Inflácia a nezamestnanosť v podmienkach Európskej únie

Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva Inflácia a nezamestnanosť v podmienkach Európskej únie Inflation and unemployment in the European Union Diplomová práca Autor: Alžbeta Hudecová, Bc. Financie Vedúci práce: Stanislava Labancová, Ing., PhD. Banská Bystrica Apríl 2013

VYHLÁSENIE Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Banskej Bystrici dňa 23.4.2013 Alžbeta Hudecová

POĎAKOVANIE Rada by som poďakovala vedúcej mojej diplomovej práce Ing. Stanislave Labancovej, PhD. za cenné informácie, za ochotu a pomoc pri spracovávaní práce a za možnosť pracovať pod jej vedením. V Banskej Bystrici dňa 23.4.2013 Alžbeta Hudecová

ANOTÁCIA HUDECOVÁ, Alžbeta, Bc.: Inflácia a nezamestnanosť v podmienkach Európskej únie. [Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce: Ing. Stanislava Labancová, PhD., Rok obhajoby: 2013. Počet strán: 91. Cieľom práce je analyzovať súvislosť medzi infláciou a nezamestnanosťou v podmienkach Európskej únie. Predmet diplomovej práce predstavuje definovanie inflácie a nezamestnanosti a vzájomného vzťahu medzi nimi, teda Phillipsovej krivky. V teoretickej rovine sme si definovali nezamestnanosť, opísali základné členenie nezamestnanosti, jeho formy a tiež sme charakterizovali infláciu, členenie inflácie, kde sme sa zaoberali aj spôsobmi merania inflácie, čiže cenovými indexmi. V druhej kapitole sme analyzovali, či existuje súvislosť medzi infláciou a nezamestnanosťou vo vybraných krajinách Európskej únie. Tretia kapitola bola venovaná návrhu určitých odporúčaní pre udržanie nízkej úrovne miery inflácie a nízkej miery nezamestnanosti. Kľúčové slová: inflácia, cenové indexy, nezamestnanosť, trh práce, Phillipsova krivka

ANNOTATION HUDECOVÁ, Alžbeta, Bc.: Inflation und unemployment in the European Union. [Master s thesis]. Institute of Banking College Prague, Foreign University Banská Bystrica. The Department of Finance, Accounting and Insurance. Advisor: Ing. Stanislava Labancová, PhD. Year of defence: 2013, Pages: 91. The aim of this work is to analyze the relationship between inflation and unemployment in the European Union. Subject of the thesis is the definition of inflation and unemployment and the relationship between them, ie the Phillips curve. In theory, we define unemployment, describe the basic breakdown of unemployment, its forms and we also characterize inflation, inflation breakdown, where we discussed the ways of measuring inflation, or price indices. In the second section, we analyze whether there is a relationship between inflation and unemployment in selected countries of the European Union. The third chapter is dedicated to the specific recommendations for maintaining low levels of inflation and low unemployment. Keywords: inflation, price index, unemployment, labour market, Phillips curve

OBSAH ÚVOD... 8 METODIKA... 10 1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ RIEŠENEJ PROBLEMATIKY... 12 1.1 Nezamestnanosť... 12 1.1.1 Práceschopné obyvateľstvo... 13 1.1.2 Štruktúra nezamestnanosti... 15 1.1.3 Rozmery a formy nezamestnanosti... 19 1.1.4 Sociálne a ekonomické dôsledky nezamestnanosti, životné stratégie nezamestnaných... 24 1.1.5 Miera nezamestnanosti a prirodzená miera nezamestnanosti... 26 1.2 Inflácia a miera inflácie... 29 1.2.1 Cenové indexy a miera inflácie... 30 1.2.2 Druhy inflácie... 34 1.3 Vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou, Phillipsova krivka... 40 1.3.1 Phillipsova krivka... 41 1.3.2 NAIRU (non accelerating inflation rate of unemployment)... 43 ZHRNUTIE... 45 2 ANALYTICKÁ ČASŤ ANALÝZA NEZAMESTNANOSTI A INFLÁCIE V PODMIENKACH EURÓPSKEJ ÚNIE... 46 2.1 Nezamestnanosť a inflácia v Európskej únii a Eurozóne, Phillipsova krivka v EÚ a Eurozóne... 47 2.2 Slovenská republika... 51 2.3 Česká republika... 55 2.4 Poľská republika... 58 2.5 Maďarská republika... 61 2.6 Španielsko... 65

2.7 Nemecko... 68 2.8 Lotyšsko... 71 2.9 Malta... 75 ZHRNUTIE... 80 3 NÁVRHY A ODPORÚČANIA... 81 ZÁVER... 84 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY... 86 ZOZNAM GRAFOV... 92 ZOZNAM TABULIEK... 93

ÚVOD Nezamestnanosť je pojem, ktorý je v dnešnej dobe čoraz častejšie skloňovaný. Je to problém, ktorý sa nemusí týkať len menej rozvinutých ekonomík ale aj naopak, tých rozvinutejších. Tento narastajúci negatívny jav však spôsobuje najväčšie problémy nám občanom. Práca zohráva v živote každého človeka veľmi dôležitú úlohu. Je to spôsob prežitia, zabezpečenia si potravy a iných potrieb pre život nevyhnutných. V súčasnosti je však pracovný trh obmedzený a nie každému sa podarí uchytiť sa. Niektorí nie sú schopní si sami nájsť zamestnanie, čo môže byť dôsledkom toho, že ľudia nie sú dostatočne vzdelaní, nedokážu sa prispôsobiť podmienkam pracovného trhu alebo sa nedokážu prezentovať v potrebnej miere. Môžeme teda povedať, že zamestnanie zlepšuje kvalitu nášho života. A to jednak po finančnej stránke a jednak po stránke neustáleho vzdelávania sa, získania nových kontaktov, kariérneho postupu, osobného rozvoja, získania množstva nových skúseností, vedomostí a zručností, ktoré môžeme neskôr využiť aj v iných oblastiach. Nezamestnanosť predstavuje problém, ktorý netrápi len Slovenskú republiku ale aj ostatné krajiny. Čo sa týka krajín Európskej únie, podľa najnovších štatistík, najvyššie percento nezamestnanosti patrí Španielsku, ktoré dosiahlo rekordných takmer 25%. Hneď po ňom nasleduje Grécko s 19,2% - ami a Litva s 15,3% ami. Na mieste s najnižšou mierou nezamestnanosti sa nachádza Rakúsko, ktoré dosahuje len 4 percentá. S nezamestnanosťou veľmi úzko súvisí aj pojem inflácia. Inflácia predstavuje rast cenovej hladiny. Ceny tovarov a služieb sa často menia, niektoré rastú, iné naopak klesajú. O inflácii môžeme však hovoriť len v prípade, ak ide o celkový rast cien tovarov a služieb a nie len jednotlivých tovarov a služieb. Inflácia teda nastáva vtedy, keď euro má napríklad menšiu hodnotu dnes ako v minulosti. Každá domácnosť spotrebuje v priebehu roka iné tovary a služby ako aj ich rozdielne množstvo. Na základe toho sa vytvára tzv. spotrebný kôš, ktorý slúži na meranie inflácie. Cieľom práce je analyzovať súvislosť medzi infláciou a nezamestnanosťou vo vybraných krajinách Európskej únie. V prvej časti diplomovej práce sa zameriame na nezamestnanosť, kde si uvedieme, čo nezamestnanosť vlastne predstavuje, priblížime si štruktúru práceschopného obyvateľstva, rozmery nezamestnanosti a tiež jej druhy. Definujeme si pojem inflácia, spôsoby na meranie inflácie a jej členenie. Prvú časť 8

ukončíme vzťahom medzi infláciou a nezamestnanosťou, ktorý predstavuje Phillipsova krivka. V druhej časti budeme analyzovať súvislosť medzi infláciou a nezamestnanosťou v krajinách Európskej únie. Uvedieme si vývoj miery inflácie a miery nezamestnanosti v sledovanom období piatich rokov, konkrétne v rokoch 2007 2012. Tieto údaje použijeme pri vypracovaní Phillipsových kriviek pre jednotlivé vybrané krajiny. Na základe toho buď potvrdíme alebo vyvrátime teoretické vymedzenie Phillipsovej krivky. V poslednej časti sa zameriame na návrhy a odporúčania, ktoré by mohli dopomôcť krajinám Európskej únie k udržaniu nízkej miery inflácie a miery nezamestnanosti. 9

METODIKA Cieľ diplomovej práce určuje spôsob jej vypracovania. Na dosiahnutie stanoveného cieľa sú však potrebné dostatočné informácie o riešenej problematike. Sekundárny zdroj čerpania teoretických poznatkov predstavuje domáca i zahraničná odborná literatúra, ktorá bola využitá pri spracovávaní teoretickej oblasti diplomovej práce. Primárnym zdrojom boli informácie získané zo štatistického úradu Európskej únie, ktoré tvorili dôležitý zdroj pri vypracovávaní analýzy súvislosti inflácie a nezamestnanosti vo vybraných krajinách Európskej únie. Návrhy a odporúčania pre zlepšenie súčasného stavu riešenej problematiky inflácie a nezamestnanosti vybraných krajín Európskej únie vychádzali z výsledkov analýzy. Z dôvodu dosiahnutia hlavného cieľa diplomovej práce sme si stanovili potrebné čiastkové ciele: Parciálne ciele v teoretickej časti: - Charakteristika nezamestnanosti (práceschopné obyvateľstvo, štruktúra nezamestnanosti, rozmery a formy nezamestnanosti, sociálne a ekonomické dôsledky nezamestnanosti, životné stratégie nezamestnaných, miera nezamestnanosti a prirodzená miera nezamestnanosti), - Definovanie inflácie (cenové indexy, miera inflácie, druhy inflácie), - Poukázanie na vzťah inflácie a nezamestnanosti (Phillipsova krivka, NAIRU). Parciálne ciele v analytickej časti: - Analýza vzťahu nezamestnanosti a inflácie v Európskej únií a Eurozóne, - Analýza vzťahu nezamestnanosti a inflácie vo vybraných krajinách Európskej únie a Eurozóny. Jeden zo základných poznávacích postupov, indukcia, pri ktorej sa z čiastočných súdov odvodzujú všeobecné, bola použitá pri vypracovávaní teoretickej časti diplomovej práce, kde boli definované kľúčové pojmy riešenej problematiky. Metóda používajúca rozbor, resp. rozklad práce na jednotlivé časti analýza bola v diplomovej práci využitá pri rozbore inflácie a nezamestnanosti vo vybraných krajinách Európskej únie. Dedukciou, ako myšlienkovým procesom vyvodzujúcim výrok z jednej alebo viacerých premís, sme sa zaoberali v časti diplomovej práce poskytujúcej návrhy a odporúčania. 10

Obsahom analýzy bola miera inflácie, miera nezamestnanosti a ich vzťah počas piatich po sebe nasledujúcich rokov vo vybraných krajinách Európskej únie a Eurozóny. Medzi spomínané krajiny patria v prvom rade krajiny V4, teda Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko. Ďalšou krajinou je Nemecko, ktoré je ekonomicky silná krajina, Španielsko z dôvodu nadmerne vysokej nezamestnanosti. Lotyšsko z dôvodu prudkého nárastu nezamestnanosti a zároveň prudkého poklesu inflácie v priebehu dvoch rokov a Malta taktiež z dôvodu značného, viac než 6-násobného nárastu miery inflácie v priebehu jedného roka. 11

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ RIEŠENEJ PROBLEMATIKY Trh práce je nedokonalým trhom a to hlavne z dôvodu neúplnosti informácií. Ľudia nevedia všetko o voľných pracovných miestach a naopak firmy nevedia o ľuďoch, ktorí majú o pracovné miesta záujem. To teda znamená, že na trhu práce sa hľadajú zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sa k sebe istým spôsobom hodia. No kým sa nájdu, nejaký čas to potrvá, čiže uchádzači o zamestnanie tým pádom ostávajú určitú dobu bez práce a voľné pracovné miesta sú neobsadené. Tieto javy sa na pracovnom trhu označujú ako nezamestnanosť (Holman, 2004, s. 159). Správanie jednotlivcov ale aj podnikov a štátu, tvorbu a rozdeľovanie produktu ovplyvňuje práve nezamestnanosť, ktorá hovorí o úrovni vyspelosti krajiny a jej pozícií vo svetovom hospodárstve. Produkčné schopnosti ekonomiky podmieňuje nezamestnanosť, no súčasne jej úlohu predstavuje aj overenie funkčnosti politicko-ekonomického systému (Uramová, 2005, s. 3). 1.1 Nezamestnanosť Nezamestnanosť predstavuje sociálno-ekonomický jav, ktorý je spojený s existenciou trhu, presnejšie trhu práce. Ukazuje nám dôsledok a zároveň výsledok nerovnováhy na trhu práce, čiže výsledok medzi dopytom a ponukou po práci. Príčinou vzniku nezamestnanosti je dôsledok celého súboru procesov a javov v sociálnej, politickej a ekonomickej oblasti (Rievajová, 2006, s. 117). Na vymedzenie pojmu nezamestnanosť môžeme použiť rôzne prístupy. Z pohľadu sociológie sa uvažuje o nezamestnanosti súvisiacej s mnohovýznamnou realitou. Z administratívneho hľadiska definujeme tú časť populácie bez práce, ktorá si zamestnanie hľadá aktívne. Nezamestnanosť je najčastejšie definovaná ako jav, kedy ľudia, ktorí pracovať chcú a majú na to aj predpoklady, prácu nemôžu nájsť (Plávková, 2009, s. 102). Jednou z najvýznamnejších veličín hodnotenia výkonnosti ekonomiky je nezamestnanosť, pretože takmer vždy stojí pri vývoji trhového hospodárstva. Zároveň je tiež javom prinášajúcim negatívne sociálne a ekonomické dôsledky. Dokonca je označovaná aj ako veľmi vážny politický problém (Martincová, 2005, s. 9). 12

Na základe vyššie uvedeného teda môžeme povedať, že nezamestnanosť predstavuje jednoznačne negatívny jav, pri ktorom vlastne dochádza k nerovnováhe na trhu práce, čiže rozdielom medzi ponukou a dopytom po práci. Do skupiny nezamestnaných patria tí, ktorí by pracovať aj chceli ale nájsť si prácu je pre nich zložité. Je to problém nie len ekonomický, ale taktiež problém sociálnej a politickej oblasti. Nezamestnanosť, z pohľadu sociológov, je vysoko rizikovou situáciou a to okrem ekonomického hľadiska aj zo sociálneho a psychického hľadiska: - vyvoláva v nás pocit osobného poníženia z neúspechu, najmä dlhodobá nezamestnanosť (nad 12 mesiacov), ktorá tieto pocity zosilňuje, pretože klesá sila potreby pracovať pričom však narastá dekvalifikácia, čo znamená, že sa postupne stráca chuť do práce, schopnosť pracovať, udržať si pracovné tempo, pracovať s potrebným nasadením a zaujatím, - zviditeľňuje a prehlbuje sociálne rozdiely v kvalite života jednotlivých spoločenských vrstiev a skupín a v životnej úrovni, - často so sebou nesie aj zvyšujúcu sa kriminalitu, z čoho vznikajú aj obavy a neistota o svoj život, bezpečnosť ale taktiež aj o náš majetok, - spôsobuje odčlenenie od väčšiny populácie, u ktorej práca obsadila popredné miesto v rebríčku hodnôt (Plávková, 2009, s. 104). 1.1.1 Práceschopné obyvateľstvo Práceschopné obyvateľstvo, kde patria ženy a muži vo veku od 15 do 62 rokov, môžeme podľa Lisého rozdeliť do troch skupín: I. zamestnaní sem patri ľudia vykonávajúci akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí prácu majú, momentálne však pracovať nemôžu pre chorobu, štrajk, alebo dovolenku, II. nezamestnaní jedná sa o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale prácu si aktívne hľadajú; osoby zaradené do tejto skupiny však musia byť zaregistrované na úradoch alebo agentúrach sprostredkujúcich prácu, zamestnaní a nezamestnaní spolu predstavujú pracovnú silu, III. mimoriadna pracovná sila radíme sem všetkých ostatných, ktorí netvoria súčasť pracovnej sily, sú to teda dospelí obyvatelia, ktorí navštevujú školu, sú 13

na invalidnom dôchodku teda nemôžu pracovať pre chorobu, vedú domácnosť alebo si prácu vôbec ani nehľadajú (Lisý, 2007, s. 435). Podľa Plávkovej môžeme rozdeliť obyvateľstvo do dvoch skupín a to: I. obyvateľstvo ekonomicky aktívne tvoria ho obyvatelia, ktorí sa finančne zabezpečujú, teda získavajú prostriedky na zabezpečenie existencie svojej vlastnej ale tiež existencie najbližších a to prostredníctvom svojej účasti na pracovnom procese. Do tejto skupiny patria aj tí obyvatelia, ktorí majú prácu ale aj tí, ktorí prácu nemajú a to buď krátkodobo, alebo za dlhšie časové obdobie (nad 12 mesiacov), no nie z ich vlastnej viny, II. obyvateľstvo ekonomicky neaktívne predstavuje tú časť obyvateľov, ktorí nerealizujú pracovnú činnosť a môže sa jednať o dve skupiny: v prvom rade ide o ľudí, ktorí zo zdravotných dôvodov alebo z hľadiska vekovej hranice pracovať nemôžu (starí ľudia, invalidní občania, dlhodobo nemocní obyvatelia, ale aj deti alebo študenti); druhú skupinu tvoria tí, ktorí pracovať môžu ale nechcú, čo sa týka prostriedkov na ich existenciu získavajú ich buď legálne, napr. poberaním renty ale naopak nelegálnym spôsobom, čo predstavujú rôzne formy zločinnosti (Plávková, 2009, s. 102). Je známe, že nezamestnanosť neohrozuje všetky skupiny pracovníkov rovnako. Do tých rizikovejších skupín môžeme zaradiť hlavne ženy, mladistvých a absolventov škôl, handicapované skupiny a občanov v preddôchodkovom veku. Nezamestnanosť však častejšie postihuje ľudí s nižšou kvalifikáciou a vzdelaním, okrem toho sa diferencuje podľa profesií a z hľadiska teritória. Pri nezamestnanosti je tiež veľmi podstatná doba jej trvania. Čím je dlhšia, tým aj jej dopady sú horšie, čo znamená, že aj jej riešenie je zložitejšie (Winkler, Wildmannova, 1999, s. 12). Z vyššie uvedených definícií môžeme konštatovať, že práceschopné obyvateľstvo môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín. Skupinu zamestnaných tvoria tí, ktorí prácu majú a dostávajú za ňu mzdu. Tiež do tejto skupiny patria ľudia, ktorí pracujú ale momentálne pracovnú činnosť nevykonávajú z dôvodu choroby alebo čerpania dovolenky. Medzi nezamestnaných, ktorí predstavujú druhú skupinu, zaraďujeme nepracujúcich ľudí. Títo ľudia si však prácu aktívne hľadajú, alebo čakajú na odpoveď, či sa môžu do práce vrátiť v prípade, ak z nej boli z nejakého dôvodu dočasne vyradení. Ďalšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí pracovať nemôžu zo zdravotných dôvodov, ak sú na invalidnom dôchodku, ak sú vo 14

veku, ktorý im už pracovať nedovolí. Do tejto skupiny patria tiež aj študenti alebo ženy na materskej dovolenke. 1.1.2 Štruktúra nezamestnanosti Nezamestnanosť má svoju kvantitatívnu aj kvalitatívnu stránku. Čo sa týka kvantitatívnej stránky, spravidla ide o absolútny počet nezamestnaných alebo mieru nezamestnanosti. Kvalitatívnu stránku určuje štruktúra podľa stanovených kritérií, najčastejšie sú to vek, pohlavie, čas (doba nezamestnanosti), vzdelanie a región. Na základe týchto kritérií môžeme štruktúru nezamestnanosti rozdeliť do niekoľkých skupín (Uramová, 2005, s. 49). A) Nezamestnanosť a vek Medzi aktuálny problém vývoja európskych ekonomík patrí problém demografickej štruktúry obyvateľstva spolu s tendenciou jej vývoja. Starnutie obyvateľstva a jeho vplyv na trh práce rozoberajú nie len ekonómovia ale aj odborníci pokladajúci súčasný a predpokladaný vývoj v štruktúre obyvateľstva za alarmujúci. Pretrvávajúci problém na trhu práce napríklad Slovenskej republiky predstavuje na jednej strane vysoký podiel evidovaných mladých nezamestnaných ľudí a na strane druhej 50 a viacročných ľudí. Pokiaľ ide o pohlavie, nezamestnaní sú prevažne muži. Zamestnávanie starších ľudí, ktorí stratili prácu so sebou nesie množstvo problémov. Na jednej strane majú síce dostatočné skúsenosti no na druhej strane nedisponujú kvalifikáciou požadovanou zo strany zamestnávateľov. Sú menej mobilní a prispôsobiví, čiže sú aj menej perspektívni. U mladších ľudí je to však s nezamestnanosťou oveľa horšie. Dôvodom je to, že síce ukončili určitý stupeň vzdelania, no na druhej strane nemajú veľa možností na získanie dostatočných skúseností a praxe (pričom v dnešnej dobe je ťažko získať prax, keďže väčšina firiem prijíma len ľudí s praxou), čo ich môže viesť k predstave voľného času, ktorej môžu veľmi ľahko podľahnúť (Uramová, 2005, s. 49-51). Počet nezamestnaných podľa vekových skupín a pohlavia nám znázorňuje graf 1. Údaje sú spracované podľa jednotlivých krajín EÚ v roku 2011. 15

Graf 1 Nezamestnanosť podľa pohlavia a vekových skupín v krajinách Európskej urópskej únie za rok 2011 (v %) Spojené kráľovstvo Švédsko Fínsko Slovenská republika Slovinsko Rumunsko Portugalsko Poľsko Rakúsko Holandsko Malta Maďarsko Luxembursko Krajina Litva Vek 25-74 Lotyšsko Vek do 25 Pohlavie Ženy Cyprus Pohlavie Muži Taliansko Francúzsko Španielsko Grécko Írsko Estónsko Nemecko Dánsko Česká republika Bulharsko Belgicko Euroarea EU 27 0 10 20 30 40 50 % Zdroj: Vlastné spracovanie podľa (www.eurostat.eu, 13. 10. 2012) 16

Z grafu 1 je jednoznačne vyplýva, že najvyšší počet nezamestnaných, viac ako 40%, vo veku do 25 rokov je v Španielsku a Grécku. Naopak najnižšia nezamestnanosť vo veku do 25 rokov je v Holandsku, Rakúsku, Nemecku, Nórsku. Najvyššia nezamestnanosť vo veku od 25 do 74 rokov bola v Španielsku takmer 20% a Grécku, približne 15%. Najnižšie percento nezamestnanosti vo veku od 25 do 74 rokov sa podarilo dosiahnuť v roku 2011 Nórsku, Holandsku, Rakúsku, Luxembursku. V oblasti nezamestnanosti žien je na prvom mieste s najvyšším percentom nezamestnanosti Španielsko a Grécko s takmer dvadsiatimi percentami. Naopak najnižšie percento nezamestnanosti žien dosiahlo Rakúsko, Holandsko a Nórsko a to do 5%. Okolo 20% bola miera nezamestnanosti mužov v roku 2011 opäť v Španielsku a tesne pod 20% v Írsku. Nezamestnanosť mužov v roku 2011 bola najnižšia v Luxembursku, Holandsku a Rakúsku. B) Nezamestnanosť a vzdelanie Za hlavný spôsob riešenia nezamestnanosti považujeme vzdelanie, preto aj ľudia s vyšším stupňom vzdelania majú väčšiu šancu umiestniť sa na trhu práce. Z toho teda vyplýva, že nízky stupeň vzdelania môže predstavovať prekážku pri snahe zaradiť sa medzi pracujúcich (Uramová, 2005, s. 49-51). Nasledujúci graf 2 nám znázorňuje nezamestnaných podľa dosiahnutého vzdelania za rok 2011 v jednotlivých krajinách Európskej únie. 17

Graf 2 Nezamestnanosť v za rok 2011 (v %) krajinách Európskej únie podľa stupňa dosiahnutého vzdelania Spojené kráľovstvo Švédsko Fínsko Slovenská republika Slovinsko Rumunsko Portugalsko Poľsko Rakúsko Holandsko Malta Maďarsko Luxembursko Litva Krajina Lotyšsko Cyprus Taliansko Francúzsko Španielsko Grécko Írsko Estónsko Nemecko Dánsko Česká republika Bulharsko Belgicko Eurozóna EU 27 Terciárne vzdelanie Vyššie skundárne a post sekundárne vzdelanie Primárne, nižšie sekundárne vzdelanie 0 5 10 15 % 20 25 30 35 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa (www.eurostat.eu, 13. 10. 2012) Z grafu 2 je jasné, dosiahnutého vzdelania je že najvyšší počet nezamestnaných v oblasti primárneho jednoznačne v Španielsku a v Slovenskej republike. V oblasti 18

sekundárneho vzdelania je na prvom mieste s najvyššou nezamestnanosťou Španielsko, v tesnom závese sa nachádza Grécko. Najväčší počet nezamestnaných s terciárnym vzdelaním je opäť V Španielsku a Grécku. Naopak najnižší počet nezamestnaných s primárnym vzdelaním je v Holandsku, Rakúsku, Luxembursku a so sekundárnym stupňom vzdelania v Holandsku a Rakúsku. V oblasti terciárneho vzdelania je opäť na prvom mieste Holandsko, Rakúsko a za nimi Česká republika. C) Nezamestnanosť a regióny Dlhodobo pretrvávajúci problém na Slovensku predstavuje práve regionálna nezamestnanosť. Nerovnomerný vývoj nezamestnanosti v regiónoch má spojenie nie len historickým vývojom slovenského hospodárstva, ale aj s jeho novodobým vývojom. Skupina problémových regiónov sa sústreďuje z hľadiska sociálno-ekonomického rozvoja regiónov predovšetkým na východe a juhu stredného Slovenska. V týchto regiónoch však prevláda nízka úroveň vzdelania a tiež rizikové skupiny obyvateľstva. Otázka regionálnej nezamestnanosti je spojená so schopnosťou produkcie jednotlivých regiónov ako aj počet podnikateľských subjektov a ich štruktúra v danom regióne. Existuje tam priama úmera, teda čím viac podnikateľských subjektov tam pôsobí, tým je väčší predpoklad na vznik nových pracovných miest (Uramová, 2005, s. 56-58). 1.1.3 Rozmery a formy nezamestnanosti Nezamestnanosť spojenú s jednotlivcom rieši mikroekonomický rozmer, naopak nezamestnanosťou spojenou s ekonomikou ako celkom sa zaoberá makroekonomický rozmer. Čo sa týka foriem nezamestnanosti - v prípade, ak ide o príčiny vzniku nezamestnanosti, môžeme ju rozdeliť na frikčnú, štrukturálnu a cyklickú. Podľa toho, či je trh práce v rovnováhe alebo nie je, nezamestnanosť môže byť dobrovoľná alebo nedobrovoľná (Martincová, 2005, 18). A) Rozmery nezamestnanosti Ako sme už spomínali, nezamestnanosť môžeme rozdeliť na niekoľko druhov, no okrem toho nadobudla aj určité rozmery, a to konkrétne mikroekonomický a makroekonomický rozmer, ktoré si podrobnejšie opíšeme v nasledujúcich riadkoch. 19

I.) Mikroekonomický rozmer Nezamestnanosť v súvislosti s jednotlivcom a jeho ochotou, schopnosťou a záujmom či možnosťou realizovať určité ekonomické činnosti, za ktoré bude ohodnotený peňažným príjmom je podstatou mikroekonomického rozmeru. Ekonomický subjekt, v tomto prípade jednotlivec rozhoduje o viacerých dôležitých veciach týkajúcich sa jeho života o svojom vzdelaní, budúcnosti, spotrebe statkov, ale tiež vykonáva rozhodnutia o výbere práce a samozrejme o odmene za vykonanú prácu. Pri uskutočňovaní rozhodnutí má jednotlivec vždy na výber z viacerých alternatív, pričom ich výber je tiež obmedzený (Uramová, 2005, s. 9). II.) Makroekonomický rozmer S podstatou fungovania ekonomiky ako celku je spojený makroekonomický rozmer nezamestnanosti, ktorý sa zaoberá aj riešením otázky využitia všetkých disponibilných zdrojov a ich cieľom produkovať statky, pričom by boli uspokojené potreby obyvateľstva ako celku. Nezamestnanosť vplýva na ekonomickú úroveň a výkonnosť krajiny, veľmi úzko súvisí s produktivitou práce ale aj s infláciou, pričom sa zaoberá aj životnou úrovňou obyvateľstva (Rievajová, 2006, s. 118-119). B) Formy nezamestnanosti Na objasnenie štruktúry dnešných trhov práce a prístupov k riešeniu slúži ich rôzna typológia. Je možné rozdeliť ich na rôzne formy, z ktorých sa dajú usudzovať ich príčiny a závažnosť a na základe toho stanoviť aj spôsoby riešenia. Podľa toho ekonomika rozlišuje tri základné formy nezamestnanosti (Winkler, Wildmannová, 1999, 13). I) Frikčná nezamestnanosť Príčinou vzniku frikčnej nezamestnanosti je dôsledok pohybu ľudí z jedného regiónu do druhého, medzi pracovnými miestami ale tiež medzi etapami životného cyklu. Pohyb ľudí hľadajúcich si pracovné miesto po skončení školy alebo v prípade presťahovania sa do iného mesta, existuje aj v ekonomike s plnou zamestnanosťou. Čo sa týka žien môžu sa znovu začleniť medzi pracovné sily hneď po tom, ako vychovajú deti. Nezamestnaní zaradení medzi frikčných sa zvyknú často nazývať aj ako dobrovoľne nezamestnaní, pretože často menia miesta alebo hľadajú lepšie miesta (Lisý, 2007, s. 436). Frikčná nezamestnanosť sa vyznačuje dobrovoľnosťou jednotlivca alebo skupiny ľudí, kedy sa sami rozhodujú o neprijatí podmienok na pracovnom trhu, pričom sa najviac rieši 20

mzdová otázka. Podnety na tieto rozhodnutia prichádzajú buď zvnútra, čiže od jednotlivca samotného, kde dôvodom je hlavne potreba oddychu, zmena bydliska alebo životného štýlu. Alebo zvonka, napríklad teda zo strany štátu a to vo forme zvýšenia podpory v nezamestnanosti alebo zvýšenia sociálnych dávok, ktoré sú pre jednotlivcov istým druhom motivácie a vedú ich k tomu, aby neakceptovali dané pracovné miesto. Bežným dôvodom frikčnej nezamestnanosti je aj to, že jednotlivci si hľadajú výhodnejšie pracovné miesto, hlavne po finančnej stránke, ale tiež je to potreba zmeny pracovného prostredia (Uramová, 2005, s. 31). Na základe predošlých definícií môžeme skonštatovať, že podstatou frikčnej nezamestnanosti je presúvanie sa jednotlivcov nie len medzi jednotlivými regiónmi ale aj častá zmena pracovnej pozície, ktorá môže byť zapríčinená buď potrebou zmeny prostredia alebo je dôvodom finančnej otázky. Dočasné neakceptovanie pracovného miesta môže byť spôsobené rozhodnutím štátu o zvýšení podpory v nezamestnanosti alebo zvýšení sociálnych dávok. II) Štrukturálna nezamestnanosť Štrukturálna nezamestnanosť sa podľa Winklera a Wildmannovej (1999, s. 14) nachádza práve tam, kde nastáva nesúlad medzi ponukou a dopytom po pracovníkoch. Dôvodom vzniku nesúladu môže byť to, že sa dopyt po jednom druhu práce zvyšuje, pričom sa dopyt po inom druhu práce znižuje a ponuka sa ani v jednom prípade nedokáže dostatočne rýchlo prispôsobiť. To je vlastne aj príčinou toho, že vzniká nerovnováha v jednotlivých oblastiach a povolaniach, pretože niektoré sektory sa rozvíjajú ale u iných dochádza k úpadku. Keby sa však mzdy prispôsobovali plynulo meniacim sa vzťahom dopytu a ponuky, nerovnováhy by zmizli, pretože mzdy by klesli v oblastiach, kde je nadbytok pracovných síl a naopak narástli by tam, kde je nedostatok pracovných síl. Mzdy bohužiaľ na ekonomické šoky reagujú pomaly. Rievajová (2006, s. 127) tvrdí, že o štrukturálnej nezamestnanosti možno hovoriť vtedy, keď ponuka práce istého druhu, napríklad podľa kvalifikácie, pohlavia, regiónu, nenachádza uplatnenie vzhľadom na dopyt po pracovnej sile. Pre štrukturálnu nezamestnanosť sú charakteristické najmä dva znaky: po prvé je to vysoký počet neobsadených voľných pracovných miest na strane jednej a na strane druhej vysoký počet nezamestnaných, pretože dopyt po určitom druhu práce rastie, ale ponuka iného druhu práce klesá, pričom ponuka sa neprispôsobuje dosť rýchlo dopytu. Po druhé je to rast 21

priemernej dĺžky trvania nezamestnanosti a súčasne rast noebsaditeľnosti pracovných miest. Z definícií o štrukturálnej nezamestnanosti sme sa dozvedeli, že ide o nesúlad medzi dopytom a ponukou na pracovnom trhu. Dopyt po jednom druhu práce sa zvyšuje, zatiaľ čo dopyt po inom druhu práce sa znižuje, no ponuka nie je natoľko pružná, aby sa čo najlepšie prispôsobila. III) Cyklická nezamestnanosť Keďže cyklická nezamestnanosť je dôsledkom nevyužitia existujúcich kapacít, zvykne sa preto tiež nazývať aj ako nezamestnanosť nedostatočného dopytu. To sa však dá chápať aj tak, že dopyt po práci je nedostatočný vo vzťahu k jej ponuke alebo, že ide o nezamestnanosť, ktorá bola spôsobená nedostatočným dopytom po statkoch (Uramová, 2005, s. 36). Cyklická nezamestnanosť nastáva vtedy, keď je nízky celkový dopyt po pracovníkoch, čiže nie len dopyt po pracovníkoch v určitých regiónoch a sektoroch. Nezamestnanosť v celej ekonomike rastie, keď celkové výdavky a output klesajú. Takýto rast je signálom v každej oblasti a znamená, že nezamestnanosť je prevažne cyklická. Okrem vyššie uvedených foriem nezamestnanosti poznáme aj ďalšie formy, medzi ktoré patrí: - latentná (skrytá) nezamestnanosť jej podstatu tvorí neúplné využitie pracovnej sily (môže to byť napríklad len pár pracovných dní v týždni alebo skrátená pracovná doba), - sezónna nezamestnanosť vzniká nerovnomerným vstupom uchádzačov do zamestnania (napríklad absolventov stredných a vysokých škôl v jesenných mesiacoch), - nepredvídateľná nezamestnanosť predstavujú ju neočakávané zmeny vonkajších ekonomických a politických vzťahov, pričom ekonomika nie je schopná sa im dostatočne rýchlo prispôsobiť, - dočasná nezamestnanosť postihuje tých ľudí, ktorí prácu mali ale z určitých dôvodov o ňu prišli, no hneď na to si našli nové zamestnanie, čiže boli dočasne bez práce (Plávková, 2009, s. 103). IV) Dobrovoľná nezamestnanosť Dobrovoľná nezamestnanosť (viď graf 3) nastáva v dvoch prípadoch: vtedy, keď časť pracovných síl odmieta pracovať pri danej mzde, čo teda znamená, že pracovné miesta 22

existujú, no pri stanovenej mzde o ne nie je záujem alebo ak ľudia nechcú pracovať vôbec, uprednostňujú svoj voľný čas pred prácou a žijú z charity, podpory alebo zo svojich úspor (Winkler, Wildmannova, 1999, s. 14). Graf 3 Trh práce s pružnými mzdami W Zamestnaní A D L S L S L ponuka práce E F dobrovoľne nezamestnaní D L dopyt po práci 0 L + L Zdroj: Vlastné spracovanie podľa (Lisý, 2007, s. 438). Za účelom vyčistenia trhu sa pružné mzdy znižujú alebo zvyšujú, nastáva situácia, kedy neexistuje nedobrovoľná nezamestnanosť. Bod E na grafe 3 nám predstavuje priesečník, v ktorom sa trh vyčisťuje a to pri mzdovej sadzbe W. Pri spomínanej rovnováhe v bode E, vyčisťujúcej trh, existuje mzda, ktorá zabezpečuje, že firmy zamestnajú všetky kvalifikované pracovné sily ochotné pracovať za danú mzdu. Počet zamestnaných znázorňuje úsečka AE. Pracovné sily, ktoré by aj chceli pracovať, ale nie sú ochotné pracovať za túto mzdu, ale len za vyššiu mzdu, predstavuje úsečka EF. Tieto pracovné sily sa potom nazývajú ako dobrovoľne nezamestnaní, a to z dôvodu, že nie sú ochotní pracovať pri danej mzdovej sadzbe predstavujúcej výsledok pôsobenia trhu (Lisý, 2007, s. 438). V) Nedobrovoľná nezamestnanosť Ak je väčší počet voľných pracovných síl ako počet voľných pracovných miest, čiže ak celkový dopyt po práci je vyšší ako celková ponuka práce a miera nezamestnanosti prevyšuje prirodzenú mieru nezamestnanosti, ide o nedobrovoľnú nezamestnanosť. Príčinou sú zvyčajne prudké cyklické výkyvy ekonomiky. Trh nemá nedisponuje takou mocou, aby mohol účinným spôsobom reagovať. V takejto situácií musí zasiahnuť štát, a to napríklad vybudovať infraštruktúru a podobne (Rievajová, 2006, s. 129). 23

Graf 4 Trh práce s nepružnými mzdami a nedobrovoľnou nezamestnanosťou W D L Nedobrovoľne S L S L ponuka práce J zamestnaní H nezamestnaní D L dopyt po práci W G W E 0 L + L Zdroj: Vlastné spracovanie podľa (Uramová, 2005, s. 35). Graf 4 nám predstavujú situáciu, kedy sa mzdy neprispôsobujú ponuke práci a dopytu po práci, ktoré už existujú, trh nečistia a sú nepružné smerom nadol. Mzdová sadzba W E2 umožňuje zamestnať len menší počet pracovných síl, ako by bol ich rovnovážny počet, ktorý znázorňuje úsečka W E2 A. V prípade príliš vysokej mzdovej sadzby by chcelo pracovať viac kvalifikovaných pracovných síl, ako existuje voľných pracovných miest. Ponuka práce je teda pri danej mzde vyššia ako dopyt po práci, čiže na trhu práce vzniká prebytok pracovných síl, vzniká tu nedobrovoľná nezamestnanosť, znázorňuje ju úsečka AB (Uramová, 2005, s. 35). Nezamestnaní sú nedobrovoľne nezamestnaní, ide tu o ľudí, ktorí sú ochotní pracovať pri bežnej mzde ale nemôžu si nájsť zamestnanie. Ak na trhu práce vznikne prebytok pracovníkov, firmy si automaticky stanovia prísnejšie požiadavky na kvalifikáciu, zvýšia pracovné zaťaženie a na základe toho zamestnajú len uchádzačov s najvyššou kvalifikáciou a s najväčšími skúsenosťami (Winkler, Wildmannová, 1999, s. 17). 1.1.4 Sociálne a ekonomické dôsledky nezamestnanosti, životné stratégie nezamestnaných Nezamestnanosť so sebou prináša množstvo negatívnych javov, medzi ktoré patria aj sociálne dôsledky. Tie sa zaoberajú hlavne vplyvom nezamestnanosti na rodinu, tiež riešia vzťah nezamestnanosti a životnej úrovne, času, ale aj súvislosť so psychickým a fyzickým zdravím jedincov. Ekonomické dôsledky sa týkajú schopnosti ekonomiky vyrábať toľko, koľko je schopná. 24

Sociálne a ekonomické dôsledky nezamestnanosti Ekonomické dôsledky vyplývajú z neschopnosti ekonomiky vyrábať toľko, koľko je schopná, dochádza tu teda k plytvaniu živej i zhmotnenej spoločenskej práce. Úroveň hrubého národného produktu (HNP) klesla pod úroveň potenciálneho HNP. Vzniknuté straty sa dajú vyčísliť ako rozdiel medzi reálnym a potenciálnym HNP, teda ako náklady stagnácie. Sociálne dôsledky sa spájajú s dosahmi nezamestnanosti na správanie, postoje a sociálnu situáciu nezamestnaných jedincov a na spoločenský život. Rozsah aj dosah týchto dôsledkov je rozmanitý a samozrejme aj každý jedinec je prežíva a pociťuje rôznym spôsobom. Sociálne dôsledky sú medzi sebou prepojené. Medzi tie najvýznamnejšie patria nasledovné (Rievajová, 2006, s. 152): vplyv na rodinu nezamestnanosť ovplyvňuje rodinu nie len z hľadiska finančného, teda poklesom príjmu, ale tiež spôsobuje pre nezamestnaného jedinca zmenu pozície a autority v rodine, mení doterajšie rodinné zvyklosti, môže byť dokonca príčinou rozchodu s partnerom, vplyv na životnú úroveň keďže nezamestnanosť predstavuje stratu príjmu, znamená to, že jedinec bez práce je nútený žiť len z podpory, ktorá má značne nižšiu hodnotu, z čoho teda vyplýva, že aj životná úroveň nezamestnaného jedinca bude teda nižšia, pokiaľ ide o dlhodobú nezamestnanosť, môže to viesť až k chudobe, kedy dochádza aj redukovaniu sociálnych kontaktov (Winkler, Wildmannová, 1999, s. 20), vplyv na štruktúru a vnímanie času nezamestnanosť má negatívny vplyv na čas, pretože narúša zabehnutý denný režim, pre nezamestnaných čas prestáva mať hodnotu, nevnímajú ho ako predtým, pracovnú činnosť nahrádza nuda, aktivity typu sledovanie televízie, prípadne zabíjanie času spánkom, pričom to môže viesť ku kriminalite alebo alkoholizmu, čo je nebezpečné obzvlášť pre mladistvých, vplyv na fyzické a psychické zdravie nezamestnanosť vyvoláva v človeku pocit nepotrebnosti, neužitočnosti a neschopnosti, pričom vedie k strate sebadôvery, stres plynúci zo straty zamestnania môže spôsobiť zdravotné problémy hlavne psychického charakteru ale aj iné ťažkosti (Rievajová, 2006, s. 153). 25

Životné stratégie nezamestnaných Existujú tri základné typy životných stratégií nezamestnaných, a to: stratégia spojená s hľadaním zamestnania, stratégia súvisiaca s prežitím v nových podmienkach, stratégia zameraná na prekonanie osobných dôsledkov nezamestnanosti. Nezamestnanosť rozhodne nepatrí k žiaducim javom a preto sa ľudia snažia v čo najkratšom čase dostať z tejto situácie. Nie každému sa to však podarí na prvý raz a preto sa musí prispôsobiť danej situácií a prežiť ju, ak ide o nezamestnanosť dlhodobejšieho charakteru, musí sa jedinec naučiť nielen prežiť ale aj žiť v tejto situácií (Mareš, 2002, s. 91). Ľudia, ktorí si nevedia predstaviť život bez práce patria do prvej stratégie, strata zamestnania ich osobnosť ubíja. Ak prácu nehľadajú, zabíjajú čas, pohybujú sa v sociálnej izolácií, postupne sú takto vedení k životnej pasivite. Druhú stratégiu predstavujú ľudia, ktorí nezamestnanosť neberú ako nepríjemnosť, práve naopak, život pre nich ostáva normálny. Toto obdobie im prináša možnosť dobehnúť zameškané, väčšinou mávajú ešte viac aktivít, ako keď prácu mali. Všetok svoj voľný čas venujú rodine, priateľom a svojim koníčkom. Žiť však musia len z podpory, no v každom prípade to nevnímajú ako poníženie, ale ako dočasnú komplikáciu. Novými aktivitami riešia svoj problém jedinci v tretej stratégií. Jedná sa o aktivity, ktoré podľa nich majú väčšiu budúcnosť napr. vzdelanie, rekvalifikácia. Počítajú s tým, že tieto aktivity im pomôžu získať pozíciu s hodnotnejším statusom ako status nezamestnaného (starší ľudia odchádzajú do predčasného dôchodku, ženy sa vydávajú) (Plávková, 2009, s. 113). 1.1.5 Miera nezamestnanosti a prirodzená miera nezamestnanosti A) Miera nezamestnanosti Nezamestnanosť má kvantitatívne aj kvalitatívne charakteristiky. Kvantitatívnu stránku nezamestnanosti (štruktúra nezamestnanosti podľa veku, pohlavia, vzdelania atď.) môžeme vyjadriť absolútnym číslom, čiže počtom nezamestnaných, alebo mierou nezamestnanosti. Ak sa porovnáva nezamestnanosť medzi jednotlivými krajinami, zvykne sa používať miera nezamestnanosti, ktorá je vyjadrená v percentách. Dôvodom je to, že absolútny počet nezamestnaných nám nič nenapovie o miere využitia či nevyužitia pracovnej sily. Miera nezamestnanosti teda vyjadruje pomer nezamestnaných 26

k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu, a to predstavuje súčet zamestnaných aj nezamestnaných. Štandardne ju ekonomická teória vyjadruje vzorcom: U u = * 100, U+L kde: u je miera nezamestnanosti v percentách, U je počet nezamestnaných, L+U je súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U) (Uramová, 2005, s. 15). Ak sledujeme trh práce za stanovené obdobie, určité percento ľudí v tomto období opustí svoju prácu. Tento jav nazývame miera straty práce job separation rate. Napríklad, ak je zamestnaných 5 mil. ľudí a počas roku z nich 50 tisíc opustí prácu (či už odídu sami alebo ich prepustia), miera straty práce je 1%.Okrem toho, koľko ľudí opustí svoju prácu môžeme sledovať aj to, aké percento nezamestnaných si v tom istom období prácu nájde. Tento jav budeme označovať ako miera nájdenia práce job finding rate. Napríklad, ak je nezamestnaných 500 tisíc a z nich si nájde prácu 50 tisíc, miera nájdenia práce je 10% (Holman, 2004, s. 160). Na základe vyššie uvedených definícií o miere nezamestnanosti môžeme povedať, že miera nezamestnanosti vyjadruje počet nezamestnaných k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu. Vyjadruje sa v percentách. Hlavným dôvodom je to, že ak sa porovnávajú miery nezamestnanosti rôznych krajín, percentuálne vyjadrenie nám poskytuje väčšiu výpovednú hodnotu ako absolútny počet nezamestnaných. Okrem miery nezamestnanosti poznáme aj mieru straty práce vyjadrujúcu počet nezamestnaných v určitom období, ktorí prišli o prácu a mieru nájdenia práce, ktorá udáva počet nezamestnaných, ktorí si prácu v danom období našli. Obe miery sú v percentách. B) Prirodzená miera nezamestnanosti Prirodzenú mieru nezamestnanosti predstavuje taká miera, pri ktorej je v rovnováhe trh práce s trhom výrobkov. Teda je to taká úroveň dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú v rovnováhe aj sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej inflácie. Pri prirodzenej miere nezamestnanosti je stabilná inflácia, ktorá nemá tendenciu sa spomaľovať ale ani zrýchľovať. Ak sa rieši problém predchádzania vysokej miere inflácie, prirodzená miera nezamestnanosti predstavuje najnižšiu možnú udržateľnú úroveň. Zároveň však 27

predstavuje najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zamestnanosti zodpovedajúcu potenciálnemu produktu (Lisý, 2007, s. 440). Jej výška v každej ekonomike závisí na viacerých špecifických faktoroch na trhu práce, napríklad možnosť tvorby nových pracovných miest, mobilita a adaptácia pracovníkov (spojená s dosiahnutým vzdelaním a so situáciou v oblasti bývania), motivácia k prijímaniu nových pracovných miest, rekvalifikácia, doba trvania nezamestnanosti a iné (Winkler, Wildmannová, 1999, s. 18). Prirodzená miera nezamestnanosti sa nerovná nule, pretože aj v ekonomike, kde je zamestnanosť vysoká, vždy existuje určitý počet ľudí bez zamestnania. Prirodzená miera nezamestnanosti je s procesom inflácie úzko spojená a je najnižšou mierou nezamestnanosti, ktorou môže disponovať krajina bez rizika neprijateľnej akcelerácie inflácie. Inými slovami prirodzená miera predstavuje akýsi zlatý stred medzi príliš vysokou a príliš nízkou mierou nezamestnanosti. Ide teda o úroveň, kedy inflácia neklesá v dôsledku nadbytočnej ponuky (kedy tlaky na trhoch práce a výrobkov spôsobujú rýchlejší rast miezd a cien) a nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu (Martincová, 2005, s. 31). V prípade vysokej prirodzenej miery nezamestnanosti, je potrebné ju znížiť. Existujú na to rôzne spôsoby, napríklad rekvalifikačné programy a zlepšenie informácií na trhu práce, zmena vládnych programov na väčšiu stimuláciu zamestnancov k pracovným výkonom, vytvorenie verejných pracovných miest, udržiavanie vysokej úrovne hrubého domáceho produktu 1 a čo najnižšej úrovne inflácie (Lisý, 2007, s. 442). Z predošlých definícií sme sa dozvedeli, že prirodzená miera nezamestnanosti vzniká vtedy, keď je trh práce a trh výrobkov v rovnováhe, čo znamená, že sú v rovnováhe aj sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej inflácie. Jej výška závisí od rôznych faktorov, napríklad od mobility a adaptácie jedincov, od vzniku nových pracovných miest. Ďalej vieme, že prirodzená miera sa nerovná nule, pretože aj v krajine, kde je zamestnanosť vysoká, existujú ľudia, ktorí prácu nemajú. Prirodzená miera 1 Hrubý domáci produkt (HDP) (Gross domestic product GDP) - predstavuje hodnotu finálneho celkového produktu, teda všetkých tovarov a služieb, ktoré boli vyprodukované vo vnútri štátu za daný rok. Ide o sumu peňažných hodnôt všetkých spotrebných a investičných statkov, čistého vývozu do zahraničia alebo štátnych nákupov. HDP môže byť vyjadrený v bežných cenách príslušného roka, vtedy hovoríme o nominálnom HDP. Je dôležitý z finančného hľadiska, pretože produkty a služby sa kupujú a predávajú za bežné ceny. Reálny HDP je očistený o vplyv inflácie (nominálny HDP delený deflátorom HDP) a je dôležitý na hodnotenie reálneho zvýšenia, resp. zníženia finančnej produkcie v štáte (Jankovská a spol., 2012, s. 186). 28

nezamestnanosti teda predstavuje strednú cestu medzi veľmi vysokou a veľmi nízkou infláciou. 1.2 Inflácia a miera inflácie Fungovanie súčasnej ekonomiky takmer vždy sprevádza pomalší alebo rýchlejší rast cien tovarov a služieb, pričom všeobecný pokles cien je zatiaľ výnimkou, a to aj v obdobiach hospodárskej recesie. Toto sú hlavné dôvody, prečo ekonómovia, predovšetkým tí monetaristicky orientovaní, venujú mimoriadnu pozornosť problematike rastu cenovej hladiny. Neustály dlhodobý rast cenovej hladiny nazývajú monetaristi inflácia. Keynesiánci si naopak pod pojmom inflácia predstavujú akýkoľvek rast cenovej hladiny, teda aj krátkodobé cenové šoky (Revenda a kol., 2005, s. 527). Infláciu môžeme definovať dvomi spôsobmi a to ako narušenie peňažnej rovnováhy v dôsledku zvyšovania miezd, čo sa prejaví ako vzostup cenovej hladiny, prípadne nerealizovaný dopyt (v tejto situácií vznikajú nútené úspory), alebo ako prekročenie optimálneho množstva peňazí v obehu. Za infláciu nemôžeme považovať každý rast cien, napr. ak ceny niektorého tovaru rastú a iných klesajú, alebo ak ceny rastú v dôsledku zvýšených výrobných nákladov, nemôžeme to pokladať za infláciu. O inflácií môžeme teda hovoriť len vtedy, ak dochádza k rastu celkovej cenovej hladiny (Kotlebová, Sobek, 2007, s. 82). Infláciu si väčšina ľudí spája so zvýšením ceny určitých produktov alebo služieb. Inflácia sa ale v ekonomike neuskutočňuje vždy, keď sa zvýši cena napr. šálky kávy. Je potrebné dávať si pozor aby sme správne odlíšili infláciu od cenového nárastu konkrétneho produktu. Inflácia totižto predstavuje zvýšenie priemernej cenovej hladiny, nie zmenu konkrétneho produktu. Inflácia, podľa monetaristov, predstavuje rast cenovej hladiny tovarov a služieb, pričom dochádza k znižovaniu kúpnej sily a dochádza teda k tomu, že si môžeme kúpiť menej tovarov a služieb. Podľa Keynesiáncov inflácia môže predstavovať aj krátkodobé cenové šoky (Schiller, 2004, s. 117). Je dôležité sledovať celkové zmeny cien z makroekonomického hľadiska. Celkovú úroveň cien tovarov a služieb predávajúcich a nakupujúcich v národnom hospodárstve nazývame cenová hladina. Hovoríme tu teda o vzostupoch cien jedných tovarov kompenzovaných cenami iných tovarov, prípadne, že cenová hladina rastie alebo klesá (Táncošová, 2005, s. 13). 29

S infláciou úzko súvisia aj ďalšie pojmy, a to: dezinflácia ide o pokles miery inflácie, resp. ukončenie inflácie, jedná sa teda napríklad o pozastavenie príčin, ktoré spôsobili dodatočný rast kúpnej sily ekonomických subjektov, čím vyvolali infláciu; dezinflácia nepredstavuje pokles cenovej hladiny ale len situáciu, keď inflácia rastie pomalším tempom, deflácia predstavuje pokles celkovej cenovej hladiny, neznamená stav, ale opatrenia na znižovanie celkovej cenovej hladiny (Lisý, 2007, s. 451). stagflácia je vlastne vysoká inflácia pri nulovom raste produktu, dochádza k nej vplyvom vysokých zotrvačných tendencií inflácie; tie sú dané očakávaním inflácie, ktorú zakalkulujú ekonomické subjekty do svojho chovania, teda do svojich cien a miezd, slumpflácia predstavuje vysokú infláciu pri poklese produktu (Tuleja, Majerová, Nezval, 2006, s. 121 122). Veľkosť agregátnej cenovej hladiny počas jedného roku sa zvyčajne meria deflátorom HDP, ktorý má nasledujúci tvar: á Deflátor HDP t =, á kde reálny HDP t je HDP vyjadrený v stálych cenách (Revenda, 2005, s. 527). Mieru inflácie predstavuje percentuálny rast cenovej hladiny v období t, ktoré sa porovnáva s obdobím t-1. Na meranie všeobecnej cenovej hladiny sa používajú cenové indexy (index spotrebiteľských cien, deflátor GDP a iné). Ak cenovú hladinu označíme P, obdobie t (predstavujúce spravidla jeden rok), mieru inflácie definujú nasledovne: Miera inflácie = * 100 (Mlynarovič a Miťková, 2010, s. 76). 1.2.1 Cenové indexy a miera inflácie Táncošová tvrdí, že na meranie inflácie sa najčastejšie používajú cenové indexy. Cenový index je vážený priemer individuálnych cien vybraného koša reprezentatívnych 30

výrobkov a služieb v dvoch porovnávaných obdobiach, pričom váha ceny každého tovaru odráža ekonomický význam tohto tovaru. Medzi najvýznamnejšie cenové indexy patria: index spotrebiteľských cien (CPI Consumer Price Index), index cien výrobcov (PPI Producer Price Index), deflátor HDP (Táncošová, 2005, s. 14). Miera inflácie sa počíta na základe indexu spotrebiteľských cien (viď nižšie) consumer price index CPI. CPI sa tiež môže označovať aj ako index životných nákladov. Dôvodom je, že odráža zmeny cien výrobkov a služieb, ktoré spotrebitelia nakupujú (resp. domácnosti). Už z jeho názvu je zrejmé, že nepredstavuje zmenu všetkých cien v ekonomike, ale len tých, ktoré tvoria výdavky domácností. Výber výrobkov a služieb nie je náhodný, určuje ho štatistický úrad na základe štatistiky rodinných účtov. Výsledok tohto prieskumu je spotrebný kôš, ktorý by mal predstavovať priemerné výdavky domácností v danej zemi (Soukup a spol., 2008, s. 304). A) Index spotrebiteľských cien (CPI) Predstavuje jeden z najrozšírenejších cenových indexov, používa sa na vyjadrenie vplyvu zmien cenovej hladiny na domácnosti a ich životné náklady. Index CPI musí zahŕňať výdavky domácnosti. Základ tvorí reprezentatívny kôš výrobkov a služieb ocenení trhovými cenami produkcie, ktoré sú platné vo východiskovom roku t ale aj cenami roku t 2. Reprezentatívny spotrebný kôš označíme Q 1 a P 1. P 2 bude predstavovať ceny produkcie zahrnuté v rokoch t 1 a t 2 do spotrebného koša, index spotrebiteľských cien teda môžeme vyjadriť ako: CPI =, t.j.= ý ôš á 2 ý ý ôš á 1 * 100 (Táncošová, 2005, s. 15). CPI v určitom období používa stále váhy vychádzajúceho obdobia, ide teda o tzv. Laspeyresuv index 2, takže index spotrebiteľských cien môžeme vypočítať na základe vzorca: 2 Étiene Laspeyres (1834 1913) nemecký ekonóm, ktorý sformuloval v roku 1871 tento index (Soukup a spol., 2008, s. 307). 31

CPI t = * 100, kde p 1 = cena výrobku alebo služby v sledovanom (bežnom) období, p 0 = cena výrobku alebo služby v základnom období, p 0 *q 0 = fixná váha, spotrebný kôš založený na váhach základného obdobia (Soukup a spol., 2008, s. 307). B) Index cien výrobcov (PPI) Index cien výrobcov predstavuje ďalšie meradlo inflácie, zvykne sa používať na najstaršie pravidelné štatistické merania. Pomocou neho sa uskutočňujú merania hladiny cien na úrovni veľkoobchodu, resp. výroby. Ide o podrobný index zahŕňajúci približne 3400 cien rôznych tovarov, predovšetkým cien potravín, banských produktov a priemyselných výrobkov. Index cien výrobcov je často používaný index a má široké uplatnenie (Lisý, 2007, s. 453). C) Deflátor HDP Najširší cenový index predstavuje deflátor HDP. Zahŕňa všetko vrátane spotrebných statkov, investičných statkov a vládnych služieb. Deflátor HDP na rozdiel od indexov CPI a PPI nie je založený na fixnom koši statkov alebo služieb a umožňuje, aby sa kôš menil podľa štruktúry spotreby alebo služieb. Deflátor HDP preto nepredstavuje čisté meradlo cenových zmien. Jeho hodnota na jednej strane odráža zmeny cien a na druhej strane zobrazuje trhovú odozvu na túto zmenu cien, ktorá sa potom prejaví ako nový model výdavkov. To je dôvod, prečo deflátor HDP zvyčajne zaznamenáva nižšiu mieru inflácie ako index CPI (Schiller, 2004, s. 126-127). Podľa Táncošovej deflátor HDP porovnáva nominálny a reálny produkt, takže ho považujeme za súhrnný cenový index. Nominálny a reálny produkt sa priamo vypočítavajú a nepriamo, teda implicitne sa z nich odvodzuje zmena cien. Nominálny produkt môžeme označiť ako množstvo finálnej produkcie Q 1, ktoré je ocenené cenami daného roka, čiže v bežných cenách P 1. Reálny produkt potom označíme ako tú istú finálnu produkciu Q 1, ktorá bola ocenená cenami základného, t.j. východiskového roka P 0. Na základe toho môžeme cenový deflátor HDP vyjadriť nasledovne: Deflátor HDP = * 100 (Táncošová, 2005, s. 17). 32