VYBRANÉ KAPITOLY Z ORTOGRAFIE

Transkrypt

1 Janka Píšová VYBRANÉ KAPITOLY Z ORTOGRAFIE Trnava 2015

2 Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave Filozofická fakulta Janka PÍŠOVÁ VYBRANÉ KAPITOLY Z ORTOGRAFIE Trnava 2015

3 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Financované z projektu Skvalitnenie vysokoškolskej prípravy budúcich učiteľov slovenského jazyka a slovenskej literatúry na ZŠ a SŠ s vyučovacím jazykom národnostných menšín pomocou metód výučby cudzích jazykov na FF UCM v Trnave, ITMS: VYBRANÉ KAPITOLY Z ORTOGRAFIE Autor: Recenzenti: PhDr. Janka Píšová, PhD. doc. PhDr. Jana Skladaná, CSc. PhDr. Ivana Gregorová Vydanie vysokoškolskej učebnice bolo schválené edičnou radou Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a vedením Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave PhDr. Janka Píšová, PhD. Za obsahovú a jazykovú stránku publikácie zodpovedá autor. Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľov autorských práv. Vydala: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2015 Vydanie: prvé ISBN

4 OBSAH ÚVOD PRAVIDLÁ SLOVENSKÉHO PRAVOPISU PRAVIDLÁ SLOVENSKÉHO PRAVOPISU (1991, 1998, 2000) zmeny, opravy a doplnky PÍSMO, ABECEDA A PRAVOPIS Písmo v slovenčine Slovenská abeceda Pravopis a pravopisné princípy PÍSANIE SAMOHLÁSOK A SPOLUHLÁSOK Písanie samohlásky ä Písanie i/í, y/ý Písanie spoluhlások ď, ť, ň, ľ Písanie spoluhlások v predponách ROZDEĽOVANIE SLOV PÍSANIE VEĽKÝCH PÍSMEN Písanie veľkých písmen vo vlastných menách Veľké písmená na začiatku viet a súvetí Veľké písmená na znak úcty Veľké písmená na vyzdvihnutie niektorých slov Veľké písmená v skratkách a ustálených značkách PÍSANIE SLOV OSOBITNE A DOVEDNA Písanie čísloviek Písanie prísloviek Písanie predložiek...61

5 6.4 Písanie spojok Písanie častíc Písanie citosloviec Písanie zložených prídavných mien PRAVIDLO O RYTMICKOM KRÁTENÍ Výnimky z pravidla o rytmickom krátení PREHĽAD TVORENIA ŽENSKÝCH PRIEZVISK Domáce ženské priezviská Ženské priezviská cudzieho pôvodu PÍSANIE SLOV CUDZIEHO PÔVODU Písanie cudzích vlastných mien Písanie osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín Písanie starogréckych a latinských mien INTERPUNKCIA Čiarka Bodka (.) Dvojbodka (:) Tri bodky (...) Bodkočiarka (;) Výkričník (!) Otáznik (?) Pomlčka ( ) a spojovník (-) Lomka (/) Úvodzovky ( ) Zátvorky LITERATÚRA...113

6 ÚVOD Učebnicový text Kapitoly zo slovenského pravopisu vznikol v rámci projektu ITMS pod názvom Skvalitnenie vysokoškolskej prípravy budúcich učiteľov slovenského jazyka a slovenskej literatúry na ZŠ a SŠ s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Text je určený najmä pre vysokoškolských študentov pripravujúcich sa učiť slovenský jazyk v základných a stredných školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Môže však slúžiť ako učebný text pre študentov slovenského jazyka, pre zahraničných vysokoškolských študentov učiacich sa slovenský jazyk, učiteľov slovenského jazyka, ale aj pre bežných používateľov jazyka. Pri koncipovaní textu sme vychádzali hlavne zo štvrtého vydania Pravidiel slovenského pravopisu (Bratislava, 2013), ako aj zo Štátneho vzdelávacieho programu pre predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra (ISCED 2, ISCD 3). Do jednotlivých tém publikácie sú zaradené pojmy z obsahového štandardu ŠVP. Učebnica sa skladá z desiatich kapitol. V prvej kapitole sa teoreticky i prakticky zaoberáme zmenami a doplnkami v troch vydaniach Pravidiel slovenského pravopisu (1991, 1998, 2000). V ostatných kapitolách venujeme pozornosť najmä takým javom, ktoré sa z hľadiska žiakov zdajú byť najväčšmi problematické. Usilujeme sa ich vysvetliť systémovo a jednoducho. V niektorých kapitolách a podkapitolách sme rozšírili teóriu o niektoré gramaticko-pravopisné osobitosti slovných druhov (napr. podkapitola o písaní i/í, y/ý) a syntaktické osobitosti v pravopise (kapitola o interpunkcii). K jednotlivým kapitolám priraďujeme rôzne typy úloh, cvičení a doplňovačiek. Keďže sa predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra vyučuje primárne v školách s vyučovacím jazykom maďarským, v niektorých kapitolách uvádzame porovnanie jednotlivých pravopisných javov s maďarčinou. Publikácia je teda praktickým doplnením a rozšírením teoretických poznatkov zo slovenského jazyka. Veríme, že bude užitočnou pomôckou pri riešení jazykových problémov. Autorka 5

7 1 PRAVIDLÁ SLOVENSKÉHO PRAVOPISU Pravidlá slovenského pravopisu vyšli vo viacerých spracovaniach. Prvé Pravidlá slovenského pravopisu, ktoré vypracovala pravopisná komisia Matice slovenskej pod vedením Václava Vážneho, vyšli v roku Boli vydané v podobnom spracovaní a úprave ako Pravidlá českého pravopisu a porovnávajú stav v spisovnej slovenčine so stavom v spisovnej češtine poukazujúc na minimálne rozdiely medzi obidvoma jazykmi. Tieto pravidlá boli poznačené teóriou jednotného československého národa a československého jazyka. Pri kodifikácii sa dávala prednosť javom spoločným pre slovenčinu a češtinu (bereš), niekedy sa uprednostňovali bohemizmy (zeď, kozel), inokedy sa pripúšťal český aj slovenský tvar (svoboda/sloboda, barva/farba). Táto situácia vyvolala diskusiu o Pravidlách a ich kodifikácii. Ostrý spor o charaktere Pravidiel vyvrcholil v roku 1932 na valnom zhromaždení Matice slovenskej ich definitívnym odmietnutím. Matica slovenská vytvorila jazykovedný odbor, ktorý bol poverený pripraviť návrh Pravidiel. Opravené Pravidlá slovenského pravopisu vyšli v roku Po druhej svetovej vojne v novej spoločensko-politickej situácii boli pripravené nové Pravidlá slovenského pravopisu. Tie vyšli v roku 1953 a priniesli niektoré radikálne zmeny v pravopise: zjednotenie písania -i v množnom čísle minulého času (muži, ženy pracovali, dovtedy sa písalo muži pracovali, ženy, deti pracovaly); zjednodušenie písania predpôn s-, z- podľa ich výslovnosti (dovtedy platili o písaní týchto predpôn komplikované a nepraktické pravidlá opierajúce sa o význam predpôn, nie o ich výslovnosť, napr. složiť, sväzok); zjednodušenie písania predložiek s/so, z/zo v genitíve sa používa predložka z/zo a v inštrumentáli s/so (predtým napr. so stromu, so stola); zjednotenie a zjednodušenie písania dlhých samohlások v cudzích a prevzatých slovách podľa ich výslovnosti. V nasledujúcich rokoch vyšlo vo Vydavateľstve SAV ďalších 10 vydaní Pravidiel slovenského pravopisu. Od roku 1971 však nevyšli ako oficiálna 6

8 Pravidlá slovenského pravopisu kodifikačná príručka. Preto sa v polovici 80. rokov v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV začali pripravovať nové Pravidlá slovenského pravopisu. Nové Pravidlá slovenského pravopisu nadobudli platnosť 1. septembra Na ich príprave sa podieľala pravopisná komisia pod vedením prof. PhDr. Jána Kačalu, DrSc. Na príprave druhého vydania (1998) pracovala pravopisná komisia pod vedením prof. PhDr. Ivora Ripku, DrSc. a tretieho vydania (2000) pod vedením prof. PhDr. Slavomíra Ondrejoviča, DrSc. 1.1 PRAVIDLÁ SLOVENSKÉHO PRAVOPISU (1991, 1998, 2000) zmeny, opravy a doplnky Pravidlá slovenského pravopisu (1991) neprinášajú zmeny v slovenskom pravopise, ich zmyslom teda nie je pravopisná reforma. Súčasťou Pravidiel slovenského pravopisu (ďalej PSP) je pravopisný a gramatický slovník, obsahujúci asi najpoužívanejších slov súčasnej spisovnej slovenčiny. Pri nich sa uvádzajú základné slovnodruhové a gramatické údaje, v sporných prípadoch aj výslovnosť a údaje o význame slov. Nóvum oproti dovtedajším pravopisným príručkám predstavuje časť Názvy obcí na Slovensku, v ktorej používatelia nájdu súpis oficiálnych názvov slovenských obcí, obyvateľských mien, ako aj príslušných prídavných mien. Zásady prepisu z iných grafických sústav sa v PSP (1991) rozširujú o informácie o prepise z grafických sústav južnoslovanských jazykov, ako aj z najdôležitejších písem ďalekovýchodných jazykov (t. j. z čínštiny, japončiny, kórejčiny). V PSP (1991) a v ich ďalších upravených a doplnených vydaniach (2. vyd. 1998, 3. vyd. 2000) sa realizovali nasledujúce zmeny: 1. Písanie veľkých písmen vo viacslovných vlastných menách V PSP (1991, s ) sa zjednodušil pravopis písania viacslovných vlastných mien tak, že sa veľké písmeno píše na začiatku celého spojenia, pretože vlastným menom je tu celé spojenie, napr. Námestie slobody, nie iba jeho druhá časť, t. j. slobody (bližšie pozri s ). 7

9 Vybrané kapitoly z ortografie Porovnajte: pred 1991 PSP 1991 námestie Hrdinov Námestie hrdinov ulica Obrancov mieru Ulica obrancov mieru most Mládeže Most mládeže V PSP (1991, s. 69) sa názvy oddelení, odborov, rád, sekcií, komisií a iných podobných a pomocných jednotiek inštitúcií, ústavov, úradov, podnikov a pod., kabinetov škôl a katedier fakúlt nepokladajú za vlastné mená, a preto sa píšu s malým začiatočným písmenom. V druhom vydaní PSP (1998, s. 16, 60 61) sa upravilo písanie názvov výborov Národnej rady Slovenskej republiky a katedier vysokých škôl s veľkým začiatočným písmenom. V treťom vydaní PSP (2000, s. 11, 67) sa upravilo písanie úplných názvov najvyšších orgánov, inštitúcií, názvov prezídií, predstavenstiev a dozorných rád s veľkým začiatočným písmenom. Porovnajte: PSP 1991 oddelenie jazykovej kultúry Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV katedra trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky PSP 1998 oddelenie jazykovej kultúry Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV Katedra trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky dozorná rada Sociálnej poisťovne prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky PSP 2000 oddelenie jazykovej kultúry Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV Katedra trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky Dozorná rada Sociálnej poisťovne Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky 8

10 Pravidlá slovenského pravopisu 2. Písanie dvojslovného pomenovania Svätý Otec V treťom vydaní PSP (2000, s. 11) sa upravilo písanie dvojslovného pomenovania Svätý Otec v prospech písania s veľkým začiatočným písmenom v druhej časti, t. j. Svätý Otec. 3. Variantný spôsob písania príslovkových výrazov, častíc a citosloviec V príslovkových výrazoch, ako aj v niektorých časticiach a citoslovciach píšeme pôvodnú predložku spolu alebo oddelene, uprednostňuje sa však písanie dovedna (bližšie pozri s , 63 65), napr. dočervena do červena našťastie na šťastie naživo na živo namäkko na mäkko dočerta do čerta (PSP, 1991, s. 44) 4. Rozšírenie platnosti rytmického zákona prípona -úci v tvare prítomného činného príčastia sa po predchádzajúcej dlhej slabike skracuje na podobu -uci Porovnajte: pred 1991 PSP 1991 píšúci píšuci viažúci viažuci vládnúci vládnuci prípony -ár, -áreň v podstatných menách sa podľa PSP (1991, s. 15) po predchádzajúcej jednoduchej dlhej slabike skracujú na -ar, -areň (bližšie pozri s ). V druhom vydaní PSP (1998, s. 16) sa uplatňovanie pravidla o rytmickom krátení pri tvorení podstatných mien príponami -ár, -áreň rozšírilo aj na prípady s predchádzajúcou dvojhláskou. 9

11 Vybrané kapitoly z ortografie Porovnajte: pred 1991 PSP 1991 PSP 1998 prevádzkár prevádzkar prevádzkar prevádzkáreň prevádzkareň prevádzkareň mliekár mliekár mliekar mliekáreň mliekáreň mliekareň 5. Písanie čiarky v priraďovacom súvetí V PSP (1991, s. 15) sa zjednodušil pravopis písania čiarky v medzivetnom vzťahu pred priraďovacími spojkami a, i, aj, ani, či, alebo tak, že čiarku pred nimi písať nemusíme (ale môžeme), ak vyjadrujú iný ako zlučovací vzťah, napr. Vodu kážeme, a víno pijeme. Čítať troška vie, a písať nie. Volali nás, a sme tu. Alebo: Vodu kážeme a víno pijeme. Čítať troška vie a písať nie. Volali nás a sme tu. 6. Pravopis slov zmena a smena Zjednotil sa pravopis rozdielne písaných slov smena (vo význame vymedzený pracovný čas) a zmena (od zmeniť) tak, že v oboch prípadoch píšeme len zmena, napr. pracovná zmena, viaczmenná prevádzka, zmena programu. 7. Jednotné písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín V súlade so závermi komisie pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV sa zjednotilo písanie rozdielne používaných historických vlastných mien z uhorského obdobia slovenských dejín, napr. Turzo, Nádašdy, Kohári, Ziči (bližšie pozri s. 79). 10

12 Pravidlá slovenského pravopisu 8. Zásady prispôsobovania starogréckych a latinských mien V PSP (1991, s ) sa formulovali aj hlavné zásady prispôsobovania antických mien ako kultúrneho dedičstva zo starogréckeho a latinského jazyka (bližšie pozri s ). 11

13 2 PÍSMO, ABECEDA A PRAVOPIS 2.1 Písmo v slovenčine V slovenčine sa používa hláskové písmo latinského pôvodu (latinské písmo, latinka). Na označenie jednej a tej istej hlásky sa zvyčajne používa jedno písmeno (graféma) a, b, c, d, e, f, g, h, k, l, m, n, o, p, r, s, t, u, v, w, y, z. Na označenie niektorých hlások sa používajú písmená s diakritickými (rozlišovacími) znamienkami. Používajú sa tieto diakritické znamienka: dĺžeň: á, é, í, ó, ú, ŕ, ĺ; mäkčeň: č, š, ž, ť, ď, ť, ň, ľ; dve bodky: ä; vokáň: ô. Niektoré hlásky sa zaznačujú spojením dvoch písmen: dz, dž, ch, ia, ie, iu. Zásada, že tá istá hláska sa označuje vždy tým istým písmenom, neplatí pri: písaní spoluhlások ď, ť, ň, ľ pred samohláskami e, i, í a pred dvojhláskami ia, ie, iu; pri písaní i í, y ý; pri písaní spoluhlások, ktoré sa spodobujú. 2.2 Slovenská abeceda Súbor všetkých písmen tvorí abecedu. Jednotlivé písmená v konkrétnej abecede majú obyčajne pevne stanovené poradie (tzv. abecedné poradie), v akom nasledujú za sebou. Poradie písmen v slovenskej abecede je takéto: malé písmená veľké písmená a, á, ä, b, c, č, d, ď, dz, dž, e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, o, ó, ô, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, u, ú, v, w, x, y, ý, z, ž A, Á, Ä, B, C, Č, D, Ď, DZ, DŽ, E, É, F, G, H, CH, I, Í, J, K, L, Ĺ, Ľ, M, N, Ň, O, Ó, Ô, P, Q, R, Ŕ, S, Š, T, Ť, U, Ú, V, W, X, Y, Ý, Z, Ž 12

14 Písmo, abeceda a pravopis Porovnajte: Maďarská abeceda malé písmená: a, á, b, c, cs, d, dz, dzs, e, é, f, g, gy, h, i, í, j, k, l, ly, m, n, ny, o, ó, ö, ő, p, q, r, s, sz, t, ty, u, ú, ü, ű, v, w, x, y, z, zs veľké písmená: A, Á, B, C, CS, D, DZ, DZS, E, É, F, G, GY, H, I, Í, J, K, L, LY, M, N, NY, O, Ó, Ö, Ő, P, Q, R, S, SZ, T, TY, U, Ú, Ü, Ű, V, W, X, Y, Z, ZS Úlohy a cvičenia: 1. Ktoré hlásky nie sú v maďarskej abecede? 2. Prečítajte správne nahlas. Chodiť po tráve je zakázané! Národ hladný po futbale a góloch dostal síce hlavný chod, ale bez korenia. Stál ako soľný stĺp. Pri potoku rástla vŕba. Kôň má štyri nohy, a predsa sa potkne. Veľa básní sa naučila naspamäť. Napadol ich medveď. Všetko je stratené. Chodník bol pokrytý ľadom. 2.3 Pravopis a pravopisné princípy Pravopis je súbor znakov a pravidiel na zapisovanie jazykových prejavov písmenami a interpunkčnými znamienkami. V slovenskom pravopise platia viaceré princípy, pričom má dominantné postavenie fonematický princíp. 1. Fonematický princíp Jedna a tá istá hláska schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov sa píše jedným a tým istým písmenom. V pravopise sa však neuplatňuje dôsledne. Hlásky dz, dž, ch zapisujeme dvoma písmenami, nazývame ich zložky. Vyskytujú sa v rámci významových častí slov, napr. medza, džavot, rýchly. Ak sa však písmená d a z, d a ž, c a h stretnú na hraniciach morfém, nejde o osobitné písmená (zložky), ale o stretnutie dvoch hlások a dvoch písmen, napr. predznačiť, viachlasný. 13

15 Vybrané kapitoly z ortografie Hlásky ď, ť, ň, ľ sa neoznačujú mäkčeňom pred e, i, í, ia, ie, iu (deti, ticho, lístie, liať, tretiu). Pred samohláskami a, o, u, pred spoluhláskami a na konci slova sa označujú mäkčeňom, napr. ďateľ, ťahať, dyňa, ľúbiť. Slovenské i-ové dvojhlásky sa zapisujú znakmi ia, ie, iu. V slovách cudzieho pôvodu, na hraniciach morfém v zložených alebo odvodených slovách ide spravidla o spojenie i s a, e, u, napr. akcia, diecéza, gymnázium, protieurópsky. Tzv. u-ová dvojhláska (uo) sa označuje písmenom ô. Hlásky i a í sa zapisujú dvoma znakmi i y, í ý. Píšu sa podľa morfematického, gramatického a etymologického princípu. 2. Morfematický princíp V spisovnej slovenčine sa zachováva jednotná podoba slov a morfém so znelými a neznelými spoluhláskami na rozdiel od výslovnosti, kde sa na morfematickej hranici nevyskytujú znelostne odlišné hlásky. Jednotné písanie spoluhlásky (spoluhlások) sa dodržuje vo všetkých tvaroch slova a jeho odvodeninách. V slovenčine sa jednotne píšu slovotvorné, kmeňotvorné alebo pádové prípony a predpona roz-, napr. bohyňa, dôchodkyňa, mama mamin, chlap chlapi, dub duby, žena ženy, idea idey, rozbiť, roztočiť. 3. Gramatický princíp Gramatický princíp je založený na využití písmen na rozlišovanie tvarov. Písmená y, ý a i, í sa používajú na rozlíšenie tvarov nominatívu singuláru a nominatívu plurálu prídavných mien vzoru pekný a iných slov, ktoré sa skloňujú podľa tohto vzoru, napr. pekný chlapec pekní chlapci, akýsi chlapec akísi chlapci, jeden známy dvaja známi. 4. Etymologický princíp Tento princíp sa týka písania slov domáceho aj cudzieho pôvodu. V predponách a základoch domácich slov sa na označenie fonémy i, í používajú písmená i, í a y, ý podľa pôvodu. Zachováva sa v nich stav v staršej podobe jazyka, keď jestvovali osobitné fonémy i, í a y, ý. Dnes ich nachádzame najmä v tzv. vybraných slovách. Etymologický princíp sa uplatňuje aj pri písaní slov cudzieho pôvodu, ktoré si zachovávajú pôvodnú pravopisnú podobu, napr. bicykel, 14

16 Písmo, abeceda a pravopis gymnázium, poliklinika, chirurg. Vo vlastných menách a slovách od nich odvodených sa zachováva aj písanie cudzích písmen, ktoré sa v slovenčine bežne nepoužívajú, napr. röntgen, Anikó, Tünde, Gyöngyi, Győr. Pravopisne zdomácnené slová sa píšu v zhode s ustálenou slovenskou výslovnosťou, napr. víkend, futbal, syntax, míting. 15

17 3 PÍSANIE SAMOHLÁSOK A SPOLUHLÁSOK 3.1 Písanie samohlásky ä Samohláska ä je stredná, nízka a krátka samohláska. V bežnej spisovnej výslovnosti sa namiesto ä vyslovuje e, v pravopise sa však zachováva ä bez ohľadu na výslovnosť. Vyskytuje sa iba po spoluhláskach p, b, m, v v základoch slov a zriedkavo v príponách: po p päť, pätoro, pätnásť, päťdesiat, päta, päsť, pästný, zápästie, opäť, späť, púpä, chlápä; po b žriebä, žriebätko; bábä, bábätko; holúbä; po m mäkký, mäkčeň, mäkkýš, mäso, mäsový, mäsko, mäsiar, mäsiarstvo, mäsiarsky, mäta, mätový, mädliť, mäsožravec, mäsožravý, pamäť, pamätať, pamätník, smäd, smädný, smädiť, lámä; bremä, plemä, semä, vemä, temä (zastarané, resp. poetické tvary); po v väčší, väčšina, zväčša, vädnúť, zvädnutý, svätý, svätiť, svätec, deväť, devätnásť, deväťdesiat, obväz, zväz, zväzový, hovädo, hovädzina, nevädza, nevädzový, rukoväť. 3.2 Písanie i/í, y/ý Písmenami i, í a y, ý sa označuje tá istá hláska. Písmeno i, í preto vyslovujeme tak isto ako písmeno y, ý. Písmená i, í sa píšu častejšie, písmená y, ý sú zriedkavejšie. Písanie i/y v koreni domácich slov V slovenčine píšeme v koreni domácich slov: po tvrdých spoluhláskach (d, t, n, l, h, ch, k, g) y, ý, napr. dýchať, ty, motýľ, mlyn, kýchať, chyba; 16

18 Písanie samohlások a spoluhlások po mäkkých spoluhláskach (ď, ť, ň, ľ, č, š, ž, dž, dz, c, j) i, í, napr. žihadlo, čistý, hodina, šiť, život, lipa, čítať; po obojakých spoluhláskach obyčajne i, í, no niekedy aj y, ý. Sú to tzv. vybrané slová. Po obojakých spoluhláskach sa píše y, ý v základoch týchto slov a slov od nich odvodených: po b by, aby, býk, býčí, byvol, byľ, bylina, bystrý, bystrina, Bystrica, Bytča, Bytčica, byť (jestvovať), živobytie, bytosť, bytostný, bývalý, bývať, obývať, obyvateľ, prebývať, bydlo (bývanie), bydlisko, byt, príbytok, dobyť (zmocniť sa), vydobyť, výdobytok, dobývať, dobýjať (zmocňovať sa), dobytok, nábytok, zbytočný, nadbytočný, prebytok, úbytok, odbyt, neodbytný (dotieravý), prvobytný, kobyla, obyčaj, obyčajný Všimnite si bydlo bydlisko, obydlie bidlo žŕdka, palica byt príbytok bit jednotka elementárnej informácie dobyť zmocniť sa dobiť veľmi zbiť, domlátiť; dobiť mobil dobýjať uhlie, hrad dobíjať domlátiť, doraziť; doplňovať energ iu po p pýcha, pýšiť sa, pyšný, prepych, pykať, pýr, pýriť sa, pysk (papuľa), pyskatý, pyštek, pýtať sa, spýtať sa, opytovať sa, dopyt, pytliak, kopyto Všimnite si pysk ústa zvierat pisk hvizd po m my (všetci), mykať, zamykať, odmykať, pomykov, mýliť sa, mylný, omyl, myslieť, myšlienka, myseľ, premýšľať, zmysel, úmysel, výmysel, priemysel, mys, myš, umyť, umývať, pomyje, mydlo, Myjava, mýto (poplatok), mýtnik, hmýriť sa, hmyz, smyk, priesmyk, šmýkať sa, šmyk, šmykľavka, žmýkať 17

19 Vybrané kapitoly z ortografie Všimnite si my N osobného zámena my mi (mne) D osobného zámena ja po v vy (zámeno), vykať, vy-, vý- (predpona), vydra, vyhňa, výr, výskať, výskot, vysoký, výška, výšina, vyše, vyť, zavýjať, vyžla (poľovný pes), zvýšiť sa, zvyšovať, zvyšok, zvyk, zvykať, zvyknúť, zvyčajný, návyk Všimnite si výr sova vír krútňava (vodný, vzdušný vír) vyť, zavýjať psie, vlčie zvuky viť, splietaním zhotovovať; zabaliť zavíjať po r ryba, rybník, rýchly, zrýchliť, rýchlik, ryčať, ryk, rýdzi, rýdzik, ryha, rys, rysovať, ryšavý, ryť (do povrchu), rýľ, úryvok, poryv, brýzgať, hrýzť, koryto, korytnačka, Korytnica, kryť, skryť, pokrývka, prikryť, prikrývka, skrýša, úkryt, kryha, prýštiť, strýko, strýc, stryná, trýzniť, tryzna, trysk, rým, rýpať, rytier, ryža, bryndza, Torysa Všimnite si rým zvuková zhoda Rím mesto na konci veršov kryštál kryštalografický útvar krištáľ brúsené alebo číre sklo kryštálový napr. k. cukor krištáľový priesvitný ako krištáľ, napr. k-á voda ryža plodina rizoto jedlo z ryže po s sychravý, syčať, sykať (vydávať zvuk), sykavý, sykot, sýkorka, syn, sypať (sa), sýpka, osýpky, sypký, syr, syseľ, sýty, nasýtiť, vysychať 18

20 Písanie samohlások a spoluhlások po z jazyk, jazyčný, jazyčnica, jazylka, nazývať, pozývať, prezývať, vyzývať, vzývať, ozývať sa, prizývať Písanie i/y v príponách domácich slov Tvrdé y, ý sa píše: v slovotvornej prípone -yňa/-kyňa, napr. sprievodkyňa, umelkyňa, sudkyňa; v príslovkách v príponách -y, -ky, napr. po slovensky, letecky, pomaly; v pádových príponách podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dub (N, A pl.) a žena (G sg., A, N pl.), napr. hotely, plány, školy, osy. Poznámka: V množnom čísle sa skloňujú podľa vzoru dub aj zvieracie podstatné mená, napr. voly, hady, sokoly, slony. Pri zosobnení majú zvieracie mená životné prípony, skloňujú sa podľa vzoru chlap, napr. barani, hadi, sokoli. V prirovnaniach majú zvieracie mená neživotné tvary, skloňujú sa podľa vzoru dub, napr. bijú sa ako kohúty na dvore. v pádových príponách (okrem N pl.) prídavných mien vzoru pekný, napr. dobrý študent, rozkvitnutý strom, dobrým študentom, rozkvitnutým stromom; v I sg. a v G, D, A, L a I pl. prídavných mien vzoru otcov v príponách -ým, -ých, -ými, napr. otcovým, otcových, otcovými; v N pl. ženského a stredného rodu prídavného mena rád v platnosti príslovky -y, napr. mamy sú rady, deti sú rady; v radových číslovkách, ktoré skloňujeme podľa vzoru pekný, napr. prvý, druhý; v N pl. mužského neživotného, ženského a stredného rodu osobného zámena on (ony), zámena sám (samy) a číslovky jeden (jedny) v prípone -y, napr. deti sú samy, jedny študentky. Poznámka: V zmiešanej skupine nadobúda zámeno mužský gramatický rod, používa sa oni, jedni, napr. jedni kolegovia. 19

21 Vybrané kapitoly z ortografie Mäkké i, í sa píše v týchto pádových a časovacích príponách: v mužských životných podstatných menách vo všetkých pádových príponách, napr. chlapi, chlapovi, chlapmi; v L sg. podstatných mien, napr. v hoteli, na konci, o tej obyčaji, pri večeri, na klavíri, v tuneli, v litri, v kufri; v D sg. ženských podstatných mien, napr. k Andrei, k Táni, k dlani; v G pl. podstatných mien utvorených príponou -í, napr. morí, večerí; v I pl. v pádových príponách -mi, -ami, napr. chlapmi, deťmi, kosťami; v pádových príponách prídavných mien vzoru páví a cudzí, napr. rýdzi, svieži, obrí, stridží, kniežací, rybí, včelí, osí, medvedí, žabí; v N pl. mužských prídavných mien, napr. šikovní študenti; v odvodzovacej prípone -in, -ina, -ino privlastňovacích prídavných mien, napr. matkin, matkina, matkino; v príponách -i/-í základných čísloviek, napr. Za siedmimi horami, za siedmimi dolami... v radových číslovkách, ktoré skloňujeme podľa vzoru cudzí, napr. Dvaja skončili tretí. v kmeňových príponách a v zakončení všetkých slovesných tvarov (okrem trpného príčastia nahnevaný), napr. robil, vypi, zavri. Poznámka: V rozkazovacom tvare slovies umyť, kryť je y súčasťou základu, napr. Umy! Skry! Rozlišovanie zvery/zveri Mužské podstatné meno zver vo význame väčšie dravé zviera alebo v prenesenom význame surový človek má v N a A pl. príponu -y, napr. ranené zvery. Ženské podstatné meno zver vo význame v prírode voľne žijúce zvieratá sa skloňuje podľa vzoru kosť a v G sg. má -i, napr. kŕmenie srnčej zveri. 20

22 Písanie samohlások a spoluhlások Rozlišovanie sami/samy/samý sami samy samý v mužskom rode v životnom tvare v N pl. píšeme -i: chlapci sami v neživotnom tvare -y: psy samy v N pl. ženského a stredného rodu píšeme -y, napr. ženy, deti samy sa používa vo význame číry, iba; skloňujeme ho podľa vzoru pekný; v N pl. píšeme -í, napr. samí chlapci Úlohy a cvičenia 1. Po ktorých spoluhláskach píšeme spravidla y, ý? 2. Doplňte i/í, y/ý v slovách a slovných spojeniach. silný ako b_k, nabrúsená p_la, učiť sa cudzie jaz_ky, pes zav_ja, kr_štálový cukor, kr_štáľová voda, medzinárodný r_chlik, na l_žiarskom mi narazili do l_tka, zam_kať dvere, krvilačné zver_, mocn_ ako lev_, v_r veľkomesta, kolesá sa šm_kajú na ľade, mosadzné kotl_, nas_tený v_r, b_strý chlapec, um_ť ovocie pod tečúcou vodou, b_val_ priatelia, s_pký sneh, skr_tý úm_sel, v_jem veniec, v_siaca lampa, rozprávková b_tosť, plytká l_žica, m_liť si ľudí, ch_chotať sa na ch_be, r_sy tváre, najesť sa dos_ta, mokrý ako m_š, m_kať plecami, divé hus_, okolo zemskej os_, s_čiaca para, m_dlová pena, dotieravé os_, s_chravé počasie Rozdeľte slová, do ktorých ste dopĺňali i/í, y/ý, na vybrané a odvodené. 3. Doplňte i/í alebo y/ý v prídavných menách. priateľk_n otec, r_b_ tuk, Jank_n sveter, líšč_ kožuch, susedk_n dom, otcov_ príbuzní, doln_ sused, žab_ muž, trnavsk_ futbalisti, Magd_na kolegyňa, ostr_ sokol_ zrak, statočn_ rytieri, Zuzk_na sokyňa, moji star_ rodičia, sup_ zobák, koz_ syr, netopier_mi krídlami, naši severn_ susedia, smrteľn_ kobr_ jed, vyjsť na ps_ tridsiatok, ostr_ sov_ pazúrik, dob_t_ hrad, pestr_ páv_ chvost, americk_ filmov_ akademici, agátov_ kvet, o krokodíl_ch slzách, tuh_ tabak 4. Doplňte chýbajúce i/í, y/ý. Výber odôvodnite. stretnúť sa po dvadsiat_ch dvoch rokoch; v tridsiat_ch rokoch 19. storočia; za siedm_mi horami a siedm_mi dolinami; siedm_ mesiac; 21

23 Vybrané kapitoly z ortografie získať osem bodov z desiat_ch; jedn_ zápalky; oslava jej tridsiat_ch šiest_ch narodenín; hrad s ôsm_mi vežami; jedn_ rodičia; skončiť na majstrovstvách osemnást_; O dvanást_ch mesiačikoch; šiest_ žiaci zo siedm_ch a ôsm_ch tried; drak so siedm_mi hlavami; dvadsiat_ rad (sedadiel); strelec jedenást_ch gólov; osemdesiat_ diváci 5. Správne doplňte chýbajúce hlásky. Aké farb_ má, takými farb_. Pastier trúb_. Hlas trúb_ doďaleka hlás_ zvesť. Ozvali sa mnohé hlas_. Chlapec vír_ vodu. V tejto rieke sú vír_. Vezmi si, nehanb_ sa! Červenať sa od hanb_. Nosiť drevo do hor_. Nasľubovať hor_-dol_. Zajtra oznám_ výsledky. Prečítajte si oznam_. Zavr_ bránu! Zakr_ stôl obrusom! Natr_ si tvár krémom! Dob_ si mobil! Batéria sa dob_la. Vojaci dob_li mesto. Um_ si ruky mydlom! 6. Doplňte i/í alebo y/ý. Ak_koľvek bol výsledok, nikdy nebol spokojný. Daktor_ z hostí neprišli. Niektor_ žiaci už odišli. Boli k sebe ak_s_ lepší. Podaktor_ch šport nezaujíma. Ktor_m vlakom pôjdeš? Stojí to nejak_ch dvadsať eur. Urobí to hociktor_ z vás. Mnoh_ z nich tu už boli. 7. Doplňte správne pádové prípony vymedzovacích zámen. Dievčatá prišli sam_. Krčma bola sam_ chlap. Ženy museli ostať s deťmi sam_. Kolektív tvoria sam_ Slováci. Dôjsť na sam_ koniec mesta. Stromy sú už sam_ kvet. Mestá sa sam_ rozhodnú, ako použijú pridelené finančné prostriedky. Les je sam_ hríb. Videli sme len sam_ psy. Dieťa zostalo sam_. Poslanci to sam_ schválili. Námestie bolo sam_ žena. Názor starý ako sam_ ľudstvo. Konečne sam_! Viktor je proti nim dokonalosť sam_. Stromy sa proti škodcom chránia sam_. Videli sme tam sam_ chlapcov. O nich sam_ sa nehovorilo. Písanie i/y v slovách cudzieho pôvodu V slovách cudzieho pôvodu sa píše i, í, resp. y, ý podľa toho, ako sa táto graféma používa v jazyku, z ktorého sme ho do slovenčiny prevzali. V základe prevzatých slov Prevzaté slová, ktoré majú v pôvodnom základe i, í: anilín, ária, bilancia, biskup, bit, citrón, cimbal, cirkus, civilizácia, diktát, diftong, dinár, dirigent, disk, diskotéka, emisia, filozofia, 22

24 Písanie samohlások a spoluhlások firma, filológ, filozof, fixovať, gitara, gigant, git, glorifikácia, história, histamín, histológia, hit, chiméra, chirurg, inventúra, kilogram, klíma, kino, kilometer, kimono, literatúra, litera, liga, likér, légia, liter, milión, mikrofón, mikrofilm, minifutbal, mína, minerál, minúta, nikel, nimbus, nit, pacifista, parafín, pigment, pilier, poliklinika, piškóta, pilot, pilóta, pilulka, politika, prefix, prezident, ríbezle, riziko, rizling, rizoto, risk, richtár, rivalita, situácia, signál, simulant, síra, sirup, titan, titul, tiger, tip, tipovať (v športke), univerzita, vikár, vila, víla, vitalita, vírus, vitamín, vizitka, zinok atď. Prevzaté slová, ktoré majú v pôvodnom jazyku v základe y, ý: acylpyrín, anonym, byrokracia, Babylon, cynik, cyklón, cyklus, cylinder, dýka, dynamit, dynamo, dyzentéria, dynastia, embryo, fylogenéza, fyzika, fyziológia, gymnastika, gymnázium, gýč, gyps, harpya, homonymia, hydroplán, hyena, hygiena, hymna, hyperbola, hypochondria, hypotéza, hystéria, hypnóza, chlorofyl, kyanovodík, kybernetika, Krym, Kyjev, lymfa, lýra, loby, lýceum, lynč, lyrik, lyzol, myrha, myriada, mystika, mýtus, mytológia, nylon, nymfa, polygrafia, pyrit, pyramída, pyžama, ragby, rytmus, rým, sylabus, symbol, systém, symetria, synoda, symfónia, sympatia, symptóm, synonymum, syntax, syntéza, týfus, typ, typografia, tyran, uranyl, xylofón, yperit, ypsilon, yzop, yterbium, zygospóra, zymóza atď. Poznámka: V zdomácnených slovách anglického pôvodu sa namiesto spojenia ea, ee píše í, napr. víkend, striptíz, tím, tvíd, líder, spíker. V niektorých slovách francúzskeho pôvodu sa píše y aj namiesto písmena u, ktorým sa označuje hláska ü, napr. byro, pyré (franc. bureau, puré). Písmeno y sa píše aj v niektorých slovách nemeckého pôvodu, ktoré prevzala slovenčina už dávnejšie, napr. rytier, Rýn. V predpone prevzatých slov Y (ý) píšeme v týchto predponách cudzieho pôvodu: dys-/dyz-, hyper-, hypo-, poly-, syn-, napr. 23

25 Vybrané kapitoly z ortografie dysgrafia, dyzorexia, hyperglykémia, hypofunkcia, polytechnika, synchrónny. I (í) píšeme v týchto predponách cudzieho pôvodu: anti-, bi-, di-, dis-, epi-, i-, im-, in-, inter-, intra-, izo-, tri-, vice-, napr. antiglobalizmus, bisexuálny, disharmónia, epigram, ilegalita, import, indisponovaný, interliga, intravenózny, izoglosa, trilógia, viceprezident. Rozlišujeme dys-/dyz- (gréckeho pôvodu) znamená sťaženosť, nemožnosť, poruchu, nesprávnosť dysfunkcia = narušenie, porucha funkcie, činnosti orgánu (dysfunkcia obličiek) dysfemizmus, dystrofia, dyslexia, dyslália, dyzentéria poly- (gréckeho pôvodu) značí mnoho, množstvo polyteizmus = mnohobožstvo polyhistor, polygrafia, polyamid hypo- (gréckeho pôvodu) nedostatočný, znížený, zmenšený hypotenzia = nízky tlak hypofunkcia, hypoglykémia fylo- (gréckeho pôvodu) vzťahujúci sa na rastlinstvo, organizmus fylogenetika = náuka o vývoji rastlinných a živočíšnych druhov fylogenéza, fylotaxa dis- (latinského pôvodu) značí zápor, protiklad, rozpor, nesúlad disfunkcia = činnosť hodnotená z hľadiska celku ako nežiaduca; narušená činnosť nejakého prvku systému (disfunkcia komunikácie) disharmónia = nesúlad, nevyváženosť dis- v daktorých slovách má význam slovenskej predpony rozdislokácia = rozloženie, rozmiestnenie väčšieho množstva ľudí alebo objektov v priestore (dislokácia vojsk) poli- (nie je predpona) súvisí s gréckym slovom polis = mesto politika, poliklinika hipo- (gréckeho pôvodu) kôň, konský hipodróm = konské závodisko hipológ, hipoterapia fil- (gréckeho pôvodu) mať rád, obdivovať to, čo uvádza druhá časť cudzieho zloženého slova filozofia = milovať múdrosť filantrop, filológia 24

26 Písanie samohlások a spoluhlások V prípone prevzatých slov Y (ý) píšeme v slovách cudzieho pôvodu a odborných názvoch len v prípone -yl: fenyl, uranyl, metyl, etyl, butyl, dinyl. V slovách cudzieho pôvodu a odborných názvoch, v ktorých majú prípony systematizačnú funkciu, môže byť aj mäkká prípona -il: uracil, fenistil, alergodil. Úlohy a cvičenia 1. Doplňte i/y v predponách slov cudzieho pôvodu. d_skvalifikácia, pol_histor, d_skriminácia, pol_amid, h_pofunkcia, d_sjunkcia, d_skrepancia, tr_lógia, d_slexia, pol_merizácia, d_sritmia, d_zentéria, h_podróm, h_poglykémia, ant_hrdina, h_poterapia, f_lantrop, f_logenetika, _mport, _legalita, _nterliga, ant_román, d_zortografia, f_logenéza 2. Doplňte i/í, y/ý v slovách a slovných spojeniach. európska c_vilizácia, viaceré paušál_ v Orange_, dostávať anon_my, lesný b_ot_p, v špinavom kanál_, tropické orchide_, v Južnej Kóre_, písať list Andre_, Tán_ a Nataš_, venovať sa alch_mii, s_mbol mesta Bratislavy, svetelný s_gnál, mať alib_, eukal_ptový olej, rekonštrukcia zv_škov veľkomoravskej baz_liky v areál_ Bratislavského hradu, h_permoderný klobúk, k_mono, zahraničná pol_tika, v_lová štvrť, dať niekomu t_p na v_kend, nový t_p automobilu, s_ntaktický rozbor, v_cemajster v c_klokrose, d_zajnérske oddelenie, záchvaty h_stérie, p_gmentové škvrny, r_tmus piesne, hus_ s_kot, pobrežie Guine_, f_nále divadelnej hry 3. Opravte chyby vo vetách a odôvodnite ich. Dotíkal som sa zelených jazykov aloý. Virozprával celú hystóriu. Sadli si do bystra a pomali chlípali horúcu kávu. Medzi oboma skupinami jestvuje dávna ryvalita. Deväť týždňov som mal nohu v gipse. Ničivý ciklón zasiahol pobrežie Austrálie. V džungli sa na zemi hmírili pitóny. Vytríny boli plné porcelánových gíčov. Grizli je výborným lovcom rýb. Holandsko je raj pre ciklystov. Tvár sa mu skrivila, pretiahla do bolestnej grimasi. 25

27 Vybrané kapitoly z ortografie 4. Dajte podstatné mená do určeného pádu, porovnajte slová s rozdielnym písaním i/í, y/ý a odôvodnite pravopis. L sg. N pl. hotel dolár seriál ateliér lokál liter kufor bicykel diel popol Poznámka: L sg. vzoru dub V L sg. majú príponu -i: a) slová cudzieho pôvodu zakončené na -ár, -ál, -er, -ér, -el, -iar, -ier; minerál, materiál, motel, model. b) slová s pohyblivou samohláskou -e-, -o-: semester, kufor. V L sg. je prípona -e aj pri domácich slovách zakončených na -l: v podiele, v úmysle, v živle. N pl. vzoru dub V N je prípona -y. Prípona -e je: a) v slovách zakončených na -ár, -iar, -ier: hektáre, taniere. b) v slovách cudzieho pôvodu na -r, -l s pohyblivou samohláskou -e-, -o-: liter litre, kufor kufre. 3.3 Písanie spoluhlások ď, ť, ň, ľ Spoluhlásky ď, ť, ň, ľ píšeme s mäkčeňom: pred samohláskami a, o, u, á, ú, napr. ďakovať, ťažký, poľovať, ňuchať, ľud, guľáš; vnútri slov pred spoluhláskami, napr. loďka, učiteľka; na konci slov a tvarov slov, napr. písať, vráť (tvar slovesa vrátiť), úľ. Spoluhlásky ď, ť, ň, ľ píšeme bez mäkčeňa: pred samohláskami e, i, í v domácich a zdomácnených slovách, napr. telo, leto, divadlo, nejaký, ticho, nikto, lístok; 26

28 Písanie samohlások a spoluhlások pred dvojhláskami ia, ie, iu, napr. diabol, peniaz, diera, niekto, liek, vysvedčeniu. Porovnajte: V slovenčine sa spoluhlásky d, t, n, l v domácich slovách vyslovujú mäkko [ď, ť, ň, ľ], ak stoja pred i, í, e, ie, ia, iu, hoci graficky mäkčeň nezaznačujeme deti [ďeťi], ticho [ťixo], nikto [ňikto], list [ľist]. V maďarčine sa spoluhlásky d, t, n, l nezmäkčujú pred samohláskami e, i, í, vyslovujú sa tvrdo, napr. dió [dyó] orech, tíz [týz] desať, tenni [tenny] robiť, ide [nie: iďe] sem. 3.4 Písanie spoluhlások v predponách Spoluhlásky v predponách nad-/nado- (nadpísať, nadbytočný, nadovšetko), pod-/podo- (podpísať, podmorský, podomlieť), od-/ odo- (odpísať, odísť, odomlieť), pred-/predo- (predpísať, predškolský, predovšetkým), ob-/obo- (objav, obísť, oboplávať), bez-/bezo- (bezstarostný, bezfarebný, bezodný), cez-(cezpoľný, cezhraničný), roz-/rozo- (rozpísať, roztočiť, rozosmiať sa), v-/vo- (vpísať, vchádzať, vopchať sa), vz-/vzo- (vznášať sa, vzoprieť sa, vzostup) píšeme jednotne podľa morfematického princípu bez ohľadu na spodobovanie. Predpony s-/z-/zo- sa píšu podľa výslovnosti, napr. spísať, schudnúť, sčítať, sčasti, zísť sa, zďaleka, znovu, zospodu, zotrieť, zošit. Poznámka: Slovo zmena vo význame pracovná zmena, programová zmena atď. sa píše vždy so spoluhláskou z. Predložka z (zo), ktorá sa používa v spojení s genitívom, zachováva si rovnakú podobu bez ohľadu na zmeny v asimilácii, napr. z potoka, z budovy, z hory, zo steny. Predložka s (so) sa používa v spojení s inštrumentálom, a to bez ohľadu na zmeny v asimilácii, napr. s otcom, so sestrou. 27

29 Vybrané kapitoly z ortografie Úlohy a cvičenia: 1. Doplňte. Kedy p_jdeš na vlak? V dia_ke sa zablyslo. Je už o p_ť minút dvanásť. _písal záznam o nehode. Na strome uvidela zrelý plo_. Nachádza sa v h_bke 10 metro_ pod hladinou. Mala hlas tenký a ostrý ako n_ž. Medzi jed_ami pomaly usínal vietor. Povedľa hál_ snehu sa tvorili lesk_é kaluže. Vonku je _ladný vzduch. Peter je _ladný. 2. Slová a slovné spojenia najprv správne vyslovte a potom doplňte chýbajúce spoluhlásky. sli_kový lekvár, ako _čely, naša Zu_ka, stredoveký hra_, mačacia la_ka, otco_ nôž, šes_ hodín, dáž_ prší, smutná v_ba, číslo_ka, internetová _ekáreň, k_úče od bytu, spe_, ro_trhať, osobná lo_, polo_te, zu_ bolí, zbierať ma_iny, bábkové _ivadlo 28

30 4 ROZDEĽOVANIE SLOV Slová sa rozdeľujú, ak sa celé nezmestia na koniec riadka. Pri rozdeľovaní slov na konci riadka používame spojovník. Riadime sa týmito pravidlami: jednoslabičné slová sa nerozdeľujú: dub, poď, stĺp, stôl, hej, pred; viacslabičné slová sa rozdeľujú: o na rozhraní morfém (najmenších významových častí slov) = významové delenie o na rozhraní slabík (najmenších rytmických jednotiek) = mechanické delenie; nositeľmi slabičnosti sú krátke a dlhé samohlásky, dvojhlásky a slabičné r, ŕ, l, ĺ. Podobne ako v maďarčine: Na rozhraní morfém oddeľujeme slabičnú predponu (na-, do-, ne-, nad-, pred-, pod-, roz-, od-, ob-, sú-, vy-, o-, u-): na-kúpiť, vy-niesť, sú-hvezdie, neprejazdný, od-pratať, u-zavrieť, od-písať oddeľujeme slová v zložených slovách (časti zložených slov) na hranici zloženia: Brati-slava, šéf-lekár, troj-uholník, euro-mena, drevo-rubač, telo-cvik Porovnajte: Zložené slová v maďarčine rozdeľujeme na hranici zloženín, napr. meg-ír, feláll, rend-őr. Na rozhraní slabík ak je medzi dvoma nositeľmi slabičnosti spoluhláska, pripája sa k nasledujúcej slabike: ste-na, do-ma, u-li-ca, člo-vek, pria-nie; ak sú medzi dvoma nositeľmi slabičnosti dve spoluhlásky, prvá patrí do prvej slabiky, druhá do nasledujúcej: med-veď, ok-no, dok-tor, slnko, ih-la, lam-pa, svieč-ka. 29

31 Vybrané kapitoly z ortografie Na rozdiel od maďarčiny: Na rozhraní morfém oddeľujeme príponu: o slovotvornú príponu oddelíme, ak si zreteľne uvedomujeme odvodenosť slova a slovotvorná prípona sa začína na spoluhlásku; slovo rozdelíme na hranici základ a slovotvorná prípona: maliar-stvo, sloven-ský, mest-ský, štvor-ka; o gramatickú (pádovú al. časovaciu) príponu oddelíme, ak sa začína na spoluhlásku: študent-mi, dvo-ma, štyr-mi, pusť-me. Na rozhraní slabík v slovenčine sú nositeľmi slabičnosti aj spoluhlásky r, ŕ, l, ĺ: pr-ší, vŕba, vl-na, stĺ-pec; ak je slovo neodvodené a medzi dvoma nositeľmi slabičnosti sú tri a viac spoluhlások, prvá spoluhláska patrí do prvej slabiky, ostatné do nasledujúcej, napr. cen-trum, čer-stvý, náv-števa. Porovnajte: V maďarčine sa rozdeľuje každé slovo na toľko slabík, koľko je v ňom samohlások, napr. fi-am. Viacslabičné jednoduché slová rozdeľujeme tak, že na začiatku nasledujúcej slabiky bude vždy len jedna spoluhláska. v slovenčine v maďarčine ses-tra part-tól zaj-tra Ist-ván maj-ster piszt-ráng Toto pravidlo sa uplatňuje aj pri rozdeľovaní slov cudzieho pôvodu: prog-ram, gra-fi-kon. 30

32 Rozdeľovanie slov Poznámka: Nerozdeľujeme: zložky ch, dz, dž, ktorými sa označujú osobitné hlásky, napr. dý-chať, medzi, há-džem; zložky ia, ie, iu, ktorými sa v domácich a zdomácnených slovách označujú dvojhlásky, napr. pria-teľ, bie-ly, cu-dziu; zložku io, ktorá sa používa pri prepise z azbuky do latinky, napr. Fio-dor, mat-rioš-ka; v slovách cudzieho pôvodu spojenia samohláskových alebo spoluhláskových písmen, ktorými sa označuje jedna samohláska alebo jedna spoluhláska, napr. Liver-pool, Wa-shington, Szath-máry; koncovú slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlásku, napr. Kó-rea, Andreu (nie Kóre-a, Andre-u); začiatočnú slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlásku, napr. i-dea, a-merický, i-hrisko. V úzkych novinových, časopiseckých a pod. stĺpcoch takúto slabiku môžeme oddeliť. Úlohy a cvičenia 1. Rozdeľte slová. stolík, posteľ, chladnička, prízemie, nakúpiť, najkrajší, obklad, reakcia, vpísať, skopírovať, zhlboka, výučba, počítadlo, troma, podopĺňať, plte, blízko, chrbát, chrbtami, aktuálny, radiátor, Anna, Piotr, orchidea, etapa, biológia, Anglicko, ospravedlnenie, miestny, duchaprítomnosť, zminimalizovať, objednať, tvaroslovie, horenos, zookútik, pravdepodobný, trojizbový, bioplyn 31

33 5 PÍSANIE VEĽKÝCH PÍSMEN Písaniu veľkých písmen sa v PSP (2000, s ) podrobne venuje celá kapitola. Predsa sa však v praxi stretávame s nejednotným písaním začiatočných písmen v niektorých druhoch pomenovaní. Túto rozkolísanosť neraz spôsobuje vplyv cudzích jazykov, ktoré vo svojej pravopisnej norme častejšie uplatňujú veľké písmená (napr. nemčina) alebo píšu v nadpisoch a v názvoch každé plnovýznamové slovo s veľkým začiatočným písmenom (napr. angličtina). V súvislosti s prenikaním týchto jazykov do všetkých oblastí spoločenského života sa veľké písmená píšu, resp. nepíšu aj tam, kde sa v slovenčine nepoužívajú. Štátne organizácie a inštitúcie väčšinou dodržiavajú pri písaní svojich názvov pravopisnú normu. Názvy súkromných organizácií, firiem zapísaných v obchodnom registri sú mnohokrát v rozpore s doporučenými pravidlami. Často sa v názvoch kombinujú veľké a malé písmená, napr. nanotech, s. r. o., MetLife Amslico poisťovňa, a. s. alebo sa všetky slová píšu s veľkým písmenom, napr. Eniki Beniki, s. r. o., Generali Poisťovňa, a. s. alebo naopak všetky slová s malým písmenom, napr. elibos, s. r. o., najmä ak ide o internetové firmy, napr. vonadomova.sk, servitky.sk. Veľké písmená sa v spisovnej slovenčine píšu: na začiatku vlastných mien a vnútri viacslovných vlastných mien; na začiatku viet a súvetí; na znak úcty; na vyzdvihnutie niektorých slov alebo častí jazykového prejavu; niekedy v poézii na začiatku veršov; v niektorých skratkách a v ustálených značkách. 5.1 Písanie veľkých písmen vo vlastných menách Vlastné mená sú pomenovania jedinečných osôb, zvierat alebo neživých predmetov. Jednoslovné vlastné mená píšeme s veľkým začiatočným písmenom. 32

34 Písanie veľkých písmen Vlastnými menami bývajú aj viacslovné pomenovania. Ak sa viacslovné pomenovanie stáva vlastným menom len ako celok, píšeme s veľkým písmenom len prvé slovo, ktoré je súčasťou vlastného mena, napr. Važecká jaskyňa, Dlhý potok, Nitriansky kraj, Dolná ulica. Ak sa súčasťou viacslovného vlastného mena stane iné vlastné meno, píšeme veľké písmeno aj vnútri názvu, napr. Studená dolina Veľká Studená dolina, Váh Čierny Váh, Slovenské národné povstanie Nábrežie Slovenského národného povstania, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vlastným menom sa môže stať: všeobecné jednoslovné alebo viacslovné pomenovanie označujúce jedinečný predmet, napr. Hviezda (kino), Pravidlá slovenského pravopisu; všeobecné pomenovanie v spojení s presným určením sídla, napr. gymnázium Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským v Šahách, základná škola Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským v Šamoríne, okresný úrad Okresný úrad v Banskej Bystrici; všeobecné pomenovanie v spojení s presným určením miesta alebo rozsahu pôsobnosti, napr. ministerstvo financií Ministerstvo financií Slovenskej republiky, univerzitná knižnica Univerzitná knižnica Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici; všeobecné pomenovanie v spojení s dedikačným prívlastkom (určeným na počesť nejakej osoby alebo udalosti), napr. gymnázium Gymnázium Mateja Korvína, spolok Spolok svätého Vojtecha, katedrála Katedrála sv. Alžbety, memoriál Memoriál Milana Hanzela. Niektoré viacslovné vlastné mená majú popri oficiálnej úplnej podobe aj kratšiu neoficiálnu podobu, v ktorej sa vynechávajú isté slová, napr. Štúrova ulica Štúrova, Európska únia Únia, Slovenská akadémia vied Akadémia, Spojené štáty americké Spojené štáty. 33

35 Vybrané kapitoly z ortografie Poznámka: Kratšie podoby majú zvyčajne neoficiálny, hovorový charakter (Slovenské národné divadlo Národné divadlo, Národné), zriedkavejšie majú slávnostný ráz (Bratislavský hrad Hrad). Môžu sa používať vtedy, keď z predchádzajúceho kontextu alebo zo situácie je zrejmé, ktoré úplné viacslovné vlastné mená nahrádzajú. Nemali by sa však používať v oficiálnych dokumentoch. Písanie jednotlivých druhov vlastných mien Vlastné mená rozdeľujeme na mená ľudí a živých bytostí (antroponymá); zemepisné názvy, t. j. názvy objektov vo vesmíre a na ich povrchu (kozmonymá, toponymá); názvy ľudských výtvorov, ktoré nie sú pevne fixované v prírode, pomenovania časových úsekov, dejinných udalostí, organizácií, inštitúcií, výrobkov, podnikov, spolkov, politických strán, hnutí, akcií, vyznamenaní a cien (chrématonymá). I. Mená ľudí a živých bytostí rodné mená a priezviská, prezývky, prídomky, pseudonymy, napr. Peter, Ján, Eva, Júlia, Evička, Anton Bernolák, Majster Pavol z Levoče, Matúš Čák Trenčiansky, Anonymus, Kleopatra; mená príslušníkov jedného rodu zakončené na -ovci, napr. Habsburgovci, Mojmírovci, Arpádovci, Romanovovci, Kováčovci; mená viacerých osôb s rovnakým menom s príponou -ovia, napr. Klimko Klimkovia (ľudia s menom Klimko), mladí Mozartovia (ako Mozart); Poznámka: Rodinné názvy v nezhodnom prívlastku skloňujeme, napr. rod Habsburgovcov, rodina Moravčíkovcov (prípustné, ale nesystémové: rodina Moravčíková, nesprávne i keď veľmi časté: rodina Moravčíkova, rodina Moravčíkových), rodina Jána Moravčíka, brat a sestra Moravčíkoví. 34

36 Písanie veľkých písmen prívlastky pri rodných menách panovníkov, významných osobností, pápežov a pod. a pôvodne všeobecné podstatné mená s prívlastkom stojacim za ním, napr. Belo Štvrtý (IV.), Alžbeta Druhá (II.), Jozef Druhý (II.), Ladislav Pohrobok, Richard Levie Srdce, Alexander Veľký, Viliam Dobyvateľ, Ján Pavol Druhý (II.); obrazné mená osôb, napr. Lotosový kvet, Orlie pero, Červený oblak, Drozdia brada, Červená čiapočka; Poznámka: V obrazných viacslovných menách tvorených prídavným a podstatným menom sa veľké písmeno píše iba na začiatku celého pomenovania, ktoré sa nechápe ako spojenie rodného mena a priezviska, ale ako pomenovanie osoby jedným menom. mená príslušníkov národov, etník, svetadielov a obyvateľské mená, napr. Slovák, Maďar, Poliak, Slovan, Záhorák, Stredoslovák, Košičan; Porovnajte: Mená príslušníkov národov sa v maďarčine píšu s malým začiatočným písmenom, napr. szlovák, magyar. mená bohov, božstiev (kresťanských aj iných), napr. Perún, Zeus, Venuša, Panna Mária, Svätá Trojica, Hospodin, Alah, Budha; pomenovania osôb v literárnych dielach, napr. Adam Hlavaj, Koreň, Krt, Divný Janko, Ťapákovci; mená zvierat (i v rozprávkach), napr. Pejko, Sivko, Murko, Nero, Dunčo, Rysuľa, Straka, Zajko-Bojko, vták Ohnivák. 35

37 Vybrané kapitoly z ortografie Rozlišujeme písanie s veľkým písmenom Judáš, Xantipa, Watt, Salchov Žid (príslušník etnickej skupiny) Talian, Škót, Angličan (príslušníci etnických skupín) Bratislavčan, (obyvateľské mená) Neslovák, Nemaďar Trenčan Exbratislavčan, Zlatovláska, Mesiáš, Venuša (vlastné mená zosobnených zjavov, mytologických a biblických bytostí) Rusalka (postava z literárneho diela), Satan (názov vrchu) Boh (v kresťanskom chápaní); v náboženských textoch: Pán Boh, Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svätý Božia Matka, Boží Syn (v kresťanskom chápaní) písanie s malým písmenom judáš (zradca), xantipa (hašterivá žena), watt (fyzikálne jednotky), salchov (skoky v krasokorčuľovaní) žid (vyznávač židovskej viery) talian (človek, s ktorým sa nedá dohovoriť), škót (skúpy človek), angličan (flegmatický človek) martinčan, staroslovák (prívrženec politickej strany) proeurópan, rusofil, maďarofil (názvy podľa príslušnosti) tiežslovák, hejslovák, tiežmaďar, kvázibratislavčan (pomenovania majúce ironický význam) dalmatínec (druh psa), hucul (plemeno koňa), holanďanka (druh sliepky) zlatovláska (dievča al. žena s vlasmi zlatej farby), mesiáš (spasiteľ), venuša (krásna, zvodná žena) rusalka, satan, anjel, vodník, víla (pomenovania nadprirodzených bytostí a bytostí z náboženskej oblasti) boh (pomenovanie nadprirodzenej bytosti); boh Zeus, boh Perún boží (v ustálených spojeniach a obrazných pomenovaniach); každý boží deň 36

38 Písanie veľkých písmen Svätý Duch, Svätá Trojica, Svätý Otec Sivko, Belko (mená zvierat) svätý Michal, svätý Martin, svätá Alžbeta, svätá Katarína (prívlastok pred vlastným menom svätca) sivko, belko (kôň sivej, bielej farby) Pravopis prídavných mien utvorených od vlastných mien ľudí a živých bytostí písanie s veľkým písmenom prídavné mená utvorené príponou -ov a -in, resp. -ej a -ho/-ého: Ján Jánov, Eva Evin, Podjavorinská Podjavorinskej, Jesenský Jesenského, Kristus Kristov, Rysuľa Rysulin písanie s malým písmenom prídavné mená odvodené od vlastných mien osôb alebo zvierat príponami -ský, -ovský alebo variantom -ký: Mikuláš mikulášsky, Štúr štúrovský, Maďar maďarský, Homér homérsky, Dunčo dunčovský II. Zemepisné názvy 1. Názvy kozmických objektov a názvy útvarov na povrchu mimozemských objektov (kozmonymá) názvy hviezd, zoskupení hviezd a súhvezdí, galaxií, napr. Slnko, Sírius, Orion, Plejády, Galaxia (Mliečna cesta), Veľká hmlovina v Andromede, Krabia hmlovina, Pegasus, Miestna skupina galaxií, Malý voz, Váhy, Panna; názvy planét, planétok a skupín planétok, napr. Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Adonis, Trójania; názvy mesiacov, komét a skupín komét, napr. Európa, Titan, Mesiac, Halleyho kométa, Jupiterova rodina komét; názvy meteoritov, meteoritických rojov a asteroidov, napr. Perzeidy, Leonidy, Geminidy, Lyridy; názvy útvarov na povrchu mimozemských objektov, napr. Oceán búrok, More dažďov, Jazero snov, Záliv astronautov, Herkulov mys. 37