SLOVENSKÉ A POĽSKÉ FRAZEOLOGICKÉ JEDNOTKY OBSAHUJÚCE NÁZVY ZVIERAT

Transkrypt

1 F I L O Z O F I C K Á F A K U L T A MASARYKOVY UNIVERSITY ÚSTAV SLAVISTIKY SLOVENSKÉ A POĽSKÉ FRAZEOLOGICKÉ JEDNOTKY OBSAHUJÚCE NÁZVY ZVIERAT MAGISTERSKÁ DIPLOMOVÁ PRÁCA Vedúci diplomovej práce: Mgr. Roman Madecki, Ph.D. Diplomant: Jarmila Valová Poľský jazyk a kultúra PRAHA 2007

2 Vyhlásenie Vyhlasujem, že diplomovú prácu Slovenské a poľské frazeologické jednotky obsahujúce názvy zvierat som vypracovala samostatne s použitím literatúry uvedenej v citovanej práci. V Prahe, Jarmila Valová

3 Poďakovanie Týmto ďakujem Mgr. Romanovi Madeckému, PhD. za podnety, cenné rady a pripomienky pri odbornom vedení diplomovej práce.

4 OBSAH Vyhlásenie... 2 Poďakovanie... 3 ÚVOD Frazeológia Terminológia Základná Pojmy a definície Frazeologická jednotka Vlastnosti frazeologizmov Triedenie frazeologických jednotiek Konštrukčné triedenie frazeologických jednotiek Triedenie frazeologizmov podľa pôvodu Iné triedenie frazeologizmov Paradigmatické vzťahy frazém Slovo o poľskej frazeologickej teórii Terminológia Základná Frazeologický zväzok Pojmy a definície Klasifikácia frazeologických zväzkov Typologická klasifikácia Funkčná klasifikácia Klasická zastaraná klasifikácia Pôvod frazeologických jednotiek Poľské frazeologické slovníky PRAKTICKÁ ČASŤ Cieľ slovníka Charakteristika zbierky Technické vysvetlivky Významovo identické frazeologické jednotky, vyskytujúce sa v oboch slovanských jazykoch, slovenčine a poľštine Významovo identické frazeologické jednotky, v ktorých je použitý podobný alebo iný frazeologický ekvivalent (lexikálny rozdiel) Slovenské frazeologické jednotky, zastúpené nefrazeologickým spojením, zachovávajúcim sémantickú, poprípade štylistickú ekvivalenciu VYSVETLENIE SKRATIEK A ZNAKOV ZÁVER RESUMÉ STRESZCZENIE Zoznam použitej a citovanej literatúry... 97

5 ÚVOD Frazeológia sa v posledných rokoch veľmi rozvinula, je skúmaná zo všetkých možných uhlov a vďaka jej mnohotvárnosti sa považuje za samostatnú časť jazykovedy. Vo frazeológii sa odráža prakticky všetko počnúc od skúseností, kultúry, a histórie cez morálne zásady, zvyky až po emócie a názor na život. Popri výskume frazeologických jednotiek v rámci jednotlivých jazykov sa venuje značná pozornosť aj porovnávacím štúdiám medzijazykových relácií 1. Mojím cieľom bude pokus o stručnú charakteristiku slovenskej a poľskej frazeológie, pričom východiskom mi bude slovenská frazeológia. Za frazeologické jednotky (ďalej len FJ) sú v tejto práci pokladané ustálené spojenia 2, ktoré sa vyznačujú obraznosťou, expresívnosťou a nerozložiteľnosťou svojho významu 3. FJ sa vyznačuje tým, že vyjadruje postoj hovoriaceho k rôznym životným situáciám, ako aj jeho názor na svet. Vo FJ je vo výstižnej, zhustenej podobe zachytená skúsenosť a múdrosť generácií. U nositeľov jednotlivých jazykov, najmä blízkych, príbuzných, môže mať táto životná múdrosť veľa spoločného, no väčšinou je značne originálna, čo sa odráža aj vo frazeológii toho-ktorého jazyka. A práve problematikou takýchto rozdielov či zhôd medzi frazeológiami medzijazykových relácií sa zaoberá porovnávacia frazeológia. Toto odvetvie jazykovedy je zatiaľ veľmi mladé, a preto je v štádiu, že sa postupne vymedzuje predmet bádania a ujasňujú sa základné princípy. Najrôznejšie ustálené prirovnania, príslovia a porekadlá, 4 to všetko vypovedá veľmi veľa o duchovnom živote určitého etnika, o jeho emóciách, morálnych zásadách, zvykoch, celkovom spôsobe života ako aj názoroch na svet. Popri ustálenosti, záväznosti a obraznosti/alegorickosti je pre FJ príznačná emocionalita a tiež posun lexikálneho významu, teda fakt, že ich celkový význam nebýva totožný s významom ich jednotlivých komponentov, ale je novou, zakódovanou kvalitou, 1 BUFFA, F.: O poľskej a slovenskej frazeológii, Bratislava 1993, s Pozri kapitolu Pojmy a definície. 3 RIPKA, I., IMRICHOVÁ, M.: Základy slovenskej lexikológie, Prešov 2003, s Súčasťou frazeológie je odbor paremiológia, ktorá sa zaoberá prísloviami, prirovnaniami, porekadlami, aforizmami, sloganmi a podobne. Pozri kapitolu Pojmy a definície 5

6 novým znakom. Frazeológia, a vôbec celá lexikálna zásoba sa vyvíjala postupne. Významný podiel na jej vývine majú vonkajšie činitele 1. Tento súbor jednotiek sa stále mení. Na podklade nových spoločenských vzťahov, inštitúcií, reálií, udalostí a podobne vznikajú nové a nové jednotky. Na strane druhej sa tiež stáva, že niektoré frazémy majú kratšiu životnosť (pod vplyvom rýchlo sa meniacej politickej situácie) a zanikajú. Slovenský a poľský jazyk majú spoločný pôvod. To spolu s dlhodobou geografickou blízkosťou (a teda aj blízkosťou kultúr ich nositeľov) zapríčinilo, že medzi slovenčinou a poľštinou je množstvo zhôd vo všetkých jazykových úrovniach, teda aj vo frazeológii. Niektoré FJ však mohli vzniknúť nezávisle, rovnobežne ako dôsledok identických alebo podobných asociácií. Spoločných poľských a slovenských FJ je však len málo, väčšinou medzi nimi jestvujú rozdiely, či už menšie alebo väčšie. To však, myslím, nie je až tak prekvapujúce, keď si uvedomíme, že na vývoj jazyka pôsobia aj mimojazykové činitele, ktoré sú dané etnickou špecifickosťou. 2 Malo by platiť, že frazeologické jednotky si budú u príbuzných jazykov tiež blízke. Aj vďaka tomu sa častokrát podarí umožniť správny preklad. Existencia frazeologických slovníkov medzi dvoma príbuznými jazykmi by bola určite prínosná pre tlmočníkov, ľudí, snažiacich sa naučiť jazyk na výbornej úrovni znalosti gramatického systému aj lexiky a bola by tiež zaujímavým čítaním pre humanitne založených ľudí. Na strane druhej aj existencia frazeologických slovníkov medzi jazykmi bez príbuznosti by bola určite tiež dôležitá, avšak veľmi často by narážala na neúplnosť, nemožnosť preložiť alebo nájsť vhodný ekvivalent. 1 BLANÁR, V.: Porovnávanie lexiky slovanských jazykov z diachrónneho hľadiska, Bratislava 1993, s Pozri kapitolu Pojmy a definície. 6

7 Najčastejším a veľmi výrazným motivačným zdrojom slovenskej a poľskej frazeológie sú najmä dva tematické celky: názvy častí ľudského tela a názvy zvierat (zooapelatíva). Obzvlášť na báze zooapelatív vyrástol bohatý frazeologický materiál. Jana Skladaná vo svojom príspevku spomenula veľmi zaujímavú, a podľa mňa pravdivú, myšlienku. Tvrdí, že výber a spracovanie frazém závisí od teoretického vymedzenia frazeológie, čiže ak má byť slovník ucelený a jednotný, musí byť taká aj teória 1. Moja diplomová práca sa zameriava na frazeologizmy obsahujúce vo svojej štruktúre zooapelatíva. Domnievam sa, že by mohla poslúžiť pri tvorbe frazeologického slovníku, a to tak medzi slovenčinou a poľštinou, ako aj ďalšími jazykmi. Práca bude pozostávať z niekoľkých častí. V teoretickej časti objasním v skratke predmet frazeológie ako aj frazeologickú terminológiu, v praktickej časti sa zameriam na porovnávanie jazykového materiálu, v mojom prípade porovnávanie jednotlivých FJ v oboch jazykoch, a rozdelím ich do základných skupín na základe ich rozdielov a zhôd. V samotnej mojej práci budem postupovať od zhodných FJ v slovenčine a poľštine, aby som sa cez rozdielne FJ v týchto jazykoch dostala až k svojským FJ v slovenčine a poľštine. Som si vedomá, že medzi skupinami asi nepôjde vymedziť presne a jednoznačne hranice, takže môže dôjsť k tomu, že FJ bude na rozhraní dvoch skupín a bude skôr na mojom subjektívnom posúdení, kam jednotku zaradiť. Pokúsim sa ale jednotlivé skupiny definovať tak, aby bolo možné u väčšiny FJ stanoviť, do ktorej skupiny patria. Bola by som rada, keby mohla moja práca slúžiť ako určité východisko pri tvorbe slovensko-poľského frazeologického slovníku. 1 KUCHÁR, R.: Z vývinu slovenskej lexiky, Bratislava 1993, s

8 1 Frazeológia V historických slovníkoch môžeme nájsť, že termín frazeológia sa po prvý krát objavil v názve grécko-latinského slovníka M. Neandra v roku Phrasis znamená reč a logos náuka. Neskôr sa používal v lexikografických prácach a konkuroval termínu idiomatika 1. Od začiatku sa týmto termínom označovali také slová a zvraty v jazyku, ktoré sa len veľmi zložito prekladali do iných jazykov. Aj napriek faktu, že v období od 15. do 18. storočia nebol slovenský jazyk ešte kodifikovaný, možno predpokladať, že už vtedy vznikali štýly a v nich boli obsiahnuté aj frazeologické jednotky 2. Najviac sa frazémy vyskytovali v ľudovej a umelej slovesnosti (teda v umeleckom štýle), náboženských textoch, pričom nevyčerpateľným zdrojom naďalej zostáva práve Biblia. Aj v administratívnoprávnych pamiatkach sa vyskytujú frazémy, a to v súdnych výpovediach svedkov a vypočúvaných, ale aj v niektorých pamiatkach súkromnej korešpondencie. Podobne sa frazémy nachádzali aj v odborných textoch, kam zaraďujeme receptáre, rady, návody a iné. Vhodným prameňom vzniku frazém boli odjakživa komponenty základnej slovnej zásoby, kam možno zaradiť i pomenovania z anatómie (hlava, krk, hrdlo a iné). V staroslovenskej právnej terminológii sa stretávame napríklad s frazémou stratiť hlavu, ktorá vyjadrila istotu právnych zistení a rozhodnutí súdu a dokázaní viny, ktorých dôsledkom bola strata života (trest smrti) 3. Frazeológia predstavuje sféru osobitných vyjadrovacích jazykových prostriedkov. Pre svoju expresívnosť, hodnotiace zložky a metaforickosť býva frekventovaným prostriedkom ozvláštňujúcim najmä umelecký text. Frazeológiu v oblasti spojiteľnosti slov pojímame veľmi široko; radíme sem všetky viacslovné útvary, ktoré sú formálne a obsahovo ustálené, záväzné, obrazné a expresívne. 1 Pozri kapitolu Pojmy a definície. 2 KUCHÁR, R.: Z vývinu slovenskej lexiky, Bratislava 1993, s Tamtiež, s

9 Podľa Frazeologických štúdií 1 sa v Slovníku slovanskej lingvistickej terminológie (ďalej len SSLT) 2 uvádzajú tieto termíny: spojenie slov, ustálené spojenie (slov), frazeologizmus, frazeologické spojenie, frazeológia 1, frazeológia 2, idióm, idiomatizmus, idiomatika, úslovie, porekadlo, Príslovie, povrávka, okrídlené slová. SSLT je systematickým usporiadaním základných jazykových termínov. Ich pojmová štruktúra môže mať takúto podobu: frazeológia (1) 1. je náuka 2. objektom náuky sú frazeologické spojenia frazeológia (2) 1. je množina prvkov 2. prvkom je frazeologické spojenie 3. množina sa týka určitého jazyka úslovie 1. viacslovnosť 2. ustálenosť 3. obsahová úplnosť 4. metaforickosť alebo metonymickosť porekadlo 1. ustálenosť 2. folklórny pôvod 3. krátkosť 4. obraznosť 5. zacielenosť na určitú situáciu Príslovie 1. ustálenosť 2. stručnosť 1 MLACEK, J., ĎURČO, P.: Frazeologické štúdie I., Bratislava 1996, s HORECKÝ, J., RÁCOVÁ, A.: Slovník jazykovedných termínov, Bratislava

10 3. morálno-náučná zacielenosť 4. parabolickosť alebo metaforickosť okrídlené slová 1. všeobecná rozšírenosť 2. citátovosť 3. literárny pôvod idióm/idiomatizmus 1. ustálenosť spojení slov 2. odtienok svojráznosti 3. špecifickosť v danom jazyku 1 Ivan Masár vo svojom príspevku 2 poukazuje na skutočnosť, že v SSLT z roku 1977 sa zachytáva 13 termínov z tejto oblasti, zatiaľ čo dnešní autori terminológie ich uvádzajú niekoľko desiatok. Vo Frazeologickej terminológii sa udáva vyše 390 termínov spracovaných ako osobitné heslá (nie odkazové). Tieto čísla len zdôrazňujú, akým veľkým rozsiahlym vývinom prešla frazeologická terminológia za posledné desaťročia, Oblasť sa stále rozvíja, vznikajú nové a nové názvy. Jedným z takýchto novších pojmov je aj zooapelatívum. Práve zooapelatív sa bude týkať moja praktická časť práce. Frazeológiu tiež možno nazvať v istom zmysle zhustenými dejinami jazyka a zhustenými dejinami spoločnosti, pretože zachytáva v jazykovom stvárnení s istým expresívnym postojom život človeka v spoločnosti v tých najrozmanitejších oblastiach na všetkých časových úsekoch vývinu jazyka i vývinu spoločnosti 3. 1 MLACEK, J., ĎURČO, P.: Frazeologické štúdie I., Bratislava 1996, s Kapitola Pokus o analýzu frazeologickej terminológie aj Frazeologickej terminológie vo Frazeologických študiách I., s SKLADANÁ, J.: Frazeologický fond slovenčiny v predspisovnom období, Bratislava 1993, s

11 1.1 Terminológia Základná Termínom frazeológia sa v najnovšej jazykovednej literatúre označuje 1) náuka o frazeologických jednotkách (frazémach), lingvistická disciplína, skúmajúca stránky frazém, 2) súhrn ustálených obrazných a expresívnych slovných jednotiek (množina všetkých frazeologických jednotiek, frazém v jazyku), 3) spôsob vyjadrovania istej, najmä známejšej osobnosti (napr. Štúrova frazeológia) alebo spôsob vyjadrovania sa, ktorý je typický pre nejaký odbor (napr. politologická frazeológia). 1 Posledný, tretí význam slova (termínu) je na ústupe; na rozdiel od prvých dvoch nie je pomenovaním nejakej presne ohraničenej sféry, ale je to len pomocné štylistické označenie istej oblasti používania niektorých typických jazykových prostriedkov. Prvé dva významy tohto termínu sa v jazykovede uplatňujú značne frekventovane, ale nemožno hovoriť o nejakom jednoznačnom chápaní. Vychádza to z faktu, že frazeológia patrí k dynamicky sa rozvíjajúcim jazykovedným odborom, a tak je logické, že v oblasti jej terminologického pojmoslovia niet absolútnej jednoty. Súvisí to najmä s chápaním a vymedzovaním základnej jednotky tejto jazykovej oblasti, a to frazémy. Termín frazéma, korešpondujúci so základnými jazykovými jednotkami iných jazykových rovín, sa v súčasnosti uprednostňuje pred starším termínom frazeologická jednotka i pred (v nedávnej minulosti skoro rovnocenným a stále sa 1 MLACEK, J.: Slovenská frazeológia. Bratislava 1977, s

12 ešte vyskytujúcim) termínom frazeologizmus. Zvyčajne sa uvádzajú tieto dva základné významy (skôr možnosti použitia) termínu frazéma: 1. základná jednotka frazeologického systému jazyka; 2. špecifický typ ustáleného slovného spojenia vyznačujúci sa expresívnosťou a obraznosťou, ktorého zložky sa úplne alebo aspoň čiastočne desémantizovali. Frazému však možno definovať aj z iných aspektov. Frazému (frazeologickú jednotku, frazeologizmus) možno označiť za jazykovú jednotku, ktorá vzniká významovým prehodnotením a ustálením voľného slovného spojenia (Klepnúť niekomu po prstoch vo význame znemožniť mu nedovolený čin), prehodnotením nefrazeologického výrazu (bod mrazu v rozhovoroch, rokovaniach), alebo odvodením od existujúcich frazém (tichá voda brehy myje od tichá voda o tichom a nenápadnom, ale činnom človeku) Pri akcentovaní iných hľadísk možno frazému definovať ako jazykový znak, ktorého funkciou je označovať (pomenúvať) situáciu, a to na základe primárnej výpovede o tejto situácii. V tejto funkcii vystupuje frazéma ako lexikalizovaný výraz, ktorý možno reprodukovať. Jej forma je štruktúrovaná a variantná, obsah je celostný a spravidla expresívny. 1 Proces vznikania frazém sa nazýva frazeologizácia 2, ktorá v sebe súčasne obsahuje aj lexikalizáciu 3, lebo slovné spojenie ako celok sa stáva novou lexikálnou jednotkou. Zistenie, že najvyšším štádiom frazeologizácie je absolútna lexikalizácia, má mimoriadnu dôležitosť pri slovnikárskych inventarizáciách frazém. Teória a prax zostavovania, spracovania špeciálnych frazeologických slovníkov je frazeografia. 1 RIPKA, I., IMRICHOVÁ, M.: Základy slovenskej lexikológie, Prešov 2003, s Pozri kapitolu Pojmy a definície. 3 Viď pozn

13 1.1.2 Pojmy a definície Na tomto mieste by som priblížila niektoré významy použitých termínov. - etnická špecifickosť frazémy frazeológia dokumentuje povahu daného jazykového spoločenstva, špecifickosť jeho života, kultúry a histórie. - Frazeologické slovníky slovníky, v ktorých sa vysvetľujú a uvádzajú frazémy daného jazyka. - Frazeologizácia proces, v ktorom z voľného spojenia, z ustáleného spojenia nefrazeologickej povahy, niekedy však aj z jednotlivého slova vznikne frazéma. Komplexnosť tohto procesu sa prejavuje na vlastnostiach jednotlivých zložiek frazémy, ich ustálením a nadobudnutím vlastností, najmä expresívnosti celku. Rozlišujeme čiastočnú (prvotnú) a úplnú (druhotnú) frazeologizáciu 1. Prvotná frazeologizácia je zmena voľného slovného spojenia na čiastočne frazeologizované. Napr. Tichá voda brehy myje. Druhotná frazeologizácia zasa premena čiastočne frazeologizované výrazu na úplne frazeologizovaný. Napr. Tichá voda. - Frazeologizačný proces proces tvorenia frazém v priebehu celého obdobia vývinu jazyka. - Hádanka paremiologický útvar, ktorý má len zriedka charakter frazémy. - Idióm sa chápe ako synonymum pre pomenovanie sémanticky najtesnejších ustálených spojení pre frazeologické zrasty (zrasteniny) 2. - Lexikalizácia frazém proces, v ktorom sa frazéma premieňa na slovo. Pri procese lexikalizácie sa gramatický tvar alebo konštrukcia stáva samostatným prvkom slovnej zásoby 3. 1 MLACEK, J.: Slovenská frazeológia, Bratislava 1977, s Tamtiež, s Balážiková, K.: Konverzia ako špecifický princíp slovotvorby, s

14 - Lexikalizované spojenie je také ustálene spojenie, ktoré sa stalo súčasťou slovnej zásoby. - Parémie malé folklórne útvary, ktoré majú vlastnosti frazém. Základnými útvarmi sú porekadlo a Príslovie, ale patria sem aj ďalšie útvary, napr. pranostika, úslovie, hádanka, a pod. - Paremiologická frazeológia súbor všetkých paremiologických útvarov, parémií, teda jednotiek s jazykovými, folkloristickými a kultúrnymi hodnotami. - Porekadlo jeden z druhov parémií, ktorého obsahom je obrazný hodnotiaci výrok. Nevyjadruje náučný zámer, obvykle vtipne a zaujímavo opisuje istý jav. Napr. My o vlku a vlk za humnami 1. - Povrávka druh parémie, ktorý ustáleným spojením reaguje na istú situáciu. Napr. Na jedno oko slepý, na druhé nevidí. - Pranostika je ľudová predpoveď tematicky viazaná na meteorologické javy, skutočnosti a práce na poli, v prírode. Sú výrazom skúsenosti ako výsledok dlhodobého sledovania zákonitostí a javov v prírode. Napr. Katarína na ľade, Vianoce na blate. - Príslovie základný typ parémie, ktorého typickým znakom je jeho didaktický záver. Napr. Pes, ktorý breše, nehryzie. - Syntaktická zmeravenosť alebo petrifikovanosť kedysi veľmi dôležitá vlastnosť frazeologizmov, dokonca sa hovorilo až o zániku syntaxe vo frazeologizmoch. - Úslovie je súborný paremiologický názov pre všetky frazémy, ktoré nemajú vetnú povahu, teda sú bez slovesa. Napr. Jablko sváru 2. 1 MISTRÍK, J.: Štylistika, Bratislava 1997, s MLACEK, J.: Slovenská frazeológia, Bratislava 1977, s

15 - Ustálené slovné spojenie spojenie slov, ktoré sa spravidla ako celok vyskytuje v jazykových prejavoch 1. - Združené pomenovania sú všetky menné výrazy, ktoré mávajú aj terminologickú platnosť Frazeologická jednotka J. Mlacek 3 definuje frazeologickú jednotku ako ustálené slovné spojenie, ktoré sa vyznačuje obraznosťou a nerozložiteľnosťou svojho významu, ako aj expresívnosťou. Frazeologická časť jazyka sa kedysi rozdeľovala na menné výrazy, ktoré majú i terminologickú platnosť, označované aj združené pomenovania 4, a na ostatné zvraty, označované termínom ustálené spojenia 5. Keďže však už tento termín existoval, začalo sa skúmať viac do hĺbky. Objavovali sa nové termíny, z ktorých sa všeobecne prijal názov frazeologický zvrat. Postupom času sa všetky frazeologizmy pomenovali rôznymi názvami. Staršia jazykoveda využíva pomenovania Príslovie, porekadlo a úslovie 6. Dnes tieto názvy fungujú ako presné terminologické označenia niektorých okruhov frazeologizmov. Pre väčšinu frazém platí záväzné poradie komponentov. Avšak pri niektorých (napríklad slovesných) sa vplyvom kontaktu s kontextom mení poradie jednotlivých komponentov, poprípade sa medzi ne vkladajú aj slová z kontextu. Zmenou slovosledu sa spravidla zdôrazňuje určitý príznak činnosti. V trošku širšom poňatí sa vo frazeológii používa názov idióm 7, pričom niektoré lingvistické školy tento výraz používajú na označenie frazeologickej jednotky. U nás sa tento výraz používal spočiatku na označenie každého ustáleného spojenia, avšak švajčiarsky lingvista Ferdinand de Saussure dal veciam iný rozmer. Nazdával sa, že 1 HORECKÝ, J., RÁCOVÁ, A.: Slovník jazykovedných termínov, Bratislava MLACEK, J.: Slovenská frazeológia, Bratislava 1977, s Tamtiež, s. 34., s Pozri kapitolu Pojmy a definície. 5 Viď pozn Pozri kapitolu Pojmy a definície. 7 Viď pozn

16 idióm je všetko, čo je pre jazyk typické. Dnes sa pod pojmom idióm rozumie synonymum pre pomenovanie sémanticky najtesnejších ustálených spojení, pre tzv. frazeologické zrasty. 1.2 Vlastnosti frazeologizmov Súčasná slovenská frazeológia za hlavné vlastnosti frazeologickej jednotky považuje ustálenosť, sémantickú transformáciu (prenesenosť, posun významu) a expresívnosť, pričom frazému definuje ako osobitný druh ustáleného slovného spojenia 1, vyznačujúce sa najmä expresívnosťou a obraznosťou významu. Niektoré frazeologické teórie rátajú s jedinou vlastnosťou frazeologizmu, kým iné pracujú s viacerými príznakmi frazeologizmu: ekvivalentnosť, ustálenosť, obraznosť, či prenesenosť významu, doslovná nepreložiteľnosť, idiomatickosť, syntaktická zmeravenosť 2, expresívnosť, emocionálnosť a iné. - ekvivalentnosť - princíp najdôležitejšej vlastnosti ekvivalentnosti frazeologickej jednotky so slovom uviedli do frazeologickej teórie Ch. Bally a V.V. Vinogradov, v niektorých neskorších dielach ich pokračovateľov sa táto vlastnosť začala absolutizovať a považovať za jedinú smerodajnú vlastnosť k určeniu frazeologizmov. Potom sa stávalo, že sa za frazeologickú jednotku považovali len také slovné spojenie, ktoré má jednoslovný ekvivalent. Napr. Zbiť ako koňa (= zmlátiť). Osobitnú skupinu vlastností tvoria tie, ktoré vychádzajú zo sémantiky frazeologickej jednotky: významová nerozložiteľnosť, celostná nominácia, idiomatickosť, nepreložiteľnosť do iných jazykov, obraznosť, ale aj prenesenosť jej významu. Nové teórie považujú idiomatickosť skôr za sémantickú nerozložiteľnosť zvratu, ako celostnosť pomenovania. 1 RIPKA, I., IMRICHOVÁ, M.: Základy slovenskej lexikológie, Prešov 2003, s Pozri kapitolu Pojmy a definície. 16

17 - Obraznosť alebo aj prenesenosť významu je jednou zo základných vlastností frazeologizmu. Frazeologická jednotka nie je len priamym pomenovaním, ale vždy si so sebou nesie istú obraznosť, hodnotenie, expresívnosť. Najdôraznejšie sa jej prítomnosť vyžaduje pri ustálených prirovnaniach a združených pomenovaniach. Sú veľké rozdiely v odbornej literatúre pri určovaní vzťahu združených pomenovaní k frazeológii. Niektorí frazeológovia ich do frazeológie začleňujú, iní považujú za frazeologické jednotky len združené pomenovania s preneseným významom. Napr. žabie očko (ľudový názov rastliny), labutia pieseň, trójsky kôň, vlčia tma a iné. Medzi združené pomenovania bez preneseného významu patria napríklad podstatné meno, osobný vlak, petrolejová lampa a pod. Keď ich porovnáme, zistíme, že nielenže chýba obraznosť u druhej skupiny, ale ide najmä o nefrazeologické (np. terminologické) združené spojenie, ktoré vzniká presnou pomenovacou činnosťou ľudí. Na druhej strane obrazné združené pomenovania často vznikli náhodne bez terminologického vyhľadávania. - Expresívnosť popri ustálenosti je tiež jedným z najdôležitejších kritérií vymedzenia frazém. Expresívnosť frazém úzko súvisí so štylistikou, pretože expresívne slová sú charakteristické len pre niektoré štýly 1. Pri frazémach zo starších textov ide veľmi pravdepodobne o stále prebiehajúci frazeologizačný proces. - Ustálenosť sa uvádza medzi prvými vlastnosťami frazeologických jednotiek, niektorí frazeológovia ju pokladajú za najvšeobecnejšiu vlastnosť frazeologickej jednotky 2. Ustálenosť sa chápe ako komplexná vlastnosť, v ktorej sa integrujú viaceré čiastkové príznaky, ako napríklad nezameniteľnosť komponentov frazeologizmu, neúplnú paradigmu jednotlivých komponentov, ale aj výskyt zastaraných výrazov a tvarov vo frazeologickej jednotke. 3 1 KUCHÁR, R.: Z vývinu slovenskej lexiky, Bratislava 1993, s Tamtiež, s MLACEK, J.: Slovenská frazeológia, Bratislava 1977, s

18 - Za ukazovateľa neustálenosti frazém sa pokladá ich variantnosť, ktorá je jednou zo základných vlastností frazém a väčšina frazeológov ju považuje za stály sprievodný jav vo frazeológii. Variantnosť sa dotýka formálnej stránky frazémy, pričom jej obsah sa musí zachovať. Bez sémantickej spätosti sa frazéma približuje k voľnému spojeniu a bez rozčlenenosti formy sa stáva slovom. 1 Inými slovami, ak tieto dve vlastnosti frazémy nepôsobia, je frazéma ako samostatná kategória nemožná. Variantnosť frazém sa prejavuje ako zvláštnosť jej formy. 2 - Dôležitým aspektom ustálenosti je anomálna kombinatorika (kolokabilita) 3. Znamená to, že v ustálených spojeniach dochádza k obmedzenej spájateľnosti (kolokabilite), prípadne k monokolabilite jedného z komponentov. Napr. poľské sedno sa vyskytuje len vo frazeologizmoch. Sedno sprawy, Trafić w sedno. J. Horecký 4 považuje frazému predovšetkým za pomenovaciu jednotku pomenúvajúcu istú situáciu, pričom ju charakterizoval týmito vlastnosťami: 1. Reprodukovanosť alebo hotovosť frazeologickej jednotky už pred rečovým procesom 5 sa viaže na fakt, že dané spojenie sa radí k systémovým jednotkám, teda sa stáva súčasťou lexikálnej zásoby a ako takáto samostatná jednotka sa opakovane používa, reprodukuje v komunikácii. Znamená to, že frazéma vystupuje ako lexikálny výraz. S reprodukovanosťou súvisí spomínaná absencia syntaktického vzťahu medzi komponentmi spojenia, keďže spolu vytvárajú samostatný lexikálny výraz. Pri tejto vlastnosti možno pripomenúť kontrast medzi frazeologizmom a voľným spojením slov. Napr. biela lož (nevinná) X biely človek 1 SKLADANÁ, J.: Frazeologický fond slovenčiny v predspisovnom období, Bratislava, 1993, s MLACEK, J.: Slovenská frazeológia, Bratislava 1977, s JAROŠOVÁ, A.: Lexikalizované spojenie v kontexte ustálených spojení, In: Princípy jazyka a textu, Ed. J. Dolník, Bratislava 2000, s HORECKÝ, J.: Návrh na vymedzenie frazémy, In: Frazeologické štúdie II., Ed. P. Ďurčo. Bratislava 1997, s MLACEK, J.: Slovenská frazeológia, Bratislava 1977, s

19 2. štruktúrovanosť - frazéma je súbor jazykových výrazov, ktoré sú usporiadané, štruktúrované; 3. variantnosť - existencia viacerých podôb tej istej frazémy, pričom v každej z nich sa zachová rovnaký význam. Inými slovami, frazeologická jednotka je akýsi súhrn všetkých jej podôb a variantov, v ktorých sa zvrat vyskytuje. 1 Aj tu je dôležité si uvedomiť rozdiel medzi frazeologickou jednotkou a tým, čo je podobným voľným spojením. Napr. vyprášiť niekomu kožuch X vyprášiť niekomu zásteru; 4. celostnosť je základnou obsahovou vlastnosťou frazémy, ktorá vždy vystupuje ako celok; 5. transformovanosť vo frazéme ide o transformáciu pôvodnej výpovede 6. modálnosť sa prejavuje vo výstavbe frazémy a spočíva vo vyjadrení vzťahu medzi hovoriacim, výpoveďou a objektívnou skutočnosťou. Modálne frazémy sú morfologicky nemenné, nespájajú sa so slovami v texte, ale majú funkciu uvádzacích, vsuvných výrazov, niekedy i samostatných výpovedí. Napr. v konečnom dôsledku 7. expresívnosť frazéma vyjadruje postoj hovoriaceho. Je to druhotná vlastnosť, ktorá neodhaľuje podstatu frazeologickosti. Sú to subjektívne prejavy hovoriaceho vo vyjadrení daného faktu frazémou, vnútorné stotožňovanie sa s ním. Napr. povedať, čo komu slina na jazyk prinesie, zahryznúť si do jazyka. 1 MLACEK, J.: Slovenská frazeológia, Bratislava 1977, s

20 1.3 Triedenie frazeologických jednotiek Konštrukčné triedenie frazeologických jednotiek V slovníkovej zásobe jazyka sa rozlišujú dva typy jednotiek: výrazy a frazeologizmy. Tak ako výrazy, aj frazeologizmy sú prvkami výpovedí a textov. Frazeologizmus, alebo aj frazeologický zväzok, je ustálené spojenie dvoch alebo viacerých výrazov, ktorého význam nevyplýva z významu jednotlivých prvkov. Preto sa občas stretneme aj s názorom, že frazeologizmy sú viac výrazové slová. Frazeologické jednotky sú mnohotvárne nielen zo sémantického, ale aj konštrukčného hľadiska. Slovenské frazeologické jednotky môžu mať formu všetkých slovných druhov syntagmy, ako aj všetkých vetných konštrukcií. Pre frazeológiu nie sú všetky konštrukčné vlastnosti ustálených zvratov relevantné. Dôležité sú najmä základné konštrukčné, stavebné vlastnosti frazeologizmov, čiže napríklad fakt, či má zvrat formu vety, syntagmy a pod. 1 Na základe takého to pohľadu delíme frazeologizmy do štyroch skupín: 1.) Fráza je taká frazeologická jednotka, ktorá má vetnú alebo súvetnú stavbu, pričom najbežnejším variantom sú frázy s formou jednoduchej vety. Napr. mrle ho žerú, šaty robia človeka. 2.) Frazeologický zvrat je taká frazeologická jednotka, ktorá má slovesnú syntagmatickú stavbu. Táto skupina je najpočetnejšia. Dominantné postavenie má väčšinou sloveso. Napr. dostať sa z blata do kaluže, odísť s dlhým nosom. 3.) Frazeologický výraz alebo úslovie je frazeologizmus so syntagmatickou stavbou, ktoré neobsahuje sloveso. Napr. Jablko sváru, krokodílie slzy. 1 MLACEK, J.: Slovenská frazeológia. Bratislava 1977, s

21 4.) Minimálna frazeologická jednotka je ustálené slovné spojenie, ktoré sa skladá z jedného neplnovýznamového a jedného pôvodne plnovýznamového slova. 1 Napr. do sýtosti, bez debaty. Zo sémantického hľadiska delíme jednotlivé frazémy podľa toho, či celkový význam vyplýva alebo nevyplýva z významov jednotlivých komponentov spojenia. 2 V takomto prípade delíme frazémy na: 1.) Frazeologické zrasty frazémy, ktorých význam nijako nevyplýva z významov jednotlivých komponentov spojenia. Význam stráca akúkoľvek motivovanosť. Napríklad Mucha mu sadla na nos. Tieto frazémy sa vyznačujú najväčším sémantickým posunom, a preto sú často nepreložiteľné, stáva sa, že sa označujú za idiómy. 2.) Frazeologické celky frazémy s preneseným významom, ktorý do istej miery súvisí s významom niektorého komponentu spojenia. Význam je teda čiastočne motivovaný. Napríklad Lepiť sa niekomu na päty. 3.) Frazeologické spojenie niekedy sa vyčleňuje osobitne. Jeden z komponentov ma frazeologicky viazaný význam, kým ostatné si ponechávajú svoj pôvodný lexikálny význam. Napríklad Slepá ulička. Niektoré lexikologické práce takéto spojenie nepovažujeme za frazémy, ale za lexikalizované spojenia tzv. združené pomenovania 3. 1 MLACEK, J.: Slovenská frazeológia. Bratislava 1977, s RIPKA, I., IMRICHOVÁ, M.: Základy slovenskej lexikológie, Prešov 2003, s Pozri kapitolu Pojmy a definície 21

22 1.3.2 Triedenie frazeologizmov podľa pôvodu Primárne sa frazeológia v každom jazyku z hľadiska pôvodu delí na domácu a prevzatú z iného jazyka. V slovenskej frazeológii podľa pôvodu rozlišujeme tieto typy frazeologických jednotiek 1 : 1.) Frazeologické jednotky prevzaté z antiky, zo starovekých gréckych a rímskych dejín, ale aj z gréckej a rímskej mytológie napr. Achillova päta, trójsky kôň. 2.) Frazeologické jednotky z biblických a kresťanských prameňov napr. Sodoma a Gomora (miesto nerestí, veľký zmätok), byť v Adamovom rúchu (nahý). 3.) Frazeologizmy, ktoré súvisia s dejinami spoločnosti napr. objaviť Ameriku. 4.) Frazeologizmy, ktoré vznikli z názvov literárnych diel, resp. z citátov historických alebo literárnych postáv Napr. statky zmätky. 5.) Frazeologizmy prevzaté z rozprávok a ľudovej slovesnosti Napr. trinásta komnata. 6.) Frazeologizmy zo života a skúseností Napr. silný ako medveď. 7.) Frazeologizmy súvisiace s rôznymi remeslami Napr. vysoko rúbať. 8.) Frazeologizmy, ktoré vznikli zo slovných spojení vyskytujúcich sa pri rozličných záujmových činnostiach Napr. byť na lopatkách, úder pod pás. 1 MLACEK, J.: Slovenská frazeológia, Bratislava 1977, s

23 9.) Frazeologické jednotky, ktoré vznikli zo spojené používaných v jednotlivých moderných výrobných odvetviach Napr. niečo ide ako na bežiacom páse. 10.) Frazeologizmy, ktoré vznikli na základe ľudských vlastností, ľudskej práce Napr. pracovať ako včelička. Zaujímavosťou je, že zooapelatíva majú pôvod primárne v kategórii 5., 6. a 10, a to jak v slovenskom, ako aj v poľskom jazyku Iné triedenie frazeologizmov Ema Krošláková vo svojom príspevku naznačila, že frazeologické jednotky možno triediť aj na základe štylistického aspektu na hovorové napríklad Mrle ho jedia a tiež knižné napríklad Ako Pontský Pilát umýva si ruky od nevinnej krvi. 1 U niektorých frazeologizmov už len veľmi ťažko dokážeme určiť pôvod, poprípade podnet k ich vzniku. Stáva sa to najmä v prípadoch, keď daná frazeologická jednotka vznikla za určitých okolností, ktoré nám už nie sú známe, poprípade obsahujú staré, už nepoužívané slovo. Napr. Mať niečo na rováši. (Kedysi mal richtár rováš, palicu, na ktorú si zaznačoval dlhy obyvateľov dediny, aby na to nezabudol.) Paradigmatické vzťahy frazém Aj vo frazeológii existujú paradigmatické (významové) vzťahy. Jedná sa najmä o polysémiu, homonymiu, synonymiu a antonymiu. 1.) Frazeologická polysémia jedna frazéma má dva alebo viacej významov. Napríklad Robiť niečo ľavou rukou vo významoch a) 1 KUCHÁR, R.: Z vývinu slovenskej lexiky, Bratislava, 1993, s

24 veľmi ľahko, bez námahy, b) nedbanlivo, povrchne. Je však zriedkavejšia ako klasická lexikálna polysémia. 2.) Frazeologická homonymia sú také frazémy, ktoré rovnako znejú, majú rovnakú výstavbu, avšak význam i obraznosť odlišné. Napríklad Mať niekoho na očiach vo významoch a) stále niekoho sledovať, b) spomínať si na niekoho. 3.) Frazeologická synonymia sú dve alebo viaceré frazémy, ktoré vyjadrujú približne rovnaký význam, pričom vznikli osobitnou frazeologizáciou. Napríklad význam zomrieť možno vyjadriť a) odísť do večných lovíšť, b) odísť na druhý svet. 4.) Frazeologická antonymia sú dve alebo viaceré frazémy s opačným významom, pričom ich spája jedna spoločná séma. Napríklad a) mať zlaté ruky, b) mať obe ruky ľavé. 24

25 2 Slovo o poľskej frazeologickej teórii Po prvý krát sa v Poľsku výraz (frazeológia) objavil v druhej polovici 19. storočia 1, a v tom istom storočí vyšla prvá lexikografická štúdia o poľskej frazeológii 2. Ak dnes v Poľsku hovoríme o frazeológii ako o náuke, spájame ju vlastne s menom Stanislava Skorupky. Najdôležitejším kritériom, podľa ktorého tento učenec pracoval s frazeologickým materiálom je kritérium sémantické. Jeho spojením s formálnym činiteľom, rozlišuje Skorupka tri druhy frazeologických spojení, a to: stałe, łączliwe, luźne. Voľné (luźne) frazeologické spojenia sú také, ktoré vznikli spontánne, v každodennom jazyku, nemajú ustálený význam, tj. vznikli jednoduchým spojením sémantickej hodnoty (hodnôt) jeho komponentov. Napr. Jeść zupę. Tieto frazeologické spojenia sa nachádzajú za hranicami frazeológie ako vedy. Sú súčasťou syntaxe a sémantiky zároveň. Preto aj keď sú voľné frazeologické spojenia fundamentálom frazeológie, vedec, bádateľ k nim musí pristupovať ako k spojeniam nie frazeologickým, lež syntakticko-sémantickým. Keď začneme analyzovať frazeologické jednotky až do ich najmenších častí, teda do jednotlivých výrazov, zistíme, že niektoré z nich sú súčasťou len neveľkého okruhu frazeologických jednotiek, ktoré majú navyše charakter voľných zväzkov. 3 Napríklad výraz asfaltować ohraničuje spojenia s výrazmi označujúcimi miesto, po ktorom ľudia jazdia. Napr. asfaltować plac, asfaltować alejki w parku atď. Ďalšie výrazy majú naopak bohatú frazeológiu, avšak jednostrannú. Napríklad výraz syn v spojení so slovesom vytvára niekoľko voľných zväzkov. Napr. 1 Słownik języka polskiego, red. A. Zdanowicz (i in.), vydaný vďaka M. Orgelbrandovi, Wilno 1861 (tzv. Słownik wileński), informácia čerpaná z 2 Słowniczek frazeologiczny. Poradnik dla piszących ułoŝył Ant. Krasnowolski, Warszawa In. CHLEBDA, W.: Elementy frazematyki: Wprowadzenie do frazeologii nadawcy, Opole 1991, s SKORUPKA, S,: Wiadomości i ćwiczenia z zakresu słownictwa frazeologii i stylistyki, Warszawa 1964, s

26 wychowywać syna, syn przyszedł na świat, atď. Občas sa vyskytnú aj trvalé (stałe) zväzky. Napr. syn pierworodny, syn chrzesny atď. V lexike ale existuje veľké množstvo výrazov, ktoré tvoria obrovské bohatstvo zväzkov, jednak charakteristických voľných, ako aj trvalých. Medzi takéto patrí aj głowa. V základnom význame povieme napríklad Boli głowa, z gołą głową, atď. V prenesenom význame sa dá vyjadriť aj od stóp do głów (od dola nahor), głowa kapuściana (hlupák), strzec jak oka w głowie (pozorne strážiť), atď. Tento výraz vystupuje aj vo veľkom množstve prísloví, ako napríklad Głową muru nie przebijesz. O frazeologickom bohatstve rozhodujú najmä trvalé (stałe) frazeologické zväzky, ale aj voľné (luźne) frazeologické jednotky majú svoj osobitný charakter. 2.1 Terminológia Základná Termín frazematika sa občas objavoval už v jazykovede. Zaujímavá je tiež novosť termínu frazéma, ktorá je súčasťou jednotiek typu fonéma, morféma, lexéma atď. Vo svojich prácach ho použili už medzi iným N. Amosov (1963) 1, S. Gavrin (1974) 2, ale aj W. Eismann (1988) 3. Frazémou môžeme nazvať bez ohľadu na sémantiku a formálnu štruktúru každý jazykový znak stanovujúci obsahový potenciál (význam), ktorý mu v danej chvíli priradil hovoriaci. Súbor takýchto znakov sa nazýva už spomenutým termínom frazematika. 1 AMOSOV N. N.: Osnovy angliskoj frazeologii, Leningrad In: CHLEBDA, W.: Elementy frazematyki: Wprowadzenie do frazeologii nadawcy, Opole 1991, s. 26., s GAVRIN, S. G.: Frazeologija sovremennogo russkogo jazyka, Perm In: CHLEBDA, W.: Elementy frazematyki: Wprowadzenie do frazeologii nadawcy, Opole 1991, s. 26., s EISMANN, W.: MoŜliwości i granice nauki o tworzeniu frazemów w języku rosyjskim, Wrocław In: CHLEBDA, W.: Elementy frazematyki: Wprowadzenie do frazeologii nadawcy, Opole 1991, s. 26., s. 176., s

27 Ten istý termín vzhľadom na dvojzmyselnosť termínu frazeológia bude označovať disciplínu, ktorá tieto znaky skúma. Žiada sa pripomenúť fakt, že frazematika nie je to isté, čo frazeológia, pokiaľ si teda pod týmto termínom predstavíme frazeológiu vo všeobecnosti. definícií: Podobne ako v slovenskom jazyku, aj v poľskom má frazeológia niekoľko 1.) je to veda, ktorá sa zaoberá ustálenými slovnými spojeniami v danom jazyku. Tieto ustálené spojenia sa nazývajú frazeologizmami. 1 2.) je to súbor všetkých ustálených spojení v jazyku. 3.) je to istý spôsob vyjadrovania sa. Frazeologizmy možno deliť na základe rôznych kritérií, a práve v poľských prácach sa ako najpopulárnejšia javí klasifikácia, ktorú do praxe zaviedol Stanisław Skorupka. Táto klasifikácia sa opiera o dve kritériá, a to formálne a sémantické. Presnejší popis uvediem pár riadkov nižšie Frazeologický zväzok Hlavným prvkom frazeologických slovníkov je związek frazeologiczny, ktorý je charakterizovaný nasledovne: a) nestálosť formy vystupujúcej v textovej realizácii, b) premenlivosť morfémového alebo lexémového zloženia v textovej realizácii u každého frazeologizmu, c) vstupovanie do pomeru tvarovej identity komponentu frazeologického zväzku so slovami tvoriacimi samostatné slovníkové jednotky, 1 KOSMAL, L.: Język polski od A do Z. Reperytorium, Warszawa 2003, s

28 d) absencia symetrie medzi významom a formou výrazu, ktorý sa nedá opísať kategoriálnymi pravidlami, e) väčšina frazeologických zväzkov patrí do systému tzv. sekundárnej nominácie, čiže takých jednotiek, ktoré sa používajú nielen na vyjadrenie informácie v definovanom kóde, ale aj na vyjadrenie iných pragmatických celkov Pojmy a definície pojmy. Podobne ako v slovenskej terminológii, aj tu by som rada ozrejmila niektoré - łączliwość - je podmienená najmä formou a významom výrazu. Napríklad gramatická kategória výrazu bardzo to, že je príslovkou mu nedovoľuje spojiť ho s podstatnými menami. 2 Viazanosť môže byť buď na podnet gramatiky, syntaxe alebo významu, sémantiky. Spomenutý príklad nám poukazuje, že v prihliadnutí ku gramatickej kategórie nám vzniká syntaktická viazanosť. Príkladom sémantickej viazanosti je aj Piąte koło u wozu. Vďaka viazanosti výrazov potom môžeme jednoduchšie určiť, či sa u frazeologickej jednotky jedná o voľný či viazaný typ. 3 - produkt języka - je neustálené spojenie výrazov, ktoré vzniká dočasne. Jeho význam vyplýva z významov jeho prvkov, väčšinou je ich sumou. Napríklad mądry człowiek. 4 V jazykových produktoch dominuje syntaktická viazanosť nad tou gramatickou. - Defrazeologizacja - je to slovotvorná kategória lexikálnych jednotiek, ktorých základom je frazéma. Majú charakter neplnovýznamového slova, pričom jeho vznik je motivovaný vetou, ktorá má platnosť frazémy. K mutačnému typu 1 LEWICKI, A. M.: Z zagadnień frazeologii: problemy leksykograficzne, Warszawa 1987, s.6. 2 KURKOWSKA, H. SKORUPKA, S.: Stylistyka polska, Warszawa 1959, s BĄBA, S.: Innowacje frazeologiczne współczesnej polszczyzny, Poznań 1989, s

29 onomaziologickej kategórie patria také prípady defrazeologizácie, keď dochádza k vzniku novej jednoslovnej lexikálnej jednotky, napríklad mať sedem slivák sedmoslivkár, potiť sa krvou krvopotný 1. Motivácia slov frazémami je jazykový jav, ktorý sa živo prejavuje najmä v hovorenej reči. Tvorba defrazeologických motivátov je prejavom všeobecnej tendencie skracovať výpovede na jednoslovné vyjadrenia, ale tiež prejavom automatizácie jazykového prostriedku Klasifikácia frazeologických zväzkov V poľskom jazyku existujú tri typy klasifikácie frazeologických zväzkov Typologická klasifikácia Andrzej Maria Lewicki delí frazeologické jednotky na 5 syntaktických typov frazeologických zväzkov a 2 typy fungovania ich významov. Typológia zvaná tiež Typologia Lewickiego. Z pohľadu syntaktických funkcií delíme frazeologizmy na: A) Frazy sú frázy, ktoré sa môžu používať ako samostatné vety a pritom k tomu nepotrebujú žiadne ďalšie doplnky. Napr. Śnieg pada. Fráza pozostáva z dvoch základných zložiek, a to podmetu a prísudku. V prípade, že sa jeden z nich vynechá, hovoríme o eliptickej fráze (fraza eliptyczna). Napr. (deszcz) pada. B) Zwroty majú funkciu slovies. Aby sme z nich mohli utvoriť vety, potrebujeme ešte prvok typu podstatného mena, ktorý nám priblíži, k čomu alebo ku komu sa frazeologizmus vzťahuje. Niektoré zvraty síce nemajú sloveso, ale plnia slovesnú funkciu. Napr. ktoś w płacz. 1 s Podobné vysvetlenie možno nájsť aj na 29

30 C) WyraŜenia je to spojenie výrazov, v ktorých hlavným prvkom je podstatné meno, prídavné meno, príslovkové určenie, niekedy aj príslovka. Napr. pięta Achillesa 1. Podľa toho, ktorý slovný druh je podstatou, potom delíme nasledovne 2 : i. rzeczownikowe plnia funkciu podstatného mena. Napr. złote serce, ii. określające (przymiotnikowe) zvýrazňujú podstatné mená, slovesá, prídavné mená a príslovky. Napr. jaki taki, iii. Wskaźniki frazeologiczne plnia pomocnú funkciu predložkám w związku z czymś, spojkám o tyle... o ile... a časticiam rzecz jasna. Z pohľadu na fungovanie významov delíme frazeologizmy na: A) Idiomy, Związki idiomatyczne frazeologizmy s nemenným zložením, ktorých význam je úplne iný, než vyplýva z jeho prvkov či zo sumy týchto prvkov. Napr. parszywa owca. Inými slovami, idióm je stály frazeologický zväzok v jazyku, ktorý sa nedá doslovne preložiť. Používa sa väčšinou v hovorovom prejave. U idiómoch prevažuje sémantická viazanosť nad syntaktickou, avšak prítomné sú obidve. 3 B) Frazemy, połączenia frazeologiczne sú ustálené spojenia, ktorých význam sa pohybuje v blízkosti nadradeného výrazu. Napr. gniew ogarnia. Inými slovami, frazémy sú jazykové znaky, ktoré nesú význam. 1 KOSMAL, L.: Język polski od A do Z. Reperytorium, Warszawa 2003, s BĄBA, S.: Innowacje frazeologiczne współczesnej polszczyzny, Poznań 1989, s Pozri kapitolu Pojmy a definície. 30

31 2.2.2 Funkčná klasifikácia Piotr Muldner-Nieckowski delí na 3 typy mechanizmov vzniku frazeologických zväzkov, a to: A) Otwarte významovo samostatná skupina výrazov, ktorá prijíma výsledný tvar na základe slovníkových vzorcov. B) Zamknięte významovo samostatná skupina výrazov, ktorá neobsahuje žiadne prvky otwartych ani jazykové produkty, avšak slovníkové jednotky, väčšinou idiomy, poprípade wyraŝenia či zwroty przyimkowe. C) Formalne krátke, viacvýrazové poznámky, ktoré majú i musia mať len jeden význam a jednu formu. Patria sem medzi iným termíny Klasická zastaraná klasifikácia Stanisław Skorupka delí na 3 typy stavby frazeologizmov a 3 stupne viazanosti výrazov. Z pohľadu stavby (z pohľadu gramatického) delíme frazeologické zväzky na: A) WyraŜenie základom je obvykle podstatné meno, prídavné meno, či príslovka. Napr. parszywa owca. B) Fraza je to veta, ktorá je viac menej bežná, často sa opakujúca a silne významovo viazaná. Napr. serce boli. Je treba si zapamätať, že každá jedna fráza je vetou, ale nie každá veta je frázou. 1 C) Zwrot základom je sloveso alebo príslovkové príčastie. Napr. biorąc pod uwagę, prawdę mówiąc. 1 KURKOWSKA, H. SKORUPKA, S.: Stylistyka polska, Warszawa 1959, s

32 Z pohľadu viazanosti, zo sémantického stanoviska, delíme frazeologizmy na 1 : A) Związki frazeologiczne stałe tj. idiómy. Sú to zväzky, ktoré majú nenarušiteľnú skladbu, pričom každý jazyk má svoje vlastné idiómy, ktoré nie je možné preložiť do iného jazyka. Napr. głowa kapuściana (hlupák). B) Związki frazeologiczne łączliwe - sú také výrazové spojenia, ktorých jednotlivé prvky sú veľmi silno viazané, vyskytujú sa však bežnejšie ako voľné výrazové spojenia, a pritom ešte stále nemajú v sebe niečo, čo znemožňuje ich rozdelenie či preklad. Napr. zdobyć pierwszeństwo. C) Związki frazeologiczne luźne - každý člen si zachováva svoj význam; sú to také výrazové spojenia, ktorých význam je sumou významov prvkov, a v ktorých možno jednotlivé prvky nahradiť inými v závislosti od toho, čo by sme radi vyjadrili. Napr. jeść zupę, duŝy dom. 2.3 Pôvod frazeologických jednotiek Aj frazeológia európskych jazykov má spoločné črty. Jednou z nich je aj starožitný pôvod, a to jednak pod vplyvom kresťanstva, ale aj grécko-latinských kultúr. 2 Pôvod niektorých frazeologických jednotiek, ktoré vznikli na základe starožitnej grécko-latinskej kultúry, pochádza z: 1.) mytológie męki Tantala 2.) histórie Drakońskie prawa 3.) literatúry pięta Achillesa Veľké množstvo frazeologických jednotiek vzniklo na podklade Biblie. Medzi ne zaraďujeme napríklad: 1 KOSMAL, L.: Język polski od A do Z. Reperytorium, Warszawa 2003, s KURKOWSKA, H. SKORUPKA, S.: Stylistyka polska, Warszawa 1959, s

33 1.) wyraŝenia oko za oko, ząb za ząb, 2.) zwroty spać snem wiecznym. Častokrát medzi spoločné črty európskych frazeológii patria citáty arcidiel svetovej literatúry, ktoré sa stali súčasťou celej ľudskosti. Patria sem napríklad citáty Williama Shakespeara, ako sú Być albo nie być oto jest pytanie. Pôvod niektorých frazeologických jednotiek bol ovplyvnený aj výrokmi slávnych osobností, ako napríklad Cézarov výrok I ty, Brutusie (przeciwko mnie)! 2.4 Poľské frazeologické slovníky - V roku 1898 bol vydaný slovník Antoniego Krasnowolskiego, ktorý obsahoval okolo ustálených zväzkov a honosil sa titulom: Słowniczek frazeologiczny. Poranik dla piszących 1. - V roku 1967 vyšiel veľký Słownik frazeologiczny języka polskiego profesora Stanisława Skorupki 2. V dejinách frazeológie ako vedy nastal veľký prelom. Vo vstupe autor predstavuje klasifikáciu frazeologizmov, ktorá platí dodnes. V dvojdielnom diele zaznamenal približne výrazov, zvratov a príslovia. Obsahuje azda všetky výrazové zväzky, ktoré sa objavili v poľskom jazyku od 18. storočia. - V roku 1994 vyšiel Słownik zwrotów i aluzii biblijnych 3, v roku 1995 vyšiel Od Adama i Evy zaczynać. Mały słownik biblizmów języka polskiego 4, nasledovalo vydanie v roku 2001 W kilku słowach: słownik 1 Słowniczek frazeologiczny. Poradnik dla piszących ułoŝył Ant. Krasnowolski, Warszawa In. CHLEBDA, W.: Elementy frazematyki: Wprowadzenie do frazeologii nadawcy, Opole 1991, s SKORUPKA S., Słownik frazeologiczny języka polskiego, t. 1-2, Warszawa , informácia čerpaná z 3 KOMORNICKA, A. M., Słownik zwrotów i aluzji biblijnych, Łódź 1994., informácia čerpaná z 4 GODYŃ, A., Od Adama i Ewy zaczynać. Mały słownik biblizmów języka polskiego, Warszawa 1995., informácia čerpaná z 33

34 frazeologiczny języka polskiego 1, v roku 2002 zas Słownik frazeologiczny współczesnej polszczyzny. 2 - Rok 2003 bol bohatý na vydávanie frazeologických slovníkov. Možno spomenúť Mały słownik frazeologiczny współczesnego języka polskiego 3, Wielki słownik frazeologiczny języka polskiego 4 a Słownik frazeologiczny 5. - V roku 2005 nasledoval Wielki słownik frazeologiczny PWN z przysłowiami 6. - Za jeden z najnovších frazeologických slovníkov možno pokladať Słownik frazeologiczny języka polskiego 7. Tento slovník myslel predovšetkým na učiteľov a žiakov všetkých škôl. Má praktický charakter, pretože vystupuje jednak ako pomocník pri rozširovaní slovnej zásoby, jednak pomáha pri štylistických prácach, či písaní textov. 1 Mosiołek-Kłosińska K., Ciesielska A., W kilku słowach: słownik frazeologiczny języka polskiego, Warszawa 2001., informácia čerpaná z 2 Bańko M., Słownik porównań, Warszawa Bąba S., Liberek J., Słownik frazeologiczny współczesnej polszczyzny, Warszawa 2002., informácia čerpaná z 3 Bąba S., Liberek J., Mały słownik frazeologiczny współczesnego języka polskiego, Warszawa- Kraków 2003., informácia čerpaná z 4 Müldner-Nieckowski P., Wielki słownik frazeologiczny języka polskiego, Warszawa 2003., informácia čerpaná z 5 Słownik frazeologiczny, red. W. Głuch, A. Nowakowska, Wrocław 2003., informácia čerpaná z 6 Wielki słownik frazeologiczny PWN z przysłowiami, oprac. A. Kłosińska, E. Sobol, A. Stankiewicz, Warszawa 2005., informácia čerpaná z 7 PODLAWSKA, D., ŚWIĄTEK-BRZEZIŃSKA, M.: Słownik frazeologiczny języka polskiego, Bielsko- Biała 2006, informácia čerpaná z 34