Masarykova univerzita Filozofická fakulta

Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav slavistiky Bc. Eva Klčová Poľsko-slovenská medzijazyková homonymia Magisterská diplomová práca Vedúci práce: Mgr. Roman Madecki, Ph.D. Brno 2011

Prehlasujem, že predložená práca je mojím autorským dielom, ktoré som vypracovala samostatne na základe uvedených zdrojov a literatúry. V Brne dňa 30. 11. 2011.... (podpis) 2

Za odborné rady ďakujem vedúcemu magisterskej diplomovej práce Mgr. Romanovi Madeckému, Ph.D., ktorého prednášky a semináre boli pre mňa po celé štúdium veľkým prínosom, a taktiež Dr hab. Marii J. Papierz, profesorke na Jagelovskej univerzite v Krakove, za jej ochotu, ústretovosť a pomoc pri písaní tejto práce. Špeciálne poďakovanie patrí mojej kamarátke Lidke Krówke, s ktorou sme zažili veľa zábavy pri objavovaní nových falošných priateľov a bez ktorej by táto práca asi nevznikla. 3

Obsah: I. Úvod... 6 II. Charakteristika jazykových systémov... 8 2.1. Jazyková typológia... 8 2.2. Jazykové typy...9 2.2.1. Izolačný (analytický) typ... 9 2.2.2. Aglutinačný typ...10 2.2.3. Flektívny typ... 11 2.2.4. Interoflektívny typ... 11 2.2.5. Polysyntetický typ... 11 2.3. Slovanské jazyky z diachrónneho a synchrónneho hľadiska... 12 2.3.1. Klasifikácia jazykov... 12 2.3.2. Západoslovanské jazyky a ich spoločné znaky... 12 2.3.3. Západoslovanské jazyky a rozdiely medzi nimi... 13 III. Problematika medzijazykovej homonymie... 14 3.1. Homonymia... 14 3.2. Polysémia... 15 3.3. Vznik homoným... 16 3.4. Medzijazyková homonymia, zradné slová alebo falošní priatelia... 17 3.4.1. Klasifikácia medzijazykových homoným... 18 3.4.2. Celkovo a čiastočne zradné slová... 18 3.4.3. Štylisticky zradné slová... 18 3.4.4. Gramaticky zradné slová... 19 3.4.5. Slovotvorne zradné slová... 20 3.4.6. Ďalšie delenie zradných slov... 20 IV. Praktická časť... 21 4.1. Zradné slová v preklade... 21 4.2. Anketa... 24 4

4.2.1. Rozbor odpovedí... 25 4.3. Slovníček.... 28 V. Zhrnutie... 65 VI. Resumé... 66 VII. Literatúra...68 5

I. Úvod Témou mojej magisterskej diplomovej práce je poľsko-slovenská medzijazyková homonymia, alebo aj inak nazývané zradné slová. Veľmi zjednodušene, ba až laicky povedané, sú to slová, ktoré sa buď píšu, alebo znejú rovnako, ale v každom jazyku znamenajú niečo iné. Ty študuješ poľský jazyk? Prečo? Veď sa dohovoríš... ( Veď to je skoro taký istý jazyk..., Veď to musíš už všetko vedieť, keď je to také podobné slovenčine... atď.) To boli najčastejšie reakcie na moju odpoveď na otázku, čo študujem. Aj to je jeden z názorov na učenie sa príbuzného jazyka. Pretože máme pocit, že mu rozumieme. Samozrejme, že čiastočne to je pravda. Poľština a slovenčina, spolu s češtinou a dolno a hornolužickou srbčinou, patria do skupiny západoslovanských jazykov. Takže by sa mohlo zdať, že študovanie takýchto jazykov je veľmi jednoduché. Určite je poľahčujúcim faktorom podobný fonetický, alebo lexikálny systém jazyka. Ale práve slovná zásoba, ktorá sa nám môže javiť na prvý pohľad jasná, môže byť zradná. Potom je tu druhý názor, že štúdium príbuzných jazykov môže byť ťažšie, ako štúdium úplne cudzích jazykov, z iných jazykových rodín alebo skupín. Zmenšuje sa riziko pomýlenia sa, pretože pristupujeme k jazyku ako k niečomu novému a učíme sa ho od základov. Nemôžeme sa spoliehať na podobnosť s naším materinským jazykom. Avšak naučiť sa hoci len fonetický systém takej čínštiny, môže byť veľmi zdĺhavé a náročné. Na každom z tých tvrdení je niečo pravdy. Štúdium pokrvného jazyka je ľahšie už len z toho dôvodu, že rýchlejšie pochopíme jazykový systém. Pre Angličana je také skloňovanie nepredstaviteľné a nepochopiteľné. My to však môžeme naopak ľahko podceniť, pretože sa nám zdá, že je to to isté. Vyplýva z toho jediné, že každá minca má dve strany. V teoretickej časti sa zaoberám jazykovou typológiou, jazykovými typmi, na vytvorenie všeobecnej predstavy o jazykovom systéme slovenčiny a poľštiny. Ďalej sa zameriavam na lexikálne vzťahy v jazyku, čo to vlastne znamená medzijazyková homonymia, ako sa delí a ako môže ovplyvniť užívateľov jazyka. 6

Praktická časť, ktorá bola pre mňa základom, pozostáva z príkladov chýb v preklade, na základe prekladov slovenských kníh do poľštiny, ďalej z ankety, ktorú som vytvorila, ako praktickú ukážku zradných slov a slovníka, ktorý tvoria slová, s ktorými som sa v praxi stretla. Cieľom mojej diplomovej práce je poukázať na tento jav a priblížiť ho nielen študentom polonistiky, ale aj bežným používateľom jazyka, ktorí sa s medzijazykovou homonymiou stretli v bežnom živote. Aby sa mohli vyvarovať trápnym situáciám, ktoré môžu nastať. Alebo aby sa aspoň pobavili na niektorých výrazoch, tak ako som sa pobavila ja, keď som sa s nimi stretla po prvý krát. 7

II. Charakteristika jazykových systémov Jestliže je správné, že jazyk je systém, je třeba uvažovat o tom, jak jednotlivý rys souvisí s jinými rysy jazyka, jednolivá změna s druhými změnami v jazyce. To se snaží poznat typologie. Vladimír Skalička 2.1. Jazyková typológia Jazyková typológia je lingvistická disciplína, ktorá sa zaoberá klasifikáciou a konfrontáciou jazykových systémov, bez ohľadu na ich genetickú príbuznosť. 1 Medzi hlavných predstaviteľov typológie v 19. storočí patrili jazykovedci ako W.Humboldt a A. Schleicher. Postupne sa touto jazykovednou disciplínou začali zaoberať aj u nás. Na Slovensku je to spomedzi mnohých V. Krupa, J. Sabol, v Poľsku napríklad T. Milewski. V susednom Česku sa na túto oblasť zamerali hlavne V. Skalička, K. Horálek, ale aj E. Lotko, ktorý sa venoval typológii češtiny a poľštiny. Typológiu delíme na toľko oblastí, koľko ma celkový systém jazyka. Čiže najčastejšie je to typológia fonologická, morfologická, syntaktická a lexikálna. Typológia sa taktiež delí na synchrónnu a diachrónnu. To má zabezpečiť, že budú správne pochopené a vysvetlené vnútro a mimojazykové faktory, ktoré ovplyvňujú formovanie jednotlivých jazykových typov 2. Typológia nie je jedinou disciplínou, ktorá používa metódu porovnávania. Sú to historicko-porovnávacia jazykoveda, konfrontačná (kontrastívna) jazykoveda a areálová jazykoveda. Historicko-porovnávacia jazykoveda je založená na teórii, že sa príbuzné jazyky vyvinuli z jedného prajazyka. Konfrontačná, skúma vzťahy medzi jazykmi z hľadiska súčasného stavu, môže však porovnávať aj nepríbuzné jazyky. Areálová lingvistika sa zaoberá rozložením jazykových javov v priestore. Hlavnou úlohou typológie je porovnávať nielen spoločné, ale aj rozdielne jazykové javy a skúmať vzťahy medzi nimi. Hlavným zdrojom skúmania sú ešte nekodifikované vyjadrenia užívateľov jazyka, aby mohli byť zachytené najnovšie vývojové tendencie. 1 2 E.Lotko, Polština a čeština z hlediska typologického, Olomouc 1981 Viac o jazykových typoch v kapitole 2.2. 8

2.2. Jazykové typy Jazykový typ je súbor štruktúrnych vlastností, ktoré sa zvyčajne vyskytujú spoločne a navzájom sa doplňujú (Lotko 1981:11). Podľa Skaličky sú jednotlivé typy tzv. typologické konštrukty. Jazyky sa od týchto konštruktov do určitej miery odchyľujú. Taktiež nemôžeme povedať, že nejaký jazyk patrí výlučne do jedného jazykového typu. V každom jazyku sa nájdu znaky viacerých jazykových typov. Jazyk priradíme do určitého typu na základe prevládajúcich znakov. Pri analýze jedného jazyka je potrebné zvlášť skúmať spisovný jazyk a zvlášť nárečia, pretože tie sa môžu značne líšiť od jazykového typu spisovného jazyka. V typológii rozlišujeme niekoľko jazykových typov. Najčastejšie sú uvádzané: izolačný (analytický) typ, aglutinačný typ, flektívny typ, introflektívny typ a polysyntetický typ. 3 Pre lepšiu predstavu, si jednotlivé typy stručne charakterizujeme. 2.2.1. Izolačný (analytický) typ V tomto type sa gramatické tvary tvoria pomocou osobitných slov. Typickým znakom je nemennosť (izolovanosť) plnovýznamových slov. Vzťahy medzi jednotlivými slovami sa väčšinou tvoria pomocou predložiek alebo pomocných slovies, a nie gramatickými koncovkami, ako sme zvyknutí v slovenčine alebo poľštine. Do tohto typu zaraďujeme západoeurópske jazyky, ako angličtinu alebo francúzštinu. Slovosled hrá v izolačnom type jazyka významnú úlohu. Má gramatickú funkciu, to znamená, že určuje význam vety. Je evidentný rozdiel, ak v angličtine povieme Peter killed a lion. (Peter zabil leva.) alebo A lion killed Peter. (Lev zabil Petra.). V slovenčine a poľštine by sa zmysel vety, vďaka gramatickým koncovkám, nezmenil (Peter zabil leva. Leva zabil Peter./Piotr zabił łwa. Łwa zabił Piotr.). 4 V týchto jazykoch sa nepoužíva časovanie, skloňovanie, slovné druhy sa málo rozlišujú a nedochádza k odvodzovaniu slov pomocou prípon. Sklon k analytickému vyjadrovaniu sa prejavuje napríklad v tvarosloví slovies. Sloveso spievať po francúzsky (chanter) bude v predminulom čase j avais chanté, v druhom predminulom čase j eus chanté, v druhom budúcom čase j aurai chanté, v minulom infinitíve avoir chanté atď. 3 4 J.Oravec, Súčasný slovenský spisovný jazyk, Bratislava 1988:27-29 Príklad je môj vlastný. 9

(Lotko 1981:12). Tento jav môžeme spozorovať miestami aj v slovenčine (spievala som, spievala by som), na rozdiel od poľštiny (śpiewałam, śpiewałabym). 2.2.2. Aglutinačný typ Slovo aglutinačný pochádza z latinského agglutinare, čo znamená zlepiť. Gramatické kategórie sa v aglutinačnom type jazyka vytvárajú pomocou osobitných prípon, ktoré sa pripájajú k slovnému základu. Typickým predstaviteľom tohto typu je maďarčina, turečtina, fínčina, ale aj japončina, arménčina a iné. Pomocou prípony sa vyjadruje pád, číslo a posesívnosť. Lotko uvádza ako príklad turecký ev (slovensky dom), evler (domy), evlerin (moje domy), evlerimiz (naše domy), evlerimizde (v našich domoch). 5 Kvôli tomu dochádza k mnohopočetným odvodeninám podstatných mien a slovies. K ďalším znakom týchto jazykov patrí jednotné časovanie, menej časté používanie vedľajších viet a vokálna harmónia. Vokálna harmónia znamená, že sa koncová slabika prispôsobí samohláske v kmeňovej slabike. Aglutinačné prvky sa objavujú aj v slovenčine, najmä ako stále prípony niektorých slovesných tvarov. Poľština sa v daných príkladoch so slovenčinou nezhoduje. 1. Prípona -ť v neurčitku napr. volať, kradnúť (v poľštine prípona -ć, -c, napr. czytać, biec). 2. Koncovka -c v prechodníku napr. volajúc, kradnúc (rôzne koncovky -ąc, -szy, napr. czytając, napisawszy) 6. 3. Prípona -m v 1. osobe jednotného čísla napr. volám, kradnem (poľština má sufixy -m, -ę, napr. czytam, piszę). 4. Rovnaké zakončenie slovies v 3. osobe množného čísla minulého času na -li napr. ženy, chlapi, deti volali, kradli (rozdiel na základe rodu -li, -ły, mężczyźni czytali, kobiety pisały). 5 6 E.Lotko 1981:13 V slovenčine sa vyskytuje prípona -vší (volavší), ale patrí do kategórie činného príčastia minulého, ktoré sa skloňuje podľa vzoru cudzí. V poľštine má príponu -szy imiesłów przysłówkowy uprzedni (čiže prechodník), ktorý sa neskloňuje. 10

2.2.3. Flektívny typ Najznámejším a asi najprirodzenejším typom jazyka, je pre nás práve flektívny typ, pretože sem patrí väčšina slovanských jazykov (vrátane slovenčiny a poľštiny), ale aj latinčina, gréčtina, lotyština, litovčina atď. Jednou gramatickou príponou, vyjadríme viaceré gramatické kategórie. Tým, že sa jednotlivé slovné druhy (podstatné mená, prídavné mená, číslovky) navzájom zhodujú v gramatických kategóriách, môžeme vo vetách používať rôzny slovosled a nezmení sa tým ich význam (na rozdiel od izolačného typu, ako už bolo spomenuté vyššie). Tento typ sa vyznačuje tvorením väčšieho množstva vedľajších viet, rozlišovaním slovných druhov, ako aj ich skloňovania, vokalickými koncovkami. Z hľadiska morfológie sú slovenčina aj poľština flektívne typy, doplňované aglutinačnými, analytickými a polysyntetickými prvkami (Oravec 1988). 2.2.4. Introflektívny typ Ako už názov napovedá, ide taktiež o ohybný jazykový typ. Rozdiel však spočíva v tom, že sa menia hlásky v základe (uprostred) slova. Hovoríme o jazykoch ako arabčina, hebrejčina, nemčina, angličtina. Mení sa tak kategória čísla, ang. tooth (zub) a teeth (zuby), kategória času, ang. sing, sang, sung (1., 2., 3. deklinácia slovesa spievať), vytvorenie nového slova, arab. sadíqun (priateľ), sádiqun (úprimný). Tento jav sa u nás vyskytuje len zriedkavo. V slovenčine napr. žena, žien, v poľštine napr. przyjaciel, przyjaciół (priateľ, priateľov). 2.2.5. Polysyntetický typ Slová sa neskloňujú ani nečasujú. Dôležitým a výrazným znakom v takomto type jazykov, je tvorenie nových slov skladaním, tzv. kompozitá. Môžeme sa s tým stretnúť najčastejšie v nemčine, ale ani v slovenčine nám nie je tento jav úplne neznámy. Vyskytuje sa hlavne v skladaní neplnovýznamových slovných druhov (predložky, častice, spojky napr. sponad, isteže, čožeby). V polysyntetickom type jazyka sa strácajú rozdiely medzi plnovýznamovými a neplnovýznamovými slovami. Zväčša je jediným rozdielom intonácia. K polysyntetickému typu zaraďujeme čínštinu a iné východoázijské jazyky. 11

2.3. Slovanské jazyky z diachrónneho a synchrónneho hľadiska Skôr, než sa dostaneme k rozdielom a podobnostiam v lexikálnej rovine medzi slovenčinou a poľštinou, je potrebné si aspoň stručne vysvetliť, ako vyzerajú naše jazykové systémy. Ak by sme sa chceli venovať príčinám vzniku medzijazykovej homonymie, je prirodzené, že naše bádanie by muselo začať už v období praslovančiny, ktorá ja spoločná pre naše jazyky. Skúmanie tohto problému z diachrónneho hľadiska by bolo však také rozsiahle, že by sme len na túto tému mohli napísať samostatnú prácu. Preto sa mu nebudem priveľmi venovať, avšak je nevyhnutné spomenúť aspoň základy vývoja našej jazykovej rodiny. 2.3.1. Klasifikácia jazykov Slovenčina a poľština sa spolu s češtinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou, ruštinou, ukrajinčinou, bieloruštinou, srbčinou, chorvátčinou, bulharčinou, slovinčinou, macedónčinou, bosniačtinou a čiernohorčinou zaraďujú do rodiny slovanských jazykov 7. Z početných zhôd v rôznych rovinách jazyka vyplýva, že všetky tieto jazyky sa vyvinuli z jedného prajazyka, ktorý nazývame praslovančina. Vznik praslovančiny nie je možné presne určiť. Najčastejšie sa uvádza rozpätie od polovice 2. tisícročia p.n.l. až do polovice 1. tisícročia n.l.. Jazyky sa postupne v priebehu storočí začali diferencovať na tri skupiny: západnú, východnú a južnú. Do západoslovanských jazykov patrí čeština, slovenčina, poľština a lužické srbčiny. Východoslovanské jazyky sú ruština, ukrajinčina, bieloruština. Juhoslovanské jazyky, ktorých je najviac, delíme na srbčinu, chorvátčinu, bulharčinu, slovinčinu, macedónčinu, bosniačtinu a čiernohorčinu. Zánik slovanskej jednoty sa datuje približne na 8. - 9. storočie n.l.. 2.3.2. Západoslovanské jazyky a ich spoločné znaky O tom, že jazyky susedných krajín patria spolu so slovenčinou do jednej jazykovej skupiny, svedčí už len sám fakt, že aj laik vidí, že sú si naše jazyky podobné. Hlavnými spoločnými znakmi sú 8 : 7 V niektorých materiáloch sa medzi slovanské jazyky zaraďuje aj kašubčina, polabčina, severná slovinčina a rusínčina. V dnešnej dobe, sú tieto jazyky buď mŕtve tzn. došlo k silnej asimilácii (polabčina), alebo tvoria dialekt jazyka (kašubčina, severná slovinčina, rusínčina). 8 R.Večerka 1997:26 12

1. Prízvuk. Všetky jazyky majú dynamický a stály prízvuk. V slovenčine, češtine a lužických srbčinách je na prvej slabike (iniciálny), v poľštine pripadá na predposlednú slabiku (paroxitonický). 2. Zachovanie skupiny kv, gv (slov. kvet, hviezda; čes. květ, hvězda; poľ. kwiat, gwiazda; dls. kwět, gwězda; hls. kwět, hwězda), na rozdiel od východných jazykov, kde došlo k zmene na cv, zv (rus. cvet, zvezda). 3. Zachovanie skupiny dl, tl (slov. mydlo, radlo; čes. mýdlo, rádlo; poľ. mydło, radło; dls. a hls. mydło, radło) vo východnej a južnej skupine sa nezachovala. 4. Zmena tj a kt na c, v poľštine a slovenčine dj na dz, v češtine a lužickej srbčine na z (slov. svieca, noc, medza; čes. svíce, noc, meze; poľ. świeca, noc, miedza). Na porovnanie, v ruštine je č, ž (sveča, noč, meža), v macedónčine mäkké k, g (sveka, nok, mega), bulharčine št, žd (svešt, nošt, mežda). 2.3.3. Západoslovanské jazyky a rozdiely medzi nimi V rámci skupiny západoslovanských jazykov došlo k ďalšiemu deleniu na tri skupiny. Na skupinu česko-slovenskú, lechickú (kam patrí poľština) a lužickú. Jednotlivé skupiny sa líšia od seba hlavne nasledujúcimi znakmi: 1. Nosovky. Zachovanie nosoviek ę, ą v poľštine, denazalizácia (zánik) v ostatných jazykoch (poľ. ręka, pięć; slov. ruka, päť; čes. ruka, pět; dls. ruka, pěś; hls. ruka, pjeć). 2. Kvantita samohlások. V poľštine a lužickej srbčine zanikla, v československej skupine ostala zachovaná, plní dištinktívnu funkciu (mení sa význam slova) napríklad slov. sud (nádoba) súd (štátny orgán). 3. Slabikotvorné spoluhlásky r, l. V slovenčine a češtine ostali, v poľštine a lužickej srbčine sa vokalizovali (slov. vŕba, vlk; čes. vrba, vlk; poľ. wierzba, wilk; dls. werba, welk; hls. wjerba, wjelk). 13

4. Praslovanské skupiny tort, tolt, tert, telt. V slovenčine a češtine došlo k zmene na trat, tlat, trět, tlět (slov. krava, hlava, breh, mlieko; čes. kráva, hlava, břeh, mléko), v poľštine a lužickej srbčine vznikli trot, tlot, tret, tlet (poľ. krowa, głowa, brzeg, mleko). III. Problematika medzijazykovej homonymie 3.1. Homonymia Prv, než sa začneme venovať medzijazykovej homonymii, je potrebné definovať, ako sa homonymia uplatňuje v rámci jedného jazyka. Pojem homonymia je charakterizovaný ako rovnaké znenie slov rozličného významu, alebo aj ako rovnozvučnosť. 9 Poľskí jazykovedci k pojmu homonymia pristúpili nasledovne. Roman Laskowski ako prejav homonymie uznáva wypadki reprezentowania dwu różnych wyrazów gramatycznych przez fonologicznie identyczny segment tekstu odpowiadający wyrazowi tekstowemu (ciągowi wyrazów tekstowych) (1984:21). Tadeusz Milewski zase o homonymii hovoril v prípade keď jeden wyraz odpowiada dwóm lub więcej klasom zjawisk (1968:80). Pri delení homonymie sa stretávame s viacerými variantmi. Najčastejšie sa stretneme s rozdelením na: 1. úplnú (lexikálnu) dochádza k zhode v grafickej a zvukovej forme, slová patria do rovnakého slovného druhu a gramatickej kategórie (zhodujú sa v celej paradigme), napríklad slov. čelo, zámok, poľ. bal, zamek 2. neúplnú (čiastočnú) 10 homonymá sa líšia v gramatických tvaroch, napr. slov. večer (podstatné meno, príslovka), mať (sloveso, podstatné meno), poľ. koło (slov. koleso, vedľa; podstatné meno, príslovka), piec (slov. pec, piecť; podstatné meno, sloveso) 9 10 J.Kačala M.Pisárčiková M.Považaj, KSSJ 4, Bratislava 2003 Občas natrafíme na pojem homoforma forma aj zvuk sa nemenia, ale slová patria k inému slovnému druhu, alebo majú inú gramatickú kategóriu apod. 14

Okrem tohto delenia narazíme aj na pojem nepravé homonymá, kam zaraďujeme homografy a homofóny. Homografy sú formálne (graficky) zhodné, ale zvukovo odlišné napr. slov. krásne a krásne (tvrdá a mäkká výslovnosť -ne), poľ. zamarzać a zamarzać (slov. zamŕzať [zamarzač]; ponárať [zamažač]). Homofóny sú naopak formálne odlišné a zvukovo zhodné. Napríklad slov. biť a byť (udierať, jestvovať) a poľ. morze a może (slov. more, možno). Horecký delí homonymiu na lexikálnu (úplná zhoda), morfologickú (sem zaraďuje neúplnú homonymiu) a fonetickú (homofóny). 11 3.2. Polysémia Významnú a neodmysliteľnú úlohu v lexikológii 12, spolu s homonymiou, tvorí polysémia (mnohoznačnosť). Slovo s rovnakou formou má viacero významov, avšak na rozdiel od homonymie, medzi nimi existuje vzťah. Vytváranie nových pomenovaní pomocou slov, ktoré už v jazyku používame, je prirodzenou súčasťou lexikálneho systému. Ide o takzvanú ekonomizáciu v jazyku. V dnešnej dobe, kedy je náš jazyk priam zahltený neologizmami, ktoré označujú veci, pre ktoré máme ekvivalent v našom vlastnom jazyku (míting=stretnutie, fitness centrum=posilňovňa), je to viac než potrebné. Príkladom polysémie sú slová ako slov. myš (1. zviera, 2. počítačová myš, ktorá svojim tvarom pripomína myš - zviera), nos (1. na tvári, 2. nos lietadla - tvorí výraznú, prednú časť), v poľ. język (slov. jazyk; 1. orgán v ústach, 2. spisovný jazyk - dorozumievací prostriedok), klucz (slov. kľúč; 1. na otváranie zámkov, 2. otvára sa ním hudobná skladba). Je ľahké si zameniť polysémické slová s homonymickými, pretože hranica medzi nimi nie je taká výrazná. V slovníkoch sú najčastejšie rozlišované pomocou horného indexu 1 2 3 pred slovom (homonymia) a poradovým číslom 1.,2.,3. atď. za slovom (polysémia). 11 12 vzťahoch. J.Horecký P.Ondrus J.Furdík, Súčasný slovenský spisovný jazyk. Lexikológia, 1980 Náuka o slovnej zásobe, slove, vlastnostiach slov a slovných spojení a ich vzájomných 15

Jednou z metód ako zistiť, či ide o polysémiu alebo homonymiu, je porovnanie gramatických a slovotvorných vlastností lexémov. V prípade viacvýznamových slov sú gramatické a slovotvorné formy rovnaké. Napríklad 13 : boj 1. vojenské ozbrojené stretnutie, bitka 2. veľké úsilie o dosiahnutie istého cieľa Príklad na opačný jav tzn. rozdielnu gramatickú formu lexémov, si môžeme ukázať na slove čelo, ktoré je polysémické a homonymické zároveň. 1 čelo 1. predná časť hlavy nad očami 2. predná, frontálna časť niečoho 3. vedúce, popredné miesto, postavenie 2 čelo hudobný nástroj, violončelo Aj keď sa slová v obidvoch významoch skloňujú rovnako, k výrazným rozdielom dochádza v slovotvornej časti. Na tomto príklade je opäť možné vidieť, že polysémia má takú istú gramatickú formu. 3.3. Vznik homoným Najčastejším zdrojom vzniku homoným, v rámci jedného jazyka, je rozpad polysémie. Pri jej rozpade vzniknú dva od seba nezávislé výrazy. Tento typ homoným je výsledkom sémantického rozvoja lexému a predstavuje homogénny typ homonymie. 14 Jeho analýza spočíva v skúmaní spôsobu a času, ako došlo k rozpadu významov. Výstižným príkladom je slovenské slovo pero 15 : pero 1. jednotlivá zložka pokrývky vtáčieho tela 2. nástroj na písanie alebo kreslenie (atramentom, tušom) 13 14 15 Príklady (Horecký 1980) Š. Peciar, Vzťah polysémie a homonymie. in Jazykovedné štúdie, Bratislava 1981:225-228 KSSJ 4 2003 16

V minulosti, keď sa na písanie používali husacie perá, bol tento lexém polysémický. Avšak neskôr, keď sa husacie perá prestali používať a novovzniknutý nástroj na písanie, ktorý nemal nič spoločné s vtáčím perím, začali nazývať perom, lexémy sa stali homonymami. Ku vzniku homoným slúži taktiež preberanie cudzích slov, alebo ich kalkovanie. Môžu byť efektom fonetickej zhody, výslovnosti alebo grafickej formy slova s cudzím výrazom, napr. vyššie spomínané slovo čelo (violončelo), ktoré bolo prebrané z taliančiny. Homonymá môžu byť aj výsledkom derivácie. V takom prípade môžeme hovoriť o slovotvornej homonymii (prerobiť 1. utrpieť finančnú škodu, 2. prepracovať). 3.4. Medzijazyková homonymia, zradné slová alebo falošní priatelia Ako bolo uvedené v predošlých kapitolách, k homonymii dochádza v rámci jedného jazykového systému. Jazykovedci sa už od nepamäti zaoberajú komparatistikou jazykov, diachrónnou či synchrónnou. Práve pri synchrónnej konfrontácii slovnej zásoby, lexikológovia prišli na množstvo podobností. Avšak slová, ktoré sú na prvý pohľad identické (graficky alebo foneticky), môžu mať úplne iný význam. O tom sme sa už predsa poučili v rámci jedného jazyka. Ak hovoríme o homonymii v rámci viacerých jazykov, tieto slová môžu spôsobiť veľa omylov a nedorozumení. Lotko definuje zradné slová v poľštine ako také lexikálne jednotky, ktoré sú v oboch jazykoch zhodné alebo podobné, ale významovo alebo/a štýlovo odlišné. 16 Existuje niekoľko pomenovaní pre medzijazykovú homonymiu (Kollár, Vlček). Stretávame sa s pojmami zradné slová (Lotko), pułapki leksykalne, aproksymaty (E.Tokarz), či falošní priatelia, poľ. fałszywi przyjaciele, fran. faux amis, nem. falsche Freunde, rus. ložnyje druzja (Pančíková 1993:5). Trochu ináč vymedzujeme termín zradné slová v geneticky vzdialených jazykoch. Jedná sa o tzv. internacionalizmy, výrazy prebrané z gréčtiny alebo latinčiny. Všeobecne teda ide o medzinárodné slová, na rozdiel od jazykov geneticky príbuzných, kde majú slová spoločný pôvod. Medzijazyková homonymia nespôsobuje problémy len prekladateľom a tlmočníkom, ale aj bežným používateľom jazyka. Pravdepodobne veľmi nechápavo sa zatvári Poliak, 16 E.Lotko 1997:110 17

keď ho ponúknete čerstvým chlebom (poľ. czerstwy = starý). Takýchto príkladov je veľa, bližšie sa s nimi oboznámime v praktickej časti. 3.4.1. Klasifikácia medzijazykových homoným Existuje viacero variácií delenia zradných slov, podľa rôznych kritérií. V našom delení vychádzame z delenia M. Pančíkovej (1992:8) a E. Lotku (1997:110). Pre lepšiu prehľadnosť delíme zradné slová do štyroch kategórií. 17 3.4.2. Celkovo a čiastočne zradné slová Zradné slová môžu byť jednovýznamové alebo viacvýznamové (polysémické). Polysémické zradné slová rozdeľujeme na: celkovo zradné - všetky významy sú odlišné, napr. slov. sok (poľ. rywal) a poľ. sok (slov. šťava) čiastočne zradné - niektoré významy sú zhodné, iné sa líšia; to spôsobuje, že sú nebezpečnejšie, pretože niektoré z významov pre nás môžu byť neznáme, napr. slov. list (tri významy: 1. správa napísaná na papieri, 2. list papiera, 3. list stromu) a poľ. list má len jeden význam (správa napísaná na papieri) 3.4.3. Štylisticky zradné slová Zradné slová nemusia byť zradné len zo sémantického hľadiska, aj keď takých je najviac, a práve tým sa venujem v praktickej časti. Štylisticky zradné slová sú formálne aj významovo zhodné, ale zradnosť spočíva v štýlovom zafarbení. Slová, ktoré sú v slovenčine neutrálne, môžu byť v poľštine štylisticky zafarbené, alebo naopak. To môže viesť k zlej štylizácii textu pri jeho preklade. 18 poľ. muzyka (neutr.) slov. muzika (nár.) bagaż (neutr.) bagáž (zastar.) szpital (neutr.) špitál (nár., slang.) 17 Príklady v ďalších častiach čerpám z E. Lotko, Různé pohledy na zrádná slova v polštině a češtine, in Synchronní konfrontace češtiny a polštiny, 1997:110-129; M. Pančíková, Zradné slová v poľštine a slovenčine, Bratislava 1993; M. Papierz, Wyrazy zdradliwe w języku polskim i słowackim 18 Konkrétny príklad je v kapitole 3.5. Zradné slová v preklade. 18

wieczerza (zast.) polewka (zast.) gips (neutr.) večera (neutr.) polievka (neutr.) gyps (slang.) 3.4.4. Gramaticky zradné slová Nebezpečenstvo sa prejavuje v mennom rode substantív. O týchto slovách sa hovorí aj ako o tvarovo zradných slovách (Lotko 1997:120). Najčastejšie sú to slová prevzaté z neslovanského jazyka. Slovenčina im priraďuje ženský rod, na rozdiel od poľštiny, v ktorej majú tieto slová prevažne mužský rod. poľ. adres (m.) slov. adresa (ž.) bank (m.) banka (ž.) etap (m.) etapa (ž.) temat (m.) téma (ž.) gotyk (m.) gotika (ž.) montaż (m.) montáž (ž.) garaż (m.) garáž (ž.) reportaż (m.) reportáž (ž.) benzyna (ž.) benzín (m.) witamina (ž.) vitamín (m.) Sem môžeme zaradiť aj geografické názvy, najmä vlastné mená miest. Kým v slovenčine máme tú Budapešť, Bukurešť, Viedeň či Toruň alebo Poznaň, v poľštine sú tieto názvy v mužskom rode. Okrem podstatných mien sa gramatická (tvarová) zradnosť týka aj slovies a prídavných mien. Slovné spojenia sa líšia napríklad v pádoch. poľ. chcieć czegoś (G.) slov. chcieť niečo (A.) potrzebować czegoś (G.) potrebovať niečo (A.) myśleć o czymś (L.) myslieť na niečo (A.) podobny do kogoś (G.) podobný komu/na koho (D./A.) dostępny dla kogo (A.) dostupný komu (L.) 19

Lotko do tejto kategórie zahŕňa slová, ktoré sú tvarovo zradné na základe ich textového zapojenia. Napríklad poľ. pokusa (lákadlo) a slov. pokus (eksperyment). Na prvý pohľad tieto slová zradné nie sú, ale pri zmene tvaru a vložení do textu, už to tak byť nemusí. Napríklad vo vete Ulegał dalszym pokusom., slov. Podliehal ďalším pokusom. Správne by malo byť Podliehal ďalším lákadlám. (1997:122). 3.4.5. Slovotvorne zradné slová Slovotvorné základy slov nemusia nutne patriť k zradným slovám. Avšak problém nastáva pri ich derivátoch (odvodeninách). Napríklad výrazy poľ. pan a slov. pán majú ten istý význam, deriváty poľ. pański slov. panský vo význame pańskie zwyczaje panské zvyky sú taktiež synonymické, avšak slov. pánsky (pánsky oblek, pánska obuv) je do poľštiny prekladané ako męskie (męskie ubranie, obuwie męskie). Podobne ako sloveso slov. prať poľ. prać. K zradnosti dochádza až pri odvodeninách slov. pračka (poľ. pralka) a poľ. praczka (slov. práčka žena čo perie). Ťažkosti v preklade nastávajú aj pri frazeologických spojeniach. Slová v nich použité majú ekvivalent, ale prekladajú sa ináč. poľ. słony rachunek slov. mastný účet gruba ryba veľké zviera gwiazdka z nieba modré z neba wino wytrawne suché víno robić z igły widły robiť z komára somára 3.4.6. Ďalšie delenie zradných slov Podľa pôvodu sa homonymia delí na: heterogénnu 19 (vznik náhodnou zvukovou podobou významovo rozdielnych slov napr. erb/erb, žúr/żur) homogénnu (z pôvodne rovnakého základu napr. kraj, kvas/kwas, sľub/ślub) 19 Ondruš, Sabol 1981 20

Pančíková rozdeľuje medzijazykovú homonymiu na gramatickú, lexikálnogramatickú a lexikálnu.(1993:9) gramatická rovnaká forma, rozdiely sú v gramatických javoch (pád, rod) lexikálno-gramatická zvuková zhoda, ale významový a funkčnogramatický rozdiel (chyba, bez) lexikálna vonkajšia zhoda, patria do toho istého slovného druhu (sľub/ślub) Medzijazykové homonymá môžu byť rozdelené podobne ako tzv. nepravé homonymá, ktoré sme spomínali vyššie, na: homografy formálne úplne totožné tzn. majú rovnakú grafickú a fonetickú podobu (napr. bal, doba, stan, stolica, akademik, okres) homofóny rovnaká fonetická podoba (šanovať/szanować) Slová zvukovo alebo graficky čiastočne obmedzené, sa delia podľa rozdielu vo význame na: úplne odlišné napr. láska/laska, meškať/mieszkać čiastočne odlišné napr. posteľ/pościel Niektorí jazykovedci (Kollár, Vlček), ich zaraďujú medzi paronymá (slová, ktoré sú formálne podobné, ale význam majú úplne iný). Občas sa stretneme aj s pojmom pseudohomonymá. IV. Praktická časť 4.1. Zradné slová v preklade Základným kameňom pre dobrý preklad, je dobrá jazyková príprava. Nejedná sa len o slovnú zásobu, ale aj o teoretické znalosti, dobré poznanie rozdielov medzi jazykmi, spisovnej normy obidvoch jazykov. Porovnávanie jazykov pomôže prekladateľom nájsť vhodné ekvivalenty. Ako povedal J. Levý: Cílem překladatelovy práce je zachovat, vystihnout, sdělit původní dílo, nikoliv vytvořit dílo nové... (1983:83). Pri prekladaní príbuzných jazykov si musíme dať obzvlášť veľký pozor na zradné slová, alebo tzv. falošných priateľov. Formálna zhoda, alebo podobnosť, môže často 21

spôsobiť, že pod vplyvom materinského jazyka, si neuvedomíme rozdiel vo význame slov. Často spomínaný citát poľskej prekladateľky M. Wisłowskej je natoľko výstižný, že mi nedá ho nespomenúť: Wiem z własnego i cudzego doświadczenie, że najłatwiej potknąć się nie na słowie trudnym, wyszukanym, należącym do terminologii specjalistycznej, lecz właśnie na tym najprostszym, nie budzącym podejrzeń, niby to znanym, zrozumiałym, ale czy to przez podobieństwa dźwiękowe, czy to przez afiliację znaczeniową stanowiącym właśnie niebiezpieczną pułapkę. (Balcerzan 1977:436) Na konkrétnych príkladoch si uvedieme chyby, akých sa prekladateľ dopustil. Ukážky pochádzajú z poľského prekladu slovenských kníh V. Pankovčína. V troch ukážkach sa stretávame s čiastočne zradným slovom hej. poľ. hej 1. výkrik (hej ty!) 2. pozdrav (z ang. hey; slang.) slov. hej 1. výkrik (hej ty!) 2. súhlas, áno (nespis.) Slovo hej má síce v slovenčine aj poľštine jeden rovnaký význam, ale ten druhý je úplne iný. V ukážkach je vidieť, že v slovenčine bolo hej použité práve v druhom význame, ako súhlas. Pre poľského čitateľa, ktorý nepozná slovenský jazyk, je tým pádom slovo hej v texte, nie nezrozumiteľné, skôr nepochopiteľné. V daných vetách totiž nemá význam. [1] -To musieli być Berberowie wyjaśniłem Hargalce skoro byli na czarno i rozgrywało się to na Saharze. -Heej? A ty skąd to wiesz? -Z książek powiedziała mama nic nie robi, tylko te głupoty o dzikusach i Indianach czyta. Nie, żeby się pomodlił, albo ojcu pomógł. 20 20 V. Pankovčín, Bude to pekný pohreb, 1997, preklad J.Bukowski, To będzie piękny pogrzeb, 2009:21 22

[2] -Co mówi? spytał Wielki Dziadek, który był głuchy. -Że brat nieboszczyk chce mu żonę udusić. Dziadek się zamyślił. -Hej, bywają takie prypadki. Tak samo dusił starą Bireszkę jej mąż, co go zabiło w lesie. 21 [3] Wieczorem ojciec stłukł talerz, a ja na to, że skorupy przynoszą szczęście, ale mama powiedziała, że hej, tylko żeby to nie był już trzeci talerz w tygodniu.(2006:34) V ukážkach [4], [5] a [6] vidíme chybnú interpretáciu štylisticky zafarbených slov. Kým v slovenčine je výraz polievka a variť neutrálnym výrazom, v poľštine je výraz warzyć a polewka zastaraný. Polewka sa dnes používa len v slovnom spojení czarna polewka, ako názov tradičnej polievky zo zvieracej krvi, alebo vo frazeologickom spojení dać/dostać czarną polewkę (= odmietnuť niekoho; kedysi ak chceli dievčatá odmietnuť mládenca, ktorý sa o nich uchádzal, uvarili mu czarną polewkę). Výraz fajczę je v poľskom jazyku nespisovné slovo, ktoré označuje fajčenie fajky. Keďže v texte je ďalej spomenutá cigareta, nie je to správny preklad. Slovo fajčím je v slovenčine neutrálne. Slovo zwykniesz, je v porovnaní so slovenským zvykneš si (neutr.), zastarané a v dnešnej dobe naň môžeme natrafiť v nárečí na česko-poľskom pohraničí. [4] Pan Petio zawsze jednego z nich ostrzyże, co jest wielkim świętem, ale kiedy strzyże pana Szalamahę, no to wtedy jest już wyjątkowa chwila: wówczas pan Welias warzy fasolową polewkę, na którą wszyscy już od rana się cieszą. -Na fasolową najlepsza woda jest tutaj. Tylko wtedy polewka ma odpowiedni smak.(2006:47) Výraz bandurky, je vo východoslovenskom nárečí označenie pre zemiaky. Prekladanie nárečových slov je občas obzvlášť zložité, hlavne preto, že takéto výrazy 21 V. Pankovčín, Marakéš, 1994, preklad J.Bukowski, Marakesz, 2006:92 23

nemusíme ovládať ani v rámci svojho materinského jazyka, nieto ešte v cudzom jazyku. Avšak nepreložiť daný výraz je tak trochu nezodpovedné, pretože čitatelia ostávajú v nevedomosti. Poľština výraz bandurky nepozná, ani ako nárečové slovo. [5] Wyskoczy z łóżka, zacznie się krzątać przy kuchni, poczęstuje palinką (doktora), a jak ją odwiedzą inne baby, to ponarzeka, ile ma roboty: świnie jeszcze nie żarły, kurom trzeba dać ziarna, ogród zarasta chwastem, na obiad pierogi z bandurkami trzeba uwarzyć... jakby w domu nikogo innego nie było.(2006:60) [6] -Hej 22! odezwało się coś przy szopie. Był to mój starszy o trzy lata kuzyn, Emil Klimak. -Co tu robisz? -Fajczę. Chcesz? zapytał i podał mi zapalonego papierosa. Wciągnąłem trochę dymu i zaraz się zakrztusiłem. -Już dawno nie paliłem usprawiedliwiłem się. -Zwykniesz powiedział i dał mi się jeszcze raz sztachnąć.(2006:41) V uvedených ukážkach sme mali možnosť sa bližšie oboznámiť s niektorými typmi zradných slov. Zámerne som nenavrhovala iný preklad, pretože to by som mohla robiť jedine na základe originálneho textu. 4.2. Anketa Na Slovensku sa často stretávame s názorom, že poľštinu nie je potrebné sa učiť, pretože sa človek vždy nejako dohovorí. Na východnom Slovensku tento názor platí obzvlášť, dokonca sa stupňuje tvrdením, že sa človek dohovorí takmer bez problémov. Práve preto som sa rozhodla, vyvrátiť tento názor, aspoň trochu, formou ankety, v ktorej išlo o preloženie viet z poľštiny do slovenčiny. Vety obsahovali zradné slová a boli zámerne vytrhnuté z kontextu, tak aby sťažili respondentom ich preklad. 22 V tomto prípade je lexém hej použitý správne. 24

V dotazníku boli nasledovné vety 23 : W domu mamy tylko czerstwe pieczywo. (Doma máme iba staré pečivo.) Musiałem kupić 4 letnie opony. (Musel som kúpiť 4 letné pneumatiky.) Piotr ma duże mieszkanie. (Peter má veľký byt.) O mamo, jak ta zupa pachnie! (Ó mami, ako tá polievka vonia!) Po operacji nastąpiła znaczna poprawa. (Po operácii došlo k značnému zlepšeniu.) Pies ratowniczy szukał w gruzach trupy. (Záchranársky pes hľadal v troskách mŕtvoly.) Ten pierścionek od niego jest bezcenny. (Ten prsteň od neho je veľmi cenný.) Ale ta panna ma dużo rzeczy! (Tá slečna má ale veľa vecí!) Mamy uchylne okna w samochodzie. (Máme výklopné okná v aute.) Poszłam do sklepu z sukniami ślubnymi. (Išla som do obchodu so svadobnými šatami.) 4.2.1 Rozbor odpovedí Skupina respondentov pozostávala zo 40 študentov gymnázia vo veku 17. až 18. rokov, v meste Humenné, ktoré sa nachádza na východe Slovenska. Miesto uvádzam zámerne, pretože východoslovenské nárečia majú najbližšie k poľštine, v porovnaní so zvyšnou časťou Slovenska. Vety dostali napísané na papieri, ale boli im nahlas prečítané. Teraz sa pozrime bližšie na jednotlivé odpovede. 1. W domu mamy tylko czerstwe pieczywo. (Doma máme iba staré pečivo.) Samozrejme, tak ako sa dalo predpokladať, vo všetkých odpovediach bolo uvedené čerstvé pečivo ako preklad. Prekvapivé však bolo preloženie slov w domu mamy ako v dome mamy, resp. v maminom dome. 23 Prikladám k nim hneď aj preklad, pre neskoršie porovnania. Hrubým písmom sú vyznačené zradné slová. Vyznačené sú len v tejto práci, pre lepšiu orientáciu. Vety sú mnou vymyslené pre tento účel. 25

2. Musiałem kupić 4 letnie opony. (Musel som kúpiť 4 letné pneumatiky.) V tejto vete uviedlo 15 žiakov správnu odpoveď tzn. gumy (pneumatiky), avšak všetky správne odpovede boli od chlapcov, ktorí chodia zrejme často nakupovať práve takýto sortiment do Poľska. 3. Piotr ma duże mieszkanie. (Peter má veľký byt.) V tomto prípade opäť žiadna správna odpoveď, všetky odpovede obsahovali slová meškať, meškanie. 4. O mamo, jak ta zupa pachnie! (O mami, ako tá polievka vonia!) Jednoznačne najlepšia veta, pretože študenti preložili slovo pachnie ako vonia až 22- krát, čo je viac ako polovica. Tu sa práve ukázala príbuznosť východoslovenského nárečia s poľštinou, pretože v spisovnej slovenčine slovo páchnuť znamená smrdieť. 5. Po operacji nastąpiła znaczna poprawa. (Po operácii došlo k značnému zlepšeniu.) Vo viacerých odpovediach sa opakovalo slovo zlepšenie, čo sa dalo usúdiť z kontextu. Niekoľkokrát sa objavovalo aj slovo bolesť alebo komplikácie. Samotné slovo poprava, slovenský ekvivalent, sa vyskytlo 3-krát. 6. Pies ratowniczy szukał w gruzach trupy. (Záchranársky pes hľadal v troskách mŕtvoly.) Slovo szukać, je na Slovensku už všeobecne známe, takže v tomto prípade všetci opýtaní vedeli, že znamená hľadať. V prípade slova trupy, 8 odpovedí súviselo s významom slova (telá, ľudia), čo sa dá vyhodnotiť ako správna odpoveď. Avšak najčastejšie hľadal pes podľa študentov kosti, prípadne potravu (granule), až 14-krát. 7. Ten pierścionek od niego jest bezcenny. (Ten prsteň od neho je veľmi cenný.) Opäť jedna z viet kde boli jednoznačné odpovede. Všetci študenti uviedli ako preklad pre bezcenny slovenské homonymum bezcenný. 26

správnosť 8. Ale ta panna ma dużo rzeczy! (Tá slečna má ale veľa vecí!) Panna bola najčastejšie prekladaná ako pani. Slečna bola použitá len 3-krát, aj keď táto veta nebola priamo zameraná na toto slovo. Rzeczy preložilo ako reči 39 študentov, iba 1 študent správne, tzn. veci. 9. Mamy uchylne okna w samochodzie. (Máme výklopné okná v aute.) Medzi časté odpovede patrili sformulovania ako špinavé, otvorené, alebo zatvorené okná. Ani jedna odpoveď nebola správna, ale ani v jednej sa nevyskytlo slovo úchylné. 10. Poszłam do sklepu z sukniami ślubnymi. (Išla som do obchodu so svadobnými šatami.) Táto veta mala študentov zmiasť trošku viac, keďže slovo sklep je taktiež české slovo, ktoré znamená po slovensky pivnica. Tá sa objavila v 2 odpovediach. Inak sa študenti sklepom nenechali zmiasť, a správne ho preložili ako obchod. Čo sa týka sukni ślubnych, len jedna odpoveď bola presná, čiže svadobné šaty. Poväčšine išlo o pekné sukne, prípadne sľubné sukne. Pre lepšiu prehľadnosť správnosti odpovedí (prekladov) pripájam graf. 100,0% 90,0% 80,0% 70,0% 60,0% 50,0% 40,0% 30,0% 20,0% 10,0% 0,0% Anketa Správnosť odpovedí 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 vety Obrázok 1: Správnosť odpovedí, graf vypracovaný samostatne Touto anketou sa v podstate len potvrdila teória, že študenti na východnom Slovensku budú mať síce trochu výhodu v celkovom porozumení poľštiny, avšak zradné slová sa nenadarmo volajú zradné. 27

4.3.Slovníček Tento mini slovníček nie je slovníkom možno v pravom slova zmysle, pretože nie je písaný takou formou, akou sa slovníky píšu. Avšak mojim cieľom bolo práve napísať takúto zjednodušenú formu, aby bola čitateľnejšia a zrozumiteľnejšia. Výrazy, ktoré sa tu vyskytujú som získala počas môjho štúdia, na niektoré som natrafila náhodou, iné som zas neskôr vyhľadávala cielene. Je dôležité si uvedomiť, že toto je len výber z falošných priateľov. Takýchto slov je oveľa viac. Samozrejme sa zradné slová v reálnych situáciách opakujú (raz ako podstatné meno, inokedy ako sloveso, alebo prídavné meno), ale tu som sa rozhodla uvádzať ich len v jednej forme. Niektoré slová vytvárajú takzvané łańcuchy, spojenia zradných slov, ako napríklad: pl. skoro sł. skoro = pl. prawie sł. práve = pl. właśnie sł. vlastne = pl.właściwie Avšak pre lepšiu orientáciu som takéto slová uvádzala osobitne. Samotné heslo je tvorené z: poľský výraz slovenský výraz poľský výraz = preložený do slovenčiny slovenský výraz = preložený do poľštiny pl. Príklad poľskej vety s použitím zradného slova. sł. Príklad slovenskej vety s použitím zradného slova. 28

A akademik akademik akademik = sł. vysokoškolský internát akademik = pl. członek akademii nauk pl. To jest bardzo nowoczesny akademik. sł. Ten akademik je na svoj vek veľmi moderný. artysta artista artysta = sł. umelec artista = pl. cyrkowiec pl. Była znakomitą artystką. Jej obrazy są wspaniale. sł. Artista si polámal nohu. 29

B bajka bájka bajka = rozprávka bájka = pl. bajda (exp.), bajki Ezopa pl. Czytałem ładną bajkę. sł. Ezopove bájky majú vždy ponaučenie. baletka baletka baletka = sł. balerínka baletka = pl. baletnica pl. To są bardzo ładne baletki! sł. To sú krásne baletky! bałwan balvan bałwan = sł. snehuliak balvan = pl. wielki kamień, bryła pl. Na dworze stoi duży bałwan. sł. Dole svahom sa kotúľal veľký balvan. bania baňa bania = sł. nádoba, kopula, fľaša baňa = pl. kopalnia pl. W bani było jeszcze parę litrów wody. sł. V bani sa nachádzalo osem baníkov. bezcenny bezcenný bezcenny = sł. veľmi cenný bezcenný = pl. bezwartościowy pl. Dla niej był ten pierścionek bezcenny. sł. Zdedil bezcenný obraz. 30

blizna blizna blizna = sł. jazva blizna = pl. znamię pl. Na czołe ma nieładną bliznę. sł. Súčasťou kvetu sú aj blizna a tyčinky. boisko bojisko boisko = sł. ihrisko bojisko = pl. pole bitwy pl. Na boisku jest już cała drużyna. sł. Na tomto bojisku sa odohrala najťažšia bitka. brak brak brak = sł. nedostatok brak = pl. bubel pl. Brak innych możliwości. sł. Tie noviny sú strašný brak. bratanek bratranec bratanek = sł. synovec bratranec = pl. kuzyn pl. Tomasz jest mój bratanek. sł. Tomáš je môj bratranec. brązowy bronzový brązowy = sł. hnedý bronzový = pl. spiżowy pl. Ma brązowe włosy i jasne oczy. sł. Táto socha pochádza z doby bronzovej. 31

burza burza burza = sł. búrka burza = pl. giełda pl. Zapowiada się niezła burza. sł. Sledovali pohyb akcií na burze. bywały bývalý bywały = sł. svetaskúsený bývalý = pl.były pl. Jego kolega jest bywałym znawcem. sł. Je to jeho bývalý kolega. 32

C całować cálovať całować = sł. bozkávať cálovať = pl. bulić pl. Chciałbym cię pocałować. sł. A teraz musí cálovať. ciasto často ciasto = sł. cesto často = pl. często pl. Przygotowałam to ciasto. sł. Varíte často? ciśnienie tesnenie ciśnienie = sł. tlak tesnenie = pl. dławica, docisk pl. Ciśnienie było znacznie wyższe niż się spodziewałam. sł. To tesnenie bolo príliš veľké. cudny cudný cudny = sł. prekrásny cudný = pl. cnotliwy pl. Cudny jest ten piesek. sł. Kedysi boli dievčatá oveľa viac cudné. ćma tma ćma = sł. nočný motýľ tma = pl. ciemnota, ciemno, ciemność pl. Ćma jest widoczna na każdym kroku. sł. Vôkol nás sa rozprestiera dokonalá tma. 33

czerstwy čerstvý czerstwy = sł. starý čerstvý = pl. świeży pl. W domu mamy tylko czerstwe pieczywo. sł. Nakupujeme vždy len čerstvé pečivo. 34

D długopis dlhopis długopis = sł. pero dlhopis = pl. zapis dłużniczy pl. Japończycy produkują długopisy o wysokiej jakości. sł. Snažil sa predať svoje dlhopisy. doba doba doba = sł. deň (24 hodín) doba = pl. epoka, okres pl. Trwało to chyba więcej niż dobę. sł. V tej dobe už to bolo viac ako očividné. dowcip dôvtip dowcip = sł. vtip, žart dôvtip = pl. spryt pl. Słyszałam ostatnio super dowcip. sł. Medzi jeho dobré vlastnosti patrí humor, odvaha a dôvtip. dowód dôvod dowód = sł. preukaz, doklad dôvod = pl. powód pl. Proszę pokazać dowód osobisty. sł. Nemáš na to žiaden dôvod. droga droga droga = sł. cesta droga = pl. narkotyk pl. Polskie drogi są niebezpieczne. sł. Drogy sú veľmi nebezpečné. 35

drzewo drevo drzewo = sł. strom drevo = pl. drewno pl. W tym parku zobaczysz najstarsze drzewo w Polsce. sł. Nenos drevo do lesa. dziwak divák dziwak = sł. čudák divák = pl. widz pl. On jest taki dziwak. sł. Každý divák si príde na svoje. dywan diván dywan = sł. koberec diván = pl. kanapa pl. W moim pokoju mam niebieski dywan. sł. Máme doma nádherný starý diván. F flaki fľaky flaki = sł. dršťky fľaky = pl. plamy pl. Na obiad jadłem flaki. sł. Po čučoriedkach vždy ostanú fľaky. frajer frajer frajer = sł. macher (pot.) frajer = pl. chłopak pl. Jaki z niego frajer. sł. To je môj nový frajer. 36

G gady hady gady = sł. plazy hady = pl. węże pl. Wśród gadów znajdują się i krokodyli. sł. Niektoré druhy hadov sú dnes obzvlášť rozšírené. groch hroch groch = sł. hrach hroch = pl. hipopotam pl. Nikdy nie jadłam nic co się nazywa groch. sł. Pribudol k nim nový hroch až z Afriky. gruby hrubý gruby = sł. tučný hrubý = pl. brutalny, brutto pl. Piotr jest taki gruby, że go zwykła winda nie uniesie. sł. Peter bol k nej veľmi hrubý. CH chyba chyba chyba = sł. asi, iba ak chyba = pl. błąd pl. No to chyba nie. sł. To bude asi chyba. 37

I istota istota istota = sł. bytosť istota = pl. pewność pl. Pierwsza ludzka istota, którą się pojawiła po tygodniach. sł. Je to taká moja istota. J jagoda jahoda jagoda = sł. čučoriedka jahoda = pl. truskawka pl. Mam ochotę na lody jagodowe. sł. Najradšej mám jahodovú zmrzlinu. 38

K kibel kýbeľ kibel (pot.) = sł. záchod, WC kýbeľ (nár.) = pl. wiadro pl. Idę do kibla. sł. Treba im zaniesť aspoň kýbeľ vody. kochać się kochať sa kochać się = sł. milovať sa kochať sa = pl. podziwiać pl. Bardzo się kochamy, już od wielu lat. sł. Kocháme sa pohľadom na krásnu prírodu. kolej koľaj kolej = sł. železnica koľaj = pl. tor pl. Oto najnowsza kolej. sł. Vlak prichádza na piatu koľaj. komórka komôrka komórka = sł. bunka, mobilný telefón komôrka = pl. spiżarka pl. Kupiłem sobie nową komórkę. sł. Súčasťou bytu je aj malá komôrka. koniecznie konečne koniecznie = sł. nevyhnuteľne konečne = pl. wreszcie pl. Konto bankowe musi pracownik koniecznie posiadać. sł. Konečne ste sa vrátili z dovolenky. 39

korzenie korenie korzenie = sł. korene korenie = pl. przyprawy pl. Na pierwszy rzut oka są widoczne mocne korzenie. sł. Používa veľmi silné korenie. kraj kraj kraj = sł. krajina kraj = pl. skraj, województwo pl. Działamy na terenie całego kraju. sł. V našom kraji žije veľa nezamestnaných ľudí. krzesło kreslo krzesło = sł. stolička kreslo = pl. fotel pl. Każdy ma w domu przynajmniej jedno krzesło. sł. Naše kreslo stojí na tom istom mieste už desať rokov. kryminalista kriminalista kryminalista = sł. trestaný človek, kriminálnik kriminalista = pl. kryminolog pl. Nikt nie chce mieć w rodzinie kryminalistę. sł. Stal sa z neho vynikajúci kriminalista. kupa kúpa kupa = sł. veľa, kôpka (napr. stolice) kúpa = pl. kupno pl. Piesek zrobił ładną kupę. sł. Je to jednoznačne výhodná kúpa. 40

L laska láska laska = sł. palica; kočka, pekné dievča (slang.) láska = pl. miłość pl. Dziadek szedł parkiem z laską pod pachą. sł. Láska je to najkrajšie, čo môže človek v živote zažiť. len len len = sł. ľan len = pl. tylko pl. W dzisiejszych czasach jest bardzo trudne kupić len. sł. Len mi nehovor, že si to nevidela. lewica levica lewica = sł. ľavica levica = pl. lwica pl. Teraz ma władzę lewica. sł. Taká levica sa nebojí ničoho. lis lis lis = sł. líška lis = pl. prasa, tłocznia pl. Z lisem spotyka się człowiek bardzo rzadko. sł. Originálny lis na hrozno dnes už človek tak ľahko neuvidí. lustro luster lustro = sł. zrkadlo luster = pl. żyrandol pl. Nie mogła się nie patrzeć w lustro. sł. Velikánsky luster pútal každého pozornosť. 41

ładny ladný ładny = sł. pekný ladný = pl. powabny pl. Jesteś bardzo ładną dziewczyną. sł. Ako správna baletka, má ladné pohyby aj mimo javiska. łóżko lôžko łóżko = sł. posteľ lôžko = pl. łoże pl. Musimy sobie kupić nowe łóżko. sł. Má zničené nechtové lôžko. łupież lúpež łupież = sł. lupiny lúpež = pl. grabież pl. Łupież jest bardzo nieprzyjemne zjawisko. sł. Lúpež je čoraz častejší jav v našej spoločnosti. łyżwy lyže łyżwy = sł. korčule lyže = pl. narty pl. Idziemy sobie pojeżdzić na łyżwach. sł. Každú zimu si užívame na lyžiach. 42

M mecz meč mecz = sł. zápas meč = pl. miecz pl. Jest to długi, ale ciekawy mecz. sł. Meč, ktorý držal v ruke, bol ťažký a dlhý. mech mech mech = sł. mach mech = pl. worek pl. Mech w ogrodzie przy domku nie jest nic niezwyczajne. sł. Ako sa to v správnom mlyne dalo čakať, všade bol samý mech. mężatka mužatka mężatka = sł. vydatá mužatka = pl. kobieta o męskim wygłądzie pl. Jestem mężatką już ponad 20 lat. sł. Mužatka s takým menom, to sa nevidí tak často. mieszkanie meškanie mieszkanie = sł. byt meškanie = pl. spóżnienie pl. Ma duże mieszkanie. sł. Má veľké meškanie. miłość milosť miłość = sł. láska milosť = pl. łaska pl. Zrobił to z czystej miłości. sł. Ona to spravila len z milosti k nemu. 43

N napad nápad napad = sł. útok nápad = pl. pomysł pl. Nawet nie zdąrzył zareagować, taki błyskotliwy napad to był. sł. Dostal skvelý nápad, ako mu prejsť cez rozum. nastrój nástroj nastrój = sł. nálada nástroj = pl. instrument pl. Dzisiaj jest w dobrym nastroju. sł. Je ťažké naučiť sa hrať na hudobný nástroj. niebieski nebeský niebieski = sł. modrý nebeský = pl. niebiański pl. Ma przepiękne niebieskie oczy. sł. Jej hlas znel ako nebeská hudba. niezbędny nezbedný niezbędny = sł. nevyhnutný nezbedný = pl. swawolny pl. Czasami jest wybór niezbędny. sł. Malý Janko vie byť poriadne nezbedný. notować notovať notować = sł. zapisovať notovať = pl. nucić pl. Proszę sobie notować, co będę mówiła. sł. Po tomto kurze by ste mali vedieť správne notovať. 44