257 Zlatica HUĽOVÁ Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici VYUŽITIE NOVÝCH MEDIÁLNYCH TECHNOLÓGIÍ V RANEJ EDUKÁCII 1 Úvod Transformačné procesy vo vzdelávaní sa v celoeurópskom priestore zameriavajú na zvyšovanie kvality škôl a vzdelávania. Zvyšovanie kvality škôl si vyžaduje permanentnú systematickú evalváciu podmienok, procesov a výstupov edukácie. Citlivosť systému na rôzne spoločenské zmeny si vyžaduje na jednej strane uskutočňovať nový výskumný proces a na druhej strane zavádzať nové formy a systémy riadenia do spoločenskej praxe. Koncept kvality vzdelávania s kvalitným spôsobom riadenia a vhodnou klímou edukačného procesu je možné spracovať na základe výskumu a identifikácie potrieb. Ditton (2009) píše o modeloch kvality vzdelávania s nutnou väzbou na výskum a vývoj. Uvádza, že bez špičkovej technológie sa skúmanie ťažko zaobíde, pretože požadované výsledky kvality je bez nej možné dosahovať len s ťažkosťou (Ditton, 2009, s. 83). Z uvedeného vyplýva potreba realizovať výskumné aktivity tak, aby bolo možné využívať najmodernejšiu prístrojovú, materiálnu a multimediálnu technológiu aj v edukačnom procese. V príspevku sa budeme venovať možnostiam využívania moderných multimediálnych technológií v ranej edukácii. Prečo multimédiá v edukačnom procese V súčasnosti multimédiá čoraz intenzívnejšie nachádzajú svoje uplatnenie v edukačnom procese dnešnej školy a to už v ranom veku. Vzhľadom k tomu, že dnešné deti prichádzajú do kontaktu s médiami v najútlejšom veku svojho života, v manipulácii s médiami v ranej edukácii je potrebné pokračovať, vytvárať im vhodné edukačné programy, ktoré sa deti naučia používať, manipulovať s nimi a prostredníctvom nich nadobúdať a rozvíjať informačnú gramotnosť už v ranej edukácii. Kurikulárna transformácia kľúčových dokumentov, nové legislatívne podmienky v školstve na Slovensku, značne vplývajú aj na kvalitu edukácie. Vo vzťahu k týmto zmeneným podmienkam vzniká potreba uskutočňovať vedecko výskumné aktivity zamerané na stav kvality vzdelávania nielen u nás, ale aj v slovenskom minoritnom školstve v zahraničí. Preto v roku 2011 sa Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v spolupráci so Sekciou pre medzinárodnú spoluprácu pri Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu v SR, zapojila do vedeckovýskumného projektu Vzdelávanie a utváranie identity Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorého cieľom je posilňovanie a podpora identity detí žijúcich v slovenských národnostných komunitách v zahraničí. Jeden z troch tematických okruhov vedeckovýskumného projektu je Kvalita vzdelávania a podpora národnej identity na slovenských školách v zahraničí. Cieľom tohto tematického okruhu je analýza kvality škôl, evalvácia podmienok, programov, procesov a výstupov primárnej edukácie. Riešiteľský tím Katedry 1 Príspevok vznikol za podpory vedeckovýskumného projektu Vzdelávanie a utváranie identity Slovákov žijúcich v zahraničí financovaného Sekciou medzinárodnej spolupráce pri MŠVVaŠ SR.
258 elementárnej a predškolskej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v spolupráci so slovenskými základnými školami v zahraničí sa usiluje o naplnenie edukačných potrieb učiteľov a žiakov v oblasti spoločenskovedných a prírodovedných predmetov, prostredníctvom metodicko-didaktickej intervencie. Analýza podmienok, edukačných materiálov, diagnostikovanie žiakov a zisťovanie úrovne poznatkov z oblasti prírodovedných a spoločenskovedných reálií krajiny svojich predkov v troch vybraných spolupracujúcich základných školách a to v Rumunsku, Maďarsku a Srbsku, umožnila zmapovať stav a potreby učiteľov a žiakov smerujúce k posilňovaniu slovenskej národnej i kultúrnej identity. Diagnostický rozhovor s vedením škôl, učiteľmi, žiakmi, didaktický test a projektívna technika, ako aj dotazník pre učiteľov sprostredkovali riešiteľskému tímu množstvo výskumného materiálu. Výskumné zistenia ukázali, že slovenské školy, učitelia aj žiaci potrebujú a uvítajú edukačný materiál, ktorý bude zameraný na geografickú, historickú, národopisnú, prírodovednú a technickú oblasť výučby v kontexte podpory národnej i kultúrnej identity detí Slovákov žijúcich v zahraničí. Preto zámerom výskumného tímu, ktorí tvoria vysokoškolskí učitelia didaktici (Babiaková, Doušková, Gašparová, Huľová, Tomkuliaková a Vančíková), je sprostredkovať prostredníctvom moderných multimediálnych technológií, priamo školám v zahraničí, učiteľom aj žiakom a to cez webovú aplikáciu podporné edukačné interaktívne vzdelávanie ako aj interaktívne vzdelávacie programy (IVP) zamerané na posilnenie a podporu identity žiakov ranej edukácie, hlbšie poznávanie Slovenska ako krajiny svojich predkov. Snahou riešiteľského tímu bolo vytvoriť webovú aplikáciu pre vzdelávacie účely v oblasti spoločenskovedných a prírodovedných disciplín, multikultúrnej výchovy a na skvalitňovanie kompetencií učiteľa aj žiaka, učiteľov a manažmentu základných škôl v oblasti riadenia. Cieľom bolo poskytnúť súbor metodických materiálov pre učiteľov, súbor učebných textov pre žiakov, interaktívne vzdelávanie ako aj interaktívne vzdelávacie programy (IVP) pre žiakov, konštruované pre podporu individualizovanej edukácie v spoločenskovedných a prírodovedných predmetoch a zamerané na posilnenie národnej i kultúrnej identity detí Slovákov žijúcich v zahraničí. Webová aplikácia po overení multimediálnych edukačných materiálov, e-učebných textov, IVP a pod, bude sprostredkovaná všetkým zahraničným slovenským školám, ktoré sa usilujú o zachovávanie identity svojich slovenských predkov. Ďalšou ponúkanou súčasťou výskumného tímu sú e-odborné texty, manuál na prácu s IVP, súbor odborných publikácií z oblasti spoločenskovedných a prírodovedných disciplín, metodická príručka k implementácii multikultúrnej výchovy do ranej edukácie ako aj samotný návrh programu vzdelávania pre učiteľov predprimárnej a primárnej školy v zahraničí. Snahou tímu bolo umožniť a sprostredkovať tak učiteľom ale hlavne žiakom poznávanie krajiny, prírody, histórie, kultúry, ľudových zvykov a tradícii, sprístupniť žiakom mladšieho školského veku cez predmety vlastiveda, prírodoveda a základy technického vzdelávania, ktoré sú obsiahnuté v pracovnom vyučovaní, prostredníctvom moderných komunikačných a multimediálnych technológií. Podľa Gašparovej (2011) Tvorivý a nápaditý učiteľ dokáže používať nástroje komunikácie oveľa podnetnejšie, čím sa stanú integrálnou súčasťou celej
259 edukácie. 2 Snahou výskumného tímu bolo aj rozvíjanie a skvalitňovanie profesijných kompetencií učiteľov v oblasti využívania a práce s multimédiami v edukačnom procese. Pre získavanie, skvalitňovanie profesijných kompetencií učiteľov, ako aj pre zvyšovanie kvality škôl, výskumný tím vypracuje podporné akreditované vzdelávacie programy zamerané na kontinuálne vzdelávanie pre zahraničných učiteľov slovenských škôl. Multimédiá ako sprostredkovateľ poznania v ranej edukácii Sprostredkovávanie obsahu vzdelávania, nových informácii žiakom v ranom veku cez multimediálne technológie, ich obohacuje o nové poznávanie sveta a bezprostredných javov okolo seba. Dôležitým faktorom je optimalizácia, čo znamená výber správnych multimediálnych prostriedkov, k nim účinných organizačných foriem a celý rad vhodných edukačných stratégií. Umožňuje to efektívnejšie a optimálnejšie dosahovanie stanovených edukačných cieľov. S popisom multimediálnych učebných pomôcok sa stretávame už od 80. až 90.-tych rokov dvadsiateho storočia, kedy Hapala (1988), Průcha (1997), Stoffová - Stoff (1999) charakterizujú multimédia. Táto charakteristika je hoci uvádzaná z rôznych pohľadov, ale s tým istým významom. Podľa nich už vtedy išlo o novodobé didaktické prostriedky, ktorých základ tvorili média. Tie sa ponímali ako prostriedky na príjem rôznych informácií prostredníctvom zvuku, obrazu a zároveň slúžili aj na zápis textov, grafických obrazov či animácií. Znamenalo to, že žiakom sa poznanie sprostredkovávalo cez informácie, ktoré prijímali prostredníctvom receptorov a zapájaním zmyslov, ako zrak, sluch, hmat a pod. V súčasnosti vieme, že pôsobením informácií prostredníctvom multimédií, dochádza k neustálym zmenám vo vonkajšom i vnútornom prostredí organizmu dieťaťa i žiaka, na ktoré musí okamžite reagovať. Zmyslové bunky zabezpečujú informácie o týchto zmenách a zaznamenávajú podnety. Tieto zmeny sa následne premieňajú na nervový vzruch. Je však zrejmé, že nie všetky receptory reagujú na všetky druhy podnetov. Preto, aby podnet vyvolal podráždenie nervovej bunky, musí dosahovať určitú intenzitu. Najnižšia hodnota podráždenia, respektíve podnetu, ktorý vyvolá vznik nervového vzruchu v receptorovej bunke, sa nazýva prahová hodnota. To znamená, že receptor reaguje len na prahové a nadprahové podnety, kým podprahové podnety zostávajú bez odozvy. Z uvedeného vyplýva, že informácie sprostredkovávané prostredníctvom multimédií sú riadené interaktivitou dieťaťa či žiaka, respektíve používateľom multimediálnych edukačných prostriedkov. Preto by sa mali využívať dostupné v školách softwerové nástroje MS Windows a jeho doplnky MS Office- MS Word, MS Excell, aby sa žiaci mohli s nimi oboznamovať ako aj s možnosťami programov maľovania- Word Pad, s nástrojmi ako napr. Kalkulačka, či Windows Media Pleyer na prehrávanie multimediálnych súborov i edukačných programov vytváraných učiteľmi. Mnohé deti i žiaci ranej edukácie sa s uvedenými nástrojmi a funkciami stretávajú už v domácom prostredí a preto je vhodné s prácou s miltimédiami pokračovať aj v školskom i mimoškolskom vzdelávaní. Takto 2 M. Gašparová, Región a jeho potenciál pri rozvoji komunikácie v primárnom vzdelávaní. (in:) Komunikowanie sie w społeczeństwie wiedzy XXI wieku. Wydawnictwo Wyźsej Szkoly Bezpieczeństwa. Poznań 2011
260 získané vedomosti môžu ľahšie uplatňovať pri tvorbe zadávaných učiteľom vzdelávacích projektov, či pri samostatnej práci, ktorá sa pre nich takýmto spôsobom stáva inšpiratívnejšou, zaujímavejšou a zábavnejšou. Kłosińska (2010) píše: "Gwałtowny rozwój metod i technik stymulowania twórczego może przyczynić się do wyzwalania i wspierania, w sposób kreatogenny, rozwoju jednostek twórczych" (Kłosińska,T., 2010, s. 272). Učiteľom spracované edukačné obsahy cez videonahrávky, zujímavou formou sprostredkované množstvo multiimediálnych informácií, poskytujú žiakom niečo nové, čím učenie sa žiaka stáva efektívnejšie a kvalitnejšie. Rovnako interaktívne vzdelávacie programy je možné prostredníctvom multimédií spracovať omnoho živšie, príťažlivejšie, s pôsobením na všetky zmysly učiacich sa. Pre dieťa v ranom veku sú texty, obrázky, fotografie, animácie, videosekvencie, sprevádzané zvukom, hudbou či hovoreným slovom, väčšou motiváciou a s hlbším zážitkom. Sú spojené s ľahším chápaním, osvojovaním si i zapamätávaním nových poznatkov. Hravá nenútená forma sprostredkovávania hlbšie vplýva na procesy osvojovania si edukačných obsahov. V interaktivite sa monitor počítača neustále mení vplyvom činnosti dieťaťa či žiaka. Tieto činností sú dynamické, ale hlavne pôsobiace na všetky zmysly edukovaného, čo považujeme za základ samostatného zapájania sa do edukačného procesu. Hlavný faktor nenútenej formy vzdelávania a samostatného zapájania sa, je individualizácia. Individualizácia v edukačnom procese umožňuje výber obsahov vzdelávania a sprostredkovávanie na základe záujmov žiaka, jeho potrieb, schopností a možností, ktoré sa mu ponúkajú. Vlastný výber v zmysle možností a osobného tempa, žiakovi umožňuje obsah vzdelávania spracovávať bez negatívnych zážitkov a strachu z neúspešnosti. Individualizovaná edukácia, ktorú umožňujú multimédia je podporovaná autokorekciou. Žiakom sa prostredníctvom interaktívneho vzdelávania ponúka kontrola vlastnej práce, správnosti riešenia daných úloh a možnosť okamžitých korekcíí. Najdôležitejším elementom v tomto procese je učiteľ ako facilitátor, ktorý zabezpečuje správny výber multimediálnych informácií. Sám si najskôr vytvára vlastnú predstavu o sprostredkovávanom obsahu, ktorý spracováva v elektronickej podobe, pričom ho prispôsobuje prostriedkom a možnostiam tak, aby navrhovaný edukačný obsah bol realizovateľný multimédiami. Multimediálne spracovaný edukačný obsah musí byť taký, aby zapájal do procesu učenia sa všetky stránky osobnosti dieťaťa či žiaka a to tak kognitívnu, psychomotorickú ako aj socioafektívnu. Ak sa to učiteľovi sprostredkovávateľovi facilitátorovi podarí, potom je možné konštatovať, že multimediálne interaktívne vzdelávacie programy najúčinnejšie podporujú aktívne, zážitkové učenie, ktoré vplýva na všetky stránky rozvoja jeho osobnosti a vyplýva z vlastnej činnosti dieťaťa či žiaka. Tvorba interaktívnych multimediálnych edukačných programov Kvalitu vzdelávania je možné dosahovať neustálym skúmaním a monitorovaním edukačného procesu, prostredníctvom moderných informačno komunikačných technológií. Tomkuliaková (2011) uvádza, že:, dieťa si prostredníctvom vedeckej komunikácie s učiteľom, učebnicou, internetom a pod. na výučbe vytvára vlastné paradigmy o fungovaní sveta a tieto vlastnou potrebou po poznaní a dokonalosti pretvára aktívnym učením sa na logicky a prakticky
261 ucelený komplex osvojených prírodovedných poznatkov, zručností, vlastných postojov a hodnôt efektívne použiteľných požadovaným spôsobom. 3 Učiteľovo poznanie obsahu vzdelávania, jeho didaktické stvárnenie sprostredkované deťom i žiakom cez interaktívne vzdelávacie programy, ktoré je možné umiestniť na webovej aplikácii, podporuje nielen kvalitu vzdelávania ale súčasne umožňuje podporovať a utvárať národnú identitu žiakov nielen na Slovensku ale aj žiakov na slovenských školách v zahraničí. Prostredníctvom webovej aplikácie ako modernej multimediálnej technológie, je možná komunikácia nielen na národnej ale aj na medzinárodnej úrovni. Rovnako je možné zabezpečovať efektivitu práce a zvyšovať informačnú gramotnosť nielen vedeckovýskumných tímov vo výskumných pracoviskách ale aj tímov spoločenskej praxe a to hlavne učiteľov aj žiakov. Preto v rámci projektu "Kvalita vzdelávania a podpora národnej identity na slovenských školách v zahraničí, riešiteľský tím si stanovil jednu v mnohých úloh, vytvoriť webovú aplikáciu, na sprostredkovávanie vzdelávacích obsahov z oblasti spoločenskovedných a prírodovedných disciplín(obr.1). Obrázok 1: Webová aplikácia na sprostredkovanie obsahov učiva Zdroj: Vlastné spracovanie: webová aplikácia vytvorená v rámci projektu. Pri tvorbe webovej aplikácie, na ktorej je možné sprostredkovať interaktívne vzdelávanie, interaktívne vzdelávacie programy (IVP) a ďalšie didaktické elektronicky spracované edukačné materiály, sú najdôležitejším elementom technici, ktorí realizujú formálnu a technickú časť. Tvorba kvalitného multimediálneho didaktického programu predstavuje pre tvorcov od samotnej jeho prípravy až po finálny program, náročný proces. Vyžaduje znalostí, zručností a skúseností viacerých spolutvorcov. Učiteľ - didaktik, je v procese tvorby nenahraditeľný, je najpovolanejší, najdôležitejší a zohráva vedúcu úlohu v tímovej práci. Vkladá do programu svoje znalosti z odboru ako aj svoje pedagogické, 3 R. Tomkuliaková, Prírodoveda ako prostriedok rozvoja komunikácie detí mladšieho školského veku. (in:) Komunikowanie sie w społeczeństwie wiedzy XXI wieku. Wydawnictwo Wyźsej Szkoly Bezpieczeństwa. Poznań 2011
262 psychologické a didaktické skúsenosti z oblasti poznania osobnosti žiaka a poznania procesu edukácie. V neposlednej rade vkladá doň celé svoje pedagogické majstrovstvo. To znamená, že obsahová a didaktická stránka celej tvorby spočíva na kvalitnej tímovej spolupráci učiteľov didaktikov a technických pracovníkov, odborníkov v oblasti informačno-komunikačných i multimediálnych technológií. Počas tvorby celý tím vytvára predstavu o tom, ako spracovať edukačný obsah do elektronickej podoby tak, aby bola prispôsobená nielen potrebám učiteľov a žiakov, ale ja prostriedkom a možnostiam ich použitia. Tak, aby interaktívny vzdelávací program (IVP) bol realizovateľný, funkčný, efektívny a aby spĺňal všetky požiadavky procesu učenia sa detí v ranom veku. Kouba (1992) uvádza, základné požiadavky na tvorbu vzdelávacích programov. Ide o deväť požiadaviek : 1. stanovenie hypotézy o vplyve používania vzdelávacích programov, 2. vhodne zvolenú tému, 3. správnu formuláciu vzdelávacích cieľov, 4. vhodné stanovenie vstupných požiadaviek, 5. vhodnú motiváciu, 6. výber a spracovanie vzdelávacieho obsahu, 7. popis štrukturálnej väzby medzi časťami obsahu, 8. určenie dynamických vlastností, 9. vyhodnotenie práce s programom. Uvedené požiadavky určené pre tvorbu vzdelávacích programov výskumný realizačný tím ich uplatnil pri tvorbe vlastných interaktívnych vzdelávacích programov určených na vzdelávacie účely v oblasti spoločenskovedných a prírodovedných disciplín, umiestnených na webovej aplikácii "Slováci v zahraničí". Každá z deviatich požiadaviek bola pre tvorbu programu opodstatnenou: 1. Stanovenie hypotézy o vplyve používania edukačných programov bolo potrebné na zistenie účinnosti a efektivity výsledkov učenia sa. Tím didaktikov si stanovil hypotézy pred konštrukciou a uvedením interaktívnych programov do procesu učenia sa. Porovnávanie stanovených a overovaných hypotéz so skutočnými výsledkami umožňuje odhaľovať chyby, nedostatky, či problémy so skonštruovanými interaktívnymi vzdelávacími programami a určuje možnosti úprav a precizovania. 2. Vhodné zvolenie témy je nutné, pretože nie každá téma sa dá vhodne multimediálne spracovať. Ide teda o témy, ktoré umožňujú deťom aj žiakom v ranom veku lepšie chápať edukačný obsah, ktorý sa stáva zaujímavým svojim spracovaním a dobrou motiváciou k učeniu sa. Výber edukačného obsahu ako aj jeho spracovanie, podmieňuje i spôsob realizácie v samotnej edukačnej realite. 3. Správna formulácia edukačných cieľov je veľmi dôležitá, pretože vhodným zadefinovaním všeobecných i čiastkových cieľov je možné smerovať k úspešnej edukácii a samotnému procesu učenia sa detí. Multimediálne interaktívne vzdelávacie programy sa potom stávajú prostriedkom na plnenie vopred stanovených cieľov.
263 4. Vhodnosť stanovenia vstupných požiadaviek riešiteľský tím určoval na základe poznania schopností a doterajších nadobudnutých poznatkov detí i žiakov. Overoval ich pretestom, pretože ak by nespĺňal predpokladanú hranicu úspešnosti, prechod k osvojovaniu si nových poznatkov by bol zdĺhavý. 5. Vhodne zvolená motivácia ovplyvňuje nielen úspešnosť edukačného procesu u detí i žiakov v ranom veku, ale aj samotný proces učenia sa. Ak je interaktívny vzdelávací program (IVP) pre žiakov zaujímavý, s väčšou chuťou, záujmom, zápalom a aj opakovane budú prejavovať záujem o prácu s ním. 6. Výber a spracovanie edukačného obsahu odráža pedagogickopsychologické schopnosti a pedagogické majstrovstvo riešiteľského tímu. Výber, spracovanie a členenie edukačného obsahu zohľadňuje cieľ, funkciu a formu vzdelávania v spoločenskovedných a prírodovedných disciplínach (obr. č. 2). Obrázok 2: Didakticky spracované edukačné obsahy vo webovej aplikácii Zdroj: Vlastné spracovanie: webová aplikácia vytvorená v rámci projektu. 1. Popis štrukturálnej väzby medzi časťami obsahu. Členenie obsahu na jednotlivé logicky nasledujúce časti vyžaduje od učiteľov didaktikov aj schopnosť popísať vzájomné vzťahy medzi nimi. Edukačný obsah učiva je potrebné vnímať z hľadiska detských aj žiackych poznatkov i vedomostí a na základe toho je potrebné ho rozčleniť. Edukačné obsahy v interaktívnych vzdelávacích programoch vo webovej aplikácii sa členia na jednotlivé levely, ktoré na seba navzájom a podľa náročnosti nadväzujú (obr. č. 3).
264 Obrázok 3: Interaktívne vzdelávanie a IVP vo webovej aplikácii Zdroj: Vlastné spracovanie: webová aplikácia vytvorená v rámci projektu. 2. Určenie dynamických vlastností, znamená správanie sa edukačného programu a zadanie jeho spätno-väzbových reakcií formou zvonenia, cinknutia a pod. na činnosť detí i žiakov pri učení sa. Spätno-väzbové reakcie pri jednotlivých krokoch učenia sa dávajú žiakom signál o správnych i chybných krokoch, ktoré počas učenia sa robia. Ak žiak spracovaný obsah učiva zvládne, postupuje do ďalšieho levelu s vyššou náročnosťou na edukačný obsah. Ak nepostúpi, jeho úlohou je vyhľadať si potrebné informácie na webovej aplikácii, kde sú všetky preň potrebné informácie spracované v elektronickej podobe a inej forme. Ak si poznatky osvojí, môže v edukácii prostredníctvom interaktívnych vzdelávacích programov pokračovať (obr. č. 4). Obrázok 4: Členený edukačný obsah na levely v zmysle náročnosti Zdroj: Vlastné spracovanie: webová aplikácia vytvorená v rámci projektu
265 3. Vyhodnotenie práce s programom, je poslednou dôležitou požiadavkou tvorby. Záverečné testovanie správnosti získaných poznatkov prostredníctvom interaktívneho multimediálneho vzdelávania, posúva žiaka k dosiahnutiu záverečného hodnotenia. V hodnotení žiak získava skóre, ktoré mu určuje úroveň osvojených poznatkov. Ak žiak so svojím hodnotením nie je spokojný, ponúka sa mu možnosť opakovania. Ak je jeho hodnotenie uspokojivé, má možnosť výberu ďalšej vzdelávacej oblasti. Hodnotenie práce s výsledkom si môže žiak v závere vytlačiť (obr. č.5). Obrázok 5: Vyhodnotenie práce žiaka s interaktívnym vzdelávacím programom Zdroj: Vlastné spracovanie: webová aplikácia vytvorená v rámci projektu. Využívanie multimediálnych technológií v ranej edukácii sa stáva v súčasnom svete vzdelávacích trendov neoddeliteľnou súčasťou edukačného procesu. Nová moderná generácia detí, ktorú pohlcujú vedecko-technické výdobytky z oblasti robotizácie, informačno-komunikačných technológií, je neuveriteľne zručná, a v manipulácii s ňou zdatná. To upozorňuje na fakt, že nie je možné v edukačnom procese za nimi zaostávať. Preto úlohou dospelých, učiteľov, vychovávateľov, pedagogických pracovníkov voľno-časových aktivít detí je vedieť vhodne vyberať, ponúkať a sprostredkovávať mladej generácii a zvlášť žiakom ranej edukácie informácie a činnosti s novodobou prístrojovou, digitálnou a multimediálnou technológiou. Len tak môžeme zabezpečiť zdravý, kvalitný a efektívny rozvoj ich osobnosti. Záver Skúmanie vplyvu na získavanie a osvojovanie si nových poznatkov prostredníctvom interaktívnych multimediálnych edukačných programov,vyplýva zo zvyšujúceho sa podielu využívania informačných a komunikačných technológií v súčasnej škole. Výskumný tím si uvedomuje, že aplikácia multimédií do edukačného procesu prináša mnoho pozitívneho, no je potrebné konštatovať, že aj negatívneho. Preto nie je vhodné pripisovať úlohu médií v edukačnom procese ako
266 jediného a najdôležitejšieho zdroja informácií a poznania. Je potrebné ho chápať ako vhodný novodobý a moderný doplnok súčasti učiteľovej práce, pretože bez jeho osobnej prítomnosti, pedagogickej práce a pedagogického majstrovstva sa edukačný proces nezaobíde. Interaktívne multimediálne prostriedky čoraz intenzívnejšie nachádzajú svoje uplatnenie v edukačnom procese súčasnej školy už v ranom veku. Vzhľadom k tomu, že dnešné deti prichádzajú do kontaktu s médiami už od najútlejšieho veku, v manipulácii s médiami v ranej edukácii je potrebné pokračovať, vytvárať im vhodné edukačné programy, ktoré sa deti naučia používať, manipulovať s nimi a prostredníctvom nich nadobúdať a rozvíjať si už v ranej edukácii informačnú gramotnosť. Na záver však môžem konštatovať, že multimédiá pomáhajú učiteľovi pri práci, deťom pri učení sa, objavovaní, spoznávaní nových vecí, ale veľmi dobre vieme, že nie je možné ho nahradiť, pretože len učiteľ vie a pozná potreby, záujmy, schopnosti, či nedostatky detí i žiakov. Len učiteľ vie ako, kedy, s čím a v čom môže učiť dieťa i žiaka sebazdokonaľovať sa. Bibliografia 1. Čihanský Š., 1997. Základné funkcie a fázy riadenia učebného procesu realizované pomocou počítača. (in:) Pedagogická revue, roč. 49, č. 7-8 2. Ditton H. 2009. Schulqualität Modelle zwischen Konstruktion, empirischen Befunden und Implementierung. (in:) Buer, J. ; Wagner, C. (Hrsg.) Qualität von Schule. Ein kritisches Hand buch. Frankfurt am Main: Lang, 2009 3. Gašparová M. 2011. Región a jeho potenciál pri rozvoji komunikácie v primárnom vzdelávaní. (in:) Komunikowanie sie w spoleczenstwie wiedzy XXI wieku. Poznań: Wydawnictwo Wyźsej Szkoly Bezpieczeństwa. 2011 4. Hapala D., 1988. Materiálne didaktické prostriedky vo vysokoškolskej výučbe. 1. vyd. Bratislava : Ústav rozvoja vysokých škôl SSR, 5. Kouba L., et al.1992. Technické systémy ve výuce. 1. vyd. Praha : Pedagogická fakulta Karlovej univerzity 6. KłosińskaT. 2010. Synektyczne opisywanie świata w obszarze podmiotowości dziecięcej (w:) E. Smak, S. Włoch (red.), Pedagogika kreatywna wyzwaniem XXI wieku, Wydawnictwo Uniwersytetu Opolskiego,2010 7. Mokrejš A. 1998. Hermeneutické pojetí zkušenosti. Praha: Filosofia,1998 8. Průcha J., 1997. Moderní pedagogika. 1. vyd. Praha: Portál, 9. Tomkuliaková R. 2011. Prírodoveda ako prostriedok rozvoja komunikácie detí mladšieho školského veku. (in:) Komunikowanie sie w spoleczenstwie wiedzy XXI wieku. Poznań : Wydawnictwo Wyźsej Szkoly Bezpieczeństwa. 2011