Architektonické listy FA STU Ročník 13, číslo :: Membránové konštrukcie, styky, ukončujúce časti, dizajn mechanicky predpätých membrán

Transkrypt

1 :: Membránové konštrukcie, styky, ukončujúce časti, dizajn mechanicky predpätých membrán :: Výber z habilitačnej práce Konštrukcie povrstvených a nepovrstvených technických textilií a folií, ináč membranové konštrukcie, patria do skupiny ľahkých povrchových štruktúr. Používajú sa prevažne na prekrytie veľkorozponových priestorov a štruktúr s veľkým povrchom. Nezaplatiteľnou vlastnosťou membrán je, že materiál možno namáhať ťahovým napatím. Stavby tohoto druhu sa vyznačujú mimoriadnou úspornosťou, a napriek určitým priestorovým nárokom, nárokom na podpornú konštrukciu a trochu komplikovanému spôsobu riešenia zvukovej a tepelnej izolácie poskytujú veľa výhod. Determinujúcim faktorom pri týchto konštrukciách preklenujúcich veľké priestory, je vzťah medzi dostatočnosťou vzdialenosťou a membránovými spojmi. Najväčšie rozpätie a najmenšie namáhanie konštrukcií zámkov ukotvenia a spojenia membrán, umožňuje vačšiu ekonomickosť úspornosť konštrukcie. Veľmi dôležitým faktorom je pri tom kvalita spoja. Platí, že čím prispôsobenejšie sú konštrukčné detaily na skutočné nároky, tým je celá konštrukcia trvácnejšia a menej odkázaná na opravy (údržbu). Z tohto dôvodu, prvoradou požiadavkou musí byť kvalitná spojovacia technika membrán. Nevyhnutné je know-how, od znalosti ako sa správa jednoduché spojenie šitím pri rozmanitých nárokoch až po pochopenie komplexného priebehu motoricky ovládaného otvárania a zatvárania veľkých dáždnikových prekrytí s vnútorným odvodom vody. Zvyšenú pozornosť pri vývoji spojov pre technické membrány si vyžaduje v porovnaní s kovom a betónom: :: relatívne vysoká roztažnosť membránového materiálu, :: rozdielna veľkosť deformačných modulov spájaných materiálov, :: ich rozdielne spôsoby starnutia, :: možnosť galvanickej korózie pri uplatnení rôznych kovov. Je dosť obtiažne pochopiť reakciu napnutej membrány na spojovacie prvky membránových prefabrikátov pri rozmanitých nárokoch. Táto reakcia je okrem toho závislá od veľkosti a zakrivenia membránovej plochy, takže je potrebné jej účinok, resp. pôsobenie na spojovacie elementy odznovu navrhnúť takmer na každej novej stavbe. Určité všeobecné pravidlá, ktoré by uľahčili návrh týchto konštrukcií neexistujú. Je zrejmé, že to ani v blízkej budúcnosti nebude tak, ako sme na to zvyknutí pri pevných konštrukciách. Preto konštruktérom, ktorí majú skúsenosti s konvenčnými stavbami spôsobuje spočiatku ťažkosti uvažovať a konštruovať adekvátne membránam. Ďaľším faktorom je, že práve pri mäkkých a ľahko ohybných (tvarovateľných) systémoch, má montážny proces podstatný vplyv na konštruktívne stvárnenie. Pri membránových stavbách vystupuje viacero špeciálnych problémov, ako je: :: spôsob návrhu okrajového lemovania, :: usporiadane a spôsob akým sú udržiavané a korigované vnútri membránového poľa vzdialenosti napínacích lán, :: aké veľké bude predpätie a akým spôsobom bude prenesené do konštrukcie, :: dosiahnutie a kontrola optimálneho napätia. Bez týchto poznatkov nemožno dokonale navrhnúť rozdelenie plôch membránovej stavby. Často formulovaná poznámka známych konštruktérov, že problematika spočíva v detailoch platí vo zvýšenej miere pre membránové stavby. Stavebný materiál membrána je natoľko typovo mnohostranne rozvinutý, že poskytuje málo dôvodov na kritiku. Napríklad nerovnaká hrúbka ochrannej vrstvy na povrchu vlákien, zmena farebnosti starnutím, rozličná rozťažnosť vlákien osnovy a prenikanie vody do tkaniny, sú so zreteľom na správnu funkčnosť a životnosť membránovej stavby rovnako významné kritériá ako problémy, ktoré možu vzniknúť nesprávnym navrhnutím, resp. nesprávnym uplatnením spojov. Stavebný materiál membrána je natoľko typovo mnohostranne rozvinutý, že poskytuje málo dôvodov na kritiku. Napríklad rovnako významné kritériá so zreteľom na správnu funkčnosť a životnosť membránovej stavby ako problémy, ktoré môžu vzniknúť nesprávnym navrhnutím, resp. nesprávnym uplatnením spojov sú: :: nerovnaká hrúbka ochrannej vrstvy na povrchu vlákien, :: zmena farebnosti starnutím, :: rozličná rozťažnosť vlákien osnovy, :: prenikanie vody do tkaniny. Pri výstavbe membrán môžeme dnes konštatovať, že v spojení s inými materiálmi sa vynakladajú veľké náklady bez toho, aby sa zadosťučinilo, špecifickým nárokom tohoto ohybného elementu. To znamená, že nezohľadňujú relatívne vysoké napätie, trhavosť materiálu, tangenciálne sily, nároky na pevnosť spojovacích otvorov a na zmenu hrúbky materiálu v dôsledku rôzneho počtu membránových vrstiev. Existujúca flexibilita membrán a ich dobromyseľné správanie, zvádzajú konštruktérov zbehlých v iných konštrukčných oblastiach k tomu, že venujú viac pozornosti návrhu kovových profilov, svorníkov, kramlí a ich ochrane proti korózii, ako špecifickým nárokom membrány. Často to spôsobuje ich rozpačitosť a bezradnosť voči tomuto stavebnému materiálu

2 Príkladom možu byť nákladne konštruované spevnenia okrajov veľkopriestorových zastrešení, ktoré pritom nedokážu zabezpečiť ani len dostatočne kontrolovaný odtok dažďovej vody. Pri veľkých projektoch v kresbách prierezov, objavíme membránu neraz celkom na kraji len ako čiaru. Problém sa však často začína už pri návrhu, ktorý neadekvátne rešpektuje špecifické vlastnosti membránovej konštrukcie, a základná geometria pôdorys často nepatrným zakrivením privádza do rozpakov tak konštruktéra ako aj dodávateľa textílie. Susediace Jedným z udivujúcich pôsobivých aspektov textilných membránových štruktúr je obdivuhodná ľahkosť a vzdušnosť jej kreatívnych foriem pri pohľade z interiéru i exteriéru. Je nesporne ovplyvnená základnou zásadou veľkorozponových ľahkých plošných konštrukcií, čím vačšie rozpätie tým subtílnejšia konštrukcia a menšia jednotková hmotnosť. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že prínos nových technológií súvisiacich s membránovými štruktúrami je oveľa väčší a nesústredil sa len na oblasť technických textílií. Stále otvorený systém ďaleko presiahol svoje hranice a výrazne sa začína presadzovať v oblastiach doteraz dominantným postavením ťažkého stavebníctva. Ich výhody sa začínajú uplatňovať nielen pri tradične veľkorozponových plošných nosných konštrukciách halového typu, ale aj výškových stavbách, kde svojimi vlastnosťami umožňujú dosahovať stále väčších výšok pri menej hmotných konštrukciách v systémoch ich opláštenia v interiéri a exteriéri. Nezastupiteľnú úlohu nadobúdajú pri vytváraní klimatizovaného veľkopriestoru a chráneného mestského prostredia. Najlepšie stavby patria nielen k originálnym z hľadiska architektonickej formy, ale sú aj zároveň špičkové technické diela s vysokou úrovňou technického detailu charakterizované ako architektúra Hi-Tech. Sú to stavby originálne vo všetkých smeroch. Príklady spôsobu spájania membránových polí veľkého rozponu delených na medzipolia, z dôvodu kompletizácie, montáže a transportovateľnosti. Pri spájaní membránových polí s rôznymi plošnými rovinami spájaných polí sa na miestach spojov podľa polohy umiestnenia záhybu vytvárajú vnútorné hrebene spoločenské centrum, Earth Centre Edinburg. membránové polia na hrebeňoch a hrdlách môžu mať spoločný okrajový prvok, ktorý sa nachádza na zlome membránových rovín. Požiadavka za menej dosiahnúť viac ako výsledná predstava architektúry z ľahkých alebo veľkorozponových plošných konštrukcií tým obsahuje ďalekosiahajúcu dimenziu, ktorá tvorí duchovný stredobod princípu ľahkého spôsobu stavania. :: Použitá literatúra 1. BUBNER, Ewald: Der Membranbau. Historischer Überblick, Gegenwart, Ausblick. (Stavba z membrán. Historický přehled, přítomnost, výhledy.). In: DBZ, č. 4 (2003), s , lit., 13 obr. 2. KOCH, Klaus-Michael: Bauen mit Membranen. Der innovative Werkstoff in der Architektur. München : Prestel Verlag, s. - ISBN 10: , EAN REIN, Alfred - WILHELM, Viktor: Konstruieren mit Membranen. In: Detail - Zeitschrift für Architektur + Baudetail, - Roč. 40, č. 6 (2000), s doc. Ing. arch. František Kalesný, PhD

3 :: Doktorandské štúdium v číslach Permanentným snažením v rámci doktorandského štúdia je zvyšovanie jeho kvality a to ako študijnej tak vedeckej časti. Študijná časť sa v pravidelných periódach inovuje ako v skladbe prednášateľov, tak aktuálnosťou prednáškových cyklov. V rámci vedeckej časti sa kladie zvýšený dôraz na publikačnú činnosť doktorandov a ich priame zapájanie sa do vedeckovýskumných projektov školiteľov, respektíve ústavu. Na fakulte sa cielene vytvárajú podmienky pre skvalitnenie práve vedeckej časti prípravy doktorandov cez: :: grantové projekty, :: pravidelný seminár pre doktorandov, :: založenie edície zborníkov prác doktorandov, :: ponuku prednášok zahraničných prednášateľov, :: účasť na medzinárodných a domácich konferenciách, seminároch a workshopoch. Nezanedbateľné je však i sledovanie kvantifikovateľných ukazovateľov, ktoré sa odrážajú na ekonomike fakulty a samotných ústavoch (publikačná činnosť doktorandov, počet interných doktorandov, počet absolventov), ale i na úspešnosti komplexnej akreditácie fakulty. Počty úspešných doktorandov sa prepočítavajú na funkčné miesta profesorov a docentov, sledujú sa voči počtu prijatých uchádzačov v jednotlivých ŠP, respektíve odboroch. Sleduje sa úroveň hodnotenia štátnych skúšok, počet a kvalita publikačnej činnosti doktorandov. :: Z akreditačného spisu V rámci komplexnej akreditácie fakulty sa sledujú v rámci doktorandského štúdia nasledovné kritériá: :: kritérium KZU-3: Počet absolventov doktorandského štúdia, :: kritérium KZU-4: Výstupy výskumu študentov a absolventov doktorandského štúdia, :: kritérium KZU-6: Počet doktorandov denného doktorandského štúdia a externých (zamestnancov) doktorandov na prepočítaný evidovaný počet docentov a profesorov (funkčné miesta). Pre súčasnú akreditáciu fakulta spĺňala požadované kritériá nasledovne: Kritérium KZU-3: Počet absolventov doktorandského štúdia V rámci daného kritéria sa sleduje ročný priemer absolventov doktorandského štúdia v dennej forme v príslušnom študijnom odbore (respektíve vednom/umeleckom odbore) za ostatných 6 rokov na obsadené miesto funkčného profesora, ktorý predstavuje. Je potrebné splniť limit 1/3 absolventa na 1 profesora za rok v priemere

4 Ako v ŠO Architektúra a urbanizmus, tak v ŠO Dizajn bolo za kritérium ročný priemer absolventov doktorandského štúdia na príslušný študijný odbor na obsadené miesto funkčného profesora najmenej 1/3 za roky 2002 až 2007 splnené. Kritérium KZU-6: Počet doktorandov denného doktorandského štúdia a externých (zamestnancov) doktorandov na prepočítaný evidovaný počet docentov a profesorov (funkčné miesta). V rámci daného kritéria sa sleduje počet doktorandov denného doktorandského štúdia a externých (zamestnancov) doktorandov prepočítaný na evidovaný počet docentov a profesorov (funkčné miesta). Požadovaným kritériom je najmenej 1 doktorand na 1 docenta a profesora v priemere na rok. Počet doktorandov denného dokorandského štúdia a externých (zamestnancov) doktorandov prepočítaný na evidovaný počet docentov a profesorov (funkčné miesta) spľňa požadované kritérium najmenej 1. V rámci akreditačných spisov sa v rámci jednotlivých študijných programov ďalej sleduje miera úspešnosti doktorandského štúdia podiel absolventov voči prijatým doktorandom

5 :: Perspektíva V súčasnosti stojíme pred prijímacím konaním na doktorandské štúdium pre akademický rok Smerné číslo pre fakultu zatiaľ nie je známe. Verím však, že bude kopírovať predchádzajúce roky t. j. 21 až 22 miest. Pritom je možné očakávať zvýšený záujem o doktorandské štúdium, najmä o jeho internú formu a tým i vyššiu kvalitu prijatých uchádzačov. Rovnako perspektíva počtu úspešných absolventov je pre tento rok vysoká. Je vhodné oceniť narastajúci počet doktorandov (prácu ich školiteľov), ktorí odovzdávajú práce v štandardnej dĺžke štúdia. Oproti predchádzajúcim rokom narastá i počet absolventov, ktorí využili a najmä realizujú možnosť obhájiť dizertačnú prácu v nadštandardnej dĺžke štúdia, t. j. do piatich rokov v študijných programoch a do šiestich rokov od dizertačnej skúšky pri dobiehajúcich vedných/umeleckom odboroch. U tých posledne menovaných sa však blíži konečný termín možnosti obhájiť prácu do konca roka 2010 vrátane schválenia udelenia titulu vo VaUR fakulty. Verím, že väčšina túto možnosť využije. doc. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD

6 :: Krajinári v Berlíne Berlín patrí k najzelenejším mestám Európy. Viac než tretinu plochy mesta zaberajú lesy, parky, vodné toky, každý obvod má svoju typickú zeleň. Berlín je ale predovšetkým miestom experimentovania. Od pádu berlínskeho múra sa mesto intenzívne rozvíja, pribúdajú nové priestory a objekty, ktoré realizujú známi architekti z celého sveta. Nové prístupy sú viditeľné aj v riešení voľných priestorov. Ide nielen o novú koncepciu parkových plôch a námestí so zeleňou, ale aj o zaujímavé riešenia vnútroblokových priestorov. Mnohé urbanistické projekty v posledných rokoch výrazne zlepšili vnútromestské plochy zelene a priestory pre oddych. Práve to boli dôvody prečo sme sa na konci letného semestra my, krajinári študenti a niektorí pedagógovia vybrali na exkurziu do Berlína. Príprava zabrala trochu viac času, pretože sme chceli uskutočniť zaujímavý program, v ktorom by boli zastúpené rôznorodé priestory v meste, nevynímajúc z toho architektúru. Osobne ma mrzí, že naši krajinári zatiaľ ešte nevnímajú súčasnú záhradnú a parkovú tvorbu v kontexte s architektúrou, preto sme sa snažili upriamiť ich pozornosť nielen na tvorbu krajinných architektov, ale aj na tvorbu stavebných architektov zvučných mien tvoriacich pre Berlín, ako sú Sir Norman Foster a jeho budova Reichstagu, Daniel Libeskind a jeho Židovské múzeum, Jan Helmut a jeho Sony Center, Renzo Piano, M. Kohlbecker, H. Kollhoff, R. Moneo, R. Rogers a ich komplex budov Daimler-Benz, A. Schultes, Ch. Frank a ich Krematórium Baumschulenweg a sídlo nemeckého kancelára, F. Gehry... atď. Pre študentov architektúry sú tieto mená možno už notoricky známe, študenti krajinári sa s mnohými stretli po prvýkrát. Orientačným bodom v meste sa pre nás stal komplex Sony Centrum a jeho krytá obrovská piazza, okolo ktorej sa točia kiná, IMAX, mediatéka, reštaurácie, kaviarne a európska centrála Sony. Zaujala nás tak ako každého, ktorý navštívi tento komplex, nielen architektúra a celková koncepcia komplexu, ale aj abstraktná forma prekrytého námestia, ktorej tvorcom je krajinný architekt Peter Walker. Jeho práca s elementárnymi formami a spektrom farieb je variáciou na konštruktivistické kompozície W. Kandinského. Zhora strešná konštrukcia, zdola centrálna fontána s priezorom do kina, strihané záhony, dlažobné prvky, materiály a mobiliár dodávajú tomuto miestu postmodernú atmosféru. tvary. Chodníky vysypané ružovou štrkodrvou, zapustené do stúpajúceho zatrávneného terénu a ohraničené lámanou žulou. Lavičky nie sú potrebné, sedí a leží sa na trávniku odkiaľ sa otvárajú pohľady na Sony aj Postupimské námestie. :: Henriette Hertz Park. Podobne originálny Tilla-Durieux-Park (DS Landschapsarkitekten-Amsterdam, spolupráca T. M. Dietrich-Berlin) nachádzajúci sa pri komplexe budov Daimler Benz dlhá línia zatrávnená plocha, tiež zdvihnutá nad okolité komunikácie, ohraničená tvrdými hranami šikmého terénu, uprostred tvrdo rozrezaná priechodom, v časti ktorého sú umiestnené dlhé hojdačky pre teenegerov ihrisko takmer na ulici! Bez stromov a lavičiek, ťažko nazvať toto miesto parkom. Trávnik klesá smerom k vodnému toku a na konci splynie s dlažbou okolitých chodníkov. Je neustále pripravený pre rôzne využitie slnenie, ležanie, behanie, sedenie. Smeruje do ďalšieho budúceho parku, ktorý sa plánuje zrealizovať za vodným tokom na mieste bývalej nákladnej stanice. (Park auf dem Gleisdreieck, prvé miesto v súťaži Atelier Loidl-Berlin). :: Tilla-Durieux-Park. :: Parky V blízkom okolí tohto komplexu sa nachádzajú dva parkovo upravené priestory. V bezprostrednej blízkosti nás zaujali tvrdé zlomy Henriette Hertz Parku (AG DS Landschapsarchitekten a S. Koren-Amsterdam spolupráca T. M. Dietrich-Berlin), ktoré v pôvodnom koncepte P. Walkera mali vytvárať oblúk k oválu prekrytého námestia. V realizácii novou firmou nadobudli tvrdé

7 Architektonické listy FA STU Ročník 13, číslo Parky v Berlíne vznikajú všade, aj na koľajiskách. Takýmto parkom je Natur-Park Südgelände (AG ÖcoCon/Planland Berlin), ktorý nás mimoriadne zaujal svojou atmosférou. Obdivovali sme svojský ráz miesta, koľajnice, chodníky z oceľových roštov, čisté aj pomaľované staré múry prerastené relikty priemyslovej kultúry v prírodnej štruktúre otvorených čistín a hustých porastov ponechaných spontánnemu vývoju. Tabuľka na viditeľnom mieste obsahovala nielen informácie o flóre a faune, ale aj usmernenie pre teenegerov, kde majú realizovať svoje graffiti. Možno aj vďaka tomu zostala čistou výrazná dlhá žltá stena, akcentujúca vstupný priestor parku. údolia medzi veľkými sídliskami Marzahn a Hellersdorf. Park pri rieke Wuhle zaujal najmä rozsiahlym voľným priestorom otvorenou lúčnou krajinou, kontrastujúcou s malými priestormi vnútroblokov neďalekej obytnej zástavby. V tomto priestore pútali našu pozornosť okrem netradičných ihrísk najmä štyri výrazné architektonické objekty, vyvýšené terasy ohraničené gabionovými múrmi, pôsobiace ako pevnosti na obranu nového sídliska. Autori ich nazvali celkom príznačne balkónmi, pretože je z nich vidieť celú krajinu ako na dlani. A krajina je pripravená pojať rôzne aj nepredvídateľné aktivity. So sídliskom je tento otvorený priestor prepojený dlhým zeleným pásom, pre ktorý sa viac hodí pomenovanie mestská záhrada ako park. Dlhý zelený pruh vytvorený z vĺn trávnika. Do mäkkých vĺn sú vsadené tvarom tvrdé plochy odpočívadiel, ktoré sa striedajú so skupinami záhonov, krovín a drevín. Pre údržbu síce komplikovaný, ale pre deti a mládež veľmi príťažlivý terén. Pre nás prekvapenie, čo všetko je možné urobiť vo verejnom priestore. :: Park an der Wuhle Landsberger Tor. :: Natur-Park Südgelände. :: Park dejín Moabit Spontánnosť a prirodzenosť sú pre mnohé berlínske parky charakteristické. Platí to aj pre Krajinný park Adlershof (Büro Kiefer, Berlin) vytvorený na bývalej ploche letiska Johanistal chránený biotop suchých tráv, okolo ktorého vznikajú miesta pre rekreáciu obyvateľov postupne dobudovávaných okolitých sídlisk alebo pre Park an der Wuhle (ST raum a., Berlin), ktorý vznikol ako súčasť Wuhlského Po prírodných parkoch bol pre nás doslova bonbónikom Park dejín Moabit. Autor Udo Dagenbach získal za tento park v roku 2007 cenu za najlepšie dielo v oblasti krajinnej architektúry Nemecka. Bývalé väzenie Moabit, miesto s dlhou, ale najmä smutnou históriou, získalo nový význam ako verejný a voľne prístupný park. Je schovaný v blízkosti hlavnej stanice za vysoký 5 metrový múr. Aj vstup je originálny, skrytý za predstavenou betónovou stenou, preto pri pohľade z parku smerom von opäť vidíme len stenu. Čo najviac obdivujeme pri spoznávaní súčasných diel krajinnej architektúry je ako sa tvorcovia snažia sprostredkovať minulosť miesta. Pamäť miesta v tomto prípade pripomína viacej symbolov ako inde. Všetky symboly majú návštevníkovi odhaliť skúsenosti z väzenia. Sú to napríklad predimenzované tyče mreží alebo na mieste popráv, v centrálnej osi parku, umiestnená veľká kvadratická skulptúra, do trávnika vložené stopy po zmiznutých väzenských objektoch alebo replika väzenskej cely v skutočnej veľkosti

8 Architektonické listy FA STU Ročník 13, číslo :: Park dejín Moabit. Aj napriek týmto ťažkým, ale výtvarne stvárneným symbolom, sa tu nachádzajú trochu zredukované oddychové miesta pre obyvateľov z blízkeho okolia, aj miesta pre hry detí. V podobnom duchu sme vnímali aj ďalšie priestory v novom centre Berlína: Parížske námestie s jeho budovami a Branderburskou bránou, Námestie republiky (Lützow 7) ako moderné parkové námestie v kontraste k historickej budove Ríšskeho snemu so súčasnou sklenenou kupolou (N. Foster), Bürgerforum (Lützow 7) námestie-park s vodnými strekmi, zelenými ostrovčekmi a pásmi, Spreebogenpark (w+s) park ako monumentálny trávnatý oblúk v kontraste s malými ukrytými záhradami, Jakob-Kaiser- Haus a jeho átriá. Na jednom z nich na historicky citlivom mieste niekdajšej nemecko-nemeckej hranice zanechal svoju pečať aj slávny izraelský umelec a krajinár Dani Karavan. :: Spreebogenpark nábrežie :: Tiergarten :: Spreebogenpark. Najstarším a najväčším parkom v centre mesta je Tiergarten, ktorý sa považuje za zelené pľúca Berlína. Založil ho Fridrich Veľký ako francúzsky park. Počas vojny bol obyvateľmi vyrúbaný a v roku 1950 obnovený do dnešnej podoby. Veľké trávnikové plochy sa striedajú s rôzne hustým porastom drevín, v okolí vodných plôch hustejší systém chodníkov nás vedie popri pestrých záhonoch kvetín k lavičkám, v čase našej návštevy bolo treba hľadať voľné miesto. U obyvateľov Berlína je, zrejme, veľmi obľúbený, na lúkach sa ležalo, športovalo, piknikovalo. Pre nás sa tiež stal oddychovým miestom, po vyčerpávajúcom chodení sme sa začlenili medzi piknikujúcich obyvateľov Berlína. Park má tiež svoj symbol. Na mieste hlavnej hviezdicovitej križovatky komunikácií sa týči 67 metrov vysoký stĺp s pozlátenou sochou Okrídlené víťazstvo, ktorý má pripomínať víťazstvá Nemecka v bitkách s Francúzskom (1871), Dánskom (1864) a Rakúskom (1866). :: Stralau nový spôsob využitia dažďovej vody

9 Architektonické listy FA STU Ročník 13, číslo Okrem parkov a námestí boli ďalším naším cieľom nábrežia a vnútroblokové priestory sídlisk. K veľmi zaujímavým súčasným realizáciám patrili nábrežia a vnútrobloky pri Rummelsburger See na poloostrove Stralau a v mestskej časti Spandau. Súčasná nová výstavba je koncipovaná tak, že pri úprave okolia sa počíta s využitím dažďovej vody pre zlepšenie mikroklímy prostredia. Ako súčasť tohto otvoreného systému boli v každom priestore ulice a vnútrobloku viditeľné zatrávnené priekopy, jazierka a nádrže, pripravené pojať značné množstvo vody. pruského kráľa Fridricha II a slúžil pre zábavu šľachty, čoho dôkazom je samotný názov San souci, ktorý znamená Bez starosti. Priľahlý park mal tiež sprostredkovať tento význam. Doslova nás očaril dlhými osami, ďalekými pohľadmi a priehľadmi, alejami, terasami, sochami a stavbami. Ticho, pokoj a rovnováha, ktorú tak potrebujeme v dnešnom svete nás mimoriadne oslovili. :: Park Sanssouci. Vo východnej časti Berlína v podobnom prostredí ako je u nás, sme si pozreli vnútrobloky v okolí ulíc Ernest Barlach Strasse a Biesenbrower-Welsestrasse, pričom sme sa neubránili myšlienke, prečo sa nedarí vytvoriť takéto prostredie s množstvom zelene a priestormi pre hry detí a relax dospelých aj u nás. A práve na týchto miestach som si uvedomila, že bolo dobre, že sme priviedli našich budúcich krajinárov práve na tieto miesta. :: Nöldnerplatz Vo východnej časti Berlína Lichtenbergu so vzhľadom predmestia sa stali naším cieľom problémové priestory, pre ktoré berlínsky krajinný architekt J. Weidiger formuluje pojem nevľúdne miesto a rieši ako z takéhoto miesta vytvoriť priestor pre ľudí. Ide o zabudnuté kúty mesta, v ktorých sa stretáva rôzna infraštruktúra. Takýmto miestom bolo námestie Nöldnerplatz, pričom pre realizáciu jeho úpravy muselo dôjsť aj k preloženiu komunikácií. Teraz sú pozdĺž rýchlodráhy vytvorené ihriská pre deti, skejtový areál a športovisko pre mládež. Trojuholníkové námestie prechádza do vyvýšených trávnatých terás orámovaných monolitickými betónovými lavicami. Pestré pruhy z prírodného kameňa usmerňujú chodcov k priľahlým budovám. Graffiti teenegerov si aj tu našli svoje miesto. J. Weidiger to považuje za dobrý znak, keď si teenegeri pre seba objavia plochu a týmto spôsobom sa zapoja do spoločnosti, v ktorej sú mnohokrát pociťovaní ako problém. Pri výpočte navštívených miest sa nedá vynechať Postupim nachádzajúci sa v tesnej blízkosti Berlína, kde boli naším cieľom dva významné priestory: historický park Sanssouci a nový rekreačný Volkspark. Obidva boli svojim spôsobom veľkolepé. :: Volkspark Prímestský rekreačný park Volkspark bol vybudovaný v rámci spolkovej krajinnej výstavy BUGA konanej v roku Po uplynutí dlhšej doby od konania výstavy sme tak mohli zažiť, aj keď len vo vymedzenom krátkom čase, park, ktorý sa po skončení výstavy postupne stal obľúbeným miestom realizovania náučných, spoločenských, športových a oddychových aktivít obyvateľov mesta. Významné na tomto priestore však je, že ide o renaturované územie bývalých vojenských kasární. Pôvodne vojenské územie takmer so storočnou históriou, pričom posledným užívateľom bola sovietska armáda, sa zmenilo na parkový priestor so symbolickým odkazom na minulosť. Tento odkaz je zapečatený v celkovom stvárnení krajiny, v zemných valoch, ktoré členia územie parku na menšie tematicky zamerané časti a vytvárajú tak dojem vojensky ráznej krajiny. Medzi valmi :: Park Sanssouci je súčasťou unikátneho komplexu parkov a zámkov na rieke Havola s výmerou viac ako 500 ha, so 150 pozoruhodnými stavbami. Vznikol v období rokov Je zapísaný do zoznamu UNESCO. Areál parku Sanssouci je pamiatkovo najcennejšou časťou komplexu a člení sa na viacero častí: Marlygarten s kostolom Friedenskirche; Lustgarten so zámkom Sanssousi, oranžériou a galériou; Rehgarten s Novým palácom a Čínskym čajovým pavilónom; Charlottenhof so zámkom a Rímskymi kúpeľmi. Zámok Sanssouci (rokoková stavba, autor Knobelsdoff ) bol postavený ako letná rezidencia

10 sme objavili kúpalisko brodisko pre deti obkolesené hernými priestormi s originálnym herným vybavením, športoviská, oddychové lúky, odpočívadlá a pod. Hlavná výstavná hala Biosféra (Barkow Leibinger Architects, spolupráca Gabriele G. Kiefer), ktorá býva nevyhnutnou súčasťou každej výstavy, je vytvorená tiež v tvare obranného valu s originálnym :: Volkspark detské ihrisko. spevnením svahov pohľadovým betónom, trávou a dubovými kmeňmi. Jednoduchý tvar architektúry so strešným presklením ukrýva vnútri bohatý život. Interiér haly bol po skončení výstavy upravený pre celoročné využitie s funkciou náučného centra a doplnený multimediálnym vybavením. :: Na záver V podstate sme videli všetky typy verejných priestorov, aj keď neboli v tomto príspevku všetky popísané rôzne druhy parkov (historický, mestský, lúčny, spontánny), cintorín s krematóriom, nábrežia a promenády, parkové námestia, klasické námestia a ulice so stromoradím, vnútrobloky a spoza plotu aj átriá. Našu úspešnú exkurziu sme mohli zrealizovať aj vďaka podpore FA formou príspevku z Fondu prof. E. Belluša a podpore vedúcej Ústavu záhradnej a krajinnej architektúry a jej príspevku z MVTS, za čo ďakujeme. A moja skúsenosť s organizovaním odborných exkurzií? Na jednej strane pomerne veľa práce s nevyhnutným entuziazmom (avšak s výsledkom načo to robíš, keď z toho nič nemáme... myslí sa na hodnotenie našej práce), na druhej strane nadšenie z poznania prekvapivých realizácií súčasných diel záhradnej a krajinnej architektúry, ktoré posúvajú náš obzor a predovšetkým spokojnosť študentov, ale aj otázky, prečo takéto priame spoznávanie súčasnej krajinnej tvorby nie je pravidelnou súčasťou výučby. Ing. arch. Eva Putrová, PhD

11 :: Rozmanitá recenzia knihy Rozmanité 19. storočie Elena Lukáčová Jana Pohaničová Rozmanité 19. storočie. Architektúra na Slovensku od Hefeleho po Jurkoviča. ISBN Čas je zrejme najneúprosnejšie kontinuum, ktoré je nám dopriate vnímať. Storočie je na druhej strane podivuhodne fixovaná neastronomická časová konvencia. Prečo sa stalo storočie takým silným symbolom v plynutí času, je nepochybne fascinujúca otázka. Objektívne sa pri preklopení do vyššej stovky nič nestane, udalosti plynú svojím nezávislým tempom. Do 19. storočia vteká dlhý úsek osemnásteho a samotné 19. storočie vstupuje do dvadsiateho. Charakter doby a udalostí vymedzuje reálne časové úseky oveľa jednoznačnejšie ako vymyslené dekadické delenie. Pojem...storočie dostáva viac-menej symbolický význam. Rozporuplnosť obdobia vyvolala dlhotrvajúce rozpaky, až neúctu, spomeňme si na corbusierovské (voľne)... keď mesto 19. storočia prekáža novým zámerom, treba ho zbúrať... K atmosfére obdobia nesporne patrila aj distribúcia jazykových schopností na území Slovenska. V Bratislave generácia so základným vzdelaním narodená koncom 19. storočia komunikovala v slovenčine, nemčine, maďarčine a jidiš. V knihe je venovaná pozornosť aj importu architektonickej gramotnosti a vzdelanosti, sú potom zrejmé vplyvy na architektúru samotnú. Aspoň tangenciálnu pozornosť by si zaslúžil zrod slovenského investičného kapitálu. 19. storočie nadväzovalo na tradíciu, spracúvalo ju, opracovávalo, zachovávalo, rozlúčila sa s ňou až kodifikovaná moderna. Kniha nás vedie po cestách preberania historických predlôh, cez inšpirácie, k autonómnym tvorivým výkonom. Nové materiály, technológie, noví investori boli hlavnými emancipačnými faktormi architektúry. 19. storočie sme dlho vnímali ako málo hodnotné možno preto, že išlo o mladú históriu, alebo pre zdanlivo nízku originalitu tvorivých výkonov, kamuflovanie materiálov, rodiacu sa hromadnosť výroby spojenú s predstieraním, biedermeierovským vytváraním ilúzií. Kniha s týmito pochybnosťami a neistotami zúčtovala a predkladá nám 19. storočie ako kultúrne a tvorivo plnokrvné obdobie. Ponúka sa, najmä nám starším, nový pohľad na toto dlhé storočie. Predtým sme boli zvyknutí, že išlo o obdobie kapitalistického temna, a tu sa dozvedáme, že továrnici sa starali aj o svojich robotníkov a prinášali do miest a regiónov všeobecný pokrok. Rozvoj ekonomiky, samozrejme, súvisel aj s víťazstvami protestantskej podnikateľskej etiky s celou jej otvorenosťou a sociálnym cítením. Emancipácia meštianstva, či buržoázie zase priniesla do miest kultúrne stánky v podobe redút a divadiel. Autorky veľmi dobre rámcujú analyzované, popisované, interpretované obdobie. Upozorňujú opakovane na neobvyklú dĺžku 19. storočia. Do charakteru obdobia vteká osvietenstvo, tolerancia stelesnená Jozefom II., strata pevnej paradigmy. Osvietenstvo s víťaznou vierou v rozum nás vytrhlo zvnútra veľkého príbehu kresťanskej viery, storočie potom ťažko hľadalo svoju tvár. Nová paradigma prišla asi až s modernou. Ak prekročíme formálnu výmeru 19. storočia, charakter obdobia sa vinie od Jozefa druhého po koniec 1. svetovej vojny. Dianie na dnešnom území Slovenska je rámcované situáciou v Uhorsku, v Európe a prirodzene vo svete. 19. storočie bolo obdobím expanzií európskej ekonomiky, civilizácie, zároveň nebývalého upevnenia imperiálnych pozícií. Na druhej strane pokračoval a stabilizoval sa proces emancipácie severnej Ameriky, Austrálie, transfer kultúry prestával byť jednosmerný, objavujú sa spätné prúdy. Americké vplyvy sú v knižke popísané a zaradené do kontextu európskeho, rakúsko-uhorského a slovenského diania. Rakúsko-Uhorsko unavené svojím vnútorným životom reagovalo vcelku produktívne. Pri uvádzaní európskeho kontextu povedzme vo výstavbe železničných budov by bolo zaujímavé aj prekročenie hraníc kontinentu. Briti priamo exportovali aj svoju architektúru. Železničná stanica kráľovnej Viktórie v indickom Bombaji Mumbai, pôvodne Victoria Terminal, dnes Chhatrapati Shivaji Terminus, je svojím charakterom britská, len hádam

12 pompéznejšia oproti tomu, čo si dovolili doma. Navrhnutá bola britským architektom Frederickom Williamom Stevensom, postavená v rokoch V jej viktoriánskej gotike sa nájdu ponášky na londýnsku stanicu St Pancras, otvorenú (CST) je od roku 2004 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNECSO. Britský export si za slúži pozornosť aj smerom do Austrálie a na Nový Zéland, veľmi britská je Queen Victoria Building v Sydney, architekt George McRae, dokončená 1898, prípadne celá obytná štvrť Paddington pomenovaná podľa londýnskej štvrte, budovaná od 20-tych rokov 19. stor. Vo výpočte by bolo možné dlho pokračovať. V 19. storočí bol tok informácií prekvapivo intenzívny. Kapitola Obroda antických ideálov začína Descartom, Lockom, Voltairom, Diderotom, všetci títo myslitelia pred sebou hrnuli myšlienky do storočia začínajúceho 18-stkou. Otvorili obdobie hľadania PRAVDY v konfrontácii barokových manierizmov a tvorby axiomatických aparátov prírodných vied. Kapitola Inšpiratívna gotika čitateľa prekvapí poznaním ako málo je dnešná tvár gotiky stredoveká a až aký podiel súčasnej tváre gotických stavieb pochádza z 19. storočia. Národné (po)vedomie sa rodilo v romantickom hľadaní kultúrnych koreňov. Bojnický zámok svojou romantickou krásou pôsobí natoľko, že ho nájdeme zmenšený aj v Cockington Green Gardens v austrálskej Canberre. A ďalšie prekvapenie: neuvedomujeme si, až nakoľko žijeme v mestách v prostredí 19. storočia. Intenzita hľadania novej výrazovosti architektúry je prezentovaná v kapitole Reflexia historických slohov. Cez charakterizovanie historizmu ako jednoty z rozmanitosti, rundbogestil, orientálne vplyvy, sa trocha neorganicky dostávame k mestu ako celku. Autorky pri charakterizovaní mesta oscilujú medzi železnicou, cintorínmi, nájomnými domami, synagógami, bankami, kostolmi... Urbanizmus v tomto období skôr dobieha vonkajšie vplyvy, začína reagovať na vzťah centra a periférie. Nová mobilita, zrejme, priniesla aj otázky spojené s rozvojom miest. V našom periférnom prostredí sa neuplatnili veľké koncepcie, nemáme nič porovnateľné s tým, čo naplánoval Ildefons Cerdá v roku 1859 pre Barcelonu, ale naše dejiny urbanizmu z tohto obdobia ponúkajú dosť vzrušujúcich momentov. Témou sú aj mestá, ktoré ostali bokom od (priemyselného) pokroku. Dôvodom bolo aj to, že ostali mimo trás novobudovaných železníc. Utlmený ekonomický rozvoj znamenal málo výstavby, ale na druhej strane zachoval historickú substanciu. Mestá s dodnes čitateľnou stredovekou štruktúrou žijú z toho, že sa im vyhol, alebo ich len tangentoval industriálny pokrok najmä 19. storočia. Kapitola Od liatiny po železobetón ukazuje cestu k racionalite, najmä na priemyselných a dopravných stavbách, fascinujúci musel byť prielom nových materiálov do stavby kostolov ako ukazujú takmer odhmotnené liatinové stĺpy kostola v Dolnom Kubíne, alebo železobetónová konštrukcia kostola v Muli. Spektrum bratislavských fabrík by bolo možné doplniť o kefovú továreň, ktorej intaktné zvyšky sú ešte zachované. Továreň na muníciu patróny dala meno celej mestskej štvrti západne od bratislavského westendu. Pamätníci z Patrónky ako na kuriozitu spomínali studňu, do ktorej sa vo fabrike skúšobne strieľalo novovyrobeným strelivom. Ešte ďalej na západ bola strelnica, ktorá ako lokalita a miestny názov za strelnicou zanikla pri výstavbe areálu SAV. V urbanizme Bratislavy by za zmienku stála Petržalka Engerau ako svojbytný sídelný útvar. V súvislosti s pamiatkami priemyselnej architektúry si nemožno opätovne nepovzdychnúť. Zatiaľ čo v kolíske priemyslu vo Veľkej Británii už desaťročia úspešne funguje pojem priemyselná archeológia, u nás pokojne vymazávame z pamäte tento segment našej histórie. V anglickom Manchestri sa zrekonštruovaná časť mesta Castlefields stala integrálnou súčasťou centra. Podobne pôvodné priemyselné kanály s okolím v Birminghame (s centrom Gas Street Basin). Nové materiály a technológie najprv prispeli k tvorivej kríze, aby ju postupne vyriešili nájdením novej autenticity. Hľadanie autentickej výrazovosti materiálov potrebovalo prirodzene čas. Rozvoj technológií priniesol aj rarity, v Snine na zadnom nádvorí schátralého kaštieľa je dodnes socha Herkula odliata z liatiny v zlievarni Jozefa Rholla v roku Železobetón musel postupne prekonať obdobie kedy bol maskovaný štukou, na druhej strane železné a liatinové konštrukcie predvádzali svoju krásnu nahotu takmer v stave zrodu. V tomto období prišiel (dnes hojne citovaný) americký mysliteľ Charles Sanders Peirce s koncepciou etiky ako normatívnej vedy medzi estetikou a logikou, teda krása by mala byť pravdivá a dobrá a pravda dobrá a krásna. Etika ako subkategória estetiky je vzrušujúci konštrukt, ktorý sa hodí na interpretácie tohto obdobia. Eklektický záver storočia popisuje posledné veľké vzopätie obrany voči rodiacej sa novej pravdivosti, kapitola Vykročenie k moderne interpretuje stredoeurópsku secesnú cestu k modernej architektúre. Cez prizmu dnešnej pojmovej samozrejmosti neo-slohov, romantizmu, eklekticizmov, by bolo zaujímavé pokúsiť sa preniesť do jednotlivých období a nájsť dobové interpretácie vtedajšej tvorby, ako vtedajšia kritika, možno umenoveda, reagovala, hodnotila, zaraďovala. Ako videla vtedajší pokrok

13 citácie dobovej tlače sú z dnešného pohľadu kuriozity ako keby starli oveľa rýchlejšie ako architektúra. Kniha je náročne graficky spracovaná, čitateľ musí súbežne sledovať tri až štyri paralelné línie. Samotný text plynie v troch rovnobežných úrovniach, hlavný kontinuálny text je sprevádzaný sekundárnym, vovádzajúcim do charakteru obdobia alebo témy, a doplnkovým textom venovaným jednotlivým osobnostiam. A potom ešte obrázky identifikované na jednom mieste v rámci dvojstrany. Ak čitateľ nechce stratiť orientáciu, musí knihe venovať primeranú pozornosť. Autorky museli s grafikom zdieľať jeho neľahkú prácu, rozmanitosť v názve knihy sa premieta aj do jej formy. Je dobré, že konfigurácia kapitol nečlení storočie na ďalšie časové úseky, jednotlivé tematické celky sa prelievajú a zlievajú v čase. Prospieva to rozmanitosti témy. Kniha je nabitá množstvom faktov, údajov, iste nemá zmysel vyhľadávať drobnosti, ako... či Denis Diderot bol autorom Encyklopédie, alebo jej redaktorom, zostavovateľom... alebo či nástup priemyslu devastoval dizajn (pojem vznikol práve v súvislosti s priemyslom), prípadne že dom Tulipán v Bratislave nemá arkiere na oboch fasádach... Uvádzaným príkladom architektúry by prospeli graficky skratkovité orientačné mapky, najmä pri väčších mestách sa môže čitateľ cítiť stratený. Je tiež škoda, že autorky neupozorňujú pri všetkých zaniknutých stavbách na ich osud, ako v prípade dostavby sály starej radnice v Bratislave. Hádam pričasto je v knihe používaný pojem dobová fotografia, zrejme z nedostatku zdrojov presného datovania. Doterajšia mainstreamová spisba bola v našej oblasti príliš dlho poznačená marxistickým výkladom dejín. Iný prístup k interpretácii dejín najmä nedávneho obdobia bol naznačený už v knihe Premeny súčasnej architektúry z roku 1990 od J. Krivošovej a E. Lukáčovej. Ďalšie texty iných autorov prirodzene nasledovali. Rozmanité 19. storočie už reprezentuje definitívne nemarxistický pohľad na dejiny (obdobia zrodu marxizmu). prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc. :: Rozmarné či rozmanité 19. storočie? Elena Lukáčová Jana Pohaničová Rozmanité 19. storočie. Architektúra na Slovensku od Hefeleho po Jurkoviča. ISBN Nie často u nás vychádzajú publikácie, ktoré komplexne mapujú situáciu v oblasti architektúry a urbanizmu v určitej historickej etape. 19. storočie je práve takým obdobím, ktoré bolo spracovávané len parciálne a doposiaľ chýbal komplexný pohľad na dianie v oblasti architektúry a urbanizmu. Práve túto medzeru zaplnila očakávaná knižná publikácia, dvojice autoriek, Eleny Lukáčovej a Jany Pohaničovej z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Fakulty architektúry STU v Bratislave. V graficky a výtvarne výnimočne spracovanej podobe nám autorky na 248 stranách textu, bohato dokumentovaného 421 fotografiami, pôvodnými plánmi a dobovými zobrazeniami približujú logiku aj peripetie dejín tohto obdobia na území dnešného Slovenska. V nadväznosti sa tieto myšlienky premietajú do dejín architektúry 19. storočia na Slovensku v kontexte európskeho umeleckého diania. Výnimočnosť knihy umocňuje aj to, že text je sprevádzaný charakteristikami jednotlivých slohov, štýlov a hnutí od klasicizmu až po secesiu, zachytáva vývoj v architektúre na rozmanitej škále typologických druhov aj s ohľadom na fenomén nástupu priemyselnej revolúcie, ako aj postupné zavádzanie a použitie nových progresívnych materiálov, konštrukcií a technológií. Popri spoločensko-politických, kultúrnych a technických determinantoch formovali dejiny architektúry a stavby miest predovšetkým osobnosti architekti, stavitelia, stavebníci či mecenáši sú v knihe obsiahnuté aj stručné charakteristiky najvýznamnejších tvorcov, pôsobiacich na našej i európskej architektonickej scéne. Súčasťou publikácie je aj slovník odborných výrazov, menný a miestny register. Koniec 18. a celé 19. storočie je poznamenané zmenou spôsobu výroby, ktorý sa prejavoval odklonom od manufaktúr a postupným budovaním výrobných objektov a priemyselných areálov. Nástup železnice, ktorá sprevádzala budovanie priemyselných zariadení, obohatil krajinu o nové technické diela, predovšetkým mosty a tunely. Vo väzbe na železnice sa budovali stanice, výrobné haly, sklady, dopravné stavby. V plnej miere sa začali uplatňovať nové stavebné materiály, ktoré sa premietali do konštrukcií a čoraz viac sa uplatňovali nové technologické postupy. Veľké zoskupenie pracovných príležitostí v nových výrobných zariadeniach so sebou prinieslo aj koncentráciu obyvateľstva, ktoré sa postupne presídľovalo z vidieka do miest. Tento pohyb obyvateľstva si vyžiadal nutnosť prestavby bytových domov a výstavby nových obytných štvrtí. Popri tradičných typologických druhoch sakrálnych stavieb všetkých konfesií, avšak na báze nových konštrukcií a materiálov, sa rozmach nových objektov prejavil predovšetkým

14 na kreovaní profánnej architektúry. Príslušníci vyšších kruhov stavali paláce, kaštiele, kúrie obkolesené módnymi anglickými parkami. Stavebná činnosť v duchu nových slohov sa intenzívne rozprúdila hlavne v mestách. Mestá sa obohacovali aj o úplne nové typologické druhy objektov. Začali sa stavať reduty, župné domy, radnice, divadlá, kúpeľné budovy, nemocnice, chudobince. Začiatkom 19. stor. sa postupne menila sociálna štruktúra obyvateľstva. Popri cirkvi a šľachte sa stále viac dostávalo ku slovu meštianstvo a neskôr podnikatelia a finanční či priemyselní magnáti. Typickým obytným domom tohto obdobia bol nájomný pavlačový dom. Toto riešenie si vynútili pôvodne veľmi úzke stredoveké parcely, na ktorých stáli hospodárske budovy. Keďže stredoveké mestské jadro častokrát nepostačovalo pre vzrastajúci počet obyvateľov, nové obytné objekty sa stavali i na predmestiach. 19. storočie obrovským prílevom obyvateľov z vidieka do miest hlboko poznačilo štruktúru miest a vynútilo si už plánovanú reguláciu jeho ďalšieho rozvoja. Vypracovanie mestských regulačných plánov mali v kompetencii inžinieri miest. Avšak regulovanie rastu miest sa len veľmi ťažko presadzovalo do života. Všetky tieto javy, determinanty spoločenského a politického života, nevídaný rozmach vedy a techniky s množstvom nových stavebných materiálov, konštrukcií a postupov, obroda kultúrno-spoločenského života autorky premietli do šiestich kapitol knihy. V nich popisujú najpodstatnejšie javy a charakteristiky, majúce dosah na formovanie architektúry a stavbu miest v 19. storočí. Nebolo možné sa vyhnúť čiastočným dejinným presahom na koniec 18. storočia a na začiatok 20. storočia. Nástup klasicizmu na konci 18. storočia znamenal obrodu antických ideálov, ktoré sa odvíjajú od osvietenstva a racionalizmu, ktoré znamenali filozofický základ pre formovanie tohto obdobia. Významnú úlohu v tomto procese zohrala aj poloha Slovenska a jej prepojenie na Viedeň a Budapešť. Časovo najdlhšie a štýlovo najrozmanitejšie obdobie však v 19. storočí predstavuje návrat ku gotickej inšpirácii v podobe neogotických stavieb od raného romantizmu cez puristické rekonštrukcie až po obdobie eklektických stavieb konca 19. a začiatku 20. storočia. Osobitnú kapitolu v dejinách architektúry 19. storočia predstavujú objekty s charakteristikou neoslohovej architektúry, ktoré predstavujú podľa autoriek jeden z pólov architektúry tohto obdobia. previazaných, ale za výdatného využitia nových stavebných konštrukcií a materiálov. V záverečnej kapitole autorky mapujú situáciu v architektúre na našom území, ktorá už zjavne nesie v sebe črty doznievajúcich historizmov 19. storočia a nastupujúcej secesie a formujúceho sa moderného názoru. Výnimočnosť publikácie zvýrazňuje aj skutočnosť, že po prvýkrát je tu komplexne a v kontexte s okolitým, nielen uhorským dianím spracovaná v monografickej podobe architektúra 19. storočia na Slovensku od klasicizmu až po secesiu, pričom akcentuje výnimočnosť spracovania témy romantických návratov k stredoveku v architektúre 19. storočia na Slovensku s dôrazom na jeho najsilnejší prúd neogotiku s dopadom nielen na oblasť pamiatkovej starostlivosti, ale aj novú neogotickú tvorbu šľachtické vidiecke sídla, rodinné hrobky, sakrálnu architektúru rôznych konfesií, obytné nájomné domy. Osobitú pozornosť venujú autorky spracovaniu architektúry industriálnej éry s reflexiou dopadu týchto fenoménov na rozmanitú škálu typologických druhov (priemyselné podniky, robotnícke kolónie, dopravné stavby mosty, železnice, inžinierske diela, sakrálna architektúra a pod.). Možno konštatovať, že popri publikovaní mnohých doteraz nepoznaných dobových plánov, dokumentácie, zobrazení či fotografií predstavuje kniha doteraz najucelenejšie a najkomplexnejšie spracovanie osobnostného pozadia vzniku architektonických diel s ohľadom na obdobie 19. storočia architekti, stavitelia, stavebné firmy, mecenáši objednávatelia architektonických diel. Všetky spomenuté aspekty len poukazujú nato, že kniha Rozmanité 19. storočie s podtitulom Architektúra na Slovensku od Hefeleho po Jurkoviča je jedinečným počinom v oblasti dejín architektúry. Popri zorientovaní sa v zložitostiach tohto obdobia nielen v oblasti architektúry nám dáva najavo, že nie všetky predsudky, ktoré sa viažu k 19. storočiu, sú opodstatnené. Práve naopak. prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD. Druhý pól predstavovala snaha historizmu o modernosť, čím sa vytváral priestor pre nástup modernej architektúry 20. storočia. Ďalším predpokladom pre vznik modernej architektúry bolo postupné zavádzanie a využívanie nových stavebných materiálov a technológií, ktoré sa však spočiatku uplatňovali v rôznej miere ako súčasť architektonických objektov 19. storočia a stali sa predmetom odborných polemík o vhodnosti a využiteľnosti nových prvkov v architektúre. Piata kapitola je upriamená na nástup eklektizmu v závere 19. storočia, v rámci ktorého sa v jednej stavbe objavovalo viacero historických slohov, navzájom

15 AUTORI PRÍSPEVKOV prof. Ing. arch. Julián KEPPL, PhD. Fakulta architektúry STU Ústav ekologickej a experimentálnej architektúry Nám. slobody 19, Bratislava keppl@fa.stuba.sk :: :: :: doc. Ing. arch. Agnesa IRINGOVÁ, PhD. Fakulta architektúry STU Ústav ekologickej a experimentálnej architektúry Nám. slobody 19, Bratislava iringova@fa.stuba.sk AUTORI RECENZIÍ prof. Ing. arch. Robert ŠPAČEK, CSc. Fakulta architektúry STU Ústav ekologickej a experimentálnej architektúry Nám. slobody 19, Bratislava spacek@fa.stuba.sk prof. Ing. arch. Peter VODRÁŽKA, PhD. Fakulta architektúry STU Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Nám. slobody 19, Bratislava vodrazka@fa.stuba.sk doc. Ing. arch. František KALESNÝ, PhD. Fakulta architektúry Ústav konštrukcií v architektúre a inžinierskych stavieb Nám. slobody 19, Bratislava kalesny@fa.stuba.sk Ing. arch. Eva PUTROVÁ, PhD. Fakulta architektúry STU Ústav záhradnej a krajinnej architektúry Nám. slobody 19, Bratislava putrova@fa.stuba.sk doc. dr. inž. Jerzy UŚCINOWICZ Politechnika Białostocka ul. Murarska Białystok, Polsko jus@pb.bialystok.pl doc. Ing. arch. Ľubica VITKOVÁ, PhD. Fakulta architektúry STU Ústav urbanizmu a územného plánovania Nám. slobody 19, Bratislava vitkova@fa.stuba.sk AUTOR RECENZNÉHO POSUDKU Ing. arch. Marian ŠOVČÍK, CSc. AMŠ Partners, spol. s r. o. Lazovná 15, Banská Bystrica amps@amps.sk