čo vyznávajú SEKTY? ján pavol II. - VEĽKÝ poľské hroby

Transkrypt

1 cesta ročník VIII. * apríl 2010 ISSN príspevok 30 sk (15 sk je pre distributéra) cesta príspevok 1 (0,50 je pre distributéra) w w w.mesacni kcesta.s k mesačník o abstinencii, bezdomovectve a kvalite života máj 2010 čo vyznávajú SEKTY? ján pavol II. - VEĽKÝ poľské hroby 1

2 editoriál cesta máj Andrea Čusová šéfredaktorka Život sa s nami čudne zahral to bola asi najčastejšia veta, ktorú som počúvala v uplynulom mesiaci. Dodnes sa mi nechce veriť, že si Katyň v Smolensku vyžiadala 96 obetí, vrátane poľského prezidentského páru. So slzami v očiach som sledovala poľské televízie a prežívanie tejto tragédie samotnými Poliakmi. Život v Poľsku sa zastavil... V tom čase na východe Slovenska prebiehali stretnutia mladých. V Mestskej hale v Prešove sa stretli mladí ľudia z Košickej arcidiecézy, no stretli sa i pravoslávni mladí ľudia združení v spoločenstve Syndesmos. Mladí sa tešili zo života tak, ako to vedia len oni. Tešili sa v čase, kedy sa svet spamätával z tragédie. Život sa však nezastavil... Tragédie, ktoré sa nás v živote dotknú, nás pohltia. Je to náš život, ktorý sa zastaví. Bolesť, ktorá prehluší všetko naokolo. Pritom nám nemusí zomrieť blízky človek. Niekedy celkom postačí, ak nás sklame priateľ, ak je voči nám zákerný človek, na ktorého sme sa spoliehali, ak vidíme obrovskú nespravodlivosť a v danom momente sa cítime skôr bezmocní, ako tí, čo vedia a môžu pomôcť... Bolesť sa nás snaží zvalcovať a prehlušiť v nás všetko dobré. My sa cítime opustení a nepochopení... Vyčítame Bohu, že aj on na nás zabudol. Ale Boh tieto naše situácie veľmi dobre pozná. Určite si pamätáte na Ježišov výkrik na kríži: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? (Mk 27, 46) Aj On samotný Boh sa cítil ako človek bezmocný... No nestrácal vieru v milovaného Otca. Tá ho doviedla až na kríž. Viera v Lásku, ktorá všetko vydrží, všetko prekoná... (Porov. 1Kor 13) Keď sa plne oddáme bolesti, nevšimneme si, že namiesto vykročenia dopredu, urobíme krok späť - do priepasti zúfalstva. Tam ale nemá miesto Láska... Keď sa dnes ponáhľam mestom, vidím rozkvitnuté stromy, zelenajúcu sa trávu. Vidím svet, ktorý sa po zime prebúdza k životu. Život sa nezastavil, ide ďalej... Ide ďalej aj napriek tragédiám. Znovu kvitnú kvety, rastie tráva, rodí sa nový život... Sú to tie paradoxy, ktoré nám svojou krásou a realitou zároveň poukazujú na milujúceho Stvoriteľa. Nemusíme chápať príčiny, dôvody, zmysel. Ale napriek všetkému, čo prežívame, vždy vychádza slnko, ľudia okolo nás žijú ďalej svoje životy, ráno nájdeme v schránke účet za byt, deti potrebujú pomôcť s úlohami... A pred nami je vždy tá istá výzva: vyzliecť zo seba starého človeka a obliecť si nového... Niekedy stačí len zdanlivo opustiť zabehané koľaje a zrazu zistíme, že za tým kopcom, popri ktorom ste stále kráčali, je nádherná lúka a možno more, ktoré nám ponúka možnosť vyraziť na plavbu a objavovať ďalšie a ďalšie úžasné krajiny plné farieb a vôní... Niekedy nám stačí kúsok odvahy, aby sme našli krásu svojej vlastnej viery uskutočňovanú naplno. Bez ohľadu na ťažkosti. Nech nás v živote postihne čokoľvek, vždy je tu Boh, ktorý nám ukáže, že aj po tej najtmavšej a najpochmúrnejšej noci príde nový deň, lebo On stojí vždy pri človeku. Nepotrebuje o tom hovoriť. Boh jednoducho je, a to stačí... Veď jednoducho kráča životom spolu s nami. Stačí otvoriť oči a začať počúvať... 2

3 cesta Adresa: Cesta, Pod Táborom 33, Prešov tel.: Vydavateľ: Gréckokatolícka charita Prešov Hlavná Prešov tel: mesacnik.cesta@gmail.com Cirkevné schválenie: Gréckokatolícky biskup. úrad Prešov, č. 2641/2004 zo 16. augusta Cenzor v oblasti vierouky a mravouky: Doc. ThDr. Marek Petro, PhD. Šéfredaktor: Bc. Andrea Čusová 051/ , cusada@gmail.com Jazyková úprava: PhDr. Jana Tirpáková Redakčná rada: doc. PhDr. Jozef Kredátus, PhD. o. RNDr. Jozef Voskár PhDr. Marián Garbár Viera Mosejová PhDr. Peter Valíček Ing. Branislav Božek Mgr. Peter Michančo Bankové spojenie: /7500 VS: , KS: Foto: redakčný archív,tkkbs Obalka: Dominika Brišová Grafická úprava: Lukáš Hirko Tlač: Datapress, s.r.o., Prešov Reg. číslo EV 3391/09 ISSN: Web: 2 Editoriál 4 Odvaha k novému 6 Kultz a sekty ako nadčasová otázka 8 Veľká zmena 10 Vyplatí sa bojovať o pravé hodnoty 14 Rozvíjanie životných zručností 16 Dôležitosť výchovy v rodine 21 Z redakčnej pošty 24 Poľské hroby 26 Nad Svätým písmom 27 Závislosť v rodine, doliečovanie 30 TKKBS informuje 3 cesta máj

4 odvaha k novému cesta máj Medzi významných hostí na medzinárodnej vedeckej konferencii Nové náboženské hnutia, sekty a alternatívna spiritualita v kontexte postmoderny na Gréckokatolíckej teologickej fakulte PU v Prešove patril aj Zdeněk Vojtíšek. Ako religionista sa zaoberá práve náboženstvami, náboženskými hnutiami a spiritualitou. Momentálne pôsobí na Katedre psychosociálnych vied a etiky Husitskej teologickej fakulty KU v Prahe. Keďže v súčasnosti sa veľa hovorí o sektách a nových náboženských hnutiach ako o hrozbe, porozprávali sme sa práve s jedným zo zakladateľov Spoločnosti pre štúdium siekt a nových náboženských smerov. Zdeněk Vojtíšek je v súčasnosti jej hovorcom. Prečo je v súčasnosti dôležité hovoriť o náboženstvách alebo o religiozite ako takej? Začnem zvyčajnou odpoveďou, že náboženstvo v našej spoločnosti zohráva veľkú úlohu a pravdepodobne táto úloha ešte stúpne s rozšírením islamu a náboženskej plurality. Dnes sa stretávame s príslušníkmi takých náboženstiev, o ktorých sme pred sto rokmi nemali ani poňatia. Je potrebné o tom hovoriť, aby bolo toto učenie správne pochopené. Ale dôležité je aj čosi iné. Kresťania by mali hovoriť o religiozite, mali by chápať, že ich neveriaci priatelia nejako duchovne žijú, niečo prijímajú, že ich spiritualita sa tiež z niečoho živí. Niekde hlboko v sebe má žido-kresťanské desatoro, na ktoré si nabaľuje nejaké predstavy o kozmickej energii. Je veľmi pravdepodobné, že títo ľudia istým spôsobom duchovne žijú, a povedal by som, že pre kresťanov je veľmi dôležitá úloha tento život rozpoznať, oceniť ho, hovoriť o ňom s uznaním, a poprípade sa pokúsiť takéhoto človeka priviesť k tomu, aby tento svoj nepriznaný duchovný život nejako kultivoval a aby si na tomto základe vypočul evanjelium. Myslím si, že kresťania robia chybu v tom, že z náboženstva robia len inštitúciu. Delia svet na čierny a biely, na tých, ktorí chodia do kostola a tých, čo nechodia. Lenže mali by ísť do vnútra a rozvíjať debaty o tejto religiozite a mali by religiozitu svojich známych nejakým spôsobom rozvíjať. Nemyslíte, že strach z neznámeho je našou chybou a aj to, že to, čo nepoznáme, zásadne odsudzujeme? 4 Priznám, že to odsudzovanie alebo strach mňa osobne trošku trápi, ale príčinou strachu je pocit ohrozenia, že by mi to mohlo niečo vziať, nabúrať

5 môj kresťanský koncept alebo nejako ohroziť moju kresťanskú vieru. Väčšina ľudí cíti strach úplne zbytočne, lebo kresťanská zvesť už po stáročia dokázala svoju moc, bola schopná odolať náboženskej pluralite a nebála sa nikdy ísť do stretu a polemík s inými obrazmi sveta. A povedal by som, že ten strach je zbytočný a mal by byť nahradený záujmom zistiť, čím ten druhý žije, oceniť to a pokúsiť sa nájsť to, čo ako kresťan môže oceniť a na spirituálnom živote neveriaceho človeka nejako pracovať. Vy ste príkladom toho, že si viete zachovať to kresťanské, aj keď ako kresťan sa zaoberáte aj ostatnými náboženstvami, dokonca nie len tými hlavnými, ale aj sektami, novými náboženskými hnutiami. Nemám pocit, aby mi dlhoročná práca s ľuďmi iných vier nejako ohrozila moje kresťanstvo. Práve naopak, dnes sa cítim byť viac kresťanom, intenzívnejšie to prežívam a lepšie chápem, ako pred desiatimi rokmi. Styk s týmito ľuďmi ma inšpiruje a niekedy pôsobí ako zrkadlo. Práve keď spoznávam, z čoho sa sýtia iní ľudia, tak rozpoznávam konštruktívne prvky kresťanskej tradície. Nehovorím, že táto cesta je pre každého, nemôžu predsa všetci kresťania odísť z kostolov a ísť študovať mešity, hinduistické chrámy a božstvá. To určite nie. No nemalá časť kresťanov by sa mala k takejto konfrontácii odvážiť. Ku svojmu prospechu a k prospechu tých iných. V konečnom dôsledku máme obdobie globalizácie, ktoré by nám malo poskytnúť aspoň základne informácie, keď už sa stretávame s tými ostatnými náboženstvami, aby sme sa navzájom neurážali. Povedal by som, že v našej sekulárnej spoločnosti sú mnohí ignoranti, ktorí si nikdy nedali veľa práce, aby sa zaoberali tým, o čom je napríklad kresťanská zvesť. Hodnotia ju iba na základe toho, čo niekto povie trebárs v televízii. Je veľmi smutné, že mnohí ľudia si nedajú nijakú námahu zistiť aspoň niečo o takom bohatstve, ktoré máme. Ale podobní ignoranti sme i my, kresťania, keď sa aspoň v základoch odmietame oboznámiť s prvkami iných tradícií. Možno veľkú úlohu majú v tomto média, keď uznávajú len niekoľko nimi vybraných denominácií náboženstiev a zvyšok hádžu do koša ako niečo podradné? Tak. A asi hlavne preto, že tomu nerozumejú a nechcú sa tým zaoberať. Radšej doma varia alebo pečú hus, než aby hľadali a študovali v nejakých knihách. To je pohodlnejšie, ale ten úžitok z pečenej husi je len čiastočný, zatiaľ čo úžitok z toho, keď sa dozvieme niečo nové aj o iných náboženstvách a duchovných tradíciách, je isto trvalejší. Bc. Andrea Čusová Zdá sa ti, že priveľa piješ? Myslíš, že máš problém s alkoholom? Potrebuješ pomoc? Anonymní alkoholici Sme tu pre teba! Každý piatok od 17:00 do 18:00 h. V Prešove nás nájdeš na Jarkovej ul. č. 77 (Katolícky kruh) Bližšie informácie aj o AA klube vo Vašom meste získate na: AL - ANON Stretnutia rodinných príslušníkov alkoholikov. Pre ľudí, ktorých životy boli a sú poznačené alkoholizmom manžela, manželky, rodiča, dieťaťa, iného príbuzného alebo priateľa. Každú nedeľu od 15:00 do 16:00 Nájdete na adrese: Jarkova ul. č. 77 (Katolícky kruh) 5 cesta máj

6 cesta máj kulty a sekty ako nadčasová otázka Podľa C. G Junga náboženstvá sú psychoterapeutické systémy. 1 V priamej nadväznosti na túto myšlienku pokračuje : Čo vlastne robíme my psychoterapeuti? Pokúšame sa vyliečiť utrpenie ľudskej psychiky, ľudského ducha alebo ľudskej duše a náboženstvá robia to isté. Pretože náš Pán sám je liečiteľ, je lekár, lieči chorých a zaoberá sa utrpeniami duše, a to je presne to, čo nazývame psychoterapiou. 2 Nadčasovú myšlienku uzatvára takto : Nie je to hra, ak nazývam náboženstvo psychoterapeutickým systémom. Je to najprepracovanejší systém a je za ním veľká praktická pravda. 3 Nadčasové ušľachtilé myšlienky a systémy sa však na určitom stupni byrokracie a morálnej úrovne stávajú len deklarovaným programom, syndrómom, za ktorý možno ukryť každú nekalú praktiku.4 Aj za tým je obrovská praktická pravda. Čím viacej je daný kolektív, daná komunita, či daná spoločnosť patologickejšia, tým častejšie sa následkom jednotlivých patológií neurotizuje. Určitým stupňom neurotizácie spoločnosti zodpovedajú určité tendencie vrátiť sa ku praktizovaniu ušľachtilých a sprofanovaných myšlienok bez máj 2010 falošných podtónov. Z histórie to možno doložiť vznikom kresťanských siekt v antickom Ríme, husitským revolučným hnutím, reformačnými hnutiami, pápežskými schizmami, i nežnou revolúciou. Tieto procesy často iniciujú a vedú kulty a sekty, ktoré sa z mnohých dôvodov kreujú ako donucovacie alebo sa na ne transformujú. Vznik kultov a siekt teda nikdy nemožno úplne potlačiť. V demokratickej spoločnosti je ale možnosť hovoriť o nich a upozorňovať na zhubné tendencie takýchto skupín. Podľa E. Fromma právo vyjadrovať svoje myšlienky má však význam len vtedy, ak sme schopní vlastné myšlienky vôbec mať. 5 Aby sme teda mohli mať svoje myšlienky a aby sa mohli skutočne napĺňať základné ľudské práva, ako ich deklaruje Ústava Slovenskej republiky,6 je nevyhnutné venovať pozornosť aj legislatívnej úprave výkonu a zabezpečenia ľudských práv a slobôd každého druhu. Takisto je vhodné venovať pozornosť i právnemu vedomiu spoločnosti o právach jej členov. Podľa všetkého nemožno opomenúť ani pozornosť na možnosť kontroly dodržiavania ľudských práv, i na možnosti ich uplatňovania či vynútenia. Výchova v mnohom predurčuje osud jednotlivca, ako dokáže uplatňovať tieto práva, zároveň táto výchova predznamenáva budúci charakter spoločnosti, no spoločnosť tiež môže svojho člena motivovať k prevýchove. Záleží na viacerých faktoroch, či pôjde o deviáciu alebo o pozitívnu deviáciu. Naša kultúra i právna kultúra má základ v rímskom práve. Od čias antickej rímskej ríše neustále prebieha transformácia z patriarchálnej rodiny na čele a s absolutistickým otcom rodiny na demokratickú rodinu, kde je postavenie partnerov rovnaké a ochrane práv jednotlivých členov sa venuje maximálna pozornosť. V otrokárskom zriadení starého Ríma paradoxne až do konca republiky chránil deti proti zneužívaniu alebo hrubému vykonávaniu otcovskej moci domáci súd (iudicium domesticum) alebo mimoriadne preskúmanie (extraordinaria cognitio). 7 Na prvý pohľad to boli veľmi slabé brzdy a protiváhy. Takýto objektívny domáci súd je však dnes minulosťou a

7 týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa často nemá ani takúto možnosť ochrany. Rovnako ju nemôže mať každá obeť skupín, ktoré sa špecializujú na zneužívanie ľudí v sociálnej núdzi. Sociálna práca sa kreovala na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia. Jej počiatky nachádzame v prípadovej práci (case work), ktorá bola používaná od roku 1890 ako konkrétna systematická práca so sociálne potrebnými klientmi. 8 Jej formovanie prebiehalo a naďalej prebieha v známej Kantovej myšlienke9. Je pre človeka. Ak pracovník pomáhajúcej profesie chápe klienta ako partnera (bez pózy v tomto chápaní), veľmi účinne prispieva aj k eliminovaniu každého javu sociálnej patológie. Aj k eliminovaniu kultovej závislosti. Skutočný sociálny pracovník, ktorý robí skutočnú sociálnu prácu, sa nemôže dostať do situácie, keď ako Shaw môže len konštatovať: Vešanie už máme za sebou, teraz len ostáva to vyšetriť. 10 Na začiatku roku 2009 sa v médiách objavilo viacej správ o evidentne týranom a zanedbávanom chlapcovi, ktorý s omrzlinami a s opuchmi z podvýživy prežil v michalovskej nemocnici len vďaka transfúzii krvnej plazmy. Znalci však popreli tieto objektívne skutočnosti a nálezy a skonštatovali, že chlapec je nezrelý a snaží sa vzbudzovať ľútosť 11. (Ako keby právo byť zranený a právo požadovať pomoc bolo vyhradené len starým a bohatým.) Keby sa táto obeť násilia s manipuláciou, ktorá dosahuje až charakter hypnózy, v kombinácii s vymývaním mozgu stretávala ďalej, onedlho bude len živočíchom. Okrem vzhľadu ničím nebude pripomínať autentického človeka s primeranou sebaúctou. Donucovacie skupiny napriek perfektným marketingovým stratégiám potrebujú aj takúto a obdobnú pomoc pre predpracovanie potenciálnych konvertitov. Pre sociálnych pracovníkov je každá z podobných a obdobných udalostí dôvodom na zamyslenie a výzvou na intervenciu v prospech klienta. V opačnom prípade ich predbehnú agresívnejší jedinci a skupiny. Využijú všetky druhy osamelosti cieľových skupín (kognitívnu, behaviorálnu, emocionálnu12), aby použili frustrovaných na maximálny zisk bez poskytnutia primeranej pracovnej odmeny a skutočného sociálneho bezpečia. Takto to napríklad urobil i A. Hitler. Od počiatku sa mu darilo uviesť predtým ešte hospodárskou krízou vyhladované obyvateľstvo v hravý výnimočný stav. Každodenný život sa pomocou masových zhromaždení, pochodových sprievodov, prehliadok, fanfár, vejúcich vlajok, štandárd, vyzdobených domov premenil vo veľké a trvalé slávnostné predstavenie. 13 Podľa P. Říčana, ktorý analyzuje aj dielo C. G. Junga, dejinné udalosti sa pripravujú dlho dopredu v hlbine kolektívneho nevedomia. Z povahy teórie plynie, že archetypy nie sú absolútne nemenné, otázkou je rýchlosť možných a logicky pravdepodobných zmien. 14 Aj keď momentálne nie je reálne okamžite rozbehnúť prepracovaný a finančne nákladnejší systém kultovej prevencie, primárna, sekundárna a terciárna prevencia kultovej závislosti v akýchkoľvek podmienkach má toto mať na pamäti. Negatívna skupinová dynamika, hoci má veľmi rýchlu akceleráciu a nemožno ju v danom okamihu eliminovať argumentovaním, a už vôbec nie manipuláciou, sa dá každopádne rozpustiť. Otázkou rýchlosti je, či a ako sociálny pracovník bude pripravený čeliť donucovacím skupinám. Jedným z nástrojov profesionalizácie sociálneho pracovníka je sebareflexia. Pod profesionálnou sebareflexiou rozumieme zamyslenie sa jednotlivca nad jednotlivými stránkami jeho profesionálnej činnosti. 15 Veľký zlom v realite nikdy nepríde sám. Sociálny pracovník v akýchkoľvek podmienkach môže s účinnou prevenciou zhubných závislostí, ktoré prináša pôsobenie donucovacích kultov a siekt, začať kedykoľvek. Pre pokoj svedomia okamžite. Presne v duchu myšlienky sv. Aurelia Augustína: Ako nie je znakom dobročinnosti napomáhať, aby niekto stratil väčšie dobrá, tak isto nie je znakom bezúhonnosti dovoliť, aby upadol do väčšieho zla. 16 Peter Ďurkovský LITERATÚRA 1. Augustinus Aurelius : Boží štát. In : Filo, O. : Antológia z dejín sociálnej a právnej filozofie. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Právnická fakulta, ISBN Ďurkovský, P. : Kulty a sekty pokrok a regres. Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku Písomná časť k dizertačnej skúške Fromm, E. : Lidské srdce. Praha : Nakladatelství Josefa Šimona, ISBN Fromm, E. : Strach ze svobody. Praha : Naše vojsko, ISBN Jung, C. G. : Analytická psychologie. Její teorie a praxe. Praha : Academia, ISBN Kant, I. : Základy metafyziky mravů. Praha : Svoboda, Kraus, W. : Kultura a moc. Olomouc : Votobia, ISBN Rebro, K. Blaho, P. : Rímske právo. Bratislava : Manz, ISBN Říčan, P. : Psychologie náboženství. Praha : Portál, ISBN Strieženec, Š. : Úvod do sociálnej práce. Trnava : TRIPSOFT, ISBN Žiaková, E. a kol. : Osamelosť ako sociálny a psychologický jav. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, ISBN Žilová, A. : Kapitoly z teórie sociálnej práce (náuka o sociálnej práci). Badín : MENTOR, ISBN Zákony 13. zákon č. 135/2001 Z. z. : Úplné znenie Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ďalších ústavných zákonov. Zdroje z internetu Je to snímka stránky, ako 7sa zobrazila dňa : 00 : 07 GMT._ cesta máj

8 veľká zmena cesta máj Veľká zmena v jeho živote návrat z liečebne. Zmenil svoj život, postoje a zmýšľanie... V pokojný letný večer sedíme na verande a vdychujeme vôň rozkvitnutej lúky, ale pri poslednom dúšku kávy v mojej mysli padá harmonický obraz našej idyly. Nedovolím silám temna šťastný sen odpíliť. Prečo sa mi nedarí zbúrať chrám nedôvery, uhasiť plameň neistoty, utíšiť sen o padajúcich schodoch a pri tvojich nových príchodoch som pripravená na tvoje premeny? Kto z nás dvoch bude zas zranený? V mojej duši sviečka horí, nesmelo trepoce svojimi krídlami. Prikryjem ju svojimi dlaňami a dúfam, že jej plameň nezhasne. Mnohé ženy si kladú tieto alebo podobné otázky pri návrate svojich manželov, partnerov, synov z liečebne. Ten strach je tam stále prítomný a preto je dobré, keď nielen partner po návrate z liečebne začne navštevovať kluby AA alebo A-klub, prípadne terapeutický, ale taktiež partnerka má možnosť pracovať na sebe v Al-anone. Chorý nie je len závislý člen rodiny, ale pomoc potrebuje celá rodina. V Al-anone v Bratislave som pracovala 10 rokov a prešla som istým vývojom, otvorili sa mi okná duchovného obzoru a v mojom živote došlo ku kvalitatívnym zmenám. formy práce, ponúkla som im 12-bodový program Al-anon, ktorý sme z angličtiny prekladali v spolupráci s niekoľkými členkami Al-anonu v Bratislave. Skupina prebrala celý program jedenkrát. Zúčastnili sme sa aj zjazdu AA, ktorý bol organizovaný v Sabinove. Pre tých, čo navštívili zjazd prvý raz, to bol obzvlášť silný zážitok stretnúť sa s ľuďmi z celého Slovenska, ale tiež zo zahraničia, z Čiech, Poľska, Maďarska. Nielen mítingy na zaujímavé témy, nové priateľstvá, ale taktiež pobyt v prírode v horách bol veľkým prínosom. So skupinou pracujem naďalej ako sponzorka DDA, pre tých, ktorí majú záujem čerpať z mojich skúseností, ktoré som získala v práci v Al-anon a tiež na početných seminároch v spolupráci s terapeutmi na Prednej Hore. Touto cestou chcem poďakovať za podporu programu AA a Al-anonu, ktoré začleňujú do liečebného procesu pacientov. Pri svojej práci s DDA okrem hlavného 12-bodového programu používam tiež literatúru, ktorú vydalo Združenie abstinentov Slovenska v rámci projektu pomoci deťom alkoholikov Nebojte sa kozávislosti a odpoveď je v nás cez Nadáciu pre deti Slovenska, Hodina deťom. Je potešujúce, že v posledných rokoch vzniká na Slovensku viac skupín Al-anon a DDA, ktoré napomáhajú rozvoju osobnosti a pomáhajú kozávislým v ich ťažkej životnej situácii. Helena Al-anon, Bratislava Pred rokom a pol som sa dostala do skupiny dospelých detí alkoholikov na internáte v Bratislave, kde som prišla so zástupcami Združenia abstinentov Slovenska. Skupina v Mlynskej doline pracovala už dva roky. Priniesli sme pre skupinu nejaké materiály. Keďže členovia boli práve vo fáze, v ktorej hľadali ďalšie 8

9 9 cesta máj

10 Vyplatí sa bojovať o pravé hodnoty Je až neuveriteľné, v čo všetko sú dnes niektorí ľudia ochotní uveriť, len aby nemuseli uveriť Bohu a zmeniť svoj život. cesta máj 2010 Nech je už autorom tohto zaujímavého citátu ktokoľvek, vystihuje pomery aj v našej súčasnej spoločnosti, kde prebieha zápas o pravdu, zápas o pravú vieru a o všetky pravé hodnoty, bez ktorých by náš život bol iba živorením. Nič na tomto svete nie je samo zo seba, nič nie je náhodné, pretože všetko pochádza z múdrosti a vôle Stvoriteľa a tak pre zmysluplnú existenciu všetkého a teda aj človeka, ako vrcholu stvorenia, poskytol Boh k tejto existencii poriadok vzájomnej harmónie, zákony pre celý vesmír, pre celý materiálny svet, ale aj zákony pre duševnú a duchovnú existenciu. Daroval nám schopnosť poznať pravdu a vedieť ju odlíšiť od lži, daroval nám schopnosť poznať cestu k pravde a pravému životu, ale zároveň nám daroval aj slobodnú vôľu, pomocou ktorej sa môžeme sami rozhodovať vo všetkom našom konaní. Keď vieme odlíšiť zlato od bižutérie, živý kvet od umelého alebo keď vieme odlíšiť originál umeleckého diela od kópie, pravú bankovku od falošnej, tak si musíme vedieť rozlíšiť aj vieru od povery, pravú tradíciu od tradicionalizmu alebo pravú kresťanskú morálku od pohanských nemorálností, pravého a živého Boha od mŕtvych bôžikov. Keďže sme stvorení na Boží obraz a podobu, musíme tiež vedieť, že mierou všetkých pravých hodnôt - pravdy, dobra, krásy, lásky je sám Boh, v ktorom je ich absolútna plnosť a do akej miery sa podieľame na týchto hodnotách, do takej miery sa približujeme k nášmu cieľu a zároveň sa vzďaľujeme od hodnôt falošných, resp. od hodnôt zlých, ktoré nás odvádzajú od cieľa. Božie slovo obdarené mocou je návodom a zároveň tiež zárukou pravosti hodnôt pre usmerňovanie nášho života. Od napĺňania týchto slov závisí celý náš život a nie od toho, čo nám niekto vyčíta z čiar na našej dlani alebo zo snárov a horoskopov. Nie z rôznych kamienkov alebo objímania stromov dostávame usmernenia či energiu pre správny život, ale z Božieho slova, z eucharistického Krista a ostatných sviatostí. Boh nás učí žiť a vlastným životom tu medzi nami na zemi nám dokázal pravdivosť svojich slov, keď nám ústami sv. Pavla povedal: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. Skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiadostivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozluky, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. Tí, čo to robia, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. /por. Gal 5,16-24/ A tento citát je odkazom v tejto našej úvahe aj pre tých našich bratov a sestry, ktorým správnu cestu životom podľa Božieho návodu prekrížili závislosti, ktoré sú jednoznačne skutkami tela, sú falošnými a deštruktívnymi hodnotami na rozdiel od abstinencie, ktorá je pozitívnou a pravou hodnotou budujúcou šťastný, radostný a pokojný život, pretože je ovocím Ducha. Žime preto duchovne a nebudeme spĺňať žiadosti tela. Úprimné priateľstvo s Kristom bude potom pre takýto život najvyššou garanciou. 10 mesačník cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr RNDr. Jozef Voskár, tit. kanonik Duchovný správca Gr.kat.charity v Prešove

11 Rádio Lumen duchovná adopcia T émou tretej rozhlasovej púte Rádia LUMEN bola rodina ako škola Božieho milosrdenstva. Pri tejto príležitosti sme začali projekt Duchovná adopcia ešte nenarodených detí. Duchovná adopcia je modlitba za ešte nenarodené dieťa, ktoré jeho rodičia vnímajú ako príťaž. Či je príčinou spôsob počatia, zlá finančná situácia, alebo zdravotné postihnutie, na tom nezáleží. Matka, či otec tohto dieťaťa vidí najrozumnejšie riešenie v interrupcii. Na interrupcii je najhoršie to, že je to konečné riešenie. Potrat totiž tehotenstvo nepreruší, ale definitívne ukončí. Je to krok, ktorý už nemôže vziať človek späť. Ročne vďaka potratu nedostane šancu narodiť sa viac ako 50 miliónov detí. Ten, kto sa pre duchovnú adopciu rozhodne, zloží sľub. Môže ho zložiť aj súkromne, najlepšie pred Eucharistiou alebo krížom. Súkromný sľub znie takto: Oslavujem Ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a obozretnými a zjavil si ich maličkým. Tak sa Ti zapáčilo. Najsvätejšia Panna, Bohorodička Mária, všetci anjeli a svätí. Vedený(á) túžbou pomôcť brániť nenarodených, ja (tu povie človek, ktorý sa pre duchovnú adopciu rozhodol a spĺňa podmienky, svoje meno a pokračuje), vyhlasujem a sľubujem, že od dňa (povie konkrétny dátum) beriem do duchovnej adopcie jedno dieťa, ktorého meno pozná len Boh, a počas deviatich mesiacov, každý deň sa budem modliť za záchranu jeho života a za jeho spravodlivý a dobrý život po narodení, a to: * modlitbu, ktorú sa teraz pomodlím * môže pridať aj dobrovoľné predsavzatie, ktoré ale musí byť splniteľné. Tieto predsavzatia vo svedomí nie sú záväzné (jedno tajomstvo posvätného ruženca napríklad) cesta máj Každodenná modlitba, ktorú sa bude nasledujúcich deväť mesiacov modliť, znie: Pane Ježišu, pod ochranou Tvojej Matky Márie, ktorá Ťa porodila s láskou a svätého Jozefa, muža dôvery, ktorý sa staral o Teba po narodení, prosím Ťa za mnou duchovne adoptované nenarodené dieťa, ktoré sa nachádza v nebezpečenstve smrti. Prosím, daj jeho rodičom lásku a odvahu, aby svoje dieťa nechali žiť život, ktorý si mu určil Ty sám. Amen. (Cirkevné schválenie: Mons. František Tondra, spišský biskup, Spišské Podhradie 16. marca 2007, číslo: 444/07). Obrázky s textom modlitby za duchovne adoptované dieťa si môžete objednať na telefónnom čísle 048/

12 Ak chceš zmeniť svet, začni od seba (alebo Kto sme bez hriechu) cesta máj Občas sa dostávame k životným križovatkám. Stretávame sa s individualizmom v zmysle: Ja si svoje povinnosti plním a čo sa deje okolo nás, či už ide o spravodlivosť alebo nespravodlivosť, na to sa pozeráme ako nezaujatí diváci. Nedostávame sa do okolností, keď sa treba niekoho zastať, pomôcť mu? Nechýba nám často dobrá vôľa? Som presvedčený, že ak bude medzi nami čo najviac ľudí dobrej vôle, skôr sa odrazíme od dna a vykročíme na cestu vedúcu k spravodlivosti a pokoja. Dnešný človek často miluje iba seba a obdivuje sa. No práve z takej lásky sa rodia nešťastia. Nie je to tak, že ak sa peniaze stanú predmetom nášho prvoradého záujmu, je pravdepodobné, že môžeme byť veľmi zraniteľnými voči každému druhu morálneho pokušenia? Ako kresťan však uvažujem nasledovne. Sex, násilie, intrigy, podvody, klamstvá, zneužívanie slabších, bezbranných či rozbíjanie rodín sa dnešnému človekovi hlavne bulvárom ponúkajú ako bežné pre tento svet. Ako tomu odolať? Keď budete volať ku mne, keď prídete ku mne a budete sa modliť ku mne, vypočujem vás (Jer 29). Modliť sa, prosiť, ale s pokorou, aby modlitba nebola sebecká. Tak dokážeme, že máme vieru a čo hovoríme, myslíme vážne. Boh nás vypočuje a veríme, že vypočuje i tiché modlitby vyslovené v srdci. Hnev nie je správnym riešením problému. Aj mňa navštívil Pán s krížom. Prišiel som o prácu. Dôvod - reorganizačné zmeny. Na pracovisku zostali poberatelia dôchodkov a ja som skončil. Pociťoval som nespravodlivosť, ba dokonca hnev. Slová kňaza i štúdium Svätého písma mi otvorili oči. Pochopil som, že hnev najviac trápi dennodenne moje vnútro. Naučil som sa, že hlavne kresťan by mal byť príkladom svojou láskou k iným ľuďom a rešpektovaním Desatora. Nie je veľmi vhodné, aby kresťania pracovali iba na svojej autorite, túžili po vyšších miestach bez ohľadu, či na to majú alebo nie. Naopak, malo by im ísť o službu a dobro i pre druhých. Často sa sám seba pýtam, koľkí z nás kresťanov zostanú i vo vyšších funkciách spravodlivými, statočnými, nepodplatiteľnými? A akú zodpovednosť cítia kresťania pred Bohom za dary, ktoré dostali? Ťažká otázka, ešte ťažšia odpoveď. Dennodenne zápasíme s vlastnými sklonmi konať mnohé veci, ktoré nie sú správne. Ako si pomôcť? Prosme vo svojich modlitbách o pomoc Svätého Ducha. Prosím, dajme priestor najvyššej, jedinej dokonalej spravodlivosti, nech ona súdi i všetky skutočnosti v uvedenom príbehu. Ak si napĺňame svoju myseľ čistými myšlienkami, bude i naše správanie čisté (Flp 4,8). Ak sa budeme zaoberať nečistými vecami, povedie nás to k zlým skutkom. Je správne pomstiť sa alebo odplatiť sa za zlo, ktoré nám azda spôsobili iní? (Prís 24,29; Rim 12,17-21) Prosím, buďme ozajstnými kresťanmi, prejavme lásku a odpúšťajme si. Nesúďme, lebo budeme súdení. Jozef Rybiansky 12 mesačník cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr

13 Boh patrí aj mne Je viac než úžasné, že Boh nepatrí len rehoľnej sestre, obetavým duchovným, tým, čo napísali knihu o viere, tým, čo sú na správnej ceste, úbohým chorým, chudobným. Boh patrí aj mne, aj môj je. Šťastný je každý, kto na to príde, každý, kto to vie, klub alkoholikov hľadajúcich abstinenciu každý štvrtok od do h Jarková 79, Prešov cesta máj bratia a sestry. Informácie o ďalších kluboch získate na Milan Kováč 13

14 cesta máj Pojem životné zručnosti je súbor zručností potrebných k životu. Životné zručnosti potrebuje každý človek či už zdravý alebo hendikepovaný, aby mohol viesť kvalitný, uspokojujúci život, vedel rozvíjať sám seba, vytvárať a udržiavať sociálne vzťahy, dosiahnuť ciele, ktoré si v životnom období stanoví a stotožní sa s nimi. Bednařik uvádza, že slovo životné sa používa v dvoch základných významoch v závislosti od životnej situácie detí. Jeden je existenciálny, hovoriaci o životných situáciách na hranici života a smrti. Čiže v tomto poňatí je životná zručnosť chápaná ako zručnosť, ktorá smeruje k ochrane života. Napríklad, ľudia pracujúci s africkými deťmi - učia ich chrániť sa pred HIV alebo na Slovensku to môže byť práca s ohrozenými deťmi a mládežou, ktorých učíme ubrániť sa ponúkanej droge. Ďalším aktuálnym problémom v SR je ako odhadnúť, ktorá zábava skupiny je ešte zábavou a ktorá môže viesť k ublíženiu na zdraví či prekročeniu zákona. Druhým významom slova životné je širšie ponímanie tohto pojmu a hovorí o zručnostiach potrebných pre kvalitnejší život človeka v spoločnosti. Životné zručnosti v tomto ponímaní sa týkajú rozvoja osobnosti dieťaťa, emocionálnej inteligencie, sociálnych zručností a zručnosti v myslení. Tieto zručnosti prinášajú deťom a mladým ľuďom plnohodnotné prežívanie sveta, lepší výkon a orientáciu v spoločnosti. Z doposiaľ uvedeného je na mieste povedať, že výchova životných zručností začína u dobre vychovaných rodičov, ktorí dosiahli kladný stupeň zrelosti. Je však zarážajúce, s akou nezrelosťou sa stretávame u mnohých z nich. Jedným z prejavov tejto nezrelosti je majetkový vzťah k deťom. Mnohokrát prevláda rys sebectva, keď rodičia sú presvedčení, že majú vždy pravdu, že si dospelí môžu dovoliť rôzne neposlušnosti, ktoré však nie sú pre deti. S týmto modelom správania sa rodičov voči deťom sa pri mojej 14 mesačník ROZVÍJANIE ŽIVOTNÝCH ZRUČNOSTÍ U DETÍ A MLADÝCH ĽUDÍ AKO REAKCIA NA ZMENU ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU RODÍN desaťročnej praxi stretávam tak v rodinách so zdravým dieťaťom, ako aj v rodinách s hendikepovaným dieťaťom. Podľa mojich skúsenosti sa patologické správanie pri rodine so zdravým dieťaťom, ako aj v rodine s hendikepovaným dieťaťom prejavuje tým, že si rodičia myslia, že svoje dieťa milujú. Je to však pravá láska? Mnohokrát nie. Poväčšine je to láska, ktorá chce vlastniť, ktorá nedáva rastúcemu dieťaťu slobodu a bráni mu, aby získalo sebadôveru a postupne sa stalo nezávislým a svojprávnym. Dieťa by malo neustále prežívať, že ho rodičia milujú bez akýchkoľvek podmienok a od tohto základu je už iba krôčik k tomu, že si jedinec osvojí zručnosti, ktoré mu pomôžu efektívne zvládnuť bežné aj záťažové životné situácie. Vo svojej sociálno pedagogickej praxi som sa často stretávala s rodičmi hendikepovaných detí, ktorí boli mnohokrát presvedčení, že oni sú tí, ktorí by mali byť stredobodom pozornosti, lebo oni žijú utrpenie so svojím hendikepovaným dieťaťom, ale mnohokrát sa práve tento životný postoj odzrkadlil na ich dieťati. Chcem tým povedať, že ako zdravé, tak aj hendikepované dieťa potrebuje prežívať v rodinnom spoločenstve láskyplné vzťahy bez akýchkoľvek podmienok. Absolútne nie sú na mieste výčitky typu ja som sa pre neho obetoval a nedal ho do ústavu, tak mi vy všetci teraz a hneď pomáhajte a najlepšie by bolo, keby pomoc pre moje dieťa smerovala podľa mojich predstáv. Bezpodmienečná láska ako základ životných zručností je vo svojej plnosti ideálom, o ktorý sa každá rodina musí denne usilovať a približovať sa mu. V dennej praxi to môžu rodičia a deti uskutočňovať tak, že každý večer sa budú navzájom vyznávať predovšetkým zo svojej lásky alebo previnenia. Previnením z tohto pohľadu nie je len škaredý skutok konkrétneho dňa, ale ešte viac dobro, ktoré sme zanedbali alebo nechceli vykonať, lebo to bolo namáhavé. Tento cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr

15 príklad je iba jeden z množstva, ktorý odporúčam realizovať v rodinách, aby sme položili základ pre rozvoj životných zručností našich detí. Ak nebudeme pracovať na kvalite rodinného prostredia, pripravme sa na ťažkosti spojené so zvládaním životných situácií u našich ratolestí. Keďže je mi blízka problematika mentálne postihnutých a detí s poruchami správania, nemôžem opomenúť aj miesto odborníka vo svete rozvoja životných zručností. Mňa nezaujímajú diagnózy, pred sebou vidím vždy dieťa a to je možno to klišé, ktoré ma posúva v práci s týmito cieľovými skupinami. Je nesprávne, ak rodič miluje s podm i e n k a m i, ale je priam katastrofou, ak odborník pracuje s predsudkami. Práca s dieťaťom a mládežou je náročná na čas a preto je potrebné, aby deti pracovali aj doma s pomocou poučených rodičov. Koľko odborníkov na problematiku pat o l o g i c k e j m l á d e ž e a detí využíva potenciál rodiny k rozvoju a obnove životných zručností? Neviem, ale určite odborná práca prepojená s prácou s rodinou má podľa mojich skúsenosti väčšiu šancu na úspech, ako tá, ktorá sa robí izolovane. V dnešnej dobe sa častokrát stáva, že ak deti niečomu nerozumejú, ak niečo nepoznajú, ak je niečo iné, než sú zvyknutí, začnú sa jeden z druhého vysmievať a spôsobujú si obrovské rany. Je na mieste otázka, či nedokáže rodina, ako systém, pripraviť dieťa na tieto udalosti v kruhu rodinného spoločenstva a tak predísť spúšťačom pre rôzne podoby patologického správania sa zdravých i hendikepovaných detí? Mojou odpoveďou na túto otázku je, že rodina môže naučiť dieťa zručnosti ako vedieť prijať výsmech ako výzvu a odlíšiť ju od provokácie, ale musí rátať s tým, že do rozvoja tejto zručnosti musí rodina investovať veľa času a každý člen sám seba. Ken Adams je úspešný autor a skúsený učiteľ, ktorý má bohaté pedagogické skúsenosti s deťmi a mládežou s rôznymi schopnosťami. Tento autor uvádza príbeh : Pred tromi mesiacmi chodil Adam do nápravného ročníka. Ledva čítal a z matematiky ovládal iba základy. Učil sa veľmi pomaly a bol odsúdený na zlé výsledky na druhom stupni. Ale už po hodinovej práci s ním som sa presvedčil, že ak ho vhodne motivujem, vôbec sa neučí pomaly, naopak, dokáže postupovať veľmi rýchlo. Poradil som jeho rodičom, ako mu pomáhať medzi našimi stretnutiami a začal som a mládeže. s Adamom pracovať dvakrát do týždňa. Čoskoro sa Adam v čítaní a matematike d r a m a t i c k y zlepšil. Týmto príbehom chcem poukázať na to, že ucelené a systematické učenie sa životným zručnostiam zvyšuje efektivitu a kvalitu učenia a predpoklad ich úspešného používania tak v rodine, ako aj v individuálnom živote detí Mgr. Soňa Gaborčáková Použitá literatúra: BEDNAŘIK, a kol..: Životné zručnosti a ako ich rozvíjať. Nadácia pre deti Slovenska. BRATISLAVA, ADAMS, K.: Prebuďte génia vo svojom dieťati. SLO- VART, BRATISLAVA, PŠENIČKA, O.: Trblietanie dotyku. Vydavateľstvo Michala Vaška: PREŠOV, cesta máj

16 Dôležitosť výchovy v rodine cesta máj Ak sa pozeráme na učenie Koncilu a vnímame jeho posolstvo aj v dnešnej dobe, nemôžeme nevidieť to, že Koncil v mnohých prípadoch nazýva rodičov spolupracovníkmi milosti a svedkami viery. Oni sú prvými vychovávateľmi svojich detí.1 Darovaním života ich viaže zodpovednosť za výchovu, ktorá je taká dôležitá, že ak chybuje, len ťažko ju možno nahradiť.2 Vnímajúc tento fakt nemožno neopomenúť, že úlohou rodičov je vytvoriť také prostredie, v ktorom sa bude dieťa vychovávať v duchu Kristovho evanjelia.3 Model rodiny rodičov určuje v hlavných obrysoch prototyp rodiny, ktorú dieťa neskôr vytvorí. Treba urobiť všetko preto, aby sa tento model čo najväčšmi približoval k želanému ideálu. Správanie otca značne ovplyvňuje psychický vývin detí, rovnako materské znaky sa neskôr odrazia v konaní synov i dcér.4 Pre Cirkev je neprijateľný tak individualistický ako aj kolektivistický model spoločenského života. Nepoukazuje na nejaký vlastný model, ale v duchu kresťanskej vízie spoločnosti ponúka pevné zásady, na ktorých sa má budovať sociálna sféra života. Tieto zásady naznačujú spôsob naplnenia poslania kresťanov mať plnú účasť na spoločenskom živote. Východiskom je predovšetkým uznanie, že ľudská osoba, 16 mesačník ako aj rodina, je centrom spoločenského života.5 Veľmi pekne o tom hovorí kardinál Alfonso Lopez Trujillo, predseda Pápežskej rady pre rodinu, ktorý zdôrazňuje, že každý národ, ktorý si chce posilniť vlastnú dušu a zabezpečiť humánnejšiu, solidárnejšiu a spravodlivejšiu budúcnosť, musí nepochybne posilniť rodinu, ako základnú inštitúciu ľudstva. 6 Toto posilnenie rodiny ako inštitúcie vníma tak cirkevné Magistérium, ako aj štátna legislatíva, kde sa v zmysle Ústavy Slovenskej republiky okrem iného píše, že rodina a rodičovstvo sú pod ochranou zákona, teda sú chránené pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.7 Cirkvi nejde len o hlásanie evanjelia v širších zemepisných oblastiach alebo stále rastúcemu počtu obyvateľstva, ale ide jej aj o to, aby slová evanjelia pretvárali zásady, podľa ktorých ľudia posudzujú rozhodujúce hodnoty, predmety, na ktoré sústreďujú všeobecný záujem, spôsob myslenia, pramene, z ktorých čerpajú podnety a vzory ľudského života, ktoré sú v rozpore s Božím slovom.8 V tomto smere má práve kresťanská rodina veľmi veľké možnosti, pretože práve ona sa stala základnou bunkou spoločnosti.9 Ako sme si spomenuli predtým, rodina je životne organicky spojená so spoločnosťou a to svojou službou životu. Tlmočníkmi lásky Boha Stvoriteľa a jeho spolupracovníkmi sa manželia stávajú vtedy, keď veľkodušne a zodpovedne plnia úlohu odovzdávateľov života a vychovávateľov.10 Rozhodnutie o tom robia manželia pred Bohom na základe spoločnej úvahy, v ktorej má miesto poslušnosť a úcta voči Bohu, vlastné dobro a dobro detí, podmienky doby a životnej úrovne, súlad s vlastným svedomím, s Božími zákonmi a náukou Cirkvi, ktorá ich hodnoverne vykladá. Kresťanská rodina nezabúda, že je povolaná ohlasovať Evanjelium života a slúžiť mu. Veď vo svojej podstate je svätyňou života, miestom, kde je život prijímaný, chránený a rozvíjaný ako Boží dar, ktorý je treba chrániť s tou najväčšou starostlivosťou hneď od počatia. Rodina v súvislosti so spoločnosťou vytvára základ a životný zdroj, lebo občania sa rodia v rodine a v nej nachádzajú aj prvú školu spoločenských čností, ktoré oživujú a rozvíjajú spoločnosť. Dieťa žije v reálnom svete, preto sa musí vedieť rozhodovať podľa svojho svedomia. Všetci sme dostali schopnosť rozlišovať dobro a zlo a túto schopnosť treba rozvíjať. Ide o formovanie svedomia, ktoré bezpodmienečne patrí do kompetencie rodičov.11 Práve rodina je prostredím, kde sa dieťa oboznamuje so životom v spoločnosti, kde sa učí nadväzovať kontakt s ostatnými a osvojuje si morálne hodnoty. Absencia vo výchove k čnostiam má za následok neistotu, do ktorej človek dneška neraz upadá, presne tak, ako spoločnosť, v ktorej zlyhá nejaká ideológia. Hlboký relativizmus spôsobuje, že mladý človek nemá zmysel života, preto hľadá východisko v závislostiach. Práve v tomto zmysle si treba nanovo uvedomovať, že dieťa nesmie vychovávať deštruktívna kultúra,12 ale rodič, ktorý by mal mať hierarchicky usporiadaný systém hodnôt. Všetci ľudia sú povolaní k tomu istému cieľu, ktorým je sám Boh. On si nechcel vyhradiť vykonávanie všetkých mocí iba pre seba. Každému človeku zveruje úlohy, ktoré môže vykonávať podľa schopnosti svojej prirodzenosti. Tento spôsob vládnutia sa má napodobňovať v spoločenskom živote. Spôsob, akým Boh riadi svet, svedčí o jeho hlbokej úcte k ľudskej slobode a mal by inšpirovať múdrosť tých, čo spravujú ľudské spoločenstvá.13 Rodina je škola ľudského bohatstva, spoločenských úloh a nenahraditeľnou školou spoločného cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr

17 života.14 V nej človek najviac dáva najavo, že je spoločenská bytosť. Rodina je povinná reagovať na potreby spoločenstva a zvlášť iných rodín.15 Práve ona má tiež nenahraditeľné miesto aj pri formovaní partnerských vzťahov. Dieťa na seba postupne preberá správanie sa rodičov a tento model neskôr uplatňuje v partnerstve, v rodičovstve i v spoločnosti. Preto je dôležité, aby bol model rodiny pozitívny. Kresťanský model rodiny pozýva do svojho stredu Boha ako pevnú súčasť vzájomných vzťahov medzi ním a jednotlivými členmi rodiny navzájom.16 Ak to takto nefunguje, v mnohých prípadoch sa rodina nestáva školou života, ale stáva sa miestom spoločenského egoizmu. Svojou prirodzenou povahou je rodina pôvodným spoločenským jadrom a spoločenstvom, v ktorom sa uskutočňuje prvý a najpodstatnejší spôsob spolužitia, zameraný na cieľ človeka. Ako spoločenstvo spolužitia má rodina svoju jednotnú štruktúru, ale nie je uzavretá sama v sebe, naopak, rozpína sa do širokej siete príbuzenských, spoločenských a cirkevných vzťahov, hlavne silou nového prikázania (Jn 13,34) lásky, ktoré prichádza od Krista, zdokonaľovateľa a posväcovateľa prirodzeného puta.17 Podľa učiteľského úradu Cirkvi rodina má spolupracovať so štátom pri tvorbe spoločného dobra, rodičia majú neodvolateľné právo na výchovu detí (vrátane náboženskej výchovy) a materstvo je základnou úlohou ženy, čo znamená, že ak žena vykonáva iné úlohy mimo rodiny, nemajú jej prekážať pri plnení jej základných úloh, t.j. úlohy matky a ženy.18 Treba si uvedomiť, že nielen rodina má plniť svoju úlohu voči spoločnosti, voči štátu, ale aj štát voči rodine. Štát sa má usilovať poskytnúť rodinám hospodársku, výchovnú, politickú, kultúrnu, no najmä sociálnu pomoc, ktorú potrebujú na zodpovedné plnenie všetkých svojich úloh. Štát si nemôže ani nárokovať, aby mu rodina bola podriadená. Štát nie je nad rodinou, ale stojí v jej službách. 19 Štát má uznať, že aj rodina má svoje práva, ktoré musí rešpektovať a musí sa riadiť zásadou vzájomnej podpory. Preto štát nemôže rodinu oberať o tie úlohy, ktoré môžu sami dobre plniť, ani čo len v jej základoch. Musí ponechať rodine plne sa realizovať pri vykonávaní úloh a dokonca štát musí rodine patričným spôsobom aj napomáhať v realizácii týchto úloh. Vo vzájomnom vzťahu kultúr a skúseností ľudského života Cirkev prispieva svojou náukou a činnosťou k tomu, aby sa spoločnosť stala ľudskejšou tým, že kladie veľký dôraz na dôstojnosť ľudskej osoby, utužuje spoločnosť a v nemalej miere dáva človeku a jeho práci hlbší zmysel. Takto sa rodina pôsobením Cirkvi stáva prameňom lásky a ľudskosti, ktorá je tak dôležitá pre kladný rozvoj spoločnosti.20 Rodinu treba podporovať a chrániť primeranými sociálnymi opatreniami. Tam, kde rodiny nie sú schopné plniť svoje úlohy, majú iné spoločenské celky povinnosť im pomáhať a podporovať rodinnú ustanovizeň,21 pretože práve rodinný život je uvádzaním do života spoločnosti. Napriek tomu je azda globálnym problémom, že sa rodina ako taká neraz dostáva do situácie, kedy s ľútosťou konštatuje pravý opak a síce nezáujem spoločnosti o jej rast. Cirkev v tomto prípade verejne bráni práva rodiny pred štátom a spoločnosťou22, pričom zdôrazňuje, že uznanie dôstojnosti a práv človeka obsahuje zo strany občanov povinnosť vzájomnej úcty a lásky, ako aj víťazstvo nad sklonom k individualizmu a aktívnu účasť na spoločenskom živote. 23 Preto je potrebné v jednotlivcoch vychovávať prirodzený cit pre spoločenskosť, posilnený a obohatený duchom solidárnosti, zjavený a vliaty Kristom.24 Negatívne vplyvy zo strany výchovného prostredia Na rodinu a celý proces výchovy má veľký vplyv rozmanitosť výchovného prostredia, ktoré je neraz ovplyvňované vonkajšími prvkami, napr. masmédiami, ktoré nie v malej miere, aj keď nemusia priamo, ale predsa, ovplyvňujú spoločenské zákony a priority, ktoré sa stávajú potom nezhodnými s kresťanstvom. Manželia a rodičia majú vo svojom živote veľmi dôležité poslanie, ktoré je akousi spoluprácou s Bohom na jeho stvoriteľskom diele.25 Ide tu o neodmysliteľnú výchovu detí, ktorá prichádza neraz do konfliktných a ťažkých situácií a to aj vplyvom nesprávnych výchovných metód. Na základe výchovnej služby rodičia sú svedectvom svojho vlastného života pre svoje deti a prvými hlásateľmi evanjelia. Len čo sa dieťa narodí, zasypú ho mladí rodičia láskou, pozornosťou a nehou. Šťastie jedného je šťastím všetkých. Väčšina rodičov sa usiluje vychovať deti tak, aby bolo podľa ich predstáv v živote šťastné a úspešné. Žiaľ nie všetci rodičia si od prvých chvíľ narodenia dieťaťa uvedomujú svoju veľkú zodpovednosť i neľahkú úlohu. Mnohí sa nad svojím poslaním rodiča začnú zamýšľať až vtedy, keď sa v správaní dieťaťa ukážu prvé vážnejšie nedostatky. Iní zasa začnú cieľavedomejšie pristupovať k formovaniu svojho dieťaťa, až keď dospieva a keď sa ich sen, ktorý snívali už pri jeho narodení, začína rúcať. Treba si tu uvedomiť, že mať dobrých rodičov a vzápätí byť takými rodičmi, vychovávať deti tak, aby sa raz stali dobrými rodičmi, to je ustavičný kolobeh rodinnej výchovy.26 Tento kolobeh sa naplní iba vtedy, ak rodič hneď to znamená od počiatku života dieťaťa bude pamätať na túžbu vypestovať v ňom kladné ľudské vlastnosti a cnosti, ak sa bude snažiť vychovávať prísne a napomínať (Ef 6,4), no nie ako despota, ale ako ten, čo síce napomína, ale miluje. Negatíva pri výchove zo strany prostredia vyplývajú tiež z nekvalitnej prípravy na manželstvo a rodičovstvo, nakoľko sa zvyšuje množstvo rozvodov a zvyšuje sa počet detí žijúcich v detských domovoch a to aj napriek tomu, že ich rodičia sú nažive.27 Nedostatkom rodičovského príkladu sa rodičovstvo v novom pokolení začína cez vlastné pokusy a omyly a takto môže reťazec nešťastia naďalej rásť. Ak hovoríme o nepriaznivých vplyvoch vyvolaných nedostatkom prípravy k manželstvu a rodičovstvu, treba zdôrazniť, že podstatnú časť prípravy na rodičovstvo by mali tvoriť okrem vierouky, aj etika a pedagogika. Etika preto, aby rodič celým svojím životom a životným štýlom mohol byť vzorom svojich detí, pedagogika zasa preto, aby poznal, ako môže a má formovať mladého človeka v jednotlivých vekových obdobiach. V bližšom a konkrétnejšom ponímaní 17 cesta máj

18 cesta máj výchovy treba pritom pamätať a venovať pozornosť najmä antropologicko-vývojovým, či teologickopastoračným prvkom, využijúc pri tom aj najnovšie poznatky vied o človeku a pedagogických vied týkajúcich sa každého veku. Pri tom treba múdro spojiť rôzne etapy cesty viery a dbať najmä na to, aby takáto rodinná, či všeobecná katechéza detí našla svoje harmonické zavŕšenie v neskoršom veku.28 Hneď od počiatku však treba pamätať na to, že trpezlivý rodič si má vždy nájsť čas vštepiť deťom princípy života, základy viery a etiky i spoločenského správania sa. Je nutné praktizovať hodnotovú reorientáciu sveta, ktorá vyžaduje vidieť mnohé problémy z nadhľadu, pričom treba hľadať príčiny a možnosti. Nie Boh potrebuje svet, ale svet potrebuje Boha, aby ľudský život mohol mať zmysel.29 Slová poučenia sa ale nesmú rozchádzať so skutočným životom rodiča. Treba pamätať na to, že príklad rodiča je ten najúčinnejší výchovný prostriedok.30 Dieťa tu nielen sleduje život rodičov, ale sa aj priamo zúčastňuje na tomto procese. Vnímanie tohto faktu, že rodičia sú príkladom svojich detí, sa dnes vníma rozdielne, čoho príkladom sú aj výsledky zo štatistík dotazníkovej ankety o rodine. Anketa sa uskutočnila na Slovensku v januári až marci v roku 1991, pričom bolo rozdaných 2376 dotazníkov, ktorých návratnosť bola 36%. Priemerný vek respondentov bol tridsaťosem rokov. Zo spomínaného dotazníka o rodine vyplýva, že najväčším problémom je výchova detí (v 30,3%), ďalej bežné konflikty pre maličkosti (30%) a na treťom mieste finančné ťažkosti. Rodičia považujú za najúčinnejšie tieto prostriedky: vlastný príklad (87,4%), dohováranie a presviedčanie (16%), poukazovanie na vzor (9,2%), bitkou chce problémy výchovy riešiť 2,2% respondentov. Výchovu detí považuje za prirodzenú súčasť života, zdroj radostí i starostí až 84% manželov. K pocitu, že výchova je povinnosť a príťaž, sa priznáva 2,1%. Rodičia udávajú najväčšie problémy s deťmi v oblasti poslušnosti, úcty k rodičom a k autorite 34,6%, v dodržiavaní poriadku a hygieny 32,7%. Ohrozenie detí zvonku kamarátmi a skupinami pociťuje 14,1% rodičov, pričom k tejto otázke sa nevyjadrilo 22% rodičov.31 Zo spomínaného dotazníka vyplýva, že hoci je percentuálny počet viac naklonený pozitívnym skúsenostiam pri výchove a charakteristike rodín, treba mať na pamäti a riešiť aj to zvyšné percento, ktoré je nateraz takmer zanedbateľné, no neskôr môže vážne narušiť nielen výchovný systém, ale aj budúce manželstvá a rodiny. Ak sa pozeráme na výchovu ako na možnosť tvorenia hodnôt v človekovi a samotnú formáciu človeka, živá kresťanská výchova napomáha pri budovaní života podľa Božích prikázaní, čo je potrebné k tomu, aby sa z okolia spoločnosti vytrácala tendencia nemravnosti a konzumizmu. Mravná obroda spoločnosti však nie je možná bez mravnej a duchovnej obrody rodín. Vo všeobecnosti v pohľade na súčasný postmoderný prístup k hodnotám, ktoré sa dotýkajú rodiny a celkovo atmosféra spoločnosti, pôsobia na rodinu často rozporne.32 To, čo prináša postmoderná kultúra, sa v mnohých smeroch odlišuje od tých hodnôt, 18 mesačník ktoré by sme mohli nazvať ako prirodzene zakotvené potreby človeka. Napríklad, v oblasti vzťahov mužov a žien sa preferujú silné a momentálne zážitky, vplyvom sexuálnej revolúcie sa v tejto oblasti ponúkajú konzumné a hedonistické ciele, prezentujú sa obavy z trvalých vzťahov, čím sa oslabuje hodnota manželstva a manželskej vernosti, hodnota obety sa považuje skôr za slabosť, ako za silu ducha a pod. Ohrozenie edukačného procesu vplyvom masmédií V dnešnej dobe hrajú veľkú úlohu už na začiatku spomínané masmédiá, ktoré predkladajú rôzne modely modernej rodiny a silno vplývajú na vnútorný život jej členov. K pozitívam patrí získanie nových poznatkov a poučení, šírenie kresťanskej kultúry a evanjelizačný program, nabádanie na solidaritu a pod. V súvislosti s prínosom negatív tohto výdobytku doby možno spomenúť napr. manipuláciu svedomia, sprostredkovanie a zakódovanie vnemov násilia, brutality, zvrátenej sexuality, mylnej predstavy o stálosti a hodnote manželstva, izoláciu rodičov a detí, zmenšovanie súdržnosti. Ideály a životné vzory ponúkané spoločenskými komunikačnými prostriedkami, reklamou, či samotnými protagonistami verejného, spoločenského, politického a kultúrneho života sú často nositeľmi radikálne protievanjeliového konzumizmu.33 Masmédia vytvárajú širokú oblasť pôsobenia a ich činnosť je riadená vlastnou mediálnou kultúrou. Mediálna kultúra funguje v spolupráci s etickými kódexmi a právnymi predpismi národných a medzinárodných politických spoločenstiev.34 Tieto kódexy sú neraz porušované a obchádzané, pričom sa vytvára kultúra, v ktorej je dovolené všetko, čo vedie k hromadeniu ekonomického kapitálu,35 nedbajúc na kapitál ľudský. Svätý Otec pripomína, že kultúra týchto masmédií je nasiaknutá typicky postmoderným chápaním, podľa ktorého jedinou absolútnou pravdou je, že nejestvujú absolútne pravdy. 36 Pravdou sa stáva to, čo prináša najväčší zisk. Tu už vôbec nejde o neškodné trávenie času, ale ide tu o skutočné manipulovanie s človekom, či už s jeho vedomím alebo bez neho. Televízia je prostriedkom masovej komunikácie, ktorý najviac mení doterajšie formy vzdelávania nielen dospelých, ale aj detí a mládeže.37 Neraz predbieha iné formy výchovného pôsobenia a pretvárania človeka. Pôsobí na ľudí rozličných vekových kategórií s rozličnou vzdelanosťou a kultúrnou úrovňou. Preto by sme mali od nej očakávať, že bude pre každého bez rozdielu prínosom a bude prispievať len ku kladnému formovaniu človeka. No nie v jednom prípade sme svedkami inej skutočnosti. Televízia ponúka neraz relácie, ktoré navonok pôsobia ako zábavné, neraz pôsobiace ako súťaživé, no ich skutočným cieľom je poukázanie nového života, v ktorom morálka, etika, či duch viery nemajú svoje miesto. Preto aj Svätý Otec Pavol VI. dôrazne upozorňuje, že všetci, ktorí pracujú pre televíziu, by sa mali vo svojom profesionálnom a súkromnom živote cítiť zaviazaní voči rodine ako základnému spoločenstvu života a lásky. Mali by spo- cesta vychádza s finančnou podporou úradu vlády sr