Riešenie národnostnej otázky v Poľsku pred koncom druhej svetovej vojny voči ukrajinskému obyvateľstvu : Presídlenie občanov ukrajinskej národnosti do USSR v rokoch 1944-1946. Dagmar Kuzmová Abstract: Solution of the National Question of the Ukrainian Inhabitants in Poland before the End of the Second World War : Resettlement of the Inhabitants of the Ukrainian Nationality to the USSR in 1944-1946. The contribution presented does not stake a claim for the complete processing of the question of the Ukrainian nationality resettlement from Poland.Exclusively the main attributes of the resettlement action, particularly the ideological and political background are presented, however, it is the religious element that is absent.the religious element was the second most importnt after the national one. However, extensiveness of this topic prevents us from incorporating it into this article. This work defines especially the international conditions for the Polish government and its cooperation with the Soviet Union in the adoption of important resolutions concerned with national questions.the core of the article is the statistical evaluation and balance of the resettled persons and categorisation of individual phases of resettlement.a part of the contribution depicts means of the Ukrainian defence and escape against resettlement, as well as activities of the Ukrainian underground.the article has tried to depict crucial moments in the resettlement action while the author is aware of the absence of several other questions which the author has tried to compensate for by references to complementary literature in the footnotes.the article is based on the preparation of a dissertation thesis titled: Problem of Greekcatholic and Orthodox Church in the Second Half of the Twentieth Century in Middle Europe. 10. decembra 1943 zomrel v Moskve jeden z najznámejších komunistických ideológov jednonárodného Poľského štátu Alfred Lampe. 112 Jeho početné články, ako aj knižné vydania definovali ideu čistého národného štátu Poliakov, v ktorom by nefigurovali žiadne iné národnosti. 113 Alfred Lampe prezentoval názor, že vojna s fašizmom bola vo svojej podstate vojnou národov. A keďže Poľský štát sa počas 2. svetovej vojny dostal do pozície okupovaného územia, akékoľvek protinárodnostné nálady poľských občanov vyplývali len 112 Alfred Lampe (1900-1943) jeden z hlavných tvorcov programu poľských komunistov v ZSSR zjednotených pod stranu Zväzu poľských patriotov. A. Lampe sa stal spoluorganizátor a ideológ Zväzu poľských patriotov (Zviazek Patriotow Polskich), publikoval viacero článkov v rámci tlačového orgánu ZPP Slobodné Poľsko. Knižne publikoval diela O novom Poľsku a v roku 1948 bola vydaná publikácia z jeho súkromných záznamov pod názvom Myšlienky o novom Poľsku. Pozri bližšie: BUCZEK, Marian: w dziesiątą rocznicę śmierci. Warszawa : Książka i Wiedza, 1949. 78 s.; LAMPE, Alfred: Miejsce Polski w Europie. Moskva : 1944. 113 Pozri bližšie: LAMPE, Alfred: O nowa Polske. Warszawa : 1954. 245 s. 42
z negatívnej skúsenosti z čias vojnovej okupácie. Preto po skončení vojny prevažná časť poľského obyvateľstva prijímala pozitívne radikálne riešenia národnostnej politiky. Reálnou ukážkou nenávisti voči iným národnostiam v Poľsku svedčí prejav predsedu Ústredného výboru Poľskej robotníckej strany V. Gomulku 114, keď vo februári 1945 povedal: Celá spoločnosť je obalená protinemeckou pozíciou, nepriateľsky reaguje voči Nemcom. To vytvára široké možnosti zjednotenia spoločnosti v jednomyseľný národný front. 115 Povojnová nevraživosť nebola zameraná len voči Ukrajinskej menšine. Národnostné čistky boli aktuálne aj voči Nemcom, Židom a iným menšinám žijúcim na území Poľska. Pozadie národnostného princípu vyplýval z historického vývoja Poľska, pričom napätie eskalovalo už koncom 19. storočia a pokračovalo v priebehu prvej polovice 20. storočia. Medzníkom vyhrotenia vzťahov medzi poľským a ukrajinským obyvateľstvom bol rok 1921, kedy došlo k schváleniu východnej hranice Poľska. Nespokojnosť Ukrajincov vyplývala najmä z nenaplnenia ich snahy o vytvorenie nezávislej Ukrajiny. Početné masy ľudí patriace Ukrajine sa tak ocitli v novom geopolitickom priestore Poľskej republiky. Práva a slobody národnostných menšín v medzivojnovom Poľsku neboli ideálne a stav sa pomerne zhoršil po schválení novej ústavy 23. apríla 1935, známa pod názvom: Aprílová Ústava, ktorá zaviedla v Poľsku prezidentský systém. Týmto spôsobom stratili poslaneckí zástupcovia národnostných menšín možnosť aktívnym spôsobom prezentovať a hájiť záujmy svojej menšiny. Nespokojnosť Ukrajincov v Poľsku a blízkom pohraničí súvisí tiež s organizovaním legálnych, ako aj nelegálnych zoskupení, ktoré sa snažili zabezpečiť a pomôcť vzniku samostatnej Ukrajiny. Najväčší vplyv na ňu mala činnosť Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) 116 na územiach 114 Ústredný výbor Poľskej robotníckej strany Komitet Centralny Polskej Partii Robotniczej (KC PPR) Politická strana, ktorá vznikla 5 januára 1942 vo Varšave. Združovala poľských komunistov, ktorí prišli zo ZSSR. Predstavovala najdôležitejšiu politickú silu s prosovietskou orientáciou. Jej predsedom v rokoch 1943-1948 bol V. Gomulka. Od roku 1948 ním bol B. Bierut. Pozri bližšie: GONTARCZYK, Piotr: Polska Partia Robotnicza : droga do wladzy 1941 1944. Warszawa : Fronda, 2003. 464 s. 115 OLEJNIK, Leszek: Polityka narodowosciowa Polski w latach 1944-1960. Lodž : Wydawnictwo Uniwersytetu Lodžkiego, 2003. s. 28. 116 K činnosti OUN a UPA je v poľskej historiografii bohatý materiál, či už v podobe monografií, kolektívnych prác, publikovaných vedeckých zborníkoch, alebo publikovaných pramenných materiálov. Mnohé z nich boli vypracované v spolupráci s ukrajinskými historikmi. Pozri napríklad: POLISZCZUK, Viktor: Girka pravda : zlocinnisť OUN-UPA : spoviď Ukraincja. Toronto : nakladateľstvo Poliszczuk Viktor, 1995. 483 s.; WYSOCKI, Roman: Organizacja ukraińskich nacjonalistów w Polsce w latach 1929-1939 : geneza, struktura, program, ideologia. Lublin : Wydawnictwo Uniwersytetu Marii Curie-Skłodowskiej, 2003. 433 s.; MOTYKA, Gregorz: Ukraińska partyzantka 1942-1960 : działalność Organizacji Ukraińskich Nacjonalistów i Ukraińskiej Powstańczej Armii. Warszawa : Instytut Studiów Politycznych PAN : Rytm, 2006. 719 s.; DROZD, Roman: Ukraińska Powstańcza Armia : dokumenty struktury. Warszawa : Burchard Edition, 1998. 285 s. 43
Volyň (Wołyn a Polesie) 117 a neskôr na územiach západnej Haliče v rokoch 1943 a 1944. 118 Priame útoky sotní na poľské obce, sabotáže pripravovaných vojenských akcií, vraždy vysokopostavených politikov len podporovali demagógiu hlásanú vládnymi členmi o tom, že Ukrajinci sú vrahmi Poliakov. Otázka poľsko-ukrajinského konfliktu do podpísania dohody o výmene obyvateľstva medzi Poľskou republikou a ZSSR je omnoho zložitejší a v tomto vstupe sme sa len pokúsili načrtnúť základné medzníky a odôvodnenia, ktoré boli predzvesťou radikálneho riešenia ukrajinského problému v Poľsku. Hlavné slovo v spôsobe riešenia nastoleného problému mala poľská dočasná vláda PKWN (Poľský výbor národného oslobodenia), ktorej spätosť a naviazanosť na Moskvu predurčovali jej ďalšie kroky. Ako reálnu možnosť pre oslobodenie Poľska od ukrajinskej národnosti, zadefinoval Sovietsky zväz vo vzájomnej výmene obyvateľov medzi ZSSR a Poľskom 119. Tento trend premiestňovania národností z území štátov nebol žiadnym 117 Bližšie pozri tiež: Polacy i Ukraincy pomiedzy dwoma systemami totalitarnymi 1942-1945 : Polska i Ukraina w latach trzydzeistych czterdziestych XX wieku : Nieznane dokumenty z archiwow sluzb specjalnych. Zostavil: BOHUNOV, Serhij MOTYKA, Gregorz - Tomus 4, časť 2. Warszawa - Kijów : Instytut Pamięci Narodowej-Komisja Ścigania Zbrodni przeciwko Narodowi Polskiemu, 2005. s. 884-1512. 118 Členovia Ukrajinskej povstaleckej armády a Organizácie ukrajinských nacionalistov na konci roka 1942 a začiatkom roka 1943 začali tzv. antipoľskú akciu na území Volyň a Podlesia. V čase protipoľskej akcie dochádzalo k častým vraždám a k zabíjaniu nevinného poľského obyvateľstva. Medzi nimi sa nachádzali tiež starci, ženy aj deti. Najbrutálnejšie akcie boli prevádzané v mesiacoch júl a august 1943, kedy zomrelo niekoľko sto tisíc poľského obyvateľstva. Vedenie OUN UPA odôvodňovalo svoj boj nasledovne:... aby sme nedopustili živelnú antipoľskú akciu a masovú poľsko-ukrajinskú vojnu, ktorá bola v tom čase výhodná jak pre boľševikov, tak i Nemcov a oslabovali by hlavný front oslobodeneckého boja, Ukrajinská povstalecká armáda skúsila vtiahnuť Poliakov do spoločného boja proti Nemcom a boľševikom. A keď to neprinieslo žiaden úspech, UPA dala poľskému obyvateľstvu rozkaz opustiť ukrajinské územia Volynia a Polesia. [Cit. podľa: DROZD, Roman: Polityka wladz wobec ludnosci ukrainskiej w Polsce w latach 1944-1989. Warszawa : Tyrsa, 2001. s. 24.] Podobný priebeh nastal aj na území západného Halíča, kde boli poľskí obyvatelia požiadaní aby opustili svoje domovy. V prípade neuposlúchnutia mali jednotky OUN-UPA rozkaz likvidovať všetkých, ktorí nereagovali na výzvu. [Pozri bližšie: MOTYKA, Gregorz: Tak bylo w Bieszczadach : Walki polsko-ukrainskie 1943-1948. Warszawa : Oficyna Wydawnicza volumen, 1999. s. 110-111.] V dôsledku týchto bojov na obidvoch územiach prišlo o život, podľa poľských historikov, celkovo 80 až 100 tisíc osôb z čoho na Volyni okolo 20-30 tisíc.[porovnaj: HRYCIUK, Gregorzs: Straty ludnosci na Wolyniu w latach 1942-1944. In: Polska : Ukraina : trudne pytania. T. 5. Warszawa : Światowy Związek Żołnierzy Armii Krajowej : Związek Ukraińców w Polsce, 1999, s. 264-287; HRYCIUK, Gregorzs: Przemiany narodowościowe i ludnościowe w Galicji Wschodniej i na Wołyniu w latach 1931-1948. Toruń : Adam Marszałek, 2005. 424 s.] Ukrajinská historiografia udáva počet 20 až 30 tisíc obetí v dôsledku týchto bojov. [Porovnaj: MARCZUK, S.: Straty ludnosci na Wolynie w latach 1941-1947. In: Polska-Ukraina : trudne pytania. T. 5. Warszawa : Światowy Związek Żołnierzy Armii Krajowej : Związek Ukraińców w Polsce, 1999. s. 309-326.] Bližšie k problematike viď.: ROMANOWSKI, Wincenty: ZWZ-AK na Wolyniu 1939-1944. Lublin : Redakcja Wydawnictwa KUL, 1993. 406. s.; Wołyń i Małopolska Wschodnia 1943-1944. Zost.: PARTACZ, Czeslaw. Koszalin - Leszno : Wydawnictwo Instytutu im. gen. Stefana "Grota" Roweckiego, 2004. 324 s.; Wołyń 1939-1944 : eksterminacja czy walki polsko-ukraińskie : studium historyczno-wojskowe zmagań na Wołyniu w obronie polskości, wiary i godności ludzkiej. Zost.: FILAR, W. Toruń : Adam Marszałek, 2003. 467 s. 119 Oficiálna zmluva o výmene obyvateľov bola podpísaná medzi Poľskou republikou a sovietskou Ukrajinou. Preto sa v poľskej historiografii využíva v prevažnej miere skratka USSR. Z reálneho hľadiska však táto zmluva bola iniciovaná a následne riadená z Moskvy, preto sa niektorí historici prikláňajú k používaniu skratky ZSSR. 44
netypickým javom po skončení druhej svetovej vojny. 120 Vhodnou zámienkou pre razantný zákrok voči ukrajinskej národnosti v Poľsku ponúkol prebiehajúci poľsko-ukrajinský konflikt, ktorý využil Sovietsky zväz vo svoj prospech. Použil ho ako zámienku pre úpravu hranice s Poľskom a následne aj v spoločne pripravenej presídľovacej akcii ukrajinského obyvateľstva. Poľská historiografia sa zhoduje v tom, že úprava národnostných pomerov v Poľsku bola priamo organizovaná Sovietskym zväzom a poľská vláda by sa neodvážila k tak závažným krokom bez súhlasu Moskvy. J. Stalin, už v tom čase (1943-1944), pripravoval geopolitické premeny v priestore strednej Európy a výmena obyvateľov medzi Poľskom a USSR plánovaná na rok 1944 mala priniesť garanciu novej štátnej hranice, ako aj vykoreniť ukrajinské podzemie, šíriace sa najmä v juhovýchodnom pohraničí. Všetko malo prebehnúť rýchlo a bezproblémovo, ešte pred Jaltskou konferenciou. Ako najbližší článok odhalí, očakávania sa nenaplnili a výmena obyvateľov medzi ZSSR a Poľskom priniesla so sebou niekoľko vážnych problémov. Realizácia zmien v národnostnej politike, či už išlo o posun poľskej východnej hranice v prospech ZSSR, alebo o výmenu obyvateľstva medzi USSR a Poľskom, sa nestretla s väčšími prekážkami u domáceho obyvateľstva. Obyvatelia poľskej národnosti pozitívne prijímali propagačnú kampaň v otázkach riešenia problému ukrajinskej národnosti. Riadiacim centrom pre zabezpečenie presunu obyvateľstva bola nepochybne Moskva. Svedčí o tom niekoľko chybných krokov samotnej PKWN, ktorá plnila v tomto smere len výkonnú zložku. Príkladom je vyhláška Ministerstva školstva PKWN z 2. septembra 1944, kedy dané nariadenie odsúhlasilo podmienky vytvárania národnostných škôl. Na jeho základe mali rodičia možnosť požadovať vytvorenie súkromných škôl s vyučovacím jazykom ukrajinským či bieloruským, pokiaľ sa v danom okolí nachádzalo minimálne 40 žiakov žiadanej národnosti. 121 Podobne v manifeste PKWN z 22. júla 1944 sa okrem iného písalo: Nemôžeme odmietnuť svojmu bratskému národu ukrajinskému a bieloruskému právo na určenie svojej štátnej príslušnosti, ktorá je v súlade s vôľou občanov. 122 Manifest zároveň deklaroval návrat demokratických zásad, slobôd a rovnosť všetkých občanov pred zákonom. 123 Prvotné chybné kroky boli zanedlho vystriedané jasnými protinárodnostnými nariadeniami. 120 Výmena a odsun obyvateľov bol typický najmä pre stredoeurópsky priestor po ukončení druhej svetovej vojny. Išlo najmä o odsuny maďarskej a nemeckej menšiny. 121 OLEJNIK, Leszek: Polityka narodowosciowa Polski w latach 1944-1960. Lodž : Wydawnictwo Uniwersytetu Lodžkiego, 2003. s. 21. 122 DROZD, Roman: Politika wladz wobec ludnosci ukrainskiej w Polsce w latach 1944-1989. Warszawa : Tyrsa, 2001. s. 29. 123 DROZD, Roman: Politika wladz wobec ludnosci ukrainskiej w Polsce w latach 1944-1989. Warszawa : Tyrsa, 2001. s. 29. 45
Organizačná zložka pre riešenie národnostných problémov v Poľsku vznikala postupne s prichádzajúcimi novými dohodami a zmluvami na medzinárodnej úrovni. Počas prvých mesiacoch účinkovania PKWN vo vedení Poľskej republiky vznikol v novembri 1944 Politický Rezort Ministerstva verejných vecí 124. V jeho čele stál Zygfryd Sznek a spomínaný Rezort spadal pod Ministerstvo verejných vecí, ako aj pod Ministerstvo verejnej bezpečnosti. 125 V rámci Politického rezortu existovalo od 31. júla 1944 samostatné Oddelenie pre národnosti, ktoré malo na starosti spravovanie národnostných menšín, vyplývajúce z ich odlišnosti na úrovni jazykovej, obyčajovej a konfesionálnej. 126 V roku 1944 v rámci Oddelenia pre národnosti vznikli tri samostatné Výbory, a to Výbor pre správu Židovského obyvateľstva, Výbor pre správu Nemcov a Výbor pre správu iných národnostných menšín. 127 Jednotlivé Výbory mali na starosti niekoľko dôležitých úloh: zber a spracovanie materiálov na poli života spoločenského, kultúrneho, politického a hospodárskeho jednotlivých národnostných menšín, a najmä zo života politických skupín... spracovanie materiálov štatistických, ktoré sa zameriavajú na rozmiestnenie, migráciu, hospodárstvo a kultúru všetkých národnostných menšín, ako aj riešenie otázok vyplývajúcich zo špeciálnych vzťahov národnostno-politických. 128 O niekoľko mesiacov neskôr vznikol Štátny Repatriačný úrad (Panstwowy Urzad Repatriacyjny PUR), ktorý začal svoje účinkovanie na základe dekrétu z dňa 7. októbra 1944. 129 Príprava inštitucionálneho zabezpečenia pre národnostnú problematiku tak bola zavŕšená, a súčasne so vznikom nových rezortov boli prijímané úlohy v súčinnosti s prijatými novými dohodami a zmluvami so ZSSR. 124 Resort administracji publicnej neskôr MAP Ministerstvo verejnej správy. V čase od 21 júla do 31 decembra 1944 fungovala v Poľsku dočasná vláda, ktorá prijala názov Poľský výbor národného oslobodenia (Polski komitet wyzwolenia narodowego PKWN). Dočasná vláda predstavovala koalíciu prevažne ľavicových strán v Poľsku, ktoré vytvorili protiváhu voči emigračnej vláde. Poľský výbor národného zjednotenia tvorili politické strany: PPR Poľská robotnícka strana (na čele s predsedom W. Gomulkom), ZPP Zväz poľských patriotov, RPPS Robotnícka strana poľských socialistov, SL- Ľudová strana, SD Demokratická strana. Túto dočasnú vládu uznalo ZSSR, keďže jej predstavitelia boli oddaní sovietskemu Zväzu a komunizmu. V čase ich vládnutia nevznikali samostatné ministerstvá, ale tzv. Rezorty, ktoré viedli ich predsedovia s právomocami, aké poznáme u ministrov. Preto v čase od júla do decembra v roku 1944 sa nestretneme s pojmom ministerstvo, ale rezort. 125 Resort Bezpieczenstwa Publicznego neskôr: MBP Ministerstvo verejnej bezpečnosti. Pozri bližšie: OLEJNIK, Leszek: Polityka narodowosciowa Polski w latach 1944-1960. Lodž : Wydawnictwo Uniwersytetu Lodžkiego, 2003. s. 18. 126 Cit. podľa: OLEJNIK, Leszek: Polityka narodowosciowa Polski w latach 1944-1960. Lodž : Wydawnictwo Uniwersytetu Lodžkiego, 2003. s. 18. 127 Cit. podľa: OLEJNIK, Leszek: Polityka narodowosciowa Polski w latach 1944-1960. Lodž : Wydawnictwo Uniwersytetu Lodžkiego, 2003. s. 18. 128 Cit. podľa: OLEJNIK, Leszek: Polityka narodowosciowa Polski w latach 1944-1960. Lodž : Wydawnictwo Uniwersytetu Lodžkiego, 2003. s. 18-19. 129 OLEJNIK, Leszek: Polityka narodowosciowa Polski w latach 1944-1960. Lodž : Wydawnictwo Uniwersytetu Lodžkiego, 2003. s. 20. 46
V medzinárodných otázkach bola poľská vláda neoddeliteľne závislá od Moskvy. Tento fakt vplýval aj na prijaté opatrenia vo vzťahu k národnostným menšinám v Poľsku. Prvou dohodou, ktorá vážnym spôsobom zmenila národnostné pomery v Poľsku, bola Dohoda o štátnej hranici medzi Poľskom a ZSSR. 130 O spoločnej štátnej hranici sa rokovalo už na Teheránskej konferencii (1. 12. 1943), kedy sa riešilo aj možné dobrovoľné presídlenie poľských občanov zo ZSSR späť na poľské územie. 131 Dohoda o hraniciach sa uskutočnila tajne, na žiadosť J. Stalina, ktorý si nechal zavolať predstaviteľov PKWN do Moskvy. Tajný dokument vytýčil hranicu medzi Poľskom a ZSSR, ktorá sa mala tiahnuť podľa tzv. Curzonovej línii. 132 Hranica bola zmluvne vytýčená:... a) od rieky San na východ od mesta Myczkowce, ďalej na východ od Przemysla, na západ od Rawy Ruskej po rieku Solokija aj rieky Západný Bug, smerom na Niemirow, Jalowke... 133 Tajná dohoda získala oficiálny status až v roku 1945, kedy boli východné hranice Poľska ratifikované aj západnými mocnosťami. Vytýčenie novej hranice malo za následok, že na území juhovýchodného Poľska (Zakerzonie 134 ) zostalo naďalej približne 700 tisíc Ukrajincov, Lemkov a Bojkov, kým takmer 800 tisíc Poliakov zostalo na sovietskej strane. 135 Oficiálna propaganda pre vytýčenie nových hraníc znela v zmysle daru za oslobodenie Poľska sovietskou stranou. Územné prerozdelnie nevyriešilo všetky otázky, keďže po obidvoch stranách štátov zostávali početné skupiny iných národností. Samotných Ukrajincov zostalo na Poľskom území 130 Presný názov dohody znel: Dohoda medzi Poľským výborom národného oslobodenia a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o poľsko sovietskej štátnej hranici. [1994 lipiec 27, Moskwa. Porozumienie miedzy Polskim Komitetem Wyzwolenia Narodowego a Rzadem Zwiazku Socjalistycznych Republik Radzieckich o polsko-radzieckiej granici panstwowej. In: Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 17-19.] 131 Cit. podľa: OLEJNIK, Leszek: Polityka narodowosciowa Polski w latach 1944-1960. Lodž : Wydawnictwo Uniwersytetu Lodžkiego, 2003. s. 38. 132 Curzonová línia bola vypracovaná britským ministrom zahraničných vecí lordom G. N. Curzonom, ktorý naznačil možnú východnú hranicu Poľska na rieke Bug. Táto línia bola prijatá ako provizórna 8. 12. 1919. Základnou črtou provizórnej hranice mal byť národnostný princíp. Curzonová línia bola opäť použitá v čase 2. svetovej vojny, kedy ju J. Stalin použil pre určenie hraníc s Poľskom. Curzonovú líniu schválili aj západné mocnosti, a to Veľká Británia a USA, čo spôsobilo obrovský konflikt s emigračnou vládou Poľska v Londýne, ktorá s hranicou nebola spokojná a vyslovila širokú kritiku schválenej hranice. [1994 lipiec 27, Moskwa. Porozumienie miedzy Polskim Komitetem Wyzwolenia Narodowego a Rzadem Zwiazku Socjalistycznych Republik Radzieckich o polsko-radzieckiej granici panstwowej. In: Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 19.] 133 1994 lipiec 27, Moskwa. Porozumienie miedzy Polskim Komitetem Wyzwolenia Narodowego a Rzadem Zwiazku Socjalistycznych Republik Radzieckich o polsko-radzieckiej granici panstwowej. In: Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 18. 134 Zakerzonie je názov pre JV časť Poľska, respektíve pre územia obývanými prevažne Ukrajincami, Lemkami a Bojkami západne od Curzonovej línie. V poľskej literatúre sa táto oblasť označuje aj ako Kresy. Kresy sú tie oblastí západne od Curzonovej línie, pre ktoré je charakteristické národnostne miešané obyvateľstvo. 135 Pozri bližšie: http://www.forumhistoriae.sk/fh1_2009/texty_1_2009/smigel.pdf 47
približne 700 tisíc, ale spolu s Bielorusmi a Litovcami ich bolo spolu okolo 1 milióna. 136 Problém sa preto mal vyriešiť vzájomnou výmenou obyvateľov medzi Poľskom a štátmi Ukrajinskou socialistickou sovietskou republikou (USSR) a Bieloruskou socialistickou sovietskou republikou (BSSR). 2. septembra 1944, krátko pred podpísaním dohody o výmene obyvateľstva, informoval štátny ľudový komisár USSR N. Chruščov 137 o skončení príprav podkladov pre podpísanie dohody. V správe N. Chruščov informoval: Poľský a Ukrajinský národ prežili veľké zúfalstvo počas nemeckej okupácie. Naše národy vedú samostatný boj proti spoločnému vrahovi nemecko-fašistickému, a v tomto boji je potrebná spolupráca a pomoc našich národov a štátov. Naše stretnutia a vzájomné návštevy vzájomne spolupracujú na príprave evakuácie ukrajinského obyvateľstva z územia Poľska a poľského pohraničia na územie USSR čo spôsobí vzájomnú srdečnú pomoc medzi poľským a ukrajinským národom. Nie je ďaleko deň, kedy Červená armáda spolu s Poľskou armádou ukončia boje a Poľsko stane sa slobodným, nezávislým a demokratickým štátom. Želám Vám i Vášmu Poľskému výboru národného oslobodenia veľa úspešnej práce pre blaho poľského národa. 138 Dôvodov, pre ktoré mali obidve strany záujem na výmene obyvateľstva, bolo niekoľko. Oficiálna poľská propaganda stavala národnostnú otázku vo vzťahu k Ukrajinskej národnosti na pozíciu boja s banderovskými skupinami- bandytmi. 139 Sovietska strana očakávala návrat Ukrajincov do svojej pôvodnej vlasti, čím by prispeli k obsadeniu opustených miest a dedín Ukrajiny dôsledkom vojny. Reálny význam výmeny obyvateľstva mal fakticky ekonomický charakter. Zmluvu o výmene obyvateľstva podpísali obidve strany v Ľubline dňa 9. septembra 1944. Oficiálna dohoda medzi štátmi garantovala dobrovoľné presídlenie Ukrajincov, Rusínov, Lemkov, Bielorusínov a Rusov na územie Ukrajiny. Pristúpilo sa tiež k evakuácii všetkých Poliakov a Židov z USSR do Poľska, ktorí boli poľskými obyvateľmi do 17. septembra 136 DROZD, Roman: Politika wladz wobec ludnosci ukrainskiej w Polsce w latach 1944-1989. Warszawa : Tyrsa, 2001. s. 31. 137 Nikita S. Chruszczow (1894-1971) sovietsky politik, v rokoch 1935-1938 bol prvým sekretárom KC KP Ukrajiny, od roku 1944 tiež predseda Komisariátu Ľudovej USSR, a od roku 1947 predseda Rady Ministrov USSR. V decembri 1949 sa vrátil do Moskvy. V rokoch 1953 až 1964 bol 1. Tajomníkom ÚV KSSZ, súčasne v rokoch 1958-1964 predsedal Rade Ministrov v ZSSR. Zomrel 11. 9. 1971 v Moskve. 138 1944, september 2, Kyjew. Depesza przewodniczacego Rady Komisarzy udowych USSR N. Chruszczowa do prewodniczacego Polskiego Komitetu Wytwolenia Narodowego E. Osóbki-Morawskiego w zwiazku z zakonczeniem prac przygotowanych do zawarcia umowy o wymianie ludnosci miedzi Polska i USSR. In: Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 23. 139 Pozri bližšie: ŠMIGEľ, Michal: Banderovci na Slovensku 1945-1947. Banská Bystrica : Katedra Histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela Ústav vedy a výskumu Mateja Bela, 2007. 194 s. 48
1939. 140 Evakuácia ukrajinského obyvateľstva prebiehala z okresov Chelmský, Hrubiešovský, Tomašovský, Lubačovský, Jaroslavský, Przemyský, Leský, Zamojský, Krasnistavský, Bilgorajský, Vlodavský ako aj z ďalších území Poľska. 141 Dohoda garantovala dobrovoľný charakter bez použitia akéhokoľvek nútenia. Evakuácia je dobrovoľná, a preto nesmie byť použitý nátlak ani priamy, ani nepriamy. Súhlas k evakuácii môže byť podaný ústne, rovnako aj písomne. 142 Výmena bola plánovaná v čase od 15. októbra 1944 do 1. februára 1945 143 najneskôr. Časový odhad priebehu výmeny bol nereálny, čo sa neskôr riešilo niekoľkými posunmi definitívneho ukončenia akcie. Na základe časového harmonogramu bola presídľovacia akcia rozdelená na niekoľko etáp, ktoré mali individuálny charakter. Prvé mesiace prebiehali pomalým tempom a skutočne dochádzalo k dobrovoľnému odchodu ukrajinského obyvateľstva. Nasledujúce etapy už začali naberať na intenzite, a to vďaka použitiu vojenskej sily. Tieto etapy už predstavovali vojenské ťaženia poľskej armády na ukrajinské dediny a krvavé odvety zo strany príslušníkov UPA, a to najmä po septembri 1945. Pred začatím akcie vznikol pri PKWN Úrad generálneho splnomocnenca pre správu repatriácie, ktorého vedúcim bol Wladislaw Wolski. V čele hlavného predstaviteľa pre správu evakuácie stál Jozef Bednarz 144. Ukrajinská strana vyslala svojho zástupcu Mikolaja Pidhornego, ktorý pricestoval do 140 1944, september 9, Lublin.- Uklad miedzy Polskim Komitetem Wyzwolenia Narodowego a Rzadem Ukrainskiej Socjalistycznej Republiki Radzieckiej w sprawie prszedlenia ludnosci ukrainskiej z teritorium Polski do USSR i obywateli polskich z teritorium USSR do Polski. In: Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 30. 141 1944, september 9, Lublin.- Uklad miedzy Polskim Komitetem Wyzwolenia Narodowego a Rzadem Ukrainskiej Socjalistycznej Republiki Radzieckiej w sprawie prszedlenia ludnosci ukrainskiej z teritorium Polski do USSR i obywateli polskich z teritorium USSR do Polski. In: Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 30. 142 1944, september 9, Lublin.- Uklad miedzy Polskim Komitetem Wyzwolenia Narodowego a Rzadem Ukrainskiej Socjalistycznej Republiki Radzieckiej w sprawie prszedlenia ludnosci ukrainskiej z teritorium Polski do USSR i obywateli polskich z teritorium USSR do Polski. In: Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 31. 143 V čase od 15 septembra do 15 októbra 1944 prebiehal súpis obyvateľov, ktorí boli považovaní za Ukrajincov. Štátne orgány vytvorili sieť poľsko-ukrajinských presídľovacích komisií, ktoré mali na starosti vytvárať evakuačné spisy o osobách, ktoré súhlasili s odchodom do USSR. Evakuačné spisy obsahovali tieto údaje: 1. Priezvisko, meno a meno otca 2. Dátum a miesto narodenia 3. Národnosť 4. Rodinný stav 5. Údaje o bydlisku 6. Zamestnanie 7. Koľko kusov z domu podlieha evakuácii 8. Poznámky [1944, september 9, Lublin.- Uklad miedzy Polskim Komitetem Wyzwolenia Narodowego a Rzadem Ukrainskiej Socjalistycznej Republiki Radzieckiej w sprawie prszedlenia ludnosci ukrainskiej z teritorium Polski do USSR i obywateli polskich z teritorium USSR do Polski. In: Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 39.] 144 DROZD, Roman: Politika wladz wobec ludnosci ukrainskiej w Polsce w latach 1944-1989. Warszawa : Tyrsa, 2001. s. 36. 49
Lublina 18. septebra 1944. Neskôr ho v roku 1946 vystriedal M. Romaszczenko. 145 V organizácii presídlenia mali pomôcť aj zástupcovia NKWD, ktorých Moskva vyslala do Poľska, aj do USSR. 146 Presídľovacia akcia sa začala na území juhovýchodného Poľska, ktoré v tom čase už bolo oslobodené červenou armádou. Avšak napríklad oblasť Lemkoviny bola ešte stále pod nemeckou okupáciou a presídlenie sa tu začalo až v januári 1945, po jej oslobodení. Počet Ukrajincov, ktorí spadali do kritérií pre presídlenie siahal do výšky 480-549 tisíc osôb. Tieto oficiálne štátne štatistiky nezahŕňali celkový počet Ukrajincov, ktorí boli v tom čase v Poľsku. Podľa neoficiálnych odhadov bolo v Poľsku minimálne 700 tisíc Ukrajincov. 147 V prvej etape, ktorá trvala od 15. októbra do konca decembra 1944, bolo presídlených 19 899 Ukrajincov (5035 rodín). 148 Na dobrovoľné presídlenie pristúpili hlavne tie rodiny a osoby, ktorých dediny boli zničené vojnou alebo stratili svojich blízkych. 149 Počas prvých troch mesiacov presídlili z USSR do Poľska 117 212 Poliakov, a to najmä z oblastí, na ktorých sa odohrávali poľsko-ukrajinské vojny v rokoch 1943 a 1944. 150 Väčšina ukrajinského obyvateľstva v Poľsku nechcelo opúšťať svoje domovy a v čase od prvej polovice roku 1945 prijala kancelária Najvyššej rady pri PKWN množstvo listov, v ktorých občania deklarovali lojálnosť vláde a Poľsku. Analogicky so začiatkom presídľovacej akcie stúpali aktivity oddielov UPA, ktoré vyzývali ukrajinské rodiny, aby zostávali v Poľsku a neprihlasovali sa na presídlenie. Riaditeľ štátneho Repatriačného Úradu W. Wolski na stretnutí Rady Ministrov oznámil: 70 tisíc Ukrajincov už vycestovalo, 145 1944, wrzesien 18. Kijow: Pismo przewodniczacego Rady Komiszarzy Ludowych USSR N. Chruszczowa do przewodniczacego PKWN E. Osóbki-Morawskiego informujace o przyjezdzie do Lublina glownego pelnomocnika rzadu USSR do spraw ewakuacji ludnosci ukrainskiej z Polski N. Pidhornoho. In: Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 44. 146 Do komisie na presídlenie Poliakov a Židov z USSR prišlo 18 členov NKWD z Moskvy. Do poľskej komisie prišli jedenásti členovia NKWD: 1) Rejon Bilgoraj 2) Viktor Maksimenko 3) Pantelej Kolesnik 4) Aleksander Fedorenko 5) Aleksander Garszin 6) Wasyl Greczyna 7) Anikij Bielanuk 8) Leonid Rudnik 9) Ivan Kriwokon 10) Pantejel Sebko 11) Ivan Malinowskij. 1944, wrzesien, 18. Kijow: Pismo komisarza ludowego spraw wewnetrznych USSR gen. Riasnogo do sekretarza KC KPU D. Korotczenki informujace o skierowaniu pracownikow NKWD na stanowiska zastepcow pelnomocnikow i przedstawicieli rejonowych rzadu USSR do spraw ewakuacji ludnosci ukrajinskiej z Polski do USSR i obywateli polskich z USSR do Polski. In: Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 43-44. 147 Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 9. 148 Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 11. 149 Najviac rodín bolo presídlených z okresu Chelmského (4025 osôb), Hrubieszovského (3902 osôb), Tomaszovského (3380 osôb) a Zamojského (1862 osôb). [Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 11.] 150 Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 11. 50
zaregistrovalo sa 150 tisíc a je nutné, aby odišlo 400 tisíc. Na niektorých územiach účinkujú ukrajinské skupiny (bandy pozn. autora) tak veľmi, že k nim nemáme prístup. Dôsledkom týchto správ je nevyhnutné, aby sa Ministerstvo verejnej bezpečnosti do toho pustilo energicky.... tolerujeme existenciu nacionalistických ukrajinských výborov, ktoré prevádzajú nepriateľskú agitáciu. 151 Naliehavé správy o urýchlení presídlenia získavali na intenzite začiatkom prvých mesiacov roku 1945. Dôvodom týchto iniciatív bola zvýšená aktivita členov UPA, ktorí legálnymi a ilegálnymi spôsobmi presviedčali ukrajinské obyvateľstvo, aby odmietli odchod. Jeden z verejných ohlasov vedenia OUN oznamoval: Za ukrajinský samostatný zjednotený štát! Smrť hitlerovským i boľševickým prívržencom.... Pričom boľševici sľubujú presídlencom príliš veľa a klamú, a čo dostanú v skutočnosti je dobre známo. Lebo boľševici sľubujú zakaždým raj a dávajú peklo.... Stalin chce pozbaviť nás našej praotcovskej zemi, na ktorej od vekov žili a pracovali naši predkovia a vo vojnách bránili záujmy Ukrajiny na jej západných hraniciach.... Národ ukrajinský vie, že tzv. stalinovské presídlenie podmanených národov je jednou z metód ich vyničenia.... Pokiaľ Stalin vyhlási nútené presídľovanie, tak ukrajinský národ odpovie všetkými prostriedkami pasívnej aj aktívnej obrany.... Smrť stalinovskému väzeniu národov - ZSSR 152 O naliehavosti a potrebe zmeniť prístup v spôsobe presídľovania sa hlásilo čoraz viacej starostov. Lubielsky starosta K. Sidor vo svojej tajnej správe pre predsedníctvo PKWN napísal: V dôsledku dohody o výmene obyvateľstva medzi Poľskom a Sovietskou Ukrajinou, a tiež aj Bieloruskom, ukrajinské obyvateľstvo sa narýchlo pokúša zmeniť svoju národnosť, aby nespadala pod presídlenie. Pri zvážení vyššie vymenovaných faktov môžeme celkom istotne tvrdiť, že táto masa (Ukrajinci pozn. autora) zakaždým bude zárodkom činnosti fašistickej, reakčnej, protipoľskej aj protisovietskej. Výsledok je preto jednoduchý, a tak klauzula dobrovoľnosti v dohode o presídlení je neúčinná a sme povinný prejsť na nútené presídlenie tých všetkých, ktorí v čase okupácie predstavili sa ako Ukrajinci a nadväznosti na to spolupracovali s Nemcami. 153 151 1945, luty 13. Warszawa.- Protokol posiedzenia Rady Ministrow Rzadu Tymczsowego rp. Dyskusja nad wnioskem Panstwowego Urzedu Repatriacyjnego w sprawie przyspieszenia przesedlenia ludnosci ukrainskiej i bialoruskiej z Polski do USRR i BSRR. In: Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 78-79. 152 1944, pazdiernik 19. Odezwa Prowodu Okregowego Organizacji Ukrainskych Nacjonalistow w Polsce w zwiazku z podpisaniem ukladu miedzy PKWN a rzadem USRR o przesedleniu ludnosci ukrainskiej z Polski do USRR. In: Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 66-67. 153 1944 listopad 2, Lublin. Pismo wojewody lubelskiego K. Sidora do Prezydium i PKWN przedstawiajace ocene wsród ludnosci ukrainskej. In: : Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 51
Druhá etapa presídľovacej akcie trvala od jari do konca augusta roku 1945. Počas zimného obdobia Ukrajinci neboli presídľovaní do USSR. V tejto druhej etape sa začalo s presídľovaním aj na Lemkovine 154, ktorú sa podarilo oslobodiť od nemeckej okupácie. Na stretnutí Najvyššej Rady ministrov dňa 13. februára 1945 sa dohodlo na radikálnom postupe voči ukrajinskej národnosti. Nútený charakter presídlenia mal byť predchádzaný administratívno-ekonomickým nátlakom. Do tohto konfliktu sa v mesiacoch marec, apríl a máj 1945 následne zapojili tiež oddiely UPA. Aktivita ukrajinského podzemia vyburcovala tiež aktivitu vojenského poľského podzemia a dochádzalo k početným masakrom celých dedín. Aktivita poľského vojska, poľských policajtov, poľského podzemia a ukrajinského podzemia spôsobovali vysoké straty na ľudských životoch po obidvoch stranách. 155 Oddiely UPA vypaľovali celé dediny, ktoré Ukrajinci museli nútene opustiť. V jednom z prijatých nariadení vedenie UPA hlásilo:... 2. Vystrieľať predsedu presídľovacej komisie a jeho spolupracovníkov. 3. Vypáliť dediny, v ktorých už nie sú Ukrajinci, hoci sa časť z nich vráti, ale bez domu neumrú.... 156 Strach a nepokoj z prechádzajúceho frontu vystriedal strach z núteného presídlenia, a krvavé odvety poľského a ukrajinského podzemia po sebe nechávali množstvo civilných obetí. Ako vo svojich spomienkach písal jeden kňaz: V posledných dvoch dňoch dedinu postihlo nové nešťastie štátne vojsko začalo s evakuáciou dediny.... a povedali, aby označení obyvatelia z troch dedín prišli na koniec dediny Katy, kde po nich prídu vozy a odvezú ich na zberné miesto evakuácie. Samozrejme, že nikto z označených ľudí sa na vyznačenom mieste neobjavil a všetci sa rozbehli, kto kde mohol. Mnoho ľudí utieklo do lesa, cez potok na polia. 25 ľudí prišlo ku mne, aby som ich prijal do svojej pivnice.... V pivnici je nás už 50 osôb. Len detí vo veku 8-10 rokov je tu 20. Z toho dôvodu je veľmi obtiažné zachovávať tu hygienu, keďže pivnica je veľmi znečistená. A keď sa 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 68. 154 K situácii na Lemkovine a dejiny tohto územia pozri bližšie: REINFUSS, Roman: Lemkovie : opis etnograficzny. Krakow : 1936, 24. s.; HALCZAK, Bohdan: Lemkivskaja dilema. In: Ukrainskij Almanach. 2008. s. 314-324.;HALCZAK, Bohdan: Lemki i ichne vidnošenia do Ukrainskoj Povstanskoj Armii. In: Ukrainskij Almanach, 2009. s. 175-185.; HALCZAK, Bohdan: Lemkowie i Bojkowie. In: Przeglad powszechny, č. 11, 2009. s. 41-52.;MOKKAK, Jaroslaw: Lemkowszczyzna w drugiej Rzeczypospolitej : zagadnenia polityczne i wyznaniowe. Krakow : Tow. Wydaw. "Historia Iagellonica", 1997. 223 s.; CHOMIAK, Roman: Nasz lemkowski los. Nowy Sącz : Sowy Sądecka Oficyna Wydawnicza Wojewódzkiego Ośrodka Kultury, 1995. 105 s. 155 Príkladov masových vrážd v jednotlivých dedinách bolo neskutočne veľa. Poľská a ukrajinská historiografia majú túto tému značne spracovanú. Pozri napr.: MOTYKA, Grzegorz: Tak bylo w Bieszczadach. Warszawa : Oficyna wydawniccza Volumen. 1999. 551 s.; Mniejszosc w warunkach zagrozenia : Pamietniki Lemkow. Zost. Wojciech Sitka. Wroclaw : Wydawnictwo Uniwersytetu Wroclawskiego, 1996. 171 s.; SOWA, A. L.: Stosunky polsko-ukrainskie 1939-1947 : Zarys problematiky. Kraków : Towarzystwo Sympatyków Historii, 1998. 342 s. 156 MOTYKA, Grzegorz: Tak bylo w Bieszczadach. Warszawa : Oficyna wydawniccza Volumen. 1999. s. 292. 52
do pivnice napchajú ešte vojaci, potom je tu tak horúco, že sa nedá takmer vôbec dýchať. A k tomu všetkému nemáme pokoj ani cez deň, ani v noci. V noci, aj keď menej strieľajú na dedinu, to zasa deti nedajú spať. Často sa stáva, že niekoľko detí na raz začne kričať a plakať, a to tak zdrvujúco, že sa to vrýva do duše horšie ako paľba granátov.... Ťažko teraz žiť, a koniec toho utrpenia nie je vidieť. 157 Počas druhej fázy bolo presídlených do Poľska 113 633 osôb. 158 Polovica roku 1945 priniesla so sebou niekoľko závažných zmien v presídľovacej akcii. K dňu 1. júla 1945 bolo presídlených len 184 937 osôb na Ukrajinu, čo predstavovalo len 38% zo súpisu ľudí, ktorí spadali do presídľovacej akcie. Následne 6. júla 1945 podpísala poľská a sovietska strana dohodu o práve presídlenia poľskej a židovskej národnosti zo ZSSR do Poľska, a naopak, o práve národnosti bieloruskej, rusínskej, litovskej, ruskej a ukrajinskej v Poľsku, presídliť sa do ZSSR. 159 Poľské štátne orgány mali zabezpečiť najmä širšiu a účinnejšiu kampaň, ktorá by efektívnejšie vysvetlila nevyhnutnosť presídliť sa na sovietsku Ukrajinu a do ZSSR. Od začiatku augusta 1945 sa začalo s prípravou núteného presídľovania Ukrajincov na Ukrajinu za pomoci vojska, čo sa zhodovalo s návrhom splnomocnenca vlády USSR pre správu Evakuácie. 27. augusta 1945 lubielský vojvoda W. Rózga vydal Ohlas pre ukrajinské obyvateľstvo, v ktorom sa hovorilo o použití vojska pri presídľovacej akcii v snahe zabezpečiť majetky a životy presídlencov pred teroristickými bandami a trestnými elementmi. 160 V ohlase sa písalo: V snahe zabezpečiť Vám presídlenie s majetkom a dobytkom, a v ochrane pred teroristickými bandami a trestnými elementmi, v snahe postarať sa o presídľovaciu akciu, pridelené budú pre jej zabezpečenie vojenské jednotky, ktoré sa o Vás postarajú až po hranicu Ukrajinskej republiky. 161 V rovnakom duchu zneli oficiálne vyhlásenia pre použitie vojska, v presídľovacej akcii. Dôvodom obáv 157 Mniejszosc w warunkach zagrozenia : Pamietniki Lemkow. Zost. Wojciech Sitka. Wroclaw : Wydawnictwo Uniwersytetu Wroclawskiego, 1996. s. 56-7. 158 Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 11. 159 Bližšie k dohode pozri: Umowa miedzy Tymczasowym Rzadem Jednosci Narodowej RP i Rzadem ZSSR o prawie zmiany obywatelstwa radzieckiego i przesiedlenia sie do Polski osob narodowosci polskej i zydowskej zamieszkalych w ZSSR oraz prawie zmiany obywatelstwa polskiego i przesiedlenia sie do ZSSR osob narodowosci bialoruskiej, litewskiej, rosyjskiej, rusinskiej i ukrainskiej, zamieskalych na terytorium Polski z 6 lipca 1945. In: Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 140-143. 160 DROZD, Roman: Politika wladz wobec ludnosci ukrainskiej w Polsce w latach 1944-1989. Warszawa : Tyrsa, 2001. s. 44. 161 1945. Sierpien 27, Lublin - Odezwa wojewody lubielskiego W. Rózgi do ludnosci ukrainskiej w sprawie zaangažowania wojska do akcji przesiedlenczej. In: Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 185-186. 53
komunistickej vlády v Poľsku, boli tiež mierne zblíženia ukrajinského a poľského podzemia na jeseň v roku 1945. 162 K nepokojnej situácii v juhovýchodnom Poľsku neprispievali vracajúci sa Ukrajinci, ktorým sa podarilo vrátiť ilegálnou cestou do Poľska spolu s poľskými obyvateľmi. Ľudia ktorí sa zo sovietskej Ukrajiny vrátili, šírili medzi obyvateľmi nepriaznivý obraz vojnou zničenej a vyhladovanej krajiny. Správy sa šírili rýchlo najmä za pomoci členov OUN a UPA a ochota Ukrajincov k presídleniu sa tým značne znižovala. Naďalej pribúdali aktivity oddielov UPA a OUN, ktorí za sebou nechávali niekoľko desiatok spálených dedín, ktoré mali byť pôvodne pridelené Poliakom presťahovaným zo sovietskej Ukrajiny. Ich aktivity len napomáhali oficiálnej poľskej komunistickej propagande, ktorá tak získala opodstatnený dôvod využívania vojenskej a policajnej sily pri presídľovacej akcii. Za pomoci bezpečnostných zložiek sa tak do konca decembra 1945 podarilo vysťahovať ďalších 81 806 osôb ukrajinskej národnosti. 163 K udalostiam v roku 1945 sa pridali snahy Ukrajincov zachrániť sa za každú cenu. Ukrajinské obyvateľstvo sa najčastejšie skrývalo v lesoch, ilegálne prechádzali hranicu s Československom alebo sa ilegálne vracali späť zo sovietskej Ukrajiny do Poľska. Mnohí z nich sa pokúšali na rýchlo získať krstné listy z rímskokatolíckej cirkvi, čím chceli demonštrovať svoju poľskú národnosť. Niektorí rímskokatolícki kňazi pomáhali domácemu ukrajinskému obyvateľstvu a vydávali im falošné osvedčenia krstu v rímskokatolíckej cirkvi. Zakrátko však štátne orgány odhalili túto ilegálnu praktiku a zasiahli voči nej. Ministerstvo verejných vecí v októbri 1945 zaslalo nariadenie, v ktorom varovalo starostov miest a obcí od takýchto praktík.... je potrebné ďalej informovať starostov, aby pri prijímaní týchto dokumentov, poučili zainteresovaných, že prijatie nového vierovyznania alebo obradu nespôsobí žiadne zmeny v prináležaní k národnosti, dôsledkom čoho by malo konečné vyhlásenie obsahovať jedine oznámenie o zmene vierovyznania, bez žiadnych dodatkových slov, ktoré porušujú správu národností. 164 Ukrajinskí obyvatelia sa snažili presvedčiť vládu mnohopočetnými petíciami, 162 Na jeseň v roku 1945 došlo k miestnym dohodám medzi vedením UPA a AK-WiN (Armia Krajowa Wolność i Niezawisłość vojenská zložka poľského protikomunistického odboja v podzemí) na územiach Lubelszczyzny a Podlesia. Po vzájomných konfliktoch sa vedenie dohodlo na spoločnom boji proti členom UB (Bezpečnostný úrad), KBW (Korpus Bezpieczeństwa Wewnętrznego- samostatný vojenský oddiel vytvorený pre boj s podzemím protištátneho charakteru, najmä proti oddielom UPA, vznikol na základe uznesenia Národnej Rady dňa 25. mája 1945) aj NKWD, zároveň sa potvrdilo vzájomné zastavenie útokov na poľské či ukrajinské obce. A dohodlo sa na spoločnom boji proti banditizmu, ktorý sa v tom čase rozšíril v juhovýchodnom Poľsku a spôsoboval rýchle zbohatnutie na úkor iných. [DROZD, Roman: Politika wladz wobec ludnosci ukrainskiej w Polsce w latach 1944-1989. Warszawa : Tyrsa, 2001. s. 40-41.] 163 Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 12. 164 1945, pazdziernik 10, Warszawa. Pismo Ministerstwa Administracji Publicznej dotyczece zmiany obrzadku przez wysiedlana ludnosc ukrainska. In: HALAGIDA, Igor DROZD, Roman: Ukraincy w Polsce 1944 1989 : Walka o toszamosc (Dokumenty i materialy). Warszawa : Burchard Edition, 1999. s. 36. 54
ktoré zasielali na Ministerstvo verejnej bezpečnosti. Ich petičné snahy však neboli brané v úvahu. V niekoľkých prípadoch dochádzalo k žiadosti o nepresídlenie aj zo strany samotných starostov, ktorí sa takto snažili ochrániť najmä vplyvnejších občanov ukrajinskej národnosti. 15. septembra 1945 zaslali obyvatelia mesta Komancza spolu s gréckokatolíckym duchovenstvom petíciu na Ministerstvo verejnej bezpečnosti, v ktorej žiadali, aby občania ukrajinskej národnosti neboli presídlení. 165 Ich žiadosti nebolo vyhovené. Naopak, v niektorých mestách a dedinách zásadne požadovali odsun Ukrajincov za hranice Poľska. 25. septembra 1945 vydal novosadský starosta Jozef Labuz nariadenie, v ktorom nakázal Lemkom v čase 14. dní opustiť pohraničné územia, pričom hrozil, že v opačnom prípade budú odsunutí v násilnom režime. Ten istý starosta sa dožadoval, aby miestny veterinárny lekár (pôvodne Lemko pozn. autora) bol prepustený zo zamestnania, keďže nebol potrebný pre danú oblasť. 166 V dôsledku neznesiteľného národnostného útlaku sa niekoľko tisíc Ukrajincov pokúsilo ilegálne prekročiť hranicu s Československom. Do konca júla 1946 zaevidovali československé štátne úrady ilegálny pohyb približne 2500 osôb ukrajinskej národnosti na území ČSR. Utečenci požadovali ochranu československých orgánov dovtedy, kým ich otázka nebude v Poľsku vyriešená. Československé bezpečnostné zložky deportovali utečencov späť do Poľska, ktorí následne boli presídlení do USSR. 167 Prvé hlásenia o prechode Lemkov (poľskí Rusíni pozn. autora) na územie ČSR sú známe už z októbra 1945. Jeden z dokumentov, ktorý ohlasoval pohyb Lemkov na československom území, plne odrážal situáciu, v akej sa Ukrajinci v Poľsku nachádzali. Správa obsahovala hlásenie Finančnej stráže v Runine pre ONV v Snine, z dňa 7. októbra 1945. Už dva týždne pozorovali príslušníci tunajšieho oddelenia finančnej stráže, že na protiľahlom pohraničí na poľskej Ukrajine sa obyvateľstvo ukrýva v lesoch. Dnes dňa 7. októbra 1945 v ranných hodinách prihlásilo sa na tunajšom oddelení 82 Ukrajincov nad 15 165 Cit. podľa: DROZD, Roman: Politika wladz wobec ludnosci ukrainskiej w Polsce w latach 1944-1989. Warszawa : Tyrsa, 2001. s. 49. 166 1945, wrzesnia 25. Zarzadzenie starosty nowosadeckiego o obowiazku opuszczenia obszyru granicznego przez ludnosc ukrainska. In: Repatriacja czy deportacja : Przesedlenie Ukraincow z Polski do USSR 1944 1945 : Dokumenty 1944 1945. T. 1. Zost.: MISILO, Eugeniusz. Warszawa : Archiwum Ukrainskie, 1996. s. 231. 167 DROZD, Roman: Politika wladz wobec ludnosci ukrainskiej w Polsce w latach 1944-1989. Warszawa : Tyrsa, 2001. s. 46. Otázka lemkovských utečencov na území ČSR v rokoch 1944-1947 nie je v slovenskej ani v poľskej historiografii komplexne spracovaná. Z časti sa tejto téme na Slovensku venuje autor doc. M. Šmigeľ. ŠMIGEĽ, Michal: K otázke lemkovských utečencov (z Poľska) na Slovensku v rokoch 1945-1946. In: Forum Historiae, 2009, roč. 3, č. 1, s. 1-17. Dostupné tiež na internete: http://www.forumhistoriae.sk/fh1_2009/texty_1_2009/smigel.pdf HALCZAK, Bohdan ŠMIGEĽ, Michal: K problematike postavenia Lemkov v Poľsku v druhej polovici 20. storočia a ich presídlenie do Sovietskeho Zväzu. Akcia Visla. In: Acta Historica Neosoliensia. Tomus 7. Banská Bystrica : 2007. s. 187-198. 55
rokov a 67 detí vo veku do 15 rokov. Všetci sú z protiľahlého pohraničia z obce Wetlina a štátne hranice prekročili ilegálne. So sebou majú 40 kusov kráv, 23 kusov teliat, 10 koní, 5 žriebät a 7 kusov oviec. Tunajšia finančná stráž pokúšala sa vrátiť Ukrajincov späť za štátnu hranicu, čo oni odopreli a ubytovali sa prechodne v obci Runina, okres Snina. Povedali, že radšej ich môžeme postrieľať alebo akokoľvek s nimi naložiť, ale do Poľska sa nevrátia. Dôvod, prečo opustili svoje obce v Poľsku, a prečo sa ukrývali v lesoch udávajú nasledovný: Pred dvoma týždňami prišli do našej obce Wetlina poľskí vojaci a nariadili rýchlu prípravu na vysťahovanie do ZSSR, pretože sme ukrajinskej národnosti. Nariadenie sme uposlúchli, zbalili svoje najnutnejšie veci a na vozoch sme sa odvážali do obce Czisna, odkiaľ sme mali byť hromadne transportovaní. Tu nás Poliaci obrali o veci aj dobytok a poslali, že môžeme ísť, kam chceme. Vracali sme sa do rodných obcí, aj v iných obciach sa totiž robilo podobné. Doma v našej obci boli iní poľskí vojaci, ktorí za našej neprítomnosti všetko vyrabovali, niektoré domy podpálili a keď nás uvideli, bez príčiny do nás strieľali. Mnohých aj poranili. Rozpŕchli sme sa do hôr, kde sme sa skrývali celé dva týždne a teraz vplyvom zimného daždivého počasia, boli sme nútení prejsť na československé územie a uchýliť sa v obci. Prosíme, aby sme boli ponechaní v Československej republike do tej doby, kým sa naša otázka vysťahovania nevyrieši. Ochotní sme ísť kdekoľvek pracovať. 168 Členovia UPA v rokoch 1945 a 1946 viedli masovú kampaň za zastavenie presídľovacej akcie. Okrem 168 Cit. podľa: ŠMIGEĽ, Michal: K otázke lemkovských utečencov (z Poľska) na Slovensku v rokoch 1945-1946. In: Forum Historiae, 2009, roč. 3, č. 1, s. 5. Autor M. Šmigeľ, vo svojom článku publikuje zaujímavý dokument, ktorý autenticky zachytil nakladanie s Poľskými Lemkami, ktorí utiekli na územie ČSR. Ide o nedatovaný list neznámeho mnícha z misijnej stanice v Medzilaborciach. Ako doc. Šmígeľ dedukuje, list bol pravdepodobne napísaný otcom Sabolom Zeroslavom v letných mesiacoch v roku 1946. Pre jeho obsiahlosť, vyberáme len časť listu: Možno ste počuli, že nad Kalinovom, v lese na našej strane, sa utáborili naši Lemkovia, so všetkým svojim majetkov, ktorí stihli zachrániť pred divými Ľachmi (hanlivé označenie pre Poliakov pozn. autora). V lese sedeli o hlade 10 dní.... Po dlhších rokovaniach s Prahou a ďalej s Varšavou a Rusmi vyviedli ľudí falošnými prísľubmi z lesa. Povedali, že ich odvezú do Labircja (Medzilaboriec pozn. autora) a odtiaľ odtransportujú a a umiestnia po dedinách, z ktorých odišli Maďari.... Strašný obraz... Vojsko a žandári prehradili cestu na križovatke do Medzilaboriec, a cesta z Kalinova na Lupkov, to jedna posúvajúca sa lavína nariekajúcich, vyčerpaných našich Lemkov, s celým ich skromným majetkom. Hodil som okom na tú biedu..., moje nervy vypovedali, v očiach sa zmračilo... Bol to neobvyklý, smutný, okolo 5-6 km dlhý pohrebný pochod, začal sa o 13:45 a končil o 16:45 popoludní. Prizerajúc sa na to všetko, sa nasúvali myšlienky, či by nebolo lepšie pridať sa k tým nešťastným a ísť s nimi do lesa, a v lese v útrobách mierumilovnej nevinnej Božskej prírody spolu s nimi umierať od hladu ako žiť medzi ľuďmi a pozerať sa na ľudskú nepriazeň, zlobu, utrpenie... Koniec bol takýto: vojsko odprevadilo nešťastných na hranicu, kde ich čakalo 20 poľských vojakov. Poliaci sa zľakli takej veľkej masy a utiekli. Vtedy naši vojaci a dôstojníci nevedeli, čo majú s tými ľuďmi počať a povedali im: Teraz choďte kam chcete. A naši ľudia (Lemkovia pozn. autora) ako včely, pustili sa nazad na predošlé miesta do lesa, kde už presedeli prvých desať dní. Tam sedia aj dodnes. [Citované Podľa: ŠMIGEĽ, Michal: K otázke lemkovských utečencov (z Poľska) na Slovensku v rokoch 1945-1946. In: Forum Historiae, 2009, roč. 3, č. 1, s. 12-13.] Počet príslušníkov UPA sa v druhej polovici roku 1945 a v prvej polovici roku 1946 markantne zvýšil. V krátkom čase sa počet príslušníkov zvýšil až 4 krát a v máji 1946 mala UPA 16-17 sotní s počtom okolo 2 tisíc mužov. Bližšie k činnosti UPA pozri: DROZD, Roman: Ukrainska Powstancza Armia. Dokumenty struktury. Warszawa : Burchard Edition, 1998. 285 s. 56