárenských tokov, využívaných k zásobovaniu pitnou vodou celej oblasti. Kvalita vody týchto vodárenských tokov, ktoré patria k najvýznamnejším ľavostranným prítokom rieky Poprad, je dobrá, vhodná na úpravu pre pitné účely. Určitým handicapom je ich nízka mineralizácia a tiež mikrobiologické vlastnosti. Pod liečebno-rekreačno-športovými areálmi riešenej oblasti Vysokých Tatier však dochádza k evidentnému znečisťovaniu týchto prítokov a toto znečistenie je dopravované do rieky Poprad. Prvý takýto prítok je Mlynica, ktorá odvádza odpadové vody z oblasti Štrbského Plesa. Preto je voda Popradu v trati nad prítokom Mlynice čistá, len s nepriaznivejším mikrobiologickým zložením a pod Mlynicou nadobúda charakter silne znečistenej povrchovej vody. Zhoršujú sa parametre mikrobiologického zloženia a zvyšuje sa obsah zlúčenín dusíka. Evidovaný je 39

tiež zvýšený obsah ťažkých kovov, najmä zinku, medi a v menšej miere tiež chrómu. Nečistené odpadové vody z mestského komplexu Svit a nedostatočne čistené odpadové vody z mesta Poprad spôsobujú, že organické znečistenie vody (BSK 5 ) prekračuje medzné hodnoty vyplývajúce z nariadenia vlády SR č. 491/2002 Z.z. zo 17. júla 2002, s účinnosťou od 1. septembra 2002, ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd a zvýšené koncentrácie ťažkých kovov, ortute (V trieda čistoty), zinku (IV), medi (III), určujú vode tiež charakter veľmi znečistenej vody až po Veľkú Lomnicu. Ľavostranné prítoky s čistejšou vodou i samočistenie zlepšujú kvalitu vody Popradu až po zaústenie odpadových vôd z ČOV Kežmarok, ktoré zvyšujú obsah zlúčenín dusíka. V prípade realizácie VD Bušovce bude bezpodmienečne nutné kvalitu vody náležitými opatreniami vylepšiť. V ďalšej trati, po Starú Ľubovňu, sa voda rieky pomaly zlepšuje, i keď viaceré parametre jej dávajú charakter znečistenej až silne znečistenej vody. Výrazne zhorší jej kvalitu odpadová voda pritekajúca z ČOV Stará Ľubovňa, ktorá pridáva okrem iného znečistenie fenolmi (IV). I keď sa po štátnu hranicu kvalita vody zlepší, predsa na základe ukazovateľov BSK 5 (III), dusitanov (V), fenolov (IV) a koliformných baktérií (IV) má voda charakter silne až veľmi silne znečistenej vody. Pôvodcami odpadových vôd v SR sú hlavne priemysel a komunálna sféra (kanalizačné systémy miest a obcí). Nedostatočným čistením sa do povrchových vôd dostávajú vysoké koncentrácie znečisťujúcich látok a látok podporujúcich rozvoj rias a planktónu, čoho dôsledkom je celkové zhoršenie kvality vody v tokoch a stojatých vodách. V uplynulom desaťročí bol celkový objem odpadových vôd vypúšťaných do vodných tokov relatívne stály, s miernym trendom znižovania do roku 1994. Erózna ohrozenosť pôd Hlavným prejavom fyzikálnej degradácie na Slovensku je erózia, odnos pôdnych častíc z povrchu pôdy účinkom vody a vetra. Na Slovensku dominujú prejavy vodnej erózie. Rozlišujú sa štyri hlavné typy vodnej erózie: povrchová (vyvolaná odtokom zrážok na malých plochách), plošná (týkajúca sa väčších pôdnych celkov a s výraznejším účinkom), výmoľová (silne poškodzujúca povrch pôdy), kombinovaná (pozostávajúca z viacerých druhov erózie). Potenciál vodnej erózie môžeme hodnotiť podľa stupňov eróznej ohrozenosti. Podľa tohto hodnotenia môžeme jednotlivé okresy Prešovského kraja zoradiť. Tab. Ohrozenosť pôd Prešovského kraja vodnou eróziou Stupeň eróznej ohrozenosti Okres Erózne neohrozované pôdy - Stredne ohrozované pôdy - Silno ohrozované pôdy Poprad, Prešov, Vranov nad Topľou Extrémne ohrozované pôdy Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník Zdroj: VÚPOP Podľa údajov Výskumného ústavu pôdnej úrodnosti je v Prešovskom kraji 68,2 % poľnohospodárskych pôd ohrozených vodnou eróziou. Rozsah potreby protieróznej ochrany orných pôd vyplýva z intenzity potenciálnej vodnej erózie. Podľa náchylnosti na vodnú eróziu sú poľnohospodárske pôdy v súčasnosti kategorizované v troch stupňoch: I. - slabo až stredne erodovateľné pôdy Ide prevažne o pôdy na miernzch svahoch a na rovinách s lokálnymi sklonmi. II. - silne erodovateľné pôdy Sú to stredne svahovité pôdy, prevažne hnedozeme, luvizeme a kambizeme na sprašových hlinách, eolických a soliflukčných hlinách, zaílené štrkopiesky, flzšové sedimenty, zvetraliny krištalinika a vulkanické horniny. III. - veľmi silne erodovateľné pôdy Pôdy na výrazných až príkrych svahoch, ktoré by sa mali využívať len ako trvalé trávne porasty. Podiel jednotlivých stupňov na celkovej výmere poľnohospodárskych pôd Prešovského kraja obsahuje nasledovná tabuľka. 40

Prešovský kraj Zdroj: ÚPN VÚC Erózne ohrozené orná pôda Stupeň ohrozenosti (%) Celkom I. II. III. 68.2 47.8 41.6 10.6 Veterná erózia nie je závažným problémom na Slovensku. Postihuje asi 6,5 % z výmery poľnohospodárskych pôd SR a to najmä v oblastiach nížin s ľahkými pôdami. Tieto sa v Prešovskom kraji nevyskytujú. Kontaminácia poľnohospodárskych pôd Stav kontaminácie poľnohospodárskych pôd Slovenska je sledovaný monitoringom pôd realizovaným Výskumným ústavom pôdnej úrodnosti Bratislava. Celkovo bolo v rámci Prešovského kraja odobratých 53 vzoriek, z ktorých len minimálny počet prekračuje hygienický limit. Okrem sledovania rizikových prvkov v pôdach sa venuje pozornosť aj sledovaniu obsahov benzo/a/pyrénu a celkového obsahu polyaromatických uhľovodíkov. Z celkového počtu 12 pôdnych vzoriek odobratých v rámci Prešovského kraja nebol zistený ani v jednej obsah nad povolený hygienický limit. Krajinná štruktúra Celková výmera Prešovského kraja predstavuje 898 078 ha. V roku 2002 podiel poľnohospodárskej pôdy predstavoval 42,99 % z celkovej výmery pôdy, podiel lesných pozemkov 49,05 % a nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov 7,96 %. Chránené územia Územie Prešovského kraja sa vyznačuje pomerne veľkou variabilitou prírodných podmienok, ktoré súvisia s geologickou stránkou územia kraja a rozložením jednotlivých geologických útvarov, členitosťou reliéfu, zastúpením lesných komplexov s výskytom pôvodných alebo hodnotných lesných spoločenstiev, širokým spektrom klimatických podmienok, rôznorodými pôdnymi pomermi, v dôsledku urbanizácie aj značne rozdielnou štruktúrou využívania krajiny. Konečným efektom je v jednotlivých častiach kraja výskyt prírodných fenoménov a zachovalých a hodnotných ekosystémov, i celých území, ktoré boli v priebehu času postupne štátom vyhlasované za chránené v rôznom stupni ochrany. Na území Prešovského kraja bolo vyhlásených 5 národných parkov, dve chránené krajinné oblasti a 180 chránených území menšieho plošného rozsahu. Významné prírodné a krajinné hodnoty územia Tatier a Východných Karpát boli ocenené aj OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO), keď v rámci programu Človek a biosféra (MAB) boli v roku 1993 vyhlásené Východné Karpaty (CHKO) za medzinárodnú biosférickú rezerváciu v rámci trojstranného chráneného územia (Bieščadský národný park v Poľsku, Ukrajinská biosférická rezervácia a chránená krajinná oblasť Východné Karpaty na Slovensku), pričom jej výmera na území Slovenskej republiky dosahuje 40 601 hektárov. Biosférická rezervácia Tatry bola vyhlásená roku 1993 spolu s poľskou časťou Tatranského národného parku. I.8.1 Odpadové hospodárstvo Novou legislatívou odpadového hospodárstva (zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa prehĺbil význam Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky ako základného koncepčného dokumentu, ktorý vychádza z princípov a cieľov Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky a transformuje ich na konkrétne podmienky kraja. Nakladanie s odpadmi Prioritné sú plány na vybudovanie účinného separovaného zberu, dotrieďovacích zariadení, zariadení na zhodnocovanie nebezpečných odpadov a odpadov v členení na komodity podľa 5 vyhlášky MŽP SR č.283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch. 41

Základnou podmienkou pre zhodnocovanie odpadov je ich separovaný zber v požadovanom kvalitatívnom a kvantitatívnom rozsahu. Množstvo separovane vyzbieraných odpadov bude efektívne zvýšené najmä na úrovniach: - komunálnej - výrobnej. Na komunálnej úrovni budú zavádzané systémy separovaného zberu tak, aby sa dosiahol cieľ zapojenia 65 % obyvateľov a množstvo vyseparovaného odpadu cca 35 kg/obyvateľa za rok. Systém separovaného zberu si zvolí obec podľa špecifických potrieb a podmienok územia. Zintenzívnenie separovaného zberu sa predpokladá vo všetkých okresoch kraja, najmä však v okresoch Bardejov, Vranov nad Topľou, Prešov, Levoča, Medzilaborce, Sabinov a Snina. Zníženie zneškodňovania biologicky rozložiteľných odpadov na skládkach odpadov vyvoláva potrebu alternatívnych metód zhodnocovania biologicky rozložiteľných odpadov po ich separovanom zbere. Pretože podľa princípu hierarchie nakladania s odpadmi má materiálové zhodnocovanie odpadov prednosť pred energetickým, bude nutné zabezpečiť: - vybudovanie účinného systému separovaného zberu biologicky rozložiteľných odpadov najmä na komunálnej úrovni v mestách a vo väčších obciach, - vybudovanie systému zvozu, - vybudovanie kompostární na základe aeróbneho a anaeróbneho procesu na požadovanej technickej úrovni. Percento zhodnocovaného komunálneho odpadu podľa krajov SR za rok 2004 Košický kraj Prešovský kraj Banskobystrický kraj Žilinský kraj Nitriansky kraj Trenčiansky kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj 2,4 7,09 3,97 8,62 7,46 6,97 6,87 55,57 0 10 20 30 40 50 60 Zdroj údajov: Štatistický úrad SR 42