Človek vo vojne a vojna v človeku Holokaust Magdalena Wiśnioch Warszawskie Centrum Innowacji Edukacyjno-Społecznych i Szkoleń XXVI Liceum Ogólnokształcące w Warszawie Polska Prameň A, časť 1. Protokol z konferencie ve Wannsee v Berlíne: Nemcami odhadované počty židovského obyvateľstva v Európe http://en.wikipedia.org/wiki/wannsee_conference#mediaviewer/file:wannseelist.jpg 56
Prameň A, časť 2. Preklad odhadovaného počtu židovského obyvateľstva prezentovaného na konferencii vo Wannsee Země Počet A. Ríša 131.800 Východná Marka 43.700 Východné územie 420.000 Generálny gouvernement 2.284.000 Białystok 400.000 Protektorát Čechy a Morava 74.200 Estónsko (územie bez Židov) Lotyšsko 3.500 Litva 34.000 Belgicko 43.000 Dánsko 5.600 Francúzsko okupované územie 165.000 Francúzsko neokupované územie 700.000 Grécko 69.600 Nizozemsko 60.800 Nórsko 1.300 B. Bulharsko 48.000 Anglicko 330.000 Fínsko 2.300 Írsko 4.000 Taliansko vrátane Sardínie 58.000 Albánsko 200 Chorvátsko 40.000 Portugalsko 3.000 Rumunsko vrátane Besarábie 342.000 Švédsko 8.000 Švajčiarsko 18.000 Srbsko 10.000 Slovensko 88.000 Španielsko 6.000 Turecko (európska časť) 55.500 Maďarsko 742.800 ZSSR 5.000.000 V tom: Ukrajina 2.994.684 Bielorusko bez Biakystoku 446.484 Celkom: Cez 11.000.000 57
PrameŇ B Železničné trate využívané Nemcami na prevoz židovského obyvateľstva do Osvienčimu v období od 03/1942 do 11/1944 Zdroj: Gilbert Martin: Konečné riešenie, vyhnanie a vyhladenie Židov http://www.wsg-hist.uni-linz.ac.at/auschwitz/html/trans-2.html 58
Dejiny susedov Višehradské krajiny vo vzájomných pohľadoch a perspektívach PrameŇ C Poľské územie zabrané 3. ríšou (rozdelenie po 22. júni 1941) Poľská hranica 1. septembra 1939 Hranica slobodného mesta Gdansk 1. septembra 1939 Štátne hranice ostatných krajín 1. septembra 1939 Hranice medzi III. ríšou a ZSSR do 22. júna 1941 Územia odstúpené Slovensku III. ríšou In: http://pl.wikipedia.org/wiki/podzia%c5%82_administracyjny_polski_1939-1944 59
PrameŇ D Počet obětí Autor: Franciszek Piper Počet deportovaných do koncentračného tábora Osvienčim podľa národností: Národnosť/kategória Počet Židia 1,1 mil. * Poliaci 140-150 tis.** Rómovia 23 tis. Ruskí vojnoví zajatci 15 tis. Iní 25 tis. Celkom ~ 1,3 mil. Zdroj: Franciszek Piper, Ilu ludzi zginęło w KL Auschwitz. Liczba ofiar w świetle źródeł i badań, Oświęcim 1992, tabele 14-27. Georges Wellers, Essai de determination du nombre de morts au camp d Auschwitz ; Le Monde Juif, no. 1I2 (October-December 1983). * Podľa Wellerse, (jw. s. 155) 1.433.405 ** Podľa Wellerse (jw. s. 155) 146.605 In: http://pl.auschwitz.org/ [Prístup zo 14. júla 2014] PrameŇ E Cesty do Osvienčimu Najpočetnejšiu skupinu Židov deportovaných do Osvienčimu tvorili obyvatelia Maďarska, spojeneckého štátu Ríše. Od mája do júla roku 1944 bolo do tábora privezených 437.402 osôb. Predtým však maďarská vláda, na čele ktorej stál Miklosz Kallay, nevyhovela požiadavkám Nemcov na zorganizovaní týchto deportácií. Došlo k nim až potom, keď 19. marca 1944 vstúpili do Maďarska hitlerovské vojská, Kallay bol zvrhnutý a moc prevzal Dome Sztojay až potom začali Židov z Maďarska vyvážať. Pod vedením Nemcov boli Židia zhromažďovaní v ghettách a v zberných a tranzitných táboroch. Na prelome apríla a mája roku 1944 odišli smerom k Osvienčimu prvé dva transporty, ktoré prevážali 3,8 tisíc osôb. Organizáciu transportov zaisťovali maďarské úrady. Priamo ju však riadil Obersturmbannfuehrer SS Adolf Eichmann, ktorý v Gestape zastával funkciu vedúceho oddelenia v Hlavnom úrade ríšskej bezpečnosti. Mal na starosti predovšetkým židovské záležitosti. Eichmann organizoval a riadil odvoz Židov do táborov v rámci takzvaného konečného riešenia židovské otázky (Endloesung). [ ] Druhou najpočetnejšou skupinou bola židovská komunita z území 2. Rzeczypospolité (2. Poľskej republiky) [ ] zhruba 300 tisíc osôb.[ ] Väčšina z nich pochádzala z regiónov zabraných Ríšou [ ] asi 225 tisíc. Ďalších 70 tisíc osôb bolo vyvezených z Generálneho gouvernementu. [ ] počas 2. svetovej vojny zahynulo celkom asi 2,7 miliónov poľských Židov, z toho pol milióna v ghettách, 200 tisíc v exekúciách a asi 2 milióny vo vyhladzovacích táboroch [ ] Treblinka, Sobibor, Belžec a Chełmno nad Nerom. [ ] Francúzski Židia bol pred deportáciu do Osvienčimu koncentrovaní v tranzitnom tábore v Drancy. [ ] Do 1. júla 1943 bol riadený francúzskou políciou a väzenskou službou, [ ] v poslednom roku bol priamo riadený SS. [ ] Táborom v Drancy prešlo zhruba 70 tisíc Židov. [ ] Celkom bolo z francúzskeho územia do táborov deportovaných 76 tisíc Židov, vrátane viac než 11 tisíc detí. Asi 69 tisíc osôb sa ocitlo v koncentračnom tábore v Osvienčime [ ]. Zo všetkých deportovaných prežilo necelých tri percent, asi 2,5 tisíc ľudí. Nizozemských Židov nemecké úrady posielali do tranzitného tábora Westerbork. V rokoch 1939-1941 tam bol umiestnený nizozemský internační tábor pre židovských utečencov z Nemecka a ďalších krajín. Po prevzatí tábora Nemcami odtiaľ bolo v rokoch 1942-1944 deportovaných do vyhladzovacích táborov asi 100 tisíc osôb, z toho 54.930 Židov do Osvienčimu. Posledný transport odišiel 3. septembra 1944. [ ] 60
Transport maďarských Židů: na rampě v Osvětimi-Birkenau Z Grécka hitlerovci deportovali do Osvienčimu asi 55 tisíc Židov. Väčšinu tam priviezli v roku 1943 z ghetta v Solúne, kde bola židovská komunita najpočetnejšia. [ ] Z celkového počtu 55 tisíc bolo asi 13 tisíc osôb vybraných do práce, zostávajúcich 42 tisíc bolo okamžite po prevoze vyhladených v plynových komorách koncentračného tábora Osvienčim II - Birkenau. Z nemeckého a rakúskeho územia v predvojnových hraniciach dorazili do Osvienčimu transporty s 23 tisícmi Židov. Najviac osôb bolo deportovaných v dobe od júla 1942 do januára 1945, a to z Berlína asi 18 tisíc ľudí. V Protektoráte Čechy a Morava boli Židia koncentrovaní od novembra 1941 v ghette, ktoré vzniklo v terezínskej pevnosti z 18. storočia, iba niekoľko desiatok kilometrov od Prahy. [ ] Od vzniku ghetta po jeho oslobodenie 20. apríla 1945 bolo do Terezína deportovaných viac než 140 tisíc Židov z Čiech, Nemecka, Rakúska, Nizozemska, Dánska, Slovenska a Maďarska. Kvôli katastrofálnym sanitárnym podmienkam a preplnenosti zomrelo v ghette viac než 33 tisíc osôb. V roku 1943 bolo z Terezína vyvezených do vyhladzovacích táborov na východe vyše 87 tisíc väzňov. Do koncentračného tábora Osvienčim bolo odoslaných asi 46 tisíc Židov: okolo 20 tisíc do rodinného tábora (Familienlager) v Birkenau a asi 26 tisíc do iných častí Osvienčimu alebo hneď do plynových komôr v Birkenau. V máji 1944 väznili hitlerovci v Familienlager zhruba 11 tisíc väzňov. V prvých júlových dňoch uskutočnil táborový lekár - Josef Mengele - selekciu. 3.080 mladých a zdravých žien a mužov bolo prevezených do iných táborov. Zvyšných 7 tisíc Židov, vrátane žien a detí, bolo vyhladených v noci z 10. na 11. a z 11. na 12. júla v plynových komorách. Tak bol Familienlager zlikvidovaný. [ ]. Celkovo prežilo vojnu v Terezíne necelých 4 tisíc tu väznených Židov. Do koncentračného tábora v Osvienčime priviezli 27 tisíc slovenských Židov. Deportácie z tejto krajiny bola dôsledkom ako protižidovskej politiky 3. ríše, tak antisemitského postoja predstaviteľov vládnucej Slovenskej ľudovej strany, ktorí s Nemcami uzavreli dohodu o deportácii Židov a ich odovzdaní nacistom. Od marca do októbra roku 1942 Slováci odovzdali Nemcom s cieľom zamestnať a potom ich osídliť 58 600 Židov, z ktorých sa 18 725 dostalo do koncentračného tábora Osvienčim, a zvyšok do ghett a ďalších táborov. V dôsledku intervencie Vatikánu a neutrálnych krajín slovenské úrady ďalšie deportácie už neorganizovali. Do Osvienčimu bolo dopravených asi 10 tisíc Židov z územia predvojnovej Juhoslávie, ktorí žili v bábkovom chorvátskom štáte. Deportácie organizovali spoločne nemecké policajné zložky a chorvátski fašisti, ktorí väčšinu tamojších Židov sami povraždili [ ]. Belgickí Židia sa dostali do Osvienčimu cez zberný tábor v Malines (Mechelen), ktorý hitlerovci vybudovali v roku 1942. Z neho bolo vyvezených od augusta 1942 do júla 1944 celkom asi 25 tisíc Židov. [ ] V rokoch 1943-1944 bolo do Osvienčimu privezených asi 7,5 tisíc Židov z Talianska. Napriek tomu, že fašistický režim uzavrel s Hitlerom spojenectvo, Mussolini až do roku 1943 rozhodne odmietal vydať Židov z Talianska a z území Talianskom okupovaných. Až po zvrhnutí duceho vlády [ ] Nemci obsadili [ ] Taliansko. Židia boli uväznení a prvý transport, zhruba tisíc mužov, žien a detí, dorazil do Osvienčimu z Ríma 23. októbra 1943. Na prácu bolo vybraných 196 osôb. Zvyšok bol vyhladený. [ ] Celkom 690 Židov bolo deportovaných do Osvienčimu z Nórska. Táto skupina predstavovala zhruba polovicu židovskej populácie tejto krajiny[..] Osvienčimská genocída Genocídu Židov nacisti uskutočňovali v tábore Osvienčim II - Birkenau, ktorý začali stavať v októbri v roku 1941. [ ] Prví väzni sa do Birkenau dostali na začiatku roku 1942. 61
Židovské deti odvádzané z lodžského ghetta do transportu do Chełmna nad Nerem Maďarské ženy a deti čakajúce pred plynovou komorou Počas konferencie v Wannsee, v januári 1942, boli definované podrobnosti takzvaného konečného riešenia. Realizáciou programu vyhladenia Židov v západnej Európe a Maďarsku bol poverený Adolf Eichmann, v Generálnom gouvernementu - Otto Globocnik. [ ] Vyvražďovanie Židov v Birkenau začali hitlerovci na začiatku roku 1942. Židov dopravili na nákladné rampy nákladového nádražia v Osvienčime a odtiaľ ich odviedli do bunkra. [ ]. Vlak bol po príchode obkľúčený nepriedušným kordónom esesákov. Potom sa vagóny otvorili. Vystupujúci ľudia boli rozdeľovaní do dvoch skupín. V jednom rade stáli muži, v druhom ženy a deti. Všetko sprevádzal plač a krik ľudí, ktorí sa spolu nechceli rozlúčiť. [ ] Podľa aktuálnej potreby pracovnej sily bolo vždy niekoľko percent až niekoľko desiatok percent privezených odoslaných do tábora. Zostávajúci chorí, postihnutí, matky s deťmi, tehotné ženy a fyzicky slabšie osoby, boli odsúdení na smrť. Esesáci, ktorí ich viedli do plynových komôr, sa snažili ľudí upokojiť. [ ] Najväčší nápor na vyhladení Židov bol zaznamenaný v súvislosti s transportmi maďarských Židov. Doterajšie krematóriá nedostačovali. [ ] In: Fundacja Żydów Polskich http://www.fzp.net.pl/shoa/zaglada-zydow-w-kl-auschwitz-birkenau [Přístup z 13. července 2014] 62
ÚLOHY Úloha č. 1: Využi pramene A, B a C a urob tieto úlohy: A. Doplň tabuľku. Krajiny vo svojich hraniciach pred rokom 1939* Československo Počet židovského obyvateľstva podľa nemeckých odhadov Maďarsko Poľsko * okrem Maďarska B. V ktorých krajinách žilo podľa nemeckých odhadov najviac Židov? Zapíš do tabuľky administratívne nemecké názvy týchto krajín a doplň odpovedajúce počty. Krajiny Odhadované počty C. Prečo, podľa teba, boli vybrané ako miesta pre genocídu Židov koncentračné tábory situované na poľskom území? 63
Úloha č. 2 Na základe prameňov vypracuj nasledujúce úlohy: A. Čerpaj z prameňa E a doplň tabuľku. Región Poľské územie začlenené do Ríše Generálny gouvernement Maďarsko Protektorát Čechy a Morava Slovensko Francúzsko Nizozemsko Belgicko Taliansko Grécko Nemecko a Rakúsko Chorvátsko Nórsko Počet deportovaných do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau B. Často môžeme počuť, že názov Osvienčim/Auschwitz je pre medzinárodnú verejnosť najzrozumiteľnejším symbolom holokaustu. Navrhni dva argumenty, ktoré túto tézu vysvetlia (využi pramene B, D, E a F). C. Prečo v prameňoch B, D, E a F nie sú uvádzané údaje týkajúce sa územia Ukrajiny? Odpoveď hľadaj v článkoch týkajúcich sa Endlösung (konečného riešenia) alebo v učebnici a potom ju zapíš nižšie. 64