Príruèka na urèovanie vybraných inváznych druhov rastlín

ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBLIKY, CENTRUM OCHRANY PRÍRODY A KRAJINY, BANSKÁ BYSTRICA Príruèka na urèovanie vybraných inváznych druhov rastlín Al beta CVACHOVÁ, Pavol CHROMÝ, Ema GOJDIÈOVÁ, Anna LESKOVJANSKÁ, Eva PIETOROVÁ, Andrea ŠIMKOVÁ, Marica ZALIBEROVÁ BANSKÁ BYSTRICA 2002 1

Obsah 1. Úvod... 4 2. Botanická charakteristika vybraných inváznych druhov rastlín... 4 2.1. Rod: Astra (Aster L.)... 4 Astra kopijovitolistá (Aster lanceolatus Willd.), astra malokvetá (Aster tradescantii L.), astra vŕbovitá (Aster x salignus Willd.), astra novobelgická (Aster novi-belgii L.), astra hladká (Aster laevis L.) a astra rôznofarebná (Aster x versicolor Willd.) E. Pietorová, E.Uherčíková 3.1. Rod: Boľševník (Heracleum L.)... 19 Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum Sommier et Levier), boľševník Sosnowského (Heracleum sosnowskyi Manden.) a boľševník borščový (Heracleum sphondylium L.) A. Cvachová 4.1. Rod: Dvojzub (Bidens L.)... 26 Dvojzub listnatý (Bidens frondosa L.) a dvojzub trojdielny (Bidens tripartita L.) A. Cvachová, M. Zaliberová 5.1. Rod: Hviezdnik (Stenactis Cass.)... 31 Hviezdnik ročný (Stenactis annua (L.) Ness), hviezdnik ročný pravý (Stenactis annua (L.) Nees subsp. annua), hviezdnik ročný severný (Stenactis annua subsp. septentrionalis (Fernald et Wiegand) Á. Löve et D. Löve) a hviezdnik ročný ostrozubý (Stenactis annua subsp. strigosa (Mühl. ex Willd.) Soó) A. Šimková 6.1. Rod: Pohánkovec (Fallopia Adans.)... 38 Pohánkovec japonský (Fallopia japonica (Houtt.) Ronse Decr.), pohánkovec sachalínsky (Fallopia sachalinensis (F. Schmidt) Ronse Decr.) a pohánkovec český (Fallopia x bohemica Chrtek et Chrtková) E. Gojdičová 7.1. Rod: Rudbekia (Rudbeckia L.)... 45 Rudbekia srstnatá (Rudbeckia hirta L.) a rudbekia strapatá (Rudbeckia laciniata L.) A. Leskovjanská 8.1. Rod: Slnečnica (Helianthus L.)... 50 Slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus L.) a slnečnica málokvetá (Helianthus decapetalus auct. non L.) A. Cvachová 2

9.1. Rod: Zlatobyľ (Solidago L.)... 54 Zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis L.) a zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea Aiton) P. Chromý 3. Zoznam použitej literatúry... 60 Poznámky 3

1. Úvod V našej krajine sa v poslednom období rozšírili a udomácnili viaceré nepôvodné druhy rastlín, ktoré sa na mnohých miestach správajú invázne, vstupujú do rastlinných spoločenstiev, kde vytláčajú pôvodné druhy a vytvárajú monocenózy. Vzhľadom k tomu, že nie všetky pracoviská ochrany prírody a jej pracovníci sa systematicky venujú problematike cudzokrajných (nepôvodných), najmä invázne sa správajúcich druhov rastlín a tiež dostupnosť vhodnej odbornej literatúry je rozdielna, rozhodli sme sa vydaním tejto príručky pomôcť jednoznačnej správnej determinácii týchto druhov v teréne. Keďže ani pre bežnejšie a častejšie sa vyskytujúce druhy týchto rastlín nebol doteraz spracovaný sumárny opisný materiál (údaje s presnejšími, diakritickými znakmi sú roztratené v rôznych publikáciách, rozhodla sa Gestorská skupina pre invázne druhy rastlín pri Štátnej ochrane prírody SR, Centra ochrany prírody a krajiny v Banskej Bystrici spracovať pre interné potreby odborných organizácií ochrany prírody predkladanú botanickú príručku. Sú v nej prezentované problematické, najfrekventovanejšie (ťažšie určiteľné alebo ľahko zameniteľné) nepôvodné invázne, ale i pôvodné domáce (autochtónne) druhy rastlín, s ktorými sa najčastejšie pri mapovaní vo voľnej (osobitne nechránenej), ale i chránenej prírode (maloplošné chránené územia) stretávajú pracovníci, zabezpečujúci evidenciu týchto druhov. V tejto etape bolo gestorskou skupinou vybraných 8 rodov (Aster, Bidens, Fallopia, Helianthus, Heracleum, Rudbeckia, Solidago a Stenactis) s 19 druhmi a 3 poddruhmi. Ku každému z druhov je v príručke uvedená základná morfologická charakteristika, pričom pozornosť je zameraná na hlavné určovacie a rozlišovacie diakritické znaky, ktoré sú znázornené aj na obrázkoch. Perové kresby spracoval pán Štefan Gura podľa grafických predlôh z kľúčov na určovanie rastlín (JÁVORKA, CSAPODY, 1975; ROTHMALLER, 1987; DOSTÁL, 1989; DOSTÁL, ČERVENKA, 1991-1992; HEJNÝ, SLAVÍK 1990; SLAVÍK, 1997) a zo samostatných príspevkov niektorých autorov (MANDÁK, PYŠEK 1997). Pre rod Stenactis podklady obrázkov nakreslila členka gestorskej skupiny Andrea Šimková. Slovenské a latinské mená taxónov sú upravené podľa Zoznamu nižších a vyšších rastlín Slovenska (MARHOLD, HINDÁK, 1998). 2. Botanická charakteristika vybraných inváznych druhov rastlín 2.1. Rod: Astra (Aster L.) Èe¾aï: astrovité (Asteraceae) Veľká skupina pôvodom severoamerických druhov rodu Aster L. sa od domácich druhov (Aster alpinus L., A. amelloides Besser) líši najmä bohatšími súkvetiami s menšími úbormi. Domáce druhy astier majú pomerne veľké úbory (jednotlivé alebo v chudobnej metline), zákrovné listene 1,5-2 mm široké a sú ochlpené. 4

Pre potreby príručného kľúča bola vybratá skupina šiestich najviac rozšírených druhov a ich krížencov: Aster lanceolatus Willd., A. tradescantii L., A. novi-belgii L., A. laevis L., A. x salignus Willd., A. x versicolor Willd. K spoločným znakom, ktorými sa vybraná skupina šiestich druhov a krížencov líši od domácich druhov a od ďalších štyroch nepôvodných severoamerických druhov (Aster divaricatus L., A. cordifolius L., A. novae-angliae L. a A. patulus Lam.) patria: - úbory menšie alebo stredne veľké, v bohatších súkvetiach, zákrov viacradový, zákrovné listene 1,5-2 mm široké - rastliny nežľaznaté, holé alebo jemne páperisté, - stonkové listy podlhovasté až vajcovito kopijovité (nie srdcovité), sediace alebo objímavé, celistvookrajové, alebo oddialene zubaté (nie ostropílkovité). HOFFMANN (1996) túto skupinu tzv. kritických taxónov spolu s ich krížencami považuje za agregátne druhy a vyčleňuje ich do troch skupín. Toto členenie je vhodné aj z hľadiska prehľadnosti ich vzájomného rozlíšenia. 1) Aster lanceolatus agg. (A. lanceolatus, A. tradescantii) Spoločné znaky: Rastliny so stonkovými listami sediacimi, ale neobjímavými (ojedinele poloobjímavými), úbory menšie ( 12 15 mm, resp. ± 15 mm) 2) Aster novi-belgii agg. (A. novi-belgii, A. x salignus = A. novi-belgii x A. lanceolatus) Spoločné znaky: Rastliny so stonkovými listami sediacimi, objímavými, príp. poloobjímavými, uškatými, úbory väčšie ( 25 30 mm), vonkajšie zákrovné listene odstávajúce, zákrov zelený, neškvrnitý. 3) Aster laevis agg. (A. laevis, A. x versicolor = A. laevis x A. novi-belgii ) Spoločné znaky: Rastliny so stonkovými listami sediacimi, objímavými, úbory väčšie ( 25 35 mm), zákrovné listene pritlačené, zákrov bielo-zeleno škvrnitý. Stanovištia: Uprednostňujú pôdy vlhšie, bohaté na dusík, ako sú brehy tokov, lužné lesy, tiež okraje ciest, ruderálne stanovištia. Uvedené druhy obsadzujú podobné stanovištia, iba pre A. laevis HOFFMANN (1996) uvádza, že ide o viac kontinentálny typ, uprednostňujúci skôr čerstvé až suchšie stanovištia, hlavne otvorené biotopy lúky, redšie lesy, okraje ciest a železničné priekopy. Ako okrasné trvalky sa často pestujú A. laevis a A. novi-belgii s. str. 5

Astra kopijovitolistá (Aster lanceolatus Willd.) 6

2.1.1. Astra kopijovitolistá (Aster lanceolatus Willd.) syn.: Aster salicifolius Lamk. non Scholler, A. frutetorum Wimm., A. lamarckianus Aschers. et Graeb., non Nees, A. simplex Willd. Charakteristika Trváca 50 120 cm vysoká bylina, s dlhými plazivými podzemkami. Stonka vzpriamená, prevažne holá, v dolnej časti môžu byť zbiehajúce rady jemných chlpov, v hornej časti rozkonárená. Bazálne listy zreteľne stopkaté, široko elipsovité, počas kvetu odumreté. Stonkové listy podlhovasto až vajcovito obrátene kopijovité, 3 15 cm dlhé, 0,5 2 cm široké, holé až riedko chlpaté, s celistvookrajovým až oddialene plytko pílkovitým okrajom; na báze zúžené, sediace, bez ušiek. Listy konárikov podobné stonkovým ale menšie, celistvookrajové, s ± uškatou bázou. Súkvetie metlina, zložené z ± jednostranných strapcov. Metlina až z 1000 úborov, ktoré nie sú nakopené na konci konárikov. Úbory pomerne malé, ± 15 mm široké (10 20 mm, max. 25 mm). Zákrov viacradový, zákrovné listene zelené, s úzkym bieloblanitým lemom, strechovite sa prekrývajú, vnútorné 2 3 x dlhšie ako vonkajšie, pritlačené. Terčové kvety žlté, lúčové biele alebo modrofialové. Kvitne v septembri až novembri. Plod nažka, 1,5 2 mm dlhá, oválna, chocholec 3,2 6,4 mm dlhý z 25 až 40 štetín. Do blízkeho okolia sa šíri najmä plazivými výbežkatými, husto rozkonárenými podzemkami a ich úlomkami (DOSTÁL, ČERVENKA, 1992; HOFFMANN, 1996). Pôvod Domovom astry kopijovitolistej je východná časť Sev. Ameriky. Do Európy sa rozšírila v 19. storočí, kedy sa pestovala ako okrasná rastlina (KUBEČKOVÁ et al. 1964). Stanovištia Sú bohaté na dusík, tienené až výslnné. Rastie na rumoviskách, skládkach, okrajoch ciest, odkiaľ sa šíri najmä do sprievodnej vegetácie tokov (v spoločenstvách zväzov Salicion albae, Senecionion fluviatilis ako epekofyt aj v ďalších spoločenstvách triedy Galio-Urticetea). Na narušených stanovištiach, ale i na poloprirodzených a prirodzených stanovištiach, kde je najnebezpečnejší (napr. na okrajoch lesov, v podrastoch rozvolnených lesných porastov (napr. pri Morave a Dunaji)), môže vytvárať rozsiahle zárasty. 2.1.2. Astra malokvetá (Aster tradescantii auct non L.) syn.: Aster parviflorus Nees Charakteristika Trváca 60 120 cm vysoká bylina, podzemok dlhý, plazivý. Stonka priama, mäkko páperistá. Stonkové listy úzke, obrátene kopijovité, zúženou bázou sediace, neobjímavé, bez ušiek, celistvookrajové, na okraji drsné, končisté. Listy konárikov 7

Astra malokvetá (Aster tradescantii auct non L.) 8

podobné, ale menšie. Spodná strana listov na celej ploche chlpatá. Úbory malé, v 12 l5 mm, na konci konárikov strapcovito nakopené, súkvetie metlina, v obryse užšia. Zákrov len 4 mm dlhý, neškvrnitý, listene celé zelené. Vnútorné listene 3 4x dlhšie ako vonkajšie, špičkou odstávajúce. Terčové kvety žlté, lúčové biele alebo bledofialové, pri odkvitaní červenkasté. Kvitne skôr ako iné astry (v auguste až októbri), ale väčšinou je sterilná (DOSTÁL, ČERVENKA, 1992; HOFFMANN, 1996). Pôvod Podobne ako u ostatných nepôvodných druhov astier, aj astra malokvetá pochádza zo Severnej Ameriky, odkiaľ sa k nám dostala ako okrasná trvalka. Stanovištia Ako u A. lanceolatus, rastie v spoločestvách zväzov Salicion albae, Senecionion fluviatilis, ako aj v ďalších spoločenstvách triedy Galio-Urticetea. U nás väčšinou rastie v pobrežných krovinách. 2.1.3. Astra novobelgická (Aster novi-belgii L.) Charakteristika Trváca 60 140 cm vysoká bylina, s dlhým plazivým rozkonáreným podzemkom. Stonka priama, na báze holá, pod listami so zbiehajúcimi radmi chlpov, zriedka len pod úbormi chlpatá. Bazálne listy vajcovito kopijovité, holé, okraj listu drsný, oddialene pílkovitý. Stonkové listy podlhovasto kopijovité až vajcovito kopijovité, s okrajom oddialene pílkovitým až celistvookrajové, s bázou vykrojenou (siaha do ½ obvodu stonky), na okraji drsné, 4 17 cm dlhé, 0,4 2,5 cm široké. Listy konárikov menšie, končisté. Súkvetie metlina alebo chochlíková metlina obrátene kužeľovitého tvaru. Úbory stredne veľké až veľké 25 40 mm, najčastejšie s ± 30 mm. Zákrov viacradový, listene ± rovnako dlhé, mierne odstávajúce, zriedkavo vonkajšie siahajú len do ½ vnútorných, zelené, neškvrnité. Terčové kvety žlté, lúčové modrofialové, svetlofialové až biele. Plody - nažky cca 2 mm dlhé, riedko chlpaté. Je to veľmi variabilný druh. Kvitne od augusta do októbra (DOSTÁL, ČERVENKA, 1992; HOFFMANN, 1996). Pôvod Domovom astry novobelgickej je Severná Amerika východná časť USA, pobrežie Atlantiku (od južného Neufundlandu cez južný Quebec po Georgiu) a Kanada. Stanovištia Na stanovištia nie je náročná, najlepšie jej vyhovuje piesčitá až hlinito-piesčitá vlhká pôda, ale rastie aj na suchších stanovištiach. Ťažisko rozšírenia má v nížinnom až pahorkatinnom stupni, ojedinele vystupuje aj do podhorských oblastí. 9

Astra novobelgická (Aster novi-belgii L.) 10

Astra vŕbovitá (Aster x salignus Willd.) 11

Veľmi rýchlo sa šíri najmä pozdĺž vodných tokov, kde vytvára široké lemy v polozatienených až na výslnných miestach. Často rastie aj na zdevastovaných odlesnených stanovištiach v alúviách riek v spoločenstvách zväzu Senecionion fluviatilis, Arction lappae a triedy Galio-Urticetea. Je silne konkurenčným druhom (JAROLÍMEK, ZALIBEROVÁ, 2001). Pri pestovaní sa rozmnožuje delením a odrezkami. Ako okrasná trvalka je často pestovaná v záhradách a parkoch (KUBEČKOVÁ et al. 1964). 2.1.4. Astra vàbovitá (Aster x salignus Willd.) = A. novi-belgii x A. lanceolatus syn.: Aster salicifolius Scholler non Lamk., A. hungaricus Poir. Kríženec astry kopijovitolistovej a novobelgickej, variabilita znakov je veľká. Od astry kopijovitolistovej sa odlišuje dolnými krátkostopkatými, ostro zubatými listami, báza stonkových listov je len slabo uškatá, väčšie úbory s 25 35 mm. Charakteristika Trváca 80 120 cm vysoká bylina, s rozkonáreným plazivým podzemkom a priamymi, dolu holými stonkami, niekedy so zbiehajúcimi radmi chlpov. Stonkové listy podlhovasto kopijovité (užšie ako má A. novi-belgii), celistvookrajové až ostro oddialene pílkovité, zúženou bázou sediace, neobjímavé, dolné listy môžu byť krátko stopkaté. Listy konárikov menšie. Súkvetie vytvára metlinu v obryse strapcovitú (užšiu ako pri rodičovských druhoch). Úbory pomerne veľké, v 25 35 mm, kompaktné. Zákrovné listene ± rovnako dlhé, voľne priliehajúce, len slabo sa prekrývajú, neškvrnité. Terčové kvety žlté, lúčové belavé, neskôr fialovkasté, rovné. Plod je nažka, v Európe (aj u nás) dozrieva len zriedkavo. Ustálený záhradný kríženec, väčšina rastlín má klonálny pôvod, často splanieva (DOSTÁL, ČERVENKA, 1992; HOFFMANN, 1996). Pôvod Záhradný kríženec. Stanovištia Pestovaná ako okrasná trvalka. Rastie najmä v pobrežnej vegetácii tokov a vo vlhkých krovinách. Časti rastlín rozširované vodou sa dobre uchytávajú na narušovaných stanovištiach. 2.1.5. Astra hladká (Aster laevis L.) Charakteristika Trváca 30 120 cm vysoká bylina, sivozelená, často červenkastá, na báze drevnate- 12

Astra hladká (Aster laevis L.) 13

júca, s plazivým výhonkatým podzemkom. Stonky priame, ± hladké, dolu holé, niekedy pod listami so zbiehajúcimi radmi chlpov od listovej bázy. Listy sivozelené, veľmi variabilné, trochu zhrubnuté. Bazálne listy obrátene vajcovito kopijovité, do dlhšej stopky náhle zúžené. Stonkové listy podlhovasto kopijovité až oválne, 8 15 cm dlhé, 1,5 4 cm široké, celistvookrajové až s okrajom plytko oddialene pílkovitým, drsné, objímavé, čepeľ nad bázou zúžená. Listy konárikov veľmi drobné, 3 6 mm dlhé (náhle sa zmenšujú), na báze najširšie, s podobným pripojením ako stonkové. Bazálne a stonkové listy vytrvávajú do doby kvitnutia. Súkvetie úzka metlina, niekedy na vrchole v priereze uťatá. Úbory stredne veľké 15 25 mm, najčastejšie ± 25 mm. Zákrovné listene v 4 6 radoch, končisté, sa škridlicovito kryjú, vnútorné až 6 mm dlhé, vonkajšie krátke. Vonkajšie belavo suchoblanité, stredné pole je v špici výrazne sýto zelené, listene sa zreteľne prekrývajú a sú pritisnuté, preto je zákrov bielo zeleno škvrnitý. Terčové kvety žlté, lúčové modrofialové až belavé. Plod nažka 2 3 mm dlhá, lysá až riedko chlpatá. Kvitne v septembri až novembri (DOSTÁL, ČERVENKA, 1992; HOFFMANN, 1996). Pôvod Pôvodom severoamerická astra s výskytom v južnom Yukone, Colorade, Texase, na pobreží Atlantiku, v Quebecu a Georgii. Stanovištia Vo svojom prirodzenom areáli osídľuje suchšie až čerstvé stanovištia, hlavne otvorené, ako sú lúky, riedke lesy, brehy vôd, jazier, ale aj lemy ciest a železničné priekopy. Na horách vystupuje až do výšky 2700 m n.m. Oproti iným taxónom rodu obsadzuje kontinentálnejší typ areálu. U nás sa okrem záhrad, kde sa pestuje, najčastejšie vyskytuje pozdĺž vodných tokov. 2.1.6. Astra rôznofarebná (Aster x versicolor Willd.) = A. laevis x A. novibelgii Charakteristika Trváca rastlina s priamymi 30 120 cm vysokými stonkami, plazivým podzemkom. Listy trávovozelené. Bazálne listy stopkaté, stonkové obrátene vajcovito kopijovité, 2 5 x dlhšie ako široké, celistvookrajové alebo s okrajom oddialene plytko pílkovitým, objímavo sediace až uškato objímavé, pričom báza listu a ochlpenie sú variabilné. Listy konárikov menšie, ale nie také drobné ako u A. laevis. Súkvetie je užšia metlina. Úbory dlho stopkaté, pomerne veľké, v až 30 mm. Zákrov viacradý, zákrovné listene pritisnuté, prekrývajúce sa, suchoblanité, na širšom vrchole zelené, preto je zákrov bielo - zeleno škvrnitý. Terčové kvety žlté, lúčové modré až modrofialové. Kvitne v septembri až novembri (DOSTÁL, ČERVENKA, 1992; HOFFMANN, 1996). 14

Astra rôznofarebná (Aster x versicolor Willd.) 15

Hlavné rozlišovacie znaky Aster lanceolatus agg. Aster novi-belgii agg. Aster laevis agg. Aster Aster Aster Aster Aster Aster lanceolatus tradescantii novi-belgii x salignus laevis x versicolor Výška 50-120 cm 60-120 cm 60-140 cm 80-120 cm 30-120 cm 30-120 cm rastliny Stonka prevažne holá, mäkko na báze holá, na báze holá, ± hladká, ako u A. laevis so zbiehajúcimi páperistá pod listami so niekedy na báze holá, radmi jemných zbiehavými so zbiehajúcimi sivozelená často chlpov v dolnej radmi chlpov, radmi chlpov, červenkastá, časti chlpatá so zbiehajúcimi (zriedkavo) radmi chlpov len pod úbormi od bázy listov Listy - zreteľne ako u vajcovito listy obrátene ako u A. laevis bazálne stopkaté, široko A. lanceolatus obrátene kopijovité, vajcovito elipsovité až kopijovité, holé, krátko- kopijovité, náhle okrúhle, počas okraj drsný, stopkaté, zúžené do dlhšej kvetu odumreté oddialene ostro zúbkaté stopky pílkovitý na báze klinovite zúžené do krátkej stopky Listy - podlhovasto až úzke obrátene podlhovasto podlhovasto podlhovasto obrátene stonkové vajcovito kopijovité, na kopijovité až kopijovité, kopijovité až vajcovito obrátene okraji drsné, vajcovito užšie ako má oválne, kopijovité 16

Aster Aster Aster Aster Aster Aster lanceolatus tradescantii novi-belgii x salignus laevis x versicolor kopijovité, končisté kopijovité, okraj A. novi-belgii objímavé, nad celistvookrakončisté, spodná strana plytko oddialene celistvo- bázou zúžené jové až celistvookrajové listu po celej pílkovitý, až okrajové až celistvookrajové oddialene až oddialene ploche chlpatá, celistvookrajový, ostro oddialene až s okrajom plytko pílkovité, zúženou bázou drsný zúbkaté, plytko oddialene pílkovité, na báze zúžené, sediace, báza uťatá, báza pílkatým, drsné, na báze sediace, báza nikdy nie objímavá zúžená, sediaca mierne zhrubnuté objímavo ojedinele uškatá alebo siahajúca do ½ neobjímavá sediace až poloobjímavé poloobjímavá obvodu stonky uškato bez ušiek objímavé, báza variabilná Listy - ako stonkové, ako stonkové, menšie ako menšie ako veľmi drobné len o málo konári - menšie, ale menšie stonkové, stonkové 3-6 mm menšie ako horné kov celistvookrajové končisté (náhle sa stonkové listy, s ± uškatou zmenšujú), na ale nie až také bázou báze najširšie drobné ako má A. laevis Súkvetie metlinovité, metlina, metlina alebo strapcovitá úzka chocholíková zložené z ± v obryse užšia chocholíková metlina, chocholíková metlina, obrátene jednostranných metlina, obrátene v obryse metlina, obrátene kužeľovitého strapcov kužeľovitého užšia kužeľovitého tvaru tvaru tvaru, niekedy na vrchole v priereze ± sploštená 17

Aster Aster Aster Aster Aster Aster lanceolatus tradescantii novi-belgii x salignus laevis x versicolor Úbory malé malé stredne veľké až pomerne stredne veľké pomerne veľké v ± 15 mm v ± 12-15 veľké veľké v ± 25 mm v 30 mm, (10-20 mm, mm v ± 30 mm v ± 25-35 (15-25 mm) dlho stopkaté max. 25 mm) (25-40 mm) mm, na konci na konci kompaktné konárikov nie konárikov sú sú nakopené husto nakopené Zákrov viacradový, len 4 mm dlhý, viacradový, listene ± listene končisté viacradový, strechovite sa vnútorné vonkajšie ± rovnako dlhé, v 4-6 radoch, listene prekrývajúci, listene 3-4x rovnako dlhé voľne vnútorné pritisnuté, vnútorné listene dlhšie ako ako vnútorné, priliehajúce, až 6 mm prekrývajúce sú 2-3x dlhšie vonkajšie, voľne len slabo sa dlhé, vonkajšie sa, suchoblanité, ako vonkajšie, špičkou priliehajúce prekrývajúce, krátke, pritisnuté, dlhšie ako pri pritlačené, odstávajúce, alebo špičkou listene bielo-zeleno A. laevis, listene zelené listene celé von mierne zelené, škvrnitý na širšom s úzkym zelené, vyhnuté, listene neškvrnité vrchole zelené, bieloblanitým neškvrnité celé zelené, zákrov bielolemom neškvrnité zeleno škvrnitý Kvety biele až biele až modrofialové, belavé, neskôr modrofialové až modré až lúča modrofialové bledofialové, svetlofialové fialovkasté belavé modrofialové po odkvitnutí až biele červenkasté 18

Pôvod Záhradný kríženec. Stanovištia Ojedinele splanieva v pobrežných krovinách, ale aj v spoločenstvách zväzov Senecionion fluviatilis a Arction lappae. 3.1. Rod: Bo¾ševník (Heracleum L.) Èe¾aï: mrkvovité (Apiaceae) HLAVÁČEK, JASIČOVÁ, ZÁHRADNÍKOVÁ (1984) uvádzajú z územia Slovenska dva druhy rodu Heracleum. Pôvodným druhom je boľševník borščový (Heracleum sphondylium), ktorý má 4 poddruhy (subsp. sphondylium, trachycarpum, flavescens a chlorathum) odlišujúce sa farbou a morfológiou kvetov. Nepôvodným, zavlečeným druhom je boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum). Hoci sa oba druhy od seba podstatne líšia celkovým vzhľadom, či veľkosťou a tvarom listov, tiež veľkosťou súkvetia, dochádza v niektorých prípadoch k nejasnostiam a problémom pri ich rozlišovaní. Prispieva k tomu tiež značná premenlivosť v tvare a veľkosti listov, farbe kvetov a chlpatosti semenníkov u druhu H. sphondylium. Z týchto dôvodov zaraďujeme do príručky okrem opisu nepôvodného druhu H. mantegazzianum aj pôvodný druh H. sphondylium. Populácie vyskytujúce sa najmä v centrálnej časti Poľska a v prihraničnej oblasti s Východnými Karpatmi sú považované v Poľsku za druh Heracleum sosnowskyi (in verb TERRAY; KRZEMKOWSKI, 2001). Tento druh bližšie popisuje Mandenova (MANDE- NOVA, 1951) vo Flóre SSSR. Jeho výskyt udáva z oblasti západného a východného Zakaukazska, z Gruzie a popísaný bol z okolia Tbilisi. Preto niektorým populáciam s nižšie uvedenými znakmi na území Slovenska hlavne v oblasti Východných Karpát, Pienin, prípadne Oravy a Kysúc, kde môže prenikať z Poľska, je potrebné venovať pozornosť. Môže sa jednať práve o boľševník Sosnowského. Na území Maďarska patrí k druhom v začiatočnom štádiu osídľovania (TERPÖ, 1997). Zastúpenie tohto druhu na ďalších lokalitách Slovenska si vyžaduje podrobnejšie preverenie. 19

Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum Sommier et Levier) 20

3.1.1. Bo¾ševník obrovský (Heracleum mantegazzianum Sommier et Levier) syn.: Heracleum giganteum Hornem., H. speciosum Weinm., H. caucasicum Steven Charakteristika Boľševník obrovský je dvojročná až trváca bylina s výškou 2 5 m (veľkosť rastlín je ovplyvňovaná charakterom stanovišťa). Stonka je dolu hrubá, v až 10 cm, červeno škvrnitá, štetinatá. Listy sú veľké, dlhé až 3 m, perovito zložené, najčastejšie dvojjarmové, na vrchole končisté, na lícnej strane holé, na rube krátko páperisté. Byle sú duté, žľaznaté a chlpaté. Súkvetie zložený okolík tvorený 50 150 okolíčkami (šírka okolíka 45 50 cm). Kvety lúčovité, biele alebo ružové. Korunné lupienky 12 mm, kališné zuby zreteľné, silicové kanáliky siahajú až k spodnému okraju plodu. Plody ploché dvojnažky, 9 11 mm dlhé, 6 8 mm široké, holé alebo vlnaté, hrubo rebernaté, elipsovité. Boľševník kvitne od mája do augusta (v prípade regenerácie po mechanickom poškodení môže kvitnúť až do prvých mrazov). Pôvod Boľševník obrovský pochádza z Ázie, presnejšie zo západného Kaukazu. Do Európy sa dostal ako okrasná rastlina v 19. storočí. Stanovištia V našich podmienkach osídľuje rôzne antropogénne stanovištia, lúky, pasienky, okraje lesných porastov a krovín, vyskytuje sa tiež v bylinných spoločenstvách na brehoch vôd, ale najmä na stanovištiach so zvýšeným obsahom živín a dusíkatých látok. Uprednostňuje pôdy piesčitohlinité, vlhké (cf. JAROLÍMEK et al., 1997). Hlavným faktorom podporujúcim jeho rozširovanie je narušenie povrchu pôdy a zmena prirodzených vlastností spoločenstva (CVACHOVÁ, GOJDIČOVÁ, KUDERAVÁ, 1998). Na Slovensku sa udáva jeho výskyt najmä zo severnej, severozápadnej a strednej časti a ojedinele sa vyskytuje v južnej, resp. juhozápadnej a východnej časti Slovenska. ELIÁŠ (1997) uvádza zo Slovenska 55-60 lokalít. Už v roku 1998 a v roku 2000 Cvachová (CVACHOVÁ, 1998; 2000) poukazuje na takmer 100% nárast v rámci 13 fytogeografických okresov, kde bol výskyt zaznamenaný. Podľa výsledkov mapovania ročne pribudnú do evidencie 1-3 nové lokality. 3.1.2. Bo¾ševník Sosnowského (Heracleum sosnowskyi Manden.) syn.: Heracleum pubescens (Hoffm.) Marsch.- Bieb., H. speciosum (?) Veinm. Charakteristika Podľa Mandenovej (MANDENOVA, 1951) je boľševník Sosnowského dvojročná ale- 21

Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum Sommier et Levier) 22

bo trváca bylina, s výškou od 1 1,5 m. KRZEMKOWSKI (2001) udáva, že populácie rastúce v nížinách dorastajú až do výšky 2 3 m, časom dosiahnu výšku aj 4,5 m. Boľševník má hrubý silný koreň, v hornej časti rozvetvený. Hlavný koreň siaha do hĺbky 30 cm, jednotlivé vedľajšie korene až do hĺbky 2 m. Stonka je oblá, výrazne ryhovaná, riedko chlpatá, na báze dosahuje hrúbku 8 12 cm.v hornej časti sa rozvetvuje. Prízemné a spodné stonkové listy trojpočetné, zriedkavejšie nepárno perovito zložené, dvojjarmové; lístky prvého jarma krátko stopkaté, lístky druhého sediace. Jarmové lístky široko vajcovité alebo takmer okrúhle, asymetrické, trojlaločnaté, zriedka päťlaločnaté, laloky široko vajcovité. Koncový lístok okrúhly, ± trojdielny, diely široko vajcovité, plytko laločnaté. Horné listy menšie, s rozšírenou pošvou, jednoduché, trojlaločnaté. Listy na vrchnej strane holé, na rube odstávajúco chlpaté. Dĺžka spodných listov môže na stanovištiach s vyšším obsahom živín dosahovať 2 a viac metrov. Zložené okolíky sú veľké (v 10 12 cm), s 15 20 okolíčkami, mnohoramenné, stopky okolíkov i okolíčkov drsné. Terminálny okolík dosahuje 30 75 cm. Listene obalu a listence obalčekov na báze rozšírené, čiarkovito šidlovité, kvety biele, semenník odstávajúco chlpatý, kališné zuby zreteľné, trojuholníkovité, zelené, kvety lúčovité. Plody obrátene vajcovité, podlhovasto alebo široko elipsoidné, 10 12 mm dlhé, 6 8 mm široké, na chrbtovej strane s riedkymi dlhými chlpmi, na báze a okraji plodov riedko štetinaté. Kanáliky na chrbtovej strane siahajú do ¾ dĺžky plodu, na šve široké, siahajúce do polovice jeho dĺžky. Stylopódium polguľovité, vráskovaté, čnelka 2 3 krát dlhšia ako stylopódium. Boľševník Sosnowského kvitne v júni až júli. Semená sa rozširujú prevažne vetrom. Nakoľko má tento druh podobné vlastnosti a osídľuje i takmer rovnaké stanovištia ako príbuzný boľševník obrovský, môže sa ľahko s ním zamieňať (MANDENOVA, 1951; KRZEMKOWSKI, 2001). Pôvod Kaukaz západné Zakaukazsko (Adžaria) a východné Zakaukazsko, Dagestan. Endemit. Opísaný z Gruzínska, presnejšie Meschetia - Adigenský okres na ceste k pastvinám Lelovani. Holotyp sa nachádza v Tbilisi (MANDENOVA, 1951). Stanovištia V strednom až hornom pásme lesa, na okrajoch lesa, lesných čistinách, poľanách a inde (MANDENOVA, 1951). 3.1.3. Bo¾ševník boršèový (Heracleum sphondylium L.) syn.: Heracleum proteiforme Crantz Charakteristika Boľševník borščový je tiež dvojročná až trváca bylina, ale s výškou len 0,5 1,5 m. Stonka dutá, hranato ryhovaná s naspäť ohnutými štetinami alebo vzácne holá. 23

Boľševník borščový (Heracleum sphondylium L.) 24

Listy sú mnohotvárne, jednoduché, perovito laločnaté až perovito zložené, 3 5 početné, resp. dlaňovito laločnaté alebo dlaňovito strihané. Okraj listu resp. lístkov vrúbkovaný alebo pílkovitý. Prízemné listy dlhostopkaté (nikdy nedosahujú dĺžku listov boľševníka obrovského), stopky sú žliabkaté, horné listy na veľkých nafúknutých pošvách sediace. Súkvetie zložený okolík z 15 45 okolíčkov, stopky okolíčkov hranaté, na vnútorných stranách chlpaté. Kvety biele, žltkasté, zelenkasté alebo ružovkasté. Kališné zuby sú nezreteľné, silicové kanáliky nedosahujú spodný okraj plodu. Plody sú 10 mm dlhé, s 0,5 1 mm širokými krídlami na bokoch, na chrbte s 3 rebrami. Kvitne od júla do septembra. Pôvod Pôvodom domáci druh s rozšírením v karpatskej oblasti. Stanovištia Osídľuje stanovištia s vysokým obsahom živín a dusíka. Rastie v listnatých lesoch, najmä v bučinách a dubohrabinách, na ich okrajoch, vlhkých cestách, ale i na lúkach (HLAVÁČEK, JASIČOVÁ, ZAHRADNÍKOVÁ, 1984). Veľmi často sa vyskytuje aj v mezofilných synantropných spoločenstvách triedy Galio-Urticetea. Hlavné rozlišovacie znaky Heracleum Heracleum Heracleum mantegazzianum sosnowskyi sphondylium Výška 100-500 cm 100-150 cm 30-200 cm rastliny (200-300 cm) Stonka dolu červeno okrúhla, hranato hranato ryhovaná, škvrnitá, výrazne ryhovaná, s ohnutými štetinami, štetinatá s naspäť ohnutými vzácne holá, zelená štetinami, vzácne holá Listy prízemné, prízemné, 200 a viac prízemné, 20-60 cm 100-300 cm dlhé cm dlhé dlhé Čepeľ zložená, perovito prízemné a spodné mnohotvárna, laločnatá, na líci stonkové listy jednoduchá, holá, na rube krátko 3-početné, až perovito zložená páperistá zriedkavejšie 3- až 5-početná, perovito zložené, resp. laločnatá na líci holé, až strihaná, na líci na rubovej strane holá, krátko štetinatá 25

drobno odstávajúco chlpaté, horné listy celistvookrajové alebo chlpatá, na rube na hlavných žilkách štetinatá, na ploche jemne chlpatá alebo holá lístky na okraji okraj lístkov okraj listu, resp. pílkovité vrúbkovaný lístkov vrúbkovaný alebo pílkovitý Súkvetie 30-50 cm veľké, 10-12 cm veľké, 10-20 cm veľké, zložený okolík zložený okolík zložený okolík s 30-60 (150) s 15-20 s 8-30 (45) okolíčkami okolíčkami okolíčkami Kvety biele alebo ružové, biele biele, žltkasté, kališné zuby zreteľné kališné zuby zreteľne zelenkasté alebo trojuholníkové, ružovkasté, zelené kališné zuby nezreteľné Plody 9-11 mm dlhé, 6-8 10-12 mm dlhé, 6-8 6-10 mm dlhé, mm široké, hrubo mm široké, s riedkymi s 3 rebrami na chrbte, rebernaté, holé alebo dlhými chlpmi na bokoch s krídlami riedko chlpaté 0,5-1 mm širokými 4.1. Rod: Dvojzub (Bidens L.) Èe¾aï: astrovité (Asteraceae) K nepôvodným druhom rodu Bidens patria Bidens connata, B. frondosa a B. pilosa. Z nich sa na Slovensku vyskytuje len Bidens frondosa (LHOTSKÁ, 1968; DOSTÁL, ČERVENKA, 1992). Ďalšie dva nepôvodné druhy sa zatiaľ na Slovensku nevyskytujú. Bidens connata sa ojedinele vyskytuje napr. v Čechách, na Morave a v Poľsku (LHOT- SKÁ, 1968; ZAJAC, A., ZAJAC, M., 2001). B. tripartita patrí na Slovensku k pôvodným druhom. Vzhľadom na jeho expanzívny charakter šírenia a s cieľom uľahčiť mapujúcim správnu determináciu dvoch najčastejšie zamieňaných druhov B. tripartita a B. frondosa v teréne, uvádzame pre porovnanie a následné rozlíšenie charakteristiku oboch. Obidva druhy patria k charakteristickým druhom občasne zaplavovaných stanovíšť. Stretávame sa s nimi najčastejšie na obnažených brehoch riek, potokov, mŕtvych ramien, dnách rybníkov, v terénnych zníženinách s periodickými jarnými záplavovými vodami, v priekopách a na iných ruderálnych vlhkých stanovištiach. 26