BARBARI SVPERIORES ET INFERIORES ARCHEOLOGIA BARBARZYŃCÓW 2014

Transkrypt

1

2 BARBARI SVPERIORES ET INFERIORES ARCHEOLOGIA BARBARZYŃCÓW 2014 BARBARI SVPERIORES ET INFERIORES ARCHAEOLOGY OF THE BARBARIANS 2014

3 2

4 Instytut Archeologii Uniwersytetu Łódzkiego Muzeum Ziemi Wieluńskiej w Wieluniu Stowarzyszenie Naukowe Archeologów Polskich Oddział w Łodzi BARBARI SVPERIORES ET INFERIORES ARCHEOLOGIA BARBARZYŃCÓW 2014 Procesy integracji środkowoeuropejskiego Barbaricum Polska Czechy Morawy Słowacja BARBARI SVPERIORES ET INFERIORES ARCHAEOLOGY OF THE BARBARIANS 2014 Integration processes of the Central European Barbaricum Poland Bohemia Moravia Slovakia Redakcja Lubomira Tyszler, Eduard Droberjar ŁÓDŹ WIELUŃ 2015

5 4 Redakcja Lubomira Tyszler, Eduard Droberjar Recenzenci Prof. dr hab. Tadeusz Grabarczyk Prof. PhDr. Klára Kuzmová, CSc. Prof. dr hab. Andrzej Michałowski Koncepcja i projekt okładki Mateusz Grzelak, Lubomira Tyszler Ilustracja na okładce Wizerunek Sweba z królewskiego grobu z Mušova Korekta Autorzy, Redakcja ISBN ISBN Copyright by Instytut Archeologii Uniwersytetu Łódzkiego Muzeum Ziemi Wieluńskiej w Wieluniu Stowarzyszenie Naukowe Archeologów Polskich Oddział w Łodzi & Autorzy Skład i druk Zakład Poligraficzny Nakład 300 egz.

6 SPIS TREŚCI Przedmowa 9 Introduction 11 I KONTAKTY INTERREGIONALNE W ŚRODKOWOEUROPEJSKIM BARBARICUM INTERREGIONAL CONTACTS IN THE CENTRAL EUROPEAN BARBARICUM 13 Marcin Bohr Pasma górskie w barbaricum. Bariery, strefy kontaktowe, zaplecze surowcowe, miejsce do życia. Casus Sudetów Gebirgsgebiete in europäischen Barbaricum. Barrieren, Kontaktzonen, Bodenschätzenbasis, ein Platz für das Leben. Ein Beispiel von Sudeten Eduard Droberjar Wielbarské vlivy v Čechách a na Moravě Wielbark infl uence in Bohemia and Moravia Kristian Elschek Včasnogermánske sídliská v Bratislave-Dúbravke a Zohore v Slovenskom Pomoraví Frühgermanische Siedlungen von Bratislava-Dúbravka und Zohor in slowakischem Marchgebiet Marek Olędzki Inferiores barbari: Markomanowie i Kwadowie. Krótki zarys dziejów Inferiores Barbari: Marcomanni and Quadi. A brief outline of the history Markéta Šálová Labsko-germánské elementy v przeworské kultuře starší doby římské Elbe-germanic elements in Przeworsk culture of the early Roman period Miroslava Švihurová Jantár zo sídliska Liptovská Mara III v kontexte osídlenia púchovskej kultúry na severnom Slovensku Amber fi nds from Liptovská Mara III in the context of the settlement of the Púchov culture in Northern Slovakia Lubomira Tyszler Okazały pochówek z Witaszewic nad górną Bzurą. Z zagadnień ideologii funeralnej elit wojskowych superiores barbari An imposing burial from Witaszewice on the upper Bzura river. On the issues of funeral ideology of superiores barbari military elite Vladimír Varsik Neskoroantické panské sídlo v Cíferi-Páci. Rímske a germánske elementy v architektúre sídla Spätantiker Herrensitz von Cíferi-Pác. Römische und germanische Merkmale in der Architektur der Siedlung

7 6 Spis treści II PROBLEMATYKA KULTUROWO-CHRONOLOGICZNA W OKRESACH PRZED- I RZYMSKIM ORAZ W OKRESIE WĘDRÓWEK LUDÓW THE CULTURAL AND CHRONOLOGICAL ISSUE IN THE PRE-ROMAN, ROMAN AND MIGRATION PERIODS 153 Karolina Kot Ze studiów nad relacjami stylistycznymi ceramiki kultury jastorfskiej i kultury przeworskiej na Niżu Polskim. Przykład osady w Kwiatkowie, pow. Turek Studies into stylistic relationships between the pottery representing the Jastorf and the Przeworsk Cultures types in the Polish Lowlands. Example of the settlement in Kwiatków, Turek District Daniel Czernek Nowe materiały kultury przeworskiej odkryte w ramach weryfikacyjnych badań powierzchniowych Doliny Nidy, województwo świętokrzyskie, w latach The Przeworsk Culture fi nds discovered under archaeological surface verifi cation research in the Nida Valley, Świętokrzyskie voivodship in Józef Bednarczyk, Adriana Romańska Dwa grobowce książęce z Karczyna/Witowów stan. 21/22, woj. kujawsko-pomorskie Princely graves from Karczyn/Witowy site 21/22, voiv. kujawsko-pomorskie Artur Błażejewski W kwestii definicji grobów warstwowych z okresu rzymskiego About the defi nition of layered graves from Roman period Mirosław Ciesielski Cmentarzyska warstwowe kultury przeworskiej w Wielkopolsce wschodniej Brandfl ächengräberfelder der Przeworsk-Kultur im östlichen Großpolen Anna Lasota, Sabina Stempniak Nowo odkryte cmentarzysko z wczesnego i młodszego okresu wpływów rzymskich w Ostrowie, stan. 21, gm. Przemyśl, woj. Podkarpackie A newly discovered cemetery from the Early and Younger Roman period in Ostrów, site 21, in the commune of Przemyśl, Podkarpackie province Judyta Rodzińska-Nowak, Joanna Zagórska-Telega Obiekty rowkowe typu żabienieckiego. Próba interpretacji funkcji. Groove-type features of the Żabieniec type. An attempt of functional interpretation Jacek Ziętek Wybrane groby z nowoodkrytego cmentarzyska kultury przeworskiej w Chojnem, stan. 23, gm. Sieradz, woj. Łódzkie Die neu entdeckte Grabstelle der Przeworsk - Kultur in Chojne, Gemeinde Sieradz, Woiwodschaft Łódz, Standplatz 23. Die Analyse der ausgewählten reicheren Gräber Daniel Żychliński Czy na podstawie analizy cmentarzysk ludności kultury przeworskiej z Wielkopolski można mówić o dyferencjacji społecznej? Przyczynek do dyskusji na podstawie analizy nekropoli w Młodzikowie, pow. średzki, woj. wielkopolskie If we could discuss about social differentiation based on the Przeworsk culture cemeteries from Great Poland? Contribution to the discussion on the basis of the necropolis at Młodzikowo, Środa County, voiv. wielkopolskie Piotr Kaczanowski ( ), Andrzej Przychodni Chronologia absolutna fazy C1 okresu wpływów rzymskich w świetle znalezisk terra sigillata na terytorium kultury przeworskiej The absolute chronology of the Roman period phase C1 in the light of Samian ware fi nds on the territory of the Przeworsk culture Bogusław Abramek Schyłkowa faza kultury przeworskiej nad górną Wartą Final phase of the Przeworsk culture on the upper Warta

8 Spis treści 7 III GOSPODARKA I SPECJALISTYCZNE DZIEDZINY WYTWÓRCZOŚCI W KULTURZE PRZEWORSKIEJ ECONOMY AND SPECIALIZED AREAS OF PRODUCTION IN THE PRZEWORSK CULTURE 315 Karolina Kot, Magdalena Piotrowska, Eryk Schellner Osada kultury przeworskiej z okresu przedrzymskiego i okresu rzymskiego w Kwiatkowie, stan. 11 nad środkową Wartą. Stan badań i zakres poznawczy The settlement of the Przeworsk culture of the Pre-roman period and the Roman period in Kwiatków, site 11, on the middle Warta. The state of research and cognitive range Magdalena Piotrowska Studnia koło rzeki czyli o zasadności budowy i funkcji sztucznych ujęć wody w przestrzeni osad kultury przeworskiej. Szkic do problemu Well near the river, that is the merits of building and function of the artifi cial water intakes in the space of settlements Przeworsk culture. Sketch for the issue Wojciech Siciński, Aldona Mueller-Bieniek, Krystyna Skawińska-Wieser Kolonia Orenice st. 2, pow. Łęczyca. Makroskopowe szczątki roślinne jako wskaźnik charakteru użytkowego roszarni kultury przeworskiej z wczesnego okresu wpływów rzymskich Kolonia Orenice site 2, Łeczyca district. Makroscopic plant fragments as an indicator of the functional characteristics of the rotary kilns from Przeworsk culture of the early Roman period Lubomira Tyszler Produkcja wapiennicza w dorzeczu Bzury w kontekście odkryć z osady w Witowie, stan , pow. Łęczyca, w młodszym okresie przedrzymskim i okresie rzymskim Lime production in the Bzura river basin in the context of discovers from settlement in Witów, sites 14-15, Łęczyca district, during the younger pre-roman period and the Roman period Halina Dobrzańska Ośrodki wytwórczości ceramiki kultury przeworskiej w dolinie Wisły, na wschód od Krakowa oraz nad Rabą, w kontekście geograficznym i kulturowym Pottery production centers of the Przeworsk culture in the Vistula valley to the east of Cracow and on the Raba river in the geographic and cultural context Błażej Muzolf, Przemysław Muzolf, Bieniądzice, stan. 5, gm. Wieluń, woj. łódzkie największe pole paleniskowe kultury przeworskiej w Polsce. Zagadnienia funkcji i chronologii Bieniądzice, site 5, Wieluń district the largest furnace fi eld of Przeworsk Culture in Poland. The discussion of function and chronology Szymon Orzechowski Czarna metalurgia ludności kultury przeworskiej. Społeczne i ekonomiczne aspekty produkcji Black metallurgy of the Przeworsk culture people. Social and economic aspects of production Joanna Słomska Słów kilka o krośnie pionowym w kulturze przeworskiej A few words about the vertical loom in Przeworsk culture IV MARKOMAŃSKO-KWADZKI KRĄG KULTUROWY I OKRES WĘDRÓWEK LUDÓW MARCOMANNI-QUADI CULTURAL CIRCLE AND THE MIGRATION PERIOD 459 Pavel Kacl Dva objekty výrobní a těžební funkce ze starší doby římské z ulice Na Marně v Praze-Bubenči Two features of manufacturing and exploitative function from Na Marně street in Prague-Bubeneč

9 8 Spis treści Jakub Halama Spona typu Almgren 125 ze severní Moravy. K rozšíření a dataci tohoto spínadla Almgrenovy V. skupiny, 8. serie Eine Fibel Typ Almgren 125 aus Nordmähren. Zur Verbreitung und Datierung dieser Fibel der Almgren Gruppe V, 8. Serie Tomáš Kolon Príspevok k možnostiam identifikácie rituálnych činností na germánskych sídliskách. Vybrané problémy Contribution to the possibility of identifying ritual activities in the Germanic settlements. Selected issues Pavel Hornik Hrob z doby stěhování národů z Lochenic, okr. Hradec Králové. Revizní výzkum v poloze Na Šancích Migration Period grave in Lochenice (Hradec Králové). Rescue research on the site Na Šancích Adéla Matoušková Miniaturní klešťovité spony z východních Čech z doby stěhování národů Miniature fi bulae of Thuringian type (Zangenfi beln) from the Eastern Bohemia from Migration Period V VARIA 525 Marek Olędzki, Andrzej Dubicki Działania Karakalli w Dacji poprzedzające wyprawę partyjską The activities of Caracalla in Dacia prior to his expedition of Parthian Marcin Krystek, Krzysztof Polański Analiza przedmiotu kamiennego z grobu 22 w Witaszewicach, gmina Góra Świętej Małgorzaty Analysis of the stone objet from the grave no 22 from Witaszewice, community Góra Świętej Małgorzaty Ilona Jagielska Unguentarium ze stanowiska w Tarnowej, gm. Pyzdry, pow. Września, woj. wielkopolskie Unguentarium from archaeological site in Tarnowa, Commune Pyzdry, District Września, Prowince of Wielkopolska Marta Krzyżanowska Eksperymenty z produkcją rzymskich szklanych żetonów do gry na podstawie źródeł pisanych i analiz archeologicznych Experiments with the production of Roman glass chips to the game based on written sources and archaeological analysis Jan Jílek, Zdeněk Schenk, David Vích Nové nálezy kovových součástí opasku cizího původu z raného středověku z východních Čech a střední Moravy New fi nds of metal belt fi ttings of foreign origin from the early Middle Ages from East Bohemia and Central Moravia VI PROGRAM KONFERENCJI CONFERENCE PROGRAMME 559 VII ARCHEOLOGIA BARBARZYŃCÓW I-X ARCHEOLOGIE BARBARŮ I-X 565

10 LUBOMIRA TYSZLER EDUARD DROBERJAR (RED.) ARCHEOLOGIA BARBARZYŃCÓW BARBARI SUPERIORES ET INFERIORES ŁÓDŹ WIELUŃ 2015 PRZEDMOWA Szanowni Państwo, niniejszy wolumin stanowi plon X. Protohistorycznej Konferencji zatytułowanej Archeologia barbarzyńców BARBARI SVPERIORES ET INFERIORES. Procesy integracji środkowoeuropejskego Barbaricum. Polska Czechy Morawy Słowacja, która odbyła się w Wieluniu w dniach października 2014 roku. Konferencja zorganizowana została przez Instytut Archeologii Uniwersytetu Łódzkiego, Katedrę Historii (sekcja archeologiczna) Uniwersytetu Palackiego w Ołomuńcu i Muzeum Ziemi Wieluńskiej, przy współpracy z Instytutem Archeologii Akademii Nauk Czeskiej Republiki w Brnie, Instytutem Archeologii Słowackiej Akademii Nauk w Nitrze i Katedrą Archeologii Klasycznej Uniwersytetu Trnawskiego w Trnawie. Międzynarodową konferencję honorowym patronatem objęli JM Rektor Uniwersytetu Łódzkiego prof. zw. dr hab. Włodzimierz Nykiel oraz Burmistrz Wielunia Janusz Antczak. Zakres tematyczny dotyczył środkowoeuropejskiego Barbaricum w aspekcie kontaktów kulturowych, gospodarki i wytwórczości, integracji handlowej, dyferencjacji struktur i funkcji społecznych, rytuałów pogrzebowych, jak też nowych interpretacji i odkryć archeologicznych. Konferencja zgromadziła liczne grono naukowców z Polski, Czech, Słowacji, Rumunii oraz z Austrii. Wygłoszonych zostało 45 referatów, kilka kolejnych tematów zaprezentowanych zostało podczas sesji posterowej. W ramach programu konferencji uczestnicy zwiedzili wystawy w Muzeum Ziemi Wieluńskiej, historyczne zabytki miasta Wielunia i okolicy oraz odbyli objazd terenowy śladem archeologicznych odkryć w rejonie Warty. Zgłoszone pokonferencyjne materiały zaszeregowane zostały przez redakcję do pięciu grup tematycznych: I. Kontakty interregionalne w środkowoeuropejskim Barbaricum; II. Problematyka kulturowo-chronologiczna w okresach przedi rzymskim oraz w okresie wędrówek ludów; III. Gospodarka i specjalistyczne dziedziny wytwórczości w kulturze przeworskiej; IV. Markomańskokwadzki krąg kulturowy i okres wedrówek ludów; V. Varia. Niniejszy tom obejmuje 37 artykułów. Konferencja i publikacja Archeologia barbarzyńców BARBARI SVPERIORES ET INFERIORES wpisują się w program obchodów 70. lecia Uniwersytetu Łódzkiego powołanego 24 maja 1945 roku. Zarazem konferencja i wymienione dzieło wiążą się z obchodami 50. lecia odrodzonego Muzeum Ziemi Wieluńskiej założonego w 1926 roku przez Polską Macierz Szkolną, ponownie utworzonego w styczniu 1964 roku. Wreszcie i trzeci jubileusz, bowiem przekazywany Państwu zbiór studiów stanowi plon X. Protohistorycznej Konferencji z cyklu Archeologia barbarzyńców zainicjowanego przez badaczy czeskich. Niniejszy tom zawiera spis dotychczasowych spotkań i listę pokonferencyjnych publikacji. Plurimos annos! Lubomira Tyszler Eduard Droberjar Jan Książek Aldona Andrzejewska

11 10

12 LUBOMIRA TYSZLER EDUARD DROBERJAR (RED.) ARCHEOLOGIA BARBARZYŃCÓW BARBARI SUPERIORES ET INFERIORES ŁÓDŹ WIELUŃ 2015 INTRODUCTION Dear Readers, this volume is the result of the X. Proto-historic Conference titled Archaeology of the barbarians BARBARI SVPERIORES ET INFERIORES. The integration processes of the Central European Barbaricum. Poland Bohemia Moravia Slovakia, which took place in Wieluń on October 21-24, The conference was organized by the Institute of Archaeology, University of Lodz, the Chair of History (Archaeological Section) of the Palacký University, Olomouc and the Museum of Wieluń Land, in cooperation with the Institute of Archaeology of the Academy of Sciences of the Czech Republic in Brno, the Institute of Archaeology of the Slovak Academy of Sciences in Nitra and the Chair of Classical Archaeology at the University of Trnava. The honorary patronage of the international conference took Rector of the University of Lodz Professor dr hab. Włodzimierz Nykiel and Mayor of Wieluń Janusz Antczak. The range of subjects has concerned the Central European Barbaricum in terms of cultural contacts, economy and production, trade integration, differentiation of structures and social functions, burial rites, as well as new interpretations and archaeological discoveries. The Conference brought together a large group of scientists from Poland, the Czech Republic, Slovakia, Romania and Austria. There have been delivered 45 presentations, and several other topics were presented during the poster session. As part of the Conference, the participants visited the exhibition in the Museum of Wieluń Land, historical monuments of the town of Wieluń and the surrounding area and took part in a tour on track of archaeological discoveries in the area of the Warta River. The submitted post-conference materials were classified into five thematic groups: I. The interregional contacts in the Central European Barbaricum; II. The cultural and chronological issue in the pre-roman, Roman and Migration periods; III. Economy and specialized areas of production in the Przeworsk culture; IV. Marcomanni-Quadi cultural circle end the Migration period; V. Varia. This volume comprises 37 articles. The Conference and the publication Archaeology of the barbarians BARBARI SVPERIORES ET INFERIORES are part of the programme of celebrations of the 70th anniversary of the University of Lodz established on May 24, At the same time the Conference and the aforementioned work are associated with the celebration of the 50th anniversary of the revived Museum of Wieluń Land founded in 1926 by the Polish Educational Association, re-established in January Finally, there is also the third anniversary, because the presented publication is the result of the X. Proto-historic Conference of the cycle Archaeology of the barbarians initiated by Czech researchers. This volume contains the list of previous meetings and the list of post-conference publications. Plurimos annos! Lubomira Tyszler Eduard Droberjar Jan Książek Aldona Andrzejewska

13 12

14 LUBOMIRA TYSZLER EDUARD DROBERJAR (RED.) ARCHEOLOGIA BARBARZYŃCÓW BARBARI SUPERIORES ET INFERIORES ŁÓDŹ WIELUŃ 2015, s PRÍSPEVOK K MOŽNOSTIAM IDENTIFIKÁCIE RITUÁLNYCH ČINNOSTÍ NA GERMÁNSKYCH SÍDLISKÁCH. VYBRANÉ PROBLÉMY * Tomáš Kolon ABSTRAKT Predložený príspevok sa zaoberá možnosťou identifikácie rituálnych činností na germánskych sídliskách prostredníctvom konfrontácie archeologických dokladov materiálnej kultúry (najmä zahĺbené germánske chaty) s poznatkami kultúrnej antropológie a sociológie. Záujmovou oblasťou analýzy je sídelný priestor germánskeho kmeňa Kvádov. Hlavným metodologickým východiskom je analýza životného cyklu artefaktových prameňov (najmä domácnosti/domu) a k tomu prislúchajúcich dvoch kategórií rituálov - tzv. prechodových rituálov a rituálov kontinuity. Tento metodický postup nesie so sebou objektívne riziká spojené s prílišným zovšeobecnením, či zjednodušením. Viaceré riešenia sú preto skôr naznačené vo forme pracovných hypotéz, než v podobe definitívnych záverov a v budúcnosti ich bude nevyhnutné podrobiť ďalšej dôkladnej revízii. ABSTRACT This paper deals with the possibility of identification of ritual activities in Germanic settlements through confrontation between archaeological evidence of material culture (mostly Germanic huts - so-called Grubenhaus) and knowledge of cultural anthropology and sociology. The analysis focuses on residential area of the Germanic tribe Quadi. The main methodological basis is an analysis of life circle of artefacts (mostly household or house) and two kinds of rituals related to it so called Rites of Passage and Continuity Rites. However, this method entails objective risks connected with overgeneralization or simplification. Several solutions are therefore presented as working hypotheses, rather than definitive conclusions, and they will require a more thorough revision in the future. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Doba rímska, Germáni, sídlisko, domácnosť, životný cyklus artefaktov, pohreby psov, prechodové rituály, rituály kontinuity KEYWORDS Roman period, Germans, settlement, household, life cycle of artefacts, dog burials, Rites of Passage, Continuity Rites * Príspevok vznikol ako súčasť projektu č. 1/0045/14 podporeného Slovenskou grantovou agentúrou VEGA. Predkladaná práca je prepracovanou, doplnenou a zrevidovanou verziou niektorých téz publikovaných v Studia doctoralia Tyrnaviensia 2014, s

15 498 Tomáš Kolon Územie dnešného juhozápadného Slovenska patrilo v dobe rímskej k širšiemu predpoliu noricko panónskeho limitu. Výhodná geografická poloha umožnila bezprostredný kontakt s Rímskou ríšou, a tým rozvoj intenzívnych sociálno-ekonomických vzťahov domáceho kvádskeho obyvateľstva s Rimanmi, vďaka čomu sa zvykne dané územie nazývať i treťou zónou medzi antickým a barbarským svetom (Bouzek Ondřejová 1990, 30). Sídliská predstavujú nezastupiteľný zdroj našich vedomostí o živote, hmotnej kultúre a hospodárstve Germánov (Varsik 2011b, 5). Poznatky o činnostiach spojených s manipuláciou a zaobchádzaní s nepotrebným odpadovým materiálom, ale i budovaním, starostlivosťou a opúšťaním jednotlivých sídliskových komponentov, sú limitované súčasným stavom bádania o vnútornej štruktúre agrárnych osád. Samotná informačná hodnota artefaktových prameňov je úzko previazaná s metodikou terénneho archeologického výskumu, spôsobom jeho spracovania, inventarizáciou, deponovaním a následným vyhodnotením a publikovaním (Macháček 2001, 11). Kvádskym sídliskám chýba charakteristická štruktúra západogermánskych osád v dnešnom Nemecku alebo južnej Škandinávii, kde obytný dom predstavuje nadzemnú stĺpovú stavbu, ktorú dopĺňajú tzv. vedľajšie budovy, sýpky, zemnice, chlebové pece, výrobné objekty, studne, a pod. Keďže takéto nadzemné stavby z väčšiny sídlisk na juhozápadnom Slovensku nepoznáme, v súčasnosti nie je možné s určitosťou povedať, v akých objektoch sa bývalo (Varsik 2011b, 6). V dôsledku toho sa obytná funkcia zvykne pripisovať aj zahĺbeným chatám, napriek absencii vykurovacích zariadení. Celkovo chaty v stredodunajskom priestore sú väčšinou rozmernejšie než zemnice v západnejších germánskych oblastiach. Preto nie je vylúčené, že najmä rozmernejšie chaty mohli niektorí obyvatelia sídliska využívať tiež ako príbytky (Varsik 2011a, 31; Droberjar 2002, 100; taktiež Turčan 2008, 132). Primárnym cieľom predkladanej práce je porovnanie hlavných fáz ľudského života so životným cyklom niektorých artefaktových prameňov (najmä kvádskych zahĺbených chát) a posúdenie ich možnej symbolickej transformácie do rituálnych či náboženských predstáv. Na veľmi blízke prepojenie symboliky ľudského života a ľudského tela s priestorovými a formálnymi vlastnosťami domov/ domácností, poukázalo už v minulosti viacero bádateľov (napr. Parker Pearson Richards 1994, 9; Carsten Hugh-Jones 1995, 2-3, aj s ďalšou literatúrou). Dom/domácnosť predstavuje pomyselnú nadstavbu človeka, niečo ako ochranný pancier, či druhú vrstvu oblečenia. Je to miesto kde sa na jednej strane konfrontuje, ale na druhej aj prijíma vonkajší svet. Inými slovami, okolitý svet má potenciál priniesť do tohto priestoru rôzne zmeny a inovácie. Avšak dom musí popritom poskytovať i dostatočnú ochranu pred prípadnými negatívnymi prvkami. Možno ho chápať ako prostriedok komunikácie s externým prostredím, ale zároveň aj kontroly aktivít v rámci neho (Allison 1999, 1). Slovami J. Carstenovej a S. Hugh- Jonesa: House, body and mind are in continuous interaction, Intimately linked both physically and conceptually, the body and the house are the loci for dense webs of signifi cation and affect and serve as basic cognitive models used to structure, think and experience the world... (Carsten Hugh-Jones 1995, 2-3). Ľudské telo predstavuje podobne ako domácnosť komplexnú štruktúru, ktorá pozostáva z rôznych navzájom prepojených častí. Tento zložitý systém sa preto nezriedka stáva dôležitým klasifikačným mechanizmom, zdrojom symbolického vnímania sveta a potenciálnym inšpiračným prameňom pri uplatňovaní základných binárnych opozícií ako ľavá/pravá, vertikálny/horizontálny, predná/zadná strana, horná/ dolná časť, muž/žena (Parker Pearson Richards 1994, 9). Vo všeobecnosti sa predpokladá, že pri ochrane domácnosti/príbytku (eventuálne i objektov s inou napr. remeselnou funkciou), zohrávali významnú úlohu rôzne rituály a symbolika. Vážny problém pri ich štúdiu predstavuje dlho zaužívaný predpoklad, že každodenné a rituálne aktivity sú dva celkom odlišné fenomény - prítomnosť striktnej formy dualizmu (Allison 1999, 11). Táto silne zakorenená domnienka vychádza z interpretačnej línie É. Durkheima, podľa ktorej svet pozostáva z dvoch protikladných sfér (a v nich obsiahnutých reálnych, či ideálnych vecí), pričom jedna zahŕňa všetko sakrálne a druhá všetko profánne (porovnaj Durkheim 2002, 45, 48; Hollenback 2010, 158). V ponímaní J. Sørensena ide skôr o dve konceptuálne domény. Posvätná/sakrálna doména obsahuje koncepty, rámce, idealizované kognitívne modely a znalosti, ktorým participujúci sociálni aktéri prisudzujú zvláštny status, odlišujúci ich od iných konceptov. Tieto koncepty sú súčasťou špecifickej časti reality mimo dosahu bežnej každodennej interakcie (Sørensen 2007, 63). Avšak v priebehu náboženských a magických rituálov môže dochádzať ku vzájomnému pôsobeniu a spájaniu prvkov z posvätnej domény s prvkami z profánnej domény v tzv. lokálne konštruovanom zmiešanom priestore ( blended space ). Formálne a priestorové vlastnosti tohto zmiešaného priestoru nie sú ani všeobecne platné, ani úplne arbitrárne, ale sú odvodené od konkrétneho kultúrneho a koncepčného systému (Sørensen 2007, 64; Šeiner 2013, 44). Z tohto pohľadu archeológmi stále

16 Príspevok k možnostiam identifikácie rituálnych činností na germánskych sídliskách 499 pomerne častá stereotypná klasifikácia na posvätné a profánne, či kultové a každodenné, je skôr produktom súčasnej kategorizácie, ktorá ale nemusí zodpovedať ich pôvodnému chápaniu v súvekej spoločnosti (Šeiner 2009, 20; 2013, 44-45; porovnaj aj Havelka 2008, 7). Daný prístup vychádza z opozície rituál/kult a každodennosť/úžitkovosť, pričom artefakty, ktorým nemožno prisúdiť praktickú úlohu prináležia takmer automaticky do skupiny kultových (Podolinská 2004, 10). Zároveň implicitne predpokladá, že profánne spĺňa univerzálne platné princípy kauzality, logickosti a účelnosti, kým rituálne sa týmito pravidlami riadiť nemusí a väčšinou ani neriadi. Rituál tak môže a väčšinou aj je z tohto hľadiska považovaný za iracionálny, ťažko pochopiteľný a interpretovateľný. Predmety a praktiky nepatriace do kategórie logického zdôvodnenia sa potom väčšinou bez bližšej kontextuálnej analýzy interpretujú ako kultové či rituálne (Podolinská 2004, 10-11). Etnológia poskytuje celý rad dokladov o tom, že najmä v malých komunitách neexistuje nič, čo by sa bez problémov mohlo vyčleniť zo sféry kultu a zaradiť do praktického života. Väčšina predmetov a činností má zároveň profánny i sakrálny charakter (Krekovič 2004, 5). Termín kultový/kultová sa preto v istom zmysle môže vzťahovať na akúkoľvek archeologickú lokalitu alebo situáciu, na ktorej je doložená realizácia náboženských rituálov. Z metodologického hľadiska je azda korektnejšie označovať za kultové výlučne len tie, kde doložiteľná miera kultového využitia dosahuje určitej úrovne, alebo kde prevláda nad ostatnými funkciami (Šeiner 2013, 44-45). Ide tu o snahu vyhnúť sa dvom nežiaducim extrémom. Na jednej strane úplnému relativizovaniu pojmov kultový či rituálny, ktoré by sa na základe vyššie uvedených skutočností mohli vzťahovať v podstate na všetky hnuteľné alebo nehnuteľné artefaktové pramene, a na druhej ich nekritickej selektívnej aplikácii na základe inakosti, či výnimočnosti z utilitárneho hľadiska u náročnejšie interpretovateľných artefaktov (porovnaj napr. Havelka Chalupa 2007, 293). Ako príklad možno uviesť germánske zahĺbené chaty a nadzemné sýpky. V oboch prípadoch je nespochybniteľný ich utilitárny účel, no primárna praktická funkcia nemusela automaticky znamenať absenciu rituálnych aktivít. Viaceré rituály mali v rôznych fázach životného cyklu artefaktov zabezpečiť, či docieliť práve adekvátne plnenie praktického účelu - tzv. funkčný aspekt rituálov (porovnaj napr. Fogelin 2007, 66). Na túto skutočnosť napr. poukázal už R. Bradley, ktorý konfrontoval archeologické doklady sýpok s vyvýšenou podlahou s priestorovými a formálnymi vlastnosťami novovekých sýpok z rôznych kultúrnych oblastí, predovšetkým z regiónu Galícia (Bradley 2005, 3-10, 88-92, ). I keď medzikultúrne porovnávanie nesie so sebou veľké riziko zovšeobecnenia, či skreslenia, tak vyššie zmienený autor postrehol viacero cenných informácii. Napr. v Galícii tzv. hórreos boli viac než len poľnohospodárskou stavbou. Plnili úlohu dôležitých monumentov často situovaných na prominentných vyvýšených pozíciách, alebo popri cestách, či riskantne postavených na vrchole obvodových múrov fariem a záhrad. Použitý druh a forma výzdoby zároveň indikuje spojitosť so sakrálnou i funerálnou architektúrou a symbolikou smrti a posmrtného života (Bradley 2005, 3-6). V danom momente treba poznamenať, že nie všetky rituály boli výlučne religiózneho charakteru (Fogelin 2007, 59). Preskúmanie jednotlivých druhov činností (vrátane rituálnych aktivít) vzťahujúcich sa k domácnostiam (eventuálne aj k iným typom sídliskových komponentov, napr. k výrobným a hospodárskym objektom a pod.), nesie v sebe potenciál prispieť ku komplexnejšej interpretácii nálezových súborov. Na viaceré z týchto aktivít zároveň vplýval aj psychologický proces utvárania väzby na rozmanité miesta - domov, lokalita, región, a pod. (tzv. väzba na miesto). Napr. koncept významu miesta od R. Gifforda je formulovaný ako trojzložkový dynamický model, pozostávajúci z procesu väzby (t. j. hlbokej skúsenosti byť časťou miesta), procesu komunikácie (spôsob akým miesto naznačuje určitý architektonický, filozofický, religiózny či sociálny koncept) a procesu účelu, ktorým je oceňovanie významu miesta na základe jeho formy (Gifford In: Naništová 2008, 152). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že kým pre sociológov a antropológov sú príznačné prístupy, zdôrazňujúce pri definovaní významu miesta úlohu kultúry a sociálnych štruktúr, vo väčšine psychologických interpretácií je badať tendenciu zdôrazňovať pri definovaní miesta najmä sociokultúrny aspekt správania, kedy osoba vystupuje ako sociálny činiteľ pri hľadaní a vytváraní významu prostredia (Naništová 2002, 36; 2008, 153). Základnou vlastnosťou každej domácnosti, resp. objektu ako systémového kontextu (Pre definíciu systémový kontext pozri napr. Schiffer (1987) 1996, 3-4), od ktorej sa následne odvíjajú všetky ostatné, je jeho dočasnosť - temporality (porovnaj Allison 1999, 12). Popri striktnom časovom hľadisku, ktoré vymedzuje dobu funkčnej existencie daného objektu - u germánskych zahĺbených chát zhruba dve desaťročia (Droberjar 2002, 100), 1 možno termín dočasnosť 1 Pre porovnanie napr. J. Waldhauser odhaduje dobu využívania zahĺbených laténskych chát na 20 až 50 rokov, pričom vychádza i z výsledkov experimentálnej archeológie stav repliky zahĺbenej

17 500 Tomáš Kolon chápať aj v rovine životného cyklu artefaktového prameňa. Každý životný cyklus sa skladal z určitých fáz - napr. príprava, výroba, použitie, opätovné použitie, depozícia (Fogelin Schiffer 2015, Fig. 1), alebo výroba, distribúcia, primárne použitie, opätovné použitie, údržba, recyklácia, odloženie a opätovné spracovanie v koncepcii J. Th. Peñu aplikovanej na keramiku z doby rímskej (Peña 2007, 8-9; pozri aj van der Leeuw 1984, ). Počet, typ a dĺžka trvania týchto fáz závisel od mnohých faktorov. Na životný cyklus sa dá zároveň nazerať aj na ako behaviorálny reťazec individuálnych aktivít vzťahujúcich sa ku konkrétnemu artefaktu (Skibo Schiffer 2008, 9; Fogelin Schiffer 2015, 2). Vzájomné porovnanie životného cyklu domácnosti/domu a ľudského tela indikuje niekoľko styčných bodov. V oboch prípadoch je začiatok a koniec jasne vymedzený, resp. ohraničený (narodenie a smrť/výstavba a ukončenie využívania), i keď samotný čas mohol byť v jednotlivých kultúrach vnímaný rozdielne (či už lineárne alebo cyklicky). Druhy rituálov spojených s ľudským životom a s artefaktmi/domácnosťami/stavbami možno rámcovo rozdeliť do dvoch kategórií (porovnaj Fogelin Schiffer 2015, 5). Prvú kategóriu reprezentujú tzv. prechodové rituály. V antropológii sa pod uvedeným termínom rozumejú rituály životného cyklu, alebo kritických momentov a súvisia so zmenou stavu v živote jednotlivcov a celých skupín. Typickými príkladmi sú rituály týkajúce sa rozhodujúcich okamžikov života, ako je napr. narodenie, iniciácia, manželstvo, smrť a pod. (Bowie 2008, 156). V koncepcii A. van Gennepa sú chápané oveľa širšie. Zahrnul do nich aj sezónne slávnosti, územné rituály, obeť, púť a v podstate každé chovanie náboženského, či svetského charakteru, ktoré vykazovalo trojfázový princíp odlúčenia/oddelenia (preliminálny), prechodu/pomedzia (liminálny) a prijatia/opätovného začlenenia (postliminálny). Každá fáza mala svoj charakteristický typ rituálu, pričom stredná (pomedzná) fáza mohla získať určitú autonómiu v rámci celého obradu (Bowie 2008, 156, 158, 161; podrobnejšie van Gennep 1997, 136; Turner 1974, , 273; 2004, 96). Do druhej kategórie prináležia tzv. rituály kontinuity ( Continuity Rites ). V porovnaní s prechodovými rituálmi absentuje u nich trojfázový princíp. Ich účelom nie je zmena vlastností a/alebo sociálneho postavenia (statusu) artefaktov v spoločnosti, ale skôr ich zachovanie a udržiavanie (Fogelin Schiffer 2015, 7). Obe kategórie sa líšia chaty 1/69 v Kosmonosích po 13. rokoch od výstavby bol mimoriadne zachovalý, napriek žiadnym renováciám či výmene konštrukčných prvkov (Waldhauser 2008, ). i v čase požitia. Kým väčšina prechodových rituálov sa koncentruje do obdobia pomedznej fázy medzi jednotlivými úsekmi životného cyklu (napr. dedikačný rituál vykonaný v čase po ukončení stavebných prác, ale ešte pred samotným začiatkom využívania domu/ objektu), rituály kontinuity sa realizujú na počiatku riskantných činností, a/alebo v určitých intervaloch v rámci konkrétneho úseku životného cyklu artefaktu - napr. tzv. kiln magic, rituálna údržba predmetu počas doby jeho používania, lovecká mágia, rituály renovácie a prestavby objektu, a iné (Fogelin Schiffer 2015, 5, 7). Nie je vylúčené, že obe vyššie zmienené kategórie rituálov mohli byť súčasťou činností realizovaných v rámci areálov aktivít sídliskového charakteru kvádskeho obyvateľstva. U zahĺbených germánskych chát (príp. aj iných napr. výrobných objektov) životný cyklus pozostával približne z troch hlavných fáz. Vo viacerých prípadoch možno predbežne ku konkrétnej fáze priradiť aj niektoré archeologicky doložené (a/alebo predpokladané) druhy prechodových rituálov a tzv. rituálov kontinuity: 1. Fáza prípravy a zhotovenia/výstavby. Zahŕňala rituály súvisiace so vznikom a výstavbou objektu. 2. Fáza využívania objektu (fáza 2a). Mohla zahŕňať i subfázu prestavby, alebo obdobie kedy došlo k zmene pôvodného účelu (fáza 2b). S touto fázou sú úzko previazané rituály spojené s obdobím využívania domu/objektu, zabezpečením jeho ochrany a zachovania jeho vlastností. 3. Fáza depozície. Objekt sa prestal vyžívať a bol opustený (možný výskyt rituálov týkajúcich sa ukončenia využívania objektu a jeho opustenia). Opodstatnenie takéto členenia rituálnych aktivít do jednotlivých fáz životného cyklu artefaktových prameňov (napr. zahĺbené germánske chaty), najlepšie ilustruje problematika výskytu skeletov psov v sídliskových objektoch. Tzv. pohreby psov sú známe po celom území Rimanmi neobsadenej Germánie, od dnešného Holandska až po Ukrajinu a Rumunsko. Rozlišuje sa medzi pochovaním prirodzene uhynutých zvierat a psov zámerne usmrtených; i keď v skutočnosti je niekedy v archeologickom materiály veľmi ťažké tieto dve skupiny od seba odlíšiť. Pravdepodobne oba spôsoby sa vyskytovali vedľa seba a navzájom sa nevylučovali. Skelety psov bývajú ukladané nielen do chát, ale aj do zásobných jám a do rôznych výrobných objektov (Beneš 2007, 485; Beneš Nývltová Fišáková 2009, 531). Spoločnými znakmi nálezov tohto typu je výskyt v osadách, v priestoroch zastavaných obytnými objektmi, často v ich bezprostrednom susedstve (Březinová

18 Príspevok k možnostiam identifikácie rituálnych činností na germánskych sídliskách 501 Benediková 2003, 56; Makiewicz 1987a, 127; 1987b, 248). Viacerí bádatelia spájajú tento fenomén so symbolickým významom psov vo funkcii ochrancov domu (Beneš 2007, 485; Makiewicz 1987a, 128; 1987b, , 259, 266). Hlavný interpretačný problém predstavuje značná variabilita doložených pohrebov psov v rámci priestoru osád. Už O. Šedo napr. poznamenal, že v moravskom prostredí sa v zahĺbených chatách pohreby psov vyskytujú v rôznych nálezových situáciách, pričom nie je možné bližšie postrehnúť nejaký systém (Šedo 2004, 474). Podobnú rôznorodosť vykazuje aj prehľad rozmiestnenia pohrebov psov na sídliskách v Čechách od Z. Beneša a M. Nývltovej Fišákovej (Beneš Nývltová Fišáková 2009, 535, Obr. 3). Na tejto variabilite sa pravdepodobne podieľajú viaceré faktory. Okrem spôsobu terénneho výskumu a jeho dokumentácie, môže zohrávať dôležitú úlohu aj existencia lokálnych špecifík a najmä intencionalita. Na základe štandardne publikovaných informácii (napr. presné miesto uloženia, orientácia kostry a pod.), je skutočne náročné identifikovať určitý systém. Avšak táto absencia štruktúry môže byť len zdanlivá, najmä pokiaľ sa na fenomén pohrebu psov nazerá cez prizmu životného cyklu artefaktov a k tomu prislúchajúcich dvoch kategórií rituálnych aktivít (prechodové rituály, rituály kontinuity). Doposiaľ známe príklady pohrebov psov naznačujú, že sa môžu vyskytovať vo všetkých troch hlavných fázach životného cyklu artefaktov. Ich prítomnosť v prvej a tretej fáze pravdepodobne úzko súvisí s ideou prechodových rituálov, kým účel ich deponovania v priebehu druhej fázy životného cyklu artefaktov, sa vzťahuje najmä k rituálom kontinuity. Jednou z podmienok pre korektnú interpretáciu účelu pohrebu psov na sídliskách, je preto pochopenie ku ktorému artefaktovému prameňu a ku akej jeho fáze životného cyklu sa predmetný pohreb vzťahoval. V takom prípade je potom následne možné klasifikovať nielen kategóriu rituálu (či ide o prechodový rituál, alebo rituál kontinuity), ale i jeho význam. V danom momente je na mieste zdôrazniť, že pri aplikácii termínu artefaktový prameň vychádzame z definície E. Neustupného, podľa ktorého u artefaktových prameňov nezáleží na ich veľkosti ani komplikovanosti. Preto môžu prestavovať jednoduchý kamenný nástroj, ale rovnako tak i veľmi rozsiahle stavby a komplexy napr. rímska cesta, stredoveký hrad,... (Neustupný 2007, 31). V tomto zmysle sa pohreb psa v určitých prípadoch nemusí ideovo vzťahovať výlučne na životný cyklus objektu do ktorého bol deponovaný (napr. zahĺbená germánska chata), ale i na životný cyklus súboru objektov, dvorca, či dokonca areálu aktivity, alebo celej osady atď. Ako možný príklad sa dá uviesť nález skeletu z objektu 506 (jamy) v Mořicích, kde bol pes uložený v anatomickej polohe na ľavom boku, končatinami orientovanými k severu a lebkou k západu (rovnakým smerom bol aj potok). Nachádzal sa v blízkosti potoka, akoby v popredí celého sídliska a mohol plniť napr. ochrannú alebo obetnú funkciu pre celú osadu - úloha fiktívnych strážcov (Beneš 2007, 485). Do prvej fázy životného cyklu germánskych zahĺbených chát (fáza prípravy a zhotovenia/výstavby) prislúchajú tzv. základové a stavebné obety, ktoré tvoria súčasť homogénneho obradného celku obradu zmeny príbytku a zvykli sa praktizovať už hneď od začiatku stavebných prác (van Gennep 1997, 29-30). To korešponduje s archeologickými nálezovými situáciami, keď sú kostry zvierat doložené napríklad pod prahmi, ohniskami alebo obvodovými múrmi (Šedo 2005, 38). Každý nový dom pritom často krát zostával tabuizovaný až do momentu, keď bol pomocou určitých rituálov tento zákaz odstránený. Hlavným cieľom bolo zabezpečiť ochranu domu pred rôznymi negatívnymi silami, ktoré by mohli príbytok, a tým aj jeho obyvateľov postihnúť (van Gennep 1997, 29-30). Takýto prístup vo všeobecnosti zodpovedá princípu do ut des - dávam, aby si dal (Šedo 2005, 38). Za stavebnú obetu možno v našom prostredí považovať zvyšky psa objavené v základovom múre (v blízkosti predpokladaného vchodu) budovy s pôdorysom rímskeho kúpeľa v Bratislave-Dúbravke (Kolník Varsik Vladár 2007, 21). Pomerne často bolo zviera deponované tiež v období po ukončení funkcie sídliskových objektov, keď mal pes hrať zástupnú obetnú úlohu nutnú pri uzatváraní funkčnej existencie stavieb a deklaroval pretrhanie väzieb medzi minulým a budúcim (Beneš 2007, 485; Šedo 2004, 475). V rámci životného cyklu artefaktových prameňov (zahĺbené chaty, ale i niektoré výrobné objekty) prislúchajú takéto nálezy do tretej fázy - tzv. fáza depozície, kedy sa objekt prestal vyžívať a bol opustený. Možno sem priradiť napr. kompletnú kostru z predpecnej jamy na sídlisku v Kozlanech, kam bola uložená po ukončení jej používania. V tom istom čase boli vo vnútri pece ponechané i dve kompletné nádoby silne poškodené žiarom. Pravdepodobne rovnako sa dá interpretovať tiež nález dolnej čeľuste psa v zásype predpecnej jamy hrnčiarskej pece na lokalite Tvarožná, okres Brno-Venkov (Mikulková 1996, 181; Víchová 2004, 45). 2 Takúto domnienku podporuje aj nález kostry psa v jednej z chát na germánskom sídlisku v Beckove, kde kostra ležala nad 2 V objekte pece boli nájdené fragmenty kostí aj ďalších druhov zvierat, pričom jeden úlomok pochádzal z divo žijúceho zvieraťa, jeleňa lesného (Peške 1996, 187).

19 502 Tomáš Kolon zasypanou stĺpovou jamou. Zdokumentovaná situácia nasvedčuje, že pohreb psa sa zrealizoval až po ukončení funkcie stavby a vytiahnutí nosného stĺpa chaty (Kolník Varsik Vladár 2007, 21). Do rovnakej kategórie prináležia pravdepodobne aj nálezy z Vyškova a z Ladnej. Na prvej lokalite boli dvaja psi umiestnení do interiérov chát, v ktorých sa na úrovni podláh nenachádzali žiadne archeologicky zistiteľné predmety. Oba objekty boli podľa všetkého vyprázdnené v rámci činností spojených s ich opustením, pričom telá zvierat vložili do plytkých jám zahĺbených do podlahy. V objekte 202 bol podobným spôsobom uložený na podlahu dokonca skelet mačky domácej, vedľa ktorej ležala drobná keramická miska (Šedo 2004, ; 2005, 38; Geisler Šedo 1993, 66). Kostra zvieraťa (psa) uložená na čiernej uhlíkovej vrstve ohniska spolu s väčšou časťou keramickej misky bola nájdená aj vo výplni chaty 1 v Chotěniciach (Beneš Nývltová Fišáková 2009, 533). V Ladnej ležala kompletná kostra psa v severnej polovici vchodového výklenku (Tejral 1974, 53, Tab. 58), kým v Rajhrade sa našla lebka a časť kostry psa v blízkosti prepálenej červenohnedej oválnej plochy vzdialenej asi 50 cm od severnej steny chaty (Peškař 1975, 39). 3 S treťou fázou životného cyklu domácností, obydlí, zahĺbených chát či výrobných objektov, mohli súvisieť aj ďalšie rituálne činnosti viažuce sa k opúšťaniu a ukončeniu ich využívania - tzv. ritual abandonment processes (LaMotta Schiffer 1999, 20, 22-24; Cameron 2006, 29-30). Doposiaľ sa tejto problematike venovalo len okrajovo a zväčša v kontexte s už s vyššie spomínanými výskytmi zvieracích skeletov. Avšak reálny dosah a rozsah takýchto činností mohol byť oveľa väčší. Významnou mierou implicitne participovali na kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch jednotlivých nálezových súborov (v niektorých prípadoch vrátane rituálneho poškodenia/ rozobratia fragmentarizácie (Brück 2006a, 79; 2006b, 300), či dokonca intencionálneho podpálenia obydlia predpokladaného niektorými bádateľmi napr. v období neolitu (Chapman 1999, ; Brück 2006b, 300; Gillespie 2000, 16; Tringham 2000, , 124; pre existenciu úmyselného rituálneho podpálenia domu pri ukončení jeho funkcie pozri aj LaMotta Schiffer 1999, 23; Cameron 2006, 29-30). Archeologické kontexty totiž nie sú systémové kontexty, dokonca ani v prípade takých lokalít ako Pompeje (Allison 1999, 12). Nie všetky artefakty preto museli byť deponované 3 Pre ďalšie nálezy zvieracích kostier z germánskych sídlisk pozri najmä Beneš Nývltová Fišáková 2009, ; Šedo 2004, ; Droberjar 2002, 250; Březinová Benediková 2003, 56; Kolník Varsik Vladár 2007, 21; Makiewicz 1987b, ; Mikulková 2006, 64. v rámci miesta ich používania a rovnako tak nie všetky nájdené predmety museli bezpodmienečne prislúchať k pôvodnému inventáru (porovnaj LaMotta Schiffer 1999, 20). Súbory zanechané na podlahách zahĺbených objektov (či už v kompletnom alebo fragmentárnom stave), sa tradične často krát považujú za súčasť pôvodného zariadenia, alebo sa vo všeobecnosti pripisujú aktivitám týkajúcich sa využívania daného priestoru (napr. fáza obývania v prípade domácnosti). Napr. V. Varsik nedávno poukázal na pozoruhodnú nálezovú situáciu v Bratislave-Trnávke, pričom doslova uvádza: Zaujímavé bolo, že tesne pri južnej stene medzi oboma kolovými jamami v chate 3, v miestach, kde je obvykle doložený vstup, stála na dlážke takmer nepoškodená misa (Varsik 2011a, 31). Misu považuje za jeden z mála nálezov in situ, ktorý patril k vnútornému zariadeniu tohto objektu. Ako možné analógie spomína takmer celú veľkú nádobu z priehlbiny pred južnou stenou z jednej chaty (objekt 13) v Brne-Starém Lískovci (Čižmářová 1978, 123; Víchová 2002, 125) a hlinenú zásobnicu nájdenú na dlážke chaty 50 v Bratislave-Trnávke (pravdepodobne rozbitú v čase zániku sídliska), pričom dva jej fragmenty sa dostali aj do zásypu studne 52 (Varsik 2011a, 31). V ponímaní M. B. Schiffera by potom podľa tejto tézy malo ísť buď o tzv. primárny odpad (artefakty, ktoré viac-menej zostali v mieste ich zániku počas doby využívania objektu/priestoru napr. rôzne stratené predmety, drobné fragmenty a pod.; etnografické a etno-archeologické výskumy indikujú, že do tejto kategórie v skutočnosti prináleží len veľmi malé množstvo materiálu), alebo skôr o tzv. odpad de facto, ktorý vznikol v dôsledku činností v priebehu opúšťania danej štruktúry (napr. náhle opustenie domu, a pod.). V druhom prípade (tzv. odpad de facto) sú formálne a priestorové vlastnosti nálezových súborov úzko previazané s ideou prioritnej starostlivosti - the concept of curate priority, ktorá vychádza z tzv. modelu minimálneho úsilia opúšťacích behaviorálnych praktík - a least-effort model of abandonment behaviour (LaMotta Schiffer 1999, 21-22; podrobnejšie k idei prioritnej starostlivosti aj Schiffer 1987;1996, 89-96). U artefaktov prichádzajú do úvahy dovedna dva okruhy praktík. Kým výsledkom prvých je redukcia, selekcia a fragmentarizácia artefaktov (napr. v dôsledku vyprázdnenia daného sídliskového komponentu odnesenie inventáru). U druhých naopak mohlo dochádzať zo špecifických dôvodov k zámernému intencionálnemu ponechaniu niektorých predmetov, príp. dokonca k obohateniu nálezových súborov o cudzie, resp. nepôvodné predmety, alebo ich časti - tzv. abandonment assemblage enrichment

20 Príspevok k možnostiam identifikácie rituálnych činností na germánskych sídliskách 503 (LaMotta Schiffer 1999, 23; pozri aj Kuna Němcová a kol. 2012, ). Opustený priestor nemusel mať výlučne funkčný (miesto na odkladanie odpadu), ale i zvláštny symbolický význam (porovnaj Neustupný 1996, 498; 2007, 69). Najmä v prípade tzv. štrukturovaných depozícii, ktoré sa v interpretačnej rovine nachádzajú na pomedzí depotu a odpadu, nie je vylúčené, že aj bežný sídliskový odpad mohol byť odkladaný s ohľadom na rituálne a/alebo symbolické pravidlá (Kuna Němcová a kol. 2012, 176, aj s ďalšou literatúrou). Štrukturované ukladanie sa pritom prejavuje veľmi špecifickým charakterom zhlukovania nálezov v dôsledku formalizovaných a opakovaných akcií (Pavlů 2010, 22; Brudenell Cooper 2008, 15). Do tejto kategórie by mohli prináležať napr. už skôr zmienené nálezy takmer nepoškodenej misy z chaty 3 a zásobnice ponechanej na dlážke chaty 50 v Bratislave-Trnávke, takmer celej veľkej nádoby z priehlbiny pred južnou stenou z jednej chaty v Brne- Starém Lískovci (objekt č. 13), takmer celej nádoby z priehlbiny v chate 43 v Branči (Kolník 1962, 386), príp. možno aj nálezové kontexty z niektorých objektov v Branči s doloženou prítomnosťou nezvyčajne vysokého počtu rekonštruovateľných keramických nádob a pod. 4 Pomerne zaujímavá je celková nálezová situácia na lokalite Brno-Starý Lískovec, kde okrem vyššie spomínanej nádoby v objekte č. 13, bola v misovitej priehlbine ďalšej zahĺbenej chaty (objekt č. 10) objavená lebka koňa (Čižmářová 1978, 123; Vachůtová-Víchová 2004, 125). Dovedna v troch zo štyroch preskúmaných objektoch sa zároveň našli pozostatky skeletu adultného jedinca psa domáceho (objekt č. 13, 44 a 71). Priestorové situovanie týchto 4 zahĺbených objektov indikuje ich usporiadanie v horizontálnom rade v smere SZZ JVV, ktoré korešponduje s orientáciou dlhších strán daných štruktúr. S výnimkou objektu č. 10 so zachovanou úžitkovou plochou 14 m 2, majú zvyšné tri chaty (objekt č. 13, 44 a 71) takmer rovnakú rozlohu 18,5 až 20 m 2 (Vachůtová-Víchová 2004, 125; Víchová 2002, ; Peške 1978, 125). Vzájomné podobnosti v použitej stavebnej konštrukcii, v plošnom rozmere, v prítomnosti pozostatkov psov a v jednom prípade i veľkej takmer celej nádoby v misovitej priehlbni naznačujú, že mohlo ísť o objekty s analogickou, či obdobou funkciou (obytnou?). Symbolický aspekt vzájomného vzťahu tela človeka a domácnosti/domu sa v niektorých prípadoch 4 V tejto interpretačnej rovine sa dajú postrehnúť i prípadné analógie (?) s niektorými archeologickými situáciami z výrobných objektov, napr. už skôr spomínané dve silne žiarom poškodené kompletné nádoby z hrnčiarskej pece na lokalite Kozlany a pod. mohol odzrkadliť aj vo funkčnom usporiadaní a štruktúre objektu ako takého. Typickým znakom kvádskych zahĺbených chát je obdĺžnikový pôdorys, v prevažnej väčšine s dlhšou osou orientovanou zhruba Z-V, či s menšími odchýlkami v smere SV-JZ, alebo JV-SZ (Jančo 2002, 380). Táto orientácia sa oprávnene spája najmä s praktickými dôvodmi: so smerom prevládajúcich západo-východných vetrov, pričom vstup z južnej časti mal zároveň zabezpečiť čo najviac svetla (napr. Varsik 2011b, 13; Kolník 1962, 393). Viaceré argumenty ohľadom Z-V orientácie zahĺbených chát zhrnul už dávnejšie V. Salač (Salač 1984, 272). Týkali sa primárne objektov z doby laténskej na území dnešných Čiech a Moravy, avšak viaceré jeho závery možno aplikovať aj na dobu rímsku. Ako hlavný dôvod existencie tohto zvyku takisto považuje snahu o zachytenie čo najväčšieho množstva slnečného žiarenia (Salač 1984, 272). Najdôležitejšou súčasťou príbytku z hľadiska ochrannej symboliky, bolo práve miesto vstupu do domu dvere. Rituály vzťahujúce sa k vstupu alebo vychádzaniu mohlo dopĺňať posvätenie nejakým špecifickým druhom obradu, a/alebo orientácia vchodu určitým blahodarným smerom (van Gennep 1997, 30). Mnohé etnografické paralely poukazujú na rôzne formy dodržiavania takýchto praktík (napr. zvyk vynášať mŕtvych zadnými dverami alebo oknom, podávať mŕtvolu posvätného zvieraťa len oknom alebo len nejakou škárou, zvyk nechávať chodiť tehotnú ženu alebo ženu počas menštruácie len vedľajšími dverami a pod.). Cieľom bolo neznečistiť priechod a tým zachovať stav posvätenia či ochrany (van Gennep 1997, 30-31). Zhodným prvkom všetkých rituálov tykajúcich sa prahu (limen) bolo jeho prekročenie, či už v skutočnej, symbolickej, časovej, alebo fyzickej rovine (porovnaj Parker Pearson Richards 1994, 22). Z tohto pohľadu je veľmi zaujímavý napr. staroisladský príbeh o Hrappovi z Lososieho údolia, ktorý nariadil svojej žene, aby ho po smrti pochovala v stoji pod prahom kuchyne:... Now, when I am dead, I wish my grave to be dug in the doorway of my fi re hall, and that I be put thereinto, standing there in the doorway; then I shall be able to keep a more searching eye on my dwelling. (Laxdaela Saga, kapitola 17). Avšak po svojej smrti svojej smrti začal škodiť všetkým vo svojom okolí a tak ho museli vykopať a pochovať na vzdialenom mieste (Šeiner 2013, 56; pre relevantný a kritický komentár k obsahu a dobovému pozadiu staroisladských ság pozri Simek 1993 (2007), ). Orientácia vchodu kvádskych zahĺbených chát smerom k juhu a slnku mohla tak popri praktickej funkcii eventuálne zabezpečovať aj jednu z foriem ochrany pred negatívnymi silami, či potenciálnym nebezpečenstvom vonkajšieho sveta. Napríklad