čo vyznávajú SEKTY? ján pavol II. - VEĽKÝ poľské hroby

Transkrypt

1 cesta ročník VIII. * apríl 2010 ISSN príspevok 30 sk (15 sk je pre distributéra) cesta príspevok 1 (0,50 je pre distributéra) w w w.mesacni kcesta.s k mesačník o abstinencii, bezdomovectve a kvalite života máj 2010 čo vyznávajú SEKTY? ján pavol II. - VEĽKÝ poľské hroby 1

2 editoriál cesta máj Andrea Čusová šéfredaktorka Život sa s nami čudne zahral to bola asi najčastejšia veta, ktorú som počúvala v uplynulom mesiaci. Dodnes sa mi nechce veriť, že si Katyň v Smolensku vyžiadala 96 obetí, vrátane poľského prezidentského páru. So slzami v očiach som sledovala poľské televízie a prežívanie tejto tragédie samotnými Poliakmi. Život v Poľsku sa zastavil... V tom čase na východe Slovenska prebiehali stretnutia mladých. V Mestskej hale v Prešove sa stretli mladí ľudia z Košickej arcidiecézy, no stretli sa i pravoslávni mladí ľudia združení v spoločenstve Syndesmos. Mladí sa tešili zo života tak, ako to vedia len oni. Tešili sa v čase, kedy sa svet spamätával z tragédie. Život sa však nezastavil... Tragédie, ktoré sa nás v živote dotknú, nás pohltia. Je to náš život, ktorý sa zastaví. Bolesť, ktorá prehluší všetko naokolo. Pritom nám nemusí zomrieť blízky človek. Niekedy celkom postačí, ak nás sklame priateľ, ak je voči nám zákerný človek, na ktorého sme sa spoliehali, ak vidíme obrovskú nespravodlivosť a v danom momente sa cítime skôr bezmocní, ako tí, čo vedia a môžu pomôcť... Bolesť sa nás snaží zvalcovať a prehlušiť v nás všetko dobré. My sa cítime opustení a nepochopení... Vyčítame Bohu, že aj on na nás zabudol. Ale Boh tieto naše situácie veľmi dobre pozná. Určite si pamätáte na Ježišov výkrik na kríži: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? (Mk 27, 46) Aj On samotný Boh sa cítil ako človek bezmocný... No nestrácal vieru v milovaného Otca. Tá ho doviedla až na kríž. Viera v Lásku, ktorá všetko vydrží, všetko prekoná... (Porov. 1Kor 13) Keď sa plne oddáme bolesti, nevšimneme si, že namiesto vykročenia dopredu, urobíme krok späť - do priepasti zúfalstva. Tam ale nemá miesto Láska... Keď sa dnes ponáhľam mestom, vidím rozkvitnuté stromy, zelenajúcu sa trávu. Vidím svet, ktorý sa po zime prebúdza k životu. Život sa nezastavil, ide ďalej... Ide ďalej aj napriek tragédiám. Znovu kvitnú kvety, rastie tráva, rodí sa nový život... Sú to tie paradoxy, ktoré nám svojou krásou a realitou zároveň poukazujú na milujúceho Stvoriteľa. Nemusíme chápať príčiny, dôvody, zmysel. Ale napriek všetkému, čo prežívame, vždy vychádza slnko, ľudia okolo nás žijú ďalej svoje životy, ráno nájdeme v schránke účet za byt, deti potrebujú pomôcť s úlohami... A pred nami je vždy tá istá výzva: vyzliecť zo seba starého človeka a obliecť si nového... Niekedy stačí len zdanlivo opustiť zabehané koľaje a zrazu zistíme, že za tým kopcom, popri ktorom ste stále kráčali, je nádherná lúka a možno more, ktoré nám ponúka možnosť vyraziť na plavbu a objavovať ďalšie a ďalšie úžasné krajiny plné farieb a vôní... Niekedy nám stačí kúsok odvahy, aby sme našli krásu svojej vlastnej viery uskutočňovanú naplno. Bez ohľadu na ťažkosti. Nech nás v živote postihne čokoľvek, vždy je tu Boh, ktorý nám ukáže, že aj po tej najtmavšej a najpochmúrnejšej noci príde nový deň, lebo On stojí vždy pri človeku. Nepotrebuje o tom hovoriť. Boh jednoducho je, a to stačí... Veď jednoducho kráča životom spolu s nami. Stačí otvoriť oči a začať počúvať... 2

3 cesta Adresa: Cesta, Pod Táborom 33, Prešov tel.: Vydavateľ: Gréckokatolícka charita Prešov Hlavná Prešov tel: mesacnik.cesta@gmail.com Cirkevné schválenie: Gréckokatolícky biskup. úrad Prešov, č. 2641/2004 zo 16. augusta Cenzor v oblasti vierouky a mravouky: Doc. ThDr. Marek Petro, PhD. Šéfredaktor: Bc. Andrea Čusová 051/ , cusada@gmail.com Jazyková úprava: PhDr. Jana Tirpáková Redakčná rada: doc. PhDr. Jozef Kredátus, PhD. o. RNDr. Jozef Voskár PhDr. Marián Garbár Viera Mosejová PhDr. Peter Valíček Ing. Branislav Božek Mgr. Peter Michančo Bankové spojenie: /7500 VS: , KS: Foto: redakčný archív,tkkbs Obalka: Dominika Brišová Grafická úprava: Lukáš Hirko Tlač: Datapress, s.r.o., Prešov Reg. číslo EV 3391/09 ISSN: Web: 2 Editoriál 4 Odvaha k novému 6 Kultz a sekty ako nadčasová otázka 8 Veľká zmena 10 Vyplatí sa bojovať o pravé hodnoty 14 Rozvíjanie životných zručností 16 Dôležitosť výchovy v rodine 21 Z redakčnej pošty 24 Poľské hroby 26 Nad Svätým písmom 27 Závislosť v rodine, doliečovanie 30 TKKBS informuje 3 cesta máj

4 odvaha k novému cesta máj Medzi významných hostí na medzinárodnej vedeckej konferencii Nové náboženské hnutia, sekty a alternatívna spiritualita v kontexte postmoderny na Gréckokatolíckej teologickej fakulte PU v Prešove patril aj Zdeněk Vojtíšek. Ako religionista sa zaoberá práve náboženstvami, náboženskými hnutiami a spiritualitou. Momentálne pôsobí na Katedre psychosociálnych vied a etiky Husitskej teologickej fakulty KU v Prahe. Keďže v súčasnosti sa veľa hovorí o sektách a nových náboženských hnutiach ako o hrozbe, porozprávali sme sa práve s jedným zo zakladateľov Spoločnosti pre štúdium siekt a nových náboženských smerov. Zdeněk Vojtíšek je v súčasnosti jej hovorcom. Prečo je v súčasnosti dôležité hovoriť o náboženstvách alebo o religiozite ako takej? Začnem zvyčajnou odpoveďou, že náboženstvo v našej spoločnosti zohráva veľkú úlohu a pravdepodobne táto úloha ešte stúpne s rozšírením islamu a náboženskej plurality. Dnes sa stretávame s príslušníkmi takých náboženstiev, o ktorých sme pred sto rokmi nemali ani poňatia. Je potrebné o tom hovoriť, aby bolo toto učenie správne pochopené. Ale dôležité je aj čosi iné. Kresťania by mali hovoriť o religiozite, mali by chápať, že ich neveriaci priatelia nejako duchovne žijú, niečo prijímajú, že ich spiritualita sa tiež z niečoho živí. Niekde hlboko v sebe má žido-kresťanské desatoro, na ktoré si nabaľuje nejaké predstavy o kozmickej energii. Je veľmi pravdepodobné, že títo ľudia istým spôsobom duchovne žijú, a povedal by som, že pre kresťanov je veľmi dôležitá úloha tento život rozpoznať, oceniť ho, hovoriť o ňom s uznaním, a poprípade sa pokúsiť takéhoto človeka priviesť k tomu, aby tento svoj nepriznaný duchovný život nejako kultivoval a aby si na tomto základe vypočul evanjelium. Myslím si, že kresťania robia chybu v tom, že z náboženstva robia len inštitúciu. Delia svet na čierny a biely, na tých, ktorí chodia do kostola a tých, čo nechodia. Lenže mali by ísť do vnútra a rozvíjať debaty o tejto religiozite a mali by religiozitu svojich známych nejakým spôsobom rozvíjať. Nemyslíte, že strach z neznámeho je našou chybou a aj to, že to, čo nepoznáme, zásadne odsudzujeme? 4 Priznám, že to odsudzovanie alebo strach mňa osobne trošku trápi, ale príčinou strachu je pocit ohrozenia, že by mi to mohlo niečo vziať, nabúrať

5 môj kresťanský koncept alebo nejako ohroziť moju kresťanskú vieru. Väčšina ľudí cíti strach úplne zbytočne, lebo kresťanská zvesť už po stáročia dokázala svoju moc, bola schopná odolať náboženskej pluralite a nebála sa nikdy ísť do stretu a polemík s inými obrazmi sveta. A povedal by som, že ten strach je zbytočný a mal by byť nahradený záujmom zistiť, čím ten druhý žije, oceniť to a pokúsiť sa nájsť to, čo ako kresťan môže oceniť a na spirituálnom živote neveriaceho človeka nejako pracovať. Vy ste príkladom toho, že si viete zachovať to kresťanské, aj keď ako kresťan sa zaoberáte aj ostatnými náboženstvami, dokonca nie len tými hlavnými, ale aj sektami, novými náboženskými hnutiami. Nemám pocit, aby mi dlhoročná práca s ľuďmi iných vier nejako ohrozila moje kresťanstvo. Práve naopak, dnes sa cítim byť viac kresťanom, intenzívnejšie to prežívam a lepšie chápem, ako pred desiatimi rokmi. Styk s týmito ľuďmi ma inšpiruje a niekedy pôsobí ako zrkadlo. Práve keď spoznávam, z čoho sa sýtia iní ľudia, tak rozpoznávam konštruktívne prvky kresťanskej tradície. Nehovorím, že táto cesta je pre každého, nemôžu predsa všetci kresťania odísť z kostolov a ísť študovať mešity, hinduistické chrámy a božstvá. To určite nie. No nemalá časť kresťanov by sa mala k takejto konfrontácii odvážiť. Ku svojmu prospechu a k prospechu tých iných. V konečnom dôsledku máme obdobie globalizácie, ktoré by nám malo poskytnúť aspoň základne informácie, keď už sa stretávame s tými ostatnými náboženstvami, aby sme sa navzájom neurážali. Povedal by som, že v našej sekulárnej spoločnosti sú mnohí ignoranti, ktorí si nikdy nedali veľa práce, aby sa zaoberali tým, o čom je napríklad kresťanská zvesť. Hodnotia ju iba na základe toho, čo niekto povie trebárs v televízii. Je veľmi smutné, že mnohí ľudia si nedajú nijakú námahu zistiť aspoň niečo o takom bohatstve, ktoré máme. Ale podobní ignoranti sme i my, kresťania, keď sa aspoň v základoch odmietame oboznámiť s prvkami iných tradícií. Možno veľkú úlohu majú v tomto média, keď uznávajú len niekoľko nimi vybraných denominácií náboženstiev a zvyšok hádžu do koša ako niečo podradné? Tak. A asi hlavne preto, že tomu nerozumejú a nechcú sa tým zaoberať. Radšej doma varia alebo pečú hus, než aby hľadali a študovali v nejakých knihách. To je pohodlnejšie, ale ten úžitok z pečenej husi je len čiastočný, zatiaľ čo úžitok z toho, keď sa dozvieme niečo nové aj o iných náboženstvách a duchovných tradíciách, je isto trvalejší. Bc. Andrea Čusová Zdá sa ti, že priveľa piješ? Myslíš, že máš problém s alkoholom? Potrebuješ pomoc? Anonymní alkoholici Sme tu pre teba! Každý piatok od 17:00 do 18:00 h. V Prešove nás nájdeš na Jarkovej ul. č. 77 (Katolícky kruh) Bližšie informácie aj o AA klube vo Vašom meste získate na: AL - ANON Stretnutia rodinných príslušníkov alkoholikov. Pre ľudí, ktorých životy boli a sú poznačené alkoholizmom manžela, manželky, rodiča, dieťaťa, iného príbuzného alebo priateľa. Každú nedeľu od 15:00 do 16:00 Nájdete na adrese: Jarkova ul. č. 77 (Katolícky kruh) 5 cesta máj

6 cesta máj kulty a sekty ako nadčasová otázka Podľa C. G Junga náboženstvá sú psychoterapeutické systémy. 1 V priamej nadväznosti na túto myšlienku pokračuje : Čo vlastne robíme my psychoterapeuti? Pokúšame sa vyliečiť utrpenie ľudskej psychiky, ľudského ducha alebo ľudskej duše a náboženstvá robia to isté. Pretože náš Pán sám je liečiteľ, je lekár, lieči chorých a zaoberá sa utrpeniami duše, a to je presne to, čo nazývame psychoterapiou. 2 Nadčasovú myšlienku uzatvára takto : Nie je to hra, ak nazývam náboženstvo psychoterapeutickým systémom. Je to najprepracovanejší systém a je za ním veľká praktická pravda. 3 Nadčasové ušľachtilé myšlienky a systémy sa však na určitom stupni byrokracie a morálnej úrovne stávajú len deklarovaným programom, syndrómom, za ktorý možno ukryť každú nekalú praktiku.4 Aj za tým je obrovská praktická pravda. Čím viacej je daný kolektív, daná komunita, či daná spoločnosť patologickejšia, tým častejšie sa následkom jednotlivých patológií neurotizuje. Určitým stupňom neurotizácie spoločnosti zodpovedajú určité tendencie vrátiť sa ku praktizovaniu ušľachtilých a sprofanovaných myšlienok bez máj 2010 falošných podtónov. Z histórie to možno doložiť vznikom kresťanských siekt v antickom Ríme, husitským revolučným hnutím, reformačnými hnutiami, pápežskými schizmami, i nežnou revolúciou. Tieto procesy často iniciujú a vedú kulty a sekty, ktoré sa z mnohých dôvodov kreujú ako donucovacie alebo sa na ne transformujú. Vznik kultov a siekt teda nikdy nemožno úplne potlačiť. V demokratickej spoločnosti je ale možnosť hovoriť o nich a upozorňovať na zhubné tendencie takýchto skupín. Podľa E. Fromma právo vyjadrovať svoje myšlienky má však význam len vtedy, ak sme schopní vlastné myšlienky vôbec mať. 5 Aby sme teda mohli mať svoje myšlienky a aby sa mohli skutočne napĺňať základné ľudské práva, ako ich deklaruje Ústava Slovenskej republiky,6 je nevyhnutné venovať pozornosť aj legislatívnej úprave výkonu a zabezpečenia ľudských práv a slobôd každého druhu. Takisto je vhodné venovať pozornosť i právnemu vedomiu spoločnosti o právach jej členov. Podľa všetkého nemožno opomenúť ani pozornosť na možnosť kontroly dodržiavania ľudských práv, i na možnosti ich uplatňovania či vynútenia. Výchova v mnohom predurčuje osud jednotlivca, ako dokáže uplatňovať tieto práva, zároveň táto výchova predznamenáva budúci charakter spoločnosti, no spoločnosť tiež môže svojho člena motivovať k prevýchove. Záleží na viacerých faktoroch, či pôjde o deviáciu alebo o pozitívnu deviáciu. Naša kultúra i právna kultúra má základ v rímskom práve. Od čias antickej rímskej ríše neustále prebieha transformácia z patriarchálnej rodiny na čele a s absolutistickým otcom rodiny na demokratickú rodinu, kde je postavenie partnerov rovnaké a ochrane práv jednotlivých členov sa venuje maximálna pozornosť. V otrokárskom zriadení starého Ríma paradoxne až do konca republiky chránil deti proti zneužívaniu alebo hrubému vykonávaniu otcovskej moci domáci súd (iudicium domesticum) alebo mimoriadne preskúmanie (extraordinaria cognitio). 7 Na prvý pohľad to boli veľmi slabé brzdy a protiváhy. Takýto objektívny domáci súd je však dnes minulosťou a

7 týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa často nemá ani takúto možnosť ochrany. Rovnako ju nemôže mať každá obeť skupín, ktoré sa špecializujú na zneužívanie ľudí v sociálnej núdzi. Sociálna práca sa kreovala na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia. Jej počiatky nachádzame v prípadovej práci (case work), ktorá bola používaná od roku 1890 ako konkrétna systematická práca so sociálne potrebnými klientmi. 8 Jej formovanie prebiehalo a naďalej prebieha v známej Kantovej myšlienke9. Je pre človeka. Ak pracovník pomáhajúcej profesie chápe klienta ako partnera (bez pózy v tomto chápaní), veľmi účinne prispieva aj k eliminovaniu každého javu sociálnej patológie. Aj k eliminovaniu kultovej závislosti. Skutočný sociálny pracovník, ktorý robí skutočnú sociálnu prácu, sa nemôže dostať do situácie, keď ako Shaw môže len konštatovať: Vešanie už máme za sebou, teraz len ostáva to vyšetriť. 10 Na začiatku roku 2009 sa v médiách objavilo viacej správ o evidentne týranom a zanedbávanom chlapcovi, ktorý s omrzlinami a s opuchmi z podvýživy prežil v michalovskej nemocnici len vďaka transfúzii krvnej plazmy. Znalci však popreli tieto objektívne skutočnosti a nálezy a skonštatovali, že chlapec je nezrelý a snaží sa vzbudzovať ľútosť 11. (Ako keby právo byť zranený a právo požadovať pomoc bolo vyhradené len starým a bohatým.) Keby sa táto obeť násilia s manipuláciou, ktorá dosahuje až charakter hypnózy, v kombinácii s vymývaním mozgu stretávala ďalej, onedlho bude len živočíchom. Okrem vzhľadu ničím nebude pripomínať autentického človeka s primeranou sebaúctou. Donucovacie skupiny napriek perfektným marketingovým stratégiám potrebujú aj takúto a obdobnú pomoc pre predpracovanie potenciálnych konvertitov. Pre sociálnych pracovníkov je každá z podobných a obdobných udalostí dôvodom na zamyslenie a výzvou na intervenciu v prospech klienta. V opačnom prípade ich predbehnú agresívnejší jedinci a skupiny. Využijú všetky druhy osamelosti cieľových skupín (kognitívnu, behaviorálnu, emocionálnu12), aby použili frustrovaných na maximálny zisk bez poskytnutia primeranej pracovnej odmeny a skutočného sociálneho bezpečia. Takto to napríklad urobil i A. Hitler. Od počiatku sa mu darilo uviesť predtým ešte hospodárskou krízou vyhladované obyvateľstvo v hravý výnimočný stav. Každodenný život sa pomocou masových zhromaždení, pochodových sprievodov, prehliadok, fanfár, vejúcich vlajok, štandárd, vyzdobených domov premenil vo veľké a trvalé slávnostné predstavenie. 13 Podľa P. Říčana, ktorý analyzuje aj dielo C. G. Junga, dejinné udalosti sa pripravujú dlho dopredu v hlbine kolektívneho nevedomia. Z povahy teórie plynie, že archetypy nie sú absolútne nemenné, otázkou je rýchlosť možných a logicky pravdepodobných zmien. 14 Aj keď momentálne nie je reálne okamžite rozbehnúť prepracovaný a finančne nákladnejší systém kultovej prevencie, primárna, sekundárna a terciárna prevencia kultovej závislosti v akýchkoľvek podmienkach má toto mať na pamäti. Negatívna skupinová dynamika, hoci má veľmi rýchlu akceleráciu a nemožno ju v danom okamihu eliminovať argumentovaním, a už vôbec nie manipuláciou, sa dá každopádne rozpustiť. Otázkou rýchlosti je, či a ako sociálny pracovník bude pripravený čeliť donucovacím skupinám. Jedným z nástrojov profesionalizácie sociálneho pracovníka je sebareflexia. Pod profesionálnou sebareflexiou rozumieme zamyslenie sa jednotlivca nad jednotlivými stránkami jeho profesionálnej činnosti. 15 Veľký zlom v realite nikdy nepríde sám. Sociálny pracovník v akýchkoľvek podmienkach môže s účinnou prevenciou zhubných závislostí, ktoré prináša pôsobenie donucovacích kultov a siekt, začať kedykoľvek. Pre pokoj svedomia okamžite. Presne v duchu myšlienky sv. Aurelia Augustína: Ako nie je znakom dobročinnosti napomáhať, aby niekto stratil väčšie dobrá, tak isto nie je znakom bezúhonnosti dovoliť, aby upadol do väčšieho zla. 16 Peter Ďurkovský LITERATÚRA 1. Augustinus Aurelius : Boží štát. In : Filo, O. : Antológia z dejín sociálnej a právnej filozofie. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Právnická fakulta, ISBN Ďurkovský, P. : Kulty a sekty pokrok a regres. Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku Písomná časť k dizertačnej skúške Fromm, E. : Lidské srdce. Praha : Nakladatelství Josefa Šimona, ISBN Fromm, E. : Strach ze svobody. Praha : Naše vojsko, ISBN Jung, C. G. : Analytická psychologie. Její teorie a praxe. Praha : Academia, ISBN Kant, I. : Základy metafyziky mravů. Praha : Svoboda, Kraus, W. : Kultura a moc. Olomouc : Votobia, ISBN Rebro, K. Blaho, P. : Rímske právo. Bratislava : Manz, ISBN Říčan, P. : Psychologie náboženství. Praha : Portál, ISBN Strieženec, Š. : Úvod do sociálnej práce. Trnava : TRIPSOFT, ISBN Žiaková, E. a kol. : Osamelosť ako sociálny a psychologický jav. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, ISBN Žilová, A. : Kapitoly z teórie sociálnej práce (náuka o sociálnej práci). Badín : MENTOR, ISBN Zákony 13. zákon č. 135/2001 Z. z. : Úplné znenie Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ďalších ústavných zákonov. Zdroje z internetu Je to snímka stránky, ako 7sa zobrazila dňa : 00 : 07 GMT._ cesta máj

8 veľká zmena cesta máj Veľká zmena v jeho živote návrat z liečebne. Zmenil svoj život, postoje a zmýšľanie... V pokojný letný večer sedíme na verande a vdychujeme vôň rozkvitnutej lúky, ale pri poslednom dúšku kávy v mojej mysli padá harmonický obraz našej idyly. Nedovolím silám temna šťastný sen odpíliť. Prečo sa mi nedarí zbúrať chrám nedôvery, uhasiť plameň neistoty, utíšiť sen o padajúcich schodoch a pri tvojich nových príchodoch som pripravená na tvoje premeny? Kto z nás dvoch bude zas zranený? V mojej duši sviečka horí, nesmelo trepoce svojimi krídlami. Prikryjem ju svojimi dlaňami a dúfam, že jej plameň nezhasne. Mnohé ženy si kladú tieto alebo podobné otázky pri návrate svojich manželov, partnerov, synov z liečebne. Ten strach je tam stále prítomný a preto je dobré, keď nielen partner po návrate z liečebne začne navštevovať kluby AA alebo A-klub, prípadne terapeutický, ale taktiež partnerka má možnosť pracovať na sebe v Al-anone. Chorý nie je len závislý člen rodiny, ale pomoc potrebuje celá rodina. V Al-anone v Bratislave som pracovala 10 rokov a prešla som istým vývojom, otvorili sa mi okná duchovného obzoru a v mojom živote došlo ku kvalitatívnym zmenám. formy práce, ponúkla som im 12-bodový program Al-anon, ktorý sme z angličtiny prekladali v spolupráci s niekoľkými členkami Al-anonu v Bratislave. Skupina prebrala celý program jedenkrát. Zúčastnili sme sa aj zjazdu AA, ktorý bol organizovaný v Sabinove. Pre tých, čo navštívili zjazd prvý raz, to bol obzvlášť silný zážitok stretnúť sa s ľuďmi z celého Slovenska, ale tiež zo zahraničia, z Čiech, Poľska, Maďarska. Nielen mítingy na zaujímavé témy, nové priateľstvá, ale taktiež pobyt v prírode v horách bol veľkým prínosom. So skupinou pracujem naďalej ako sponzorka DDA, pre tých, ktorí majú záujem čerpať z mojich skúseností, ktoré som získala v práci v Al-anon a tiež na početných seminároch v spolupráci s terapeutmi na Prednej Hore. Touto cestou chcem poďakovať za podporu programu AA a Al-anonu, ktoré začleňujú do liečebného procesu pacientov. Pri svojej práci s DDA okrem hlavného 12-bodového programu používam tiež literatúru, ktorú vydalo Združenie abstinentov Slovenska v rámci projektu pomoci deťom alkoholikov Nebojte sa kozávislosti a odpoveď je v nás cez Nadáciu pre deti Slovenska, Hodina deťom. Je potešujúce, že v posledných rokoch vzniká na Slovensku viac skupín Al-anon a DDA, ktoré napomáhajú rozvoju osobnosti a pomáhajú kozávislým v ich ťažkej životnej situácii. Helena Al-anon, Bratislava Pred rokom a pol som sa dostala do skupiny dospelých detí alkoholikov na internáte v Bratislave, kde som prišla so zástupcami Združenia abstinentov Slovenska. Skupina v Mlynskej doline pracovala už dva roky. Priniesli sme pre skupinu nejaké materiály. Keďže členovia boli práve vo fáze, v ktorej hľadali ďalšie 8

9 9 cesta máj

10 Vyplatí sa bojovať o pravé hodnoty Je až neuveriteľné, v čo všetko sú dnes niektorí ľudia ochotní uveriť, len aby nemuseli uveriť Bohu a zmeniť svoj život. cesta máj 2010 Nech je už autorom tohto zaujímavého citátu ktokoľvek, vystihuje pomery aj v našej súčasnej spoločnosti, kde prebieha zápas o pravdu, zápas o pravú vieru a o všetky pravé hodnoty, bez ktorých by náš život bol iba živorením. Nič na tomto svete nie je samo zo seba, nič nie je náhodné, pretože všetko pochádza z múdrosti a vôle Stvoriteľa a tak pre zmysluplnú existenciu všetkého a teda aj človeka, ako vrcholu stvorenia, poskytol Boh k tejto existencii poriadok vzájomnej harmónie, zákony pre celý vesmír, pre celý materiálny svet, ale aj zákony pre duševnú a duchovnú existenciu. Daroval nám schopnosť poznať pravdu a vedieť ju odlíšiť od lži, daroval nám schopnosť poznať cestu k pravde a pravému životu, ale zároveň nám daroval aj slobodnú vôľu, pomocou ktorej sa môžeme sami rozhodovať vo všetkom našom konaní. Keď vieme odlíšiť zlato od bižutérie, živý kvet od umelého alebo keď vieme odlíšiť originál umeleckého diela od kópie, pravú bankovku od falošnej, tak si musíme vedieť rozlíšiť aj vieru od povery, pravú tradíciu od tradicionalizmu alebo pravú kresťanskú morálku od pohanských nemorálností, pravého a živého Boha od mŕtvych bôžikov. Keďže sme stvorení na Boží obraz a podobu, musíme tiež vedieť, že mierou všetkých pravých hodnôt - pravdy, dobra, krásy, lásky je sám Boh, v ktorom je ich absolútna plnosť a do akej miery sa podieľame na týchto hodnotách, do takej miery sa približujeme k nášmu cieľu a zároveň sa vzďaľujeme od hodnôt falošných, resp. od hodnôt zlých, ktoré nás odvádzajú od cieľa. Božie slovo obdarené mocou je návodom a zároveň tiež zárukou pravosti hodnôt pre usmerňovanie nášho života. Od napĺňania týchto slov závisí celý náš život a nie od toho, čo nám niekto vyčíta z čiar na našej dlani alebo zo snárov a horoskopov. Nie z rôznych kamienkov alebo objímania stromov dostávame usmernenia či energiu pre správny život, ale z Božieho slova, z eucharistického Krista a ostatných sviatostí. Boh nás učí žiť a vlastným životom tu medzi nami na zemi nám dokázal pravdivosť svojich slov, keď nám ústami sv. Pavla povedal: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. Skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiadostivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozluky, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. Tí, čo to robia, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. /por. Gal 5,16-24/ A tento citát je odkazom v tejto našej úvahe aj pre tých našich bratov a sestry, ktorým správnu cestu životom podľa Božieho návodu prekrížili závislosti, ktoré sú jednoznačne skutkami tela, sú falošnými a deštruktívnymi hodnotami na rozdiel od abstinencie, ktorá je pozitívnou a pravou hodnotou budujúcou šťastný, radostný a pokojný život, pretože je ovocím Ducha. Žime preto duchovne a nebudeme spĺňať žiadosti tela. Úprimné priateľstvo s Kristom bude potom pre takýto život najvyššou garanciou. 10 mesačník cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr RNDr. Jozef Voskár, tit. kanonik Duchovný správca Gr.kat.charity v Prešove

11 Rádio Lumen duchovná adopcia T émou tretej rozhlasovej púte Rádia LUMEN bola rodina ako škola Božieho milosrdenstva. Pri tejto príležitosti sme začali projekt Duchovná adopcia ešte nenarodených detí. Duchovná adopcia je modlitba za ešte nenarodené dieťa, ktoré jeho rodičia vnímajú ako príťaž. Či je príčinou spôsob počatia, zlá finančná situácia, alebo zdravotné postihnutie, na tom nezáleží. Matka, či otec tohto dieťaťa vidí najrozumnejšie riešenie v interrupcii. Na interrupcii je najhoršie to, že je to konečné riešenie. Potrat totiž tehotenstvo nepreruší, ale definitívne ukončí. Je to krok, ktorý už nemôže vziať človek späť. Ročne vďaka potratu nedostane šancu narodiť sa viac ako 50 miliónov detí. Ten, kto sa pre duchovnú adopciu rozhodne, zloží sľub. Môže ho zložiť aj súkromne, najlepšie pred Eucharistiou alebo krížom. Súkromný sľub znie takto: Oslavujem Ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a obozretnými a zjavil si ich maličkým. Tak sa Ti zapáčilo. Najsvätejšia Panna, Bohorodička Mária, všetci anjeli a svätí. Vedený(á) túžbou pomôcť brániť nenarodených, ja (tu povie človek, ktorý sa pre duchovnú adopciu rozhodol a spĺňa podmienky, svoje meno a pokračuje), vyhlasujem a sľubujem, že od dňa (povie konkrétny dátum) beriem do duchovnej adopcie jedno dieťa, ktorého meno pozná len Boh, a počas deviatich mesiacov, každý deň sa budem modliť za záchranu jeho života a za jeho spravodlivý a dobrý život po narodení, a to: * modlitbu, ktorú sa teraz pomodlím * môže pridať aj dobrovoľné predsavzatie, ktoré ale musí byť splniteľné. Tieto predsavzatia vo svedomí nie sú záväzné (jedno tajomstvo posvätného ruženca napríklad) cesta máj Každodenná modlitba, ktorú sa bude nasledujúcich deväť mesiacov modliť, znie: Pane Ježišu, pod ochranou Tvojej Matky Márie, ktorá Ťa porodila s láskou a svätého Jozefa, muža dôvery, ktorý sa staral o Teba po narodení, prosím Ťa za mnou duchovne adoptované nenarodené dieťa, ktoré sa nachádza v nebezpečenstve smrti. Prosím, daj jeho rodičom lásku a odvahu, aby svoje dieťa nechali žiť život, ktorý si mu určil Ty sám. Amen. (Cirkevné schválenie: Mons. František Tondra, spišský biskup, Spišské Podhradie 16. marca 2007, číslo: 444/07). Obrázky s textom modlitby za duchovne adoptované dieťa si môžete objednať na telefónnom čísle 048/

12 Ak chceš zmeniť svet, začni od seba (alebo Kto sme bez hriechu) cesta máj Občas sa dostávame k životným križovatkám. Stretávame sa s individualizmom v zmysle: Ja si svoje povinnosti plním a čo sa deje okolo nás, či už ide o spravodlivosť alebo nespravodlivosť, na to sa pozeráme ako nezaujatí diváci. Nedostávame sa do okolností, keď sa treba niekoho zastať, pomôcť mu? Nechýba nám často dobrá vôľa? Som presvedčený, že ak bude medzi nami čo najviac ľudí dobrej vôle, skôr sa odrazíme od dna a vykročíme na cestu vedúcu k spravodlivosti a pokoja. Dnešný človek často miluje iba seba a obdivuje sa. No práve z takej lásky sa rodia nešťastia. Nie je to tak, že ak sa peniaze stanú predmetom nášho prvoradého záujmu, je pravdepodobné, že môžeme byť veľmi zraniteľnými voči každému druhu morálneho pokušenia? Ako kresťan však uvažujem nasledovne. Sex, násilie, intrigy, podvody, klamstvá, zneužívanie slabších, bezbranných či rozbíjanie rodín sa dnešnému človekovi hlavne bulvárom ponúkajú ako bežné pre tento svet. Ako tomu odolať? Keď budete volať ku mne, keď prídete ku mne a budete sa modliť ku mne, vypočujem vás (Jer 29). Modliť sa, prosiť, ale s pokorou, aby modlitba nebola sebecká. Tak dokážeme, že máme vieru a čo hovoríme, myslíme vážne. Boh nás vypočuje a veríme, že vypočuje i tiché modlitby vyslovené v srdci. Hnev nie je správnym riešením problému. Aj mňa navštívil Pán s krížom. Prišiel som o prácu. Dôvod - reorganizačné zmeny. Na pracovisku zostali poberatelia dôchodkov a ja som skončil. Pociťoval som nespravodlivosť, ba dokonca hnev. Slová kňaza i štúdium Svätého písma mi otvorili oči. Pochopil som, že hnev najviac trápi dennodenne moje vnútro. Naučil som sa, že hlavne kresťan by mal byť príkladom svojou láskou k iným ľuďom a rešpektovaním Desatora. Nie je veľmi vhodné, aby kresťania pracovali iba na svojej autorite, túžili po vyšších miestach bez ohľadu, či na to majú alebo nie. Naopak, malo by im ísť o službu a dobro i pre druhých. Často sa sám seba pýtam, koľkí z nás kresťanov zostanú i vo vyšších funkciách spravodlivými, statočnými, nepodplatiteľnými? A akú zodpovednosť cítia kresťania pred Bohom za dary, ktoré dostali? Ťažká otázka, ešte ťažšia odpoveď. Dennodenne zápasíme s vlastnými sklonmi konať mnohé veci, ktoré nie sú správne. Ako si pomôcť? Prosme vo svojich modlitbách o pomoc Svätého Ducha. Prosím, dajme priestor najvyššej, jedinej dokonalej spravodlivosti, nech ona súdi i všetky skutočnosti v uvedenom príbehu. Ak si napĺňame svoju myseľ čistými myšlienkami, bude i naše správanie čisté (Flp 4,8). Ak sa budeme zaoberať nečistými vecami, povedie nás to k zlým skutkom. Je správne pomstiť sa alebo odplatiť sa za zlo, ktoré nám azda spôsobili iní? (Prís 24,29; Rim 12,17-21) Prosím, buďme ozajstnými kresťanmi, prejavme lásku a odpúšťajme si. Nesúďme, lebo budeme súdení. Jozef Rybiansky 12 mesačník cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr

13 Boh patrí aj mne Je viac než úžasné, že Boh nepatrí len rehoľnej sestre, obetavým duchovným, tým, čo napísali knihu o viere, tým, čo sú na správnej ceste, úbohým chorým, chudobným. Boh patrí aj mne, aj môj je. Šťastný je každý, kto na to príde, každý, kto to vie, klub alkoholikov hľadajúcich abstinenciu každý štvrtok od do h Jarková 79, Prešov cesta máj bratia a sestry. Informácie o ďalších kluboch získate na Milan Kováč 13

14 cesta máj Pojem životné zručnosti je súbor zručností potrebných k životu. Životné zručnosti potrebuje každý človek či už zdravý alebo hendikepovaný, aby mohol viesť kvalitný, uspokojujúci život, vedel rozvíjať sám seba, vytvárať a udržiavať sociálne vzťahy, dosiahnuť ciele, ktoré si v životnom období stanoví a stotožní sa s nimi. Bednařik uvádza, že slovo životné sa používa v dvoch základných významoch v závislosti od životnej situácie detí. Jeden je existenciálny, hovoriaci o životných situáciách na hranici života a smrti. Čiže v tomto poňatí je životná zručnosť chápaná ako zručnosť, ktorá smeruje k ochrane života. Napríklad, ľudia pracujúci s africkými deťmi - učia ich chrániť sa pred HIV alebo na Slovensku to môže byť práca s ohrozenými deťmi a mládežou, ktorých učíme ubrániť sa ponúkanej droge. Ďalším aktuálnym problémom v SR je ako odhadnúť, ktorá zábava skupiny je ešte zábavou a ktorá môže viesť k ublíženiu na zdraví či prekročeniu zákona. Druhým významom slova životné je širšie ponímanie tohto pojmu a hovorí o zručnostiach potrebných pre kvalitnejší život človeka v spoločnosti. Životné zručnosti v tomto ponímaní sa týkajú rozvoja osobnosti dieťaťa, emocionálnej inteligencie, sociálnych zručností a zručnosti v myslení. Tieto zručnosti prinášajú deťom a mladým ľuďom plnohodnotné prežívanie sveta, lepší výkon a orientáciu v spoločnosti. Z doposiaľ uvedeného je na mieste povedať, že výchova životných zručností začína u dobre vychovaných rodičov, ktorí dosiahli kladný stupeň zrelosti. Je však zarážajúce, s akou nezrelosťou sa stretávame u mnohých z nich. Jedným z prejavov tejto nezrelosti je majetkový vzťah k deťom. Mnohokrát prevláda rys sebectva, keď rodičia sú presvedčení, že majú vždy pravdu, že si dospelí môžu dovoliť rôzne neposlušnosti, ktoré však nie sú pre deti. S týmto modelom správania sa rodičov voči deťom sa pri mojej 14 mesačník ROZVÍJANIE ŽIVOTNÝCH ZRUČNOSTÍ U DETÍ A MLADÝCH ĽUDÍ AKO REAKCIA NA ZMENU ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU RODÍN desaťročnej praxi stretávam tak v rodinách so zdravým dieťaťom, ako aj v rodinách s hendikepovaným dieťaťom. Podľa mojich skúsenosti sa patologické správanie pri rodine so zdravým dieťaťom, ako aj v rodine s hendikepovaným dieťaťom prejavuje tým, že si rodičia myslia, že svoje dieťa milujú. Je to však pravá láska? Mnohokrát nie. Poväčšine je to láska, ktorá chce vlastniť, ktorá nedáva rastúcemu dieťaťu slobodu a bráni mu, aby získalo sebadôveru a postupne sa stalo nezávislým a svojprávnym. Dieťa by malo neustále prežívať, že ho rodičia milujú bez akýchkoľvek podmienok a od tohto základu je už iba krôčik k tomu, že si jedinec osvojí zručnosti, ktoré mu pomôžu efektívne zvládnuť bežné aj záťažové životné situácie. Vo svojej sociálno pedagogickej praxi som sa často stretávala s rodičmi hendikepovaných detí, ktorí boli mnohokrát presvedčení, že oni sú tí, ktorí by mali byť stredobodom pozornosti, lebo oni žijú utrpenie so svojím hendikepovaným dieťaťom, ale mnohokrát sa práve tento životný postoj odzrkadlil na ich dieťati. Chcem tým povedať, že ako zdravé, tak aj hendikepované dieťa potrebuje prežívať v rodinnom spoločenstve láskyplné vzťahy bez akýchkoľvek podmienok. Absolútne nie sú na mieste výčitky typu ja som sa pre neho obetoval a nedal ho do ústavu, tak mi vy všetci teraz a hneď pomáhajte a najlepšie by bolo, keby pomoc pre moje dieťa smerovala podľa mojich predstáv. Bezpodmienečná láska ako základ životných zručností je vo svojej plnosti ideálom, o ktorý sa každá rodina musí denne usilovať a približovať sa mu. V dennej praxi to môžu rodičia a deti uskutočňovať tak, že každý večer sa budú navzájom vyznávať predovšetkým zo svojej lásky alebo previnenia. Previnením z tohto pohľadu nie je len škaredý skutok konkrétneho dňa, ale ešte viac dobro, ktoré sme zanedbali alebo nechceli vykonať, lebo to bolo namáhavé. Tento cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr

15 príklad je iba jeden z množstva, ktorý odporúčam realizovať v rodinách, aby sme položili základ pre rozvoj životných zručností našich detí. Ak nebudeme pracovať na kvalite rodinného prostredia, pripravme sa na ťažkosti spojené so zvládaním životných situácií u našich ratolestí. Keďže je mi blízka problematika mentálne postihnutých a detí s poruchami správania, nemôžem opomenúť aj miesto odborníka vo svete rozvoja životných zručností. Mňa nezaujímajú diagnózy, pred sebou vidím vždy dieťa a to je možno to klišé, ktoré ma posúva v práci s týmito cieľovými skupinami. Je nesprávne, ak rodič miluje s podm i e n k a m i, ale je priam katastrofou, ak odborník pracuje s predsudkami. Práca s dieťaťom a mládežou je náročná na čas a preto je potrebné, aby deti pracovali aj doma s pomocou poučených rodičov. Koľko odborníkov na problematiku pat o l o g i c k e j m l á d e ž e a detí využíva potenciál rodiny k rozvoju a obnove životných zručností? Neviem, ale určite odborná práca prepojená s prácou s rodinou má podľa mojich skúsenosti väčšiu šancu na úspech, ako tá, ktorá sa robí izolovane. V dnešnej dobe sa častokrát stáva, že ak deti niečomu nerozumejú, ak niečo nepoznajú, ak je niečo iné, než sú zvyknutí, začnú sa jeden z druhého vysmievať a spôsobujú si obrovské rany. Je na mieste otázka, či nedokáže rodina, ako systém, pripraviť dieťa na tieto udalosti v kruhu rodinného spoločenstva a tak predísť spúšťačom pre rôzne podoby patologického správania sa zdravých i hendikepovaných detí? Mojou odpoveďou na túto otázku je, že rodina môže naučiť dieťa zručnosti ako vedieť prijať výsmech ako výzvu a odlíšiť ju od provokácie, ale musí rátať s tým, že do rozvoja tejto zručnosti musí rodina investovať veľa času a každý člen sám seba. Ken Adams je úspešný autor a skúsený učiteľ, ktorý má bohaté pedagogické skúsenosti s deťmi a mládežou s rôznymi schopnosťami. Tento autor uvádza príbeh : Pred tromi mesiacmi chodil Adam do nápravného ročníka. Ledva čítal a z matematiky ovládal iba základy. Učil sa veľmi pomaly a bol odsúdený na zlé výsledky na druhom stupni. Ale už po hodinovej práci s ním som sa presvedčil, že ak ho vhodne motivujem, vôbec sa neučí pomaly, naopak, dokáže postupovať veľmi rýchlo. Poradil som jeho rodičom, ako mu pomáhať medzi našimi stretnutiami a začal som a mládeže. s Adamom pracovať dvakrát do týždňa. Čoskoro sa Adam v čítaní a matematike d r a m a t i c k y zlepšil. Týmto príbehom chcem poukázať na to, že ucelené a systematické učenie sa životným zručnostiam zvyšuje efektivitu a kvalitu učenia a predpoklad ich úspešného používania tak v rodine, ako aj v individuálnom živote detí Mgr. Soňa Gaborčáková Použitá literatúra: BEDNAŘIK, a kol..: Životné zručnosti a ako ich rozvíjať. Nadácia pre deti Slovenska. BRATISLAVA, ADAMS, K.: Prebuďte génia vo svojom dieťati. SLO- VART, BRATISLAVA, PŠENIČKA, O.: Trblietanie dotyku. Vydavateľstvo Michala Vaška: PREŠOV, cesta máj

16 Dôležitosť výchovy v rodine cesta máj Ak sa pozeráme na učenie Koncilu a vnímame jeho posolstvo aj v dnešnej dobe, nemôžeme nevidieť to, že Koncil v mnohých prípadoch nazýva rodičov spolupracovníkmi milosti a svedkami viery. Oni sú prvými vychovávateľmi svojich detí.1 Darovaním života ich viaže zodpovednosť za výchovu, ktorá je taká dôležitá, že ak chybuje, len ťažko ju možno nahradiť.2 Vnímajúc tento fakt nemožno neopomenúť, že úlohou rodičov je vytvoriť také prostredie, v ktorom sa bude dieťa vychovávať v duchu Kristovho evanjelia.3 Model rodiny rodičov určuje v hlavných obrysoch prototyp rodiny, ktorú dieťa neskôr vytvorí. Treba urobiť všetko preto, aby sa tento model čo najväčšmi približoval k želanému ideálu. Správanie otca značne ovplyvňuje psychický vývin detí, rovnako materské znaky sa neskôr odrazia v konaní synov i dcér.4 Pre Cirkev je neprijateľný tak individualistický ako aj kolektivistický model spoločenského života. Nepoukazuje na nejaký vlastný model, ale v duchu kresťanskej vízie spoločnosti ponúka pevné zásady, na ktorých sa má budovať sociálna sféra života. Tieto zásady naznačujú spôsob naplnenia poslania kresťanov mať plnú účasť na spoločenskom živote. Východiskom je predovšetkým uznanie, že ľudská osoba, 16 mesačník ako aj rodina, je centrom spoločenského života.5 Veľmi pekne o tom hovorí kardinál Alfonso Lopez Trujillo, predseda Pápežskej rady pre rodinu, ktorý zdôrazňuje, že každý národ, ktorý si chce posilniť vlastnú dušu a zabezpečiť humánnejšiu, solidárnejšiu a spravodlivejšiu budúcnosť, musí nepochybne posilniť rodinu, ako základnú inštitúciu ľudstva. 6 Toto posilnenie rodiny ako inštitúcie vníma tak cirkevné Magistérium, ako aj štátna legislatíva, kde sa v zmysle Ústavy Slovenskej republiky okrem iného píše, že rodina a rodičovstvo sú pod ochranou zákona, teda sú chránené pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.7 Cirkvi nejde len o hlásanie evanjelia v širších zemepisných oblastiach alebo stále rastúcemu počtu obyvateľstva, ale ide jej aj o to, aby slová evanjelia pretvárali zásady, podľa ktorých ľudia posudzujú rozhodujúce hodnoty, predmety, na ktoré sústreďujú všeobecný záujem, spôsob myslenia, pramene, z ktorých čerpajú podnety a vzory ľudského života, ktoré sú v rozpore s Božím slovom.8 V tomto smere má práve kresťanská rodina veľmi veľké možnosti, pretože práve ona sa stala základnou bunkou spoločnosti.9 Ako sme si spomenuli predtým, rodina je životne organicky spojená so spoločnosťou a to svojou službou životu. Tlmočníkmi lásky Boha Stvoriteľa a jeho spolupracovníkmi sa manželia stávajú vtedy, keď veľkodušne a zodpovedne plnia úlohu odovzdávateľov života a vychovávateľov.10 Rozhodnutie o tom robia manželia pred Bohom na základe spoločnej úvahy, v ktorej má miesto poslušnosť a úcta voči Bohu, vlastné dobro a dobro detí, podmienky doby a životnej úrovne, súlad s vlastným svedomím, s Božími zákonmi a náukou Cirkvi, ktorá ich hodnoverne vykladá. Kresťanská rodina nezabúda, že je povolaná ohlasovať Evanjelium života a slúžiť mu. Veď vo svojej podstate je svätyňou života, miestom, kde je život prijímaný, chránený a rozvíjaný ako Boží dar, ktorý je treba chrániť s tou najväčšou starostlivosťou hneď od počatia. Rodina v súvislosti so spoločnosťou vytvára základ a životný zdroj, lebo občania sa rodia v rodine a v nej nachádzajú aj prvú školu spoločenských čností, ktoré oživujú a rozvíjajú spoločnosť. Dieťa žije v reálnom svete, preto sa musí vedieť rozhodovať podľa svojho svedomia. Všetci sme dostali schopnosť rozlišovať dobro a zlo a túto schopnosť treba rozvíjať. Ide o formovanie svedomia, ktoré bezpodmienečne patrí do kompetencie rodičov.11 Práve rodina je prostredím, kde sa dieťa oboznamuje so životom v spoločnosti, kde sa učí nadväzovať kontakt s ostatnými a osvojuje si morálne hodnoty. Absencia vo výchove k čnostiam má za následok neistotu, do ktorej človek dneška neraz upadá, presne tak, ako spoločnosť, v ktorej zlyhá nejaká ideológia. Hlboký relativizmus spôsobuje, že mladý človek nemá zmysel života, preto hľadá východisko v závislostiach. Práve v tomto zmysle si treba nanovo uvedomovať, že dieťa nesmie vychovávať deštruktívna kultúra,12 ale rodič, ktorý by mal mať hierarchicky usporiadaný systém hodnôt. Všetci ľudia sú povolaní k tomu istému cieľu, ktorým je sám Boh. On si nechcel vyhradiť vykonávanie všetkých mocí iba pre seba. Každému človeku zveruje úlohy, ktoré môže vykonávať podľa schopnosti svojej prirodzenosti. Tento spôsob vládnutia sa má napodobňovať v spoločenskom živote. Spôsob, akým Boh riadi svet, svedčí o jeho hlbokej úcte k ľudskej slobode a mal by inšpirovať múdrosť tých, čo spravujú ľudské spoločenstvá.13 Rodina je škola ľudského bohatstva, spoločenských úloh a nenahraditeľnou školou spoločného cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr

17 života.14 V nej človek najviac dáva najavo, že je spoločenská bytosť. Rodina je povinná reagovať na potreby spoločenstva a zvlášť iných rodín.15 Práve ona má tiež nenahraditeľné miesto aj pri formovaní partnerských vzťahov. Dieťa na seba postupne preberá správanie sa rodičov a tento model neskôr uplatňuje v partnerstve, v rodičovstve i v spoločnosti. Preto je dôležité, aby bol model rodiny pozitívny. Kresťanský model rodiny pozýva do svojho stredu Boha ako pevnú súčasť vzájomných vzťahov medzi ním a jednotlivými členmi rodiny navzájom.16 Ak to takto nefunguje, v mnohých prípadoch sa rodina nestáva školou života, ale stáva sa miestom spoločenského egoizmu. Svojou prirodzenou povahou je rodina pôvodným spoločenským jadrom a spoločenstvom, v ktorom sa uskutočňuje prvý a najpodstatnejší spôsob spolužitia, zameraný na cieľ človeka. Ako spoločenstvo spolužitia má rodina svoju jednotnú štruktúru, ale nie je uzavretá sama v sebe, naopak, rozpína sa do širokej siete príbuzenských, spoločenských a cirkevných vzťahov, hlavne silou nového prikázania (Jn 13,34) lásky, ktoré prichádza od Krista, zdokonaľovateľa a posväcovateľa prirodzeného puta.17 Podľa učiteľského úradu Cirkvi rodina má spolupracovať so štátom pri tvorbe spoločného dobra, rodičia majú neodvolateľné právo na výchovu detí (vrátane náboženskej výchovy) a materstvo je základnou úlohou ženy, čo znamená, že ak žena vykonáva iné úlohy mimo rodiny, nemajú jej prekážať pri plnení jej základných úloh, t.j. úlohy matky a ženy.18 Treba si uvedomiť, že nielen rodina má plniť svoju úlohu voči spoločnosti, voči štátu, ale aj štát voči rodine. Štát sa má usilovať poskytnúť rodinám hospodársku, výchovnú, politickú, kultúrnu, no najmä sociálnu pomoc, ktorú potrebujú na zodpovedné plnenie všetkých svojich úloh. Štát si nemôže ani nárokovať, aby mu rodina bola podriadená. Štát nie je nad rodinou, ale stojí v jej službách. 19 Štát má uznať, že aj rodina má svoje práva, ktoré musí rešpektovať a musí sa riadiť zásadou vzájomnej podpory. Preto štát nemôže rodinu oberať o tie úlohy, ktoré môžu sami dobre plniť, ani čo len v jej základoch. Musí ponechať rodine plne sa realizovať pri vykonávaní úloh a dokonca štát musí rodine patričným spôsobom aj napomáhať v realizácii týchto úloh. Vo vzájomnom vzťahu kultúr a skúseností ľudského života Cirkev prispieva svojou náukou a činnosťou k tomu, aby sa spoločnosť stala ľudskejšou tým, že kladie veľký dôraz na dôstojnosť ľudskej osoby, utužuje spoločnosť a v nemalej miere dáva človeku a jeho práci hlbší zmysel. Takto sa rodina pôsobením Cirkvi stáva prameňom lásky a ľudskosti, ktorá je tak dôležitá pre kladný rozvoj spoločnosti.20 Rodinu treba podporovať a chrániť primeranými sociálnymi opatreniami. Tam, kde rodiny nie sú schopné plniť svoje úlohy, majú iné spoločenské celky povinnosť im pomáhať a podporovať rodinnú ustanovizeň,21 pretože práve rodinný život je uvádzaním do života spoločnosti. Napriek tomu je azda globálnym problémom, že sa rodina ako taká neraz dostáva do situácie, kedy s ľútosťou konštatuje pravý opak a síce nezáujem spoločnosti o jej rast. Cirkev v tomto prípade verejne bráni práva rodiny pred štátom a spoločnosťou22, pričom zdôrazňuje, že uznanie dôstojnosti a práv človeka obsahuje zo strany občanov povinnosť vzájomnej úcty a lásky, ako aj víťazstvo nad sklonom k individualizmu a aktívnu účasť na spoločenskom živote. 23 Preto je potrebné v jednotlivcoch vychovávať prirodzený cit pre spoločenskosť, posilnený a obohatený duchom solidárnosti, zjavený a vliaty Kristom.24 Negatívne vplyvy zo strany výchovného prostredia Na rodinu a celý proces výchovy má veľký vplyv rozmanitosť výchovného prostredia, ktoré je neraz ovplyvňované vonkajšími prvkami, napr. masmédiami, ktoré nie v malej miere, aj keď nemusia priamo, ale predsa, ovplyvňujú spoločenské zákony a priority, ktoré sa stávajú potom nezhodnými s kresťanstvom. Manželia a rodičia majú vo svojom živote veľmi dôležité poslanie, ktoré je akousi spoluprácou s Bohom na jeho stvoriteľskom diele.25 Ide tu o neodmysliteľnú výchovu detí, ktorá prichádza neraz do konfliktných a ťažkých situácií a to aj vplyvom nesprávnych výchovných metód. Na základe výchovnej služby rodičia sú svedectvom svojho vlastného života pre svoje deti a prvými hlásateľmi evanjelia. Len čo sa dieťa narodí, zasypú ho mladí rodičia láskou, pozornosťou a nehou. Šťastie jedného je šťastím všetkých. Väčšina rodičov sa usiluje vychovať deti tak, aby bolo podľa ich predstáv v živote šťastné a úspešné. Žiaľ nie všetci rodičia si od prvých chvíľ narodenia dieťaťa uvedomujú svoju veľkú zodpovednosť i neľahkú úlohu. Mnohí sa nad svojím poslaním rodiča začnú zamýšľať až vtedy, keď sa v správaní dieťaťa ukážu prvé vážnejšie nedostatky. Iní zasa začnú cieľavedomejšie pristupovať k formovaniu svojho dieťaťa, až keď dospieva a keď sa ich sen, ktorý snívali už pri jeho narodení, začína rúcať. Treba si tu uvedomiť, že mať dobrých rodičov a vzápätí byť takými rodičmi, vychovávať deti tak, aby sa raz stali dobrými rodičmi, to je ustavičný kolobeh rodinnej výchovy.26 Tento kolobeh sa naplní iba vtedy, ak rodič hneď to znamená od počiatku života dieťaťa bude pamätať na túžbu vypestovať v ňom kladné ľudské vlastnosti a cnosti, ak sa bude snažiť vychovávať prísne a napomínať (Ef 6,4), no nie ako despota, ale ako ten, čo síce napomína, ale miluje. Negatíva pri výchove zo strany prostredia vyplývajú tiež z nekvalitnej prípravy na manželstvo a rodičovstvo, nakoľko sa zvyšuje množstvo rozvodov a zvyšuje sa počet detí žijúcich v detských domovoch a to aj napriek tomu, že ich rodičia sú nažive.27 Nedostatkom rodičovského príkladu sa rodičovstvo v novom pokolení začína cez vlastné pokusy a omyly a takto môže reťazec nešťastia naďalej rásť. Ak hovoríme o nepriaznivých vplyvoch vyvolaných nedostatkom prípravy k manželstvu a rodičovstvu, treba zdôrazniť, že podstatnú časť prípravy na rodičovstvo by mali tvoriť okrem vierouky, aj etika a pedagogika. Etika preto, aby rodič celým svojím životom a životným štýlom mohol byť vzorom svojich detí, pedagogika zasa preto, aby poznal, ako môže a má formovať mladého človeka v jednotlivých vekových obdobiach. V bližšom a konkrétnejšom ponímaní 17 cesta máj

18 cesta máj výchovy treba pritom pamätať a venovať pozornosť najmä antropologicko-vývojovým, či teologickopastoračným prvkom, využijúc pri tom aj najnovšie poznatky vied o človeku a pedagogických vied týkajúcich sa každého veku. Pri tom treba múdro spojiť rôzne etapy cesty viery a dbať najmä na to, aby takáto rodinná, či všeobecná katechéza detí našla svoje harmonické zavŕšenie v neskoršom veku.28 Hneď od počiatku však treba pamätať na to, že trpezlivý rodič si má vždy nájsť čas vštepiť deťom princípy života, základy viery a etiky i spoločenského správania sa. Je nutné praktizovať hodnotovú reorientáciu sveta, ktorá vyžaduje vidieť mnohé problémy z nadhľadu, pričom treba hľadať príčiny a možnosti. Nie Boh potrebuje svet, ale svet potrebuje Boha, aby ľudský život mohol mať zmysel.29 Slová poučenia sa ale nesmú rozchádzať so skutočným životom rodiča. Treba pamätať na to, že príklad rodiča je ten najúčinnejší výchovný prostriedok.30 Dieťa tu nielen sleduje život rodičov, ale sa aj priamo zúčastňuje na tomto procese. Vnímanie tohto faktu, že rodičia sú príkladom svojich detí, sa dnes vníma rozdielne, čoho príkladom sú aj výsledky zo štatistík dotazníkovej ankety o rodine. Anketa sa uskutočnila na Slovensku v januári až marci v roku 1991, pričom bolo rozdaných 2376 dotazníkov, ktorých návratnosť bola 36%. Priemerný vek respondentov bol tridsaťosem rokov. Zo spomínaného dotazníka o rodine vyplýva, že najväčším problémom je výchova detí (v 30,3%), ďalej bežné konflikty pre maličkosti (30%) a na treťom mieste finančné ťažkosti. Rodičia považujú za najúčinnejšie tieto prostriedky: vlastný príklad (87,4%), dohováranie a presviedčanie (16%), poukazovanie na vzor (9,2%), bitkou chce problémy výchovy riešiť 2,2% respondentov. Výchovu detí považuje za prirodzenú súčasť života, zdroj radostí i starostí až 84% manželov. K pocitu, že výchova je povinnosť a príťaž, sa priznáva 2,1%. Rodičia udávajú najväčšie problémy s deťmi v oblasti poslušnosti, úcty k rodičom a k autorite 34,6%, v dodržiavaní poriadku a hygieny 32,7%. Ohrozenie detí zvonku kamarátmi a skupinami pociťuje 14,1% rodičov, pričom k tejto otázke sa nevyjadrilo 22% rodičov.31 Zo spomínaného dotazníka vyplýva, že hoci je percentuálny počet viac naklonený pozitívnym skúsenostiam pri výchove a charakteristike rodín, treba mať na pamäti a riešiť aj to zvyšné percento, ktoré je nateraz takmer zanedbateľné, no neskôr môže vážne narušiť nielen výchovný systém, ale aj budúce manželstvá a rodiny. Ak sa pozeráme na výchovu ako na možnosť tvorenia hodnôt v človekovi a samotnú formáciu človeka, živá kresťanská výchova napomáha pri budovaní života podľa Božích prikázaní, čo je potrebné k tomu, aby sa z okolia spoločnosti vytrácala tendencia nemravnosti a konzumizmu. Mravná obroda spoločnosti však nie je možná bez mravnej a duchovnej obrody rodín. Vo všeobecnosti v pohľade na súčasný postmoderný prístup k hodnotám, ktoré sa dotýkajú rodiny a celkovo atmosféra spoločnosti, pôsobia na rodinu často rozporne.32 To, čo prináša postmoderná kultúra, sa v mnohých smeroch odlišuje od tých hodnôt, 18 mesačník ktoré by sme mohli nazvať ako prirodzene zakotvené potreby človeka. Napríklad, v oblasti vzťahov mužov a žien sa preferujú silné a momentálne zážitky, vplyvom sexuálnej revolúcie sa v tejto oblasti ponúkajú konzumné a hedonistické ciele, prezentujú sa obavy z trvalých vzťahov, čím sa oslabuje hodnota manželstva a manželskej vernosti, hodnota obety sa považuje skôr za slabosť, ako za silu ducha a pod. Ohrozenie edukačného procesu vplyvom masmédií V dnešnej dobe hrajú veľkú úlohu už na začiatku spomínané masmédiá, ktoré predkladajú rôzne modely modernej rodiny a silno vplývajú na vnútorný život jej členov. K pozitívam patrí získanie nových poznatkov a poučení, šírenie kresťanskej kultúry a evanjelizačný program, nabádanie na solidaritu a pod. V súvislosti s prínosom negatív tohto výdobytku doby možno spomenúť napr. manipuláciu svedomia, sprostredkovanie a zakódovanie vnemov násilia, brutality, zvrátenej sexuality, mylnej predstavy o stálosti a hodnote manželstva, izoláciu rodičov a detí, zmenšovanie súdržnosti. Ideály a životné vzory ponúkané spoločenskými komunikačnými prostriedkami, reklamou, či samotnými protagonistami verejného, spoločenského, politického a kultúrneho života sú často nositeľmi radikálne protievanjeliového konzumizmu.33 Masmédia vytvárajú širokú oblasť pôsobenia a ich činnosť je riadená vlastnou mediálnou kultúrou. Mediálna kultúra funguje v spolupráci s etickými kódexmi a právnymi predpismi národných a medzinárodných politických spoločenstiev.34 Tieto kódexy sú neraz porušované a obchádzané, pričom sa vytvára kultúra, v ktorej je dovolené všetko, čo vedie k hromadeniu ekonomického kapitálu,35 nedbajúc na kapitál ľudský. Svätý Otec pripomína, že kultúra týchto masmédií je nasiaknutá typicky postmoderným chápaním, podľa ktorého jedinou absolútnou pravdou je, že nejestvujú absolútne pravdy. 36 Pravdou sa stáva to, čo prináša najväčší zisk. Tu už vôbec nejde o neškodné trávenie času, ale ide tu o skutočné manipulovanie s človekom, či už s jeho vedomím alebo bez neho. Televízia je prostriedkom masovej komunikácie, ktorý najviac mení doterajšie formy vzdelávania nielen dospelých, ale aj detí a mládeže.37 Neraz predbieha iné formy výchovného pôsobenia a pretvárania človeka. Pôsobí na ľudí rozličných vekových kategórií s rozličnou vzdelanosťou a kultúrnou úrovňou. Preto by sme mali od nej očakávať, že bude pre každého bez rozdielu prínosom a bude prispievať len ku kladnému formovaniu človeka. No nie v jednom prípade sme svedkami inej skutočnosti. Televízia ponúka neraz relácie, ktoré navonok pôsobia ako zábavné, neraz pôsobiace ako súťaživé, no ich skutočným cieľom je poukázanie nového života, v ktorom morálka, etika, či duch viery nemajú svoje miesto. Preto aj Svätý Otec Pavol VI. dôrazne upozorňuje, že všetci, ktorí pracujú pre televíziu, by sa mali vo svojom profesionálnom a súkromnom živote cítiť zaviazaní voči rodine ako základnému spoločenstvu života a lásky. Mali by spo- cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr

19 znávať vplyv média, v ktorom pracujú, podporovať zdravú morálku a duchovné hodnoty a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť škody rodine v jej existencii, stabilite, rovnováhe a jej šťastiu, vrátane erotiky alebo násilia, zastávania sa rozvodov alebo protisociálnych postojov mládeže.38 Ďalším fenoménom doby, ktorý o značný krok posunul masmediálnu komunikáciu, je využívanie internetu. Jeho používaním prichádzame na to, že informácia sa dnes stala tovarom, ktorý je nakupovaný a predávaný. Voči explózii informácií existuje potreba inej kultúry, ktorá sa bude snažiť vniesť poriadok do tohto informačného chaosu. 39 Užívateľ internetu musí vzdorovať mnohým negatívnym vplyvom, s ktorými sa stretne, v opačnom prípade sa mu môže stať práca na internete nielen škodlivá, ale môžu zanechať aj trvalé následky. Príkladom takéhoto následku je tzv. virtuálna nevera. Manžel, ktorý si nerozumie s manželkou, si prostredníctvom internetu nájde svoju virtuálnu známosť. Rozpráva sa s ňou, vylieva jej svoje problémy a nakoniec sa s ňou stretáva. Ich neskorší sexuálny život je potom ohrozením manželského vzťahu. Tieto problémy sa nám zdajú byť nepochopiteľné a preto sú aj podceňované.40 Treba si tu vážne uvedomiť, že masmédiá sú skutočným pomocníkom vtedy, ak máme v živote pevný základ, ak si vieme aj v morálnej oblasti určiť a vybrať, čo je pre nás správne, čo nás nepohoršuje a neničí v nás Boží obraz, na ktorý sme boli stvorení. Preto si práva rodiny opodstatnene vyžadujú, aby masmédiá slúžili na jej duchovné, intelektuálne, humánne a emocionálne pozdvihnutie, na ochranu súkromného a spoločenského postavenia41, podobne, ako to opisuje aj pápež Benedikt XVI. vo svojom každoročnom príhovore ku dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, kde píše, že ľudstvo, ktoré sa dnes nachádza na rázcestí života, sa stretáva s dvojznačnosťou pokroku, ktorý ponúka neslýchané možnosti pre dobro, no zároveň otvára priepastné možnosti zla, ktoré predtým neexistovali.42 Preto je potrebné pýtať sa, či je múdre dovoliť, aby prostriedky spoločenskej komunikácie boli vystavené svojvoľnému sebapresadzovaniu alebo aby skončili v rukách tých, ktorí ich zneužívajú na manipulovanie morálneho cítenia.43 Použitá literatúra Peter Tirpák BENEDIKT XVI.: Spe salvi encyklika o kresťanskej nádeji. Trnava : SSV, BENEDIKT XVI.: Posolstvo k 42. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, zo dňa In: sk/?cid= BULASOVÁ, A. - RAŠLOVÁ, K.: Aká je súčasná slovenská rodina. In: Rašlová, K. - Košč. M.: Psychológia a pastorácia: Príprava na životné povolanie manželstvo a rodičovstvo. Bratislava: Centrum rodiny Bratislava pod patronátom Pastoračnej komisie KBS, COVEY, S.R.: Sedem zásad pre šťastný rodinný život. Bratislava : Príroda, DANCÁK, P.: Výchova človeka k hodnotám. In: Humanum. Międzynarodowe Studia Społeczno-Humanistyczne. Warszawa : KEP, DruhÝ vatikánsky koncil: APOSTOLICAM ACTUOSITATEM (AA), cesta máj

20 cesta máj Dekrét o laickom apoštoláte ( ), Dokumenty DVK. Rím : SÚSCM, DruhÝ vatikánsky koncil: gravissimum educationis (GE), Deklarácia o kresťanskej výchove ( ), Dokumenty DVK. Rím : SÚSCM, HOSPODÁR, M.: Médiá pomocník alebo hrozba integrácie. In: Európa - politický a duchovný fenomén, Trnava : Dobrá kniha, Ján Pavol II.: Exhortácia Familiaris consortio. Trnava : SSV, JÁN PAVOL II.: Posolstvo k 35. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov. dok_papezov/jan_pavol_ii/posolstva/masmedia2001.html. JÁN PAVOL II.: Prejav k občianskym autoritám Poľska vo Varšave 2. júna In: SPIAZZI, R.: Sociálny kódex cirkvi. Trnava : Dobrá kniha, JANÁČ, P.: Rodina na ceste k Otcovi. Námestovo : Rímskokatolícky farský úrad v Habovke, KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI, Tranava : SSV, Kongregácia pre klerikov: Všeobecné direktórium pre katechizáciu. Trnava : SSV, KRUNKOVÁ, A.: Ústavno-právna koncepcia manželstva v Slovenskej republike. In: Čitbaj, F. (ed): Manželstvo v kánonickom práve. Zborník z vedeckej konferencie. Prešov : GTF PU, McQUAIL, D.: Úvod do teorie masové komunikace. Praha: Portál, OLEJNIK, S.: Dar. Wezwanie. Odpowiedź. Warszawa : Wydawnictwa akademii teologii katolickiej, PAĽA, G.: Morálne problémy internetovej komunity. In: Theologos: Teologická revue GTF PU v Prešove. Prešov : Petra, 2004, roč. 5, č. 8. PAVOL VI.: Evangelii nuntiandy. In: Pavol VI./Evangelii nuntiandy. PAVOL VI.: Posolstvo k svetovému dňu komunikačných prostriedkov z roku In: Rodinné spoločenstvo: Mesačník kresťanských rodín. Bratislava : Svornosť, 1994, roč. 10, č. 5. PÁPEŽSKÁ RADA PRE KULTÚRU: Kde je tvoj Boh? Trnava : SSV, PETRÍK, Ľ.: Výchova detí v kresťanskej rodine. In: Slovo. Časopis gréckokatolíckej cirkvi. Prešov : Petra, 2003, roč. 35, č. 5. PIWOWARSKI,W.: Slovník katolíckej sociálnej náuky. Trnava : Dobrá kniha, REŠETKOVÁ, D.: Materstvo a otcovstvo. In: Família. Kultúrnospoločenský magazín pre rodiny.bratislava : Hnutie kresťanských rodín, 2007, roč. 23. Rozinajová, H.: Pedagogika pre rodičov. Martin : Osveta SLIVKA, D.: Biblická katechéza v praxi. In: PETRO, M. - PAĽA, G. (ed.): Školská a mimoškolská katechéza v európskej edukačnej štruktúre. Prešov : GTF PU, SOJKA, J.: Zlyhanie rodiny a pastorácia. In: Rašlová, K. - Košč. M.: Psychológia a pastorácia: Príprava na životné povolanie, manželstvo a rodičovstvo. Bratislava : Centrum rodiny Bratislava pod patronátom Pastoračnej komisie KBS, SPIAZZI, R.: Sociálny kódex cirkvi. Trnava : Dobrá kniha, ŠČURKOVÁ, M.: Vplyv masmédií na rodinu. In: Zborník sympózia s medzinárodnou účasťou v Bratislave. III. Ročník. Bratislava : Nová evanjelizácia, TRUJILLO, A. L.: Rodina, kultúra a globalizácia - príhovor na treťom Svetovom kongrese rodín v Mexico City ( ). In: Život Cirkvi. Bratislava : TK KBS, 2004, roč. 11, č ÚSTREDNÝ KATOLÍCKY INŠTITÚT PRE MANŽELSKÉ A RODINNÉ ZÁLEŽITOSTI: List rodičom. Rím : SÚSCM, VOJTEK, Š.: Spravodlivosť, základný pilier pre rozvoj ľudskej spoločnosti. Nitra : Kňazský seminár sv. Gorazda, ZASĘPA, T.: Media, człowiek, społeczeństwo. Czestochowa : Edycia Świetego Pawla, Kde je nebo Zúfalo som búchal na bránu a kričal na plné hrdlo: - Pustite ma dnu. Aj ja patrím do neba! Pokojný hlas ma zastavil: - Si trochu zmätený. Čo myslíš, kde si? Veď toto je nebo! Tvoj život je už dávno na zemi skončený. Búcham ďalej. Iný hlas muža s kľúčom v ruke mi hovorí: - Dosť! Otvorím ti, už sa nerúhaj. Veľké vráta sa otvorili, ja môžem vstúpiť. Alebo vystúpiť? Neviem. Boh mi však povedal: - Ak sa vrátiš, nebúchaj. Doudieral by si si ruky. Zazvoň. Zvonček je tu. Má srdce. 20 mesačník Milan Kováč cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr

21 z redakčnej pošty Prečo som sa rozhodol pre resocializáciu Trvalo mi veľmi dlho, kým som si priznal, že mám problém s alkoholom. Nechcem, aby to vyzeralo ako výhovorka, ale veľkou mierou k tomu prispela aj naša spoločnosť, v ktorej je alkohol maximálne tolerovaný na každej úrovni. Všeobecne platí, že piť je normálne a nepiť je nenormálne. Chcelo to veľkú dávku pokory, ktorej sa učím doteraz. Dlho som bol v odpore a pýche, nepočúval som ľudí, ktorí ma mali a majú radi. Protialkoholické liečenie má ešte stále nálepku ako čosi zlé a opovrhnutia hodné. A pojem resocializácia je pre väčšinu ľudí neznáma. Absolvoval som liečbu na Prednej Hore a tam sa mi otvorili oči. V priebehu troch mesiacov som mal možnosť na osobnej, odbornej, profesionálnej a ľudskej úrovni dozvedieť sa o alkohole úplne všetko. Odchádzal som s odhodlaním no aj s pozvaním: Urobiť to musíš sám, ale sám to nedokážeš. Po krátkej dobe nepitia zo zotrvačnosti, po malých neúspechoch a v psychickom napätí som mal recidívu. Vedel som, ako ďalej rýchly návrat späť. V chránenom prostredí som zistil, že nemám ani najmenší problém abstinovať. Vyskúšal som Žakovce, no nespĺňalo to moje očakávania. Tam mi chlapci povedali, že v Prešove existuje také zariadenie a vtedy som si spomenul, že aj terapeutka na Prednej Hore mi toto zariadenie pri osobnom rozhovore spomínala. Neprikladal som tomu veľký význam, lebo som nemal ani informácie a žiadnu predstavu. Keďže som si povedal, že urobím všetko preto, aby som abstinoval, rozhodol som sa, že to skúsim. A opäť obrovské prekvapenie. Myslím si, že dokonalejší spôsob doliečovacieho procesu ako je tento komplexný program, nikto nevymyslel. Človek tu má obrovský priestor a čas na svoj rast v každom smere, na poli morálnom, ale i duchovnom, vo vynikajúcich podmienkach a pod vedením odborníkov a úžasných ľudí. Každá závislosť je otroctvo nesloboda. Tu sa ale učíme žiť v slobode a pravde. Jaro, 41 r. Ako som sa dostal do resocializačného zariadenia Môj problém s alkoholom trvá už viac ako desať rokov. Alkohol mi zachutil veľmi rýchlo, nie pre jeho chuť, ale pre jeho uvoľňujúce a upokojujúce účinky. Tak som si vypestoval závislosť. Zvládanie akýchkoľvek záťažových situácií v mojom živote takmer vždy skončilo 21 cesta máj

22 cesta máj 2010 recidívou. Po viacerých protialkoholických liečeniach som najviac abstinoval dva a pol roka a vždy som padol. Napokon sa mi kvôli alkoholu rozpadla aj rodina a musel som prerušiť pracovný pomer v mojom zamestnaní. Skúsil som pracovať manuálne vo firme v Bratislave, ale bol som v partii, kde sa veľmi veľa konzumoval alkohol a po troch mesiacoch nepitia som zase padol. Kamarát sa mi snažil pomôcť, ale nedalo sa, lebo vtedy som už úplne stratil chuť žiť. V ničom som nenachádzal zmysel, všetko, čo som robil, bolo zlé. Z posledných síl som nabral odvahu a šiel som hľadať pomoc na psychiatrii v Prešove. Pani primárka Krišková ma dobre poznala a veľmi mi chcela pomôcť. Navrhla mi, aby som sa šiel doliečiť do resocializačného zariadenia a ja som súhlasil. Na tomto mieste som viac ako štyri mesiace, získavam nový pohľad na život a spoznávam v sebe opäť chuť žiť. Som presvedčený, že v danej situácii som nemohol urobiť lepšie. Musel som padnúť až na úplne dno ľudskej dôstojnosti, aby som pochopil, že krásne žiť sa dá iba bez alkoholu. Ďakujem Bohu, že existuje takéto zariadenie, kde sa môžem zastaviť, pozbierať z tej špiny a začať nový, plnohodnotný život v trvalej abstinencii. Pevne verím, že to s Božou pomocou dokážem. Viktor, 38 r. Môj príbeh sa začal asi pred dva a pol rokom. Po častých hádkach a nezhodách sme s manželkou ukončili trinásťročné manželstvo. Bol to začiatok môjho konca. Začal som holdovať alkoholu. Ranné príchody domov a hádky boli u nás na dennom poriadku. Kvôli alkoholu som sa stal veľmi nezodpovedným, arogantným, vulgárnym. Dostal som sa na políciu kvôli rušeniu nočného pokoja a na psychiatriu kvôli detoxu som chodieval ako na hodiny klavíra. Pri poslednom detoxe som sa v nemocnici zoznámil s pacientom, ktorý mi spomínal resocializačné zaradenie. Porozprávali sme sa o tom, ale nebral som to do úvahy. Po príchode z nemocnice som zistil, že exmanželka odovzdala byt mestu a odsťahovala sa do Čiech. Zostal som na ulici. Namiesto toho, aby som poprosil blízkych o pomoc, znova som začal piť. Prespával som u kamarátov, v bytovkách na schodoch a takto som to vydržal mesiac. Jedného dňa, keď som bol sám, fajčil som jednu cigaretu za druhou a rozmýšľal nad tým, či mi taký život stojí za to. Mám tridsaťpäť rokov, život pred sebou, dve krásne, zdravé deti, ktoré som sklamal, aj keď som im mal ísť príkladom. V tejto chvíli som bol pevne rozhodnutý. Zhodou okolností som v meste stretol švagra a poprosil som ho o pomoc. Pozval ma k ním domov. Konečne som sa okúpal a najedol. Sestra mi dala čisté oblečenie. Po obede pri káve švagor obvolal nejaké telefónne čísla a dohodli sme sa na tom, že ďalší deň prídem k nemu do práce. Slovo som dodržal. Prišiel aj môj brat, s ktorým sme odišli na políciu vybaviť doklady. Švagor mi oznámil, že môžem nastúpiť na Gréckokatolícku charitu do Prešova. Súhlasil som. Ako väčšina neuvedomelých ľudí som si o tejto charite myslel, že idem medzi bezdomovcov. Opak je však pravdou. Sú to ľudia s podobným osudom. Ľudia, ktorí podľahli nejakej závislosti, či už sú to drogy, alkohol, hracie automaty. Po mesiaci pobytu v tomto resocializačnom zariadení som sa dozvedel súvislosti ohľadom mojej závislosti, o ktorých som pred tým netušil. Dozvedel som sa hlavne to, že pitie alkoholu je choroba. Klienti si tento pobyt platia, preto každý pracuje, či už v autoumyvárni, v práčovni alebo v kuchyni. Toto resocializačné zariadenie je dobre vybavené, sú tu priestory na osobnú hygienu, izby sú pekné, útulné, nachádza sa tu aj miestnosť s televízorom, dokonca aj posilňovňa. Každý klient má možnosť osobného vzdelávania sa, zdokonaľovania sa pri práci s počítačom, navštevovania kultúrnych a športových podujatí. Pod vedením skúseného tímu terapeutov na ranných a hlavne večerných skupinách rozoberáme rôzne témy. Som rád, že som v tomto resocializačnom zariadení. Po úspešnom ukončení môjho doliečovacieho pobytu by som sa chcel znova plnohodnotne zaradiť do bežného života. Samozrejme bez alkoholu. Moje deti mi za to stoja. Martin, 36 Rodina alebo alkohol 22 mesačník Vina Hneváš sa na Boha, že nemá tvár, si to však práve ty, kto Mu ju hriechom vzal. Aj na svet máš zlosť pre jeho kruté činy. Nepočujem však svedomie, podľa ktorého i ja som vinný. Milan Kováč Redakcia v tejto rubrike uverejňuje príspevky čitateľov, do ktorých nezasahuje. Preto sa nemusí stotožňovať s názormi uverejnenými v príspevkoch. cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr

23 23 cesta máj

24 poľské hroby Pamäť a poľské hroby cesta máj 2010 Prezident Poľskej republiky Lech Kaczyński zahynul spolu s celou delegáciou smerujúcou na slávnosti uctenia si obetí katyňského masakru z roku Deň katastrofy prezidentského lietadla v Smolensku ( ) sa zvláštnym spôsobom stane dňom pamäti o tomto masakri. W takejto tragickej podobe sa do všeobecnej historickej pamäti dostáva pravda o osudoch poľských dôstojníkov. V sobotné ráno, keď pri Smolensku zahynuli predstavitelia poľskej národnej elity, sa zavŕšil akt spomienky na obete roku Povinnosť pamätať si Prezident Poľskej republiky vo svojom poslednom článku, ktorý napísal do časopisu Tygodnik Powszechny pri príležitosti 70. výročia katyňského masakru konštatuje Pamäť o Katyni, ako symbolicky označujeme tragické udalosti z marca a apríla roku 1940, napriek všetkému pretrvala. Z udalostí poľskej histórie sa nepodarilo vymazať tento komunistický zločin masovej vraždy. Predovšetkým sa z poľskej historickej pamäti nepodarilo odstrániť tých, ktorí zaplatili svojím životom. V tóne smutnej reflexie dodáva: až v slobodnom Poľsku môžeme obetiam katyňského masakru vzdať náležitú úctu. A až teraz si uvedomujeme, aké obrovské straty v tom čase Poľsko utrpelo. Do množstva strát roku 1940 sa dnes zarátava aj smrť obetí katastrofy prezidentského lietadla. Ľudia tvoriaci prezidentskú delegáciu plnili štátne povinnosti v našom mene. Títo ľudia zahynuli, lebo si chceli uctiť poľskú inteligenciu vyvraždenú v katyňskom lese v roku 1940, vojakov, ktorí boli v civile učiteľmi a inžiniermi. Našou povinnosťou je kultivovať pamäť o rodákoch, ktorí zahynuli v službe najjasnejšej Poľskej republike. Česť ich pamiatke. Cintorín pamäť identita 24 mesačník Vo filozofickej reflexii ľudského osudu sa pozornosť sústredí na fakt, že v centre najdôležitejších miest pre človeka sa okrem domova, práce a svätyne, nachádza aj cintorín. Prvé tri miesta možno ťažko pochopiť bez toho posledného bez cintorína. Poľské úsilie vybudovať cintorín pre obete katyňského masakru trvali presne sedemdesiat rokov. Niečím iným je masový hrob, diera v zemi slúžiaca na to, aby sa do nej hodili pozostatky, zabudlo sa na ne a cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr

25 pravda nevyšla najavo a niečím iným je hrob, ktorý ako miesto dôstojného spočinutia symbolizuje spomínanú hodnotu. Pri odhaľovaní pravdy o katyňskom masakri a budovaní cintorína došlo k starostlivej identifikácii obetí na základe zachovaných pozostatkov. Dnes sa dokončieva identifikácia obetí katastrofy prezidentského lietadla, potvrdzuje sa ich identita. Tento, vo svojom význame prenikavý, akt identifikácie svedčí o tom, že chceme poznať pravdu o osude jednotlivca. Bojujeme s rozkladom materiálu a plynutím času, aby sme si primerane pripomenuli konkrétneho človeka. Budujeme cintoríny, aby sa pre nás pamiatka tých, ktorí tu už nie sú, stala nesmrteľnou. Poetka Anna Kamieńska si po osobných skúsenostiach so smrťou najbližších do zápisníka napísala ( Notatnik 29 VI 75): Na rozbitej tabuli náhrobku zostalo len jedno slovo: navždy. Slnko sa z neho vysmieva, prepisuje ho svojím svetlým lúčom. Priestor cintorína symbolizuje úsilie človeka, bytosti smrteľnej a krehkej, o večnosť pamäti, úsilie, ktoré na náhrobkoch vyjadruje slovo navždy. Cintorín pripomína krehkosť a konečnosť ľudskej existencie. Súčasne nám pripomína, že tí, ktorí odišli zanechali živím to, čo je podstatné: zanechali im hodnoty, ktoré treba naďalej kultivovať. Cintorín nám pripomína paradox, že dedičstvo ľudskej kultúry a jej relatívne trvanie sú založené na konečnosti. Vzdanie úcty a prijatie dedičstva Tragédia Antigony, ktorej zakázali vykonať pohreb, podobne ako bolo zakázané pamätať si obete katyňského masakru, jasne ukazuje dôležitosť významu hrobu v ľudskej kultúre. Cintorín nazývaný mestom mŕtvych plní významnú úlohu pre výber hodnôt a ich uvádzanie do života vo svete živých. Budovať cintorín a hrob znamená prijímať dedičstvo. Človek je bytosť, ktorá dedí. Dedičstvo je formou reciprocity. Stojíme nad hrobom. Mŕtvi predstavujú záväzok uvažuje kňaz Józef Tischner. Cintorín symbolizuje našu úctu voči tým, po ktorých dedíme. Právo prijať dedičstvo je podmienené preukázaním úcty pozostatkom tých, ktorí boli pred nami. Vyjadrujeme ju tým, že poznávame stopy ich úsilia a tvorivo nadväzujeme na výsledky ich práce. Preukázanie úcty nám dovoľuje odlíšiť dedenie pozitív a hodnôt, čiže legálne prijatie dedičstva od prisvojenia si ich votrelcom. Vyjadrenie úcty nám tiež dáva možnosť ukotviť sa v tradícii, ktorá je súčasťou našej osobnej identity. Výstraha pred svetom zbaveným cintorína a identity Keď sa v roku 1945 skončila druhá svetová vojna, napísal Władysław Tatarkiewicz úvahu Etické základy navrátenia kultúrnych pamiatok a náhrady škôd. Opisuje v nej škody spôsobené Nemcami, demonštruje etický zmysel týchto škôd, zaujíma stanovisko voči výlučnému vlastníctvu kultúry, ktoré si Nemci prisvojili a ktoré im v ich ponímaní dávalo právo ničiť iné kultúry. Po opise nemeckého ničenia poľských národných majetkov hovorí Tatarkiewicz o zničení jeho osobného dedičstva: Moje skúsenosti v tomto smere boli podobné ako skúsenosti tisícov ďalších Poliakov. Prvé som získal už 2. septembra 1939, jedna z dvadsiatich deviatich bômb, ktoré v ten deň zhodili nemeckí letci na varšavský cintorín, zničila hrob mojej rodiny. (...) už v tej chvíli začalo nemecké letectvo svoje ničiteľské dielo. Poslednou skúsenosťou bola pre zmenu jedna udalosť z varšavského povstania z augusta roku 1944, keď nemecké vojská obsadili štvrť, kde som žil. Prikázali nám okamžite opustiť dom a spálili ho spolu s výsledkami vedeckej práce, ktoré sa v ňom nachádzali. Pred ním i za ním horeli iné domy, jeden vedľa druhého. Vedome sa vtedy dopúšťali systematického ničenia najdôležitejších miest, ktoré boli sústrednicou etických i symbolických vzťahov. Svet, v ktorom niet miesta pre dôstojný pohreb, ukazuje vo svojej dráme Tango Sławomir Mrożek. Pozostatky hlavného hrdinu (Artura) sa nemajú kam podieť, končia na scéne pod nohami tancujúcich. Nedochádza k prejaveniu úcty na cintoríne a zároveň nedochádza k precíteniu hodnoty cintorína v jeho symbolickom význame. Rozbitý svet Tanga, svet bez tradícií a identity a Tatarkiewiczom opísané ničenie kultúrneho dedičstva sú výstrahou pred svetom bez cintorína a absolútnou deštrukciou základných hodnôt. cesta máj Hľadiac na hroby... Hľadiac s úctou na hroby obetí katyňského masakru a na hroby obetí prezidentského lietadla prijímame dedičstvo a záväzok do budúcnosti, súčasne ho však odovzdávame ďalej najmä tým, ktorí budú v budúcnosti hľadieť na naše hroby! Marek Rembierz Foto: internet 25

26 nad svätým písmom cesta máj Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: Pokoj vám! [...] Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: Videli sme Pána. Ale on im povedal: Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím. Viď Jn 20,19-31 Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, ktorý nebol s ostatnými učeníkmi vtedy, keď medzi nich prišiel Ježiš, je veľmi podobný všetkým nám, ktorí sme tiež neboli s nimi, keď prišiel Ježiš. Preto je náš brat, ktorý nám musí byť veľmi drahý, je takmer naše dvojča. Jeho skúsenosť skúsenosť učeníka, ktorý neuveril, kým neuvidel, naznačuje všetkým ďalším generáciám učeníkov cestu k tomu, ako môžu uveriť, hoci neuvidia. Základným predpokladom je ochota k spoločenstvu s tými, ktorí dosvedčujú: Videli sme Pána. Ten, kto si nachádza rôzne ale k tomu, aby nemusel byť s nimi, nájde si dosť ale aj k tomu, aby nemusel uveriť ich svedectvu. Ježiš prichádza medzi tých, ktorí sú zhromaždení v jeho mene (porov. Mt 18,20). Evanjelium nepozná súkromné stretnutia so vzkrieseným Kristom. Aj učeníci, ktorí sa vybrali do Emauz, boli dvaja (viď Lk 24,13). Ani Ježišovo stretnutie s Máriou Magdalénou nie je súkromná záležitosť. Je nasmerované k celému spoločenstvu: Choď k mojim bratom a povedz im... (viď Jn 20,17; porov. tiež Mk 16,9). Tomášova túžba uvidieť Ježišove rany po klincoch je pochopiteľná a dokonca správna. Veď jeho ranami sme uzdravení (viď Iz 53,5). Ale o tom, kde a ako ich možno uvidieť, rozhoduje vzkriesený Pán. A on ich zveril spoločenstvu svojich učeníkov: Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. Preto uvidieť Ježišove rany môže každý, kto sa s láskou díva na akékoľvek rany svojich bratov a sestier. Túžbu vložiť svoj prst do Ježišových rán môže uskutočniť každý, kto vkladá svoju lásku do rán svojich bratov a sestier. Už vložil svoju ruku do Ježišovho boku ten, kto sa neštíti priložiť ruku k tomu, aby srdcia jeho bratov a sestier nezostali prázdne. 26 mesačník cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr Anna Mátiková FSP

27 ZÁVISLOSŤ V RODINE. DOLIEČOVANIE V úvode môjho príspevku sa v krátkosti budem venovať rodine ako takej. Čo vlastne rodina je? Na túto otázku je toľko možných odpovedí, koľko je ľudí na svete. Lebo my ľudia nie sme jedineční a odlišní iba tým, že máme rôzne odtlačky prstov, ale najmä tým, že každý z nás máme iný názor. Svoj vlastný názor. A preto aj toľko definícií (názorov) rodiny. 1 Odpoveď by sme však mohli s čistým svedomím hľadať aj v niektorých vedných disciplínách. Inak sa na rodinu a jej význam pozerá psychológia, inak sociológia, pedagogika, alebo právo.2 Ale inak aj tí, mám na mysli lekárov, terapeutov, celý zdravotnícky personál, ktorí sa venujú a pracujú so závislým jedincom v rodine a s rodinou ako celkom. Jedno však majú všetky tieto definície spoločné považujú rodinu za najzákladnejší pilier, či bunku spoločnosti. Je známe, že už od počiatku svojho bytia mal človek potrebu niekam patriť. Kvalita a životná úroveň spoločnosti výrazne závisí od kvality života rodiny. Teda v akých podmienkach sa nachádza spoločnosť, v takých existuje a funguje aj rodina. Nie každý človek má možnosť vyrastať v dokonalej, úplnej rodine, v rodine lásky a porozumenia a aj to ovplyvňuje definíciu rodiny. V modernej dobe sa pohľad a aj význam rodiny zmenili. To, čo bolo nemenné a zaužívané niekoľko storočí, sa náhle a dosť výrazne zmenilo. Či táto zmena dospela k horšiemu alebo k lepšiemu, je na uváženie. Je to na uvážení každého z nás. 3 Pre niektorých ľudí je takáto zhoršujúca sa situácia a práve porušovanie starých zaužívaných noriem, pravidiel znepokojujúca a v mnohých prípadoch bijúca na poplach. Mnohí ľudia veria a dúfajú v návrat pôvodne uznávaných hodnôt, akými sú súdržnosť, láska, priateľstvo, ochrana, porozumenie, tolerancia a pod. To však nie je možné bez aktívnej pomoci štátu fungujúcej sociálnej politiky - ktorá nebude len riešiť už vzniknutý problém, ale bude maximálne pripravená a schopná predchádzať negatívnym javom. 4 Z vyššie uvedeného konštatujem úplne jednoducho a stručne a to ma učili na základnej škole rodina je základná bunka spoločnosti. Iba málo rodín sa k problému závislého člena rodiny postaví priamo tvárou v tvár. Jednoducho, je potrebné prijať túto realitu a nie za každú cenu chrániť rodinné dekórum. 5 Čo je ale veľmi ťažké, no bez tohto konania nemožné. Tí, ktorí prešli touto cestou, vedia, čo všetko stratili a zároveň získali. V alkoholickej rodine sú pravidlá nerealistické, neohybné. Nemá z nich prospech nikto. Závislý jedinec pije preto, lebo mu nikto nerozumie. Nikto mu nerozumie, lebo pije. Závislý si s jasnou určitosťou zaistí prístup k droge. Ostatní členovia rodiny nie príliš vstupujú do jeho života, ktorý by priniesol nutnú zmenu. Neskôr si však začnú uvedomovať, že toto ich konanie a pravidlá iba povzbudzujú a upevňu- jú klamanie seba samých. Je tu veľká neúprimnosť voči ostatným. No aj napriek týmto deštruktívnym dôsledkom v alkoholických rodinách pretrváva popieranie, mlčanie, neohybnosť a izolácia. Identita rodiny bude odrazom identity alkoholika. Nie som zodpovedná za závislosť môjho blízkeho, ale som zodpovedná za to, že mu dávam dostatočné signály na to, aby si uvedomil, že koná zle. 6 Bez ohľadu na to, aký dopad má závislosť na jednotlivých členov rodiny, závislosť jedinca dominuje celému rodinnému životu. Rodina je ochotná urobiť všetko, ba takmer aj nemožné. Napríklad sľubovať odmenu, v prípade, že ich blízky sa už polepší, členovia sú zaslepení vidinou, že stačí, aby ich blízky prestal piť, či fetovať a pod. No ani ultimatívne vyhlásenia nepomáhajú, to je skutočne posledný krok, na ktorý má každý právo, no závislému jedincovi to v konečnom dôsledku nepomôže. Je to kontraproduktívne. Nie sú ochotní pochopiť, že zmena je potrebná na oboch stranách. Rodina funguje ako systém, členovia rodiny sa ako systém vyvažujú, aby vytvorili a udržali rovnováhu. Keď napríklad chýbajú peniaze, začne rodina šetriť a škrtať z rodinného rozpočtu tie veci, ktoré nie sú pre každodenný život až také nutné. Rodiny, v ktorých je závislosť, majú problém udržať sa v rovnováhe. Ich snaha o udržanie si stability permanentne zlyháva. Výsledky výskumov v takýchto rodinách poukazujú na disfunkciu: vysoké riziko rozvodovosti, manželské hádky, separácia, traumy detí.7 Členovia rodiny tým, že sa snažia prispôsobiť sa závislosti, ktorá je v rodine, trpia na veľké dôsledky. Alkoholické rodiny nie sú rovnaké. Dôvody pre rozličnosť dopadov, dôsledkov môžu byť: - stupeň alkoholizmu, v ktorom sa závislý nachádza, - typ alkoholika, - ako členovia rodiny vnímajú svoje spolužitie s alkoholikom.8 Človek, ktorý je závislý, musí sa dostať do siete, ktorá mu pomôže. Samotná rodina na to však nestačí. Jediným východiskom je vyhľadanie odbornej konzultácie a lekárskej pomoci. Rezultát odborníka na závislosť je jednoznačný, aby sa závislý podrobil liečbe (ústavnej, ambulantnej). Liečba. To je jediné, o čo sa môže závislý, ale aj jeho rodina oprieť. Nikto nič iné a lepšie nevymyslel. Zatiaľ. Ak sa závislý jedinec podrobuje ambulantnej alebo ústavnej liečbe, je veľmi potrebné, aby príbuzní počúvali, spolupracovali s lekárom, terapeutom, resp. s personálom zariadenia, v ktorom sa závislý resociuje. Aj s príbuznými závislého to nie je ľahké. Je ťažké prekonať odpor a začať prijímať nové informácie. Ak má byť liečba účinná a úspešná, musia obe strany pochopiť, že to nie je o kom- 27 cesta máj

28 cesta máj forte a rýchlych zmenách, ba ani o teórii. Jedná sa o veľmi tvrdú prácu na sebe a vo svojom okolí. Tá je zo začiatku nepríjemná, nepohodlná, nudná. Mnohé veci, ktoré by v tomto smere závislý, ale aj jeho členovia rodiny mali na radu a odporúčanie terapeutov, lekárov vykonať, zdajú sa im úplne nepotrebné, v mnohých prípadoch nemoderné ba až nezmyselné. Lebo závislý jedinec prispôsobuje svoj život a životný štýl len a len droge. Robí všetko možné, je ochotný prispieť k zmene napr. väzenského systému, len aby nemusel skúmať seba samého a nebodaj konať nápravu. No práve tieto nemoderné a nezmyselné činy majú v budúcnosti svoje veľké opodstatnenie a význam. Závislý, ale aj jeho príbuzní, by sa mali oddať pravdivému skúmaniu svojho vnútra, svojich ťažkostí a ich príčin. Presvedčenie, že ja som tá možná výnimka, mi nemusí slúžiť k dobru. Takéto presvedčenie je iba obyčajným únikom pred zodpovednosťou. Na oboch stranách, v rodine i u závislého je potrebný čas. Čo a ako ďalej po ukončení liečby? Tak, ako funguje závislý (pacient) počas ústavnej, ale aj ambulantnej liečby, tak bude fungovať aj vonku. To je fakt. Pri ambulantnej liečbe je závislý vlastne aj v realite. Absolvovaním liečby sa nič nekončí. Ba naopak, všetko sa začína. Návrat do reality je ťažký. Závislý jedinec začína riešiť svoje bytie, ale už bez drogy. To, čo kedysi zvládal hravo ľavou zadnou, teda za výdatnej pomoci drogy, je neprípustné. Samozrejme, ak je závislý rozhodnutý abstinovať. A práve na tejto pôde má jedinečnú možnosť skĺbiť teóriu, ktorú nadobudol na liečení, s praxou. Neexistuje prax bez teórie a teória bez praxe. K tomu, aby pacient, po liečbe už rekonvalescent, prekonával krízy a predchádzal tak recidíve, veľakrát stačia aj jednoduché prostriedky. Vôbec si nemyslím, že terapeutmi a lekármi navrhované doliečovacie odporúčania nahrádzajú odbornú ústavnú liečbu, sú však významné v tom, že ich efektívne dopĺňajú. Je nesporne dôležité, aby si závislý jedinec uvedomil, ale hlavne prijal fakt, že závislosť na droge, nech je akákoľvek, je choroba vážna, progresívna. Choroba, na ktorú sa zomiera. Ale tiež je to choroba, s ktorou sa dá plnohodnotne žiť a fungovať. Nie je to ani lepra, ani vírus Sars. Závislosť je choroba výnimočná tým, že je jedinou chorobou, pri ktorej si je pacient závislý tiež aj lekárom. On sám si určí, vyberie to, čo mu pomáha. Závislý jedinec má tri možnosti: - abstinovať, - nepiť, - alebo v krátkom časovom úseku dôjde k recidíve. Ak sa rozhodne abstinovať a bude k tomuto pristupovať so všetkou zodpovednosťou, abstinovať bude. Len nepitie je nebezpečné. Recidíva je začiatok konca. A nech je to droga akákoľvek. Lebo závislosť nemá prívlastky, nie je taká, ani onaká. Závislosť buď je alebo nie je. Abstinencia je individuálna. Čo prospieva mne, nemusí tomu druhému a opačne. Jednou z možností, ktorú môže závislý jedinec pri svojej abstinencii využiť, ak sa tak rozhodne, je návšteva klubu abstinentov. Už len to rozhodnutie prísť do klubu abstinentov je pre závislého nesmierne ťažké. Samotná predstava, že ak sa ma budú niečo pýtať a ja mám odpovedať, je strašná. A hovoriť o svojom probléme, tak to je už absurdné. Vidieť tých zničených a zúbožených ľudí, pri pohľade na ktorých aj zabudnem, ako sa 28 mesačník volám, tak to je už dehonestujúce a radšej to skúsim bez nich. Prešovský klub abstinentov KAHAN je jedným z tých klubov, ktorý funguje na Slovensku všetkým závislým, rodinným príslušníkom, sympatizantom, všetkým, ktorí chcú so sebou nielen niečo robiť, ale aj vykonať, ba aj študentom stredných a vysokých škôl, ktorí vo svojich prácach využívajú skúsenosti a poznatky z pravej ruky. A verte, že tie poznatky sú naozaj z pravej ruky. Často k nám príde dieťa a prosí o radu pre matku alkoholičku, brat pre svoju sestru, rodič dovedie svoje dieťa, lebo vidí, že sa rúti do záhuby, prichádzajú k nám manželské páry, ale aj tí, ktorí nemajú vôbec problém so závislosťou. Tí prichádzajú z jednoduchého dôvodu. Cítia sa u nás dobre. No po čase k tomuto dôvodu pridajú aj argument, že predsa ja mám tiež deti a v budúcnosti sa môže stať všeličo. Klub Kahan funguje na báze dobrovoľnosti. Nemáme žiadnu knihu dochádzky, ani čipové karty. Máme svoje stanovy a pravidlá, ktoré dodržiavame. A hlavne chuť abstinovať. Vekový priemer tak ten smeruje ku skôr narodeným a taký ten stredný prúd. Mladým sa akosi nechce abstinovať. Centrá pre liečbu drogových závislostí sú plné doslova detí a mladých ľudí, no skutočná realita je pre nich priam nedosiahnuteľná. Mladý človek sa radšej stretne s rovesníkom, ako s osobou, ktorá už má tri, štyri krížiky, ale abstinuje pätnásť rokov. V tomto prípade platí, že na abstinenciu je potrebné dozrieť. Klub Kahan má svoju členskú základňu, svoj výbor a svojho predsedu. Neoddeliteľnou súčasťou klubu je otec RNDr. Jozef Voskár, duchovný správca Gréckokatolíckej diecéznej charity Prešov. Vnáša do klubu pokoru, úctu, jednoduchosť a lásku. Jeho slová, ktorými sa k nám prihovára každý tretí štvrtok v mesiaci, nepotrebujú komentár. Činnosť klubu by sa dala v medicínskom jazyku pomenovať aj ako lekárske konzílium. Ak má niekto problém a chce ho v klube spomenúť, požiadať o pomoc, prípadne názor, môže prísť. Je len na ňom, čo si z toho vyberie. Na druhej strane, ak niekto dosiahne čo i len malý úspech a popýši sa ním, tešíme sa spolu s ním. Aj v našom klube máme tých, u ktorých došlo k recidíve, prípadne k opakovanej. Recidíva je súčasťou choroby - závislosti. Ale nie ospravedlniteľnou. A aby jej závislý predišiel, má ďalšiu možnosť. A tou je posilovacia liečba. Po splnení podmienok, ktoré sú potrebné, môže závislý nastúpiť na posilovaciu liečbu, ak to tak cíti a potrebuje. Centrá pre liečbu drogových závislostí a odborné liečebne sú k takejto terapii veľmi prístupné a vítajú to. Závislý jedinec si okrem iného pripomenie, kým bol a kým nechce byť, posilní sa. V takomto prípade funguje reciprocita. Dostalo sa pomoci mne, pomôžem aj ja iným. Takto funguje aj klub Kahan a takto sa funguje aj na posilovacích liečbach. Takto to ide ale len v prípade, ak sa závislému jedincovi abstinuje obrazne povedané, bez batohu na pleciach. Ak sa na posilovacej liečbe popri práci na sebe môže venovať aj tým druhým. Na posilovaciu liečbu sa nechodí len ak sa so mnou čosi deje, nezvládam seba samého, trápim sa s abstinenciou, ale aj keď je mi fajn, dokážem problémy zvládať, mám pokoj v duši. Vtedy je možná tá reciprocita. Nech ale závislý prichádza na posilovaciu liečbu v akomkoľvek rozpoložení, je dobré, že tam je. Možno svojím pôsobením, rozprávaním o sebe, o svojom probléme, svojím správaním a konaním na po- cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr

29 silovacej liečbe motivuje niekoho k zmene, príp. k zamysleniu sa : keď to dokázal (a) on (a), tak to snáď dokážem aj ja, prípadne sa o to aspoň pokúsim. Ak je závislý jedinec, ktorý sa podrobuje liečbe zo závislosti, zo svojho života úplne bezradný, nemá chuť už existovať, ba ani prežívať, nemá vôbec chuť sa pokúsiť zabojovať, rúca sa mu celý svet, zrazu vidí a počuje abstinenta (ku), ktorého (ej) problémy boli, ba ešte aj sú omnoho väčšieho kalibru a stojí pevne na svojich nohách, počuje, ako sa to dá, ako sa oplatí siahnuť na dno svojich síl, minimálne to ním zalomcuje a začne sa vypytovať. Prvé dojmy abstinenta po návrate z posilovacej liečby domov sú: viac si váži všetkých a všetkého doma a skutočnosť, že je šťastný, že je tým, čím je a je Zdroje: Rodina. 1/10/2009 Rodina v súčasnosti. 1/10/2009 Dospelé deti alkoholikov. 1/10/2009 cesta máj t a m, kde je. A aj to posúva abstinenta (ku) ďalej. Maličkosti posúvajú človeka dopredu. A o to nám ide. Nielen v živote závislého, ale v živote každého jedinca. Viem, že som tu neprezentovala niečo, čo tu ešte nebolo, resp. to, čo vám nie je známe. Mojím cieľom nebolo objaviť neobjaviteľné. Mojím cieľom bolo podať vám na danú problematiku svoj názor, ktorý sa zakladá na vlastných skúsenostiach. A tie sú na nezaplatenie. Jana Závacká podpredsedníčka klubu Kahan KERČÁKOVÁ, S.: Ako mi môže rodina pomôcť pri liečbe závislosti. ako_mi_moze_rodina_pomoct_pri_liebe_zavislosti.html 1/10/2009 NOVOTNÝ, I.: Závislosť v rodine. article.asp?art=8785 1/10/

30 Záverečné posolstvo Európskeho kongresu o migrácii cesta máj 2010 Španielsko (1. mája, RV) Každá ľudská bytosť má právo na prijatie, bez ohľadu na pôvod, náboženstvo či kultúru to je hlavný odkaz záverečného posolstva VIII. európskeho kongresu na tému migrácie pod záštitou Rady európskych biskupských konferencií, ktorý sa skončil v Španielsku. Ako sa ďalej uvádza, v Európe je 34 miliónov migrantov, z ktorých 12 miliónov pochádza z krajín Európskej únie. Kultúrny pluralizmus je možné pozitívne viesť prostredníctvom stretnutia a interkulturálneho dialógu, vo vzájomnom prijatí rozdielností, v spolunažívaní podľa plánu Boha Stvoriteľa uvádza sa v posolstve. Svojim dielom k službe jednoty ľudskej rodiny v Európe i mimo nej prispieva v tomto smere aj Katolícka cirkev. V tejto súvislosti účastníci stretnutia v posolstve osobitne ďakujú Svätému Otcovi za jeho encykliku Caritas in Veritate. Ďalej naznačili tri základné oblasti, v ktorých je potrebné budovať bratstvo v záujme služby a v mene evanjelia. Na prvom mieste je takouto oblasťou rodina, ako základná bunka spoločnosti, ktorá šíri kultúrne tradície a je zárukou harmonických vzťahov medzi generáciami. Na druhom mieste je to cirkevné spoločenstvo, ktoré je vyzvané k posilneniu prijímania bratov a sestier prichádzajúcich z iných kultúrnych a náboženských prostredí. Na treťom mieste je to spoločnosť, ktorá by sa mala stavať k migrácii ako ku komplexnej skutočnosti, pretože v sebe zahrňuje kultúrne, ekonomické, právne, politické, sociálne i náboženské aspekty. Dodajme, že základná myšlienka z posolstva Benedikta XVI. k tomuto stretnutiu znela dať migrantom nádej, že ich práva budú uznané a že budú mať zabezpečený život dôstojný v každej oblasti. Benedikt XVI. sa prihovoril účastníkom zasadnutia Pápežskej akadémie sociálnych vied Vatikán (30. apríla, RV) Pápež Benedikt XVI. sa dnes prihovoril účastníkom XVI. plenárneho zasadnutia Pápežskej akadémie sociálnych vied. Zasadnutie sa zaoberá analýzou svetovej ekonomickej krízy vo svetle etických princípov sociálnej náuky Cirkvi. Celosvetový finančný kolaps poukázal na krehkosť súčasného ekonomického systému a inštitúcií s ním spojenými povedal v úvode pápež. Rovnako poukázal na chybu pri predpokladaní, že trh je schopný samoregulácie, bez verejného zásahu a podpory interanalizovaných etických noriem. Ekonomický život by mal byť správne videný ako cvičenie ľudskej zodpovednosti, skutočne nasmerovanej k podpore dôstojnosti človeka, úsiliu o spoločné dobro a k celkovému rozvoju politickému, kultúrnemu a duchovnému jednotlivcov, rodín a spoločnosti dodal Svätý Otec a potom pripomenul myšlienky zo svojej encykliky: V mojej encyklike Caritas in Veritate som pozoroval, že»súčasná kríza nás zaväzuje prehodnotiť našu cestu, stanoviť nové pravidlá, nájsť nové formy angažovanosti«(caritas in Veritate, 21). Prehodnotenie našej cesty, samozrejme, znamená aj zohľadnenie komplexných a objektívnych noriem pre posudzovanie štruktúr, inštitúcií a konkrétnych rozhodnutí, ktoré vedú a usmerňujú ekonomický život.»cirkev, založená na viere v Boha Stvoriteľa, potvrdzuje existenciu univerzálneho prirodzeného zákona, ktorý je primárnym zdrojom tohto kritéria«(porov. Caritas in Veritate, 59). Avšak rovnako je presvedčená, že princípy tohto etického poriadku, vpísaného do samotného stvorenstva, sú prístupné ľudskému rozumu a ako také musia byť prijaté ako základy pre vhodné voľby. Prirodzený morálny zákon, ktorý je Cirkvi vlastný, ktorý Cirkev očistila a rozvinula vo svetle kresťanského zjavenia ako súčasť veľkého posolstva ľudskej múdrosti, slúži ako maják, ktorý vedie snahy jednotlivcov a spoločenstiev ku konaniu dobra a vyhýbaniu sa zla, a pritom usmerňuje ich záväzok k budovaniu autenticky správnej a humánnej spoločnosti. V závere príhovoru Benedikt XVI. ešte zo svojej encykliky dodal: Bez pravdy, bez dôvery a lásky k pravde niet sociálneho svedomia a sociálnej zodpovednosti a sociálna činnosť je pohltená súkromnými záujmami a logikou moci s ničivými dôsledkami na spoločnosť (Caritas in Veritate, 5). 30 mesačník cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr

31 Adolf Nikolás: Vo svete rastie násilie, populizmus a antidemokracia Mexiko (23. apríla, RV) Násilie a antidemokracia narastajú na celom svete to sú slová generálneho predstaveného Spoločnosti Ježišovej pátra Adolfa Nikolása počas návštevy Mexika. To, čo dnes narastá, je populizmus, nie demokracia. Informovanosť je zmanipulovaná, ľudia sú pod tlakom keď pri zmätenom informovaní už nevedia, čo sa v skutočnosti deje. Platí to aj o reklamných kampaniach, kde sa manipuluje verejná mienka. Za alarmujúce označil i násilie spojené s obchodovaním s drogami, ako i násilie súvisiace s ozbrojenými zložkami. Ako dodal, podľa štatistík bolo v Strednej Amerike za šesť rokov spáchaných 80-tisíc vrážd, čím sa táto oblasť stala najnebezpečnejším územím sveta. Na konferencii v auditóriu Technologického inštitútu páter Nicolás hovoril aj o výzvach, ktorým majú čeliť jezuiti a ktoré sú výzvami i pre celé ľudstvo. Vykoreniť vojny, násilia, sociálne vylúčenia a nespravodlivosti takto sformuloval úlohy do budúcnosti. V závere dodal, že väčšia časť z 18-tisíc päťsto členov Spoločnosti Ježišovej žije v krajinách Latinskej Ameriky a Ázie. Svätá stolica na pôde OSN o zdraví, chorobnosti, úmrtnosti a rozvoji USA (13. apríla, RV) 12. apríla sa v New Yorku uskutočnilo zasadnutie Komisie pre populáciu a rozvoj pri Ekonomickej a sociálnej rade OSN, na tému Zdravie, chorobnosť, úmrtnosť a rozvoj. S prejavom vystúpil aj stály pozorovateľ Svätej stolice pri tejto inštitúcii arcibiskup Celestino Migliore. Upozornil na to, že demografické trendy sú jednou z príčin pretrvávajúcej ekonomickej a finančnej krízy. Ročný nárast populácie sa v priebehu uplynulých desaťročí v mnohých častiach sveta znížil zo 7 % na menej ako 1 %, čo spolu s jej starnutím negatívne vplýva na ekonomiku. Ako ďalej uviedol Mons. Migliore, podľa štatistík OSN každoročne zaznamenávame asi polmiliónovú materskú úmrtnosť pri pôrode, ku ktorej v 99 % dochádza v rozvojových krajinách. Následkom toho sa radikálne znižuje šanca na prežitie malých detí. Žiaľ, tieto úmrtia predstavujú iba špičku ľadovca, konštatuje zástupca Vatikánu a dodáva, že na každé takéto úmrtie pripadá 30 ďalších žien, ktoré trpia dlhodobým poškodením zdravia následkom absencie odbornej pomoci pri pôrode. Podľa Mons. Miglioreho je kľúčom k riešeniu tejto situácie investovanie do vzdelávania a dlhodobých rozvojových programov. Zároveň vyzval vlády, aby zvýšenú pozornosť venovali zdravotným potrebám detí. Ako príklad uviedol alarmujúce čísla za rok 2008, keď sa vyskytlo 243 miliónov prípadov malárie, z ktorých sa 800 tisíc skončilo smrťou. V rozširovaní zdravotníckej starostlivosti pre všetkých musí byť občianska spoločnosť, vrátane cirkevných organizácií, angažovaným partnerom, podotkol stály pozorovateľ Svätej stolice a dodal, že v mnohých kútoch sveta katolícke nemocnice a kliniky pôsobia v prvej línii poskytovateľov základnej starostlivosti, predovšetkým pre tých, ktorí sú najviac odsúvaní na okraj spoločnosti. cesta máj Vatikánsky informačný servis aj v blogovom formáte Vatikán (12. apríla, RV) Vatikánsky informačný servis VIS novinársky servis Tlačového strediska Svätej stolice je od 9. apríla k dispozícii na internete aj v blogovom formáte v nasledujúcich jazykových mutáciách: Taliansky jazyk: visnews-iga.blogspot.com Anglický jazyk: visnews-en.blogspot.com Španielsky jazyk: visnews-es.blogspot.com Francúzsky jazyk: visnews-fr.blogspot.com Okrem denného servisu na základe predplatného blog obsahuje správy v spomenutých štyroch jazykoch z obdobia uplynulých dvoch rokov, ako aj linky na vatikánske informácie sprístupnené na Twitteri a YouTube. Adresa internetovej stránky: visnews.org. 31

32 Kardinál Bertone ľuďom z oblastí Čile, najviac postihnutých zemetrasením cesta máj 2010 Čile (10. apríla, RV) Prinášam vám posolstvo nádeje od pápeža Benedikta XVI. a súčasne vám odovzdávam pozdrav Svätého Otca, ktorý je vám duchovne blízko v týchto ťažkých chvíľach takto sa 9. apríla prihovoril vatikánsky štátny sekretár Tarcisio Bertone ľuďom z oblastí Čile, ktoré boli zemetrasením 27. februára tohto roku najviac postihnuté. Päť sto kilometrov na juh od hlavného mesta Santiaga, v meste Concepciòn, ktorého dóm je nepoužiteľný, slávil svätú omšu na provizórnom oltári, na schodoch chrámu. Prítomných povzbudil k odvahe postaviť sa na nohy a priložiť ruku k rekonštrukcii, ktorú Svätý Otec požehnáva modlitbou k Najsvätejšej Panne.Hlavnou témou homílie bolo kňazstvo v kontexte Roku kňazov, ktorý sa zavŕši 9. júna. Kardinál znovu vyzval kňazov, aby podnikli nejaký konkrétny misionársky skutok, ktorý otvorí dvere a okná (...) a tak budovali chrám na skale, ktorou je Ježiš Kristus (...) a aby ho ponúkli ako dar k dvojstému výročiu nezávislosti tejto milovanej krajiny. Ďalej poznamenal: Len Kristus nám dá pravú a istú nádej, zakotvenú v láske, s akou sa buduje svet spravodlivejší, bratskejší a solidárnejší. Arcibiskup Concepciònu Mons. Ricardo Ezzati, odovzdal kardinálovi ako dar kríž, vytesaný do drahého miestneho kameňa, nie ako symbol bremena na ramenách, ale lásky, ktorú každý kňaz prináša ľudstvu, ako svetlo a nádej, vyplývajúcu z jeho služby po boku Svätého Otca. Kardinál Bertone daroval miestnej Cirkvi monštranciu ako symbol ponúkanej lásky a starostlivosti, s nádejou, že bude čoskoro použitá v obnovenom chráme. V krátkom rozhovore pre novinárov vatikánsky štátny sekretár zdôraznil dôležitosť materiálnej i duchovnej obnovy krajiny. Pred návratom do hlavného mesta navštívil mesto Talcahuano, v lokalite, v ktorej bolo zaznamenaných najviac obetí na životoch. Kardinál Grocholewski na tému katolíckej výchovy 32 mesačník Vatikán (9. apríla, Sir/RV) Myslím, že žiadny katolík, žijúci v krajinách s prevahou budhistického, islamského či iného náboženstva, sa necítil urazený náboženskými symbolmi týchto náboženstiev a nedomáhal sa, aby boli odstránené takto upozornil prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu kardinál Zenon Grocholewski na tzv. antivýchovný charakter nedávneho rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade používania náboženských symbolov na verejnosti, ako sú kríže v školských triedach. O tomto probléme hovoril kardinál aj na XV. európskom fóre pre náboženskú výchovu, ktoré sa konalo v Ríme. Toto rozhodnutie dal do súvisu s otázkou, o ktorej sa diskutovalo pred niekoľkými rokmi v preambule Európskej ústavy, kde bola uvedená zmienka o Bohu a zmienka o kresťanských koreňoch Európy: obe tieto zmienky boli zrušené. Kardinál však poznamenáva, že spoločnosť, ktorá je bohatá na rušenia je na druhej strane chudobná na kultúru. Náboženská výchova, ktorá je limitovaná pri predstavovaní rozličných náboženstiev porovnávacím či neutrálnym spôsobom môže spôsobiť chaos a v žiakoch formovať relativizmus a náboženskú ľahostajnosť dodal kardinál. Podľa jeho slov je v dnešnom multietnickom a multináboženskom kontexte mimoriadne dôležitá prítomnosť takej náboženskej výchovy, ktorá bude schopná predstaviť žiakovi katolícke náboženstvo tak, že prispeje k vytvoreniu podmienok pre formovanie skutočnej identity a podporí tak dialóg s inými náboženstvami. cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr

33 O úlohe filozofie v intelektuálnej formácii J á n a P a v l a I I. Piate výročie smrti Jána Pavla II. je vhodnou príležitosťou poskytnúť čitateľom mesačníka Cesta hlbšiu reflexiu intelektuálneho dedičstva slovanského pápeža. Dôvodov, ktoré spôsobili vznik prítomnej svedomitej analýzy úvah Jána Pavla II., je viacero. Medzi tieto dôvody patrí aj fakt, že čím bližšie je blahorečenie svätého otca, tým častejšie sa, nanešťastie, ukazujú pocukrované, sladké a rajské, esteticky odstrašujúce obrázky s predpokladanou podobou Jána Pavla II. Tieto obrázky radikálne deformujú pamäť o podobe a postojoch Jána Pavla II. V tomto článku, prvom zo série článkov venovaných intelektuálnemu dedičstvu Jána Pavla II., by som čitateľom rád pripomenul, akú váhu pripisoval Ján Pavol II. filozofii. Súc filozofom a etikom považoval prehlbovanie znalostí týchto vedeckých disciplín za zvláštnu oblasť zodpovednosti za pravdu. Vo svojich textoch a vystúpeniach spomínal Ján Pavol II. mnohokrát na nezvyčajný spôsob samostatnej prípravy na skúšku z filozofie. Tento spôsob prípravy si vynútili okolnosti druhej svetovej vojny, počas ktorej bol Ján Pavol II. študentom tajného seminára v Krakove. Skúšajúci profesor mu dal do rúk učebnicu metafyziky so slovami: Uč sa! Keď sa to naučíš, urobíš skúšku. Svätý otec zdôrazňoval: Trápil som sa s týmto textom niekoľko mesiacov. Samostatná príprava na skúšku z metafyziky bola náročnou úlohou. Ján Pavol II. pripomína: Musel som sa predierať cez akúsi húštinu viet, úvah, koncepcií a dosť dlho som nebol schopný identifikovať terén, v ktorom som sa pohyboval (...) Po skúške som povedal profesorovi, že dôležitejšie ako hodnotenie, ktoré som dostal, je pre mňa nové chápanie sveta, ktoré som získal vďaka samostatnému predieraniu sa touto učebnicou. (...) Tento obrat sa stal základom systému, ktorý pretrváva dodnes. Vďaka časovo náročnému predieraniu sa cez metafyziku nastúpil obrat v dovtedajšom vnímaní sveta a otvoril sa nový svet. Samostatné a usilovné štúdium základných filozofických problémov ukázalo Karolovi Wojtylovi dovtedy neznámy spôsob nazerania na svet. Zrodila sa v ňom metafyzická fascinácia skutočnosťou, najmä skutočnosťou človeka. V príhovore k rímskym seminaristom ( ) začlenil svätý otec do oficiálneho textu osobné svedectvo, v ktorom sa podelil o skúsenosť zo štúdií v období vojny a okupácie. Spomínal na čítanie kníh vo fabrike (Solvay) v dennej i nočnej zmene (nie v univerzitnej knižnici) a na pomoc kolegov robotníkov, vďaka ktorým mohol robiť skúšky. S hrdosťou spomínal: Všetko, filozofia, metafyzika, sa zrodilo v podzemí. Ten čudný rok štúdií mal predsa len zásadný význam: rozvíjal schopnosť samostatného osvojovania si študovanej problematiky najmä z oblasti filozofie. Svätý otec opisoval so samostatné úsilie pochopiť študovanú problematiku a zdôraznil osobnú zodpovednosť za priebeh štúdií. Metafyziku som sa učil sám, snažil som sa ju pochopiť (...) A pochopil som. Síce bez pomoci profesorov, ale pochopil som. Ako v poetike Biblie svätý otec až trikrát zdôraznil proces samostatného porozumenia základných vedomostí. Tým, že svätý otec podával svedectvo o výsledku samovzdelávacieho úsilia v oblasti filozofických problémov, poukázal na ďalekosiahlosť svojej intelektuálnej práce: Okrem toho, že som urobil skúšku, presvedčil som sa, že metafyzika a kresťanská filozofia podáva novú víziu sveta a umožňuje hlbší prienik do skutočnosti. Vysvetlil, že práve štúdium filozofie má zásadný význam pre jeho vnímanie sveta a človeka. Predtým som študoval iba humanitné predmety spojené s literatúrou a jazykom. Vďaka metafyzike a filozofii som našiel kľúč k porozumeniu a prehĺbeniu svojho vnímania sveta. Prehlbovaniu na vyššej úrovni, ktorú by som nazval najpodstatnejšou. Vzhľadom na fakt, že tento názor hovorí niekto, kto je známy aj ako básnik, herec a humanista schopný oceniť umenie slova, by sa niekto mohol začudovať nad vyjadrením, že v mladosti sa v čase štúdií svätý otec zaoberal iba humanitnými predmetmi. Niekto sa možno bude čudovať nad tým, že duchovný vodca nezdôrazňuje tak veľmi hodnoty teológie ako úlohu filozofie. cesta máj Kľúčom k pochopeniu sveta sa ukazuje filozofia. Prečo svätý otec stavia do popredia filozofiu? Prečo presúva jazýček na váhach v prospech metafyziky? Takéto poukázanie na hodnoty filozofie má za cieľ inšpirovať ku svedomitému štúdiu základných problémov filozofie a k tomu, aby študenti samostatne dospeli k ich porozumeniu. Je to tiež obrana filozofie pred jej nahrádzaním nezáväznými úvahami plnými subjektívnych pocitov, ktoré sú v súčasnosti také moderné a súčasne obrana pred redukciou filozofie len na literatúru povzbudzujúcu ľudskú predstavivosť. Marek Rembierz 33

34 Záväzné pravidlá distributérov Cesty cesta máj Každý distributér je povinný byť označený na viditeľnom mieste svojho oblečenia preukazom distributéra. Preukaz musí byť čistý a nepoškodený. 2. Distributér nesmie časopis distribuovať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze. 3. Distributér nesmie vchádzať do vnútorných priestorov jednotlivých budov (kostoly, reštaurácie, obchody, železničná stanica,...) označený preukazom distributéra. Taktiež nesmie v týchto priestoroch ponúkať časopis. 4. Distributér je povinný dbať o svoj zovňajšok. Pri distribúcii časopisu je povinný mať čisté oblečenie. 5. Distributér je povinný dbať o hygienu svojho tela. Pri distribúcii časopisu musí mať nevyhnutne čisté ruky a nechty na rukách. Má mať čistú tvár a primerane upravené vlasy. 6. Žiaden distributér nesmie distribuovať časopis pod vplyvom alkoholu ani žiadnej inej návykovej látky. 7. Distributér nesmie počas distribúcie časopisu fajčiť, smie si však urobiť fajčiarsku prestávku, počas ktorej musí časopisy aj preukaz distributéra odložiť tak, aby neboli viditeľné. 8. Distributér nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými distributérmi používať vulgárne výrazy, nadávky, výrazy alebo narážky so sexuálnym podtónom, ani rasistické a iné spoločenský neprípustné výrazy. 9. Distributér nesmie pri distribúcii časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržovať ich proti ich vôli a zdržovať dopravu. 10. Distributér je povinný správať sa voči zákazníkom zdvorilo, pekne a slušne. 11. Distributér nesmie počas distribúcie časopisu žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze. 12. Distributér nesmie od záujemcu o časopis požadovať sumu inú, ako je oficiálne stanovený príspevok za časopis mesačník cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr

35 Na rozhodnutie stačí chvíľka, na následky niekedy nestačí..." (dokončenie výroku je v tajničke krížovky). evid. č. distributéra autor: P.K. ČLEN KMEŇA INKOV CESTIČKA POZERÁTE SA STARÁ THAJSKÁ MINCA CHEM. ZN. AMERÍCIA TÚLAJÚ SA ČÍNSKE ŽENSKÉ MENO ČÍTA (ČESKY) SLÁVNY ČERNOŠSKÝ TRÚBKAR SEVERO- TALIANSKE MESTO HOREL, BLIKOTAL TREBA HÁDAM ZLOČINCI KLÍČEK ZISKY HLAS KRAVY SKRATKA ABVOLTU ŽENSKÉ MENO KONCOVKA ČESKÝCH NEURČITKOV SOLMIZAČNÁ SLABIKA PRÍRODNÁ KVAPALINA DIERA SLEČNA (SKR.) Pomôcky: Imola, ora, et, lik, át STANOVIŠTE TAJNIČKA POLYETYLÉN (SKR.) MRKANIE ŽENSKÉ MENO MODLITBA (LAT.) TOHTO ROKU ČESKÁ ČÍSLOVKA LATINSKÁ SPOJKA ZN. KVALIT- NEJ MÚKY CHEM. ZN. FERMIA OBILNINA ZVÝŠENÁ PSYCHICKÁ ZÁŤAŽ BOJOVÉ PÁSMO RYTMICKÉ CELKY OKRAJ LISTU cesta máj VYLIEVAL VYŠŠIA ČÍSLOVKA Autorom krížovky je Peter Kailing. Znenie tajničky pošlite vždy najneskôr do konca aktuálneho mesiaca na adresu redakcie alebo sms správou na číslo: Nezabudnite napísať aj vaše meno a presnú adresu. PRAJEME VEĽA CHUTI DO LÚŠTENIA!!! 35

36 máj 2010 cesta w w w.m esacni kcesta.sk Boh sám sa stáva pokrmom Všetky stvorené bytosti sa potrebujú živiť, aby mohli žiť; preto dobrý Pán Boh dal vyrásť stromom a rastlinám. Je to pekný stôl, dobre zásobený, ku ktorému prichádzajú všetky zvieratá a každé si vezme pokrm, ktorý je preň vhodný. Ale aj duša sa musí živiť... Keď sa Boh rozhodol dať našej duši pokrm, aby ju podporoval na životnej púti, pozrel sa na stvorenie, a nenašiel nič, čo by jej bolo hodné. Vtedy sa zahĺbil do seba samého a rozhodol sa dať seba samého... Ó, duša moja, aká si veľká od chvíle, odkedy ťa môže uspokojiť iba Boh! 36 Svätý Ján Mária Vianney Scritti scelti Città Nuova, Roma 1975, s. 95