OSOBNOSŤ V SITUÁCIÁCH PSYCHICKEJ ZÁŤAŽE

Podobne dokumenty
PROJEKT OŚRODEK WSPARCIA EKONOMII SPOŁECZNEJ MAZOWSZA PŁOCKIEGO WSPÓŁFINANSOWANY PRZEZ UNIĘ EUROPEJSKĄ ZE ŚRODKÓW EUROPEJSKIEGO FUNDUSZU SPOŁECZNEGO

Príloha D. Údaje o pedagogickej činnosti organizácie. Semestrálne prednášky:

Formálne jazyky Automaty. Formálne jazyky. 1 Automaty. IB110 Podzim

Monitoring kolónií svišťa vrchovského tatranského (Marmota marmota latirostris) na poľsko-slovenskej hranici a pytliactvo

VOJENSKÁ AKADÉMIA V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI KATEDRA HUMANITNÝCH VIED

Prioritná os 1 Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva cezhraničného územia

Akadémia Policajného zboru v Bratislave

DOHODA O SPOLUPRÁCI AOS-X-28/2014. medzi

RIZIKOVÉ SPRÁVANIE V TEÓRII A PRAXI


Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove

Tom 1 Nr Redaktorzy: Redaktor naczelny: Jakub Bartoszewski

Fondazione Cantonuovo

Kolegium Edukacji Praktycznej Humanum

«SÚČASNÝ STAV A MOŽNÝ VÝVOJ KVALITY ŽIVOTA RODINY PROFESIONÁLNEHO VOJAKA»

DOBROVOĽNÍCTVO AKO VÝSKUMNÁ TÉMA SOCIÁLNEJ PRÁCE A SOCIOLÓGIE

Rodina - zdravie - choroba

Stretnutie s úspešnými žiadatel mi o GAUK

SAMOTNOŚĆ DZIECKA WE WSPÓŁCZESNEJ RODZINIE. red. Dorota Sikora

Staráme sa o tvoje zdravie doma, na pracovisku a v škole

Personalizmus v procese humanizácie ľudskej spoločnosti

MIĘDZYNARODOWE STUDIA FILOZOFICZNE. Katedra Filozofii Wydział Psychologii Wyższa Szkoła Finansów i Zarządzania w Warszawie T.

ThDr. Ján Husár, PhD. doc. PhDr. Mária Machalová, CSc. doc. PhDr. Tomáš Hangoni, PhD. PhDr. Bohuslav Kuzyšin, PhD. (eds.)

Wydawnictwo Uniwersytetu Kardynała Stefana Wyszyńskiego w Warszawie WARSZAWSKIE STUDIA PASTORALNE

Wyższa Szkoła Humanistyczno-Ekonomiczna w Sieradzu. Studia Sieradzana

Chémia Vzdelávanie v poľských školách

PRZEGLĄD NAUK STOSOWANYCH NR 6 RELACJE W PRZESTRZENI SPOŁECZNO-EKONOMICZNEJ ISSN ISBN

Platný od: OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU KRIMINALISTIKA A KRIMINOLÓGIA

Opatrovateľ / ka - Nemecko

Wyższa Szkoła Humanistyczno-Ekonomiczna w Sieradzu. Studia Sieradzana

Anna Szkolak, Mistrzostwo zawodowe nauczycieli wczesnej edukacji. Istota, treść, uwarunkowania, Wydawnictwo Attyka, Kraków 2013, 205 s.

SOCIÁLNA PRÁCA

ŠTUDIJNÝ ODBOR KRIMINALISTIKA A KRIMINOLÓGIA

ICOPAL BEZPEČNÝ SYSTÉM ZÁKLADOV

Prešovská univerzita v Prešove Pedagogická fakulta ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA V PREDPRIMÁRNEJ A PRIMÁRNEJ EDUKÁCII

Tom 2 Nr Redaktorzy: Redaktor naczelny: Jakub Bartoszewski

BEZPEČNÉ SLOVENSKO V EUROATLANTICKOM PRIESTORE

Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva Liptovský Mikuláš. Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta. Zborník

Nízkoprahové a záujmové centrá ako možnosť eliminácie sociálnej patológie detí a mládeže

BEZPEČNOSTNÝ SEKTOR AKO PROSTREDIE PÔSOBENIA DÔSTOJNÍKOV (PRÍSPEVOK K SOCIOLOGICKEJ ANALÝZE)

Opatrovateľ / ka - Holandsko

Wyższa Szkoła Humanistyczno-Ekonomiczna w Sieradzu. Studia Sieradzana

Elektronická verzia tlačenej publikácie

Sociálna znevýhodnenosť

08:50 09:00 OTVORENIE MEDZINÁRODNEJ VEDECKEJ KONFERENCIE PLENÁRNE ZASADNUTIE (ROZSAH PREZENTÁCIE MAX. 15 MINÚT) 09:00 11:00

Prehľad. Analýza politiky vzdelávania vydanie 2003

Perspektívy etiky sociálnej práce a ošetrovateľstva v procese posúdenia (diagnostiky) životnej situácie klienta

8. novembra 2012 v Prešove

ÚVOD DO MODERNEJ DIDAKTIKY I.

OF THEORETICAL AND APPLIED SCIENCES

ŠKOLENIE UČITEĽOV CHÉMIE V POĽSKU

TRNAVSKÁ UNIVERZITA Pedagogická fakulta PEDAGOGIKA VOĽNÉHO ČASU TEÓRIA A PRAX

Społeczeństwo i Edukacja Międzynarodowe Studia Humanistyczne Nr 2/2008

Dr lic phil mgr lic JOANNA MYSONA BYRSKA

ŠTUDIJNÝ ODBOR OCHRANA OSÔB A MAJETKU

IV BELIANSKIE DNI PIELĘGNIARSTWA

BEZPIECZEŃSTWO W ADMINISTRACJI I BIZNESIE

Register and win!

Humanum # 16 (1) / 2015

Kolegium Edukacji Praktycznej Humanum

Vzdelávanie dospelých v poznatkovo orientovanej spoločnosti

Rizikové súvislosti chudoby a rodiny v súčasnej slovenskej spoločnosti

Partnerská zmluva dohoda o spolupráci v oblasti Vzdelávanie na trhu práce

PRIEREZOVÝ PROGRAM ŠTUDIJNÉ NÁVŠTEVY

AKO SA ROBÍ ICOPAL BEZPEČNÝ SYSTÉM ZÁKLADOV???!!!

PLUSK jako narzędzie wspomagające procesy planowania w gospodarce wodnej Małgorzata Owsiany Regionalny Zarząd Gospodarki Wodnej w Krakowie

Nové technológie v edukácii JANA BURGEROVÁ

NOVÁ SOCIÁLNA EDUKÁCIA ČLOVEKA II (DUCHOVNÉ, ANTROPOLOGICKÉ, FILOZOFICKÉ,

Kolegium Edukacji Praktycznej Humanum

Tieto učebné texty sú výstupom z projektu Inovácia neformálneho vzdelávania na Univerzite tretieho veku Prešovskej univerzity v Prešove.

projektu pt. Mówimy po słowacku!

doctor HOnOris CAusA ekonomickej univerzity v BrAtislAve

Studia Aloisiana ročník 2 rok 2011 číslo 1 teologická fakulta trnavská univerzita v trnave

Kapitoly zo sociológie výchovy. Katarína VANČÍKOVÁ

Ako nájsť zmysel života v sociálnej práci s rizikovými skupinami. Eva Žiaková (ed.)

Dip. Zdr. sestra - Anglicko

Dip. Zdr. sestra - Anglicko

Opatrovateľ / ka - Rakúsko

prof. PhDr. Anna Žilová, PhD.

Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Námestovo Miestneho priemyslu 569, Námestovo

Witold Jedynak Jarosław Kinal Andrzej Lipczyński Dorota Rynkowska Wybrane psychologiczne i społeczne zagadnienia pracy socjalnej

MOSTY K RODINE 2011 Zostavil: Peter PAPŠO Banská Bystrica, 2011

POSTAVENIE OMBUDSMANA

KATEDRA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV A DIPLOMACIE FAKULTY POLITICKÝCH VIED A MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV UNIVERZITY MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

MOTUS IN VERBO : vedecký časopis mladej generácie Motus in verbo : Young Scientist Journal

Nové prístupy v riadení a vedení ľudí. Nowe podejście w zarządzaniu i przywództwie. New Approaches in Management and Leadership

II. List of possible additional projects: 1. TPP Morava General

Platný od: OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU ZÁCHRANNÉ SLUŽBY

Sprawy narodowościowe w Euroregionie Beskidy

Platný od: OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU OCHRANA OSÔB A MAJETKU

ÚVOD DO PROBLEMATIKY METODOLÓGIE VIED (I)

Humanum. Humanum. Międzynarodowe Studia Społeczno-Humanistyczne Nr 9(2)/2012. International Social and Humanisti Studies No. 9(2)2012 ISSN

Mobilita v prihraničnom regióne impulz pre rozvoj trvalých vzťahov. Mobilność w przygranicznym regionie - impulsem do rozwoju trwałych kontaktów

CITNET. Cezhraničná Poľsko slovenská inovačná a technologická sieť Transgraniczna Polsko słowacka sieć innowacji i nowych technologii

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA BEZPEČNOSTNÉHO INŽINIERSTVA KRÍZOVÝ MANAŽMENT

POZVÁNKA PERSONALIZMUS A SÚČASNOSŤ NA MEDZINÁRODNÚ VEDECKÚ KONFERENCIU. Mons. ThDr. JÁNA BABJAKA SJ, PhD.

Opcja uchwytu metalowego lub plastikowego. Možnosť výberu kovovej alebo plastowej rukoväte.

METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM V PREŠOVE. Alica Dragulová Anton Fogaš Robert Ištok Tomáš Koziak Antónia Libová Andrej Návojský H E L P!

Edukačné aspekty sociálnej práce Educational aspects of social work

Network state nowa forma państwa

Transkrypt:

OSOBNOSŤ V SITUÁCIÁCH PSYCHICKEJ ZÁŤAŽE PhDr. Mária Bratská, CSc. Filozofická fakulta Univerzity Komenského 1. ÚVOD Štúdium otázok súvisiacich s problematikou človeka, zdravého vývinu a optimálneho utvárania i rozvoja jeho osobnosti, je čoraz aktuálnejšie. Mnohí odborníci a vedci upierajú na ne svoju pozornosť s vedomím, ţe v podmienkach nevídanej dynamiky sociálnych vzťahov, rozmáhajúcich sa progresív-nych výsledkov vedy a techniky, zvyšovaní efektívnosti a kvality práce, vzrastá podiel subjektívneho faktora. V roku 1977, na 30. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaţdenia, členské štát prijali spoločný program, ktorého cieľom je do roku 2000 dosiahnuť významný pokrok v celkovej úrovni zdravia na celej planéte. V roku 1980 schválilo 30 štátov zdruţených v Európskom regionálnom výbore Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO World Health Organisation) európsku variantu programu Zdravie pre všetkých do roku 2000. Medzi signatármi je aj naša republika. Realizácia uvedených do-kumentov predpokladá tímovú spoluprácu predovšetkým lekárov, psychológov, pedagógov, sociológov, ale aj odborníkov iných profesií. Ako je zrejmé z prác J. Holčíka (1987), O. Kondáša (1989) a J. Srnca (1989), medzinárodné konferencie venované danej problematike prisudzujú rozhodujúci význam v sta-rostlivosti o zdravie práve aktivizácii všetkých občanov a celej spoločnosti, posilňovaniu zdravotného uvedomenia v širokej verejnosti a cieľavedomej tvorbe zdravého spôsobu ţivota. Človek počas svojho biodromálneho vývinu, na svojej ţivotnej ceste sa nepretrţite stretáva so situáciami, ktoré svojimi poţiadavkami preverujú jeho prispôsobivosť, kladú nároky na jeho psychickú i fyzickú zdatnosť. Činnosť kaţdého z nás nie je len pasívnou adaptáciou, pasívnym prispôsobovaním sa vonkajšiemu prostrediu. Predstavuje rozporný proces, v ktorom sme nútení neraz aktívne riešiť prelínajúce sa protiklady, neprimerané úlohy, problémové, frustrujúce, konfliktové, stresové situácie, teda situácie vyvolávajúce psychickú záťaž. Pred psychológom, ktorý sa rozhodol prispieť k riešeniu tejto problematiky, vynára sa otázka odkiaľ začať, čo si pre svoju akútnosť zasluhuje najväčšiu pozornosť? Nechá si pred očami defilovať mnohé z tých ţivotných okolností, ktoré tvoria míľniky na ţivotnej ceste kaţdého z nás. Hodnotí závaţ-nosť dôsledkov, zvládnutia a podľahnutia záťaţovým situáciám, ktoré sa vyskytujú od prvých dní ţivota. Od nástupu do jasiel, škôlky, školy, pri voľbe povolania, štúdia, počas štúdia na vysokej škole, po príchode do zamestnania, pri zakladaní si rodiny, výchove detí a vnúčat, pri riešení pracovných, rodinných i zdravotných problémov, pri odchode do dôchodku a adaptácii naň a pod. Je známym a nepopierateľným faktom, ţe skúmanie záťaţových situácií, vzhľadom na ich výskyt a spôsoby zvládnutia deťmi počas detstva, predškolského a školského veku, je veľmi dôleţité z hľadiska zdravého vývinu utvárajúcej sa osobnosti mladého človeka. Nie zanedbateľným faktorom, ktorý sa v značnej miere zúčastňuje na formovaní osobnosti mladého človeka, sú reakcie, konanie a správanie tých starších dospelých. Rodičia, učitelia, vychovávatelia a všetci dospelí, svojim osobným príkladom, najmä pri zdolávaní záťaţových situácií v kaţdodennom ţivotnom zhone, umocňujú svoj výchovný vplyv, dotvárajú a modelujú črty osobnosti u dorastajúceho pokolenia.

Odborníci skúmajú vzťah medzi zdravím a záťaţovými situáciami. S nárastom záťaţových situácií sa zvyšuje aj počet ľudí, ktorí majú problémy efektívne sa prispôsobiť daným podmienkam. V týchto súvislostiach môţu vznikať choroby z adaptácie alebo civilizačné choroby (napr. hypertenzná choro-ba, ischemická choroba srdca, ţalúdkový a dvanástorníkový vred a i.). Napriek tomu, záťaţové situácie nemoţno povaţovať vo všeobecnosti za neţiaduce. Mobilizujú naše psychické i fyzické sily, podnecujú nás k učeniu, hľadaniu nových ciest a moţností riešenia takýchto situácií, stimulujú ďalší rozvoj našej osobnosti. Sú impulzom prebúdzajúcim vlohy a tvorivé predpoklady, ktoré by inak zostali v nás driemať. Stále však musíme mať na zreteli, ţe pri ich veľkom nahromadení a stupňovaní náročnosti, vzhľadom na moţnosti človeka, objavujú sa psychické stavy neţiaducej intenzity, Práve ony môţu vyústiť do neplnohodnotných a neprimeraných reakcií zhoršujúcich zdravotný stav. Častejšie opakovanie reakcií tohto typu spolu s nekonštruktívnymi spôsobmi riešenia a konania v záťaţových situáciách, neprispieva k optimálnemu utváraniu i rozvoju osobnostných vlastností kaţdého z nás. 2. Z HISTÓRIE CHÁPANIA A SKÚMANIA ZÁŤAŽE Skôr ako sa dostala problematika záťaţe a záťaţových situácií do centra pozornosti psychologickej vedy, zaujímali sa o ňu básnici, spisovatelia, umelci, kňazi, vojenskí velitelia, biológovia, lekári i vedci z niektorých technických disciplín. Jej zákonitosti pôsobenia ľudia vyuţívali empiricky uţ dávno predtým, neţ dostala svoj presný názov, pojmové vymedzenie a bola podrobená psychologickému skúmaniu. Umelecké diela pomáhajú ľuďom pochopiť a uvedomiť si, čo všetko súvisí so záťaţovou situáciou, ako k nej dochádza, ako môţe prebiehať, ako sa dá riešiť, prípadne, aké sú jej dôsledky u konkrétnych osôb. V literárnych, dramatických, filmových dielach, vo filozofických i náboţenských spisoch, v experimentálnych i empirických materiáloch, sa môţeme stretnúť s faktmi, ţe osobnosť človeka sa obrazne povedané, rodí a utvára v boji, ţe kritické záťaţové situácie najlepšie zocelia, ale aj odhalia charakter človeka. Mnohí anglosaskí vedci skúmajúci záťaţ z rôznych hľadísk pouţívali, a aj v súčasnosti pouţívajú, pojem stres na označenie významu slova záťaž, teda ako jeho synonymum. Obsahové chápanie tohto pojmu sa v histórii menilo podľa toho, s akými záujmami odborníkov sa termín spájal. Ako poznamenáva L. E. Hinkle (1973, s. 32) v angličtine sa stres pouţíval na opísanie záţitku a správania dávno predtým, neţ došlo k jeho definovaniu v rámci rôznych vied. V 17. storočí sa dával do súvislostí s ťaţkosťami, nešťastím, ţiaľom a trápením. V 18. a 19. storočí označoval silu, napätie, tlak alebo veľkú námahu, čo súviselo so závermi výskumov vo fyzike. Pouţíval sa napr. na označenie vnútornej sily v telese, ktorá mala zabrániť jeho deformácii a vznikla ako protiklad voči inej sile pôsobiacej zvonku. Koniec 19. a začiatok 20. storočia priniesli so sebou úvahy o záťaţi ako o príčine narušeného zdravia a psychických chorôb. Počas I. svetovej vojny sa o problematiku záťaţe začali zaujímať súčasne psychiatri aj psychológovia. Záujem si vynútili náhle psychické poruchy a v ich dôsledku nedostatočné prispôsobenie sa vojakov na vojnové podmienky. Bolo treba odhaliť príčiny zlyhaní, ku ktorým dochádzalo pri obsluhe zbraní. Poruchy sa označovali ako nervové otrasy, únava z boja a neskôr ako stres. Často sa opisovali ako otrasy spôsobené organickým poškodením mozgu, napr. pri výbuchu granátu v tesnej blízkosti. Problematika stresu tak, ako ju skúmali biológovia a lekári, úzko súvisí s javmi, ktoré v súčasnosti povaţujeme za záťaţ. Asi od roku 1925 začal pouţívať W. B. Cannon označenie stres v laboratórnych experimentoch s reakciou bojuj alebo uteč. Pozoroval reakcie ľudí alebo laboratórnych zvierat v podmienkach nadmerného chladu, nedostatku kyslíka, nízkeho stavu cukru v krvi, zvýšeného podráţdenia a činnosti. Uviedol, ţe skúmané subjekty boli pod vplyvom stresu, ktorého stupeň moţno merať. Na konci 30. rokov a v prvej polovici 40. rokov H. Selye detailne opísal reakciu laboratórnych zvierat na rôzne poškodzujúce podnety, ako sú chlad, horúčava, toxické látky, traumy, baktérie a pod.

Súčasne dokázal, ţe významnú úlohu v reakciách na takéto podnety má predná časť podmozgovej ţľazy a kôra nadobličiek. Podrobne rozobral v čom spočíva všeobecný adaptačný syndróm vyskytujúci sa v takýchto situáciách a prejavujúci sa v podobe tzv. nešpecifického stresu. Jeho ucelené učenie o tejto problematike bolo prínosom nielen pre lekársku vedu, ale taktieţ ovplyvnilo teoretické rozpracovanie a experimentálne práce aj v psychológii. Z psychologického hľadiska bolo obzvlášť cenné, ţe H. Selye vo viacerých svojich prácach zdôraznil význam psychologických a sociálnych faktorov pre vyvolanie stresových stavov, pričom ich povaţoval často za dôleţitejšie ako fyzikálne alebo biologické faktory, na ktoré sa dovtedy predovšetkým sústreďovala pozornosť odborníkov. Pribliţne od roku 1940 začali vychádzať práce lekárov, v ktorých H. G. Wolf a jeho spolupracovníci uviedli mnoţstvo chorôb súvisiacich so ţivotným stresom, s výskytom záťaţe na ţivotnej ceste človeka. Do psychológie sa dostala problematika stresu v širších súvislostiach práve monografiou R. Grinkera a J. Spiegela Men under Stress, v roku 1945. Autori v nej rozoberajú reakcie vojenských letcov, ktorí podľahli psychickému stresu počas bojovej činnosti. Kniha sa povaţuje za prvú monografickú prácu zameranú na problematiku psychického stresu. Náhly vzostup záujmu psychológov o skúmanie záťaţe badať po II. svetovej vojne. Pozornosť sa obracia na široké moţnosti uplatnenia získaných poznatkov, najmä v oblasti pracovnej činnosti a výučby. Umoţnili to najmä experimenty modelujúce zaťaţenie psychickej činnosti pri rozhodovaní, riadení zloţitých systémov v rôznych sociálnych situáciách, vo výchovno-vzdelávacom procese atď. Päťdesiate roky 20. storočia priniesli pre psychológiu rozvoj metodológie, plánovania experimentov a začiatky komplexného prístupu v skúmaní záťaţe. Rastúci záujem psychológov o danú problematiku dokumentujú súhrnné prehľady psychologických prác, ktorých počet uţ začiatkom 70. rokov prevýšil sumu dvetisíc. Zvyšujúca sa pozornosť odborníkov o túto oblasť skúmania, ako aj mnoţstvo prác, týkajúcich sa záťaţe a stresu tak vo svetovej, ako aj v našej odbornej literatúre, sú dôkazom toho, ţe ide o závaţný, spoločensky prioritný výskumný problém. Dôkazom toho je aj skutočnosť, ţe záťaţ a stres často tvoria obsahové zameranie referátov na rôznych medzinárodných kongresoch a sympóziách (napr. materiály z piatich sympózií, ktoré sa zameriavali na rozbor výskumu stresu vo svete a konali sa od roku 1970 v Štokholme, obsahuje päť zväzkov série Society, stress and disease (Ed. L. Levi); ďalej XXII. medzinárodný kongres psychológov v Lipsku, v roku 1980, vydal publikácie k desiatim okruhom, pričom piaty odborný kruh zahŕňa problematiku Psychická záťaţ a stres v činnosti (Kováč, D., 1986, s. 2). Medzi tých psychológov, ktorí sa v našich podmienkach venovali a venujú štúdiu problematiky záťaţe z rôznych aspektov patria: D. Bartko, V. Břicháček, M. Broniš, J. Čáp, J. Daniel, Z. Dytrych, L. Ďurič, Glivický, A. Hladký, J. Hoskovec, M. Hubač, J. Charvát, R. Kostolanský, O. Kondáš, J. Langmeier, M. Machač, H. Machačová, J. Marko, Z. Matějček, O, Matoušek, O. Mikšík, L. Míček, T. Pardel, I. Perlaki, J. Raiskup, I. Ruisel, E. Řehůlka, I. Sarmány, T. Schuller, J. Sedlák, J. Senka, A. Stančák, M. Stríţenec, I. Šípoš, J. Štikar, J. Timko, J. Vopálenský, M. Bratská a ďalší. POJEM ZÁŤAŽ, JEHO TERMINOLOGICKÉ KORELÁTY A JAZYKOVÉ EKVIVALENTY V odborných textoch slovanských, germánskych a románskych psychológov moţno postrehnúť viacero jazykovo rovnocenných alebo veľmi podobných výrazov na vyjadrenie pojmu záťaţ. Napríklad v poľštine obciaţenie, wysilek; v ruštine gruz, nagruzka, napriaţenie, ťaţesť; v srbochorvátčine teţa, teţina, nápor; v nemčine Last, Belastung, Branspruchung, Anspangung; vo francúzštine charge, contrainte, astreinte. V anglosaskej psychologickej literatúre sa v tejto súvislosti stretávame s výrazmi load, strain, loadstress, a predovšetkým s pojmom stress, ale i eustress a distress. J. Bernardová, autorka posledných dvoch pojmov označuje príjemný druh záťaţe (v športe, pri zábave) ako eustress a nepríjemný distress.

Pri dôslednom preklade viacerých výrazov vyjadrujúcich význam slova záťaţ v jednom a tom istom jazyku, ako aj na základe krátkeho úvodného prehľadu rôznorodých záujmov o skúmanie záťaţe, môţeme dospieť k záveru, ţe prístupy k chápaniu záťaţe sa medzi sebou odlišujú. PRÍSTUPY K POJMOVÉMU VYMEDZENIU ZÁŤAŽE, STRESU Po podrobnejšom oboznámení sa s východiskami, priebehom a výsledkami výskumov záťaţe by sme mohli bádateľov rozdeliť do niekoľkých skupín podľa toho, čo pokladajú za hlavné pri vysvetľovaní danej problematiky. My sa uspokojíme s jednoduchším triedením, ktoré sa skladá z dvoch veľkých skupín. Do prvej skupiny patria tí odborníci, ktorí pri skúmaní a vysvetľovaní záťaţe zdôrazňujú predovšetkým rôzne podnety, činitele, ktoré sú mimo nás vonkajšie nezávislé faktory, pričom svojou veľkosťou, novosťou a nezvyčajnosťou pôsobia na ľudí ako príťaţ. Môţe ísť o také situácie, ktoré sú pre nás nové, intenzívne, rapídne sa meniace, náhle a neočakávané, a preto si vyţadujú väčšie zmobilizovanie energie na ich prekonanie. Takými boli napr. mimoriadne ţivotné podmienky a poţiadavky vyplývajúce z bojovej činnosti. Vyznačovali sa tvrdosťou i nebezpečenstvom, ktoré súviselo s ohrozením najvyšších hodnôt, predovšetkým hodnoty ţivota. Poprední psychológovia sa vyjadrovali o psychickom strese ako o extrémnej a nezvyčajnej situácii, v ktorej hrozba vyvoláva významnú zmenu v správaní. Podobne ako nadmerne intenzívny podnet môţe pôsobiť však aj nedostatok podnetov. Vo výskumoch pracovnej záťaţe odborníci často skúmali práve stupeň pôsobenia všetkých faktorov pracovných podmienok na práceneschopnosť človeka, na jeho zdravie a na proces regenerácie pracovnej sily. Poţiadavky práce a pracovné podmienky povaţovali za objektívne zdroje zaťaţenia. Bádatelia prvej skupiny pouţívali pojem záťaţ na označenie zaťaţujúceho činiteľa. Videli v ňom najmä vplyv vonkajšieho prostredia, ktoré pôsobilo na človeka svojím nadmerným tlakom, v podobe bremena a pod. Bádatelia v druhej skupine zdôrazňovali pri vysvetľovaní záťaţe predovšetkým dôsledok pôsobiacich činiteľov. To znamená, ţe sa sústreďovali na účinky záťaţových faktorov na zdravotný stav človeka, na jeho fyzické a psychické procesy. Uţ v roku 1956 H. Selye a G. Heuser vo svojej práci Fifth Annual Reports of Stress uviedli, ţe stres moţno povaţovať za všeobecný adaptačný syndróm, ktorý ovplyvňujú a vyvolávajú podnety nazývané stresory. H. Selye pouţil pojem stres na pomenovanie všetkých adaptačných reakcií v organizme. Tento popredný bádateľ rozpracoval teóriu fyziologického stresu práve na základe podrobného rozboru zmien v organizme, predovšetkým v endokrinnom systéme, ktoré vyvolalo pôsobenie škodlivých podnetov. Stres chápal ako stav organizmu prejavujúci sa ako špecifický syndróm, ktorý predstavuje súhrn všetkých nešpecificky vyvolaných zmien v rámci biologického systému. H. M. Appley a R. Trumbull zamerali svoju pozornosť na psychické reakcie v záťaţových situáciách. V knihe Psychological Stress, ktorá vyšla v New Yorku v roku 1967, poukázali na moţnosť definovať stres (záťaţ) na základe prítomnosti nadmerného vzrušenia, emócií, prejavovaných citov. Orientovali sa na sledovanie takých prejavov emociálnych reakcií, ako sú trasenie rúk, zajakávanie, charakteristické rečové a svalové prejavy, zotrvávanie niektorých prejavov v správaní bez vedomia osoby, zvýšenie reakčného času, zníţenie rýchlosti výkonu, nekoordinovanosť v prejavoch, vzrast chýb a únavy. Iní odborníci vysvetľovali záťaţ (stres) ako narušenie normálneho reagovania a beţného kaţdodenného správania sa ľudí, dávali ju do vzťahu s nadmernými reakciami organizmu a mobilizovaním obranných aktivít človeka, ktoré smerujú k obnoveniu duševnej pohody a rovnováhy alebo s oslabovaním duševnej a fyzickej výkonnosti a nepríjemnými stavmi vyčerpania.

Podľa O. Mikšíka (1969), sa môţeme v starších prácach R. S. Lazarusa stretnúť s chápaním stresu, ako zvláštnej konfigurácie vnútorného stavu osobnosti, v zmysle posilnenia afektu a narušenia regulačných procesov, ktoré vyvolali bliţšie nedefinovateľné činitele. U nás obdobne vymedzuje záťaţ J. Charvát (1973). Definuje ju ako stav, v ktorom sa nachádza ţivý systém pri mobilizovaní obranných alebo nápravných zariadení. Teda na rozdiel od prvej skupiny odborníkov, druhá skupina bádateľov chápe stres, resp. záťaţ, ako stav organizmu alebo psychický stav osobnosti, úzko spätý s reakciami na vonkajšie podnety. Škodlivé, negatívne záťaţové podmienky pôsobiace zvonku na človeka označujú ako stresory. Diskutabilnou je taktieţ skutočnosť, či pojmy záťaţ, stres moţno povaţovať za synonymá, za navzájom zameniteľné alebo či sú vzhľadom na svoj obsah nezlučiteľné a treba ich rozlišovať. Diferenciačné kritériá pre záťaţ a stres uviedli napr. I. Šípoš a Š. Graca (1970), ktorí limitné a nadlimitné situácie stotoţňujú so záťaţovými situáciami vyvolávajúcimi záťaţ a aţ pri nadmerných záťaţových situáciách hovoria o strese. Vzhľadom na dosiaľ uvedené, stotoţňujeme sa so závermi mnohých bádateľov, napr. Charvát, J. (1973), Šípoš, I. (1977), Kondáš, O. (1979), Pardel, T. (1977, 1982), Daniel, J. (1984), Mikšík, O. (1985), Timko, J. (1986) a i. a pojem záťaž budeme ďalej chápať v jeho širšom význame ako nadradený pojem pre rôzne psychické stavy a fyziologické reakcie, ktoré vyvolávajú záťaţové situácie. Pojem stres ponechávame pre krajné formy záťaţových stavov, v ktorých ohrozenie ţivota alebo integrity indivídua si vyţaduje mimoriadnu aktiváciu jeho autoregulačného systému (Bratská, M., 1988). PODSTATA A STUPNE PSYCHICKEJ ZÁŤAŽE Pri všetkých predpokladaných záťaţových faktoroch a zdrojoch bude veľkosť vyvolaného psychického stavu záťaţe závisieť od toho, aký veľký je rozpor medzi súhrnom požiadaviek z vonkajšieho prostredia a našou pripravenosťou sa s nimi vyrovnať. Pritom rozpor môţe skutočne jestvovať alebo môţe byť len výplodom našich predstáv. Ako sa dokáţeme so vzniknutou záťaţou vyrovnať, ako budeme riešiť záťaţové situácie, v ktorých sa ocitneme, nezávisí ani tak od skutočných poţiadaviek a objektívneho zmerateľného tlaku, ktorým na nás pôsobia, ale predovšetkým od toho, aký tlak subjektívne pociťujeme, aký citový vzťah k nim máme a aký význam im pripisujeme. Naše subjektívne preţívanie nesúladu, nezhody medzi nárokmi, ktoré na nás kladie vonkajšie okolie, a našimi predpokladmi tieto nároky zvládnuť, môţe nadobúdať rôznu veľkosť a odlišnú kvalitatívnu podobu. Práve túto kvantitu a kvalitu preţívaného nesúladu vyjadrujú stupne psychickej záťaže. O. Mikšík (1969, s. 24), popredný odborník v tejto problematike, ich znázornil pomocou takejto schémy: Nové nároky, poţiadavky prostredia Vybavenosť a pripravenosť človeka ich zvládnuť beţná záťaţ hraničná zvýšená extrémna Obr. 1 Stupne psychickej záťaţe (Mikšík, O., 1969, s. 24) Jednotlivé stupne beţnej, hraničnej, zvýšenej a extrémnej záťaţe moţno charakterizovať takto:

1. stupeň bežná záťaž, nevzniká na základe nesúladu medzi tlakom vonkajšieho prostredia a našimi moţnosťami vytvárať protitlak. Vzhľadom na to, ţe disponujeme oveľa väčšími predpokladmi, neţ si vyţadujú úlohy a povinnosti, ktoré máme v takýchto situáciách plniť, nemusíme siahnuť do svojich rezerv a vyburcovať vlastnú psychiku k zvýšenej činnosti. Zvyčajne, pre väčšinu z nás sú nároky známe, spočívajú z takých úloh, s ktorými sme sa uţ veľakrát stretli a dokázali sme ich neraz úspešne vyriešiť. 2. stupeň zvýšená záťaž, sa viaţe na také ţivotné a pracovné situácie, v ktorých nevystačíme s beţnými, zauţívanými spôsobmi riešenia, konania a reagovania. Stretávame sa s nimi po prvýkrát, sú pre nás nové, a preto ak ich máme zvládnuť, vynakladáme zvýšené úsilie. Výrazné vyburcovanie našich psychických síl nám umoţní nájsť také moţnosti riešenia, ktorými uvedieme vonkajšie podmienky do pôvodného stavu alebo meníme sami seba tak, aby sa rozšíril rozsah našich predpokladov riešiť takéto situácie. Teda to neznamená, ţe sa pasívne prispôsobíme nárokom okolia. Náš proces adaptácie (prispôsobovania sa) sa môţe skladať z osvojenia si nových zručností, nadobudnutia ďalších poznatkov a sociálnych spôsobilostí zo zmeny dosiaľ zauţívaných spôsobov správania a záťaţou sa dokáţeme vysporiadať bez negatívnych dôsledkov na naše zdravie. Zvládnuť záťaţové činitele sa nám darí vďaka plastičnosti našej nervovej sústavy a psychiky. Moţno naopak zdôrazniť, ţe práve zvýšená záťaţ je pre náš ţivot nevyhnutná, pretoţe posúva náš vývin dopredu. Núti nás rozširovať si okruh poznatkov, spôsobilostí a skúseností, pracovať na sebe, urýchľuje náš osobnostný rast, rozvoj a umoţňuje nám zrieť. 3. stupeň hraničná záťaž, vzniká vtedy, keď sa objavuje výrazný nesúlad medzi našou vybavenosťou a pripravenosťou a nárokmi vonkajšieho prostredia na nás. Riešiť takéto situácie môţeme len vynaloţením mimoriadneho úsilia, ak zmobilizujeme všetky naše psychické sily. Zvládnutie hraničnej záťaţe predpokladá ísť aţ na doraz, siahnuť aţ na dno svojich psychických rezerv. Sprievodným javom sú rôzne funkčné poruchy psychickej činnosti a objavujú sa niektoré spôsoby správania, ktoré sú príznačné pre niţšie vývinové obdobia u človeka. V organizme dochádza k výrazným fyziologickým zmenám. Kladné účinky záťaţe končia. Narastá počet neţiaducich dôsledkov na psychiku a celkovo na zdravotný stav človeka. Riešiteľnosť takýchto situácií vrcholí. Avšak práve tretí stupeň hraničných záťaţí odhaľuje skutočnú kvalitu osobnosti a skupín, ktoré ju zvládajú a mnohokrát poskytuje kľúče pre poznanie kvalít aj ich bezprostredného okolia. 4. stupeň extrémna záťaž, sa objavuje vtedy, keď medzi poţiadavkami vonkajšieho prostredia a našimi moţnosťami i predpokladmi, potrebnými na ich zvládnutie, je obrovský rozpor. Nesúlad je taký veľký, ţe nie je v našich silách vyvinúť primeraný protitlak a aktívne vzdorovať. Úplne podliehame tlaku situácie, ktorá sa nám javí ako neriešiteľná. Psychické zlyhanie sprevádzajú výrazné poruchy v správaní, zmeny vo fyziologických a psychických procesoch v organizme, často s trvalými dôsledkami na zdravie človeka. Pretrvávajúca extrémna záťaţ vedie k narušeniu vzťahov so spoločenským prostredím. Určením stupňa záťaţe získavame informáciu, nevyhnutnú na prognózovanie priebehu ďalšej činnosti človeka, predvídanie dôsledkov na jeho zdravie a na prijatie účinných opatrení, nevyhnutných na predchádzanie nežiaducim javom. Avšak určiť stupeň zaťaţenia nie je jednoduché. Treba mať sústavne na pamäti, ţe ide o výslovne individuálne preţívaný psychický stav, ktorý aj za rovnakých vonkajších podmienok môţe nadobúdať u ľudí nielen odlišnú podobu, ale aj rôznu veľkosť. Taktieţ u toho istého človeka pri zmene jeho vnútorného stavu (napr. v stave ohrozenia, preberaní zvýšenej zodpovednosti, vplyvom veľkej únavy a pod.) sa stupeň záťaţe môţe meniť. Pri pretrvávaní určitého stupňa záťaţe dlhý čas dochádza k vystupňovaniu záťaţe (napr. zvýšená záťaţ sa mení na hraničnú, hraničná záťaţ na extrémnu). Taktieţ neúmerným narastaním mnoţstva záťaţových situácií v krátkom časovom rozpätí môţe nastať rýchly prechod jedného stupňa záťaţe do druhého, vyššieho.

TYPY SITUÁCIÍ PSYCHICKEJ ZÁŤAŽE V ţivote sa nám neraz stalo, ţe situácie do ktorých sa dostávame, akoby nám pripomínali v mnohom tie, ktoré sme uţ zaţili alebo vyriešili. Práve podobnosť v tom, akú kvalitu, obsah, formu nadobúda rozpor medzi poţiadavkami, ktoré situácie na nás kladú a moţnosťami, ako dokáţeme tieto poţiadavky splniť, viedla k rozlíšeniu základných typov situácií psychickej záťaţe. Patria k nim: situácie neprimeraných úloh a požiadaviek, problémové situácie, frustrujúce situácie, konfliktové situácie, deprivujúce situácie, stresové situácie. Vzhľadom na skutočnosť, ţe v jednotlivých typoch záťaţových situácií sa vyskytujú rôzne druhy záťaţových činiteľov (mnohokrát označované ako prekážky), pokladáme za nutné uviesť, ţe pod prekáţkou vo frustrujúcej situácii chápeme tie pasívne a/alebo aktívne faktory, vonkajšie okolnosti a/alebo vnútorné činitele, ktoré blokujú ďalšiu realizáciu začatej činnosti, čím znemoţňujú dosiahnuť cieľ v plánovanom časovom slede alebo vôbec. Týmto chceme oddiferencovať také faktory, záťaţové činitele, okolnosti a pod., ktoré sa mnohokrát pokladajú taktieţ za prekáţky, avšak: neumoţňujú uspokojenie potrieb (najmä primárnych) počas dlhého obdobia a v dostatočnej miere; v takýchto prípadoch ide o deprivujúce situácie; majú podobu stretnutia rovnako významných motívov, rozhodovania sa medzi rovnako významnými cieľmi; takéto situácie povaţujeme za konfliktné; vystupujú vo forme aktuálneho ohrozenia existencie človeka škodlivými podnetmi (napr. bezprostredné ohrozenie ţivota), prípadne priamym útokom na človeka alebo pôsobia permanentne na človeka dlhší čas (napr. hluk, teplo a i.), čím mu sťaţujú ukončiť činnosť; v tomto prípade ide o stresové situácie. Domnievame sa, ţe takéto triedenie záťaţových činiteľov, stresorov, prekáţok napomáha odlíšiť jednotlivé druhy záťaţových situácií a môţe prispieť k presnejšej špecifikácii pojmov frustrácia, deprivácia, konflikt tým, ţe poukazuje na základné rozdiely v činiteľoch, ktoré ich podmieňujú. Hranice medzi jednotlivými typmi nie sú presne vymedzené. Často dochádza k ich posunu, a tým aj k prekrývaniu záťaţových situácií. V reálnom ţivote sa veľakrát prelínajú jednotlivé typy záťaţových situácií. Neraz sa stane, ţe práve frustrujúca situácia nadobúda v etape riešenia podobu konfliktovej situácie (keď v podobe prekáţky vystupujú dva alebo viaceré rovnako významné motívy súčasne sa priblíţiť aj vyhnúť cieľu). Človek môţe tieţ chápať určitú frustrujúcu situáciu ako aktuálne ohrozenie svojej existencie, svojho ţivota, a tým sa situácia stáva stresovou. Známe sú tieţ prípady, kedy frustrujúca situácia pri dlhodobom pretrvávaní môţe prejsť do situácie strádania, čiţe deprivujúcej. Takéto skutočnosti, najmä ak si dostatočne neujasníme jednotlivé zloţky situácií, napr. pôvod a kvalitu prekáţky, vedú často k zámene pojmov a k prekrývaniu obsahového vymedzenia typov situácií psychickej záťaţe. DÔSLEDKY SITUÁCIÍ PSYCHICKEJ ZÁŤAŽE Aj keď konflikt, frustrácia, deprivácia, stres sa v určitých osobitostiach svojimi prejavmi odlišujú (hovoríme o špecifických zmenách), celý proces obnovovania psychickej rovnováhy, pri všetkých druhoch psychickej záťaţe sa vyznačuje všeobecne platnými (nešpecifickými) zmenami psychickej činnosti. S dôkladne prepracovaným triedením zmien v psychike pri záťaţi sa moţno oboznámiť v prácach napr. O. Mikšíka (1973, 1977) a J. Reykowského (1964), ktorý sa zameral na opis a klasifikáciu špecifických a nešpecifických zmien počas psychického stresu. Aj v takýchto prípadoch, keď proces obnovujúci pohodu je rôzne dlhý, aktivita psychickej činnosti sa postupne mení v troch na seba nadväzujúcich fázach (Mikšík, O., 1977, s. 16): prvá fáza sa prejavuje mobilizáciou psychických síl; druhá fáza spočíva v riešení záťaţovej situácie;

tretia fáza predstavuje buď vyrovnanie sa s psychickou záťaţou a obnovenie rovnováhy s prostredím, alebo zlyhanie v záťaţovej situácii a podľahnutie záťaţovým vplyvom. mobilizácia psychických síl riešenia záťaţe vyriešenie záťaţe podľahnutie záťaţi aktívnym odolávaním záťaţi aktívnym vyrovnávaním sa so záťaţou 1. fáza 2. fáza 3. fáza Obr. 2 Aktivita psychickej činnosti v jednotlivých fázach psychickej záťaţe (Mikšík, O., 1977, s. 16) Dĺţku trvania jednotlivých fáz, ich vzájomné prelínanie a dynamiku zmien v nich podmieňuje charakter zloţiek záťaţovej situácie, pričom ústrednou zloţkou v kaţdej situácii psychickej záťaţe je osobnosť človeka. Od štruktúry a dynamiky osobnosti a psychických predpokladov človeka závisí ako bude prebiehať aktívny proces obnovovania rovnováhy medzi jednotlivcom a prostredím. Všetky tri fázy tvoria súčasť jediného procesu adaptácie (prispôsobovania a vpravovania sa do nových podmienok) smerujúceho k obnoveniu duševnej pohody a normalizácii ţivotných podmienok. TOLERANCIA, ODOLNOSŤ NA ZÁŤAŽ Schopnosť zdolávať záťaţ bez váţnejších porúch a neprimeraných reakcií sa povaţuje za toleranciu, odolnosť na záťaž. O. Kondáš (1977) upozornil vo svojej práci na pouţívanie pojmu zóna tolerancie frustrácie. Psychológovia ním označujú rozpätie, v medziach ktorého osoba znáša frustrácie bez váţnejších škôd a neprimeraných reakcií. M. Tyszkowa (1978), poukázala na skutočnosť, ţe v psychologickej literatúre sa označenie odolnosť (tolerancia) na frustráciu pouţívalo súhlasne s ďalšími termínmi napr. odolnosť (tolerancia) na stres (záťaţ), emociálna odolnosť, v zmysle označenia odolnosti človeka na záťaţové situácie vôbec. M. Tyszkowa navrhuje pouţívať termín psychická odolnosť na záťaţové situácie alebo len označenie psychická odolnosť. Rozumie ňou odolnosť na všetky druhy záťaţových situácií, vrátane frustrujúcich a tieţ schopnosť zdolávať zmeny v psychologických mechanizmoch regulácie a činnostiach, ktoré dané situácie vyvolali. Za psychologické podmienky psychologickej odolnosti na záťaţové situácie povaţuje nasledujúce činitele: kvalitu orientácie v okolí i v sebe samom, motivačnú silu cieľov, schopnosť emociálnej kontroly a sebakontroly, štruktúru osobnosti človeka, systém naučených spôsobov reagovania v záťaţových situáciách a emociálne rozpätie. V odbornej literatúre sa môţeme stretnúť s mnohými faktormi, ktoré pôsobia na utváranie odolnosti na záťaţ. Medzi ne patria: vrodené predpoklady a vlastnosti, vek, ţivotné skúsenosti, postupné zvyšovanie poţiadaviek, osvojené techniky vyrovnávania sa so záťaţovými situáciami, stav organizmu (únava, choroba, vplyv odmeny a trestu), úroveň ašpirácií, sebaregulácie a iné. Z našich psychológov rozpracoval problematiku odolnosti na záťaţ O. Mikšík (1973). Je toho názoru, ţe preţívanie, systém správania a konania, náročnosť priebehu, ako aj výskyt negatívnych sprievodných javov závisí od osobnostných predpokladov a vzájomného vzťahu jednak systému doterajšieho ţivota a činnosti jednotlivca, ďalej novosti poţiadaviek na systém ţivota a činnosti, ako i vzťahu človeka k nim a nakoniec od premyslenosti, postupnosti a cieľavedomej organizácie celého procesu navykania na nové poţiadavky a činnosti. Za základné osobnostné predpoklady pripravenosti odolávať záťaţovým situáciám povaţuje: úroveň psychického napätia, dynamiku emócií a citov,

účinnú kapacitu rozumu, vôľové úsilie a zameranosť. Na zisťovanie subjektívnych predpokladov odolnosti na záťaţ vyvinul O. Mikšík viaceré metodiky (napr. IHAVEZ, SPIDO, DOZ). UTVÁRANIE OSOBNOSTI V SITUÁCIÁCH PSYCHICKEJ ZÁŤAŽE Keď sa stotoţníme s výrokom V. N. Miasiščeva (1957, s. 142), podľa ktorého osobnosť je súhrnom vzťahov k mnohým skutočnostiam vonkajšieho sveta a vlastnosti osobnosti sa formujú cez tieto vzťahy, v ţiadnom prípade nemôţeme vynechať tie vzťahy, ktoré vznikajú v záťaţových situáciách. Sú nevyhnutnou súčasťou ţivota kaţdého z nás, dodávajú mu osobitý kolorit, typický pre daného jednotlivca. Závisí od veľkosti záťaţe, mnoţstva a kvality záťaţových situácií a spôsobov, ako sa dokáţe človek s nimi vyrovnať, či formujúci vplyv na jeho osobnosť bude moţné povaţovať za pozitívny alebo skôr negatívny. Ak sa má človek pod vplyvom týchto činiteľov otuţiť, zoceliť telesne i duševne, ak sa majú rozvinúť a upevniť pozitívne vlastnosti jeho osobnosti treba, aby si osvojil plnohodnotné spôsoby riešenia i vyrovnávania sa s týmito situáciami, naučil sa zdolávať záťaţ. Nahromadením záťaţových situácií, a tým záťaţe s príliš vysokými poţiadavkami prekračujúcimi individuálnu hranicu odolnosti voči záťaţi, môţe dôjsť k upevneniu neprimeraných reakcií, k utváraniu takých povahových čŕt, ako je ľahostajnosť, skleslosť, otupenosť, neiniciatívnosť, resp. závislosť, agresivita, zlosť. Tieto črty neprispievajú k optimálnemu rozvoju osobnosti.

KONŠTRUKTÍVNE RIEŠENIE A ZVLÁDANIE SITUÁCIÍ PSYCHICKEJ ZÁŤAŽE MODEL PROGRAMU SOCIÁLNO-PSYCHOLOGICKÉHO VÝCVIKU (SPV) AKO VZNIKOL MODEL PROGRAMU Najskôr by som chcela poznamenať, čo ma priviedlo k tejto téme, kde som nachádzala inšpiráciu a ktoré podnety spôsobili, ţe problematike riešenia a zvládania situácií psychickej záťaţe som venovala čoraz väčšiu pozornosť, aţ napokon sa stala centrom zamerania mojej práce. Vďačím za to triáde: vede, výučbe, praxi. Výsledky a závery riešených vedeckovýskumných úloh mi umoţňujú prenikať do značnej šírky a rozmanitosti príznačnej pre túto oblasť bádania. Multidisciplinarita v nej mi pomáha pochopiť prednosti akceptovania rôznych uhlov pohľadu na ten istý problém. Výskumné zistenia (aj viacerých nami koordinovaných výskumných úloh) dokumentujú pestrosť zastúpených typov situácií psychickej záťaţe, rôzne spôsoby ich riešenia a mnoţstvo stratégií zvládania, čo robí túto tému príťaţlivou a zaujímavou. Počas výučby sociálnej psychológie na viacerých katedrách FFUK a výberových prednáškach zameraných na danú problematiku na katedre psychológie sa stretávam so záujmom študentov osvojiť si veľa poznatkov z problematiky riešenia a zvládania situácií psychickej záťaţe. Študenti zdôrazňujú, ţe tento problémový okruh je pre praktické vyuţitie v ţivote veľmi dôleţitý. Oceňujem najmä ich snahu narušiť častý stereotyp príznačný pre mnohých ľudí - vnímanie situácií psychickej záťaţe prevaţne v negatívnej polohe. Snaţím sa nesklamať ich ochotu pracovať na sebe, napr. tým, ţe si osvoja nové heuristické postupy riešenia problémových situácií a prehĺbia sociálne spôsobilosti prostredníctvom konštruktívnych zvládacích stratégií. V rámci praktickej časti pri skúškach potom prezentujú aj svoju sociálnu kompetenciu pri skupinovom riešení reálnej situácie psychickej záťaţe, s ktorou sa stretli a sú motivovaní ju riešiť. Uvedené dva veľmi silné impulzy dopĺňa tretí. Sú to požiadavky praxe. Po vlastných skúsenostiach z riešenia záťaţových situácií sa rozšíril náš pohľad aj prostredníctvom poskytovania pomoci pri zvládaní záťaţe príbuzným, priateľom, známym. Cenné navrstvenie znamenala práca v poradni pre vysokoškolákov. Naše rozhodnutie však najviac ovplyvnili besedy, školenia a výcviky, ktoré sme uskutočnili na základe konkrétnych poţiadaviek z praxe. Záujem ţiakov, učiteľov, vychovávateľov, školských psychológov o tieto otázky je v rámci projektov Zdravá škola, Primárna prevencia drogovej závislosti, hlad po problematike efektívneho riešenia a konštruktívneho zvládania situácií psychickej záťaže zo strany pracovníkov v priebehu času určeného na adaptáciu na niektorých inštitúciách, ale aj zo strany vedúcich pracovníkov, ľudí telesne a zdravotne postihnutých, poslucháčov Univerzity tretieho veku pri UK v Bratislave a iných. Prvý model programu SPV - 1 Konštruktívne riešenie a zvládanie situácií psychickej záťaţe (ďalej program) vznikol na základe: skúseností, výsledkov a záverov výskumného sledovania problematiky situácií psychickej záťaţe v sociálnom systéme; podnetov vysokoškolákov počas výučby sociálnej psychológie i výberových prednášok a SPV; získaných informácií a osvojených zručností počas absolvovania dvoch foriem postgraduálneho štúdia zameraného jednak na aktívne sociálne učenie a moţnosti jeho vyuţitia a jednak na metódy aplikovanej sociálnej psychológie; poznatkov, skúseností a spôsobilostí nadobudnutých v rôznych kurzoch s orientáciou na prácu so skupinou, v bálintovských skupinách a v skupinovej práci orientovanej na model rastu podľa V. Satirovej; podnetov a skúseností z kurzov mladých pracovníkov, zo školení pre vedúcich pracovníkov, učiteľov, vychovávateľov, školských psychológov a iných záujemcov. Plné znenie uvedeného programu s jeho charakteristikou, cieľmi a opisom realizácie je súčasťou záverečnej práce PGS Metódy aplikovanej sociálnej psychológie (Bratská, 1993).

CHARAKTERISTIKA PROGRAMU Program poskytuje účastníkom pohľad do skupinového riešenia a zvládania situácií psychickej záťaţe s moţnosťou oboznámiť sa, porovnať a osvojiť si rôzne varianty postupov v súlade s uvedomením si moţných dôsledkov. Odporúčame ho realizovať v malej skupine, s počtom účastníkov od 5 do 15. Vhodnejšie sú heterogénne skupiny vzhľadom na pohlavie, študijné zameranie, vzdelanie, prípadne dospelý vek. Program moţno aplikovať buď v dvoch, v rozpätí napr. dvoch týţdňov, po sebe nasledujúcich štvordňových blokoch, alebo priebeţne, počas niekoľkých týţdňov, na pravidelných stretnutiach. Vo výučbe na FF UK v Bratislave sa nám najlepšie osvedčili štvorhodinové stretnutia, kaţdý druhý týţdeň počas jedného semestra. Na realizáciu programu treba časový blok minimálne 24 hodín. Na tento program moţno nadviazať napríklad vo výučbe poslucháčov psychológie aplikovaním ucelených programov riešenia a zvládania záťaţových situácií v špecifických skupinách, napr. programom riešenia konfliktov u detí v predškolskom veku, programom riešenia a zvládania záťaţových situácií u školákov, programom riešenia problémových a konfliktných situácií v skupinách s rôznym profesijným zameraním, programom riešenia a zvládania záťaţových situácií u obyvateľov v penziónoch dôchodcov, ako aj inými programami. Keďţe ide o model programu, moţno ho upravovať podľa potrieb skupín i jednotlivých účastníkov výcviku. Veľkú úlohu pri jeho aplikácii zohráva erudovanosť, tvorivosť, pruţnosť a zohratosť trénerov, sociálna atmosféra a stmelenosť skupiny účastníkov. AKÉ JE ZAMERANIE A CIEĽ PROGRAMU? Program je zameraný na: konštruktívne, efektívne a tvorivé riešenie a zvládanie situácií psychickej záťaţe, podporu aktívnej adaptácie na zloţité podmienky v sociálnom systéme, rozvoj spôsobilostí komunikovať s ľuďmi, prehĺbenie zdravého sebapresadzovania a empatie. Na základe lepšieho sebapoznania umožňuje reálnejšie plánovať využitie osvojených zručností. Základným psychologickým cieľom programu je zvýšiť sociálnu kompetenciu účastníkov v smere konštruktívneho, efektívneho a tvorivého riešenia a zvládania situácií psychickej záťaţe. Tento cieľ sa dosahuje prostredníctvom špecifických cieľov, v ktorých si účastníci osvojujú a prehlbujú: základné spôsobilosti komunikovať s ľuďmi zvyšovaním vlastnej verbálnej a neverbálnej komunikácie, vlastné sebapoznanie a poznanie iných, ktoré tvorí základ účinnej interakcie s ľuďmi v školskej, pracovnej a mimopracovnej oblasti, adekvátnejšie vnímanie a poznávanie iných ľudí, vcítenie sa do ich postavenia, myslenia a preţívania, ich primeranejšie posudzovanie, poznatky o podstate, výskyte a dôsledkoch rôznych typov situácií psychickej záťaţe v sociálnom systéme, rôzne varianty postupov riešenia a stratégií zvládania situácií psychickej záťaţe v sociálnom systéme, v súlade s uvedomovaním si moţných dôsledkov, spôsobilosti utvárať atmosféru spolupráce, konštruktívneho, efektívneho a tvorivého riešenia i zvládania záťaţových situácií v skupine, asertívneho správania a komunikácie, základy metód prevencie nadmernej psychickej záťaţe.

KTORÉ SKÚSENOSTI Z APLIKÁCIE PROGRAMU DOSIAĽ POVAŽUJEM ZA PODNETNÉ? Predpoklady: Citovaný model programu predpokladá realizáciu obsahu prostredníctvom moderných aktivizujúcich metód sociálnej psychológie. Sociálno-psychologický výcvik sa uskutočňuje na princípe aktívneho sociálneho učenia v širšom chápaní, ktorým sa rozumie systém zámerného a cieľavedomého osvojovania si poznatkov, postojov a spôsobilostí vlastnou činnou účasťou na práci skupiny, resp. na riešení problémov, v interakcii s ostatnými členmi výcvikovej skupiny (napr. Bratská, 1992b). Za podstatu takto chápaného aktívneho sociálneho učenia povaţujeme utváranie postojov v priebehu činnosti a získavanie zručností v realizovaných aktivitách, na základe vlastnej skúsenosti, prostredníctvom prežívania a spätnej väzby v rámci intraskupinovej interakcie. Základným funkčným faktorom v tomto výcviku je prítomnosť sociálnej aktivity účastníkov a ich podiel na učení. Účastníci pracujú vo dvojiciach, v malých skupinách s rôznym počtom (traja, piati, najviac pätnásti). Úroveň nadobudnutých poznatkov, spôsobilostí a zmeny postojov možno overovať priebežne, a tieţ porovnaním vstupných a výstupných výsledkov diagnostických metodík, splnených očakávaní a cieľov. Odporúčania: Program odporúčam realizovať v malej skupine, s počtom účastníkov od 5 do 15. Moţno ho uskutočniť aj v homogénnych skupinách vzhľadom na vek a študijné alebo pracovné zameranie. Zo skúsenosti sa javia vhodnejšie heterogénne skupiny (pohlavie, vek, vzdelanie, študijné a pracovné zameranie). Program moţno aplikovať v niekoľkých blokoch (napr. v rozpätí niekoľkých týţdňov v trojdňových blokoch) alebo priebeţne počas niekoľkých týţdňov, v pravidelných stretnutiach (najlepšie štvorhodinové bloky). Čo sa týka podmienok realizácie programu, odporúčam dostatočne veľkú miestnosť s prestaviteľným nábytkom, ktorý umoţňuje sedenie účastníkov v kruhu, ale aj v menších skupinkách, koberec umoţňujúci sedenie na zemi, spätný projektor, veľké trhacie bloky alebo hárky baliaceho papiera, rysy, pastelky, lepidlá, lepiacu pásku na stenu, špendlíky, farebné papiere, farebné fixky, rádio s prehrávačom, kameru, video. Výcvik uľahčuje poskytnutie vopred pripravených materiálov k jednotlivým okruhom formou pracovných listov. Pre trénera je nutné spoznanie členov skupiny (silné a slabé stránky), zorientovanie sa v ich očakávaniach, zaradenie aktivít vedúcich k stmeleniu skupiny, vytvoreniu tvorivej atmosféry, posilnenie dôvery, bezpečia a istoty. Medzi jeho prednosti by malo patriť aj pruţné orientovanie sa v čase a výbere pripravených postupov i techník. Po zvládnutí účastníkmi efektívneho poskytovania spätnej väzby účastníkmi, vedenia dialógu a diskusie v skupine moţno prejsť k riešeniu a zvládaniu situácií psychickej záťaţe. Najvhodnejšie sú konkrétne, reálne situácie, ktoré uvádzajú samotní členovia skupiny. Na nich sa učia identifikovať aj špecifickosť jednotlivých typov situácií psychickej záťaţe. Za veľmi podnetné a účinné povaţujem prepojenie tréningových moţností empatickej asertivity a zvládania reálnych záťaţových situácií účastníkov. Ich zvýšená motivácia môţe utvárať dobrú východiskovú bázu na pohľad do aktuálnej záťaţovej situácie. Vedie k zvýšenej snahe pochopiť motívy činnosti jej aktérov, zamýšľať sa nad účinnými formami ich riešení, voľbe prostriedkov a zvaţovaní dôsledkov.

ČO MÔŽE STIMULOVAŤ A ČO HATIŤ ÚČASTNÍKOV POČAS SKUPINOVÉHO RIEŠENIA SITUÁCIÍ PSYCHICKEJ ZÁŤAŽE? Početné a neraz veľmi konkrétne očakávania účastníkov výcviku, o ktorých sa zmieňujú v úvodnej časti programu, napomáhajú spresniť zameranie jednotlivých stretnutí a sú podnetmi pre výber zo širokej škály postupov a metód. V priebehu vytvárania zásad práce v skupine môţu vznikať isté bariéry v komunikácii, ak je počet návrhov malý alebo sa objavuje neochota diskutovať o návrhoch iných členov, prípadne dochádza k ich zamietaniu bez odôvodnenia. Naopak, stimulujúco pôsobí pri tvorbe pravidiel skupiny veľa návrhov, o ktorých prebieha ţivá diskusia, a prijatie iba tých z nich, ku ktorým sa dospelo na základe vzájomnej dohody. Vysoká motivácia účastníkov čo najviac zorientovať sa vo vlastných silných a slabých stránkach, ako aj snaha odkrývať utajované, slepé a neznáme oblasti vo svojom správaní, podnecuje prácu v skupine. Bariérou môţe byť neochota prehlbovať sebapoznanie, prípadne len dominujúca tendencia spoznávať iných. Účastník napríklad hovorí len o vlastných silných stránkach, ale u druhých hľadá a kladie dôraz len na tie slabé. Nácvik aktívneho počúvania stimuluje záujem o problémy iných, ochotu vzájomne si porozumieť, naladiť sa na vlnovú dĺţku toho druhého, empatiu, akceptáciu, zrkadlenie emócií, motivovanie a oceňovanie iných. Prekáţky spočívajú v častom prerušovaní, skákaní do reči, poúčaní, ale aj v mentorskom výraze u niektorých členov skupiny. Jedným z dôleţitých východísk pre riešenie a zvládanie situácií psychickej záťaţe v skupine je naučiť účastníkov poskytovať efektívnu spätnú väzbu. Počas nácviku sa kladie dôraz na vyţiadanie spätnej väzby, popisovanie a jasnú komunikáciu tých okruhov, ktoré príjemca môţe zmeniť, akceptovanie potrieb darcu a príjemcu, vyváţenosť kladných aj záporných okruhov a overenie hodnovernosti spätnej väzby ostatnými členmi skupiny. Ako časté bariéry vystupujú: nejasná verbálna a neverbálna komunikácia, prevaha hodnotiacich súdov, vnucovanie spätnej väzby s poskytovaním ponaučení a rád, spätné väzby s odkazom ty (nehovorím o sebe, ale značkujem toho druhého) a so zameraním predovšetkým na negatíva. Efektívne, konštruktívne a tvorivé riešenie situácií psychickej záťaţe podporujú tieto stimuly: čo najväčší počet návrhov riešení, stratégií zvládania, argumentácia, výmena skúseností a nových informácií, akceptujúce odmietanie, hľadanie rôznych ziskov a strát, vyplývajúcich zo stratégií zvládania určitej záťaţovej situácie pre rôznych aktérov a zainteresované inštitúcie. Účastníci môţu do procesu riešenia a zvládania záťaţových situácií vnášať bariéry tým, ţe odbiehajú od témy, nediskutujú o návrhu zvládacej stratégie, o spôsobe jej predvedenia aktérom, ale o osobe, ktorá ho uviedla, nekompromisne presadzujú len vlastné názory, pri výbere kritérií na voľbu optimálneho riešenia neargumentujú. Modelovanie zvládania jednotlivých typov situácií psychickej záťaţe stimulujú opisy konkrétnych, reálnych záťaţových situácií účastníkov, ich motivácia osvojiť si nové stratégie zvládania, tvorivá atmosféra, vytvorenie pocitu bezpečia, istoty a sociálnej opory v skupine. Úspešný výcvik môţu hatiť obavy, strach, neistota pri snímaní účastníkov kamerou, ale aj neochota experimentovať, narušiť stereotypy a taktieţ vyvolávanie napätia neprimeranými poznámkami, nadmerná tréma alebo prejavy egoizmu. ZÁVER Ľudia prichádzajú na svet s určitou výbavou dedičných vlôh a vrodených predispozícií, ktoré spolu s nadobudnutými poznatkami, získanými skúsenosťami, osvojenými sociálnymi spôsobilosťami a rozvinutými schopnosťami tvoria východisko pre sociálne kompetentné správanie sa v konkrétnych podmienkach. Sociálna kompetencia osobnosti sa prejavuje aj v úspešnom a efektívnom vyrovnávaní sa so situáciami psychickej záťaže v sociálnom systéme. Ide o všeobecnú schopnosť, ktorej súčasťou je pohľad do danej situácie, pochopenie motívov správania a konania jej aktérov,

voľba účinných foriem postupu, adekvátnych prostriedkov a uváţenie moţných dôsledkov nielen z hľadiska vlastnej osoby, ale aj ďalších aktérov a prípadných inštitúcií. Túto kompetentnosť moţno rozširovať, prehlbovať a zdokonaľovať v rámci celoţivotného procesu socializácie. Je známe, že v spoločnostiach, ktoré prechádzajú prudkými zmenami, sa obsah socializácie odvodzuje nielen zo spôsobu života danej spoločnosti a zo spôsobov účasti jednotlivcov na ňom. Súčasťou tohto obsahu sú uvedomované a akceptované potreby týchto zmien v súlade s meniacimi sa podmienkami života. Zmeny, ktorými v súčasnosti prechádza naša spoločnosť, súvisia s prudkým nárastom situácií psychickej záťaţe u jednotlivcov. Z tohto dôvodu povaţujem za vhodné včleniť do socializačného procesu aj cielenú prípravu na prehĺbenie sociálnej kompetencie ľudí konštruktívne a tvorivo riešiť a efektívne zvládať situácie psychickej záťaţe. Je to tá najpraktickejšia príprava na ţivot. Domnievam sa, ţe aplikácia takéhoto programu je opodstatnená nielen v pregraduálnom a postgraduálnom vzdelávaní psychológov (vrátane školských psychológov), ale aj v rámci vzdelávania pedagógov, sociálnych pracovníkov, manaţérov i ďalších odborníkov, v činnosti ktorých dominuje priamy kontakt s ľuďmi. V modifikovanej podobe by bolo moţné takto zameraný program aplikovať v rôznych skupinách v rámci biodromálneho vývinu, prostredníctvom celoţivotného vzdelávania (napr. ţiaci ZŠ, študenti stredných škôl, vysokoškoláci, poslucháči postgraduálnych, doplnkových foriem štúdia atď). LITERATÚRA APPLEY, H. M. TRUMBULL, R.: On the Concept of Psychological Stress. In: Appley, H.M. Trumbull, R.: Psychological Stress. New York, Appleton Century Crofts 1967. BARTKO, D.: Moderná psychohygiena. Bratislava, Obzor 1990. BRATSKÁ, M.: Frustrujúce situácie a osobnosť [Kandidátska dizertácia.]. Bratislava 1980. Univerzita Komenského. BRATSKÁ, M.: Frustrujúce situácie a emócie. In: Czako, M. Seemannová, M. Bratská, M.: Emócie. Kapitoly zo všeobecnej psychológie. Bratislava, SPN 1982, s. 127 153. BRATSKÁ, M.: Situácie psychickej záťaţe. In: Bratská, M. a kol.: Situácie psychickej záťaţe a osobnosť. [Priebeţná výskumná správa z riešenia ČÚ ŠPZV tematickej oblasti IX-6-3/2B.] Bratislava, PÚ UK 1988, s. 47 81. BRATSKÁ, M.: Osobnostné determinanty odolnosti voči záťaţi u vysokoškolákov na začiatku štúdia. In: Bratská, M. a kol.: Situácie psychickej záťaţe a osobnosť. [Výskumná správa z riešenia tematickej oblasti ČÚ ŠPZV IX-6-3/2B na priebeţnú oponentúru.] Bratislava, PÚ UK, KPV FF UK 1989, s. 1 45. BRATSKÁ, M.: Vieme riešiť záťaţové situácie? Bratislava, SPN 1991. ČÁP, J. DYTRYCH, Z.: Utváření osobnosti v náročných ţivotních situacích. Praha, SPN 1968. DANIEL, J.: Psychická záťaţ v laboratórnych a terénnych podmienkach. Bratislava, Veda 1984. HINKLE, L. E.: The Concept of Stress in the Biological and Social Sciences. Sci. Med. and Man. Vol. 1., 1973, s. 31 48. HOLČÍK, J.: Program Světové zdravotnické organizace Zdraví pro všechny do roku 2000 jako inspirace, praktický návod i dlouhodobá perspektiva péče o zdraví. Čas. Lék. čes., 126, 1987a, č. 18, s. 545 549. HOLČÍK, J.: Ukazatelé programu Světové zdravotnické organizace Zdraví pro všechny do roku 2000 jako nástroj řízení péče o zdraví. Čas. lék. čes., 126, 1987b, č. 18, s. 550 555. CHARVÁT, J.: Ţivot, adaptace a stres. Praha, Avicenum 1973. KONDÁŠ, O.: Klinická psychológia. Martin, Osveta 1979. KONDÁŠ, O.: Niektoré psychologické aspekty upevňovania a rozvíjania zdravia v zmysle iniciatívy svetovej zdravotníckej organizácie. Československá psychologie, 33, 1989, č. 2, s. 101 111. KOVÁČ, D.: Vývoj psychologických vied v ZSSR. Prognostická hypotéza. Bratislava, ÚEP SAV 1986 [prognostická štúdia.]. MIASIŠČEV, V. N.: Problema otnošenij čeloveka i jejo mesto v psichologii. Vopr. Psichol., 3, 1957, s. 142 150. MÍČEK, L.: Duševní hygiena. Praha, SPN 1984. MIKŠÍK, O.: Člověk a svízelné situace. Praha, Naše vojsko 1969.

MIKŠÍK, O.: Metodologie, koncipování a vývoj testů ke zjišťování subjektivních předpokladů odolnosti vůči zátěţi. [Závěreční výzk. zpráva dílčí etapy celostát. bádat. úkolu č. 25] Praha, Výzkumní ústav psychiatrický 1973. MIKŠÍK, O.: Psychologie hromadného chování. Praha, SPN 1977. MIKŠÍK, O.: Psychická integrita osobnosti. Praha, Univerzita Karlova 1985. PARDEL, T.: Motivácia ľudskej činnosti a správania. Kapitoly zo všeobecnej psychológie. Bratislava, SPN 1977. PARDEL, T.: Psychológia. Bratislava, Psychodiagnostika 1982. REYKOWSKI, J.: Badania nad wplywem stressu psychologicznego na zachowanie sie czlowieka. Psychol. wychowawcza, 1964, č. 4, s. 369 389. SELYE, H.: Ţivot a stres. Bratislava, Obzor 1966. SELYE, H. HEUSER, G.: Fifth Annual Report on Stress. New York, MD Publications 1956. SRNEC, J.: Budoucnost zdraví a odpovědnost psychologů. Československá psychologie, 33, 1989, č. 2, s. 112 124. ŠÍPOŠ, I.: Pamäť a znovupoznanie. Bratislava, Veda 1977. ŠÍPOŠ, I. GRACA, Š.: Znovupoznanie slov v záťaţovej situácii. In: Správy SAV 1970, č. 95, s. 2. TIMKO, J.: Voják v psychické zátěţi. Praha, Naše vojsko 1986. TYSZKOWA, M.: Sytuacyjno poznawca koncepcja odpornósci psychicznej. Przeglad Psychologiczny, 21, 1978, s. 3 18. BRATSKÁ, M.: Vieme riešiť záťaţové situácie? 1. vyd. Bratislava, SPN 1992a. 152 s. BRATSKÁ, M.: Metódy aktívneho sociálneho učenia a ich aplikácia. 1. vyd. Bratislava, Univerzita Komenského 1992b. (Dotlač 1994.) 137 s. BRATSKÁ, M.: Konštruktívne riešenie a zdolávanie situácií psychickej záťaţe. [Záverečná práca postgraduálneho štúdia Metódy aplikovanej sociálnej psychológie.] Univerzita Karlova, Fakulta filozofická, Katedra psychológie. Praha 1993. 55 s. BRATSKÁ, M.: The problem of load situations as a component part of preparation for ageing. In: Third Central European symposium on socio-gerontology Care of Elderly in Countries in Transition. 1. ed. Bratislava, Charis s.r.o. 1995. s. 82-84.